VYHLÁŠKA 97/1964 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o technickej normalizácii

§ 1

Metódy a formy normalizačnej činnosti

(1)

V normalizačnej činnosti sa používa najmä

a)

unifikácia, ktorou sa vytvára jednotný výrobok (súčasť, diel, skupina, stroj, výrobný

celok, materiál a pod.) alebo spôsob práce (pracovný postup, skúšobná metóda a pod.)

tak, aby pre danú spoločenskú potrebu (z hľadiska rozmerov, funkčných vlastností,

dosiahnutých výsledkov a pod.) boli jednotlivé výrobky či pracovné spôsoby navzájom

zameniteľné,

b)

typizácia, ktorou sa vyberá alebo vytvára hospodárny počet typov niektorého výrobku

alebo niektorej činnosti, postačujúci na krytie prevažnej časti potreby národného

hospodárstva,

c)

špecifikácia, ktorou sa najmä určujú vlastnosti, vyhotovenie alebo usporiadanie predmetov

(surovín, materiálov, výrobkov, zariadení) alebo spôsoby práce (pracovné postupy,

skúšobné metódy a iné činnosti), prípadne i určujú opatrenia potrebné na zistenie,

či určené požiadavky sú splnené.

(2)

Výsledky unifikácie a typizácie sa uplatňujú prostredníctvom technických noriem,

typových projektových riešení alebo prostredníctvom výrobných a iných technických

podkladov.

§ 2

Nositeľom normalizačnej úlohy je orgán (organizácia), ktorému sa v pláne technickej

normalizácie uložilo vykonanie normalizačnej úlohy.

§ 3

Spracovateľom normalizačnej úlohy je organizácia, ktorá bola nositeľom úlohy poverená

riešením normalizačnej úlohy.

§ 4

(1)

Účastníkmi riešenia normalizačnej úlohy sú orgány a organizácie, ktoré predmet normalizačnej

úlohy vyrábajú, distribuujú, používajú, skúšajú, kontrolujú alebo podľa neho postupujú

pri výrobe alebo pri inej činnosti.

(2)

Na riešení normalizačných úloh a prejednávaní ich výsledkov sa najmä zúčastňujú

a)

orgány a organizácie, ktoré sa prevažnou mierou podieľajú na výrobe, skúšaní, odbere,

spotrebe alebo používaní predmetu normalizačnej úlohy a ktoré sa zaoberajú výskumom,

vývojom alebo prípravou výroby, ako napríklad výskumné, projektové a konštrukčné organizácie

(ďalej len „hlavní účastníci“). Hlavnými účastníkmi sú aj organizácie poverené riadením

technickej normalizácie v určených odboroch (ďalej len „poverené organizácie“), podniky

zahraničného obchodu, orgány starostlivosti o akosť výrobkov a orgány tvorby cien,

b)

orgány a organizácie, ktorých posudky, vyjadrenia a rozhodnutia o predmete normalizačnej

úlohy sú podľa príslušných právnych predpisov pre ostatné organizácie záväzné (ďalej

len „neopomenuteľní účastníci“). K neopomenuteľným účastníkom napríklad patria orgány

dozoru nad bezpečnosťou pri práci ROH, orgány hygienickej, protiepidemickej a veterinárnej

služby, orgány požiarnej ochrany, orgány štátneho odborného technického dozoru.

§ 5

(1)

Predmetom technických noriem sú najmä

a)

suroviny, materiály, polotovary, stavby, zariadenia a výrobky hromadnej, sériovej

alebo opakovanej kusovej výroby, ich časti, konštrukčné prvky, ich parametre, tvary,

rozmery, akosť, vyhotovenie, príslušenstvo, fyzikálne, chemické, biologické a iné

vlastnosti,

b)

opakujúce sa technické činnosti, najmä

1.

zaobchádzanie s výrobkami a surovinami, ich skúšanie, balenie, uskladňovanie, doprava,

označovanie, technická stránka preverovania plnenia dodávok, užívanie, údržba a obsluha,

2.

technologické postupy a technické práce,

3.

opatrenia pre ochranu vecí,

c)

všeobecné technické veci, ako názvy, pojmy, veličiny, jednotky, značky, výkresy,

triedenie, metódy výpočtov, rady vyvolených čísiel, závity a lícovanie.

(2)

Predmetom technických noriem sú i opatrenia pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri

práci, ktoré sú súčasťou predmetu normalizačnej úlohy, ktorými sa majú aplikovať všeobecné

právne predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o vytváraní a ochrane

zdravých životných podmienok alebo ktorými sa z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci upravujú pracovné postupy alebo zaobchádzanie s výrobkami, pre ktoré nebol

vydaný iný právny predpis alebo nie je účelné ich vydávať.

§ 6

(1)

Stupeň technickej normy, ktorou sa má upraviť predmet riešenia normalizačnej úlohy,

sa určí podľa dôležitosti predmetu, prípadne podľa okruhu jeho užívateľov a uvádza

sa spravidla už v pláne technickej normalizácie.

(2)

Štátnymi normami sa upravujú výrobky, činnosti a všeobecné technické veci, ktoré

majú osobitnú dôležitosť pre národné hospodárstvo alebo ktoré sa vyrábajú, vykonávajú

alebo používajú vo viacerých odboroch.

(3)

Odborovými normami sa upravujú výrobky, činnosti alebo všeobecné technické veci určeného

odboru, ktoré nie je účelné upraviť štátnymi normami a ktoré nemožno upraviť podnikovými

normami.

(4)

Podnikovými normami sa upravujú výrobky, činnosti alebo všeobecné technické veci,

ktoré sa vyrábajú a používajú, vykonávajú alebo len používajú v rámci podniku, prípadne

výrobnej hospodárskej jednotky alebo ktoré sa vyrábajú pre obmedzený okruh odberateľov.

(5)

Technické odborové a podnikové normy môžu obsahovať výber ustanovení noriem vyššieho

stupňa, prípadne i podrobnejšiu úpravu predmetu noriem vyššieho stupňa; nesmú však

byť s nimi v rozpore.

(6)

Medzinárodné normalizačné odporúčania sa zavádzajú štátnymi alebo odborovými normami.

§ 7

(1)

V súlade s určenými koncepciami rozvoja a potrebami národného hospodárstva a v súlade

s medzinárodnou normalizačnou činnosťou vykonáva sa technická normalizácia podľa plánu.

Pre zostavovanie plánu technickej normalizácie platia metodické pokyny.

(2)

Do plánu technickej normalizácie sa zaraďujú len riadne odôvodnené úlohy.

§ 8

(1)

Spracovateľ poverí riešením normalizačnej úlohy pracovníkov, ktorí svojou odbornosťou

zaručujú úplnosť a správnosť riešenia.

(2)

Pri riešení normalizačnej úlohy spracovateľ vychádza najmä z výsledkov vedeckovýskumných

a vývojových prác, zo skúseností výroby, z požiadaviek spotrebiteľov a z rozboru národohospodárskych

účinkov, ktoré možno očakávať z jednotlivých spôsobov (variantov) riešenia normalizačnej

úlohy. Pritom sa spracovateľ opiera o medzinárodné odporúčania, zahraničné normy a

technickú literatúru.

§ 9

(1)

Pri dôležitých a zložitých úlohách spracovateľ vypracuje a odôvodní zásady technicko-ekonomického

riešenia normalizačnej úlohy (ďalej len „zásady riešenia“).

(2)

Zásady riešenia obsahujú spôsob riešenia normalizačnej úlohy, prípadne rôzne alternatívy

riešenia, opatrenia, ktoré budú potrebné na overenie ich správnosti alebo na ich zavedenie,

dodržiavanie a využívanie, predbežné ekonomické zhodnotenie jednotlivých riešení a

údaj, s kým sa návrh normy prejedná, kto predmet normalizačnej úlohy vyrába a kto

je jeho odberateľom a ako budú s návrhom oboznámení pracovníci, ak ide o riešenie

dotýkajúce sa širokého okruhu pracovníkov.

§ 10

(1)

Zásady riešenia prejedná spracovateľ najmä s hlavnými a neopomenuteľnými účastníkmi

a s nositeľom úlohy. Ak sa normalizačná úloha rieši štátnou normou alebo odborovou

normou, predloženie ktorej si vyhradil Úrad pre normalizáciu a meranie (ďalej len

„Úrad“), spracovateľ prejedná zásady riešenia i s Úradom. K zásadám riešenia spracovateľ

pripojí zoznam účastníkov, s ktorými zásady prejedná. Pre vyjadrenie spracovateľ určí

lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 3 týždne a nemá byť dlhšia ako 6 týždňov.

(2)

Účastníci, ktorým boli zásady riešenia zaslané, sú povinní v určenej lehote spracovateľovi

oznámiť, či s navrhovaným riešením súhlasia, a aké opatrenia bude treba vykonať, aby

uvažované riešenie sa mohlo zaviesť, dodržiavať a využívať. Ak účastníci nesúhlasia

s uvažovaným riešením alebo opatrením, uvedú s príslušným odôvodnením, aké opatrenia

navrhujú.

(3)

Povinnosti uvedené v odseku 2 sa nevzťahujú na ústredné orgány, ak sa zásady riešenia

súčasne prejednávajú s organizáciami im podriadenými. Ak má spracovateľ v týchto prípadoch

osobitné dôvody, aby sa k zásadám riešenia vyjadril i ústredný orgán, uvedie ich v

sprievodnom liste. Odôvodnenej žiadosti je ústredný orgán povinný vyhovieť.

(4)

Ak sa účastník nemôže vyjadriť k zásadám riešenia v určenej lehote, oznámi to v tejto

lehote spracovateľovi s uvedením dôvodov a lehoty, v ktorej sa k zásadám riešenia

vyjadrí. Táto lehota spolu s lehotou uvedenou v odseku 1 nemá prekročiť dva mesiace

odo dňa doručenia zásad.

§ 11

Pri vypracovaní návrhu štátnej normy postupuje spracovateľ podľa zásad uvedených v

§ 8

. Ak vypracovaniu návrhu štátnej normy predchádzalo vypracovanie zásad riešenia, zhodnotí

spracovateľ pripomienky došlé k zásadám riešenia a podľa výsledkov tohto zhodnotenia

vypracuje návrh štátnej normy. Súčasne vypracuje návrh opatrení na zavedenie, dodržiavanie

a využívanie štátnej normy (ďalej len „návrh opatrení“) a odôvodnenie.

§ 12

(1)

Do návrhu opatrení sa zaraďujú technické, organizačné a hospodárske opatrenia, ktoré

musia urobiť účastníci, aby sa štátna norma mohla zaviesť, dodržiavať a využívať odo

dňa, kedy nadobudne účinnosť, ďalej opatrenia na vyradenie výrobkov z výroby alebo

používania vrátane opatrení na spracovanie, používanie alebo spotrebovanie doteraz

vyrábaných výrobkov, ktoré nezodpovedajú požiadavkám navrhovanej štátnej normy. Ak

sa vypracovaním návrhu štátnej normy vytvárajú predpoklady pre účelnú spoločenskú

deľbu práce, napr. pre špecializáciu alebo zhromadnenie výroby, zaradí sa aj táto

úloha do návrhu opatrení. Do návrhu opatrení sa zaraďujú i opatrenia pre popularizáciu

navrhovanej štátnej normy.

(2)

Podľa stavu prác na riešení normalizačnej úlohy, vypracovaní, prejednávaní, schválení

a vyhlásení štátnej normy sa opatrenia uvedené v predchádzajúcom odseku zabezpečujú

v príslušnom pláne.

§ 13

V odôvodnení spracovateľ preukazuje, že riešenie obsiahnuté v návrhu štátnej normy

je za súčasného stavu najvýhodnejšie pre národné hospodárstvo, prípadne vysvetlí,

prečo nemohol prihliadnuť na pripomienky uplatnené k zásadám riešenia. Spracovateľ

v odôvodnení uvedie aj rozbor národohospodárskych účinkov, ktoré možno očakávať z

jednotlivých spôsobov riešenia normalizačnej úlohy, prípadne i vplyv riešenia na ukazovateľov

plánu a na sústavu cien.

§ 14

(1)

Vypracovaný návrh štátnej normy, návrh opatrení a odôvodnenie zašle spracovateľ na

vyjadrenie hlavným a neopomenuteľným účastníkom, nositeľovi úlohy, Úradu a účastníkom

uvedeným v zásadách riešenia. K návrhu štátnej normy spracovateľ pripojí zoznam účastníkov,

ktorým bol návrh normy zaslaný. Pre vyjadrenie spracovateľ určí lehotu, ktorá nesmie

byť kratšia ako 3 týždne a nemá byť dlhšia ako 6 týždňov.

(2)

Ak je obsah návrhu štátnej normy v rozpore s platným právnym predpisom, zašle spracovateľ

návrh štátnej normy orgánu, ktorý právny predpis vydal alebo ktorý je zodpovedný za

jeho vykonanie a navrhne, ako treba rozpor odstrániť.

§ 15

(1)

Účastníci, ktorým bol návrh štátnej normy zaslaný na vyjadrenie, sú povinní oznámiť

v určenej lehote spracovateľovi svoje pripomienky alebo súhlas s návrhom.

(2)

Pripomienky musia byť jasne formulované, navrhované zmeny a doplnky musia byť odôvodnené.

V pripomienkach účastníci tiež uvedú aké výhody alebo nevýhody budú spojené so zavedením

štátnej normy, či súhlasia s návrhom opatrení alebo ho navrhujú doplniť o ďalšie nevyhnutné

opatrenia v národnom hospodárstve, prípadne či navrhované opatrenia sú zabezpečené

plánom alebo akým spôsobom ich zabezpečí.

(3)

Ustanovenia

§ 10 ods. 3 a 4

platia obdobne i pre pripomienkové konanie o návrhu štátnej normy.

§ 16

(1)

Došlé pripomienky spracovateľ prejedná s účastníkmi.

(2)

Podľa prijatých pripomienok spracovateľ upraví znenie návrhu; odmietnutie došlých

pripomienok treba odôvodniť. O priebehu porady spracovateľ spíše zápisnicu, ktorú

zašle účastníkom, ktorým bol návrh štátnej normy zaslaný na vyjadrenie.

(3)

Ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu o spornej otázke vzniknutej medzi spracovateľom a

neopomenuteľným účastníkom, spracovateľ vypracuje návrh štátnej normy alebo jeho príslušnej

časti v obidvoch alternatívach.

§ 17

(1)

K záverom, ku ktorým došlo pri prejednaní návrhu štátnej normy a návrhu opatrení,

spracovateľ si vyžiada od účastníkov konečné vyjadrenie. Nositeľa úlohy a Úrad o tom

spracovateľ informuje.

(2)

Ak je predmetom návrhu štátnej normy nový alebo s doterajšími výrobkami neporovnateľný

výrobok alebo výrobok síce porovnateľný, avšak pri výrobe ktorého dôjde zavedením

navrhovanej štátnej normy k zníženiu alebo zvýšeniu výrobných nákladov, odovzdá spracovateľ,

pokiaľ tak neurobil skôr, jedno vyhotovenie návrhu aj orgánu (útvaru) poverenému tvorbou

cien.

§ 18

(1)

Ak účastníci súhlasia s konečným znením návrhu štátnej normy a s návrhom opatrení,

oznámia to spracovateľovi. Ak nesúhlasia, uvedú dôvody.

(2)

Konečné vyjadrenie musí podpísať vedúci organizácie alebo jeho zástupca a musí sa

spracovateľovi zaslať najneskoršie do 2 týždňov odo dňa doručenia návrhu štátnej normy

alebo záverov z jeho prejednávania.

§ 19

(1)

Ak vzniknú pri prejednávaní pripomienok k návrhu štátnej normy alebo k návrhu opatrení,

ktoré boli alebo majú byť zaradené do návrhu opatrení, sporné otázky a ak sa nepodarí

ich odstrániť ani za spolupráce poverenej organizácie a ani rokovaním medzi vedúcimi

organizácií zúčastnených na jednotlivých sporných otázkach, spracovateľ predloží návrh

štátnej normy so spornými otázkami nadriadenému ústrednému orgánu.

(2)

Ústredný orgán rozhodne o spornej otázke, ak je sporná medzi organizáciami jemu podriadenými,

inak spornú otázku prejedná s ústrednými orgánmi nadriadenými organizáciám, medzi

ktorými sporná otázka vznikla. Ak nedôjde k dohode ani pri tomto rokovaní, odovzdá

ústredný orgán návrh štátnej normy Úradu s návrhom, ako treba rozhodnúť o sporných

otázkach.

(3)

Spornú otázku musia orgány a organizácie na jednotlivých stupňoch riadenia prejednať

a rozhodnúť do dvoch mesiacov odo dňa, kedy im sporná otázka bola predložená.

§ 20

Záverečná zpráva

K návrhu štátnej normy spracovateľ vypracuje záverečnú zprávu, ktorá obsahuje najmä

a)

číslo úlohy podľa príslušného plánu technickej normalizácie a jej názov,

b)

spoločenský prínos štátnej normy,

c)

porovnanie so svetovou úrovňou, najmä s medzinárodnými normalizačnými odporúčaniami.

Ak sa predloženým návrhom nedosahuje úroveň obsiahnutá v porovnávaných dokumentoch,

uvedú sa v zpráve dôvody, prečo nemožno túto úroveň dosiahnuť,

d)

nedostatky návrhu štátnej normy, nedoriešené problémy a výhľady normalizácie v budúcnosti,

e)

stručné údaje o priebehu konania, najmä s kým bol návrh štátnej normy prejednaný,

kto je výrobcom predmetu normy a kto je jeho odberateľom, prehľad sporných otázok

s návrhom na spôsob ich riešenia a rozpory s právnymi predpismi, ktoré doteraz nebolo

možné odstrániť,

f)

návrh začiatku účinnosti navrhovanej normy.

§ 21

(1)

Návrh štátnej normy a návrh opatrení upravený podľa pripomienok (

§ 16 ods. 2 a 3

) a vypracovanú záverečnú zprávu spracovateľ predloží s vyjadrením poverenej organizácie

Úradu a informuje o tom nositeľa úlohy kópiou sprievodného listu s návrhom štátnej

normy a s návrhom opatrení.

(2)

Okrem prípadu uvedeného v

§ 19 ods. 1

predkladá spracovateľ prostredníctvom nositeľa úlohy návrh štátnej normy Úradu, ak

si to nositeľ úlohy vyhradil alebo ak na zavedenie štátnej normy treba urobiť opatrenia,

o ktorých môže rozhodnúť len ústredný orgán.

(3)

Návrh štátnej normy, návrh opatrení a záverečnú zprávu predkladá spracovateľ v 3

vyhotoveniach. K návrhu pripojí potrebné podklady (napr. zápisnicu z komisie, vyobrazenia,

výkresy, schémy, skúšobné zápisnice), patriace k návrhu štátnej normy.

(4)

Sprievodný list, jedno vyhotovenie návrhu štátnej normy a návrhu opatrení musí podpísať

vedúci organizácie, ktorá je spracovateľom, alebo jeho zástupca.

§ 22

(1)

Úrad najneskoršie do jedného mesiaca odo dňa, keď mu návrh štátnej normy došiel,

vyšetrí, či návrh vyhovuje požiadavkám národného hospodárstva, či sa návrhom vyriešila

celá plánovaná normalizačná úloha a či návrh normy, návrh opatrení a pripomienky boli

prejednané predpísaným spôsobom (

§ 14 až 19

). Podľa výsledkov tohto vyšetrenia Úrad rozhodne o prijatí návrhu do schvaľovacieho

konania alebo o jeho vrátení. Prijatie návrhu štátnej normy do schvaľovacieho konania

Úrad oznámi nositeľovi úlohy, spracovateľovi a poverenej organizácii.

(2)

Ak návrh štátnej normy alebo návrh opatrení nevyhovuje požiadavkám uvedeným v odseku

1 alebo niektorému z nich, Úrad vráti v uvedenej mesačnej lehote návrh štátnej normy

spracovateľovi s odôvodnením prečo návrh vracia a s pokynmi ako nedostatky odstrániť.

O vrátení návrhu štátnej normy Úrad informuje nositeľa úlohy.

§ 23

Schválenie návrhu

(1)

Ak návrh štátnej normy vyhovuje požiadavkám uvedeným v

§ 22 ods. 1

, Úrad rozhodne o prípadných sporných otázkach a návrh štátnej normy schváli. O sporných

otázkach Úrad rozhodne po predchádzajúcom prejednaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi,

a ak ide o otázku vyhradenú osobitnými predpismi do právomoci iného orgánu (organizácie)

[

§ 4 ods. 2 písm. b)

], len po dohode s týmto orgánom (organizáciou).

(2)

Schválenie štátnej normy Úrad oznámi nositeľovi úlohy, poverenej organizácii, prostredníctvom

ktorej alebo s vyjadrením ktorej bol mu návrh štátnej normy predložený, a spracovateľovi.

Rozhodnutie o sporných otázkach Úrad zašle i účastníkom, ktorých sa rozhodnutie týka.

(3)

V prípade, že sa pri vypracovaní návrhu štátnej normy použil vynález, využitie ktorého

patrí štátu, alebo zlepšovací návrh, Úrad to oznámi s uvedením dňa, kedy návrh štátnej

normy bol schválený, ústrednému orgánu, do pôsobnosti ktorého vynález alebo zlepšovací

návrh patrí.

§ 24

Určenie účinnosti štátnej normy

(1)

Pri schválení normy Úrad rozhodne o začiatku účinnosti štátnej normy. Ak nemožno

určiť začiatok účinnosti štátnej normy na ten istý deň pre všetkých jej užívateľov,

určí ho Úrad pre každú skupinu užívateľov osobitne. Pri tom vychádza z prejednaného

návrhu opatrení, ktorými sa zabezpečuje zavedenie, dodržiavanie a využívanie štátnej

normy.

(2)

Začiatok účinnosti štátnej normy sa určí na deň po vyhlásení normy, v naliehavých

prípadoch na deň jej vyhlásenia.

§ 25

Vyhlásenie štátnej normy

Schválenú štátnu normu Úrad vyhlási vo svojom Vestníku. Vo vyhláške uvedie

a)

číslo a názov štátnej normy a dátum jej schválenia,

b)

deň, od ktorého štátna norma nadobúda účinnosť,

c)

číslo a dátum schválenia normy, ktorú vyhlasovaná štátna norma zrušuje alebo mení.

§ 26

Vydávanie štátnych noriem

Štátne normy vydáva Vydavateľstvo Úradu.

*)

§ 27

Pokiaľ v tomto oddieli nie je ustanovené niečo iné, platí pre vypracovanie, prejednávanie,

schvaľovanie, vyhlasovanie a vydávanie odborových noriem primerane

oddiel 2 a 3 tejto časti

.

§ 28

Pre riešenie sporných otázok vzniknutých pri prejednávaní návrhu odborovej normy platí

primerane

§ 19

. Konečné rozhodnutie patrí ústrednému orgánu, ktorý je nadriadený spracovateľovi;

ak spornú otázku podala organizácia podliehajúca inému ústrednému orgánu, rozhodne

o spornej otázke až po jej predchádzajúcom prejednaní s dotknutým ústredným orgánom

a po dohode s Úradom; ak ide pritom o otázku vyhradenú osobitnými predpismi do právomoci

iného orgánu (organizácie), vydá rozhodnutie len po predchádzajúcej dohode s týmto

orgánom (organizáciou).

§ 29

(1)

Odborovú normu schvaľuje vedúci ústredného orgánu, prípadne vedúci poverenej organizácie

alebo ich zástupca.

(2)

Pred schválením odborovej normy je ústredný orgán alebo poverená organizácia povinná

predložiť návrh odborovej normy Úradu, ak si to vyhradil v pláne technickej normalizácie.

§ 30

(1)

Schválenú odborovú normu vyhlási schvaľujúci orgán (organizácia) (

§ 29 ods. 1

) vo Vestníku Úradu. Za tým účelom zašle schvaľujúci orgán (organizácia) pred vydaním

odborovej normy Úradu dve vyhotovenia vyhlášky a dve vyhotovenia odborovej normy,

z ktorých jedno vyhotovenie vyhlášky a jedno vyhotovenie odborovej normy musí podpísať

vedúci schvaľujúceho orgánu (organizácie) alebo jeho zástupca. K žiadosti o vyhlásenie

odborovej normy schvaľujúci orgán (organizácia) pripojí vyhlásenie, že odborová norma

predkladaná na vyhlásenie je v súlade so štátnymi normami a ostatnými právnymi predpismi.

(2)

Vo vyhláške sa uvedie najmä

a)

názov a sídlo schvaľujúceho orgánu (organizácie),

b)

číslo a názov odborovej normy a dátum jej schválenia,

c)

deň, od ktorého odborová norma nadobúda účinnosť,

d)

číslo a dátum schválenia odborovej normy, ktorú vyhlasovaná norma zrušuje alebo mení,

e)

poznámka o tom, ktorá štátna norma doteraz upravovala predmet vyhlasovanej odborovej

normy.

(3)

Úrad preskúma, či odborovú normu schválil príslušný orgán (organizácia) a či žiadosť

o vyhlásenie odborovej normy má všetky náležitosti pre vyhlásenie. Ak žiadosť o vyhlásenie

odborovej normy vyhovuje týmto požiadavkám, Úrad pridelí odborovej norme číslo, ak

sa o to žiadalo, a vyhlášku uverejní vo svojom Vestníku.

§ 31

(1)

Odborové normy spravidla vydáva Vydavateľstvo Úradu na žiadosť schvaľujúceho orgánu

(organizácie). Schvaľujúci orgán (organizácia) môže odborovú normu vydať a jej distribúciu

vykonať aj sám. Vydavateľstvo môže odmietnuť vydanie odborovej normy, ak je potreba

ich výtlačkov malá (do 200).

(2)

Schvaľujúci orgán (organizácia) alebo Vydavateľstvo Úradu, pokiaľ zabezpečujú vydanie

odborovej normy, sú povinné odovzdať Úradu dva výtlačky odborovej normy pre dokumentačné

a evidenčné účely.

§ 32

Pre vypracovanie, prejednávanie, schvaľovanie a vydávanie podnikových noriem primerane

platia ustanovenia

oddielu 2 a 3 tejto časti

so zmenami a doplnkami uvedenými v tomto oddieli.

§ 33

(1)

Podnikovú normu schvaľuje vedúci organizácie, ktorá návrh podnikovej normy vypracovala,

alebo jeho zástupca; organizácia, ktorá vypracovala návrh podnikovej normy, je povinná

pred schválením návrhu predložiť ho na vyjadrenie súhlasu nadriadenému ústrednému

orgánu, ak si to vyhradil.

(2)

Podnikovú normu vydáva a vyhlasuje organizácia, ktorá podnikovú normu schválila.

(3)

Organizácie, najmä organizácie s príbuznou výrobou, môžu sa dohodnúť na spoločnom

vypracovaní a používaní podnikovej normy.

§ 34

(1)

Predmetom rozborovej úlohy je najmä

a)

rozbor stavu technickej normalizácie v určitom úseku národného hospodárstva s cieľom

určiť možnosti, zameranie a určenie úlohy pre ďalšie normalizačné práce,

b)

rozbor určitého komplexu normalizačných otázok s cieľom navrhnúť normotvorné normalizačné

úlohy s uvedením ich významu, časového plánu a s určením spracovateľa,

c)

spracovanie osobitnej úlohy s cieľom uplatniť typizáciu alebo unifikáciu vo výrobe

a určiť najvhodnejšie typové rady, najvýhodnejšiu životnosť vrátane podmienok pre

ďalšie riešenie tejto úlohy a pre jej realizáciu,

d)

preverenie platných technických noriem z hľadiska ich technicko-ekonomickej úrovne

v podniku alebo v celom národnom hospodárstve.

(2)

Pri riešení rozborovej normalizačnej úlohy sa postupuje podľa zásad uvedených v

§ 8

.

(3)

O riešení rozborovej normalizačnej úlohy vypracuje spracovateľ zprávu, ktorá obsahuje

výsledky skúmania určeného technického úseku pre správne zameranie a uplatnenie technickej

normalizácie; zprávu prejedná obdobným spôsobom, ako sa prejednáva návrh normy alebo

ako sa prejednávajú záverečné zprávy pri ukončení vedeckých alebo výskumných úloh.

V záverečnej zpráve sa uvedie najmä

a)

doterajší stav skúmanej oblasti a jeho nedostatky, najmä z hľadiska organizácie a

technológie výroby a z hľadiska vzájomných vzťahov medzi výrobou a spotrebou,

b)

návrh na spôsob riešenia úloh vyplývajúcich zo záveru rozborovej úlohy alebo návrh

opatrení z hľadiska typizácie a unifikácie v konštrukcii, projektovej alebo podobnej

činnosti a podmienky pre riešenie a jeho realizáciu,

c)

návrh poradia a lehoty pre riešenie jednotlivých normalizačných úloh.

§ 35

Ak niektoré ustanovenia platnej technickej normy alebo celá technická norma zaostávajú

za úrovňou techniky alebo inak nevyhovujú potrebám národného hospodárstva, treba ich

zmeniť alebo zrušiť.

§ 36

(1)

Návrh na zmenu alebo zrušenie platnej technickej normy alebo jej jednotlivých ustanovení

môže podať každý. Pre organizácie, ktorých sa norma týka (

§ 4 ods. 1

), je to povinnosť. Návrh treba technicky a ekonomicky odôvodniť. O návrhu rozhodne

schvaľujúci orgán (organizácia).

(2)

Zmeny technických noriem väčšieho rozsahu sa vyhlasujú a vydávajú ako normy. Zmeny

menšieho rozsahu sa vyhlasujú v plnom znení. Zrušenie technických noriem sa vyhlasuje

obdobne, ako sa vyhlasujú zmeny noriem menšieho rozsahu.

§ 37

Pre postup pri vypracovaní, prejednávaní, schvaľovaní, vyhlasovaní a vydávaní zmien

a zrušení technických noriem platia primerane ustanovenia

oddielu 2 až 5 druhej časti

.

§ 38

(1)

Štátne normy sa označujú písmenovým znakom „ČSN“ a číslicami, ktoré prideľuje Úrad.

Obdobným spôsobom sa označujú i odborové a podnikové normy.

(2)

Označovanie odborových a podnikových noriem metodicky riadi Úrad.

§ 39

Ústrednú evidenciu štátnych a odborových noriem vedie Úrad. Evidenciu odborových noriem

vedú vo svojej pôsobnosti schvaľujúce orgány (organizácie). Evidenciu podnikových

noriem vedie príslušná organizácia.

§ 40

(1)

Od technických noriem sa možno odchýliť

a)

pri výrobkoch určených iba pre účely výskumu alebo vývoja alebo skúšania,

b)

pri experimentálnych stavbách,

c)

ak ide o výrobky, akosť ktorých je lepšia ako akosť predpísaná v technických normách,

pokiaľ taká odchýlka nie je priamo v norme vylúčená,

d)

pri výrobkoch vyvážaných alebo dovážaných

*)

s výnimkou dovážaných výrobkov, na ktoré boli vydané osobitné technické normy, a

dovážaných výrobkov, ktoré nezodpovedajú veterinárnym alebo rastlinolekárskym požiadavkám

technických noriem.

(2)

Dovážané výrobky, ktoré nezodpovedajú technickým normám z hľadiska bezpečnosti a

ochrany zdravia, môžu sa dať do prevádzky alebo používania, len ak boli upravené tak,

že vyhovujú požiadavkám ochrany zdravých životných podmienok a bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci.

(3)

Okrem prípadov uvedených v odseku 1 môže sa užívateľ od technickej normy odchýliť,

ak mu bola povolená výnimka.

§ 41

Výrobky pôvodne určené pre účely výskumu, vývoja alebo skúšania a výrobky pôvodne

určené pre vývoz, ktoré nezodpovedajú technickým normám, môžu sa uviesť na tuzemský

trh len po povolení výnimky zo záväznosti technických noriem na ne sa vzťahujúcich.

Toto ustanovenie platí primerane pre experimentálne stavby.

§ 42

Výnimky sa nepovoľujú, ak by ich povolenie bolo na úkor bezpečnosti a ochrany zdravia,

na úkor ochrany vecí alebo ak s povolením výnimky nesúhlasí neopomenuteľný účastník

alebo ak organizácia žiada o povolenie výnimky pre prípady, ktoré sa uskutočnili pred

podaním žiadosti.

§ 43

Povoľovať výnimky zo záväznosti technickej normy patrí schvaľujúcemu orgánu (organizácii),

pokiaľ v technickej norme nie je určený pre povoľovanie výnimiek iný orgán (organizácia).

§ 44

Evidenciu výnimiek vedie orgán (organizácia), ktorý výnimky povoľuje.

§ 45

(1)

Výnimky zo záväznosti technických noriem sa povoľujú len na riadne odôvodnenú žiadosť.

(2)

Žiadosť o povolenie výnimky podáva schvaľujúcemu orgánu (organizácii) orgán (organizácia),

u ktorého sa vyskytli okolnosti, ktoré mu bránia dodržiavať technickú normu. Ak ide

o dovážané výrobky, na ktoré boli vydané osobitné technické normy alebo ktoré nezodpovedajú

technickým normám z veterinárneho alebo rastlinolekárskeho hľadiska, žiadosť o povolenie

výnimky podáva organizácia, ktorá uzavrela hospodársku zmluvu s podnikom zahraničného

obchodu.

(3)

Žiadosť o povolenie výnimky zo záväznosti štátnej normy sa podáva prostredníctvom

nadriadeného ústredného orgánu, ak sa žiadosť týka okolnosti, o ktorej rozhodol alebo

je príslušný rozhodnúť ústredný orgán, alebo ak je odstránenie príčin odôvodňujúcich

povolenie výnimky v jeho právomoci alebo ak si to ústredný orgán vyhradil. V ostatných

prípadoch sa podáva žiadosť priamo Úradu. O podaní žiadosti žiadateľ informuje nadriadený

ústredný orgán.

(4)

Ústredný orgán, prostredníctvom ktorého sa žiadosť o povolenie výnimky podľa predchádzajúceho

odseku podáva Úradu, je povinný preskúmať, či žiadosť má predpísané náležitosti a

či je odôvodnená. Ak nepovažuje žiadosť za odôvodnenú alebo ak nemá žiadosť predpísané

náležitosti, vráti ju žiadateľovi; inak žiadosť s podkladmi a so svojím vyjadrením

predloží Úradu.

§ 46

Žiadosť o povolenie výnimky treba podať včas, aby nedošlo k ťažkostiam vo výrobe,

vo výstavbe alebo v inej technickej činnosti upravenej technickou normou.

§ 47

V žiadosti musí žiadateľ

a)

uviesť

1.

ktorú technickú normu alebo ktoré jej ustanovenia nemôže dodržať a z akých dôvodov,

2.

ako dlho budú trvať dôvody, pre ktoré sa žiada povolenie výnimky a aké opatrenia

urobí na ich odstránenie,

3.

pre aký odbor činnosti a v akom rozsahu má výnimka platiť, napr. pre aké množstvo

kusov, pre ktorý projekt, pre ktorú stavbu,

4.

ekonomické odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ako povolením výnimky budú dotknuté

záujmy národného hospodárstva,

5.

návrh znenia výnimky,

b)

preukázať

1.

že odchýlenie sa od technickej normy alebo niektorých jej ustanovení je nevyhnutné

alebo hospodársky výhodné a že povolením výnimky sa nezvýši nebezpečenstvo pre život

alebo zdravie,

2.

že k žiadosti o povolenie výnimky sa vyjadrili všetci, ktorí budú povolením výnimky

dotknutí, a to najmä neopomenuteľní účastníci, orgány technickej kontroly, orgány

kontroly akosti, odberatelia a ak ide o vec celoštátneho dosahu i ústredný orgán nadriadený

žiadateľovi o výnimku.

§ 48

(1)

Schvaľujúci orgán (organizácia) do jedného mesiaca preskúma, či žiadosť má náležitosti

určené v

§ 47

a rozhodne, že sa výnimka povoľuje alebo že sa žiadosť vracia na doplnenie alebo

že sa žiadosť zamieta. Vrátenie alebo zamietnutie žiadosti musí sa odôvodniť.

(2)

Ak schvaľujúci orgán (organizácia) nemôže rozhodnúť o žiadosti v lehote uvedenej

v predchádzajúcom odseku, oznámi v tejto lehote žiadateľovi, kedy o žiadosti rozhodne.

(3)

Povolenie výnimky obsahuje znenie výnimky, rozsah a dobu platnosti, podmienky, ktoré

treba splniť, aby sa mohla výnimka použiť, príp. i spôsob, akým treba odstrániť prekážky,

ktoré znemožňujú dodržiavanie štátnej normy.

§ 49

O povolení výnimky schvaľujúci orgán (organizácia) upovedomí žiadateľa, jeho nadriadený

ústredný orgán a orgány (organizácie), ktoré sa k žiadosti o povolenie výnimky vyjadrili,

prípadne poverenú organizáciu i orgán (organizáciu) príslušný pre tvorbu cien, ak

dôjde povolením výnimky k zníženiu požiadaviek (na akosť, výkon, presnosť, váhu a

pod.) ustanovených v technickej norme na normalizovaný výrobok.

§ 50

Orgán (organizácia), ktorému bola povolená výnimka, musí číslo výnimky uviesť v sprievodnej

dokumentácii alebo na výrobku alebo na obale a musí na to upozorniť odberateľa pri

uzavieraní hospodárskej zmluvy.

§ 51

Ustanovenia

§ 45 až 50

sa použijú primerane v prípadoch, v ktorých o povolenie výnimky zo záväznosti technickej

normy rozhoduje orgán (organizácia) uvedený v technickej norme.

§ 52

(1)

Úrad plní na úseku technickej normalizácie najmä tieto úlohy

a)

riadi a koordinuje technickú normalizáciu, aby viedla k zvýšeniu efektívnosti v národnom

hospodárstve, najmä prostredníctvom štátneho plánu technickej normalizácie,

b)

zodpovedá za rozvoj a uplatňovanie normalizačnej činnosti v rámci štátneho plánu

technickej normalizácie; koordinuje plán technickej normalizácie s ostatnými časťami

plánu rozvoja vedy a techniky; sleduje riešenie normalizačných úloh na štátnej úrovni

a zúčastňuje sa na prejednávaní návrhov štátnych noriem; preskúmava a schvaľuje návrhy

štátnych noriem a návrhy opatrení; vyhlasuje štátne normy, dáva k nim odborný výklad

a povoľuje výnimky z ich záväznosti; vypracúva v spolupráci so zúčastnenými ústrednými

orgánmi návrhy štátnych noriem všeobecnej povahy,

c)

vykonáva študijné a rozborové normalizačné práce, rieši teoretické otázky technickej

normalizácie a stará sa o školenie normalizačných pracovníkov a o šírenie znalosti

technickej normalizácie,

d)

sleduje ekonomické pôsobenie technickej normalizácie; na základe vlastných skúseností

a podkladov vyžiadaných od ústredných orgánov vykonáva rozbory normalizačnej činnosti

vo všetkých alebo len v jednotlivých odvetviach alebo odboroch národného hospodárstva

a navrhuje alebo robí opatrenia na odstránenie prekážok brániacich jej rozvoju,

e)

predkladá príslušným štátnym orgánom návrhy opatrení na zavedenie štátnych noriem

a námety na špecializáciu alebo prípadne na zhromadnenie výroby, pre ktoré boli štátnymi

normami vytvorené predpoklady,

f)

vypracúva návrhy právnych predpisov upravujúcich zásadné otázky technickej normalizácie,

vydáva k nim v rámci daných splnomocnení podrobnejšie predpisy a zabezpečuje, aby

štátne normy boli v súlade s ostatnými právnymi predpismi,

g)

je za ČSSR členom medzinárodných normalizačných organizácií a v nich v spolupráci

s ústrednými orgánmi zabezpečuje medzinárodné normalizačné práce a organizuje účasť

na nich; koordinuje ostatné medzinárodné normalizačné práce,

h)

dbá, aby ústredné orgány kontrolovali zavádzanie, dodržiavanie a využívanie technických

noriem v podriadených organizáciách a v dôležitých prípadoch v súčinnosti s kontrolnými

orgánmi sa presvedčuje, ako sú štátne normy zavádzané, dodržiavané a využívané,

i)

poskytuje porady v otázkach technickej normalizácie, vedie zbierku štátnych a odborových

noriem a vykonáva dokumentáciu zahraničných noriem a normalizačnej literatúry; organizuje

a zabezpečuje medzinárodnú výmenu a získavanie technických noriem; v spolupráci s

orgánmi ROH stará sa o sústavnú propagáciu technickej normalizácie,

j)

stará sa o jednotnú úpravu a členenie a číslovanie technických noriem,

k)

vydáva Vestník, v ktorom sú vyhlasované štátne a odborové normy a iné dôležité právne

akty týkajúce sa technickej normalizácie.

(2)

Vydavateľstvo Úradu vydáva štátne a odborové normy, ich zoznamy a iné publikácie

na úseku technickej normalizácie.

§ 53

Ústredné orgány plnia na úseku technickej normalizácie v rámci svojej pôsobnosti najmä

tieto úlohy

a)

zodpovedajú za rozvoj normalizačnej činnosti v súlade s odborovým riadením, a to

vrátane odvetví hospodárstva riadeného národnými výbormi, a za uplatňovanie výsledkov

normalizačnej činnosti,

b)

riadia, plánujú a zabezpečujú normalizačnú činnosť, aby viedla k zvýšeniu efektívnosti

v národnom hospodárstve,

c)

po dohode s Úradom vydávajú v rámci svojej pôsobnosti smernice pre normalizačnú činnosť

a dozerajú na túto činnosť,

d)

schvaľujú, vyhlasujú, menia a zrušujú odborové normy, schválenie ktorých si vyhradili,

dávajú k nim odborný výklad a povoľujú výnimky z ich záväznosti; zabezpečujú súlad

odborových noriem so štátnymi normami a ostatnými právnymi predpismi;

e)

po dohode s Úradom riešia, prípadne zabezpečujú riešenie medzinárodných normalizačných

úloh vyplývajúcich z činnosti medzinárodných normalizačných organizácií a zúčastňujú

sa na medzinárodných normalizačných rokovaniach; v spolupráci s Úradom zabezpečujú

ostatné normalizačné úlohy vzniknuté z inej medzinárodnej spolupráce,

f)

starajú sa o školenie pracovníkov podriadených organizácií o technickej normalizácii;

g)

hodnotia výsledky normalizačnej činnosti a na základe podkladov vyžiadaných od podriadených

organizácií a vlastných skúseností zostavujú zprávy o stave technickej normalizácie,

h)

sledujú ekonomické pôsobenie technických noriem, vykonávajú rozbor príčin, ktoré

znižujú ich ekonomickú účinnosť, a navrhujú opatrenia na odstránenie týchto príčin,

i)

kontrolujú plnenie opatrení na zavádzanie, dodržiavanie a využívanie technických

noriem v podriadených organizáciách; zavádzajú povinnú kontrolu výrobkov určitého

odboru alebo druhu, či vyhovujú platným technickým normám a poverujú touto kontrolou

vhodné skúšobné ústavy.

§ 54

(1)

Ústredné orgány môžu plnením úloh uvedených v

§ 53

s výnimkou základných otázok riadenia technickej normalizácie poveriť podriadené

organizácie. Poverenie sa môže vzťahovať na jednotlivý prípad alebo na jednotlivý

druh úloh a môže byť časove obmedzené alebo môže byť bez časového obmedzenia.

(2)

Ústredné orgány môžu po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi a po dohode s Úradom

poveriť podriadenú organizáciu riadením technickej normalizácie v určenom odbore.

V poverení ústredný orgán určí, ktorými úlohami organizáciu poveruje, a vhodným spôsobom

vymedzí odbor.

(3)

Oprávnenie schvaľovať odborové normy môže byť udelené organizácii len po dohode s

Úradom, prípadne i po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi, a musí byť vyhlásené

vo Vestníku Úradu.

§ 55

Ustanovením

§ 53 písm. i)

a ustanovením

§ 54

nie je dotknutá pôsobnosť orgánov dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri

práci.

§ 56

Styk a spolupráca poverenej organizácie s organizáciami, činnosť ktorých spadá do

odboru alebo s ním súvisí, alebo ktoré sú poverené kontrolou činnosti v odbore, sa

uskutočňuje priamo, pričom treba o dôležitých otázkach informovať príslušné ústredné

orgány.

§ 57

Výrobné hospodárske jednotky a organizácie na tom istom stupni riadenia

Výrobné hospodárske jednotky a organizácie na tom istom stupni riadenia plnia na úseku

technickej normalizácie najmä tieto úlohy

a)

zodpovedajú za rozvoj a uplatnenie normalizačnej činnosti v odbore svojej pôsobnosti,

aby viedla k zvýšeniu efektívnosti v národnom hospodárstve; spolupracujú na normalizačných

úlohách s poverenými organizáciami,

b)

navrhujú s technicko-ekonomickým odôvodnením zaradenie normalizačných úloh do príslušných

plánov technickej normalizácie, zostavujú podnikový plán technickej normalizácie a

sledujú jeho plnenie,

c)

riešia normalizačné úlohy zaradené do plánu technickej normalizácie,

d)

vypracúvajú a prejednávajú návrhy štátnych a odborových noriem, návrhy opatrení a

záverečné zprávy k nim a predkladajú ich na schválenie,

e)

vypracúvajú, prejednávajú, schvaľujú a vydávajú podnikové normy,

f)

zavádzajú štátne, odborové a svoje podnikové normy a v rámci svojej pôsobnosti kontrolujú

ich dodržiavanie; oboznamujú svojich pracovníkov s technickými normami týkajúcimi

sa ich činnosti,

g)

sledujú ekonomické pôsobenie technických noriem, vykonávajú rozbor príčin, ktoré

znižujú ich ekonomickú účinnosť, a navrhujú opatrenia na odstránenie týchto príčin,

h)

sledujú normalizačnú činnosť v zahraničí vo svojej pôsobnosti, sledujú medzinárodné

normalizačné práce a starajú sa o využitie skúseností získaných touto činnosťou; podieľajú

sa na práci medzinárodných normalizačných organizácií a pri zavádzaní medzinárodných

normalizačných dohôd,

i)

vykonávajú výmenu skúseností na úseku technickej normalizácie s podnikmi s príbuznou

výrobou,

j)

spolupracujú s ostatnými organizáciami pri tvorbe ich noriem a zúčastňujú sa na ich

prejednávaní,

k)

vedú zbierku noriem všetkých stupňov týkajúcich sa ich pôsobnosti a vedú evidenciu

zmien týchto noriem.

§ 58

Účasť revolučného odborového hnutia

Revolučné odborové hnutie, najmä orgány dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia

pri práci a Vedeckotechnická spoločnosť vykonávajú v oblasti technickej normalizácie

túto hlavnú činnosť

a)

zúčastňujú sa ako neopomenuteľný účastník na riešení normalizačných úloh sledujúcich

zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracujúcich, a to najmä ak sú predmetom normalizačnej

úlohy

1.

výrobky priamo slúžiace ochrane pracovníkov pred nebezpečenstvom úrazu alebo choroby,

ako napríklad kryty, rukavice, okuliare, ochranné odevy,

2.

zariadenia nebezpečné už svojou povahou, ako napríklad píly a lisy, pri ktorých normalizácia

sleduje zníženie všeobecnej nebezpečnosti týchto zariadení účelnou zmenou konštrukcie,

3.

pracovné a technologické postupy, pri ktorých je nebezpečenstvo úrazu alebo ochorenia,

ako napríklad pri zváraní, montáži, obsluhe alebo údržbe elektrického vedenia,

4.

stavba a úprava prevádzky z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s nebezpečenstvom

požiaru alebo výbuchu,

5.

určenie znakov, značiek a symbolov pre označovanie miest s nebezpečenstvom úrazu,

výbuchu a požiaru,

b)

môžu sa zúčastniť na riešení ostatných normalizačných úloh, predmet ktorých používa

široký okruh pracovníkov alebo je zvlášť dôležitý pre národné hospodárstvo,

c)

spolupôsobia pri školení o technickej normalizácii a pri oboznámení pracovníkov s

pôsobením a metódami technickej normalizácie,

d)

sledujú zavádzanie dôležitých technických noriem a spolupôsobia na odstraňovanie

príčin, ktoré zavedenie technických noriem brzdia alebo znemožňujú.

§ 59

Zrušujú sa

smernice z 25. júla 1959 o povoľovaní výnimiek zo záväznosti štátnych noriem vyhlásené

v čiastke č. 67 Ú. l. (Ú. v.) z r. 1959,

vzorový normalizačný regulatív vyhlásený vo Vestníku Úradu č. 3/1959,

smernice z 10. marca 1960 o postupe pri spracovaní normalizačnej úlohy a o predkladaní

návrhov štátnych noriem Úradu pre normalizáciu registrované v čiastke 19 Zbierky zákonov

z r. 1960,

smernice z 1. marca 1961 o tvorbe, číslovaní a evidencii odborových noriem a o povoľovaní

výnimiek z ich záväznosti vyhlásené vo Vestníku Úradu č. 4/1961.

§ 60

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1964.