VYHLÁŠKA 95/1968 Z. z. o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom poistení

§ 1

Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie [K § 18 ods. 2 písm. a) zákona]

(1)

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky

sa považuje

a)

štúdium na stredných a vysokých školách

1

)

s výnimkou štúdia popri zamestnaní (večerného, diaľkového, externého a pod.), kombinovaného

štúdia a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo za trvania

služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov,

b)

odborná príprava v odborných učilištiach,

c)

príprava na výkon povolania zaškolením,

2

)

d)

príprava na pracovné uplatnenie vo výcvikových zariadeniach pre občanov so zmenenou

pracovnou schopnosťou

3

)

a v zariadeniach pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.

(2)

Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie podľa predchádzajúceho odseku písm.

a) a b) sa začína najskoršie od začiatku školského roka prvého ročníka školy. Ak žiak

(študent) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, začína sa jeho sústavná

príprava na budúce povolanie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť.

(3)

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky

sa považuje aj

a)

doba od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského

roka, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu,

b)

doba školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa

nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú

činnosť,

c)

doba po skončení posledného ročníka školy do vykonania ustanovenej záverečnej skúšky,

najdlhšie však do konca nasledujúceho školského roka, pokiaľ dieťa pred uplynutím

tejto doby nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú

pracovnú činnosť,

d)

iné štúdium alebo výučba, ak svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia ministerstva

školstva republiky je postavené na roveň štúdiu na školách uvedených v odseku 1 písm.

a).

§ 2

Povinná školská dochádzka [K § 18 ods. 1 zákona]

Za povinnú školskú dochádzku sa považuje aj obdobie školských prázdnin nadväzujúcich

na skončenie obdobia školského vyučovania školského roka, v ktorom dieťa dovŕši posledný

rok povinnej školskej dochádzky, pokiaľ v tomto čase nevstúpilo do trvalého zamestnania,

prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť.

§ 2a

Prechodný pobyt dieťaťa v zahraničí z dôvodu rekreácie (K

§ 20 ods. 2

a

§ 25 zákona

)

Rekreáciou dieťaťa v zahraničí sa rozumie jeho prechodný pobyt mimo územia Československej

socialistickej republiky, ktorý netrvá dlhšie ako tri po sebe idúce celé kalendárne

mesiace; pobyt dieťaťa mimo územia Československej socialistickej republiky trvajúci

neprerušene dlhšie sa nepovažuje za rekreáciu začínajúc štvrtým celým kalendárnym

mesiacom stráveným v zahraničí.

§ 3

Splnenie podmienok pracovného úväzku a odpracovanej doby sa zisťuje vždy za celý kalendárny

mesiac; to platí aj vtedy, ak pracovník zmenil zamestnanie počas kalendárneho mesiaca.

§ 4

Ak má pracovník dve alebo viac súbežných zamestnaní a ani v jednom z nich nemá predpísaný

pracovný úväzok, spočítajú sa pracovné úväzky zo všetkých týchto zamestnaní. Ak sa

tak podmienka pracovného úväzku splní, poskytujú sa pracovníkovi prídavky na deti

v zamestnaní, v ktorom má väčší pracovný úväzok, a ak sú úväzky rovnaké, v zamestnaní,

v ktorom spravidla dosahuje vyšší zárobok.

§ 5

(1)

Za odpracovaný sa považuje deň (smena), v ktorom pracovník vykonával prácu po celý

pracovný čas vyplývajúci z rozvrhnutia pre neho platného pracovného času; ak nepracoval

po celý tento čas, považuje sa zvyšujúca časť pracovného času za odpracovanú, ak organizácia

jeho neprítomnosť ospravedlnila.

(2)

Ak ide o pracovníka uvedeného v

§ 4

, požaduje sa, aby v organizácii, v ktorej sa mu poskytujú prídavky na deti, mal odpracovanú

dobu vyplývajúcu z jeho pracovného úväzku; na dobu odpracovanú v ďalších organizáciách

sa prihliada len pre zistenie, či pracovník v kalendárnom mesiaci spolu odpracoval

dobu predpísanú v

§ 22 zákona

.

(3)

Neospravedlnené zameškané pracovné doby kratšie ako celý pracovný deň (smena) sa

v kalendárnom mesiaci spočítajú; na neospravedlnené doby sa prihliada, ak ich úhrn

v kalendárnom mesiaci dosiahne priemernú dĺžku celého pracovného dňa (smeny).

§ 6

(1)

Ak pracovník za trvania zamestnania v jednej organizácii vykonával s jej súhlasom

namiesto práce v tejto organizácii najviac po dobu jedného mesiaca prácu v druhej

organizácii, poskytujú sa prídavky na deti v prvej organizácii; pri zisťovaní, či

sú splnené podmienky, prihliadne sa aj na výkon práce v druhej organizácii.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne, ak organizácia pracovníka s jeho

súhlasom uvoľnila na žiadosť jednotného roľníckeho družstva na prechodnú výpomoc v

družstve alebo na žiadosť overenú miestnym národným výborom na výkon nevyhnutných

poľnohospodárskych prác v hospodárstve pracovníka, jeho manžela alebo rodičov.

(3)

Ak pracovník za trvania zamestnania v jednej organizácii vykonával s jej súhlasom

namiesto práce v tejto organizácii po dobu dlhšiu ako jeden mesiac prácu v druhej

organizácii alebo v nej vykonával prácu bez súhlasu prvej organizácie, poskytujú sa

prídavky na deti v druhej organizácii; pri zisťovaní, či sú podmienky splnené, prihliadne

sa aj na výkon práce v prvej organizácii.

§ 7

(1)

V kalendárnom mesiaci, v ktorom pracovník vstúpil do zamestnania alebo z neho vystúpil,

sa mu pre splnenie podmienok pracovného úväzku a odpracovanej doby započítavajú z

doby, keď nebol zamestnaný, tieto doby

a)

doba, za ktorú sa poskytujú peňažné dávky nemocenského poistenia nahrádzajúce mzdu,

b)

doba kúpeľnej starostlivosti,

c)

doba výkonu verejných funkcií, občianskych povinností, iných úkonov vo všeobecnom

záujme a služby v ozbrojených silách ako aj civilnej služby, vrátane potrebného pracovného

voľna poskytovaného v súvislosti s touto službou,

d)

doba, po ktorú sa sústavne pripravoval na budúce povolanie (

§ 1

),

e)

doba, po ktorú bol účastníkom inej sústavy zabezpečenia za podmienok, za ktorých

by mu tam inak vznikol nárok na prídavky na deti,

6

)

prípadne poberal dôchodok z dôchodkového zabezpečenia,

f)

doba, po ktorú bol vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie

(

§ 32 zákona

).

(2)

Ako odpracovaná doba sa posudzuje aj medziobdobie od skončenia jedného zamestnania

do vstupu do iného, ak doba, ktorú pracovník z dôvodu zmeny zamestnania neodpracoval,

nie je dlhšia ako 15 kalendárnych dní; to platí obdobne pre medziobdobie od skončenia

inej činnosti, ktorá bola dôvodom pre poskytovanie prídavkov na deti, alebo od skončenia

výplaty dôchodku, ku ktorému sa poskytovalo výchovné.

(3)

V kalendárnom mesiaci, v ktorom pracovník vstúpil do zamestnania alebo z neho vystúpil

a v ktorom splnil podmienku pracovného úväzku a odpracovanej doby (aj s prihliadnutím

na doby uvedené v odsekoch 1 a 2), prídavky na deti patria, i keď poistenie pracovníka

netrvalo po celý kalendárny mesiac.

§ 7a

(1)

Za umiestnenie dieťaťa v zariadení pre také deti sa nepovažuje doba prerušenia pobytu

dieťaťa v tomto zariadení počas školských prázdnin, ktoré trvá po celý kalendárny

mesiac.

(2)

Liečebný pobyt dlhodobo ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa vyžadujúceho mimoriadnu

starostlivosť alebo mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú v ústavnom zariadení

liečebno-preventívnej starostlivosti sa začínajúc siedmym mesiacom považuje za umiestnenie

dieťaťa v zariadení pre také deti.

§ 8

Ak sú podmienky pre poskytovanie prídavkov na deti splnené u niekoľkých pracovníkov

a dieťa nie je v priamom zaopatrení žiadneho z nich, poskytnú sa prídavky, pokiaľ

sa nedohodnú inak, z poistenia toho z nich, kto na dieťa prispieva vyššou sumou; do

tejto sumy sa nezahŕňajú prídavky priznané na toto dieťa. Obdobne to platí vtedy,

ak sú viacerí oprávnení z rôznych sústav zabezpečenia.

§ 9

(1)

Občanovi, ktorý je účastníkom inej sústavy zabezpečenia, v ktorej sa poskytujú prídavky

na deti, a ktorý vstúpil do zamestnania, poskytnú sa prídavky na deti z nemocenského

poistenia založeného týmto zamestnaním, len ak preukáže, že prídavky nemožno poskytovať

z jeho zabezpečenia v inej sústave.

(2)

Pri zisťovaní, či sú splnené podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby, neprihliada

sa na činnosť, ktorú pracovník vykonáva súbežne so zamestnaním ako účastník inej sústavy

zabezpečenia.

7

)

§ 10

(1)

Ak žijú v rodine pracovníka jeho nezaopatrené deti a nezaopatrené deti jeho manžela,

z ktorých na niektoré patria prídavky a na iné výchovné k dôchodku, poskytne sa na

žiadosť pracovníka k súčtu prídavkov a výchovného, ktoré sa poskytujú na tieto deti,

doplatok do výšky prídavkov, ktoré by mu inak patrili na všetky tieto deti; predpokladom

je, že u dieťaťa, na ktoré sa poskytuje výchovné, sú inak splnené podmienky ustanovené

pre priznanie prídavkov na deti.

(2)

Ak zanikol nárok na výchovné k dôchodku a na dieťa sa poskytlo výchovné ešte za časť

kalendárneho mesiaca, za ktorý boli splnené aj podmienky pre priznanie prídavkov na

toto dieťa, poskytnú sa prídavky, znížené o časť vyplateného výchovného pripadajúcu

na tento mesiac.

§ 11

(1)

Ak pracovník poberal na dieťa prídavky z nemocenského poistenia, hoci sa mali poskytovať

z inej sústavy zabezpečenia, zastaví sa ich poskytovanie začínajúc kalendárnym mesiacom,

v ktorom sa to zistilo. Prídavky na deti za predchádzajúcu dobu sa nepovažujú za preplatok,

pokiaľ nepresahovali výšku, v ktorej by za túto dobu inak patrili, a pokiaľ ju presahovali,

potom sa za preplatok považuje len suma prevyšujúca správnu výšku prídavkov na deti;

podmienkou však je, že sa prídavky na to isté dieťa poskytli len raz a že splnili

svoj účel, na ktorý sú určené.

4

)

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne,

a)

ak sa prídavky poskytovali z nemocenského poistenia iného pracovníka ako toho, z

nemocenského poistenia ktorého sa mali priznať,

b)

ak sa na dieťa poskytovali prídavky na deti, hoci patrilo výchovné.

§ 12

K výplate prídavkov na deti (K

§ 27 ods. 2 zákona

)

(1)

Dieťa je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti

alebo o mládež vtedy, ak mu tento ústav (zariadenie) poskytuje stravovanie, ubytovanie

aj ošatenie.

(2)

Za plné priame zaopatrenie dieťaťa podľa

§ 27 ods. 2 zákona

sa však nepovažuje denný alebo týždenný pobyt dieťaťa v ústave (zariadení) pre starostlivosť

o deti alebo o mládež.

Spoločné a prechodné ustanovenia

§ 13

(1)

Prídavky sa priznajú, ak sú inak splnené ustanovené podmienky, aj na dieťa, ktoré

pracovník prevzal do svojej starostlivosti z ústavu alebo zariadenia za účelom neskoršieho

osvojenia.

1

)

(2)

Ak nejde o prípad uvedený v odseku 1, priznajú sa prídavky, ak sú inak splnené ustanovené

podmienky, aj na dieťa, ktoré má pracovník alebo jeho manžel v trvalej starostlivosti

nahrádzajúcej starostlivosť rodičov za predpokladu, že na toto dieťa nemožno prídavky

priznať z poistenia (zabezpečenia) nikoho iného.

§ 14

Príslušný orgán nemocenského poistenia môže v jednotlivých odôvodnených prípadoch

a)

priznať prídavky na dieťa, ktoré po skončení povinnej školskej dochádzky nemohlo

byť z vážnych dôvodov prijaté na strednú školu alebo osobitné odborné učilište alebo

do zamestnania, ak je plne odkázané výživou na pracovníka, najdlhšie však do konca

školského roka, ktorý bezprostredne nasleduje po skončení povinnej školskej dochádzky;

b)

zrušené od 1. 10. 1988

c)

priznať prídavky na deti z nemocenského poistenia pracovníka, ktorý má dieťa v priamom

zaopatrení, aj keď nepatrí do okruhu oprávnených, ak oprávnený s týmto postupom súhlasí

a nebude prídavky sám poberať a ak takýto postup je v prospech dieťaťa; súhlas oprávneného

netreba, ak je preukázané, že pravidelne neplní podmienky ustanovené pre poskytovanie

prídavkov na deti, najmä podmienku odpracovanej doby a ohrozuje tak ich plynulé poskytovanie.

d)

rozhodnúť o výplate prídavkov na deti do rúk plnoletého dieťaťa, na ktoré sa priznali,

ak taký postup je v jeho prospech.

§ 15

(1)

Ak pracovník neuplatnil nárok na prídavky na deti, hoci by mu inak z jeho poistenia

patrili, je oprávnený uplatniť nárok z jeho poistenia v záujme dieťaťa druhý z rodičov,

iný občan, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení, poručník, opatrovník alebo orgán poverený

úlohami pri starostlivosti o deti.

(2)

Na uplatnenie nároku na prídavky na deti sa používajú predpísané tlačivá. Údaje uvedené

v tlačivách je ten, kto nárok uplatňuje, povinný doložiť príslušnými dokladmi.

§ 16

Pre konanie a rozhodovanie o prídavkoch na deti, ako aj pre úlohy závodov a príslušných

orgánov nemocenského poistenia a o povinnostiach pracovníkov a iných oprávnených v

súvislosti s poskytovaním prídavkov na deti platia predpisy upravujúce konanie, rozhodovanie

a poskytovanie peňažných dávok nemocenského poistenia.

9

)

§ 17

Na deti dôchodcov, na ktoré podľa doterajších predpisov patrili do 30. júna 1968 prídavky

na deti a na ktoré od 1. júla 1968 patrí výchovné k dôchodku,

10

)

poskytujú sa prídavky na deti, pokiaľ sú inak splnené ustanovené podmienky, ako preddavok

na výchovné ešte za mesiace júl, august a september 1968; tieto prídavky sa zúčtujú

na výchovné, ktoré k dôchodku patrí od 1. júla 1968. Úhrada prípadných preplatkov,

ktoré pritom vznikli bez zavinenia oprávnených, sa nepožaduje.

§ 18

V súvislosti s úpravou peňažnej pomoci v materstve a prídavkov na deti vykonanou zákonom

sa zrušujú

1.

ustanovenie § 11 vyhlášky Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia

č. 61/1957 Ú. l. (Ú. v.) o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení sezónnych

zamestnancov a pracovníkov na nepravidelnú výpomoc;

2.

ustanovenie § 19 ods. 1 vyhlášky Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho

zabezpečenia č. 7/1958 Ú. l. (Ú. v.) o nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení

sezónnych zamestnancov a pracovníkov na nepravidelnú výpomoc;

3.

§ 8 ods. 2 a § 9 ods. 2 a 3 vyhlášky Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho

zabezpečenia č. 141/1958 Ú. l. (Ú. v.) o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení

odsúdených;

4.

vyhláška Ústrednej rady odborov č. 74/1959 Ú. l. (Ú. v.) o poskytovaní prídavkov

na deti v nemocenskom poistení zamestnancov;

5.

ustanovenia § 44 písm. e) a § 56 vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 143/1965 Zb.

o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení; v § 44 písm. f) tejto vyhlášky

sa súčasne vypúšťa citácia § 23.

§ 19

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1968.