Zákon 91/1949 Z. z. o platenej dovolenej na zotavenie v roku 1949.

§ 1.

Tento zákon upravuje platenú dovolenú zamestnancov na zotavenie (v ďalšom len „dovolená“)

v roku 1949.

§ 2.

(1)

Zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom

podniku trval nepretržite aspoň 9 mesiacov (čakací čas), náleží v roku 1949 (v ďalšom

len „kalendárny rok“), ak v tomto roku konal prácu aspoň 75 dní, dovolená v dĺžke

2 kalendárnych týždňov, pokiaľ pre neho neplatí výhodnejšia úprava dĺžky dovolenej

podľa odseku 2 alebo 3.

(2)

Dovolená sa predlžuje o jeden kalendárny týždeň zamestnancom

a)

mladším než 18 rokov,

b)

starším než 50 rokov, pokiaľ sa na nich nevzťahuje ustanovenie odseku 3,

c)

ktorých pracovný pomer po dosiahnutí 18. roku trvá u toho istého zamestnávateľa alebo

v tom istom podniku, po prípade v tom istom odbore alebo v tej istej skupine povolania

dlhšie než 5 rokov.

(3)

Dovolená sa predlžuje o dva kalendárne týždne zamestnancom, ktorých pracovný pomer

po dosiahnutí 18. roku trvá u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom podniku,

po prípade v tom istom odbore alebo v tej istej skupine povolania dlhšie než 15 rokov.

(4)

Do času rozhodného pre dĺžku dovolenej podľa odseku 2 alebo 3 sa započítava čas,

v ktorom zamestnanec nemohol byť zamestnaný, pretože konal vojenskú službu v československej

alebo spojeneckej armáde, a čas, za ktorý nemohol byť v čase neslobody zamestnaný

z dôvodu národnostného, rasového alebo politického útlaku. Vláda môže po vypočutí

jednotnej odborovej organizácie určiť nariadením ďalší čas, ktorý sa započítava do

času, rozhodného pre predĺženie dovolenej podľa odseku 2 alebo 3, hoci zamestnanec

nebol v pracovnom pomere.

§ 3.

(1)

U zamestnanca, ktorý vstúpil do pracovného pomeru pred dokončením 26. roku, skracuje

sa čakací čas (

§ 2, ods. 1

) na 5 mesiacov, ak v roku 1949 úspešne skončil návštevu školy.

(2)

Prerušenie pracovného pomeru kratšie než 6 týždňov, ku ktorému došlo so súhlasom

zamestnávateľa, zastaví, ale neprerušuje čakací čas, pokiaľ zamestnanec nebol zamestnaný

u iného zamestnávateľa.

(3)

Zamestnancovi, ktorý prešiel do iného závodu toho istého podniku v rozpore s hospodárskym

plánom podniku, sa nezapočíta do času, rozhodného pre vznik nároku na dovolenú, ani

do času, rozhodného pre predĺženie dovolenej (

§ 2

), trvanie predošlého pracovného pomeru v tom istom podniku alebo u predchádzajúcich

zamestnávateľov.

(4)

Zamestnancovi, ktorý prešiel do iného podniku v rozpore s jednotným hospodárskym

plánom, sa nezapočíta do času, rozhodného pre predĺženie dovolenej (

§ 2

), trvanie pracovného pomeru u predchádzajúcich zamestnávateľov.

§ 4.

Zamestnancom, ktorí pracovali pred nastúpením dovolenej najmenej 9 mesiacov v baníctve

a z toho aspoň 3/4 pracovného času pod zemou, predlžuje sa dovolená, prislúchajúca

im podľa ustanovenia

§ 2

, o ďalší kalendárny týždeň.

§ 5.

Pokiaľ dĺžka dovolenej závisí na zamestnancovom veku alebo trvaní jeho pracovného

pomeru, rozhoduje stav ku dňu 1. mája 1949.

§ 6.

(1)

Ak nemohol zamestnanec konať práce v kalendárnom roku viac než 75 pracovných dní

pre dôležitú príčinu, týkajúcu sa jeho osoby, ktorú nespôsobil úmyselne alebo hrubou

nedbanlivosťou, najmä pre nemoc, úraz alebo vojenskú službu, kráti sa mu dovolená

za každých ďalších 25 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu.

(2)

Za každý pracovný deň (smenu), ktorý zamestnanec zameškal bez dôležitej príčiny (odsek

1), sa odpočíta od dovolenej bez náhrady deň. Zameškané pracovné časy, ktoré sú kratšie

než celý pracovný deň, sa sčítajú.

(3)

Rovnako sa odpočíta od dovolenej pomerná časť dovolenej (

§ 10, ods. 3

), ktorú iný zamestnávateľ zamestnancovi za kalendárny rok poskytol alebo za ktorú

mu poskytol peňažnú náhradu.

(4)

U zamestnancov, povinných návštevou základnej odbornej školy, má zameškanie vyučovania

na tejto škole rovnaké následky ako zameškanie pracovného času.

(5)

Odpočítanie podľa odseku 2 vykoná zamestnávateľ po vypočutí zamestnanca a po prejednaní

so závodným zastupiteľstvom zamestnancov.

§ 7.

Do dovolenej v roku 1949 sa započíta účasť na osobitnej liečebnej starostlivosti podľa

ustanovenia

§ 29, ods. 1 a 2 zákona zo dňa 15. apríla 1948, č. 99 Sb.

, o národnom poistení, alebo na opatreniach preventívnej starostlivosti podľa ustanovenia

§ 95, ods. 1 písm. b)

a

e) toho istého zákona

, pokiaľ zamestnanec je na prácu schopný, s výnimkou účasti na preventívnej starostlivosti

na odvrátenie choroby z povolania. Rovnako dobrovoľná účasť na športových kurzoch,

rekreácii alebo pod. sa započíta do dovolenej v roku 1949.

§ 8.

Požitky v čase dovolenej.

(1)

Zamestnancovi prislúchajú v čase dovolenej všetky peňažné požitky, okrem náhrady

hotových výdavkov, ako keby pracoval. Pritom sa za základ výpočtu peňažných požitkov

berie u zamestnanca s premenlivými požitkami priemerný týždenný zárobok za posledných

6 mesiacov pred nastúpením dovolenej.

(2)

V čase dovolenej náležia zamestnancovi tiež všetky naturálne požitky, pokiaľ ich

môže užívať. Za stravu a iné naturálne požitky s výnimkou bytu, svetla a kuriva, pokiaľ

tieto požitky nemôže užiť, náleží mu náhrada v peniazoch. Pre výšku tejto náhrady

sú smerodajné predpisy, vydané na účely národného poistenia.

(3)

Peňažné požitky a náhrada naturálnych požitkov, pripadajúce na čas dovolenej, sú

splatné v obvyklých výplatných dňoch. Ak požiada však o to zamestnanec, musia sa tieto

požitky vyplatiť pri nastúpení dovolenej, pričom však nie sú dotknuté predpisy o srážaní

dane zo mzdy podľa výplatných období.

§ 9.

Nastúpenie dovolenej.

(1)

Nastúpenie dovolenej určuje so zreteľom na jednotný hospodársky plán zamestnávateľ

po prejednaní sa závodným zastupiteľstvom zamestnancov. Pritom hľadí na potreby prevodzovania,

ako aj na oprávnené požiadavky jednotlivých zamestnancov. Dovolená vo vedľajšom zamestnaní

nech je podľa možnosti poskytnutá zároveň s dovolenou v hlavnom zamestnaní. Zamestnávateľ

oznámi zamestnancovi deň nastúpenia dovolenej zpravidla aspoň 14 dní dopredu.

(2)

Hromadná závodná dovolená je prípustná, ak je to z prevodzovacích dôvodov potrebné

a slučiteľné s verejným záujmom. O tom, či sú tieto podmienky splnené, rozhodne Ministerstvo

sociálnej starostlivosti po dohode s príslušným ministerstvom a po vypočutí jednotnej

odborovej organizácie. Ministerstvo sociálnej starostlivosti môže po dohode s príslušnými

ministerstvami a po vypočutí jednotnej odborovej organizácie preniesť toto rozhodovanie

na závodoch menšieho hospodárskeho významu vyhláškou v Úradnom liste na krajské alebo

okresné národné výbory.

(3)

Zamestnancovi možno poskytnúť dovolenú alebo jej časť za kalendárny rok tiež po jeho

uplynutí, ak požiada o to alebo ak nemohol ju vyčerpať z dôvodov naliehavej potreby

prevádzky alebo pre niektorú z príčin, uvedených v

§ 6, ods. 1

. V takých prípadoch musí zamestnanec nastúpiť dovolenú tak, aby skončila najneskoršie

31. marca 1950. Ak sa tak nestane, stráca zamestnanec nárok na dovolenú bez ujmy prípadného

nároku podľa

§ 12

.

§ 10.

Vplyv skončenia pracovného pomeru na dovolenú.

(1)

Ak bol pracovný pomer pred nastúpením dovolenej predčasne zrušený zamestnancom bez

dôležitého dôvodu alebo zamestnávateľom z dôležitého dôvodu, zavineného zamestnancom,

stráca zamestnanec nárok na dovolenú.

(2)

V ostatných prípadoch skončenia pracovného pomeru pred nastúpením dovolenej náleží

zamestnancovi pomerná časť dovolenej. Pritom musia byť u zamestnanca splnené podmienky

pre vznik nároku na dovolenú (

§§ 2 a 3

) a platia pre neho ustanovenia o obmedzení dovolenej (

§§ 6 a 7

).

(3)

Pomerná časť dovolenej sa určí tak, že sa poskytne za každý mesiac trvania pracovného

pomeru v kalendárnom roku jedna dvanástina dovolenej.

§ 11.

Poľnohospodárski a lesní zamestnanci, ktorí nekonajú nepretržite prácu.

Poľnohospodárskym a lesným zamestnancom, ktorí za trvania pracovného pomeru nekonajú

nepretržite prácu, náleží dovolená podľa ustanovení tohto zákona. Ak však pracovali

v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom podniku menej než

150 dní, náleží im pomerná časť dovolenej vo výške jednej dvanástiny za každých 25

odpracovaných dní. Čas, rozhodný pre predĺženie dovolenej podľa

§ 2

, zistí sa súčtom kalendárnych rokov, v ktorých zamestnanec pracoval aspoň 150 dní.

§ 12.

Peňažná náhrada za nevyčerpanú dovolenú.

(1)

Poskytovanie peňažnej náhrady za nevyčerpanú dovolenú je okrem prípadov, uvedených

v odseku 2 alebo 3, neprípustné.

(2)

Ak nemohol zamestnanec vyčerpať dovolenú alebo jej časť ani do 31. marca 1950 z príčin,

uvedených v

§ 6, ods. 1

, alebo z príkazu zamestnávateľa, odôvodneného naliehavou potrebou prevádzky, má nárok

na peňažnú náhradu za dovolenú alebo za jej nevyčerpanú časť.

(3)

Peňažná náhrada za nevyčerpanú dovolenú alebo jej časť náleží zamestnancovi tiež,

ak nemohol ju vyčerpať pre skončenie pracovného pomeru.

(4)

Peňažná náhrada za dovolenú sa rovná peňažným požitkom, odpovedajúcim času dovolenej,

okrem náhrady hotových výdavkov a odmeny za prácu nad čas, a peňažnej náhrady za naturálne

požitky (

§ 8, ods. 1 a 2

).

(5)

Peňažná náhrada za dovolenú sa nezapočítava do vymeriavacieho základu podľa predpisov

o národnom poistení.

§ 13.

Dovolená v niektorých prípadoch zmeny zamestnania, pri pridelení na výkon naliehavých

prác a pri účasti na pracovných brigádach.

(1)

Zamestnancom, s ktorými bol pracovný pomer po 1. januári 1947 rozviazaný bez ich

zavinenia podľa predpisov o hospodárnom zamestnávaní pracujúcich, o uvoľnení postrádateľných

zamestnancov alebo o návrate odborne vyškolených zamestnancov do ich povolania, započíta

sa do času rozhodného pre vznik nároku na dovolenú a pre predĺženie dovolenej (

§ 2

) v novom zamestnaní trvanie všetkých predchádzajúcich pracovných pomerov po dokončení

18. roku. To isté platí pre zamestnancov, ktorí po 1. januári 1947 dobrovoľne prešli

z administratívneho zamestnania do zamestnania výrobného alebo zo zamestnania výrobného

do iného výrobného zamestnania, dôležitejšieho pre splnenie jednotného hospodárskeho

plánu, ako aj pre zamestnancov, ktorí zmenili po skončení okupácie zamestnanie vo

verejnom záujme alebo na doporučenie úradného lekára.

(2)

Zamestnanci, uvedení v odseku 1, majú voči svojmu doterajšiemu zamestnávateľovi nárok

na pomernú časť dovolenej, ak boli v kalendárnom roku zamestnaní u toho istého zamestnávateľa

alebo v tom istom podniku aspoň 2 mesiace a ak nemali v tomto roku dovolenú. Pomerná

časť dovolenej prislúcha zamestnancovi, aj keď mu podľa ustanovenia

§§ 1 a 2

nevznikol nárok na dovolenú.

(3)

Ak nemal zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje odsek 1, v kalendárnom roku plnú dovolenú

v doterajšom pracovnom pomere, vznikne mu u nového zamestnávateľa nárok na pomernú

časť dovolenej po nepretržitom dvojmesačnom zamestnaní.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia obdobne pre dovolenú zamestnancov, pridelených

na výkon naliehavých prác, a pre účastníkov pracovných brigád.

§ 14.

(1)

Zamestnancom, prijatým na práce, ktoré podľa svojej povahy netrvajú 9 mesiacov, najmä

na práce sezónne a kampaňové, prislúcha miesto dovolenej pri skončení pracovného pomeru

za každých 25 dní vykonanej práce peňažná náhrada vo výške jednej dvanástiny požitkov,

ktoré by im prislúchaly v čase dovolenej podľa

§ 2

, keby u nich boly splnené podmienky pre vznik nároku na dovolenú.

(2)

Peňažná náhrada podľa odseku 1 sa nezapočítava do vymeriavacieho základu podľa predpisov

o národnom poistení.

§ 15.

Zamestnanci v stavebníctve.

Vláda môže nariadením určiť odchylný spôsob poskytovania dovolenej a platenia mzdy

v čase dovolenej niektorým zamestnancom v stavebníctve a v odboroch, so stavebníctvom

súvisiacich.

§ 16.

(1)

Domáckym robotníkom prislúcha miesto dovolenej dňa 31. decembra alebo pri skončení

zamestnania peňažná náhrada, a to

za dovolenú 2 kalendárnych týždňov 4 %,

za dovolenú 3 kalendárnych týždňov 6 %,

za dovolenú 4 kalendárnych týždňov 8 %

pracovnej odmeny dosiahnutej v kalendárnom roku. Pre určenie dĺžky dovolenej platí

obdobne ustanovenie

§ 2

. Náhrada neprislúcha, ak skončilo zamestnanie z viny domáckeho robotníka. Na žiadosť

domáckeho robotníka sa poskytne záloha na peňažnú náhradu, odpovedajúca dosiahnutej

pracovnej odmene.

(2)

Pracovnou odmenou podľa odseku 1 sa rozumie hrubá odmena bez príplatkov za hotové

vydania.

(3)

Podnikatelia domáckej práce sú povinní nahradiť sprostredkovateľom domáckej práce

sumy, ktoré títo vyplatia domáckym robotníkom podľa ustanovenia odseku 1.

(4)

Peňažná náhrada podľa odseku 1 sa nezapočítava do vymeriavacieho základu podľa predpisov

o národnom poistení.

§ 17.

Ustanovenia tohto zákona o zamestnancoch a pracovnom pomere platia obdobne o učňoch

a učebnom pomere.

§ 18.

U zamestnancov, ktorých pracovný pomer po dosiahnutí 18. roku u toho istého zamestnávateľa

alebo v tom istom podniku na území, obsadenom v roku 1938 cudzou brannou mocou, trvá

aspoň od 1. mája 1946, skracuje sa čas trvania pracovného pomeru, podmieňujúci nárok

na dovolenú v dĺžke 3 kalendárnych týždňov [

§ 2, ods. 2, písm. c)

], na tri roky.

§ 19.

Tento zákon sa nevzťahuje na úpravu platenej dovolenej na zotavenie

a)

vojenských osôb z povolania,

b)

príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti a

c)

učiteľov na školách všetkých stupňov a druhov a na diecéznych učilištiach teologických.

§ 20.

Ministri sociálnej starostlivosti a vnútra ustanovia po dohode so zúčastnenými ministrami

a po vypočutí jednotnej odborovej organizácie nariadením odchýlky od ustanovení tohto

zákona pre niektoré skupiny zamestnancov, u ktorých to vyžaduje mimoriadna povaha

konanej práce.

§ 21.

Ujednania, odporujúce tomuto zákonu alebo predpisom vydaným podľa neho, sú neplatné,

a to, aj keď boly uzavreté pred účinnosťou tohto zákona.

§ 22.

Zrušuje sa platnosť, po prípade používateľnosť všetkých predpisov o platenej dovolenej

na zotavenie s výnimkou predpisov, ktoré upravujú platenú dovolenú na zotavenie zamestnancov,

uvedených v

§ 19

.

§ 23.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1949; vykonajú ho ministri sociálnej

starostlivosti a vnútra po dohode so zúčastnenými členmi vlády.