VYHLÁŠKA 94/1965 Z. z. o správe národného majetku

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

(1)

Táto vyhláška upravuje správu národného majetku štátnymi socialistickými organizáciami

a nakladanie s pohľadávkami a právami štátnych socialistických organizácií (ďalej

len „organizácie“).

(2)

Národným majetkom sú všetky veci v štátnom socialistickom vlastníctve (hmotný národný

majetok) a všetky pohľadávky a iné majetkové práva štátu.

§ 2

Základné povinnosti organizácií pri správe národného majetku

(1)

Organizácie sú povinné spravovať národný majetok so starostlivosťou riadneho hospodára

a sú za túto správu plne zodpovedné. Najmä sú povinné robiť všetky potrebné opatrenia,

aby národný majetok bol vzhľadom na svoje spoločenské poslanie vo svojej podstate

zachovaný, zlepšovaný, rozširovaný, plne využívaný a účelne rozmiestňovaný.

*)

Na ochranu národného majetku sú organizácie povinné použiť všetky právne prostriedky,

najmä domáhať sa ochrany vlastníckeho práva štátu proti neoprávneným zásahom a uplatňovať

právo na náhradu schodkov, strát a škôd proti tým, ktorí za ne zodpovedajú, i proti

tým, ktorí škodu spoluspôsobili tým, že úmyselne alebo z nedbanlivosti neplnili povinnosti

smerujúce k zabráneniu a odvráteniu škody.

(2)

Organizácie sú tiež povinné sústavne venovať potrebnú starostlivosť nehmotnému národnému

majetku, najmä priemyslovým právam (napr. ochranným známkam, chráneným vzorom, patentom,

licenciám) a dôsledne robiť všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany a rozširovanie

tohto majetku s cieľom zabrániť stratám a zneužitiu.

(3)

Riadna správa a ochrana národného majetku predovšetkým vyžaduje, aby bol podľa osobitných

predpisov

**)

zistený, spísaný, ocenený a bežne vedený v predpísanej evidencii.

(4)

Ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje v evidencii nehnuteľností

československý štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravuje. Organizácia

je povinná do 60 dní po tom, keď nadobudla do svojej správy nehnuteľnosti, oznámiť

zmenu vo vlastníctve alebo v správe nehnuteľností orgánu vedúcemu evidenciu nehnuteľností

a odovzdať mu podklady pre zápis zmien v tejto evidencii.

***)

§ 3

(1)

Na správu národného majetku sú oprávnené len štátne socialistické hospodárske a rozpočtové

organizácie. Iné štátne socialistické organizácie než rozpočtové alebo hospodárske

sú oprávnené na správu, len pokiaľ môžu vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať

sa.

*)

(2)

Národný majetok spravuje zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie

ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži. Ak nehnuteľný národný majetok užíva niekoľko

organizácií, predpokladá sa, že tento majetok slúži predovšetkým prevažne tej organizácii,

ktorá užíva v pomere k ostatným organizáciám jeho najväčšiu časť. Orgány, v právomoci

ktorých je odstraňovať spory o príslušnosť na správu národného majetku (

§ 65 ods. 2 zákonníka

), môžu sa zo závažných dôvodov, najmä hospodárskych, dohodnúť na odchýlke od týchto

zásad.

(3)

Ak má organizácia v správe národný majetok, ktorý užíva celkom alebo prevažne iná

organizácia, sú obidve organizácie povinné bez meškania zariadiť, aby sa takýto majetok

previedol do správy tej organizácie, ktorá národný majetok celkom alebo prevažne užíva.

(4)

Národný výbor môže mať v správe i nehnuteľný národný majetok, ktorý neslúži plneniu

jeho úloh, ak ho nemôžu využiť iné organizácie. Najmä môže mať, prípadne organizácia

ním riadená a určená, v správe domy, ktoré nie sú obytné, ak však sú určené na to,

aby boli čiastočne alebo celkom prenechané na užívanie niekoľkým socialistickým organizáciám

na plnenie ich úloh a sú tiež skutočne niekoľkými organizáciami užívané, alebo ak

podlahová plocha ich obytnej časti je aspoň jedna tretina celkovej užívacej plochy

budovy.

(5)

Osobitné predpisy platia o dočasnej správe národného majetku uvedeného v

§ 65 ods. 3 zákonníka

**)

a o správe štátnych rezerv.

***)

§ 4

Ak organizácie združujú prostriedky na výstavbu zariadenia, ktoré budú spoločne užívať,

musia sa pred začatím výstavby písomne dohodnúť, ktorá z nich vybudované zariadenie

bude mať v správe. Bude to spravidla organizácia, ktorá môže najlepšie plniť úlohy,

pre ktoré sa zariadenie vybudovalo, alebo tá organizácia, ktorá prevažne prispeje

na jeho vybudovanie.

****)

§ 5

Druhy hmotného národného majetku

(1)

Hmotný národný majetok tvoria základné prostriedky, zásoby a iné veci.

(2)

Základnými prostriedkami sú veci, prípadne súbory vecí,

†

)

ktoré majú dlhodobe slúžiť organizácii na plnenie jej úloh a obstarávacia cena

††

)

ktorých je najmenej 600 Kčs a nejde o veci uvedené v odsekoch 3 a 4. Bez zreteľa

na obstarávaciu cenu sú základnými prostriedkami pozemky (aj zastavané), budovy a

stavby.

(3)

Do zásob patria veci, ktoré sa pri plnení úloh organizácie spotrebujú (napr. základný

materiál, pomocný materiál, palivo), veci, ktoré plnením úloh organizácie vznikajú

(napr. výrobky, nedokončená výroba), a veci, ktoré sú predmetom plnenia úloh organizácie

(napr. tovar). Do zásob patria ďalej všetky zvieratá, drobné a krátkodobé predmety,

obaly, náhradné súčiastky, výmenné zariadenia, dočasné pokusné zariadenia, ktoré sa

získali alebo zostali v súvislosti s riešením úloh vedy a techniky (funkčne schopné

prototypy doteraz neprefinancované a neaktivované).

†††

)

Drobnými a krátkodobými predmetmi sú veci, ktoré sa pri použití naraz nespotrebujú

a

a)

ktorých cena je nižšia ako 600 Kčs za jednu vec bez zreteľa na dobu ich upotrebiteľnosti

(drobné predmety),

b)

ktorých doba upotrebiteľnosti je kratšia ako jeden rok bez zreteľa na ich cenu (krátkodobé

predmety),

c)

ktoré sa použijú len na vyhotovenie určitej zákazky, série alebo určitého druhu výrobku

bez zreteľa na ich cenu (špeciálne nástroje a prípravky) a nie sú trvalým príslušenstvom

základného prostriedku,

d)

ktoré sa použijú ako pracovný oblek, pracovná obuv a posteľná výbava bez ohľadu na

ich cenu a dobu upotrebiteľnosti.

(4)

Okrem základných prostriedkov a zásob patria do hmotného národného majetku aj iné

veci, napr. nedokončené investície, knižné zbierky knižníc jednotnej sústavy, kultúrne

pamiatky a predmety muzeálnej a galerijnej hodnoty, prípadne súbory takýchto vecí

v múzeách, galériách a pamiatkových objektoch, učebné pomôcky, stále výstavné súbory,

ako aj iné zbierky, ktoré nemožno celkom oceniť podľa účtovných predpisov (iný hmotný

národný majetok).

(5)

Jednotlivé ústredné orgány (krajské národné výbory) vo svojej pôsobnosti podľa potreby

a)

môžu pri jednotlivých druhoch vecí znížiť hranicu určenú pre základné prostriedky

(odsek 2) pod 600 Kčs, prípadne výnimočne túto hranicu zvýšiť nad 600 Kčs, ak je účelné,

aby veci toho istého druhu alebo tej istej skupiny vždy sa zahrňovali buď do základných

prostriedkov, alebo do drobných a krátkodobých predmetov,

b)

vymedzia, prípadne určia, ktoré veci sú špeciálnymi nástrojmi a prípravkami, výmennými

zariadeniami, pracovným odevom, obuvou a posteľnou výbavou.

(6)

Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva po dohode s Ministerstvom

financií a príslušnými ústrednými úradmi určí, kedy patria k základným prostriedkom

chmeľnice, vinice, ovocné a aglomelioračné porasty, vetrolamy a melioračné práce.

(7)

O zaradení objektov zariadení staveniska medzi druhy národného majetku platia osobitné

predpisy.

*)

§ 6

(1)

Prebytočným je národný majetok, ktorý organizácia nepotrebuje na plnenie úloh. Za

prebytočnú sa považuje aj časť majetku, ktorá presahuje rozsah primeraný úlohám alebo

potrebám organizácie. Za prebytočné sa nepovažujú základné prostriedky v rezerve a

v konzervácii.

(2)

Základnými prostriedkami v rezerve sú

a)

základné prostriedky, ktoré sú určené na výmenu za základné prostriedky vyradené

v dôsledku poškodenia alebo opravy (prevádzková rezerva),

b)

základné prostriedky vyradené dočasne z používania, ktoré majú pre organizáciu stále

výrobné určenie (kapacitná a sortimentná rezerva).

(3)

Základnými prostriedkami v konzervácii sú tie základné prostriedky, ktoré sa dali

do konzervácie podľa rozhodnutia príslušného orgánu. Pokiaľ nejde o konzerváciu upravenú

osobitnými predpismi,

**)

rozhoduje o nej nadriadený ústredný orgán alebo krajský národný výbor pre organizácie

vo svojej pôsobnosti.

(4)

Neupotrebiteľným je národný majetok, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie,

zrejmú zastaralosť alebo zrejmú nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných

dôvodov nemôže už slúžiť svojmu pôvodnému účelu alebo určeniu. Za neupotrebiteľné

základné prostriedky považujú sa tiež budovy a stavby, ktoré nemožno premiestniť a

ktoré treba zbúrať alebo zrušiť v dôsledku plánovanej výstavby, prestavby alebo rozšírenia

objektu; sem patria aj stavby a budovy, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu alebo

iného príslušného orgánu majú sa zbúrať, zrušiť alebo uviesť do neškodného stavu.

§ 7

Nakladanie s prebytočným národným majetkom

(1)

Národný majetok, o ktorom organizácia rozhodne, že je prebytočný, prevedie do správy

inej štátnej socialistickej organizácie (

§ 12 a nasl.

) alebo do vlastníctva inej socialistickej organizácie než štátnej (

§ 15 a nasl.

). Ak oň neprejaví záujem niektorá z uvedených organizácií a pritom ide o veci, ktoré

môžu byť v osobnom vlastníctve, môže sa predať občanom za podmienok

§ 15 ods. 2 písm. a)

. Ak nie je možné ani to, naloží sa s ním ako s majetkom neupotrebiteľným (

§ 8

).

(2)

Na umiestnenie prebytočného hnuteľného národného majetku môže organizácia použiť

súčinnosť štátnych organizácií, ktoré obstarávajú sprostredkovaciu službu.

(3)

S prebytočnými hnuteľnými základnými prostriedkami majú sa zároveň previesť v potrebnom

množstve náhradné dielce (súčiastky), pokiaľ ich organizácia má a nepotrebuje ich

na inú údržbu.

(4)

Prebytočný nehnuteľný národný majetok, pri ktorom spoločenský záujem vyžaduje, aby

aj naďalej zostal v štátnom socialistickom vlastníctve pre budúce úlohy, prevedie

sa spravidla do správy miestneho národného výboru, alebo ak ide o poľnohospodárske

nehnuteľnosti, do správy okresného národného výboru. Ak národný výbor má proti prevodu

námietky, postupuje sa podľa

§ 65 ods. 2 zákonníka

. Ak však môže takýto majetok lepšie a ľahšie spravovať iná štátna organizácia než

národný výbor, prevedie sa do jej správy.

§ 8

Nakladanie s neupotrebiteľným národným majetkom

(1)

Národný majetok, o ktorom organizácia písomne rozhodne, prípadne na základe posudku

odbornej socialistickej organizácie,

*)

že je neupotrebiteľný, a pokiaľ ho nemôže sama hospodárnejšie využiť (napr. ako materiál),

prevedie do správy inej štátnej socialistickej organizácie (

§ 12 a nasl.

) alebo do vlastníctva inej socialistickej organizácie než štátnej (

§ 15 a nasl.

).

**)

Ak oň neprejaví záujem niektorá z uvedených organizácií a pritom ide o veci, ktoré

môžu byť predmetom osobného vlastníctva (napr. veci hodiace sa na stavbu alebo opravu

obydlí), môže sa predať občanom. Ustanovenie

§ 7 ods. 2

platí obdobne.

(2)

Neupotrebiteľné budovy a stavby (

§ 6 ods. 4

) možno určiť len na zbúranie a s materiálom búračky sa naloží podľa predchádzajúceho

odseku.

***)

(3)

Ak sa nepodarí realizovať neupotrebiteľnú vec podľa predchádzajúcich odsekov, určí

sa na odval.

§ 9

Dočasné užívanie národného majetku

(1)

Organizácia môže národný majetok, ktorý má v správe a ktorý sama dočasne nepotrebuje

na plnenie svojich úloh, celkom alebo čiastočne prenechať na dočasné užívanie inej

socialistickej organizácii. Môže tiež prenechať nehnuteľnosť alebo jej časť inej socialistickej

organizácii na užívanie len určitým vymedzeným spôsobom, ak jej to nebude brániť v

ďalšom užívaní tohto majetku v rozsahu potrebnom na plnenie vlastných úloh a ak nehnuteľnosť

sa týmto spôsobom v spoločenskom záujme lepšie využije. Do užívania nemôžu sa prenechať

veci spotrebiteľné alebo ľahko opotrebiteľné. Odplata sa neposkytuje za prenechanie

užívania pozemku, ak organizácia, ktorá ho spravuje, nemá s jeho správou a prevádzkou

žiadne náklady, prípadne pokiaľ jej z prenechania užívania nevznikne majetková ujma.

(2)

Prenechanie národného majetku na užívanie socialistickej organizácii môže sa stať

len hospodárskou zmluvou.

†

)

(3)

Organizácia môže prenechať za odplatu na dočasné užívanie občanom

††

)

pre osobnú potrebu (napr. na prechodné umiestnenie prenosnej rekreačnej chaty, príp.

garáže, na dočasné užívanie záhradky) v nevyhnutne potrebnej výmere pozemok, ktorý

má v správe a ktorý dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh. Prenechávanie pozemkov

na dočasné užívanie občanom môže sa stať len písomnou zmluvou.

(4)

Pre účely doosídlenia v pohraničných okresoch môže okresný národný výbor prenechať

na dočasné užívanie bez odplaty v primeranej výmere poľnohospodárske pozemky, ktoré

má v svojej správe. Podľa osobitných predpisov

†††

)

môže poľnohospodársky pozemok prenechať na užívanie svojim pracovníkom tiež štátna

socialistická organizácia s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou.

(5)

Okrem prípadov uvedených v odseku 3 a 4 a okrem požičiavania spotrebných predmetov

občanom organizáciami na to určenými a prenechávania bytov a miestností spravovaných

štátnymi organizáciami na osobné užívanie občanov podľa Občianskeho zákonníka nesmú

organizácie prenechávať občanom národný majetok na užívanie. To neplatí o spoločenskom

užívaní verejných zariadení občanmi, ďalej o požičiavaní pracovných zvrškov, ochranných

pomôcok a iných vecí organizáciami občanom podľa osobitných predpisov.

*)

Neplatí to taktiež o požičiavaní spotrebných predmetov, ktoré boli na ten účel určené

(napr. knihy, predmety na vykonávanie športu).

§ 10

Trvalé užívanie národného majetku

(1)

Nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom môže sa odovzdať do trvalého užívania

(

§ 70 ods. 1 zákonníka

) len iným socialistickým organizáciám než štátnym, a to bezplatne.

(2)

Na odovzdanie národného majetku do trvalého užívania je oprávnený okresný národný

výbor, v obvode ktorého je odovzdávaný národný majetok. Ak sa má odovzdať do trvalého

užívania majetok, ktorý nie je v správe okresného národného výboru, v obvode ktorého

je, prevedie sa najskôr do jeho správy. Ministerstvo financií môže zo závažných dôvodov

určiť, najmä pre osobitnú povahu alebo poslanie niektorých častí národného majetku,

že aj iné štátne socialistické organizácie môžu národný majetok, ktorý majú v správe,

odovzdať do trvalého užívania, prípadne ponechať vo svojej správe majetok do trvalého

užívania odovzdaný.

(3)

Užívateľ je povinný odovzdané nehnuteľnosti na svoj náklad sústavne udržiavať a včasným

a pravidelným vykonávaním opráv zabezpečovať ich zachovanie. Investičné zmeny (napr.

stavby, adaptácie, prístavby a nadstavby) môže vykonávať len s predchádzajúcim písomným

privolením organizácie, ktorá má majetok v správe. Pri každom privolení musí sa určiť,

či a do akej miery má užívateľ pri zrušení trvalého užívania právo voči spravujúcej

organizácii na náhradu nákladov vynaložených ním na investičné zmeny. Náhrada nesmie

byť vyššia ako vlastné náklady obstarania investícií znížené o opotrebenie a náhodné

znehodnotenie. Ak sa náklady uhradili priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov

alebo boli vynaložené bez predchádzajúceho písomného privolenia organizácie, ktorá

má majetok v správe, náhrada nákladov užívateľovi nepatrí.

(4)

Odovzdanie národného majetku do trvalého užívania sa uskutoční hospodárskou zmluvou.

Pre jej zápis do evidencie nehnuteľností platí obdobne ustanovenie druhej vety

§ 2 ods. 4

.

(5)

Hospodárska zmluva o odovzdaní národného majetku do trvalého užívania musí obsahovať

a)

výstižné označenie odovzdávaného národného majetku (označenie nehnuteľností podľa

obcí, katastrálnych území, parcelných čísiel, popisných alebo evidenčných čísiel pri

budovách a príslušenstvách, ako sú vedené v evidencii nehnuteľností),

b)

účel, na ktorý sa národný majetok odovzdáva do trvalého užívania a spôsob tohto užívania,

c)

určenie dňa vzniku trvalého užívania,

d)

podmienky zániku trvalého užívania.

(6)

Hospodárska zmluva o odovzdaní do trvalého užívania vzniká dohodou organizácií o

náležitostiach uvedených v odseku 5.

(7)

V hospodárskej zmluve sa ďalej uvedie

a)

obstarávacia cena odovzdávaného majetku,

**)

b)

celkový stav majetku a jeho hlavné nedostatky a závady.

(8)

Ak pri uzavieraní zmlúv vzniknú medzi organizáciami rozpory, riešia ich nadriadené

orgány.

(9)

O odovzdaní majetku trvalému užívateľovi sa spíše zápisnica.

§ 11

Osobné užívanie pozemkov

(1)

Rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania (§ 198 a nasl. Obč. zák.) vydá

okresný národný výbor, v obvode ktorého je pozemok.

(2)

Do osobného užívania nemôže sa prideliť pozemok v štátnom socialistickom vlastníctve,

pokiaľ ho organizácia potrebuje na plnenie svojich úloh.

(3)

Ak pozemok pridelený do osobného užívania má v správe iná organizácia, než miestny

národný výbor, prevedie ho spravidla do správy miestneho národného výboru, ktorý uzavrie

s občanom dohodu o zriadení práva osobného užívania.

(4)

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak,

*)

zriaďuje sa právo osobného užívania pozemkov v štátnom socialistickom vlastníctve

za úhradu.

**)

§ 12

(1)

Prevody správy národného majetku sú prípustné len medzi štátnymi socialistickými

organizáciami.

(2)

Správa národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa prevádza odplatne,

***)

a to za cenu, na ktorej sa organizácie dohodnú.

(3)

Bezplatne sa však prevádza správa národného majetku, ak ide o

a)

pozemky,

b)

základné prostriedky, zásoby a iný hmotný národný majetok (

§ 5 ods. 4

) prevádzaný medzi rozpočtovými organizáciami, ktoré sú zapojené na štátny rozpočet

svojimi príjmami a výdavkami a hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov,

c)

iný hmotný nehnuteľný národný majetok okrem nedokončených investícií, ďalej hnuteľné

kultúrne pamiatky a predmety muzeálnej a galerijnej hodnoty v múzeách, galériách a

pamiatkových objektoch, pokiaľ zostávajú zbierkovými predmetmi,

d)

stavby a zariadenia prevádzané investorom na užívateľa,

e)

stavby realizované z dočasnej správy (

§ 3 ods. 5

),

f)

veci, ktoré organizácia nemôže využiť a prevádza ich do správy národného výboru (

§ 3 ods. 4

),

g)

veci, ktoré prevádza organizácia pri výstavbe spoločného zariadenia na organizáciu,

ktorá toto zariadenie bude mať v správe (

§ 4

),

h)

veci, ktoré organizácia prevádza na národný výbor, aby ich odovzdal do trvalého užívania

(

§ 10 ods. 2

),

i)

prebytočné veci prevádzané na vyučovacie účely do správy škôl a školských zariadení,

j)

veci, o ktorých to zo závažných hospodárskych dôvodov určí Ministerstvo financií.

(4)

Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia majú sa vykonávať spravidla

k prvému dňu nasledujúceho mesiaca, prevody správy väčších hospodárskych celkov k

prvému dňu nasledujúceho roka. So spätnou účinnosťou možno prevádzať správu národného

majetku výnimočne len zo závažných dôvodov a len k prvému dňu mesiaca bežného roka

alebo k prvému dňu bežného roka.

§ 13

(1)

Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa uskutočňujú hospodárskymi

zmluvami o prevode správy národného majetku

†

)

alebo rozhodnutiami nadriadených orgánov.

(2)

Rozhodnutím nadriadených orgánov, ktoré musí mať podstatné náležitosti ako hospodárske

zmluvy o prevode správy, prevádza sa správa národného majetku, ak ide o prevod majetkového

celku alebo majetku osobitného významu, pri zriadení organizácie, pri reorganizácii,

prípadne prevode (zmene) výrobného programu.

(3)

V prípadoch uvedených v predchádzajúcom odseku sú na prevod správy rozhodnutím príslušné

ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky alebo orgán nimi

určený, ak ide o prevod správy národného majetku

a)

z ich správy na podriadené organizácie a naopak,

b)

medzi podriadenými organizáciami.

(4)

Rozhodnutím podľa odseku 1 je aj rozhodnutie príslušného orgánu v spore o príslušnosť

na správu (§ 65 ods. 2 zákonníka).

(5)

Ak ide o prevod správy z pôsobnosti jedného ústredného orgánu do pôsobnosti iného

ústredného orgánu, vydá rozhodnutie o prevode správy orgán, z pôsobnosti ktorého sa

správa národného majetku prevádza, po dohode s druhým ústredným orgánom. Obdobne sa

postupuje, ak ide o prevod z pôsobnosti krajského národného výboru do pôsobnosti ústredného

orgánu alebo naopak.

(6)

Národné výbory môžu rozhodnutím vydaným v medziach svojej pôsobnosti previesť národný

majetok zo správy svojho národného výboru do správy národného výboru nižšieho stupňa

alebo do správy podriadenej organizácie a naopak a medzi národnými výbormi a podriadenými

organizáciami. Tým nie sú dotknuté osobitné predpisy,

*)

podľa ktorých okresné národné výbory sú príslušné svojím rozhodnutím prevádzať správu

národného majetku na iné organizácie.

§ 14

Ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky a krajské národné

výbory nepotrebujú na uzavretie hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku

schválenie. Iné organizácie potrebujú schválenie na uzavretie takejto zmluvy, ak to

s prihliadnutím na ekonomický alebo spoločenský význam prevádzaného majetku určí priamo

nadriadený orgán; pre národné výbory nižších stupňov a organizácie riadené národnými

výbormi krajský národný výbor.

§ 15

(1)

Vlastníctvo k pozemku možno previesť, len ak ide o

a)

spoluvlastnícky podiel pozemku, ak sa prevádza súčasne do vlastníctva občana aj podiel

na stavbe, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva a ktorá je na tomto pozemku

postavená,

b)

časti pozemkov, ktoré v rámci drobnej asanácie

**)

majú sa pričleniť k iným parcelám do vlastníctva občanov, prípadne iných socialistických

organizácií než štátnych,

c)

časti pozemkov, ktoré na základe dispozícií územného plánu, prípadne územne plánovacích

podkladov majú sa pričleniť k doterajším pozemkom vo vlastníctve občanov, ktoré sú

určené pre stavbu rodinných domčekov, chát a záhradiek, alebo k doterajším pozemkom

vo vlastníctve socialistických organizácií iných než štátnych; predpokladom pre prevod

častí pozemkov na občanov je, že takéto časti pozemkov nie je vhodné použiť na zriadenie

samostatného práva osobného užívania pozemku,

d)

pozemky prevádzané výmenou medzi socialistickými organizáciami.

(2)

Vlastníctvo iného národného majetku možno previesť, iba ak ide

a)

o prebytočný národný majetok, a to na podniky zahraničného obchodu a na iné socialistické

organizácie než štátne, a ak ide o veci, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve, aj

na občanov,

b)

o iné základné prostriedky než prebytočné, ak je prevod potrebný v spoločenskom záujme,

a to na organizácie uvedené pod písmenom a),

c)

o rodinné domčeky a podobné drobné stavby (napr. chaty), a to vždy predovšetkým na

občanov, aj keď tento majetok nie je prebytočný,

d)

o neupotrebiteľný národný majetok, a to na organizácie a osoby uvedené pod písm.

a),

e)

o veci poskytované spoločnému zariadeniu, ktoré podľa dohody pripadne do vlastníctva

družstevnej alebo spoločenskej organizácie (odsek 6),

f)

o výmenu vecí medzi štátnymi socialistickými organizáciami na jednej strane a inými

socialistickými organizáciami na druhej strane.

(3)

Na prevody národného majetku do vlastníctva iných socialistických organizácií než

štátnych pri obvyklom hospodárení (pri dodávkach výrobkov a vykonávaní prác), na predaj

vecí určených pre osobnú spotrebu do vlastníctva občanov pri predaji v obchode a zákazkovej

službe podľa predpisov Občianskeho zákonníka a na prevody vlastníctva niektorých vecí

na občanov podľa osobitných predpisov (napr. poskytovanie liekov, školských potrieb

žiakom) sa nevzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky o podmienkach pre prevod vlastníctva

a postupe pri ňom.

(4)

Ak sa na výstavbu spoločného zariadenia združuje štátna socialistická organizácia

s družstevnou alebo spoločenskou organizáciou, platia obdobne ustanovenia

§ 4

. Ak sa dohodne, že spoločné zariadenie pripadne do vlastníctva družstevnej alebo

spoločenskej organizácie, štátna socialistická organizácia prevedie bezplatne do vlastníctva

tejto organizácie veci, ktoré podľa dohody poskytuje spoločnému zariadeniu.

(5)

Osobitné predpisy o poskytovaní národného nehnuteľného majetku náhradou za nehnuteľnosti

občanov a súkromných právnických osôb, ktoré boli zmluvne alebo podľa rozhodnutí príslušných

orgánov prevedené do socialistického vlastníctva, zostávajú nedotknuté.

*)

(6)

V iných prípadoch než uvedených v predchádzajúcich odsekoch je prevod vlastníctva

národného majetku neprípustný.

(7)

Prevod vlastníctva národného majetku sa vykonáva odplatne, a to za bežnú cenu podľa

platných cenových predpisov. Za nižšiu ako bežnú cenu alebo výnimočne bezplatne možno

previesť národný majetok len v spoločenskom záujme.

(8)

Ministerstvo financií určí, ktoré budovy a za akých podmienok môžu organizácie prevádzať

do vlastníctva občanom ako rodinné domčeky.

**)

(9)

Súdnym výkonom rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy môžu byť postihnuté

iba tie časti národného majetku, ktoré označí súdu orgán priamo nadriadený povinnej

organizácii. Obmedzenie prevodu nehnuteľností v národnom majetku podľa

§ 58 Obč. zák.

je neprípustné.

§ 16

(1)

Na prevod vlastníctva k veciam v národnom majetku v hodnote nad milión Kčs za bežnú

cenu alebo za nižšiu ako bežnú cenu alebo na bezplatný prevod vlastníctva k veciam

v národnom majetku v hodnote nad 250 000 Kčs je potrebné schválenie Ministerstva financií.

(2)

V ostatných prípadoch ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky

a krajské národné výbory na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva nepotrebujú schválenie.

Iné organizácie potrebujú na uzavretie takejto zmluvy schválenie priamo nadriadeného

orgánu; národné výbory nižších stupňov a organizácie riadené národnými výbormi potrebujú

schválenie krajského národného výboru. Orgán oprávnený schvaľovať takéto zmluvy môže

s prihliadnutím na ekonomický alebo spoločenský význam prevádzaného majetku určiť,

že na prevod takéhoto majetku nie je potrebné schválenie, prípadne že na schválenie

je príslušný iný orgán.

(3)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nedotýkajú príslušnosti upravenej predpismi

vydanými na základe

§ 15 ods. 8

.

(4)

Pokiaľ pre určenie príslušnosti orgánu podľa predchádzajúcich odsekov je rozhodujúcou

cena prevádzanej veci, rozumie sa ňou obstarávacia cena vedená v účtovníctve.

§ 17

(1)

Pokiaľ to povaha veci pripúšťa, uskutočňujú sa prevody správy pohľadávok a iných

majetkových práv štátu obdobne podľa

§ 13 a nasl.

(2)

Ustanovenie

§ 15 ods. 9

platí obdobne o prípustnosti postihnutia pohľadávok a iných majetkových práv štátu

súdnym výkonom rozhodnutia.

(3)

Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, organizácia je povinná požadovať

určené úroky z omeškania, prípadne určený poplatok z omeškania alebo inú určenú majetkovú

sankciu.

§ 18

Povoľovanie splátok a príročia

(1)

Organizácie môžu dlžníkom, ak sú nimi občania, povoľovať primerané splátky na pohľadávky

dlžníkmi písomne uznané čo do dôvodu a výšky alebo priznané právoplatným rozhodnutím

súdu alebo iného orgánu. Rovnako môžu predlžovať lehoty na zaplatenie pohľadávok alebo

povolených splátok (príročia), ak dlžník bez svojho zavinenia nemôže pohľadávku alebo

splátku zaplatiť v čase jej zročnosti a ak jej okamžité vymáhanie by znamenalo pre

dlžníka príliš tvrdé opatrenie.

(2)

Splátky možno povoliť len pod podmienkou, že povolenie splátok stratí účinnosť a

dlh sa stane celý splatný, ak sa niektorá splátka nedodrží. Pri povoľovaní splátok

alebo príročia organizácia si vždy vyhradí, že bude požadovať vyššie splátky, alebo

povolené splátky, prípadne príročia odvolá, najmä ak sa zlepšia majetkové alebo zárobkové

pomery dlžníka.

(3)

Organizácia môže pri povolení splátok a príročia upustiť od svojho práva požadovať

úroky z omeškania, ak dlžník plní dojednané podmienky.

§ 19

Odpustenie

Organizácia smie úplne alebo sčasti odpustiť vymožiteľnú pohľadávku proti občanovi,

pokiaľ by vymáhanie pohľadávky znamenalo pre dlžníka osobitnú ním nezavinenú tvrdosť.

Odpustiť pohľadávku je neprípustné, ak dlžníkovi patrí z akéhokoľvek dôvodu pohľadávka

voči štátu alebo štátnej organizácii, a to až do výšky tejto pohľadávky, okrem ak

by sa dlžník až do výšky svojho záväzku pohľadávky vzdal.

§ 20

(1)

Ak je pohľadávka prechodne nevymožiteľná alebo nepreukázateľná, smie organizácia

dočasne upustiť od jej vymáhania, avšak musí ďalej zabezpečovať, aby sa nepremlčala

alebo nezanikla, a usilovať sa o jej vymoženie. Dočasné upustenie od vymáhania je

neprípustné, ak je dlžníkom štátna socialistická organizácia.

(2)

Organizácia smie trvale upustiť od vymáhania pohľadávky, ak

a)

pohľadávka sa premlčala alebo

b)

dlžník zomrel a pohľadávku nemožno vymôcť ani od jeho dedičov, na ktorých prešli

dlžníkove záväzky (

§ 470 Obč. zák.

), alebo

c)

je zo všetkých okolností prípadu zrejmé, že ďalšie vymáhanie pohľadávky by nebolo

úspešné. Od vymáhania však nemožno upustiť, ak dlžníkom je štátna socialistická organizácia

alebo ak má dlžník majetok, z ktorého nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky len

z toho dôvodu, že majetok nie je v čase vymáhania realizovateľný.

(3)

Organizácia smie ďalej trvale upustiť od vymáhania pohľadávky, ktorá nebola dlžníkom

dobrovoľne uspokojená, ak nemožno preukázať, že pohľadávka trvá, alebo nemožno preukázať

jej výšku a nie je tu ani podklad pre to, aby súd určil podľa

§ 136 Občianskeho súdneho poriadku

*)

výšku podľa svojej úvahy.

(4)

O upustení od vymáhania sa dlžník neupovedomí;

**)

týmto opatrením jeho záväzok nezaniká, a pokiaľ je podľa práva a nepremlčal sa alebo

nezanikol, môže sa aj po tomto opatrení proti nemu uplatňovať.

§ 21

(1)

Ak pohľadávka až do výšky 200 Kčs voči socialistickej organizácii a až do výšky 100

Kčs voči inému dlžníkovi (nepatrná pohľadávka) nebola dobrovoľne uspokojená a náklady

spojené s jej vymáhaním by boli neúmerné jeho výsledku, smie organizácia upustiť od

jej vymáhania.

(2)

Proti tomu istému dlžníkovi možno upustiť v tej istej organizácii od vymáhania pohľadávky

podľa predchádzajúceho odseku len raz v tom istom kalendárnom roku, okrem ak by pohľadávka,

od vymáhania ktorej sa upustilo, a pohľadávka, od vymáhania ktorej sa má upustiť,

neprevyšovali dohromady 200 Kčs, prípadne 100 Kčs.

(3)

Ústredné orgány pre organizácie priamo podriadené, odborové riaditeľstvá trustov

pre podriadené podniky, odborové podniky pre pridružené podniky a krajské národné

výbory pre národné výbory nižších stupňov a pre podniky im podriadené môžu určiť,

že sa všeobecne alebo pre určité prípady obmedzujú ich oprávnenia, ktoré im patria

podľa predchádzajúcich odsekov.

§ 22

(1)

Ak pohľadávka proti inému dlžníkovi než socialistickej organizácii je vyššia ako

250 000 Kčs, pre platnosť opatrení podľa

§ 19 a 20

je potrebné schválenie Ministerstva financií.

(2)

V ostatných prípadoch ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky

a krajské národné výbory smú robiť opatrenia podľa

§ 19 a 20

o pohľadávkach, ktoré sú v ich správe. Iné organizácie potrebujú schválenie na takéto

opatrenia, ak to určí priamo nadriadený orgán; pre národné výbory nižších stupňov

a organizácie riadené národnými výbormi krajský národný výbor.

§ 23

Pre platnosť opatrení podľa

§ 18 až 22

je ďalej potrebné, aby sa stali v písomnej forme.

§ 24

Rozhodujúcim pre príslušnosť na opatrenia podľa tejto vyhlášky je stav pohľadávky

s príslušenstvom v čase, keď sa má opatrenie urobiť. Pri väčšom počte pohľadávok proti

tomu istému dlžníkovi je rozhodujúca úhrnná výška všetkých pohľadávok.

§ 25

Ustanovenia tejto vyhlášky platia, pokiaľ osobitné predpisy

*)

neustanovujú inak, obdobne pre opatrenia o iných právach než pohľadávkach. Príslušnosť

jednotlivých organizácií na opatrenia o iných právach sa spravuje hodnotou predmetu

plnenia vyjadrenou bežnou cenou.

§ 26

Cenné papiere

O správe cenných papierov a nakladaní s nimi platia primerane ustanovenia

§ 65 a 66 zákonníka

a

§ 2, 3

,

12 až 15

; o správe pohľadávok z cenných papierov platia obdobne ustanovenia

§ 17 a nasl.

§ 27

Zmena zmlúv, vzdanie sa a uznanie nárokov

(1)

Zmena alebo zrušenie zmluvy uzavretej s občanom, z ktorej by mohla štátu alebo organizácii

vzniknúť majetková ujma, sú prístupné len za podmienok, za ktorých môže dôjsť k odpusteniu

pohľadávky (

§ 19

). Príslušnosť orgánu oprávneného na schválenie zmeny alebo zrušenie zmluvy sa spravuje

výškou ujmy vyjadrenej bežnou cenou.

(2)

Ustanovenia

§ 18 až 25

vzťahujú sa aj na prípady, v ktorých k nakladaniu s pohľadávkou (právom) štátu dochádza

v konaní pred súdom (napr. zmierom, späťvzatím návrhu na začatie konania).

(3)

Organizácia je oprávnená v konaní pred súdom uznať nárok uplatnený proti štátu až

do výšky, do ktorej je oprávnená robiť opatrenia podľa

§ 19

a

22

, pokiaľ ide o pohľadávky štátu.

§ 28

(1)

Ustanovenia

§ 17 až 24

sa nevzťahujú na trovy trestného súdneho konania, na peňažné tresty alebo pokuty

v tomto konaní uložené a na pokuty uložené miestnymi ľudovými súdmi.

(2)

Pre pohľadávky daní, poplatkov, ciel a pre pohľadávky peňažných ústavov platí táto

vyhláška potiaľ, pokiaľ osobitné predpisy o týchto pohľadávkach neobsahujú osobitnú

úpravu.

§ 29

Zodpovednosť za národný majetok a dohľad nad jeho správou

(1)

Nadriadené orgány sú povinné vo svojej pôsobnosti dohliadať, či štátne organizácie

riadne plnia povinnosti vyplývajúce zo správy národného majetku, a ak zistia závady,

zariadiť ich odstránenie. V tomto prípade môžu tiež obmedziť organizáciu, ktorá národný

majetok spravuje, vo výkone správy.

(2)

Odstránenie závad nadriadeným orgánom vykonávajúcim dohľad ide na náklad organizácie,

ktorá má národný majetok v správe.

§ 30

Odplatné prevody vecí

(1)

Odplatné prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva od občanov a iných

organizácií než socialistických upravujú osobitné predpisy.

**)

(2)

Odplatné prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva od iných socialistických

organizácií než štátnych spravujú sa ustanoveniami zákonníka.

(3)

Ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky a krajské národné

výbory nepotrebujú na uzavretie zmluvy o odplatnom prevode vecí do štátneho socialistického

vlastníctva (mimo obvyklého hospodárenia) od iných socialistických organizácií než

štátnych súhlas. Iné organizácie potrebujú na uzavretie takejto zmluvy schválenie

priamo nadriadeného orgánu; národné výbory nižších stupňov a organizácie riadené národnými

výbormi schválenie krajského národného výboru. Orgán oprávnený schvaľovať takéto zmluvy

môže s prihliadnutím na ekonomický alebo spoločenský význam prevádzaného majetku určiť,

že na prevody takéhoto majetku nie je potrebné schválenie, prípadne že na schválenie

je príslušný iný orgán.

§ 31

(1)

Na prijatie ponuky bezplatného prevodu majetku do štátneho socialistického vlastníctva

a iných darov v prospech štátu je príslušný, s výnimkou prípadov ďalej uvedených,

iba okresný národný výbor, v obvode ktorého je predmet ponuky alebo jeho prevažná

časť, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.

*)

Prijatím ponuky prechádza majetok do štátneho socialistického vlastníctva a do dočasnej

správy tohto okresného národného výboru podľa

§ 65 ods. 3 zákonníka

.

**)

(2)

Miestny národný výbor môže prijať ponuku bezplatného prevodu drobných hnuteľných

vecí do štátneho socialistického vlastníctva, ak podľa ponuky boli určené, aby slúžili

potrebám miestneho obyvateľstva. Prijatím ponuky prechádza tento majetok do správy

miestneho národného výboru.

(3)

Ponuku bezplatného prevodu majetku vedeckej, umeleckej alebo zberateľskej hodnoty

do štátneho socialistického vlastníctva, urobenú vedeckej alebo inej organizácii,

ktorej patrí správa takéhoto majetku, môže prijať táto inštitúcia. Prijatím ponuky

prejde majetok do jej správy.

(4)

Na prijatie ponuky bezplatného prevodu majetku, ktorý je v cudzine, do štátneho socialistického

vlastníctva, je príslušné Ministerstvo zahraničných vecí, ktorému patrí tiež s prijatým

majetkom naložiť. Pritom postupuje po dohode s Ministerstvom financií.

(5)

Ak dôjde ponuka bezplatného prevodu majetku do štátneho socialistického vlastníctva

inej organizácii, než ktorá je podľa predchádzajúcich ustanovení príslušná na prijatie

ponuky, je organizácia povinná bez meškania túto ponuku postúpiť príslušnému okresnému

národnému výboru.

§ 32

(1)

Ponuka aj prijatie ponuky bezplatného prevodu majetku do štátneho socialistického

vlastníctva musí sa stať v písomnej forme.

(2)

Ak s ponúknutým majetkom sú spojené záväzky alebo povinnosti neúmerné jeho hodnote

alebo významu, alebo ak viaže vlastník svoju ponuku na obťažné alebo nevhodné podmienky

alebo ak prijatiu ponuky bránia iné závažné dôvody, môže sa prijať, len ak je na jej

prijatí osobitný záujem. V týchto prípadoch je však potrebné schválenie krajského

národného výboru, ak na prijatie ponuky je príslušný okresný národný výbor, a schválenie

nadriadeného ústredného orgánu, ak ponuku prijíma vedecká alebo iná inštitúcia (

§ 31 ods. 3

). V pochybnostiach si vyžiada krajský národný výbor alebo ústredný orgán stanovisko

Ministerstva financií.

§ 33

(1)

Ustanovenia

§ 18, 19, 20

a

§ 23 až 27

platia obdobne o pohľadávkach, pri ktorých sú veriteľmi štátne socialistické organizácie;

organizácia smie tiež trvale upustiť od vymáhania pohľadávky, ktorá nebola dlžníkom

dobrovoľne uspokojená a náklady spojené s jej vymáhaním by boli neúmerné jeho výsledku.

(2)

Ak vznikne pochybnosť o tom, ktorej organizácii pohľadávka patrí, nakladá s pohľadávkou

orgán (organizácia) určený obdobne podľa

§ 72 ods. 2 a 3 zákonníka

.

(3)

Ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky a krajské národné

výbory môžu robiť opatrenia podľa

§ 19 a 20

o svojich pohľadávkach. Iné organizácie potrebujú schválenie na takéto opatrenia,

ak to určí priamo nadriadený orgán; pre národné výbory nižších stupňov a organizácie

riadené národnými výbormi krajský národný výbor.

§ 34

(1)

Jednotlivé ústredné orgány môžu po dohode s Ministerstvom financií podľa potreby

pre svoju pôsobnosť vydať podrobnejšie pokyny, najmä o spôsobe rozmiestnenia prebytočného

a neupotrebiteľného národného majetku, o podmienkach jeho predaja občanom a o hospodárení

so základnými prostriedkami v rezerve a konzervácii.

(2)

Jednotlivé ústredné orgány vydajú podľa potreby pre svoju pôsobnosť normy prípustnej

výšky schodkov vznikajúcich prirodzeným úbytkom množstva alebo zmenami akosti jednotlivých

druhov zásob alebo z iných objektívnych príčin.

(3)

Normy vydané ústrednými orgánmi podľa odseku 2 platia aj pre organizácie riadené

národnými výbormi, pokiaľ krajské národné výbory neurčia niečo iné. Organizácie sa

spravujú tými normami ústredných orgánov, ktoré boli vydané pre organizácie riadené

ústrednými orgánmi zaoberajúcimi sa rovnakou alebo obdobnou činnosťou.

§ 35

Ministerstvo financií môže zo závažných dôvodov, najmä pre osobitnú povahu alebo poslanie

niektorých častí národného majetku alebo organizácií, povoliť výnimky z tejto vyhlášky.

§ 36

Predpisy o úprave hospodárenia s peňažnými prostriedkami a devízové predpisy nie sú

touto vyhláškou dotknuté. Rovnako nie sú dotknuté osobitné predpisy oprávňujúce štátne

organizácie užívať národný majetok na všeobecne prospešné účely (napr. pre sústavnú

elektrizáciu, rozvod plynu, vodohospodárske diela, zariadenia a meliorácie).

§ 37

Zrušuje sa vyhláška

č. 117/1964 Zb.

o správe národného majetku.

§ 38

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1966.