Zákon 90/1949 Z. z. o rodinných prídavkoch.

§ 1.

Rodinné prídavky podľa tohto zákona poskytujú sa

a)

zamestnancom povinne poisteným pre prípad nemoci a materstva podľa zákona zo dňa

15. apríla

1948, č. 99 Sb.

, o národnom poistení, s výnimkou, uvedenou v

§ 21

(v ďalšom „zamestnanci“),

b)

osobám, ktoré majú nárok na nemocenské alebo sú v ústavnom ošetrovaní na základe

svojho poistenia ako zamestnanci podľa zákona o národnom poistení,

c)

zamestnankyniam, ktoré majú nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa zákona o národnom

poistení,

d)

osobám, vykonávajúcim činnú službu v československej armáde,

e)

osobám, študujúcim na riadnom učilišti, ak sa starajú alebo ak sú povinné starať

sa o nezaopatrené deti (

§ 3

), ktoré bývajú na území Československej republiky a ak sú splnené ostatné podmienky

podľa tohto zákona.

§ 2.

(1)

Osoba, uvedená v

§ 1

, má nárok na rodinný prídavok podľa tohto zákona, ak bola v kalendárnom štvrťroku,

za ktorý sa rodinný prídavok poskytuje, aspoň po čas 45 dní ako zamestnanec povinne

poistená pre prípad nemoci a materstva, alebo ak bola v tomto a predchádzajúcom kalendárnom

štvrťroku dovedna takto povinne poistená aspoň 90 dní (v ďalšom len „oprávnený“).

(2)

Do časov, uvedených v odseku 1, sa nezapočítava čas povinného nemocenského poistenia,

za ktorý zamestnanec nemal nárok na mzdu.

(3)

Času povinného poistenia podľa odseku 1 kladie sa na roveň

a)

čas, za ktorý osoba uvedená v

§ 1

, mala nárok na nemocenské alebo bola v ústavnom ošetrovaní na základe svojho poistenia

ako zamestnanec podľa zákona o národnom poistení;

b)

čas, za ktorý osoba uvedená v

§ 1

, mala ako zamestnankyňa nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa zákona o národnom

poistení;

c)

čas činnej služby v československej armáde s výnimkou služobného času, stráveného

v pomere vojenskej osoby z povolania, ak osoba, uvedená v § 1, bola v posledných 12

mesiacoch pred nástupom tejto služby ako zamestnanec aspoň 182 dní povinne poistená

pre prípad nemoci a materstva podľa zákona o národnom poistení;

d)

čas štúdia na riadnom učilišti, ak osoba, uvedená v

§ 1

, bola v posledných 12 mesiacoch pred vstupom na riadne učilište ako zamestnanec aspoň

182 dní povinne poistená pre prípad nemoci a materstva podľa zákona o národnom poistení.

(4)

Ak to vyžaduje štátne vedenie práce alebo mzdovej politiky, môže vláda nariadením

ustanoviť rozhodné časy, uvedené v odseku 1, inak.

§ 3.

(1)

Za nezaopatrené deti považujú sa pokrvné i osvojené deti oprávneného alebo jeho manželky

(manžela) do 16 rokov.

(2)

Za nezaopatrené považuje sa i dieťa (odsek 1) staršie než 16 rokov, ktorého vlastný

príjem neprevyšuje 1.800 Kčs v kalendárnom štvrťroku,

a)

ak si nemôže pre nemoc alebo pre telesnú alebo duševnú vadu vlastnou prácou obstarať

výživu, alebo

b)

ak sa pripravuje sústavne na budúce životné povolanie štúdiom na riadnom učilišti

alebo iným školením (výcvikom), v tomto prípade však najdlhšie do 25. roku. Ak nemohlo

dieťa skončiť školenie (výcvik) do 25. roku pre plnenie brannej povinnosti, zvyšuje

sa táto veková hranica o čas, v ktorom bola táto povinnosť plnená; v čase plnenia

brannej povinnosti sa dieťa nepovažuje za nezaopatrené.

(3)

Za nezaopatrené deti možno v prípadoch hodných zreteľa považovať tiež deti staršie

než 16 rokov, u ktorých nie sú splnené podmienky odseku 2, ako aj vnukov, súrodencov

a chovancov. Podrobnosti upraví Ministerstvo sociálnej starostlivosti smernicami,

ktoré vydá po vypočutí predstavenstva Ústrednej národnej poisťovne (

§ 14

) a ktoré vyhlási v Úradnom liste.

(4)

Ak sú u viac osôb splnené podmienky pre poskytnutie rodinného prídavku na to isté

dieťa, prislúcha prídavok len raz, a to tej z nich, ktorá má dieťa v priamom zaopatrení.

§ 4.

(1)

Rodinný prídavok je mesačne

na 1 dieťa ...................... 70 Kčs,

na 2 deti ...................... 170 Kčs,

na 3 deti ...................... 310 Kčs,

na 4 deti ...................... 470 Kčs,

na 5 detí ...................... 630 Kčs a

zvyšuje sa o 160 Kčs mesačne na každé ďalšie nezaopatrené dieťa.

(2)

Ak to vyžaduje vedenie štátnej mzdovej politiky, môže vláda nariadením upraviť výšku

rodinných prídavkov pre zamestnancov niektorých výrobných odborov alebo ich odvetví

alebo pre určité skupiny zamestnancov vyššími sumami, než je uvedené v odseku 1.

(3)

Rodinný prídavok prislúcha za každý kalendárny mesiac, v ktorom sa osoba, uvedená

v

§ 1

, stará o nezaopatrené dieťa (

§ 3

).

§ 5.

(1)

Rodinný prídavok neprislúcha na dieťa,

a)

na ktoré sa poskytuje výchovné podľa príslušných ustanovení platových úprav štátnych

a iných verejných zamestnancov, po prípade podľa obdoby týchto predpisov, alebo

b)

na ktoré sa poskytuje výchovné podľa príslušných ustanovení zákona o národnom poistení.

(2)

Vláda môže nariadením podrobnejšie upraviť poskytovanie rodinných prídavkov domáckym

robotníkom a osobám, zamestnaným striedavo u rôznych zamestnávateľov, a pritom viazať

nárok na rodinné prídavky podmienkou dosiahnutia určitého najmenšieho zárobku v kalendárnom

štvrťroku alebo v inom období.

§ 6.

Rodinný prídavok je sročný vždy po uplynutí kalendárneho štvrťroku v deň, ktorý určí

Ministerstvo sociálnej starostlivosti po vypočutí jednotnej odborovej organizácie

vyhláškou v Úradnom liste.

§ 7.

Nárok na rodinný prídavok musí byť uplatnený do roka od posledného dňa mesiaca, v

ktorom vznikol. Ak bol uplatnený neskoršie, zaniká nárok na rodinné prídavky za čas,

predchádzajúci túto lehotu.

§ 8.

(1)

Pokiaľ oprávnený nemá dieťa v priamom zaopatrení, vypláca sa rodinný prídavok osobe,

ktorá ho má v priamom zaopatrení.

(2)

Manželka (manžel) oprávneného, poručník alebo opatrovník jeho detí, okresná starostlivosť

o mládež alebo miestny národný výbor bydliska oprávneného môže navrhnúť okresnému

súdu, príslušnému podľa tohto bydliska, aby určil osobu alebo orgán verejnej správy,

ktorým má byť rodinný prídavok vyplácaný namiesto oprávnenému, ak je nebezpečenstvo,

že by oprávnený nepoužil rodinný prídavok v prospech nezaopatreného dieťaťa. Súd rozhodne

usnesením po vykonanom nespornom konaní podľa predpisov o ustanovení opatrovníka.

Ak vyhovie súd návrhu, je príjemca rodinného prídavku povinný vynaložiť ho výhradne

v prospech nezaopatreného dieťaťa.

(3)

Nárok na rodinný prídavok môže sa platne postúpiť (zastaviť) alebo zexekvovať len

na zaistenie alebo uspokojenie pohľadávky, ktorá vznikla voči oprávnenému z titulu

starostlivosti o nezaopatrené dieťa, na ktoré nárok prislúcha.

§ 9.

(1)

Nárok na rodinný prídavok sa uplatňuje na príslušnej okresnej národnej poisťovni

(

§ 218 zákona o národnom poistení

). Podrobnosti o spôsobe uplatňovania nároku, najmä o tom, ako sa preukazujú predpoklady

vzniku a trvania nároku, určí Ministerstvo sociálnej starostlivosti vyhláškou v Úradnom

liste.

(2)

Oprávnený i príjemca rodinného prídavku je povinný oznámiť príslušnej okresnej národnej

poisťovni, ktorá mu rodinný prídavok vypláca, do 15 dní všetky zmeny v pomeroch, rozhodných

pre vznik a trvanie nároku na rodinný prídavok alebo pre jeho vyplácanie.

§ 10.

(1)

O nároku na rodinný prídavok rozhoduje príslušná okresná národná poisťovňa výmerom.

Výmer sa nevydáva, ak sa rodinný prídavok priznáva, len ak by si to strana výslovne

vyžiadala.

(2)

O opravných prostriedkoch a opravnom konaní platia obdobne predpisy, upravujúce opravné

prostriedky a opravné konanie v národnom poistení nemocenskom.

§ 11.

(1)

Preplatky na rodinných prídavkoch, ktoré vznikly nesplnením alebo opomenutím povinností,

uložených týmto zákonom oprávnenému alebo príjemcovi rodinného prídavku, najmä potom

tým, že oprávnený alebo príjemca vylákal rodinný prídavok nepravdivým tvrdením alebo

zatajením rozhodných skutočností, je príjemca povinný vrátiť. O vrátení rozhodne príslušná

okresná národná poisťovňa výmerom a vymáha ich rovnakým spôsobom ako príspevok podľa

§ 12

.

(2)

Preplatky podľa odseku 1 môžu byť srazené pri budúcich výplatách rodinných prídavkov

tomu istému príjemcovi.

§ 12.

(1)

Na výdavky spojené s poskytovaním rodinných prídavkov platia zamestnávatelia zo svojho

príspevok, ktorý je 5 % vymeriavacieho základu pre poistné za zamestnancov, povinne

poistených pre prípad nemoci a materstva, ustanoveného podľa

§ 20 zákona o národnom poistení

. Príspevok sa neplatí za zamestnancov uvedených v

§ 21 zákona o rodinných prídavkoch

.

(2)

O príspevku podľa odseku 1 platia obdobne ustanovenia

§§ 121 až 130

a

132 až 134 zákona o národnom poistení

. Príspevok vyberá, predpisuje a vymáha príslušná okresná národná poisťovňa.

§ 14.

(1)

Nositeľom práv a záväzkov podľa tohto zákona je Ústredná národná poisťovňa. Ústredná

národná poisťovňa spravuje veci rodinných prídavkov a účtuje príjmy a výdavky s nimi

súvisiace za účasti osobitnej odbornej komisie, a to oddelene od ostatných vecí náležiacich

do odboru jej pôsobnosti.

(2)

Vzťah odbornej komisie k ostatným orgánom Ústrednej národnej poisťovne a podrobnosti

o jej pôsobnosti určí vláda nariadením.

(3)

Pokiaľ tento zákon alebo vládne nariadenie vydané podľa odseku 2 neustanoví inak,

platia o pôsobnosti Ústrednej národnej poisťovne vo veciach upravených týmto zákonom

príslušné predpisy o národnom poistení.

§ 15.

Práva a záväzky Fondu rodinných prídavkov prechádzajú na Ústrednú národnú poisťovňu.

§ 17.

(1)

Rodinný prídavok nie je súčiastkou vymeriavacieho základu pre dávky a poistné podľa

zákona o národnom poistení a je oslobodený od všetkých verejných dávok.

(2)

Ak určuje súd výživné na dieťa, neberie sa do úvahy rodinný prídavok, ktorý sa naň

poskytuje.

(3)

Ak poskytuje zamestnávateľ na základe povinnosti, uloženej mu príslušnými predpismi,

zamestnancovi prídavok na dieťa (výchovné, vychovávací prídavok a pod.), je povinný

započítať na toto plnenie rodinný prídavok podľa tohto zákona.

§ 18.

(1)

Kto sa dopustí konania alebo opomenutia, ktoré sa prieči ustanoveniam tohto zákona

alebo predpisom, vydaným na jeho vykonanie, najmä kto

a)

nesplní včas bez náležitého ospravedlnenia ohlasovaciu povinnosť, uloženú týmto zákonom,

b)

dojedná s oprávneným smluvu, ktorou majú byť obmedzené alebo skrátené práva vyplývajúce

pre oprávneného z tohto zákona,

c)

urobí v konaní o rodinných prídavkoch nepravdivú výpoveď o okolnostiach, ktoré môžu

mať vplyv na rozhodnutie,

d)

dosiahne rodinný prídavok predstieraním,

e)

požaduje, hoci na to nie je oprávnený, poskytnutie rodinného prídavku na to isté

dieťa od niekoľkých územných organizačných složiek Ústrednej národnej poisťovne,

f)

nevyhovie inej povinnosti podľa tohto zákona,

potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, pre správny priestupok okresným národným

výborom pokutou do 20.000 Kčs alebo väzením (zatvorením) do 6 týždňov alebo oboma

týmito trestami. Pre prípad nevymožiteľnosti pokuty vymeria zároveň okresný národný

výbor podľa miery zavinenia náhradný trest na slobode do 6 týždňov. Ak sa uložia oba

tresty zároveň, nesmie trest na slobode spolu s náhradným trestom väzenia (zatvorenia)

presahovať 6 týždňov.

(2)

Ustanovenie odseku 1 nevzťahuje sa na orgány verejnej správy.

(3)

Ak sa dopustí trestného konania alebo opomenutia podľa odseku 1 v podniku alebo zariadení

právnickej osoby fyzická osoba, ktorá nezodpovedá podľa zákona alebo stanov za ich

správu alebo ich skutočne samostatne nespravuje, tresce sa podľa odseku 1 tiež fyzická

osoba, ktorá zodpovedá za správu podniku alebo zariadenia alebo ich skutočne spravuje,

pokiaľ o trestnom čine vedela alebo zanedbala povinnú starostlivosť. Ak došlo k trestnému

činu na podklade správneho úkonu viac fyzických osôb, zodpovedajúcich ako sbor za

správu podniku alebo zariadení právnickej osoby alebo spravujúcich skutočne podnik

alebo zariadenie, sú trestné všetky osoby, ktoré sa vyslovily pre konanie alebo opomenutie,

zakladajúce trestný čin.

§ 19.

(1)

Na nezaopatrené deti, ktoré bývajú mimo územia Československej republiky, môžu byť

rodinné prídavky poskytované len za podmienok a v rozsahu, ktoré ustanoví vláda nariadením.

(2)

Zrušený od 1. 1. 1950.

(3)

Ministerstvo sociálnej starostlivosti môže robiť opatrenia na odstránenie príkrostí,

ktoré sa vyskytnú pri vykonávaní tohto zákona.

§ 20.

(1)

Ústredná národná poisťovňa môže použiť časti prebytkov svojho hospodárenia na podporovanie

zdravej populácie vo všetkých vrstvách obyvateľstva, najmä

a)

podporovaním ústavov a zariadení pre deti a

b)

poskytovaním podpôr v jednotlivých prípadoch sociálne a populačne zvlášť odôvodnených.

Podrobnosti určia smernice, ktoré vydá Ministerstvo sociálnej starostlivosti po dohode

s Ministerstvom zdravotníctva po vypočutí predstavenstva Ústrednej národnej poisťovne

a vyhlási v Úradnom liste.

(2)

Výšku sumy, ktorú môže Ústredná národná poisťovňa použiť na účely, uvedené v odseku

1, určí každoročne Ministerstvo sociálnej starostlivosti po dohode s Ministerstvom

financií po vypočutí predstavenstva Ústrednej národnej poisťovne.

§ 21.

Tento zákon sa nevzťahuje na štátnych a iných verejných zamestnancov, ktorým náleží

výchovné, ak sú u nich splnené predpoklady podľa príslušných platových úprav alebo

ktorých smluvné platy sú upravené so zreteľom na nezaopatrené deti podľa obdoby týchto

úprav.

§ 22.

Dobou povinného poistenia pre prípad nemoci a materstva, pokiaľ ide o čas pred 1.

októbrom 1948, rozumie sa doba povinného poistenia podľa predpisov o verejnoprávnom

poistení, uvedených v

§ 1 zákona zo dňa 13. decembra 1945, č. 154 Sb.

, o rodinných prídavkoch niektorých osôb poistených pre prípad nemoci, v znení zákona

zo dňa 2. apríla 1947, č. 58 Sb.

§ 23.

Zákon

č. 154/1945 Sb.

, v znení zákona č. 58/1947 Sb., sa zrušuje. Predpisy, vydané podľa neho, zostávajú,

pokiaľ neodporujú ustanoveniam tohto zákona, nedotknuté, dokiaľ nebudú nahradené predpismi,

ktoré budú vydané podľa tohto zákona.

§ 24.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1949; vykoná ho minister sociálnej starostlivosti

po dohode so zúčastnenými členmi vlády.

3.

Kde sa hovorí o Fonde rodinných prídavkov, rozumie sa tým naďalej Ústredná národná

poisťovňa.