VYHLÁŠKA 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje

a)

triedy práce podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci zamestnanca,

b)

optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vnútorného pracovného

prostredia,

c)

únosnú záťaž teplom a chladom pri práci,

d)

ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom a chladom pri práci,

e)

prípustné povrchové teploty pevných materiálov a teploty kvapalín, s ktorými prichádza

do kontaktu pokožka zamestnanca,

f)

pitný režim zamestnanca,

g)

posúdenie zdravotného rizika,

h)

prevádzkový poriadok.

§ 2

Základné ustanovenia

(1)

Tepelno-vlhkostná mikroklíma je súčasť celkovej mikroklímy pracovného prostredia;

jej faktormi sú najmä teplota vzduchu (

t

a

), stredná teplota sálania (

t

r,m

), relatívna vlhkosť vzduchu (

rh

), rýchlosť prúdenia vzduchu (

v

a

) a stereoteplota (

t

st

).

(2)

Stredná teplota sálania (

t

r,m

) je homogénna teplota okolitých plôch, pri ktorej je výmena tepla sálaním medzi povrchom

ľudského tela a okolitými plochami rovnaká ako v skutočnom heterogénnom prostredí.

(3)

Stereoteplota (

t

st

) je výsledná teplota guľového teplomeru nameraná pomocou špeciálneho nástavca v určitom

priestorovom uhle; vyjadruje smerové pôsobenie tepla, najmä zo zdrojov sálania.

(4)

Výsledná teplota guľového teplomeru (

t

g

) je ukazovateľ tepelného stavu vnútorného prostredia priestorov zahŕňajúci vplyv

súčasného pôsobenia teploty vzduchu (

t

a

), povrchovej teploty okolitých plôch a rýchlosti prúdenia vzduchu (

v

a

); pre

v

a

≤ 0,2 m.s

-1

sa číselne rovná operatívnej teplote (

t

o

).

(5)

Operatívna teplota (

t

o

) je jednotná teplota uzavretého čierneho priestoru, v ktorom by medzi človekom a

pracovným prostredím nastala výmena rovnakého množstva tepla prúdením a sálaním ako

v skutočnom nehomogénnom prostredí; pri menšej rýchlosti prúdenia vzduchu ako 0,2

m.s

-1

alebo pri menšom rozdiele medzi teplotou vzduchu a strednou teplotou sálania ako

4 °C sa vyjadruje približne ako aritmetický priemer súčtu teploty vzduchu (

t

a

) a strednej teploty sálania (

t

r

,m

).

(6)

Priemerná hodnota operatívnej teploty sa stanoví časovo váženým priemerom z vypočítaných

operatívnych teplôt, ktoré sa vyskytnú počas pracovnej zmeny, alebo aritmetickým priemerom

v intervaloch najviac jednej hodiny.

(7)

Celkový energetický výdaj (

q

M

) je celková tepelná produkcia organizmu zahŕňajúca základnú látkovú premenu a tepelnú

produkciu vyplývajúcu z pracovného energetického výdaja; stanovuje sa fyziologickým

meraním, výpočtom podľa technickej normy

1

)

alebo orientačne podľa

prílohy č. 1 tabuľky č. 1

a je vyjadrený triedami práce.

(8)

Záťaž teplom je tepelná záťaž zamestnanca, ku ktorej dochádza pri prekročení maximálnej

hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce; stanovuje sa jej dlhodobá

a krátkodobá únosnosť.

(9)

Dlhodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom vody stratenej pri práci z organizmu

potením a dýchaním; vyjadruje sa ako dlhodobo únosný čas práce.

(10)

Krátkodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom naakumulovaného tepla v organizme,

ktoré nesmie prekročiť pre aklimatizovaného alebo neaklimatizovaného zamestnanca 180

kJ.m

-2

, pričom tejto hodnote zodpovedá vzostup teploty telesného jadra o 0,8 °C, vzostup

priemernej teploty kože o 3,5 °C a vzostup srdcovej frekvencie na hodnotu najviac

150 tepov za minútu; vyjadruje sa ako krátkodobo únosný čas práce.

(11)

Dlhodobo únosný čas práce (τ

sh

) a krátkodobo únosný čas práce (τ

max

) je limitovaný čas práce, ktorý sa určuje na pracovisku, na ktorom je záťaž teplom;

určuje sa v závislosti od faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy a energetického výdaja

pre aklimatizovaného a neaklimatizovaného zamestnanca pri zohľadnení tepelného odporu

odevu (

R

cl

).

(12)

Záťaž chladom je tepelná záťaž zamestnanca, ku ktorej dochádza pri prekročení minimálnej

hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce; hodnotí sa z hľadiska

jej únosnosti.

(13)

Dlhodobá práca je práca zamestnanca trvajúca dlhšie ako štyri hodiny za pracovnú

zmenu.

(14)

Teplé obdobie je obdobie s priemernou dennou vonkajšou teplotou vzduchu 13 °C a vyššou;

ak priemerná denná teplota počas dvoch po sebe nasledujúcich dní klesne pod 13 °C,

hodnotí sa prostredie podľa hodnôt pre chladné obdobie.

(15)

Mimoriadne teplý deň je deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni

dosiahla hodnotu vyššiu ako 30 °C.

(16)

Mimoriadne chladný deň je deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni

dosiahla hodnotu nižšiu ako -15 °C.

(17)

Neaklimatizovaný zamestnanec je zamestnanec počas troch týždňov od nástupu na pracovisko,

na ktorom sa hodnotí záťaž teplom alebo záťaž chladom.

(18)

Ukazovateľ WBGT je výpočtový ukazovateľ tepelnej záťaže, ktorý sa určuje podľa technickej

normy

2

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(19)

Vonkajšie pracovisko je pracovisko na otvorenom priestranstve,

3

)

ktoré nie je alebo je len čiastočne chránené pred poveternostnými vplyvmi.

(20)

Ohrievareň je samostatná miestnosť, časť vnútorného priestoru alebo iné vhodné zariadenie

vykurované aspoň na teplotu vzduchu 22 °C, vybavené sedacím nábytkom, stolmi a vešiakmi

na pracovný a ochranný odev; v odôvodnených prípadoch aj zariadením alebo priestorom

na údržbu osobných ochranných pracovných prostriedkov

4

)

a vybavením na ohrievanie rúk.

(21)

Technológia je výrobný postup alebo pracovný postup, pri ktorom môžu na pracovisku

vznikať tepelné zmeny.

§ 3

Triedy práce, optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy

(1)

Triedy práce sa určujú podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci.

Triedy práce sú uvedené v

prílohe č. 1

.

(2)

Zamestnávateľ na vnútornom pracovisku zabezpečuje optimálne hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej

mikroklímy podľa

prílohy č. 2

; tam, kde nemožno zabezpečiť optimálne hodnoty, zabezpečí prípustné hodnoty faktorov

tepelno-vlhkostnej mikroklímy v teplom období a chladnom období podľa

prílohy č. 2

. Predpokladom na dosiahnutie optimálnych hodnôt alebo prípustných hodnôt faktorov

tepelno-vlhkostnej mikroklímy je stavebné riešenie budovy, technické zariadenie budovy

alebo vhodná technológia zabezpečená na pracovisku zamestnávateľom.

(3)

Na vnútornom pracovisku, na ktorom nemožno dodržať prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej

mikroklímy z dôvodu záťaže teplom alebo záťaže chladom z technológie, ako aj na inom

pracovisku z dôvodu nevyhovujúceho stavebného riešenia budovy alebo technického zariadenia

budovy, zamestnávateľ zabezpečí ochranné opatrenia a preventívne opatrenia na zníženie

nepriaznivého vplyvu záťaže teplom alebo záťaže chladom na zdravie zamestnancov podľa

§ 4

a

5

.

(4)

Optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy, ktorými sú

operatívna teplota (

t

o

), rýchlosť prúdenia vzduchu (

v

a

) a relatívna vlhkosť vzduchu (

r

h

), sú pre teplé obdobie a chladné obdobie uvedené v

prílohe č. 2 tabuľkách č. 1 a 2

. Pre triedy práce 3 a 4 nie sú určené optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej

mikroklímy pre jednotlivé obdobia. Pre triedy práce 3 a 4 je určený dlhodobo únosný

čas práce a krátkodobo únosný čas práce uvedený v

§ 4

a v

prílohe č. 3 tabuľkách č. 1 až 15

.

(5)

Na vnútornom pracovisku, na ktorom sa vykonávajú práce zaradené do tried práce 1a

a 1b podľa

prílohy č. 1

, majú byť splnené aj tieto požiadavky

a)

rozdiel operatívnej teploty vzduchu medzi úrovňou hlavy a členkov nie je väčší ako

3 °C,

b)

asymetria teploty sálania od okien alebo od iných chladných zvislých povrchov nie

je väčšia ako 10 °C,

c)

asymetria teploty sálania od teplého stropu alebo od iných vodorovných povrchov nie

je väčšia ako 5 °C.

(6)

Ožiarenosť hlavy sálavým teplom nesmie byť väčšia ako 200 W.m

-2

; pri priamom slnečnom žiarení cez osvetľovacie otvory má byť vzájomná poloha otvorov,

protislnečných clôn a stálych pracovných miest riešená tak, aby počas pracovnej zmeny

nebola hlava zamestnanca vystavená priamemu slnečnému žiareniu viac ako desať minút.

(7)

Rozsah prípustných hodnôt relatívnej vlhkosti vzduchu v chladnom období aj v teplom

období je pri dlhodobej práci 30 % až 70 %; pri trvalom prekračovaní vlhkosti na vnútornom

pracovisku nad 90 % zamestnávateľ zabezpečuje účinné opatrenia na jej zníženie.

§ 4

Únosná záťaž teplom pri práci, ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom

(1)

Pri práci vykonávanej na vnútornom pracovisku sa záťaž teplom hodnotí podľa operatívnej

teploty

t

o

alebo výslednej teploty guľového teplomeru

t

g

v spojení s relatívnou vlhkosťou vzduchu

rh

a rýchlosťou prúdenia vzduchu

v

a

. Pre operatívne vykonávanie preventívnych opatrení počas mimoriadne teplých dní,

pri ktorých je na pracovisku predpoklad záťaže teplom, možno použiť údaje získané

zo spravodajstva špecializovanej organizácie vykonávajúcej štátnu hydrologickú službu

a štátnu meteorologickú službu

5

)

alebo orientačným meraním.

(2)

Na vnútornom pracovisku, na ktorom dochádza k záťaži teplom, zamestnávateľ vykoná

opatrenia na jej odstránenie. Ak záťaž teplom nie je možné odstrániť stavebnými, technickými

alebo technologickými opatreniami, zamestnávateľ vykoná ďalšie primerané opatrenia

na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom na zdravie zamestnancov podľa odsekov

7 a 9. Dodržiavanie dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce

zabezpečí zamestnávateľ pri prekročení maximálnej prípustnej operatívnej teploty podľa

prílohy č. 2 tabuliek č. 1 a 2

, ak sú takéto teploty pravidelne prekračované viac ako 50 % dní v roku.

(3)

Dlhodobo únosný čas práce, ako aj krátkodobo únosný čas práce pri záťaži teplom sa

určuje v závislosti od triedy práce a od hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy

pre aklimatizovaného, ako aj neaklimatizovaného zamestnanca pri zohľadnení tepelného

odporu odevu podľa

prílohy č. 3 tabuliek č. 1 až 15

. Ak pri určovaní dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce nemožno

z dôvodov iných zadávacích parametrov, ako sú iná teplota vzduchu, iná rýchlosť prúdenia

vzduchu alebo iná relatívna vlhkosť vzduchu, vychádzať z

prílohy č. 3 tabuliek č. 1 až 15

, dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce možno určiť podľa príslušnej

technickej normy

6

)

alebo podľa inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími

požiadavkami.

(4)

Dodržanie dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce sa zabezpečuje

striedaním práce a odpočinku. Výpočet dĺžky pracovných cyklov a bezpečnostných prestávok

je uvedený v prílohe č. 3 druhom bode. Režim práce a odpočinku sa určuje aj vtedy,

ak dlhodobo únosný čas práce, ktorý je uvedený v

prílohe č. 3 tabuľkách č. 1 až 15

, je kratší ako trvanie pracovnej zmeny.

(5)

Dodržanie dlhodobo únosného času práce sa zabezpečuje striedaním krátkodobo únosného

času práce a odpočinku aj vtedy, ak pracovná zmena trvá viac ako osem hodín; krátkodobo

únosný čas práce a minimálny čas trvania bezpečnostnej prestávky, ktoré sú vypočítané

podľa

prílohy č. 3 druhého bodu

pre osemhodinovú pracovnú zmenu, sa musia dodržať.

(6)

Tepelná záťaž zo sálania silných zdrojov sa vyhodnocuje pre každé exponované pracovné

miesto s využitím primeranej metódy hodnotenia pomocou stereoteploty, asymetrie teploty

sálania alebo podľa ukazovateľa WBGT. Pri zdrojoch sálavého tepla, pri ktorých stereoteplota

na pracovnom mieste prekračuje 43 °C, alebo ak ožiarenosť prekračuje 700 W.m

-2

, sa použije ochrana proti sálavému teplu.

(7)

Opatreniami na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom na zdravie zamestnancov

sú najmä

a)

zmena trvania času práce,

b)

posun začiatku pracovnej zmeny,

c)

poskytovanie prestávok v práci,

d)

predĺženie prestávky na odpočinok a jedenie,

e)

pobyt v klimatizovaných priestoroch,

f)

striedanie zamestnancov,

g)

klimatizácia alebo nútené vetranie,

h)

tienenie okien a svetlíkov,

i)

sprchovanie a ochladzovanie,

j)

vhodný pracovný odev.

(8)

Na vnútornom pracovisku a na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní zamestnávateľ

vykoná primerané opatrenia podľa odsekov 7 a 9.

(9)

Súčasťou opatrení na ochranu zdravia pri záťaži teplom je aj zabezpečenie pitného

režimu podľa

§ 7

.

§ 5

Únosná záťaž chladom pri práci, ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži chladom

(1)

Pri práci vykonávanej na vnútornom pracovisku sa záťaž chladom hodnotí podľa operatívnej

teploty

t

o

; pri práci vykonávanej na vonkajšom pracovisku sa záťaž chladom hodnotí podľa teploty

vzduchu

t

a

korigovanej podľa rýchlosti prúdenia vzduchu

v

a

. Pre operatívne vykonávanie preventívnych opatrení počas mimoriadne chladných dní,

pri ktorých je na pracovisku predpoklad záťaže chladom, možno použiť údaje získané

zo spravodajstva špecializovanej organizácie vykonávajúcej štátnu hydrologickú službu

a štátnu meteorologickú službu

5

)

alebo orientačným meraním.

(2)

Teplota vzduchu korigovaná podľa rýchlosti prúdenia vzduchu je uvedená v

prílohe č. 3 tabuľke č. 16

.

(3)

Zamestnanec môže byť exponovaný záťaži chladom, len ak vykonáva dlhodobú prácu na

vnútornom pracovisku, kde má byť z technologických dôvodov operatívna teplota nižšia

ako minimálna hodnota prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce, alebo ak

na vonkajšom pracovisku vykonáva prácu zodpovedajúcu energetickému výdaju 106 W.m

-2

a viac (triedy práce 1c až 4 podľa

prílohy č. 1

).

(4)

Ak operatívna teplota na vnútornom pracovisku alebo korigovaná teplota vzduchu na

vonkajšom pracovisku (ďalej len „teplota prostredia“) klesne pod 10 °C, zamestnávateľ

poskytne zamestnancovi ochranný pracovný odev s takými tepelnoizolačnými vlastnosťami,

ktoré zabezpečia tepelne neutrálne podmienky ľudského organizmu vyjadrené teplotou

vnútorného prostredia organizmu 36 °C až 37 °C, a pracovnú obuv chrániacu pred chladom;

ak rýchlosť prúdenia vzduchu prekračuje 1,8 m.s

-1

, tepelnoizolačné vlastnosti odevu majú splniť uvedené podmienky v závislosti od teploty

vzduchu korigovanej podľa rýchlosti prúdenia vzduchu na pracovnom mieste.

(5)

Ak pri dlhodobej práci vykonávanej na pracovisku s teplotou prostredia 10 °C a nižšou

nepostačujú tepelnoizolačné vlastnosti ochranného odevu na zabezpečenie tepelne neutrálnych

podmienok, zamestnávateľ zabezpečí ohrievareň a umožní zamestnancovi bezpečnostnú

prestávku v práci v ohrievarni; v odôvodnených prípadoch sa pri záťaži chladom vykonajú

aj ďalšie primerané opatrenia na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže chladom na zdravie

zamestnancov podľa odsekov 12 a 13.

(6)

Ak teplota prostredia klesne pod 4 °C, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi aj ochranné

rukavice chrániace pred chladom.

(7)

Ak zamestnanec vykonáva prácu v trvaní dvoch hodín a viac na pracovisku s teplotou

prostredia 4 °C a nižšou, zamestnávateľ zabezpečí ohrievareň a umožní zamestnancovi

bezpečnostnú prestávku v práci spojenú s odpočinkom v ohrievarni; pri dlhodobej práci

na pracovisku s teplotou prostredia 4 °C a nižšou zabezpečí ohrievareň s možnosťou

ohrievania rúk.

(8)

Ohrievareň sa spravidla nezabezpečuje pre dlhodobú prácu pri teplote prostredia vyššej

ako 10 °C spojenú s manipuláciou s materiálom vyžadujúcim priamy kontakt tepelne nechránenej

pokožky, ktorého teplota je 10 °C a nižšia; zamestnávateľ zabezpečí počas takejto

pracovnej zmeny možnosť ohrievania rúk.

(9)

Pre zamestnanca, ktorý vykonáva práce na vonkajšom pracovisku s častou zmenou miesta

činnosti, nie je potrebné zabezpečovať ohrievareň, ak zamestnávateľ ohriatie zamestnanca

zabezpečí iným spôsobom.

(10)

Zamestnávateľ čas práce upraví tak, aby bezpečnostné prestávky medzi jednotlivými

časovými úsekmi nepretržitej práce umožnili pobyt v ohrievarni najmenej desať minút,

pričom jeden časový úsek nepretržitej práce pri teplote prostredia

a)

od 10 °C do 4 °C neprekročí tri hodiny,

b)

od 4 °C do -10 °C neprekročí dve hodiny,

c)

od - 10 °C do -20 °C neprekročí 60 minút,

d)

od - 20 °C do -30 °C neprekročí 30 minút.

(11)

Zamestnávateľ zabezpečí, aby zamestnanec s nechránenou pokožkou nevykonával prácu

na pracovisku s teplotou vzduchu korigovanou podľa rýchlosti prúdenia vzduchu nižšou

ako -30 °C okrem naliehavých opráv a havarijných situácií alebo iných mimoriadnych

situácií; ochrana zdravia zamestnanca sa zabezpečí častejším striedaním zamestnancov

vykonávajúcich takéto práce alebo inými organizačnými opatreniami.

(12)

Opatreniami na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže chladom na zdravie zamestnancov

sú najmä

a)

zmena trvania času práce,

b)

posun začiatku pracovnej zmeny,

c)

poskytovanie prestávok v práci,

d)

predĺženie prestávky na odpočinok a jedenie,

e)

striedanie zamestnancov,

f)

osobné ochranné pracovné prostriedky,

g)

ohrievareň a sušiareň pracovného odevu a pracovnej obuvi.

(13)

Súčasťou opatrení na ochranu zdravia pri záťaži chladom je aj zabezpečenie pitného

režimu podľa

§ 7

.

§ 6

Prípustné povrchové teploty pevných materiálov a teploty kvapalín, s ktorými prichádza

do kontaktu pokožka zamestnanca

(1)

Povrchová teplota pevných materiálov, strojov a technických zariadení pri trvaní

dotyku s nekrytým povrchom tela zamestnanca počas celej pracovnej zmeny nesmie byť

vyššia ako 43 °C, pričom dotyková plocha nesmie presiahnuť 10 % povrchu tela alebo

10 % povrchu hlavy zamestnanca. Spôsob merania povrchovej teploty a medzné hodnoty

pre iné podmienky v závislosti od dĺžky kontaktu, materiálu a jeho povrchovej teploty

určuje technická norma

7

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(2)

Teplota kvapaliny, ktorá prichádza do styku s tepelne nechránenou pokožkou zamestnanca

počas celej pracovnej zmeny, nesmie byť v chladnom období nižšia ako 22 °C

(3)

Spôsob merania teploty chladných povrchov a prahové hodnoty pre dotyk prstov v závislosti

od dĺžky kontaktu, materiálu a jeho povrchovej teploty určuje technická norma

8

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

§ 7

Pitný režim

(1)

Pitný režim pri záťaži teplom je dopĺňanie dostatočného množstva tekutín a minerálnych

látok stratených pri práci do organizmu.

(2)

Pitný režim pri záťaži chladom pomáha udržiavať teplotu vnútorného prostredia organizmu.

(3)

Zamestnávateľ zabezpečuje pri záťaži teplom zamestnancovi na svoje náklady pitnú

vodu na mieste výkonu práce alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútorným predpisom

zamestnávateľa.

(4)

Zamestnávateľ pri záťaži teplom zamestnancovi, ktorý vykonáva dlhodobú prácu zaradenú

v triede 1b až 4, poskytuje na svoje náklady aj minerálne nápoje, ktorými sa doplnia

tekutiny a minerálne látky stratené potením a dýchaním,

a)

ak sú splnené podmienky na úpravu času práce podľa

§ 4 ods. 2

alebo ak sa predpokladá takáto úprava času práce, alebo

b)

pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní.

(5)

Zamestnávateľ poskytuje pri záťaži chladom zamestnancovi na svoje náklady nápoje,

prostredníctvom ktorých sa dopĺňa strata tepla v organizme, najmä pri dlhodobej práci

na

a)

vnútornom pracovisku, na ktorom je z technologických dôvodov operatívna teplota 4

°C a nižšia, alebo

b)

vonkajšom pracovisku, ak je priemerná korigovaná teplota vzduchu počas pracovnej

zmeny

4 °C a nižšia.

(6)

Zamestnávateľ zabezpečuje

a)

pri záťaži teplom podľa odseku 1 prostredníctvom pitného režimu náhradu najmenej

70 % tekutín stratených počas pracovnej zmeny potením a dýchaním; minimálne množstvo

tekutín, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, je uvedené v

prílohe č. 4 prvom bode

, pričom minerálne nápoje poskytnuté podľa odseku 4 tvoria polovicu množstva nahrádzaných

tekutín,

b)

ak je teplota prostredia 4 °C a nižšia, najmenej pol litra teplého nápoja počas pracovnej

zmeny.

(7)

Množstvo tekutín stratených potením a dýchaním počas práce v mimoriadnych pracovných

podmienkach sa vypočíta podľa

prílohy č. 4 druhého bodu

.

§ 8

Posúdenie zdravotného rizika

(1)

Posúdenie zdravotného rizika sa vykonáva pri činnostiach, pri ktorých je predpoklad

a)

záťaže teplom z technologických dôvodov alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku

za mimoriadne teplých dní,

b)

záťaže chladom pri dlhodobej práci na vnútornom pracovisku, na ktorom je z technologických

dôvodov operatívna teplota nižšia ako 10 °C, alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom

pracovisku, ak je priemerná korigovaná teplota vzduchu počas pracovnej zmeny nižšia

ako 10 °C.

(2)

Pri činnostiach uvedených v odseku 1 zamestnávateľ vykonáva posúdenie zdravotného

rizika záťaže teplom alebo záťaže chladom a vypracuje posudok o riziku podľa

§ 30 ods. 1 písm. f) zákona

. Pri posúdení zdravotného rizika sa prihliada najmä na

a)

popis vykonávanej činnosti so zohľadnením pracovných podmienok a triedy práce,

b)

druh, trvanie a úroveň záťaže teplom alebo záťaže chladom,

c)

plán riadenia rizika.

§ 9

Prevádzkový poriadok

Prevádzkový poriadok podľa

§ 37 ods. 4 zákona

na účel ochrany pred teplom alebo chladom podľa

§ 8 ods. 1

obsahuje

a)

posudok o riziku,

b)

pracovné postupy pre jednotlivé pracovné činnosti súvisiace so záťažou teplom, záťažou

chladom a kontaktom pokožky s povrchom pevných materiálov, strojov, technických zariadení

a kvapalinami,

c)

preventívne a ochranné opatrenia pre pracovné činnosti súvisiace so záťažou teplom

alebo záťažou chladom s prihliadnutím na vek, zdravotný stav, individuálne fyzické

schopnosti a zručnosti zamestnanca,

d)

zabezpečenie pitného režimu zamestnanca,

e)

pokyny a vybavenie na poskytnutie prvej pomoci.

§ 9a

Prechodné ustanovenie účinné od 1. decembra 2022

Od 1. decembra 2022 do 31. mája 2023 je minimálna prípustná operatívna teplota pre

chladné obdobie roka v triede práce 1a 19 °C.

§ 10

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

č. 544/2007 Z. z.

o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

§ 11

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 2016.