Vládne nariadenie 99/1952 Z. z. o organizácii veterinárnej služby a o niektorých veterinárnych opatreniach (veterinárny poriadok).

§ 1.

Úlohou štátnej veterinárnej služby je organizovať a uskutočňovať ochranu zdravia zvierat,

ich liečenie a robiť veterinárne opatrenia, ktoré zabezpečia výrobu surovín živočíšneho

pôvodu s hľadiska veterinárno-zdravotného nezávadných a tým i ochranu ľudí pred nemocami,

ktoré sú prenosné so zvierat na ľudí.

§ 2.

Na Ministerstvo pôdohospodárstva prechádza doterajšia pôsobnosť Ministerstva zdravotníctva

v odbore prehliadky jatočných zvierat a mäsa.

§ 3.

Výkupné a prejímacie miesta pre jatočné zvieratá, ďalej zariadenia na zabíjanie zvierat,

podniky a zariadenia na spracovanie mäsa a mlieka, sberne a úschovne surovín živočíšneho

pôvodu a podniky ich spracúvajúce, ako i celá prevádzka v nich podliehajú veterinárnemu

zdravotnému dozoru.

§ 4.

Veterinárnu službu organizuje, veterinárne opatrenia na ochranu zdravia zvierat a

na zdolávanie ich nemocí plánuje, vedie, vykonáva a ich dodržiavanie kontroluje Ministerstvo

pôdohospodárstva; robí tak prostredníctvom veterinárnych oddelení pôdohospodárskych

referátov krajských a okresných národných výborov.

§ 5.

(1)

Na kontrolu veterinárnej služby sa zriaďuje v Ministerstve pôdohospodárstva Hlavná

veterinárna inšpekcia a pri veterinárnych oddeleniach krajských národných výborov

sa ustanovuje krajský zdravotný veterinárny inšpektor.

(2)

Pracovný program Hlavnej veterinárnej inšpekcie a krajských zdravotných veterinárnych

inšpektorov určí Ministerstvo pôdohospodárstva.

§ 6.

Ministerstvo pôdohospodárstva plní najmä tieto úlohy

a)

vypracúva celoštátny plán celej veterinárnej služby a vydáva smernice a pokyny na

jej vykonávanie;

b)

vedie činnosť veterinárnych zariadení Ministerstva pôdohospodárstva a národných výborov;

c)

vedie organizáciu veterinárnych opatrení ukladaných podnikom, zariadeniam, organizáciám

a úradom a kontroluje ich dodržiavanie;

d)

vykonáva hlavný veterinárny zdravotný dozor podľa

§ 3

;

e)

vedie evidenciu kádrov veterinárnej služby, usmerňuje ich školenie a dozerá na ne

a vedie ich rozmiesťovanie;

f)

zriaďuje a vedie vedecké veterinárne ústavy, usmerňuje ich činnosť a dozerá na ne;

g)

plánuje a organizuje výrobu veterinárnych sér, vakcín a iných očkovacích a diagnostických

látok a plánuje vystrojenie veterinárnej služby potrebnými liekmi a zariadeniami;

h)

organizuje ochranu na štátnych hraniciach pred zavlečením nákaz a parazitárnych nemocí

zvierat zo zahraničia a vedie, poprípade vykonáva veterinárne ochranné opatrenia;

ch)

organizuje a vedie veterinárnu štatistiku, podáva zprávy o nemociach zvierat a vymieňa

tieto zprávy s cudzími štátmi podľa medzinárodných smlúv;

i)

spolupracuje pri riešení otázok poistenia zvierat;

j)

zúčastňuje sa na vypracúvaní smerných plánov pre výstavbu stajňových objektov.

§ 7.

Veterinárne oddelenie pôdohospodárskych referátov krajských národných výborov plní

najmä tieto úlohy

a)

vypracúva v rámci celoštátneho veterinárneho plánu čiastkové pracovné plány celej

veterinárnej služby v kraji;

b)

vydáva smernice na doplnenie všeobecných ustanovení podľa potrieb kraja a pokynov

Ministerstva pôdohospodárstva;

c)

vedie a kontroluje veterinárne zariadenia v kraji;

d)

vedie a kontroluje vykonávanie veterinárnych opatrení ukladaných podnikom, zariadeniam,

organizáciám a úradom a vykonáva v nich veterinárny zdravotný dozor podľa

§ 3

;

e)

rozmiesťuje veterinárne kádre v kraji, vedie ich evidenciu a stará sa o ich doškolovanie;

f)

plánuje všetky potreby pre veterinárnu službu v kraji;

g)

organizuje všetky veterinárne opatrenia v kraji podľa potrieb kraja a pre ich zavádzanie

využíva štatistické dáta z odboru poistenia zvierat;

h)

organizuje a vedie veterinárnu štatistiku nákaz zvierat v kraji, prijíma a podáva

o týchto nákazách zprávy;

ch)

organizuje veterinárnu osvetovú činnosť v kraji.

§ 8.

Veterinárne oddelenie pôdohospodárskych referátov okresných národných výborov plní

najmä tieto úlohy

a)

organizuje celú veterinárnu službu v okrese, veterinárny zdravotný dozor a dozor

nad vykonávaním obvodnej veterinárnej činnosti a dozor nad veterinárnymi zariadeniami

okresu;

b)

organizuje preventívne protiepizootické a protiparazitárne opatrenia v okrese;

c)

organizuje liečebnú veterinárnu činnosť v okrese;

d)

dáva záväzné posudky s hľadiska veterinárno-zdravotného k plánom stajňových objektov

a ich prestavieb a k ich umiesteniu;

e)

oznamuje na trestné stíhanie osoby, ktoré porušily veterinárne opatrenia.

§ 9.

Obvodný veterinárny lekár plní najmä tieto úlohy

a)

dozerá na zdravotný stav všetkých hospodárskych zvierat vo svojom obvode;

b)

vedie a vykonáva ochranné a liečebné protiepizootické a protiparazitárne opatrenia,

ako sú ochranné i liečebné očkovanie a povinné odčervovanie zvierat, nariaďuje izolácie

zvierat a ich zabitie alebo usmrtenie a iné veterinárne opatrenia a úkony;

c)

hlási výskyt nákaz zvierat nadriadeným veterinárnym orgánom;

d)

dozerá na presun a prepravu zvierat a surovín živočíšneho pôvodu vo veterinárnom

obvode, vystavuje a overuje veterinárne osvedčenia o surovinách živočíšneho pôvodu,

dozerá na trhy a svody zvierat, na ich výkup a stajne výkupných podnikov;

e)

poskytuje alebo zabezpečuje veterinárnu liečebnú starostlivosť nemocným zvieratám;

f)

vedie prácu veterinárnych technikov a iných pomocných veterinárnych pracovníkov;

g)

podľa pokynov okresného národného výboru vykonáva veterinárny zdravotný dozor podľa

§ 3

a prehliadku jatočných zvierat a mäsa;

h)

oznamuje na trestné stíhanie osoby, ktoré porušily veterinárne opatrenia.

§ 10.

Veterinárny technik pracujúci vo veterinárnom obvode plní najmä tieto úlohy

a)

stará sa o zdravotný stav všetkých hospodárskych zvierat vo svojom obvode;

b)

vykonáva ochranné a liečebné očkovania, odčervovanie zvierat a preventívne veterinárne

úkony za priameho vedenia veterinárneho lekára;

c)

za vedenia a podľa pokynov veterinárneho lekára poskytuje veterinárnu liečebnú pomoc

nemocným zvieratám a vykonáva prehliadku jatočných zvierat a mäsa;

d)

oznamuje veterinárnemu lekárovi výskyt nákaz aj iných ťažkých onemocnení zvierat

a ihneď zariaďuje potrebné veterinárne opatrenia podľa smerníc Ministerstva pôdohospodárstva.

§ 11.

Rozhodnutia a opatrenia veterinárnych oddelení krajských (okresných) národných výborov

môže meniť, doplňovať alebo rušiť rada krajského (okresného) národného výboru.

§ 12.

(1)

Aby sa predišlo nákazám zvierat, sú všetci ich držitelia a najmä vedúci štátnych

majetkov, hospodárstiev jednotných roľníckych družstiev a hospodárstiev ostatného

socialistického sektora povinní

a)

udržiavať v čistote stajne, maštale a všetky miesta, kde sa chovajú alebo ustajňujú

zvieratá, a dezinfikovať tieto miesta aspoň dva razy ročne (na jar a na jeseň);

b)

zabezpečovať dostatočnú krmovinovú základňu a starať sa o životosprávu zvierat;

c)

všetky zvieratá, ktoré novo prídu do hospodárstva, prechodne ustajniť oddelene od

ostatných zvierat podľa smerníc Ministerstva pôdohospodárstva;

d)

nemocné zvieratá ihneď oddeliť od zdravých a podľa pokynov veterinárneho lekára alebo

veterinárneho technika ich nepoužívať ako užitkové a ťažné tak dlho, dokým sa neuzdravia;

e)

nevyvádzať a nevyháňať nemocné zvieratá na spoločné pastviny alebo k spoločným napájadlám

a zabrániť nemocným zvieratám prísť do styku so zdravými zvieratmi, a bez súhlasu

orgánu veterinárnej služby nedovoliť prístup k nemocným zvieratám osobám pri nich

nezamestnaným;

f)

dať vykonať ochranné očkovania a diagnostické vyšetrovania zvierat podľa smerníc

Ministerstva pôdohospodárstva a poskytnúť pri veterinárnych zákrokoch veterinárnym

orgánom všetku potrebnú pomoc;

g)

hubiť v stajniach všetkých škodcov hospodárskych zvierat, ako hmyz a škodlivé hlodavce,

a urobiť vhodné opatrenia na zabránenie ich vnikaniu do stajní;

h)

zabezpečiť veterinárnu pomoc nemocným zvieratám a ihneď upovedomiť veterinárneho

lekára alebo veterinárneho technika o vyskytnuvších sa príznakoch nákaz zvierat (náhle

uhynutie zvieraťa bez zjavných príznakov nemoci, súčasné onemocnenie niekoľkých zvierat

a pod.).

(2)

Pri novo budovaných alebo adaptovaných stajniach poľnohospodárskych závodov jednotných

roľníckych družstiev, štátnych majetkov a ostatného socialistického sektora treba

zriadiť miestnosť pre umývanie, preobliekanie a dezinfikovanie osôb, ktoré vstupujú

do stajní. Pri doterajších stajniach týchto poľnohospodárskych závodov sa zriadia

takéto miestnosti postupne.

§ 13.

(1)

Ak sa zistí v hospodárstve alebo v niektorej jeho časti (v niektorej zo stajní, chlievov,

oddelení alebo stáde a pod.) u zvierat nákaza, musí sa toto hospodárstvo alebo jeho

časť, a podľa potreby celá obec, poprípade územie v rozsahu zodpovedajúcom povahe

a rozšíreniu nákazy, vyhlásiť podľa platných predpisov za zamorené touto nákazou.

(2)

V zamorených miestach sa musia urobiť veterinárne ochranné opatrenia podľa smerníc

Ministerstva pôdohospodárstva a podľa potreby vykonať ochranné očkovanie zvierat.

(3)

Veterinárne ochranné opatrenia sa musia vykonať pri týchto nákazách zvierat: mor

hovädzieho dobytka, pľúcna nákaza hovädzieho dobytka, slintavka, sneť slezinná, sneť

chrastivá, nákazlivé zmetanie, tuberkulóza, sopľavka, žrebčia nákaza, nákazlivá malokrvnosť

koní, pľuzgierový výsypok jednokopytníkov, nákaza zveri a hovädzieho dobytka, prašina,

besnota, kiahne ovčie, mor ošípaných, nákazlivá obrna ošípaných, červienka ošípaných,

mor hydiny, cholera hydiny, nákazlivý streptokokový zápal vemena, nákazlivá agalakcia

oviec, pohlavné nákazy hovädzieho dobytka (pľuzgierový výsypok, nákazlivý katar pošvy,

trichomonádová nákaza), opar lysinný, tularémia, nemoc papagájová (psitakóza), nákazy

včiel (roztočová nákaza, mor a hniloba včelieho plodu), furunklóza rýb, salmonelóza

zvierat (paratýfus zvierat).

(4)

Ministerstvo pôdohospodárstva môže určiť ďalšie nákazy zvierat, pri ktorých sa musia

vykonať veterinárne ochranné opatrenia.

(5)

Pre miesta vyhlásené za zamorené nákazou zvierat sa podľa povahy nákazy, jej príznakov

a podľa hospodárskej dôležitosti zvierat uloží podľa smerníc Ministerstva pôdohospodárstva

uzávera; pritom možno podľa povahy prípadu uložiť veterinárne ochranné opatrenia,

ako

a)

zákaz prepravy a preháňania zvierat uzáverou a akéhokoľvek presunu zvierat do uzávery

a z nej, ak ide o zvieratá náchylné pre vyskytnuvšiu sa nákazu, a zákaz odvážania

predmetov použitých pri ošetrovaní nemocných zvierat;

b)

zákaz výkupu zvierat a surovín živočíšneho pôvodu z uzávery; výnimky môže povoliť

Ministerstvo pôdohospodárstva alebo z jeho poverenia krajský národný výbor;

c)

uzavretie trhov, výkupných miest, výstav a iných miest svodov zvierat v uzávere pre

zvieratá náchylné pre vyskytnuvšiu sa nákazu;

d)

zákaz spoločnej pastvy, spoločného napájania, plavenia alebo kúpania zvierat náchylných

pre vyskytnuvšiu sa nákazu; pastviny a napájadlá, ktoré použily zvieratá nákazou nemocné

alebo z nej podozrelé, sa uzavierajú pre všetky zvieratá náchylné na túto nákazu;

e)

bezodkladné neškodné odstránenie a spálenie alebo zakopanie tiel zvierat, ktoré uhynuly

nákazou;

f)

zákaz použiť stajňový hnoj od zvierat stihnutých nákazou alebo z nej podozrelých;

výnimku môže povoliť veterinárne oddelenie pôdohospodárskeho referátu okresného národného

výboru;

g)

zákaz vstupu osôb s výnimkou obsluhujúcich a ošetrujúcich pracovníkov do stajní,

v ktorých sa chovajú zvieratá stihnuté nákazou;

h)

izoláciu osôb alebo iné obmedzenie osobného styku;

ch)

povinnosť oznámiť ihneď výskyt nákazy, ktorá je prenosná na ľudí a je uvedená v predpisoch

o boji proti nemociam prenosným na ľudí, kompetentnému orgánu hygienickej a protiepidemickej

služby.

(6)

Ministerstvo pôdohospodárstva určí, aké veterinárne ochranné opatrenia sa pri jednotlivých

nákazách použijú.

§ 14.

Uzáveru pre miesta vyhlásené za zamorené nákazou ukladá a odvoláva

a)

okresný národný výbor, ak ide o jednotlivé hospodárstva štátnych majetkov, jednotných

roľníckych družstiev a ostatného socialistického sektora, ako i o hospodárstva jednotlivcov,

alebo ak ide o obvod jednej obce,

b)

okresný národný výbor so schválením krajského národného výboru, ak ide o viacej obcí,

c)

krajský národný výbor, ak ide o celý okres, niekoľko okresov alebo o celý kraj,

d)

Ministerstvo pôdohospodárstva, ak ide o viacej krajov.

§ 15.

(1)

Štátny majetok, jednotné roľnícke družstvo alebo iné chovateľské hospodárstvo musí

novo prichádzajúci dobytok vopred podrobiť skúške na brucelózu, tuberkulózu a nákazlivý

zápal vemena. So zvieratmi nemocnými alebo podozrelými z niektorej z uvedených nemocí

sa naloží podľa smerníc Ministerstva pôdohospodárstva, ktoré ich vydá po dohode s

Ministerstvom zdravotníctva, pokiaľ ide o ochranu ľudí.

(2)

Hospodárstva zamorené parazitárnymi chorobami zvierat sú povinné

a)

vykonávať ozdravovacie opatrenia na pastvinách, napájadlách a v stajniach,

b)

vykonávať pravidelné odčervovanie zvierat.

(3)

Odvážanie krmiva z hospodárstva alebo z obce zamorenej sneťou slezinnou, sneťou chrastivou,

nákazlivou malokrvnosťou koní, pľúcnou nákazou hovädzieho dobytka, morom hovädzieho

dobytka, sopľavkou, slintavkou, morom ošípaných alebo brucelózou sa zakazuje; krmivo

sa môže použiť len v týchto zamorených hospodárstvach a obciach.

(4)

Psy a mačky, ktoré poranily osobu a ostatné domáce zvieratá, pokiaľ sú podozrelé

z besnoty, musia byť oddelene umiestené a pozorované pod dohľadom veterinárneho lekára

po určený čas. Psy a mačky podozrelé z nakazenia besnotou musia sa usmrtiť.

(5)

Zvieratá so zjavnými príznakmi pľúcnej nákazy hovädzieho dobytka, moru hovädzieho

dobytka, besnoty, moru hydiny a pokročilej a zvonku poznateľnej tuberkulózy pľúc,

čriev, pošvy a vemena sa musia usmrtiť.

(6)

Pri zavlečení moru hovädzieho dobytka, pľúcnej nákazy hovädzieho dobytka alebo slintavky

z cudziny na územie štátu musia sa všetky ostatné zvieratá zo zásielky, v ktorej uvedené

nákazy boly zistené, ihneď zabiť.

(7)

Sťahovanie kože v prípadoch usmrtenia alebo uhynutia zvierat na sopľavku, nákazlivú

malokrvnosť koní, besnotu, mor hovädzieho dobytka, sneť chrastivú, sneť slezinnú alebo

pri podozrení z týchto nákaz je zakázané. Telá takých zvierat, hnoj maštaľný (chlievny)

a stelivo sa ihneď zničia a vykoná sa dezinfekcia podľa smerníc Ministerstva pôdohospodárstva;

musia sa dezinfikovať aj predmety, s ktorými usmrtené alebo uhynulé zvieratá boly

v priamom styku.

§ 16.

Ministerstvo pôdohospodárstva nariadi podľa potreby vyšetrenie zvierat (koní, somárov

a mulov) na sopľavku diagnostickou skúškou; so zvieratmi podozrelými zo sopľavky sa

naloží podľa smerníc Ministerstva pôdohospodárstva.

§ 17.

V obciach sa zriadia podľa pokynov Ministerstva pôdohospodárstva vydaných po dohode

s ministerstvami zdravotníctva a vnútra sberne uhynutých zvierat alebo mrchoviská.

§ 18.

(1)

Zvieratá včítane hydiny, rýb a zveri, ďalej mäso a suroviny živočíšneho pôvodu, ktoré

prichádzajú do výkupných miest, na trhy, svody, prehliadky alebo výstavy užitkových

alebo plemenných zvierat, na bitúnky alebo do sberní mlieka a do mliekárenských podnikov,

sú pod zdravotným dohľadom veterinárneho lekára.

(2)

K surovinám živočíšneho pôvodu patrí: mäso, tuky, krv, vnútorné ústrojenstvá včítane

čriev, mlieko, vajcia, med a vosk, ďalej časti tiel zvierat určené na technické spracovanie

(koža, srsť, rohy, kosti, kopytá a paznechty, vlna, vlasiny, perie atď.).

(3)

Vo všetkých podnikoch mäsného priemyslu, v bitúnkoch, továrňach na mäsové konzervy

a vo všetkých ostatných miestach, kde sa zabíjajú zvieratá, musia sa vykonať tieto

opatrenia

a)

zvieratá musia byť denne prehliadnuté veterinárnym lekárom, ktorý je povinný súčasne

kontrolovať, či sa dodržujú veterinárne zdravotné opatrenia;

b)

zvieratá musia byť pred zabitím prehliadnuté veterinárnym lekárom;

c)

pri zabitých zvieratách sa musí urobiť veterinárna zdravotná prehliadka mäsa a orgánov

po zabití;

d)

musí sa vykonávať povinné opečiatkovanie mäsa a povinné opečiatkovanie alebo iné

označenie koží;

e)

výkupné alebo prejímacie miesta pre jatočné zvieratá, pokiaľ sú pri bitúnkoch, musia

byť oddelené od jatočnej prevádzky;

f)

jatočné zvieratá dopravené na bitúnky musia sa v nich už zabiť; stajne v bitúnkoch

sa môžu použiť len pre jatočné zvieratá;

g)

bitúnky musia mať osobitné oddelenia pre zabíjanie nemocných zvierat alebo zvierat

podozrelých z nákaz;

h)

dopravovať nemocné zvieratá na bitúnky za účelom nutného zabitia len vozidlami zvlášť

na to upravenými;

ch)

dopravovať suroviny živočíšneho pôvodu len vozidlami zvlášť na to upravenými;

i)

osoby a povozy pred opustením miest používaných pre zabíjanie nemocných zvierat podliehajú

dezinfekcii.

§ 19.

(1)

Zvieratá nemocné sopľavkou, besnotou, morom hovädzieho dobytka, sneťou slezinnou

a sneťou chrastivou alebo zvieratá z týchto nákaz podozrelé nesmú sa zabiť za účelom

získania mäsa. Mäso zvierat nemocných inými nákazami smie sa použiť len za osobitných

podmienok určených Ministerstvom pôdohospodárstva po dohode s ministerstvami zdravotníctva

a potravinárskeho priemyslu.

(2)

Mlieko zvierat, ktoré onemocnely tuberkulózou, nákazlivým zmetaním alebo slintavkou,

alebo sú podozrelé z týchto nákaz, sa môže použiť iba po pasterizácii alebo prevarení,

a to na výživu ľudí len vtedy, ak to dovoľujú hygienické a protiepidemické predpisy.

(3)

Odborná veterinárna zdravotná prehliadka jatočných zvierat a mäsa, ako aj surovín

živočíšneho pôvodu sa vykonáva podľa smerníc vydaných Ministerstvom pôdohospodárstva

po dohode s ministerstvami zdravotníctva a potravinárskeho priemyslu.

§ 20.

(1)

Dopravné prostriedky pristavované na naloženie zvierat alebo surovín živočíšneho

pôvodu musia byť vopred dôkladne vyčistené, a ak je to potrebné, dôkladne dezinfikované.

(2)

Ak sa zistí pri preprave, že zvieratá onemocnely nákazou, alebo že suroviny živočíšneho

pôvodu sú zamorené nákazou, vykonajú sa zdravotné veterinárne opatrenia i opatrenia

protiepizootické podľa smerníc Ministerstva pôdohospodárstva, a ak ide o nákazu prenosnú

na ľudí, musí sa prípad hlásiť kompetentnému orgánu hygienickej a protiepidemickej

služby.

(3)

Zvieratá alebo suroviny živočíšneho pôvodu dovážané z cudziny môžu byť prepravené

na miesto určenia len vtedy, ak boly pri veterinárnej prehliadke uznané ako nezávadné.

(4)

Vývoz zvierat alebo surovín živočíšneho pôvodu je dovolený len na podklade osvedčenia

vydaného príslušným veterinárnym lekárom.

§ 21.

(1)

Smernice o preprave zvierat a surovín živočíšneho pôvodu, o zvláštnej úprave dopravných

prostriedkov užívaných na prepravu zvierat a surovín živočíšneho pôvodu a o ich dezinfekcii

vydáva Ministerstvo pôdohospodárstva po dohode s ministerstvami zdravotníctva, železníc,

dopravy, potravinárskeho priemyslu a výkupu.

(2)

Smernice o pohraničnej veterinárnej zdravotnej prehliadke zvierat a surovín živočíšneho

pôvodu vydáva Ministerstvo pôdohospodárstva po dohode s ministerstvami národnej bezpečnosti,

zdravotníctva, zahraničného obchodu, železníc a dopravy.

§ 22.

Veterinárna služba v odbore vojenskej správy a národnej bezpečnosti je upravená osobitnými

predpismi.

§ 23.

(1)

Ustanovenia zákona

č. 4/1952 Sb.

, o hygienickej a protiepidemickej starostlivosti, ostávajú nedotknuté.

(2)

Ak ide o opatrenia, ktoré sa dotýkajú ochrany zdravia ľudí i zvierat, postupujú orgány

veterinárnej zdravotnej služby v súlade s opatreniami nariadenými orgánmi hygienickej

a protiepidemickej služby.

§ 24.

Ministerstvo pôdohospodárstva vydá po dohode so zúčastnenými ministerstvami podrobné

predpisy na vykonanie tohto nariadenia.

§ 25.

Zrušujú sa predpisy, pokiaľ odporujú tomuto nariadeniu.

§ 26.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1953; vykoná ho minister pôdohospodárstva

po dohode so zúčastnenými členmi vlády.