ZÁKON 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

„Príloha

k zákonu č. 85/1990 Zb.

Prevziať prílohu - Žiadosť o posúdenie elektronického systému zberu vyhlásení o podpore

iniciatívy občanov

“.

„Príloha

k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti

webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327,

2. 12. 2016).“.

Čl. I

Základné ustanovenia

§ 1

(1)

Tento zákon ustanovuje

a)

organizáciu správy informačných technológií verejnej správy,

b)

práva a povinnosti orgánu vedenia a orgánu riadenia v oblasti informačných technológií

verejnej správy, na ktoré sa vzťahuje tento zákon,

c)

základné požiadavky kladené na informačné technológie verejnej správy a na ich správu,

d)

postup schvaľovania národnej koncepcie informatizácie verejnej správy (ďalej len

„národná koncepcia“).

(2)

Tento zákon sa nevzťahuje na informačné technológie verejnej správy, ktoré sa týkajú

zabezpečenia obrany Slovenskej republiky

1

)

a bezpečnosti Slovenskej republiky,

1a

)

na skutočnosti, ktoré sú podľa osobitných predpisov utajované

1b

)

a na informácie, ktoré sú podľa osobitných predpisov limitovanou informáciou,

1c

)

alebo sú citlivé.

2

)

Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté predpisy na úseku ochrany utajovaných

skutočností.

(3)

Tento zákon sa vzťahuje aj na správcov, ktorí sú prevádzkovateľmi základnej služby;

2a

)

ich povinnosti a oprávnenia podľa osobitného predpisu

3

)

týmto zákonom nie sú dotknuté.

(4)

Tento zákon sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi

4

)

vzťahuje aj na osoby, o ktorých to tieto osobitné predpisy ustanovia.

(5)

Na webové sídla a mobilné aplikácie orgánu riadenia podľa osobitného predpisu

4a

)

sa nevzťahujú štandardy, ktoré sa týkajú štandardov pre prístupnosť a funkčnosť webových

sídiel a mobilných aplikácií, ako aj minimálne požiadavky na obsah webových sídiel.

§ 2

(1)

Informačnou technológiou je na účely tohto zákona prostriedok alebo postup, ktorý

slúži na spracúvanie údajov alebo informácií v elektronickej podobe, najmä informačný

systém, infraštruktúra, informačná činnosť a elektronické služby.

(2)

Informačným systémom je na účely tohto zákona funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomú

a systematickú informačnú činnosť prostredníctvom technických prostriedkov a programových

prostriedkov.

(3)

Informačnou technológiou verejnej správy je informačná technológia v pôsobnosti správcu

podporujúca služby verejnej správy, služby vo verejnom záujme alebo verejné služby.

Na účely tohto zákona sa povinnosti v rámci správy informačných technológií verejnej

správy vzťahujú aj na údaje, procesné postupy, personálne zabezpečenie a organizačné

zabezpečenie, ak tvoria funkčný celok alebo ak samy osebe slúžia na spracúvanie údajov

alebo informácií v elektronickej podobe.

(4)

Informačným systémom verejnej správy je informačný systém v pôsobnosti správcu podporujúci

služby verejnej správy, služby vo verejnom záujme alebo verejné služby.

(5)

Správcom na účely tohto zákona je ten orgán riadenia, ktorého za správcu informačnej

technológie verejnej správy ustanoví zákon alebo je ustanovený na základe tohto zákona.

Ak zákon vo vzťahu k informačnej technológii verejnej správy správcu neustanovuje,

je správcom na účely tohto zákona ten orgán riadenia, ktorý informačnú technológiu

verejnej správy používa na účely poskytovania služby verejnej správy, služby vo verejnom

záujme alebo verejnej služby. Ak je orgánov riadenia podľa druhej vety viac, správcu

určí orgán vedenia; ak jedným z orgánov riadenia je ústredný orgán štátnej správy,

orgán vedenia určí za správcu tento ústredný orgán štátnej správy, alebo niektorý

z týchto ústredných orgánov štátnej správy.

(6)

Prevádzkovateľom je na účely tohto zákona správca, osobitným predpisom ustanovený

orgán riadenia alebo správcom určená osoba. Správcom určený alebo osobitným predpisom

ustanovený prevádzkovateľ vykonáva, v rozsahu povinností správcu, činnosti, ktoré

mu určí správca alebo ustanoví tento osobitný predpis; ak tento osobitný predpis rozsah

činností prevádzkovateľa neustanovuje, vykonáva ich v celom rozsahu činností správcu.

Určením alebo ustanovením prevádzkovateľa nie je dotknutá zodpovednosť správcu za

plnenie povinností podľa tohto zákona.

§ 3

Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie

a)

informačnou činnosťou získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie, sprístupňovanie, poskytovanie,

prenos, ukladanie, archivácia a likvidácia údajov,

b)

metainformačným systémom verejnej správy informačný systém verejnej správy, prostredníctvom

ktorého sa zhromažďujú a sprístupňujú informácie, ktoré bližšie špecifikujú určené

kvalitatívne a kvantitatívne charakteristiky určených údajov, a ktorý umožňuje najmä

ich vyhľadávanie, katalogizáciu a využívanie,

c)

centrálnym metainformačným systémom verejnej správy informačný systém verejnej správy,

ktorého obsahom sú najmä technologické, administratívne a organizačné údaje o prevádzkovaných

informačných technológiách verejnej správy,

d)

nadrezortným informačným systémom verejnej správy informačný systém verejnej správy,

ktorý do hierarchicky vyššieho informačného systému verejnej správy v pôsobnosti jedného

správcu hierarchicky integruje spoločné časti jednotlivých informačných systémov verejnej

správy, ktoré sú v pôsobnosti iných správcov,

e)

neverejnou časťou informačného systému verejnej správy časť informačného systému

verejnej správy prístupná len pre orgán verejnej moci na základe schváleného prístupu

v súlade s jeho právomocami, právami a povinnosťami, ktoré sú ustanovené osobitným

predpisom,

f)

infraštruktúrou technologicko-komunikačné prostredie zabezpečujúce implementáciu

a prevádzkovanie informačných systémov verejnej správy, poskytovanie a rozvoj elektronických

služieb verejnej správy,

g)

integrovanou infraštruktúrou koordinovane budovaná a prevádzkovaná infraštruktúra

zabezpečujúca prevádzku informačných systémov verejnej správy v centralizovanej architektúre,

h)

centrálnou informačnou infraštruktúrou nadrezortné informačné systémy v správe ústredného

orgánu štátnej správy a zároveň využívajúce spoločné moduly

5

)

a ústredný portál verejnej správy

6

)

(ďalej len „ústredný portál“),

i)

technologickou infraštruktúrou sústava vzájomne prepojených technických prostriedkov

a programových prostriedkov umožňujúcich implementáciu a prevádzku informačných systémov

verejnej správy,

j)

komunikačnou infraštruktúrou káblové, bezdrôtové, optické a iné prepojenia, pasívne

prepojovacie prvky a aktívne prepojovacie prvky a súvisiace programové prostriedky,

ktoré tvoria oddelenú neverejnú sieť určenú na vzájomnú bezpečnú komunikáciu orgánov

riadenia a na sprostredkovanie ich externej komunikácie s inými osobami,

k)

službou verejnej správy výkon právomocí, práv a povinností orgánu riadenia, ktorej

rozsah a spôsob výkonu ustanovuje osobitný predpis,

l)

elektronickou službou verejnej správy elektronická komunikácia s orgánom riadenia

pri vybavovaní podania, oznámenia, pri prístupe k informáciám a ich poskytovaní alebo

pri účasti verejnosti na správe verejných vecí,

m)

službou vo verejnom záujme výkon právomocí, práv a povinností orgánu riadenia, ktorej

rozsah ustanovuje osobitný predpis, pričom spôsob jej výkonu osobitný predpis neustanovuje,

n)

verejnou službou činnosť orgánu riadenia, ktorej rozsah a spôsob výkonu ustanovuje

osobitný predpis a ktorej výsledok možno použiť pri výkone služby verejnej správy

a služby vo verejnom záujme,

o)

úsekom verejnej správy vecná oblasť, v ktorej právomoci, práva a povinnosti orgánu

riadenia, ako aj spôsob ich výkonu ustanovuje osobitný predpis a ktorá obsahuje najmenej

dve agendy verejnej správy,

p)

agendou verejnej správy ucelený súhrn činností na konkrétnom úseku verejnej správy,

ktoré vrátane spôsobu ich výkonu ustanovuje osobitný predpis,

q)

životnou situáciou udalosť v živote fyzickej osoby alebo v životnom cykle právnickej

osoby, ktorá je riešená službami verejnej správy, ako aj spôsob usporiadania služieb

verejnej správy z používateľského pohľadu osoby pri výkone práv a povinností vo vzťahu

k orgánom riadenia,

r)

číselníkom zoznam prípustných hodnôt údajového prvku, z ktorého sa hodnota preberá

na základe definovaného kódu, ktorým môže byť aj textový reťazec,

s)

webovou stránkou online dostupné miesto na sieti, najmä na internete, sprístupňované

prostredníctvom webového prehliadača a využívajúce hypertextový prenosový protokol

alebo jeho zabezpečenú verziu, ktoré tvorí jednu vizuálnu obrazovku webového sídla,

aj ak je zložené z viacerých rámov,

t)

webovým sídlom ucelený súbor webových stránok v pôsobnosti jedného správcu, ktorý

má pridelenú najmenej jednu doménu a je prezentačným komponentom a technologickým

rozhraním informačného systému verejnej správy,

u)

hlavným webovým sídlom webové sídlo orgánu riadenia, na ktorom sú zverejňované a

aktualizované informácie o jeho činnosti podľa

§ 12 ods. 1 písm. i)

, kontaktné údaje alebo informácie, ktoré je povinný zverejňovať podľa osobitného

predpisu;

6aa

)

orgán riadenia môže byť správcom viac ako jedného hlavného webového sídla,

v)

aktívom programové vybavenie, technické zariadenie, poskytovaná služba, kvalifikovaná

osoba, dobré meno orgánu riadenia a informácia, dokumentácia, zmluva a iná skutočnosť,

ktorú považuje orgán riadenia za citlivú,

w)

strategickou architektúrou definovanie vysokoúrovňových cieľov, vízie a strategického

smerovania organizácie ako celku,

x)

referenčnou architektúrou zoskupenie referenčných architektonických materiálov a

podkladov, ktoré sa opakovane používajú pri špecifických opakujúcich sa aktivitách

organizácie ako celku.

§ 4

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo investícií“)

a)

zabezpečuje úlohy národného prevádzkovateľa centrálnej informačnej infraštruktúry

a centrálnej komunikačnej infraštruktúry Slovenskej republiky pre verejnú správu,

b)

je správcom vládneho elektronického komunikačného systému Govnet podľa

§ 24b

.

§ 5

Organizácia správy informačných technológií verejnej správy

(1)

Správu informačných technológií verejnej správy vykonávajú

a)

orgán vedenia, ktorým je ministerstvo investícií,

b)

orgán riadenia vo vzťahu k informačným technológiám verejnej správy v jeho pôsobnosti.

(2)

Orgánom riadenia na účely tohto zákona je

a)

ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy,

b)

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej

republiky, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Dopravný

úrad, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a iný štátny orgán,

c)

obec a vyšší územný celok,

d)

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky,

Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky, Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, Kancelária

Súdnej rady Slovenskej republiky, Kancelária verejného ochrancu práv, Úrad komisára

pre deti, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Ústav pamäti národa,

Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, Slovenská

televízia a rozhlas, Rada pre mediálne služby,

e)

právnická osoba v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti orgánu

riadenia uvedeného v písmenách a) až d),

f)

komora regulovanej profesie a komora, na ktorú je prenesený výkon verejnej moci s

povinným členstvom,

g)

osoba neuvedená v písmenách a) až f) okrem Národnej banky Slovenska, na ktorú je

prenesený výkon verejnej moci alebo ktorá plní úlohy na úseku preneseného výkonu štátnej

správy podľa osobitných predpisov,

h)

záujmové združenie právnických osôb DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy

Slovenska.

§ 6

Základné povinnosti v správe informačných technológií verejnej správy

(1)

Orgán vedenia a orgán riadenia sú v správe informačných technológií verejnej správy

povinné

a)

dodržiavať princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti

a efektívnosti,

b)

postupovať tak, aby vynaložené náklady na informačné technológie boli primerané ich

kvalite,

c)

prednostne využívať už existujúce informačné technológie alebo informačné technológie

určené na spoločné využitie viacerých orgánov riadenia, ak to nie je v rozpore s povinnosťami

podľa písmena a) alebo písmena b) a ak to umožňujú technické možnosti a bezpečnostné

požiadavky,

d)

dbať na vytvorenie integrovaného a odolného prostredia informačných technológií verejnej

správy na základe spoločných princípov definovaných v štandardoch a národnej koncepcii

s cieľom jednotného výkonu úloh podľa osobitných predpisov,

e)

postupovať pri tvorbe, zmene alebo pri zabezpečovaní kontinuity prevádzky informačných

technológií v súlade s časovým aspektom identifikovaných potrieb koncových používateľov

alebo s nadobudnutím účinnosti všeobecne záväzných právnych predpisov.

(2)

Orgán vedenia a orgán riadenia využívajú v správe informačných technológií verejnej

správy podnety a poznatky odbornej verejnosti a prihliadajú na spoločenské potreby

používateľov služieb verejnej správy, služieb vo verejnom záujme alebo verejných služieb.

Vedenie v správe informačných technológií verejnej správy

§ 7

Vedenie v správe informačných technológií verejnej správy je činnosť orgánu vedenia

v rozsahu jeho pôsobnosti podľa tohto zákona, ktorej účelom je riadny a efektívny

výkon riadenia v správe informačných technológií verejnej správy podľa zákona a dosiahnutie

cieľov informatizácie a rozvoja informačných technológií verejnej správy, ktoré vyplývajú

z národnej koncepcie a ďalších koncepčných a strategických dokumentov s celoštátnou

pôsobnosťou.

§ 8

(1)

Orgán vedenia

a)

monitoruje výkon riadenia v správe informačných technológií verejnej správy na účely

sledovania aktuálneho stavu v správe informačných technológií verejnej správy a ich

vývoji a sledovania spôsobov a postupov pri vykonávaní tejto správy,

b)

analyzuje údaje získané z monitorovania, kontroly a z iných podnetov na účely identifikácie

rizík a nedostatkov v správe informačných technológií verejnej správy,

c)

vydáva metodické usmernenia, usmerňuje a koordinuje orgány riadenia na účely jednotného

spôsobu výkonu riadenia v správe informačných technológií verejnej správy a centrálneho

riadenia informatizácie spoločnosti.

(2)

Orgán vedenia tiež analyzuje údaje získané z monitoringu a hodnotenia informačných

technológií vo verejnej správe, zo zberu spätnej väzby k elektronickým službám od

koncových používateľov a iné údaje získané pri výkone pôsobnosti orgánu vedenia vo

vzťahu k informačným technológiám, a to na účely

a)

prípravy všeobecne záväzných právnych predpisov,

b)

plnenia úloh spočívajúcich v tvorbe štátnej politiky, najmä prípravy národnej koncepcie

a ďalších koncepčných a strategických dokumentov s celoštátnou pôsobnosťou,

c)

navrhovania alebo prijímania iných opatrení ako podľa písmena a) alebo písmena b),

alebo

d)

hodnotenia výsledkov a kvality výkonu správy informačných technológií verejnej správy.

(3)

Orgán riadenia poskytuje orgánu vedenia súčinnosť potrebnú na riadny výkon vedenia

v správe informačných technológií verejnej správy a poskytuje mu údaje o informačných

technológiách verejnej správy na analytické účely.

(4)

Ak sa údaje získavané orgánom vedenia týkajú elektronických služieb používaných koncovým

používateľom, orgán riadenia zabezpečí, aby ich získaval aj s identifikátorom osoby

a s metaúdajmi o konaní, podaní alebo o úradnom dokumente, ktorých sa elektronická

služba týka vrátane informácie o priebehu a stave ich vybavenia.

(5)

Orgán riadenia zabezpečí dostupnosť údajov alebo informácie, ktoré je povinný poskytovať

podľa tohto zákona orgánu vedenia, spôsobom a v štruktúre, aby ich orgán vedenia mohol

prijať do ním určenej informačnej technológie; zásahy do informačných technológií

orgánu riadenia na tento účel sú možné len s jeho súhlasom. Orgán vedenia zabezpečuje

aj nástroje na anonymizáciu a pseudonymizáciu osobných údajov, ktoré orgán riadenia

môže použiť.

(6)

Osobné údaje podľa odseku 4

a)

nemožno zverejniť, ani ich ďalej poskytovať alebo sprístupňovať tretím stranám, okrem

prípadov výslovne ustanovených zákonom a za podmienok zabezpečujúcich ochranu osobných

údajov,

b)

možno spracúvať až po pseudonymizovaní alebo anonymizovaní, pričom

1.

pseudonymizácia osobných údajov sa vykoná len, ak v konkrétnom prípade nie je možné

použiť anonymizované údaje na dosiahnutie účelu analýzy,

2.

pre orgán vedenia nesmie byť objektívne možná spätná identifikácia fyzickej osoby,

ale musí byť možné identifikovať, ktoré informácie sa týkajú jednej a tej istej osoby,

3.

identifikátor osoby sa ani po anonymizácii ani pseudonymizácii nemusí poskytnúť orgánu

vedenia,

c)

môžu byť vo výstupe z analýzy spracované len spôsobom, keď sú anonymizované a nie

je objektívne možná spätná identifikácia fyzickej osoby.

(7)

Ak sú obsahom údajov, ktoré orgán vedenia analyzuje, aj osobné údaje, orgán vedenia

je oprávnený takéto osobné údaje spracúvať na účely podľa odseku 1 písm. b) alebo

písm. c) alebo podľa odseku 2, a to v rozsahu podľa odseku 4. Oprávnenie podľa prvej

vety sa vzťahuje na osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania

a po dobu nevyhnutnú na dosiahnutie tohto účelu.

(8)

Orgán riadenia predkladá orgánu vedenia dokumenty v procese plánovania, vytvárania,

zmeny alebo rušenia informačnej technológie verejnej správy v rozsahu a spôsobom ustanoveným

všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo investícií na úseku

bezpečnosti, v oblasti riadenia projektov alebo v oblasti riadenia prevádzky. Orgán

vedenia posudzuje predložené dokumenty najmä z hľadiska súladu s požiadavkami bezpečnosti,

s cieľmi informatizácie a rozvoja informačných technológií verejnej správy, ktoré

vyplývajú z národnej koncepcie a ďalších koncepčných a strategických dokumentov s

celoštátnou pôsobnosťou, z hľadiska súladu s povinnosťami orgánu riadenia podľa tohto

zákona, ako aj z hľadiska ekonomickej výhodnosti postupu orgánu riadenia alebo súladu

s programovým riadením.

§ 9

(1)

Orgán vedenia okrem činností podľa

§ 8

a)

vypracúva, aktualizuje a predkladá vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“)

národnú koncepciu,

b)

usmerňuje tvorbu koncepcií rozvoja informačných technológií verejnej správy (ďalej

len „koncepcia rozvoja“) orgánom riadenia,

c)

určuje koncepciu štátnej politiky jednotného digitálneho trhu,

d)

informuje vládu o stave a rozvoji informačných technológií verejnej správy,

e)

koordinuje budovanie informačných technológií verejnej správy vrátane ich uvádzania

do prevádzky a rozhoduje o využívaní finančných zdrojov na ich budovanie a rozvoj

v rozsahu ustanovenom zákonom,

f)

koordinuje tvorbu všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti informačných technológií

verejnej správy,

g)

konzultuje návrhy dokumentov, ktoré majú dosah na informačné technológie verejnej

správy, s osobami dotknutými týmito dokumentmi,

h)

určuje centrálnu architektúru informačných technológií verejnej správy (ďalej len

„centrálna architektúra“), ktorá pozostáva zo strategickej architektúry a z referenčnej

architektúry,

i)

určuje kľúčové indikátory monitorovania pre jednotlivé úseky riadenia na účely monitorovania

výkonu riadenia v správe informačných technológií verejnej správy,

j)

vydáva štandardy a výkladové stanoviská,

k)

vedie zoznam kľúčových parametrov pre riadenie prevádzky informačných technológií

verejnej správy, ktorý obsahuje

1.

elektronické služby verejnej správy, ktoré vyžadujú vysokú dostupnosť,

2.

aktíva určené na spoločné využitie viacerými orgánmi riadenia,

3.

údaje monitorované na účely riadenia prevádzky, najmä riadenia kontinuity prevádzky,

l)

zverejňuje na ústrednom portáli rozhodnutia, iné dokumenty a informácie týkajúce

sa informačných technológií verejnej správy a informatizácie verejnej správy,

m)

môže pre orgán riadenia zabezpečiť prístup k normám a referenčným rámcom, ktoré sú

využívané v správe informačných technológií verejnej správy, ak nie sú bežne dostupné;

ak ide o technické normy, ktorých poskytovanie upravuje osobitný predpis,

7

)

prístup sa zabezpečuje prostredníctvom Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo

Slovenskej republiky spôsobom a za podmienok podľa tohto osobitného predpisu,

n)

zabezpečuje zdieľanie informácií a skúseností medzi orgánmi riadenia prostredníctvom

centrálneho metainformačného systému verejnej správy,

o)

poskytuje v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy komunikačnú platformu

pre zadávanie podnetov k správe informačných technológií verejnej správy, službám

verejnej správy, službám vo verejnom záujme a k verejným službám, vyhodnocuje tieto

podnety a ich inovačný potenciál a vedie mapu kritických miest integrovanej infraštruktúry,

p)

zverejňuje dataset otvorených dát o podnetoch zadaných spôsobom podľa písmena o)

vrátane spôsobu riešenia a časovej odozvy,

q)

zabezpečuje organizačné predpoklady na zapojenie zástupcov odbornej verejnosti do

tvorby pravidiel v správe informačných technológií verejnej správy a ich účasť na

ich pripomienkovaní,

r)

vydáva a spravuje zoznam základných číselníkov, základný číselník životných situácií

a základný číselník úsekov verejnej správy a agend verejnej správy,

s)

určuje gestora základného číselníka okrem základného číselníka životných situácií

a základného číselníka úsekov verejnej správy a agend verejnej správy, riadi, koordinuje

a usmerňuje vydávanie, zverejňovanie a spravovanie základných číselníkov a rozhoduje

spory medzi orgánmi riadenia týkajúce sa vytvárania, zverejňovania alebo správy základných

číselníkov,

t)

kontroluje dodržiavanie povinností orgánmi riadenia podľa tohto zákona,

u)

prijíma opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a ukladá pokuty za porušenie povinností

ustanovených týmto zákonom,

v)

zabezpečuje poskytovanie služieb v oblasti informačných technológií verejnej správy

pre orgán riadenia po dohode s ním, ak je to potrebné na účely dosahovania cieľov

v správe informačných technológií verejnej správy podľa

§ 7

alebo pre potreby verejného obstarávateľa na účely spolupráce podľa osobitného predpisu;

6a

)

tieto služby môže zabezpečovať aj prostredníctvom právnickej osoby vo svojej zriaďovateľskej

pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti,

w)

koordinuje elektronizáciu agendy verejnej správy v rámci životnej situácie a usmerňuje

medzirezortnú spoluprácu orgánov riadenia pri vytváraní, aktualizácii a poskytovaní

elektronických služieb verejnej správy v rámci životnej situácie.

(2)

Zoznam kľúčových parametrov pre riadenie prevádzky informačných technológií verejnej

správy vedie orgán vedenia v štruktúrovanej podobe a zmeny v ňom vykonáva podľa aktuálnej

potreby. Návrh na vydanie a návrh na zmenu zoznamu podľa prvej vety orgán vedenia

zverejňuje na pripomienkovanie orgánom riadenia a iným osobám spôsobom, akým sa zverejňujú

návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov. Zoznam podľa prvej vety a jeho zmeny

sa vydávajú sprístupnením v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy a orgán

vedenia ich sprístupňuje aj na ústrednom portáli verejnej správy a na svojom webovom

sídle. Zmeny v zozname podľa prvej vety sa vykonávajú tak, aby boli účinné najskôr

tri mesiace odo dňa vydania, spravidla od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho roka.

(3)

Na postup pri výkone kontroly podľa odseku 1 písm. t) sa použijú základné pravidlá

kontrolnej činnosti v štátnej správe.

9

)

Vykonávaním niektorých činností pri kontrole dodržiavania štandardov, okrem kontroly

dodržiavania podmienok týkajúcich sa bezpečnosti, môže orgán vedenia poveriť inú osobu,

pričom rozsah týchto činností orgán vedenia určí v poverení v rozsahu svojej pôsobnosti.

(4)

Postupom podľa odseku 3 nie je dotknutý výkon kontroly a auditu podľa osobitného

predpisu.

10

)

§ 10

Národná koncepcia

(1)

Národná koncepcia je súbor strategických cieľov, priorít, opatrení, programov, organizačných,

technických a technologických nástrojov, ktorých účelom je na celoštátnej úrovni určiť

centrálnu architektúru a definovať politiku, regulačné a iné nástroje a konkrétny

plán úloh a zdrojov. Cieľom národnej koncepcie je budovanie takej úrovne informatizácie

vo verejnej správe, ktorá vytvorí možnosti pre orgány riadenia zvyšovať efektívnosť

vo výkone ich pôsobnosti, optimalizovať náklady a kapacity potrebné na tento výkon

a zvyšovať dostupnosť a využiteľnosť poskytovaných elektronických služieb.

(2)

Národnú koncepciu schvaľuje vláda na návrh orgánu vedenia.

Riadenie v správe informačných technológií verejnej správy

§ 11

Základné ustanovenia

(1)

Riadenie v správe informačných technológií verejnej správy je činnosť orgánu riadenia,

ktorej účelom je trvalo zabezpečiť a zlepšovať podmienky na elektronický výkon pôsobnosti

orgánu riadenia podľa osobitných predpisov a rozvíjať informačné technológie, ktorých

je správcom, v súlade s týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými

na jeho vykonanie, štandardmi a národnou koncepciou.

(2)

Za vytváranie, správu a rozvoj informačnej technológie verejnej správy zodpovedá

správca.

(3)

Informačnú činnosť vykonáva správca alebo prevádzkovateľ.

(4)

Orgán riadenia plní povinnosti podľa

§ 13a až 23

v rozsahu a spôsobom v závislosti od veľkosti orgánu riadenia, druhu orgánu riadenia,

dôležitosti alebo inej vlastnosti informačnej technológie verejnej správy, rozsahu

poskytovaných elektronických služieb, výdavkov vynakladaných na informačné technológie

verejnej správy alebo od spôsobu financovania; rozsah a spôsob ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo investícií.

(5)

Pri vypracúvaní vnútorných predpisov na účely podľa

§ 13a až 17

a pri riadení bezpečnosti informačných technológií verejnej správy vychádza orgán

riadenia

a)

zo všeobecne akceptovaných štandardov riadenia informačných technológií, ktoré vychádzajú

z uznaných technických noriem, a

b)

z metodických usmernení orgánu vedenia.

(6)

Projekt informačných technológií verejnej správy a zmenová požiadavka v projekte

sa na účely tohto zákona považujú za veľké, ak ich celková cena alebo lehota dodania

presahuje cenu alebo lehotu dodania ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom,

ktorý vydá ministerstvo investícií.

(7)

Právny vzťah, ktorého predmetom je činnosť potrebná na zabezpečenie prevádzky informačnej

technológie verejnej správy, riešenia servisných požiadaviek, alebo činnosť spočívajúca

v riešení zmenových požiadaviek v prevádzke vrátane úpravy, rozvoja, opravy informačnej

technológie verejnej správy alebo odstránenia prevádzkového incidentu na informačnej

technológii verejnej správy (ďalej len „zmluva v prevádzke“), sa na účely tohto zákona

považuje za veľký, ak celková cena presahuje cenu ustanovenú všeobecne záväzným právnym

predpisom, ktorý vydá ministerstvo investícií. Celková cena na účely podľa prvej vety

sa určuje aj ako súčet opakovaných finančných plnení alebo najvyššia dojednaná hodnota

všetkých plnení zo zmluvy v prevádzke, alebo ako jednorazové plnenie zo zmluvy v prevádzke.

Ak je uzatvorených viac zmlúv v prevádzke, na účely celkovej ceny sa posudzujú spoločne.

(8)

Ak sa v tomto zákone ustanovuje povinnosť sprístupniť informácie alebo údaje a neustanovuje

sa konkrétny spôsob alebo miesto sprístupnenia, rozumie sa tým sprístupnenie najmenej

na webovom sídle.

(9)

Ak sa v tomto zákone ustanovuje povinnosť vypracovať vnútorný predpis, orgán riadenia

je povinný vydať najmenej jeden vnútorný predpis pokrývajúci všetky takéto prípady.

§ 12

(1)

Orgán riadenia je povinný

a)

zabezpečovať plynulú, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku informačných technológií verejnej

správy, ktorých je správcom, vrátane organizačného, odborného a technického zabezpečenia

a zabezpečenia proti zneužitiu, a to v súlade s týmto zákonom, všeobecne záväznými

právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie, štandardmi a národnou koncepciou,

b)

prostredníctvom centrálneho metainformačného systému verejnej správy bezodkladne

sprístupňovať a aktualizovať informácie o informačných technológiách verejnej správy,

ktorých je správcom, a o poskytovaných elektronických službách verejnej správy, ako

aj o elektronických službách verejnej správy, ktoré plánuje poskytovať; informácie

sa v rozsahu sprístupnenom orgánom riadenia použijú aj na účely využívania elektronickej

služby a elektronickú komunikáciu s orgánom riadenia prostredníctvom ústredného portálu,

11a

)

c)

administratívne spravovať príslušné číselníky a zabezpečiť ich zverejnenie podľa

osobitného predpisu,

12

)

d)

používať v informačnej činnosti základné číselníky,

e)

sprístupňovať verejnosti údaje z informačných systémov verejnej správy, za podmienok

ustanovených zákonom,

13

)

f)

zabezpečiť, aby informácia, dokument alebo údaj, ktoré je osoba povinná predkladať

v konaní pred orgánom verejnej moci a ktoré sa nachádzajú v informačnom systéme verejnej

správy, ktorého je správcom, boli dostupné aj iným orgánom verejnej moci a spôsobom

podľa osobitného predpisu

14

)

im ich bezodplatne sprístupňovať alebo na požiadanie poskytnúť,

g)

poskytovať elektronické odpisy a výstupy z informačných systémov verejnej správy,

ktorých je správcom, na účely podľa osobitných predpisov,

15

)

h)

zabezpečiť dostupnosť informačných technológií verejnej správy, ktorých je správcom,

na účely elektronickej komunikácie podľa osobitných predpisov,

16

)

i)

zabezpečiť tvorbu informácií o svojej činnosti pre verejnosť a tieto zverejňovať

a aktualizovať prostredníctvom ústredného portálu

17

)

a svojho webového sídla,

j)

bezodkladne nahlasovať orgánu vedenia zmeny úsekov verejnej správy a agend verejnej

správy na účely vedenia základného číselníka úsekov verejnej správy a agend verejnej

správy a spôsob, akým bola táto zmena uskutočnená,

k)

sprístupňovať orgánom verejnej moci a právnickým osobám prostredníctvom modulu procesnej

integrácie a integrácie údajov povinne vytvárané aplikačné rozhrania informačných

technológií verejnej správy a informácie potrebné na ich použitie a títo sú oprávnení

na účel použitia aplikačných rozhraní informačných technológií verejnej správy používať

modul procesnej integrácie a integrácie údajov; týmto spôsobom možno sprístupniť aj

iné aplikačné rozhrania informačných technológií verejnej správy,

l)

sprístupňovať orgánom verejnej moci a osobám prostredníctvom modulu procesnej integrácie

a integrácie údajov

17a

)

údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a aktualizovať ich.

(2)

Ministerstvo investícií je ako orgán riadenia správcom

a)

integrovanej infraštruktúry,

b)

centrálneho metainformačného systému verejnej správy,

c)

nadrezortného informačného systému verejnej správy na úseku verejnej správy ministerstva

investícií, ak správcu nadrezortného informačného systému verejnej správy neustanovuje

osobitný predpis inak.

(3)

Správca sprístupní elektronickú službu verejnej správy alebo inú informačnú technológiu

verejnej správy na používanie verejnosti až po sprístupnení informácie o elektronickej

službe verejnej správy alebo o informačnej technológii verejnej správy v centrálnom

metainformačnom systéme verejnej správy podľa odseku 1 písm. b). Informácie podľa

odseku 1 písm. b) sa v rozsahu sprístupnenom orgánom riadenia použijú aj na účely

využívania elektronickej služby a elektronickú komunikáciu s orgánom riadenia prostredníctvom

ústredného portálu.

11a

)

§ 13

Koncepcia rozvoja informačných technológií verejnej správy

(1)

Koncepcia rozvoja je orgánom riadenia vypracovaný súbor cieľov, nástrojov a konkrétnych

plánovaných aktivít, ktorého účelom je definovať architektúru informačných technológií

vo verejnej správe, ktorých je správcom a naplniť požiadavky národnej koncepcie a

strategických priorít informatizácie verejnej správy. Cieľom koncepcie rozvoja je

najmä plánovať budovanie, prevádzku a rozvoj informačných technológií vo verejnej

správe v dlhodobom horizonte tak, aby tieto technológie umožnili zvyšovať efektívnosť

vo výkone pôsobnosti orgánu riadenia, optimalizovať náklady a kapacity potrebné na

tento výkon a zvyšovať dostupnosť a využiteľnosť poskytovaných elektronických služieb.

(2)

Ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak, koncepciu rozvoja predkladá orgán riadenia na

schválenie orgánu vedenia najneskôr do 12 mesiacov od vzniku orgánu riadenia a následne

najneskôr do 12 mesiacov

a)

pred uplynutím platnosti predošlej koncepcie rozvoja,

b)

od schválenia národnej koncepcie,

c)

od schválenia zmeny alebo doplnenia národnej koncepcie, ak ide o orgán riadenia,

na ktorého sa táto zmena alebo doplnenie vzťahuje.

(3)

Orgán vedenia schváli koncepciu rozvoja najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jej

doručenia, ak je v súlade s týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi

vydanými na jeho vykonanie, štandardmi a národnou koncepciou; inak vyzve orgán riadenia

na odstránenie nedostatkov v lehote, ktorú určí. Ak orgán riadenia v určenej lehote

nedostatky neodstráni, orgán vedenia koncepciu rozvoja neschváli.

(4)

Ak ide o orgán riadenia podľa

§ 5 ods. 2 písm. e)

, koncepciu rozvoja za neho vypracúva, aktualizuje a predkladá na schválenie ten orgán

riadenia, ktorý voči nemu vykonáva zriaďovateľskú pôsobnosť alebo zakladateľskú pôsobnosť,

a to ako samostatný dokument alebo v rámci vlastnej koncepcie rozvoja.

(5)

Obec, právnická osoba v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti

obce a orgán riadenia podľa

§ 5 ods. 2 písm. f)

nie sú povinní predkladať koncepciu rozvoja na schválenie orgánu vedenia. Ak tak

obec rozhodne, koncepcia rozvoja obce alebo právnickej osoby v jej zriaďovateľskej

pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti podlieha schváleniu orgánom, ktorý určí

obec.

(6)

Orgán riadenia priebežne posudzuje súlad koncepcie rozvoja s národnou koncepciou

a na jej základe vydanými dokumentmi. Ak orgán riadenia zistí nesúlad podľa prvej

vety alebo ak dôjde k zmenám podmienok, v ktorých informačné technológie verejnej

správy existujú, je povinný aktualizovať koncepciu rozvoja.

(7)

Orgán riadenia predkladá orgánu vedenia koncepciu rozvoja a jej aktualizácie prostredníctvom

centrálneho metainformačného systému verejnej správy.

§ 13a

Elektronizácia agendy verejnej správy a zlepšovanie kvality používateľskej skúsenosti

(1)

Orgán riadenia priebežne vyhodnocuje agendu verejnej správy vo svojej pôsobnosti

na účely zabezpečenia riadneho výkonu poskytovania služieb verejnej správy, služieb

vo verejnom záujme a verejných služieb, zabezpečenia riadnej prevádzky informačných

technológií verejnej správy a dosahovania cieľov informatizácie. Orgán riadenia pri

elektronizácii agendy vo svojej pôsobnosti, najmä ak ide o vytváranie alebo zásadnú

zmenu elektronických služieb určených pre koncového používateľa, v rámci riadenia

v správe informačných technológií verejnej správy

a)

postupuje v súlade so základnými zásadami elektronizácie agendy verejnej správy,

tvorby a rozvoja elektronických služieb a používateľských rozhraní a v súlade so známymi

potrebami koncového používateľa,

b)

umožňuje využívať prístup k elektronizácii agendy verejnej správy z pohľadu životnej

situácie,

c)

určuje prioritné elektronické služby,

d)

zabezpečuje jednotný vzhľad a prezentáciu grafického používateľského rozhrania elektronickej

služby, webovej stránky zobrazujúcej elektronickú službu a hlavného webového sídla,

e)

zabezpečuje vytvorenie verejne prístupného aplikačného programového rozhrania pre

elektronické služby, ktoré sú dostupné prostredníctvom grafického používateľského

rozhrania,

f)

zlepšuje kvalitu používateľskej skúsenosti koncového používateľa.

(2)

Na umožnenie využívania prístupu k elektronizácii agendy verejnej správy z pohľadu

životnej situácie orgán riadenia poskytuje súčinnosť iným orgánom riadenia pri vytváraní,

zmene a poskytovaní elektronických služieb v rámci životnej situácie tak, aby predchádzajúce

a nadväzujúce elektronické služby, ktoré koncový používateľ obvykle v rámci životnej

situácie využíva, boli vytvorené a poskytované spôsobom, ktorý pre koncového používateľa

vytvára plynulú používateľskú cestu. Na účely podľa prvej vety je orgán riadenia oprávnený

požadovať potrebnú súčinnosť od iného orgánu riadenia a tento je povinný mu ju poskytnúť.

(3)

Elektronickú službu, ktorá z hľadiska významu pre prostredie informačných technológií

verejnej správy dosahuje kritériá ustanovené v štandardoch, určí orgán riadenia za

prioritnú. Elektronickú službu, ktorá dosahuje kritériá podľa predchádzajúcej vety

môže za prioritnú určiť aj orgán vedenia.

(4)

Ak ide o prioritnú elektronickú službu, orgán riadenia je povinný predložiť zámer

na vytvorenie alebo zmenu tejto služby, ktorý obsahuje podrobnosti o postupe orgánu

riadenia pri elektronizácii agendy a vytváraní alebo zmene elektronickej služby, na

posúdenie a schválenie orgánu vedenia. Orgán vedenia môže schváliť zámer na vytvorenie

alebo zmenu elektronickej služby s podmienkou, že návrh elektronickej služby alebo

jej zmeny bude vytvorený ako prototyp a poskytovanie elektronickej služby bude možné

až po schválení prototypu orgánom vedenia. Orgán vedenia tiež môže určiť, že prototyp

elektronickej služby bude v rámci schvaľovania prezentovaný aj odbornej verejnosti,

budúcim koncovým používateľom a iným osobám, ktorých spätná väzba môže byť pre orgán

vedenia prínosná. Ak sa orgán vedenia do 20 pracovných dní odo dňa predloženia úplného

zámeru podľa prvej vety k zámeru nevyjadrí platí, že zámer schválil v predloženom

znení.

(5)

Orgán vedenia sprístupňuje zoznam prioritných elektronických služieb v centrálnom

metainformačnom systéme verejnej správy. Orgán riadenia plní povinnosti podľa

§ 15 ods. 6

osobitne k aktívam, ktorými sú prioritné elektronické služby, a to najneskôr do šiestich

mesiacov odo dňa určenia elektronickej služby za prioritnú.

(6)

Na zabezpečenie jednotného vzhľadu a prezentácie je orgán riadenia povinný používať

pri tvorbe alebo zmene grafického používateľského rozhrania elektronickej služby,

webovej stránky zobrazujúcej elektronickú službu a hlavného webového sídla dizajnový

manuál podľa

§ 24c

. Povinnosť podľa predchádzajúcej vety sa

a)

vzťahuje len na grafické používateľské rozhrania elektronických služieb určených

verejnosti a na webové stránky, ktoré ich zobrazujú,

b)

nevzťahuje na orgán riadenia podľa

§ 5 ods. 2 písm. c)

a

e) až h)

, Tlačovú agentúru Slovenskej republiky, Slovenskú televíziu a rozhlas a zdravotnú

poisťovňu.

(7)

Orgán riadenia na účely zlepšenia kvality používateľskej skúsenosti zabezpečuje priebežný

zber spätnej väzby k poskytovaným prioritným elektronickým službám od koncových používateľov

a jej vyhodnocovanie najmenej raz ročne. Údaje zo spätnej väzby podľa prvej vety možno

poskytovať tretím osobám až po pseudonymizovaní alebo anonymizovaní osobných údajov,

pričom pseudonymizácia osobných údajov sa vykoná len, ak v konkrétnom prípade nie

je možné použiť anonymizované údaje na dosiahnutie účelu poskytnutia. Ak o to orgán

vedenia požiada, orgán riadenia mu do 31. januára predloží vyhodnotenie spätnej väzby

podľa prvej vety za predchádzajúci kalendárny rok. Poznatky získané zo spätnej väzby

orgán riadenia zohľadňuje v koncepcii rozvoja a v pláne postupu pre naplnenie požiadaviek

na zlepšovanie kvality používateľskej skúsenosti (ďalej len „plán zlepšovania kvality“).

(8)

Plán zlepšovania kvality slúži na zabezpečenie zlepšovania kvality používateľskej

skúsenosti koncových používateľov pri používaní elektronických služieb a orgán riadenia

ho uplatňuje v riadení informačných technológií verejnej správy. Orgán riadenia vypracúva

plán zlepšovania kvality na každý kalendárny rok a sprístupňuje ho orgánu vedenia

prostredníctvom centrálneho metainformačného systému verejnej správy na príslušný

kalendárny rok vždy do 31. mája. Orgán vedenia môže do 30 dní odo dňa sprístupnenia

vyzvať orgán riadenia na odstránenie nedostatkov plánu zlepšovania kvality a určiť

primeranú lehotu na ich odstránenie a orgán riadenia je povinný nedostatky v tejto

lehote odstrániť.

(9)

Pri plnení povinnosti podľa

§ 14 ods. 5

určí orgán riadenia osobu, ktorá v oblasti zlepšovania kvality používateľskej skúsenosti

informačných technológií verejnej správy zodpovedá v rámci orgánu riadenia za

a)

identifikovanie používateľských problémov informačných technológií verejnej správy

a navrhuje riešenie týchto problémov,

b)

vypracovanie plánu zlepšovania kvality a dohliada na jeho dodržiavanie,

c)

komunikáciu s orgánom vedenia.

(10)

Právnická osoba v zakladateľskej pôsobnosti orgánu riadenia podľa

§ 5 ods. 2 písm. a) až d)

, ktorá sa zúčastňuje na hospodárskej súťaži, aj keď nie je podnikateľom, zdravotná

poisťovňa, Tlačová agentúra Slovenskej republiky a Slovenská televízia a rozhlas,

predkladajú dokumenty a informácie podľa odsekov 4, 7 a 8 prostredníctvom neverejnej

časti centrálneho metainformačného systému verejnej správy a tieto sú prístupné len

orgánu vedenia.

(11)

Na zdravotnú poisťovňu sa nevzťahuje povinnosť vypracúvať plán zlepšovania kvality

a povinnosti podľa odseku 9.

§ 14

Plánovanie a organizácia informačných technológií verejnej správy

(1)

Správca je na úseku plánovania a organizácie informačných technológií verejnej správy

povinný

a)

nastaviť systém riadenia,

b)

určiť stratégiu rozvoja a riadenia,

c)

zabezpečiť riadenie správy architektúry,

d)

nastaviť organizačnú štruktúru, procesy a nástroje potrebné na riadenie,

e)

zabezpečiť riadenie kľúčových zdrojov, ktorými sú ľudské zdroje, finančné prostriedky

alebo zdroje poskytované inými osobami,

f)

riadiť nastavenie zmluvných vzťahov pre poskytovanie služieb,

g)

zabezpečiť riadenie kvality,

h)

zabezpečiť riadenie rizík,

i)

zabezpečiť riadenie bezpečnosti.

(2)

V rámci nastavenia systému riadenia je správca povinný vydať vnútorný predpis pre

systém riadenia informačných technológií verejnej správy.

(3)

Správca je povinný spolupracovať s ostatnými orgánmi riadenia pri tvorbe koncepcie

rozvoja a v súčinnosti s nimi zabezpečovať uskutočňovanie koncepcie rozvoja vrátane

organizačného, odborného a technického zabezpečenia.

(4)

V rámci zabezpečenia riadenia správy architektúry informačných technológií verejnej

správy správca udržuje architektúru informačných technológií verejnej správy v súlade

s centrálnou architektúrou (

§ 10 ods. 1

) a s koncepciou rozvoja a v súlade s ňou realizuje povinnosti podľa

§ 15

.

(5)

V rámci nastavenia organizačnej štruktúry, procesov a nástrojov potrebných na riadenie

je správca povinný zabezpečiť také organizačné podmienky a procesné podmienky, aby

zabezpečil riadny výkon povinností pri riadení informačných technológií verejnej správy

a realizoval určené strategické ciele. Organizačnými podmienkami sa rozumie najmä

určenie zodpovedných organizačných útvarov a riadiacich pozícií na strategickej, programovej,

projektovej a operačnej úrovni riadenia. Procesnými podmienkami sa rozumie najmä určenie

postupov riadenia informačných technológií verejnej správy a kontrola dodržiavania

všeobecne záväzných právnych predpisov v tejto oblasti, ako aj riadenie kvality, rizík

a bezpečnosti informačných technológií verejnej správy. Správca zabezpečuje organizačné

podmienky a procesné podmienky, najmä potrebné riadiace pozície, kvalifikačné predpoklady

a požiadavky na certifikáciu, v rozsahu a spôsobom v závislosti od veľkosti a od komplexnosti

informačných technológií verejnej správy a poskytovaných služieb.

(6)

V rámci nastavenia zmluvných vzťahov pre poskytovanie služieb správca

a)

identifikuje služby, ktoré vykonáva a poskytuje na účely poskytovania služieb verejnej

správy, služieb vo verejnom záujme a verejných služieb, a udržiava ich zoznam,

b)

pre služby, ktoré vykonáva a poskytuje na účely poskytovania služieb verejnej správy,

služieb vo verejnom záujme a verejných služieb, definuje a udržiava potrebné úrovne

ich poskytovania,

c)

monitoruje a hodnotí dodržiavanie úrovne poskytovania služieb podľa písmena b) a

informácie z monitoringu a hodnotenia v rozsahu ustanovenom štandardmi sprístupňuje

verejnosti najmenej raz za šesť mesiacov prostredníctvom na to určenej funkcionality

centrálneho metainformačného systému verejnej správy; informácie možno sprístupniť

až po pseudonymizovaní alebo anonymizovaní osobných údajov, pričom pseudonymizácia

osobných údajov sa vykoná len, ak v konkrétnom prípade nie je možné použiť anonymizované

údaje na dosiahnutie účelu sprístupnenia,

d)

najmenej jedenkrát do roka vyhodnocuje plnenie služieb podľa písmena b), ktoré poskytuje

iným osobám na základe zmlúv o poskytovaní služieb, a toto vyhodnotenie zverejňuje

v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy,

e)

identifikuje služby, ktoré na účely poskytovania služieb verejnej správy, služieb

vo verejnom záujme a verejných služieb odoberá od iných osôb než od orgánu riadenia.

(7)

V rámci zabezpečenia riadenia kvality je správca povinný vydať vnútorný predpis pre

riadenie kvality.

(8)

V rámci zabezpečenia riadenia rizík je správca povinný vydať vnútorný predpis pre

riadenie rizík.

§ 15

Obstarávanie a implementácia informačných technológií verejnej správy

(1)

Správca je na úseku obstarávania a implementácie informačných technológií verejnej

správy povinný

a)

zabezpečiť riadenie projektov,

b)

identifikovať požiadavky na informačné technológie verejnej správy a podmienky ich

zabezpečenia,

c)

zabezpečiť riadenie dostupnosti a kapacity zdrojov,

d)

zabezpečiť riadenie zmien na organizačnej a procesnej úrovni,

e)

zabezpečiť riadenie aktív,

f)

zabezpečiť riadenie konfigurácií.

(2)

Na zabezpečenie riadenia projektov v oblasti informačných technológií verejnej správy

je správca povinný

a)

vydať vnútorný predpis upravujúci plánovanie projektov, procesné riadenie a implementáciu

projektov,

b)

zabezpečiť, aby sa realizované projekty uskutočňovali v súlade s koncepciou rozvoja,

c)

zabezpečiť, aby projekt mal určené merateľné ukazovatele súladu s koncepciou rozvoja,

identifikované požiadavky, identifikované riziká, určené prínosy a určené merateľné

kritériá kvality,

d)

identifikovať požiadavky podľa odseku 3,

e)

nastaviť požiadavky prevádzky pre všetky informačné technológie verejnej správy,

ktoré sú súčasťou projektu,

f)

odôvodniť vybrané riešenie pre veľké projekty s ohľadom na možné alternatívy a odôvodniť,

najmä z pohľadu hodnoty za peniaze, zvolený postup obstarania a implementácie a tieto

informácie sprístupniť verejnosti,

g)

akceptovať len také zmluvné podmienky, podľa ktorých

1.

užívanie informačnej technológie verejnej správy správcom, prevádzkovateľom alebo

orgánom verejnej moci na výkon ich zmluvnej povinnosti alebo zákonom ustanovenej pôsobnosti

nie je obmedzené,

2.

dohodnuté spôsoby použitia informačného systému, dokumentácie k nemu a zdrojového

kódu správcom, prevádzkovateľom alebo orgánom verejnej moci ich neobmedzujú v možnosti

použitia akýmkoľvek spôsobom potrebným na výkon ich činnosti,

3.

dohodnuté spôsoby použitia informačného systému, dokumentácie k nemu a zdrojového

kódu nebránia súťažným spôsobom z neuzatvoreného okruhu osôb vybrať dodávateľa služieb

spojených s touto technológiou, najmä služieb podpory prevádzky, údržby a rozvoja

a zabezpečiť dodávanie týchto služieb,

4.

je možné udeliť súhlas na použitie informačného systému, dokumentácie k nemu a zdrojového

kódu akémukoľvek správcovi, prevádzkovateľovi na účely výkonu činnosti pre správcu

alebo akémukoľvek orgánu verejnej moci v rovnakom rozsahu, v akom právom na použitie

disponuje ten, kto súhlas udeľuje,

5.

ak vznikne činnosťou dodávateľa a správcu alebo prevádzkovateľa dielo spoluautorov,

majetkové práva k tomuto dielu bude vykonávať vo svojom mene a na svoj účet výhradne

správca, vrátane možnosti zmeny alebo iného zásahu do diela spoluautorov, pričom správca

sa môže dohodnúť inak, len ak to vedie k vyššej miere hospodárnosti alebo efektívnosti,

6.

programový prostriedok tretej strany sa môže stať súčasťou informačného systému len

vtedy, ak

6a.

s tým správca výslovne súhlasí,

6b.

podmienky použitia programového prostriedku tretej strany nebránia použitiu prvého

bodu až štvrtého bodu vo vzťahu k ostatným častiam informačného systému, dokumentácie

k nemu a zdrojového kódu a

6c.

podmienky použitia programového prostriedku tretej strany sú v súlade aspoň s prvým

bodom a tretím bodom, pričom podmienky podľa druhého bodu, štvrtého bodu a piateho

bodu nemusia byť splnené,

7.

právo použiť databázu, ktorá vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný

vklad do získania, overenia alebo predvedenia jej obsahu a nie je výsledkom tvorivej

duševnej činnosti autora a právo udeliť súhlas na extrakciu alebo reutilizáciu celého

obsahu takejto databázy alebo jej kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti

sa prevedie na správcu,

8.

je správca jediným a výhradným disponentom so všetkými informáciami zhromaždenými

alebo získanými počas projektu a prevádzky projektom vytvoreného riešenia vrátane

jeho zmien a servisu,

9.

pri zmene dodávateľa pôvodný dodávateľ poskytne správcovi úplnú súčinnosť pri prechode

na nového dodávateľa, najmä v oblasti architektúry a integrácie informačných systémov

a

10.

dodávateľ informačného systému alebo služieb k informačnému systému poskytne inému

dodávateľovi pri vytváraní nového informačného systému súčinnosť, ktorá je potrebná

na riadne vytvorenie a uvedenie do prevádzky, najmä v oblasti migrácie dát a v oblasti

integrácie informačných systémov,

h)

zabezpečiť, aby veľký projekt alebo projekt, ktorý pozostáva z dodania viacerých

funkčných celkov, bol z hľadiska dodania rozdelený na čiastkové plnenia, pričom

1.

každé čiastkové plnenie musí mať vlastný prínos bez ohľadu na celkové plnenie,

2.

po každom čiastkovom plnení musí byť možné projekt ukončiť, ak stratil svoje pôvodné

opodstatnenie,

3.

cena jedného čiastkového plnenia nesmie presiahnuť sumu ustanovenú všeobecne záväzným

právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo investícií, a

4.

lehota dodania každého čiastkového plnenia nesmie presiahnuť lehotu ustanovenú všeobecne

záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo investícií,

i)

predložiť veľký projekt na posúdenie a schválenie orgánu vedenia a začať s jeho realizáciou

až po jeho schválení,

j)

predložiť zámer na vytvorenie a prevádzkovanie mobilnej aplikácie na posúdenie a

schválenie orgánu vedenia a začať s jeho realizáciou, len ak orgán vedenia do 20 pracovných

dní odo dňa doručenia úplného zámeru nevysloví s realizáciou nesúhlas; na predkladanie

zámeru sa

§ 13a ods. 10

použije rovnako,

k)

zabezpečiť riadenie zmien podľa odseku 5,

l)

udržiavať technické informácie o realizovanom riešení v aktuálnom a správnom stave

vrátane informácií o vzťahoch medzi jednotlivými jeho prvkami.

(3)

V rámci identifikácie požiadaviek na informačné technológie verejnej správy a podmienok

ich zabezpečenia správca

a)

identifikuje požiadavky tak, aby v čo najväčšej miere zohľadňovali známe potreby

koncových používateľov, a tieto potreby zisťuje používateľským prieskumom,

b)

identifikuje dostupné kapacity informačných technológií a ľudských zdrojov,

c)

vychádza z požiadaviek na architektúru informačných technológií verejnej správy,

ktoré sú v súlade s centrálnou architektúrou (

§ 10 ods. 1

) a s koncepciou rozvoja,

d)

preferuje energeticky úsporné riešenia,

e)

zhromažďuje a sprístupňuje podnety a poznatky odbornej verejnosti a jemu známe spoločenské

potreby používateľov služieb verejnej správy, služieb vo verejnom záujme alebo verejných

služieb, ak z nich pri identifikácii požiadaviek vychádzal.

(4)

V rámci zabezpečenia riadenia dostupnosti a kapacity zdrojov správca

a)

zabezpečuje taký rozsah zdrojov, aby bola zabezpečená potrebná úroveň poskytovania

služieb verejnej správy, služieb vo verejnom záujme a verejných služieb a riadna príprava

a implementácia projektov,

b)

pravidelne plánuje a kontroluje dostupnosť a kapacitu zdrojov.

(5)

V rámci zabezpečenia riadenia zmien na organizačnej a procesnej úrovni správca riadi

zmeny v projektoch tak, aby boli podmienené prínosmi a bola dosiahnutá najvyššia hodnota

za peniaze vynaložené na realizáciu zmeny. Ak ide o veľkú zmenovú požiadavku v projekte,

správca je povinný predložiť ju na posúdenie a schválenie orgánu vedenia a začať s

jej realizáciou až po jej schválení.

(6)

V rámci zabezpečenia riadenia aktív v informačných technológiách verejnej správy

správca

a)

identifikuje a udržiava zoznam svojich aktív,

b)

vyhodnocuje možnosti využitia existujúcich informačných technológií alebo informačných

technológií určených na spoločné využitie viacerými orgánmi riadenia a možnosti zdieľania

svojich aktív s iným orgánom riadenia,

c)

identifikuje časti aktív, ktorých nedostupnosť alebo znížená kvalita má zásadný vplyv

na poskytovanie služieb verejnej správy, služieb vo verejnom záujme alebo verejných

služieb,

d)

plánuje životný cyklus aktív v súlade so strategickými plánmi rozvoja informačných

technológií verejnej správy a s aktuálnymi potrebami ich prevádzky.

(7)

V rámci zabezpečenia riadenia konfigurácií je správca povinný

a)

vydať vnútorný predpis pre riadenie konfigurácií,

b)

udržiavať zoznam konfigurácií svojich aktív v informačných technológiách verejnej

správy.

(8)

Správca je povinný sprístupňovať v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy

projektovú dokumentáciu informačnej technológie verejnej správy, pričom na rozsah

sprístupňovaných informácií sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o obmedzení

prístupu k informáciám,

19

)

a nesprístupňovať tie časti, ktorých sprístupnenie by bolo rizikové z pohľadu bezpečnosti

informačnej technológie verejnej správy.

(9)

Orgán vedenia posudzuje zámer na vytvorenie a prevádzkovanie mobilnej aplikácie z

pohľadu opodstatnenosti existencie takejto aplikácie v prostredí informačných technológií

verejnej správy. Povinnosť podľa odseku 2 písm. j) sa nevzťahuje na

a)

mobilnú aplikáciu, ktorá nie je určená verejnosti,

b)

orgán riadenia podľa

§ 5 ods. 2 písm. c)

a

f)

, Tlačovú agentúru Slovenskej republiky, Slovenskú televíziu a rozhlas a zdravotnú

poisťovňu.

(10)

Na orgán riadenia podľa

§ 5 ods. 2 písm. f)

sa pri projektoch, ktoré sú financované z iných ako verejných prostriedkov nevzťahujú

ustanovenia odseku 1 písm. a), odseku 2 písm. g) prvého bodu a písm. i) a odseku 8.

§ 16

Prevádzka, servis a podpora informačných technológií verejnej správy

(1)

Správca je na úseku prevádzky, servisu a podpory informačných technológií verejnej

správy povinný

a)

nastaviť riadenie prevádzky,

b)

zabezpečiť riadenie prevádzky,

c)

zabezpečiť riadenie kontinuity prevádzky,

d)

zabezpečiť riadenie služieb bezpečnosti prevádzky.

(2)

V rámci nastavenia riadenia prevádzky informačných technológií verejnej správy je

správca povinný

a)

vydať vnútorný predpis pre riadenie prevádzky,

b)

klasifikovať aktíva podľa

§ 15 ods. 6 písm. c)

, a to najmä s použitím kritérií potrieb konkrétnych služieb verejnej správy a dodržania

povinností podľa

§ 6 ods. 1 písm. a)

a

b)

,

c)

zabezpečiť vysokú dostupnosť elektronickej služby verejnej správy uvedenej v zozname

podľa

§ 9 ods. 1 písm. k) prvom bode

alebo klasifikovanej na túto úroveň podľa písmena b),

d)

zaviesť systém riadenia prevádzky informačných technológií verejnej správy,

e)

pravidelne monitorovať a vyhodnocovať údaje podľa

§ 9 ods. 1 písm. k) tretieho bodu

a oznamovať ich hodnoty orgánu vedenia,

f)

preferovať energeticky úsporné postupy pri riadení prevádzky.

(3)

V rámci zabezpečenia riadenia prevádzky informačných technológií verejnej správy

je správca povinný

a)

umožniť pre každú informačnú technológiu verejnej správy vo svojej správe nahlasovanie

servisných požiadaviek, prevádzkových problémov a prevádzkových incidentov,

b)

zabezpečiť riešenie a uzavretie servisných požiadaviek, prevádzkových problémov a

prevádzkových incidentov spôsobom a v rozsahu v závislosti od ich úrovne ustanovenej

všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo investícií,

c)

poskytnúť orgánu vedenia na požiadanie, najmenej raz za šesť mesiacov správu o počte

a charaktere nahlásených, riešených a uzavretých servisných požiadaviek, prevádzkových

problémov a prevádzkových incidentov okrem informácií, ktorých zverejnenie by bolo

rizikové z pohľadu bezpečnosti informačnej technológie verejnej správy, a to v rozsahu

a spôsobom podľa dohody s orgánom vedenia,

d)

zabezpečiť dostupnosť informácií potrebných na náhradné riešenie dostupnosti služieb

verejnej správy a informačných systémov verejnej správy pri výskyte prevádzkového

incidentu,

e)

zaviesť systém riadenia správy prevádzkových problémov a systém riadenia servisných

požiadaviek a zmenových požiadaviek v prevádzke, vrátane oznamovania pripravovaných

zmenových požiadaviek v prevádzke orgánu vedenia,

f)

predložiť veľkú zmluvu v prevádzke na posúdenie a schválenie orgánu vedenia a začať

s jej realizáciou až po jej schválení,

g)

zaviesť postup realizácie plnení z veľkej zmluvy v prevádzke a realizácie zmenových

požiadaviek v prevádzke,

h)

postupovať pri dojednaní zmluvných podmienok zmluvy v prevádzke podľa

§ 15 ods. 2 písm. g)

.

(4)

V rámci zabezpečenia riadenia kontinuity prevádzky informačných technológií verejnej

správy správca určuje

a)

úroveň kontinuity pre služby verejnej správy, služby vo verejnom záujme, verejné

služby, ďalšie služby informačných technológií a pre prevádzku aktív v informačných

technológiách verejnej správy podľa kritérií ustanovených všeobecne záväzným právnym

predpisom, ktorý vydá ministerstvo investícií,

b)

systém riadenia kontinuity elektronických služieb verejnej správy a zavedie ho do

prevádzky,

c)

postup obnovy prevádzky informačných technológií verejnej správy.

(5)

Na orgán riadenia podľa

§ 5 ods. 2 písm. f)

sa pri projektoch, ktoré sú financované z iných ako verejných prostriedkov nevzťahujú

ustanovenia odseku 3 písm. c) a f).

§ 17

Monitoring a hodnotenie informačných technológií verejnej správy

(1)

Správca na úseku monitoringu a hodnotenia informačných technológií verejnej správy

je povinný

a)

pravidelne monitorovať informačné technológie verejnej správy,

b)

pravidelne monitorovať systém kontroly,

c)

zabezpečiť súlad prevádzky s podmienkami ustanovenými všeobecne záväznými právnymi

predpismi.

(2)

V rámci zabezpečenia pravidelného monitorovania informačných technológií verejnej

správy správca

a)

prijme vnútorný predpis upravujúci spôsob monitorovania,

b)

nastaví kľúčové indikátory hodnotenia a ich prahové hodnoty,

c)

zabezpečuje zber monitorovaných údajov a ich oznamovanie orgánu vedenia v oblastiach

a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo

investícií.

(3)

V rámci zabezpečenia pravidelného monitorovania systému kontroly informačných technológií

verejnej správy je správca povinný pravidelne monitorovať a vyhodnocovať účinnosť

nastavených postupov kontroly a navrhovať ich úpravu na účely ich riadneho fungovania.

(4)

V rámci zabezpečenia súladu s podmienkami ustanovenými všeobecne záväznými právnymi

predpismi je správca povinný udržiavať vnútorné postupy, ktorými sa zabezpečí súlad

riadenia v správe informačných technológií verejnej správy a prevádzky informačných

technológií verejnej správy so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(5)

Informácie z činností podľa odseku 1 správca sprístupní verejnosti, pričom nezverejní

tie časti, ktorých zverejnenie by bolo rizikové z pohľadu bezpečnosti informačnej

technológie verejnej správy.

Bezpečnosť informačných technológií verejnej správy

§ 18

Základné ustanovenia

(1)

Správca prijíma a realizuje bezpečnostné opatrenia k informačnej technológii verejnej

správy v jeho správe podľa tohto zákona a všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý

vydá ministerstvo investícií.

(2)

Správca, ktorý je prevádzkovateľom základnej služby, prijíma a realizuje bezpečnostné

opatrenia k informačnej technológii verejnej správy podľa tohto zákona a aj v rozsahu

a za podmienok podľa osobitného predpisu.

20

)

§ 19

Bezpečnosť informačných technológií verejnej správy v oblasti plánovania a organizácie

(1)

V rámci zabezpečenia riadenia bezpečnosti podľa

§ 14 ods. 1 písm. i)

je správca povinný vo svojej organizácii zaviesť a udržiavať systém riadenia informačnej

bezpečnosti, ktorý

a)

určí ciele, rozsah, podmienky, povinnosti osôb, ktoré vykonávajú činnosť pre správcu

a organizačných zložiek správcu a prostriedky riadenia bezpečnosti vo forme bezpečnostnej

dokumentácie schválených procesov riadenia bezpečnosti informačných technológií verejnej

správy,

b)

zriadi riadiacu, výkonnú a kontrolnú zložku systému riadenia bezpečnosti, ktoré sú

navzájom personálne a kompetenčne oddelené,

c)

zabezpečí a zdokumentuje identifikovanie aktív v informačných technológiách verejnej

správy a riadenie rizík, najmä vo forme bezpečnostnej dokumentácie vrátane bezpečnostného

projektu podľa

§ 23 ods. 1

a

2

,

d)

určí a zavedie bezpečnostné opatrenia na procesnej, organizačnej a na technickej

úrovni,

e)

určí prostriedky a zdroje na zabezpečenie implementácie a riadneho fungovania bezpečnostných

opatrení,

f)

určí prostriedky kontroly uplatňovania bezpečnostných opatrení,

g)

určí postupy riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov.

(2)

Správca prostredníctvom riadiacej zložky systému riadenia bezpečnosti zabezpečuje

prerokovanie a schválenie

a)

bezpečnostnej stratégie kybernetickej bezpečnosti a strategických opatrení týkajúcich

sa bezpečnosti informačných technológií verejnej správy,

b)

informácií o zaznamenaných závažných kybernetických bezpečnostných incidentoch spolu

s návrhom opatrení na minimalizáciu ich opätovného výskytu,

c)

návrhu opatrení vyplývajúcich z analýz, riešených kybernetických bezpečnostných incidentov,

havarijných stavov, kontrol a auditov kybernetickej bezpečnosti informačných technológií

verejnej správy.

(3)

Správca prostredníctvom výkonnej zložky systému riadenia bezpečnosti zabezpečuje

a)

vypracovanie a aktualizáciu bezpečnostnej dokumentácie upravujúcej systém riadenia

bezpečnosti podľa odseku 1,

b)

preskúmanie stavu kybernetickej bezpečnosti informačných technológií verejnej správy

najmenej jedenkrát do roka a informovanie riadiacej zložky o výsledkoch preskúmania,

c)

realizáciu bezpečnostných opatrení,

d)

plánovanie, koordináciu a vyhodnocovanie činností súvisiacich s riadením bezpečnostných

rizík v oblasti bezpečnosti informačných technológií verejnej správy,

e)

vnútornú koordináciu riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov,

f)

organizáciu vzdelávacej činnosti pre oblasť bezpečnosti informačných technológií

verejnej správy.

(4)

Správca prostredníctvom kontrolnej zložky systému riadenia bezpečnosti zabezpečuje

a)

nezávislú kontrolu dodržiavania povinností v oblasti bezpečnosti informačných technológií

verejnej správy,

b)

hodnotenie súladu stavu bezpečnosti s požiadavkami všeobecne záväzných právnych predpisov.

(5)

Správca pri plánovaní vytvorenia alebo nadobudnutia informačného systému verejnej

správy

a)

dodržiava opatrenia týkajúce sa bezpečnosti informačných technológií verejnej správy,

b)

určí osobu zodpovednú za bezpečnosť informačného systému verejnej správy,

c)

identifikuje riziká prostredia, v ktorom bude informačný systém verejnej správy prevádzkovaný.

§ 20

Bezpečnosť informačných technológií verejnej správy v oblasti obstarávania a implementácie

(1)

Správca pri vytváraní alebo nadobúdaní informačného systému verejnej správy

a)

určí bezpečnostné požiadavky na informačný systém verejnej správy vrátane podmienok

jeho vývoja, testovania a dodania v podmienkach vytvorenia alebo dodania informačného

systému verejnej správy,

b)

zabezpečí pre tento systém vypracovanie bezpečnostnej dokumentácie vrátane bezpečnostného

projektu podľa

§ 23 ods. 1

a

2.

(2)

Dodávateľ informačného systému verejnej správy pre vývoj tohto systému

a)

zabezpečí

1.

bezpečné vývojové prostredie,

2.

dokumentáciu vývoja a testovania vrátane používateľskej dokumentácie a administrátorskej

dokumentácie,

b)

je povinný

1.

dodržiavať mlčanlivosť o dodávanom informačnom systéme verejnej správy aj po ukončení

dodania a zaviazať rovnakou povinnosťou všetky osoby, ktoré sa na dodaní podieľali,

2.

doplniť bezpečnostné požiadavky na informačný systém verejnej správy podľa odseku

1 písm. a) a predložiť správcovi návrh bezpečnostných opatrení na naplnenie týchto

bezpečnostných požiadaviek pre prostredie, v ktorom bude informačný systém verejnej

správy prevádzkovaný,

3.

preukázateľne odstrániť alebo znemožniť používanie funkcie informačného systému verejnej

správy, ktoré by jemu alebo tretej strane umožňovali získať neoprávnený prístup do

tohto systému a k údajom, ktoré obsahuje.

§ 21

Bezpečnosť informačných technológií verejnej správy v oblasti prevádzky, servisu a

podpory

(1)

V rámci zabezpečenia riadenia služieb bezpečnosti prevádzky podľa

§ 16 ods. 1 písm. d)

správca zabezpečuje

a)

zavedenie informačného systému verejnej správy do prevádzky,

b)

prevádzku informačného systému verejnej správy,

c)

vyradenie informačného systému verejnej správy z prevádzky.

(2)

V rámci zabezpečenia zavedenia informačného systému verejnej správy do prevádzky

správca

a)

overí splnenie funkčných, výkonnostných a bezpečnostných požiadaviek pred zavedením

do prevádzky a nezavedie do prevádzky informačný systém verejnej správy, ktorý tieto

požiadavky nespĺňa,

b)

vykoná bezpečnostné testovanie informačného systému verejnej správy, ktorý má rozhranie

s verejnou sieťou internet a ktorý spracúva osobitné kategórie osobných údajov podľa

osobitného predpisu

22a

)

alebo informácie používané a prístupné len určeným skupinám oprávnených osôb, ktorých

neoprávnené odhalenie, prezradenie alebo zničenie môže mať negatívny vplyv na poskytovanie

služby verejnej správy.

(3)

V rámci zabezpečenia prevádzky informačného systému verejnej správy správca

a)

zabezpečí pre informačný systém verejnej správy

1.

určenie a pravidelné aktualizovanie bezpečnostnej dokumentácie,

2.

dodržiavanie bezpečnostných opatrení,

b)

aktualizuje bezpečnostný projekt pre tento systém vypracovaný podľa

§ 23 ods. 1

a

2

,

c)

zavedie jednotný systém riadenia informačnej bezpečnosti pre všetky informačné systémy,

ktoré sú v jeho správe,

d)

zabezpečí riadenie konfigurácie informačného systému verejnej správy a jeho častí,

e)

určí bezpečnostne závažné operácie, ktorými sa rozumejú najmä správa prístupov a

prístupových údajov, ukladanie záznamov o systémových udalostiach, realizácia bezpečného

oddelenia vnútornej časti systému a siete od vonkajšej časti, a zavedie dokumentovanie

postupov pre tieto operácie,

f)

zabezpečí nepretržitý monitoring informačného systému verejnej správy,

g)

zabezpečí vykonanie bezpečnostného auditu informačného systému verejnej správy v

pravidelných intervaloch určených najmä s ohľadom na dôležitosť informačného systému

verejnej správy a na minulé zistenia bezpečnostných auditov a pri zistení závažných

bezpečnostných nedostatkov prepracuje bezpečnostný projekt a naň nadväzujúce dokumenty.

(4)

V rámci vyradenia informačného systému verejnej správy z prevádzky správca

a)

vypracuje plán vyradenia informačného systému verejnej správy z prevádzky, ktorý

obsahuje najmä

1.

uchovanie informácií vyraďovaného informačného systému verejnej správy, ktoré sú

potrebné pre funkčnosť iného informačného systému,

2.

spoľahlivé odstránenie informácií z pamäťových médií vyraďovaného informačného systému

verejnej správy,

3.

postup vyraďovania programových prostriedkov a technických prostriedkov informačného

systému verejnej správy,

b)

zabezpečí, aby nedošlo ku strate alebo k úniku informácií a k narušeniu práv priemyselného

vlastníctva a duševného vlastníctva.

§ 22

Bezpečnosť informačných technológií verejnej správy v oblasti monitoringu a hodnotenia

V oblasti monitoringu a hodnotenia správca vo vzťahu k informačným technológiám v

jeho správe prijíma a vykonáva bezpečnostné opatrenia pre oblasť monitorovania, testovania

bezpečnosti a bezpečnostných auditov podľa osobitného predpisu.

23

)

§ 23

Osobitné opatrenia na úseku bezpečnosti informačných technológií verejnej správy

(1)

Bezpečnostný projekt informačného systému verejnej správy sa vypracúva v súlade so

všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom investícií a tvorí súčasť

bezpečnostnej dokumentácie. Vypracovanie bezpečnostného projektu informačného systému

verejnej správy zabezpečí správca, vychádzajúc

a)

z bezpečnostnej stratégie kybernetickej bezpečnosti a bezpečnostných politík,

b)

zo všeobecne akceptovaných štandardov riadenia informačných technológií, ktoré vychádzajú

z uznaných technických noriem,

c)

z metodických usmernení orgánu vedenia,

d)

z technickej dokumentácie a prevádzkovej dokumentácie informačného systému verejnej

správy.

(2)

Správca vypracuje bezpečnostný projekt pre informačný systém verejnej správy, ktorý

a)

pri narušení bezpečnosti môže spôsobiť závažný kybernetický bezpečnostný incident,

b)

tvorí základné registre alebo referenčné registre alebo je ich súčasťou,

c)

je agendový informačný systém,

d)

je nevyhnutný na rozhodovanie orgánu verejnej moci,

e)

je špecializovaný portál,

f)

spracúva osobitné kategórie osobných údajov podľa osobitného predpisu,

22a

)

g)

je zaradený do kategórie III. podľa osobitného predpisu.

22b

)

(3)

Správca je povinný

a)

nahlasovať každý kybernetický bezpečnostný incident

24

)

vládnej jednotke CSIRT,

25

)

b)

bezodkladne riešiť kybernetický bezpečnostný incident a prijať opatrenia na zníženie

rizika

26

)

vyplývajúceho zo zraniteľnosti bezodkladne po tom, ako sa o kybernetickom bezpečnostnom

incidente alebo zraniteľnosti dozvedel,

c)

prijať alebo upraviť bezpečnostné opatrenia, ak pri riešení kybernetického bezpečnostného

incidentu, riešení penetračného testovania, hodnotení zraniteľností alebo posúdení

bezpečnosti informačných technológií alebo informačných systémov orgánu riadenia zistí

riziko alebo hrozbu podľa osobitného predpisu

3

)

pre bezpečnosť informačnej technológie verejnej správy alebo ak bola identifikovaná

a vyhodnotená jej zraniteľnosť, a oznámiť vládnej jednotke CSIRT prijaté bezpečnostné

opatrenia,

d)

viesť evidenciu kybernetických bezpečnostných incidentov a evidenciu postupov na

riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov,

e)

určiť a zverejniť na svojom webovom sídle kontaktné údaje na kontaktný bod alebo

primeraný počet kontaktných bodov na nahlasovanie kybernetického bezpečnostného incidentu,

f)

zverejniť na svojom webovom sídle pravidlá na oznamovanie zraniteľností,

g)

predkladať bezpečnostný projekt podľa odsekov 1 a 2 na schválenie orgánu vedenia;

ak orgán vedenia do 20 pracovných dní odo dňa predloženia bezpečnostného projektu

nevyjadrí nesúhlas, platí, že bezpečnostný projekt schválil v predloženom znení,

h)

zasielať najmenej raz ročne orgánu vedenia zoznam aktív podľa

§ 19 ods. 1 písm. c)

,

i)

zasielať spôsobom určeným orgánom vedenia vládnej jednotke CSIRT ňou určené systémové

informácie o aktívach, rizikách, kontaktných bodoch a evidencii kybernetických bezpečnostných

incidentov informačných technológií verejnej správy v rozsahu ustanovenom všeobecne

záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo investícií, a aktualizovať zaslané

údaje do 14 dní po tom, ako došlo k ich zmene,

j)

poskytnúť orgánu vedenia súčinnosť a spoluprácu pri plnení jeho úloh podľa

§ 23a

a plniť pokyny orgánu vedenia pri výkone jeho oprávnení podľa

§ 23a

.

(4)

Povinnosti podľa odseku 3 sa nevzťahujú na správcu, ktorý je orgánom riadenia podľa

§ 5 ods. 2 písm. f)

alebo

písm. g)

.

§ 23a

Vedenie na úseku bezpečnosti informačných technológií verejnej správy

(1)

Orgán vedenia

a)

metodicky usmerňuje správcov na účely dosiahnutia a udržania bezpečnosti informačných

technológii verejnej správy a zvyšuje povedomie správcov a verejnosti v oblasti kybernetickej

bezpečnosti vo verejnej správe,

b)

na žiadosť orgánu riadenia môže vykonať hodnotenie zraniteľností alebo posúdenie

bezpečnosti informačných technológií alebo informačných systémov orgánu riadenia a

s tým súvisiace činnosti.

(2)

Orgán vedenia prostredníctvom vládnej jednotky CSIRT

a)

na žiadosť správcu vykonáva činnosti nepretržitého monitorovania informačných technológií

verejnej správy v jeho správe,

b)

vykonáva pravidelné neinvazívne hodnotenie zraniteľnosti služby verejnej správy,

služby vo verejnom záujme, verejnej služby a ďalších služieb informačných technológií

verejnej správy poskytovaných prostredníctvom siete internet alebo prostredníctvom

Govnetu,

c)

s predchádzajúcim súhlasom správcu vykonáva hodnotenie zraniteľnosti služby verejnej

správy, služby vo verejnom záujme, verejnej služby a ďalších služieb informačných

technológií verejnej správy poskytovaných prostredníctvom siete internet alebo prostredníctvom

Govnetu, ktoré boli zistené pri pravidelnom neinvazívnom hodnotení zraniteľnosti podľa

písmena b),

d)

zbiera, spracúva a vyhodnocuje systémové informácie informačných technológií verejnej

správy podľa

§ 19 ods. 1 písm. c)

a

§ 23 ods. 3 písm. i)

, v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom

investícií

a určuje periodicitu ich zberu,

e)

môže na žiadosť orgánu riadenia vykonávať činnosti na účely riešenia kybernetického

bezpečnostného incidentu, jeho predchádzania alebo odstraňovania a hodnotenia zraniteľnosti,

f)

prijíma nahlásenie kybernetického bezpečnostného incidentu správcom alebo prevádzkovateľom;

povinnosti prevádzkovateľa základnej služby podľa osobitného predpisu

3

)

tým nie sú dotknuté,

g)

koordinuje zverejňovanie zraniteľností v informačných technológiách verejnej správy,

h)

spolupracuje na výskume a vývoji nástrojov a riešení v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

(3)

Orgán vedenia prostredníctvom vládnej jednotky CSIRT je na účely plnenia úloh podľa

tohto zákona oprávnený využiť automatizované nástroje na spracúvanie údajov a o využití

takýchto nástrojov je povinný informovať prostredníctvom svojho webového sídla. Orgán

vedenia prostredníctvom vládnej jednotky CSIRT je povinný vykonať posúdenie rizík

využitia automatizovaných nástrojov na spracúvanie údajov podľa prvej vety raz ročne

podľa medzinárodných štandardov v oblasti riadenia informačnej bezpečnosti.

§ 24

Štandardy a výkladové stanoviská

(1)

Štandardom je súbor pravidiel spojených s vytváraním, rozvojom a využívaním informačných

technológií verejnej správy, ktorých účelom je vytvorenie jednotného prostredia umožňujúceho

výmenu a spoločné používanie údajov a spoločných modulov medzi jednotlivými informačnými

systémami verejnej správy a na účel ich prístupnosti a poskytovania pre verejnosť,

a to najmä

a)

štandard vzťahujúci sa na technické prostriedky, sieťovú infraštruktúru a na programové

prostriedky,

b)

štandard pre prístupnosť a funkčnosť webových sídiel a aplikácií a minimálne požiadavky

na obsah webového sídla,

c)

štandard použitia súborov,

d)

štandard názvoslovia elektronických služieb,

e)

dátové štandardy vzťahujúce sa na údaje, registre a na číselníky,

f)

štandard poskytovania cloud computingu a využívania cloudových služieb vzťahujúci

sa na technické prostriedky a na programové prostriedky,

g)

štandard pre základné číselníky,

h)

štandard pre elektronické formuláre,

i)

štandard pre formáty, ktoré je možné autorizovať elektronickým podpisom alebo iným

spôsobom autorizácie,

j)

štandard pre projektové riadenie,

k)

štandard pre dizajnový manuál,

l)

štandard pre kritériá prioritnej elektronickej služby.

(2)

Štandardy určujú podmienky, ktoré sa uplatňujú na informačné technológie verejnej

správy, a orgán riadenia podľa nich postupuje pri riadení informačných technológií

verejnej správy. Štandardy musia byť otvorené a technologicky neutrálne.

(3)

Výkladové stanoviská vydáva orgán vedenia k ustanoveniam tohto zákona, ustanoveniam

všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a k štandardom,

najmä ak ide o dôležité otázky alebo ak výkon správy informačných technológií nie

je jednotný.

(4)

Výkladové stanoviská vydáva orgán vedenia ich sprístupnením na svojom webovom sídle

a na ústrednom portáli.

(5)

Orgán riadenia môže vydávať technické pravidlá obdobné štandardom v oblastiach, v

ktorých štandardy nie sú vydané, len ak sa tak vopred dohodne s orgánom vedenia.

§ 24a

Vládny cloud

(1)

Vládny cloud je cloud computing prevádzkovaný vo forme hybridného cloudu, ktorý je

tvorený vládnymi cloudovými službami.

(2)

Vládnou cloudovou službou je cloudová služba, ktorá je zapísaná v evidencii vládnych

cloudových služieb. Evidenciu vládnych cloudových služieb vedie orgán vedenia a sprístupňuje

ju v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.

(3)

Orgán vedenia zapíše cloudovú službu do evidencie vládnych cloudových služieb na

žiadosť poskytovateľa cloudovej služby, ak sú splnené podmienky podľa odseku 7 a má

preukázané, že cloudová služba spĺňa štandardy poskytovania cloud computingu a využívania

cloudových služieb podľa

§ 24 ods. 1 písm. f)

. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva elektronicky, obsahuje identifikačné údaje poskytovateľa

cloudovej služby, prevádzkovateľa cloudovej služby a opis cloudovej služby a prikladajú

sa k nej dokumenty preukazujúce splnenie podmienok podľa prvej vety a vzorové zmluvy,

ktoré sú s používaním cloudovej služby odberateľom cloudovej služby spojené. Ak ide

o cloudovú službu určenú miestnej územnej samospráve, orgán vedenia si pred rozhodnutím

o žiadosti vyžiada stanovisko správcu dátového centra obcí.

36

)

(4)

Zápis podľa odseku 3 sa vykonáva s platnosťou na dva roky a poskytovateľ vládnej

cloudovej služby môže požiadať o zápis na ďalšie dva roky najskôr šesť mesiacov pred

uplynutím tejto doby; ustanovenia odseku 3 sa použijú rovnako. Ak dôjde k zmene vládnej

cloudovej služby alebo jej podstatných parametrov, orgán vedenia vykoná opätovné posúdenie

splnenia podmienok na zápis do evidencie vládnych cloudových služieb podľa odseku

3. Ak vládna cloudová služba prestane spĺňať podmienky na jej zápis do evidencie vládnych

cloudových služieb podľa odseku 3, orgán vedenia ju z evidencie vymaže.

(5)

Štandardy podľa

§ 24 ods. 1 písm. f)

ustanovia úrovne cloudových služieb podľa odseku 8 písm. e), pri ktorých dosiahnutí

môže orgán riadenia na účely konania v rozsahu podľa osobitných predpisov vo veciach

práv, právom chránených záujmov a povinností fyzických osôb alebo právnických osôb

odoberať a využívať len cloudové služby, ktoré sú vládnymi cloudovými službami.

(6)

Odberateľom vládnych cloudových služieb môže byť len orgán riadenia. Orgán riadenia

je povinný oznamovať orgánu vedenia, ktoré vládne cloudové služby využíva vrátane

orgánom vedenia určených informácií potrebných na plnenie jeho úloh podľa odseku 8;

na tento účel orgán vedenia sprístupňuje pre orgány riadenia elektronickú službu.

(7)

Poskytovateľom cloudovej služby a prevádzkovateľom cloudovej služby v časti privátneho

cloudu v modeli infraštruktúra ako služba a platforma ako služba môže byť spomedzi

orgánov riadenia len Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pričom pre tieto služby

výpočtové zdroje zabezpečujú datacentrum v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

a datacentrum v správe Ministerstva financií Slovenskej republiky; ak je to potrebné,

orgán vedenia môže rozhodnúť, že v časti privátneho cloudu môže zabezpečovať výpočtové

zdroje a poskytovať alebo prevádzkovať cloudovú službu v modeli infraštruktúra ako

služba a platforma ako služba aj iná osoba, ktorá je správcom nadrezortného informačného

systému verejnej správy.

(8)

Orgán vedenia koordinuje poskytovanie a používanie vládnych cloudových služieb a

na tento účel

a)

kontroluje splnenie a dodržiavanie podmienok na zaradenie cloudovej služby do evidencie

vládnych cloudových služieb podľa odseku 3,

b)

usmerňuje orgány riadenia pri poskytovaní a používaní vládnych cloudových služieb

a pri správe zmluvných vzťahov s nimi súvisiacich vrátane koordinácie požiadaviek

na dohody o úrovni poskytovania vládnych cloudových služieb a dohľadu nad ich dodržiavaním,

c)

vypracúva plán implementácie, rozvoja a centralizácie datacentier v správe orgánov

riadenia a dohliada na jeho uplatňovanie,

d)

vyhodnocuje požiadavky na vládne cloudové služby, ich používanie a stav ich poskytovania,

e)

štandardizuje kategorizácie cloudových služieb podľa úrovne bezpečnosti v nadväznosti

na kategorizáciu údajov, ktorých sa ich používanie týka.

(9)

Zmluvy o používaní vládnej cloudovej služby musia obsahovať náležitosti podľa osobitného

predpisu,

30a

)

ktoré sa použijú v prípade, ak bude poskytovateľ vládnej cloudovej služby spracúvať

osobné údaje v mene odberateľa cloudovej služby.

§ 24b

Govnet

(1)

Govnet je vládny elektronický komunikačný systém vytvorený na účely plnenia úloh

vyplývajúcich orgánom riadenia z osobitných predpisov, ktorý je tvorený z elektronických

komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb. Elektronické komunikačné

služby sú súčasťou Govnetu v rozsahu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného

ministerstvom investícií.

(2)

Správca Govnetu poverí prevádzkou a rozvojom Govnetu príspevkovú organizáciu zriadenú

na tento účel, ktorá je podnikom podľa osobitného predpisu.

30b

)

Výdavky správcu Govnetu, vynaložené na zabezpečenie prevádzky a rozvoja Govnetu,

sú výdavkami tohto správcu vynaloženými na plnenie jeho úloh.

(3)

Ak prevádzku Govnetu nie je technicky možné zabezpečiť vlastnými prostriedkami prevádzkovateľa,

možno na účely zabezpečenia prevádzky Govnetu využiť verejnú elektronickú komunikačnú

sieť.

(4)

Govnet nie je verejnou sieťou

30c

)

a nie je tvorený verejne dostupnými službami.

30d

)

Do Govnetu sa pripája orgán riadenia, ktorý je štátnou rozpočtovou organizáciou.

Orgán riadenia, ktorý nie je štátnou rozpočtovou organizáciou, sa môže pripojiť do

Govnetu, ak sa tak dohodne so správcom Govnetu.

(5)

Pre orgán riadenia, ktorý je štátnou rozpočtovou organizáciou, je používanie Govnetu

bezodplatné; pre iný orgán riadenia je používanie Govnetu spojené s povinnosťou úhrady

podľa cenníka úhrad za používanie Govnetu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu

vydaného ministerstvom investícií.

(6)

Prevádzka Govnetu musí byť plynulá, bezpečná a spoľahlivá a musí byť vykonávaná v

súlade s bezpečnostnými a technickými pravidlami prevádzky Govnetu podľa všeobecne

záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom investícií.

(7)

Činnosti súvisiace s nepretržitým monitorovaním na účely zabezpečenia kybernetickej

bezpečnosti Govnetu vykonáva aj vládna jednotka CSIRT.

§ 24c

Dizajnový manuál

(1)

Dizajnový manuál upravuje vzhľad a zobrazenie grafického používateľského rozhrania

elektronickej služby, webovej stránky zobrazujúcej elektronickú službu a hlavného

webového sídla.

(2)

Orgán vedenia

a)

zodpovedá za aktualizáciu, rozvoj a správu dizajnového manuálu,

b)

poskytuje orgánom riadenia podporu pri tvorbe grafického používateľského rozhrania

elektronickej služby, webovej stránky zobrazujúcej elektronickú službu a hlavného

webového sídla podľa štandardu dizajnového manuálu.

(3)

Orgán riadenia môže vyvíjať vlastné komponenty podľa princípov dizajnového manuálu,

ak ide o komponenty, ktoré nie sú ustanovené v štandardoch dizajnového manuálu alebo

upravovať už existujúce komponenty podľa svojej potreby na základe dohody s orgánom

vedenia.

(4)

Ak orgán riadenia zásadne mení už existujúcu elektronickú službu určenú koncovému

používateľovi, ktorý nie je orgánom riadenia a súčasťou zásadnej zmeny je aj zmena

grafického používateľského rozhrania, postupuje podľa štandardov dizajnového manuálu.

(5)

Pri zásadnej zmene vizuálnej podoby hlavného webového sídla postupuje orgán riadenia

podľa štandardov dizajnového manuálu.

(6)

Zásadnou zmenou sa na účely odsekov 4 a 5 rozumie zásadná zmena grafického používateľského

rozhrania alebo zmena vizuálnej podoby, ktorá spočíva najmä v zmene typografie, farby

a rozloženia prvkov hlavičky, farby a rozloženia prvkov päty.

§ 25

Základné číselníky

(1)

Základným číselníkom je číselník zaradený v zozname základných číselníkov.

(2)

Orgán vedenia zaradí číselník do zoznamu základných číselníkov. Zoznam základných

číselníkov je vydaný jeho zverejnením v centrálnom metainformačnom systéme verejnej

správy.

(3)

Zoznam základných číselníkov obsahuje názov základného číselníka, kód základného

číselníka, názov gestora základného číselníka a dátum účinnosti určenia gestora základného

číselníka.

(4)

Orgán vedenia určí za gestora základného číselníka orgán riadenia jeho zverejnením

v zozname základných číselníkov.

(5)

Gestor základného číselníka je povinný

a)

vydať základný číselník, ktorého je gestorom, zverejnením prostredníctvom centrálneho

metainformačného systému verejnej správy do jedného mesiaca odo dňa, keď jeho určenie

za gestora tohto základného číselníka nadobudlo účinnosť,

b)

riadne spravovať a aktualizovať základný číselník, ktorého je gestorom.

(6)

Ak úsek verejnej správy alebo agenda verejnej správy, ktorých sa základný číselník

týka, patria podľa osobitných predpisov do pôsobnosti viacerých orgánov riadenia,

orgán vedenia môže určiť viacero gestorov základného číselníka, pričom zároveň

a)

určí, ktorý z gestorov základného číselníka je hlavným gestorom základného číselníka

a ktorí gestori základného číselníka sú vedľajšími gestormi základného číselníka,

a uvedie to v zozname základných číselníkov,

b)

povinnosť podľa odseku 5 písm. a) a povinnosť riadne spravovať základný číselník

plní hlavný gestor základného číselníka,

c)

povinnosti poskytovať do základného číselníka údaje a udržiavať ho aktuálny plnia

hlavný gestor základného číselníka a vedľajší gestori základného číselníka v rozsahu

údajov, v akom podľa osobitných predpisov patria do ich pôsobnosti úseky verejnej

správy alebo agendy verejnej správy, ktorých sa základný číselník týka.

(7)

Orgán vedenia poskytuje gestorom základného číselníka súčinnosť pri prístupe k centrálnemu

metainformačnému systému verejnej správy na účely plnenia ich povinností podľa odsekov

5 a 6.

§ 26

Vydávanie elektronického odpisu a výstupu z informačného systému verejnej správy

(1)

Na žiadosť oprávnenej osoby a po splnení podmienok ustanovených osobitnými predpismi

31

)

vydávajú prevádzkovatelia informačných systémov verejnej správy elektronický odpis

a výstup z týchto systémov.

(2)

Výstup vydáva aj osvedčujúca osoba, ak to umožňujú technické podmienky na strane

osvedčujúcej osoby alebo na strane prevádzkovateľa informačného systému verejnej správy;

na tento účel prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy odošle osvedčujúcej

osobe na jej žiadosť elektronický odpis, ktorý je autorizovaný

32

)

a má pripojenú kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku.

33

)

Osvedčujúcimi osobami sú orgán verejnej moci, ktorý osvedčuje podľa osobitných predpisov,

34

)

a notár. Činnosti osvedčujúcej osoby vykonáva aj poštový podnik poskytujúci univerzálnu

službu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu.

(3)

Elektronický odpis je súhrn údajov z informačného systému verejnej správy v elektronickej

podobe, ktorý je autorizovaný a ku ktorému je pripojená kvalifikovaná elektronická

časová pečiatka.

(4)

Výstup je súhrn údajov z informačného systému verejnej správy v listinnej podobe,

ktorý je vytvorený zaručenou konverziou

35

)

elektronického odpisu. Výstup, ktorý obsahuje údaje zapísané do informačného systému

verejnej správy na základe listín vydaných orgánom verejnej moci, je verejnou listinou.

(5)

Z neverejných častí informačných systémov verejnej správy sa vydáva elektronický

odpis

a)

osobe, ktorá má oprávnenie oboznamovať sa s týmito údajmi podľa osobitného predpisu,

b)

osvedčujúcej osobe, ktorú o to písomne požiada osoba, ktorá má oprávnenie oboznamovať

sa s týmito údajmi, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(6)

Z neverejných častí informačných systémov verejnej správy je prevádzkovateľ informačného

systému verejnej správy povinný elektronický odpis odoslať tak, aby bol jeho obsah

zodpovedajúcim spôsobom chránený pred neoprávneným prístupom zo strany tretích osôb.

(7)

Prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy je povinný zistiť totožnosť osoby

žiadajúcej o vydanie elektronického odpisu alebo výstupu, ak to vyplýva z osobitného

predpisu.

31

)

(8)

Prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy zodpovedá za súlad elektronického

odpisu s aktuálnym stavom údajov v informačnom systéme verejnej správy v čase vydania

elektronického odpisu.

(9)

Poštový podnik podľa odseku 2 má za činnosť osvedčujúcej osoby nárok na úhradu podľa

sadzobníka úhrad ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo

investícií.

Osobitné postupy

§ 27

(1)

Ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, orgán riadenia môže požiadať orgán vedenia

o povolenie zmeny v rozsahu alebo spôsobe plnenia povinností podľa tohto zákona, všeobecne

záväzných predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo štandardov (ďalej len „rozhodnutie

o osobitnom postupe“).

(2)

Orgán vedenia môže vydať rozhodnutie o osobitnom postupe, ak

a)

by postup podľa tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na

jeho vykonanie alebo štandardov bol pre orgán riadenia, s ohľadom na jeho finančné,

personálne alebo technické kapacity alebo s ohľadom na dôležitosť využívania informačných

technológií na plnenie jeho úloh podľa osobitných predpisov, spojený s mimoriadnou

náročnosťou, podmienený prekonaním mimoriadnych prekážok alebo by podstatne ohrozil

plnenia iných zákonných povinností,

b)

nie je možné použiť postup podľa § 28 ods. 2,

c)

to osobitný predpis nezakazuje, a

d)

tým nedôjde k ohrozeniu plynulosti, bezpečnosti, prístupnosti a spoľahlivosti prevádzky

informačných technológií verejnej správy v správe orgánu riadenia.

(3)

Rozhodnutie o osobitnom postupe musí byť riadne odôvodnené a možno ho vydať s platnosťou

len na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnom rozsahu. Každé rozhodnutie o osobitnom

postupe je orgán vedenia povinný zverejniť v centrálnom metainformačnom systéme verejnej

správy, inak nevyvolá účinky. Rozhodnutie o osobitnom postupe zverejní orgán vedenia

na ústrednom portáli a odkaz na toto zverejnenie aj na svojom webovom sídle.

(4)

Ak je to účelné, orgán vedenia môže vydať rozhodnutie o osobitnom postupe, ak sú

splnené podmienky podľa odseku 2, aj bez návrhu orgánu riadenia, ak sa rozhodnutie

o osobitnom postupe má vzťahovať na viaceré orgány riadenia alebo na viaceré informačné

technológie verejnej správy. Ak orgán vedenia postupuje podľa prvej vety, v rozhodnutí

o osobitnom postupe musia byť dotknuté orgány riadenia alebo informačné technológie

verejnej správy najmenej druhovo určené; ustanovenia odseku 3 sa použijú rovnako.

§ 28

(1)

Za orgán riadenia, ktorým je obec, a vo vzťahu k informačným technológiám verejnej

správy, ktorých prevádzkovanie zabezpečuje obec prostredníctvom dátového centra obcí,

36

)

plní povinnosti podľa

§ 8 ods. 3

a

5

,

§ 12 ods. 1 písm. a)

a

b)

a

§ 14 ods. 3

správca informačného systému dátového centra obcí.

(2)

Ak je to dôvodné a ak tým nedôjde k ohrozeniu plynulosti, bezpečnosti, prístupnosti

a spoľahlivosti prevádzky informačných technológií verejnej správy, za orgán riadenia

podľa

§ 5 ods. 2 písm. e)

môže plniť povinnosti podľa tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov

vydaných na jeho vykonanie alebo štandardov ten orgán riadenia, ktorý voči nemu vykonáva

zriaďovateľskú pôsobnosť alebo zakladateľskú pôsobnosť. Orgán riadenia, ktorý vykonáva

zriaďovateľskú pôsobnosť alebo zakladateľskú pôsobnosť, môže postupovať podľa prvej

vety, len ak to vopred písomne oznámi orgánu vedenia a orgán vedenia do 60 dní odo

dňa doručenia oznámenia nevysloví s takýmto postupom nesúhlas. Nesúhlas orgánu riadenia

môže byť odôvodnený len ohrozením plynulosti, bezpečnosti, prístupnosti a spoľahlivosti

prevádzky informačných technológií verejnej správy, musí byť písomný a doručuje sa

orgánu riadenia, ktorý písomné oznámenie orgánu vedenia doručil. Každý prípad postupu

podľa prvej vety je orgán riadenia, ktorý vykonáva zriaďovateľskú pôsobnosť alebo

zakladateľskú pôsobnosť, povinný zverejniť v centrálnom metainformačnom systéme verejnej

správy, inak orgán riadenia takto postupovať nemôže; informáciu o postupe zverejní

aj na ústrednom portáli a odkaz na toto zverejnenie aj na svojom webovom sídle.

§ 29

Správne delikty

(1)

Orgán vedenia uloží pokutu

a)

od 500 eur do 35 000 eur správcovi, ktorý poruší povinnosť podľa

§ 6 ods. 1

alebo podľa

§ 12 ods. 1 písm. a)

alebo povinnosť na úseku bezpečnosti informačných technológií verejnej správy podľa

§ 19 až 21

,

§ 23

alebo

23a

,

b)

od 250 eur do 35 000 eur

1.

správcovi, ktorý poruší povinnosť podľa

§ 12 ods. 1 písm. b)

,

g)

,

h)

, povinnosť vypracovať koncepciu rozvoja podľa

§ 13

alebo povinnosť aktualizovať koncepciu rozvoja podľa

§ 14 ods. 3

,

2.

prevádzkovateľovi informačného systému verejnej správy, ktorý poruší povinnosť podľa

§ 26 ods. 2

,

6

alebo

ods. 7

, alebo ak elektronický odpis nie je, v momente jeho vydania, v súlade s aktuálnym

stavom údajov v informačnom systéme verejnej správy,

c)

od 250 eur do 25 000 eur

1.

správcovi, ktorý poruší povinnosť podľa

§ 12 ods. 1 písm. e)

alebo

písm. f)

alebo povinnosť dodržiavať štandardy,

2.

orgánu riadenia, ktorý poruší povinnosť podľa

§ 8 ods. 3

,

5

alebo

ods. 8

,

§ 12 ods. 1 písm. c)

alebo

písm. j)

alebo podľa

§ 24a ods. 5

,

3.

orgánu riadenia, ktorý poruší povinnosť podľa

§ 13a ods. 2

opakovane a nevykoná nápravu ani po výzve od orgánu vedenia,

d)

od 250 eur do 15 000 eur orgánu riadenia alebo osvedčujúcej osobe, ak poruší inú

povinnosť podľa tohto zákona, než je uvedená v písmenách a) až c) alebo v odseku 2.

(2)

Orgán vedenia uloží pokutu

a)

od 10 000 eur do 250 000 eur správcovi, ktorý poruší povinnosť podľa

§ 15 ods. 2 písm. i)

alebo

písm. j)

alebo

ods. 5

,

b)

do 5 % z celkovej zmluvnej ceny, najmenej však 10 000 eur správcovi, ktorý poruší

povinnosť podľa

§ 16 ods. 3 písm. f)

,

c)

od 1 000 eur do 150 000 eur správcovi, ktorý poruší niektorú z povinností podľa

§ 15 ods. 2 písm. d) až g)

,

d)

od 1 000 eur do 35 000 eur správcovi, ktorý poruší povinnosť v rámci nastavenia zmluvných

vzťahov pre poskytovanie služieb podľa

§ 14 ods. 6

,

e)

od 500 eur do 35 000 eur správcovi, ktorý poruší povinnosť podľa

§ 15 ods. 2 písm. k)

alebo podľa

§ 16 ods. 3 písm. e)

alebo

písm. h)

,

f)

od 250 eur do 35 000 eur správcovi, ktorý poruší povinnosť sprístupniť elektronickú

službu verejnej správy na používanie verejnosti po sprístupnení informácie o elektronickej

službe verejnej správy podľa

§ 12 ods. 3

prvej vety,

g)

od 250 eur do 25 000 eur správcovi, ktorý poruší povinnosť podľa

§ 15 ods. 2 písm. h)

alebo podľa

§ 16 ods. 3 písm. d)

.

(3)

Na konanie o ukladaní pokút podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa vzťahuje správny poriadok.

(4)

Pri ukladaní pokuty orgán vedenia prihliadne na závažnosť, spôsob, trvanie a následky

protiprávneho konania, na opakované porušenie povinností alebo na porušenie viacerých

povinností. Od uloženia pokuty možno upustiť, ak s prihliadnutím na okolnosti podľa

prvej vety postačí na nápravu samotné prejednanie správneho deliktu.

(5)

Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo právoplatnosť.

(6)

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

(7)

Pokutu možno uložiť do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 30

(1)

Správca majetku štátu

37

)

môže previesť správu majetku štátu,

37a

)

ktorým je informačný systém, na iného správcu majetku štátu prostredníctvom zmluvy

o prevode správy,

37b

)

a to aj ak informačný systém nie je prebytočným majetkom štátu.

37c

)

Informačný systém môže podľa prvej vety nadobudnúť len správca majetku štátu, ktorý

ho nevyhnutne potrebuje na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti

s ním. Informačný systém nemôže podľa prvej vety nadobudnúť štátny orgán bez právnej

subjektivity.

(2)

Správca majetku štátu môže prenechať informačný systém alebo jeho časť, ktoré sú

vo vlastníctve Slovenskej republiky, na základe písomnej zmluvy orgánu riadenia do

užívania vrátane ich rozvoja alebo rozšírenia, ak tomu nebránia podmienky, za ktorých

boli nadobudnuté alebo za ktorých sa užívajú.

(3)

Zmluva podľa odseku 2 obsahuje najmä

a)

identifikáciu informačného systému alebo jeho časti vrátane identifikácie technických

prostriedkov, ak sa tieto poskytujú spolu s programovými prostriedkami informačného

systému,

b)

odplatu za užívanie, prevádzku alebo aplikačnú podporu informačného systému alebo

programových prostriedkov, ak je dohodnutá,

c)

určenie rozsahu užívacích práv k informačnému systému alebo jeho časti a rozsahu

elektronických služieb verejnej správy, na ktorých poskytovanie slúži.

(4)

Na užívanie majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky podľa odseku 2 sa nevzťahuje

osobitný predpis.

38

)

(5)

Správca majetku štátu môže majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky, tvoriaci

technické prostriedky a programové prostriedky informačného systému, vypožičať inému

správcovi majetku štátu, obci alebo vyššiemu územnému celku, a to aj keď nie je dočasne

prebytočný.

§ 31

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

vyhlasuje uverejnením úplného znenia a ktorý vydá ministerstvo investícií, ustanoví

a)

najvyššiu celkovú cenu a najdlhšiu lehotu dodania na účely podľa

§ 11 ods. 6

,

b)

podrobnosti o zmluve v prevádzke, najvyššiu celkovú cenu na účely

§ 11 ods. 7

a spôsob jej určenia,

c)

podrobnosti o zabezpečení organizačných podmienok a procesných podmienok podľa

§ 14 ods. 5

,

d)

podrobnosti o riadení projektov podľa

§ 15 ods. 2

a najvyššiu cenu čiastkového plnenia a najdlhšiu lehotu dodania čiastkového plnenia

podľa

§ 15 ods. 2 písm. h) tretieho bodu

a

štvrtého bodu

,

e)

úrovne prevádzkových problémov a prevádzkových incidentov podľa

§ 16 ods. 3 písm. b)

a kritériá na určenie úrovne kontinuity podľa

§ 16 ods. 4 písm. a)

,

f)

podrobnosti o

1.

nastavení riadenia prevádzky informačných technológií verejnej správy podľa

§ 16 ods. 2

,

2.

zabezpečení riadenia prevádzky informačných technológií verejnej správy vrátane zmenových

požiadaviek v prevádzke, servisných požiadaviek, zmlúv v prevádzke, správy prevádzkových

problémov, prevádzkových incidentov podľa

§ 16 ods. 3

a

3.

zabezpečení riadenia kontinuity prevádzky informačných technológií verejnej správy

podľa

§ 16 ods. 4

,

g)

rozsah a oblasti zberu údajov podľa

§ 17 ods. 2 písm. c)

,

h)

rozsah a spôsob plnenia povinností podľa

§ 13a až 17

, iných ako podľa písmen b) až f), v závislosti od kritérií podľa

§ 11 ods. 4

,

i)

na úseku bezpečnosti informačných technológií verejnej správy

1.

podrobnosti o bezpečnosti informačných technológií verejnej správy,

2.

bezpečnostné opatrenia,

3.

rozsah a spôsob prijímania a realizácie bezpečnostných opatrení v závislosti od kritérií

podľa

§ 11 ods. 4

,

4.

obsah a štruktúru bezpečnostného projektu,

5.

rozsah údajov zasielaných orgánu vedenia a vládnej jednotke CSIRT podľa

§ 18 až 23a

,

j)

základné zásady elektronizácie agendy verejnej správy, tvorby a rozvoja elektronických

služieb a používateľských rozhraní, spôsob a postupy pri elektronizácii agendy verejnej

správy orgánu riadenia na účely zabezpečenia riadneho výkonu poskytovania služieb

verejnej správy, služieb vo verejnom záujme a verejných služieb a zabezpečenia riadnej

prevádzky informačných technológií verejnej správy,

k)

štandardy podľa

§ 24

,

l)

cenník úhrad za používanie Govnetu podľa

§ 24b ods. 5

, rozsah elektronických komunikačných služieb Govnetu a bezpečnostné a technické pravidlá

prevádzky Govnetu,

m)

sadzobník úhrad podľa

§ 26 ods. 9.

§ 32

Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č.

55/2014

Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy v znení neskorších predpisov

vydaný podľa doterajšieho zákona zostáva platný a účinný do nadobudnutia účinnosti

vykonávacieho právneho predpisu podľa

§ 31

, najneskôr však do 1. mája 2020.

§ 33

(1)

Informačné systémy verejnej správy podľa doterajších predpisov sú informačnými systémami

verejnej správy podľa tohto zákona.

(2)

Národná koncepcia schválená podľa doterajších predpisov je národnou koncepciou podľa

tohto zákona v rozsahu, v akom je s ním v súlade. Koncepcia rozvoja schválená podľa

doterajších predpisov je koncepciou rozvoja podľa tohto zákona v rozsahu, v akom je

s ním v súlade. Orgán vedenia vypracuje návrh novej národnej koncepcie v lehote podľa

odseku 4.

(3)

Povinná osoba podľa doterajších predpisov je orgánom riadenia podľa tohto zákona.

(4)

Správca je povinný zosúladiť informačné technológie verejnej správy v jeho správe,

ktoré sú vytvorené alebo nadobudnuté ku dňu účinnosti tohto zákona, ako aj tie, vo

vzťahu ku ktorým ku dňu účinnosti tohto zákona začal verejné obstarávanie alebo obdobnú

činnosť na účely ich nadobudnutia, s ustanoveniami tohto zákona do dvoch rokov odo

dňa účinnosti tohto zákona. Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na také povinnosti

podľa tohto zákona, ktoré sa, najmä na úseku obstarávania a implementácie, viažu na

nadobudnutie informačnej technológie verejnej správy a nie je ich objektívne možné

splniť alebo ich splnenie nie je vo výlučnej dispozícii správcu a bolo by pre správcu

neprimerane náročné.

(5)

Do uplynutia 30 dní odo dňa zriadenia a uvedenia do prevádzky jednotného informačného

systému kybernetickej bezpečnosti

39

)

nahlasuje orgán riadenia podľa

§ 5 ods. 2 písm. a)

a

b)

a rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti,

ktorí sú zaradení do registra prevádzkovateľov základných služieb podľa osobitného

predpisu, kybernetický bezpečnostný incident podľa

§ 23 ods. 3 písm. a)

orgánu vedenia ním určeným spôsobom.

(6)

Konanie o uložení pokuty začaté podľa doterajších predpisov a právoplatne neukončené

ku dňu účinnosti tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov a pri ukladaní

pokút sa použije tento zákon, ak je to pre páchateľa správneho deliktu priaznivejšie.

§ 33a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2022

(1)

Orgán vedenia zverejní zoznam kľúčových parametrov pre riadenie prevádzky informačných

technológií verejnej správy na pripomienkovanie podľa

§ 9 ods. 2

najneskôr 31. marca 2023.

(2)

Vládny cloud, vládna cloudová služba a evidencia vládnych cloudových služieb podľa

predpisov účinných do 31. októbra 2022 sú vládnym cloudom, vládnou cloudovou službou

a evidenciou vládnych cloudových služieb podľa tohto zákona v znení účinnom od 1.

novembra 2022.

(3)

Orgán riadenia, ktorý je štátnou rozpočtovou organizáciou, je povinný postupovať

podľa

§ 24b ods. 4

najneskôr od 1. augusta 2024.

§ 33b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia

(1)

Na právne vzťahy, ktoré vznikli do dňa účinnosti tohto zákona a na právne vzťahy,

ktoré vznikli ako výsledok verejného obstarávania začatého do dňa účinnosti tohto

zákona, sa vzťahuje

§ 15 ods. 2 písm. d)

v znení účinnom do dňa účinnosti tohto zákona a ustanovenia

§ 15 ods. 2 písm. g)

v znení účinnom odo dňa účinnosti tohto zákona sa na tieto vzťahy nepoužijú.

(2)

Konanie o uložení pokuty za správny delikt podľa

§ 29

v znení účinnom do dňa účinnosti tohto zákona, ktoré bolo začaté a právoplatne neukončené

do dňa účinnosti tohto zákona sa dokončí podľa zákona v znení účinnom do dňa účinnosti

tohto zákona a pri ukladaní pokút sa použije tento zákon v znení účinnom odo dňa účinnosti

tohto zákona, len ak je to pre páchateľa správneho deliktu priaznivejšie. Protiprávnosť

konania, ku ktorému došlo do dňa účinnosti tohto zákona, sa posudzuje a sankcia sa

ukladá podľa zákona v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu; protiprávne

konanie sa posudzuje podľa zákona v znení účinnom odo dňa účinnosti tohto zákona,

len ak je to pre páchateľa správneho deliktu priaznivejšie.

§ 34

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 35

Zrušujú sa

1.

zákon č.

275/2006

Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení čl. II zákona č. 678/2006 Z. z., čl. II zákona č. 385/2008 Z. z., čl. I zákona

č. 553/2008 Z. z., čl. I zákona č. 570/2009 Z. z., čl. IV zákona č. 69/2012 Z. z.,

čl. I zákona č. 289/2012 Z. z., čl. I zákona č. 202/2013 Z. z., čl. VIII zákona č.

305/2013 Z. z., čl. X zákona č. 176/2015 Z. z., čl. XI zákona č. 273/2015 Z. z., čl.

VIII zákona č. 238/2017 Z. z. a čl. II zákona č. 313/2018 Z. z.,

2.

výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č.

478/2010

Z. z. o základnom číselníku úsekov verejnej správy a agend verejnej správy.

Čl. II

Zákon č.

85/1990

Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 242/1998 Z. z., zákona č. 112/2010 Z. z. a

zákona č. 29/2015 Z. z. sa dopĺňa takto

1.

Za § 6a sa vkladajú § 6b až 6e, ktoré vrátane nadpisov znejú

㤠6b

Podpora iniciatívy občanov členských štátov Európskej únie

Na postup pri organizovaní a podpore iniciatívy občanov členských štátov Európskej

únie (ďalej len „občan“), ako aj na podmienky výkonu iniciatívy občanov sa vzťahuje

osobitný predpis.

5a

)

§ 6c

Posudzovanie elektronického systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov

(1)

Posudzovanie elektronického systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov

vykonáva Úradom vlády Slovenskej republiky na tento účel poverená osoba (ďalej len

„posudzovateľ systému zberu“), znalec alebo znalecký ústav v príslušnom odbore a odvetví.

5b

) Poverenie posudzovateľa systému zberu uskutočňuje Úrad vlády Slovenskej republiky

na základe výzvy zverejnenej na svojom webovom sídle. Posudzovateľom systému zberu

môže byť len osoba, ktorá spĺňa odborné predpoklady na posudzovanie elektronického

systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov uvedené vo výzve podľa druhej

vety. Posudzovateľ systému zberu je povinný spĺňať tieto predpoklady po celý čas vykonávania

posudzovania elektronického systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov.

Zoznam posudzovateľov systému zberu a jeho zmeny zverejňuje Úrad vlády Slovenskej

republiky na svojom webovom sídle. Ak posudzovateľ systému zberu nemôže vykonávať

posudzovanie elektronického systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov,

je povinný túto skutočnosť s uvedením dôvodov bezodkladne oznámiť Úradu vlády Slovenskej

republiky.

(2)

Posudzovateľ systému zberu je povinný vykonávať posudzovanie elektronického systému

zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov v súlade s osobitným predpisom

5c

) na základe listinnej žiadosti alebo elektronickej žiadosti o posúdenie elektronického

systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov (ďalej len „žiadosť o posúdenie

systému zberu“) podanej Úradu vlády Slovenskej republiky. Vzor žiadosti o posúdenie

systému zberu je uvedený v prílohe.

(3)

Ak žiadosť o posúdenie systému zberu neobsahuje náležitosti uvedené v prílohe, Úrad

vlády Slovenskej republiky vyzve žiadateľa, aby v lehote piatich dní odstránil jej

nedostatky. Ak žiadateľ v tejto lehote nedostatky neodstráni, Úrad vlády Slovenskej

republiky žiadosť o posúdenie systému zberu vráti žiadateľovi a bezodkladne oznámi

túto skutočnosť posudzovateľovi systému zberu. Posudzovateľ systému zberu je povinný

bezodkladne po doručení tohto oznámenia vrátiť žiadateľovi uhradené náklady spojené

s posudzovaním elektronického systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov.

(4)

Žiadosť o posúdenie systému zberu, ktorá obsahuje náležitosti uvedené v prílohe,

Úrad vlády Slovenskej republiky bezodkladne zašle posudzovateľovi systému zberu uvedenému

v tejto žiadosti. Posudzovateľ systému zberu po posúdení elektronického systému zberu

vyhlásení o podpore iniciatívy občanov uvedie v žiadosti o posúdenie systému zberu

vyjadrenie, či tento systém spĺňa, alebo nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu.

5d

)

(5)

Ak elektronický systém zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov spĺňa požiadavky

podľa osobitného predpisu, Úrad vlády Slovenskej republiky vydá osvedčenie

5e

) o súlade elektronického systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov s osobitným

predpisom a zašle ho žiadateľovi o posúdenie systému zberu do jedného mesiaca od podania

úplnej žiadosti o posúdenie systému zberu.

(6)

Ak elektronický systém zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov nespĺňa požiadavky

podľa osobitného predpisu, Úrad vlády Slovenskej republiky zamietne žiadosť o posúdenie

systému zberu a oznámi túto skutočnosť žiadateľovi o posúdenie systému zberu s uvedením

dôvodov nesplnenia týchto požiadaviek do jedného mesiaca od podania úplnej žiadosti

o posúdenie systému zberu.

(7)

Náklady spojené s posudzovaním elektronického systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy

občanov uhrádza žiadateľ, ktorý uhradí tieto náklady pred podaním žiadosti o posúdenie

systému zberu. Doklad o úhrade týchto nákladov je prílohou k žiadosti o posúdenie

systému zberu. Posudzovateľ systému zberu je povinný bezodkladne po poverení podľa

odseku 1 vypracovať a zaslať Úradu vlády Slovenskej republiky sadzobník úhrad nákladov

spojených s posudzovaním elektronického systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy

občanov vrátane čísla účtu, na ktoré sa tieto náklady uhradia; Úrad vlády Slovenskej

republiky tento sadzobník zverejní na svojom webovom sídle. Ak posudzovateľ systému

zberu vypracuje zmeny tohto sadzobníka, je povinný ich bezodkladne zaslať Úradu vlády

Slovenskej republiky, ktorý ich zverejní na svojom webovom sídle.

(8)

Ak posudzuje elektronický systém zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov znalec

alebo znalecký ústav, podmienky výkonu znaleckej činnosti pri posudzovaní tohto systému

a podmienky poskytnutia odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času

za túto činnosť ustanovuje osobitný predpis,

5b

) pričom ustanovenia odsekov 2, 3 prvej a druhej vety a odsekov 4 až 6 sa použijú

rovnako a ustanovenie odseku 7 sa nepoužije.

§ 6d

Overovanie vyhlásení o podpore iniciatívy občanov

Na účely koordinácie procesu overovania a osvedčovania vyhlásení o podpore iniciatívy

občanov v listinnej podobe podľa osobitného predpisu

5f

) je príslušným Úrad vlády Slovenskej republiky.

§ 6e

Pokuty na úseku podpory iniciatívy občanov

(1)

Úrad vlády Slovenskej republiky uloží pokutu

a)

od 2 000 eur do 35 000 eur posudzovateľovi systému zberu, ak poruší povinnosť ustanovenú

v § 6c,

b)

od 500 eur do 10 000 eur organizátorovi,

5g

) ak pri

1.

plnení povinností podľa osobitného predpisu

5a

) poskytne nepravdivé vyhlásenie alebo

2.

použije údaje získané pri organizovaní iniciatívy občanov na iný účel, než na ktorý

boli poskytnuté,

c)

od 125 eur do 2 500 eur organizátorovi, ak poruší povinnosť ustanovenú osobitným

predpisom,

5a

) za ktorú sa neukladá pokuta podľa písmena b).

(2)

Pri ukladaní pokuty Úrad vlády Slovenskej republiky prihliadne na závažnosť, spôsob,

trvanie a následky protiprávneho konania, na opakované porušenie povinností alebo

na porušenie viacerých povinností.

(3)

Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo právoplatnosť.

(4)

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

(5)

Pokutu možno uložiť do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

(6)

Na konanie o ukladaní pokút sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

5h

)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 5a až 5h znejú

„

5a

) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o

iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 65, 11. 3. 2011) v platnom znení.

5b

) Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5c

) Čl. 6 a príloha IV nariadenia (EÚ) č. 211/2011.

5d

) Čl. 6 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 211/2011.

5e

) Príloha IV nariadenia (EÚ) č. 211/2011.

5f

) Čl. 8 a čl. 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 211/2011.

5g

) Čl. 2 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 211/2011.

5h

) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.“.

2.

V § 9 sa nad slovom „konaní“ doterajší odkaz „

7a

)“ nahrádza odkazom „

5h

)“ a na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon

neustanovuje inak.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 7a sa vypúšťa.

3.

Za § 9b sa vkladá § 9c, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠9c

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2019

(1)

Osoba poverená Ministerstvom financií Slovenskej republiky na posudzovanie elektronického

systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov podľa predpisov účinných do 30.

apríla 2019 je posudzovateľom systému zberu podľa tohto zákona. Konanie o poverenie

osoby podľa prvej vety začaté podľa predpisov účinných do 30. apríla 2019 a právoplatne

neukončené pred 1. májom 2019 dokončí Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa

tohto zákona.

(2)

Konanie o žiadosti o posúdenie elektronického systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy

občanov začaté podľa predpisov účinných do 30. apríla 2019 a právoplatne neukončené

pred 1. májom 2019 sa dokončí podľa tohto zákona.

(3)

Osvedčenia o súlade elektronického systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov

s osobitným predpisom vydané podľa predpisov účinných do 30. apríla 2019 sú osvedčeniami

o súlade elektronického systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov s osobitným

predpisom podľa tohto zákona.“.

4.

Zákon sa dopĺňa prílohou, ktorá znie

„Príloha

k zákonu č. 85/1990 Zb.

Prevziať prílohu - Žiadosť o posúdenie elektronického systému zberu vyhlásení o podpore

iniciatívy občanov

“.

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

566/1992

Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 26/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z., zákona č. 348/1999

Z. z., zákona č. 149/2001 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z.,

zákona č. 519/2005 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona

č. 403/2010 Z. z., zákona č. 373/2014 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016

Z. z. a zákona č. 177/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 38 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Národná banka Slovenska pri výbere,

poverovaní a pri zadávaní zákaziek externým audítorom na overovanie účtovných závierok

Národnej banky Slovenska uplatňuje osvedčené postupy vydané Európskou centrálnou bankou

na výber a poverovanie externých audítorov pre centrálne banky Eurosystému podľa osobitného

predpisu

8

) vrátane uplatňovania pravidiel o periodickej rotácii pri vykonávaní štatutárnych

auditov tak, že ten istý štatutárny audítor, tá istá audítorská spoločnosť a tiež

ten istý kľúčový audítorský partner môže bez rotácie vykonávať overovanie účtovných

závierok Národnej banky Slovenska najviac za obdobie siedmich po sebe nasledujúcich

rokov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie

„

8

) Čl. 27 ods. 27.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej

centrálnej banky v platnom znení (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016).“.

2.

Za § 44 sa vkladá § 44a, ktorý znie

㤠44a

Národná banka Slovenska je pre webové sídla a mobilné aplikácie vo svojej správe povinná

zabezpečovať prístupnosť a funkčnosť webových sídiel a mobilných aplikácií, ako aj

minimálne požiadavky na obsah webových sídiel najmenej na úrovni rovnocennej s úrovňou

štandardov vydaných podľa osobitného predpisu.

10c

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 10c znie

„

10c

) § 24 ods. 1 písm. b) a § 31 písm. k) zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách

vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

3.

V § 45 ods. 2 sa slovo „dvoch“ nahrádza slovom „troch“.

4.

Za § 49ae sa vkladá § 49af, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠49af

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2019

(1)

Ak ide o webové sídlo Národnej banky Slovenska, ktoré bolo uverejnené pred 1. májom

2019, povinnosti pre prístupnosť, funkčnosť a minimálne požiadavky na obsah webového

sídla podľa § 44a je Národná banka Slovenska povinná zabezpečiť najneskôr od 23. septembra

2020.

(2)

Národná banka Slovenska je povinná zabezpečiť prístupnosť mobilných aplikácií podľa

§ 44a najneskôr od 23. júna 2021.“.

5.

Za § 49b sa vkladá § 49c, ktorý znie

㤠49c

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.“.

6.

Zákon sa dopĺňa prílohou, ktorá vrátane nadpisu znie

„Príloha

k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti

webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327,

2. 12. 2016).“.

Čl. IV

Zákon č.

131/2002

Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

209/2002 Z. z., zákona č. 401/2002 Z. z., zákona č. 442/2003 Z. z., zákona č. 465/2003

Z. z., zákona č. 528/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 455/2004 Z. z.,

zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona

č. 332/2005 Z. z., zákona č. 363/2007 Z. z., zákona č. 129/2008 Z. z., zákona č. 144/2008

Z. z., zákona č. 282/2008 Z. z., zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 496/2009 Z. z.,

zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 199/2010 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 333/2010 Z. z., zákona č. 6/2011 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona

č. 250/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 57/2012 Z. z., zákona č. 455/2012

Z. z., zákona č. 312/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z.,

zákona č. 464/2013 Z. z., zákona č. 281/2015 Z. z., zákona č. 422/2015 Z. z., zákona

č. 270/2018 Z. z. a zákona č. 318/2018 Z. z. sa dopĺňa takto

1.

V § 20 sa odsek 1 dopĺňa písmenom j), ktoré znie

„j)

pre webové sídla a mobilné aplikácie vo svojej správe dodržiavať štandardy pre prístupnosť

a funkčnosť webových sídiel a mobilných aplikácií, ako aj minimálne požiadavky na

obsah webových sídiel vydané podľa osobitného predpisu.

20c

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 20c znie

„

20c

) § 24 ods. 1 písm. b) a § 31 písm. k) zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách

vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2.

Za § 113ah sa vkladá § 113ai, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠113ai

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2019

(1)

Ak ide o webové sídlo verejnej vysokej školy, ktoré bolo uverejnené pred 1. májom

2019, štandardy pre prístupnosť, funkčnosť a minimálne požiadavky na obsah webových

sídiel podľa osobitného predpisu

20c

) je verejná vysoká škola povinná dodržiavať najneskôr od 23. septembra 2020.

(2)

Verejná vysoká škola je povinná dodržiavať štandardy pre prístupnosť mobilných aplikácií

podľa osobitného predpisu

20c

) najneskôr od 23. júna 2021.“.

3.

Doterajší text prílohy č. 4 sa označuje ako prvý bod a dopĺňa sa druhým bodom, ktorý

znie

„2.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti

webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ

L 327, 2. 12. 2016).“.

Čl. V

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2019.