ZÁKON 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

§ 1

Účel zákona

Účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne,

obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne

postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave

týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

§ 2

Medzinárodné zmluvy

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná

zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej

zmluvy.

§ 3

Spôsobilosť

(1)

Spôsobilosť osoby na práva a na právne úkony sa spravuje, ak sa v tomto zákone neustanovuje

niečo iné, právnym poriadkom štátu, ktorého je príslušníkom.

(2)

Ak právny úkon v Slovenskej republike robí cudzinec, stačí, ak nie je ďalej uvedené

niečo iné, ak je na úkon spôsobilý podľa slovenského práva.

§ 4

Právne úkony

Pokiaľ nie je ustanovené alebo pre rozumné usporiadanie vzťahov nevyhnutné niečo iné,

spravuje sa platnosť právneho úkonu, ako aj následky jeho neplatnosti tým istým právnym

poriadkom ako účinky právneho úkonu; pokiaľ však ide o formu, postačí, ak sa urobilo

zadosť právu miesta, kde došlo k prejavu vôle, vyjmúc, že by právny poriadok, ktorým

sa spravuje zmluva, predpisoval písomnú formu úkonu ako podmienku jeho platnosti.

§ 5

Vecné práva k nehnuteľnostiam i k hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto zákone

alebo v osobitných predpisoch nie je ustanovené inak, právom miesta, kde je vec.

§ 6

Vznik a zánik vecných práv k hnuteľným veciam sa spravuje právom miesta, kde vec bola

v čase, keď nastala skutočnosť, ktorá zakladá vznik alebo zánik tohto práva. Ak ide

o vec, ktorá sa podľa zmluvy prepravuje, posudzuje sa vznik a zánik týchto práv podľa

práva miesta, odkiaľ bola vec odoslaná.

§ 7

Ustanovenia o zápisoch do verejných kníh platné v mieste, kde nehnuteľnosť je, sa

použijú i vtedy, keď právny dôvod vzniku, zániku, obmedzenia alebo prevodu knihového

práva sa posudzuje podľa iného právneho poriadku.

§ 8

Vydržanie sa spravuje právom miesta, kde bola vec na začiatku vydržacej doby. Vydržateľ

sa však môže dovolať právneho poriadku štátu, na území ktorého sa vydržanie vykonalo,

ak od času, keď vec bola v tomto štáte, sú podľa právneho poriadku tohto štátu splnené

všetky podmienky vydržania.

§ 9

Voľba práva

(1)

Účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové

vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom

na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.

(2)

Pokiaľ z prejavu vôle účastníkov nevyplýva nič iné, neprizerá sa na kolízne ustanovenia

zvoleného právneho poriadku.

(3)

Ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi

menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským

právnym poriadkom.

§ 10

(1)

Ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym

poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.

(2)

Vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravujú

a)

kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho

alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy;

b)

zmluvy o nehnuteľnostiach právom miesta, kde je nehnuteľnosť;

c)

zmluvy o doprave (zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod.) právom miesta,

kde má dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy;

d)

poistné zmluvy, vrátane zmluvy o poistení nehnuteľností, právom sídla (bydliska)

poisťovateľa v čase uzavretia zmluvy;

e)

príkazné zmluvy a im podobné právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) ten, kto vykonáva

príkaz, v čase uzavretia zmluvy;

f)

zmluvy o obchodnom zastúpení a zmluvy o sprostredkovaní právom miesta, kde má sídlo

(bydlisko) osoba, pre ktorú zástupca alebo sprostredkovateľ vykonáva činnosť, v čase

uzavretia zmluvy;

g)

zmluvy o viacstranných výmenných obchodoch právnym poriadkom, použitie ktorého najlepšie

zodpovedá usporiadaniu týchto vzťahov ako celku.

(3)

Iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym

poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko)

v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta,

kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom

sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.

(4)

Záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským právnym

poriadkom, ibaže právo, ktoré by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu

ochranu jeho práv.

§ 11

Právny poriadok určený podľa

§ 9

alebo

10

platí aj o zmenách, zabezpečení a následkoch porušenia záväzkov tam uvedených, pokiaľ

z úmyslu účastníkov alebo z povahy veci nevyplýva niečo iné.

§ 12

Pokiaľ ide o hnuteľnosti, spravujú sa vo vzťahu medzi stranami právnym poriadkom určeným

podľa

§ 9 až 11

aj tieto otázky

a)

okamih, od ktorého na nadobúdateľa prechádza oprávnenie nakladať vecou,

b)

okamih, od ktorého má nadobúdateľ právo na plody a úžitky prevádzanej veci,

c)

okamih, ktorým nebezpečenstvo škody na prevádzanej veci prechádza na nadobúdateľa,

d)

okamih, ktorým právo na náhradu škody vzniknuté v súvislosti s prevádzanou vecou

prechádza na nadobúdateľa,

e)

výhrada vlastníckeho práva k prevádzanej veci.

§ 13

(1)

Premlčanie záväzkových práv sa spravuje tým istým právnym poriadkom ako záväzkové

právo samo.

(2)

Započítanie sa spravuje, pokiaľ z požiadavky rozumného usporiadania právneho pomeru

nevyplýva niečo iné, tým istým právnym poriadkom ako pohľadávka, proti ktorej smeruje

započítanie.

§ 14

Právne pomery vzniknuté z jednostranných právnych úkonov sa spravujú právnym poriadkom

štátu, v ktorom má dlžník bydlisko (sídlo).

§ 15

Nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných

právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo

ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.

§ 16

(1)

Pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú - pokiaľ sa účastníci nedohodnú na niečom inom

- právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník vykonáva prácu v

jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte,

je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem ak by šlo o osobu, ktorá má bydlisko

v štáte, kde sa práca vykonávala.

(2)

Pracovné pomery pracovníkov dopravných podnikov sa v železničnej a cestnej doprave

spravujú právom sídla podniku, v riečnej a leteckej doprave právom miesta registrácie

a v námornej doprave právom štátu, pod vlajkou ktorého sa doprava vykonáva.

§ 17

Dedičské právne pomery sa spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol poručiteľ

príslušníkom v čase smrti.

§ 18

(1)

Spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj účinky vád vôle a jej prejavu sa spravujú

právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase prejavu vôle. To isté právo

je rozhodujúce i pre určenie, ktoré ďalšie druhy robenia poriadku pre prípad smrti

sú prípustné.

(2)

Forma závetu sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase,

keď závet urobil; stačí však, ak vyhovie právu štátu, na území ktorého bol závet urobený.

To isté platí o forme zrušenia závetu.

§ 19

Spôsobilosť osoby uzavrieť manželstvo, ako aj podmienky pre jeho platnosť sa spravujú

právom štátu, ktorého je táto osoba príslušníkom.

§ 20

Forma uzavretia manželstva sa spravuje právom miesta, kde sa manželstvo uzaviera.

§ 20a

Manželstvo, ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan pred iným orgánom ako pred orgánom

Slovenskej republiky na to splnomocneným, je platné v Slovenskej republike, ak je

platné v štáte, pred orgánom ktorého sa uzavrelo, a ak neexistovala žiadna okolnosť

vylučujúca uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva.

§ 21

(1)

Osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi.

Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom slovenským.

(2)

Dojednaná úprava manželského majetkového práva sa posudzuje podľa právneho poriadku,

ktorý bol pre majetkové vzťahy manželov rozhodujúci v čase, keď k úprave došlo.

§ 22

(1)

Zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého

sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje

sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

(2)

Ak by bolo potrebné podľa odseku 1 použiť cudzí právny poriadok, ktorý by zrušenie

manželstva rozvodom nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne obťažných, avšak

manželia alebo aspoň jeden z nich má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt,

použije sa slovenské právo.

(3)

Tieto ustanovenia sa použijú i pri vyhlásení manželstva za neplatné alebo pri zistení,

či tu manželstvo je alebo nie je.

§ 23

(1)

Určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu,

ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.

(2)

Ak dieťa, ktoré narodením nadobudlo slovenské občianstvo, sa narodilo a žije v cudzine,

spravuje sa určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva právnym poriadkom štátu,

v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.

(3)

Ak dieťa žije v Slovenskej republike, môže sa rodičovstvo určiť (zistiť alebo zaprieť)

podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.

(4)

Na platnosť uznania rodičovstva postačí, ak sa stane podľa práva štátu, v ktorom

k uznaniu došlo.

§ 24

(1)

Vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov

sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada

ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť

aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

(2)

Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa,

zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak niektorému z rodičov

nevznikli rodičovské práva a povinnosti, ktoré priznáva rodičovi slovenské právo,

vzniknú mu okamihom, keď sa územie Slovenskej republiky stane obvyklým pobytom dieťaťa.

(3)

Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

(4)

Na účely tohto ustanovenia sa za obvyklý pobyt maloletých utečencov a detí, ktoré

sa dostali na územie Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte,

ako aj detí, ktorých obvyklý pobyt nemožno určiť, považuje územie Slovenskej republiky.

§ 24a

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa

obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko

oprávnený na výživné.

§ 25

(1)

Nároky matky dieťaťa voči jeho otcovi, za ktorého nie je vydatá, spravujú sa právom

štátu, príslušníčkou ktorého je matka v čase narodenia dieťaťa.

(2)

Ak matka dieťaťa, ktorá je cudzou štátnou príslušníčkou, má bydlisko v Slovenskej

republike a otec dieťaťa je slovenským príslušníkom, nároky matky dieťaťa sa spravujú

podľa slovenského práva.

§ 26

(1)

Osvojenie sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého je osvojiteľ.

(2)

Ak osvojujúci manželia majú rôznu štátnu príslušnosť, osvojenie sa spravuje právom

štátu spoločného obvyklého pobytu manželov. Ak manželia spoločný obvyklý pobyt nemajú,

spravuje sa osvojenie právnym poriadkom, s ktorým majú najužšiu väzbu.

(3)

Ak by bolo potrebné podľa odsekov 1 a 2 použiť cudzí právny poriadok, ktorý by osvojenie

nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne obťažných, avšak osvojiteľ alebo aspoň

jeden z osvojujúcich manželov má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, použije

sa slovenské právo.

§ 26a

Zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti budúcich osvojiteľov sa spravuje

právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

§ 27

Či pri osvojení a podobných vzťahoch je potrebné privolenie dieťaťa alebo iných osôb

a orgánov, treba posúdiť podľa právneho poriadku štátu, ktorého je príslušníkom dieťa.

§ 28

Podmienky vzniku a zániku poručníctva a opatrovníctva nad maloletými sa spravujú právnym

poriadkom štátu, v ktorom má maloletý obvyklý pobyt. Poručnícka a opatrovnícka starostlivosť

sa týka zásadne maloletého a jeho majetku, nech je jeho majetok kdekoľvek.

§ 29

Povinnosť prijať a vykonávať poručníctvo, prípadne opatrovníctvo nad maloletými sa

spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého je poručník, prípadne opatrovník príslušníkom.

§ 30

Právne pomery medzi poručníkom, prípadne opatrovníkom a maloletým sa spravujú právnym

poriadkom štátu, v ktorom je poručnícky, prípadne opatrovnícky súd alebo úrad.

§ 31

Ustanovenia o poručníctve a opatrovníctve nad maloletými platia obdobne, ak ide o

podobné ochranné opatrenia vo vzťahu k osobám nespôsobilým na právne úkony.

§ 32

(1)

Cudzinci majú v oblasti svojich osobných a majetkových práv, pokiaľ týmto zákonom

alebo osobitnými predpismi nie je ustanovené inak, rovnaké práva a rovnaké povinnosti

ako slovenskí štátni občania.

(2)

V prípade, že cudzí štát nakladá so slovenskými štátnymi občanmi inak ako so svojimi

príslušníkmi, môže Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej

republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí") po dohode s príslušnými slovenskými

orgánmi rozhodnúť, že ustanovenie odseku 1 sa nepoužije.

(3)

Ustanovenia

odsekov 1

a

2

, pokiaľ ide o majetkové vzťahy, sa použijú obdobne pre právnické osoby.

§ 33

Dvojaké a neurčité štátne občianstvo

(1)

Ak je niekto v rozhodujúcom čase slovenským štátnym občanom a ak ho za svojho príslušníka

považuje aj iný štát, je rozhodujúce štátne občianstvo slovenské.

(2)

Ak je niekto v rozhodujúcom čase zároveň príslušníkom niekoľkých cudzích štátov,

rozhoduje štátna príslušnosť nadobudnutá naposledy.

(3)

Na toho, kto v rozhodujúcom čase nie je príslušníkom žiadneho štátu alebo štátnu

príslušnosť ktorého nemožno určiť alebo nemožno zistiť, ktorú príslušnosť nadobudol

naposledy, je potrebné hľadieť, ako by bol príslušníkom toho štátu, na území ktorého

mal v rozhodujúcom čase bydlisko, a ak to nemožno zistiť, na území ktorého mal pobyt.

Ak nemožno ani to zistiť, treba postupovať, ako by išlo o slovenského občana.

§ 34

Právne oblasti

Ak sa má použiť právny poriadok štátu, ktorý má viac právnych oblastí, rozhodujú o

použití práva niektorej z nich predpisy tohto štátu.

§ 35

Spätný a ďalší odkaz

Ak sa má podľa ustanovení tohto zákona použiť právny poriadok, ustanovenia ktorého

odkazujú späť na právo slovenské alebo ďalej na právo iného štátu, možno takýto odkaz

prijať, ak to zodpovedá rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahu, o ktorý ide.

§ 36

Verejný poriadok

Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili

takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho

poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať.

§ 37

Ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti

ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo

a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

§ 37a

Právomoc slovenského súdu je daná aj

a)

vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko

na území Slovenskej republiky,

b)

vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená

z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,

c)

vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý

má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,

d)

vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté

alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť

alebo bolo na území Slovenskej republiky.

§ 37b

Právomoc slovenského súdu je daná aj

a)

vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti,

ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej

republiky,

b)

vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak trestné

konanie vedú slovenské orgány činné v trestnom konaní,

c)

v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku alebo organizačnej zložky

právnickej osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej

republiky,

d)

vo veciach nárokov na náhradu škody a nákladov, ktoré vznikli v súvislosti so sporom

proti verejnej účasti na súde alebo inom príslušnom orgáne štátu, ktorý nie je členským

štátom Európskej únie, a žalovaná fyzická osoba alebo právnická osoba v spore proti

verejnej účasti má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.

§ 37c

Právomoc slovenského súdu môže byť vo vzťahu k osobe založená i návrhom účastníka

konania,

a)

ak v konaní ide o také súvisiace práva a povinnosti, že je potrebné o nich konať

spoločne, ak sa má predísť možnosti nezlučiteľných rozhodnutí,

b)

ak ide o vzájomný nárok, ktorý skutkovo súvisí s pôvodným nárokom, o ktorom má právomoc

konať slovenský súd.

§ 37d

Výlučná právomoc

Právomoc slovenského súdu je výlučne daná

a)

v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti,

ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky,

b)

v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, dizajnov

alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu,

ak sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala na území Slovenskej republiky alebo

sa za podanú na území Slovenskej republiky považuje podľa noriem medzinárodného práva.

§ 37e

Voľba právomoci

(1)

Účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na

náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto

právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v

§ 37d

.

(2)

Ak si účastníci dohodli právomoc slovenského súdu, nemôžu svojou dohodou zmeniť jeho

vecnú príslušnosť.

(3)

Dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená. Ak sa

dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode, stačí, ak má formu,

ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne zachováva

a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavajú.

(4)

Ak sa dohoda o právomoci uzatvorila výlučne v prospech jedného účastníka, právo tohto

účastníka podať návrh na inom súde zostáva zachované.

(5)

Vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv

je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého

území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.

(6)

Ak dohoda účastníkov zakladá výlučnú právomoc cudzieho súdu, právomoc slovenského

súdu ostáva zachovaná, ak zvolený súd odmietol vo veci konať.

§ 38

(1)

V manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva

a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná,

ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

(2)

Ak žiadny z manželov nie je slovenským občanom, právomoc slovenského súdu je daná

a)

ak má aspoň jeden z manželov tu pobyt a ak sa môže rozhodnutie súdu uznať v domovských

štátoch oboch manželov, alebo

b)

ak aspoň jeden z manželov má v Slovenskej republike obvyklý pobyt, alebo

c)

ak ide o neplatnosť manželstva, ktoré sa má podľa slovenského práva vysloviť i bez

návrhu, pokiaľ manželia tu žijú.

§ 38a

Právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný

bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

§ 39

(1)

Právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má

maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno

určiť alebo je občanom Slovenskej republiky.

(2)

Právomoc slovenských súdov je daná aj vo veciach starostlivosti o maloletých utečencov

alebo deti, ktoré sa dostali na územie Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v

ich domovskom štáte.

(3)

Ak právomoc slovenského súdu vo veciach starostlivosti o maloletých nie je daná,

slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo majetku maloletého

a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu maloletého. Opatrenia prijme

súd podľa slovenského hmotného práva.

(4)

Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení,

či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k

ich spoločnému dieťaťu, ak

a)

dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo

b)

aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia

sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme

dieťaťa.

§ 39a

(1)

Ak súd cudzieho štátu alebo účastník konania za podmienok ustanovených v medzinárodnej

zmluve alebo v právne záväznom akte Európskej únie požiada, aby slovenský súd prevzal

právomoc vo veci starostlivosti o maloletého, rozhodne o tejto žiadosti Okresný súd

Trnava bez zbytočného odkladu; tento súd informuje o svojom rozhodnutí súd cudzieho

štátu.

(2)

Ak súd rozhodne o prevzatí právomoci podľa odseku 1, môže vec postúpiť inému súdu,

ak to vyžaduje záujem maloletého.

§ 40

Návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom

súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ

nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským

občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

§ 41

(1)

Rozhodovať vo veciach osvojenia patrí slovenskému súdu, ak je osvojiteľ slovenským

občanom. Ak sú osvojitelia manželia, postačí, ak je slovenským občanom jeden z nich

a ak má v Slovenskej republike bydlisko.

(2)

Ak nie je osvojiteľ alebo ani jeden z osvojujúcich manželov slovenským občanom, právomoc

slovenského súdu je daná, ak má osvojiteľ alebo aspoň jeden z osvojujúcich manželov

na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt a ak sa rozhodnutie súdu môže uznať v

domovskom štáte osvojiteľa alebo aspoň jedného z osvojujúcich manželov.

§ 41a

(1)

Na osvojenie dieťaťa, ktoré je slovenským občanom a má na území Slovenskej republiky

obvyklý pobyt, je príslušný len slovenský súd.

(2)

Slovenský súd je príslušný rozhodnúť o osvojení aj vtedy, ak v čase jeho rozhodovania

dieťa už nemá obvyklý pobyt v Slovenskej republike, ak rozhodol o zverení maloletého

dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

§ 42

Právomoc vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva

(1)

Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych

a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt

na území Slovenskej republiky.

(2)

Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd urobí len

opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom príslušný

orgán štátu obvyklého pobytu osoby. Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného

práva.

§ 43

Právomoc vo veciach vyhlásenia za mŕtveho

(1)

Vyhlásiť slovenského občana za mŕtveho patrí vždy len slovenskému súdu.

(2)

Cudzinca môže slovenský súd vyhlásiť za mŕtveho podľa slovenského hmotného práva

s právnymi následkami pre osoby trvale žijúce v Slovenskej republike a pre majetok

tu ležiaci.

§ 44

Právomoc slovenského súdu na prejednanie dedičstva je daná vždy, ak poručiteľ v čase

svojej smrti bol slovenským občanom. Ak však ide o majetok, ktorý je v cudzine, slovenský

súd prejedná dedičstvo len vtedy, ak sa takýto majetok vydáva slovenským orgánom alebo

ak cudzí štát priznáva takýmto rozhodnutiam slovenských justičných orgánov právne

následky.

§ 45

(1)

Slovenský súd prejedná dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v Slovenskej republike,

a)

ak štát, ktorého je poručiteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičstvo slovenských občanov

slovenským súdom, ani nepriznáva ich rozhodnutiam právne následky, alebo ak cudzí

štát odmietne zaoberať sa dedičstvom alebo ak sa nevyjadrí, alebo

b)

ak tu mal poručiteľ bydlisko a ak žiada o to dedič, ktorý sa tu zdržuje,

c)

tiež vždy, ak ide o nehnuteľnosti ležiace na území Slovenskej republiky.

(2)

V ostatných prípadoch sa slovenský súd obmedzí na potrebné opatrenia na zabezpečenie

majetku po cudzincovi.

§ 46

Právomoc vo veciach umorenia listín

Slovenskému súdu patrí vyhlásiť za umorené listiny vystavené v cudzine len vtedy,

ak ich umorenie môže mať podľa povahy veci právne následky v Slovenskej republike.

§ 47

Vyňatie z právomoci slovenských súdov

(1)

Z právomoci slovenských súdov sú vyňaté cudzie štáty vrátane ich majetku, ak cudzí

štát neprejaví výslovný súhlas s výkonom ich právomoci.

(2)

Vyňatie z právomoci slovenských súdov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na činnosť alebo

úkony cudzieho štátu a na majetok cudzieho štátu v rozsahu, v ktorom sa podľa medzinárodnej

zmluvy alebo iných pravidiel medzinárodného práva cudzí štát nemôže dovolávať imunity.

(3)

Z právomoci slovenských súdov sú vyňaté osoby, medzinárodné organizácie a inštitúcie,

ktoré podľa medzinárodných zmlúv, iných pravidiel medzinárodného práva alebo slovenských

právnych predpisov požívajú v Slovenskej republike imunitu, a to v rozsahu, ktorý

je v nich uvedený.

(4)

Ak vznikne pochybnosť o tom, či ide o vyňatie z právomoci podľa odsekov 1, 2 alebo

odseku 3, požiada súd o stanovisko ministerstvo zahraničných vecí.

(5)

Doručenie v prípadoch, v ktorých cudzí štát, osoba, medzinárodná organizácia či inštitúcia

nie sú vyňaté z právomoci slovenských súdov, sprostredkuje ministerstvo zahraničných

vecí. Ak nemožno takto doručiť, súd ustanoví opatrovníka na prijímanie písomností,

prípadne na obhájenie práv.

§ 47a

Ak podľa tohto oddielu nemá slovenský súd právomoc, môže si vo výnimočných prípadoch

túto právomoc založiť, ak sa konanie nemôže účinne začať alebo uskutočniť v cudzine

a vec má úzku väzbu na Slovenskú republiku. To platí aj vtedy, že uznanie cudzieho

rozhodnutia bolo v Slovenskej republike zamietnuté a v cudzine nemožno uskutočniť

nové konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

§ 48

(1)

Slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom

všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.

(2)

Súd preskúma právomoc skôr, ako začne konať o veci samej, na základe skutočností,

ktoré existujú v čase podania návrhu. Ak dôjde následne k zmene týchto skutočností,

právomoc súdu zostáva zachovaná.

§ 48a

Prekážka začatej veci

(1)

Začatie konania v cudzine nebráni, aby v tej istej veci prebiehalo konanie na slovenskom

súde.

(2)

Ak sa v tej istej veci vedie konanie na súde cudzieho štátu, môže slovenský súd,

v odôvodnených prípadoch a na návrh účastníka, konanie prerušiť, ak možno predpokladať,

že uznaniu takéhoto rozhodnutia súdu cudzieho štátu nebude brániť prekážka podľa

§ 64

; súd v rozhodnutí o prerušení konania poučí účastníka o lehote podľa odseku 4 a následkoch

jej nedodržania.

(3)

Súd pokračuje v konaní na návrh účastníka, ak

a)

konanie na súde cudzieho štátu bolo prerušené alebo zastavené,

b)

je nepravdepodobné, že konanie na súde cudzieho štátu bude v primeranom čase ukončené,

alebo

c)

je daný iný dôvod na zabezpečenie práva na spravodlivý proces, pre ktorý je potrebné

v konaní pokračovať.

(4)

Ak účastník konania nepodá návrh podľa odseku 3 do 12 mesiacov od právoplatnosti

uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

§ 49

Procesná spôsobilosť cudzinca sa spravuje právom štátu, ktorého je príslušníkom. Stačí

však, ak má procesnú spôsobilosť podľa slovenského práva.

§ 50

Cudzinci majú nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov a na ustanovenie

bezplatného zástupcu na ochranu ich záujmov, ak je zaručená vzájomnosť.

§ 51

(1)

Cudzincovi, ktorý sa domáha rozhodnutia o majetkovom práve, súd uloží na návrh odporcu,

aby zložil súdom určenú zábezpeku za trovy konania s tým, že ak zábezpeku nezloží

do určenej lehoty, nebude proti vôli odporcu v konaní pokračovať a konanie zastaví.

(2)

Zábezpeku nemožno uložiť, ak

a)

návrh na jej zloženie bol podaný, až keď odporca vo veci už konal alebo urobil procesný

úkon, hoci už vedel, že navrhovateľ nie je slovenským občanom alebo že slovenské občianstvo

stratil;

b)

ide o občana členského štátu Európskej únie alebo osobu, ktorá má v takom štáte bydlisko,

alebo ak navrhovateľ preukáže, že v štáte, ktorého je príslušníkom, sa v podobných

prípadoch od slovenského občana zábezpeka nežiada;

c)

navrhovateľ má v Slovenskej republike nehnuteľný majetok v cene dostačujúcej na úhradu

trov, ktoré odporcovi v konaní vzniknú;

d)

návrh na začatie konania sa vybavuje platobným rozkazom;

e)

navrhovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov a preddavkov.

§ 52

Verejné listiny

Listiny vydané súdmi a úradmi v cudzine, ktoré platia na mieste, kde boli vydané,

za listiny verejné, majú dôkaznú moc verejných listín aj v Slovenskej republike, ak

sú opatrené predpísanými overeniami.

§ 53

(1)

Na zistenie cudzieho práva justičný orgán urobí všetky potrebné opatrenia vrátane

zabezpečenia obsahu cudzieho práva vlastnými prostriedkami, zo všeobecne dostupných

zdrojov, uložením povinnosti účastníkom konania alebo vyžiadaním informácie od Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“). Ak

sa v primeranej lehote nepodarí obsah cudzieho práva zistiť alebo je zistenie obsahu

cudzieho práva spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami alebo nemožné, použije sa

slovenské právo.

(2)

Ak pri prejednávaní vecí uvedených v

§ 1

vzniknú pochybnosti, môžu si justičné orgány vyžiadať od ministerstva spravodlivosti

vyjadrenie.

§ 54

Vyhlásenie ministerstva spravodlivosti o vzájomnosti zo strany cudzieho štátu, vydané

po dohode s ministerstvom zahraničných vecí a s inými príslušnými ministerstvami,

je pre súdy i iné štátne orgány záväzné.

§ 55

Právna pomoc v styku s cudzinou

(1)

V konaní s medzinárodným prvkom slovenské justičné orgány vykonávajú procesné úkony

vo vzťahu k cudzine podľa ustanovení tohto zákona.

(2)

Právnou pomocou sa rozumejú procesné úkony, najmä doručovanie písomností, výsluch

osôb a vykonávanie ďalších dôkazov, na účely súdneho konania vedeného v Slovenskej

republike vykonávané v cudzine na základe dožiadania slovenských justičných orgánov

alebo úkony vykonávané na území Slovenskej republiky na základe dožiadania cudzích

orgánov.

(3)

Cudzími orgánmi podľa odseku 2 sa okrem súdov a iných justičných orgánov rozumejú

aj iné orgány a osoby, ak podľa práva cudzieho štátu majú oprávnenie žiadať o poskytnutie

právnej pomoci vo veciach podľa

§ 1

.

§ 56

(1)

Slovenské justičné orgány poskytujú na dožiadanie cudzím orgánom právnu pomoc za

podmienky vzájomnosti. Na doručenie písomnosti osobe v Slovenskej republike sa podmienka

vzájomnosti neuplatňuje.

(2)

Právnu pomoc možno odoprieť, ak

a)

vykonanie dožadovaného úkonu nespadá do právomoci dožiadaného slovenského justičného

orgánu; ak však jeho urobenie patrí do právomoci iného slovenského justičného orgánu

alebo do právomoci iných slovenských orgánov, dožiadanie sa postúpi na vybavenie tomuto

orgánu,

b)

sa žiada o vykonanie úkonu, ktorý sa prieči slovenskému verejnému poriadku.

(3)

Na vybavenie dožiadania cudzieho orgánu o právnu pomoc je miestne príslušný justičný

orgán, v ktorého obvode sa požadovaný úkon právnej pomoci má vykonať. Dožiadanie na

zistenie údajov z úradných evidencií, ku ktorým majú prístup všetky justičné orgány,

vykoná justičný orgán, ktorému bolo dožiadanie doručené.

(4)

Ak tento zákon, medzinárodná zmluva alebo vyhlásenie ministerstva spravodlivosti

o vzájomnosti neustanovuje inak, dožiadania a potrebné prílohy, rozhodnutia alebo

osvedčenia je možné prijať, ak sú vyhotovené v slovenskom jazyku, a je možné ich prijať

aj vtedy, ak sú vyhotovené v cudzom jazyku, pri ktorom všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti, umožňuje strojový preklad do slovenského jazyka.

§ 56a

Cudzí zastupiteľský orgán alebo cudzí konzulárny orgán s pôsobnosťou pre územie Slovenskej

republiky môže vykonať úkon pre orgány vysielajúceho štátu len na základe súhlasu

ministerstva spravodlivosti. Súhlas sa nevyžaduje na doručenie písomností občanovi

vysielajúceho štátu, na výsluch takejto osoby alebo na iný dôkaz týkajúci sa tejto

osoby, ak sa vykonajú v priestoroch tohto zastupiteľského orgánu alebo konzulárneho

orgánu a ak sa osoba dostaví k týmto úkonom dobrovoľne.

§ 57

(1)

Žiadaná právna pomoc sa poskytuje podľa slovenských predpisov; na žiadosť cudzieho

orgánu možno postupovať podľa cudzieho procesného predpisu, ak sa žiadaný postup neprieči

slovenskému verejnému poriadku.

(2)

Výsledok vybavenia dožiadania zasiela justičný orgán dožadujúcemu orgánu rovnakou

cestou, akou mu bolo doručené dožiadanie, ak z dožiadania nevyplýva iný postup.

§ 58

Doručovanie písomností

(1)

Ak je písomnosť určená na doručenie adresátovi v Slovenskej republike vyhotovená

v slovenskom jazyku alebo v jazyku, o ktorom je predpoklad, že vzhľadom na všetky

okolnosti prípadu je adresátovi zrozumiteľný, alebo ak je k písomnosti pripojený preklad

do tohto jazyka a zároveň sa nežiada o osobné doručenie, písomnosť sa doručí adresátovi

do vlastných rúk.

(2)

Ak písomnosť nie je vyhotovená v jazyku podľa odseku 1 a nie je k nej pripojený ani

preklad do tohto jazyka, písomnosť sa adresátovi doručí len vtedy, ak po poučení o

možnosti odoprieť jej prevzatie je adresát ochotný ju prijať. Adresáta je potrebné

poučiť, že si musí byť vedomý právnych následkov, aké môžu v cudzine nastať, ak odmietne

písomnosť prijať. Justičný orgán môže na tento účel adresáta predvolať.

§ 58a

Osobné doručenie

(1)

Ak dožadujúci orgán požiada o osobné doručenie písomnosti, justičný orgán písomnosť

adresátovi doručí prostredníctvom zamestnanca justičného orgánu, súdneho exekútora

alebo si justičný orgán adresáta na tento účel predvolá.

(2)

Osobné prevzatie písomnosti adresát potvrdí podpisom na doručenke dožadujúceho orgánu

alebo do zápisnice dožiadaného súdu. Na možnosť odmietnutia prevzatia písomnosti sa

primerane použije § 58 ods. 2.

(3)

Ak sa ani pri opakovanom pokuse nepodarí písomnosť doručiť adresátovi osobne, dožiadaný

súd vráti dožiadanie nevybavené späť s uvedením dôvodov nevybavenia.

§ 58b

Výsluch pod prísahou

(1)

Ak o to žiada cudzí orgán, možno svedkov, znalcov a účastníkov vyslúchať pod prísahou;

pred prísahou musia byť upozornení na význam výpovede a na následky krivej prísahy.

(2)

Prísaha pre svedkov a účastníkov znie: „Prisahám na svoju česť, že o všetkom, na

čo sa ma bude súd pýtať, vypoviem úplnú a čistú pravdu a nič nezamlčím.“.

(3)

Prísaha pre znalcov znie: „Prisahám na svoju česť, že znalecký posudok podám podľa

svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“.

(4)

Ak ide o prísahu následnú, znenie prísahy sa primerane pozmení.

(5)

Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj vtedy, ak je potrebné v cudzine predložiť prísažné

vyhlásenie o skutočnostiach rozhodujúcich na uplatnenie alebo zachovanie nárokov.

§ 58c

Prítomnosť na úkone právnej pomoci

Prítomnosť zástupcov cudzích orgánov a iných osôb na úkone právnej pomoci vykonávanom

slovenským justičným orgánom na dožiadanie cudzieho orgánu je možná so súhlasom slovenského

justičného orgánu.

§ 58d

Priamy výkon dôkazu

(1)

Priamy výkon dôkazu cudzím orgánom na území Slovenskej republiky na účely konania

v cudzine je prípustný so súhlasom ministerstva spravodlivosti, ak to umožňuje medzinárodná

zmluva alebo právne záväzný akt Európskej únie.

(2)

Ministerstvo spravodlivosti žiadosť o priamy výkon dôkazu, s ktorou vyslovilo súhlas,

postúpi príslušnému justičnému orgánu, ak sa vyžaduje jeho súčinnosť pri vykonaní

dôkazu cudzím orgánom.

§ 58e

Spôsob zasielania dožiadania

Ak tento zákon, medzinárodná zmluva alebo právne záväzný akt Európskej únie neustanovuje

inak, stýkajú sa justičné orgány s cudzími orgánmi prostredníctvom ministerstva spravodlivosti.

§ 58f

Jazyk dožiadania a písomností

(1)

Ak tento zákon, medzinárodná zmluva alebo vyhlásenie ministerstva spravodlivosti

o vzájomnosti neustanovuje inak, dožadujúci slovenský justičný orgán zabezpečí bezodkladne

preklad dožiadania a potrebných príloh, rozhodnutí alebo osvedčení do úradného jazyka

dožiadaného štátu alebo do jazyka používaného na jeho území. Ak má dožiadaný štát

viacero úradných jazykov, ktoré sa uplatňujú v územných celkoch tohto štátu, pripojí

sa preklad do jazyka toho územného celku, kde sa má dožiadanie vykonať, alebo do jazyka

používaného na tomto území.

(2)

Ak ide o preklad do cudzieho jazyka, pri ktorom všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti, umožňuje strojový preklad, namiesto postupu

podľa odseku 1 súd zabezpečí strojový preklad dožiadaní a písomností.

§ 58g

Doručovanie písomností do cudziny

(1)

Ak má adresát obvyklý pobyt v cudzine alebo sa tam dlhodobo zdržiava a nemá adresu

doručenia v Slovenskej republike, ani si neurčil zástupcu na doručovanie v Slovenskej

republike, súd mu doručuje písomnosti na adresu v cudzine; to neplatí, ak možno písomnosť

doručiť adresátovi na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, alebo do elektronickej

schránky podľa osobitného predpisu.

1a

)

(2)

Ak je potrebné adresátovi doručiť písomnosť, ktorá sa podľa ustanovení Civilného

sporového poriadku doručuje do vlastných rúk, a pobyt adresáta v cudzine nie je známy,

adresátovi sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo je doručenie alebo

zistenie adresy v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami a údaje o adrese

doručenia v cudzine nevie poskytnúť ani účastník konania, súd na úradnej tabuli oznámi,

že sa adresátovi doručujú písomnosti a kde si ich môže prevziať, a zároveň ho vyzve,

aby sa prihlásil a postaral sa o obranu svojich práv účasťou na konaní. Ďalšie písomnosti

súd doručuje rovnakým spôsobom.

(3)

Ak sa doručuje písomnosť podľa odseku 2, písomnosť sa považuje za doručenú uplynutím

15 dní od zverejnenia oznámenia na úradnej tabuli.

§ 59

(1)

Na dožiadanie slovenského justičného orgánu vykonáva slovenský zastupiteľský alebo

konzulárny orgán

a)

doručenie osobám v štáte, kde vykonáva pôsobnosť, ak je to prípustné podľa medzinárodných

zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo ak tomu nebránia predpisy štátu,

kde úkon sa má urobiť;

b)

doručenie slovenským občanom v štáte, kde úkon sa má urobiť, ktorí tam požívajú diplomatické

výsady a imunity, a výsluch takýchto občanov ako svedkov, znalcov alebo účastníkov

konania;

c)

na základe splnomocnenia ministerstva zahraničných vecí výsluch svedkov, znalcov

a účastníkov konania, ako aj iné procesné úkony, ak sa tieto osoby ustanovia dobrovoľne

a ak tomu nebránia predpisy platné v štáte, kde sa úkon má urobiť.

(2)

Slovenský zastupiteľský alebo konzulárny orgán postupuje primerane podľa predpisov

pre dožadujúci justičný orgán a úkony ním urobené majú tie isté účinky, ako keby ich

urobil justičný orgán sám.

§ 60

Doručenia vykonané na dožiadanie slovenského justičného orgánu cudzím orgánom, ako

aj dôkazy pred ním vykonané sú účinné, i keď nie sú v súlade s predpismi cudzieho

práva, ak vyhovujú slovenským predpisom.

§ 61

Osvedčenie o slovenskom práve

Ministerstvo spravodlivosti vydáva tým, ktorí to potrebujú na uplatnenie svojho práva

v cudzine, osvedčenie o práve platnom v Slovenskej republike. V takomto osvedčení

nemôže sa podávať výklad zákona alebo výklad o tom, ako je potrebné použiť zákon na

určitú právnu vec.

§ 62

Vyššie overenie listín

K listinám vydaným justičnými orgánmi alebo k listinám týmito orgánmi osvedčeným,

alebo pred nimi podpísaným, ktoré sa majú použiť v cudzine, na žiadosť účastníka pripojí

vyššie overenie alebo apostil podľa osobitného predpisu

2

)

a)

krajský súd, ak ide o listiny vydané okresnými súdmi, notármi, notárskymi kandidátmi

alebo súdnymi exekútormi so sídlom v územnom obvode krajského súdu, o listiny, ktorých

správnosť osvedčili alebo na ktorých osvedčili pravosť podpisu, ako aj o preklady

vyhotovené prekladateľmi, alebo o posudky vyhotovené znalcami,

b)

ministerstvo spravodlivosti, ak ide o listiny neuvedené v písmene a).

§ 62a

Iné úkony súdu vo vzťahu k cudzine

(1)

Fyzická osoba, ktorá chce uplatniť nárok na výživné v cudzine podľa medzinárodnej

zmluvy, právne záväzného aktu Európskej únie alebo na základe vzájomnosti podaním

návrhu na určenie výživného alebo výkon rozhodnutia slovenského súdu, môže o spísanie

návrhu požiadať okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko. Okresný súd je povinný

návrh spísať.

(2)

Fyzická osoba, ktorá chce svoj právny nárok uplatniť v konaní na súde v cudzine alebo

ktorá je v takomto konaní žalovanou stranou, môže požiadať okresný súd, v ktorého

obvode má bydlisko, o spísanie žiadosti o priznanie právnej pomoci v konaní v cudzine

podľa medzinárodnej zmluvy. Okresný súd je povinný návrh spísať.

(3)

Súd na návrh a trovy žiadateľa bez zbytočného odkladu zabezpečí preklad žiadosti

podľa odseku 1 alebo 2 a jej príloh do cudzieho jazyka. Ak žiadateľ spĺňa podmienky

na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd vyhotoví preklad na trovy štátu.

(4)

Podľa

odsekov 1 až 3

súd postupuje aj vtedy, ak medzinárodná zmluva pripúšťa, aby návrh na výkon tuzemského

rozhodnutia v cudzine sa podal súdu, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

§ 63

Rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených

v

§ 1

, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny

v týchto veciach (ďalej len „cudzie rozhodnutia") majú v Slovenskej republike účinnosť,

ak boli uznané slovenskými orgánmi.

§ 64

Podmienky uznania cudzieho rozhodnutia

Cudzie rozhodnutie nemožno uznať alebo vykonať, ak

a)

uznaniu bráni výlučná právomoc slovenských orgánov alebo orgán cudzieho štátu by

nemal právomoc rozhodnúť, ak by sa na posúdenie jeho právomoci použili ustanovenia

slovenského práva,

b)

nie je právoplatné alebo vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané,

c)

nie je rozhodnutím vo veci samej,

d)

účastníkovi konania, voči ktorému sa má rozhodnutie uznať, bola postupom cudzieho

orgánu odňatá možnosť konať pred týmto orgánom, najmä ak mu nebolo riadne doručené

predvolanie alebo návrh na začatie konania; splnenie tejto podmienky súd neskúma,

ak sa tomuto účastníkovi cudzie rozhodnutie riadne doručilo a účastník sa proti nemu

neodvolal alebo ak tento účastník vyhlásil, že na skúmaní tejto podmienky netrvá,

e)

slovenský súd už vo veci právoplatne rozhodol alebo je tu skoršie cudzie rozhodnutie

v tej istej veci, ktoré sa uznalo alebo spĺňa podmienky na uznanie,

f)

uznanie by sa priečilo slovenskému verejnému poriadku.

§ 64a

Rozhodnutie vydané v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, v spore proti

verejnej účasti fyzickej osoby s bydliskom alebo právnickej osoby so sídlom v členskom

štáte Európskej únie sa neuzná a nevykoná, ak by sa takéto konanie považovalo za spor

proti verejnej účasti podľa Civilného sporového poriadku.

§ 65

Cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia)

rodičovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan, a cudzie rozhodnutia

vo veciach osvojenia dieťaťa, ak dieťa alebo aspoň jeden z osvojiteľov je slovenský

občan a cudzie rozhodnutia o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony

slovenského občana, sa v Slovenskej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia

§ 64 písm. b) až f)

.

§ 66

(1)

Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o úprave styku

s ním nemožno uznať alebo vykonať, ak

a)

uznaniu bránia ustanovenia

§ 64 písm. a) až e)

,

b)

dieťaťu sa nedala v konaní vo veci samej možnosť vyjadriť sa, ibaže súd od vypočutia

upustil z dôvodu, že išlo o naliehavú vec alebo dieťa nebolo schopné s ohľadom na

svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor,

c)

uznanie by bolo s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa v zjavnom rozpore so slovenským

verejným poriadkom.

(2)

Súd neuzná cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o

úprave styku s ním na návrh osoby, ktorá tvrdí, že rozhodnutie zasahuje do jej rodičovských

práv a povinností, ak sa rozhodnutie s výnimkou naliehavých prípadov vydalo bez toho,

aby táto osoba mala možnosť vyjadriť sa.

§ 67

(1)

Cudzie rozhodnutie vo veciach uvedených v

§ 65

možno uznať len osobitným výrokom slovenského súdu.

(2)

Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o úprave styku s

dieťaťom možno uznať osobitným výrokom slovenského súdu alebo nariadením jeho výkonu.

(3)

Cudzie rozhodnutie, ktoré nevyžaduje podľa tohto zákona, medzinárodnej zmluvy alebo

právne záväzného aktu Európskej únie uznanie osobitným výrokom súdu, sa uznáva tak,

že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie; ak

také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uznáva ho slovenský orgán tým, že naň prihliadne,

ako keby išlo o rozhodnutie slovenského súdu.

(4)

Osobitným výrokom o uznaní cudzieho rozhodnutia rozhoduje súd len na návrh, aj keď

to tento zákon alebo medzinárodná zmluva nevyžaduje.

§ 67a

Adaptácia

(1)

Ak cudzie rozhodnutie obsahuje vecné právo, opatrenie alebo príkaz, ktoré nie sú

známe v slovenskom právnom poriadku, toto vecné právo, opatrenie alebo príkaz sa,

ak je to potrebné a v rozsahu, v ktorom je to možné, premení na vecné právo, opatrenie

alebo príkaz, ktoré je známe v slovenskom právnom poriadku a ktoré je z hľadiska sledovaného

cieľa a účelu a účinkov s ním spojených najbližšie vecnému právu, opatreniu alebo

príkazu v cudzom rozhodnutí.

(2)

Ak súd rozhoduje o uznaní alebo výkone cudzieho rozhodnutia, vykoná premenu podľa

odseku 1 v tomto konaní.

(3)

Ak nie je možné premenu vykonať postupom podľa odseku 2, rozhodne súd o premene na

návrh osoby, ktorá má na veci právny záujem, v samostatnom konaní. Na konanie o premene

sa primerane použijú ustanovenia o konaní o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia

osobitným výrokom okrem

§ 68c ods. 2 písm. b) a c)

a

§ 68e

. Súd rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov a nariadenia pojednávania. Návrh doručí

ostatným účastníkom až spolu s rozhodnutím o premene.

(4)

Ak premenu podľa odseku 1 nie je možné vykonať, v tejto časti sa cudziemu rozhodnutiu

právne účinky nepriznajú.

§ 68

Účinky cudzieho rozhodnutia

(1)

Cudzie rozhodnutie uznané slovenským súdom má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie

slovenského súdu.

(2)

Aj bez uznania má cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia

alebo zapretia) rodičovstva, osvojenia dieťaťa a vo veciach obmedzenia alebo pozbavenia

spôsobilosti na právne úkony rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu,

ak účastníci nie sú občanmi Slovenskej republiky a ak sa to neprieči slovenskému verejnému

poriadku.

(3)

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o uznanie cudzieho rozhodnutia. Oprávnený

z cudzieho rozhodnutia môže náhradu trov spojených s uznaním cudzieho rozhodnutia

uplatniť vo vykonávacom konaní alebo v exekučnom konaní.

§ 68a

Príslušnosť súdu

Na konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom je príslušný

a)

Krajský súd v Bratislave, ak ide o cudzie rozhodnutie vo veciach uvedených v

§ 67 ods.1

,

b)

okresný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v ktorého

obvode sa zdržuje; ak nie je taký súd, na konanie je príslušný Mestský súd Bratislava

II, ak ide o cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo

o úprave styku s ním,

c)

súd, ktorý je príslušný na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie, ak nie je daná jeho príslušnosť podľa písmena b); ak ide o

rozhodnutie, ktoré nevyžaduje výkon, je príslušný všeobecný súd osoby, voči ktorej

sa rozhodnutie má uznať, a ak nie je taký súd, na konanie je príslušný Okresný súd

Trnava.

§ 68b

Účastníci

(1)

Konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia sa začína na návrh, na ktorý je oprávnený ten,

kto je v cudzom rozhodnutí označený ako účastník, a vo veciach uvedených v

§ 67 ods.1

, aj ten, kto preukáže, že má na veci právny záujem. Návrh na neuznanie cudzieho rozhodnutia

z dôvodu, že uznanie by sa priečilo slovenskému verejnému poriadku, môže podať aj

prokurátor.

(2)

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a tí, voči ktorým sa má cudzie rozhodnutie uznať.

Ak ich navrhovateľ neuvedie, účastníkmi konania sú aj tí, ktorí sú v cudzom rozhodnutí

označení ako účastníci. Účastníkom konania vo veci uznania cudzieho rozhodnutia o

obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony je okrem navrhovateľa opatrovník

osoby, ktorej sa rozhodnutie týka.

(3)

Ak má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo v cudzine, musí si na prijímanie písomnosti

zvoliť zástupcu s bydliskom alebo so sídlom na území Slovenskej republiky. Ak si ho

v určenej lehote nezvolí, budú sa mu písomnosti ukladať na súde s účinkom doručenia;

o tom treba navrhovateľa poučiť.

(4)

Ustanovenie odseku 3 sa použije primerane vo vzťahu k ďalším účastníkom konania,

ak nemajú v Slovenskej republike bydlisko alebo sídlo.

§ 68c

Náležitosti návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia

(1)

Z návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia musí byť zjavné, ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Návrh

musí obsahovať označenie cudzieho rozhodnutia, názov orgánu, ktorý ho vydal, dátum

právoplatnosti cudzieho rozhodnutia alebo údaj o jeho vykonateľnosti a zoznam listín,

ktoré sa k návrhu pripájajú. Návrh treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a

s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal

jeden rovnopis.

(2)

Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť

a)

originál alebo úradne osvedčenú kópiu cudzieho rozhodnutia v plnom znení,

b)

potvrdenie príslušného cudzieho orgánu o právoplatnosti alebo vykonateľnosti cudzieho

rozhodnutia alebo o tom, že rozhodnutie už nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom,

c)

listinné dôkazy o tom, že nie je daná prekážka uznania uvedená v

§ 64 písm. d)

, alebo vyhlásenie druhého účastníka, že na jej skúmaní netrvá,

d)

úradne osvedčené preklady pripojených listín do slovenského jazyka.

(3)

Súd vyzve navrhovateľa, aby neúplný návrh v určenej lehote nie kratšej ako 15 dní

doplnil. Ak sa napriek výzve súdu návrh neopraví alebo nedoplní a pre tento nedostatok

nemožno v konaní pokračovať, súd konanie zastaví. O tomto následku musí byť navrhovateľ

poučený.

(4)

Ak návrh podáva prokurátor podľa

§ 68b ods. 1

, k návrhu nie je povinný pripojiť písomnosti uvedené v

§ 68c ods. 2 písm. c)

a

d)

. Ak ide o preklad z cudzieho jazyka, pri ktorom všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti, umožňuje strojový preklad, namiesto postupu

podľa predchádzajúcej vety súd zabezpečí strojový preklad pripojených listín.

§ 68d

(1)

Podaním návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia sa konanie o nariadení jeho výkonu

alebo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie prerušuje až do právoplatného rozhodnutia

o uznaní.

(2)

Ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom,

môže súd, ktorý koná o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo o nariadení výkonu cudzieho

rozhodnutia (vydaní poverenia na vykonanie exekúcie), prerušiť toto konanie až do

právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku.

§ 68e

Pojednávanie

(1)

Ak žiadny z účastníkov konania nepodá do 15 dní od doručenia návrhu na uznanie cudzieho

rozhodnutia námietku proti uznaniu cudzieho rozhodnutia, súd nemusí nariaďovať pojednávanie.

(2)

Ak účastníci konania písomne vyhlásia, že s uznaním cudzieho rozhodnutia súhlasia,

súd návrh na uznanie nedoručuje a pojednávanie nenariadi. Písomné vyhlásenie sa musí

predložiť spolu s úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka. V konaní o uznaní

cudzieho rozhodnutia v manželskej veci, ak odporcom nie je slovenský občan, a v konaní

o uznaní cudzieho rozhodnutia o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony,

ak navrhovateľom je opatrovník osoby, ktorej sa rozhodnutie týka, súd návrh nedoručuje

a pojednávanie nenariadi, aj keď účastníci takéto vyhlásenie nepredložia.

§ 68f

Rozsah preskúmania cudzieho rozhodnutia

(1)

Súd je viazaný skutkovými zisteniami, na ktorých si cudzí orgán založil svoju právomoc.

(2)

Preskúmanie cudzieho rozhodnutia vo veci samej sa nepripúšťa.

§ 68g

Rozhodnutie súdu

(1)

O uznaní cudzieho rozhodnutia vo veciach uvedených v

§ 67 ods.1

, rozhoduje súd rozsudkom, inak rozhoduje uznesením.

(2)

Ak nie je splnená niektorá z podmienok uznania cudzieho rozhodnutia, súd vysloví,

že sa cudzie rozhodnutie neuznáva. Inak cudzie rozhodnutia uzná. Ak je dôvodom na

neuznanie cudzieho rozhodnutia rozpor s verejným poriadkom, súd cudzie rozhodnutie

uzná len v rozsahu, v ktorom to neodporuje slovenskému verejnému poriadku, a ak je

takéto uznanie s ohľadom na obsah cudzieho rozhodnutia možné.

(3)

Ak cudzie rozhodnutie obsahuje viaceré výroky a uznanie nie je možné alebo potrebné

pre všetky z nich, súd cudzie rozhodnutie uzná len pri tých výrokoch, ktorých uznanie

je možné alebo potrebné. Čiastočné uznanie rozhodnutia môže navrhnúť aj navrhovateľ.

§ 68h

(1)

Ustanovenia tohto oddielu sa použijú primerane aj na konanie o návrhu na neuznanie

cudzieho rozhodnutia v Slovenskej republike.

(2)

Ustanovenia týkajúce sa konania o uznaní cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom sa

použijú primerane aj na konanie o návrhu na uznanie alebo neuznanie cudzieho rozhodnutia,

o návrhu na určenie, že nie sú dané dôvody neuznania cudzieho rozhodnutia alebo o

návrhu na vyhlásenie cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom za vykonateľné alebo nevykonateľné

na území Slovenskej republiky.

§ 68i

Prechodné ustanovenia

(1)

Konania o uznaní a výkone cudzích rozhodnutí začaté podľa doterajších predpisov sa

dokončia podľa doterajších predpisov.

(2)

Ak si slovenský súd založil právomoc podľa doterajších predpisov, jeho právomoc ostáva

zachovaná.

(3)

Právomoc súdov založená písomnou dohodou strán podľa doterajších predpisov ostáva

zachovaná. Platnosť dohody o právomoci, ktorá bola uzatvorená pred účinnosťou tohto

zákona, posudzuje sa podľa doterajších predpisov.

§ 68j

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2015

Konania začaté pred 1. decembrom 2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 1. decembra

2015.

§ 69

Zrušuje sa zákon

č. 41/1948 Zb.

o medzinárodnom a medzioblastnom práve súkromnom a o právnom postavení cudzincov

v odbore súkromného práva.

§ 69a

Transpozičné ustanovenie

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe

.

§ 70

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.