19CoE/294/2012 · Krajský súd Trenčín

Súd:

Krajský súd Trenčín

Spisová značka:

19CoE/294/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu:

3212204331

Dátum vydania rozhodnutia:

28. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:

JUDr. Beáta Čupková

ECLI:

ECLI:SK:KSTN:2013:3212204331.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného B. s. r. o. so sídlom v C., S. XX, IČO:

XX XXX XXX, proti povinnému: S. N., bytom C. nad C., K nG.. XX/XX o vymoženie 674,19 Eur s prísl.,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 14. novembra

2012, č.k. 2Er/377/2012-17, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2, Exekučného poriadku, §

52, § 53 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z.

o rozhodcovskom konaní. Ďalej v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že oprávnený návrhom

zo dňa 14.08.2012 navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu -

rozhodcovského rozsudku, vydaného JUDr. Z. Q., rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp.

zn. SR XXXXX/XX zo dňa 20.07.2011, na základe ktorého bol povinný zaviazaný plniť oprávnenému

pohľadávku

vo výške 674,19 Eur s príslušenstvom. Dňa 21.09.2012 doručil súdny exekútor Okresnému súdu

Bánovce nad Bebravou žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe pripojeného

exekučného titulu a návrhu oprávneného. K návrhu a žiadosti o udelenie poverenia bola pripojená

Zmluva o úvere zo dňa 27.09.2010, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru

a tiež Zmenka zo dňa 27.09.2010. Okresný súd po preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej

Zmluvy o úvere, rozhodcovskej zmluvy a Všeobecných zmluvných podmienok dospel k názoru, že

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu

so zákonom. Z rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na

peňažné plnenie

na základe zmenky, pričom skonštatoval, že predmetný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským,

nie je možné naň aplikovať zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko povinný pri

uzatváraní zmluvy vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o

tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Okresný súd poukázal na to, že z predloženej

zmluvy o úvere uzavretej dňa 27.09.2010 vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu

400 Eur

za poplatok 392 Eur, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom v 12 mesačných splátkach po

66 Eur počnúc dňom 27.10.2010. V zmluve je označený povinný svojim menom, priezviskom, rodným

číslom a ďalšími údajmi, vrátane prehlásenia, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon

povolania. Na zmluve je podpis povinného

s vyhlásením, že svojim podpisom potvrdzuje aj prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej

v zmluve. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) vyhotovené

oprávneným ako formulár. V článku 13. VPPÚ je zakotvená Dohoda o vyplnení zmenky. Účastníci

ďalej uzavreli rozhodcovskú zmluvu zo dňa 27.09.2010 s tým, že podľa článku II rozhodcovskej

zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.09.2010, vrátane

sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek

zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o

jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca

zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené

podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa

vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,

ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. V zmysle článku

I rozhodcovskej zmluvy sa Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský

súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, Bratislava.

Okresný súd právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere

považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

nakoľko povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by

pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho povolania, ani zamestnania či inej podnikateľskej

činnosti. Účel povinnému poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon povolania, tak ako to vyplýva

z odôvodnenia exekučného titulu, nebol v konaní preukázaný. Súd pritom poukázal na skutočnosť,

že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu

kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve

a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť

len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď

na otázku, aké je zamestnanie/ povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním,

povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. V uvedenom

zmysle však oprávnený svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, preto súd konštatoval, že vymedzenie účelu

poskytnutia úveru v konkrétnej veci "na výkon povolania" v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších

dôkazov zo strany oprávneného malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený

vôbec, t.j. súd na vec musel aplikovať i ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou

zmluvou a právny vzťah založený medzi účastníkmi je vzťahom občiansko-právnym v zmysle § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ aj bod 16 VPPÚ obsahuje klauzulu v zmysle § 262 ods.

1 Obchodného zákonníka, t.j. že na všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú

ustanovenia Obchodného zákonníka, táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie § 54 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka o nemožnosti odchýliť sa v neprospech spotrebiteľa od výhodnejšej úpravy

spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, a je preto zo zákona neplatná. Okresný súd ďalej

konštatoval, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú

percentuálnu mieru nákladov, ďalej len "RPMN". Tento nedostatok spája zákon s následkom, že

poskytnutý úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov. RPMN má totiž za cieľ chrániť spotrebiteľa, ktorý umožňuje spotrebiteľovi identifikovať

v jednom čísle všetky úroky a poplatky spojené so spotrebiteľským úverom. Rozhodcovský rozsudok

pritom nie je preskúmateľný v tom zmysle, že z neho nie je možné vyvodiť, čo z priznanej istiny

predstavuje nevrátené peňažné prostriedky a čo nedovolené úroky a poplatky, a to s poukazom na

skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie

z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky.

Aj právne zdôvodnenie priznania nároku oprávnenému, o ktoré sa opieral rozhodcovský súd, vychádza

len zo zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový. Okresný súd posúdil zmluvné dojednanie - dohodu

o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne

v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ obísť

právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následné použitie

ako podklad pre rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dohoda uzavretá v článku 13

všeobecných zmluvných podmienok umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená

zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní oprávnený

v rozsahu všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku

dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský

vzťah súd vyhodnotil ako neprijateľné, a tým neplatné v súlade s § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka,

resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o zmenkový úrok

0,25% denne z dlžnej sumy, t.j. 91,25% ročne, ktorý predstavuje úrok z omeškania, súd skonštatoval,

že je zrejmé, že tento si oprávnený "pripravil" v zmenke, ktorú povinný podpísal pri uzavretí zmluvy.

Takto špecifikované úroky z omeškania nie sú dojednané ani v zmluve, pretože v čl. 6 VPPÚ zmluvy si

účastníci dohodli, že ak sa stane celý dlh splatný naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa

zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Súd pritom poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o úvere už bola účinná nová právna

úprava, smerujúca k ochrane spotrebiteľa a podľa § 369 ods. 1 veta tretia Obchodného zákonníka, na

ktorého použitie odkazuje i samotná zmluva (VPPÚ), ak záväzok vznikol

zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky

ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Oprávnený teda v rozpore so zákonom i s vlastnou

zmluvou voči povinnému uplatňuje "zmenkový" úrok v uvedenej výške. Pokiaľ rozhodcovský rozsudok

priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky

(a len na základe zmenky), ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody

o vyplnení zmenky, okresný súd skonštatoval, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v

rozpore s § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 a 2, § 53 ods. 4 písm. k), o) Občianskeho zákonníka. Je pritom

zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo

všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Okresný súd ďalej dodal,

že rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky,

sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským právom, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu

spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len

argumenty oprávneného. Z vyššie uvedených dôvodov je preto zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani

zákonný úrok vo výške 6 % z dlžnej sumy. Ďalej súd dospel k záveru, že pokiaľ rozhodcovský súd priznal

v rozpore so zákonom istinu a úroky z úveru v prospech oprávneného a rozhodol tak

na základe rozhodcovskej žaloby, ktorou žiadal oprávnený prisúdiť tieto nedovolené plnenia, povinný

ako spotrebiteľ nesmie doplácať na nezákonnosť postupu oprávneného

a rozhodcovského súdu, a tieto náklady na rozhodcovské konanie nemôžu byť od neho vymáhané.

Trovy rozhodcovského konania, ktoré predstavujú príslušenstvo pohľadávky

v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nemožno vzhľadom na uvedenú situáciu

a za použitia princípu proporcionality pripísať na vrub povinného. Bolo by to nespravodlivé

a v rozpore s dobrými mravmi. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka je

neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu

a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná

rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon

práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju

právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky). Súd ďalej poukázal na to, že cieľom rozhodcovskej

zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého

zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadri len

v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V

porovnaní

s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade

vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská

doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich

spotrebiteľskú zmluvu. Súd zastával názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom

vyjednaná, ale vyplýva

zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj

osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležité naplánovať,

je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber. Mohol

len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam. Nakoľko rozhodcovská

doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná

a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a zároveň

sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom, výkon práv

a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky

na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie. O takúto zmluvnú

podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a

štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,

spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,

ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie v zmluve, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je v rozpore s dobrými mravmi

vyplývajúcimi

z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou

SR (článok č. 46 ods. 1 a nasl. ústavného zákona č. 460/1992 Z.z.), ako aj v súlade

s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ktorým je SR viazaná. Súd považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej

rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi a

považoval za dôvodné aplikovať § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej

podmienky - rozhodcovskej doložky, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať

na návrh oprávneného, bolo by dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože pri nekalej povahe

rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu

na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok,

nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie

pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá

ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice Rady

93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v

predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto

je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Okresný

súd na záver skonštatoval, že neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve sa zvykne

hovoriť aj ako nekalá, nemorálna, neslušná a neetická. Exekučné konanie založené na takejto zmluvnej

podmienke (v danom prípade na viacerých neprijateľných podmienkach) by bolo v rozpore s dobrými

mravmi a preto súd rozhodol tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal nesprávne

právne posúdenie veci súdom prvého stupňa v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Mal za to, že súd

v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zák. č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z.

o rozhodcovskom konaní. Citoval znenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 zákona

o rozhodcovskom konaní, v súlade s ktorými súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav veci

nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona

o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v

prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že

citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd

v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný

titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na

dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu

(v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) tak ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona

o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené

hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad

s dobrými mravmi). Oprávnený bol názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu

po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale len

výrok exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok

zastavenia exekúcie, t.j. záväznosť k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k

niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného

titulu. Požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu znamená, že v rámci exekučného konania súd

nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy

k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len

na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. V tejto súvislosti

oprávnený poukázal na Nález ÚS SR ÚS 5/2000, uverejnený pod č. XX/XXXX. Konštatoval, že postupom

súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania

o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní)

exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom

a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. oprávnený

poukázal na inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Za procesnú vadu v tomto zmysle považoval nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia musí byť tak dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania

vzbudzovali dôveru v jeho zákonnosť a správnosť (ust. § 3 O.s.p.). Mal za to, že súd neposudzoval

danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze ust. § 52 Občianskeho

zákonníka. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe

ktorého dospel súd k záveru aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec

nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu t.j. existencia spotrebiteľa a

dodávateľa. Súd nezohľadňoval

a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere

k akému dospel. Rozhodnutie súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať

pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Oprávnený uviedol, že na daný prípad nie je prípustné

aplikovať ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd musí

pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára

zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Súd sa však týmito závermi neriadil a

v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával. Oprávnený bol názoru, že konajúci súd opomenul, že

súd mohol a mal posudzovať do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so

zákonom a v tomto smere aj vykonávať dokazovanie. Navyše mal súd pri svojej rozhodovacej činnosti

postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať

dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne (napr. sp. zn. II. ÚS 87/04 ÚS ČR).

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.

2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné

v celom jeho rozsahu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdiť. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce

námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi

závermi okresného súdu. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na

ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva

nasledovné:

Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia veci z aspektu

aplikácie a interpretácie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa

ustanovenia § 44 Exekučného poriadku v spojení

s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní z úradnej povinnosti

posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku

tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm.

c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/. Ak súd zistí tieto

nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku

neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter

spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45

ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., z úradnej povinnosti správne

v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá

taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom

prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,

ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá

neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012

sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 v spojení

s ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., správne okresný súd vychádzal z ustanovení § 52 až §

54 Občianskeho zákonníka a príslušnej smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na

základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter

a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má

charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach

a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, v neprospech spotrebiteľa, teda povinného.

Rozhodcovskú doložku, opodstatnene považoval okresný súd za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej

neplatnosti.

V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy

účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komforným

spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv

v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať

tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie

postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových

zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne

a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov

na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je

potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Krajský súd zdieľa právny názor okresného súdu, že predmetnú zmluvu o úvere, uzatvorenú medzi

oprávneným a povinným, treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) a následne sa tiež v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením okresného súdu, ktorý rozhodcovskú doložku v danej zmluve vyhodnotil

ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto

zmluvného ustanovenia je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne

dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp.

niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. V danom prípade veriteľ mohol na základe predmetnej

rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť

tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil

jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky

vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. všeobecných obchodných podmienkach.

Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto

rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku a to aj

v náväznosti na judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98 až C-244/98, C-40/08,

C-473/00, C-243/08, C-168/05).

Za správny považuje krajský súd právny názor okresného súdu, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou

spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným, bol založený

na jej základe spotrebiteľský vzťah. Námietky oprávneného, že absentuje postup súdu,

na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii spotrebiteľského práva, a vôbec sa nezaoberal splnením

podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa

a dodávateľa, považoval krajský súd za neopodstatnené a nedôvodné. Krajský súd má rovnako ako

okresný súd za to, že povinný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ

a oprávnený ako dodávateľ. Krajský súd preto zastáva právny názor, že predmetná Zmluva

o úvere zo dňa 27.09.2010, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje

znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom

v čase jej uzavretia. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona

v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Z týchto dôvodov bolo potrebné na vzťah

účastníkov konania aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.

Krajský súd na základe všetkých uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu potvrdil v celom

rozsahu ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.