VYHLÁŠKA 97/1966 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu

§ 1

Využitie poľnohospodárskych pozemkov (k

§ 5 zákona

)

(1)

V prípadoch, v ktorých úrovňou obhospodarovania poľnohospodárskych pozemkov je ohrozené

ich riadne využívanie, prípadne je podstatne alebo úplne zanedbané ich obhospodarovanie,

môže okresný národný výbor uložiť užívateľovi (vlastníkovi), aby vykonal na svoj vlastný

náklad

a)

zúrodnenie poľnohospodárskych pozemkov znehodnotených napr. prirodzeným náletom,

krovinami, zamokrením alebo kameňmi, odstránenie nepotrebných poľných ciest a úvozov

alebo medzí, ktoré nemajú protierózny význam, uskutočnenie vhodných agrotechnických

opatrení zameraných predovšetkým na udržanie pôdy v potrebnom štruktúrnom stave (zvýšenie

obsahu humusu organickým hnojením a pod.),

b)

na plochách ohrozených eróziou

- zavedenie vhodných protieróznych postupov

- zabezpečenie vegetačného krytu po zbere

- dôsledné dodržiavanie orby, sejby a kultivačných prác pri vodnej erózii po vrstovnici

a pri veternej erózii kolmo na smer prevládajúceho vetra, vybudovanie zariadení na

neškodné odvedenie vody mimo osevnej plochy

- úpravu alebo zriadenie protieróznych medzí na zmiernenie sklonu pozemkov

- vytvorenie vsakovacích zariadení alebo zariadení na zníženie rýchlosti a množstva

stekajúcej vody (pásov, brázd, záchytných priekop, terasových stupňov a pod.), na

pozemkoch svahovitých alebo s nedostatočnou vsakovacou schopnosťou.

(2)

Opatrenia podľa odseku 1 okresný národný výbor robí po predchádzajúcom prerokovaní

s miestnym národným výborom, výrobnou poľnohospodárskou správou a užívateľom (vlastníkom)

pozemkov, a ak je užívateľom (vlastníkom) organizácia, ktorú výrobná poľnohospodárska

správa neriadi, s jej nadriadenou organizáciou.

§ 2

(1)

Východiskové podklady pre územné plány, návrhy politicko-hospodárskych a technických

zásad územných plánov, ako i návrhy územných plánov musia ich spracovatelia prerokovať

už počas spracovania týchto podkladov a návrhov s poľnohospodárskym orgánom národných

výborov a výrobnou poľnohospodárskou správou v tých prípadoch, v ktorých sa predpokladá

narušenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Pritom tieto orgány a výrobné poľnohospodárske

správy vymedzujú požiadavky na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a územia vyžadujúce

mimoriadnu ochranu pre svoju úrodnosť, špeciálne poľnohospodárske využitie alebo pre

investície, vložené do pôdy, územia vhodné na zúrodnenie alebo na rekultiváciu, prípadne

uvedú ďalšie okolnosti dôležité pre ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a poľnohospodársku

výrobu. Ďalej sa vyjadrujú k výške strát na poľnohospodárskej produkcii, k výhľadovému

riešeniu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a navrhujú vypracovanie variantného riešenia

územného plánu alebo jeho časti, ak to vyžaduje záujem ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu.

(2)

Prerokúvaním východiskových podkladov, zásad a návrhu územného plánu nie je orgán

ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu viazaný pri udeľovaní súhlasu podľa

§ 8 ods. 2 zákona

.

§ 3

(1)

V návrhu územného plánu rajónu uvedie spracovateľ ako súčasť celkového riešenia aj

možnosť výhľadového využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Orientačne tiež vyhodnotí

rozsah strát na poľnohospodárskej výrobe z pôdy navrhovanej v pláne na použitie pre

nepoľnohospodárske účely. Na orientačné hodnotenie spracovateľ použije najmä údaje

o zaradení obcí do poľnohospodárskych výrobných oblastí, o ekonomickom hodnotení prírodných

stanovíšť, hospodárení poľnohospodárskych organizácií a o výsledkoch komplexného prieskumu

pôd. Súhrnne potom posúdi vplyv navrhnutého riešenia na poľnohospodársku produkciu

rajónu, prípadne okresu alebo kraja a odôvodní správnosť riešenia z hľadiska celospoločenských

záujmov. Spracovateľ územného plánu rajónu navrhne opatrenia smerujúce k nahradeniu

prípadných strát na poľnohospodárskej výrobe (rekultivácie, meliorácie a pod.).

(2)

Spracovateľ návrhu smerného územného plánu, v ktorom sa počíta s použitím poľnohospodárskej

pôdy na nepoľnohospodárske účely, vypracúva súčasne grafickú prílohu „poľnohospodársky

pôdny fond“. V tejto prílohe vyznačí pozemky navrhnuté pre použitie na nepoľnohospodárske

účely, ako i pozemky možných alternatívnych riešení podľa kultúr a výšky hrubej produkcie

rastlinnej výroby. Na základe grafickej prílohy orientačne vyhodnotí straty na hrubej

poľnohospodárskej produkcii (rastlinnej i živočíšnej). Spracovateľ je povinný preukázať,

že z hľadiska celospoločenských záujmov i strát na poľnohospodárskej výrobe je navrhované

riešenie najvýhodnejšie. Na výpočet výšky strát hrubej poľnohospodárskej produkcie

použije orientačné tabuľky vydané Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

Na výpočet strát môže spracovateľ prípadne použiť aj iné pomôcky, pokiaľ sa na tom

dohodne s orgánom príslušným na udelenie súhlasu k návrhu smerného územného plánu

z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

(3)

Spracovateľ návrhu podrobného územného plánu vyhodnocuje straty na poľnohospodárskej

výrobe s použitím vyhodnotenia strát v smernom územnom pláne; upresní ich (prípadne

podľa podkladov obstaraných podľa

§ 5 ods. 3

) však tak, aby sa mohli prevziať pri spracovaní investičnej úlohy výstavby. V prípade,

že návrh podrobného územného plánu je spracúvaný bez predchádzajúceho vypracovania

smerného územného plánu, a počíta sa pritom s použitím poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske

účely, spracovateľ priloží k návrhu podrobného územného plánu prehľad tejto pôdy (pozemkov)

zostavený podľa kultúr a akosti pôdy, ako aj vyhodnotenie strát na poľnohospodárskej

výrobe.

§ 4

(1)

Orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu (

§ 8 ods. 2 zákona

) vyslovujú svoj súhlas s návrhom územného plánu v štádiu jeho predbežného návrhu.

Ak dôjde pri spracovaní konečného návrhu územného plánu k zmenám, prípadne k nedodržaniu

podmienok, za ktorých bol vyslovený súhlas podľa predchádzajúcej vety, musí byť tento

návrh pred jeho predložením na schválenie podľa predpisov o územnom plánovaní opatrený

novým súhlasom orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

(2)

Orgán predkladajúci návrh územného plánu na prejavenie súhlasu z hľadiska ochrany

poľnohospodárskeho pôdneho fondu krajskému národnému výboru je povinný predložiť aj

výsledok prerokovania návrhu s poľnohospodárskym orgánom okresného národného výboru

obsahujúci aj stanovisko výrobnej poľnohospodárskej správy; ak predkladá návrh Ministerstvu

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (povereníkovi Slovenskej národnej rady pre

pôdohospodárstvo) aj stanovisko poľnohospodárskeho orgánu krajského národného výboru.

(3)

Orgán predkladajúci konečný návrh územného plánu na schválenie podľa predpisov o

územnom plánovaní je povinný k návrhu priložiť

a)

súhlas orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu (odsek 1),

b)

vyhlásenie o tom, že v návrhu nedošlo k nedodržaniu alebo k zmene podmienok, za ktorých

bol súhlas [písmeno a)] vyslovený.

(4)

Pri spracovaní smerného územného plánu sa určí pre účely ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu súčasná hranica zastavanej časti obce. Zastavanou časťou obce (intravilán)

podľa tejto vyhlášky sa rozumie územie, ktoré ku dňu účinnosti zákona je súvisle zastavané

alebo inak technicky upravené pre potreby obce (sídliska). Do zastavaného územia obce

sa zahŕňajú i pozemky, ktoré sú poľnohospodárskou pôdou, nevytvárajú však s poľnohospodárskym

pôdnym fondom súvislý celok (sú od neho oddelené súvislou zástavbou alebo zabiehajú

do zastavanej časti a sú tvarove i rozlohove nevhodné na poľnohospodárske obhospodarovanie

mechanizačnými prostriedkami). Za takéto pozemky však nemožno považovať medzery pozdĺž

hradských a ciest vzniknuté skoršou výstavbou, zastavanie ktorých by viedlo k nežiadúcemu

obostavovaniu ciest a neekonomickému predlžovaniu obcí; za tieto pozemky nemožno považovať

ani územie medzi sídliskom a železnicou alebo cestou, preložkou cesty, vodným tokom

a pod., pokiaľ toto územie je súvislou poľnohospodárskou pôdou vhodnou na poľnohospodárske

obhospodarovanie mechanizačnými prostriedkami. V prípade pochybností, či poľnohospodársky

pozemok je alebo nie je súčasťou intravilánu, rozhodne vždy orgán územného plánovania

okresného národného výboru po dohode s poľnohospodárskym orgánom tohto národného výboru,

ak si nevyhradil v jednotlivých prípadoch rozhodnutie orgán územného plánovania, prípadne

poľnohospodárstva krajského národného výboru.

(5)

V prípadoch, v ktorých je nevyhnutné určiť hranicu zastavanej časti obce bez smerného

územného plánu, orgán územného plánovania okresného národného výboru zabezpečí spracovanie

návrhu tejto hranice. Pre schválenie tohto návrhu platia obdobne odseky 1 až 4.

§ 5

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri spracovaní prípravnej dokumentácie stavieb

(k

§ 10 zákona

)

(1)

Údaje o výške strát hrubej poľnohospodárskej produkcie (rastlinnej i živočíšnej)

pojaté investorom do prípravnej dokumentácie musia zahrňovať i dôsledky ďalších vplyvov

investície na poľnohospodársku výrobu (exhalácie, narušenie organizácie poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, zmena vodného režimu, komunikačné siete, znehodnotenie investícií vložených

do pôdy a pod.).

(2)

Hrubou poľnohospodárskou produkciou pozemku sa rozumie produkcia pri riadnom spôsobe

hospodárenia na pozemku. Riadnym spôsobom hospodárenia je hospodárenie na pozemku

príslušnej poľnohospodárskej kultúry za predpokladu správne vykonávanej a súčasnej

úrovni zodpovedajúcej agrotechniky. Na možnosť zvyšovania poľnohospodárskej výroby

investíciami do pôdy (napr. meliorácie) sa však neprihliada. Pre posúdenie výsledkov

riadneho hospodárenia sú rozhodujúce výsledky z priemeru hospodárenia popredných poľnohospodárskych

závodov za posledné dva roky v rovnakých výrobných podmienkach okresu a na pozemku

príslušnej kultúry. Pokiaľ pri spracovaní prípravnej dokumentácie smerových a líniových

stavieb nemožno uviesť poľnohospodárske pozemky dotknuté zamýšľanou výstavbou, straty

hrubej poľnohospodárskej produkcie sa vypočítajú s použitím priemerných hektárových

výnosov v záujmovom území.

(3)

Podklady pre výpočet hrubej poľnohospodárskej produkcie sú povinné oznámiť investorovi

na jeho žiadosť za odplatu

a)

výrobná poľnohospodárska správa v prípadoch, v ktorých poľnohospodársku pôdu požadovanú

na nepoľnohospodárske účely užívajú poľnohospodárske organizácie ňou riadené,

b)

socialistická organizácia užívajúca dotknutú pôdu, ak ide o organizáciu, ktorú výrobná

poľnohospodárska správa neriadi,

c)

poľnohospodársky orgán okresného národného výboru po prerokovaní s miestnym národným

výborom, ak ide o poľnohospodársku pôdu užívanú občanom.

Podklady poskytujú tieto orgány (organizácie) do 30 dní od doručenia žiadosti, prípadne

v lehote dohodnutej s investorom; na požiadanie poskytujú aj podklady na vykonanie

rozboru prípadných ďalších vplyvov investície (odsek 1). V zložitých prípadoch (napr.

narušenie vodného režimu, exhalácie) zisťuje investor potrebné údaje z vyžiadaných

expertíz.

(4)

Okresný národný výbor môže pred udelením predchádzajúceho súhlasu, prípadne pred

predložením žiadosti vyššiemu orgánu uložiť investorovi, aby si obstaral pre výpočet

strát hrubej poľnohospodárskej produkcie odborný posudok Ústredného kontrolného a

skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.

(5)

So spracovaním dokumentácie smerových poľnohospodárskych stavieb (poľné cesty, otvorené

vodné priekopy, terasy a pod.) môže sa začať iba v rámci progresívne vyriešenej organizácie

pôdneho fondu pojatej do projektu pozemkových úprav schváleného okresným národným

výborom.

§ 6

(1)

Organizácie vykonávajúce ťažobné alebo priemyslové činnosti sú povinné

a)

vypracovať návrhy plánu zahladenia následkov ťažby alebo inej priemyslovej činnosti

vrátane rekultivácie poškodených pozemkov (ďalej len „plán zahladenia“).

V oblastiach rozsiahlych devastácií poľnohospodárskej pôdy vypracúvajú sa výhľadové

a ročné vykonávacie plány zahladenia. Ak dochádza k narušeniu pôdy na menších plochách

(pri výstavbe priemyslových podnikov, sídlisk a pod.), spracúva sa plán zahladenia

v rámci dokumentácie stavby. Organizácie spracúvajúce návrh plánu zahladenia si vyžiadajú

pred jeho schválením stanovisko poľnohospodárskeho orgánu okresného národného výboru

k spôsobu a druhu rekultivácie (poľnohospodárskej, lesníckej, vodohospodárskej). Pokiaľ

rozsah rekultivácie presahuje obvod okresu, vyžiada si organizácia aj stanovisko poľnohospodárskeho

orgánu krajského národného výboru;

b)

vypracovať plán zahladenia jednak z hľadiska technických úprav vrátane technickej

rekultivácie (napr. terénne úpravy výsypiek a pozemkov používaných dočasne na nepoľnohospodárske

účely, pozemkov devastovaných poddolovaním, ťažbou štrkopiesku a pod., oddelené skrývanie

kultúrnych vrstiev pôdy, budovanie prevádzkových a príjazdných komunikácií, hydromelioračné

práce, rozloženie ornice, svahovanie lomových stien po povrchovej ťažbe ložísk nerastných

surovín a pod.), jednak z hľadiska biologickej rekultivácie zúrodnením devastovaných

pozemkov po technickej rekultivácii biologickým spôsobom pre poľnohospodárske účely

(melioračné osevné postupy, organické a zelené hnojenie, pestovanie strukoobilninových

miešaniek a zúrodňovacích viacročných kultúr a pod.) tak, aby zabezpečoval

- riadne hospodárenie s kultúrnou vrstvou pôdy, prípadne s hlbšie uloženými zúrodnenia

schopnými zeminami, ich bilanciu a využitie, terénnu úpravu dotknutých pozemkov,

- spôsob vykonávania rekultivácie a nápravu vodných pomerov plôch už skôr devastovaných

a novo ťažbou alebo priemyslovou činnosťou narušovaných,

- perspektívu hospodárenia poľnohospodárskych závodov, najmä v oblastiach sústredenej

ťažby alebo priemyslovej činnosti.

(2)

Pri vykonávaní plánu zahladenia sú organizácie (odsek 1)

a)

povinné vykonávať podľa plánu ťažby a plánu zahladenia oddelenú skrývku kultúrnych

vrstiev pôdy (ornica), prípadne hlbšie uložených zúrodnenia schopných zemín (spraše,

sprašovej a svahovej hliny, tufitické íly, bentonit, oxyhumolity a pod.) na ploche

dotknutej prevádzkou a starať sa o ich riadne využitie na rekultivácie devastovaných

plôch a na melioračné účely, alebo zabezpečiť v ekonomicky odôvodnených prípadoch

ich dopravu a rozloženie na plochy určené na zúrodnenie poľnohospodárskym orgánom

okresného národného výboru, prípadne na miesta určené týmto orgánom na ďalšie spracovanie;

v zložitejších prípadoch môže si tento orgán pred rozhodnutím vyžiadať stanovisko

poľnohospodárskeho orgánu krajského národného výboru. Skládky oddelene skrývaných

zemín musí ťažobná alebo priemyslová organizácia zakladať a evidovať tak, aby sa mohli

využívať v budúcnosti;

b)

využívať prebytky ornice, prípadne hlbšie uložené zúrodnenia schopné zeminy na zúrodnenie

pôdy doteraz neplodnej alebo s malou úrodnosťou, na ktorej na základe dohody o vykonaní

náhradnej rekultivácie predtým vykonala ťažobná organizácia povrchovú úpravu (napr.

odstránenie kameňov, vyklčovanie krovísk), ďalej na zvýšenie akosti a produkčnej schopnosti

inej poľnohospodárskej pôdy navezením a rozložením kultúrnej vrstvy pôdy. Hrúbka rozloženej

vrstvy pôdy musí byť najmenej 10 cm po odpočítaní nakyprenia. Využitie týchto prebytkov

musí sa pri veľkom rozsahu skrývok dokumentovať jednoduchým projektom a ekonomickým

vyhodnotením, v ostatných prípadoch v dokumentácii stavby.

(3)

Ak nemožno použiť prebytky kultúrnej vrstvy pôdy, prípadne hlbšie uložené zúrodnenia

schopné zeminy na účely uvedené v odseku 2, môže ich uvoľniť na iné účely príslušný

poľnohospodársky orgán okresného národného výboru; tento si vyžiada pri väčšom rozsahu

skrývok stanovisko poľnohospodárskeho orgánu krajského národného výboru.

(4)

Národné výbory pri prerokúvaní a schvaľovaní plánu zahladenia vyžiadajú si vždy stanovisko

príslušnej výrobnej poľnohospodárskej správy.

(5)

Realizáciu plánu zahladenia od technických úprav až po dokončenie biologickej rekultivácie

zabezpečuje ťažobná alebo priemyslová organizácia, činnosťou ktorej boli pozemky poškodené.

Poľnohospodárske organizácie preberajú rekultivovanú pôdu do obhospodarovania po dokončení

biologickej rekultivácie. Ak však dôjde k dohode o prevzatí pôdy pred dokončením rekultivácie,

uhradí ťažobná alebo priemyslová organizácia poľnohospodárskej organizácii zvýšené

náklady spojené s jej obhospodarovaním až do času plánovaného dokončenia rekultivačného

procesu. Poľnohospodárska organizácia je povinná viesť o týchto plochách oddelene

evidenciu nákladov a výnosov.

§ 7

(1)

Ťažobné organizácie sú povinné pri povrchovej ťažbe dodržiavať tieto opatrenia

a)

zahladzovať následky ťažby komplexne na celej devastovanej ploche v nadväznosti výsypky

na okolitú krajinu a prihliadať pritom tak na potreby hospodárskeho využitia pozemkov

v najbližšom okolí, aby sa vytvárali súvislé plochy, ako i na tvorbu prírodného prostredia

a dbať na to, aby nedochádzalo ku škodlivej akumulácií plynných a tuhých splodín a

narušeniu rázu krajiny. V oblastiach sústredenej ťažby uhlia prerokujú organizácie

pre ťažbu uhlia s poľnohospodárskym orgánom okresného národného výboru, prípadne krajského

národného výboru koncepciu umiestnenia stavby a tvaru výsypiek, a to nielen z hľadiska

budúceho využitia na rekultiváciu, ale aj z hľadiska tvorby prírodného prostredia;

b)

výsypky zakladať spôsobom, ktorý umožňuje urovnanie povrchu a jeho následnú rekultiváciu.

Za tým účelom sú ťažobné organizácie povinné vypracovať technické normy úpravy povrchu

výsypiek, ktoré budú v oblastiach sústredenej ťažby podkladom pre odovzdávanie plôch

na rekultiváciu a na ekonomické vyhodnotenie jednotlivých spôsobov sypania výsypiek

(pri zakladačových výsypkách nemajú priemerné povrchové nerovnosti presahovať + -

1 m);

c)

zakladať prevýšené výsypky tak, aby sa čo najväčšia plocha mohla využiť na ich poľnohospodársku

rekultiváciu;

d)

prevýšené výsypky zakladať na únosnej základovej pôde, aby sa zabezpečila ich stabilita.

Pritom treba prihliadnuť i na hydrologické pomery výsypky a jej podložie i okolie,

aby nedošlo k zabahneniu okolitej poľnohospodárskej pôdy. Proti pôsobeniu vodnej erózie

a na zabezpečenie proti zosuvom upraviť svahy výsypiek tak, aby uhol sklonu zabezpečoval

ich stabilitu so zreteľom na mechanické vlastnosti výsypkových zemín a výšku výsypky

(generálny sklon výsypiek nemá byť väčší ako 1:4, sklon svahov 1:2). Pri vyšších výsypkách

treba svahy zabezpečiť terasovaním generálneho svahu a vhodným odstupom jednotlivých

výsypkových stupňov (etáží). Svahy terás riadne upraviť a zabezpečiť proti vodnej

erózii (napr. zatrávnením, výsadbou krov a vhodných krovín, technickými prostriedkami);

e)

sprístupniť výsypky príjazdnými komunikáciami, pri väčších výsypkách vybudovať aj

sieť účelových komunikácií na náhornej ploche a výsypkových stupňoch (etážach) a zachovávať

pritom zásady protieróznej ochrany;

f)

zahladiť následky neorganizovaného sypania zemín v oblastiach sústredenej ťažby uhlia

aj na starých výsypkách úpravou ich svahov, presýpaním týchto výsypiek, prípadne podľa

daných podmienok priamo biologickou rekultiváciou;

g)

pri budovaní výsypiek dbať i na úpravu vodného režimu v pôde, povrch výsypiek urovnať

a upraviť tak, aby sa na ňom mohli používať poľnohospodárske stroje, korunu výsypiek

najmenej v hrúbke vegetačnej vrstvy vytvoriť zo zemín, ktoré majú schopnosť zrážkovú

vodu nielen prijímať, ale aj zadržiavať pre potreby vegetácie; na uľahčenie presakovania

zrážkovej vody a obmedzenie jej odtoku na minimum vytvárať vhodný štruktúrny stav

pôdy, napr. biologickou rekultiváciou, pestovaním priekopníckych rastlín;

h)

upraviť po dohode s vodohospodárskymi orgánmi celkový vodný režim na plochách narušených

ťažbou, aby sa odstránili nepriaznivé účinky poklesu podzemných vôd a aby sa umožnil

neškodný odtok povrchových vôd;

ch)

zabezpečiť obrobenie pozemkov, pri ktorých je ťažbou nerastných surovín podstatne

narušené ich obrábanie, a to do času, než sa budú môcť po skončení ťažby a vykonanej

rekultivácii zahrnúť tieto pozemky do normálneho osevného postupu.

(2)

Pri povrchovej ťažbe surovín na stavebné a priemyslové účely (štrkopiesku, tehliarskych

hlín, kaolínu, vápenca, keramických ílov, kameňa, rúd a pod.) sú organizácie vykonávajúce

tieto činnosti povinné vyťažené priestory rekultivovať a vrátiť poľnohospodárskej

výrobe úpravou terénu, vyplnením vyťaženého priestoru náhradnými zeminami, prekrytím

vrstvou ornice a vykonaním, prípadne zabezpečením biologickej rekultivácie. Ak sa

nebude môcť vykonať poľnohospodárska alebo lesnícka rekultivácia (napr. pri ťažbe

pod hladinou podzemnej vody a nedostatku výsypného materiálu), je ťažobná organizácia

povinná ťažobný priestor upraviť do pravidelného tvaru, spevniť svahy, vyčistiť priestory

od nevyťažených zvyškov, hmôt, upraviť narušené vodné toky, aby nedochádzalo k zamokreniu,

prípadne k vysušeniu poľnohospodárskych pozemkov. Spôsob a zásadné riešenie rekultivácie

dokumentuje ťažobná organizácia už v období prerokúvania dobývacieho priestoru; plán

rekultivácie v nadväznosti na ťažbu je súčasťou investičnej úlohy, prípadne plánu

otvárky, prípravy a dobývania.

§ 8

Ťažobné organizácie sú povinné dodržiavať pri hlbinnej ťažbe tieto opatrenia

a)

znižovať - pokiaľ je to za daných technicko-ekonomických podmienok možné - poklesy

poľnohospodárskej pôdy (zakládkou vyrúbaných slojov a pod.);

b)

v miestach intenzívnych poklesov a pred postupom háld vykonávať skrývku rekultivácie

schopných zemín a využívať ich na rekultiváciu znehodnotených poddolovaných pozemkov

a na úpravu odvalov, ktoré možno rekultivovať na poľnohospodársku, prípadne lesnú

pôdu;

c)

na miernejších nezvodnatených pôdnych poklesoch vykonať terénne úpravy, hlbšie poklesy

vyplniť náhradnými zeminami a prevrstviť ornicou za účelom ďalšieho poľnohospodárskeho

využitia;

d)

na zamokrených pozemkoch, pokiaľ boli dotknuté pri hlbinnej ťažbe a činnosťou s ňou

súvisiacou, upraviť vodný režim odvodnením a úpravou narušených vodných tokov; zvodnatené

plochy zasypať náhradnou zeminou a prekryť ornicou na ďalšie využitie (na získanie

ornej pôdy, založenie sadu atď.), zvodnatené poklesové kotliny riadne upraviť, vrátane

okolitých brehových pozemkov, na vybudovanie viacúčelových vodných nádrží.

§ 9

Priemyslové organizácie sú povinné pri svojej činnosti dodržiavať, pokiaľ pri nej

vznikajú odvaly odpadových hmôt (zložište popolovín, flotačných hlušín a pod.), tieto

opatrenia

a)

odvaly popolčekov a trosiek zakladať predovšetkým do neúrodných nerovných prirodzených

i umelých terénov (napr. do vyťažených baní, pieskovní a tehelní);

b)

na obmedzenie prašnosti pri budovaní odvalov zabezpečiť odvoz popolčekov a trosiek

na odval v zvlhčenom stave; pri hydraulickom spôsobe dopravy zabezpečiť čistenie odpadovej

vody z odvalov a zamedziť presakovanie vody do okolitej pôdy. Budovať plošné odvaly

s dobre urovnaným povrchom, plochy odvalov udržiavať v bezprašnom (vlhkom) stave;

pri prerušení prevádzky (pokiaľ sa odvaly nebudú rekultivovať) upevniť povrchovú vrstvu

dostatočným množstvom prímesí väzkých zemín;

c)

plochy určené na odval zapĺňať postupne tak, aby jednotlivé zaplnené miesta sa mohli

včas rekultivovať;

d)

odvaly trvale vyradené z prevádzky rekultivovať prevrstvením kultúrnou vrstvou pôdy;

na rekultiváciu využiť vlastné skrývky ornice, prípadne prebytky skrývky ornice a

zúrodnenia schopné zeminy z iných podnikov.

§ 10

Záverečné ustanovenie

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.