ZÁKON 94/1988 Z. z. o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve

§ 1

Účel zákona

Účelom tohto zákona je upraviť postavenie, právne pomery a zásady činnosti

a)

bytových, spotrebných a výrobných družstiev (ďalej len „družstvá“) ako jedného zo

základných článkov národného hospodárstva a ďalej

b)

zväzov družstiev, Ústrednej rady družstiev a družstevných podnikov (spolu s družstvami

ďalej len „družstevné organizácie“).

§ 2

Úlohy družstevných organizácií

(1)

Družstevné organizácie svojou hospodárskou, sociálnou a spoločenskou činnosťou sa

podieľajú na plnení úloh národného hospodárstva a prispievajú k uspokojovaniu potrieb

občanov a socialistickej spoločnosti.

(2)

Družstvá svojou hospodárskou činnosťou zabezpečujú

a)

organizovanie prípravy a uskutočňovanie výstavby, prevádzku bytových a nebytových

objektov a služby spojené s bývaním,

b)

služby v oblasti obchodu, verejného stravovania, cestovného ruchu, doplnkovej potravinárskej

výroby a nákupu niektorých poľnohospodárskych a lesných produktov,

c)

výrobu spotrebného tovaru, výrobu na zákazku, opravárenské a iné služby obyvateľstvu

a organizáciám, rozvoj umeleckých remesiel, národohospodársky účelnú kooperáciu so

štátnymi podnikmi,

d)

ďalšie činnosti a služby na uspokojovanie potrieb obyvateľstva a národného hospodárstva.

(3)

Družstvá rozvíjajú pracovnú iniciatívu svojich členov a pracovníkov, starajú sa o

uspokojenie ich sociálnych a kultúrnych potrieb, o sústavné zvyšovanie ich kvalifikácie

a o zlepšovanie ich pracovných a sociálnych podmienok v súlade s výsledkami hospodárenia

družstva. V družstvách, v ktorých pôsobí Revolučné odborové hnutie, konajú tak v súčinnosti

s ním.

(4)

Družstvá ako spoločenské organizácie svojou činnosťou napomáhajú rozvoj socialistických

spoločenských vzťahov; spolupracujú pritom s ďalšími spoločenskými organizáciami a

podieľajú sa na tvorbe a realizácii volebných programov Národného frontu.

(5)

K plneniu úloh družstevníctva prispievajú svojou činnosťou zväzu družstiev a Ústredná

rada družstiev.

§ 3

Družstevný majetok

(1)

Majetok družstevných organizácií tvoria veci a majetkové práva včítane práv k výsledkom

výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti, ktoré nadobudli pri svojom

vzniku a svojou činnosťou. Tento majetok je v družstevnom socialistickom vlastníctve.

(2)

Družstvá, zväzy družstiev a Ústredná rada družstiev hospodária ako vlastníci so svojím

majetkom, ako aj s časťami národného majetku, ktorý im bol odovzdaný do trvalého užívania.

(3)

Družstevný podnik hospodári s majetkom v družstevnom socialistickom vlastníctve,

ktorý mu bol zverený pri jeho založení; ďalej hospodári s majetkom nadobudnutých svojou

činnosťou, ktorý je takisto súčasťou majetku v družstevnom socialistickom vlastníctve.

(4)

Družstevné organizácie majú právo majetok, s ktorým hospodária, vo svojom mene držať,

užívať ho a nakladať s ním a majú právo a povinnosť ho chrániť a rozmnožovať v záujme

dosiahnutia čo najlepších hospodárskych výsledkov a plného uspokojovania potrieb socialistickej

spoločnosti.

§ 4

Činnosť družstevných organizácií a socialistická zákonnosť

(1)

Družstevné organizácie uskutočňujú svoju činnosť v súlade s princípom socialistickej

zákonnosti.

(2)

Družstvá a družstevné podniky rozvíjajú svoju činnosť podľa zásad plánovitosti a

hospodárskeho súťaženia tak, aby pri využívaní všetkých možností, daných im socialistickým

právnym poriadkom, úspešne napĺňali svoje poslanie.

(3)

Družstevné organizácie nesmú nadraďovať svoje záujmy nad celospoločenské záujmy.

Družstvá a družstevné podniky nesmú zneužívať svoje hospodárske postavenie na úkor

iných subjektov alebo iným spôsobom konať proti záujmom spoločnosti.

§ 5

Spolupráca s národnými výbormi

(1)

Družstevné organizácie spolupracujú vo svojej činnosti s príslušnými národnými výbormi

a podieľajú sa na komplexnom hospodárskom a sociálnom rozvoji ich územných obvodov

spôsobom a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Vo svojej činnosti sú povinné dodržiavať

rozhodnutia národných výborov vydané v súlade s ich právomocou.

(2)

Príslušné národné výbory sa vyjadrujú k rozvoju družstiev a družstevných podnikov,

k predmetu ich činnosti a k jeho zásadným zmenám.

§ 6

Postavenie družstva

(1)

Družstvo je základným článkom družstevníctva.

(2)

Družstvo je socialistickou organizáciou, v ktorej sa združujú občania, prípadne organizácie,

aby spoločnou činnosťou a spoločnými prostriedkami dosahovali lepšie uspokojovanie

svojich potrieb a potrieb ostatných občanov a organizácií v súlade so záujmami socialistickej

spoločnosti.

(3)

Družstvo je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie

zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

§ 7

Chozrasčot a samofinancovanie

(1)

Družstvo vykonáva svoju činnosť samostatne na základe úplného chozrasčotu.

(2)

Družstvo uhrádza svoje potreby a náklady z príjmov získaných predovšetkým zo svojej

hospodárskej činnosti, ako aj z ďalších finančných zdrojov.

(3)

Zo svojho zisku družstvo uhrádza prednostne svoje povinnosti voči štátu (odvody a

dane).

(4)

Zisk, ktorý zostal po vykonaní odvodov a daní (ďalej len „použiteľný zisk“), využíva

družstvo samostatne a nemožno mu ho odňať.

(5)

Družstvo môže vytvárať fondy určené na financovanie rozšírenej reprodukcie, na financovanie

výdavkov na družstevnú spoločenskú spotrebu, na financovanie nevyhnutných neplánovaných

potrieb a výdavkov a krytie hospodárskeho rizika, prípadne na ďalšie účely v súlade

so stanovami družstva (ďalej len „stanovy“).

§ 8

Družstevná samospráva

(1)

Družstvo vykonáva svoju činnosť na základe zásady družstevnej samosprávy.

(2)

Členovia družstva riadia a kontrolujú činnosť družstva prostredníctvom členskej schôdze

a volených orgánov v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a stanovami.

§ 9

Samostatnosť družstiev

(1)

Činnosť a územnú pôsobnosť družstva možno obmedzovať alebo do nej zasahovať iba za

podmienok a spôsobom ustanoveným zákonom.

(2)

Proti zásahom orgánov hospodárskeho riadenia do svojej činnosti, ktoré sú v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, sa družstvo môže domáhať ochrany na hospodárskej

arbitráži za podmienok ustanoveným zákonom.

1

)

(3)

Orgán hospodárskeho riadenia, ktorý, svojím zásahom do činnosti družstva spôsobil

tomuto družstvu majetkovú ujmu, je povinný ju nahradiť. Podmienky a rozsah náhrady

majetkovej ujmy, ako aj prípady, keď sa náhrada neposkytuje, ustanovuje zákon.

1

)

(4)

Ak družstvo svojou činnosťou spôsobilo majetkovú ujmu štátu alebo inému subjektu,

je povinné ju nahradiť v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom.

1

)

§ 10

Vznik družstva

(1)

Na vznik družstva sa vyžaduje predchádzajúce vyjadrenie národného výboru, v územnom

obvode ktorého má mať družstvo sídlo, a prerokovanie so zväzom družstiev a

a)

uznesenie ustanovujúcej schôdze, pričom družstvo môže vytvoriť najmenej päť občanov,

b)

prijatie stanov,

c)

zvolenie orgánov družstva,

d)

súhlas príslušného orgánu štátnej správy s predmetom činnosti, pokiaľ osobitné predpisy

taký súhlas vyžadujú.

(2)

Družstvo vzniká a môže nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zápisu do podnikového

registra.

(3)

Návrh na zápis do podnikového registra podáva predstavenstvo družstva (ďalej len

„predstavenstvo“); k návrhu je povinné pripojiť uznesenie ustanovujúcej schôdze včítane

výsledku predchádzajúceho prerokovania vzniku družstva s príslušným národným výborom

a zväzom družstiev, stanovy a zoznam členov predstavenstva.

(4)

Družstvo je povinné svoj vznik oznámiť národnému výboru, v územnom obvode ktorého

má sídlo, a zväzu družstiev.

§ 11

Stanovy

(1)

Základným vnútrodružstevným predpisom sú stanovy, ktoré družstvo vypracuje v súlade

s týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(2)

Stanovy musia obsahovať

a)

názov družstva, v ktorom musí byť výslovne uvedené, že ide o družstvo, a musí vylučovať

možnosť zámeny s názvami iných organizácií,

b)

sídlo družstva,

c)

predmet hospodárskej, prípadne inej činnosti,

d)

ustanovenia o vzniku a zániku členstva, o právach a povinnostiach členov, ako aj

o postupe voči členom, ktorí neplnia svoje povinnosti,

e)

výšku členského podielu, prípadne základného členského vkladu, spôsob jeho splácania

a vyrovnania pri zániku členstva a spôsob a rozsah ručenia člena za prípadnú stratu

družstva,

f)

bližšie ustanovenia o orgánoch družstva, ich zložení a spôsobe ich voľby,

g)

ustanovenia o orgánoch družstva, ktoré nie sú upravené týmto zákonom, o spôsobe ich

voľby, o spôsobe rozhodovania a o dĺžke funkčného obdobia,

h)

určenie orgánov družstva činných v disciplinárnom konaní a ich právomoc,

i)

v družstvách, kde je obsahom členstva tiež pracovný vzťah, ustanovenia o rozhodcovskej

komisii,

j)

základné pravidlá hospodárenia družstva.

§ 12

Zánik družstva

(1)

Družstvo zaniká

a)

rozdelením, zlúčením alebo splynutím,

b)

likvidáciou družstva zrušeného rozhodnutím členskej schôdze,

c)

likvidáciou družstva, o ktorého zrušení rozhodol príslušný štátny orgán, ak družstvo

porušuje svoje základné povinnosti ustanovené zákonom.

(2)

Majetok, záväzky a členovia rozdeleného družstva prechádzajú v rozsahu určenom v

uznesení o rozdelení na novovzniknuté družstvá.

(3)

Majetok, záväzky a členovia zlučovaného družstva predchádzajú na preberajúce družstvo.

(4)

Pri splynutí družstiev majetok, záväzky a členovia prechádzajú na novovzniknuté družstvo.

(5)

Pri zrušení družstva vstupuje družstvo do likvidácie; pritom zväz družstiev vymenúva

likvidátora. Vstup do likvidácie sa zapisuje do podnikového registra. Zápisom likvidátora

do podnikového registra zaniká funkcia orgánov družstva. Likvidáciu upravuje všeobecne

záväzný právny predpis.

1

)

Prípadný likvidačný prebytok, ktorý zostal po uspokojení všetkých záväzkov a vrátení

členských podielov, pripadá príslušnému zväzu družstiev, ktorý je povinný tieto prostriedky

využívať na ďalší rozvoj družstevníctva.

(6)

Zánik družstva nastáva dňom výmazu z podnikového registra. Návrh na výmaz podáva

novovzniknuté alebo preberajúce družstvo, pri zrušenom družstve likvidátor.

§ 13

Oznamovacia povinnosť

Družstvo, na ktoré prešiel majetok a záväzky zaniknutého družstva, je povinné bez

meškania upovedomiť organizácie a iné subjekty, ktoré sú zánikom družstva dotknuté,

o zániku družstva a prechode jeho majetku a záväzkov; pri likvidácií družstva má túto

povinnosť likvidátor.

§ 14

Členstvo v družstve

(1)

Členmi družstva môžu byť občania, prípadne organizácie, ak to dovoľujú stanovy družstva.

(2)

Členstvo v družstve je dobrovoľné.

§ 15

Základné práva a povinnosti člena družstva

(1)

Člen má tieto základné práva

a)

podieľať sa riadení a kontrole činnosti družstva priamo alebo prostredníctvom volených

orgánov,

b)

voliť a byť volený do orgánov družstva,

c)

podieľať sa výsledkoch družstevného podnikania a na výhodách, ktoré družstvo poskytuje

svojim členom podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a stanov,

d)

predkladať návrhy na zlepšenie činnosti družstva, vznášať pripomienky a dopyty na

orgány družstva a byť o ich vybavení informovaný,

e)

v družstvách, kde je obsahom členstva aj pracovný vzťah, na prácu podľa dohodnutých

podmienok a na odmenu za vykonanú prácu zodpovedajúcu výsledkom práce v závislosti

od hospodárskych výsledkov družstva, ďalej na pomoc od družstva pri zvyšovaní a rozširovaní

kvalifikácie v súlade s potrebami družstva.

(2)

Člen má tieto základné povinnosti

a)

dodržiavať stanovy, riadiť sa rozhodnutiami orgánov družstva a dodržiavať zásady

súdružskej spolupráce,

b)

svojou činnosťou sa aktívne a iniciatívne podieľať na plnení úloh a na rozvoji družstva,

c)

všestranne upevňovať a rozvíjať spoločné družstevné hospodárstvo, chrániť a zvelebovať

majetok družstva,

d)

ručiť za prípadnú stratu družstva spôsobom upraveným v stanovách,

e)

v družstvách, kde je obsahom členstva aj pracovný vzťah, pracovať podľa dojednaných

podmienok a zvyšovať si kvalifikáciu v súlade s potrebami družstva.

§ 16

Pracovné vzťahy členov

(1)

V družstvách, kde je obsahom členstva aj pracovný vzťah, spravujú sa pracovné vzťahy

medzi družstvom a jeho členmi Zákonníkom práce s týmito výnimkami a odchýlkami

a)

pre pracovné vzťahy členov neplatia tieto ustanovenia Zákonníka práce upravujúce

1.

pôsobnosť Zákonníka práce vo vzťahu k osobitným okruhom pracovníkov (

§ 2

,

§ 4 a 5

),

2.

účasť pracovníkov na rozvoji, riadení a kontrole činnosti organizácie (

§ 18 až 22

,

§ 27 ods. 1

),

3.

rámcovú pracovnú zmluvu (

§ 34

),

4.

účasť odborových orgánov pri prevádzaní, prekladaní a pri rozväzovaní pracovného

pomeru (

§ 41

,

59

),

5.

pôsobnosť vedúcich pracovníkov a orgánov na ukladanie kárnych opatrení (

§ 78 ods. 1 a 2

),

6.

spoločenskú kontrolu Revolučného odborového hnutia (

§ 136

),

7.

ustanovenie a riadenie rozhodcovských komisií (

§ 207 ods. 2

),

8.

prechod práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov (§ 249 až 251),

9.

pracovnoprávne vzťahy, ktorých účastníkom je iná socialistická organizácia, a pracovný

pomer dojednávaný medzi občanmi (

§ 268 a 269

),

10.

výklad niektorých pojmov (

§ 271

),

b)

kde Zákonník práce hovorí o pracovnom pomere, rozumie sa tým členský pomer, kde hovorí

o vedľajšom pracovnom pomere, rozumie sa tým členský pomer s vedľajším pracovným úväzkom.

Kde sa hovorí v Zákonníku práce o pracovnej zmluve, rozumie sa tým dohoda o pracovných

podmienkach tvoriaca súčasť členskej prihlášky. Kde sa hovorí o vedúcom organizácie,

rozumie sa tým predstavenstvo družstva, prípadne orgán alebo funkcionár družstva splnomocnený

predstavenstvom,

c)

ustanovenia Zákonníka práce o pôsobnosti odborových orgánov sa na pracovné vzťahy

členov nevzťahujú; kde sa hovorí o účastí odborových orgánov, upravia stanovy družstva

pôsobnosť príslušných družstevných orgánov spôsobom zodpovedajúcim podmienkam družstva,

najmä v otázkach skončenia členského pomeru, spoločenskej kontroly nad dodržiavaním

pracovnoprávnych predpisov a nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

d)

rozhodcovské komisie sa ustanovujú spôsobom podľa stanov družstva; o podrobnostiach

na vykonávanie rozhodcovského konania platia všeobecné predpisy vydané podľa

§ 216 Zákonníka práce

s prípadnými odchýlkami uvedenými v stanovách alebo uzneseniach najvyšších orgánov

družstva,

e)

vedľajšia činnosť (

§ 71 Zákonníka práce

) sa smie vykonávať len v pracovnom pomere alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných

mimo pracovného pomeru,

f)

pracovný poriadok družstva schvaľuje najvyšší orgán družstva, ktorý tiež určuje orgány

oprávnené na ukladanie kárnych opatrení,

g)

v prípadoch, keď Zákonník práce umožňuje upraviť aj niektoré pracovné alebo mzdové

podmienky kolektívnou zmluvou, možno takú úpravu vykonať uznesením najvyššieho orgánu

družstva,

h)

kde sa v Zákonníku práce hovorí o pracovnom kolektíve, rozumie sa tým kolektív členov.

§ 17

Pracovníci družstva

(1)

Družstvo, kde obsahom členstva nie je pracovný vzťah, prijíma pracovníkov na plnenie

svojich úloh do pracovnoprávneho vzťahu.

(2)

Družstvo vo svojej činnosti využíva skúsenosti, odborné znalosti a aktivitu svojich

pracovníkov a ich spoločenských organizácií, najmä Revolučného odborového hnutia a

Socialistického zväzu mládeže, ktorých zástupcov pozýva na rokovania členskej schôdze,

prípadne zhromaždenia (konferencie) delegátov a predstavenstva družstva.

§ 18

Orgány družstva a spôsob ich rozhodovania

(1)

Orgánmi družstva sú

a)

členská schôdza, prípadne zhromaždenie (konferencia) delegátov,

b)

predstavenstvo,

c)

predseda,

d)

kontrolná komisia,

e)

ďalšie orgány podľa stanov.

(2)

Funkčné obdobie volených orgánov družstva je päť rokov, pokiaľ stanovy neurčia kratšie

funkčné obdobie.

(3)

Orgány družstva uvedené v odseku 1 písm. a), b) a d) sú spôsobilé sa uznášať, ak

je prítomná nadpolovičná väčšina ich členov. Uznesenie je prijaté, ak preň hlasovala

nadpolovičná väčšina prítomných.

(4)

Podrobnosti o voľbách orgánov družstva a o ich rokovaní môže upraviť volebný a rokovací

poriadok; spôsob ich schvaľovania upravujú stanovy.

§ 19

Členská schôdza

(1)

Najvyšším orgánom družstva je členská schôdza, na ktorej predovšetkým uplatňujú členovia

svoje právo riadiť záležitosti družstva a kontrolovať jeho činnosť. Ak s ohľadom na

rozsah družstva nie je možné zvolávať členské schôdze, môžu stanovy určiť, že úlohy

členskej schôdze plní zhromaždenie (konferencia) delegátov volené členmi družstva.

(2)

Členskú schôdzu zvoláva predstavenstvo podľa potreby, najmenej raz do roka.

(3)

Členská schôdza musí byť zvolaná, ak o to požiada jedna tretina členov, a v ďalších

prípadoch uvedených v stanovách.

(4)

Do pôsobnosti členskej schôdze patrí

a)

prijímať a meniť stanovy,

b)

voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie; o spôsobe voľby rozhoduje

členská schôdza,

c)

prerokúvať a schvaľovať správy predstavenstva a kontrolnej komisie o činnosti družstva,

d)

schvaľovať koncepcie rozvoja a hospodársky plán družstva, zásady hospodárenia včítane

tvorby a používania fondov, ročnú účtovnú uzávierku a rozhodovať o tom, ako sa naloží

so ziskom a uhradí prípadná strata,

e)

rozhodovať o odvolaniach a sťažnostiach proti uzneseniam predstavenstva, prípadne

ďalších orgánov družstva,

f)

schvaľovať prijatie konsolidačného programu družstva,

g)

rozhodovať o rozdelení, zlúčení, splynutí a zrušení družstva,

h)

rozhodovať o ďalších záležitostiach týkajúcich sa družstva a jeho činnosti, pokiaľ

tak ustanovuje tento zákon, stanovy, prípadne pokiaľ si rozhodovanie o niektorej veci

vyhradila.

(5)

Členská schôdza môže rozhodovať o rozdelení, zlúčení, splynutí alebo zrušení družstva,

pokiaľ bolo vopred prerokované so zväzom družstiev a s národným výborom, v územnom

obvode ktorého má družstvo sídlo.

§ 20

Predstavenstvo

(1)

Predstavenstvo je výkonným a štatutárnym orgánom družstva; je oprávnené konať v mene

družstva vo všetkých veciach. Zabezpečuje a kontroluje plnenie uznesení členskej schôdze,

pravidelne jej dodáva správy o svojej činnosti a o činnosti družstva a zodpovedá jej

za svoju činnosť.

(2)

Predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje vo všetkých veciach, ktoré nie

sú vyhradené iným orgánom družstva.

(3)

Predstavenstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za mesiac.

(4)

Spôsob, akým predstavenstvo koná v mene družstva, upravujú stanovy; ak je však pre

právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis

dvoch členov predstavenstva.

(5)

Predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu, prípadne podpredsedu (podpredsedov)

a ďalších funkcionárov; o spôsobe voľby rozhoduje predstavenstvo.

§ 21

Predseda

(1)

Predseda organizuje a riadi rokovanie predstavenstva a bežnú činnosť družstva. Za

výkon funkcie zodpovedá predseda predstavenstvu.

(2)

Zastupovanie predsedu upravujú stanovy.

§ 22

Kontrolná komisia

(1)

Kontrolná komisia je kontrolným orgánom družstva. Kontroluje dodržiavanie stanov

družstva, plnenie uznesení členskej schôdze a predstavenstva družstva a hospodárenie

družstva; vyjadruje sa k ročnej účtovnej uzávierke a k návrhu na rozdelenie zisku

alebo na úhradu straty družstva.

(2)

Kontrolná komisia volí zo svojich členov predsedu; o spôsobe voľby rozhoduje komisia.

(3)

Kontrolná komisia zodpovedá za svoju činnosť členskej schôdzi a podáva jej správy

o svojej činnosti.

(4)

Členmi kontrolnej komisie nemôžu byť členovia predstavenstva.

§ 23

Orgány v malom družstve

V družstve s malým počtom členov, najviac do tridsať členov, môžu stanovy určiť, že

funkciu predstavenstva a kontrolnej komisie plní členská schôdza, ktorá volí z členov

družstva predsedu, prípadne ďalších funkcionárov.

§ 24

Vnútorná organizácia družstva

(1)

Vnútorná organizácia družstva je vo výhradnej pôsobnosti družstva.

(2)

Vnútornú organizáciu družstva upravuje organizačný poriadok, prípadne iný vnútorný

organizačný predpis, ktorý vydáva predstavenstvo.

§ 25

Vzťah družstva a štátu

(1)

Socialistický štát v súlade so svojou hospodársko-organizátorskou funkciou vytvára

predovšetkým prostredníctvom všeobecne záväzných právnych predpisov podmienky pre

plánovitý hospodársky, sociálny a spoločenský rozvoj družstva; napomáha jeho efektívny

rozvoj, podporuje jeho podnikavosť a iniciatívu pri uspokojovaní potrieb občanov a

spoločnosti.

(2)

Družstvo využíva štátom poskytované účelovo určené príspevky, prípadne iné formy

výhod a pomoci na dosiahnutie cieľov hospodárskeho a sociálneho rozvoja socialistickej

spoločnosti.

§ 26

Hospodársky plán

(1)

Družstvo hospodári podľa vlastného hospodárskeho plánu, ako základného nástroja riadenia

svojej činnosti.

(2)

Hospodársky plán družstva vychádza zo zámerov a cieľov štátneho plánu hospodárskeho

a sociálneho rozvoja (ďalej len „štátny plán“).

(3)

Hospodársky plán družstva musí zabezpečovať uzavreté hospodárske zmluvy; zabezpečuje

rozvoj družstva a vychádza z objednávok, prieskumov trhu a z vlastných zámerov družstva.

(4)

Pri tvorbe a plnení hospodárskeho plánu musí družstvo najmä efektívne využívať všetky

použiteľné zdroje a kapacity, predovšetkým zdroje vedecko-technického pokroku, uplatňovať

progresívne normy spotreby práce, surovín, materiálov, energie a palív a trvalo sa

usilovať o znižovanie vlastných nákladov, zvyšovanie produktivity práce a rast použiteľného

zisku.

(5)

Družstvo zostavuje hospodársky plán za širokej účasti členov a pracovníkov družstva.

Členovia a pracovníci družstva sa aktívne podieľajú na plnení hospodárskeho plánu

a na kontrole jeho plnenia.

§ 27

Hospodárske zmluvy

(1)

Hospodárske zmluvy sú základom hospodárskych vzťahov medzi družstvami navzájom a

medzi družstvami a ďalšími socialistickými organizáciami, zabezpečujú plnenie úloh

vyplývajúcich z hospodárskeho plánu družstva a zmien v dopyte na vnútornom a zahraničnom

trhu; súčasne sú jedným zo záväzných podkladov pre tvorbu hospodárskeho plánu družstva.

(2)

Hospodárske zmluvy sú pre družstvo záväzné a družstvo je povinné ich dodržiavať.

Ich plnenie sa premieta do konečných hospodárskych výsledkov a ovplyvňuje tvorbu fondov

družstva a odmieňanie jeho pracovníkov a členov. Za neplnenie hospodárskych zmlúv

nesie družstvo majetkovú zodpovednosť.

§ 28

Vedecko-technický pokrok

(1)

Družstvo využíva vo svojej činnosti vedecko-technické poznatky a trvale zvyšuje technickú

úroveň, kvalitu a konkurencieschopnosť výrobkov, prác a služieb v súlade s požiadavkami

členov, spotrebiteľov a socialistickej spoločnosti.

(2)

V záujme urýchlenia a intenzifikácie vedecko-technického pokroku uplatňuje družstvo

rôzne formy spájania vedy s výrobou.

§ 29

Kvalita výrobkov, prác a služieb

Starostlivosť o rast kvality výrobkov, prác a služieb je poprednou povinnosťou družstva

a predpokladom jeho vlastného hospodárskeho a sociálneho rozvoja aj uspokojovania

potrieb spoločnosti.

§ 30

Nákup a predaj

(1)

Družstvo v spolupráci s inými družstvami a ďalšími subjektmi zabezpečuje materiálovo

a technicky svoje výrobné a iné potreby tak, aby plynule uskutočňovalo svoju hospodársku

a sociálnu činnosť a aby hospodárne a účelne nakladalo so svojimi zdrojmi. Na ten

účel družstvo samostatne organizuje svoj nákup a samo si volí svoje nákupné cesty

so zreteľom na potrebu racionálneho obehu výrobkov, surovín a materiálov v národnom

hospodárstve.

(2)

Družstvo samostatne volí najvhodnejšie spôsoby a organizáciu predaja svojho tovaru.

(3)

V prípadoch ustanovených zákonom zabezpečuje družstvo svoj nákup a predaj v súlade

s opatreniami príslušných štátnych orgánov.

§ 31

Finančné zdroje

Finančné zdroje družstva tvoria zápisné, podiely, vklady členov, príjmy z činnosti

družstva a z ďalších zdrojov.

§ 32

Ceny

(1)

Družstvo predáva výrobky a poskytuje práce a služby za ceny, prípadne úhrady určené

alebo dohodnuté v súlade s cenovými predpismi.

(2)

Družstvo je povinné dodržiavať pravidlá štátneho riadenia cien. Prostriedky získané

neoprávnene porušením cenových predpisov, pokiaľ ich družstvo nevráti bez meškania

poškodenému odberateľovi, odvedie do štátneho rozpočtu. Za porušenie cenovej disciplíny

sa družstvo postihuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.

§ 33

(1)

Družstvo využíva vo svojej hospodárskej činnosti aj zapojenie do medzinárodnej deľby

práce, predovšetkým v rámci socialistickej ekonomickej integrácie.

(2)

Družstvo môže podľa zákonom ustanovených pravidiel uskutočňovať zahraničnohospodársku

činnosť, a to spravidla na základe devízového samofinancovania. Má právo za podmienok

ustanovených zákonom nadväzovať a uskutočňovať priame vzťahy s organizáciami zo štátov

podieľajúcich sa na socialistickej ekonomickej integrácii.

§ 34

(1)

Družstvo má právo zriaďovať devízový fond. Prostriedky preň získava družstvo podľa

devízového normatívu z devízovej tržby získanej z vývozu tovaru, zo salda kooperačných

dodávok a z predaja licencií, ako aj z úspor poskytovaných devízových prostriedkov,

prípadne z devízových dotácií a úverov.

(2)

Prostriedky devízového fondu slúžia na zabezpečovanie rozvoja hospodárskej činnosti

družstva, na krytie dovozných potrieb, na úhradu devízových záväzkov a na splácanie

úverov poskytnutých bankou, pokiaľ sú príjmom devízového fondu.

(3)

Prostriedky devízového fondu vytvorené družstvom mu nemožno odňať; družstvo o ich

použití rozhoduje samostatne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zostatok

fondu možno prevádzať do ďalších kalendárnych rokov bez obmedzenia.

§ 35

(1)

Družstvo je povinné uskutočňovať svoju hospodársku a sociálnu činnosť tak, aby čo

najúčinnejšie chránilo životné prostredie pred škodlivými vplyvmi, ktoré sú jeho činnosťou

vyvolávané, najmä aby neohrozovalo zdravie občanov. Z vlastných zdrojov financuje

a uskutočňuje opatrenia na tvorbu a ochranu všetkých zložiek životného prostredia

ohrozovaných jeho činnosťou.

(2)

Družstvo je povinné budovať zariadenia na ochranu životného prostredia, uvádzať tieto

zariadenia do prevádzky spoločne s príslušným výrobným alebo nevýrobným zariadením

a trvale zabezpečovať ich plynulý a účinný chod.

§ 36

(1)

Družstvo zodpovedá za racionálne využívanie a ochranu prírodných zdrojov.

(2)

Za využívanie prírodných zdrojov ako časti národného majetku platí družstvo určené

poplatky.

§ 37

Družstvo je povinné hospodárne a účelne využívať odpady zo svojej hospodárskej činnosti

ako zdroje druhotných surovín a energie, prípadne vytvárať podmienky pre ich hospodárske

využitie inými subjektmi. Za tým účelom je povinné odpady evidovať, zhromažďovať ich

na vhodných miestach a chrániť ich pred znehodnotením alebo odcudzením. Ak odpad nemožno

hospodársky využiť, je družstvo povinné likvidovať ho spôsobom neohrozujúcim životné

prostredie.

§ 38

Pri realizácii opatrení na ochranu životného prostredia a pri racionálnom využívaní

prírodných zdrojov družstvo spolupracuje s príslušným národným výborom.

§ 39

Systém informácií

(1)

Družstvo je povinné podľa všeobecne záväzných právnych predpisov spracúvať a viesť

sociálno-ekonomické informácie, vedecko-technické a ekonomické informácie, ako aj

informácie pre plánovanie a zostavovanie štátnych rozpočtov (ďalej len „informácie“).

(2)

Družstvo je povinné poskytovať informácie príslušným orgánom v určených termínoch

a zabezpečovať ich vierohodnosť.

(3)

Vyžadovať predkladanie informácií od družstva je prípustné len v rozsahu a spôsobom

ustanoveným všeobecne záväzným právnymi predpismi.

§ 40

Kontrolná činnosť

(1)

Družstvo je povinné vytvoriť účinný systém kontroly, zabezpečovať najmä sústavnú

kontrolu akosti výroby, ochranu družstevného majetku a kontrolovať chod svojej hospodárskej

činnosti. Kontrola sa musí vykonávať ako neoddeliteľná súčasť riadenia, slúžiť na

jeho upevňovanie a prispievať k vytváraniu súladu rozvoja družstva so záujmami spoločnosti

a kolektívu členov družstva.

(2)

Kontrolu činnosti družstva vykonávajú iba orgány, ktorých kontrolné funkcie sú upravené

zákonom. Kontrola musí prispievať ku zvýšeniu efektívnosti hospodárskej a sociálnej

činnosti družstva.

§ 41

Ročná účtovná uzávierka

Družstvo je povinné viesť predpísaným spôsobom účtovníctvo, zostavovať ročnú účtovnú

uzávierku a poskytovať ju príslušným orgánom štátnej správy a príslušnej banke.

§ 42

Mzdy a odmeny

(1)

Družstvo odmieňa členov a pracovníkov podľa výsledkov práce; výška odmien závisí

od hospodárskych výsledkov družstva a osobného podielu člena a pracovníka na nich.

(2)

V zásadných otázkach týkajúcich sa odmieňania družstvo úzko spolupracuje s orgánmi

Revolučného odborového hnutia v súlade s ich pôsobnosťou; v družstvách, kde obsahom

členstva je aj pracovný vzťah postupuje družstvo v súlade so stanovami.

§ 43

Starostlivosť o kvalifikáciu

(1)

Družstvo sa stará o výchovno-vzdelávací proces a poskytuje podporu a pomoc školám

a školským zariadeniam. Robí tak s prednostným zameraním na modernizáciu obsahu vzdelávania

a výchovy pre budúce povolania a s prihliadnutím na svoje hospodárske potreby.

(2)

Družstvo podľa svojich potrieb získava žiakov na štúdium na stredných odborných učilištiach

a v súlade s celospoločenskými záujmami zabezpečuje materiálno-technické, personálne

a ďalšie podmienky pre prípravu mládeže na robotnícke povolania. Úlohy spojené s prípravou

mládeže na povolania na stredných odborných učilištiach zabezpečujú zväzy družstiev

za aktívnej účasti družstiev.

(3)

Družstvo sa stará o ďalšie zvyšovanie kvalifikácie svojich členov a pracovníkov v

spolupráci so zväzom družstiev a Ústrednou radou družstiev, ktoré vytvárajú vzdelávacie

zariadenia a spolupracujú so školskými a ďalšími výchovno-vzdelávacími inštitúciami.

§ 44

Konsolidačný program

(1)

Družstvu, ktoré nie je schopné samostatne hospodáriť, môže príslušný zväz družstiev

poskytnúť finančné prostriedky a viazať ich použitie na ním určený osobitný režim

hospodárenia družstva.

(2)

Osobitný režim hospodárenia družstva spočíva v uplatnení konsolidačného programu

na presne určený čas a v sledovaní jeho plnenia.

(3)

Konsolidačný program je súbor hospodárskych, technických, organizačných a kádrových

opatrení, opatrení v odmieňaní a ďalších opatrení smerujúcich k obnoveniu schopností

družstva plniť svoje hospodárske funkcie.

§ 45

Družstvami podľa tohto zákona sú bytové družstvá, spotrebné družstvá, výrobné družstvá,

prípadne iné družstvá.

§ 46

Bytové družstvá

(1)

Bytové družstvá zabezpečujú predovšetkým organizovanie prípravy a uskutočňovanie

výstavby, prevádzku bytových a nebytových objektov a služby spojené s bývaním.

(2)

Bytové družstvá sa podieľajú na rozvíjaní materiálnych podmienok pre bývanie občanov

a na plánovaní komplexnej bytovej výstavby.

(3)

Pri plnení svojich úloh bytové družstvá pripravujú a zabezpečujú

a)

výstavbu bytov v družstevných domoch, rodinných domčekov a garáží,

b)

údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu bytového majetku,

c)

materiálno-výrobnú základňu pre údržbu a opravy bytov a nebytových priestorov a pre

poskytovanie služieb spojených s bývaním,

d)

poskytovanie služieb spojených s bývaním svojim členom,

e)

poskytovanie služieb spojených s bývaním za odplatu občanom i organizáciám.

(4)

Bytové družstvá zabezpečujú prevádzku a správu družstevných objektov a napomáhajú

to, aby užívanie bytov, domov a spoločných zariadení prispievalo k dodržiavaniu pravidiel

socialistického spolužitia.

(5)

Bytové družstvá vyrábajú materiály, stavebné dielce, zariadenie a výrobky potrebné

na výstavbu bytov a nebytových priestorov, na modernizáciu staršieho bytového fondu

a na rozvoj služieb a činností spojených s bývaním.

§ 47

Spotrebné družstvá

(1)

Spotrebné družstvá zabezpečujú predovšetkým služby na úseku maloobchodnej a veľkoobchodnej

činnosti, v oblasti verejného stravovania, ubytovania, cestovného ruchu, ako aj ďalšie

služby občanom a organizáciám.

(2)

Spotrebné družstvá uskutočňujú takisto potravinársku, prípadne inú výrobu spojenú

so svojou činnosťou.

(3)

Spotrebné družstvá nakupujú a predávajú tiež poľnohospodárske a lesné produkty, po

domácky vyrábaný tovar, prípadne iný tovar, ktorým môžu skvalitniť služby občanom

a organizáciám.

§ 48

Výrobné družstvá

(1)

Výrobné družstvá uskutočňujú predovšetkým výrobu spotrebného tovaru, výrobu na zákazku,

opravárenské a iné služby občanom a organizáciám, remeselnú, umeleckoremeselnú a ľudovú

umeleckú výrobu, prípadne inú výrobu pre vnútorný a zahraničný trh.

(2)

Výrobné družstvá môžu zriaďovať vlastnú sieť predajní a vzorkových siení.

(3)

Výrobné družstvá vo svojej činnosti využívajú aj miestne zdroje surovín a materiálov.

(4)

Výrobné družstvá, predovšetkým výrobné družstvá invalidov, sa starajú o zapájanie

osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou do pracovného procesu.

§ 49

Iné družstvá

Popri bytových, spotrebných a výrobných družstiev môžu vznikať aj iné družstvá zabezpečujúce

služby občanom, družstvám i ďalším organizáciám (napr. revíznu a účtovnú činnosť,

spracovanie programov pre výpočtovú techniku, prípravu a zabezpečovanie investičnej

výstavby, prípadne ďalšie služby).

§ 50

(1)

Družstvá sa združujú do zväzov družstiev Českej socialistickej republiky a do zväzov

družstiev Slovenskej socialistickej republiky v súlade so záujmami spoločnosti na

prehlbovanie vzájomnej spolupráce i spolupráce s ďalšími socialistickými organizáciami.

(2)

Na vznik zväzu družstiev je potrebné uznesenie zjazdu o založení, prijatí stanov

a zvolení orgánov zväzu.

(3)

Zväz družstiev môže zaniknúť iba uznesením zjazdu.

§ 51

(1)

Zväz družstiev je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene

a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

(2)

Družstvá ako členovia zväzu majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti.

(3)

Členské družstvá odvádzajú príspevky pre činnosť zväzu v rozsahu určenom zjazdom.

(4)

Práva a povinnosti členov zväzu, pôsobnosť orgánov zväzu a spôsob jeho hospodárenia,

ako aj ďalšie otázky činnosti a vnútornej organizácie zväzu upravujú stanovy, pokiaľ

ich neupravuje zákon.

(5)

Orgány zväzu družstiev sú volené na obdobie najviac päť rokov.

§ 52

Zväz družstiev

a)

vytvára predpoklady pre všestranný rozvoj družstiev, najmä pomáha členským družstvám

po odbornej stránke zabezpečovať ich úlohy a zdokonaľovať metódy ich činnosti, organizuje

výmenu skúseností z práce družstiev, napomáha uplatnenie vedecko-technického rozvoja,

spracúva návrhy koncepcií rozvoja jednotlivých činností a vytvára predpoklady pre

ich realizáciu,

b)

podieľa sa na tvorbe prognóz a koncepcií hospodárskeho a sociálneho rozvoja spoločnosti,

najmä z hľadiska využitia možnosti družstiev,

c)

podľa povahy vecí zabezpečuje prípravu mládeže na povolania v stredných odborných

učilištiach a úlohy súvisiace s nemocenským poistením a rekreačnou starostlivosťou,

d)

prerokúva spoločné záležitosti členských družstiev a v týchto veciach je ich predstaviteľom,

e)

vytvára podľa špecifických potrieb členských družstiev spoločné účelové fondy v rozsahu

a spôsobom určeným zjazdom; zostatky týchto fondov možno prevádzať do ďalších rokov,

f)

vykonáva revízie hospodárenia členských družstiev v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi,

g)

zakladá družstevné podniky a vykonáva voči nim z toho vyplývajúce funkcie,

h)

v prípade potreby vypracúva konsolidačný program pre členské družstvo,

i)

plní ďalšie úlohy podľa tohto a ďalších zákonov.

§ 53

Zväz družstiev zabezpečuje plánovité využitie všetkých zdrojov, ktoré štát jeho prostredníctvom

poskytuje družstvám ako nástroj na dosiahnutie cieľov štátnej politiky v družstevníctve.

§ 54

Zjazd členských družstiev

(1)

Najvyšším orgánom zväzu družstiev je zjazd členských družstiev, ktorý sa zvoláva

najmenej raz za päť rokov. Zjazd určí najmä hlavné smery rozvoja činnosti družstiev

a zväzu, schvaľuje stanovy zväzu a ich zmeny. Volí členov a kandidátov ústredného

výboru zväzu a členov a kandidátov kontrolnej komisie zväzu. O spôsobe voľby rozhoduje

zjazd.

(2)

Zjazd členských družstiev sa musí zvolať, ak o to požiada najmenej jedna tretina

členských družstiev.

§ 55

Ústredný výbor zväzu družstiev

(1)

Ústredný výbor zväzu družstiev zabezpečuje plnenie úloh uložených zjazdom a ďalších

hlavných úloh v odbore pôsobnosti zväzu; za svoju činnosť zodpovedá zjazdu, ktorému

predkladá správy o činnosti a hospodárení zväzu.

(2)

Volí predsedu, podpredsedov a ďalších členov predstavenstva; o spôsobe voľby rozhoduje

ústredný výbor. Predstavenstvo je výkonným a štatutárnym orgánom zväzu družstiev.

(3)

Na plnenie svojich úloh môže ústredný výbor zriaďovať pomocné orgány.

§ 56

Kontrolná komisia zväzu družstiev

(1)

Kontrolná komisia je kontrolným orgánom zväzu družstiev. Kontroluje dodržiavanie

stanov zväzu, plnenie uznesení zjazdu členských družstiev, ústredného výboru zväzu

a predstavenstva, ako aj hospodárenie zväzu včítane hospodárenia so spoločnými účelovými

fondmi spravovanými zväzom. Za svoju činnosť zodpovedá zjazdu, ktorému predkladá správy

o výsledkoch svojej činnosti.

(2)

Kontrolná komisia volí zo svojich členov predsedu; o spôsobe voľby rozhoduje kontrolná

komisia.

§ 57

Ďalšia pôsobnosť zväzu družstiev

Zväz družstiev je oprávnený

a)

zastaviť výkon uznesenia orgánu členského družstva, ktoré je v rozpore so všeobecne

záväznými právnymi predpismi alebo stanovami družstva,

b)

zrušiť uznesenie orgánu členského družstva, ktorého výkon bol zastavený, ak družstvo

v určenej lehote nezabezpečí nápravu.

§ 58

Postavenie Ústrednej rady družstiev

(1)

Zväzy družstiev Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky

sa združujú do Ústrednej rady družstiev.

(2)

Zväzy družstiev odvádzajú príspevky pre činnosť Ústrednej rady družstiev vo výške

určenej jej zjazdom.

(3)

Ústredná rada družstiev je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom

mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

(4)

Práva a povinnosti členov Ústrednej rady družstiev, pôsobnosť orgánov Ústrednej rady

družstiev a spôsob jej hospodárenia, ako aj ďalšie otázky činnosti a vnútornej organizácie

upravujú stanovy Ústrednej rady družstiev, pokiaľ ich neupravuje zákon.

(5)

Orgány Ústrednej rady družstiev sa volia najviac na päť rokov.

§ 59

Pôsobnosť Ústrednej rady družstiev

(1)

Ústredná rada družstiev

a)

sa stará o všestranný rozvoj družstevníctva a prerokúva jeho spoločné záležitosti,

b)

zabezpečuje koordináciu činnosti zväzov družstiev, výmenu skúseností a informácií

medzi nimi a prerokúva ich spoločné záležitosti,

c)

zakladá družstevné podniky včítane družstevných podnikov pre zahraničný obchod a

vykonáva voči nim z toho vyplývajúce funkcie,

d)

organizuje zvyšovanie kvalifikácie funkcionárov a pracovníkov československého družstevníctva,

ako aj funkcionárov a pracovníkov pre potreby zahraničných družstevných organizácií,

e)

vytvára podľa špecifických potrieb československého družstevníctva spoločné účelové

fondy v rozsahu a spôsobom určeným zjazdom Ústrednej rady družstiev; zostatky týchto

fondov možno prevádzať do ďalších rokov,

f)

plní ďalšie úlohy podľa tohto a ďalších zákonov.

(2)

Ústredná rada družstiev je predstaviteľom československého družstevníctva v Československej

socialistickej republike i v zahraničných vzťahoch.

§ 60

Zjazd Ústrednej rady družstiev

(1)

Najvyšším orgánom Ústrednej rady družstiev je zjazd, ktorý sa zvoláva najmenej raz

za päť rokov.

(2)

Zjazd Ústrednej rady družstiev ustanovuje najmä hlavné smery rozvoja československého

družstevníctva, schvaľuje stanovy Ústrednej rady družstiev a ich zmeny, volí členov

a kandidátov výboru Ústrednej rady družstiev a členov a kandidátov kontrolnej komisie;

o spôsobe voľby rozhoduje zjazd.

§ 61

Výbor Ústrednej rady družstiev

(1)

Výbor Ústrednej rady družstiev zabezpečuje plnenie úloh uložených zjazdom a ďalších

hlavných úloh československého družstevníctva; za svoju činnosť zodpovedá zjazdu,

ktorému predkladá správy o činnosti a hospodárení Ústrednej rady družstiev.

(2)

Výbor Ústrednej rady družstiev volí predsedu, podpredsedu Ústrednej rady družstiev

a ďalších členov predstavenstva, ktoré je jej výkonným a štatutárnym orgánom; o spôsobe

voľby rozhoduje výbor.

(3)

Na plnenie svojich úloh, môže výbor zriaďovať pomocné orgány.

§ 62

Kontrolná komisia Ústrednej rady družstiev

(1)

Kontrolná komisia Ústrednej rady družstiev je jej kontrolným orgánom. Kontroluje

dodržiavanie stanov Ústrednej rady družstiev, plnenie uznesení zjazdu, výboru a predstavenstva

Ústrednej rady družstiev, ako aj hospodárenie Ústrednej rady družstiev včítane hospodárenia

so spoločnými účelovými fondmi spravovanými Ústrednou radou družstiev.

(2)

Kontrolná komisia volí zo svojich členov predsedu. O spôsobe voľby rozhoduje kontrolná

komisia.

§ 63

Právne postavenie podniku

(1)

Družstevný podnik je socialistickou organizáciou, ktorá vykonáva svoju činnosť samostatne

podľa zásady úplného chozrasčotu a na základe socialistickej samosprávy.

(2)

Družstevný podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene

a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

(3)

Družstevný podnik nezodpovedá za záväzky zakladajúcej družstevnej organizácie a táto

organizácia nezodpovedá za záväzky družstevného podniku.

§ 64

Zakladateľ družstevného podniku, vznik a zánik družstevného podniku

(1)

Družstevný podnik môže založiť družstvo, zväz družstiev, Ústredná rada družstiev

alebo niekoľko týchto družstevných organizácií spoločne.

(2)

Pre vznik družstevného podniku zakladaného družstevnou organizáciou sa vyžaduje vyjadrenie

národného výboru, v územnom obvode ktorého má mať družstevný podnik sídlo; ustanovenia

§ 18 a 19 zákona o štátnom podniku

platia primerane.

(3)

Ak družstevný podnik zakladá viac družstevných organizácií, uzavierajú tieto organizácie

zmluvu o založení družstevného podniku.

(4)

Zmluva o založení družstevného podniku musí obsahovať

a)

názov a sídlo zakladajúcich družstevných organizácií,

b)

názov a sídlo družstevného podniku,

c)

predmet činnosti a vnútornú organizáciu družstevného podniku,

d)

práva a povinnosti zakladajúcich družstevných organizácií,

e)

formu a výšku vkladov zakladajúcich družstevných organizácií,

f)

ustanovenia o úhrade nákladov spojených s predmetom činnosti, spôsob rozdelenia zisku,

prípadne ustanovenia o úhrade straty družstevného podniku,

g)

vyporiadanie záväzkov pri zániku družstevného podniku alebo pri vystúpení zakladajúcej

družstevnej organizácie.

(5)

Návrh na zápis družstevného podniku založeného zmluvou do podnikového registra podáva

jedna zo zakladajúcich družstevných organizácií určená v zmluve o založení družstevného

podniku.

(6)

Pre zánik družstevného podniku platia obdobne ustanovenia

§ 21 až 24 zákona o štátnom podniku

.

§ 65

Riadiace orgány družstevného podniku

(1)

Na čele podniku je riaditeľ (prípadne iný vedúci), ktorý ako jediný vedúci riadi

činnosť podniku a je za ňu a jej výsledky zodpovedný zakladajúcej družstevnej organizácii

a kolektívu pracovníkov.

(2)

Riaditeľ ako štatutárny orgán podniku koná v mene podniku vo všetkých veciach.

(3)

O riadiacich orgánoch podniku a socialistickej samospráve platia primerane ustanovenia

§ 25 až 35 zákona o štátnom podniku

; ak sa podnik zakladá zmluvou, platia predovšetkým ustanovenia tejto zmluvy.

§ 66

Vnútorná organizácia družstevného podniku

(1)

Vnútornú organizáciu podniku upravuje organizačný poriadok, prípadne iný vnútropodnikový

organizačný predpis; pri podnikoch vzniknutých na základe zmluvy, prípadne aj táto

zmluva.

(2)

Ak sa podnik člení na vnútorné organizačné jednotky, môže organizačný poriadok, prípadne

iný vnútropodnikový organizačný predpis ustanoviť rozsah, v ktorom vnútorná organizačná

jednotka vystupuje v právnych vzťahoch v mene podniku; právne úkony robia jej vedúci,

prípadne ďalší pracovníci určení organizačným prostriedkom, prípadne iným vnútropodnikovým

organizačným predpisom.

(3)

Vydanie organizačného poriadku, prípadne iného vnútropodnikového organizačného predpisu

je v pôsobnosti podniku, pokiaľ zakladajúca družstevná organizácia neurčí inak.

§ 67

Ustanovenia

§ 25 až 44

tohto zákona sa vzťahujú primerane na družstevné podniky.

§ 68

(1)

Družstvá a družstevné podniky môžu navzájom dobrovoľne združovať prostriedky i činnosti

na dosiahnutie určitého účelu alebo v inom spoločnom záujme; účastníkom združenia

môžu byť aj iné organizácie.

(2)

Pre záujmové združenie platia obdobne ustanovenia

§ 53 ods. 2 a 3

,

§ 54 až 56 zákona o štátnom podniku

.

§ 69

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

(1)

Návrhy zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa družstevníctva

prerokúvajú príslušné ústredné orgány so zväzmi družstiev a s Ústrednou radou družstiev.

(2)

Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne

vzťahy vzniknuté pred 1. júlom 1988; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky,

ktoré z nich vyšli pred 1. júlom 1988, sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

(3)

Platnosť vlastných stanov družstva, zväzu družstiev a Ústrednej rady družstiev zaniká

prijatím nových stanov, najneskôr však 31. decembrom 1988.

(4)

Stanovy Ústrednej rady družstiev vydá v súlade s týmto zákonom výbor Ústrednej rady

družstiev, stanovy zväzov družstiev vydá v súlade s týmto zákonom ústredný výbor zväzu

družstiev, a to do 31. decembra 1988.

(5)

Štatúty družstevných podnikov zriadených podľa doterajších predpisov a zmluvy o združení

uvedú ich zakladatelia do súladu s týmto zákonom najneskôr do 31. decembra 1988.

(6)

Pôsobnosť zjazdu členských družstiev podľa

§ 51 ods. 3

a

§ 52 písm. e)

a pôsobnosť zjazdu Ústrednej rady družstiev podľa

§ 58 ods. 2

a

§ 59 ods. 1 písm. e)

vykonáva v období do najbližšieho zjazdu ústredný výbor zväzu, prípadne výbor Ústrednej

rady družstiev.

(7)

Platnosť záväzných smerníc vydaných zväzmi družstiev a Ústrednou radou družstiev

podľa § 87 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, najmä v otázkach plánovania, financovania

a hospodárenia, zaniká dňom prijatia nových stanov zväzu družstiev a Ústrednej rady

družstiev, najneskôr však 31. decembrom 1988.

(8)

Pre obdobie do roka 1990 môžu zväzy družstiev a Ústredná rada družstiev po dohode

s Federálnym ministerstvom financií, ministerstvami financií, miezd a cien republík,

so Štátnou plánovacou komisiou a s plánovacími komisiami republík vydávať v nevyhnutnom

rozsahu a v súlade s týmto zákonom záväzné smernice upravujúce plánovanie, financovanie

a hospodárenie družstevných organizácií v ich pôsobnosti.

(9)

Český zväz bytových družstiev a Slovenský zväz bytových družstiev môžu so schválením

vlády príslušnej republiky vydať vzorové stanovy stavebných bytových družstiev.

(10)

Zrušuje sa

odsek 2 a vypúšťa sa označenie odseku 1 v § 508 Občianskeho zákonníka

.

§ 70

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1988.