ZÁKON 96/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Čl. I

Zákon č.

541/2004 Z. z.

o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 238/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 94/2007

Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 120/2010 Z. z.,

zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 350/2011 Z. z., zákona č. 143/2013 Z. z., zákona

č. 314/2014 Z. z., zákona č. 54/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 125/2016

Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 1 ods. 1 písmeno e) znie

„e)

podmienky na zaručenie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti a jej sústavného zvyšovania

aj na účely splnenia podmienok podľa osobitného predpisu;

1aaaa

) súčasne dopĺňa základné normy ochrany zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov voči

nebezpečenstvu ionizujúceho žiarenia uvedené v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská

republika viazaná,

1aaaaa

) ak ide o jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, a zároveň ním nie sú dotknuté osobitné

predpisy na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred nežiadúcimi účinkami ionizujúceho

žiarenia,

1aaaa

)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1aaaa a 1aaaaa znejú

„

1aaaa

) Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

1aaaaa

) Čl. 30 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ C

203, 7. 6. 2016).“.

2.

V § 2 písmeno c) znie

„c)

havarijnou pripravenosťou schopnosť držiteľa povolenia a orgánov verejnej moci aktivovať

a realizovať činnosti a opatrenia, ktoré vedú k zisteniu a účinnému zdolaniu nehôd

alebo havárií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov

a k účinnému potlačeniu ich možností ohroziť život, zdravie pracovníkov alebo obyvateľstva,

ich majetok alebo životné prostredie, ktorá je dokumentovaná v havarijnom pláne,“.

3.

V § 2 písm. w) sa slová „písmene u)“ nahrádzajú slovami „písmene v)“.

4.

V § 3 sa za odsek 6 vkladajú nové odseky 7 a 8, ktoré znejú

„(7)

Na účely stavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvorenia úložiska

a inštitucionálnej kontroly musí byť pre jadrové zariadenie vydané príslušné povolenie

podľa tohto zákona. Príslušné povolenia musia na seba kontinuálne nadväzovať. Za dodržiavanie

tejto zásady zodpovedá držiteľ povolenia.

(8)

Právny, regulačný a organizačný rámec jadrovej bezpečnosti (ďalej len „dozorný rámec“)

sa udržiava a zdokonaľuje na základe prevádzkových skúseností, poznatkov získaných

z analýz bezpečnosti prevádzkovaných jadrových zariadení, vývoja technológií a výsledkov

výskumu v oblasti bezpečnosti, ak sú dostupné a použiteľné.“.

Doterajšie odseky 7 až 15 sa označujú ako odseky 9 až 17.

5.

V § 3 ods. 12 sa slová „odseku 9“ nahrádzajú slovami „odseku 11“.

6.

V § 3 ods. 15 sa slová „odsekov 11 a 12“ nahrádzajú slovami „odsekov 13 a 14“.

7.

V § 3 odsek 16 znie

„(16)

Za dokumentáciu obsahujúcu aj citlivé informácie sa považuje dokumentácia, ktorej

zverejnenie by sa mohlo použiť na naplánovanie alebo vykonanie činností s cieľom spôsobiť

narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia, a tým nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť

verejnosti

3b

) a spôsobiť ekologickú alebo ekonomickú škodu. Táto dokumentácia sa sprístupňuje

po vylúčení citlivých informácií.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3c sa vypúšťa.

8.

V § 3 ods. 17 sa za slovo „obsahujúcou“ vkladá slovo „aj“.

9.

V § 4 ods. 1 písmeno i) znie

„i)

informuje verejnosť,

1.

bezodkladne o nehodách a haváriách jadrových zariadení na území Slovenskej republiky,

2.

bezodkladne o haváriách jadrových zariadení mimo územia Slovenskej republiky s možným

vplyvom na územie Slovenskej republiky,

3.

o udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov na území Slovenskej republiky

alebo mimo územia Slovenskej republiky s možným vplyvom na územie Slovenskej republiky,

4.

o závažných nedostatkoch v jadrových zariadeniach a opatreniach prijatých na ich

odstránenie,

5.

o ďalších skutočnostiach týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na

území Slovenskej republiky,“.

10.

V § 4 ods. 1 písmená l) a m) znejú

„l)

hodnotí, v spolupráci najmä s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej

len „ministerstvo zdravotníctva“), Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo životného prostredia“), Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo vnútra“), ministerstvom hospodárstva, Ministerstvom dopravy

a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy a výstavby“), Ministerstvom

práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny“) a držiteľmi povolenia, najmenej jedenkrát za desať rokov

dozorný rámec a svoje činnosti s cieľom neustále zvyšovať úroveň jadrovej bezpečnosti,

m)

pozýva jedenkrát za desať rokov misiu na medzinárodné partnerské hodnotenie dozorného

rámca a príslušných orgánov (ďalej len „partnerské hodnotenie“) a jeho výsledky oznamuje

členským štátom a Európskej komisii; uskutočnenie partnerského hodnotenia úrad zabezpečí

v spolupráci najmä s ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom životného prostredia,

ministerstvom vnútra, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom dopravy a výstavby,

ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a držiteľmi povolenia,“.

11.

V § 4 ods. 1 sa za písmeno m) vkladajú nové písmená n) až p), ktoré znejú

„n)

zúčastňuje sa v inom členskom štáte na partnerskom hodnotení, a to v spolupráci najmä

s ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom životného prostredia, ministerstvom vnútra,

ministerstvom hospodárstva, ministerstvom dopravy a výstavby a ministerstvom práce,

sociálnych vecí a rodiny,

o)

zabezpečuje koordinovaným spôsobom

1.

vykonanie národného hodnotenia so špecifickým tematickým zameraním v oblasti jadrovej

bezpečnosti jadrových zariadení,

2.

pozvanie ostatných členských štátov a Európskej komisie v úlohe pozorovateľa na partnerské

hodnotenie národného hodnotenia podľa prvého bodu; prvé tematicky zamerané partnerské

hodnotenie podľa tohto bodu sa uskutoční v roku 2017 a následne najmenej jedenkrát

za šesť rokov,

3.

prijatie náležitých následných opatrení na základe zistení partnerského hodnotenia,

4.

zverejnenie príslušných správ o postupe podľa prvého až tretieho bodu a jeho hlavných

výsledkoch po získaní výsledkov,

p)

zabezpečí pri havárii vedúcej k situáciám, ktoré by si vyžadovali havarijné opatrenia

v okolí jadrového zariadenia alebo opatrenia na ochranu verejnosti, aby bola bez zbytočného

odkladu pozvaná misia na partnerské hodnotenie,“.

Doterajšie písmená n) až s) sa označujú ako písmená q) až v).

12.

V § 4 ods. 1 písmeno q) znie

„q)

predkladá, v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom životného prostredia,

ministerstvom vnútra, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom dopravy a výstavby,

ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a držiteľmi povolenia, Európskej komisii

správu o vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie uvedeného v prílohe č. 4

siedmom bode najneskôr do 22. júla 2020; dotknuté ministerstvá, ostatné ústredné orgány

štátnej správy a držitelia povolenia sú na žiadosť úradu povinné poskytnúť potrebnú

súčinnosť na vypracovanie tejto správy,“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 7a sa vypúšťa.

13.

V § 4 sa odsek 1 dopĺňa písmenom w), ktoré znie

„w)

určuje, eviduje, kontroluje a vymáha príspevky na výkon štátneho dozoru podľa § 34a

a úroky z omeškania.“.

14.

V § 4 ods. 2 sa písmeno c) dopĺňa tretím bodom, ktorý znie

„3.

držiteľovi povolenia tému a rozsah hodnotenia so špecifickým tematickým zameraním

v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení podľa § 10 ods. 7,“.

15.

V § 4 ods. 3 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie

„d)

prijíma opatrenia týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy svojich zamestnancov

s cieľom získať, udržiavať a ďalej rozvíjať ich odborné znalosti a zručnosti v oblasti

jadrovej bezpečnosti a havarijnej pripravenosti,“.

Doterajšie písmená d) až i) sa označujú ako písmená e) až j).

16.

V § 4 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie

„(4)

Pri výkone pôsobnosti podľa odsekov 1 až 3 úrad využíva ľudské zdroje a finančné

zdroje nevyhnutné na plnenie povinností podľa tohto zákona v súlade so zdrojovými

možnosťami štátneho rozpočtu. Na podporu svojich dozorných funkcií môže využívať externé

vedecké a technické zdroje a odborné znalosti.“.

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

17.

V § 4 ods. 5 sa slová „Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky“

nahrádzajú slovami „ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny“.

18.

§ 4 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú

„(6)

Úrad informuje Policajný zbor o každej preprave rádioaktívneho materiálu.

(7)

Úrad informuje Policajný zbor o každom prípade, keď neudelil súhlas s prepravou rádioaktívneho

materiálu spolu s odôvodnením tohto odmietnutia.“.

19.

V § 7 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie

„e)

preukázanie splnenia požiadaviek na jadrovú bezpečnosť podľa tohto zákona a jeho

vykonávacích predpisov v dokumentácii priloženej k žiadosti podľa prílohy č. 1 alebo

prílohy č. 2; rozsah a úroveň podrobností vypracovanej dokumentácie podľa prílohy

č. 1 musí primerane zodpovedať rozsahu a povahe uvažovaného rizika súvisiaceho s jadrovým

zariadením a jeho umiestnením.“.

20.

V § 7 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie

„d)

preukázanie splnenia požiadaviek na jadrovú bezpečnosť podľa tohto zákona a jeho

vykonávacích predpisov v dokumentácii priloženej k žiadosti podľa prílohy č. 1 alebo

prílohy č. 2; rozsah a úroveň podrobností vypracovanej dokumentácie podľa prílohy

č. 1 musí primerane zodpovedať rozsahu a povahe uvažovaného rizika súvisiaceho s jadrovým

zariadením a jeho umiestnením.“.

21.

V § 8 ods. 3 sa slová „podľa § 3 ods. 14 a 15“ nahrádzajú slovami „podľa § 3 ods.

16 a 17“.

22.

V § 10 ods. 1 sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie

„g)

zaviesť a uplatňovať systémy riadenia, v rámci ktorých sa jadrovej bezpečnosti venuje

náležitá priorita,“.

Doterajšie písmená g) až w) sa označujú ako písmená h) až x).

23.

V § 10 ods. 1 sa za písmeno m) vkladá nové písmeno n), ktoré znie

„n)

informovať pracovníkov na území jadrového zariadenia a verejnosť o normálnych prevádzkových

podmienkach jadrových zariadení,“.

Doterajšie písmená n) až x) sa označujú ako písmená o) až y).

24.

V § 10 ods. 1 písm. x) a y) sa slová „písmena u)“ nahrádzajú slovami „písmena w)“.

25.

V § 10 sa odsek 1 dopĺňa písmenom z), ktoré znie

„z)

zabezpečiť v systéme odbornej prípravy zamestnancov, u ktorých sa vyžaduje odborná

spôsobilosť alebo osobitná odborná spôsobilosť podľa § 24 ods. 1 a 2, získavanie,

udržiavanie a rozvoj odborných vedomostí, praktických zručností a osobných postojov

v oblasti jadrovej bezpečnosti a havarijnej pripravenosti na území jadrového zariadenia.“.

26.

V § 10 ods. 3 sa slová „v § 3 ods. 9“ nahrádzajú slovami „v § 3 ods. 11“.

27.

V § 10 sa za odsek 6 vkladajú nové odseky 7 a 8, ktoré znejú

„(7)

Držiteľ povolenia je povinný predložiť úradu správu o výsledkoch hodnotenia so špecifickým

tematickým zameraním v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení určené rozhodnutím

podľa § 4 ods. 2 písm. c) tretieho bodu.

(8)

Držiteľ povolenia je povinný poskytnúť úradu potrebnú súčinnosť na

a)

vykonanie hodnotenia podľa § 4 ods. 1 písm. l),

b)

uskutočnenie partnerského hodnotenia podľa § 4 ods. 1 písm. m).“.

Doterajšie odseky 7 a 8 sa označujú ako odseky 9 a 10.

28.

V § 17 ods. 1 sa slová „podľa osobitného predpisu.

21

)“ nahrádzajú slovami „v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika

viazaná.

21

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 21 znie

„

21

) Čl. 41 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.“.

29.

V § 22 ods. 2 sa slová „§ 3 ods. 9“ nahrádzajú slovami „§ 3 ods. 11“.

30.

V § 23 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Zodpovednosť podľa prvej vety zahŕňa

aj zodpovednosť za činnosti dodávateľov a subdodávateľov, ktorých činnosť môže mať

vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia.“.

31.

V § 23 ods. 2 písmeno a) znie

„a)

zabezpečiť a udržiavať finančné zdroje a ľudské zdroje s príslušnou kvalifikáciou

a spôsobilosťou potrebnou na plnenie povinností podľa tohto zákona vrátane vhodných

pracovných podmienok a nevyhnutnej inžinierskej a technickej podpornej činnosti vo

všetkých oblastiach súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou,“.

32.

V § 23 ods. 2 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie

„b)

zabezpečiť, aby dodávatelia a subdodávatelia, ktorých činnosť by mohla mať vplyv

na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia, mali potrebné ľudské zdroje s príslušnou

kvalifikáciou a spôsobilosťou na výkon týchto činností,“.

Doterajšie písmená b) až s) sa označujú ako písmená c) až t).

33.

V § 23 ods. 2 písmeno c) znie

„c)

plniť oznamovacie povinnosti vo vzťahu k úradu, ako aj nepretržite plniť požiadavky

na jadrovú bezpečnosť a pravidelne vyhodnocovať ich plnenie s cieľom zvyšovať jadrovú

bezpečnosť na najvyššiu rozumne uskutočniteľnú úroveň pri uplatňovaní kultúry bezpečnosti,“.

34.

V § 23 ods. 2 písmená f) a g) znejú

„f)

počas prevádzky a počas vyraďovania jadrového zariadenia pravidelne hodnotiť, overovať,

a ak je to rozumne uskutočniteľné, neustále systematicky a overiteľným spôsobom zvyšovať

úroveň jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a najmenej raz za desať rokov vykonávať

pravidelné, komplexné a systematické hodnotenie jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení

s prihliadnutím na aktuálny stav poznatkov v oblasti hodnotenia jadrovej bezpečnosti

a prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a na elimináciu ich výskytu

v budúcnosti; to zahŕňa aj overenie, že sú zavedené opatrenia na prevenciu havárií

a zmiernenie následkov havárií vrátane overenia uplatnenia princípov ochrany do hĺbky,

g)

vykonávať hodnotenie jadrovej bezpečnosti podľa písmena f) v intervaloch a v rozsahu

ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad; toto posúdenie

bezpečnosti má za cieľ zabezpečiť zachovanie aktuálnej projektovej bázy a identifikovať

možnosti zvyšovania jadrovej bezpečnosti s prihliadnutím na starnutie jadrového zariadenia,

prevádzkové skúsenosti, najnovšie výsledky výskumu a vývoj medzinárodných noriem,

pričom ako referenčný cieľ sa použije cieľ podľa § 23a ods. 8,“.

35.

V § 23 ods. 2 písm. l) prvom bode sa slová „§ 10 ods. 1 písm. s)“ nahrádzajú slovami

㤠10

ods. 1 písm. u)“.

36.

V 23 ods. 2 sa za písmeno n) vkladá nové písmeno o), ktoré znie

„o)

určiť vhodné havarijné postupy a opatrenia na území jadrového zariadenia vrátane

návodov na riadenie ťažkých havárií alebo obdobných návodov, a to pre efektívnu odozvu

na nehody a havárie s cieľom zamedziť ich následkom alebo následky zmierniť; tieto

postupy a opatrenia

1.

musia byť v súlade s ostatnými prevádzkovými postupmi a pravidelne sa precvičovať

na účely overenia ich vykonateľnosti,

2.

majú za cieľ riešiť havárie a ťažké havárie, ktoré môžu nastať pri všetkých prevádzkových

režimoch, ako aj tie, ktoré sa súčasne vyskytnú na viacerých jadrových zariadeniach

alebo ovplyvnia viaceré jadrové zariadenia,

3.

zabezpečia prijatie vonkajšej pomoci a

4.

musia byť pravidelne posudzované a aktualizované s ohľadom na skúsenosti z havarijných

cvičení a s ohľadom na poučenia získané z havárií,“.

Doterajšie písmená o) až t) sa označujú ako písmená p) až u).

37.

V § 23 ods. 2 písmeno q) znie

„q)

evidovať, vyhodnocovať a dokumentovať bezpečnostne významné vlastné prevádzkové skúsenosti

a skúsenosti z prevádzky iných porovnateľných jadrových zariadení na účel identifikácie

skrytého narušenia dosiahnutej úrovne jadrovej bezpečnosti alebo potenciálnych prekurzorov

a možných trendov k znižovaniu jadrovej bezpečnosti alebo bezpečnostných rezerv,“.

38.

V § 23 ods. 2 písm. t) sa slová „písmena q)“ nahrádzajú slovami „písmena s)“.

39.

V § 23 ods. 2 sa za písmeno t) vkladajú nové písmená u) a v), ktoré znejú

„u)

oboznamovať svojich dodávateľov a subdodávateľov, ktorých činnosť môže ovplyvniť

jadrovú bezpečnosť, s požiadavkami kultúry bezpečnosti a kontrolovať ich plnenie,

v)

zabezpečiť prostredníctvom vlastných zamestnancov technickú špecifikáciu zadania,

hodnotenie, preberanie a vstupnú kontrolu dodávaných tovarov, služieb a prác dôležitých

z hľadiska jadrovej bezpečnosti od dodávateľov,“.

Doterajšie písmeno u) sa označuje ako písmeno w).

40.

Za § 23 sa vkladá § 23a, ktorý znie

㤠23a

(1)

Abnormálna prevádzka je prevádzkový stav odchyľujúci sa od normálnej prevádzky, ktorého

výskyt sa predpokladá najmenej raz za životnosť jadrového zariadenia, pričom s ohľadom

na zodpovedajúce projektové opatrenia nespôsobuje významné poškodenie komponentov

dôležitých pre jadrovú bezpečnosť ani nevedie k havarijným podmienkam.

(2)

Projektová báza je rozsah podmienok a udalostí, ktoré sú podľa určených kritérií

výslovne zohľadnené v projekte jadrového zariadenia vrátane jeho zlepšení tak, aby

jadrové zariadenie tomuto rozsahu podmienok a udalostí bolo schopné odolať bez prekročenia

povolených limitov a pri plánovanej prevádzke bezpečnostných systémov.

(3)

Projektová havária sú havarijné podmienky, s ktorými počíta projekt jadrového zariadenia

podľa stanovených projektových kritérií a pre ktoré poškodenie jadrového zariadenia

a uvoľnenie rádioaktívnych látok do okolia neprekročí ustanovené limity.

29a

)

(4)

Ťažkou haváriou je stav jadrového zariadenia zahŕňajúci udalosť s tavením jadrového

paliva alebo uvoľnením rádioaktívnych látok, ktorý si vyžaduje zavedenie ochranných

opatrení na ochranu obyvateľstva.

(5)

Závažné podmienky sú podmienky, ktoré sú závažnejšie ako podmienky pri projektových

haváriách; takéto podmienky môžu byť vyvolané viacnásobnými poruchami, napríklad úplným

zlyhaním všetkých trás bezpečnostného systému alebo mimoriadne nepravdepodobnou udalosťou.

(6)

Ochrana do hĺbky je hierarchický systém viacerých úrovní rozdielnych technických

prostriedkov a organizačných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť zhoršeniu prevádzkových

udalostí a zachovať účinnosť fyzických bariér umiestnených medzi jadrovými materiálmi,

vyhoretým jadrovým palivom alebo rádioaktívnymi odpadmi a pracovníkmi, obyvateľstvom

a životným prostredím počas prevádzkových stavov a niektorých bariér aj počas havarijných

podmienok.

(7)

Bezpečnostné limity sú medzné hodnoty parametrov technologických procesov, v ktorých

rozsahu držiteľ povolenia musí preukázať jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia a

jeho častí a ktoré nesmie prekročiť. Po prekročení bezpečnostného limitu musí ďalšiu

prevádzku alebo vyraďovanie schváliť úrad.

(8)

Jadrové zariadenie sa musí projektovať, umiestňovať, stavať, uvádzať do prevádzky,

prevádzkovať a vyraďovať tak, aby sa predchádzalo haváriám a zmierňovali ich následky,

ak k nim dôjde, ako aj zabraňovalo

a)

skorým únikom rádioaktívnych látok, ktoré by si vyžadovali vonkajšie havarijné opatrenia,

pričom nie je dosť času na ich realizáciu, a

b)

veľkým únikom rádioaktívnych látok, ktoré by si vyžadovali priestorovo a časovo neobmedzené

ochranné opatrenia.

(9)

Pre existujúce jadrové zariadenia, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie [§ 5

ods. 3 písm. a)] pred 14. augustom 2014, sa požiadavky podľa odseku 8 použijú ako

cieľ pre včasné zavedenie rozumne uskutočniteľných opatrení na zvýšenie úrovne jadrovej

bezpečnosti pri pravidelných hodnoteniach jadrovej bezpečnosti vrátane pravidelného,

komplexného a systematického hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení.

(10)

Ochrana do hĺbky sa uplatňuje pri projektovaní a vo všetkých etapách existencie jadrového

zariadenia.

(11)

Ochrana do hĺbky sa využíva na

a)

minimalizáciu dosahu mimoriadnych vonkajších prírodných ohrození a neúmyselných ohrození

v dôsledku ľudskej činnosti,

b)

predchádzanie abnormálnej prevádzke a poruchám,

c)

riadenie abnormálnej prevádzky a zisťovanie porúch,

d)

riadenie projektových havárií,

e)

riadenie havárií v závažných podmienkach vrátane zabránenia rozvoja havárií a zmiernenia

následkov ťažkých havárií,

f)

zavedenie organizačných štruktúr pre havarijnú pripravenosť a havarijnú odozvu podľa

§ 28 ods. 7.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 29a znie

„

29a

) § 5 ods. 5 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.“.

41.

V § 26 ods. 10 sa slová „na zmluvnom základe“ nahrádzajú slovami „na základe zmluvy“

a bodka na konci sa nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová „ak zmluva o

poskytnutí súčinnosti obsahuje utajovanú skutočnosť, Policajný zbor je povinný uzavrieť

túto zmluvu, iba ak držiteľ povolenia spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.

37d

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 37d znie

„

37d

) § 50 zákona č. 215/2004 Z. z.“.

42.

V § 27 ods. 3 písm. b) sa slová „nehodu, ktorá spôsobila“ nahrádzajú slovami „nehodu,

ktorou je každá udalosť, ktorej dôsledky alebo potenciálne dôsledky nie sú zanedbateľné

z hľadiska radiačnej ochrany

1aa

) alebo jadrovej bezpečnosti, a ktorá spôsobila“.

43.

V § 27 ods. 3 písmeno c) znie

„c)

haváriu, ktorou je každá udalosť, ktorej dôsledky alebo potenciálne dôsledky sú závažné

z hľadiska radiačnej ochrany

1aa

) alebo jadrovej bezpečnosti, a ktorá spôsobila únik rádioaktívnych látok, ktorý vyžaduje

uplatnenie opatrení na ochranu obyvateľstva.

37e

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 37e znie

„

37e

) § 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších

predpisov.

§ 3 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach

o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok.“.

44.

V § 27 ods. 4 písmeno d) znie

„d)

ohlasovať udalosti podľa odseku 3 úradu, a ak ide o prevádzkové udalosti podľa odseku

3 písm. b) a c), aj ministerstvu vnútra a ministerstvu zdravotníctva, zisťovať ich

príčiny, prijať všetky vhodné opatrenia na zmiernenie ich následkov a vykonávať nápravné

opatrenia; nehodu a haváriu pri preprave je držiteľ povolenia povinný ohlásiť aj ministerstvu

dopravy a výstavby,“.

45.

V § 27 ods. 4 písmeno f) znie

„f)

bezodkladne informovať osoby na území jadrového zariadenia o udalosti podľa odseku

3 písm. b) alebo písm. c), o opatreniach na ochranu zdravia a o činnostiach, ktoré

je potrebné vykonať pri ich vzniku.“.

46.

V § 27 sa vypúšťa odsek 5.

Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 5 a 6.

47.

V § 28 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Havarijná odozva je plánovaná činnosť držiteľa povolenia a orgánov verejnej správy

vykonávaná v priebehu nehody a havárie na jadrovom zariadení a nehody a havárie pri

preprave, ktorá je opísaná v havarijnom pláne.“.

Doterajšie odseky 2 až 22 sa označujú ako odseky 3 až 23.

48.

V § 28 ods. 6 sa slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 5“.

49.

V § 28 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie

„(7)

Držiteľ povolenia je povinný vytvoriť takú organizačnú štruktúru pre havarijnú pripravenosť

a havarijnú odozvu na území jadrového zariadenia, aby bola vymedzená zodpovednosť

a koordinácia medzi držiteľom povolenia a príslušnými orgánmi a organizáciami s prihliadnutím

na časový priebeh nehody alebo havárie.“.

Doterajšie odseky 7 až 23 sa označujú ako odseky 8 až 24.

50.

V 28 ods. 11 sa slová „Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky“ nahrádzajú

slovami „ministerstvom zdravotníctva“.

51.

V § 28 ods. 14 sa slová „odseku 5“ nahrádzajú slovami „odseku 6“.

52.

V § 28 ods. 15 a 16 sa slová „odseku 2“ nahrádzajú slovami „odseku 3“.

53.

V § 28 ods. 15 písm. b) a ods. 16 sa slová „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky“

nahrádzajú slovami „ministerstvo vnútra“.

54.

V § 28 ods. 15 písm. c) sa slová „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „ministerstvo dopravy a výstavby“.

55.

V § 28 ods. 17 sa slová „Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami

„ministerstvu vnútra“.

56.

V § 28 odsek 20 znie

„(20)

Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijnou pripravenosťou

pravidelne informujú verejnosť, ktorá by mohla byť postihnutá následkom nehody alebo

havárie, o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa jej týkajú, a to najmenej v rozsahu

a)

základných informácií o rádioaktivite a jej účinkoch na zdravie, obyvateľstvo a o

jej vplyve na životné prostredie,

b)

informácií o rôznych druhoch nehôd a havárií a o ich možnom vplyve na obyvateľstvo

a životné prostredie,

c)

plánovaných opatrení zameraných na varovanie, ochranu a pomoc verejnosti pri nehode

alebo havárii a v rozsahu informácií o činnostiach, ktoré má verejnosť vykonať pri

nehode alebo havárii.“.

57.

V § 28 sa za odsek 20 vkladajú nové odseky 21 a 22, ktoré znejú

„(21)

Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijnou pripravenosťou

musia informácie podľa odseku 20 verejnosti trvalo sprístupniť a pravidelne aktualizovať

v nadväznosti na zmeny havarijných plánov.

(22)

Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídle kraja dotknuté havarijnou odozvou sú povinné

pri vzniku udalosti podľa § 27 ods. 3 písm. b) a c) alebo pri hrozbe vzniku takejto

udalosti bezodkladne informovať verejnosť o skutočnostiach týkajúcich sa nehody alebo

havárie, o krokoch, ktoré treba podniknúť, a, ak je to potrebné, o opatreniach na

ochranu zdravia, ktoré sa dotknutej verejnosti týkajú. Poskytované informácie zahŕňajú

informácie podľa odseku 20 doplnené najmenej o informácie o

a)

nehode a havárii, o jej charakteristike, najmä jej pôvode, rozsahu a možnom vývoji,

b)

opatreniach v období ohrozenia,

c)

neodkladných a následných opatreniach na ochranu obyvateľstva.“.

Doterajšie odseky 21 až 24 sa označujú ako odseky 23 až 26.

58.

V § 28 ods. 24 sa slová „Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami

„ministerstvu vnútra“.

59.

Za § 28 sa vkladá § 29, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠29

Styčné miesto

(1)

Úrad podľa § 4 ods. 1 písm. f) a g) zabezpečuje informovanie o jadrovej havárii

38a

) a radiačnom ohrození

38b

) na území Slovenskej republiky podľa osobitných predpisov.

4

)

(2)

Úrad prijíma podľa osobitných predpisov

4

) informácie o jadrovej havárii

38a

) alebo radiačnom ohrození,

38b

) ktoré sa stali mimo územia Slovenskej republiky a informuje o tejto skutočnosti

verejnosť a ministerstvo vnútra.

(3)

Ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo dopravy a výstavby, Ministerstvo financií

Slovenskej republiky, ministerstvo vnútra, ministerstvo životného prostredia, Ministerstvo

zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany

Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba zabezpečia v rozsahu svojej pôsobnosti

38c

) bezodkladné informovanie úradu o udalostiach s vplyvmi na obyvateľstvo alebo územie

Slovenskej republiky alebo o udalostiach, ktoré by mohli byť predmetom záujmu verejnosti

a ktoré spočívajú v

a)

strate alebo krádeži rádioaktívneho žiariča alebo zariadenia, ktoré obsahuje rádioaktívny

žiarič,

b)

náleze opusteného rádioaktívneho žiariča alebo zariadenia, ktoré obsahuje rádioaktívny

žiarič,

c)

rádioaktívnej kontaminácii biosféry spôsobenej antropogénnymi rádionuklidmi uvoľnenými

do životného prostredia,

d)

kontaminácii potravín alebo pitnej vody,

e)

kontaminácii tovarov,

f)

závážnom ožiarení osôb,

g)

udalosti pri preprave rádioaktívneho žiariča alebo zariadenia, ktoré obsahuje rádioaktívny

žiarič,

h)

zistení potenciálnej hrozby zneužitia zdrojov ionizujúceho žiarenia na protiprávnu

činnosť,

i)

protiprávnej činnosti s použitím zdroja ionizujúceho žiarenia,

j)

iných udalostiach, ktoré predstavujú riziko ožiarenia osôb alebo kontaminácie životného

prostredia.

(4)

Úrad zabezpečuje nepretržitú dostupnosť styčného miesta.

(5)

Úrad oznámi Európskej komisii kontaktné údaje styčného miesta a bezodkladne oznámi

Európskej komisii všetky zmeny s cieľom umožniť vzájomnú rýchlu komunikáciu.

(6)

Na základe požiadavky vlády Slovenskej republiky

4

) úrad prostredníctvom styčného miesta požiada o sprostredkovanie pomoci Medzinárodnú

agentúru pre atómovú energiu.

4

)

(7)

Podrobnosti o činnosti styčného miesta a rozsah, formu a spôsob poskytnutia informácií

podľa odseku 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 38a až 38c znejú

„

38a

) Čl. 1 a 2 Dohovoru o včasnom oznamovaní jadrovej havárie (oznámenie č. 327/2001

Z. z.).

38b

) Čl. 1 rozhodnutia Rady 87/600/Euratom.

38c

) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej

informačnej službe v znení neskorších predpisov, zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii

činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov,

§ 3 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

60.

V § 34 ods. 1 sa slová „§ 3 ods. 2, 7, 8 alebo 10“ nahrádzajú slovami „§ 3 ods. 2,

9, 10 alebo ods. 12“.

61.

V § 34 ods. 4 sa slová „§ 3 ods. 11 a 12“ nahrádzajú slovami „§ 3 ods. 13 a 14“.

62.

V § 34 ods. 6 sa slová „§ 3 ods. 11 a 12“ nahrádzajú slovami „§ 3 ods. 13 a 14“.

63.

§ 35 vrátane nadpisu znie

㤠35

Osobitné procesné ustanovenia pre konania vedené úradom

(1)

Na konanie úradu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní

45

) okrem lehôt ustanovených na vydanie rozhodnutia v konaniach podľa § 8 ods. 5 a §

15 ods. 4, okrem náležitostí rozhodnutia v konaniach podľa § 15 ods. 4, § 16 až 16l

a 24 a okrem formy podávania žiadosti podľa odseku 2.

(2)

Žiadosť podľa tohto zákona sa úradu podáva v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe. Žiadosť v elektronickej podobe musí byť autorizovaná podľa ustanovení osobitného

predpisu

45a

) a doručená do elektronickej schránky úradu;

45b

) dokumentácia prikladaná k žiadosti v elektronickej podobe sa podáva elektronicky

na pamäťovom médiu a v listinnej podobe. Pri konaní, ktorého podkladom je dokumentácia

obsahujúca utajované skutočnosti alebo citlivé informácie,

45c

) sa žiadosť vrátane dokumentácie podľa tohto zákona podáva úradu v listinnej podobe

a elektronicky na pamäťovom médiu podľa osobitných predpisov.

45d

)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 45a až 45d znejú

„

45a

) § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov

verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení

zákona č. 273/2015 Z. z.

45b

) § 29 až 33 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.

45c

) § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z.

45d

) § 6 ods. 10 zákona č. 215/2004 Z. z.

Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 453/2007 Z. z. o administratívnej bezpečnosti

v znení neskorších predpisov.“.

64.

Príloha č. 4 sa dopĺňa siedmym a ôsmym bodom, ktoré znejú

„7.

Smernica Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné

normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia,

a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom

a 2003/122/Euratom (Ú. v. EÚ L 13, 17. 1. 2014).

8.

Smernica Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom

z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových

zariadení (Ú. v. EÚ L 219, 25. 7. 2014).“.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2017.