Nariadenie ministra spravodlivosti 95/1952 Z. z. ktorým sa vydáva spravovací poriadok pre súdy.

§ 1.

Sudcovia, sudcovia z ľudu a správni zamestnanci.

(1)

Súdnictvo na ľudových a krajských súdoch vykonávajú sudcovia a sudcovia z ľudu; práce

s výkonom súdnictva súvisiace obstarávajú správni zamestnanci.

(2)

V konaní v občianskoprávnych veciach môžu správni zamestnanci, zvlášť na to určení,

obstarávať tiež jednoduché úkony, ktoré sú inak sverené sudcovi alebo predsedovi senátu

(

§ 677 o. s. p.

,

§ 30 ods. 2

,

§ 35 ods. 1

,

§ 96 ods. 2

,

§ 151 ods. 3

,

§ 154 ods. 2

a

§ 156

).

§ 2.

Všetky práce na ľudových a krajských súdoch sú obstarávané zpravidla podľa druhu agendy

v jednotlivých súdnych oddeleniach (trestné oddelenie, občianskoprávne oddelenie).

§ 3.

(1)

Ak to vyžaduje rozsah trestnej alebo občianskoprávnej agendy, zriadi sa pre jej obstarávanie

niekoľko trestných alebo občianskoprávnych oddelení. V takom prípade sa sústredia

veci toho istého druhu zpravidla v jednom oddelení (napr.: trestné súdnictvo vo veciach

podľa prvej hlavy osobitnej časti trestného zákona, trestné súdnictvo nad mládežou,

trestné súdnictvo vykonávané v druhej stolici, veci z pracovného pomeru, nájomné veci,

exekučné veci).

(2)

Ak to vyžaduje rozsah agendy, môžu byť pre obstarávanie vecí súvisiacich s činnosťou

celého súdu zriadené osobitné samostatné súdne oddelenia (napr. doručovacie oddelenie,

výkonné oddelenie).

(3)

Ak sú ľudový a krajský súd umiestené v tej istej budove, môžu mať spoločnú podateľňu,

doručovacie oddelenie a spisovňu.

§ 4.

Ak to pripúšťa rozsah agendy, môžu sudcovia, sudcovia z ľudu a správni zamestnanci

obstarávať práce v niekoľkých súdnych oddeleniach.

§ 5.

(1)

Činnosť správnych zamestnancov, ktorí v súdnom oddelení obstarávajú práce súvisiace

s výkonom súdnictva, pokiaľ nejde o práce uvedené v

§ 156

, vedie, na ňu dozerá a za ňu zodpovedá správny zamestnanec určený v rozvrhu práce

- vedúci úradník súdneho oddelenia (ďalej len „vedúci úradník oddelenia“).

(2)

Na riadny chod celého súdneho oddelenia dozerá a zaň zodpovedá predseda senátu.

(3)

Na riadny chod všetkých súdnych oddelení dozerá a za tento chod zodpovedá predseda

súdu.

(4)

Výkonom dozoru podľa odsekov 2 a 3 nesmie byť dotknutá sudcovská nezávislosť.

§ 6.

(1)

Z dôležitých dôvodov môže vedúci krajskej súdnej správy po dohode s predsedom ľudového

súdu a so súhlasom ministra spravodlivosti nariadiť, aby ľudový súd obstarával trestnú

a občianskoprávnu agendu alebo niektoré jej druhy pre niektoré obce svojho obvodu

v jednom alebo v niekoľkých súdnych oddeleniach umiestených mimo stáleho sídla súdu

(pobočka ľudového súdu).

(2)

Pred rozhodnutím o zriadení pobočky ľudového súdu vyžiada si vedúci krajskej súdnej

správy vyjadrenie predsedu krajského súdu a krajského prokurátora, ako aj vyjadrenie

miestnych národných výborov zúčastnených obcí a okresného národného výboru, v obvode

ktorého sú tieto obce.

§ 7.

Ak sa zmenia alebo zaniknú dôvody, ktoré viedly k zriadeniu pobočky ľudového súdu,

nariadi vedúci krajskej súdnej správy po dohode s predsedom ľudového súdu a so súhlasom

ministra spravodlivosti, aby činnosť pobočky ľudového súdu bola rozšírená, obmedzená

alebo zastavená. Pritom sa obdobne použije ustanovenie

§ 6 ods. 2

.

§ 8.

Zriadenie pobočky ľudového súdu, rozšírenie, obmedzenie alebo zastavenie jej činnosti

vyhlási vedúci krajskej súdnej správy na návestnej tabuli ľudového súdu a v zúčastnených

obciach. Ak je to potrebné, oznámi to aj iným vhodným spôsobom. Zriadenie pobočky

alebo zastavenie jej činnosti vyhlási aj v úradnom liste.

§ 9.

(1)

Na uľahčenie styku pracujúcich so súdom môže vedúci krajskej súdnej správy po dohode

s predsedom ľudového súdu nariadiť, aby ľudový súd mal mimo svojho sídla pravidelné

úradné dni (ďalej len „úradné dni“) pre niektoré obce svojho obvodu.

(2)

Pred rozhodnutím o zavedení úradných dní vyžiada si vedúci krajskej súdnej správy

vyjadrenie okresného prokurátora, ako aj vyjadrenie miestnych národných výborov zúčastnených

obcí a okresného národného výboru, v obvode ktorého sú tieto obce.

§ 10.

Na úradných dňoch sa konajú tie isté úkony a v tom istom rozsahu ako v sídle ľudového

súdu. Predseda senátu nie je na úradných dňoch viazaný rozvrhom práce.

§ 11.

Trovy spojené s úradnými dňami sa uhradzujú z rozpočtových prostriedkov justičnej

správy.

§ 12.

Ak sa zmenia alebo zaniknú dôvody, ktoré viedly k zavedeniu úradných dní, nariadi

vedúci krajskej súdnej správy po dohode s predsedom ľudového súdu ich rozšírenie,

obmedzenie alebo zrušenie. Pritom sa obdobne použije ustanovenie

§ 9 ods. 2

.

§ 13.

Zavedenie, rozšírenie, obmedzenie alebo zrušenie úradných dní vyhlási vedúci krajskej

súdnej správy na návestnej tabuli ľudového súdu a v zúčastnených obciach, ako aj na

budove určenej na konanie úradných dní; ak je to potrebné, oznámi to aj iným vhodným

spôsobom. Odpisom vyhlášky sa o tom upovedomí predseda krajského súdu, okresný a krajský

prokurátor a okresný národný výbor.

§ 14.

Rozvrh práce na budúci kalendárny rok sostaví predseda súdu koncom každého roku.

§ 15.

(1)

V rozvrhu práce sa trestná i občianskoprávna agenda rozdelí medzi jednotlivé súdne

oddelenia; zároveň sa určí, do ktorých súdnych oddelení sa jednotliví sudcovia, sudcovia

z ľudu a správni zamestnanci začleňujú.

(2)

Okrem toho sa v rozvrhu práce určí, akým spôsobom sa jednotliví sudcovia a jednotlivé

senáty zastupujú.

§ 16.

Predseda súdu môže predsedať ktorémukoľvek senátu.

§ 17.

Predseda súdu môže za účelom rovnomerného rozdelenia práce alebo pre naliehavosť veci

alebo z iných dôležitých dôvodov prideliť jednotlivé veci tiež odchylne od rozvrhu

práce alebo môže rozvrh práce vcelku alebo v jednotlivostiach i počas roku meniť.

§ 18.

Práce v senáte rozdeľuje jeho predseda.

§ 19.

(1)

Jednotlivé súdne oddelenia sa v rozvrhu práce označujú bežnými arabskými číslami

v tomto poradí: trestné oddelenie, občianskoprávne oddelenie, ostatné samostatné súdne

oddelenia a pobočky ľudového súdu. Podateľňa a spisovňa sa uvedú na konci poradia

bez označenia číslom.

(2)

V rozvrhu práce sa ďalej uvedie bližšie rozdelenie pracovného času, čas určený pre

styk s pracujúcimi a miesto a čas úradných dní.

(3)

Umiestenie jednotlivých oddelení s uvedením agendy, ktorú vybavujú, a údaje uvedené

v odseku 2 sa vyznačia na orientačnej tabuli, ktorú treba umiestiť blízko vchodu do

budovy súdu.

§ 20.

Rozvrh práce ľudových súdov a jeho podstatné zmeny schvaľuje vedúci krajskej súdnej

správy po dohode s predsedom krajského súdu; rozvrh práce krajských súdov a jeho podstatné

zmeny schvaľuje Ministerstvo spravodlivosti.

§ 21.

(1)

Na všetkých súdoch sa konajú pravidelné pracovné porady (ďalej len „porady“), a to

pokiaľ možno za účasti všetkých sudcov a správnych zamestnancov činných v jednotlivých

súdnych oddeleniach.

(2)

Okrem porád uvedených v odseku 1 konajú sa na krajských súdoch širšie pravidelné

pracovné porady (ďalej len „širšie porady“), a to pokiaľ možno za účasti všetkých

predsedov senátov krajského súdu, predsedov ľudových súdov, poprípade všetkých sudcov

a správnych zamestnancov, poverených obstarávaním úkonov uvedených v

§ 156

, ktorí sú činní v obvode krajského súdu.

(3)

Porady (širšie porady) svoláva predseda súdu podľa vopred určeného plánu.

§ 22.

(1)

Na porady a na širšie porady sa má pribrať kompetentný prokurátor a orgán krajskej

súdnej správy.

(2)

Na porady na ľudových súdoch sa majú pozvať všetci štátni notári a ostatní zamestnanci

štátnych notárstiev, hromadní poručníci a ostatní zamestnanci úradovní ochrany mládeže,

činní v obvode ľudového súdu; na širšie porady na krajských súdoch sa majú pozvať

štátni notári, ktorí sú na čele jednotlivých štátnych notárstiev, poprípade aj ostatní

štátni notári a vedúci úradovní ochrany mládeže, činní v obvode krajského súdu.

(3)

Na porady na súde sa majú pribrať zástupcovia dôverníckeho sboru sudcov z ľudu; na

širšie porady na krajskom súde sa majú pribrať zástupcovia dôverníckeho sboru sudcov

z ľudu od jednotlivých ľudových súdov.

(4)

O každej širšej porade treba upovedomiť Najvyšší súd a pozvať na ňu zástupcu krajského

výboru Sväzu zamestnancov verejnej správy a justície.

(5)

Ak je to potrebné, svolá predseda krajského súdu všetkých štátnych notárov, notárskych

čakateľov, poprípade aj iných zamestnancov štátnych notárstiev na osobitnú poradu.

Na túto poradu môže pozvať tiež predsedov odvolacích senátov pre občianskoprávne veci.

§ 23.

Na poradách (širších poradách) sa majú najmä

1.

vymieňať skúsenosti o rozhodovaní súdov a činnosti štátnych notárstiev, a to predovšetkým

s hľadiska jednotného výkladu zákonov a iných právnych predpisov,

2.

prejednávať návrhy na odstránenie zistených závad,

3.

prejednávať zprávy alebo posudky vyžiadané predsedom súdu alebo vedúcim súdnej správy.

§ 24.

(1)

Všetky trestné a občianskoprávne veci sa majú prejednávať s najväčším urýchlením

tak, aby sa v nich mohlo čo najskôr vydať konečné rozhodnutie.

(2)

Sudcovia a všetci zamestnanci súdov majú všemožne vychádzať v ústrety všetkým pracujúcim,

ktorí sa dovolávajú ich rady alebo pomoci; najmä sa majú všestranne starať o to, aby

nedostatok všeobecného alebo právnického vzdelania nebol nikomu na ujmu na jeho právach,

a dávať všetkým, ktorí to potrebujú, návod na vykonanie potrebných úkonov spolu s

poučením, aké právne následky budú spojené s vykonaním týchto úkonov alebo s ich opomenutím.

(3)

Čas, kedy sa možno ustanoviť na súd bez predvolania, sa určí tak, aby styk pracujúcich

so súdom sa čo najviac uľahčil.

§ 25.

(1)

Ak je potrebné nejaké vysvetlenie a ak ho nemožno zadovážiť iným vhodným spôsobom,

možno si od osoby, ktorá môže podať také vysvetlenie, vyžiadať stručné písomné vyjadrenie

alebo možno takú osobu informatívne vypočuť. Pozvanie na informatívne vypočutie sa

môže stať jednoduchým predvolaním alebo telefonicky.

(2)

O informatívnom vypočutí sa urobí vo spise stručný záznam, ktorý podpíše ten, kto

ho spísal; vypočúvaný pripojí svoj podpis, ak to pokladá vypočúvajúci vzhľadom na

závažnosť oznámenia za účelné.

§ 26.

(1)

Tam, kde sú pre vyhotovenia rozhodnutí (ich rovnopisy), pre iné vybavenia a pre zápisnice

predpísané vzory, treba ich použiť, ak tomu nebránia dôležité dôvody (napr. zvláštna

složitosť veci).

(2)

Pre ostatné vyhotovenia rozhodnutí (ich rovnopisy) alebo vybavenia, ktoré sa s výnimkou

nepatrných odchýlok nemenia, ako aj pre listy, zprávy, oznámenia a listinné osvedčenia,

ktoré sa veľmi často opakujú a pre ktoré nie sú predpísané vzory, môžu si súdy so

schválením predsedu súdu zaviesť vlastné vzory.

§ 27.

(1)

Písomné podania treba predložiť v toľkých rovnopisoch (

§ 61 ods. 3 tr. p.

,

§ 43 ods. 2 o. s. p.

), koľko ich treba, aby po jednom rovnopise mohol dostať súd (poprípade tiež iný súd,

iné oddelenie) a každá osoba, ktorej sa má rovnopis podania doručiť.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre odpisy príloh, ktoré sa majú doručiť s rovnopisom

písomného podania.

(3)

Ak podavateľ nepredložil potrebný počet rovnopisov písomného podania a jeho príloh,

hoci bol na to vyzvaný, zhotoví ho súd na jeho trovy; na to musí byť podavateľ vo

výzve upozornený.

§ 28.

Ak si osoba, ktorá urobila písomné podanie, praje, aby jej podateľňa potvrdila jeho

prijatie, môže za tým účelom k písomnému podaniu okrem rovnopisov uvedených v

§ 27 ods. 1

pripojiť buď ešte ďalší rovnopis, alebo aspoň jeho stručný výťah (tzv. rubrum); rubrum

musí obsahovať označenie súdu, meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko (pracovisko)

navrhovateľa a ostatných účastníkov, poprípade ich zákonného zástupcu alebo zmocnenca,

ako aj údaj, o aký predmet konania a o aký procesný úkon ide.

§ 29.

Ak majú zápisnice spísané o ústne urobených podaniach nahradiť písomné podania, musia

mať všetky náležitosti, ktoré sú predpísané pre písomné podania.

§ 30.

(1)

Podania urobené ústne do zápisnice spisuje zpravidla sudca. Ak je to potrebné, môže

predseda súdu zmocniť jedného zo sudcov, aby spisoval všetky ústne podania, ktoré

sú urobené na súde.

(2)

Jednoduché podania urobené ústne do zápisnice môžu spisovať aj správni zamestnanci,

ak ich na to zmocnil predseda senátu.

§ 31.

(1)

Spisovať trestné oznámenia urobené ústne do zápisnice, prislúcha prokurátorovi; súd

takéto trestné oznámenia spíše iba vtedy, ak oznamovateľ, hoci bol poučený, na tom

výslovne trvá, alebo ak je nebezpečenstvo v meškaní alebo ak ide o oznámenie urobené

na úradnom dni, ktorého sa prokurátor nezúčastnil.

(2)

Sudca, ktorý spisuje zápisnicu o ústne urobenom trestnom oznámení, vyslúchne oznamovateľa

o trestnom čine, o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch

páchateľa a o dôkazoch, ako aj o výške škody spôsobenej oznámeným činom; ak je oznamovateľ

zároveň poškodeným, vyslúchne ho tiež o tom, či žiada, aby súd rozhodol v trestnom

konaní o jeho nárokoch (

§ 164 ods. 1 tr. p.

). Výsluchom sa má získať potrebný podklad pre ďalšie konanie, aby sa výsluch oznamovateľa

nemusel opakovať.

(3)

Ak je z údajov oznamovateľa zrejmé, že oznámený skutok nie je trestným činom alebo

že páchateľa nemožno stíhať z iných dôvodov, treba o tom oznamovateľa poučiť; ak oznamovateľ

predsa trvá na svojom oznámení, poznamená sa v zápisnici, že oznamovateľ bol poučený.

(4)

Zápisnicu o ústne urobenom trestnom oznámení zašle súd bezodkladne kompetentnému

prokurátorovi.

§ 32.

Písomné podania urobené telegraficky.

(1)

Písomné podania v občianskoprávnych veciach urobené telegraficky (

§ 44 o. s. p.

), ktoré nemaly náležitosti predpísané pre písomné podania, musia sa opakovať písomným

podaním alebo ústne do zápisnice.

(2)

Ak malo telegrafické podanie ostatné náležitosti predpísané pre písomné podania,

treba nedostatok vlastnoručného podpisu [

§ 43 ods. 1 písm. e) o. s. p.

] odstrániť dodatočným stručným prejavom súhlasu s obsahom telegrafického podania;

prejav súhlasu možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Zároveň majú sa predložiť

aj potrebné prílohy.

(3)

Ak nedôjde dodatočné podanie podľa odseku 1 alebo prejav súhlasu podľa odseku 2 na

súd do troch dní po dôjdení telegrafického podania, postupuje súd podľa

§ 45 o. s. p.

§ 33.

(1)

O vykonanie jednotlivých úkonov dožiadaním (

§ 22 ods. 2 tr. p.

,

§ 16 o. s. p.

) treba požiadať zpravidla osobitným listom, v ktorom sa podrobne uvedú potrebné údaje.

To platí najmä vtedy, ak je o vykonanie úkonov dožiadané niekoľko ľudových súdov súčasne.

Ak je však na vykonanie úkonov, o ktoré sa žiadalo, potrebná podrobnejšia znalosť

spisov, zašlú sa dožiadanému súdu príslušné spisy alebo ich časti. Pritom treba dbať

na zachovanie štátneho, hospodárskeho a služobného tajomstva. Dožiadaniu sa musí vyhovieť

s najväčším urýchlením, aby na dožadujúcom súde nebolo treba určené pojednávanie odročiť.

(2)

Ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, vybavuje dožiadania sudca, ktorý bol na to

rozvrhom práce určený. Ak je to pre úspešné vykonanie konania dôležité, treba pri

vykonávaní dožiadania výsluchom osôb rozšíriť výsluch - podľa toho, čo pri ňom vyjde

najavo - aj na okolnosti, alebo osoby, ktoré v dožiadaní neboly uvedené. O výsluchu

osoby, ktorá nebola v dožiadaní uvedená, treba vždy upovedomiť účastníkov (

§ 96 ods. 1 o. s. p.

).

(3)

Ak nemôže byť dožiadaný úkon vykonaný v obvode dožiadaného súdu, postúpi sa dožiadanie

príslušnému súdu, ak je známy, inak sa dožiadanie vráti. Postúpenie dožiadania sa

súčasne oznámi dožadujúcemu súdu.

(4)

Trovy spojené s vykonaním dožiadaného úkonu dožadujúci súd dožiadanému súdu nenahradzuje.

§ 34.

Ak sa žiada len o doručenie písomnosti súdnym doručovateľom, postačí, ak sa to uvedie

na doručenke, s ktorou sa písomnosť dožiadanému súdu zasiela; osobitný sprievodný

list netreba pripojovať.

§ 35.

(1)

Dožiadania tuzemských súdov (orgánov štátnej správy) o doručenie písomností vybavuje

samostatne oddelenie, ktoré obstaráva doručovaciu službu (zamestnanec tým poverený).

(2)

Žiadosti cudzozemských súdov (úradov) o doručenie písomností vybavuje sudca, ktorý

bol na to určený rozvrhom práce.

§ 36.

(1)

Do spisov možno nazerať (

§ 66 tr. p.

,

§ 87 o. s. p.

), ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, výhradne v miestnostiach súdu pod dozorom

vedúceho úradníka oddelenia alebo správneho zamestnanca ním na to určeného. Zároveň

urobí predseda senátu vhodné opatrenia na zachovanie štátneho, hospodárskeho alebo

služobného tajomstva.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre znalcov (

§ 118 ods. 1 tr. p.

,

§§ 108 a nasl. o. s. p.

). Znalcom, ktorí nemôžu podať spoľahlivý posudok bez zovrubného preštudovania spisov,

môže predseda senátu spisy požičať.

(3)

Ustanovenie odseku 1 použije sa obdobne aj na spisy uložené v spisovni.

§ 37.

Na odôvodnenú žiadosť možno so súhlasom predsedu senátu zaslať spisy alebo ich časť

aj inému súdu, aby sa tam mohlo do nich nazrieť (

§ 66 tr. p.

,

§ 87 o. s. p.

).

§ 38.

Požičiavanie spisov.

(1)

Súdne spisy môžu byť požičané súdom, štátnym notárstvam a iným justičným složkám,

ďalej prokurátorovi a v odôvodnených prípadoch aj iným orgánom štátnej správy. Pri

požičaní spisu sa urobia vhodné opatrenia, aby sa štátne, hospodárske a služobné tajomstvo

zachovalo.

(2)

Trestné spisy môžu sa však požičiavať iba súdu a prokurátorovi; len vo výnimočných,

zvlášť odôvodnených prípadoch sa môžu požičať tiež orgánom štátnej správy (napr. národnému

výboru pre účely trestného konania správneho).

(3)

Spisy iných súdov môžu sa požičať iba vtedy, ak tvoria súčasť (prílohu) zároveň požičiavaného

vlastného spisu.

(4)

O požičaní spisov, i keď sú uložené v spisovni, rozhoduje predseda senátu; ak nejde

o požičanie spisov súdu alebo prokurátorovi, rozhoduje však o požičaní trestných spisov

predseda súdu, ktorý si vo zvlášť závažných prípadoch vyžiada súhlas Ministerstva

spravodlivosti.

§ 39.

Vydávanie úradných potvrdení (vysvedčení).

Predseda senátu môže na žiadosť osôb, ktoré to potrebujú na uplatnenie alebo obranu

svojich práv, vydať úradné potvrdenie (vysvedčenie) o skutočnostiach známych zo spisu.

§ 40.

Rekonštrukcia spisov.

(1)

Spisy, ktoré sa celkom alebo zčasti zničily alebo stratily, rekonštruuje, ak je to

potrebné, na návrh alebo z úradnej povinnosti podľa záznamov v registroch a iných

evidenčných pomôckach súd, ktorý vo veci konal v prvej stolici.

(2)

Súd zhotoví overené odpisy rovnopisov vyhotovení rozhodnutí, ktoré má sám alebo ktoré

si vyžiada od iného súdu alebo orgánu štátnej správy; na overených odpisoch rovnopisov

pripojí doložku, že odpis nastupuje namiesto zničenej alebo stratenej listiny. Za

tým istým účelom môže uložiť účastníkom, ich zástupcom a tretím osobám, aby predložily

rovnopisy podaní, odpisy zápisníc, rovnopisy rozhodnutí a iné písomnosti, ktoré prípadne

majú v rukách; súd tieto listiny po zhotovení overeného odpisu vráti.

(3)

Ak nepostačujú prostriedky uvedené v odseku 2, môže súd obsah zničenej alebo stratenej

písomnosti zistiť usnesením; usnesenie nahradzuje listinu. Pred vydaním usnesenia

vykoná súd potrebné vyšetrenia, najmä vyslúchne svedkov, znalcov, poprípade vykoná

aj iné dôkazy. Usnesenie doručí známym účastníkom.

(4)

Konanie vykonáva jediný sudca.

§ 41.

(1)

Úkony súdu sa vykonávajú zpravidla v budove súdu. Ak to vyžaduje povaha úkonu alebo

ak je to potrebné pre urýchlenie konania, náležité objasnenie veci alebo z iných dôležitých

dôvodov, najmä výchovných, vykonajú sa úkony súdu aj mimo súdnej budovy.

(2)

Ak sa má nejaký úkon vykonať v budove orgánu štátnej správy, verejného ústavu alebo

podniku, treba to vopred ohlásiť osobe poverenej ich vedením.

(3)

Vo vojenských alebo vojskom obsadených budovách a podnikoch alebo v budovách ozbrojených

sborov smie súd vykonať potrebný úkon len so svolením kompetentného veliteľa.

§ 42.

V dňoch pracovného pokoja možno konať úkony len vo zvlášť odôvodnených prípadoch.

§ 43.

(1)

Predvolávanie na jednotlivé úkony sa robí zpravidla písomne, alebo pokiaľ je to možné,

ústne, v naliehavých prípadoch aj telegraficky, alebo telefonicky. Ak bola niektorá

osoba predvolaná ústne, telegraficky alebo telefonicky, urobí sa o tom záznam vo spise;

ak bola predvolaná ústne pri výsluchu, poznamená sa to v zápisnici.

(2)

Ak to vyžadujú zvláštne okolnosti prípadu, najmä pri nariadenom predvedení, možno

predvolanie v trestných veciach zariadiť aj prostredníctvom orgánov národnej bezpečnosti.

(3)

V písomnom predvolaní sa uvedie najmä označenie veci, miesto a čas, a ak tým nie

je ohrozený všeobecný záujem, aj predmet výsluchu alebo iného úkonu, ďalej či sa má

predvolaný ustanoviť ako obvinený, účastník, svedok, znalec alebo tlmočník a ktoré

pomôcky a dôkazné prostriedky má so sebou priniesť. Zamestnané osoby sa súčasne vyzvú,

aby o svojom predvolaní včas upovedomily svojho zamestnávateľa (bezprostredného predstaveného),

aby mohlo byť zariadené ich zastupovanie počas ich neprítomnosti v práci. Okrem toho

sa v písomnom predvolaní označia zákonné následky, spojené s tým, keby sa predvolaný

bezdôvodne a bez ospravedlnenia neustanovil.

(4)

V písomnom predvolaní určenom obvinenému sa okrem zákonného ustanovenia uvedie aj

slovne, o aké obvinenie ide.

(5)

Príslušníci ozbrojených sborov v činnej službe sa predvolávajú prostredníctvom svojho

predstaveného. Ak nie je známy predstavený vojakov v činnej službe, predvolávajú sa

prostredníctvom posádkovej správy; ak nie je známy predstavený príslušníkov národnej

bezpečnosti v činnej službe, predvolajú sa prostredníctvom najbližšej súčasti národnej

bezpečnosti.

(6)

Ak sa má vyslúchnuť väčší počet osôb zamestnaných na tom istom pracovisku (väčší

počet príslušníkov ozbrojeného sboru toho istého útvaru), možno vykonať ich výsluch

po predchádzajúcej dohode so správou pracoviska (s kompetentným veliteľom) v mieste

pracoviska (u útvaru), a to aj bez ich predchádzajúceho predvolania.

§ 44.

(1)

O predvedenie (

§§ 92

,

109

a

232 ods. 2 tr. p.

,

§§ 69

,

100 ods. 2

a

§ 112 o. s. p.

) sa požiada príslušná súčasť národnej bezpečnosti (okresné alebo obvodné oddelenie

verejnej bezpečnosti); o predvedenie mladistvého sa požiada príslušná súčasť národnej

bezpečnosti, len ak nemožno predvedenie vykonať zamestnancom súdu alebo úradovne ochrany

mládeže.

(2)

O predvedenie príslušníkov ozbrojených sborov v činnej službe sa požiada ich predstavený.

(3)

Ak ide o výkon rozhodnutia poručenského (opatrovanského) súdu (

§ 251a o. s. p.

), požiada sa príslušná súčasť národnej bezpečnosti o predvedenie dieťaťa k rodičovi

(umiestenie dieťaťa a pod.), len pokiaľ iný spôsob predvedenia (prostredníctvom zamestnancov

súdu alebo úradovne ochrany mládeže) podľa okolností nepostačuje.

§ 45.

Upovedomovanie o úkonoch.

(1)

Ustanovenia

§ 43 ods. 1

a

ods. 3 prvej a druhej vety

sa použijú primerane, ak sa upovedomujú o úkonoch súdu obvinený, jeho obhajca, alebo

zákonný zástupca, zúčastnená osoba, poškodený a ich zákonní zástupcovia alebo zmocnenci,

úradovňa ochrany mládeže alebo účastníci a ich zákonní zástupcovia alebo zmocnenci.

(2)

Upovedomenie o hlavnom a odvolacom pojednávaní ako aj o verejnom zasadaní v konaní

proti mladistvému (

§ 232 ods. 3 tr. p.

) sa zašle úradovni ochrany mládeže v sídle prokurátora; obžalobu proti mladistvému

(

§ 232 ods. 1 tr. p.

) treba však doručiť tiež úradovni, v obvode ktorej mal mladistvý svoje posledné bydlisko.

(3)

Prokurátor musí byť v trestných veciach upovedomený o všetkých úkonoch súdu, ktorých

sa má alebo môže zúčastniť; to platí aj o občianskoprávnych veciach, ktoré boly na

návrh prokurátora začaté alebo do ktorých prokurátor vstúpil (

§ 6 o. s. p.

).

§ 46.

(1)

Pred výsluchom zistí vyslúchajúci totožnosť vyslúchaného a poučí ho o jeho právach

a povinnostiach. V zápisnici sa výslovne uvedie, že sa tak stalo; kde je to potrebné,

uvedie sa aj prejav vyslúchaného.

(2)

Na začiatku výsluchu zistí vyslúchajúci

a)

u obvineného podrobne osobné, rodinné, majetkové a zárobkové pomery a predchádzajúce

tresty;

b)

u inej vyslúchanej osoby osobné pomery a okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na jej hodnovernosť.

(3)

Vyslúchanému možno dovoliť, aby skôr, než dá odpoveď, nazrel do svojich písomných

poznámok. Ak sa tak stalo, poznamená sa to v zápisnici. Vyslúchaného možno vyzvať,

aby sudcovi, ktorý vedie výsluch, predložil poznámky na nazretie.

§ 47.

Tvárou v tvár možno zpravidla postaviť len dve osoby. Každá z týchto osôb sa vyslúchne

osobitne o všetkých okolnostiach, v ktorých sa ich výpovede od seba odchyľujú.

§ 48.

(1)

Výsluch osôb, ktoré sa nevedia vyjadrovať ani v českom ani v slovenskom jazyku, koná

sa prostredníctvom tlmočníka. Od privzatia tlmočníka možno upustiť, ak vyslúchajúci

alebo zapisovateľ ovláda jazyk, v ktorom sa bude výsluch konať; táto okolnosť sa poznamená

v zápisnici.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa použije obdobne pre výsluch osôb hluchých, nemých alebo hluchonemých,

ak sa nemožno s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom.

§ 49.

(1)

Ak priberie súd k ohliadke znalcov (

§ 80 tr. p.

,

§§ 119 a nasl. o. s. p.

), môže podľa povahy veci určiť, že sa má ohliadka konať len v prítomnosti znalcov

samých.

(2)

Ak je obava, že predmet ohliadky sa ohliadkou zničí alebo zmení, odovzdá sa znalcom,

ak je to možné, len časť predmetu a urobí sa opatrenie, aby sa mohla ohliadka podľa

potreby opakovať.

(3)

Ohliadku tela, ak ju nevykoná lekár, a osobnú prehliadku môžu vykonať len osoby toho

istého pohlavia; ak ide o ohliadku tela ženy alebo o jej osobnú prehliadku, možno

v prípade potreby požiadať o pomoc príslušníčku národnej bezpečnosti, zdravotnú sestru,

pôrodnú asistentku, sociálnu pracovnicu a pod.

§ 50.

(1)

Zápisnica (

§ 60 tr. p.

,

§§ 66

a

68 o. s. p.

) musí obsahovať všetky podstatné okolnosti a musí byť z nej zrejmé, či pri vykonávaní

úkonu sa dbalo na príslušné predpisy (napr. napomenutie vypovedať pravdu, prejav,

ktorý vyslúchaný urobil na upozornenie, že má právo odpoveď odoprieť).

(2)

Zpravidla sa zapisuje len obsah výpovede vyslúchaných osôb. Ak je to pre posúdenie

veci dôležité, zapíšu sa výpovede vyslúchaných osôb doslovne; v tomto prípade sa príslušné

miesto vyslúchanej osobe vždy zo zápisnice prečíta a v zápisnici sa poznamená, že

sa tak stalo, poprípade aj, aké námietky boly robené. Ak záleží na presnom a doslovnom

znení odpovede alebo ak vyslúchaný vypovedá vyhýbavo, koná sa výsluch tak, že sa kladú

jednotlivé otázky, ktoré sa doslovne zapíšu do zápisnice; rovnako sa doslovne zapíše

do zápisnice odpoveď vyslúchaného.

(3)

Pri výsluchu niekoľkých obvinených alebo svedkov sa spíše s každým osobitná zápisnica,

a to, ak ide o obvineného, vždy na samostatnom liste. O neskorších výsluchoch, ak

nebude potrebné spísať novú zápisnicu, spíše sa len dodatok ku skoršej zápisnici.

(4)

Zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie ani česky, ani slovensky, spíše sa v niektorom

z týchto jazykov; ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo

tlmočník jej príslušnú časť pokiaľ možno aj v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedala.

(5)

Zápisnica sa diktuje hlasito, aby prítomní diktovanú výpoveď počuli. Predseda senátu

môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď diktoval zapisovateľovi

sám. Táto okolnosť sa poznamená v zápisnici.

(6)

Ak je to potrebné, môže byť priebeh celého výsluchu alebo jeho časti, poprípade priebeh

celého úkonu alebo jeho časti, zaznamenaný tesnopisne; tesnopisný záznam sa prepíše

obyčajným písmom a pripojí sa k zápisnici.

(7)

Zápisnicu treba spísať perom alebo strojom, čitateľne a bez zbytočného prečiarkovania;

používanie tzv. večného pera je neprípustné. Zápisnice určené pre cudzozemské súdy

treba spísať vždy strojom a na osobitnom hárku (polhárku) papieru opatrenom v záhlaví

označením súdu a opatriť okrúhlou úradnou pečiatkou.

§ 51.

(1)

Zápisnicu v trestných veciach podpisujú osoba vedúca pojednávanie a zapisovateľ,

ako aj tlmočník a osoba pribratá podľa

§ 127 ods. 2

a

§ 133 ods. 2 tr. p.

Zápisnicu spísanú mimo hlavného a odvolacieho pojednávania a verejného zasadania

podpisuje aj vyslúchaný; ak bola výpoveď vyslúchaného napísaná na niekoľkých samostatných

listoch alebo hárkoch, podpíše vyslúchaný každý samostatný list alebo hárok osobitne.

Pred podpísaním sa zápisnica vyslúchanému prečíta alebo predloží na prečítanie; ak

sa výsluch konal pomocou tlmočníka, treba zápisnicu vyslúchanej osobe preložiť do

jazyka, v ktorom vypovedala. V zápisnici sa poznamená, že sa tak stalo a uvedie sa,

či vyslúchaný zápisnicu schválil. Ak vyslúchaný odmietne zápisnicu podpísať, poznamená

sa to v zápisnici spolu s dôvodmi, ktoré uviedol.

(2)

Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania zápisnicu podpísať, podpíše

ju iný člen senátu. Ak nemôže pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu iná

osoba, nie je potrebný jej podpis. Dôvod, prečo podpis chýba, sa poznamená v zápisnici.

(3)

Zápisnicu v občianskoprávnych veciach spísanú pred dožiadaným alebo povereným sudcom,

podpisuje aj vyslúchaný.

§ 52.

Osoba vedúca pojednávanie môže aj po podpise zápisnice nariadiť alebo vykonať opravu

chýb v písaní a iných zrejmých nesprávností. Oprava sa vyznačí tak, aby pôvodný zápis

zostal čitateľný. Opravu podpíše ten, kto ju nariadil, a zapisovateľ.

§ 53.

(1)

V zápisnici o hlasovaní (

§ 24 tr. p.

,

§ 155 o. s. p.

) sa uvedie

a)

deň hlasovania,

b)

mená a priezviská členov senátu a zapisovateľa,

c)

postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia [

§ 26 ods. 1 písm. c)

a

ods. 2

a

§ 27 tr. p.

,

§ 157 písm. e)

,

§ 168 ods. 1 o. s. p.

].

(2)

Mienka odlišná od názoru väčšiny sa zapíše v celom svojom znení a stručne sa odôvodní.

(3)

Dôvody rozhodnutia sa pojmú do zápisnice len vtedy, ak je medzi členmi senátu rozpor

pre odôvodnenie, ktorý bolo treba hlasovaním odstrániť.

(4)

Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

(5)

Ak sa skončí pojednávanie bez odročenia, pojmú sa všetky zápisy o hlasovaní senátu

do jedinej zápisnice o hlasovaní.

(6)

Ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa senát usniesol jednohlasne a ktorým

predchádzala iba porada v pojednávacej sieni bez prerušenia pojednávania, nespisuje

sa osobitná zápisnica o hlasovaní; v zápisnici o pojednávaní sa poznamená, že sa usnesenie

stalo bez prerušenia pojednávania.

(7)

Zápisnica o hlasovaní sa pripojí ku spisu v zalepenej obálke, opatrenej na závere

okrúhlou úradnou pečiatkou. Túto obálku môže otvoriť len predseda senátu nadriadeného

súdu pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu Najvyššieho súdu pri

rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie zákona. Otvorenú obálku treba po nahliadnutí

znovu zalepiť a záver opatriť okrúhlou úradnou pečiatkou a podpisom predsedu senátu,

ktorý ju otvoril.

§ 54.

Označenie osoby obvineného a trestného činu.

(1)

Ak nie sú známe všetky osobné dáta obvineného [

§ 26 ods. 1 písm. b) tr. p.

], uvedú sa v rozsudku všetky okolnosti, ktoré sú potrebné, aby obvinený nemohol byť

zamenený s inou osobou.

(2)

Trestný čin [

§ 26 ods. 1 písm. c) tr. p.

] sa v rozsudku označí nielen uvedením príslušného ustanovenia (príslušných paragrafov)

trestného zákona, ale aj svojím pomenovaním.

§ 55.

Veci dôležité pre trestné konanie.

(1)

Po podaní obžaloby zostanú veci dôležité pre trestné konanie (

§ 82 tr. p.

) naďalej v úschove prokurátora; rozhodovanie o nich však podaním obžaloby prechádza

na súd. Aj veci vzaté súdom do úschovy sa uložia na prokuratúre.

(2)

Ihneď po rozhodnutí vo veci (rozsudkom alebo usnesením o zastavení trestného stíhania)

alebo najneskoršie po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd o všetkých veciach vzatých

do úschovy, ak neprepadly ani neboly zhabané alebo ak o nich nebolo rozhodnuté už

v rozsudku. Ak sa nevie komu vec patrí, alebo ak nie je známy pobyt poškodeného, vyhlási

súd verejne opis veci (

§§ 129

a

56 ods. 1 tr. p.

).

(3)

Ak požiada prokurátor podľa

§ 128 ods. 2 tr. p.

ľudový súd s právomocou v občianskoprávnych veciach o predaj vecí podliehajúcich

skaze, postupuje tento súd primerane podľa predpisov o súdnom predaji zexekvovaných

hnuteľných vecí.

§ 56.

(1)

Po skončení prípravného konania predloží prokurátor súdu obžalobu (

§ 85 ods. 1 tr. p.

) a pripojí k nej príslušné spisy.

(2)

Obžalobu treba podať v toľkých rovnopisoch, aby ju po jednom rovnopise dostali všetci

členovia senátu, všetci obvinení a ich zákonní zástupcovia, ako aj obhajcovia, pokiaľ

obhajcov obvinení mať majú alebo musia, a v konaní proti mladistvým tiež úradovňa

ochrany mládeže (

§ 232 ods. 1 tr. p.

).

(3)

Členom senátu (a to i z radov sudcov z ľudu) sa rovnopisy vyhotovení odovzdajú až

pri začatí hlavného pojednávania; po skončení hlavného pojednávania sa tieto rovnopisy

ponechajú pri spise pre potrebu odvolacieho súdu. Po vrátení spisu prokurátorovi zostane

na všeobecných súdoch jeden z týchto rovnopisov v sbernom spise súdu prvej stolice.

(4)

Ak bola obžaloba pred začatím hlavného pojednávania vzatá zpät (

§ 85 ods. 2 tr. p.

), vráti súd spisy prokurátorovi. Rozhodovanie o väzbe obvineného a o veciach vzatých

do úschovy prechádza opäť na prokurátora.

§ 57.

(1)

Predseda senátu pripraví hlavné pojednávanie tak, aby sa mohlo skončiť na jedinom

zasadaní, a ak to dovoľuje povaha prípadu, v jednom dni.

(2)

Počet hlavných pojednávaní určených na jeden deň treba podľa získaných skúseností

a s náležitým zreteľom na druh a rozsah trestných vecí, ktoré sa budú na hlavnom pojednávaní

pojednávať, určiť tak, aby sa jednotlivé hlavné pojednávania nemusely pre nedostatok

času odkladať. Taktiež začiatok niekoľkých hlavných pojednávaní určených na ten istý

deň treba podľa pravdepodobnej dĺžky predchádzajúcich hlavných pojednávaní určiť tak,

aby predvolané osoby nemusely na začiatok hlavného pojednávania dlho čakať.

(3)

Ak možno očakávať, že hlavné pojednávanie bude trvať dlhší čas, majú sa svedkovia

predvolať pokiaľ možno na čas, v ktorom pravdepodobne dôjde k ich výsluchu. Ustanovenie

predchádzajúcej vety sa použije obdobne na predvolanie znalcov a tlmočníkov, ak nie

je potrebné, aby sa zúčastnili celého hlavného pojednávania.

§ 58.

(1)

Pri sostavovaní senátov treba dbať na to, aby sudcovia z ľudu boli podľa možnosti

z toho istého alebo blízkeho odboru, ktorého sa prejednávaná vec týka.

(2)

V konaní proti mladistvým majú mať členovia senátu vychovateľské skúsenosti; na krajských

súdoch ako odvolacích súdoch musia byť aspoň dvaja členovia senátu, ktorí sú oboznámení

so sociálnou starostlivosťou o mládež.

§ 59.

Po začatí hlavného pojednávania zistí predseda senátu totožnosť všetkých predvolaných

osôb, a to zpravidla podľa občianskych preukazov.

§ 60.

(1)

Ak možno očakávať, že pracujúci prejavia o prejednávanie niektorej veci väčší záujem,

urobí sa opatrenie proti preplneniu miestnosti, v ktorej sa bude konať verejné pojednávanie

(napr. vydávanie vstupeniek).

(2)

Prístup na hlavné pojednávanie možno ako poslucháčom odoprieť osobám

a)

maloletým,

b)

ozbrojeným, pokiaľ im predpisy o službe, ktorú vykonávajú, neukladajú povinnosť nosiť

zbraň,

c)

ktoré sa ustanovily v stave spôsobilom vzbudiť verejné pohoršenie, alebo

d)

ktoré boly súdom opätovne potrestané.

§ 61.

(1)

Ak bola verejnosť hlavného pojednávania vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho

alebo služobného tajomstva, upozorní predseda senátu prítomných (

§ 143 ods. 2 posledná veta

a

§ 144 ods. 1 tr. p.

) na trestné následky spojené s tým, keby nepovolaným osobám vyjavili skutočnosti,

o ktorých sa pri pojednávaní dozvedeli.

(2)

Predseda senátu môže zakázať, aby si prítomní (odsek 1) robili písomné poznámky o

tom, čo pri hlavnom pojednávaní počuli.

§ 62.

Odvolacie pojednávanie a verejné zasadanie.Ustanovenia

§§ 57 až 61

sa primerane použijú aj na odvolacie pojednávania a verejné zasadania.

§ 63.

Prerušenie trestného stíhania.

(1)

Ak preruší súd trestné stíhanie (

§§ 165

,

180 tr. p.

), vykoná všetky vyšetrenia potrebné pre zistenie pobytu obvineného, poprípade pre

sledovanie, či zdravotný (duševný) stav obvineného už dovoľuje pokračovať v trestnom

stíhaní.

(2)

Ak prekážka, ktorá zabraňuje pokračovaniu v trestnom stíhaní nepominie do jedného

roku od jeho prerušenia, vráti súd spisy prokurátorovi. Ak bude treba urobiť ďalšie

opatrenie, aby obvinený mohol byť postavený pred súd, súd si spisy opäť vyžiada.

§ 64.

Na ústne pojednávania a iné konania v občianskoprávnych veciach sa použijú primerane

predpisy o hlavnom pojednávaní (

§§ 57 až 61

).

§ 65.

V konaní vo veciach národného poistenia a v sporoch z pracovného pomeru musí byť aspoň

jeden zo sudcov z ľudu členom jednotnej odborovej organizácie; vo veciach rodinného

práva má byť jedným zo sudcov z ľudu žena.

§ 66.

Ak sa zúčastní prokurátor konania v občianskoprávnych veciach (

§ 6 o. s. p.

), uvedie sa to vo vyhotovení súdneho rozhodnutia (

§§ 157

a

168 ods. 1 o. s. p.

).

§ 67.

(1)

Predseda senátu môže vypracovaním písomného vyhotovenia rozhodnutia poveriť niektorého

sudcu, ktorý je členom senátu, alebo sudcovského čakateľa; vypracovanie písomného

vyhotovenia jednoduchého usnesenia môže sveriť aj správnemu zamestnancovi.

(2)

Ak nemôže predseda senátu ani iný člen senátu vypracovať písomné vyhotovenie vyhláseného

(vyneseného) rozhodnutia pre prekážku dlhšieho trvania, môže ho na príkaz predsedu

súdu vypracovať iný sudca, ktorý nebol členom senátu.

(3)

Písomné vyhotovenie sa opatrí dátom jeho vyhlásenia (vynesenia).

§ 68.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia podpisuje predseda senátu a ten, kto ho vypracoval.

Ak nemôže predseda senátu písomné vyhotovenie rozhodnutia podpísať pre prekážku dlhšieho

trvania, podpíše ho za neho iný člen senátu. Dôvod, prečo podpis predsedu senátu chýba,

sa poznamená na písomnom vyhotovení rozhodnutia.

§ 69.

(1)

Pri usneseniach jednoduchej povahy, ktoré v úplnom rozsahu vyhovujú podanému návrhu

a ktoré nemusia byť odôvodnené, môže sa písomné vyhotovenie usnesenia nahradiť stručným

povoľovacím záznamom („Návrhu sa vyhovuje“).

(2)

V povoľovacom zázname sa ďalej uvedie, či sa má na zhotovenie rovnopisu vyhotovenia

rozhodnutia použiť predpísaný vzor („Návrhu sa vyhovuje, vzor č. ...“) alebo povoľovacia

pečiatka („Návrhu sa vyhovuje, peč.“).

(3)

Povoľovaciu pečiatku možno použiť, ak je poruke dostatočný počet rovnopisov písomného

podania alebo dostatočný počet rovnopisov rubier; tieto podania alebo tieto rubrá

musia obsahovať určitý návrh súhlasný s písomným podaním, ako aj právne poučenie o

opravnom prostriedku.

(4)

Ak je to potrebné, uvedie sa v povoľovacom zázname aj výška určených trov.

§ 70.

(1)

Povoľovacia pečiatka sa odtlačí na prednej strane rovnopisu písomného podania alebo

rubra.

(2)

Povoľovacia pečiatka má tento vzor

(Malý štátny znak.)

Usnesenie.

Návrhu sa vyhovuje. Trovy navrhovateľa sa určujú sumou.......... Kčs...... h.......

súd v ....................odd................... dňa.......................

§ 71.

Použitie návrhu usnesenia predloženého účastníkmi.

V občianskoprávnych veciach môžu účastníci pre urýchlenie vybavenia veci predložiť

súdu súčasne s podaním aj potrebné rovnopisy usnesenia, ktoré navrhujú a ktoré sa

má vydať bez vypočutia účastníkov. Ak sa tieto rovnopisy hodia, môže ich súd po prípadnom

doplnení použiť.

§ 72.

(1)

Rovnopisy vyhotovenia rozhodnutia (usnesenia o schválení súdnej pokonávky), listiny

o ustanovení poručníka alebo opatrovníka (

§ 253 ods. 2

,

§ 262 ods. 1 o. s .p.

), listiny o ustanovení správcu likvidačnej podstaty (

§ 581 o. s. p.

), úradné potvrdenia (vysvedčenia) (

§ 39

), doložka o právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia (

§§ 76 a 77

), overovacie doložky (

§ 152 ods. 2

,

§ 155 ods. 3

), ako aj všetky rovnopisy vybavenia určené pre súdy alebo úrady v cudzine opatrí

vedúci úradník oddelenia okrúhlou úradnou pečiatkou.

(2)

Rovnopisy vyhotovenia usnesenia v skrátenej forme (

§§ 69 a 70

) sa okrúhlou úradnou pečiatkou neopatrujú; okrúhlu úradnú pečiatku netreba použiť

ani vtedy, ak doložka o právoplatnosti alebo vykonateľnosti alebo overovacia doložka

je už opatrená malým štátnym znakom.

(3)

Ak sú rovnopisy uvedené v odseku 1 určené pre cudzinu, podpisuje ich predseda senátu

vlastnoručne; správnosť ostatných rovnopisov potvrdzuje vedúci úradník oddelenia.

§ 73.

Rovnopisy poukazov, ktorými sa nariaďuje vydanie peňazí alebo iných hodnôt, podpisuje

vlastnoručne predseda senátu; poukaz opatrí predseda súdu (sudca poverený vedením

pobočky) osemhrannou úradnou pečiatkou.

§ 74.

Vypravenie rovnopisov vyhotovenia rozhodnutia.

Rovnopisy vyhotovenia rozhodnutia majú byť vypravené s najväčším urýchlením, najneskoršie

však do pätnástich dní po vyhlásení (vynesení) rozhodnutia. Túto lehotu možno predĺžiť

len so súhlasom predsedu súdu.

§ 75.

Doručenie rozhodnutia súdu druhej stolice.

Rozhodnutie súdu druhej stolice sa zašle v potrebnom počte rovnopisov aj so spismi

súdu prvej stolice, ktorý zariadi jeho doručenie (

§§ 29

a

64 tr. p.

,

§§ 189

a

196 o. s. p.

).

§ 76.

Doložka o právoplatnosti rozhodnutia.

(1)

Len čo rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, zaznamená vedúci úradník oddelenia na

vyhotovení rozhodnutia túto skutočnosť, ako aj deň, kedy právoplatnosť nastala. Ak

sa rozhodnutie stalo právoplatným len zčasti, má sa to v zázname presne vyjadriť.

(2)

Záznam uvedený v odseku 1 sa urobí aj na rovnopisoch vyhotovenia rozhodnutia, ktorými

sa upovedomujú iné súdy alebo orgány štátnej správy; na žiadosť osoby, ktorej bol

rovnopis vyhotovenia rozhodnutia doručený ešte pred jeho právoplatnosťou, urobí sa

tento záznam aj na rovnopise, ktorý táto osoba predloží.

§ 77.

Doložka o vykonateľnosti rozhodnutia.

(1)

Na žiadosť osoby, ktorej bol doručený rovnopis vyhotovenia rozhodnutia alebo vydaný

rovnopis vyhotovenia schválenej súdnej pokonávky, vyznačí vedúci úradník oddelenia

vykonateľnosť rozhodnutia (súdnej pokonávky) na rovnopise, ktorý táto osoba predloží.

(2)

Vykonateľnosť rozhodnutia v trestných veciach vyznačuje vedúci úradník oddelenia

priamo na vyhotovení rozhodnutia, a to z úradnej povinnosti. Ustanovenie

§ 76 ods. 2

sa použije obdobne.

(3)

Ak je návrh na nariadenie exekúcie podaný na súde, ktorý ako rozhodujúci súd prvej

stolice sa zúčastnil vo veci, o ktorej bolo vydané rozhodnutie alebo uzavretá súdna

pokonávka, tvoriace exekučný titul, vyznačí vedúci úradník oddelenia spolu s ostatnými

náležitosťami určenými zákonom aj vykonateľnosť rozhodnutia a druh vymáhaného nároku

priamo na návrhu na nariadenie exekúcie, a to z úradnej povinnosti.

§ 78.

(1)

Doručenie písomnosti a jeho spôsob nariaďuje predseda senátu. K písomnostiam, doručenie

ktorých musí byť preukázané, sa pripojí doručenka.

(2)

Písomnosti sa zpravidla doručujú poštou ako listové zásielky, v naliehavých prípadoch

ako náhle zásielky.

(3)

Ak to predseda senátu uzná za výhodnejšie, vykoná sa doručenie súdnym doručovateľom.

(4)

Vo zvlášť naliehavých prípadoch môže predseda senátu požiadať o vykonanie doručenia

príslušný miestny národný výbor alebo, najmä pri nariadenom predvedení, príslušnú

súčasť národnej bezpečnosti (okresné alebo obvodné oddelenie verejnej bezpečnosti).

(5)

Ak sa má písomnosť doručiť pri nejakom úradnom úkone (napr. pri výkone exekúcie zexekvovaním

hnuteľných vecí), obstará jej doručenie orgán, ktorý má úkon vykonať; v takých prípadoch

sa doručenka nepripojuje a výkon doručenia sa osvedčí v zápisnici, ktorá bola spísaná

o úkone.

(6)

Adresát môže písomnosť prevziať aj na súde; jej prevzatie potvrdí vo spise.

(7)

Prokurátorovi sa písomnosti súdu doručujú v trestných veciach zpravidla zároveň so

spismi, aby do nich mohol nazrieť.

§ 79.

Niekoľko písomností pre jednu osobu možno doručiť na jednu doručenku len vtedy, ak

ide o tú istú vec.

§ 80.

Adresátovi možno písomnosti doručiť v byte, na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

§ 81.

Písomnosti určené súdom, orgánom štátnej správy, ústavom, podnikom alebo právnickým

osobám doručujú sa ich zamestnancom oprávneným prijímať písomnosti (podateľni). Ak

niet takých osôb, doručujú sa ktorémukoľvek prítomnému zamestnancovi, ktorý je ochotný

ich prijať.

§ 82.

(1)

Písomnosti, určené v trestnom konaní príslušníkom ozbrojených sborov v činnej službe,

sa doručujú prostredníctvom predstaveného týchto osôb. Ak nie je známy predstavený

vojakov v činnej službe, doručia sa také písomnosti prostredníctvom posádkovej správy;

ak nie je známy predstavený príslušníkov národnej bezpečnosti v činnej službe, doručia

sa také písomnosti prostredníctvom najbližšej súčasti národnej bezpečnosti.

(2)

Predseda senátu môže nariadiť, aby sa aj v jednotlivej občianskoprávnej veci doručovalo

spôsobom uvedeným v odseku 1.

(3)

Písomnosti, určené osobám, ktoré sú vo väzbe alebo na ktorých sa vykonáva trest,

doručujú sa prostredníctvom veliteľstva ústavu.

§ 83.

Písomnosti určené osobám, ktorým prislúcha právo exteritoriality, alebo osobám v bytoch

exteritoriálnych osôb, alebo v exteritoriálnych budovách alebo miestnostiach sa predložia

Ministerstvu spravodlivosti, ktoré zariadi ich doručenie.

§ 84.

Odopretie prijať doručované písomnosti.

(1)

Ak adresát odoprel písomnosť prijať, vráti ju doručovateľ súdu. Na doručenke uvedie

dátum a dôvod odopretia prijatia.

(2)

Ak uznal súd, že prijatie písomnosti bolo bezdôvodne odopreté, považuje sa písomnosť

za doručenú dňom, kedy prijatie bolo odopreté. Na tieto následky musí doručovateľ

adresáta upozorniť a na doručenke poznamenať, že sa tak stalo.

§ 85.

(1)

Ak adresát nebol zastihnutý v byte, kde sa mu má písomnosť doručiť, hoci sa zdržuje

v mieste doručenia, možno písomnosť doručiť každej dorastenej osobe v byte spolubývajúcej,

a keby taká osoba nebola, prenajímateľovi bytu alebo osobe poverenej v dome dozorom,

ak tam bývajú a sú ochotní písomnosť prijať.

(2)

Ak adresát nebol zastihnutý na pracovisku, kde sa má písomnosť doručiť, hoci sa zdržuje

v mieste doručenia, možno písomnosť určenú zamestnávateľovi doručiť každému jeho zamestnancovi,

ak je ochotný ju prijať; písomnosť určenú zamestnancovi možno doručiť jeho zamestnávateľovi

alebo zástupcovi zamestnávateľa alebo spoluzamestnancom, ak sú ochotní ju prijať.

(3)

V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 sa na obálke písomnosti uvedie osoba, ktorej

pri náhradnom doručení nesmie byť písomnosť doručená pre jej záujem na veci alebo

aj z iných dôvodov.

(4)

Ak sa adresát nezdržuje v mieste určenia a ak môže doručovateľ ihneď zistiť nové

miesto jeho pobytu, zašle písomnosť za adresátom, ak nie je na zásielke výslovne uvedené,

že doručenie mimo miesta určenia je vylúčené.

§ 86.

(1)

Ak nemožno doručiť písomnosť niektorým zo spôsobov uvedených v

§ 85 ods. 1 a 2

, uloží ju

a)

súdny doručovateľ

aa) na súde, ak doručuje v sídle súdu,

bb) na miestnom národnom výbore, ak doručuje mimo sídla súdu,

b)

orgán miestneho národného výboru na miestnom národnom výbore,

c)

poštový doručovateľ

aa) na poštovom úrade,

bb) ak nie je v mieste doručenia poštový úrad, na miestnom národnom výbore.

(2)

O uložení podľa odseku 1 upovedomí doručovateľ adresáta oznámením, ktoré zanechá

v jeho byte alebo na pracovisku, a ak to nie je možné, v schránke určenej pre prijímanie

jeho pošty. Ak niet takej schránky, pripevní oznámenie na dverách vchodu do jeho bytu

alebo na vhodnom mieste pracoviska a podľa možnosti upovedomí o tom aj osoby zo susedstva

alebo osoby zamestnané na pracovisku. Tieto okolnosti uvedie doručovateľ na doručenke,

poznamená, ktorého dňa a kde bola písomnosť uložená, a vráti doručenku súdu.

(3)

Deň, kedy bola písomnosť uložená, sa považuje za deň doručenia písomnosti. Také uloženie

má účinky doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.

§ 87.

Doručenie do vlastných rúk.

Do vlastných rúk adresáta musí sa písomnosť doručiť

1.

v prípadoch ustanovených zákonom [

§ 65 ods. 1 tr. p.

,

§ 13 ods. 1 písm. b)

,

§§ 232

,

261 ods. 2

,

§§ 324

,

377

,

389 ods. 2

,

§§ 420

,

423 ods. 2

,

§ 425 ods. 2

,

§ 470 ods. 2

,

§ 537 ods. 1 o. s. p.

],

2.

ak to uzná predseda senátu z dôležitých dôvodov za potrebné.

§ 88.

Náhradné doručenie pri doručení do vlastných rúk.

(1)

Ak nebol adresát, ktorému sa má písomnosť doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci

sa zdržuje v mieste doručenia, vyzve doručovateľ adresáta, aby bol v určitý deň a

hodinu prítomný na prijatie písomnosti. Výzvu zanechá v jeho byte alebo na pracovisku,

a ak to nie je možné, v schránke určenej pre prijímanie jeho pošty. Ak niet takej

schránky, pripevní výzvu na dverách vchodu do jeho bytu alebo na vhodnom mieste pracoviska

a podľa možnosti upovedomí o tom aj osoby zo susedstva alebo osoby zamestnané na pracovisku.

Ak nebude výzve vyhovené, uloží písomnosť

a)

súdny doručovateľ

aa) na súde, ak doručuje v sídle súdu,

bb) na miestnom národnom výbore, ak doručuje mimo sídla súdu,

b)

orgán miestneho národného výboru na miestnom národnom výbore,

c)

poštový doručovateľ

aa) na poštovom úrade,

bb) ak nie je v mieste doručenia poštový úrad, na miestnom národnom výbore.

(2)

O uložení podľa odseku 1 sa adresát upovedomí a súčasne sa upozorní, že si má doručovanú

písomnosť do troch dní prevziať.

(3)

Ak si adresát písomnosť v lehote troch dní neprevezme, považuje sa posledný deň tejto

lehoty za deň, keď bolo doručenie vykonané, aj keď sa adresát o uložení písomnosti

nedozvedel.

(4)

Ustanovenia odseku 1 tretej vety a odsekov 2 a 3 nemožno použiť pri doručení písomností,

pri ktorých je náhradné doručenie podľa ustanovenia

§ 65 ods. 2 druhá veta tr. p.

vylúčené. V týchto prípadoch sa doručenka nápadne označí „Uloženie písomnosti vylúčené“.

§ 89.

Podávanie doporučených zásielok.

(1)

Pri doručovaní do vlastných rúk adresáta sa použijú doručenky zvlášť označené (modrým

pruhom).

(2)

Zásielky so zvlášť označenými doručenkami sa podávajú na poštu vždy doporučene.

(3)

Trestné spisy sa zasielajú ako zapísané zásielky (doporučené-balíkové); rovnako sa

zasielajú v odôvodnených prípadoch aj spisy v občianskoprávnych veciach.

§ 90.

(1)

Účastník, ktorý sa osobne ustanovil na súde, pretože to bolo účelné na uplatnenie

alebo na obranu jeho práva, má proti osobám, voči ktorým má nárok na náhradu trov

konania (

§§ 129 až 132 o. s. p.

), nárok na náhradu potrebných výdavkov, a účastníci, ktorí sú v pracovnom pomere,

tiež nárok na náhradu ušlej mzdy.

(2)

K potrebným výdavkom účastníka náleží

a)

cestovné (

§§ 91 až 93

),

b)

stravné (

§ 94

),

c)

nocľažné (

§ 95

).

(3)

Náhrada ušlej mzdy sa poskytuje vo výške priemerného zárobku dosiahnutého v poslednom

mzdovom zúčtovacom období. Výšku ušlej mzdy je účastník povinný preukázať potvrdením

zamestnávateľa.

(4)

Ak účastník postihnutý ťažkou telesnou chorobou alebo vadou, ako aj v iných podobných

prípadoch potrebuje sprievodcu, tvoria potrebné výdavky sprievodcu a jeho ušlá mzda

súčasť trov konania účastníka.

§ 91.

(1)

Nárok na cestovné má len účastník, ktorý nebýva v mieste konania.

(2)

Účastníkovi sa nahradia skutočné cestovné výdavky, najviac však cestovné za najnižšiu

vozovú triedu verejného hromadného dopravného prostriedku. Cestovné za použitie rýchlika

(rýchlikového vlaku, rýchlikového autobusu) sa nahradzuje pri vzdialenostiach nad

100 km, inak len vtedy, keby sa účastník so zreteľom na čas konania nemohol včas ustanoviť

na miesto konania, alebo ak sa použitím rýchlika docielia vyššie úspory na nocľažnom

alebo na náhrade ušlej mzdy.

(3)

Účastníkovi postihnutému ťažkou telesnou chorobou alebo vadou, ako aj v iných podobných

prípadoch sa môže nahradiť i cestovné vyššej vozovej triedy.

§ 92.

(1)

Ak účastník (

§ 91

) pri väčšej vzdialenosti miesta konania od stanovišťa verejného hromadného dopravného

prostriedku musel použiť ešte aj miestny verejný hromadný dopravný prostriedok, nahradzuje

sa mu aj miestne prepravné.

(2)

Miestne prepravné sa nahradzuje aj účastníkovi, ktorý býva v mieste konania, ak pre

vzdialenosť miesta konania od miesta svojho bydliska alebo pracoviska použil miestny

verejný hromadný dopravný prostriedok.

§ 93.

Ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak, než verejným hromadným

dopravným prostriedkom, poskytne sa účastníkovi pri ceste

1.

peši alebo cestovným kolom náhrada v sume 2 Kčs za každý kilometer,

2.

najatým povozom (motorovým vozidlom) náhrada skutočne vzniknutých výdavkov do obvyklej

výšky,

3.

vlastným povozom (motorovým vozidlom) náhrada vo výške dvoch tretín obvyklých výdavkov

za najatý povoz (motorové vozidlo).

§ 94.

Nárok na stravné prislúcha len účastníkovi, ktorý nebýva v mieste konania, ak trvá

jeho pobyt v tomto mieste aj s cestou tam a zpät dlhšie ako 6 hodín. V takom prípade

má účastník nárok, ak trval pobyt

6 alebo viac hodín, na stravné v sume ......... 35 Kčs,

viac než 10 hodín, na stravné v sume ......... 60 Kčs,

viac než 14 hodín, na stravné v sume ......... 100 Kčs.

§ 95.

(1)

Nárok na nocľažné prislúcha len účastníkovi, ktorý nebýva v mieste konania, ak sa

so zreteľom na čas konania musel ubytovať mimo domova.

(2)

Nocľažné robí 70 Kčs za každú noc. Ak nestačí toto nocľažné na úhradu potrebného

výdavku za ubytovanie, nahradzuje sa tento výdavok v preukázanej výške. Za noc, ktorú

účastník so zreteľom na čas konania použije na cestovanie, prislúcha mu nocľažné len

vtedy, ak sa musí v tej istej noci ubytovať pre včasný príchod alebo neskorý odchod.

§ 96.

(1)

Na určenie výšky potrebných výdavkov a ušlej odmeny za prácu, ktoré je obvinený povinný

poškodenému na jeho žiadosť nahradiť [

§ 68 ods. 1 písm. c) tr. p.

], na určenie trov zákonného zástupcu účastníka alebo poškodeného alebo ich zmocnencov,

ktorí nie sú advokátmi, na určenie trov opatrovníka ustanoveného pre účastníka alebo

pre poškodeného, ako aj na určenie výšky svedočného (

§ 113a ods. 1 tr. p.

,

§ 107 ods. 1 o. s. p.

) použijú sa ustanovenia

§§ 90 až 95

obdobne.

(2)

Rozhodovanie o svedočnom v občianskoprávnych veciach môže predseda senátu sveriť

vedúcemu úradníkovi oddelenia (

§ 107 ods. 2

,

§ 677 o. s. p.

).

§ 97.

(1)

Ak dôjde v konaní na súde k zaisteniu majetku obvineného (

§ 283 tr. p.

), predseda senátu bez meškania požiada okresný národný výbor, v obvode ktorého mal

obvinený svoje posledné bydlisko, a ak nie je posledné bydlisko známe, okresný národný

výbor, v obvode ktorého je taký majetok, aby zabezpečil zaistený majetok podľa smerníc

o tom vydaných; zároveň upovedomí o zaistení majetku súčasť národnej bezpečnosti (predstaveného

-

§ 76 ods. 2 tr. p.

), ktorá podala na obvineného trestné oznámenie. Ak je obvinený na slobode, zašle

súd usnesenie o zaistení majetku príslušnému národnému výboru vo dvoch vyhotoveniach

so žiadosťou o doručenie usnesenia obvinenému.

(2)

Ak nejaká osoba oznámi súdu, ktorý nariadil zaistenie majetku, že má vo svojej moci

veci, ktoré patria k zaistenému majetku (

§ 284 ods. 2 tr. p.

), súd o tom upovedomí okresný národný výbor (odsek 1).

(3)

Pri zaisťovaní hnuteľných vecí obvineného, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie nárokov

poškodeného vzniknutých z trestného činu (

§ 49 ods. 1 tr. p.

), postupuje súd podľa ustanovení

§§ 127

,

128 ods. 2

a

§ 130 tr. p.

§ 98.

Nariadenie výkonu exekúcie.

(1)

Ak má exekúciu vykonať výkonný úradník (

§ 431 o. s. p.

), predloží vedúci úradník exekučného oddelenia príslušný spis výkonnému oddeleniu;

osobitný príkaz sudcu na výkon exekúcie nie je potrebný.

(2)

Ak má exekúciu vykonať výkonný úradník dožiadaného súdu, nariadi sudca, ktorý na

tomto súde obstaráva exekučnú agendu, aby exekučný úkon bol vykonaný (exekučný príkaz);

príkaz sa dáva na zaslanom rovnopise vyhotovenia usnesenia, ktorým bola exekúcia nariadená.

(3)

Osobitné pokyny, ktoré sa týkajú vykonania exekučného výkonu, (napríklad určenie

času a miesta výkonu), uvedie sudca, ak ich nedá výkonnému úradníkovi ústne, priamo

na spise (odsek 1) alebo na exekučnom príkaze (odsek 2). Zároveň so spisom alebo s

exekučným príkazom sa odovzdajú výkonnému oddeleniu usnesenia a iné písomnosti, ktoré

sa majú doručiť pri výkone exekúcie (napríklad

§ 510 ods. 1 o. s. p.

).

(4)

Ak má výkonný úradník pochybnosti, ako najlepšie vyhovieť príkazu sudcu, vyžiada

si od neho ústne poučenie. Toto ustanovenie sa použije, najmä ak má výkonný úradník

pochybnosti, či vykonaním exekučného úkonu nebudú dotknuté dôležité záujmy štátu alebo

všeobecné hospodárske záujmy.

(5)

Ak nie je na súde zriadené samostatné výkonné oddelenie, vykonáva pôsobnosť, ktorá

inak prislúcha vedúcemu výkonného oddelenia, vedúci exekučného oddelenia.

§ 99.

Opatrenia na zachovanie poriadku pri exekúcii.

(1)

Výkonný úradník je oprávnený urobiť všetky opatrenia, ktoré sú potrebné, aby pri

jednotlivých exekučných úkonoch bol zachovaný poriadok.

(2)

Osoby, ktoré rušia exekučný úkon, výkonný úradník odstráni z miesta úkonu, aj keď

sa zúčastnia na výkone exekúcie.

(3)

Ak nemôže výkonný úradník sám urobiť poriadok pri výkone exekúcie, požiada o podporu

najbližšiu súčasť národnej bezpečnosti.

§ 100.

Účasť vymáhajúceho veriteľa.

(1)

Ak požiadal o to vymáhajúci veriteľ, upovedomí ho výkonný úradník, kedy a kde sa

exekučný úkon vykoná.

(2)

Ak sa vymáhajúci veriteľ v určenom čase neustanoví na miesto, kde sa má exekučný

úkon vykonať, vykoná sa úkon v jeho neprítomnosti.

§ 101.

Odklad a zrušenie exekúcie.

(1)

Ak bola exekúcia odložená alebo zrušená (

§§ 443 až 445 o. s. p.

) alebo ak bolo nariadené pokračovať v odloženej exekúcii, treba o tom upovedomiť

výkonné oddelenie. Výkonný úradník, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie, ihneď zariadi

všetko potrebné.

(2)

Ak bola exekúcia odložená, pokračuje výkonný úradník vo výkone exekúcie až na osobitný

príkaz sudcu. To platí aj vtedy, ak odloženie exekúcie bolo urobené závislým na složení

primeranej zábezpeky (

§ 444 o. s. p.

).

§ 102.

Výkon exekúcie v dňoch pracovného pokoja a v noci.

(1)

V dňoch pracovného pokoja a v noci smie výkonný úradník vykonať exekučné úkony len

vtedy, ak s tým vysloví súhlas sudca.

(2)

Súhlas sa dáva písomne na vyhotovení usnesenia, ktorým bola nariadená exekúcia.

§ 103.

Zároveň s doručením rovnopisu vyhotovenia usnesenia, ktorým bola nariadená exekúcia

zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľné veci nezapísané vo verejnej knihe

(

§ 452 o. s. p.

), upovedomí výkonný úradník účastníkov o čase a mieste, kedy a kde sa vykoná exekučné

opísanie.

§ 104.

(1)

V zápisnici o exekučnom opísaní sa okrem predpísaných náležitostí (

§§ 66

,

68

,

452 ods. 1 a 2 o. s. p.

) uvedú jednotlivé nehnuteľné veci podľa čísla katastrálnych parciel, spôsob ich obrobenia,

ich výmera a hranice; ak ide o stavby, uvedie sa ich popisné číslo a spôsob ich užívania.

(2)

Spolu s nehnuteľnou vecou sa podľa predpisov o zexekvovaní hnuteľných vecí (

§ 509 o. s. p.

) opíše jej príslušenstvo.

§ 105.

Ak nesúhlasí skutočný stav nehnuteľnej veci s údajmi výpisu z katastru (napr. ak sa

parcela užíva inak, než ako je vyznačené, alebo ak prešlo vlastníctvo predajom, zámenou

a pod. na inú osobu), odkáže sa v zápisnici o exekučnom opísaní na odchýlky od výpisu

z katastra.

§ 106.

Poznamenanie exekučného záložného práva v zápisnici o skoršom zexekvovaní (

§ 455 o. s. p.

) vykoná výkonný úradník. V poznámke sa uvedie meno, priezvisko a bydlisko vymáhajúceho

veriteľa, na návrh ktorého sa vykonáva ďalšie zexekvovanie a výška vymáhanej pohľadávky.

§ 107.

(1)

Ak bola nariadená dražba nehnuteľnej veci nezapísanej vo verejnej knihe (

§ 507 o. s. p.

), vykoná sa exekučné opísanie tejto nehnuteľnej veci (

§ 452 o. s. p.

) spolu s jej odhadom.

(2)

Exekučné opísanie netreba vykonávať, ak sa žiada o nariadenie dražby nehnuteľnej

veci, ktorá bola už exekučne opísaná pri zriadení exekučného záložného práva pre pohľadávku

vymáhajúceho veriteľa.

(3)

Nariadenie dražby sa poznamená v zápisnici o exekučnom opísaní; v prípade uvedenom

v odseku 2 sa poznamená nariadenie dražby v zápisnici o predchádzajúcom exekučnom

opísaní.

§ 108.

Ak súd upustí od odhadu (

§ 464 o. s. p.

), vykoná sa exekučné opísanie nehnuteľnej veci nezapísanej vo verejnej knihe poznámkou

na zápisnici o skoršom exekučnom opísaní; výsledok skoršieho exekučného opísania a

odhadu sa vezme za základ dražobného konania.

§ 109.

(1)

Pred vyzvaním, aby sa dražilo (

§ 482 o. s. p.

), oznámi sudca vedúci dražbu

a)

výšku daní, verejných dávok, poistného národného poistenia, pohľadávok z pracovného

(učebného) pomeru [

§ 494 ods. 1 písm. a) a b) o. s. p.

],

b)

prejavy, ktoré urobili veritelia o uspokojení svojich nárokov [

§ 469 písm. i) o. s. p.

],

c)

výšku úverových pohľadávok (

§ 498 ods. 2 o. s. p.

),

d)

sumu, o ktorú môžu dražitelia zvyšovať ponuky.

(2)

Okrem toho dá sudca na dotaz všetky potrebné vysvetlenia, najmä o pohľadávkach a

bremenách viaznúcich na nehnuteľnej veci, ako aj o všetkých ostatných pomeroch súvisiacich

s nehnuteľnou vecou, pokiaľ sú zo spisu zjavné.

§ 110.

(1)

Pri dražbe nehnuteľnej veci (

§§ 483 až 486 o. s. p.

) môžu dražitelia zvyšovať ponuky najmenej o sumu určenú v

§ 109 ods. 1 písm. d)

.

(2)

Sudca upozorní dražiteľov, že vyhlási dražbu za skončenú, ak ani po druhej výzve

nebude urobená vyššia ponuka, ak je jej podanie inak prípustné.

(3)

Ak nebola urobená vyššia ponuka v piatich minútach po druhej výzve, sudca draženie

skončí; prv než draženie skončí, oznámi ešte raz hlasito poslednú ponuku.

(4)

Ak neboly vznesené námietky proti priklopnutiu tomu, kto urobil najvyššiu ponuku,

priklopne mu nehnuteľnosť.

§ 111.

V zápisnici o dražbe nehnuteľných vecí sa okrem predpísaných náležitostí (

§§ 66

a

68 o. s. p.

) uvedú najmä

1.

mená, priezviská a bydliská dražiteľov a ich zmocnencov, výška a druh zábezpeky,

ktorú dražitelia složili, a zistenie, kto nie je povinný skladať zábezpeku,

2.

všetky ponuky, bez ohľadu na to, či boly súdom pripustené alebo odmietnuté,

3.

rozhodnutie o priklopnutí,

4.

potvrdenie dražiteľov, že im bola zábezpeka vrátená.

§ 112.

V usnesení o priklopnutí (

§ 488 o. s. p.

) sa uvedie vydražená nehnuteľná vec, príslušenstvo prechádzajúce na výdražcu, meno

a priezvisko výdražcu a ponuka, za ktorú mu bola nehnuteľná vec priklopnutá.

§ 113.

Uvedenie výdražcu do držby vydraženej nehnuteľnej veci (

§ 478 ods. 1 o. s. p.

) alebo odňatie nehnuteľnej veci výdražcovi (

§ 478 ods. 2 o. s. p.

) vykoná, ak je to potrebné, na príkaz sudcu výkonný úradník podľa obdoby predpisov

o výkone exekúcie vyprataním nehnuteľnej veci (

§§ 555 a nasl. o. s. p.

).

§ 114.

(1)

Usnesenie o nariadení exekúcie sa doručí dlžníkovi až pri exekučnom výkone (

§ 510 ods. 1 o. s. p.

,

§ 78 ods. 5

).

(2)

Ak nebol dlžník pri exekučnom výkone prítomný, doručí mu výkonný úradník toto usnesenie

ihneď po skončení výkonu náhradne (

§§ 85, 86

) zároveň s doručením upovedomenia o výsledku výkonu.

§ 115.

(1)

V zápisnici o výkone exekúcie sa okrem predpísaných náležitostí (

§§ 66

,

68

a

509 o. s. p.

) uvedie najmä

a)

soznam a opísanie vecí, ktoré boly zexekvované pre vymáhanú pohľadávku vymáhajúceho

veriteľa, pričom sa pri každej jednotlivej veci uvedie, aký výťažok možno jej predajom

asi dosiahnuť,

b)

soznam a opísanie vecí, ktoré neboly zexekvované preto, že sú z exekúcie vylúčené

(

§ 511 o. s. p.

), alebo preto, že sú príslušenstvom nehnuteľnej veci (

§ 516 o. s. p.

),

c)

či ďalšie hnuteľné veci neboly zexekvované preto, že neboly najdené ďalšie zexekvovateľné

veci, alebo preto, že to nebolo potrebné pre uspokojenie nároku vymáhajúceho veriteľa

(

§ 439 ods. 1 o. s. p.

).

(2)

Zexekvované veci sa opíšu takým spôsobom, aby bolo možné zistiť ich totožnosť a aby

bola vylúčená ich zámena.

(3)

Z prejavov, ktoré urobily iné osoby, najmä o tom, že majú k hnuteľnej veci právo,

ktoré nepripúšťa výkon exekúcie (

§ 442 o. s. p.

), alebo že majú k nej záložné alebo zádržné právo, ako aj z prejavu dlžníka, že zexekvované

veci náležia niekomu inému, sa uvedie v zápisnici len podstatný obsah.

§ 116.

(1)

Ak sa majú zexekvovať len hnuteľné veci, ktoré sú už v zápisnici o výkone exekúcie

spísané a opísané pre inú pohľadávku, zexekvuje ich výkonný úradník dodatkovou poznámkou

k zápisnici o výkone exekúcie (

§ 509 ods. 1 druhá veta o. s. p.

); v poznámke uvedie meno, priezvisko a bydlisko vymáhajúceho veriteľa, na návrh ktorého

sa vykonáva ďalšie zexekvovanie, a výšku vymáhanej pohľadávky. Ak neboly niektoré

z vecí skôr zexekvovaných nájdené, nezexekvujú sa už znova; výkonný úradník v poznámke

iba uvedie, kde tieto veci podľa tvrdenia dlžníka alebo iných osôb pri výkone prítomných

teraz sú, a z akého dôvodu.

(2)

Ďalšie veci sa zexekvujú len pokiaľ je to potrebné pre uspokojenie vymáhajúceho veriteľa;

pritom treba prihliadať na okolnosti rozhodujúce o rozsahu zexekvovania, najmä na

cenu zexekvovaných vecí, na výšku predchádzajúcich pohľadávok a na novopribudnutý

vymáhaný nárok. Soznam a opísanie týchto vecí sa uvedie v dodatku ku skoršej zápisnici.

§ 117.

(1)

O výsledku exekučného výkonu musí byť upovedomený ako vymáhajúci veriteľ, tak aj

dlžník, i keď nedošlo k zexekvovaniu žiadnej veci. Osobitné upovedomenie vymáhajúceho

veriteľa aj dlžníka nie je potrebné, ak boli pri exekučnom výkone prítomní.

(2)

Ak dlžník nebol pri exekučnom výkone osobne prítomný, doručí mu výkonný úradník písomné

upovedomenie o výsledku výkonu ihneď po skončení výkonu náhradne (

§§ 85, 86

), a to spolu s doručením usnesenia o nariadení exekúcie.

(3)

Ak treba dlžníka upovedomiť o výsledku výkonu a ak došlo pri výkone k zexekvovaniu

nejakej veci, musí písomné upovedomenie obsahovať aj upozornenie podľa

§ 121

.

§ 118.

Ak neboly pri exekučnom výkone nájdené zexekvovateľné veci alebo ak zexekvované veci

zrejme nepostačujú na uspokojenie vymáhajúceho veriteľa, zistí výkonný úradník dotazom

na dlžníka alebo na iné pri výkone prítomné osoby, kde je dlžník zamestnaný; výsledok

poznamená v zápisnici o výkone. Ak nebol pri výkone prítomný vymáhajúci veriteľ, oznámi

mu súd zároveň s upovedomením o výsledku výkonu aj skutočnosti, týkajúce sa zamestnania

dlžníka, ak sa vymáha úhrada na osobné potreby alebo ak je to inak so zreteľom na

osobu vymáhajúceho veriteľa vhodné.

§ 119.

(1)

Zexekvované veci, okrem peňazí najdených u dlžníka, sa ponechajú na mieste, kde boly

zexekvované; ak sú pre to dôležité dôvody, vezmú sa na návrh vymáhajúceho veriteľa

do úschovy. Trovy spojené s uschovaním znáša bez ujmy nároku na ich náhradu vymáhajúci

veriteľ.

(2)

Pokiaľ sa zexekvované veci na to hodia, uložia sa na súde, inak sa odovzdajú uschovávateľovi

alebo dražobni alebo ústavu, ktorý sa zaoberá takýmto uschovávaním.

(3)

Ak neurčí sudca už vopred osobu, ktorá je spôsobilá a ochotná zexekvované veci uschovať,

určí vhodného uschovávateľa - s výhradou dodatočného schválenia sudcom - výkonný úradník.

(4)

Uschovávateľ potvrdí prevzatie vecí a podpíše zápisnicu o výkone exekúcie alebo osobitnú

zápisnicu spísanú o vykonanom uschovaní; ak o to žiada, vydá sa mu soznam vecí, ktoré

mu boly sverené.

§ 120.

Návrh na uschovanie urobený pri výkone zexekvovania, ako aj vykonanie uschovania s

uvedením mena, priezviska, zamestnania a bydliska uschovávateľa, dohovor o náhrade

a potvrdenie o prijatí zapíšu sa do zápisnice o výkone exekúcie alebo do dodatku k

nej.

§ 121.

Ak zexekvované veci neboly vzaté do úschovy, upozorní výkonný úradník dlžníka alebo

osoby miesto neho zastihnuté, že zexekvované veci nesmú byť poškodené, zničené, odstránené

alebo scudzené a že také konanie je trestné.

§ 122.

Pri predaji zexekvovaných vecí, ktoré podliehajú skaze, z voľnej ruky (

§ 515 o. s. p.

) môže si výkonný úradník vyžiadať súčinnosť miestneho národného výboru.

§ 123.

(1)

Ak všeobecné právne predpisy ustanovujú, že vec pred predajom v akejkoľvek dražbe

má byť ponúknutá socialistickej právnickej osobe na prevzatie za odhadnú alebo úradne

určenú cenu, upovedomí ju výkonný úradník o konaní dražby doručením oznámenia podľa

§ 518 ods. 2 o. s. p.

(dražobnej vyhlášky); zároveň ju poučí, že môže až do začatia dražby vec prevziať

za odhadnú alebo úradne určenú cenu. Pri určení dražobného termínu treba v týchto

prípadoch dbať na to, aby dražobná vyhláška bola socialistickej právnickej osobe doručená

pokiaľ možno osem dní pred konaním dražby. Ak neurobí socialistická právnická osoba

do začatia dražby ponuku na prevzatie, vykoná výkonný úradník dražbu veci.

(2)

Ak ide o veci podliehajúce skaze, upovedomí v prípadoch uvedených v odseku 1 výkonný

úradník socialistickú právnickú osobu o nastávajúcom predaji z voľnej ruky. Ak neurobí

socialistická právnická osoba bez meškania ponuku na prevzatie, predá výkonný úradník

vec z voľnej ruky. Ustanovenie

§ 122

sa použije obdobne.

§ 124.

Tam, kde je pre nadobudnutie jednotlivých vecí predpísané, že osoby musia mať na nadobudnutie

určité oprávnenie, smie výkonný úradník predať vec len tomu, kto má také oprávnenie.

§ 125.

(1)

Súd určí termín dražby; v dražobnej vyhláške sa uvedie miesto a čas dražby, označenie

vecí daných do dražby, a to podľa ich druhu, a miesto, kde ich možno pred dražbou

prezrieť.

(2)

Výkonný úradník povolaný vykonať dražbu sa včas pred dražbou presvedčí, či bola riadne

oznámená; ak zistí závady, oznámi ich ústne sudcovi.

§ 126.

Odhad zexekvovaných vecí (

§ 517 ods. 2 o. s. p.

) vykonávajú stáli prísažní znalci zapísaní do soznamu stálych prísažných znalcov

vedeného na krajskej súdnej správe.

§ 127.

(1)

Ak je potrebné, aby zexekvované veci boly pred predajom odhadnuté, určí výkonný úradník

znalca, a to zpravidla podľa vopred určeného poradia.

(2)

Pri predaji vecí menšej ceny možno, ak je to potrebné, pribrať za znalca aj osobu,

ktorá nie je zapísaná v sozname, alebo upustiť od pribratia znalca, ak je výkonný

úradník spôsobilý spoľahlivo odhadnúť veci sám.

§ 128.

(1)

Po začatí dražby vyzve výkonný úradník záujemcov, aby dražili. Dražba trvá, dokiaľ

dražitelia ponúkajú; dražitelia sú viazaní svojimi ponukami, dokiaľ nebola urobená

vyššia ponuka. Výkonný úradník je povinný dražiteľov upozorniť, že vyhlási dražbu

za skončenú, ak ani po druhej výzve nebude urobená vyššia ponuka. Ak nebola ani po

druhej výzve urobená vyššia ponuka, priklopne výkonný úradník vec poslednému ponúkateľovi.

(2)

Prv ako priklopne, oznámi výkonný úradník ešte raz hlasito poslednú ponuku.

§ 129.

(1)

Ak sa dražba skončila, pretože výťažok dosiaľ predaných vecí postačuje na uspokojenie

vymáhajúcich veriteľov, odovzdajú sa nepredané zexekvované veci dlžníkovi alebo inej

osobe, ktorá je oprávnená ich prijať.

(2)

Ak sa na dražbe nedosiahla úplná úhrada vymáhaných pohľadávok s príslušenstvom, odovzdajú

sa zexekvované veci, ktoré nikto nekúpil, ak boly predtým uschované, opäť uschovávateľovi

alebo sa uložia na súde.

§ 130.

(1)

V zápisnici o dražbe zexekvovaných vecí sa okrem predpísaných náležitostí (

§§ 66

a

68 o. s. p.

) uvedie najmä

a)

ktoré veci boly vyvolané a pod akými bežnými číslami sú zapísané v zápisnici o výkone

exekúcie,

b)

aká bola odhadná alebo úradne určená cena jednotlivých zexekvovaných vecí a aká bola

najnižšia ponuka,

c)

aká najvyššia ponuka za jednotlivé veci sa dosiahla a kto ich vydražil,

d)

ktoré z vyvolaných vecí sa nepredaly a ako sa s nimi naložilo,

e)

či dražobný výťažok bol vydaný vymáhajúcemu veriteľovi alebo uložený na súde.

(2)

Jednotlivé ponuky sa v zápisnici neuvádzajú; výdražcovia zápisnicu nepodpisujú.

§ 131.

(1)

Na výkon predaja zexekvovaných hnuteľných vecí môžu byť zriadené súdne dražobne.

Ich sídla a obvod pôsobnosti určí minister spravodlivosti.

(2)

Pokiaľ ide o vlastný výkon predaja, je súdna dražobňa pod dozorom predsedu ľudového

súdu s právomocou v občianskoprávnych veciach, v sídle ktorého je zriadená.

§ 132.

Usnesenie, ktorým bola nariadená exekúcia na peňažnú pohľadávku alebo plat (

§§ 527 a nasl. o. s. p.

), doručí sa poddlžníkovi s poučením, že dňom doručenia tohto usnesenia je síce povinný

dlžníkovu pohľadávku zadržať alebo príslušné sumy z dlžníkovho platu srážať, že však

zadržané peniaze smie vyplatiť až vtedy, keď dostane od súdu upovedomenie, že usnesenie,

ktorým bola exekúcia nariadená, sa stalo právoplatným. Toto upovedomenie sa doručí

aj vymáhajúcemu veriteľovi.

§ 133.

Pri zexekvovaní pohľadávok zo zmeniek a iných cenných papierov (

§ 547 o. s. p.

) sa postupuje podľa

§§ 114 až 117

.

§ 134.

Exekúcia na iné majetkové práva.

(1)

Zexekvovanie iných majetkových práv (

§ 550 o. s. p.

) než pohľadávok a nárokov na vydanie alebo dodanie hnuteľných vecí (napr. zexekvovanie

požívacieho práva a. p.) sa vykoná zpravidla tým, že sa dlžníkovi zakáže týmto právom

nakladať; ak sú na základe práva, ktoré sa má zexekvovať, povinné iné osoby niečo

vykonať, zakáže sa im plniť.

(2)

Ak nariadi súd exekučné opísanie práva, na ktoré sa vedie exekúcia, vykoná sa opísanie

primerane podľa predpisov o zexekvovaní hnuteľných vecí (

§§ 115 a 116

); najmä sa právo, ktoré sa má zexekvovať, zovrubne opíše podľa svojho obsahu a rozsahu

a odkáže sa pritom na listiny, ktoré sú snáď o tom zriadené. Zároveň sa zovrubne uvedú

vzájomné plnenia, ktoré je dlžník so zreteľom na toto právo povinný konať.

§ 135.

O výkone exekúcie na vydanie alebo dodanie hnuteľných vecí (

§ 553 o. s. p.

) spíše výkonný úradník zápisnicu, v ktorej sa okrem predpísaných náležitostí (

§§ 66

a

68 o. s. p.

) uvedie najmä

1.

označenie veci odňatej dlžníkovi alebo tretej osobe, ak bola ochotná ju vydať, a

ak je viac vecí, ich presný soznam alebo údaje o ich počte, miere, váhe a pod.,

2.

či vec bola odovzdaná alebo zaslaná veriteľovi, alebo prečo sa tak nestalo, a ako

bola vykonaná úschova.

§ 136.

Ak tretia osoba nie je ochotná vec vydať, uvedie sa to v zápisnici a vec sa neodníme.

Táto osoba sa zároveň vyzve, aby sa vyjadrila, z akého právneho dôvodu je vec v jej

moci; jej vyjadrenie sa uvedie v zápisnici.

§ 137.

Exekúcia vyprataním.

Ak veci, ktoré sa majú pri vyprataní odstrániť (

§ 557 prvá veta o. s. p.

) podliehajú skaze, predá ich výkonný úradník z voľnej ruky (

§ 515 o. s. p.

), ak povinná strana a v jej neprítomnosti jej zmocnenec alebo dorastená osoba jej

domácnosti ich nechce alebo nemôže prevziať. Ustanovenie

§ 122

sa použije obdobne.

§ 138.

Usnesenie o nariadení exekučnej likvidácie (

§ 576 o. s. p.

) doručí súd

1.

miestnemu a okresnému národnému výboru a okresnému prokurátorovi, v obvode ktorých

má dlžník bydlisko (sídlo), podnik a nehnuteľný majetok,

2.

Ústrednej národnej poisťovni a jej územným organizačným složkám, v obvode ktorých

má dlžník bydlisko (sídlo) a podnik, ako aj Štátnemu úradu dôchodkového zabezpečenia,

3.

štátnym sporiteľniam (pobočkám Štátnej banky československej), v obvode ktorých má

dlžník bydlisko (sídlo) a podnik,

4.

poštovým úradom, v obvode ktorých má dlžník bydlisko (sídlo) a podnik (závody), a

správca podstaty bydlisko,

5.

železničným, lodným a leteckým staniciam, ktoré dlžníkovi (podniku, závodom) zpravidla

dodávajú zásielky,

6.

ak je dlžníkom právnická osoba, kompetentnému dozornému orgánu,

7.

ak je dlžníkom advokát (advokátsky koncipient), advokátskej poradni, ktorej je členom

(zamestnancom), ďalej Ústrediu advokátskych poradní a Ministerstvu spravodlivosti,

8.

ak je dlžníkom lekár alebo zverolekár, krajskému národnému výboru, v obvode ktorého

vykonáva povolanie,

9.

ak je dlžníkom verejný činiteľ, kompetentnému dozornému orgánu.

§ 139.

Pred usnesením o nariadení likvidácie vykoná sudca urýchlene výsluchy a vyšetrenie

potrebné na to, aby sa posúdila spôsobilosť osoby navrhnutej za správcu podstaty (

§ 581 o. s. p.

). Ak nebol podaný návrh na vymenovanie správcu podstaty alebo ak nie je navrhnutá

osoba spôsobilá na vykonávanie tejto funkcie, ustanoví súd správcu podstaty po vypočutí

miestneho národného výboru.

§ 140.

Súd vydá správcovi podstaty listinu o jeho ustanovení; správca, než sa ujme svojej

funkcie, prisľúbi sudcovi podaním ruky, že bude svoje povinnosti plniť svedomite.

Složenie sľubu sa poznamená na listine o jeho ustanovení.

§ 141.

(1)

Súd dozerá na činnosť správcu podstaty a nazerá do jeho spisov a účtov.

(2)

Z dôležitých dôvodov môže súd z úradnej povinnosti alebo na návrh pozbaviť správcu

podstaty jeho funkcie a ustanoviť nového správcu.

§ 142.

(1)

Za správu podstaty sa priznáva správcovi odmena v sume od 1000 Kčs do 10.000 Kčs;

ak je predmetom exekučnej likvidácie rozsiahly majetok, vyžadujúci zvlášť obťažnú

činnosť správcu podstaty, môže byť priznaná odmena až do sumy 50.000 Kčs. Pri určovaní

výšky odmeny prihliadne sudca ako na složitosť a obťažnosť veci, tak aj na rozsah,

spôsob a výsledky činnosti správcu podstaty.

(2)

Ak v likvidačnom konaní boli činní postupne niekoľkí správcovia podstaty, rozdelí

sa odmena medzi nich podľa ich dohody. Ak sa nedohodnú, rozdelí odmenu medzi nich

sudca, prihliadajúc na mieru účasti každého z nich na konaní a na výsledky jeho činnosti.

§ 143.

V odmene podľa

§ 142

nie je zahrnutá odmena správcu podstaty za účasť v konaní o žalobách a v exekučnom

konaní, vykonávaných v prospech likvidačnej podstaty, ani odmena za jeho práce vykonávané

v správnom konaní. Za tieto úkony prislúcha správcovi osobitná odmena určená podľa

predpisov platných pre tieto úkony.

§ 144.

Okrem odmeny prislúcha správcovi podstaty náhrada hotových výdavkov (

§ 582 ods. 3 o. s. p.

), ak ich vynaloženie bolo potrebné a ak ich správca podstaty riadne doloží.

§ 145.

(1)

Písomný styk súdov s cudzozemskými súdmi a úradmi sa deje prostredníctvom Ministerstva

spravodlivosti, ak neustanovuje medzinárodná smluva niečo iné.

(2)

K žiadosti o právnu pomoc zasielanej do cudziny sa spisy nepripojujú.

§ 146.

Ak medzinárodná smluva neustanovuje niečo iné, majú sa žiadosti o právnu pomoc zasielané

do cudziny opatriť overeným prekladom do príslušného cudzieho jazyka; to isté platí

o písomnostiach určených na doručenie v cudzine vo forme predpísanej cudzozemským

právom pre písomnosti rovnakého druhu.

§ 147.

(1)

Cudzozemská písomnosť určená na doručenie osobe bývajúcej v Československej republike,

ktorá nie je opatrená overeným prekladom do českého alebo slovenského jazyka, môže

byť doručená, ak medzinárodná smluva neustanovuje niečo iné, len ak je prijímateľ

ochotný ju dobrovoľne prevziať.

(2)

Ak nie je pripojený preklad, má byť prijímateľ poučený, že môže preto prijatie písomnosti

odmietnuť, že však nemožno predvídať, aké právne následky môže mať v cudzine také

odmietnutie.

§ 148.

Predvolanie a iné písomnosti určené na doručenie v cudzine nesmú obsahovať pohrozenie

donucovacími prostriedkami.

§ 149.

Podpisy sudcov ako aj podpisy správnych zamestnancov súdov na žiadostiach o právnu

pomoc zasielaných do cudziny, pokiaľ je to potrebné, a na listinách určených pre cudzinu

overuje Ministerstvo spravodlivosti predpísaným postupom.

§ 150.

(1)

Ak o to žiada cudzozemský súd (úrad), možno svedkov, znalcov a účastníkov vyslúchnuť

aj pod prísahou. To isté platí, ak treba predložiť v cudzine vyhlásenie pod prísahou

o skutočnostiach rozhodných pre uplatnenie alebo zachovanie nárokov.

(2)

Prísaha pre svedkov a účastníkov znie

„Prisahám na svoju česť, že o všetkom, načo sa ma súd opýta, vypoviem úplnú a čistú

pravdu a nič nezamlčím.“.

(3)

Prísaha pre znalcov znie

„Prisahám na svoju česť, že posudok podám podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“.

(4)

Ak ide o následnú prísahu, znenie prísahy sa primerane pozmení.

§ 151.

(1)

Každý ľudový súd s právomocou v občianskoprávnych veciach osvedčí na žiadosť skutočnosť,

že sa odpis alebo fotokópia listiny (ďalej len „odpis“) shoduje s predloženou listinou

[

§ 13 ods. 1 písm. c) o. s. p.

].

(2)

Odpisy vojenských a občianskych preukazov nie je dovolené overovať.

(3)

Odpisy overuje sudca alebo správny zamestnanec, ktorý bol na to určený predsedom

súdu (

§ 13 ods. 2

,

§ 677 o. s. p.

).

§ 152.

(1)

Overujúci orgán musí starostlivo vo všetkých podrobnostiach porovnať odpis s predloženou

listinou.

(2)

Potvrdenie, že sa odpis shoduje s predloženou listinou, sa vydá na odpise alebo na

liste s ním pevne spojenom vo forme overovacej doložky, ktorú overujúci orgán podpíše.

V doložke sa ďalej uvedie

a)

či listina, s ktorou sa shodnosť potvrdzuje, je prvopis alebo overený odpis, či a

ako je kolkovaná a z koľkých listov alebo hárkov sa skladá,

b)

či sú v predloženej listine závady, zmeny, doplnky, vsuvky alebo prečiarky, ktoré

by mohly zoslabiť jej hodnovernosť,

c)

či na odpise boly vykonané opravy nejakých neshôd s predloženou listinou,

d)

či ide o úplný alebo čiastočný odpis,

e)

miesto a deň potvrdenia.

(3)

Ak sa skladá overený odpis z niekoľkých listov alebo hárkov, treba ich sošiť; na

záver sa pripojí okrúhla úradná pečiatka.

(4)

Obdobne sa postupuje pri potvrdení, že niekoľko prvopisov spolu súhlasí; doložka

sa pripojí na každý z predložených prvopisov.

§ 153.

Ak neovláda overujúci orgán jazyk, v ktorom je predložená listina spísaná, priberie

zpravidla so súhlasom predsedu súdu tlmočníka. V overovacej doložke, ktorú podpíše

aj tlmočník, sa okrem náležitostí uvedených v

§ 152 ods. 2

uvedie, že shodnosť odpisu s predloženou listinou bola dosvedčená tlmočníkom; súčasne

sa v doložke uvedie jeho meno, priezvisko a bydlisko. Ak je na súde zamestnanec, ktorý

ovláda príslušný jazyk, možno ho pribrať miesto tlmočníka na dosvedčenie shodnosti

odpisu s predloženou listinou.

§ 154.

(1)

Každý ľudový súd s právomocou v občianskoprávnych veciach osvedčí na žiadosť skutočnosť,

že niekto na súde listinu vlastnoručne podpísal alebo podpis na listine vlastnoručne

už skôr urobený uznal za svoj vlastný (

§ 13 ods. 1 písm. c) o. s. p.

).

(2)

Podpisy overuje sudca alebo správny zamestnanec, ktorý bol na to určený predsedom

súdu (

§ 13 ods. 2

,

§ 677 o. s. p.

).

§ 155.

(1)

Overujúci orgán vyslúchne osobu, ktorej podpis sa overuje (ďalej len „účastník“),

či uznáva podpis na listine za svoj vlastný; ak ide o listinu nepodpísanú, účastník

sa pred ním na listinu vlastnoručne podpíše.

(2)

Ak overujúci orgán nepozná účastníka osobne a podľa mena a priezviska, musí mu byť

jeho totožnosť preukázaná úradným preukazom alebo potvrdená dvoma svedkami totožnosti.

Ak overujúci orgán nepozná svedkov totožnosti podľa mena a priezviska, musí mu byť

ich totožnosť preukázaná úradným preukazom. Svedkami totožnosti nemôžu byť osoby maloleté,

osoby, ktoré pre svoj telesný alebo duševný stav nie sú schopné vydať svedectvo, ktoré

nevedia alebo nemôžu čítať a písať a ktoré sú zúčastnené na veci.

(3)

Overenie podpisu sa vyznačí na listine alebo na liste s ňou pevne spojenom vo forme

overovacej doložky, ktorú overujúci orgán podpíše. V doložke sa ďalej uvedie

a)

číslo príslušnej položky overovacej knihy (odsek 4),

b)

meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko účastníka,

c)

akým spôsobom bola zistená totožnosť účastníka,

d)

či účastník listinu podpísal alebo či uznal podpis za svoj vlastný,

e)

miesto a deň overenia.

(4)

Overenie podpisu sa zapíše do overovacej knihy.

§ 156.

Spôsobilým správnym zamestnancom môže predseda súdu so súhlasom ministra spravodlivosti

sveriť obstarávanie jednoduchých úkonov, ktoré sú inak sverené sudcovi (

§ 677 o. s. p.

)

1.

vo veciach poručenských, opatrovanských a vo veciach detí v rodičovskej moci,

2.

vo veciach vyhlásenia za mŕtveho a dokázania smrti,

3.

vo veciach prejednania dedičstva,

4.

vo veciach súdneho umorenia listín,

5.

vo veciach súdnej úschovy,

6.

vo veciach exekučných, ak ide o exekúciu zriadením exekučného záložného práva na

nehnuteľné veci, o exekúciu na hnuteľné veci a na peňažné pohľadávky a plat,

7.

vo veciach pozemkových kníh,

8.

vo veciach podnikového registra,

9.

pri vydávaní súdnych výpovedí a rozkazov na odovzdanie alebo prevzatie predmetu nájmu

pri nechránených nájmoch,

10.

pri vydávaní platobných rozkazov v rozkaznom konaní,

11.

pri spisovaní súdnych zmenkových protestov,

12.

pri vybavovaní dožiadaní o vykonanie úkonov týkajúcich sa vyššie uvedených vecí.

§ 157.

Sudca, ktorému je podľa rozvrhu práce vec prikázaná, môže si vyhradiť vybavovanie

určitých vecí sverených správnym zamestnancom, a to buď vôbec, alebo z prípadu na

prípad.

§ 158.

(1)

Rozhodnutiu vydanému vo veci vybavenej povereným správnym zamestnancom možno odporovať

rovnakým opravným prostriedkom ako rozhodnutiu sudcu. Opravný prostriedok predloží

sa však najprv sudcovi, ktorý buď o ňom rozhodne, ak ho považuje za taký, že sa mu

má vyhovieť, alebo ho predloží súdu druhej stolice, aby o ňom rozhodol.

(2)

Ak rozhodne sudca sám o opravnom prostriedku podľa odseku 1, považuje sa aj jeho

rozhodnutie za rozhodnutie súdu prvej stolice. Odporovať mu možno podľa všeobecných

ustanovení.

§ 161.

Vojenské súdy sú vo svojich obvodoch v styku s veliteľmi vojenských jednotiek a ostatných

ozbrojených sborov a poskytujú im všetku podporu pri udržovaní a zvyšovaní vojenskej

disciplíny, poriadku a bojaschopnosti a pri upevňovaní veliteľskej právomoci. K plneniu

týchto úloh sú povinné poznať stupeň bojaschopnosti, stav disciplíny a trestnosti

jednotiek, pri ktorých sú zriadené, poprípade u útvarov, ktoré sú v ich obvode.

§ 162.

Náčelník súdu môže podľa potreby určiť, že všetky alebo niektoré senáty, ktoré vybavujú

veci toho istého druhu, tvoria spoločné súdne oddelenie.

§ 163.

Tam, kde sa hovorí o vedúcom úradníkovi súdneho oddelenia, rozumie sa ním vedúci kancelárie

súdneho oddelenia.

§ 164.

Náčelník vojenského súdu vypracuje plán svojho útvaru.

§ 165.

Pobočky vojenských súdov zriaďuje a zrušuje po dohode s hlavným vojenským prokurátorom

minister spravodlivosti.

§ 166.

Opatrovanie poukazov úradnou pečiatkou (

§ 73

) sa na vojenských súdoch spravuje vojenskými predpismi.

§ 167.

V budovách ozbrojených sborov alebo v budovách ozbrojenými sbormi obsadených môže

vojenský súd konať potrebné úkony len s vedomím kompetentného veliteľa.

§ 168.

Súčasti výzbroja alebo výstroja niektorého ozbrojeného sboru, o ktorých vojenský súd

rozhodol v trestnom konaní, sa vydajú, len čo nebudú potrebné pre trestné konanie,

útvaru, v stave ktorého sú a ak nemožno taký útvar zistiť, útvaru, ktorý určí veliteľ

vojenského okruhu (vyšší veliteľ ozbrojeného sboru), v obvode ktorého je súd zriadený.

§ 169.

Znalcov a tlmočníkov z radov príslušníkov ozbrojených sborov ustanovuje predseda senátu

z osôb navrhnutých orgánom na to kompetentným ministrom zmocneným. Ak nie je medzi

príslušníkmi ozbrojených sborov spôsobilá osoba na funkciu znalca z príslušného odboru,

ustanoví predseda senátu za znalca zpravidla osobu zapísanú v sozname znalcov na krajskej

súdnej správe.

§ 170.

Ak sa má duševný stav obvineného skúmať vo verejnom ústave (

§ 124 ods. 2 tr. p.

), zariadi predseda senátu jeho dodanie do ústavu, ktorý Ministerstvo národnej obrany

poverilo vyšetrovaním duševného stavu a podávaním posudku. Odovzdať obvineného do

iného ústavu možno len so súhlasom Ministerstva národnej obrany, poprípade Ministerstva

národnej bezpečnosti.

§ 171.

Ak súd vezme do väzby príslušníka ozbrojeného sboru, upovedomí ten, kto väzbu nariaďuje,

vždy aj služobného predstaveného, ktorý je oprávnený podať na obvineného trestné oznámenie.

§ 172.

(1)

Na vojenských súdoch zistí vyslúchajúci na začiatku výsluchu vždy aj hodnosť vyslúchaného,

branný pomer a jeho príslušnosť k útvaru v ozbrojených sboroch.

(2)

Rozsudok vojenského súdu musí (okrem náležitostí uvedených v

§ 26 tr. p.

a v

§ 2 zák. č. 85/1950 Sb.

, o opatreniach súvisiacich s úpravou disciplinárneho práva príslušníkov ozbrojených

sborov) obsahovať aj údaj o hodnosti obvineného, o útvare, ku ktorému prislúcha a

o jeho triednom pôvode.

§ 173.

Práva, ktoré podľa tohto nariadenia, vynímajúc

prvú hlavu prvej časti

, prislúchajú predsedovi súdu (napr.

§ 26 ods. 2

a

§ 38 ods. 4

) alebo náčelníkovi vojenského súdu, vykonáva u vojenského kolégia Najvyššieho súdu

jeho predseda.

§ 175.

Kde sa v tomto nariadení hovorí o predsedovi senátu, rozumie sa tým aj jediný sudca

(

§ 54 ods. 2 tr. p.

,

§ 4 o. s. p.

), poprípade člen senátu (

§ 55 tr. p.

,

§ 95 ods. 3 o. s. p.

), ako aj správny zamestnanec poverený obstarávaním úkonov podľa

§ 156

.

§ 176.

Ustanovenia

§§ 78 až 89

o doručovaní a ustanovenia

§ 96

(

§§ 90 až 95

) o určovaní výšky svedočného sa použijú primerane aj v konaní pred prokurátorom.

§ 177.

(1)

Trestné spisy, v ktorých už bola podaná obžaloba, je povinný prokurátor požičať Ministerstvu

spravodlivosti a krajským súdnym správam. Orgánom súdnej správy je prokurátor povinný

umožniť prezretie všetkých uvedených trestných spisov na prokuratúre pre účely kontroly

činnosti súdov; za tým účelom im umožní aj nazretie do registrov a iných evidenčných

pomôcok prokuratúry.

(2)

Oprávnenia uvedené v odseku 1 prislúchajú pre účely kontroly činnosti prokuratúr

tiež orgánom generálneho (krajského - vyššieho vojenského) prokurátora voči súdom.

§ 178.

Všetky ustanovenia týkajúce sa vecí upravených týmto nariadením sa zrušujú.

§ 179.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1953.