Vládne nariadenie 93/1952 Z. z. o náhradách prislúchajúcich sudcom z ľudu.

§ 1.

(1)

Sudcom z ľudu, ktorí sú v pracovnom pomere, poskytuje náhradu za mzdu, ktorá im ušla

výkonom sudcovskej funkcie, zamestnávateľ; náhradu za mzdu, ktorá sudcom z ľudu ušla

výkonom inej činnosti, s touto funkciou súvisiacej (ďalej len „iná činnosť“), poskytuje

štát.

(2)

Náhrada za mzdu sa poskytuje vo výške priemerného zárobku dosiahnutého v poslednom

mzdovom zúčtovacom období.

§ 2.

(1)

Sudcom z ľudu, ktorí nie sú v pracovnom pomere, poskytuje na ich žiadosť náhradu

za predvídaný ušlý zárobok (zvýšený výdavok) štát.

(2)

Náhrada je 15 Kčs za každú začatú hodinu, najviac však 120 Kčs za celý deň.

§ 3.

(1)

Sudcovia z ľudu (

§ 1

), ktorým sa poskytlo pracovné voľno na výkon sudcovskej funkcie alebo inej činnosti,

zostávajú bez prerušenia povinne poistení ako zamestnanci a nesmú byť z poistenia

odhlásení.

(2)

Náhrady za ušlú mzdu sú započitateľné do vymeriavacieho základu pre dávky národného

nemocenského poistenia, ako i pre dávky z dôchodkového zabezpečenia.

§ 4.

Náhrady za ušlú mzdu vypláca sudcom z ľudu ich zamestnávateľ. Sumu, ktorú zamestnávateľ

vyplatil na náhrade za mzdu ušlú výkonom inej činnosti, ako i príslušnú časť poistného,

je súdna správa povinná zamestnávateľovi uhradiť.

§ 5.

Nárok na náhrady, ktoré je povinný poskytovať štát, treba uplatniť vždy do 15 dní

po skončení výkonu sudcovskej funkcie alebo inej činnosti; o tomto nároku rozhoduje

orgán súdnej správy, ktorý bol tým poverený; proti jeho rozhodnutiu niet opravného

prostriedku.

§ 6.

Vládne nariadenie

č. 25/1949 Sb.

, o náhradách prislúchajúcich sudcom z ľudu, sa zrušuje.

§ 7.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1953; vykoná ho minister spravodlivosti

po dohode s ministrom financií.