ZÁKON 9/2013 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Čl. I

Zákon č.

513/1991 Zb.

Obchodný zákonník v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 106/1995

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1995 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 317/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 373/1996 Z. z., zákona

č. 11/1998 Z. z., zákona č. 127/1999 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 238/2000

Z. z., zákona č. 147/2001 Z. z., zákona č. 500/2001 Z. z., zákona č. 426/2002 Z. z.,

zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z., zákona

č. 432/2004 Z. z., zákona č. 315/2005 Z. z., zákona č. 19/2007 Z. z., zákona č. 84/2007

Z. z., zákona č. 657/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 429/2008 Z. z.,

zákona č. 454/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona

č. 487/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 546/2010 Z. z., zákona č. 193/2011

Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 197/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z.

a zákona č. 440/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 24 ods. 2, § 26 ods. 1, § 27 ods. 2 písm. a) a § 56 ods. 2 sa slová „Európskych

spoločenstiev“ nahrádzajú slovami „Európskej únie“.

2.

Doterajší text § 47 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny okrem prípadov podľa odseku 1 je aj konanie podnikateľa,

ktoré spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo používania takého označenia

podniku, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov jeho obchodnej dokumentácie

nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou

na základe zákona.“.

3.

V § 127a ods. 3 prvej vete sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa

tieto slová: „pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená,

ak programom valného zhromaždenia boli rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. e), f),

i), j) a ods. 2.“.

4.

V § 132 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods.

1 písm. e), f), i), j) a ods. 2, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí

musí byť úradne osvedčená.“.

5.

V § 200 odsek 5 znie

„(5)

Právo voliť členov dozornej rady majú len zamestnanci, ktorí sú k spoločnosti v čase

voľby v pracovnom pomere (ďalej len „oprávnený volič“). Voľby členov dozornej rady

volených oprávnenými voličmi organizuje predstavenstvo v spolupráci s odborovou organizáciou

tak, aby sa voľby mohol zúčastniť čo najvyšší počet oprávnených voličov alebo ich

splnomocnených zástupcov. Ak v spoločnosti nie je zriadená odborová organizácia, organizuje

voľby členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti predstavenstvo v spolupráci

s oprávnenými voličmi alebo ich splnomocnenými zástupcami. Návrh na voľbu alebo odvolanie

členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti je oprávnená podať predstavenstvu

odborová organizácia alebo spoločne aspoň 10 % oprávnených voličov. Ak predstavenstvo

nezorganizuje voľbu alebo odvolanie do 60 dní od doručenia takéhoto návrhu, sú odborová

organizácia alebo splnomocnení zástupcovia oprávnených voličov oprávnení zorganizovať

voľbu sami. Na platnosť voľby alebo odvolania členov dozornej rady volených zamestnancami

spoločnosti sa vyžaduje, aby hlasovanie oprávnených voličov alebo ich splnomocnených

zástupcov bolo tajné a aby sa volieb zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov

alebo ich splnomocnení zástupcovia disponujúci aspoň polovicou hlasov oprávnených

voličov. Členmi dozornej rady sa stávajú kandidáti, ktorí v poradí získali najväčší

počet hlasov prítomných oprávnených voličov alebo ich splnomocnených zástupcov, ak

volebný poriadok neustanovuje inak. Splnomocnení zástupcovia oprávnených voličov volia

členov dozornej rady tak, že určia počet hlasov z celkového počtu svojich hlasov,

ktorými hlasujú za jednotlivých kandidátov, pričom môžu hlasovať najviac za taký počet

kandidátov, koľko členov dozornej rady má byť zvolených zamestnancami spoločnosti.

Pri voľbe splnomocnených zástupcov oprávnených voličov sa postupuje obdobne.“.

6.

V § 261 odsek 2 znie

„(2)

Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného

práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi

pri ich podnikateľskej činnosti.“.

7.

V § 261 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 až 5, ktoré znejú

„(3)

Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je

a)

štátny orgán,

b)

obec,

c)

vyšší územný celok,

d)

právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,

e)

združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného

práva uvedených v písmenách a) až d).

(4)

Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel

plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter,

a

a)

je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku

3 písm. a) až d),

b)

je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo

c)

subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako

polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

(5)

Na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú

podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie

verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.“.

Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 6 až 9.

8.

V § 263 odsek 1 znie

„(1)

Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia

vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, §

276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321

ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až

408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488,

493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668

ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a

771c.“.

9.

Za § 340 sa vkladajú § 340a a 340b, ktoré vrátane nadpisov znejú

㤠340a

Čas plnenia peňažného záväzku dlžníka

(1)

Zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo

poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy

veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“),

alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr.

To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je

v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa

podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje

kratšiu lehotu splatnosti.

(2)

Ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ

plnil riadne, začína lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka plynúť dňom nasledujúcim

po dni, v ktorom sa skončila prehliadka, ktorou sa zistilo riadne plnenie. Ustanovenie

odseku 1 sa na zmluvne určenú lehotu splatnosti použije rovnako.

(3)

Dohoda o dlhšej lehote prehliadky podľa odseku 2 ako 30 dní odo dňa, v ktorom došlo

k poskytnutiu plnenia veriteľom, je platná, len ak nie je v hrubom nepomere k právam

a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú, ak sa strany dohodnú na plnení peňažného

záväzku dlžníka v splátkach a na záväzkové vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ.

§ 340b

Osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt

verejného práva

(1)

Ak je dlžníkom subjekt verejného práva podľa § 261 ods. 3 a 5, je tento povinný splniť

peňažný záväzok z dodania tovaru alebo poskytnutia služby v lehote splatnosti 30 dní

odo dňa doručenia dokladu alebo 30 dní odo dňa poskytnutia riadneho plnenia veriteľom,

podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. Ustanovenie predchádzajúcej vety neplatí,

ak výslovné zmluvné dojednanie dlhšej lehoty na splnenie peňažného záväzku nie je

v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa

podľa § 369d, takéto osobitné dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku

a dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne 60 dní.

(2)

Dohoda o dátume doručenia dokladu podľa odseku 1 nie je prípustná.

(3)

Ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ

plnil riadne, je subjekt verejného práva podľa § 261 ods. 3 a 5 povinný plniť peňažný

záväzok v lehote splatnosti 30 dní odo dňa skončenia prehliadky, ktorou sa zistilo

riadne plnenie, ibaže sa strany výslovne dohodli na dlhšej lehote splatnosti, toto

dojednanie nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového

vzťahu pre veriteľa podľa § 369d, takéto dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia

záväzku a dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne 60 dní.

(4)

Dohoda o dlhšej lehote prehliadky podľa odseku 3 ako 30 dní odo dňa, v ktorom došlo

k poskytnutiu plnenia veriteľom, je platná, len ak záujem na takomto osobitnom dojednaní

vyplýval zo súťažných podkladov a dojednanie nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam

vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d.

(5)

Dlžník, ktorý je subjektom verejného práva a zároveň poskytovateľom zdravotnej starostlivosti

podľa osobitného zákona, si môže v zmluve dohodnúť dlhšiu lehotu splatnosti ako podľa

odseku 1 prvej vety, najviac však v trvaní 60 dní.

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nepoužijú, ak sa strany dohodnú na plnení peňažného

záväzku dlžníka v splátkach a na záväzkové vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ.“.

10.

§ 365 znie

㤠365

(1)

Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia

riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

(2)

Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne

a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia

plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva

iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím

30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby

poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

(3)

Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne

a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy

nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka

na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia

riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

(4)

Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania

veriteľa.“.

11.

§ 369 znie

㤠369

(1)

Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi,

ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

(2)

Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania

v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

(3)

Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť

úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.“.

12.

Za § 369 sa vkladajú § 369a až 369d, ktoré vrátane nadpisu znejú

㤠369a

Osobitné ustanovenie o sadzbe úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka, ktorým je subjekt

verejného práva

Dlžník, ktorým je subjekt verejného práva podľa § 261 ods. 3 a 5, ktorý je v omeškaní

so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy

úroky z omeškania najmenej v sadzbe podľa § 369 ods. 2.

§ 369b

Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku,

len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo paušálnou náhradou nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom.

§ 369c

(1)

Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo

na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného

upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví

vláda Slovenskej republiky nariadením.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a

dlžníkom je spotrebiteľ.

§ 369d

(1)

Zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania

alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v hrubom

nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez

toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod (ďalej len „nekalá zmluvná podmienka“),

je neplatné.

(2)

Obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týkajúca sa splatnosti peňažného

záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo

záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod (ďalej

len „nekalá obchodná prax“), je zakázaná.

(3)

Zmluvné dojednanie alebo obchodná prax vylučujúca vznik nároku na úroky z omeškania

alebo zmluvné dojednanie, alebo obchodná prax, ktorá vedie k tomu, že sa veriteľ vzdá

nároku na úroky z omeškania ešte pred porušením zmluvnej povinnosti, sa považuje za

nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax. To platí rovnako aj pre zmluvné

dojednanie alebo obchodnú prax vylučujúcu vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1, ak sa nepreukáže opak.

(4)

Neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky alebo zákazu uplatňovania nekalej obchodnej

praxe sa môže domáhať aj právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu záujmov

podnikateľov.

(5)

Ak súd vyhlásil zmluvné dojednanie za nekalú zmluvnú podmienku alebo zakázal nekalú

obchodnú prax, je zmluvná strana, ktorá spôsobila neplatnosť zmluvného dojednania

alebo uplatňovala nekalú obchodnú prax, povinná zdržať sa ďalšieho používania nekalej

zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe v záväzkových vzťahoch

s ďalšími podnikateľmi; rovnakú povinnosť má aj jeho právny nástupca.

(6)

Len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej

podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe alebo sa právoplatne skončilo

rozhodnutím vo veci samej v prospech žalobcu, nie sú žaloby ďalších osôb z tých istých

dôvodov v rozsahu priznaného nároku na zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej

podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe prípustné; tieto osoby sú však

oprávnené zúčastniť sa konania ako vedľajší účastníci na strane žalobcu.

(7)

Ak je zmluvné dojednanie neplatné alebo obchodná prax zakázaná, použijú sa na úpravu

práv a povinností strán záväzkového vzťahu ustanovenia tohto zákona.

(8)

Na posúdenie, či ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax sú rozhodujúce

všetky okolnosti, prípadu najmä

a)

súlad so zásadou poctivého obchodného styku,

b)

povaha predmetu plnenia záväzku,

c)

existencia spravodlivého dôvodu pre odchýlenie sa dlžníka od

1.

sadzby úroku z omeškania podľa § 369 ods. 2 a 369a,

2.

splatnosti peňažného záväzku dlžníka podľa § 340a ods. 1 a 2, § 340b ods. 1, 3 a

5,

3.

výšky náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 druhej

vety.“.

13.

Za § 768j sa vkladá § 768k, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠768k

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013

(1)

Voľba členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti v pracovnom pomere

k akciovej spoločnosti v čase voľby, ktorá nebola uskutočnená pred 1. februárom 2013,

sa spravuje ustanoveniami tohto zákona účinnými od 1. februára 2013.

(2)

Práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred

1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

(3)

Ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia

pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b),

ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach

a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové

vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

(4)

Ak sa podľa § 127a ods. 3 a § 132 ods. 1 vyžaduje osvedčenie pravosti podpisu a valné

zhromaždenie sa uskutočnilo alebo rozhodnutie jediného spoločníka bolo prijaté pred

1. februárom 2013 a návrh na zápis zmeny do obchodného registra bol podaný do 1. apríla

2013, pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia alebo jediného spoločníka nemusí

byť úradne osvedčená.“.

14.

Za § 771c sa vkladá § 771d, ktorý znie

㤠771d

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uverejní na svojom webovom sídle

informáciu o aktuálnej výške úrokov z omeškania určenej podľa § 369 ods. 2. Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky môže na svojom webovom sídle uverejniť aj historický

prehľad vývoja výšky úrokov z omeškania určenej podľa § 369 ods. 2.“.

15.

V prílohe sa vypúšťa druhý bod.

Doterajšie body 3 až 17 sa označujú ako body 2 až 16.

16.

V prílohe sa vypúšťa piaty a šiesty bod.

Doterajšie body 7 až 16 sa označujú ako body 5 až 14.

17.

Príloha sa dopĺňa bodmi 15 a 16, ktoré znejú

„15. Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2011/7/EÚ

zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (prepracované

znenie) (Ú. v. EÚ L 48, 23. 2. 2011).

16. Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2011/35/EÚ

z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností (kodifikované znenie)

(Ú. v. EÚ L 110, 29. 4. 2011).“.

Čl. II

Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 432/2004 Z. z., zákona č. 562/2004 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z.,

zákona č. 657/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona

č. 160/2009 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z. a zákona č.

547/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 4 odsek 3 znie

„(3)

Ak ide o odštepný závod alebo inú organizačnú zložku podniku podľa osobitného zákona,

je na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín príslušný registrový súd, v

ktorého registri je podľa sídla, prípadne miesta podnikania alebo bydliska podnikateľ

zapísaný. Ustanovenie § 10 ods. 6 tým nie je dotknuté.“.

2.

§ 10 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie

„(6)

Ak je odštepný závod alebo iná organizačná zložka podniku umiestnená v obvode iného

registrového súdu ako súdu sídla, prípadne miesta podnikania alebo bydliska podnikateľa,

oznámi registrový súd sídla, prípadne miesta podnikania alebo bydliska podnikateľa

určený podľa § 4 ods. 3 registrovému súdu, v ktorého obvode je umiestnený odštepný

závod alebo iná organizačná zložka podniku, zápis údajov do obchodného registra, zápis

zmeny zapísaných údajov alebo výmaz zapísaných údajov o odštepnom závode alebo inej

organizačnej zložke podniku v obchodnom registri.“.

3.

V § 14 odsek 3 znie

„(3)

Spôsob a podmienky zverejňovania údajov podľa tohto zákona sú upravené osobitným

zákonom.

23a

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 23a znie

„23a)

Zákon č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

4.

V prílohe sa vypúšťa prvý bod.

Doterajšie body 2 až 9 sa označujú ako body 1 až 8.

5.

V prílohe sa vypúšťa druhý bod.

Doterajšie body 3 až 8 sa označujú ako body 2 až 7.

6.

V prílohe sa vypúšťa tretí bod.

Doterajšie body 4 až 7 sa označujú ako body 3 až 6.

7.

V prílohe šiesty bod znie

„6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2009/101/ES

zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle

článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov

a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (kodifikované znenie)

(Ú. v. EÚ L 258, 1. 10. 2009).“.

8.

Príloha sa dopĺňa siedmym a ôsmym bodom, ktoré znejú

„7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2009/102/ES

zo 16. septembra 2009 v oblasti práva obchodných spoločností o spoločnostiach s ručením

obmedzeným s jediným spoločníkom (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 258, 1. 10. 2009).

8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2011/35/EÚ

z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností (kodifikované znenie)

(Ú. v. EÚ L 110, 29. 4. 2011).“.

Čl. III

Zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č.

143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. sa mení takto

V § 13 odsek 3 znie

„(3)

Na majetok, ktorý tvorí letiskovú infraštruktúru malého letiska, ktoré prevádzkuje

letisková spoločnosť, nemožno zriadiť záložné právo ani ho nemožno inak použiť na

zabezpečenie záväzkov letiskovej spoločnosti, inej obchodnej spoločnosti alebo tretej

osoby a nemožno ho previesť do vlastníctva iného ako štátu alebo letiskovej spoločnosti.

Majetok, ktorý tvorí letiskovú infraštruktúru malého letiska, ktoré prevádzkuje letisková

spoločnosť, nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia alebo exekúciou.“.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2013.