VYHLÁŠKA 96/1967 Z. z. o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov

§ 1

(1)

Touto vyhláškou sa upravujú náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov pri

pracovných cestách, pri preložení na pracovisko v inej obci, pri prijatí a pri niektorých

prácach vyplývajúcich z osobitnej povahy povolania.

*)

(2)

Vyhláška sa vzťahuje

a)

na pracovníkov v pracovnom (učebnom) pomere,

b)

na pracovníkov činných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

ak sa poskytovanie náhrad medzi organizáciou a pracovníkom dohodlo alebo ak to ustanovujú

osobitné predpisy,

c)

na členov výrobných družstiev,

d)

na osoby, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy.

§ 2

(1)

Výdavkami podľa tejto vyhlášky sa v zásade rozumie rozdiel medzi pravidelnými výdavkami

pracovníka a nevyhnutnými vyššími výdavkami, ktoré pracovníkovi vznikajú v súvislosti

s úkonmi uvedenými v

§ 1 ods. 1

.

(2)

Organizácie i pracovníci sú povinní postupovať pri vykonávaní tejto vyhlášky s najväčšou

úspornosťou; pri všetkých opatreniach, ktorých dôsledkom je výplata náhrad, vopred

uvážia, či sú nevyhnutne potrebné.

§ 3

Druhy náhrad

(1)

Pri pracovnej ceste, na ktorú organizácia vyslala pracovníka plniť pracovné úlohy

na pracovisku mimo obvodu obce svojho pravidelného pracoviska a mimo obvodu obce svojho

bydliska (ďalej len „prechodné pracovisko“), poskytne organizácia pracovníkovi pri

splnení ustanovených podmienok

a)

náhrady cestovných výdavkov,

b)

náhrady za čas strávený na ceste,

c)

stravné,

d)

nocľažné,

e)

náhrady nevyhnutných vedľajších výdavkov.

(2)

Pri pracovnej ceste, na ktorú organizácia vyslala pracovníka plniť pracovné úlohy

mimo svojho pravidelného pracoviska, ale v obvode obce svojho pravidelného pracoviska

alebo v obvode obce svojho bydliska, poskytne organizácia pracovníkovi len

a)

náhrady výdavkov za prepravu miestnymi dopravnými prostriedkami,

b)

náhradu mzdy za čas strávený na ceste v pracovnom čase,

c)

náhrady nevyhnutných vedľajších výdavkov.

§ 4

Pravidelné pracovisko, východisko, začiatok a koniec pracovnej cesty

(1)

Pravidelným pracoviskom sa rozumie miesto výkonu práce, na ktoré bol pracovník prijatý

alebo preložený; u pracovníkov, u ktorých bolo dojednané ako miesto výkonu práce širšie

územie, než je jedna obec, považuje sa za pravidelné pracovisko miesto sídla organizácie,

pokiaľ organizácia neurčí pre účely tejto vyhlášky ako pravidelné pracovisko iné miesto.

(2)

Organizácia určuje pri vyslaní pracovníka na pracovnú cestu jej východisko, spôsob

dopravy, prípadne ďalšie podmienky cesty.

(3)

Pre určenie začiatku a konca pracovnej cesty vykonávanej verejným hromadným dopravným

prostriedkom je rozhodujúci čas odchodu a čas príchodu určený cestovným poriadkom

verejného hromadného dopravného prostriedku (s výnimkou miestneho dopravného prostriedku),

ktorý pracovník použije na prekonanie vzdialenosti medzi obcou, ktorá bola určená

ako východisko cesty, a obcou prechodného pracoviska. Pri použití lietadla je rozhodujúci

cestovným poriadkom určený čas odchodu autobusu Československých aerolínií z východiskového

miesta pozemnej prepravy cestujúcich na letisko a skutočný čas jeho príchodu na toto

východiskové miesto. V odôvodnených prípadoch organizácia určí začiatok a koniec pracovnej

cesty odchylne s prihliadnutím na podmienky dopravy.

(4)

Pri použití iného ako verejného hromadného dopravného prostriedku je pre určenie

začiatku a konca pracovnej cesty rozhodujúci určený čas jeho odchodu a skutočný čas

jeho príchodu. V ostatných prípadoch je rozhodujúci čas skutočne strávený na pracovnej

ceste.

§ 5

Náhrady cestovných výdavkov

(1)

Pracovníkovi patrí náhrada cestovných výdavkov za cestu medzi obcou, ktorá bola určená

ako východisko cesty, a obcami prechodného pracoviska a za cestu späť. Ak si pracovník

nemohol obstarať ubytovanie v obci prechodného pracoviska, uhrádza mu organizácia

aj preukázané cestovné výdavky za cestu do miesta ubytovania a späť. Cestovnými výdavkami

sú výdavky za cestovný lístok (cestovné), letenku, miestenku, za použitie lôžkového

(ležadlového) vozňa a za použitie nájomného auta. Pri ceste vlakom do vzdialenosti

nad 200 km uhrádza sa cestovné za prvú vozňovú triedu, ak cesta nebola prerušená s

cieľom ubytovania; inak sa uhrádza cestovné len za druhú vozňovú triedu.

(2)

Náhrady podľa odseku 1 sa poskytnú len vtedy, ak sa cestovné výdavky preukázali (cestovným

lístkom, letenkou, miestenkou a pod.); pracovník je povinný využiť možnosti zliav

cestovného, pokiaľ nejde o cestovné výhody, ktoré mu patria ako rodinnému príslušníkovi

pracovníka odvetvia dopravy.

(3)

Ak pracovník použije pri pracovnej ceste iný dopravný prostriedok, než ktorý určila

organizácia, poskytne mu organizácia náhradu vo výške cestovného za verejný hromadný

dopravný prostriedok, ktorý by inak mal použiť (

§ 4 ods. 2

).

(4)

Podmienky a náhrady za používanie vlastných osobných cestných motorových vozidiel

a služobných cestných motorových vozidiel zverených pracovníkom do osobnej starostlivosti

pri pracovných cestách ustanovujú osobitné predpisy.

(5)

Organizácia uhrádza pracovníkovi aj výdavky za prepravu miestnymi dopravnými prostriedkami,

ktoré pracovník použije v súvislosti s pracovnou cestou (vrátane cestovného v mieste

bydliska). Výdavky za miestnu prepravu nájomným autom musí pracovník preukázať.

§ 6

Náhrady za čas strávený na ceste

(1)

Pokiaľ čas, strávený na pracovnej ceste inak ako plnením pracovných úloh, spadá do

pracovného času vyplývajúceho z určeného rozvrhu pracovných smien pracovníka (ďalej

len „pracovný čas“), považuje sa za čas zameškaný pre prekážky v práci na strane organizácie.

Za tento čas patrí pracovníkovi odmeňovanému podľa mzdových predpisov hodinovou mzdovou

tarifou (časovou alebo úkolovou) náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

**)

Pracovníkom odmeňovaným mesačnou mzdou sa poskytuje náhrada mzdy vo výške ich základnej

mzdy.

(2)

Za čas strávený na pracovnej ceste prekonaním vzdialenosti medzi obcou východiska

cesty a obcou prechodného pracoviska (obcami prechodného pracoviska) a späť mimo pracovného

času patrí pracovníkovi náhrada za stratu času; náhrada je za každú celú hodinu

a)

v čase od 6. do 22. hodiny v pracovných dňoch 1,60 Kčs, najviac však 8 Kčs, a v dňoch

pracovného pokoja 2 Kčs, najviac však 16 Kčs v jednom kalendárnom dni,

b)

v noci, t. j. v čase od 22. hodiny do 6. hodiny, 2 Kčs, ak pracovník nepoužije lôžkový

(ležadlový) vozeň.

§ 7

Stravné

(1)

Za každý celý kalendárny deň pracovnej cesty patrí pracovníkovi stravné vo výške

32 Kčs. Stravné nepatrí, ak organizácia zabezpečí pracovníkovi na pracovnej ceste

bezplatne celodennú stravu. Náklad na stravu, ktorú organizácia pracovníkovi zabezpečí

bezplatne, nesmie presiahnuť sumu stravného.

(2)

Pri pracovnej ceste, ktorá netrvá celý kalendárny deň, patrí pracovníkovi stravné

vo výške 13 Kčs, ak pracovná cesta trvá 6 až 12 hodín, 20 Kčs, ak pracovná cesta trvá

viac než 12 hodín.

(3)

Za deň, keď pracovník nastúpil pracovnú cestu, ktorá spadá do dvoch alebo viacerých

kalendárnych dní, a za deň, keď cestu ukončil, patrí pracovníkovi stravné podľa odseku

2. Ak bolo treba takú pracovnú cestu nastúpiť pred 6. hodinou alebo ju ukončiť po

20. hodine, patrí pracovníkovi za deň nástupu alebo skončenia cesty stravné vo výške

32 Kčs.

(4)

Pri pracovnej ceste, ktorá spadá do dvoch kalendárnych dní, upustí sa od oddeleného

počítania stravného za jednotlivé dni, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.

§ 8

Nocľažné

(1)

Za každú noc, ktorú pracovník strávi na pracovnej ceste, patrí mu nocľažné vo výške

15 Kčs, ak mu organizácia nezabezpečí bezplatné ubytovanie alebo ak pracovník nepoužije

lôžkový (ležadlový) vozeň.

(2)

Montážnym pracovníkom na staveniskách, ako aj pracovníkom na pracoviskách obdobného

charakteru, ktoré určí príslušný ústredný orgán po dohode s odborovým sväzom, organizácia

zásadne zabezpečí bezplatné ubytovanie v závodných zariadeniach; v tomto prípade nocľažné

pracovníkom nepatrí. Ak organizácia nezabezpečí bezplatné ubytovanie v závodných zariadeniach

pre ich nedostatok alebo ak ho pracovník odmietne z vážnych dôvodov použiť, poskytne

mu organizácia nocľažné vo výške 8 Kčs za každú noc. Náklady na ubytovanie v závodných

zariadeniach si organizácie vyúčtujú, pokiaľ medzi nimi nedôjde k inej dohode o spôsobe

úhrady.

(3)

Ak je výdavok za ubytovanie vyšší ako ustanovené nocľažné, uhrádza sa pracovníkovi

v preukázanej výške namiesto nocľažného. Ak je v cene za ubytovanie v hoteli zahrnutá

aj cena raňajok, znižuje sa suma stravného pripadajúceho na príslušný kalendárny deň

o 4 Kčs.

(4)

Ak pracovník cestuje v noci, patrí mu nocľažné len vtedy, ak je nútený sa ubytovať

pre skorý príchod alebo neskorý odchod.

§ 9

Náhrady nevyhnutných vedľajších výdavkov

Iné výdavky, ktoré pracovník musí nevyhnutne vynaložiť v súvislosti s plnením pracovných

úloh na pracovnej ceste, uhrádza mu organizácia v preukázanej výške ako vedľajšie

výdavky (napr. za prepravu nevyhnutných osobných a služobných batožín, služobných

pomôcok a náradia, za parkovanie motorového vozidla, za telefónne poplatky).

§ 10

Ustanovenia tejto časti sa nevzťahujú na cesty uskutočnené pri výkone niektorých prác

vyplývajúcich z osobitnej povahy povolania, pokiaľ za ne pracovníkom patria náhrady

podľa

časti IV

.

§ 11

Náhrady podľa tejto časti sa poskytujú pracovníkovi, ktorý bol v záujme organizácie

preložený na pracovisko mimo obce svojho pravidelného pracoviska alebo obce svojho

bydliska, a pracovníkovi, ktorý bol preložený na vlastnú žiadosť, pretože podľa lekárskeho

posudku nie je vhodné, aby ďalej pracoval na doterajšom pracovisku.

*)

§ 12

Za dni cesty do obce miesta preloženia pri nástupe do práce a za dni cesty späť po

skončení patria preloženému pracovníkovi náhrady ako pri pracovnej ceste.

§ 13

Odlučné

(1)

Ženatému pracovníkovi, ktorý v dôsledku preloženia žije odlúčene od svojej rodiny

pre nedostatok primeraného bytu v obci nového pracoviska, patrí na úhradu vyšších

výdavkov za stravu a ubytovanie odlučné.

(2)

Odlučné je po čas prvých troch mesiacov 37 Kčs, po troch mesiacoch 22 Kčs a po jednom

roku 14 Kčs denne. Pokiaľ výdavky za ubytovanie v prvých 14 dňoch pobytu v obci nového

pracoviska je viac než 5 Kčs denne, uhrádza sa pracovníkovi aj rozdiel medzi touto

sumou a preukázaným výdavkom za ubytovanie.

(3)

Odlučné sa poskytuje len po čas dvoch rokov.

(4)

Odlučné nepatrí pracovníkovi za dni, v ktorých mu organizácia zabezpečí bezplatné

stravovanie a ubytovanie. Ak organizácia zabezpečí pracovníkovi len bezplatné stravovanie,

patrí mu odlučné vo výške 5 Kčs denne, prípadne aj rozdiel podľa odseku 2 druhej vety;

ak mu zabezpečí len bezplatné ubytovanie, kráti sa odlučné o 5 Kčs denne.

§ 14

Odlučné pri pracovných cestách

Pracovníkovi, ktorý poberá odlučné a bol v tom čase vyslaný na pracovnú cestu, poskytne

organizácia popri náhradách patriacich pri pracovnej ceste za každý celý kalendárny

deň pracovnej cesty len náhradu preukázaného výdavku za ubytovanie v obci miesta preloženia,

po 14 dňoch pobytu v tejto obci však najviac 5 Kčs za jednu noc. Za cestu, ktorá netrvá

celý kalendárny deň, a za dni začiatku a skončenia viacdennej pracovnej cesty poskytne

organizácia pracovníkovi namiesto sumy, pripadajúcej z príslušnej sadzby odlučného

na výdavky za stravu, stravné, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.

§ 15

Náhrady pri dennom návrate do bydliska

(1)

Ženatému pracovníkovi, od ktorého možno požadovať, aby sa denne vracal z miesta preloženia

do svojho bydliska, alebo ktorý sa do bydliska skutočne denne vracia, poskytne organizácia

namiesto odlučného po čas, po ktorý by sa poskytovalo,

a)

náhradu preukázaného cestovného (pri ceste vlakom za druhú vozňovú triedu) za cesty

z bydliska do práce a späť,

b)

stravné v sume 9 Kčs, ak jeho neprítomnosť v bydlisku trvá aspoň 11 hodín.

(2)

Súčet náhrad podľa odseku 1 nesmie presiahnuť príslušnú sumu odlučného.

§ 16

Náhrada sťahovacích výdavkov

(1)

Pri presťahovaní pracovníka v dôsledku preloženia organizácia mu poskytne

a)

preukázané cestovné výdavky za cestu jeho rodinných príslušníkov z doterajšieho bydliska

do nového bydliska ako pri pracovnej ceste; príplatok na rýchlik sa uhrádza len pri

vzdialenosti dlhšej ako 100 km;

b)

preukázané výdavky za prepravu bytového zariadenia a zvrškov pracovníka a jeho rodinných

príslušníkov a za poistenie prepravovaných predmetov.

(2)

Organizácia môže pracovníkovi poskytnúť aj úhradu výdavkov za vymaľovanie bytu a

menšie inštalačné a iné remeselnícke práce v novom byte, najviac však do sumy 700

Kčs.

§ 17

Náhrady pri preložení na určitý čas

Preloženie pracovníka na určitý čas sa z hľadiska nárokov na náhrady posudzuje ako

vyslanie na pracovnú cestu; ak možno od pracovníka požadovať, aby sa denne vracal

z miesta preloženia do svojho bydliska, alebo ak sa pracovník do bydliska skutočne

denne vracia, patria mu len náhrady uvedené v

§ 15 ods. 1

.

§ 18

Náhrady pri prijatí

(1)

Organizácia môže pracovníkovi, ktorého prijíma do práce, poskytnúť v odôvodnených

prípadoch náhrady uvedené v

§ 12 až 15 a v § 16 ods. 1

pri splnení podmienok ustanovených v týchto ustanoveniach.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na pracovníkov prijímaných v nábore vykonávanom

národnými výbormi.

§ 19

Náhrady pri prácach na staveniskách

(1)

Pracovníkom organizácií stavebnej výroby, ktorí pracujú na stavenisku vzdialenom

od ich bydliska viac ako 10 km, organizácia poskytne

a)

náhradu preukázaného cestovného za prepravu z bydliska pri nástupe do práce na stavenisko

alebo z doterajšieho staveniska na nové stavenisko a späť;

b)

náhradu preukázaného cestovného alebo paušálnu náhradu výdavkov za prepravu z bydliska

na stavenisko a späť, ak sa pracovníci denne vracajú do bydliska; ak cesta z bydliska

na stavenisko a späť trvá viac než 3 hodiny, poskytne sa pracovníkom paušálna náhrada

zvýšených výdavkov za prepravu a stravovanie v sume 10 Kčs denne; ak má pracovník

nárok na voľný cestovný lístok alebo ak organizácia zabezpečuje jeho dopravu bezplatne,

je paušálna náhrada 9 Kčs denne;

c)

odlučné, ak sú pracovníci ubytovaní na stavenisku a denne sa nevracajú do svojho

bydliska, v sume 32 Kčs denne ženatým aj slobodným. Ustanovenie

§ 8 ods. 2

platí obdobne;

d)

náhradu sťahovacích výdavkov podľa

§ 16

.

(2)

Ministerstvo stavebníctva po dohode s ostatnými ústrednými orgánmi, ktoré riadia

organizácie stavebnej výroby, a s príslušnými odborovými sväzmi ustanoví, ktorým pracovníkom

stavebnej výroby a za akých podmienok sa poskytujú náhrady podľa odseku 1 alebo podľa

časti II tejto vyhlášky.

(3)

Pracovníkom investora a pracovníkom projektových organizácií, ktorí sú pridelení

na stavbu, patria náhrady podľa odseku 1.

§ 20

Náhrady pri ostatných prácach

Pracovníkom, u ktorých častá zmena miesta výkonu práce vyplýva z osobitnej povahy

povolania (pracovníkom v poľnohospodárstve, v lesnom hospodárstve, prevádzkovým pracovníkom

ČSD a iným pracovníkom dopravy, členom lodných posádok, kominárom, cezpoľným doručovateľom

a pod.), patria osobitné paušálne náhrady. Okruh týchto pracovníkov a výšku paušálnych

náhrad ustanoví príslušný ústredný orgán po dohode s odborovým sväzom a po prerokovaní

s Ministerstvom financií.

§ 21

Náhrady v čase dovolenky a pri prekážkach v práci

(1)

Ak nastúpi pracovník v čase, keď poberá náhrady podľa tejto vyhlášky, na dovolenku

na zotavenie, patrí mu v čase dovolenky len náhrada výdavkov za ubytovanie, ak si

ho musel aj po tento čas zachovať.

(2)

Pracovníkovi poberajúcemu náhradu podľa tejto vyhlášky patria tieto náhrady aj v

čase, keď nepracuje pre prekážky v práci, ak má v tomto čase nárok na náhradu mzdy

alebo ak je hmotne zabezpečený podľa predpisov o nemocenskom poistení; ak je však

pracovník v tomto čase v obci svojho bydliska alebo v ústavnom ošetrovaní, a pracovník,

ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu, aj v obci svojho pravidelného pracoviska, patrí

mu len náhrada výdavkov za ubytovanie, ak si ho musel aj po tento čas zachovať.

(3)

Náhrady podľa tejto vyhlášky nepatria pracovníkovi za dni pracovného voľna, za ktoré

mu nepatrí náhrada mzdy, ani za dni, v ktorých bez ospravedlnenia zameškal smenu alebo

jej podstatnú časť. Ak zameškanie smeny bezprostredne nadväzuje na deň pracovného

voľna alebo na deň pracovného pokoja alebo mu predchádza, nepatria pracovníkovi náhrady

ani za tento deň.

§ 22

Pracovníkovi, ktorý je v čase, keď poberá odlučné, z pracovných dôvodov vyslaný do

obce svojho bydliska, poskytne organizácia za celé dni pobytu v tejto obci len náhradu

výdavkov za ubytovanie, ak si ho pracovník musel aj v týchto dňoch zachovať. Za dni

cesty však pracovník dostane príslušné odlučné. Obdobne sa postupuje pri poskytnutí

náhrad pri pracovných cestách, ak je pracovník z miesta prechodného pracoviska povolaný

na pracovný výkon do obce svojho pravidelného pracoviska alebo do obce svojho bydliska.

§ 23

Náhrada cestovného za cesty na návštevu rodiny

(1)

Ženatým pracovníkom, ktorí poberajú náhrady podľa tejto vyhlášky, poskytne organizácia

za každých 14 dní ich odlúčenia od rodiny náhradu preukázaného cestovného (prípadne

zľavneného cestovného) za prepravu verejným hromadným dopravným prostriedkom na návštevu

rodiny a späť. Slobodným pracovníkom poskytne organizácia túto náhradu raz za tri

mesiace. Pri ceste vlakom uhrádza sa cestovné za druhú vozňovú triedu osobného vlaku

a pri vzdialenosti nad 100 km aj príplatok na rýchlik.

(2)

Náhrada do výšky cestovného podľa odseku 1 patrí pracovníkovi aj vtedy, keď použije

iný dopravný prostriedok.

(3)

Za ďalšie cesty na návštevu rodiny sa poskytnú náhrady uvedené v odsekoch 1 a 2,

ak je cesta vyvolaná zvlášť závažnými dôvodmi (napríklad vážnym ochorením rodinného

príslušníka); tieto dôvody musí pracovník preukázať.

(4)

Ak pracovné alebo osobné dôvody (napríklad choroba) pracovníkovi bránia, aby sám

vykonal cestu na návštevu rodiny, a ak ho preto navštívi jeho rodinný príslušník,

poskytne organizácia pracovníkovi za túto cestu rodinného príslušníka náhradu podľa

odsekov 1 a 2.

(5)

Pri návšteve rodiny sa stravné alebo odlučné poskytne za dni odchodu a návratu, pokiaľ

pracovník po tieto dni odpracuje určený pracovný čas. Za celé dni návštevy u rodiny

sa pracovníkovi poskytne len náhrada za ubytovanie.

(6)

Organizácia môže poskytnúť pracovníkovi, ktorý sa vracia po skončení pracovného týždňa

do obce svojho bydliska, náhrady podľa odsekov 1, 2 a 5; súčet týchto náhrad nesmie

byť vyšší ako náhrady, ktoré by pracovník dostal, keby zostal na pracovisku.

§ 24

Pracovníci postavení na roveň ženatým pracovníkom

Ženatým pracovníkom (vydatým pracovníčkam) sú postavení na roveň pracovníci (pracovníčky),

ktorí žijú v spoločnej domácnosti s rodinnými príslušníkmi, ktorým poskytujú zaopatrenie.

§ 25

Rodinní príslušníci

Rodinnými príslušníkmi pracovníka sa pre účely tejto vyhlášky rozumejú manželka (manžel),

druh (družka), vlastné alebo nevlastné deti, vlastní i nevlastní rodičia, osvojenci

a osvojitelia.

§ 26

Na zmeny v osobných pomeroch pracovníka, ktoré sú rozhodujúce pre jeho nároky podľa

tejto vyhlášky, sa prihliadne odo dňa, keď táto zmena nastala.

§ 27

Paušalizovanie náhrad

(1)

V záujme zjednodušenia účtovania a zhospodárnenia náhrad, najmä u pracovníkov, ktorí

vykonávajú časté pracovné cesty, môžu sa všetky náhrady ustanovené touto vyhláškou

paušalizovať mesačnými alebo dennými sumami zodpovedajúcimi očakávanému priemernému

zvýšeniu výdavkov pracovníka (

§ 2 ods. 1

).

(2)

V prípadoch, v ktorých je potrebné pravidelne vo väčšom rozsahu používať na cesty

motocykel alebo cestovný (motorový) bicykel alebo vykonávať cesty pešo, možno určiť

primeranú mesačnú paušálnu náhradu aj za tieto úkony.

(3)

Výšku paušálnych náhrad podľa odsekov 1 a 2 organizácia určí po dohode so závodným

výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia. Ústredné orgány môžu

po dohode s príslušným odborovým sväzom ustanoviť zásady pre poskytovanie paušálnych

náhrad.

§ 28

Preddavky na náhrady a uplatnenie náhrad

(1)

Na náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov poskytne organizácia pracovníkovi

na jeho žiadosť primeraný preddavok. Preddavok sa vyúčtuje v lehotách ustanovených

osobitnými predpismi.

*)

(2)

Vo vyúčtovaní musia byť uvedené a podľa potreby doložené všetky okolnosti rozhodujúce

pre poskytovanie náhrad. Pracovník, ktorý vyúčtovanie predkladá, zodpovedá za úplnosť

a správnosť údajov vo vyúčtovaní.

§ 29

Náhrady výdavkov za čas pred 1. novembrom 1967 sa spravujú doterajšími predpismi.

Na skutočnosti rozhodujúce podľa tejto vyhlášky pre ďalšie poskytovanie náhrady alebo

jej výšky sa prihliada, aj keď nastali pred týmto dňom.

§ 30

V jednotlivých odôvodnených prípadoch môžu ústredné orgány po dohode s príslušným

odborovým sväzom robiť opatrenia na odstránenie tvrdostí, ku ktorým by voči pracovníkovi

došlo pri vykonávaní tejto vyhlášky.

§ 31

(1)

Zrušuje sa vyhláška

č. 100/1964 Zb.

o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov a predpisy vydané na jej vykonanie.

(2)

Nedotknuté však zostávajú predpisy vydané na vykonanie § 19 a 27 písm. a) vyhlášky

č. 100/1964 Zb. (paušalizácia náhrad).

§ 32

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. novembrom 1967.