VYHLÁŠKA 93/1970 Z. z. o určovaní názvov obcí a ich častí, ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní budov

§ 1

Každá obec a jej časť (osada, mestská časť a pod.) má svoj názov, ktorý je uvedený

v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy územia Slovenskej socialistickej republiky.

§ 2

Názvy obcí a ich častí sa zásadne nemenia. Meniť názvy obcí alebo ich častí možno

len výnimočne, ak sa mení územie obce alebo v iných osobitne odôvodnených prípadoch.

§ 3

(1)

Názvy nových obcí a ich častí sa určujú spravidla podľa miestnych územných názvov,

podľa pomenovania významnejších prírodných útvarov, javov alebo podľa historických

udalostí, ktoré súvisia s územím obce.

(2)

Obec, ktorá sa vytvorí zlúčením, má spravidla názov jednej zo zlučovaných obcí. Výnimočne

možno takejto obci určiť aj zložený názov, ak jeho používanie nebude ťažkopádne.

(3)

Obec, ktorá sa vytvorí z viacerých osád, má spravidla názov jednej z nich.

(4)

Neprípustné sú názvy umele vytvorené, nepriliehavé, príliš dlhé a duplicitné.

§ 4

(1)

Určovať a meniť názvy obcí a ich častí patrí Ministerstvu vnútra Slovenskej socialistickej

republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(2)

Podklady pre rozhodnutie podľa odseku 1 predkladá ministerstvu príslušný okresný

národný výbor v spolupráci so zúčastnenými miestnymi (mestskými) národnými výbormi.

(3)

Ak sa má určiť, prípadne zmeniť názov obce alebo jej časti v súvislosti so zamýšľanou

zmenou územia obce, treba, aby sa účinnosť rozhodnutia o názve časove zhodovala s

účinnosťou rozhodnutia o územnej zmene.

§ 5

Navrhované názvy obcí alebo ich častí posudzuje odborná názvoslovná komisia zriadená

ako poradný zbor pri ministerstve zo zástupcov niektorých ústredných orgánov, vedeckých

inštitúcií a národných výborov. Stanovisko tejto komisie je jedným z podkladov pre

rozhodnutie o určení alebo zmene názvu obce alebo jej časti.

§ 6

(1)

Zoznam obcí tvoriacich jednotlivé okresy územia Slovenskej socialistickej republiky

zostavuje a vyhlasuje ministerstvo v Ústrednom vestníku Slovenskej socialistickej

republiky spravidla raz za päť rokov.

(2)

Zmeny názvov obcí alebo ich častí vyhlasuje ministerstvo v Ústrednom vestníku Slovenskej

socialistickej republiky a oznamuje v Zbierke zákonov.

§ 7

(1)

Názvy obcí a ich častí uvedené v zozname obcí sú všeobecne záväzné. Pri vyhotovovaní

orientačných a dopravných tabúľ, označovaní sídel orgánov, úradov a organizácií, pri

označovaní železničných staníc,

*)

telekomunikačných zariadení, letísk a prístavov, tvorbe dopravných a telekomunikačných

lexikonov, kartografických diel, štatistických prehľadov, pri uvádzaní názvov obcí

a ich častí v tlači a pod. musia sa používať také názvy obcí a ich častí, aké sú uvedené

v zozname obcí.

(2)

Používatelia názvov sú povinní pri označovaní verejných budov, objektov a zariadení

používať názov tej obce, na území ktorej sa verejné budovy, objekty a zariadenia nachádzajú.

Výnimočne možno použiť aj názov inej obce, ak s tým vyslovia súhlas príslušné miestne

(mestské) národné výbory; v prípade ich nesúhlasu rozhodne okresný národný výbor.

Na bližšie označenie umiestnenia verejných budov, objektov a zariadení možno spolu

s názvom obce uvádzať aj názov časti obce.

§ 8

V obciach, kde je viac ulíc a iných verejných priestranstiev (námestí, nábreží, sadov,

mostov a pod.) a kde to potreba orientácie vyžaduje, má každá ulica a verejné priestranstvo

svoj názov, ktorým musia byť na vhodných miestach verejne označené.

§ 9

(1)

Názvy ulíc a iných verejných priestranstiev sa určujú podľa významných udalostí,

miest, osôb (nežijúcich) a podľa vecí, javov a pod. Názvy majú byť spoločensky opodstatnené,

priliehavé, ľahko vysloviteľné a z jazykového hľadiska správne.

(2)

Názvami, ktoré sú určené podľa mien významných osôb, možno označovať len také ulice

a iné verejné priestranstvá, ktoré svojou polohou, výstavnosťou a celkovým vzhľadom

sú vhodné na takéto pomenovanie.

(3)

Názov ulice alebo iného verejného priestranstva možno odvodiť aj od základu inojazyčného

slova (z jazyka českého, maďarského, ukrajinského, poľského, nemeckého a pod.), musí

však zodpovedať pravidlám slovenského jazyka.

§ 10

(1)

O určovaní a zmenách názvov ulíc a iných verejných priestranstiev rozhoduje miestny

(mestský) národný výbor vždy po predchádzajúcom vyjadrení odbornej názvoslovnej komisie,

ktorú pre celý okres zriaďuje rada okresného národného výboru. Členmi tejto komisie

sú odborní pracovníci, najmä z úseku školstva, kultúry, výstavby, geodézie a dopravy.

(2)

Projektové organizácie sú povinné pri začatí prác na projektovej príprave výstavby

nových ulíc a iných verejných priestranstiev požiadať miestny (mestský) národný výbor

o určenie názvu týchto ulíc a verejných priestranstiev.

§ 11

(1)

Označenie ulíc a iných verejných priestranstiev sa skladá z názvu a podľa potreby

z pomocných orientačných znakov vyznačujúcich smer ulice, podchody, priechody a pod.

(2)

Vlastníci a užívatelia nehnuteľností sú povinní dovoliť pripevnenie tabuľky

*)

s označením ulice alebo iného verejného priestranstva na budovy a iné objekty. Zničenie,

poškodenie alebo svojvoľné odstránenie tabuliek sa stíha podľa zákona.

**)

(3)

Označenie ulíc a iných verejných priestranstiev zabezpečuje miestny (mestský) národný

výbor na vlastné náklady.

§ 12

(1)

Všetky budovy trvalého charakteru (obytné, prevádzkové, obchodné, kultúrne, školské,

sociálne, zdravotnícke, pamiatkové a pod.) musia mať súpisné číslo.

***)

(2)

Súpisným číslom sa označí každá samostatná budova, ktorá je oddelená od inej, má

vlastný vchod a vystrojenie. V pochybnostiach, či určitá budova má povahu samostatnej

budovy, je rozhodujúce stanovisko stavebného úradu. Ak ide o zoskupené budovy, ktoré

slúžia na iné ako obytné účely, treba označiť súpisným číslom len tú budovu, ktorej

hlavný vchod vyúsťuje do ulice alebo do iného verejného priestranstva.

(3)

Časti obce (

§ 1

) môžu mať samostatné súpisné číslovanie budov.

§ 13

(1)

Pre orientáciu na uliciach a iných verejných priestranstvách, ktoré sú označené názvami

(

§ 8

), majú všetky budovy aj orientačné číslo. Označenie orientačným číslom sa vykonáva

podľa zásad uvedených v

§ 12 ods. 2 tejto vyhlášky

s tým, že číslovanie na každej ulici a inom verejnom priestranstve je samostatné.

Budovy možno označiť na jednej strane ulice alebo iného verejného priestranstva párnymi

a na druhej strane nepárnymi orientačnými číslami.

(2)

Ak má obec schválený zastavovací plán, treba rezervovať orientačné čísla so zachovaním

príslušného poradia aj na nezastavané parcely.

§ 14

(1)

Ostatné budovy a objekty, ktoré sú základmi pevne spojené so zemou a ktoré slúžia

iba na dočasné bývanie (záhradné domčeky, chaty a pod.) alebo na iné účely (kiosky,

garáže a pod.) a nie sú označené súpisným číslom, musia mať evidenčné číslo.

(2)

Časti obce (

§ 1

) môžu mať samostatné evidenčné číslovanie budov a objektov.

§ 15

(1)

O číslovaní budov a objektov rozhoduje miestny (mestský) národný výbor. Rada okresného

národného výboru môže vo výnimočných prípadoch nariadiť hromadné prečíslovanie budov

a objektov v obci alebo jej časti. Ministerstvo môže nariadiť hromadné prečíslovanie

budov a objektov na celom území Slovenskej socialistickej republiky alebo na jeho

časti.

(2)

Miestny (mestský) národný výbor je povinný viesť predpísanú jednotnú evidenciu jednotlivých

druhov číslovania budov a objektov a sústavne ju dopĺňať v súlade so skutočným stavom.

Úpravu o jednotnej evidencii vydá ministerstvo po dohode so zúčastnenými ústrednými

orgánmi štátnej správy.

(3)

Podmienkou na určenie čísla budovy alebo objektu (súpisného, orientačného, evidenčného)

je vydanie rozhodnutia o uvedení stavby do trvalého užívania alebo prevádzky. Podmienkou

na zrušenie čísla budovy alebo objektu je vydanie rozhodnutia o zbúraní budovy alebo

objektu.

(4)

O určení alebo zrušení čísla budovy alebo objektu treba upovedomiť príslušné stredisko

geodézie a kartografie.

§ 16

(1)

Na označenie budov a objektov číslami sa používajú jednotné tabuľky z trvanlivého

materiálu

a)

tabuľka súpisného čísla s rozmermi 25x20 cm, bielym podkladom, čiernou obrubou a

s čiernymi arabskými číslicami vysokými 10 cm. Časti obce so samostatným súpisným

číslovaním (

§ 12 ods. 3

) sa na tabuľke vyznačujú pred súpisným číslom červenými rímskymi číslicami vysokými

10 cm; v tomto prípade možno použiť aj tabuľku s rozmermi 30x20 cm,

b)

tabuľka orientačného čísla s rozmermi 25x20 cm, bielym podkladom, červenou obrubou

a s červenými arabskými číslicami vysokými 10 cm,

c)

tabuľka evidenčného čísla s rozmermi 20x15 cm, modrým podkladom, bielou obrubou a

s bielymi arabskými číslicami vysokými 7 cm; časti obce so samostatným evidenčným

číslovaním (

§ 14 ods. 2

) sa na tabuľke vyznačujú v zlomku obdobnými číslicami.

(2)

Tabuľky so súpisnými a orientačnými číslami sa umiestňujú pri vchode do budovy tak,

aby boli viditeľné z verejnej komunikácie.

(3)

Náklady na obstaranie tabuliek, ich pripevnenie na budovy a objekty a na riadne udržiavanie

uhradzujú vlastníci (užívatelia) budov a objektov.

(4)

Vzory jednotných tabuliek sú uvedené v

prílohe tejto vyhlášky

.

§ 17

Označenie budov a objektov jednotnými tabuľkami čísel podľa

§ 16 tejto vyhlášky

sa zavedie v súvislosti s novou výstavbou a postupne pri najbližšom hromadnom prečíslovaní

budov a objektov. Dovtedy zostáva označenie podľa doterajších predpisov.

§ 18

Zrušujú sa

a)

vyhláška Ústredného úradu pre veci národných výborov

č. 97/1961 Zb.

o názvoch obcí, označovaní ulíc a číslovaní domov,

b)

metodické pokyny Ústredného úradu pre veci národných výborov k zákonu

č. 36/1960 Zb.

o územnom členení štátu a k vyhláške

č. 97/1961 Zb.

o názvoch obcí, označovaní ulíc a číslovaní domov (por. č. 33/1961 Zbierky smerníc

pre národné výbory).

§ 19

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1971.