o dokumentácii, sledovaní a vyhodnocovaní experimentálnych stavieb
Statutory Text (1 Articles)
97
VYHLÁŠKA
Ministerstva výstavby
z 21. septembra 1962
o dokumentácii, sledovaní a vyhodnocovaní experimentálnych stavieb
Ministerstvo výstavby ustanovuje v dohode so Štátnou komisiou pre rozvoj a koordináciu
vedy a techniky, Štátnou plánovacou komisiou, Ministerstvom financií, hlavným arbitrom
ČSSR a ostatnými zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi podľa § 2 ods. 3 vládneho
nariadenia č. 1/1956 Zb. v znení vládneho nariadenia č. 52/1960 Zb.
Prvá časť
Úvodné ustanovenia
(1)
Účelom experimentálnej výstavby je overovanie súhrnu najnovších výsledkov vývoja
a výskumu, prípadne námetov súvisiacich s rozvojom investičnej výstavby z hľadiska
dodávateľov a objednávateľov - užívateľov (spoločenskej funkcie experimentu), o ktorých
sa nedá rozhodnúť na základe doterajších skúseností; úlohy experimentálnej výstavby
vychádzajú z generálnej perspektívy technického rozvoja. Výsledky experimentálnych
stavieb sú dôležitým podkladom pre prípravu typových podkladov a technických noriem
a pre overenie navrhovaného rozvoja materiálno-technickej základne a smerov výstavby
uvažovaných výhľadovými plánmi.
(2)
Táto vyhláška upravuje postup a náležitosti prípravy, realizácie a záverečného vyhodnotenia
experimentálnych stavieb, t. j. stavieb zaradených do plánu experimentálnych projektov
a stavieb.
(3)
Ministerstvo výstavby usmerňuje experimentálnu výstavbu najmä v období zostavovania
plánu experimentálnych projektov a stavieb
*)
v posudzovaní prípravnej dokumentácie, v sledovaní priebehu stavby, v prejednávaní
záverečných vyhodnotení a vo využití skúseností z experimentálnych stavieb.
(4)
Ministerstvo výstavby ustanovuje v dohode so Štátnou komisiou pre rozvoj a koordináciu
vedy a techniky odborné komisie pre sledovanie, prípadne posúdenie prípravy, priebehu
realizácie a záverečného vyhodnotenia experimentálnych stavieb z technického, ekonomického,
výtvarného a prevádzkového hľadiska.
Členov odborných komisií vymenúva minister výstavby po dohode s ostatnými vedúcimi
ústredných orgánov.
(5)
Ústredný investor zabezpečuje spracovanie prípravnej a projektovej dokumentácie,
zaradenie stavby do plánu investičnej výstavby a jej realizáciu a spolu s Ministerstvom
výstavby zodpovedá za využitie skúseností a výsledkov experimentálnych stavieb (najmä
v typizačných prácach).
(6)
Zodpovednou vývojovou (výskumnou) organizáciou je spravidla vývojové a výskumné pracovisko
dodávateľskej organizácie, výskumný alebo projektový ústav, ktorý si na experimentálnej
stavbe overuje výsledky svojho vývoja (výskumu) alebo do náplne ktorého patrí časť
overovaných problémov. Touto funkciou môže byť plánom určená aj iná organizácia, ktorá
má na to predpoklady, napr. odborné pracovisko vysokých škôl.
**)
Aj keď na experimentálnej stavbe sú overované výsledky vývoja (výskumu) viacero organizácií,
poveruje sa funkciou zodpovednej vývojovej (výskumnej) organizácie vždy len jedna
organizácia.
(7)
Zodpovedná vývojová (výskumná) organizácia najmä spracúva technicko-ekonomické údaje
a ukazovatele, vykonáva potrebné skúšky a merania ešte pred začatím stavby a poskytuje
iné podklady pre prípravnú a projektovú dokumentáciu, vykonáva technickú pomoc, zabezpečuje
sledovanie priebehu stavby, vykonáva rozbor a spracúva návrh záverečného vyhodnotenia.
Tieto práce sú súčasťou vývojových (výskumných) úloh.
(8)
Spracovateľa dokumentácie a generálneho dodávateľa stavby alebo generálneho dodávateľa
stavebnej časti (ďalej len „dodávateľa stavby“) a generálneho (finálneho) dodávateľa
technologickej časti zabezpečuje ústredný investor; dodávateľa stavby zabezpečuje
po dohode s Ministerstvom výstavby.
Druhá časť
Experimentálny zámer
(9)
Experimentálny zámer je stručným a vecným vymedzením a odôvodnením zamýšľanej experimentálnej
stavby. Určuje technicko-ekonomické ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, a problémy, ktoré
sa majú experimentom riešiť, určuje vzťah a požiadavky k vývojovým alebo výskumným
úlohám, objasňuje význam riešených problémov pre národné hospodárstvo a uplatnenie
ich výsledkov v praxi, určuje technicko-ekonomické ukazovatele, ktoré sa majú dosiahnuť
v porovnaní so svetovými ukazovateľmi, časový harmonogram, rozsah spolupráce vývojových
alebo výskumných organizácií a predbežný návrh na oblasť alebo miesto stavby, určuje
výpočet a spôsob riešenia problémov a alternatívnych štúdií. Obsahuje návrh na určenie
ústredného investora, zodpovednej vývojovej (výskumnej) organizácie, prípadne spracovateľa
prípravnej a projektovej dokumentácie. Súčasťou experimentálneho zámeru je predbežné
určenie celkových nákladov na experimentálnu stavbu, členené na investičné náklady
a predpokladané zvýšené náklady vplyvom experimentu.
Vzorová náplň experimentálneho zámeru je uvedená v
prílohe 1
.
(10)
Experimentálny zámer spracúva a predkladá Ministerstvu výstavby organizácia, ktorá
navrhuje vykonanie experimentu. Experimentálny zámer sa predkladá v 6 vyhotoveniach.
(11)
Vykonanie experimentu môžu navrhovať ústredné orgány, výskumné a študijné ústavy,
projektové, investorské a dodávateľské alebo iné organizácie. Navrhovateľ (alebo jeho
nadriadený orgán) je povinný najneskoršie pred zaradením stavby do plánu experimentálnych
projektov a stavieb zabezpečiť ústredného investora a zodpovednú vývojovú (výskumnú)
organizáciu a v priebehu prípravy a realizácie stavby bezplatne poskytnúť technickú
pomoc objasňujúcu pôvodný námet.
(12)
Pre získanie námetov na experimentálne stavby sa môžu použiť konceptné súťaže.
*)
V týchto prípadoch zabezpečuje povinnosti navrhovateľa experimentálnej stavby vypisovateľ
súťaže.
(13)
Experimentálny zámer schvaľuje Ministerstvo výstavby po jeho posúdení odbornou komisiou
a po vyjadrení ústredného investora, prípadne iných dotknutých orgánov.
(14)
Schválený experimentálny zámer je podkladom pre zaradenie experimentálnej stavby
do plánu experimentálnych projektov a stavieb a záväzným podkladom pre práce na experimentálnej
štúdii z hľadiska cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť, a problémov, ktoré má experiment
vyriešiť.
Tretia časť
Dokumentácia experimentálnych stavieb
(15)
Dokumentácia experimentálnych stavieb sa člení na experimentálnu štúdiu, investičnú
úlohu a na projektovú dokumentáciu.
Experimentálna štúdia
(16)
Experimentálna štúdia je súborným technicko-ekonomickým riešením stavby vymedzenej
experimentálnym zámerom. Rozpracúva a overuje v projektovom riešení problémy experimentu
z hľadiska konštrukčného, použitého materiálu, výrobkov (dielcov), vykonávania, bezpečnosti
práce a ochrany zdravia, ekonómie, funkčného, dispozičného a výtvarného riešenia.
Orientačne určuje celkový náklad experimentálnej stavby, členený na investičný náklad
a zvýšené náklady vplyvom experimentu. Orientačný celkový náklad sa zostavuje z objemových,
prípadne iných rozpočtových ukazovateľov a z odborných odhadov.
Skladba a obsah experimentálnej štúdie sú uvedené v
prílohe 2
.
(17)
Pri zložitých a významných úlohách sa experimentálna štúdia spracúva vo viacerých
variantoch pre získanie optimálneho riešenia, podľa ktorého bude vykonaná experimentálna
stavba. Každý variant musí obsahovať technicko-ekonomické zhodnotenie.
(18)
Spracovanie experimentálnej štúdie zabezpečuje ústredný investor, pokiaľ si to nevyhradí
Ministerstvo výstavby. Spracovanie variantov experimentálnej štúdie zabezpečuje spravidla
Ministerstvo výstavby. Experimentálnu štúdiu
**)
(a varianty) spracúvajú obvykle výskumné a študijné ústavy, projektové ústavy, dodávateľské
organizácie alebo odborné pracoviská vysokých škôl.
(19)
Spracovateľ je povinný v priebehu prác na experimentálnej štúdii prejednať
a)
s príslušnými orgánmi povolenie potrebných výnimiek v tých prípadoch, kde riešenie
problémov nezodpovedá ustanoveniu príslušných predpisov (vyjmúc technické normy, na
ktoré sa vzťahuje ustanovenie bodu 42);
b)
so zodpovednou vývojovou (výskumnou) organizáciou spôsob technického riešenia problémov
experimentu;
c)
s dodávateľom stavby možnosť vyhotovenia a dodania neobvyklých konštrukcií a materiálov;
d)
so zodpovednou vývojovou (výskumnou) organizáciou a dodávateľom stavby sumu zvýšených
nákladov vplyvom experimentu.
Ustanovenie tohto bodu sa na spracovanie variantov vzťahuje primerane.
(20)
Experimentálna štúdia alebo jej varianty môžu sa získať konceptnou súťažou. V takomto
prípade zabezpečuje prejednanie podľa predchádzajúceho bodu vypisovateľ súťaže, pokiaľ
súťažné podmienky neurčia ináč.
(21)
Experimentálnu štúdiu predkladá na schválenie so svojím stanoviskom ústredný investor
Ministerstvu výstavby. Experimentálna štúdia sa predkladá v 6 vyhotoveniach. V prípadoch,
kde si vyhradilo spracovanie experimentálnej štúdie Ministerstvo výstavby, predkladá
prejednanú experimentálnu štúdiu na schválenie jej spracovateľ.
(22)
Experimentálnu štúdiu schvaľuje na podklade posúdenia odborných komisií, prípadne
vyjadrenia ústredného investora alebo iných orgánov Ministerstvo výstavby najneskoršie
do 60 dní.
(23)
Schválená experimentálna štúdia je záväzným podkladom pre spracovanie investičnej
úlohy a projektovej dokumentácie z hľadiska cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť, spôsobu
riešenia problémov experimentu a jeho rozsahu a v sume zvýšených nákladov vplyvom
experimentu.
(24)
Ak sa pri spracovaní investičnej úlohy alebo projektovej dokumentácie, alebo v priebehu
stavby ukáže potrebné urobiť oproti schválenej experimentálnej štúdii zmeny v spôsobe
riešenia problémov experimentu, v jeho rozsahu alebo v sume zvýšených nákladov vplyvom
experimentu, musí ústredný investor, prípadne zodpovedná vývojová (výskumná) organizácia
po vzájomnom prejednaní požiadať o súhlas Ministerstvo výstavby, ktoré sa vyjadrí
najneskoršie do 45 dní. Takýto návrh sa musí vopred prejednať s generálnym projektantom
a s dodávateľom stavby.
Čiastkové úpravy v projektovej dokumentácii smerujúce k výhodnejšiemu riešeniu problémov
experimentu môžu sa vykonávať so súhlasom zodpovednej vývojovej (výskumnej) organizácie.
Do projektovej dokumentácie ich zakresľuje vždy generálny projektant.
(25)
Ak riešenie experimentálnej štúdie preukáže nemožnosť dosiahnutia technicko-ekonomických
a prevádzkových cieľov experimentu alebo nerealizovateľnosť experimentálnej stavby
alebo ak postačí vyhodnotená experimentálna štúdia na vyriešenie problémov experimentu,
rozhodne Ministerstvo výstavby po vyjadrení ústredného investora o ďalšom postupe,
prípadne o upustení od realizácie experimentálnej stavby a jej vyškrtnutí z plánu
experimentálnych projektov a stavieb.
Takýto návrh môže podať tiež spracovateľ experimentálnej štúdie, ústredný investor,
zodpovedná vývojová (výskumná) organizácia alebo dodávateľ stavby.
Investičná úloha a projektová dokumentácia experimentálnej stavby
(26)
Pre spracovanie, prejednanie a schválenie investičnej úlohy a projektovej dokumentácie
experimentálnych stavieb platia ustanovenia predpisov o dokumentácii stavieb a tejto
vyhlášky.
(27)
Súčasťou investičnej úlohy sú okrem údajov a ukazovateľov určených predpismi o dokumentácii
stavieb vždy aj záväzné údaje a ukazovatele schválené v experimentálnej štúdii.
Pri objednávaní projektovej dokumentácie odovzdáva investor generálnemu projektantovi
súčasne so schválenou investičnou úlohou aj experimentálnu štúdiu.
(28)
Projektová dokumentácia sa spracúva spravidla v jednom stupni (jednostupňový projekt),
pokiaľ objasnenie materiálovej, konštrukčnej a technologickej prípravy nevyžaduje
spracovanie vo dvoch stupňoch.
K projektovej dokumentácii sa prikladá stručná zpráva, ktorá objasňuje ako boli dodržané
záväzné údaje schválené v experimentálnej štúdii, prípadne zdôvodňuje nevyhnutné odchýlky
a obsahuje rozbor technicko-ekonomických údajov a ukazovateľov (najmä nákladových),
ktoré bude možné dosahovať v podmienkach hromadnej výstavby.
(29)
Rozpočet k projektovej dokumentácii experimentálnej stavby sa zostavuje na celú stavbu
podľa rozpočtových podkladov určených predpismi o dokumentácii a o rozpočtovaní stavieb.
Člení sa v rekapitulácii na investičné náklady a náklady zvýšené vplyvom experimentu.
(30)
Investičné náklady experimentálnej stavby vyjadrujú hodnotu bežne vykonávanej stavby,
určenú na podklade ukazovateľov, z individuálnych rozpočtových podkladov cenovej povahy
(najmä z cien prv projektovaných stavieb) alebo sa určujú vo výške výhľadovej ceny
stavby predpokladanej v hromadnej výrobe.
(31)
Náklady zvýšené vplyvom experimentu vyjadrujú rozdiel medzi investičnými nákladmi
určenými podľa predchádzajúceho bodu a celkovými nákladmi experimentálnej stavby.
V prípade, že by tieto náklady boli v rozpočte k projektovej dokumentácii vyššie ako
suma schválená v experimentálnej štúdii, musí ústredný investor požiadať Ministerstvo
výstavby o súhlas podľa bodu 24.
(32)
Generálny projektant je povinný prejednať projektovú dokumentáciu so zodpovednou
vývojovou (výskumnou) organizáciou z hľadiska problémov riešených experimentom. Vyjadrenie
zodpovednej vývojovej (výskumnej) organizácie tvorí prílohu projektovej dokumentácie.
Odpis svojho vyjadrenia zašle zodpovedná vývojová (výskumná) organizácia na vedomie
Ministerstvu výstavby a ústrednému investorovi.
(33)
Ministerstvo výstavby sa k investičnej úlohe a k projektovej dokumentácii nevyjadruje
ani ich neprejednáva, pokiaľ si to nevyhradilo pri schválení experimentálnej štúdie
alebo pokiaľ ho investor alebo generálny projektant o to nepožiada.
Ústredný investor je však povinný zaslať odpisy rozhodnutí, ktorými sa schvaľuje investičná
úloha a projektová dokumentácia do 15 dní po schválení na vedomie Ministerstvu výstavby.
(34)
Investor je povinný zaslať dve vyhotovenia schválenej projektovej dokumentácie zodpovednej
vývojovej (výskumnej) organizácii na sledovanie realizácie stavby a na záverečné vyhodnotenie.
Štvrtá časť
Vykonávanie, sledovanie a vyhodnocovanie experimentálnych stavieb
Vykonávanie experimentálnych stavieb
(35)
Podkladom pre začatie experimentálnej stavby je schválená projektová dokumentácia,
zaradenie stavby do ročného plánu investičnej výstavby a plánu experimentálnych projektov
a stavieb, uzavretie príslušnej hospodárskej zmluvy a rozhodnutie o prípustnosti stavby.
(36)
Ministerstvo výstavby a zodpovedná vývojová (výskumná) organizácia musia byť o začatí
experimentálnej stavby investorom upozornené najmenej 30 dní pred dňom začatia prác.
(37)
Pre vykonávanie experimentálnej stavby sa zriaďuje v rámci stavebnej dodávateľskej
organizácie experimentálne pracovisko. Jeho činnosť musí byť ustanovená organizačným
opatrením, vydaným riaditeľom podniku, ktoré určuje najmä právomoc a zodpovednosť
vedenia experimentálnej stavby, spôsob evidencie, materiálno-technické zásobenie a
vybavenie pracoviska, hľadiská pre hodnotenie práce experimentálneho pracoviska a
pod.
(38)
Dodávateľské organizácie musia viesť vnútropodnikovú evidenciu na všetkých experimentálnych
stavbách a na miestach vyrábajúcich nové dielce a konštrukcie pre tieto stavby oddelene
a prehľadne tak, aby bolo možné získať potrebné údaje pre hodnotenie stavby alebo
výroby, najmä evidenciu o spotrebe materiálu, energie, práce, využitia mechanizmov,
o vlastných nákladoch a špeciálne ukazovatele určené v konkrétnom prípade.
(39)
Pri všetkých neobvyklých konštrukciách a materiáloch, ktoré sú predmetom experimentu
a pri ktorých to vyžaduje zabezpečenie ich technickej bezpečnosti, najmä pri konštrukciách
a materiáloch, ktoré nezodpovedajú technickým normám, je potrebné najneskoršie pred
uvedením stavby do prevádzky vykonať zaťažkávacie alebo iné skúšky predpísané technickými
normami alebo požadované zodpovednou vývojovou (výskumnou) organizáciou, prípadne
spracovateľom experimentálnej štúdie.
(40)
Prípady uvedené v predchádzajúcom bode musí generálny projektant v projektovej dokumentácii
výrazne označiť včítane technologických postupov vykonania a skúšania konštrukcie
a materiálu, a to podľa podkladov zodpovednej vývojovej (výskumnej) organizácie, prípadne
spracovateľa experimentálnej štúdie. Zároveň podľa týchto podkladov určí čas a spôsob
sledovania a používania konštrukcie a materiálov v prípadoch, keď je potrebné experimentálnu
stavbu sledovať aj po jej dokončení.
(41)
Vykonanie skúšok konštrukcií a materiálov v rozsahu určenom v schválenej projektovej
dokumentácii zabezpečuje dodávateľ stavby, pokiaľ nebude určené ináč pri schválení
experimentálneho zámeru alebo experimentálnej štúdie. Náklady na tieto práce sú obsiahnuté
v celkovom rozpočte stavby.
(42)
Pri stavbách zaradených do plánu experimentálnych projektov a stavieb možno sa odchýliť
od technických noriem.
Zoznam nutných odchýlok musí byť uvedený v projektovej dokumentácii a zaslaný na vedomie
orgánom, ktoré normy schválili. S týmito orgánmi musí sa prejednať aj rozsah nevyhnutných
skúšok na zabezpečenie bezpečnosti života a zdravia alebo ochrany vecí.
(43)
Prostriedky a opatrenia pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci určí vždy v rámci
projektovej dokumentácie generálny projektant v dohode so zodpovednou vývojovou (výskumnou)
organizáciou, prípadne so spracovateľom experimentálnej štúdie a v dohode s príslušným
orgánom ROH.
(44)
Pokiaľ niektoré konštrukcie alebo materiály overované na experimentálnej stavbe nespĺňajú
očakávané výsledky a dôjde k ich deformácii alebo inému poškodeniu, je dodávateľ stavby
(prípadne jeho poddodávatelia) povinný prednostne zabezpečiť odstránenie týchto závad
na náklady Ministerstva výstavby. Návrh dodatočných opatrení na odstránenie závad
vypracúva zodpovedná vývojová (výskumná) organizácia v dohode s investorom, generálnym
projektantom a dodávateľom stavby a schvaľuje ho Ministerstvo výstavby.
Sledovanie experimentálnych stavieb
(45)
Zodpovedná vývojová (výskumná) organizácia je povinná ustanoviť už v čase spracovania
projektovej dokumentácie stáleho pracovníka pre stavbu. Jeho povinnosťou je oboznámiť
sa s projektovou dokumentáciou, sledovať priebeh stavby, najmä z hľadiska dodržiavania
technicko-ekonomických cieľov a spôsobu riešenia experimentu a sústreďovať potrebné
údaje a dokumentáciu pre záverečné vyhodnotenie.
Stály pracovník zodpovednej vývojovej (výskumnej) organizácie nenahrádza stavebný
dozor investora, autorský dozor generálneho projektanta, ani nie je oprávnený za nich
vykonávať akékoľvek práce.
(46)
Ak zistí stály pracovník zodpovednej vývojovej (výskumnej) organizácie odchylné vykonávanie
stavby od projektovej dokumentácie alebo iné závady, upozorní na ne písomne investora
zápisom do stavebného denníka. Investor je povinný najneskoršie do 5 dní oznámiť zápisom
v stavebnom denníku a podľa potreby aj písomne zodpovednej vývojovej (výskumnej) organizácii,
aké opatrenia sa budú robiť na odstránenie týchto závad.
(47)
V priebehu vykonávania stavby zvoláva stály pracovník zodpovednej vývojovej (výskumnej)
organizácie podľa potreby kontrolné dni, najmä pred začatím prác, ktoré sú predmetom
experimentu, najmenej však raz za štvrťroka. Na kontrolných dňoch sa prejednávajú
problémy experimentu so všetkými zúčastnenými organizáciami. Oznámenie o kontrolných
dňoch a záznamy o rokovaní zašle zodpovedná vývojová (výskumná) organizácia v odpise
Ministerstvu výstavby a ústrednému investorovi.
(48)
Stály pracovník zodpovednej vývojovej (výskumnej) organizácie vedie pracovný denník
o priebehu stavby a jeho priepis zasiela v dohodnutých termínoch na vedomie Ministerstvu
výstavby a ústrednému investorovi.
(49)
Dodávateľ, prípadne investor sú povinní poskytnúť stálemu pracovníkovi zodpovednej
vývojovej (výskumnej) organizácie všetky údaje potrebné pre jeho prácu a vhodné miesto
pre výkon jeho činnosti. Pri zisťovaní technicko-ekonomických údajov a vo vykonávaní
ďalších prác sú mu v rozsahu vzájomnej dohody nápomocní pracovníci podnikových vývojových
pracovísk.
*)
Dodávateľ je ďalej povinný poskytnúť zodpovednej vývojovej (výskumnej) organizácii
pomocné sily pre jej prácu. Práce a služby poskytované dodávateľom sú zahrnuté do
celkového rozpočtu stavby.
Vyhodnocovanie experimentálnych stavieb
(50)
Zodpovedná vývojová (výskumná) organizácia spracúva na základe údajov vyšetrených
dodávateľom stavby súhrnne záverečné vyhodnotenie experimentálnej stavby a predkladá
ho Ministerstvu výstavby s oponentským stanoviskom dodávateľa, ústredného investora
(prípadne užívateľa) a generálneho projektanta. Záverečné vyhodnotenie predkladá v
10 vyhotoveniach do 3 mesiacov po uvedení stavby do prevádzky (užívania), prípadne
v iných lehotách určených pri schválení experimentálnej štúdie.
Skladba a obsah záverečného vyhodnotenia sú uvedené v
prílohe 3
.
(51)
Ministerstvo výstavby schvaľuje záverečné vyhodnotenie po jeho posúdení odbornou
komisiou (bod 4). Súčasne rozhoduje v dohode s ústredným investorom, prípadne ďalšími
orgánmi o nutných opatreniach na využitie výsledkov experimentálnej stavby.
Piata časť
Financovanie experimentálnych stavieb
(52)
Finančné prostriedky na úhradu experimentálnych štúdií a ich variantov, prípadne
zvýšených nákladov projektovej dokumentácie a prieskumných prác sú spravidla zahrnuté
v pláne experimentálnych projektov a stavieb.
(53)
Podkladom pre financovanie experimentálnej stavby je schválený rozpočet k projektovej
dokumentácii. Investičné náklady stavby (bod 30) financuje ústredný investor (investor)
zo svojich investičných prostriedkov. Zvýšené náklady vplyvom experimentu (bod 31)
sa financujú z prostriedkov určených na technický rozvoj. Za účelné použitie týchto
prostriedkov zodpovedá ústredný úrad, ktorému boli pridelené štátnym rozpočtom a dodávateľská
organizácia, ktorá práce vykonáva.
(54)
Prostriedky pridelené na zvýšené náklady vplyvom experimentu nesmú sa použiť na financovanie
vyššieho štandardu vybavenia alebo iného zariadenia než ako určuje schválená experimentálna
štúdia.
Šiesta časť
Prechodné a záverečné ustanovenia
(55)
Do zostavenia plánu experimentálnych projektov a stavieb (bod 3) vyhlási Ministerstvo
výstavby dočasný zoznam experimentálnych stavieb, na ktoré sa táto vyhláška vzťahuje.
Pre experimentálne stavby, s prípravou alebo realizáciou ktorých sa začalo pred dňom
účinnosti tejto vyhlášky, určí Ministerstvo výstavby potrebné odchýlky.
(56)
Dodávky výrobkov, prác a výkonov potrebných pre experimentálne stavby sa zabezpečujú
hospodárskymi zmluvami podľa predpisov o hospodárskych vzťahoch medzi socialistickými
organizáciami.
**)
(57)
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. októbra 1962.
Minister
Korčák v. r.