VYHLÁŠKA 94/2004 Z. z. ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb

§ 1

(1)

Na účely tejto vyhlášky

a)

protipožiarna bezpečnosť stavby je požiarna bezpečnosť podľa osobitných predpisov,

1

)

b)

trvalé pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom sa zamestnanec za obvyklých

prevádzkových podmienok zdržiava najmenej šesť hodín počas zmeny,

c)

dočasné pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom sa zamestnanec zdržiava dve

až šesť hodín počas zmeny,

d)

prechodné pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom sa zamestnanec zdržiava najviac

dve hodiny počas zmeny,

e)

občasné pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom sa zamestnanec zdržiava len

občas na účel vykonania kontroly, vydania materiálu a podobne,

f)

počtom osôb je počet určený v technickej norme,

2

)

g)

otvorené technologické zariadenie je zariadenie určené na výrobu, dopravu alebo skladovanie,

ktoré nie je zastrešené alebo má v obvodovej stene a v strešnej konštrukcii viac ako

60 % trvale otvorených otvorov, ako je destilačná kolóna, nádrž, zásobník a podobne,

h)

otvorený sklad je stavba alebo jej časť používaná na skladovanie, ktorá nie je zastrešená,

alebo stavba, ktorá má v obvodovej stene a v strešnej konštrukcii viac ako 60 % trvale

otvorených otvorov; otvorený sklad môže byť vybavený skladovacou technikou a skladovacím

zariadením,

i)

technologický most je stavba líniového charakteru určená na ukladanie káblových a

potrubných rozvodov, dopravných zariadení a podobne,

j)

výrobná stavba je stavba alebo jej časť určená na výrobu alebo služby výrobného charakteru;

výrobná stavba je aj stavba, ktorá technologicky alebo funkčne súvisí s výrobou, ako

je príručný sklad materiálov, elektrorozvodňa a iné,

k)

stavba poľnohospodárskej výroby je stavba alebo jej časť určená na rastlinnú poľnohospodársku

výrobu alebo na živočíšnu poľnohospodársku výrobu, alebo na výrobu, ktorá s ňou technologicky

súvisí,

l)

sklad v jednopodlažnej stavbe je jednopodlažná stavba alebo časť jednopodlažnej stavby,

ktorá má samostatný konštrukčný celok podľa

§ 13 ods. 5

a je určená na skladovanie,

m)

nevýrobná stavba je stavba alebo jej časť, ktorá nie je uvedená v odseku 1 písm.

g) až l),

n)

požiarne zariadenia sú požiarnotechnické zariadenia, hlasová signalizácia požiaru,

zariadenia na trvalú dodávku elektrickej energie pri požiari, zariadenia na dodávku

vody na hasenie požiarov a iné zariadenia slúžiace na evakuáciu a zásah,

o)

požiarna konštrukcia je stavebná konštrukcia, konštrukčný prvok alebo stavebný výrobok,

ktorá spĺňa požadované kritériá na použitie v podmienkach požiaru,

p)

zhotoviteľ požiarnej konštrukcie je právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ,

ktorá zhotovila alebo zabudovala do stavby požiarnu konštrukciu.

(2)

Táto vyhláška sa nevzťahuje na

a)

stavby pre obranu štátu,

3

)

b)

stavby pre bezpečnosť štátu,

3

)

c)

stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,

3

)

d)

stavby Colnej správy,

e)

stavby metra,

f)

tieto inžinierske stavby

1

)

1.

nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská,

2.

železničné dráhy, lanové dráhy a iné dráhy,

3.

vzletové dráhy, pristávacie dráhy a rolovacie dráhy letísk,

4.

mosty, nadjazdy, tunely,

5.

plavebné kanály a komory, úpravy tokov, priehrady a ochranné hrádze, závlahové a

melioračné sústavy a rybníky,

6.

diaľkovody horľavých kvapalín, skvapalnených plynov a rozvody plynu,

7.

diaľkové a miestne rozvody pary a miestne kanalizácie,

8.

diaľkové a miestne elektronické komunikačné siete a vedenia a telekomunikačné stožiare,

9.

diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare a televízne káblové rozvody,

10.

banské stavby a ťažobné zariadenia,

11.

stavby na spracovanie a stavby na ukladanie vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívneho

odpadu.

§ 1a

(1)

Na káblové kanály, káblové mosty, káblové šachty a káblové priestory platia požiadavky

v rozsahu technickej normy.

3a

)

(2)

Požiadavky na kolektory a technické chodby určuje technická norma.

3b

)

(3)

Požiadavky na hasičské stanice určuje technická norma.

3c

)

§ 2

Protipožiarna bezpečnosť stavby

Projektová dokumentácia stavby musí obsahovať najmä

a)

členenie stavby na požiarne úseky,

b)

určenie požiarneho rizika,

c)

určenie požiadaviek na konštrukcie stavby,

d)

zabezpečenie evakuácie osôb a zvierat,

e)

určenie požiadaviek na únikové cesty,

f)

určenie odstupových vzdialeností,

g)

určenie požiarnobezpečnostných opatrení,

h)

určenie zariadení na zásah.

§ 3

(1)

Požiarny úsek je celá stavba alebo jej časť, ktorá je oddelená od jej ostatných častí

alebo od inej stavby požiarnou deliacou konštrukciou alebo odstupovou vzdialenosťou.

(2)

Stavba sa člení na požiarne úseky, ak

a)

plocha požiarnych podlaží stavby presahuje dovolenú plochu požiarneho úseku určenú

v technickej norme,

4

)

b)

počet požiarnych podlaží stavby je väčší ako dovolený počet požiarnych podlaží v

požiarnom úseku určený v technickej norme,

4

)

c)

je v nej aj iný priestor, ktorý nie je uvedený v

prílohe č. 1

.

(3)

Priestory, ktoré musia tvoriť samostatný požiarny úsek, sú uvedené v

prílohe č. 1

. Súčasťou samostatného požiarneho úseku môžu byť priestory, v ktorých požiarne zaťaženie

tvoria iba horľavé látky v konštrukciách okien, dverí a podláh a podľa požiadaviek

uvedených v

prílohe č. 1

aj iné priestory.

(4)

Požiarny úsek môže tvoriť viac stavieb, ak plocha, na ktorej sú postavené, je menšia,

ako je dovolená plocha požiarneho úseku a plocha jednotlivých stavieb je menšia ako

50 m

2

a vzdialenosť medzi nimi je menšia ako ich odstupová vzdialenosť.

§ 4

(1)

Dovolenú plochu požiarneho úseku určuje technická norma.

4

)

(2)

Dovolená plocha požiarneho úseku sa neurčuje, ak ide o požiarny úsek bez požiarneho

rizika a o požiarny úsek chránenej únikovej cesty a ak pôdorysná plocha požiarneho

úseku je najviac 300 m

2

.

(3)

Ak sa požiarny úsek vybaví požiarnotechnickým zariadením, jeho dovolenú plochu možno

zväčšiť, najviac však na dvojnásobnú veľkosť. Požiadavky na zväčšenie dovolenej plochy

požiarneho úseku sú určené v technickej norme.

4

)

(4)

Dovolená plocha požiarneho úseku nevýrobnej stavby sa musí zmenšiť najmenej o 30

%, ak má hasičská jednotka v požiarnom úseku na zásah iba jednu vnútornú zásahovú

cestu alebo ak sa nepredpokladá zásah cez vnútornú zásahovú cestu a hasičská jednotka

má na zásah v požiarnom úseku prístup iba z jednej strany nevýrobnej stavby; to neplatí,

ak ide o požiarny úsek vybavený stabilným hasiacim zariadením.

§ 5

(1)

Požiarne podlažie je každé podlažie stavby alebo jej časti, ak

a)

je na konštrukcii s požiarnou odolnosťou,

b)

má v podlahe otvory s celkovou plochou

1.

najviac 10 % pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia, alebo

2.

od 10 % do 20 % pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia a tieto otvory sú

oddelené od priestorov s požiarnym rizikom konštrukčnými prvkami druhu D1 s požiarnou

odolnosťou najmenej 15 min.; ak otvory v ohraničujúcich konštrukčných prvkoch druhu

D1 presahujú 25 % plôch týchto konštrukčných prvkov, musia byť uzatvárateľné požiarnymi

uzávermi typu EW-15/D3.

(2)

Za požiarne podlažie sa nepovažuje

a)

technické podlažie, na ktorom je najmä strojovňa výťahu, alebo strojovňa vzduchotechniky

a ktoré je umiestnené ako posledné nadzemné podlažie, ak v ňom nie je trvalé pracovné

miesto alebo dočasné pracovné miesto,

b)

prístavba a vstavba v jednopodlažnej stavbe, ktoré zaberajú najviac 30 % pôdorysnej

plochy požiarneho úseku a ktoré majú súčet podlahových plôch najviac 500 m

2

, a v ktorých môže byť najviac 50 osôb; to neplatí pre stavby skladov v jednopodlažnej

stavbe.

§ 6

(1)

Dovolený počet požiarnych podlaží v požiarnom úseku nevýrobnej stavby sa určuje podľa

druhu konštrukčného celku a veľkosti požiarneho rizika.

(2)

Požiarny úsek môže mať najviac

a)

dve požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 60 m,

b)

tri požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 45 m a najviac 60 m,

c)

štyri požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 22,5 m a najviac 45 m,

d)

päť požiarnych podlaží v stavbách s požiarnou výškou do 22,5 m.

(3)

Požiarny úsek podľa odseku 2 môže mať aj ďalšie podlažie, najviac však dve podlažia,

ktoré nespĺňajú podmienky ustanovené v

§ 5 ods. 1

; to neplatí na výrobné stavby.

(4)

Na požiarny úsek chránenej únikovej cesty sa odsek 2 nevzťahuje.

(5)

Požiarny úsek bez požiarneho rizika môže mať najviac desať požiarnych podlaží; ustanovenie

odseku 3 platí rovnako.

(6)

Jednopodlažný požiarny úsek musí tvoriť

a)

priestor radovej garáže,

b)

priestor uvedený v

prílohe č. 1 bode 5 písm. a) až d)

; strojovňa vzduchotechniky, ktorá je súčasťou takéhoto požiarneho úseku, môže byť

umiestnená aj na inom požiarnom podlaží,

c)

podzemné podlažie,

d)

sklad horľavých kvapalín,

5

)

e)

sklad horľavých plynov alebo sklad horenie podporujúcich plynov.

5a

)

(7)

Podzemné podlažia s plochou menšou ako 1 000 m

2

môžu tvoriť

a)

najviac dvojpodlažný požiarny úsek, ak sú vybavené stabilným hasiacim zariadením,

b)

najviac štvorpodlažný požiarny úsek, ak sú vybavené stabilným hasiacim zariadením

a zariadením na odvod tepla a splodín horenia.

(8)

Súčasťou požiarneho úseku na prvom nadzemnom požiarnom podlaží môže byť aj prvé podzemné

požiarne podlažie alebo jeho časť s plochou najviac 50 m

2

. Súčasťou požiarneho úseku, v ktorom je prvé podzemné požiarne podlažie, môže byť

aj prvé nadzemné požiarne podlažie alebo jeho časť s plochou najviac 50 m

2

.

(9)

Jednopodlažná stavba je stavba s jedným podlažím. Ďalšie podlažie v jednopodlažnej

stavbe musí spĺňať požiadavky ustanovené v

§ 5 ods. 2

.

§ 7

Prvé nadzemné požiarne podlažie a požiarna výška

(1)

Prvé nadzemné požiarne podlažie je najnižšie podlažie, ktorého povrch podlahy nie

je nižšie ako 1,5 m pod najvyššou úrovňou priľahlého terénu do vzdialenosti 3 m od

stavby. Určenie prvého nadzemného požiarneho podlažia je uvedené v

prílohe č. 2

.

(2)

Za prvé nadzemné požiarne podlažie možno považovať aj podlažie, ktoré je nižšie ako

1,5 m pod najvyššou úrovňou priľahlého terénu do vzdialenosti 3 m od stavby, ak parameter

odvetrania je najmenej 0,025 m

1/2

alebo súčiniteľ odvetrania je najviac 1,25.

(3)

Ak polohu prvého nadzemného požiarneho podlažia nemožno určiť podľa odseku 1 alebo

odseku 2, určuje sa prvé nadzemné požiarne podlažie podľa vstupu do stavby, ku ktorej

vedie prístupová komunikácia pre hasičskú jednotku.

(4)

Ak má prvé nadzemné požiarne podlažie niekoľko výškových úrovní, možno s prihliadnutím

na členenie stavby na požiarne úseky určiť niekoľko polôh prvého nadzemného požiarneho

podlažia. V takom prípade sa stavba člení na požiarne úseky tak, aby do priestoru

nad prvým nadzemným požiarnym podlažím nezasahovalo iné podzemné požiarne podlažie

alebo prvé nadzemné požiarne podlažie.

(5)

Požiarna výška je výška nadzemnej časti stavby alebo podzemnej časti stavby meraná

a)

vo výrobnej stavbe od podlahy prvého nadzemného požiarneho podlažia po podlahu posledného

požiarneho podlažia,

b)

v nevýrobnej stavbe od podlahy prvého nadzemného požiarneho podlažia po podlahu posledného

požiarneho podlažia alebo po podlahu posledného podlažia, ak sa na ňom nachádza viac

ako 10 osôb.

(6)

Určenie požiarnej výšky je uvedené v

prílohe č. 2

.

§ 8

Požiarna odolnosť

(1)

Požiarna odolnosť

6

)

požiarnej konštrukcie sa určuje na základe

a)

skúšky typu

7

)

alebo

b)

výpočtov podľa technickej normy.

8

)

(2)

Požiarna odolnosť požiarnych konštrukcií sa hodnotí kritériami a časom v minútach.

Požadované kritériá pre jednotlivé požiarne konštrukcie sú určené v technických normách.

8a

)

(3)

Požiarnu odolnosť požiarnej konštrukcie možno zvýšiť jej úpravou a za podmienok určených

v technickej norme.

4

)

(4)

Spôsob osvedčovania a členenie požiarnych konštrukcií sú uvedené v

prílohe č. 3

.

(5)

Zhotoviteľ osvedčuje vlastnosti požiarnej konštrukcie písomnou formou.

§ 9

Reakcia na oheň

(1)

Reakcia na oheň stavebných výrobkov sa vyjadruje triedou,

9

)

ktorá sa určuje na základe skúšky typu

7

)

alebo podľa osobitného predpisu.

7a

)

(2)

Spôsob osvedčovania požiarnych konštrukcií s reakciou na oheň je uvedený v

prílohe č. 3

.

§ 10

Výhrevnosť a požiarna výhrevnosť

(1)

Výhrevnosť je množstvo tepla uvoľnené úplným spálením jednotkového množstva horľavej

látky, pričom voda vzniknutá spálením látky zostane v spalinách vo forme pary.

(2)

Požiarna výhrevnosť je množstvo tepla, ktoré sa pri horení uvoľní z jednotkového

množstva horľavej látky, pričom vzniknutá voda zostane v spalinách vo forme pary.

(3)

Výhrevnosť a požiarnu výhrevnosť určuje technická norma

11

)

alebo sa určuje skúškou.

12

)

§ 11

Šírenie plameňa

Šírenie plameňa po povrchu stavebných výrobkov, z ktorých je vyhotovená povrchová

úprava obvodovej steny z vonkajšej strany stavby, sa vyjadruje indexom šírenia plameňa,

13

)

ktorý sa určuje na základe skúšky typu.

7

)

§ 12

Konštrukčné prvky

(1)

Konštrukčné prvky sú stavebné konštrukcie s požadovanými vlastnosťami v podmienkach

požiaru. Vytvorené sú zo stavebných materiálov alebo z komponentov. Konštrukčné prvky

podľa triedy reakcie na oheň stavebných materiálov alebo komponentov, z ktorých sú

zhotovené a ktoré zabezpečujú ich požiarnu odolnosť alebo nosnosť a stabilitu, sa

podľa ich vplyvu na intenzitu požiaru triedia na

a)

konštrukčné prvky druhu D1,

b)

konštrukčné prvky druhu D2,

c)

konštrukčné prvky druhu D3.

(2)

Konštrukčné prvky druhu D1 počas požadovanej požiarnej odolnosti nezvyšujú intenzitu

požiaru, pretože stavebné materiály alebo komponenty

a)

z ktorých sú zhotovené, majú triedu reakcie na oheň A1 alebo A2, alebo

b)

s triedou reakcie na oheň inou ako A1 alebo A2, ktoré nezabezpečujú nosnosť a stabilitu

konštrukčného prvku, sú uzavreté stavebnými materiálmi alebo komponentmi s triedou

reakcie na oheň A1 alebo A2 tak, že v požadovanom čase požiarnej odolnosti sa nezapália

a neuvoľňuje sa z nich teplo.

(3)

Konštrukčné prvky druhu D2 počas požadovanej požiarnej odolnosti nezvyšujú intenzitu

požiaru, pretože stavebné materiály alebo komponenty s triedou reakcie na oheň inou

ako A1 alebo A2 sú uzavreté stavebnými materiálmi alebo komponentmi s triedou reakcie

na oheň A1 alebo A2 tak, že v požadovanom čase požiarnej odolnosti sa nezapália a

neuvoľňuje sa z nich teplo.

(4)

Horľavé materiály a komponenty uzavreté vo vnútri konštrukčných prvkov druhu D1 a

D2 nesmú počas požadovanej doby požiarnej odolnosti dosiahnuť teplotu vzplanutia;

ak táto nie je jednoznačne určená, teplota vzplanutia je 180 °C. Čas potrebný na dosiahnutie

teploty vzplanutia je možné preukázať experimentálne alebo výpočtom.

(5)

Konštrukčné prvky druhu D3 sa počas požadovanej požiarnej odolnosti môžu zapáliť

a zvyšovať intenzitu požiaru a nemožno ich posudzovať ako konštrukčné prvky druhu

D1 alebo druhu D2.

(6)

Konštrukčný prvok druhu D2 možno nahradiť konštrukčným prvkom druhu D1. Konštrukčný

prvok druhu D3 možno nahradiť konštrukčnými prvkami druhu D2 alebo druhu D1.

(7)

Stavebné výrobky a ich komponenty, ktoré sa pridávajú na konštrukčné prvky, tvoria

ich povrchovú úpravu. Povrchová úprava sa nezohľadňuje pri zatrieďovaní konštrukčného

prvku.

(8)

Na reagujúce nátery zvyšujúce požiarnu odolnosť konštrukčných prvkov zhotovených

len zo stavebných materiálov alebo z komponentov triedy reakcie na oheň A1 alebo A2,

ktoré majú hrúbku najviac 5 mm a triedu reakcie na oheň najviac C-s2, d0 a ochranné

medzivrstvy požiarnych skiel, sa pri zatrieďovaní konštrukčného prvku neprihliada.

§ 13

Konštrukčné celky

(1)

Konštrukčný celok stavby vyjadruje skladbu konštrukčných prvkov v stavbe.

(2)

Z hľadiska horľavosti sa konštrukčné celky stavieb alebo ich časti členia na

a)

nehorľavé,

b)

zmiešané alebo

c)

horľavé.

(3)

Nehorľavý konštrukčný celok má stavba, ak nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu

stavby a požiarne deliace konštrukcie stavby pozostávajú len z konštrukčných prvkov

druhu D1.

(4)

Zmiešaný konštrukčný celok má stavba, ak

a)

zvislé nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby a zvislé požiarne deliace

konštrukcie stavby sú len druhu D1; ostatné nosné konštrukcie stavby a požiarne deliace

konštrukcie stavby môžu byť druhu D2, alebo

b)

nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby a požiarne deliace konštrukcie stavby

sú len druhu D2, pričom súčasne platí, že

1.

nosné komponenty týchto konštrukčných prvkov majú triedu reakcie na oheň najmenej

D-s2, d0,

2.

všetky dutiny v týchto konštrukčných prvkoch sú celkom vyplnené komponentmi triedy

reakcie na oheň A1 alebo A2 s teplotou tavenia najmenej 1 000 °C,

3.

upevnenie komponentov v dutinách týchto konštrukčných prvkov vylúči ich pohyb a vypadnutie;

to platí aj vtedy, ak vonkajší komponent konštrukčného prvku prestane plniť ochrannú

funkciu.

(5)

Horľavý konštrukčný celok má stavba vtedy, ak nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu

stavby a požiarne deliace konštrukcie stavby sú

a)

len druhu D2 a tieto nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 4 písm. b), alebo

b)

druhu D1, druhu D2 alebo druhu D3; tento konštrukčný celok však nespĺňa požiadavky

na nehorľavý konštrukčný celok stavby alebo zmiešaný konštrukčný celok stavby.

(6)

Odseky 3 až 5 sa vzťahujú aj na časť stavby.

(7)

Konštrukčný celok pre časť stavby sa považuje za samostatný, ak je časť stavby staticky

nezávislá a oddelená po celej výške stavby požiarnymi deliacimi konštrukciami vyhotovenými

z konštrukčných prvkov druhu D1 a staticky nezávislými nosnými a požiarnymi deliacimi

konštrukciami na nosných konštrukciách vyhotovených z konštrukčných prvkov druhu D2

alebo druhu D3.

(8)

Stavba, ktorá má len v podzemných podlažiach požiarne deliace konštrukcie a nosné

konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1 a v nadzemných podlažiach má

požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov

druhu D2 alebo požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných

prvkov druhu D3, považuje sa za stavbu s nehorľavým konštrukčným celkom len v podzemných

podlažiach. V ostatných nadzemných podlažiach sa stavba považuje podľa druhu použitých

konštrukčných prvkov za stavbu so zmiešaným konštrukčným celkom alebo s horľavým konštrukčným

celkom.

(9)

Ak má stavba v prvom nadzemnom podlaží požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie

vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1 a v ostatných nadzemných podlažiach má

požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov

druhu D2 alebo druhu D3, môžu sa požiarne úseky v prvom nadzemnom podlaží posudzovať

ako v nehorľavom konštrukčnom celku. V ostatných nadzemných podlažiach sa stavba považuje

podľa druhu použitých konštrukčných prvkov za stavbu so zmiešaným konštrukčným celkom

alebo s horľavým konštrukčným celkom v stavbe s požiarnou výškou nadzemnej časti a

podlažnosťou určenou od úrovne prvého nadzemného podlažia. Takáto stavba nemusí mať

žiadne podzemné podlažie.

(10)

Pri zatrieďovaní konštrukčného celku sa nezohľadňuje konštrukčný prvok

a)

ktorý sa nachádza nad požiarnym stropom posledného požiarneho nadzemného podlažia,

ak požiarny strop nie je staticky závislý od týchto konštrukčných prvkov,

b)

v poslednom požiarnom nadzemnom podlaží v stavbe s nehorľavým alebo so zmiešaným

konštrukčným celkom, ktorá má viac ako dve nadzemné podlažia a požiarnu výšku najviac

22,5 m,

c)

požiarnych deliacich konštrukcií a nosných konštrukcií v stavbe umiestnených vo väčších

požiarnych úsekoch, ak tieto konštrukcie nezabezpečujú stabilitu konštrukčného celku

a neohraničujú požiarny úsek, v ktorom sú umiestnené.

§ 14

Požiarne zaťaženie

(1)

Požiarne zaťaženie je prepočítaná hmotnosť dreva v kg na jednotku pôdorysnej plochy

požiarneho úseku v m

2

, ktorého výhrevnosť je rovnaká ako výhrevnosť všetkých horľavých látok, ktoré sú

na tejto ploche.

(2)

Hodnota požiarneho zaťaženia je určená v technickej norme.

4

)

§ 15

Priemerné požiarne zaťaženie

(1)

Priemerné požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie rovnomerne rozložené na pôdorysnej

ploche požiarneho úseku.

(2)

Priemerné požiarne zaťaženie tvorí náhodné požiarne zaťaženie a stále požiarne zaťaženie.

(3)

Do priemerného požiarneho zaťaženia sa nezapočítava sústredené požiarne zaťaženie.

§ 16

Náhodné požiarne zaťaženie

(1)

Náhodné požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie, ktoré zahŕňa hmotnosť a výhrevnosť

všetkých horľavých látok, ktoré sa počas bežnej prevádzky dodávajú do požiarneho úseku

alebo sú v požiarnom úseku.

(2)

Horľavé látky v technologických zariadeniach alebo v tepelných spotrebičoch sa do

náhodného požiarneho zaťaženia podľa odseku 1 započítavajú v množstve, ktoré sa dodáva

do požiarneho úseku počas

a)

5 min., ak je zariadenie dodávajúce horľavé látky vybavené uzáverom, ktorý samočinne

preruší ich dodávku na impulz z požiarnobezpečnostného zariadenia, alebo ak hladina

horľavej kvapaliny v nádržiach a v zariadeniach dosiahne určenú výšku, alebo ak teplota

prostredia dosiahne 80

o

C, alebo ak sa táto teplota alebo teplota vnútri technologického zariadenia zvýši

o vopred určený rozdiel,

b)

15 min. v ostatných prípadoch.

(3)

Ak celkové množstvo horľavých látok podľa odseku 2 dodávaných do požiarneho úseku

má tepelný výkon menší ako 0,01 MW na 1 m

2

celkovej pôdorysnej plochy požiarneho úseku, tieto horľavé látky sa do náhodného

požiarneho zaťaženia nezapočítavajú.

(4)

Horľavé látky, ktoré môžu odhorievať iba v povrchovej vrstve a na ohraničenej ploche,

sa pri určovaní náhodného požiarneho zaťaženia započítavajú svojou hmotnosťou, najviac

však hmotnosťou, ktorá odhorí za 180 min. Plocha povrchovej vrstvy horľavých látok

sa určuje podľa

prílohy č. 4

alebo sa plocha povrchovej vrstvy horľavých látok a ohraničená plocha určuje podľa

skupenstva látky, podľa počtu podlaží v požiarnom úseku a podľa počtu vytvorených

prekážok určených v technickej norme.

4

)

§ 17

Stále požiarne zaťaženie

(1)

Stále požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie, ktoré zahŕňa hmotnosť a výhrevnosť

horľavých látok v konštrukciách požiarneho úseku.

(2)

Hmotnosť a výhrevnosť horľavých látok v konštrukciách požiarneho úseku, ktoré nie

sú zohľadnené pri určovaní konštrukčného celku podľa

§ 13 ods. 7

, sa započítavajú do stáleho požiarneho zaťaženia požiarneho úseku, v ktorom sú umiestnené.

(3)

Hmotnosť a výhrevnosť obvodových konštrukčných prvkov druhu D3 a stropných konštrukčných

prvkov druhu D3, ktoré tvoria vstavaný požiarny úsek, sa započítavajú do stáleho požiarneho

zaťaženia požiarneho úseku, v ktorom sú umiestnené.

(4)

Do stáleho požiarneho zaťaženia sa nezapočítava okrem konštrukčných prvkov uvedených

v odseku 3 hmotnosť a výhrevnosť horľavých látok

a)

v nosných konštrukčných prvkoch, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby alebo jej časti,

b)

v požiarnych deliacich konštrukciách,

c)

ktoré tvoria povrchovú úpravu konštrukčných prvkov s hrúbkou menšou ako 2 mm.

§ 18

Sústredené požiarne zaťaženie

(1)

Sústredené požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie na časti pôdorysnej plochy požiarneho

úseku, ktoré výrazne presahuje priemerné požiarne zaťaženie. Pre každú plochu sa sústredené

požiarne zaťaženie určuje samostatne.

(2)

Sústredené požiarne zaťaženie sa neurčuje, ak

a)

ide o viacpodlažný požiarny úsek, v ktorom je požiarne zaťaženie určené súčtom požiarnych

zaťažení v jednotlivých podlažiach,

b)

priemerné požiarne zaťaženie je väčšie ako 150 kg.m

-2

.

(3)

Ak sa v požiarnom úseku vyskytuje sústredené požiarne zaťaženie, postupuje sa pri

určovaní požiarneho rizika takto

a)

pre plochu, na ktorej sa vyskytuje sústredené požiarne zaťaženie, sa určí požiarne

riziko, alebo

b)

sa z tejto plochy vytvorí samostatný požiarny úsek, alebo

c)

sa ako priemerné požiarne zaťaženie požiarneho úseku určí najvyššia hodnota sústredeného

požiarneho zaťaženia.

§ 19

(1)

Požiarne riziko je pravdepodobná intenzita požiaru v požiarnom úseku alebo v jeho

časti.

(2)

Požiarne riziko pre požiarny úsek alebo pre jeho časť je určené v technickej norme.

4

)

(3)

Požiarne riziko sa vyjadruje

a)

ekvivalentným časom trvania požiaru, alebo

b)

indexom skladovaných materiálov a indexom ekonomického rizika, alebo

c)

výpočtovým požiarnym zaťažením.

§ 20

Prevádzkarne vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej výroby sa podľa pravdepodobnosti

vzniku a rozšírenia požiaru zaraďujú do siedmich skupín. Pravdepodobnosť vzniku a

rozšírenia požiaru v prevádzkarňach je uvedená v

prílohe č. 5

.

§ 21

Ekvivalentný čas trvania požiaru

(1)

Požiarne riziko požiarneho úseku vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej

výroby sa vyjadruje ekvivalentným časom trvania požiaru.

(2)

Ekvivalentný čas trvania požiaru sa určuje v závislosti

a)

od priemerného požiarneho zaťaženia,

b)

od parametra odvetrania,

c)

od súčiniteľa plôch.

(3)

Ekvivalentný čas trvania požiaru možno určiť aj

a)

podľa pravdepodobného času trvania požiaru a prepočtového parametra odvetrania alebo

b)

výpočtom podľa rovnice energetickej rovnováhy

4

)

s určením pravdepodobných teplôt plynov v horiacom priestore a pravdepodobného času

trvania požiaru pri zohľadnení podmienok ovplyvňujúcich priebeh a intenzitu požiaru.

(4)

Pre vybrané požiarne úseky vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej výroby

je ekvivalentný čas trvania požiaru určený v technickej norme.

4

)

(5)

Ekvivalentný čas trvania požiaru otvoreného technologického zariadenia, otvoreného

skladu a technologického mosta sa neurčuje.

(6)

Požiarne riziko požiarneho úseku vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej

výroby, ktorý je určený na iný účel, ako je uvedené v

§ 1 ods. 1 písm. j) a k)

, možno vyjadriť aj podľa

§ 33

.

§ 22

Pravdepodobný čas trvania požiaru

(1)

Pravdepodobný čas trvania požiaru sa určuje v závislosti

a)

od priemerného požiarneho zaťaženia, rýchlosti odhorievania a od súčiniteľa výhrevnosti

alebo

b)

od sústredeného požiarneho zaťaženia, rýchlosti odhorievania, súčiniteľa výhrevnosti

a od súčiniteľa ekvivalentného množstva dreva.

(2)

Ak sa pre sústredené požiarne zaťaženie určí ekvivalentný čas trvania požiaru 180

min, pravdepodobný čas trvania požiaru sa neurčuje.

§ 23

Parameter odvetrania

(1)

Parameter odvetrania sa pre požiarny úsek alebo pre jeho časť určuje v závislosti

od veľkosti plochy, polohy a výšky otvorov v obvodových konštrukciách alebo v strešných

konštrukciách a v závislosti od veľkosti povrchovej plochy konštrukcií požiarneho

úseku alebo jeho časti.

(2)

Pre požiarny úsek alebo jeho časť, ktorý nemá v obvodových konštrukciách alebo v

strešných konštrukciách otvory, alebo ktorý je odvetraný iba nepriamo, sa používa

parameter odvetrania 0,005 m

1/2

; tento parameter odvetrania sa používa aj vtedy, ak vypočítaný parameter odvetrania

je menší ako 0,005 m

1/2

.

§ 24

Prepočtový parameter odvetrania

(1)

Prepočtový parameter odvetrania sa pre priemerné požiarne zaťaženie určuje v závislosti

od súčiniteľa vplyvu tepelnotechnických vlastností konštrukcií ohraničujúcich požiarny

úsek, od parametra odvetrania a od priemernej hodnoty súčiniteľa ekvivalentného množstva

dreva.

(2)

Prepočtový parameter odvetrania sa pre sústredené požiarne zaťaženie určuje v závislosti

od súčiniteľa vplyvu tepelnotechnických vlastností konštrukcií ohraničujúcich požiarny

úsek, od parametra odvetrania, od priemernej hodnoty súčiniteľa ekvivalentného množstva

dreva, od rýchlosti odhorievania a od výslednej rýchlosti odhorievania.

§ 25

Rýchlosť odhorievania

(1)

Rýchlosť odhorievania horľavých látok tvoriacich priemerné požiarne zaťaženie sa

určuje v závislosti od súčiniteľa rýchlosti odhorievania, od parametra odvetrania

a od súčiniteľa plochy.

(2)

Rýchlosť odhorievania horľavých látok tvoriacich sústredené požiarne zaťaženie sa

určuje v závislosti

a)

od veľkosti pôdorysnej plochy, na ktorej sa vyskytuje sústredené požiarne zaťaženie,

b)

od veľkosti povrchovej plochy, z ktorej môže pri požiari odhorievať horľavá látka,

c)

od hmotnosti odhoreného množstva horľavej látky z 1 m

2

jej povrchu za minútu.

§ 26

(1)

Bez požiarneho rizika je taký požiarny úsek vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej

výroby, ktoré majú nehorľavý konštrukčný celok, v ktorom nie je sústredené požiarne

zaťaženie a v ktorom

a)

ekvivalentný čas trvania požiaru je najviac 7,5 min.,

b)

nie sú umiestnené prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo 7.

(2)

Časť požiarneho úseku je bez požiarneho rizika, ak spĺňa podmienky uvedené v odseku

1 a

a)

je ohraničená konštrukčnými prvkami druhu D1, ktoré majú požiarnu odolnosť najmenej

15 min.,

b)

má otvory v ohraničujúcich konštrukciách okrem otvorov v obvodových stenách, uzavierateľné

požiarnymi uzávermi aspoň typu EW/15.

(3)

Bez požiarneho rizika je aj požiarny úsek otvoreného technologického zariadenia,

v ktorom

a)

priemerné požiarne zaťaženie je najviac 7,5 kg.m

-2

,

b)

nie sú umiestnené prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo 7.

§ 27

Súčiniteľ bezpečnosti

Súčiniteľ bezpečnosti sa určuje v závislosti od súčiniteľa počtu podlaží a od súčiniteľa

horľavosti konštrukčného celku.

§ 28

Požiarne riziko požiarneho úseku skladu v jednopodlažnej stavbe sa vyjadruje indexom

skladovaných materiálov a indexom ekonomického rizika.

§ 29

(1)

Index skladovaných materiálov sa určuje v závislosti od súčiniteľa hmotnosti, od

súčiniteľa nebezpečenstva a od súčiniteľa skladovania podľa technickej normy.

4

)

(2)

Súčiniteľ hmotnosti charakterizuje hmotnosť horľavých materiálov vyskytujúcich sa

na 1 m

2

pôdorysnej plochy požiarneho úseku. Do hmotnosti horľavých materiálov sa započítava

hmotnosť všetkých horľavých skladovaných materiálov a horľavých stavebných látok v

konštrukciách.

(3)

Súčiniteľ nebezpečenstva charakterizuje vplyv triedy požiarneho nebezpečenstva materiálu

na priebeh požiaru v požiarnom úseku.

(4)

Súčiniteľ skladovania charakterizuje vplyv spôsobu skladovania materiálu a ochrannej

vrstvy na ňom na priebeh požiaru v požiarnom úseku.

§ 30

(1)

Index ekonomického rizika sa určuje v závislosti od súčiniteľa škôd, od súčiniteľa

plochy a od súčiniteľa splodín horenia podľa technickej normy.

4

)

(2)

Súčiniteľ škôd charakterizuje rozsah predpokladaných škôd v požiarnom úseku.

(3)

Súčiniteľ plochy charakterizuje plochu požiarneho úseku.

(4)

Súčiniteľ splodín horenia charakterizuje citlivosť skladovaného materiálu na splodiny

horenia s prihliadnutím na ich korozívne, znečisťujúce alebo inak znehodnocujúce účinky.

§ 31

Požiarny úsek skladu v jednopodlažnej stavbe je bez požiarneho rizika, ak hodnota

indexu skladovaných materiálov je menšia ako 0,9.

§ 32

Ustanovenia

§ 28 až 31

sa nevzťahujú na určovanie požiarneho rizika

a)

skladov rádioaktívnych látok, technických plynov a horľavých skvapalnených uhľovodíkových

plynov, tuhých palív, kyselín, jedov, karbidu vápnika, žieravín, hydroxidov, výbušnín,

horľavých kvapalín, horčíka a zliatin horčíka, sodíka a draslíka,

b)

mraziarenských a chladiarenských skladov,

c)

skladov poľnohospodárskych výrobkov,

d)

nádrží, síl, osamotených zásobníkov a voľných skládok.

§ 33

Výpočtové požiarne zaťaženie

(1)

Požiarne riziko požiarneho úseku v nevýrobnej stavbe sa vyjadruje výpočtovým požiarnym

zaťažením v závislosti

a)

od priemerného požiarneho zaťaženia,

b)

od súčiniteľa horľavých látok,

c)

od súčiniteľa odvetrania.

(2)

Pre vybrané požiarne úseky v nevýrobných stavbách je výpočtové požiarne zaťaženie

určené v technickej norme.

4

)

(3)

Požiarne riziko požiarneho úseku v nevýrobnej stavbe určeného na účel podľa

§ 1 ods. 1 písm. j) a k)

možno vyjadriť aj podľa

§ 21 ods. 1

.

§ 34

Súčiniteľ horľavých látok

(1)

Súčiniteľ horľavých látok sa určuje výpočtom v závislosti od veľkosti požiarneho

zaťaženia a od jeho charakteru.

(2)

Stále požiarne zaťaženie má súčiniteľa horľavých látok 0,9.

(3)

Ak nie je pre náhodné požiarne zaťaženie určený súčiniteľ horľavých látok ani ho

nemožno jednoznačne určiť, pre požiarny úsek je priemerný súčiniteľ horľavých látok

1,2.

(4)

Ak je požiarny úsek vybavený stabilným hasiacim zariadením, môže sa hodnota súčiniteľa

horľavých látok znížiť najviac o 30 %; v takom prípade nemožno hodnotu súčiniteľa

vyjadrujúcu vplyv stabilného hasiaceho zariadenia použiť na zväčšenie veľkosti dovolenej

plochy požiarneho úseku podľa

§ 4 ods. 3

.

(5)

Pre vybrané požiarne úseky je hodnota súčiniteľa horľavých látok určená v technickej

norme.

4

)

§ 35

Súčiniteľ odvetrania

(1)

Súčiniteľ odvetrania sa určuje výpočtom v závislosti od veľkosti pôdorysnej plochy,

veľkosti plochy otvorov, výšky otvorov a od súčiniteľa geometrie otvorov.

(2)

Súčiniteľ geometrie otvorov sa určuje v závislosti

a)

od prevládajúcich veľkostí pôdorysných plôch miestností alebo priestorov v požiarnom

úseku oddelených priečkou alebo inou nepohyblivou deliacou konštrukciou,

b)

od celkovej plochy otvorov a výšky otvorov v obvodových konštrukciách a v konštrukciách

striech požiarneho úseku alebo v jeho časti,

c)

od celkovej veľkosti pôdorysnej plochy požiarneho úseku alebo jeho časti,

d)

od svetlej výšky priestorov v požiarnom úseku.

(3)

Ak je súčiniteľ odvetrania určený výpočtom menší ako 0,5, do výpočtu sa zahŕňa súčiniteľ

odvetrania 0,5. Ak je súčiniteľ odvetrania určený výpočtom väčší ako 2, do výpočtu

sa zahŕňa súčiniteľ odvetrania 2.

(4)

Pre požiarny úsek alebo pre jeho časť, ktorý nemá v obvodových konštrukciách alebo

v strešných konštrukciách otvory alebo je odvetraný len nepriamo, sa určuje pomerový

súčiniteľ odvetrania 0,005.

(5)

Pomerový súčiniteľ odvetrania sa určuje v závislosti

a)

od celkovej plochy otvorov,

b)

od celkovej pôdorysnej plochy,

c)

od výšky otvorov,

d)

od svetlej výšky priestorov.

(6)

Hodnoty súčiniteľa geometrie otvorov a pomerového súčiniteľa odvetrania sú určené

v technickej norme.

4

)

(7)

Súčiniteľ odvetrania v nevýrobnej stavbe možno určiť aj presnejšie riešením rovnice

energetickej rovnováhy podľa technickej normy.

4

)

§ 36

(1)

Bez požiarneho rizika je požiarny úsek v nevýrobnej stavbe, ktorá má nehorľavý konštrukčný

celok, v ktorom nie je sústredené požiarne zaťaženie a

a)

výpočtové požiarne zaťaženie je najviac 3,5 kg.m

-2

alebo

b)

výpočtové požiarne zaťaženie je najviac 7,5 kg.m

-2

a súčiniteľ horľavých látok je najviac 1,1.

(2)

Bez požiarneho rizika je časť požiarneho úseku, ktorá spĺňa podmienky podľa odseku

1 a

a)

je ohraničená konštrukčnými prvkami druhu D1, ktoré majú požiarnu odolnosť najmenej

15 min.,

b)

má otvory v ohraničujúcich konštrukčných prvkoch uzatvárateľné požiarnymi uzávermi

aspoň typu EW/15 okrem otvorov v obvodových stenách.

§ 37

Stupeň protipožiarnej bezpečnosti

(1)

Stupeň protipožiarnej bezpečnosti je súhrn technických vlastností konštrukcií požiarneho

úseku, ktoré vyjadrujú ich schopnosť odolávať predpokladaným účinkom požiaru.

(2)

Pre požiarny úsek alebo pre jeho časť sa určuje jeden z piatich stupňov protipožiarnej

bezpečnosti podľa technickej normy.

4

)

Stupeň protipožiarnej bezpečnosti sa neurčuje pre požiarne úseky skladov v jednopodlažných

stavbách.

(3)

Pre každý stupeň protipožiarnej bezpečnosti sú požadovaný druh konštrukčných prvkov

a najnižšia požiarna odolnosť konštrukčných prvkov určené v technickej norme.

4

)

(4)

Stupeň protipožiarnej bezpečnosti pre požiarny úsek alebo jeho časť vo výrobnej stavbe

a v stavbe poľnohospodárskej výroby sa určuje v závislosti

a)

od požiarneho zaťaženia, súčiniteľa plochy, parametra odvetrania, počtu podlaží a

od horľavosti konštrukčného celku alebo

b)

od počtu podlaží, súčinu ekvivalentného času trvania požiaru a od súčiniteľa bezpečnosti.

(5)

Stupeň protipožiarnej bezpečnosti pre požiarny úsek alebo jeho časť v nevýrobnej

stavbe sa určuje v závislosti od výpočtového požiarneho zaťaženia, od horľavosti konštrukčného

celku a od požiarnej výšky.

(6)

Stupeň protipožiarnej bezpečnosti požiarneho úseku, v ktorom je obytná bunka alebo

domové vybavenie v stavbe určenej na bývanie a ubytovanie skupiny B, sa určuje v závislosti

od horľavosti konštrukčného celku a od počtu nadzemných podlaží. Pre ostatné požiarne

úseky v takýchto stavbách sa stupeň protipožiarnej bezpečnosti určuje podľa odseku

4 alebo 5 alebo podľa odseku 8.

(7)

Stupeň protipožiarnej bezpečnosti požiarneho úseku garáže sa určuje v závislosti

od skupiny garáže, od horľavosti konštrukčného celku, od počtu podlaží, požiarnej

výšky a od polohy garáže.

(8)

Požiarne úseky bez požiarneho rizika sa zaraďujú do I. stupňa protipožiarnej bezpečnosti.

§ 38

(1)

Požiarnu odolnosť nosných konštrukcií z konštrukčných prvkov druhu D1 a požiarnu

odolnosť požiarnych deliacich konštrukcií z konštrukčných prvkov druhu D1 možno okrem

spôsobu podľa

§ 37 ods. 3

určiť aj v závislosti od pravdepodobného času trvania požiaru, od súčiniteľa bezpečnosti

a od súčiniteľa stability.

(2)

Najnižšia požiarna odolnosť nosných konštrukcií zabezpečujúcich stabilitu stavby

alebo jej časti je pre stavby, ktoré majú požiarnu výšku

a)

nad 22,5 do 45 m, 60 min.,

b)

nad 45 do 60 m, 90 min.,

c)

nad 60 m, 120 min.

(3)

Nosné konštrukcie otvorených samostatne stojacich stavieb, ktoré tvoria iba jeden

požiarny úsek, v ktorom nie je trvalé pracovné miesto, nemusia mať požiarnu odolnosť

a môžu byť aj z konštrukčných prvkov druhu D3.

(4)

Požiarna odolnosť nosných konštrukcií na nižšom podlaží stavby nesmie byť nižšia

ako požiarna odolnosť od nich závislých zvislých nosných konštrukcií na vyššom podlaží.

(5)

Nosné konštrukcie musia spĺňať kritérium R.

§ 39

Požiarna odolnosť a druh konštrukčných prvkov požiarnych deliacich konštrukcií skladu

v jednopodlažnej stavbe sa určujú v závislosti od indexu skladovaných materiálov.

§ 40

(1)

Požiarne deliace konštrukcie

4

)

musia v celej ploche spĺňať kritériá požiarnej odolnosti vrátane lineárnych stykov

stavebných prvkov. Požiarna odolnosť požiarnych deliacich konštrukcií nesmie byť ich

zoslabením ani neuzatvárateľnými otvormi a prestupmi rozvodov, prestupmi inštalácií,

prestupmi technických zariadení ani prestupmi technologických zariadení nižšia ako

určená požiarna odolnosť.

(2)

Lineárne styky stavebných prvkov požiarnych deliacich konštrukcií musia byť utesnené

tak, aby zabránili rozšíreniu požiaru do iného požiarneho úseku. Utesnený lineárny

styk musí spĺňať požiadavky na požiarnu odolnosť požiarnej deliacej konštrukcie.

(3)

Prestupy rozvodov, prestupy inštalácií, prestupy technických zariadení a prestupy

technologických zariadení cez požiarne deliace konštrukcie musia byť utesnené tak,

aby zabránili rozšíreniu požiaru do iného požiarneho úseku. Utesnený prestup musí

spĺňať požiadavky na požiarnu odolnosť požiarnej deliacej konštrukcie, ktorou prestupuje,

najviac však EI 90.

(4)

Tesnenie prestupov cez požiarne deliace konštrukcie s plochou otvoru viac ako 0,04

m

2

sa označuje štítkom umiestneným priamo na utesnenom stavebnom prvku alebo v jeho

tesnej blízkosti.

(5)

Štítok označenia tesnenia prestupu sa umiestňuje aspoň na jednej strane požiarnej

deliacej konštrukcie tak, aby bol vždy viditeľný, čitateľný, prístupný a ťažko odstrániteľný.

Štítok označenia tesnenia prestupu obsahuje najmä tieto údaje

a)

nápis PRESTUP,

b)

symboly kritérií a číselnú hodnotu požiarnej odolnosti,

c)

názov systému tesnenia prestupu,

d)

mesiac a rok zhotovenia,

e)

názov a adresu zhotoviteľa požiarnej konštrukcie.

(6)

Požiarna stena alebo požiarny uzáver sa môže nahradiť automatickým požiarnotechnickým

zariadením, ktoré

a)

má experimentálne alebo výpočtom dokázanú schopnosť zamedziť šírenie požiaru najmenej

na taký čas, ako je ich požadovaná požiarna odolnosť, alebo

b)

je vyhotovené podľa

prílohy č. 6

.

(7)

Automatické požiarnotechnické zariadenie podľa odseku 6 musí byť vyhotovené tak,

aby malo okrem samočinného spúšťania aj ručné spúšťanie; to neplatí na automatické

sprinklerové zariadenie.

(8)

Požiarny uzáver alebo najviac 25 % plochy jednej požiarnej steny požiarneho úseku

s dĺžkou chráneného otvoru najviac 20 m a jeho výšky najviac 10 m možno nahradiť automatickým

požiarnotechnickým zariadením podľa odseku 6, pričom intenzita dodávky hasiacej látky

sa určuje najmä v závislosti od množstva a druhu horľavých látok a geometrického tvaru

chráneného otvoru. V požiarnom úseku, ktorého pôdorys nemá tvar štvoruholníka, sa

za dĺžku jednej požiarnej steny považuje štvrtina obvodu pôdorysu požiarneho úseku.

Otvory chránené automatickým požiarnotechnickým zariadením môžu viesť z požiarneho

úseku iba do jedného ďalšieho požiarneho úseku.

(9)

Ak je celá plocha dvoch požiarnych úsekov chránená stabilným hasiacim zariadením,

možno celú plochu požiarnej steny, ktorá ich oddeľuje, nahradiť automatickým požiarnotechnickým

zariadením podľa odseku 6; celková plocha takto oddelených požiarnych úsekov nesmie

byť väčšia ako dvojnásobok veľkosti dovolenej pôdorysnej plochy požiarneho úseku bez

stabilného hasiaceho zariadenia.

(10)

Automatickým požiarnotechnickým zariadením sa nesmie nahradiť požiarna deliaca konštrukcia

chránenej únikovej cesty ani požiarny uzáver chránenej únikovej cesty.

§ 41

Požiarna stena

(1)

Požiarna stena je konštrukcia, ktorá bráni šíreniu požiaru vo vodorovnom smere.

(2)

Požadovaná požiarna odolnosť a druh konštrukčných prvkov požiarnej steny, ktorá oddeľuje

stavby alebo požiarne úseky v nich, sa určujú podľa stavby alebo požiarneho úseku

s vyššími požiadavkami.

(3)

Požiarna stena musí spĺňať, ak ide o požiarnu stenu

a)

nosnú, aspoň kritérium REI,

b)

nenosnú, aspoň kritérium EI,

c)

medzi stavbami, aspoň kritérium REI-M,

d)

nosnú obvodovú, hodnotenú na požiarnu odolnosť z vonkajšej strany posledného nadzemného

požiarneho podlažia vstavaného do povalového priestoru, aspoň kritérium REW.

(4)

V požiarnom úseku vstavanom do povalového priestoru musí spĺňať, ak ide o požiarnu

stenu

a)

medzi požiarnymi úsekmi a požiarnu stenu oddeľujúcu priestor požiarneho úseku od

konštrukcií strešného plášťa, aspoň kritérium EI,

b)

medzi stavbami, aspoň kritérium EI-M.

(5)

V nevýrobnej stavbe okrem stavby zhromažďovacieho priestoru, ktorý má horľavý konštrukčný

celok, môže byť vzdialenosť medzi požiarnymi stenami najviac 60 m; tieto steny musia

byť vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1; na stavby stajní sa toto ustanovenie

vzťahuje primerane.

(6)

Na medziľahlé požiarne steny v jednopodlažných stavbách určených na bývanie a ubytovanie

sa ustanovenie odseku 5 nevzťahuje.

(7)

Požiarna stena sa musí stýkať s

a)

požiarnym stropom alebo s konštrukciou strechy, ktorá plní funkciu požiarneho stropu,

alebo s konštrukciou strechy a strešného plášťa vyhotovených z konštrukčných prvkov

druhu D1 s požadovanou požiarnou odolnosťou,

b)

obvodovou stenou alebo s požiarnym pásom, ak sa požiarny pás požaduje podľa

§ 44

.

(8)

Ak konštrukcia strechy a strešného plášťa nemá požadovanú požiarnu odolnosť alebo

je vyhotovená z konštrukčného prvku druhu D2 alebo z konštrukčného prvku druhu D3,

požiarna stena musí prestupovať cez konštrukciu strechy a strešného plášťa a musí

prevyšovať vonkajší povrch strešného plášťa najmenej o 450 mm.

(9)

Ak je strešný plášť so šírkou najmenej 1,2 m nahradený z každej strany požiarnej

steny konštrukčným prvkom druhu D1 s požadovanou požiarnou odolnosťou alebo ak je

výšková úroveň strechy pri požiarnej stene väčšia ako 1,2 m, nemusí požiarna stena

prevyšovať vonkajší povrch strešného plášťa.

(10)

Stabilita požiarnych stien medzi jednopodlažnými stavbami a stabilita požiarnych

stien, ktoré oddeľujú sklady v jednopodlažných stavbách navzájom alebo ich oddeľujú

od iných stavieb, môže závisieť od stability nosných konštrukcií stavieb len vtedy,

ak ich požiarna odolnosť má najmenej hodnotu požadovanej požiarnej odolnosti požiarnej

steny.

(11)

Povalový priestor alebo strešný priestor s konštrukciou strechy z konštrukčných prvkov

druhu D2 alebo z konštrukčných prvkov druhu D3 musí byť rozdelený požiarnymi stenami

z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej EW 30 na časti, ktorých

plocha je najviac

a)

2 000 m

2

, ak ide o výškovú polohu podlahy strešného priestoru najviac 22,5 m,

b)

1 000 m

2

, ak ide o výškovú polohu podlahy strešného priestoru viac ako 22,5 m.

(12)

Časť zasklenej požiarnej steny okolo požiarneho uzáveru, ktorá má plochu najviac

10 m

2

, môže mať nižšiu požiarnu odolnosť a môže byť iného druhu, ako je požiarna stena,

v ktorej je zasklená stena umiestnená; musí však mať najmenej požiarnu odolnosť a

druh konštrukčného prvku, z ktorého je vyhotovený požiarny uzáver.

(13)

Časť zasklenej požiarnej steny podľa odseku 12 môže byť vyhotovená v požiarnom úseku

okolo jedného požiarneho uzáveru alebo okolo viacerých požiarnych uzáverov. Ak ide

o viaceré požiarne uzávery, ich vzájomná vzdialenosť musí byť najmenej 50 m.

§ 42

Požiarny strop

(1)

Požiarny strop je konštrukcia, ktorá bráni šíreniu požiaru v zvislom smere.

(2)

Požadovaná požiarna odolnosť a druh konštrukčných prvkov požiarneho stropu sa určujú

podľa požiadaviek na požiarny úsek pod požiarnym stropom.

(3)

Požiarny strop musí spĺňať najmenej kritérium REI vtedy, ak je

a)

nad požiarnym stropom stále alebo náhodné požiarne zaťaženie alebo

b)

nad chránenou únikovou cestou.

(4)

Ak nad požiarnym stropom v poslednom nadzemnom požiarnom podlaží nie je náhodné požiarne

zaťaženie, musí tento strop spĺňať najmenej kritérium RE.

(5)

Požadovanú požiarnu odolnosť požiarneho stropu možno dosiahnuť aj použitím vodorovnej

membrány.

13a

)

V stropnej dutine medzi vodorovnou membránou a konštrukciou stropu nesmú byť vedené

inštalácie okrem

a)

káblov pre svietidlá umiestnené pod vodorovnou membránou,

b)

inštalácií stabilných a polostabilných hasiacich zariadení a elektrickej požiarnej

signalizácie.

(6)

Požiarny strop môže tvoriť podhľad s nezávislou požiarnou odolnosťou a kritériom

EI.

(7)

Požiarny strop sa musí stýkať s

a)

požiarnou stenou,

b)

obvodovou stenou alebo s požiarnym pásom, ak sa požiarny pás požaduje podľa

§ 44

.

§ 43

Obvodová stena

(1)

Obvodová stena zabezpečujúca stabilitu stavby alebo jej časti a požiarny pás musia

z vnútornej strany stavby spĺňať požiadavky na požiarnu odolnosť a druh konštrukčného

prvku podľa požiarneho rizika požiarneho úseku, ktorý ohraničujú.

(2)

Obvodová stena musí z vnútornej strany spĺňať, ak ide o obvodovú stenu

a)

zabezpečujúcu stabilitu stavby, aspoň kritérium REW,

b)

nezabezpečujúcu stabilitu stavby, aspoň kritérium EW.

(3)

Obvodová stena musí z vonkajšej strany spĺňať, ak ide o obvodovú stenu

a)

zabezpečujúcu stabilitu stavby, aspoň kritérium REI,

b)

nezabezpečujúcu stabilitu stavby, aspoň kritérium EI.

(4)

Obvodová stena v podzemných podlažiach zabezpečujúca stabilitu stavby, za ktorou

je z vonkajšej strany zemina, musí spĺňať aspoň kritérium R.

(5)

Obvodová stena vrátane požiarneho pásu, ktorá zasahuje do požiarne nebezpečného priestoru

iného požiarneho úseku, musí spĺňať z vonkajšej strany stavby požiadavky na požiarnu

odolnosť a na druh konštrukčného prvku podľa požiarnej odolnosti a vzdialenosti obvodovej

steny od hranice požiarne nebezpečného priestoru požiarneho úseku, do ktorého zasahuje.

(6)

Časť obvodovej steny, ktorá nespĺňa požiadavky na požiarnu odolnosť ani na druh konštrukčného

prvku, je požiarne otvorenou plochou.

§ 44

Požiarny pás

(1)

Požiarny pás je časť obvodovej steny, ktorá bráni šíreniu požiaru v zvislom smere

alebo vo vodorovnom smere do vedľajšieho požiarneho úseku.

(2)

Požiarny pás je konštrukčný prvok druhu D1 s vonkajšou povrchovou úpravou s indexom

šírenia plameňa i

s

= 0 a musí sa stýkať s požiarnou stenou alebo s požiarnym stropom. Na požiarny pás

sa vzťahuje

§ 43 ods. 2

a

3

rovnako.

(3)

Najnižšia požadovaná požiarna odolnosť požiarneho pásu sa určuje podľa požadovanej

vyššej požiarnej odolnosti obvodovej steny dvoch susedných požiarnych úsekov, ktoré

oddeľuje požiarny pás.

(4)

Na mieste styku obvodovej steny s požiarnou stenou alebo s požiarnym stropom musí

byť v obvodovej stene vyhotovený požiarny pás so šírkou najmenej

a)

0,9 m, ak je ekvivalentný čas trvania požiaru najviac 45 min alebo ak je výpočtové

požiarne zaťaženie najviac 45 kg.m

-2

, alebo ak je index skladovaných materiálov najviac 2,0, alebo

b)

1,2 m, ak je ekvivalentný čas trvania požiaru viac ako 45 min alebo ak je výpočtové

požiarne zaťaženie viac ako 45 kg.m

-2

, alebo ak je index skladovaných materiálov viac ako 2,0.

(5)

Úpravou podľa odseku 4 nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.

5

)

(6)

Požiarny pás možno nahradiť

a)

ustúpením alebo vystúpením líca obvodovej steny najmenej o 0,6 m v dĺžke aspoň 1,2

m,

b)

predĺžením požiarnej steny alebo požiarneho stropu pred líce obvodovej steny tak,

že rozvinutý vonkajší obvod predĺženej požiarnej steny alebo požiarneho stropu je

najmenej 1,2 m.

(7)

Požiarny pás nemusí byť vyhotovený

a)

ak je aspoň na jednej strane požiarnej steny alebo požiarneho stropu požiarny úsek

bez požiarneho rizika; to neplatí na požiarny úsek chránenej únikovej cesty,

b)

ak je aspoň na jednej strane požiarnej steny priestor bez požiarneho rizika široký

najmenej 2,5 m,

c)

vo výrobných stavbách, v stavbách poľnohospodárskej výroby a v nevýrobných stavbách

s požiarnou výškou najviac 12 m; to neplatí pre požiarny úsek chránenej únikovej cesty,

pre stavby zdravotníckych zariadení a pre stavby, ktoré sú určené pre osoby neschopné

samostatného pohybu a osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu,

d)

na mieste styku požiarneho stropu s obvodovou stenou nad chránenou únikovou cestou,

e)

na mieste styku požiarnej steny a obvodovej steny, v ktorej sú umiestnené vjazdy

do garáže,

f)

ak sú požiarne úseky na obidvoch stranách požiarnej deliacej konštrukcie chránené

stabilným hasiacim zariadením; pre požiarne pásy na mieste styku obvodovej steny a

požiarneho stropu to platí najviac na desať nad sebou umiestnených podlaží; ich súčasťou

môže byť aj technické podlažie podľa

§ 5 ods. 2 písm. a)

, ktoré sa do počtu podlaží nezapočítava.

(8)

V obvodových stenách stavieb na ubytovanie s požiarnou výškou väčšou ako 12 m sa

na mieste ich styku s požiarnou stenou medzi požiarnymi úsekmi, ktoré tvoria obytné

bunky, nemusí vyhotoviť zvislý požiarny pás, ak požiarnu stenu tvorí konštrukčný prvok

druhu D1 a tento konštrukčný prvok presahuje až do líca obvodovej steny.

(9)

Na vyhotovenie požiarnych pásov pri požiarnych stenách medzi stavbami sa ustanovenia

odseku 7 písm. a) až e) nevzťahujú.

§ 45

Požiarny uzáver

(1)

Požiarny uzáver je konštrukčný prvok zabudovaný v požiarnej deliacej konštrukcii

alebo v inej konštrukcii, ktorý bráni šíreniu požiaru.

(2)

Požiarny uzáver typu EW možno nahradiť požiarnym uzáverom typu EI.

(3)

Najnižšia požadovaná požiarna odolnosť a druh konštrukčného prvku požiarneho uzáveru

sa určujú pre požiarny uzáver umiestnený

a)

v požiarnej stene podľa vyšších požiadaviek jedného z dvoch priľahlých požiarnych

úsekov, medzi ktorými je požiarna stena umiestnená,

b)

v požiarnom strope podľa požiadaviek požiarneho úseku pod požiarnym stropom.

(4)

Požiarny uzáver sa musí automaticky uzatvárať po každom otvorení alebo pri vzniku

požiaru; to neplatí na vstupné dvere do bytu a na požiarny uzáver v strope, ktorým

sa prestupuje len pri oprave a kontrole technického zariadenia alebo technologického

zariadenia.

(5)

Požiarny uzáver medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi musí byť typu EW.

(6)

Požiarny uzáver do chránenej únikovej cesty musí byť typu EI. Požiarny uzáver, ktorý

oddeľuje chránenú únikovú cestu od požiarneho úseku bez požiarneho rizika alebo od

iného priestoru bez požiarneho rizika, alebo od požiarneho úseku chráneného stabilným

hasiacim zariadením, alebo od vonkajšej komunikácie, môže byť typu EW.

(7)

Požiarny uzáver, ktorý oddeľuje požiarnu predsieň chránenej únikovej cesty od ostatných

priestorov chránenej únikovej cesty, musí byť typu S.

(8)

Požiarny uzáver, ktorý je umiestnený v požiarne nebezpečnom priestore iného požiarneho

úseku, musí byť typu EI a vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou,

ktorá sa rovná aspoň polovičnej hodnote požadovanej požiarnej odolnosti konštrukcie

obvodovej steny, v ktorej je umiestnený; ak je požiarny uzáver umiestnený vo vzdialenosti

najmenej 30 % odstupovej vzdialenosti od požiarne otvorenej plochy iného požiarneho

úseku, môže byť vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D2.

§ 46

Konštrukcia schodiska

(1)

Ak je v požiarnom úseku viac schodísk, požiadavky na požiarnu odolnosť a na druh

konštrukčných prvkov musí spĺňať iba to schodisko, ktoré je súčasťou únikovej cesty

a ktoré je určené na evakuáciu viac ako desiatich osôb.

(2)

V požiarnom úseku musí nosná konštrukcia schodiska spĺňať najmenej kritérium R; to

neplatí na schodisko v chránenej únikovej ceste.

§ 47

Výťahová šachta

(1)

Výťahová šachta umiestnená v chránenej únikovej ceste typu A nemusí tvoriť samostatný

požiarny úsek, ak spája najviac sedem nadzemných podlaží a jedno podzemné podlažie

a priestor šachty je oddelený od únikovej cesty konštrukčnými prvkami druhu D1.

(2)

Ak výťahová šachta netvorí samostatný požiarny úsek, musí byť výťahová kabína vyhotovená

zo stavebných výrobkov triedy reakcie na oheň A1 alebo A2.

(3)

Výťahová šachta umiestnená na vonkajšej strane stavby okrem výťahovej šachty, ktorá

je v chránenej únikovej ceste, musí byť od požiarnych úsekov v tejto stavbe oddelená

požiarnymi deliacimi konštrukciami.

(4)

Ak nie je na vonkajšej strane stavby čiastočne alebo úplne vyhotovená výťahová šachta,

nemusia byť požiarne úseky, okolo ktorých premáva výťahová kabína, oddelené požiarnymi

deliacimi konštrukciami; na zaistenie protipožiarnej bezpečnosti postačujú vodorovné

požiarne pásy.

(5)

Výťahová šachta na evakuačný výťah a na požiarny výťah môže byť spoločná; v takej

výťahovej šachte môžu byť najviac dva výťahy.

(6)

V zariadení hydraulického pohonu evakuačného výťahu a požiarneho výťahu možno použiť

iba nehorľavú kvapalinu.

(7)

Ak je strojovňa výťahu umiestnená nad výťahovou šachtou, môže s ňou tvoriť jeden

požiarny úsek.

§ 47a

Inštalačný kanál a inštalačná šachta

(1)

Inštalačný kanál a inštalačná šachta, ktoré tvoria samostatný požiarny úsek, musia

byť vyhotovené zo stavebných výrobkov triedy reakcie na oheň A1 alebo A2; konštrukcie

inštalačného kanála a inštalačnej šachty sú požiarnymi deliacimi konštrukciami.

(2)

Montážny alebo kontrolný otvor (uzáver) konštrukcií inštalačného kanála alebo inštalačnej

šachty musí spĺňať požiadavku na požiarnu odolnosť požiarnej deliacej konštrukcie

a nemusí sa automaticky uzatvárať.

§ 47b

Vzduchotechnické zariadenie

Ochranu stavieb proti šíreniu požiaru vzduchotechnickým zariadením určuje technická

norma.

13b

)

§ 48

Povrchová úprava konštrukcie

Povrchové úpravy stavebných konštrukcií vo vnútri požiarneho úseku a povrchové úpravy

a obklady obvodových stien z vonkajšej strany stavby nesmú prispievať k šíreniu požiaru;

uvedené sa považuje za splnené aj vtedy, ak sa postupuje podľa osobitného predpisu.

4

)

§ 49

(1)

Požadovaná požiarna odolnosť a požadovaný druh konštrukcie strešného plášťa sa určujú

podľa požiarneho rizika požiarneho úseku, nad ktorým je strešný plášť umiestnený.

(2)

Strešný plášť s požadovanou požiarnou odolnosťou musí spĺňať,

a)

ak obsahuje horľavé materiály, aspoň kritériá EI,

b)

v ostatných prípadoch aspoň kritériá E.

(3)

Strešný plášť s funkciou nosnej konštrukcie strechy musí okrem kritérií uvedených

v odseku 2 spĺňať aj kritériá R.

(4)

Ak strešný plášť alebo jeho časť zasahuje do požiarne nebezpečného priestoru iného

požiarneho úseku, musí byť vyhotovený tak, aby spĺňal kritérium B

ROOF

(t3) alebo B

ROOF

(t4).

(5)

Požiarny uzáver v strešnom plášti, ktorý je umiestnený v požiarne nebezpečnom priestore

iného požiarneho úseku, musí byť typu EW, vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu

D1 a s požiarnou odolnosťou, ktorá sa rovná aspoň polovičnej hodnote požadovanej požiarnej

odolnosti strešného plášťa, v ktorom je umiestnený.

(6)

Strešný plášť, v ktorom je inštalované zariadenie na odvod tepla a splodín horenia

alebo na ktorom je inštalované stabilné hasiace zariadenie, musí mať najmenej takú

požiarnu odolnosť ako nosná konštrukcia strechy. Požiarnu odolnosť strešného plášťa

možno dosiahnuť aj ochladzovaním stabilným hasiacim zariadením.

(7)

Strecha nad zhromažďovacím priestorom a nosné konštrukcie, od ktorých závisí jej

stabilita, musia spĺňať požiadavku požiarnej odolnosti zodpovedajúcej dvojnásobnej

hodnote predpokladaného času evakuácie osôb, najmenej však 15 min.

§ 50

V konštrukcii strechy alebo podhľadu možno použiť látku, ktorej doplnková klasifikácia

reakcie na oheň je d2,

9

)

a)

v požiarnom úseku alebo v jeho časti s plochou najviac 250 m

2

, v ktorých pripadá na jednu osobu viac ako 8 m

2

podlahovej plochy a v ktorých nie sú osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo

neschopné samostatného pohybu, alebo

b)

ak táto látka je najviac na 20 % pôdorysnej plochy konštrukcie strechy alebo podhľadu

a ak v požiarnom úseku alebo v jeho časti pripadá na jednu osobu viac ako 15 m

2

podlahovej plochy, alebo

c)

ak sa zabráni odkvapkávaniu tejto látky použitím konštrukcie s požiarnou odolnosťou

najmenej 15 min.

§ 51

(1)

Úniková cesta je trvalo voľná komunikácia alebo priestor v stavbe alebo na nej, ktorá

umožňuje bezpečnú evakuáciu osôb zo stavby alebo z požiarneho úseku ohrozeného požiarom

na voľné priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom.

(2)

Únikové cesty sa podľa stupňa ochrany, ktorú poskytujú unikajúcim osobám, členia

a)

na nechránené,

b)

na čiastočne chránené,

c)

na chránené.

(3)

Nechránená úniková cesta je úniková cesta, ktorá nie je chránená proti účinkom požiaru

a ktorá vedie z požiarneho úseku k východu zo stavby na voľné priestranstvo alebo

k východu do čiastočne chránenej únikovej cesty alebo do chránenej únikovej cesty.

(4)

Čiastočne chránená úniková cesta je úniková cesta, ktorá

a)

je v požiarnom úseku bez požiarneho rizika alebo

b)

prechádza časťou požiarneho úseku, ktorá je bez požiarneho rizika, alebo

c)

prechádza susedným požiarnym úsekom, v ktorom nie sú prevádzkarne zaradené do skupiny

6 alebo 7 alebo v ktorom hodnota súčiniteľa horľavých látok je najviac 1,1.

(5)

Chránená úniková cesta je úniková cesta, ktorá vedie k východu zo stavby na voľné

priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom, je oddelená od ostatných

požiarnych úsekov požiarnymi deliacimi konštrukciami a požiarnymi uzávermi, je vetraná

a umožňuje bezpečný pohyb osôb.

(6)

Chránené únikové cesty sa podľa času, počas ktorého sa môžu osoby pri požiari v únikovej

ceste bezpečne zdržiavať, členia na chránené únikové cesty typu A, typu B a typu C.

(7)

Chránená úniková cesta typu A je chránená úniková cesta vybavená prirodzeným vetraním

alebo umelým vetraním.

(8)

Chránená úniková cesta typu B je chránená úniková cesta vybavená samostatne vetranou

požiarnou predsieňou,

15

)

prirodzeným vetraním alebo umelým vetraním a núdzovým osvetlením.

(9)

Chránená úniková cesta typu C je chránená úniková cesta vybavená samostatne vetranou

požiarnou predsieňou, pretlakovým vetraním a núdzovým osvetlením.

§ 52

(1)

Požiarne deliace konštrukcie, konštrukcie zabezpečujúce stabilitu chránenej únikovej

cesty a obvodové konštrukcie chránenej únikovej cesty musia byť vyhotovené z konštrukčných

prvkov druhu D1. Konštrukčné prvky druhu D1, z ktorých sú vyhotovené požiarne deliace

konštrukcie chránenej únikovej cesty, môžu byť vyhotovené z nehorľavých látok alebo

majú doplnkovú klasifikáciu s1.

9

)

(2)

Najnižší stupeň protipožiarnej bezpečnosti chránenej únikovej cesty sa určuje v závislosti

a)

od predpokladaného času evakuácie osôb,

b)

od typu chránenej únikovej cesty,

c)

od počtu chránených únikových ciest.

(3)

Požiarny strop nad chránenou únikovou cestou musí byť vyhotovený z konštrukčných

prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej REI 30.

§ 53

V chránených únikových cestách môžu požiarne zaťaženie tvoriť horľavé látky v konštrukciách

dverí, podláh, držadiel a okenných rámov, zariaďovacie predmety v priestoroch vrátnice,

recepcie, informačnej služby, umyvární a toaliet. Náhodné požiarne zaťaženie v týchto

priestoroch nemôže byť väčšie ako 15 kg.m

-2

.

§ 54

(1)

Spoločná komunikácia, do ktorej vedú dvere z obytných buniek (

§ 94 ods. 2

), musí tvoriť

a)

chránenú únikovú cestu alebo

b)

samostatný požiarny úsek bez požiarneho rizika.

(2)

Spoločná komunikácia, do ktorej vedú dvere z obytných buniek v stavbe určenej na

bývanie a ubytovanie s požiarnou výškou nadzemnej časti do 12 m, musí tvoriť

a)

chránenú únikovú cestu,

b)

samostatný požiarny úsek, ktorý tvorí čiastočne chránenú únikovú cestu a v ktorom

je

1.

výpočtové požiarne zaťaženie najviac 3,5 kg.m

-2

alebo

2.

výpočtové požiarne zaťaženie najviac 7,5 kg.m

-2

a súčiniteľ horľavých látok je najviac 1,1.

(3)

Súčasťou požiarneho úseku spoločnej komunikácie môžu byť priestory vrátnice, recepcie,

informačnej služby, umyvární a toaliet. Náhodné požiarne zaťaženie v týchto priestoroch

nemôže byť väčšie ako 15 kg.m

-2

.

§ 55

Vetranie únikovej cesty

(1)

Chránená úniková cesta vrátane požiarnej predsiene sa musí vetrať prirodzeným vetraním

alebo umelým vetraním podľa

prílohy č. 7

.

(2)

Ak je chránená úniková cesta v nadzemnej časti stavby, ktorá má požiarnu výšku viac

ako 22,5 m, musí sa vetrať umelým vetraním; to neplatí na chránenú únikovú cestu spájajúcu

najviac tri nadzemné podlažia.

(3)

Chránená úniková cesta pre viac ako jedno podzemné podlažie sa musí vetrať umelým

vetraním.

(4)

Ak sa chránená úniková cesta typu A vetrá umelým vetraním, musí byť činnosť vetracieho

zariadenia zabezpečená aspoň na čas, ktorý sa rovná dvojnásobku predpokladaného času

evakuácie osôb, nie však na menej ako 10 min.

(5)

Ak je v nadzemnej časti stavby viac ako jedna chránená úniková cesta typu A a predpokladaný

čas evakuácie osôb je v nich dlhší ako 6 min, musí byť druhá a ďalšia chránená úniková

cesta odvetraná kombináciou prirodzeného vetrania podľa

prílohy č. 7 bodu 1

alebo vetraná umelým vetraním.

(6)

Ak sa chránená úniková cesta typu B vetrá umelým vetraním, musí byť činnosť vetracieho

zariadenia zabezpečená najmenej na čas, ktorý sa rovná dvojnásobku predpokladaného

času evakuácie osôb, nie však na menej ako 30 min. Činnosť vetracieho zariadenia v

chránenej únikovej ceste typu B s umelým vetraním, ktorá súčasne slúži ako zásahová

cesta, musí byť zabezpečená aspoň počas 45 min.

(7)

V stavbách, v ktorých sa nachádzajú dve chránené únikové cesty alebo viac chránených

únikových ciest typu B a predpokladaný čas evakuácie osôb je dlhší ako 15 min, musí

sa aspoň jedna chránená úniková cesta typu B vetrať umelým vetraním.

(8)

V chránenej únikovej ceste typu C musí byť zabezpečené pretlakové vetranie podľa

prílohy č. 7 bodu 3

.

(9)

Činnosť vetracieho zariadenia, ktoré zabezpečuje vetranie v chránenej únikovej ceste

typu C, musí byť zabezpečená aspoň na čas, ktorý sa rovná dvojnásobku predpokladaného

času evakuácie osôb, nie však na menej ako 45 min. Ak chránená úniková cesta typu

C slúži ako zásahová cesta, musí byť činnosť vetracieho zariadenia zabezpečená aspoň

počas 90 min.

(10)

Odvod vzduchu z chránenej únikovej cesty musí vyúsťovať na obvodovú konštrukciu stavby

alebo na strechu stavby.

(11)

Miesto, na ktorom sa nachádzajú ovládacie prvky vetracieho zariadenia na vetranie

únikovej cesty, a prístup k nemu musia byť označené.

16

)

Ovládacie prvky vetracieho zariadenia na vetranie únikovej cesty sa umiestňujú vo

výške 1,5 m až 2 m nad podlahou a musia byť označené viditeľným, čitateľným a ťažko

odstrániteľným nápisom VETRANIE ÚNIKOVEJ CESTY, ktorý je umiestnený priamo na ovládacom

prvku alebo v jeho blízkosti. Nápis VETRANIE ÚNIKOVEJ CESTY musí byť osvetlený vnútornými

alebo vonkajšími zdrojmi svetla alebo vyhotovený zo svetielkujúcich farieb, pričom

najmenšia veľkosť písma je 0,04 m.

§ 56

Požiarna predsieň

(1)

Pôdorysná plocha požiarnej predsiene chránenej únikovej cesty typu B alebo chránenej

únikovej cesty typu C sa určuje podľa predpokladaného počtu evakuovaných osôb a ich

schopnosti samostatného pohybu; musí mať najmenej 5 m

2

.

(2)

Ak je z požiarnej predsiene chránenej únikovej cesty zároveň vstup do požiarneho

výťahu alebo do evakuačného výťahu, musí byť pôdorysná plocha požiarnej predsiene

väčšia najmenej o 3 m

2

na každý požiarny výťah alebo na každý evakuačný výťah.

§ 57

(1)

Vonkajšia komunikácia oddelená od susedných požiarnych úsekov požiarnymi deliacimi

konštrukciami, v ktorých sú požiarne otvorené plochy umiestnené vyššie ako 1,7 m nad

úrovňou tejto komunikácie, je čiastočne chránenou únikovou cestou.

(2)

Vonkajšia komunikácia tvorí chránenú únikovú cestu typu A, ak je oddelená od susedných

požiarnych úsekov požiarnymi deliacimi konštrukciami.

(3)

Vonkajšia komunikácia tvorí chránenú únikovú cestu typu B, ak je oddelená od susedných

požiarnych úsekov požiarnymi deliacimi konštrukciami z konštrukčných prvkov druhu

D1 alebo druhu D2 s požiarnym uzáverom typu EW.

(4)

Vonkajšia komunikácia podľa odsekov 2 a 3 nesmie byť vystavená možnosti zadymenia

ani účinkom vysokých teplôt z požiarne otvorených plôch z nižších podlaží ani zo susedných

požiarnych úsekov a nesmie byť v požiarne nebezpečnom priestore.

(5)

Eskalátor v požiarnom úseku alebo mimo požiarneho úseku môže tvoriť ďalšiu únikovú

cestu.

(6)

Ak je eskalátor umiestnený v samostatnom požiarnom úseku, ktorý spĺňa požiadavky

uvedené v

§ 3 ods. 1 a 2

,

§ 52, 53

a

55

, môže tvoriť chránenú únikovú cestu.

§ 58

(1)

Evakuačné výťahy sa musia zriadiť v stavbách

a)

s požiarnou výškou viac ako 60 m,

b)

v ktorých sa na nadzemných podlažiach umiestnených v požiarnej výške viac ako 45

m zdržuje viac ako 50 osôb,

c)

na bývanie a na ubytovanie, v ktorých sú aspoň dve obytné bunky na podlaží, ktoré

je umiestnené v požiarnej výške viac ako 30 m,

d)

v ktorých sú umiestnené na podlažiach s požiarnou výškou viac ako 22,5 m prevádzkarne

zaradené do skupiny 6 alebo 7 a v ktorých sa zdržuje viac ako 50 osôb,

e)

s viac ako dvoma nadzemnými podlažiami, na ktorých sa trvale alebo pravidelne zdržuje

viac ako desať osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo sa tam zdržujú osoby neschopné

samostatného pohybu a z ktorých nie je zabezpečená ich evakuácia iným vhodným spôsobom,

f)

s podzemnými podlažiami, na ktorých sa trvale alebo pravidelne zdržuje viac ako päť

osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo sa tam zdržujú osoby neschopné samostatného

pohybu a z ktorých nie je zabezpečená ich evakuácia iným vhodným spôsobom,

g)

v ktorých sa na podzemných podlažiach umiestnených v požiarnej výške viac ako 12

m zdržuje viac ako desať osôb.

(2)

Evakuačný výťah musí byť umiestnený v chránenej únikovej ceste typu B alebo v chránenej

únikovej ceste typu C. V spoločnej šachte môžu byť umiestnené najviac dva evakuačné

výťahy.

(3)

V stavbe, v ktorej je evakuačný výťah a viac chránených únikových ciest typu B alebo

typu C po schodiskách, musí byť na každom podlaží najmenej z dvoch takých chránených

únikových ciest vstup do evakuačného výťahu; to neplatí na podlažie, z ktorého chránená

úniková cesta vedie na voľné priestranstvo.

(4)

Pre evakuačný výťah umiestnený

a)

v chránenej únikovej ceste typu B musí byť zabezpečená trvalá dodávka elektrickej

energie počas činnosti vetracieho zariadenia podľa

§ 55 ods. 6

,

b)

v chránenej únikovej ceste typu C musí byť zabezpečená trvalá dodávka elektrickej

energie počas činnosti vetracieho zariadenia podľa

§ 55 ods. 9

.

(5)

Za evakuačný výťah sa považuje aj požiarny výťah; to neplatí na evakuačný výťah umiestnený

v lôžkových častiach zdravotníckych zariadení.

§ 59

(1)

Kapacita evakuačného výťahu sa určuje podľa

a)

celkového počtu osôb, ktoré sa majú evakuovať týmto výťahom,

b)

dovoleného času evakuácie osôb,

c)

počtu evakuovaných osôb v kabíne výťahu,

d)

času jednej jazdy výťahu.

(2)

V stavbe zdravotníckeho zariadenia s lôžkovými oddeleniami, v ktorej je viac ako

desať osôb, sa počet evakuačných výťahov určuje podľa

a)

predpokladaného počtu pacientov neschopných samostatného pohybu,

b)

počtu podlaží, ktoré sa majú evakuovať, a podľa ich výškovej polohy,

c)

technických parametrov výťahu.

(3)

Každá stavba zdravotníckeho zariadenia podľa odseku 2 musí byť vybavená aspoň dvoma

evakuačnými výťahmi.

§ 60

Náhradná úniková možnosť

(1)

Náhradná úniková možnosť je možnosť mimoriadneho spôsobu úniku z požiarneho úseku

alebo otvoreného technologického zariadenia, ktorý je namáhavejší ako chôdza alebo

sa vykonáva pomocnými prostriedkami na evakuáciu osôb.

(2)

Použitie náhradnej únikovej možnosti určuje technická norma.

4

)

(3)

Náhradná úniková možnosť musí byť zriadená v stavbe, v ktorej je len jedna nechránená

úniková cesta, a to z miestnosti

a)

v podzemnom podlaží, ak je v ňom viac ako päť trvalých pracovných miest alebo dočasných

pracovných miest,

b)

v nadzemnom podlaží, ak je v ňom viac ako desať trvalých pracovných miest.

(4)

Náhradnou únikovou možnosťou na prekonanie výškových rozdielov je

a)

otvárateľný otvor v obvodovej konštrukcii so svetlou výškou najmenej 0,8 m a šírkou

najmenej 0,6 m a s výškou parapetu najviac 1,2 m nad úrovňou podlahy,

b)

únikový rebrík, požiarny rebrík a tunelová plachta pri úniku smerom dolu,

c)

únikový rebrík a požiarny rebrík pri úniku smerom hore do výšky 6 m,

d)

sklzná tyč a sklzný žľab s dĺžkou 6 m, ktoré môžu používať iba na to vycvičené osoby.

(5)

Iné rovnocenné zariadenia pre náhradné únikové možnosti ako tie, ktoré sú uvedené

v odseku 4, možno inštalovať a používať podľa technických podmienok určených výrobcom.

§ 61

Ak únikový rebrík alebo požiarny rebrík nahrádza čiastočne chránenú únikovú cestu

alebo chránenú únikovú cestu, musí byť umiestnený

a)

vnútri stavby v priestoroch spĺňajúcich požiadavky na únikovú cestu, ktorú nahrádza,

b)

z vonkajšej strany stavby mimo požiarne nebezpečného priestoru, ktorý spĺňa tieto

podmienky

1.

konštrukčné prvky, na ktoré je osadený, sú druhu D1 alebo druhu D2 s povrchovou úpravou

z nehorľavých materiálov,

2.

požiarne otvorené plochy sú po celej dĺžke únikového rebríka alebo požiarneho rebríka

vzdialené najmenej 1,5 m od jeho postraníc, odpočívadiel alebo od iných prístupových

miest,

3.

prístup k únikovému rebríku alebo k požiarnemu rebríku vedie cez dvere široké najmenej

0,6 m, ktoré sa otvárajú v smere úniku tak, aby nebránili prístupu na rebrík.

§ 62

(1)

Počet únikových ciest pre stavbu, ich dĺžka, šírka a rozmiestnenie musia byť navrhnuté,

zhotovené a prevádzkované tak, aby predpokladaný čas evakuácie osôb určený v technickej

norme

4

)

bol čo najkratší.

(2)

Predpokladaný čas evakuácie osôb sa určuje podľa

a)

dĺžky únikovej cesty,

b)

rýchlosti pohybu osôb,

c)

počtu evakuovaných osôb,

d)

súčiniteľa podmienok evakuácie osôb,

e)

jednotkovej kapacity únikového pruhu,

f)

započítateľného počtu únikových pruhov.

(3)

Predpokladaný čas evakuácie osôb po únikových cestách nesmie byť dlhší ako dovolený

čas evakuácie osôb, ktorý je uvedený v prílohe č. 8; určuje sa osobitne pre každú

únikovú cestu, a to

a)

pre nechránenú únikovú cestu po východ zo stavby na voľné priestranstvo alebo po

vstup do čiastočne chránenej únikovej cesty, alebo po vstup do chránenej únikovej

cesty,

b)

pre čiastočne chránenú únikovú cestu po východ zo stavby na voľné priestranstvo alebo

po vstup do chránenej únikovej cesty,

c)

pre chránenú únikovú cestu po východ zo stavby na voľné priestranstvo alebo do priestoru,

ktorý nie je ohrozený požiarom.

(4)

Dovoleným časom evakuácie osôb je najdlhší možný čas bezpečnej evakuácie osôb na

únikových cestách.

(5)

Požiadavky na únikové cesty výrobnej stavby sa v plnom rozsahu vzťahujú aj na sklad

v jednopodlažnej stavbe podľa

§ 1 ods. 1 písm. l)

.

§ 63

Počet únikových ciest

(1)

Z každej stavby alebo z jej časti a z každého miesta požiarneho úseku musia viesť

najmenej dve samostatné únikové cesty rôznym smerom na voľné priestranstvo; podmienky,

za ktorých môže viesť len jedna úniková cesta, sú určené v technickej norme.

4

)

(2)

V stavbách určených na bývanie a na ubytovanie s požiarnou výškou nadzemnej časti

viac ako 22,5 m musí byť z každého požiarneho úseku umožnený únik najmenej dvoma chránenými

únikovými cestami typu B alebo typu C; to platí aj na stavbu na iný účel, v ktorej

je viac ako dve obytné bunky alebo v ktorej je ubytovaných viac ako 20 osôb na podlažiach

s požiarnou výškou viac ako 22,5 m.

(3)

Z požiarneho úseku, v ktorom sú prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo 7 a v ktorom

je trvalé pracovné miesto pre päť a viac osôb alebo v ktorom je viac ako desať osôb

s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo neschopných samostatného pohybu, nesmie viesť

len jedna úniková cesta.

(4)

Z požiarneho úseku, v ktorom je najviac 20 miest na státie pre motocykle, trojkolky,

štvorkolky alebo osobné automobily alebo desať miest na státie pre autobusy, nákladné

automobily, špeciálne automobily, ťahače, traktory a pracovné stroje, môže viesť len

jedna nechránená úniková cesta; náhradné únikové možnosti sa nepožadujú.

(5)

Najnižší typ chránených únikových ciest sa určuje podľa

prílohy č. 9

. V stavbách s požiarnou výškou nadzemnej časti väčšou ako 60 m musia byť chránené

únikové cesty iba typu C.

§ 64

(1)

Vzájomná vzdialenosť východov z miestností alebo z požiarneho úseku podľa

prílohy č. 10

nesmie byť väčšia ako 60 m.

(2)

Vzájomná vzdialenosť schodísk v stavbe nesmie byť väčšia ako 60 m.

§ 65

Dĺžka únikovej cesty

(1)

Dĺžka únikovej cesty je vzdialenosť medzi začiatkom únikovej cesty a východom z nej

na voľné priestranstvo.

(2)

Dovolená dĺžka únikovej cesty sa určuje podľa

a)

dovoleného času evakuácie osôb,

b)

rýchlosti pohybu osôb,

c)

počtu evakuovaných osôb,

d)

súčiniteľa podmienok evakuácie osôb,

e)

jednotkovej kapacity únikového pruhu,

f)

započítateľného počtu únikových pruhov.

(3)

Ak z požiarneho úseku vedie viac nechránených únikových ciest, dĺžka aspoň jednej

z nich musí zodpovedať dovolenej dĺžke nechránenej únikovej cesty.

(4)

Dovolená dĺžka nechránenej únikovej cesty na otvorených technologických zariadeniach

a v potrubných kanáloch je uvedená v

prílohe č. 11

.

(5)

Začiatok nechránenej únikovej cesty je

a)

v najvzdialenejšom mieste požiarneho úseku alebo

b)

na osi východu z miestnosti, ktorej podlahová plocha je menšia ako 40 m

2

, alebo

c)

na osi východu z miestnosti alebo z funkčne ucelenej skupiny miestností s podlahovou

plochou najviac 100 m

2

, ak

1.

vzdialenosť ktoréhokoľvek miesta k východu z miestnosti alebo z funkčne ucelenej

skupiny miestností je najviac 15 m,

2.

v týchto miestnostiach nie sú umiestnené prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo

7 alebo súčiniteľ horľavých látok nie je vyšší ako 1,1,

3.

v týchto miestnostiach nie je viac ako 40 osôb,

d)

na osi východu z bytu.

(6)

Dĺžka nechránenej únikovej cesty je vzdialenosť medzi jej začiatkom a východom z

nej na voľné priestranstvo alebo vzdialenosť medzi jej začiatkom a vstupom do chránenej

únikovej cesty alebo do čiastočne chránenej únikovej cesty.

(7)

Dĺžka čiastočne chránenej únikovej cesty je vzdialenosť medzi jej začiatkom a východom

z nej na voľné priestranstvo alebo vzdialenosť medzi jej začiatkom a vstupom do chránenej

únikovej cesty.

(8)

Dĺžka chránenej únikovej cesty je vzdialenosť medzi jej začiatkom a východom z nej

na voľné priestranstvo.

(9)

Dĺžka nechránenej únikovej cesty alebo čiastočne chránenej únikovej cesty v priestoroch

s pevne zabudovaným zariadením je najkratšia priama vzdialenosť z ktoréhokoľvek miesta

požiarneho úseku po východ z požiarneho úseku; to neplatí na požiarne úseky, ktorých

plocha je väčšia ako 500 m

2

, a na požiarne úseky zhromažďovacích priestorov.

(10)

V požiarnych úsekoch s pevne zabudovaným zariadením, ktoré bráni priamemu východu

z ktoréhokoľvek miesta požiarneho úseku od začiatku únikovej cesty, ktorých plocha

je väčšia ako 500 m

2

, a v požiarnych úsekoch zhromažďovacích priestorov môže byť najkratšia priama vzdialenosť

z ktoréhokoľvek miesta požiarneho úseku po východ z požiarneho úseku najviac 0,7-násobok

dovolenej dĺžky nechránenej únikovej cesty; to neplatí, ak je požiarny úsek chránený

stabilným hasiacim zariadením.

(11)

V stavbách určených na bývanie najviac so štyrmi nadzemnými podlažiami nie je obmedzená

dĺžka čiastočne chránenej únikovej cesty, do ktorej vedú dvere z najviac šiestich

obytných buniek na každom podlaží a ktorá vedie na voľné priestranstvo.

(12)

Čiastočne chránená úniková cesta z obytných buniek a priestorov domového vybavenia

môže mať dĺžku najviac

a)

20 m, ak vedie k jednému východu na voľné priestranstvo alebo do chránenej únikovej

cesty,

b)

40 m k najbližšiemu východu na voľné priestranstvo alebo do chránenej únikovej cesty,

ak čiastočne chránená úniková cesta vedie najmenej dvomi rôznymi smermi úniku.

(13)

Čiastočne chránená úniková cesta v nevýrobnej stavbe sa môže použiť na evakuáciu

osôb z nadzemných podlaží a najviac z druhého podzemného podlažia. Čiastočne chránenú

únikovú cestu v nevýrobnej stavbe možno použiť na evakuáciu osôb aj z druhého podzemného

podlažia len vtedy, ak vedie k samostatnému východu zo stavby na voľné priestranstvo.

§ 66

(1)

Rýchlosť pohybu osôb a jednotková kapacita únikového pruhu sú uvedené v

prílohe č. 12

.

(2)

Jednotková kapacita únikového pruhu je priemerný predpokladaný počet evakuovaných

osôb, ktoré prejdú jedným únikovým pruhom za minútu.

(3)

Pri úniku osôb po schodoch so sklonom schodiskového ramena väčším ako 35 stupňov

sa rýchlosť pohybu osôb znižuje o 1 m za minútu za každý ďalší stupeň sklonu.

(4)

Pri úniku osôb po schodoch so sklonom schodiskového ramena väčším ako 35 stupňov

sa jednotková kapacita únikového pruhu znižuje o 1,5 osoby za minútu za každý ďalší

stupeň sklonu.

§ 67

Podmienky evakuácie

(1)

Hodnota súčiniteľa podmienok evakuácie osôb sa určuje podľa

a)

druhu a typu únikovej cesty,

b)

schopnosti pohybu osôb,

c)

spôsobu evakuácie osôb.

(2)

Najnižší počet osôb na výpočet ich evakuácie je určený v technickej norme.

4

)

§ 68

(1)

Šírka únikovej cesty sa vyjadruje počtom únikových pruhov. Najmenší počet únikových

pruhov sa určuje podľa

a)

dovoleného času evakuácie osôb,

b)

rýchlosti pohybu osôb,

c)

počtu evakuovaných osôb,

d)

súčiniteľa podmienok evakuácie osôb,

e)

jednotkovej kapacity únikového pruhu,

f)

dĺžky únikovej cesty.

(2)

Najmenšia šírka nechránenej únikovej cesty je jeden únikový pruh; únikový pruh je

priestor únikovej cesty so šírkou 0,55 m.

(3)

Najmenšia šírka čiastočne chránenej únikovej cesty alebo chránenej únikovej cesty

je jeden a pol únikového pruhu; túto podmienku spĺňajú dvere so šírkou 0,80 m.

(4)

Šírka únikovej cesty sa určuje násobkami polovice únikového pruhu. Pri určovaní predpokladaného

času evakuácie osôb sa berie do úvahy skutočná najmenšia šírka určenej únikovej cesty.

§ 69

(1)

Započítateľná šírka únikovej cesty sa nesmie zužovať v smere úniku. Nadväzujúca úniková

cesta nesmie mať menší počet únikových pruhov ako počet určený podľa

§ 68 ods. 1

.

(2)

Ak do čiastočne chránenej únikovej cesty alebo do chránenej únikovej cesty vedie

v jednom podlaží viac nechránených únikových ciest z jedného požiarneho úseku, musí

sa šírka nadväzujúcej únikovej cesty rovnať aspoň súčtu únikových pruhov týchto nechránených

únikových ciest.

(3)

Ak do čiastočne chránenej únikovej cesty alebo do chránenej únikovej cesty vedú v

jednom podlaží nechránené únikové cesty z viacerých požiarnych úsekov, musí sa šírka

nadväzujúcej únikovej cesty rovnať aspoň súčtu únikových pruhov najmenej z dvoch susedných

požiarnych úsekov, z ktorých uniká najväčší počet osôb.

(4)

Ak do chránenej únikovej cesty v jednom podlaží vedie viac čiastočne chránených únikových

ciest, pri určovaní šírky únikovej cesty sa postupuje podľa odsekov 2 a 3 primerane.

(5)

V stavbách určených na bývanie nemusí šírka únikovej cesty presiahnuť 1,1 m a možno

ju zúžiť dverami na 0,9 m.

(6)

V stavbách určených na ubytovanie s požiarnou výškou viac ako 22,5 m možno na evakuáciu

osôb započítať do šírky v každej chránenej únikovej ceste najviac 2,5 únikového pruhu.

(7)

Šírka únikovej cesty, ktorá je určená na evakuáciu osôb neschopných samostatného

pohybu, nesmie byť menšia ako tri únikové pruhy.

§ 70

(1)

Podlaha po oboch stranách dverí, ktorými prechádza úniková cesta, musí byť vo vzdialenosti

rovnajúcej sa aspoň šírke únikovej cesty v rovnakej výškovej úrovni; to neplatí na

podlahu pri dverách, ktoré vedú na voľné priestranstvo, na terasu, plochú strechu,

balkón, pavlač a podobne.

(2)

V chránenej únikovej ceste spájajúcej najmenej dve podzemné podlažia s nadzemnými

podlažiami musia byť podzemné podlažia od nadzemných podlaží oddelené požiarnym uzáverom

typu S.

§ 71

(1)

Dvere na únikovej ceste musia umožňovať bezpečný a rýchly prechod pri evakuácii osôb

a nesmú brániť zásahu hasičskej jednotky.

(2)

Dvere na únikovej ceste okrem dverí na začiatku únikovej cesty sa musia otvárať v

smere úniku pootáčaním dverových krídel v postranných závesoch alebo v čapoch; to

neplatí na dvere, ktoré vedú zo stavby určenej na bývanie na voľné priestranstvo a

na dvere vedúce zo stavby na voľné priestranstvo, cez ktoré sa vykonáva evakuácia

najviac 100 osôb. Dvere na ďalšej únikovej ceste môžu byť kývavé alebo vodorovne posuvné.

(3)

Dvere na únikovej ceste nesmú pri otvorení zúžiť šírku únikovej cesty pod hodnotu,

ktorá sa určuje podľa

§ 68 a 69

.

(4)

Dverové krídlo, ktoré sa započítava do šírky únikovej cesty a je pri prevádzke zabezpečené,

musí byť na strane v smere úniku opatrené stavebným kovaním podľa technickej normy.

17

)

(5)

Dvere na únikovej ceste zo zhromažďovacieho priestoru a na únikovej ceste pre viac

ako 300 osôb musia byť na strane v smere úniku opatrené panikovým východovým uzáverom

ovládaným horizontálnym držadlom podľa technickej normy.

17

)

(6)

Ak má dverové krídlo plochu väčšiu ako 4 m

2

a cez tieto dvere vedie len jediná úniková cesta, prechod osôb musí byť zabezpečený

ďalším dverovým krídlom s menším rozmerom, najmenej však s rozmerom šírky únikovej

cesty; dverové krídlo s menším rozmerom môže byť súčasťou väčšieho dverového krídla.

§ 72

Schodisko na únikovej ceste

(1)

Schodisko na únikovej ceste určenej na únik viac ako 50 osôb musí mať sklon väčší

ako 25 stupňov a menší ako 35 stupňov.

(2)

Najmenšia šírka kosých stupňov, ktoré sú v započítateľnej šírke únikovej cesty, musí

byť vo vzdialenosti 0,30 m od vnútorného okraja ramena aspoň 0,23 m, a to vo všetkých

prípadoch, ak schodisko slúži pre viac ako desať osôb.

(3)

Schodiskové rameno a rampa na únikovej ceste musia byť po celej dĺžke rozdelené tak,

aby sa ich šírka rovnala najviac štyrom únikovým pruhom; to neplatí na schodiská,

ktoré majú najviac šesť schodiskových stupňov.

(4)

Z každého podlažia, na ktorom sú osoby neschopné samostatného pohybu a z ktorého

nie je zabezpečená evakuácia osôb priamo na voľné priestranstvo, musí viesť aspoň

jedno schodisko s takou šírkou ramena a podesty, ktoré umožňujú prenos osôb na nosidlách.

§ 73

Osvetlenie únikových ciest

(1)

Únikové cesty musia byť počas prevádzky v stavbe osvetlené denným svetlom alebo umelým

svetlom.

(2)

Chránené únikové cesty a čiastočne chránené únikové cesty, nechránené únikové cesty

alebo náhradné únikové možnosti, ktoré slúžia na únik viac ako 50 osôb, musia byť

vybavené núdzovým osvetlením.

(3)

Všetky únikové cesty z lôžkovej časti stavby zdravotníckeho zariadenia musia byť

osvetlené umelým svetlom.

(4)

Únikové cesty z požiarneho úseku, v ktorom sú osoby neschopné samostatného pohybu,

musia byť osvetlené umelým svetlom až po východ na voľné priestranstvo.

§ 74

Označenie únikových ciest

(1)

Ak východ zo stavby na voľné priestranstvo nie je priamo viditeľný, musí byť smer

úniku vyznačený na všetkých únikových cestách.

(2)

Smer úniku musí byť vyznačený zariadením s vlastným zdrojom svetla

a)

na chránenej únikovej ceste typu B a na chránenej únikovej ceste typu C,

b)

na únikových cestách v stavbe určenej na ubytovanie,

c)

na únikových cestách zo zhromažďovacieho priestoru a z lôžkovej časti zdravotníckeho

zariadenia.

(3)

V únikových cestách uvedených v odseku 2 písm. a) a b), určených na evakuáciu najviac

25 osôb možno zariadenie s vlastným zdrojom svetla nahradiť značkami so svetielkujúcimi

farbami.

§ 75

(1)

V chránenej únikovej ceste nesmú byť umiestnené

a)

voľne vedené rozvodné potrubia na horľavé látky,

b)

voľne vedené rozvody vzduchotechnických zariadení okrem rozvodov zabezpečujúcich

vetranie týchto priestorov,

c)

voľne vedené elektrické rozvody a rozvádzače okrem rozvodov a rozvádzačov zabezpečujúcich

jej prevádzku,

d)

voľne vedené dymovody,

e)

voľne vedené rozvody strednotlakovej a vysokotlakovej pary,

f)

rozvody toxických látok alebo inak nebezpečných látok,

g)

predmety alebo zariadenia zužujúce šírku únikovej cesty pod hodnotu podľa

§ 68 a 69

.

(2)

Rozvody a dymovody uvedené v odseku 1 písm. b) až e) možno v chránenej únikovej ceste

umiestniť, len ak sú od chránenej únikovej cesty požiarne oddelené konštrukčnými prvkami

druhu D1 s požiarnou odolnosťou zodpovedajúcou dvojnásobnej hodnote predpokladaného

času evakuácie osôb, najmenej však 30 min.

§ 76

(1)

Počet evakuačných ciest pre zvieratá, ich dĺžka a šírka musia umožňovať bezpečnú

evakuáciu zvierat zo stajní ohrozených požiarom na voľné priestranstvo.

(2)

Najväčší počet zvierat na jednej evakuačnej ceste pre zvieratá sa určuje podľa druhu

zvierat a podľa druhu konštrukčného celku stavby.

(3)

Najmenšia šírka evakuačnej cesty pre zvieratá je určená v technickej norme.

4

)

§ 77

(1)

Evakuačná cesta pre zvieratá sa nemusí zriaďovať v stavbách určených na chov hydiny

a drobných zvierat a v stavbách určených na klietkový odchov zvierat.

(2)

Z každého stajňového priestoru, v ktorom sa zriaďujú únikové cesty pre zvieratá,

musia viesť najmenej dve evakuačné cesty pre zvieratá rôznym smerom na voľné priestranstvo

alebo do susedného požiarneho úseku; jedinú evakuačnú cestu pre zvieratá možno zriadiť

len za podmienok určených v technickej norme.

4

)

§ 78

(1)

Dĺžka jednej evakuačnej cesty pre zvieratá môže byť najviac 65 m.

(2)

Ak vedie zo stajňového priestoru viac evakuačných ciest pre zvieratá, musí byť z

ktoréhokoľvek miesta tohto priestoru najmenej jedna z nich dlhá najviac 65 m.

§ 79

Požiarne nebezpečný priestor

(1)

Požiarne nebezpečný priestor je priestor okolo stavby, otvoreného technologického

zariadenia alebo otvoreného skladu, z ktorého sa môže preniesť požiar sálaním tepla

alebo padajúcimi časťami horiacej konštrukcie.

(2)

Požiarne nebezpečný priestor sa určuje pre každú stavbu, otvorené technologické zariadenie

a otvorený sklad okrem požiarnych úsekov bez požiarneho rizika, potrubných mostov,

káblových mostov, dopravníkových mostov a technických veží, ktoré majú nosné konštrukčné

prvky a ohraničujúce konštrukčné prvky druhu D1.

(3)

Na zamedzenie prenosu požiaru z horiacej stavby na inú stavbu alebo z horiaceho požiarneho

úseku na iný požiarny úsek musia byť stavby alebo požiarne úseky od seba vzdialené

najmenej o odstupovú vzdialenosť.

(4)

Požiarne nebezpečný priestor okolo stavby sa vymedzuje odstupovou vzdialenosťou určenou

v technickej norme.

4

)

(5)

V požiarne nebezpečnom priestore môžu byť zriadené iné požiarne úseky, pozemné komunikácie,

dopravné a iné pomocné technické a technologické zariadenia, otvorené stavby vodohospodárskych

zariadení, sklady a skládky nehorľavých látok podľa technickej normy.

4

)

§ 80

Odstupová vzdialenosť

(1)

Odstupová vzdialenosť je kolmá vzdialenosť medzi povrchom požiarne otvorenej plochy

alebo medzi povrchom zrovnávacej roviny požiarne otvorených plôch stavby, požiarneho

úseku, otvoreného technologického zariadenia alebo otvoreného skladu a medzi hranicou

požiarne nebezpečného priestoru; určuje sa podľa technickej normy.

4

)

(2)

Odstupová vzdialenosť sa určuje pre každý požiarny úsek stavby a pre požiarny úsek

voľného skladu osobitne podľa

a)

veľkosti požiarne otvorených plôch požiarneho úseku,

b)

plošnej hustoty tepelného toku z požiarneho úseku,

c)

rozmerov požiarneho úseku,

d)

možnosti prenosu požiaru padajúcimi horiacimi časťami konštrukcií stavby.

(3)

Odstupová vzdialenosť pre požiarne úseky v stavbách určených na bývanie a ubytovanie

sa určuje podľa

a)

veľkosti požiarne otvorených plôch požiarneho úseku,

b)

dĺžky požiarneho úseku,

c)

počtu podlaží v požiarnom úseku,

d)

druhu konštrukčného celku.

(4)

Odstupová vzdialenosť od otvorených technologických zariadení, v ktorých je priemerné

požiarne zaťaženie väčšie ako 7,5 kg.m

-2

, alebo od otvorených skladov horľavých látok musí byť najmenej 6,5 m.

(5)

Pri určovaní odstupových vzdialeností podľa odsekov 1 až 4 sa prihliada na všetky

podmienky brániace prenosu tepla. Konštrukcie brániace prenosu tepla musia mať počas

predpokladaného trvania požiaru požadovanú požiarnu odolnosť. Druh konštrukčných prvkov

a ich požadovaná požiarna odolnosť musia spĺňať požiadavky podľa

§ 43 ods. 5

.

§ 81

Zariadenia na zásah

(1)

Stavba musí mať zariadenia, ktoré umožňujú zásah tak z vonkajšieho priestoru stavby,

ako aj z vnútorného priestoru stavby; zásah možno viesť z obidvoch priestorov súčasne.

(2)

Zariadeniami umožňujúcimi zásah sú

a)

prístupové komunikácie,

b)

nástupné plochy,

c)

zásahové cesty,

d)

požiarne zariadenia.

(3)

Nástupná plocha je plocha z vonkajšej strany stavby určená na nástup hasičských jednotiek

a na umiestnenie hasičskej techniky na vykonanie zásahu.

(4)

Zásahová cesta je komunikácia alebo technické zariadenie vnútri stavby alebo na vonkajšej

strane stavby umožňujúce zásah hasičským jednotkám.

§ 82

Prístupová komunikácia

(1)

Prístupová komunikácia na zásah musí viesť aspoň do vzdialenosti 30 m od stavby a

od vchodu do nej, cez ktorý sa predpokladá zásah; ak prístupová komunikácia vedie

k rodinnému domu, táto vzdialenosť môže byť najviac 50 m.

(2)

Prístupová komunikácia podľa odseku 1 nemusí byť vybudovaná k samostatne stojacej

stavbe, ak náklady na jej vybudovanie by boli neúmerne vysoké alebo ak sa nachádza

v ťažko prístupnom mieste alebo na odľahlom mieste.

(3)

Prístupová komunikácia musí mať trvale voľnú šírku najmenej 3 m a jej únosnosť na

zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN; do trvale voľnej šírky

sa nezapočítava parkovací pruh.

(4)

Vjazdy na prístupové komunikácie a prejazdy na nich musia mať šírku najmenej 3,5

m a výšku najmenej 4,5 m.

(5)

Každá neprejazdná jednopruhová prístupová komunikácia dlhšia ako 50 m musí mať na

konci slučkový objazd alebo plochu umožňujúcu otáčanie vozidla.

§ 83

Nástupná plocha

(1)

Nástupná plocha nemusí byť vybudovaná pre stavby,

a)

ktoré majú požiarnu výšku najviac 9 m,

b)

v ktorých sú zriadené vnútorné zásahové cesty,

c)

v ktorých nemožno viesť zásah z vonkajšieho priestoru stavby,

d)

v ktorých sú všetky priestory bez požiarneho rizika,

e)

ku ktorým nemusí viesť prístupová komunikácia.

(2)

Nástupná plocha musí

a)

byť široká najmenej 4 m,

b)

mať sklon najviac 2 %,

c)

mať únosnosť rovnakú ako prístupová komunikácia, najmenej na jednorazové použitie,

d)

byť trvale voľná a označená dopravnou značkou ZÁKAZ STÁTIA,

e)

byť napojená na prístupovú komunikáciu.

(3)

Nástupná plocha musí byť umiestnená pozdĺž priečelia stavby alebo kolmo k priečeliu

stavby tak, aby

a)

bol možný zásah mobilnou hasičskou technikou do každého požiarneho úseku priliehajúceho

k priečeliu,

b)

vzdialenosť každého miesta v stavbe bola najviac 40 m od najbližšieho otvoru v priečelí,

ku ktorému je prístup pomocou prostriedkov požiarnej ochrany alebo hasičskej techniky;

tento otvor musí mať šírku najmenej 0,8 m a výšku najmenej 1,2 m.

§ 84

Vnútorná zásahová cesta

(1)

Vnútorná zásahová cesta musí byť vybudovaná v stavbe, ktorá má požiarnu výšku nadzemnej

časti menej ako 22,5 m a hĺbku viac ako

a)

30 m, ak možno viesť zásah len z jednej strany stavby,

b)

60 m v ostatných prípadoch.

(2)

Vnútorná zásahová cesta musí byť vybudovaná aj v stavbe, ktorá

a)

má požiarnu výšku v nadzemnej časti viac ako 22,5 m,

b)

nemá otvory vhodné na vedenie zásahu z vonkajšieho priestoru.

(3)

Vnútorná zásahová cesta podľa odseku 1 musí spĺňať požiadavky aspoň na čiastočne

chránenú únikovú cestu podľa

§ 51 ods. 4

. Vnútorná zásahová cesta podľa odseku 2 musí spĺňať požiadavky na chránenú únikovú

cestu.

(4)

Vnútorná zásahová cesta nemusí byť vybudovaná v stavbe, v ktorej sú všetky požiarne

úseky

a)

bez požiarneho rizika,

b)

okrem požiarnych úsekov a priestorov bez požiarneho rizika vybavené stabilným hasiacim

zariadením.

(5)

Z vnútornej zásahovej cesty musia byť prístupné všetky zariadenia umožňujúce evakuáciu

osôb, zariadenia obmedzujúce šírenie požiaru a zariadenia napomáhajúce likvidáciu

požiaru alebo ovládacie prvky týchto zariadení.

§ 85

Požiarny výťah

(1)

Požiarny výťah je výťah zriadený na dopravu hasičských jednotiek a hasičskej techniky,

z ktorého je východ na všetky podlažia stavby, na ktorých sa predpokladá zásah. Za

požiarny výťah sa považuje aj evakuačný výťah podľa

§ 58 ods. 2

.

(2)

Požiarnym výťahom musí byť vybavená stavba s požiarnou výškou v nadzemnej časti

a)

viac ako 22,5 m, ak sú v tejto výške umiestnené prevádzkarne zaradené do skupiny

6 alebo 7,

b)

viac ako 60 m.

(3)

Požiarny výťah musí byť umiestnený v chránenej únikovej ceste typu B alebo typu C

a musí mať zabezpečenú trvalú dodávku elektrickej energie najmenej počas

a)

45 min, ak je súčasťou chránenej únikovej cesty typu B,

b)

90 min, ak je súčasťou chránenej únikovej cesty typu C.

(4)

Prevádzková rýchlosť požiarneho výťahu musí byť najmenej 0,7 m.s

-1

.

§ 86

Vonkajšie zásahové cesty

(1)

Za vonkajšie zásahové cesty sa považujú požiarne rebríky, požiarne schodiská a požiarne

lavičky.

(2)

Vonkajšie zásahové cesty musia byť vyhotovené z nehorľavých materiálov a umiestnené

mimo požiarne nebezpečného priestoru.

(3)

Stavby s požiarnou výškou menšou ako 9 m, v ktorých nie je prístup na strechu stavby

z vnútorného priestoru a v ktorých konštrukcia strešného plášťa má požiarnu odolnosť

aspoň 15 min a pôdorysná plocha je väčšia ako 200 m

2

, musia byť vybavené požiarnymi rebríkmi alebo požiarnymi schodiskami.

(4)

Ak je v stavbe vybudovaná chránená úniková cesta, musí byť z nej prístup na strechu

stavby. Ak je v stavbe viac chránených únikových ciest, musí byť prístup na strechu

aspoň z jednej z nich. V stavbách s požiarnou výškou väčšou ako 45 m musia byť chránené

únikové cesty v najvyššom požiarnom podlaží navzájom spojené.

(5)

Na prekonanie výškových rozdielov konštrukcií striech väčších ako 0,6 m musia byť

vybudované požiarne rebríky alebo požiarne schodiská.

(6)

Požiarne rebríky a požiarne schodiská musia byť po obvode stavby umiestnené tak,

aby ich vzájomná vzdialenosť bola najviac 200 m.

§ 87

Vybavenie stavieb požiarnotechnickými zariadeniami

(1)

Požiarny úsek skladu v jednopodlažnej stavbe musí byť vybavený zariadením elektrickej

požiarnej signalizácie,

18

)

stabilným hasiacim zariadením a zariadením na odvod tepla a splodín horenia podľa

hodnôt indexu skladovaných materiálov a indexu ekonomického rizika; vybavenie požiarneho

úseku zariadením elektrickej požiarnej signalizácie, stabilným hasiacim zariadením

a zariadením na odvod tepla a splodín horenia sa určuje podľa

prílohy č. 13

.

(2)

Požiarny úsek skladu v jednopodlažnej stavbe musí byť vybavený stabilným hasiacim

zariadením aj vtedy, ak z indexu skladovaných materiálov a z indexu ekonomického rizika

vyplýva potreba vybaviť ho elektrickou požiarnou signalizáciou a ak zásah hasičskou

jednotkou nie je zabezpečený do 12 min od zistenia požiaru.

(3)

Stabilným hasiacim zariadením musí byť vybavené javisko

a)

s povraziskom určené pre vnútorný zhromažďovací priestor hľadiska s viac ako 500

osobami,

2

)

b)

bez povraziska určené pre vnútorný zhromažďovací priestor hľadiska s viac ako 800

osobami.

2

)

(4)

Stabilným hasiacim zariadením musí byť vybavená

a)

ubytovacia časť hotela určeného na ubytovanie viac ako 300 osôb,

b)

ubytovacia časť inej stavby určenej na ubytovanie viac ako 500 osôb,

c)

lôžková časť stavby zdravotníckeho zariadenia určená pre viac ako 800 osôb,

d)

výstavná hala, v ktorej požiarny úsek má plochu viac ako 5 000 m

2

,

e)

plocha požiarneho úseku obchodných priestorov väčšia ako 1 000 m

2

; to neplatí, ak požiarny úsek obchodných priestorov sa nachádza v stavbe s jedným

nadzemným podlažím a má plochu najviac 2 000 m

2

a predpokladaný čas evakuácie je najviac 90 % hodnoty dovoleného času evakuácie (

§ 62 ods. 3

).

(5)

Stabilným hasiacim zariadením musí byť vybavená aj nevýrobná stavba s požiarnou výškou

nad 60 m.

§ 88

Zariadenie elektrickej požiarnej signalizácie

(1)

Zariadením elektrickej požiarnej signalizácie musí byť vybavená aj stavba

a)

určená na ubytovanie viac ako 20 osôb, ktorá má konštrukčný celok zmiešaný alebo

horľavý,

b)

určená na ubytovanie viac ako 50 osôb, ktorá má konštrukčný celok nehorľavý,

c)

zdravotníckeho zariadenia s lôžkovou časťou,

d)

v ktorej je vnútorný zhromažďovací priestor.

(2)

Zariadením elektrickej požiarnej signalizácie musí byť vybavená podzemná časť stavby,

ak sa v podzemných podlažiach trvale zdržuje viac ako 20 osôb.

(3)

Zariadením elektrickej požiarnej signalizácie musí byť vybavená nevýrobná stavba

s požiarnou výškou nad 45 m.

(4)

Zariadením elektrickej požiarnej signalizácie musí byť vybavený požiarny úsek, v

ktorom je hromadná garáž pre viac ako 50 motorových vozidiel.

(5)

Zariadenie elektrickej požiarnej signalizácie možno nahradiť stabilným hasiacim zariadením

len vtedy, ak z tejto vyhlášky alebo z iného právneho predpisu nevyplýva povinnosť

vybaviť požiarny úsek elektrickou požiarnou signalizáciou, ako aj stabilným hasiacim

zariadením.

§ 89

Hasiace prístroje

Počet hasiacich prístrojov a ich druh sa určujú podľa technickej normy.

19

)

Hasiace prístroje sa v stavbách umiestňujú na stanovištiach hasiacich prístrojov.

20

)

§ 89a

Požiadavky na zabezpečenie stavby vodou na hasenie požiarov ustanovuje osobitný predpis.

20a

)

§ 90

Hlasová signalizácia požiaru

(1)

Hlasovou signalizáciou požiaru

20b

)

musia byť vybavené stavby,

a)

v ktorých sú zhromažďovacie priestory,

b)

uvedené v

§ 88 ods. 1 a 2

,

c)

v ktorých sa predpokladá postupná evakuácia osôb,

d)

v ktorých je viac ako 200 osôb, okrem stavieb určených na bývanie.

(2)

Súčasti systému hlasovej signalizácie požiaru

20c

)

musia byť inštalované tak, aby umožňovali dobrú a zreteľnú počuteľnosť.

(3)

Ak sa v stavbách uvedených v odseku 1 predpokladá prítomnosť osôb s poruchou sluchu,

musia byť priestory, v ktorých sa osoby pohybujú, okrem vonkajších zhromažďovacích

priestorov, vybavené zariadením na vizuálnu signalizáciu požiaru.

20d

)

§ 91

Dodávka elektrickej energie

(1)

Elektrické zariadenia, ktoré sú v prevádzke počas požiaru, musia mať zabezpečenú

trvalú dodávku elektrickej energie. Trvalú dodávku elektrickej energie pri požiari

a vlastnosti káblových rozvodov určuje technická norma.

21

)

(2)

Trasy káblov na trvalú dodávku elektrickej energie sú vedené po konštrukčných prvkoch,

ktorých požiarna odolnosť je stanovená podľa stupňa protipožiarnej bezpečnosti príslušného

požiarneho úseku.

§ 92

(1)

Vnútorný zhromažďovací priestor alebo vonkajší zhromažďovací priestor je priestor

na zhromaždenie viac ako 200 osôb, v ktorom pripadá na jednu osobu pôdorysná plocha

menšia ako 4 m

2

.

(2)

Vnútorné zhromažďovacie priestory sa podľa veľkosti pôdorysnej plochy na jednu osobu

a podľa celkového počtu osôb v týchto priestoroch členia na zhromažďovacie priestory

a)

ZP1,

b)

ZP2,

c)

ZP3.

(3)

Požiadavky na členenie zhromažďovacích priestorov podľa odseku 2 sú určené v technickej

norme.

4

)

(4)

Vnútorným zhromažďovacím priestorom nesmú prechádzať zariadenia uvedené v

§ 75 ods. 1

.

(5)

Z ohlasovne požiarov pre stavby so zhromažďovacím priestorom s veľkosťou ZP2 alebo

s veľkosťou ZP3 musia byť ovládané zariadenia, ktoré v prípade požiaru treba uviesť

do činnosti alebo uzatvoriť.

(6)

Vnútorný zhromažďovací priestor musí byť vybavený zariadením na odvod tepla a splodín

horenia. Vo vnútornom zhromažďovacom priestore, v ktorom má súčiniteľ horľavých látok

hodnotu najviac 0,75, priemerné požiarne zaťaženie je najviac 15 kg.m

-2

a súčiniteľ odvetrania má hodnotu najviac 0,8, možno nahradiť zariadenie na odvod

tepla a splodín horenia otvormi, ktoré umožňujú prístup vzduchu pri požiari, pričom

najmenej polovica plochy týchto otvorov je umiestnená v hornej tretine výšky obvodových

konštrukcií alebo v strešnej konštrukcii.

§ 93

(1)

Požiarne úseky pod vonkajším zhromažďovacím priestorom musia byť vybavené stabilným

hasiacim zariadením alebo musia mať požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie

z konštrukčných prvkov druhu D1 alebo z konštrukčných prvkov druhu D2; to neplatí

na požiarne úseky bez požiarneho rizika.

(2)

Pod zhromažďovacím priestorom nesmú byť umiestnené priestory s nebezpečenstvom výbuchu.

(3)

Požiadavky na únikové cesty z vonkajšieho zhromažďovacieho priestoru, ktoré prechádzajú

vnútorným priestorom stavby, sú rovnaké ako na únikové cesty z vnútorného zhromažďovacieho

priestoru; to však neplatí, ak všetky požiarne úseky v stavbe, ktorou prechádzajú

únikové cesty, sú bez požiarneho rizika.

§ 94

Stavby na bývanie a ubytovanie

(1)

Stavby na bývanie alebo ubytovanie sú stavby alebo ich časti určené na bývanie alebo

ubytovanie. Stavby na bývanie a ubytovanie sa podľa počtu obytných buniek v stavbe

členia

a)

na stavby skupiny A,

b)

na stavby skupiny B.

(2)

Obytná bunka je

a)

byt,

22

)

b)

izba alebo skupina izieb s príslušenstvom na ubytovanie najviac 20 osôb.

(3)

Stavba na bývanie a ubytovanie skupiny A je stavba s najviac dvoma obytnými bunkami.

Stavbou na bývanie skupiny A je aj stavba rodinného domu.

1

)

(4)

Stavba na bývanie a ubytovanie skupiny A môže tvoriť jeden požiarny úsek; to neplatí

na priestory uvedené v

prílohe č. 1

, ktoré sa nachádzajú v tejto stavbe.

(5)

Stavba na bývanie a ubytovanie skupiny B je stavba s viac ako dvoma obytnými bunkami.

(6)

Požiadavky pre stavby na bývanie a ubytovanie platia aj pre obytné bunky v stavbe

iného účelu.

(7)

Úniková cesta v stavbe uvedenej v odseku 4 musí byť široká najmenej 0,9 m a šírka

dverí na tejto únikovej ceste nesmie byť menšia ako 0,8 m; to neplatí na priestory,

ktoré sú uvedené v

prílohe č. 1 bode 4 písm. b) a c)

.

§ 95

Stavby zdravotníckych zariadení a stavby so zariadením starostlivosti o deti do troch

rokov veku dieťaťa

(1)

V stavbách viacpodlažných zdravotníckych zariadení s lôžkovými oddeleniami a vo viacpodlažných

stavbách so zariadením starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa,

22a

)

z ktorých nie je východ priamo na voľné priestranstvo ani úniková cesta po rovine

do vedľajšej stavby, musí byť každé podlažie rozdelené najmenej na dva požiarne úseky;

v takto vytvorených požiarnych úsekoch musia byť zabezpečené podmienky na bezpečnú

evakuáciu osôb aj z vedľajšieho požiarneho úseku.

(2)

Požiarny úsek, do ktorého smeruje evakuácia podľa odseku 1, musí

a)

mať požiarne zaťaženie, ktorého súčiniteľ horľavých látok je najviac 1,0,

b)

mať dostatočnú plochu na umiestnenie pacientov evakuovaných zo susedného požiarneho

úseku,

c)

nadväzovať na chránenú únikovú cestu alebo na východ na voľné priestranstvo,

d)

mať zabezpečené prirodzené vetranie oknami alebo otvormi v obvodových stenách.

(3)

Požiarny úsek, v ktorom je umiestnená jednotka intenzívnej starostlivosti, anestéziologicko-resuscitačné

oddelenie a operačné oddelenie, musí byť od ostatných požiarnych úsekov oddelený predsieňou

vetranou pretlakovým vetraním, ktorého činnosť musí byť zabezpečená najmenej počas

240 min. Predsieň musí mať také rozmery, aby v nej bolo možné manipulovať s lôžkom.

(4)

Požiadavky na požiarne deliace konštrukcie požiarneho úseku uvedeného v odseku 3

musia byť určené podľa susedného požiarneho úseku s najvyšším stupňom protipožiarnej

bezpečnosti a zvýšené o jeden stupeň.

(5)

V stavbách zdravotníckych zariadení musia byť požiarne deliace konštrukcie a konštrukcie

zabezpečujúce stabilitu stavby vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1; to neplatí

na stavby zdravotníckych zariadení, ktoré majú najviac dve nadzemné podlažia.

§ 96

Zariadenia sociálnych služieb

Požiadavky protipožiarnej bezpečnosti na lôžkové oddelenia zdravotníckych zariadení

sa primerane vzťahujú aj na zariadenia sociálnych služieb,

23

)

v ktorých sa nachádzajú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

§ 97

Garáže

Motorové vozidlá na prepravu horľavých kvapalín a horľavých plynov možno umiestňovať

len v jednopodlažných voľne stojacích alebo pristavených garážach; jednotlivé miesta

určené na státie motorových vozidiel v garáži musia byť od seba oddelené požiarnymi

stenami s požiarnou odolnosťou najmenej 30 min.

§ 98

(1)

Pri zmene stavby alebo pri zmene užívania priestorov stavby

24

)

sa nesmie znížiť protipožiarna bezpečnosť celej stavby alebo jej časti a bezpečnosť

osôb alebo sťažiť zásah hasičskej jednotky.

(2)

Zmeny stavieb sa z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti navrhujú podľa tejto vyhlášky.

V stavbách, v ktorých sa protipožiarna bezpečnosť navrhla a realizovala do 30. septembra

2000, vrátane stavieb, ktorých projektová dokumentácia bola vypracovaná podľa

§ 101

, sa zmeny stavieb z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti môžu navrhnúť podľa technickej

normy

25

)

v súlade s podmienkami ustanovenými v

§ 8 a 9

.

§ 99

So súhlasom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky možno v odôvodnených prípadoch

a)

rozhodnúť, že priestor uvedený v

prílohe č. 1

a určený ako samostatný požiarny úsek tvorí súčasť iného požiarneho úseku,

b)

rozhodnúť o vybavení požiarneho úseku požiarnotechnickými zariadeniami odchylne od

ustanovení

§ 40

,

§ 87 a 88

,

c)

rozhodnúť o spojení prvého nadzemného požiarneho podlažia a prvého podzemného požiarneho

podlažia do spoločného požiarneho úseku odchylne od ustanovenia

§ 6 ods. 8

.

§ 100

Príslušný orgán štátneho požiarneho dozoru

26

)

môže požadovať vybavenie požiarnotechnickým zariadením a vykonanie opatrení na zníženie

požiarneho rizika v požiarnych úsekoch, v ktorých je náhodné požiarne zaťaženie vyššie

ako

a)

180 kg.m

-2

a konštrukčný celok nehorľavý alebo

b)

100 kg.m

-2

a konštrukčný celok zmiešaný, alebo

c)

80 kg.m

-2

a konštrukčný celok horľavý.

§ 101

Projektovú dokumentáciu stavby, ktorá sa začala vypracúvať podľa predpisov platných

do 30. apríla 2004, možno dokončiť podľa týchto predpisov; stavebné povolenie

27

)

na takúto stavbu možno vydať do 31. decembra 2004.

§ 102

(1)

Stupeň horľavosti, index šírenia plameňa a schopnosť odkvapkávať, ktoré sú určené

pre stavebné materiály podľa doterajších predpisov, možno používať do 31. decembra

2007; trieda reakcie na oheň pre stavebné výrobky je určená v technickej norme.

9

)

(2)

Nástupné plochy pre stavby, v ktorých bola protipožiarna bezpečnosť navrhovaná a

realizovaná do 30. septembra 2000 vrátane stavieb, ktorých projektová dokumentácia

bola vypracovaná podľa

§ 101

, musia byť trvale voľné a musia byť označené dopravnou značkou ZÁKAZ STÁTIA najneskôr

do 31. decembra 2004.

§ 102a

Prechodné ustanovenia účinné od 1. augusta 2007

(1)

Na spracovanie projektovej dokumentácie, ak sa jej spracovanie začalo pred 1. augustom

2007 a ak ju overí stavebný úrad najneskôr do 31. decembra 2007, vzťahujú sa doterajšie

predpisy.

(2)

Doterajšie predpisy sa vzťahujú aj na stavby, ak sa ich uskutočňovanie

a)

začalo pred 1. augustom 2007,

b)

začne počas platnosti stavebného povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť do 31.

júla 2007,

c)

začne počas platnosti stavebného povolenia, ktoré nadobudne právoplatnosť najneskôr

do 31. decembra 2007.

§ 102aa

Na výrobky, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v súlade s právom niektorého

členského štátu Európskej únie alebo ktoré boli vyrobené v súlade s právom niektorého

zo štátov Európskeho združenia voľného obchodu, ktorý je súčasne zmluvnou stranou

dohody o Európskom hospodárskom priestore, a neboli do stavby zabudované, sa minimálne

požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavieb ustanovené v

§ 1a

,

§ 5

,

§ 6

,

§ 8

,

§ 9

,

§ 13

,

§ 42

,

§ 44

,

§ 47a

,

§ 47b

,

§ 48

,

§ 49

,

§ 60

,

§ 62

,

§ 87

,

§ 88

,

§ 90 až 92

,

§ 98

,

§ 99

,

§ 102

, v

prílohe č. 1

, v

prílohe č. 3

a v

prílohe č. 8

neuplatňujú.

§ 102b

Táto vyhláška bola prijatá v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti

technických noriem a technických predpisov.

28

)

§ 102ba

Prechodné ustanovenie účinné k 15. augustu 2012

Stavebné povolenie podľa projektovej dokumentácie, ktorá bola vypracovaná podľa predpisov

účinných do 14. augusta 2012, možno vydať do 31. marca 2013.

§ 102bb

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2019

(1)

Projektovú dokumentáciu vypracovanú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018

je možné doložiť k žiadosti o stavebné povolenie najneskôr do 30. júna 2019.

(2)

Ustanovenie

§ 7 ods. 5 písm. b)

sa neuplatňuje na zmeny nevýrobných stavieb realizovaných podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2018, ak zmenou nedochádza k zvýšeniu počtu podlaží stavby nadstavbou,

ktorou sa stavba zvyšuje.

§ 103

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

č. 288/2000 Z. z.

, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na požiarnu bezpečnosť pri výstavbe a

pri užívaní stavieb.

§ 104

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 2004.