Zákon 90/1952 Z. z. o Československej akadémii pôdohospodárskych vied.

§ 1.

Socialistické pôdohospodárstvo treba budovať na vedeckých základoch. Preto sa pre

plný a všestranný rozvoj pôdohospodárskych vied, na zabezpečenie ich jednoty s pôdohospodárskou

praxou a tým na podporu úspešného vývoja socialistického pôdohospodárstva v Československej

republike zriaďuje Československá akadémia pôdohospodárskych vied (ďalej len „Akadémia“)

ako vrcholná inštitúcia pôdohospodárskych vied.

§ 2.

Hlavnou úlohou Akadémie je

1.

rozvíjať vlastnú tvorivú vedeckú činnosť vo všetkých oblastiach pôdohospodárstva

na základe učenia marxizmu-leninizmu a po vzore sovietskej vedy pomáhať rozvoju socialistického

pôdohospodárstva a stálemu zvyšovaniu pôdohospodárskej výroby; skúmať možnosti a predkladať

návrhy na rozširovanie a využívanie rastlinných i živočíšnych zdrojov; starať sa o

zlepšovanie a vytváranie odrôd a plemien; účinne pomáhať pri zavádzaní nových kultúr

a plemien, nových metód a ciest do pôdohospodárskej výroby; pomáhať zvyšovať produktivitu

práce v pôdohospodárstve, najmä mechanizáciou, elektrifikáciou, chemizáciou a melioráciou;

2.

sústavne sledovať vývoj pôdohospodárstva a pôdohospodárskej vedy obzvlášť Sväzu sovietskych

socialistických republík a ľudovodemokratických krajín a iniciatívne využívať získané

poznatky pre rozvoj československého pôdohospodárstva;

3.

vedecky zovšeobecňovať skúsenosti popredných jednotných roľníckych družstiev, strojných

a traktorových staníc a štátnych majetkov;

4.

spolupracovať so stránky tématickej a metodickej pri sostavovaní a kontrole plánu

vedeckej výskumnej činnosti v pôdohospodárstve tak, aby táto činnosť bola zameraná

na zvýšenie hektárových výnosov, na zlepšenie akosti plodín, úžitkovosti hospodárskych

zvierat a sníženie výrobných nákladov v pôdohospodárskej výrobe;

5.

sjednocovať pôdohospodárskych vedeckých výskumných pracovníkov a viesť metodicky

ich prácu; vychovávať kádre s vyššou kvalifikáciou pre vedeckú výskumnú prácu v odbore

pôdohospodárstva;

6.

rozvíjať vedeckú poradnú činnosť v odbore pôdohospodárstva podľa úloh daných vládou

a ministrom pôdohospodárstva a sústavne poskytovať výsledky svojej vedeckej výskumnej

práce Ministerstvu pôdohospodárstva na využitie v širokej pôdohospodárskej praxi;

7.

všestranne vedecky pomáhať k širokému rozvoju výskumnej práce medzi členmi jednotných

roľníckych družstiev, pracovníkmi strojných a traktorových staníc a štátnych majetkov;

soznamovať pracujúcich v pôdohospodárstve s tvorivou mičurinskou agrobiológiou;

8.

usporadúvať diskusie o aktuálnych a sporných otázkach v pôdohospodárstve;

9.

vydávať tlačou výsledky vedeckej výskumnej práce;

10.

vykonávať odbornú dokumentáciu a spravovať ústrednú pôdohospodársku knižnicu a pôdohospodárske

múzeá;

11.

vykonávať ďalšie úkony, ktorými ju poverí minister pôdohospodárstva.

§ 3.

Akadémia pracuje v úzkom vedeckom sväzku predovšetkým s najvyššou vedeckou inštitúciou

Československej republiky - Československou akadémiou vied, ako i s ostatnými vedeckými

inštitúciami, sústreďuje vedecký styk so Všesväzovou Leninovou akadémiou pôdohospodárskych

vied v Moskve, ostatnými pôdohospodárskymi inštitúciami Sväzu sovietskych socialistických

republík a ľudových demokracií a s pokrokovými pracovníkmi pôdohospodárskych vied

v ostatných krajinách.

§ 4.

(1)

Akadémia je socialistickou právnickou osobou a je priamo podriadená ministrovi pôdohospodárstva.

(2)

Sídlom Akadémie je Praha. Akadémia môže zriaďovať podľa potreby základne a pracoviská

aj mimo svojho sídla.

(3)

Akadémia má právo obracať sa s návrhmi z odboru svojej činnosti na vládu; návrhy

predkladá minister pôdohospodárstva.

§ 5.

(1)

Ministerstvo pôdohospodárstva môže Akadémii sveriť do správy niektoré pôdohospodárske

výskumné ústavy.

(2)

Akadémia má vedecké výskumné pracoviská vo sverených jej ústavoch, ako aj v svojich

laboratóriách a iných zariadeniach.

(3)

Akadémia pomáha tiež vedeckému rozvoju ostatných pôdohospodárskych výskumných ústavov

a zariadení v odbore pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva.

§ 6.

(1)

Akadémii sa priznáva právo udeľovať za vedecké práce zo svojich vedných odborov hodnosti

kandidáta vied a doktora vied.

(2)

Pre systematickú výchovu vedeckých kádrov v odbore pôdohospodárskych vied sa pri

Akadémii zriaďuje vedecká aspirantúra.

§ 8.

(1)

Akadémia má riadnych členov (akademikov), čestných členov a korešpondujúcich členov.

(2)

Za riadnych členov (akademikov) budú volení vynikajúci pracovníci v odbore pôdohospodárskych

vied a praxe, ktorí prispeli k rozvoju pokrokovej pôdohospodárskej vedy vynikajúcimi

prácami a tým sa zaslúžili o rozvoj socialistického pôdohospodárstva a aktívne pomáhajú

pri jeho výstavbe.

(3)

Za čestných členov môže Akadémia zvoliť pracovníkov, ktorí sa zaslúžili vynikajúcim

spôsobom o pokrok a rozvoj socialistického pôdohospodárstva.

(4)

Za korešpondujúcich členov môžu byť volení význační pracovníci v odbore pôdohospodárskych

vied a praxe, ktorí sa aktívne zúčastňujú socialistického budovania.

§ 9.

Členmi Akadémie môžu byť i pokrokoví príslušníci cudzích štátov. Ich práva a povinnosti

určujú stanovy Akadémie.

§ 10.

(1)

Riadni i korešpondujúci členovia sú povinní zúčastňovať sa práce v Akadémii a o svojej

činnosti podávať Akadémii pravidelné zprávy.

(2)

Za svoju prácu v Akadémii dostávajú jej riadni a korespondujúci členovia mesačne

pravidelnú odmenu.

(3)

Členovia Akadémie, pokiaľ ich stále pracovisko je mimo Akadémie, majú právo zaradiť

svoju prácu v Akadémii do svojich pracovných plánov na svojom pracovisku.

§ 11.

Počet riadnych i korešpondujúcich členov Akadémie určuje minister pôdohospodárstva

na návrh Akadémie.

§ 12.

Predseda Akadémie môže vymenúvať popredných pôdohospodárskych pracovníkov za stálych

členov komisií Akadémie.

§ 13.

Členovia Akadémie strácajú členstvo usnesením valného shromaždenia, ak sa spreneverili

vlasti, veci mieru a socializmu. U riadnych a korešpondujúcich členov dôvodom pre

stratu členstva je taktiež ročná neospravedlnená neúčasť na práci Akadémie.

§ 14.

(1)

Najvyšším orgánom Akadémie je valné shromaždenie, ktorého sa zúčastňujú všetci členovia

Akadémie.

(2)

Na schôdzky valného shromaždenia môžu byť prizvaní stáli členovia komisií Akadémie,

ako aj iní nečlenovia Akadémie z radov vedeckých pracovníkov alebo vynikajúcich praktikov;

títo majú iba poradný hlas.

(3)

Riadni i korespondujúci členovia Akadémie majú, s výnimkou ustanovenia

§ 15 ods. 2

, rovnaké hlasovacie právo.

§ 15.

(1)

Valné shromaždenie Akadémie najmä

1.

určuje smernice vedeckej výskumnej práce Akadémie a jej složiek;

2.

schvaľuje pracovný plán Akadémie;

3.

vyjadruje sa k návrhu plánu vedeckej výskumnej práce v pôdohospodárstve (

§ 2 č. 4

);

4.

schvaľuje zprávu predsedu o činnosti Akadémie;

5.

posudzuje vedecké a praktické problémy v pôdohospodárstve;

6.

posudzuje výsledky vedeckej výskumnej práce ústavov a zariadení Akadémie a navrhuje

spôsoby ich použitia v praxi;

7.

rieši zásadné otázky organizácie Akadémie, najmä jej rozdelenie na odbory, schvaľuje

voľbu zástupcov predsedov odborov a sekretárov odborov, vymenúvanie riaditeľa Akadémie

a riaditeľov jej ústavov a zariadení;

8.

volí členov Akadémie a jej predsedníctvo.

(2)

Pri voľbe predsedu a nových členov hlasujú iba riadni členovia (akademici). Voľbu

predsedu Akadémie schvaľuje vláda, voľbu ostatných členov predsedníctva a členov Akadémie

schvaľuje minister pôdohospodárstva.

§ 16.

(1)

Na čele Akadémie je predseda, ktorý vedie všetku prácu Akadémie a jej vedeckých výskumných

ústavov a zariadení v čase medzi zasadaniami valného shromaždenia. Najmä vykonáva

rozhodnutia valného shromaždenia, svoláva jeho zasadania, vymenúva riaditeľa Akadémie

a jej ústavov a ustanovuje vedúcich ostatných pracovísk. O činnosti Akadémie podáva

predseda zprávu na najbližšom zasadaní valného shromaždenia.

(2)

Predseda, jeho dvaja zástupcovia, vedecký sekretár, predsedovia jednotlivých odborov

Akadémie a ich zástupcovia tvoria predsedníctvo Akadémie, ktoré predsedovi pomáha

pri plnení úloh. Schôdzok predsedníctva sa zúčastňuje podľa potreby aj administratívny

riaditeľ Akadémie, poprípade ďalší prizvaní pracovníci Akadémie.

(3)

Predseda Akadémie, obidvaja jeho zástupcovia a vedecký sekretár sú volení na 5 rokov,

predsedovia odborov, ich zástupcovia a sekretári odborov na 3 roky.

§ 17.

Podrobnú organizáciu Akadémie obsahujú stanovy Akadémie. Na stanovách, ako aj na organizačných

poriadkoch jej ústavov, sa usnáša valné shromaždenie Akadémie a schvaľuje ho minister

pôdohospodárstva, ktorý, pokiaľ ide o stanovy, robí tak po dohode s ministrom financií.

§ 18.

(1)

Prvých riadnych členov Akadémie vymenúva vláda na návrh ministra pôdohospodárstva.

(2)

Prvý predseda Akadémie, jeho dvaja zástupcovia a vedecký sekretár sú volení na 3

roky, prví predsedovia odborov, ich zástupcovia a sekretári odborov na 2 roky.

§ 19.

Prvé valné shromaždenie Akadémie svolá minister pôdohospodárstva.

§ 20.

Vláda sa splnomocňuje, aby

a)

určila výšku a ďalšie podrobnosti o odmenách členov Akadémie,

b)

určila, ktorými predpismi sa spravujú pracovné a platové pomery zamestnancov Akadémie

a jej složiek.

§ 21.

Minister pôdohospodárstva sa splnomocňuje, aby po dohode s ministrom financií a ministrom-predsedom

Štátneho úradu plánovacieho upravil majetkovoprávne otázky Akadémie.

§ 22.

Československá akadémia pôdohospodárska a Československé pôdohospodárske múzeum v

Prahe sa dňom účinnosti tohto zákona zrušujú bez likvidácie. Ich majetok sa stáva

majetkom národným a štát ho sveruje do správy Akadémie.

§ 23.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1953; vykoná ho minister pôdohospodárstva

po dohode so zúčastnenými členmi vlády.