VYHLÁŠKA 90/1975 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách

§ 15

Brzdy

(1)

Prevádzkové brzdenie musí umožňovať ovládanie pohybu vozidla a jeho účinné, spoľahlivé

a rýchle zastavenie pri všetkých veľkostiach zaťaženia a rýchlostí a na všetkých svahoch,

ktoré pri premávke vozidla prichádzajú do úvahy. Musí byť plynule riaditeľné.

20

)

Vodič musí mať možnosť ovládať mechanizmus prevádzkového brzdenia bez zmeny polohy

trupu zo svojho sedadla bez toho, že by sňal obe ruky z riadenia vozidla.

21

)

(2)

Núdzové brzdenie musí umožňovať zastaviť vozidlo pri poruche prevádzkového brzdenia

za predpokladu, že súčasne nedôjde k viacerým ako jednej poruche prevádzkového brzdenia.

Núdzové brzdenie musí byť plynule riaditeľné a musí pôsobiť najmenej na jedno koleso

z každej strany vozidla pozdĺž jeho zvislej pozdĺžnej roviny súmernosti. Vodič musí

mať možnosť ovládať núdzové brzdenie zo svojho sedadla bez zmeny polohy trupu, pričom

musí ovládať vedenie vozidla najmenej jednou rukou.

21

)

(3)

Parkovacie brzdenie musí umožňovať udržať stojace vozidlo alebo súpravu alebo prípojné

vozidlo odpojené od ťažného vozidla na svahu (v stúpaní alebo klesaní) aj za neprítomnosti

vodiča (

§ 16 ods. 25

). Činné elementy vlastného brzdového mechanizmu na parkovacie brzdenie sa musia pritom

udržiavať v zabrzdenej polohe výhradne mechanickými časťami. Brzdenie musí pôsobiť

najmenej na jedno koleso z každej strany vozidla pozdĺž jeho zvislej pozdĺžnej roviny

súmernosti. Vodič musí mať možnosť ovládať parkovacie brzdenie zo svojho sedadla bez

zmeny polohy trupu,

21

)

pri prípojných vozidlách podľa

§ 17 ods. 12

.

(4)

Odľahčovacia brzda musí umožňovať obmedziť rýchlosť vozidla alebo ju udržať pri schádzaní

zo svahu. Jej úlohou nie je zastaviť vozidlo. Vodič musí mať možnosť ovládať odľahčovaciu

brzdu bez zmeny polohy trupu zo svojho sedadla, pričom musí ovládať vedenie vozidla

najmenej jednou rukou.

21

)

(5)

Priebežné brzdenie vozidiel spojených do súpravy je brzdenie sústavou, ktorá spĺňa

tieto podmienky

a)

má jediný ovládací mechanizmus, ktorým môže vodič jediným pohybom zo svojho stanovišťa

plynule riadiť brzdenie súpravy,

b)

energiu, ktorou sa brzdí súprava, dodáva jeden a ten istý zdroj, ktorým môže byť

aj svalová sila vodiča,

c)

brzdová sústava zabezpečuje súčasné alebo časove primerane odstupňované brzdenie

jednotlivých vozidiel nezávisle od ich vzájomného umiestnenia v súprave.

(6)

Polopriebežné brzdenie vozidiel spojených do súpravy je brzdenie sústavou, ktorá

spĺňa podmienky ustanovené pre priebežné brzdenie uvedené v odseku 5 písm. a) a c);

energiu pre toto polopriebežné brzdenie vozidiel súpravy dodávajú však dva rozličné

zdroje (jedným z nich môže byť svalová sila vodiča).

(7)

Samočinné brzdenie musí zastaviť prípojné vozidlá pri poruche spojenia, včítane zlomenia

zariadenia na spojenie vozidiel, bez toho, že by bol ohrozený brzdný účinok ostatnej

časti brzdovej sústavy.

(8)

Sústavy na parkovacie a núdzové brzdenie, pokiaľ majú oddelený ovládací mechanizmus,

a kombinovaná sústava na parkovacie a núdzové brzdenie so spoločným ovládacím mechanizmom

musia umožňovať plynulé odbrzdenie vozidla (súpravy) najmenej za podmienok ustanovených

pre účinok parkovacieho brzdenia jednotlivých druhov vozidiel a súprav.

(9)

Nájazdové brzdenie je brzdenie dosiahnuté využitím síl vznikajúcich pri približovaní

sa prívesu k ťažnému vozidlu.

(10)

Druhy skúšok bŕzd

22

)

na overenie predpísaného účinku bŕzd sú

a)

skúška typu 0 je základným meraním účinku prevádzkového a núdzového brzdenia; brzdný

účinok sa zisťuje pri studených brzdách meraním brzdnej dráhy v závislosti od začiatočnej

rýchlosti alebo meraním času nábehu pôsobenia brzdného účinku a stredného plného spomalenia,

b)

skúška typu I je skúškou poklesu účinku prevádzkového brzdenia po zahriatí; táto

skúška sa robí

- na automobiloch a cestných ťahačoch zistením brzdného účinku bŕzd zahriatych opakovaným

brzdením alebo

- na prípojných vozidlách s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5 t zistením poklesu

brzdného účinku bŕzd zahriatych trvalým brzdením pri schádzaní z krátkeho svahu,

c)

skúška typu II je skúškou brzdenia vozidla pri schádzaní z dlhého svahu (6 % klesanie)

so zapojeným motorom a odľahčovacou brzdou, pokiaľ je ňou vozidlo vybavené,

d)

skúška typu III je skúškou brzdenia vozidla inak ako prevádzkovým, núdzovým a parkovacím

brzdením pri schádzaní dlhého svahu (7 % klesanie) so zapojeným motorom a odľahčovacou

brzdou.

(11)

Plniace otvory (hrdlá) vyrovnávacích nádržiek pri brzdách s hydraulickým prevodom

musia byť ľahko prístupné a dobre chránené. Vyrovnávacia nádržka (zásobník) na kvapalinu

musí byť konštruovaná a umiestnená tak, aby umožňovala ľahkú vizuálnu kontrolu hladiny

bez potreby snímať uzáver. Ak sa kvapalina z tej istej vyrovnávacej nádržky so spoločným

plniacim hrdlom použije pre viaceré hydraulické prevody (okruhy bŕzd, spojky atď.),

musí byť táto nádržka konštruovaná tak, aby únik kvapaliny vplyvom poruchy ktorejkoľvek

sústavy neohrozil činnosť ostatných sústav napojených na túto nádržku.

(12)

Pri vozidlách, ktoré sú vybavené kvapalinovými brzdovými sústavami, musí byť tak

konštrukciou, ako vyhotovením zabezpečená možnosť používať brzdovú kvapalinu vyhovujúcu

príslušnej norme.

23

)

(13)

Motorové vozidlá s brzdovými sústavami uvádzanými do činnosti energiou zo zásobníka

úplne alebo čiastočne, ktoré sa bez tejto energie nemôžu brzdiť s predpísaným účinkom,

musia byť vybavené - okrem manometra - výstražným zariadením zapojeným priamo a trvale

do sústavy, ktoré opticky

24

)

alebo akusticky oznámi, že množstvo energie v ktorejkoľvek časti sústavy predchádzajúcej

brzdič alebo ventil s rovnocennou funkciou pokleslo na hodnotu rovnajúcu sa alebo

nižšiu ako 65 % plnej prevádzkovej hodnoty; pre pružinové brzdy platí odsek 23 písm.

f). Opticky pracujúce výstražné zariadenie musí vydávať červené signálne svetlo v

zornom poli vodiča, viditeľné aj za denného svetla. Toto signalizačné zariadenie musí

byť vyhotovené tak, aby vodič mohol ľahko skontrolovať, či žiarovka signálneho svetla

je schopná prevádzky. Akustický signál musí jednoznačne a výrazne zmeniť spektrum

vnútorného hluku vo vozidle na mieste vodiča pri inak najvyššej hladine tohto hluku.

(14)

V sústave na parkovacie brzdenie s posilňovačom musia musia byť činnosť a účinok

parkovacieho brzdenia zabezpečené aj pri zlyhaní posilňovača, v prípade potreby aj

s pomocou zásobníka nezávislého od normálneho zásobníka energie. Týmto zásobníkom

môže byť zásobník na prevádzkové brzdenie. Pojem „činnosť“ zahŕňa aj uvoľnenie brzdy.

(15)

Vedľajšie spotrebiče smú odoberať svoju energiu iba za podmienky, že zásoba energie

na brzdenie neklesne na nižšiu hodnotu, než je uvedené v odseku 13, a to ani v prípade

poruchy zdroja energie. V žiadnom prípade však nesmú ostatné spotrebiče odoberať svoju

energiu z okruhov pružinovej brzdy a z okruhu plniacej vetvy spájacieho potrubia priebežného

brzdenia.

(16)

Zdroje energie a zásobníky energie na brzdenie musia spĺňať tieto podmienky

a)

ak je pre činnosť bŕzd motorových vozidiel nevyhnutný motoricky poháňaný zdroj energie

(kompresor, výveva), zásobné množstvo energie na brzdenie musí byť bez toho, že by

tým bolo dotknuté ustanovenie písmena b), také, aby aj po zastavení tohto zdroja bolo

tak prevádzkové, ako aj núdzové brzdenie schopné zastaviť vozidlo najmenej raz s predpísaným

účinkom;

b)

vozidlá, pri ktorých je pre činnosť brzdovej sústavy potrebný tlakový vzduch a ktorých

brzdová sústava pri pôsobení na ovládací mechanizmus na prevádzkové brzdenie neumožňuje

bez nijakej zásoby tlakového vzduchu dosiahnuť brzdný účinok aspoň sa rovnajúci účinku

predpísanému pre núdzové brzdenie, musia byť vybavené vzduchojemami spĺňajúcimi z

hľadiska objemu tieto požiadavky

ba) vzduchojemy motorových vozidiel musia byť také, aby po ôsmich úplných zdvihoch

ovládacieho mechanizmu prevádzkového brzdenia bolo ešte možné zabezpečiť brzdný účinok

predpísaný pre núdzové brzdenie;

25

)

po ôsmich úplných zdvihoch nesmie mať tlak v ovládacej vetve spájacieho potrubia

pri ďalšom zdvihu hodnotu nižšiu ako polovica hodnoty zistenej pri prvom zabrzdení;

bb) vzduchojemy prípojných vozidiel musia byť také, aby po ôsmich úplných zdvihoch

ovládacieho mechanizmu prevádzkového brzdenia ťažného motorového vozidla tlak dodávaný

do brzdových valcov nepoklesol pod polovicu hodnoty, ktorá bola zistená pri prvom

zabrzdení;

26

)

požiadavky uvedené pod písmenami ba) a bb) platia pre stav, keď brzdové valce sú nastavené

na najmenší zdvih.

(17)

Zásobníky energie vzduchových a vzduchovo-kvapalinových bŕzd musia byť na vozidle

upevnené tak, aby vypúšťacie zariadenie bolo na najnižšom mieste zásobníkov a aby

smerovalo dolu k vozovke. Vypúšťacie zariadenie musí byť vyhotovené tak, aby vypúšťaný

kondenzát nezašpinil obsluhu. Na autobusoch a osobných autobusových prívesoch musí

byť toto zariadenie konštruované tak, aby sa dalo ľahko ovládať z boku vozidla alebo

z miesta vodiča bez akéhokoľvek náradia.

(18)

Vôľa bŕzd vzniknuvšia ich opotrebením sa musí dať ľahko vymedziť ručne alebo spoľahlivým

samočinným zariadením; okrem toho ovládací mechanizmus, prevod a vlastné brzdy musia

vykazovať takú rezervu zdvihu, aby po zahriatí bŕzd alebo pri opotrebení brzdového

obloženia bol zabezpečený brzdný účinok bez toho, že by ich bolo treba ihneď nastaviť.

Na vozidlách s celkovou hmotnosťou najmenej 5,5 t, s výnimkou poľnohospodárskych a

lesných traktorov, musí byť kontrola hrúbky brzdového obloženia možná bez demontáže

brzdových bubnov a celých štítov.

(19)

Ochrana vonkajšieho povrchu brzdových potrubí a zásobníkov energie proti korózii

musí mať v podmienkach prevádzky životnosť rovnocennú s ochrannou vrstvou zinku hrúbky

12 mikrónov na oceli.

27

)

Odolnosť zásobníkov energie proti vnútornej korózii musí byť z hľadiska ich životnosti

najmenej rovnaká ako odolnosť proti vonkajšej korózii.

(20)

Vzduchotlakové alebo zmiešané brzdové systémy vozidiel v súpravách sa musia na zabezpečenie

vzájomnej zameniteľnosti v súpravách spojiť schváleným

28

)

vzduchotlakovým dvojhadicovým prepájacím systémom, a to s jednou hadicou (plniacou

vetvou), ktorá slúži na plnenie zásobníka energie brzdového systému prípojného vozidla

tlakovým vzduchom a na automatické brzdenie, a s druhou hadicou (ovládacou vetvou),

ktorá slúži na ovládanie brzdenia prípojného vozidla; pritom sa požaduje, aby tlak

v brzdových valcoch prípojného vozidla rástol priamo úmerne s tlakom v spájacej ovládacej

vetve. Hadice musia byť opletené mäkkým pozinkovaným drôtom alebo musia byť vyhotovené

vo dvoch rôznofarebných vrstvách; musia sa vyradiť, ak sú tak poškodené, že je prerušená

súvislosť opletenia alebo odkrytá spodná vrstva. Hadice vozidiel sa musia spojiť schválenými

28

)

spojkovými hlavicami typu EHK. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na zvláštne

motorové vozidlá uvedené v § 70 a 72, ktoré musia byť opatrené spojkovými hlavicami

podľa príslušných technických noriem,

29

)

a na pojazdné pracovné stroje (§ 73), ktoré môžu byť podľa svojho charakteru opatrené

buď hlavicami typu EHK alebo podľa technických noriem.

29

)

(21)

Spojkové hlavice na prívesovej súprave musia byť montované na ťažnom vozidle pevne;

pružné spájacie brzdové hadice s príslušnou spojkovou hlavicou (protikusom) musia

byť montované trvale na prívese. Spojkové hlavice na návesovej súprave musia byť s

pružnou spájacou brzdnou hadicou súčasťou ťažného vozidla; náves musí mať spojkovú

hlavicu (protikus) namontovanú pevne. Spojkové hlavice typu EHK na ťažnom vozidle

musia byť vybavené automatickým zariadením zabezpečujúcim bez ručného zásahu prepojenie

potrubia pri spojení hlavíc a uzavretie potrubia na ťažnom vozidle pri rozpojení hlavíc.

(22)

Vzduchotlakové brzdové sústavy musia byť opatrené prípojkami na kontrolné meranie

tlaku v sústave. Prípojky musia byť na brzdových valcoch prvej a poslednej nápravy

(alebo v rozvetvení potrubia na náprave), na ďalších nápravách opatrených záťažovou

reguláciou a na hrdlách tých vzduchojemov, z ktorých sa priamo odoberá vzduch do brzdových

valcov.

(23)

Na vozidlách, ktorých technická spôsobilosť bola alebo bude schválená

30

)

po 1. 1. 1974, musia brzdové sústavy obsahujúce pružinové brzdy spĺňať tieto ďalšie

podmienky

a)

pružinové brzdy sa nesmú použiť na prevádzkové brzdenie,

b)

pri žiadnej veľkosti tlaku, ktorá môže byť v okruhu plnenia komory, z ktorej sa stláča

pružina (v tomto odseku ďalej „komora“), nesmie mať malá zmena tohto tlaku za následok

veľkú zmenu brzdnej sily,

c)

plniaci okruh komôr musí obsahovať zásobu energie, ktorá sa neodoberá pre žiadne

iné zariadenie; toto ustanovenie neplatí, pokiaľ sa pružiny môžu udržiavať v stlačenom

stave najmenej dvoma systémami od seba nezávislými,

d)

sústava musí byť vyhotovená tak, aby bolo možné zabrzdiť a uvoľniť brzdy najmenej

tri razy pri prerušenom dopĺňaní tejto časti sústavy tlakovým vzduchom, pričom sa

vychádza zo začiatočného tlaku v komore, rovnajúceho sa najväčšiemu prevádzkovému

tlaku; to platí pre brzdové valce nastavené na najmenší zdvih,

e)

tlak v komore, pri ktorom pri nastavení brzdových valcov na najmenší zdvih pružiny

začínajú brzdiť, nesmie byť väčší ako 80 % hodnoty najmenšieho tlaku, ktorý je normálne

v prevádzke v komore k dispozícii,

f)

ak tlak v komore samovoľne poklesne na 90 % hodnoty najmenšieho tlaku, ktorý je normálne

v prevádzke k dispozícii, musí vodiča na to upozorniť výstražné zariadenie (optické

alebo akustické),

g)

vozidlo vybavené pružinovými brzdami smie ťahať prípojné vozidlo s priebežným alebo

polopriebežným brzdovým zariadením, ak automatický vstup do činnosti týchto pružinových

bŕzd uvedie do činnosti aj brzdy prípojného vozidla,

h)

brzdné účinky predpísané v

§ 16 ods. 17

sa musia splniť, aj keď obloženia každej brzdy s pružinovým valcom na vozidle sú

opotrebované na prípustnú mieru, ktorú udá výrobca vozidla,

i)

pružinové brzdy musia byť vyhotovené tak, aby v prípade poruchy

31

)

ich bolo možné uvoľniť bez použitia ich normálneho ovládacieho mechanizmu. Túto požiadavku

možno splniť pomocným zariadením (vzduchotlakovým, mechanickým, atď.); pokiaľ na ovládanie

tohto zariadenia treba použiť náradie alebo kľúč, musí byť toto náradie alebo kľúč

vo vozidle.

(24)

Motorové vozidlá musia byť konštruované tak, aby sa okrem účinku normálneho brzdového

mechanizmu, t. j. prevádzkového, núdzového a odľahčovacieho brzdenia, mohli spomaľovať

pasívnymi brzdnými účinkami motora a prevodového mechanizmu.

32

)

(25)

Ustanovenia odseku 3 poslednej vety a odsekov 11, 12, 13, 16, 18, 19, 23 a 24 neplatia

pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. 7. 1972.

§ 16

Brzdy automobilov a cestných ťahačov

(1)

Súbor brzdových zariadení na automobile a cestnom ťahači s najvyššou konštrukčnou

rýchlosťou väčšou ako 25 km/h musí, pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, spĺňať podmienky

ustanovené pre prevádzkové, núdzové a parkovacie brzdenie, prípadne pre odľahčovacie

brzdenie.

33

)

(2)

Zariadenia, ktoré zabezpečujú prevádzkové, núdzové a parkovacie brzdenie, smú mať

spoločné časti za týchto podmienok

a)

musia mať najmenej dva od seba nezávislé ovládacie mechanizmy, b) ovládací mechanizmus

a prevod na prevádzkové brzdenie musí byť nezávislé od ovládacieho mechanizmu a prevodu

na parkovacie brzdenie,

c)

ak je na prevádzkové a núdzové brzdenie spoločný ovládací mechanizmus, nesmie sa

v priebehu prevádzky vozidla zmeniť spojenie medzi ovládacím mechanizmom a jednotlivými

časťami prevodu,

d)

ak je na prevádzkové a núdzové brzdenie spoločný ovládací mechanizmus, musí byť sústava

zabezpečujúca parkovacie brzdenie vyhotovená tak, aby mohla pôsobiť aj pri pohybujúcom

sa vozidle,

e)

porušenie časti brzdovej sústavy inej ako vlastnej brzdy alebo porušenie iných častí,

než ktoré sú uvedené v odseku 4, alebo akákoľvek iná porucha, prípadne zlyhanie v

sústave na prevádzkové brzdenie (nesprávna funkcia, čiastočné alebo úplné vyčerpanie

zásoby energie) nesmie zabrániť, aby sústava zabezpečujúca núdzové brzdenie alebo

časť sústavy na prevádzkové brzdenie, ktorá nie je zasiahnutá poruchou, mohla zastaviť

vozidlo za podmienok predpísaných pre núdzové brzdenie.

(3)

Zariadenia, ktoré zabezpečujú prevádzkové a núdzové brzdenie, smú mať spoločný ovládací

mechanizmus a prevod za týchto podmienok

a)

pokiaľ prevádzkové brzdenie zabezpečuje vodič svalovou energiou posilňovanou energiou

z jedného alebo viacerých zásobníkov, musí núdzové brzdenie v prípade zlyhania tohto

posilnenia zostať zabezpečené samotnou svalovou energiou vodiča, prípadne posilňovanou

tým zásobníkom energie, ktorý nie je zasiahnutý poruchou; pritom ovládacie sily nesmú

prekročiť predpísané najvyššie hodnoty (

§ 25

),

b)

pokiaľ sa účinok prevádzkového brzdenia a prevod jeho sústavy zabezpečuje výhradne

zásobou energie riadenou vodičom, musia byť na vozidle najmenej dva navzájom nezávislé

zásobníky energie a rovnako navzájom nezávislé príslušné prevody brzdových sústav;

každý z prevodov smie pôsobiť iba na brzdu dvoch alebo viacerých kolies a volených

tak, aby sám mohol zabezpečiť núdzové brzdenie bez toho, že by sa pri brzdení zhoršila

smerová stabilita vozidla; každý zo zásobníkov energie musí byť vybavený snímačom,

ktorý uvádza do činnosti výstražné signalizačné zariadenie ustanovené v

§ 15 ods. 13

,

c)

poruchu akejkoľvek časti hydraulického prevodu musí vodičovi signalizovať červené

signálne svetlo v zornom poli vodiča pred použitím alebo pri použití bŕzd; toto svetlo

musí mať značne výraznejšiu viditeľnosť ako ostatné kontrolné svetlá, aby bola zaistená

jeho bezpečná viditeľnosť aj za denného svetla; toto signalizačné zariadenie musí

byť vyhotovené tak, aby vodič mohol ľahko skontrolovať, či žiarovka signálneho svetla

je schopná prevádzky; žiadna porucha časti signalizačného zariadenia nesmie spôsobiť

úplnú stratu účinku brzdovej sústavy.

(4)

Za neporušiteľné, pokiaľ sú bohato dimenzované, ľahko prístupné pre údržbu a dávajú

najmenej také záruky bezpečnosti, aké sa požadujú na ostatných podstatných častiach

vozidla (napr. mechanizmus riadenia), sa považujú najmä tieto mechanické časti brzdového

zariadenia: pedál a jeho uchytenie, hlavný valec a jeho piesty (pre kvapalinové sústavy),

brzdič (pre vzduchotlakové sústavy), spojenie medzi pedálom a hlavným valcom alebo

brzdičom, brzdové valce a ich piesty (pre kvapalinové alebo vzduchotlakové sústavy)

a kľúče brzdového mechanizmu s pákami kľúčov. Pokiaľ by porucha jedinej z týchto častí

znemožnila brzdenie vozidla s účinkom predpísaným pre núdzové brzdenie, musí byť táto

časť z kovu alebo z materiálu ekvivalentných vlastností a nesmie sa podstatnejšie

deformovať pri normálnej činnosti brzdovej sústavy.

(5)

V prípade oddelených ovládacích mechanizmov na prevádzkové a núdzové brzdenie nesmie

súčasné ovládanie oboch mechanizmov znemožniť ani prevádzkové ani núdzové brzdenie,

a to či už sú obe brzdové sústavy v bezporuchovom stave, alebo na niektorej z nich

dôjde k poruche.

(6)

Sústava na prevádzkové brzdenie musí zabezpečovať - nezávisle od toho, či má spoločné

časti so sústavou na núdzové brzdenie, či nie - aby v prípade poruchy v časti jej

prevodu bol ovládacím mechanizmom na prevádzkové brzdenie brzdený ešte dostatočný

počet kolies zvolených tak, aby sa jej zostávajúci brzdný účinok rovnal najmenej 30

% účinku predpísaného pre príslušnú kategóriu vozidla.

34

)

Toto ustanovenie neplatí pre ťahače návesov, ak prevod na prevádzkové brzdenie návesu

je nezávislý od prevodu bŕzd ťahača. Pri osobných automobiloch (M

1

), autobusoch nepresahujúcich celkovú hmotnosť 5 t (M

2

) a pri nákladných automobiloch s celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 12 t (N

1

a N

2

) sa v nezaťaženom stave vyhovujúci zostávajúci brzdný účinok rovná najmenej 25 %

predpísaného účinku; pri osobných automobiloch sa môžu okrem toho zostávajúce brzdné

účinky predpísané pre nezaťažený i zaťažený stav dosiahnuť silou na ovládacom mechanizme

prevádzkového brzdenia väčšou ako 490 N (50 kp), ale nepresahujúcou 686,5 N (70 kp).

(7)

Pokiaľ sa ovládanie bŕzd automobilov a cestných ťahačov zabezpečuje výhradne zásobou

energie riadenou vodičom, môže byť k dispozícii iba jediný zdroj energie (vzduchový

kompresor, hydraulické čerpadlo); zdroj energie sa však musí poháňať veľmi bezpečne.

Pri poruche časti prevodu bŕzd musí byť naďalej zabezpečené dopĺňanie (zásobovanie)

časti sústavy nezasiahnutej poruchou, ak je to nevyhnutné pre trvalú možnosť zastavovania

vozidla s účinkom predpísaným pre núdzové brzdenie. Táto požiadavka sa musí dať splniť

zariadeniami, ktoré možno ľahko uviesť do činnosti pri stojacom vozidle, alebo automatickým

zariadením.

(8)

Podmienky odsekov 2, 3, 6 a 7 musia byť splnené bez použitia automatického brzdového

zariadenia takého typu, ktorého zlyhanie by sa nemohlo spozorovať, pretože jeho časti,

ktoré sú normálne v pokojovej polohe, vstupujú do činnosti iba pri poruche v brzdovej

sústave.

(9)

Prevádzkové brzdenie musí pôsobiť na všetky kolesá vozidla. Jeho účinok musí byť

rozdelený na nápravy a na kolesá tej istej nápravy súmerne k pozdĺžnej osi automobilu

alebo cestného ťahača tak, aby nedošlo k vybočeniu vozidla zo smeru jazdy ani k blokovaniu

niektorého z kolies pri brzdení s predpísaným účinkom.

(10)

Automobily a cestné ťahače, ktoré nie sú opatrené protiblokovacím zariadením a ktorých

technická spôsobilosť bola alebo bude schválená po 1. 1. 1973, a ostatné nákladné

automobily, ktorých technická spôsobilosť bola alebo bude schválená po 1. 1. 1974,

musia byť schválené

35

)

z hľadiska bezpečnosti pri prevádzkovom brzdení za rôznych stavov zaťaženia vozidla

a za rôznych adhéznych podmienok.

36

)

(11)

Sústavy na prevádzkové, núdzové a parkovacie brzdenie musia pôsobiť na brzdné plochy

stále pripojené ku kolesám časťami dostatočne robustnej konštrukcie. Pri sústavách

na núdzové a prevádzkové brzdenie je prípustné odpojenie brzdnej plochy od kolies,

len pokiaľ je toto odpojenie iba momentálne, napríklad pri zaraďovaní rýchlostných

stupňov, a pokiaľ prevádzkové alebo núdzové brzdenie naďalej vykazuje predpísaný účinok.

Pri parkovacom brzdení je odpojenie brzdných plôch od kolies prípustné za podmienky,

že to môže urobiť iba vodič zo svojho stanovišťa (miesta) pomocou zariadenia, ktoré

sa nemôže uviesť do činnosti vplyvom netesnosti.

(12)

Na automobiloch a cestných ťahačoch, ktoré sú určené na ťahanie prípojných vozidiel,

ktorých brzdy ovláda vodič ťažného vozidla, musí byť sústava na prevádzkové brzdenie

ťažného vozidla opatrená zariadením, ktoré zabezpečuje, že ťažné vozidlo sa môže zabrzdiť

ešte s účinkom predpísaným pre núdzové brzdenie, ak brzdy prípojného vozidla zlyhajú

alebo sa prerušia pneumatické spojenia (alebo iný druh spojenia) medzi ťažným vozidlom

a prípojným vozidlom. Zariadenie musí byť umiestnené na ťažnom vozidle.

(13)

Sústava na prevádzkové brzdenie automobilov a cestných ťahačov určených na ťahanie

prípojných vozidiel s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5 t musí byť pri zapojení prípojného

vozidla do súpravy priebežná alebo polopriebežná.

(14)

Pri automobiloch a cestných ťahačoch, ktoré sú určené na ťahanie prípojných vozidiel

s celkovou hmotnosťou presahujúcou 3,5 t, musia byť splnené tieto podmienky

a)

len čo vstúpi do činnosti núdzové brzdenie ťažného vozidla, musí súčasne nastať plynule

riaditeľné brzdenie prívesu alebo návesu,

b)

ak sa sústava na prevádzkové brzdenie ťažného vozidla skladá najmenej z dvoch nezávislých

okruhov, musí v prípade poruchy v tejto sústave jej časť alebo časti, ktoré nie sú

touto poruchou zasiahnuté, uviesť úplne alebo čiastočne do činnosti brzdy prívesu

alebo návesu; tento brzdný účinok prívesu alebo návesu musí byť plynule riaditeľný,

c)

v prípade poruchy alebo netesnosti niektorej z vetiev pneumatických spojení (alebo

použitého spojenia iného druhu) musí mať vodič možnosť uviesť brzdy prívesu alebo

návesu úplne alebo čiastočne do činnosti, a to ovládacím mechanizmom na prevádzkové

alebo núdzové brzdenie alebo ďalším ovládacím mechanizmom, pokiaľ táto porucha alebo

únik tlakového média automaticky neuviedli do činnosti brzdenie prívesu alebo návesu.

(15)

Pri automobiloch (najmä so vzduchovými alebo zmiešanými brzdovými sústavami), ktoré

nie sú určené na ťahanie prívesov, nesmie byť čas medzi okamihom, keď vodič začína

pôsobiť na ovládací mechanizmus na prevádzkové brzdenie, a okamihom, keď tlak v brzdovom

valci umiestnenom na vozidle najnepriaznivejšie z hľadiska času plnenia dosiahne 75

% svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 0,5 s.

37

)

Pri odbrzďovaní nesmie byť čas, za ktorý tlak v brzdovom valci umiestnenom na vozidle

najnepriaznivejšie z hľadiska času vyprázdňovania poklesne zo 75 % svojej asymptotickej

hodnoty na 10 % svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 1 s.

38

)

(16)

Pri automobiloch a cestných ťahačoch (najmä so vzduchovými alebo zmiešanými brzdovými

sústavami) určených na ťahanie prípojných vozidiel musia byť z hľadiska reakčného

času a synchronizácie brzdových systémov splnené tieto požiadavky

38

)

a)

medzi okamihom, keď vodič začína pôsobiť na ovládací mechanizmus na prevádzkové brzdenie,

a okamihom, keď tlak v brzdových valcoch umiestnených z hľadiska času plnenia na najnepriaznivejšej

náprave dosiahne 75 % svojej asymptotickej hodnoty, nesmie uplynúť dlhší čas ako 0,6

s. Pri odbrzdení nesmie byť čas, za ktorý tlak v brzdových valcoch umiestnených z

hľadiska času vyprázdňovania na najnepriaznivejšej náprave poklesne zo 75 % svojej

asymptotickej hodnoty na 10 % svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 1 s,

b)

pri meraní na automobile alebo cestnom ťahači bez prívesu a bez návesu, ale s plnou

spojkovou hlavicou nesmie byť čas medzi okamihom, keď vodič začne pôsobiť na ovládací

mechanizmus na prevádzkové brzdenie, a okamihom, keď tlak v ovládacej vetve spájacieho

potrubia meraný bezprostredne za spojkovou hlavicou dosiahne

- 10 % svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 0,2 s,

- 75 % svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 0,4 s.

(17)

Účinok prevádzkového a núdzového brzdenia automobilov a cestných ťahačov podľa skúšky

typu 0 [

§ 15 ods. 10 písm. a)

] sa určí buď brzdnou dráhou pri začiatočnej rýchlosti, alebo časom nábehu brzdného

účinku a strednou hodnotou plného spomalenia. Tento účinok musia vyvolať brzdy vozidla

so zaťažením na celkovú i pohotovostnú hmotnosť, včítane vodiča,

39

)

bez toho, že by sa prekročila najvyššia prípustná ovládacia sila predpísaná podľa

§ 25 ods. 7; predpísaný účinok sa musí dosiahnuť bez blokovania kolies a bez vybočenia

vozidla zo smeru jazdy.

(18)

Pri meraní účinku brzdenia brzdnou dráhou musia byť brzdy vozidla schopné zastaviť

vozidlo najneskôr na vzdialenosti vypočítanej z týchto vzorcov

a) Prevádzkové brzdenie

osobné automobily

s = 0,1 v

0

+ (v

0

2

/150)

(druhý člen pravej strany vzorca zodpovedá strednej hodnote plného brzdného spomalenia

40

)

5,8 m/s

2

),

autobusy

s = 0,15 v

0

+ (v

0

2

/130)

(druhý člen pravej strany vzorca zodpovedá strednej hodnote plného brzdného spomalenia

5,0 m/s

2

),

ťahače

s = 0,15 v

0

+ (v

0

2

/115)

(druhý člen pravej strany vzorca zodpovedá strednej hodnote plného brzdného spomalenia

4,4 m/s

2

),

kde s je brzdná dráha v m a v

0

je začiatočná rýchlosť v km/h.

b) Núdzové brzdenie

osobné automobily

s = 0,1 v

0

+ [2 (v

0

2

/150)]

(druhý člen pravej strany vzorca zodpovedá strednej hodnote plného brzdného spomalenia

2,9 m/s

2

),

autobusy

s = 0,15 v

0

+ [2 (v

0

2

/130)]

(druhý člen pravej strany vzorca zodpovedá strednej hodnote plného brzdného spomalenia

2,5 m/s

2

),

ostatné automobily a cestné ťahače

s = 0,15 v

0

+ [2 (v

0

2

/115)]

(druhý člen pravej strany vzorca zodpovedá strednej hodnote plného brzdného spomalenia

2,2 m/s

2

).

Vozidlá sa skúšajú zo začiatočnej rýchlosti uvedenej v nasledujúcej tabuľke, najväčšia

prípustná brzdná dráha vypočítaná zo vzorcov je uvedená v posledných dvoch stĺpcoch

tejto tabuľky

Kategória vozidla

Začiatočná rýchlosťkm/h

Najväčšia prípustná brzdná dráha

prevádzkové brzdenie

m

núdzové brzdenie

m

Osobné automobily (M

1

)

80

50,7

93,4

Autobusy (M

1

, M

3

)

60

36,7

64,4

Ostatné automobily a cestné ťahače

- nepresahujúce celkovú hmotnosť 3,5 t (N

1

)

70

53,1

95,7

- s celkovou hmotnosťou nad 3,5 t a nepresahujúcou 12 t (N

2

)

50

29,2

51,0

- s celkovou hmotnosťou nad 12 t (N

3

)

40

19,9

33,8

Vozidlá, ktoré majú najvyššiu konštrukčnú rýchlosť nižšiu, ako je začiatočná rýchlosť

predpísaná pre príslušnú kategóriu, sa skúšajú zo začiatočnej rýchlosti rovnajúcej

sa najvyššej konštrukčnej rýchlosti.

(19)

Pri meraní účinku brzdenia časom nábehu brzdného účinku a strednou hodnotou plného

spomalenia musí nábeh brzdného účinku spĺňať požiadavku uvedenú v odsekoch 15 a 16

a stredná hodnota plného spomalenia musí mať najmenej hodnotu zodpovedajúcu druhému

členu pravej strany vzorcov pre brzdnú dráhu uvedených v odseku 18 (napr. v

0

2

/ 150).

(20)

Účinok vzduchotlakových, priebežných alebo polopriebežných brzdových sústav automobilov

a cestných ťahačov určených na ťahanie prípojných vozidiel musí okrem požiadaviek

uvedených v odsekoch 18 a 19 spĺňať aj požiadavky na závislosť pomernej brzdnej sily

41

)

od tlaku v spojkovej hlavici ovládacej vetvy.

(21)

Tlak vzduchu dodávaného ťažným vozidlom do sústavy bŕzd prípojných vozidiel musí

mať - merané v spojkových hlaviciach -

- pri plniacej vetve hodnotu 6,5-8,0 baru (kp/cm

2

),

- pri ovládacej vetve hodnotu 6,0-7,5 baru (kp/cm

2

).

(22)

Automobily a cestné ťahače musia tiež vyhovieť podmienkam skúšky typu I opakovaným

brzdením [

§ 15 ods. 10 písm. b)

]. Zostávajúci účinok brzdy na automobiloch a cestných ťahačoch po zahriatí, zistený

na konci skúšky typu I za podmienok skúšky typu 0 s odpojeným motorom, nesmie byť

nižší ako 80 % účinku predpísaného pre príslušnú kategóriu a zároveň nesmie byť nižší

ako 60 % účinku nameraného pri skúške typu 0.

(23)

Nákladné automobily a cestné ťahače návesov s celkovou hmotnosťou väčšou ako 12 t

musia vyhovieť aj podmienkam skúšky typu II [

§ 15 ods. 10 písm. c)

]. Účinok bŕzd po zahriatí, zistený na konci skúšky typu II za podmienok skúšky typu

0 s odpojeným motorom, nesmie byť nižší ako 75 % hodnoty predpísanej pre skúšku typu

0 s odpojeným motorom. Pri vozidlách, kde požadovanú energiu absorbuje samotný motor,

prípadne vybavený výfukovou alebo motorovou brzdou a kde sa tento účinok motora overuje

meraním spomalenia, považuje sa požiadavka tohto odseku za splnenú, ak je merané stredné

spomalenie najmenej 0,5 m/s

2

.

(24)

Autobusy s celkovou hmotnosťou väčšou ako 5 t musia vyhovieť podmienkam skúšky typu

III [

§ 15 ods. 10 písm. d)

]; táto skúška v takomto prípade nahrádza skúšku typu II. Pri vozidlách, kde požadovanú

energiu absorbuje samotný motor, prípadne vybavený výfukovou alebo motorovou brzdou

a kde sa tento účinok motora overuje meraním spomalenia, považuje sa požiadavka tohto

odseku za splnenú, ak je merané stredné spomalenie najmenej 0,6 m/s

2

.

(25)

Sústava na parkovacie brzdenie - bez toho, že by sa prekročila najväčšia ovládacia

sila podľa

§ 25

- musí byť schopná spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies

42

)

vozidla zaťaženého na celkovú hmotnosť pri stúpaní i klesaní

a)

pri osobných automobiloch - najmenej 30 %,

b)

pri ostatných automobiloch a pri cestných ťahačoch bez použitia vypojiteľného pohonu

všetkých náprav, pri ktorých je také vypojenie možné

- jednotlivých (sólo) najmenej 20 %,

- v súprave (zaťaženej na celkovú prípustnú hmotnosť) najmenej 12 %.

(26)

Brzdová sústava automobilov a cestných ťahačov, ktoré sú vybavené odľahčovacou brzdou,

musí spĺňať tieto ďalšie podmienky

a)

musí byť vybavená zariadením uvádzajúcim súčasne s odľahčovacou brzdou

43

)

do činnosti aj prevádzkové alebo núdzové brzdenie, prípadne odľahčovaciu brzdu prípojného

vozidla,

b)

odľahčovacia brzda musí pôsobiť najmenej na jedno koleso z každej strany vozidla

pozdĺž jeho zvislej pozdĺžnej roviny súmernosti,

c)

ovládací mechanizmus odľahčovacej brzdy musí byť oddelený a nezávislý od ovládacích

mechanizmov pre ostatné brzdové sústavy,

d)

brzdný účinok odľahčovacej brzdy musí byť riaditeľný.

(27)

Ustanovenia odsekov 1, 6 a 9 až 26 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť

bola schválená pred 1. 7. 1972.

§ 17

Brzdy prípojných vozidiel

44

)

(1)

Súbor brzdových zariadení na prípojnom vozidle určenom na premávku rýchlosťou väčšou

ako 25 km/h musí, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, spĺňať požiadavky na prevádzkové

a parkovacie brzdenie, prípadne aj na odľahčovacie brzdenie.

(2)

Prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 750 kg a prípojné vozidlá s

protipožiarnym zariadením s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 900 kg nemusia byť

opatrené zariadením na prevádzkové brzdenie. Ak je však celková hmotnosť takého prípojného

vozidla väčšia ako 50 % pohotovostnej hmotnosti ťažného vozidla, musí toto prípojné

vozidlo zodpovedať ustanoveniu odseku 3.

(3)

Prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 750 kg a prípojné vozidlá s protipožiarnym

zariadením s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 900 kg a v oboch prípadoch s celkovou

hmotnosťou neprevyšujúcou 3,5 t musia mať zariadenie na prevádzkové brzdenie, a to

pri návesoch priebežné alebo polopriebežné, pri prívesoch priebežné, polopriebežné

alebo nájazdové. Zariadenie na nájazdové brzdenie musí byť schváleného typu

45

)

a je prípustné len za podmienky, že celková hmotnosť prívesu neprevyšuje 75 % celkovej

hmotnosti motorového vozidla.

(4)

Prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t musia byť opatrené sústavou

na priebežné alebo polopriebežné prevádzkové brzdenie.

(5)

Prevádzkové brzdenie musí pôsobiť na všetky kolesá prípojných vozidiel; jeho účinok

musí byť rozdelený na nápravy prípojného vozidla zodpovedajúcim spôsobom tak, aby

nedošlo k vybočeniu vozidla zo smeru jazdy alebo k blokovaniu niektorého z kolies

pri brzdení s predpísaným účinkom.

(6)

Prípojné vozidlá so vzduchotlakovými brzdami s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5

t, ktoré nie sú opatrené protiblokovacím zariadením, musia byť schválené

46

)

z hľadiska bezpečnosti pri prevádzkovom brzdení za rôznych stavov zaťaženia vozidla

a za rôznych adhéznych podmienok.

(7)

Účinok každého brzdného zariadenia musí byť rozdelený na kolesá tej istej nápravy

prípojného vozidla súmerne k pozdĺžnej osi prívesu alebo návesu tak, aby nedošlo k

blokovaniu niektorého z kolies pri brzdení s predpísaným účinkom.

(8)

Prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t - s výnimkou jednonápravových

závesov - ktoré sú vybavené vzduchotlakovou sústavou na prevádzkové brzdenie, musia

mať túto sústavu vyhotovenú tak, aby sa v prípade poruchy časti jej prevodu, s výnimkou

poruchy ovládacej vetvy spájacieho potrubia, brzdil ešte pri použití ovládacieho mechanizmu

prevádzkovej brzdy dostatočný počet kolies zvolených tak, aby zostávajúci brzdný účinok

bol najmenej 30 % brzdného účinku predpísaného pre prevádzkové brzdenie. Brzdené kolesá

sa musia zvoliť tak, aby zásobovanie časti sústavy nezasiahnutej poruchou bolo zabezpečené

zdrojom energie. Táto podmienka sa musí splniť zariadeniami, ktoré možno ľahko uviesť

do činnosti pri stojacom vozidle, alebo automatickým zariadením.

(9)

Brzdné plochy potrebné na dosiahnutie predpísaného brzdného účinku musia byť pripojené

ku kolesám trvalo a pevným spojom alebo ďalšími časťami takej robustnej konštrukcie,

že nemožno pri nich predpokladať porušenie.

(10)

Brzdové sústavy prívesov a návesov musia byť vybavené zariadením, ktoré zabezpečuje

za jazdy samočinné zastavenie prívesov a návesov v prípade ich odpojenia alebo odtrhnutia

od ťažného vozidla. Toto ustanovenie neplatí pre jednonápravové prívesy, ktorých celková

hmotnosť neprevyšuje 1,5 t, pokiaľ tieto prívesy majú okrem hlavného spájacieho zariadenia

ešte poistné spájacie zariadenie, reťaz alebo oceľové lano, ktoré zabránia, aby sa

oje dotklo vozovky pri neúmyselnom odpojení (§ 62 ods. 8 a 9).

(11)

Účinok prevádzkového brzdenia prípojných vozidiel musí

a)

- pri prípojných vozidlách za osobné automobily, ktoré majú zariadenie na prevádzkové

brzdenie,

- pri prípojných vozidlách s protipožiarnym zariadením s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou

900 kg, ale neprevyšujúcou 3,5 t,

- pri ostatných prípojných vozidlách s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 750 kg, ale

neprevyšujúcou 3,5 t

zabezpečovať, že súčet síl na obvode brzdiacich kolies je najmenej 45 % z celkovej

hmotnosti nesenej staticky kolesami,

b)

pri prípojných vozidlách s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5 t, ale neprevyšujúcou

10 t okrem podmienky podľa písmena a) splniť požiadavky podľa skúšok typu I,

c)

pri prípojných vozidlách s celkovou hmotnosťou väčšou ako 10 t okrem podmienky podľa

písmena a) splniť ešte požiadavky podľa skúšok typu I a II alebo III.

(12)

Prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 750 kg, prípojné vozidlá s protipožiarnym

zariadením s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 900 kg a ostatné prípojné vozidlá, pre

ktoré je predpísané prevádzkové brzdenie, musia mať zariadenie na parkovacie brzdenie

schopné bez prekročenia najvyššej prípustnej ovládacej sily predpísanej v

§ 25

spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies prívesu alebo návesu zaťaženého na celkovú

hmotnosť vtedy, ak je príves alebo náves odpojený od ťažného vozidla, a to pri stúpaní

alebo klesaní so sklonom najmenej 20 %.

47

)

Zariadenie na parkovacie brzdenie musí byť možné obsluhovať na zemi stojacej osobe

z pravej alebo zadnej strany vozidla. Pri osobných autobusových prívesoch musí byť

možné obsluhovať toto zariadenie zvnútra prívesu. Zariadením na parkovacie brzdenie

však nemusí byť vybavené prípojné vozidlo, ktoré nemožno odpojiť od ťažného vozidla

bez demontáže spájacieho zariadenia; v tom prípade musí byť zariadenie na parkovacie

brzdenie ťažného vozidla, ovládané z miesta vodiča podľa

§ 15 ods. 3

, schopné spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies plne naloženej súpravy pri stúpaní

alebo klesaní so sklonom najmenej 20 %.

(13)

Prípojné vozidlá, ktoré majú zariadenie umožňujúce trvalo vyradiť vzduchotlakovú

časť brzdovej sústavy z prevádzky, musia mať toto zariadenie vyhotovené tak, že sa

nútene uvedie do pokojovej polohy, len čo je príves opäť zásobovaný tlakovým vzduchom.

(14)

Účinok vzduchotlakových sústav na priebežné alebo polopriebežné brzdenie prípojných

vozidiel musí okrem podmienky odseku 11 spĺňať aj požiadavky na závislosť pomernej

brzdnej sily

48

)

,

49

)

od tlaku v spojkovej hlavici ovládacej vetvy.

(15)

Pri skúške reakčného času a synchronizácie činnosti vzduchotlakových brzdových sústav

samotných prípojných vozidiel nezapojených do súpravy, uskutočňovanej simulátorom,

50

)

nesmie byť čas medzi okamihom, keď tlak dodaný simulátorom do ovládacej vetvy spájacieho

potrubia dosiahne 10 % svojej asymptotickej hodnoty,

51

)

a okamihom, keď tlak v brzdových valcoch umiestnených z hľadiska času plnenia na

najnepriaznivejšej náprave dosiahne 75 % svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 0,4

s. Pri odbrzďovaní uskutočnenom spojením spojkovej hlavice ovládacej vetvy spájacieho

potrubia s atmosférou nesmie byť čas, za ktorý poklesne tlak v brzdovom valci umiestnenom

z hľadiska času vyprázdňovania na najnepriaznivejšej náprave zo 75 % svojej asymptotickej

hodnoty na 10 % svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 0,8 s.

(16)

Ustanovenie odsekov 1 až 6, 8 a odseku 12 druhej vety a odseku 15 neplatia pre vozidlá,

ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. 7. 1972.

§ 18

Brzdy jazdných súprav

(1)

Pri súprave, ktorá sa skladá z vozidiel, ktorých konštrukčná rýchlosť je väčšia ako

25 km/h, musí byť účinok prevádzkového a núdzového brzdenia rovnaký ako účinok určený

pre prevádzkové a núdzové brzdenie jednotlivého (sólo) motorového vozidla s celkovou

hmotnosťou zodpovedajúcou celkovej hmotnosti súpravy.

(2)

Účinok prevádzkového a núdzového brzdenia sa zisťuje skúškou typu 0; pritom sila

na ovládací mechanizmus nesmie prekročiť hodnotu určenú pre ťažné vozidlo.

(3)

Podmienky ustanovené v odsekoch 1 a 2 sa považujú za splnené, pokiaľ jednotlivé vozidlá,

z ktorých sa skladá súprava, vyhoveli ustanoveniam

§ 15 až 17

.

(4)

Pokiaľ pri súprave skladajúcej sa z osobného automobilu a z prípojného vozidla splnenie

podmienok ustanovených pre núdzové brzdenie súpravy vyžaduje spolupôsobenie polopriebežného

brzdového zariadenia prípojného vozidla, môže byť toto brzdové zariadenie ovládané

prídavným ovládacím mechanizmom. Vodič musí mať možnosť ovládať toto brzdové zariadenie

aj sústavu na núdzové brzdenie automobilu súčasne alebo po sebe a pritom stále ovládať

vedenie vozidla.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 a 4 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola

schválená pred 1. 7. 1972.

§ 19

Brzdy dvojkolesových a trojkolesových motorových vozidiel s celkovou hmotnosťou

52

)

nepresahujúcou 1 t

(1)

Dvojkolesové motorové vozidlá (bez ohľadu na objem valcov motora a na konštrukčnú

rýchlosť) a trojkolesové motorové vozidlá s motorom s objemom valcov najviac 50 cm

3

a s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou do 40 km/h

53

)

musia byť vybavené dvoma nezávislými brzdovými sústavami s nezávislými ovládacími

mechanizmami, z ktorých jedna pôsobí na predné koleso alebo kolesá a druhá na zadné

koleso alebo kolesá; parkovacie brzdové zariadenie nie je povinné.

(2)

Motorové vozidlá s tromi kolesami nesúmerne umiestnenými k pozdĺžnej zvislej rovine

súmernosti (s postranným vozíkom), s objemom valcov motora väčším ako 50 cm

3

alebo s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou nad 40 km/h

54

)

musia byť vybavené brzdovými sústavami, aké sa vyžadujú pre vozidlo bez postranného

vozíka; ak tieto sústavy dovoľujú dosiahnuť pri skúškach vozidla s postranným vozíkom

požadovaný účinok, nepožaduje sa brzda pôsobiaca na koleso postranného vozíka; parkovacie

brzdové zariadenie nie je povinné.

(3)

Trojkolesové motorové vozidlá s kolesami súmerne umiestnenými k pozdĺžnej zvislej

rovine súmernosti, s celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 1 t, ktorých objem valcov

motora je väčší ako 50 cm

3

alebo ktorých najvyššia konštrukčná rýchlosť prevyšuje 40 km/h,

55

)

musia byť vybavené dvoma nezávislými brzdovými sústavami, ktorých súbor uvádza do

činnosti brzdy všetkých kolies; okrem toho musí byť na kolese alebo na kolesách aspoň

jednej nápravy zabezpečené parkovacie brzdenie a jeho sústava, ktorú môže tvoriť jedna

z dvoch uvedených sústav, musí byť nezávislá od sústavy pôsobiacej na ostatné nápravy.

(4)

Najmenej jedna z brzdových sústav musí pôsobiť na brzdné plochy pripojené ku kolesám

pevne alebo prostredníctvom častí, pri ktorých nemožno predpokladať porušenie.

(5)

Vôľa bŕzd vzniknutá ich opotrebením sa musí dať ľahko ručne alebo automaticky vymedziť;

na vozidlách uvedených v odseku 3 musí ovládací mechanizmus, prevod a vlastné brzdy

pôsobiace na zadnú nápravu mať takú rezervu zdvihu, aby bol po zahriatí bŕzd alebo

po určitom opotrebení brzdového obloženia zabezpečený brzdný účinok bez toho, že by

ich bolo treba ihneď nastaviť.

(6)

Predné a zadné brzdy dvojkolesových a trojkolesových motorových vozidiel podľa skúšky

typu 0 [

§ 15 ods. 10 písm. a)

] musia byť schopné zastaviť vozidlo so zaťažením na celkovú aj pohotovostnú hmotnosť,

včítane vodiča, najneskôr na vzdialenosti uvedenej v nasledujúcich tabuľkách bez toho,

že by sa prekročila najvyššia prípustná ovládacia sila predpísaná podľa § 25 ods.

7, bez toho, že by došlo k blokovaniu kolies a že by vozidlo vybočilo zo smeru jazdy

Dvojkolesové motorové vozidlá s objemom valcov motora nie väčším ako 50 cm

3

a s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 40 km/h (kategória L 1)

Brzdenie brzdou

Zaťaženie vozidla

Začiatočná rýchlosť (v

0

) v km/h

Najväčšia brzdná dráha v m

Vzorec

Zodpovedajúce stredné spomalenie v m/s

2

Zadné

vodič

40

29,1

v

0

2

/55

2,1

Zadné

vodič a spolujazdec

40

21,3

v

0

2

/75

2,9

Zadné a predné súčasne

vodič

40

14,6

v

0

2

/110

4,2

Trojkolesové motorové vozidlá s objemom valcov motora nie väčším ako 50 cm

3

a s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 40 km/h (kategória L 2)

Predné a zadné súčasne

postupne vodič a zaťažené vozidlo

40

14,6

(súmerné vozidlo)

v

0

2

/110

4,2

Predné a zadné súčasne

postupne vodič a zaťažené vozidlo

40

16,0

(nesúmerné vozidlo)

v

0

2

/100

3,9

Osobitne predné a zadné

postupne vodič a zaťažené vozidlo

40

35,5

v

0

2

/45

1,7

Dvojkolesové motorové vozidlá s objemom valcov motora nad 50 cm

3

alebo s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 40 km/h (kategória L 3)

Predné

vodič

40

16,0

v

0

2

/100

3,9

Zadné

vodič

40

20,0

v

0

2

/80

3,1

Predné a zadné súčasne

vodič

60

27,7

v

0

2

/130

5,0

Zadné

vodič a spolujazdec

40

16,8

v

0

2

/95

3,7

Trojkolesové motorové vozidlá s kolesami nesúmerne umiestnenými k pozdĺžnej osi súmernosti,

s objemom valcov motora nad 50 cm

3

alebo s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou nad 40 km/h (s postranným vozíkom) (kategória

L 4)

Zadné a predné súčasne

postupne vodič a zaťažené vozidlo

60

30,0

v

0

2

/120

4,6

Trojkolesové motorové vozidlá s kolesami súmerne umiestnenými k pozdĺžnej osi súmernosti,

s objemom valcov motora nad 50 cm

3

alebo s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou nad 40 km/h, vždy však s celkovou hmotnosťou

nepresahujúcou 1 t (kategória L 5 )

Predné a zadné súčasne

postupne vodič a zaťažené vozidlo

60

30,0

v

0

2

/120

4,6

Osobitne zadné a predné

postupne vodič a zaťažené vozidlo

40

32,0

v

0

2

/50

1,9

(7)

Účinok brzdenia každou jednotlivou brzdou, prípadne parkovacieho brzdenia dvojkolesových

a trojkolesových motorových vozidiel s celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 1 t musí

spoľahlivo - bez prekročenia najvyššej prípustnej ovládacej sily predpísanej v § 25

ods. 7 - zabrániť otáčaniu kolies vozidla zaťaženého na celkovú hmotnosť na vozovke

s pevným a suchým povrchom pri stúpaní i klesaní najmenej 20 %.

(8)

Ustanovenie odseku 6 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená

pred 1. 7. 1972.

§ 20

Brzdy cestných ťahačov s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h

(1)

Súbor brzdových zariadení na cestnom ťahači s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou

25 km/h musí spĺňať podmienky určené pre prevádzkové a parkovacie brzdenie. Cestné

ťahače, ktoré sú určené na ťahanie prívesov s celkovou hmotnosťou väčšou, ako je pohotovostná

hmotnosť samotného ťahača, musia byť vybavené ďalším zariadením zabezpečujúcim aj

núdzové brzdenie.

(2)

Cestné ťahače musia mať najmenej dve nezávislé brzdové zariadenia s nezávislými ovládacími

mechanizmami.

(3)

Sústava na brzdenie musí pôsobiť na kolesá najmenej jednej najviac zaťaženej nápravy.

Ak prevádzkové brzdenie pôsobí iba na kolesá jednej nápravy, nesmie pôsobiť cez prevodové

mechanizmy (ozubené prevodové kolesá). Zariadenie zabezpečujúce prevádzkové, parkovacie

a núdzové brzdenie podľa odseku 1 druhej vety musí spĺňať podmienky ustanovené v

§ 16 ods. 2 až 8

,

11 až 14

a

16

.

(4)

Účinok bŕzd cestných ťahačov podľa skúšky typu 0 [

§ 15 ods. 10 písm. a)

] musí byť v takto určených medziach: Brzdy musia byť schopné zastaviť cestný ťahač

so zaťažením na celkovú i pohotovostnú hmotnosť, včítane vodiča, bez toho, že by sa

prekročila najvyššia prípustná ovládacia sila predpísaná v § 25 ods. 7, že by vozidlo

vybočilo zo smeru jazdy a že by došlo k blokovaniu kolies, najneskôr na vzdialenosti

vypočítanej zo vzorcov

a)

pre prevádzkové brzdenie s = 0,15 v

0

+ (v

0

2

/ 130),

b)

pre núdzové brzdenie s = 0,15 v

0

+ 2 (v

0

2

/ 130).

(5)

Pokles účinnosti prevádzkového brzdenia po zahriatí bŕzd sa kontroluje na cestnom

ťahači a jeho súpravách podľa podmienok skúšky typu Ia.

56

)

,

57

)

Touto skúškou zistená účinnosť (brzdná dráha) nesmie byť nižšia ako 80 % predpísaného

účinku a zároveň nesmie byť nižšia ako 60 % účinku zisteného meraním pri skúške typu

0.

(6)

Účinok parkovacieho brzdenia musí zodpovedať podmienkam ustanoveným pre parkovacie

brzdenie automobilov a ich súprav podľa

§ 16 ods. 25 písm. b)

, pričom ovládacia sila nesmie prekročiť hodnotu predpísanú podľa § 25 ods. 7.

(7)

Ustanovenia odseku 1, odseku 3 druhej a tretej vety, odsekov 4 a 6 neplatia pre vozidlá,

ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. 7. 1972.

§ 21

Brzdy prípojných vozidiel, ktorých najvyššia konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 25 km/h

(1)

Súbor brzdových zariadení prípojných vozidiel musí spĺňať podmienky ustanovené pre

automobilové prívesy a návesy podľa

§ 17

, s výnimkou

odseku 8

, a pokiaľ ide o prípojné vozidlá poľnohospodárskych a lesných traktorov, aj s výnimkou

odseku 11

. Ustanovenie

§ 16 ods. 16

platí pre prípojné vozidlá poľnohospodárskych a lesných traktorov s tou odchýlkou,

že čas ustanovený v ustanovení písmena a) prvej vety nesmie byť dlhší ako 1 s.

(2)

Účinky jednotlivých brzdových zariadení prípojných vozidiel musia zodpovedať účinkom

príslušných brzdových zariadení ťahača.

(3)

Sezónne a charakterom použitia podobné

58

)

prípojné vozidlá, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 1,5 t, nemusia byť vybavené

zariadením na prevádzkové brzdenie pri súčasnom znížení najvyššej rýchlosti súpravy

na 15 km/h; ak ich celková hmotnosť nepresahuje 2,5 t, nemusia byť vybavené zariadením

na prevádzkové brzdenie pri súčasnom znížení najvyššej rýchlosti súpravy na 10 km/h.

(4)

Sezónne prípojné vozidlá, ktoré nemajú prepravný charakter a ktorých celková hmotnosť

neprevyšuje 5,5 t, musia mať najmenej jednu nápravu brzdenú.

(5)

Ustanovenia odsekov 1, 3 a 4 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť

bola schválená pred 1. 7. 1972.

§ 22

Brzdy súprav vozidiel s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h

(1)

Súpravy vozidiel s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h musia

mať sústavu prevádzkového a núdzového brzdenia navzájom silove a časove zladenú tak,

aby v celom rozsahu zaťaženia a prevádzkových rýchlostí bolo možné citlivo riadiť

brzdný účinok.

59

)

(2)

Účinok prevádzkového a núdzového brzdenia súpravy musí byť rovnaký ako účinok určený

pre samotný ťahač (sólo) s celkovou hmotnosťou zodpovedajúcou celkovej hmotnosti súpravy,

s výnimkou vozidiel uvedených v

§ 21 ods. 3

. Tento účinok sa overuje skúškou typu 0, pritom sila na ovládací mechanizmus nesmie

byť väčšia, ako je určené pre ťažné vozidlo.

(3)

Prípojné vozidlá, ktoré nie sú vybavené zariadením na prevádzkové brzdenie (

§ 21 ods. 3

), sa môžu pripájať iba za cestné ťahače, ktorých pohotovostná hmotnosť je jedenapolkrát

väčšia ako celková hmotnosť týchto prípojných vozidiel; za cestný ťahač možno pripojiť

iba jedno také vozidlo.

(4)

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená

pred 1. 7. 1972.

§ 24

Riadenie vozidiel

(1)

Každé motorové a prípojné vozidlo musí mať riadenie konštruované a vyhotovené s maximálnou

robustnosťou tak, aby so zreteľom na zaťaženie riadených kolies celkovou hmotnosťou

a na najvyššiu konštrukčnú rýchlosť vozidla bola stále zaručená jeho bezpečná, ľahká

a rýchla ovládateľnosť (najmä smerová). Mechanizmus a geometria riadenia musia byť

vyhotovené tak, aby sa potlačili kmity (shimmy) a rázy v riadení.

(2)

Motorové vozidlá s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou väčšou ako 25 km/h - s výnimkou

jednostopových motorových vozidiel a trojstopových s jedným kolesom vpredu - musia

mať riadenie konštruované tak, aby sa riadené kolesá po prejdení zákruty samočinne

vracali do priameho smeru alebo aby na vrátenie kolies do priameho smeru bola potrebná

podstatne menšia sila ako na pohyb do zákruty. Táto podmienka neplatí pre vozidlá

s výhradne hydraulickým prevodom riadenia.

(3)

Spoje súčastí riadiaceho mechanizmu sa nesmú opotrebovaním uvoľniť tak, že by mohlo

dôjsť k ich porušeniu; skrutkové spoje musia byť bezpečne zaistené.

(4)

Riadiaci mechanizmus motorových vozidiel pri nastavení kolies do priameho smeru nesmie

mať mechanickú vôľu na volante väčšiu ako 36° na vozidlách s najvyššou konštrukčnou

rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h, väčšiu ako 27° na vozidlách s najvyššou konštrukčnou

rýchlosťou neprevyšujúcou 100 km/h a väčšiu ako 18° na vozidlách s najvyššou konštrukčnou

rýchlosťou prevyšujúcou 100 km/h;

66

)

axiálna vôľa na jednostopových a trojstopových motorových vozidlách s riadidlami

sa musí udržiavať podľa predpisu výrobcu.

(5)

Motorové vozidlá, pri ktorých zaťaženie vozovky riadenou nápravou (nápravami) je

najmenej 3,5 t, musia mať riadenie vybavené posilňovacím zariadením.

(6)

Na motorových vozidlách uvedených v odseku 5 musí byť pri zlyhaní posilového účinku

zabezpečená možnosť viesť vozidlo (súpravu) iba mechanickým spôsobom, aj keď so značne

vyššou ovládacou silou (§ 25 ods. 7).

(7)

Riadenie osobných automobilov, nákladných automobilov a autobusov, pokiaľ nie sú

vybavené posilňovacím zariadením, musí byť konštruované tak, aby počet otáčok volanta

nepresiahol 5 z polohy zodpovedajúcej vychýleniu vnútorného riadenia kolesa vozidla

o 35° sprava do rovnakej polohy vľavo alebo z jednej krajnej polohy do druhej, pokiaľ

sa nedosiahne uhol vychýlenia riadeného kolesa 35°. Krajné vychýlenie riadiacich kolies

musí byť obmedzené krajnými dorazmi.

(8)

Osobné automobily, s výnimkou bezkapotových a polokapotových vyhotovení, na ktorých

viac ako polovica dĺžky motora je za najprednejším bodom základne čelného skla alebo

na ktorých náboj volanta je v prednej štvrtine dĺžky vozidla, musia byť schválené

67

)

z hľadiska bezpečnosti pri čelnej zrážke a musia spĺňať tieto podmienky

a)

pri zrážke vozidla s hmotnosťou rovnajúcou sa jeho pohotovostnej hmotnosti a bez

skúšobnej figuríny s prekážkou pri rýchlosti 48,3 km/h sa nesmie horná časť stĺpika

riadenia a hriadeľa volanta pohnúť smerom dozadu, vodorovne a rovnobežne s pozdĺžnou

zvislou rovinou súmernosti vozidla o viac ako 127 mm vzhľadom na bod vozidla neovplyvnený

nárazom, pričom sa táto vzdialenosť musí určiť dynamickým meraním;

b)

pri náraze skúšobnej figuríny na volant relatívnou rýchlosťou 24,1 km/h nesmie sila

tlačiaca volant na hrudník skúšobnej figuríny prekročiť 11 110 N (1135 kp);

c)

konštrukcia, vyhotovenie a upevnenie volanta musí byť bez nebezpečných výčnelkov

alebo ostrých hrán, ktoré by mohli poraniť vodiča v prípade zrážky, a nesmie obsahovať

časti alebo príslušenstvo, včítane ovládania húkačky, za ktoré sa môžu zachytiť šaty

vodiča (napr. rukávy) alebo klenoty a bižutéria (náramky, náramkové retiazky a pod.)

pri normálnych riadiacich pohyboch.

(9)

Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola

schválená pred 1. 7. 1972.

§ 25

Ovládací a kontrolný mechanizmus

- obrysové, diaľkové, tlmené a smerové svetlá, výstražné svetlá a svetlá do hmly (pokiaľ

sú), svetelné výstražné zariadenie,

(3)

Na motorových vozidlách uvedených v odseku 2 musia byť pre bezpečnú identifikáciu

ovládacie zariadenia pre

- hlavný prepínač vonkajšieho osvetlenia,

- diaľkové svetlá a tlmené svetlá (svetlomety), smerové svetlá a výstražné svetlá,

- systém stierania čelného skla,

- systém ostrekovania čelného skla,

- systém vykurovania a vetrania,

- systém odmrazovania a odhmlievania,

- sýtič, prípadne pridávač (pokiaľ je ručný),

- svetlá do hmly,

- ovládací mechanizmus núdzového brzdenia (ak je ním vozidlo osobitne vybavené),

- systém ovládania bočných okien na strane vodiča,

pokiaľ sú umiestnené na prístrojovej doske, označené jednotnými symbolmi,

70

)

ktoré spoľahlivo udávajú ich funkciu. Ak uvedené zariadenia nie sú umiestnené na

prístrojovej doske, ale napriek tomu sú označené, musia byť tieto označenia zhodné

so symbolmi pre jednotlivé zariadenia.

§ 26

Výhľad z motorových vozidiel z miesta vodiča a spätné zrkadlá

(6)

Vozidlá musia byť vybavené schválenými spätnými zrkadlami,

78

)

a to

a)

jednostopové motorové vozidlá a ich modifikácie najmenej jedným zrkadlom na ľavej

strane vozidla,

b)

automobily a cestné ťahače najmenej jedným vnútorným a jedným vonkajším zrkadlom

na ľavej strane, prípadne ďalšími spätnými zrkadlami predpísanými v odseku 4 písm.

a); ak nie je z nich možný priehľad vnútrom karosérie (dozadu aj do strán), nemusia

byť vybavené vnútorným zrkadlom, musia však mať ďalšie vonkajšie zrkadlo na pravej

strane vozidla,

c)

poľnohospodárske a lesné traktory, samochodné zberové poľnohospodárske a lesné stroje

a samochodné pracovné stroje najmenej jedným vonkajším zrkadlom na ľavej strane vozidla.

(7)

Spätné zrkadlá predpísané podľa odseku 6 musia spĺňať pre výhľad dozadu tieto podmienky

a)

spätné zrkadlo jednostopových motorových vozidiel a ich modifikácií s otvorenou karosériou

musí bez podstatného rozmerového skreslenia zachytiť obraz vozovky ubiehajúcej k obzoru,

začínajúc vo vzdialenosti 20 m od zrkadla, široký aspoň 4 m,

79

)

merané na ľavej strane vozidla;

b)

vnútorné zrkadlo musí bez podstatného rozmerového skreslenia zachytiť obraz povrchu

vozovky ubiehajúcej k obzoru, začínajúc vo vzdialenosti 60 m od zadku vozidla, a to

v horizontálnom uhle aspoň 10° na každej strane zvislej pozdĺžnej roviny súmernosti

vozidla.

80

)

Obraz môže byť čiastočne zakrytý sediacimi cestujúcimi alebo hlavovými opierkami

sedadiel;

c)

vonkajšie spätné zrkadlo na ľavej strane vozidla musí bez podstatného rozmerového

skreslenia zachytiť obraz povrchu vozovky ubiehajúcej k obzoru v šírke najmenej 2,5

m, začínajúc vo vzdialenosti 10 m od zrkadla, merané na ľavej strane vozidla;

79

)

,

80

)

d)

vonkajšie spätné zrkadlo na pravej strane vozidla musí bez podstatného rozmerového

skreslenia zachytiť obraz povrchu vozovky ubiehajúcej k obzoru v šírke najmenej 750

mm, začínajúc vo vzdialenosti 4 m od zrkadla a v šírke najmenej 3,5 m vo vzdialenosti

30 m od zrkadla, a to na pravej strane vozidla;

79

)

,

80

)

ak je prípojné vozidlo širšie ako ťažné,

81

)

, musí spätné zrkadlo bezpečne zachytiť obraz povrchu vozovky ubiehajúcej k obzoru

v šírke najmenej 2 m, začínajúc vo vzdialenosti 10 m od zrkadla.

(8)

Spätné zrkadlá predpísané podľa odseku 6 musia

a)

byť ploché, opticky pokojné, neskresľujúce a so zníženou odrazivosťou,

b)

mať farebnú reprodukciu obrazu takú, aby sa dali jasne rozlišovať dopravné svetelné

signály,

c)

mať jednotlivé účinné plochy

- na jednostopových motorových vozidlách a ich modifikáciách najmenej 50 cm

2

,

- na osobných automobiloch najmenej 100 cm

2

,

- na ostatných motorových vozidlách, s výnimkou poľnohospodárskych a lesných traktorov

a samochodných pracovných strojov, najmenej 300 cm

2

.

V prípadoch, keď by ploché zrkadlo svojou veľkosťou bolo neúmerné vnútornému priestoru

vozidla alebo by nadmerne presahovalo vonkajší celkový obrys vozidla, a na vozidlách,

ktoré sa vyznačujú silnejšími otrasmi, sa môžu použiť sféricky vypuklé spätné zrkadlá,

ktorých polomer zakrivenia nesmie byť menší ako 1,2 m. Účinná plocha týchto vypuklých

zrkadiel nesmie byť menšia

- na osobných automobiloch ako 50 cm

2

,

- na ostatných motorových vozidlách ako 200 cm

2

.

(9)

Spätné zrkadlo poľnohospodárskych a lesných traktorov, samochodných zberových poľnohospodárskych

a lesných strojov a samochodných pracovných strojov predpísané v odseku 6 písm. c)

môže byť ploché alebo vypuklé; jeho účinná plocha nesmie byť menšia ako 200 cm

2

. Vypuklosť zrkadla musí byť sférického tvaru s polomerom najmenej 1,2 m a jeho plocha

musí byť opticky pokojná. Farebná reprodukcia obrazu zachyteného týmto zrkadlom musí

byť taká, aby sa dali jasne rozlišovať dopravné svetelné signály.

(10)

Povrch účinnej plochy spätných zrkadiel predpísaných v odseku 6 a dodávaných po 1.

1. 1973 musí byť odolný proti odieraniu a narúšaniu vplyvom čistenia plochy zrkadla.

Hodnota odrazivosti reflexného povrchu zrkadla nesmie byť menšia ako 35 % na osobných

automobiloch a menšia ako 50 % na ostatných motorových vozidlách. Ak sa používa zrkadlo

s dvoma funkčnými polohami, a to na deň a noc (prizmatického typu), nesmie byť hodnota

odrazivosti pri polohe na nočnú jazdu menšia ako 4 %. Tieto zrkadlá použité ako vnútorné

sa môžu kombinovať s vonkajšími zrkadlami neprizmatického typu.

(11)

Montáž spätného zrkadla predpísaného v odseku 6 a držiaka musí zabezpečiť

a)

stabilnú polohu zrkadla voči karosérii, t. j. zrkadlo sa nesmie samovoľne vychýliť

zo svojej polohy obvyklými otrasmi karosérie alebo vodičskej búdky a nesmie dochádzať

k rezonančnému kmitaniu odrazovej plochy zrkadla,

b)

nastavenie zrkadla sklápaním v horizontálnom a vertikálnom smere z miesta sediaceho

vodiča, a to pri vonkajšom spätnom zrkadle na strane vodiča pri zatvorených dverách.

V prípade, že vonkajšie zrkadlo je upevnené mimo dosahu sediaceho vodiča (napr. blatníkové

zrkadlá), musí jeho držiak umožňovať takú aretáciu zrkadla v nastavenej polohe, ktorá

nedovolí nežiadúcu zmenu tejto polohy.

(12)

Spätné zrkadlá motorových vozidiel musia byť svojím vyhotovením a upevnením riešené

tak, aby bola znížená možnosť zranenia osôb pri zrážke alebo prudkom zabrzdení.

(13)

Všetky vnútorné a vonkajšie zrkadlá, s výnimkou tých, ktoré sú umiestnené na vozidle

vyššie ako 1,9 m, merané od spodnej hrany zrkadla k vozovke, musia spĺňať tieto podmienky

82

)

a)

ak vonkajšie spätné zrkadlo narazí na chodcu alebo cyklistu alebo ak cestujúci príde

do styku s vnútorným zrkadlom, musí byť zrkadlo schopné deformácie alebo sa jeho držiak

musí zlomiť vo vhodne zvolenom priereze;

b)

puzdro zrkadla musí byť dostatočne odolné proti ohnutiu, aby sa sklo neroztrieštilo,

iba ak je také, že pri jeho rozbití nevzniknú nebezpečné úlomky (zrkadlo lepené na

vnútro puzdra alebo zrkadlo z bezpečnostného skla);

c)

kompletné zrkadlo s puzdrom a držiakom nesmie mať nijaké nebezpečné ostré hrany;

d)

okraje skla zrkadla musia byť opatrené rámikom; žiadna časť rámika a na vonkajších

zrkadlách ani žiadna iná časť zrkadla nesmie mať výčnelky so zaoblením menšieho polomeru

ako 3,5 mm.

(14)

Ak sa na vozidle použije viac spätných zrkadiel, ako je predpísané v odseku 6, môžu

mať tieto doplnkové zrkadlá aj menšiu účinnú plochu, než ustanovujú odseky 8 a 9,

a nemusia byť nastaviteľné podľa odseku 11.

(15)

Spätné zrkadlá musia byť na vozidle, prípadne vo vozidle umiestnené tak,

- aby čo najmenej bránili vo výhľade z miesta vodiča,

- aby pohľad do vonkajších zrkadiel bol možný buď bočnými oknami, alebo plochou čelného

skla očisťovanou stieračmi.

(16)

Ak vonkajšie spätné zrkadlá presahujú pri svojej prevádzkovej polohe najväčšiu šírku

vozidla, musí byť ich držiak sklopný dopredu i dozadu alebo ohybný tak, že sklopené

alebo ohnuté nepresahujú najväčšiu šírku vozidla. Spätné zrkadlo, ktorého spodný okraj

nie je vo väčšej výške ako 1,9 m, nesmie presahovať najväčšiu šírku zaťaženého vozidla

o viac ako 200 mm, s výnimkou prípadu podľa odseku 7 písm. d) vety za bodkočiarkou.

§ 32

Sedadlá a lôžka, rozmerové vzťahy medzi sedadlom, ovládacími mechanizmami a vnútrajškom

karosérie

(7)

Vzájomný vzťah medzi sedadlom, volantom, ovládacím zariadením a vnútrajškom búdky

vodiča alebo karosérie vozidla musí byť upravený takto

104

)

a)

vzdialenosť medzi H-bodom a stropom, meraná vo zvislej pozdĺžnej rovine súmernosti

sedadla na priamke idúcej týmto bodom a sklonenej o 8° od vertikály smerom dozadu,

musí byť najmenej 1,0 m vo vodičských búdkach pri najnižšej polohe sedadla nastaviteľného

čo do výšky a súčasne v krajnej zadnej polohe určenej výrobcom na sedenie a najmenej

820 mm v osobných automobiloch, s výnimkou ich športových modifikácií,

b)

stred volanta musí byť zhruba vo zvislej rovine súmernosti vodičovho sedadla,

105

)

c)

okolo volanta musí byť voľný priestor široký najmenej 100 mm, merané v rovine venca

volanta,

d)

vo výške lakťov vodiča

106

)

musí byť voľný ovládací priestor vodiča široký najmenej 640 mm symetricky k sedadlu

vodiča, a to v celom rozsahu polôh sedadla určených výrobcom na sedenie,

e)

nášľapná plocha pedála akcelerácie musí byť umiestnená tak, aby bolo možné zostaviť

takú vzájomnú polohu sedadla a pedála, pri ktorej by zvierala stehenná a chrbtová

časť figuríny

106

)

,

107

)

uhol v rozmedzí uvedenom v odseku 3, stehenná časť s predkolením uhol v rozmedzí

95°- 135° a noha s predkolením najmenej 70° (merané v pokojovej polohe pedála,

108

)

f)

minimálna vzdialenosť povrchu zaťaženého operadla sedadla od venca volanta musí byť

v osobných automobiloch najmenej 380 mm, v ostatných automobiloch najmenej 350 mm,

109

)

g)

spodný okraj volanta musí byť vzdialený od povrchu nezaťaženej sedacej plochy sedadla

najmenej 120 mm pri všetkých polohách nastavenia sedadla,

h)

rukoväť zaraďovacej páky prevodovky nesmie byť svojím horným okrajom v jednotlivých

pracovných polohách nižšie ako povrch sedadla vodiča zaťaženého figurínou s hmotnosťou

75 kg a nastaveného do najvyššej a krajnej zadnej polohy určenej výrobcom na sedenie,

i)

okolo rukovätí ovládacích pák (páky prevodových mechanizmov, uzáveru diferenciálu,

parkovacej, núdzovej a odľahčovacej brzdy) vo všetkých pracovných polohách musí byť

voľný priestor najmenej 70 mm; toto ustanovenie sa nevzťahuje na ovládače vzduchových

a hydraulických rozvádzačov a na osobných automobiloch na rukoväte ovládacích pák

za podmienky, že je umožnené rýchlo a bezpečne ich uchopiť,

j)

pedále na prevádzkové brzdenie a spojky musia byť umiestnené tak, aby medzi nimi

prechádzala pozdĺžna zvislá rovina súmernosti sedadla a aby pritom vzdialenosti stredov

nášľapných plôch týchto pedálov od uvedenej roviny neprekročili 180 mm a súčet vzdialeností

spomínaných stredov od uvedenej roviny neprekročil 320 mm; pritom medzi vnútornou

časťou karosérie alebo búdky vodiča priliehajúcou k spojkovému pedálu (napr. podbeh

kolesa, steny karosérie alebo búdky vodiča a pod.) a odvrátenou hranou nášľapnej plochy

tohto pedála musí byť - v rozsahu aspoň plného zdvihu pedála a 100 mm nad ním - voľný

priestor široký najmenej 130 mm; medzi vnútornou časťou karosérie alebo búdky vodiča

priliehajúcou k brzdovému a akceleračnému pedálu (napr. kryt motora, prevodovky a

pod.) a k nej privrátenou hranou nášľapnej plochy brzdového pedála, musí byť v rozsahu

aspoň plného zdvihu pedála a 100 mm nad ním voľný priestor široký najmenej 140 mm;

medzi susednými hranami nášľapných plôch pedála spojky a brzdy nesmie byť vzdialenosť

menšia ako 50 mm, pedála brzdy a akcelerácie menšia ako 60 mm, pedála spojky a akcelerácie

menšia ako 150 mm,

k)

na odpočinok voľnej ľavej nohy vodiča sediaceho na sedadle v uvoľnenej polohe sa

musí pamätať s dostatočným priestorom.

§ 36

Nádrž na palivá

120

)

(1)

Na vozidlách, ktorých technická spôsobilosť bola alebo bude schválená po 1. 7. 1972,

musia nádrže na palivá spĺňať tieto podmienky

a)

Palivová nádrž musí byť úplne tesná proti dvojnásobnému prevádzkovému tlaku, najmenej

však proti pretlaku 0,3 baru (kp/cm

2

), musí vzdorovať vonkajšej i vnútornej korózii a spoľahlivo odolávať namáhaniam vznikajúcim

za všetkých prevádzkových podmienok vozidla. Na mäkko prispájkované diely na nádrži

musia byť súčasne prinitované, priskrutkované alebo inak bezpečne pripevnené.

b)

Pretlak v nádrži, ktorý presahuje hodnotu prevádzkového tlaku, sa musí znižovať vhodným

samočinným zariadením (otvormi, bezpečnostnými ventilmi a pod.). Odvzdušňovacie otvory

musia byť ľahko prístupné na čistenie a nesmie sa cez ne znečisťovať a znehodnocovať

obsah nádrže. Nádrž musí mať v najnižšom mieste vypúšťacie zariadenie.

c)

Palivové nádrže musia byť vyhotovené tak, aby palivo nevytekalo z nádrže pôsobením

vzniknuvšieho pretlaku, pre šikmú polohu vozidla, pri jazde v zákrute alebo pri náraze,

pri ktorom nedošlo k prevráteniu vozidla alebo k porušeniu vlastnej nádrže (roztrhnutiu).

d)

Palivová nádrž nesmie byť umiestnená (s výnimkou poľnohospodárskych a lesných traktorov)

- v búdke vodiča a obsluhy,

- v priestore pre cestujúcich,

- v priestore na náklad, prípadne batožinu,

- v motorovom priestore (nevzťahuje sa na samochodné zberové poľnohospodárske a lesné

stroje a na pojazdné pracovné stroje).

Nádrž, včítane prívodového potrubia, musí byť od týchto priestorov - s výnimkou priestorov

na náklad v nákladných automobiloch, v ktorých je dostatočná vzdialenosť medzi drevenou

podlahou ložného priestoru a palivovou nádržou - oddelená pevnou stenou z nehorľavého

materiálu, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť konštrukcie karosérie alebo je s touto

konštrukciou pevne a vodotesne spojená. V osobných automobiloch nemusí byť nádrž oddelená

od batožinového priestoru pevnou stenou za predpokladu, že pri poruche nádrže (po

náraze a pod.) nemôže palivo vytiecť do batožinového priestoru.

e)

Palivové nádrže na benzín musia byť okrem toho vo vozidlách - s výnimkou jednostopových

vozidiel a cestných ťahačov s otvorenou búdkou vodiča - umiestnené tak ďaleko od predného,

zadného a bočného obrysu vozidla, aby pri náraze nedošlo k vznieteniu vytečeného paliva

(iskrou spôsobenou nárazom a trhaním deformovaných častí karosérie vozidla, skratom

v elektrickej inštalácii vozidla a pod.).

f)

Palivové nádrže autobusov musia byť umiestnené pod podlahou vo vzdialenosti najmenej

500 mm od najbližšej hrany dvier a najmenej 1,2 m od predku vozidla.

g)

Plniaci otvor palivovej nádrže musí byť prístupný iba zvonku. Ak je umiestnený na

boku vozidla, nesmie jeho uzáver vyčnievať z povrchu karosérie; na autobusoch nesmie

byť plniaci otvor palivovej nádrže plnenej benzínom v menšej vzdialenosti ako 500

mm od najbližšej hrany dvier, plniaci otvor palivovej nádrže plnenej naftou v menšej

vzdialenosti ako 250 mm od najbližšej hrany dvier. Na jednostopových motorových vozidlách

a poľnohospodárskych a lesných traktoroch môže byť plniaci otvor palivovej nádrže

aj v pozdĺžnej zvislej rovine súmernosti vozidla. Plniace potrubie palivovej nádrže

- s výnimkou palivových nádrží na nezávislé kúrenie a nádrží jednostopových motorových

vozidiel - musí byť vyhotovené tak, aby nedochádzalo k spätnému vystrekovaniu paliva

pri rýchloplnení v čerpacej stanici pri vozidlách, ktorých technická spôsobilosť bola

schválená pred 1. 1. 1976, rýchlosťou najmenej 100 dm

3

/min., pri osobných automobiloch rýchlosťou najmenej 60 dm

3

/min., pri vozidlách, ktorých technická spôsobilosť bude schválená po 1. 1. 1976,

rýchlosťou najmenej 150 dm

3

/min., pri osobných automobiloch rýchlosťou najmenej 75 dm

3

/min.

h)

Plniaci otvor nádrže musí byť prístupne umiestnený a dimenzovaný tak, aby bolo možné

bez ťažkostí ručne plniť nádrž z nádoby so záložným palivom. Pri plnení nádrže palivom

nesmie ani pri jej preliatí dôjsť k poliatiu horúcich častí vozidla, výfukového potrubia

alebo elektrického príslušenstva; toto ustanovenie neplatí pre jednostopové motorové

vozidlá a pre poľnohospodárske a lesné traktory. Plniace a odvetrávacie otvory musia

byť vyvedené mimo uzavretých priestorov vozidla tak, aby sa výpary nemohli zhromažďovať

v uzavretých priestoroch (napríklad v batožinovom priestore).

i)

Palivová nádrž musí mať také zariadenie s núdzovou zásobou paliva, ktoré umožní prejsť

najmenej 30 km. Po spotrebovaní hlavnej zásoby paliva musí túto núdzovú zásobu paliva

jednoznačne a zreteľne vodičovi signalizovať usporiadanie prepúšťacích kohútov alebo

optické zariadenie v zornom poli vodiča. Toto ustanovenie neplatí pre poľnohospodárske

a lesné traktory.

j)

Plniaci otvor palivovej nádrže na automobiloch musí byť zabezpečený proti odcudzeniu

alebo znehodnoteniu jej obsahu nepovolanou osobou.

c)

vozidlá zdravotníckej a banskej záchrannej služby,

g)

vozidlá, pre ktoré to určí Federálne ministerstvo vnútra.

§ 63

Nárazníky automobilov a zariadenie proti vklineniu malých vozidiel pod veľké vozidlá

(4)

Nárazník a jeho držiaky, včítane upevnenia, musia byť konštruované tak, aby zo stránky

pevnosti bez poškodenia vozidiel vyhoveli pri odtlačení vozidla s približne rovnakou

hmotnosťou, nezabrzdeného a s nezaradeným prevodovým stupňom na vodorovnej rovine.

§ 79

Výrobné štítky a výrobné čísla

(1)

Motorové a ich prípojné vozidlá musia mať na ľahko prístupnom mieste v prednej časti

pravej strany vozidla dobre čitateľný a trvanlivý výrobný (továrenský) štítok, ktorý

sa nesmie dať ľahko meniť ani odstrániť a musí obsahovať najmä tieto údaje

a)

výrobca vozidla a značka,

b)

typ vozidla,

c)

rok výroby,

d)

výrobné (továrenské) číslo podvozka, prípadne karosérie (odsek 2),

e)

prípustná celková hmotnosť a obsaditeľnosť vozidla, prípustná celková hmotnosť prípojného

vozidla (prípojných vozidiel), ktoré možno pripojiť k motorovému vozidlu (prípojnému

vozidlu), pri osobnom automobile prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla brzdeného

a nebrzdeného,

f)

prípustné statické zaťaženie vozovky jednotlivými nápravami.

Ustanovenia tohto odseku neplatia pre prípojné poľnohospodárske a lesné pracovné stroje,

ktoré môžu iba za jazdy vykonávať prácu zodpovedajúcu ich účelu (pluhy, sejacie a

žacie stroje a pod.).