SK
vyhlasuje úplné znenie zákona zo 4. júna 1964 č. 103 Zb. o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom z 18. decembra 1965 č. 141 Zb., zákonom z 1. decembra 1967 č. 116 Zb., zákonom z 27. júna 1968 č. 89 Zb., zákonom z 19. decembra 1968 č. 161 Zb., zákonom z 8. júla 1970 č. 71 Zb., zákonom z 8. októbra 1971 č. 106 Zb. a ďalej z úprav vykonaných ústavnými zákonmi z 27. októbra 1968 č. 143 Zb., z 20. decembra 1970 č. 125 Zb. a č. 126 Zb. a zákonmi z 25. apríla 1968 č. 207 Zb., z 8. januára 1969 č. 2 Zb. a z 20. decembra 1970 č. 133 Zb. 8/1972 Z. z. ZÁKON o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov
Table of Provisions (162)
Statutory Text (162 Articles)
§ 1
(1)
Sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov podľa tohto zákona zahrnuje
1.
zabezpečenie v chorobe,
2.
zabezpečenie matky a dieťaťa,
3.
dôchodkové zabezpečenie
a)
členov jednotných roľníckych družstiev,
b)
členov družstiev vykonávajúcich službu v ozbrojených silách,
c)
bojovníkov proti fašizmu, obetí vojny a fašistickej perzekúcie v dobe neslobody,
ako aj účastníkov oslobodzovacích bojov za prvej svetovej vojny (ďalej len „účastníci
odboja“) a účastníkov prípravy na obranu Československej socialistickej republiky,
d)
rodinných príslušníkov členov družstiev pri pracovnom úraze,
4.
zabezpečenie členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách,
5.
sociálne zabezpečenie učňov, ktorí sú v učebnom pomere k družstvu,
6.
zabezpečenie dôchodcov v chorobe,
7.
služby sociálneho zabezpečenia.
(2)
Sociálne zabezpečenie zahrnuje aj dôchodkové zabezpečenie pozostalých po členoch
družstiev.
§ 2
(1)
Podľa tohto zákona sú zabezpečení aj občania, ktorí trvale pracujú v družstve a nie
sú dosiaľ jeho členmi ani nie sú k nemu v pracovnom pomere.
(2)
Za trvale pracujúceho v družstve se považuje, kto vykonáva práce v družstve sústavne
a pravidelne a podrobuje sa pracovným príkazom družstva (spolupracujúci členovia rodiny
družstevníka a iní pracujúci).
(3)
Ministerstvo práce a sociálnych vecí
*)
a Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy môžu po dohode s Ústrednou radou odborov
ustanoviť, za akých podmienok a s akými odchýlkami majú nárok na dávky podľa tohto
zákona aj občania, ktorí nepracujú v družstve trvale.
§ 3
(1)
Rozsah nárokov zo sociálneho zabezpečenia sa spravuje podľa toho, či ide o družstvá
s vyššou úrovňou hospodárenia alebo o ostatné družstvá. Či družstvo dosiahlo vyššiu
úroveň hospodárenia, určí podľa zásad schválených vládou krajský národný výbor, pokiaľ
túto svoju právomoc neprenesie na okresný národný výbor.
(2)
Nároky občanov, ktorí trvale pracujú v družstve (
§ 2 ods. 1 a 2
), sa posudzujú, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, podľa ustanovení tohto zákona
platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.
§ 4
Vznik a zánik sociálneho zabezpečenia
(1)
Sociálne zabezpečenie členov družstiev vzniká dňom vzniku členstva v družstve a zaniká
dňom, ktorým zaniklo členstvo v družstve.
(2)
Sociálne zabezpečenie občanov, ktorí trvale pracujú v družstve (
§ 2 ods. 1 a 2
), vzniká dňom, ktorým začali pre družstvo trvale pracovať, a zaniká dňom, ktorým
prestali pre družstvo trvale pracovať.
(3)
Družstevníci, ktorých pracovná činnosť v družstve je tak malého rozsahu, že po prevažnú
časť roku nedosahujú na peňažných pracovných odmenách ani sumu 120 Kčs mesačne alebo
po prevažnú časť roku neodpracujú v mesiaci ani osem pracovných dní, sú zo sociálneho
zabezpečenia vyňatí; služby sociálneho zabezpečenia sa im však poskytujú.
§ 5
Liečebno-preventívna starostlivosť
Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom sa poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť
za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom.
§ 6
Dávky zo zabezpečenia v chorobe, zo zabezpečenia matky a dieťaťa a z dôchodkového
zabezpečenia sú
A. zo zabezpečenia v chorobe
1.
peňažné dávky
a)
nemocenské,
b)
podpora pri ošetrovaní člena rodiny,
c)
pohrebné;
2.
vecné dávky
kúpeľná starostlivosť;
B. zo zabezpečenia matky a dieťaťa
a)
vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve,
b)
peňažná pomoc v materstve,
c)
podpora pri narodení dieťaťa,
d)
prídavky na deti;
C. z dôchodkového zabezpečenia
1.
dôchodky
a)
starobný,
b)
invalidný a čiastočný invalidný,
c)
vdovský,
d)
sirotský,
e)
manželky,
f)
osobný,
g)
sociálny;
2.
výchovné k dôchodkom;
3.
zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť.
§ 7
Základné ustanovenie
Dávky zo zabezpečenia v chorobe sa poskytujú členom všetkých družstiev.
§ 8
(1)
Nemocenské patrí namiesto pracovnej odmeny, ak člen družstva (
§ 7
) bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne neschopným na výkon svojej doterajšej
činnosti v družstve. Za neschopného na výkon činnosti v družstve sa považuje vždy
člen družstva prijatý do ústavnej starostlivosti v zariadení liečebno-preventívnej
starostlivosti.
(2)
Nemocenské sa poskytuje od prvého dňa dočasnej neschopnosti na výkon činnosti v družtve
pre chorobu alebo úraz (ďalej len „pracovná neschopnosť“) do skončenia pracovnej neschopnosti
alebo do uznania invalidity (čiastočnej invalidity). Nemocenské sa však poskytuje
najdlhšie po čas jedného roku od začiatku pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporná
doba“).
(3)
Pri novej pracovnej neschopnosti sa započítavajú do podpornej doby aj predchádzajúce
obdobia pracovnej neschopnosti, pokiaľ spadajú do času jedného roku pred vznikom novej
pracovnej neschopnosti. Tieto obdobia sa však nezapočítavajú, ak
a)
výkon práce v družstve alebo v predchádzajúcom pracovnom pomere trval aspoň 6 mesiacov
od skončenia poslednej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo
b)
nová pracovná neschopnosť bola spôsobená pracovným úrazom (chorobou z povolania).
Do podpornej doby sa takisto nezapočítava predchádzajúce obdobie pracovnej neschopnosti
spôsobené pracovným úrazom (chorobou z povolania).
(4)
Nemocenské sa môže poskytovať i po uplynutí podpornej doby, ak možno podľa vyjadrenia
okresnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia očakávať, že člen družstva nadobudne
v krátkom čase pracovnú schopnosť; takto však možno poskytovať nemocenské najdlhšie
po čas jedného roku od uplynutia podpornej doby.
(5)
Pri kúpeľnej starostlivosti patrí nemocenské, pokiaľ sa táto starostlivosť poskytuje
v čase pracovnej neschopnosti.
(6)
Nemocenské patrí neamiesto pracovnej odmeny aj po čas karautény nariadenej podľa
predpisov o boji proti prenosným chorobám.
§ 9
(1)
Nemocenské sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny člena družstva, najviac však
zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej
odmeny (ďalej len „priemerná denná pracovná odmena“). Základom pre výpočet priemernej
dennej pracovnej odmeny je príjem z pracovnej činnosti, ktorý člen družstva dosiahol
v období, ktoré ustanovenia vykonávacie predpisy, pre vznikom pracovnej neschopnosti
alebo pred nariadením karantény.
(2)
Nemocenské patrí za pracovné dní a za sviatky, za ktoré sa poskytuje pracovníkom
náhrada mzdy.
§ 10
(1)
Výška nemocenského za pracovný deň je
pri pracovnej činnosti v družstve
z priemernej dennej pracovnej odmeny
do jedného roka
60 %
nad jeden rok do 5 rokov
70 %
nad 5 rokov do 10 rokov
80 %
nad 10 rokov
90 %
(2)
Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti výška nemocenského však je
pri pracovnej činnosti v družstve
z priemernej dennej pracovnej odmeny
do jedného roka
50 %
nad jeden rok do 5 rokov
60 %
nad 5 rokov do 10 rokov
65 %
nad 10 rokov
70 %
Pri pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania)
alebo pri karanténe, patrí za prvé tri pracovné dni nemocenské vo výške určenej v
predchádzajúcom odseku. Vláda môže ustanoviť, že nemocenské v tejto výške patrí za
prvé tri pracovné dni aj v ostatných prípadoch pracovnej neschopnosti.
(3)
Ak by nemocenské určené podľa predchádzajúcich odsekov bolo menej ako 16 Kčs denne,
poskytuje sa v sume 16 Kčs denne. Ak však kpresahuje táto suma 90 % priemernej dennej
pracovnej odmeny, poskytuje sa nemocenské vo výške 90 % tejto odmeny.
§ 11
Slobodnému, ovdovnému alebo rozvedenému členovi družstva, ktorý neplní voči nikomu
vyživovaciu povinnosť, patrí za pracovné dni, v ktorých je v ústavnom ošetrovaní alebo
v ktorých sa mu poskytuje kúpeľná starostlivosť, pri ktorej má nárok na nemocenské,
len polovica nemocenského určeného podľa predchádzajúcich ustanovení.
§ 12
Požívateľovi starobného, invalidného alebo osobného dôchodku, ktorému sa pri pracovnej
činnosti v družstve dôchodok naďalej vypláca, patrí nemocenské pri pracovnej neschopnosti
len vtedy, ak bol v družstve pracovne činný po čas aspoň troch mesiacov bezprostredne
pred vznikom pracovnej neschopnosti. Nemocenské sa poskytuje pri tej istej pracovnej
neschopnosti najdlhšie po čas 60 pracovných dní, pri viacerých pracovných dní v jednom
kalendárnom roku. Tieto obmedzenia neplatia, ak pracovná neschopnosť vznikla pracovným
úrazom (chorobou z povolania).
§ 13
Nemocenské sa nemôže priznať za čas predo dňom, keď sa predpísaným spôsobom zistila
pracovná neschopnosť. Ak však pracovná neschopnosť nastala skôr, než bola takto zistená,
prizná sa nemocenské najdlhšie za tri pracovné dni naspäť; podmienkou je, že včasné
zistenie pracovnej neschopnosti bolo znemožnené z vážnych dôvodov.
§ 14
(1)
Nemocenské sa môže pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu zvýšiť až do
výšky priemernej dennej pracovnej odmeny, z ktorej sa nemocenské určilo, najviac však
do sumy 100 Kčs za pracovný deň; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého
mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti a môže sa poskytovať po čas, po ktorý
je člen družstva práceneschopným pre aktívnu tuberkulózu, najdlhšie však do skončenia
výplaty nemocenského. Pri rozhodovaní o zvýšení nemocenského sa prizerá na celkové
zdravotné a sociálne pomery chorého člena družstva a jeho rodiny.
(2)
Po čas ústavného ošetrovania môže sa však vyplácať zvýšené nemocenské, len ak má
člen družstva aspoň jedno nezaopatrené dieťa.
§ 15
(1)
Nárok na nemocenské nemá, kto si privodil pracovnú neschopnosť
a)
v úmysle vylákať nemocenské alebo
b)
zavinenou účasťou v ruvačke alebo
c)
ako bezprostredný následok svoje opilosti alebo
d)
pri spáchaní úmyselného trestného činu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica presahuje jeden rok.
(2)
Ak má člen družstva rodinných príslušníkov, môže sa im v týchto prípadoch vyplácať
nemocenské až do výšky troch štvrtín; ak nemá rodinných príslušníkov, môže sa v prípadoch
uvedených v odseku 1 písm. b) až d) vyplácať nemocenské až do výšky polovice.
(3)
Ak poruší člen družstva predpisy o hlásení pracovnej neschopnosti a o správaní sa
a životospráve chorých vydané orgánmi štátnej zdravotníckej správy, môže sa nemocenské
dočasne znížiť alebo odňať; ak však má člen družstva rodinných príslušníkov, môže
sa nemocenské len znížiť, a to najviac o štvrtinu.
§ 16
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny
(1)
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny patrí za podmienok ďalej ustanovených členovi
družstva (
§ 7
), ktorý nemôže pracovať, pretože musí
1.
ošetrovať choré dieťa mladšie ako 10 rokov alebo
2.
sa starať o dieťa mladšie ako 10 rokov z toho dôvodu, že
a)
detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti dieťa inak je, alebo škola,
do ktorej chodí, bola uzavretá na základe nariadenia príslušných orgánov alebo
b)
dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia
alebo dochádzať do školy alebo
c)
osoba, ktorá inak o dieťa sa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa (karanténne
opatrenie) alebo porodila, a preto sa nemôže o dieťa starať, alebo
3.
ošetrovať iného chorého člena rodiny, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne
ošetrovanie inou osobou.
(2)
Podmienkou pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny je, že dieťa alebo
chorý člen rodiny žije s členom družstva v spoločnej domácnosti a že v domácnosti
nie je nikto iný, kto by sa mohol o dieťa starať alebo chorého ošetrovať; ak ide o
ošetrovanie chorého dieťaťa alebo iného chorého člena rodiny, je ďalšou podmienkou,
že nie je možné alebo vhodné umiestniť chorého v nemocnici.
(3)
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu troch pracovných
dní, pokiaľ potreba ošetrovania v nich trvá; poskytovanie možno predĺžiť až o ďalšie
tri pracovné dni, ak sa nedala počas prvých troch pracovných dní obstarať potrebná
starostlivosť.
(4)
Členovi družstva, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do
skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, môže sa poskytovanie podpory
priznanej podľa odsekov 1 až 3 ďalej predĺžiť, ale doba poskytovania nesmie v tom
istom prípade ošetrovania (starostlivosti) prevýšiť 12 pracovných dní.
(5)
O ustanovení podpory a o jej sadzbách platie obdobne predpisy o nemocenskom.
(6)
V tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) patrí podpora len raz a len jednému
oprávnenému.
(7)
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny nepatrí, pokiaľ ošetrovanie člena rodiny spadá
do doby, za ktorú člen družstva nemá nárok na pracovnú odmenu z inej príčiny.
§ 17
Pohrebné
(1)
Ak zomrel družstevník, patrí jeho pozostalým, ktorí vypravili pohreb, pohrebné v
sume 1000 Kčs. Pozostalými sú manžel (manželka), druh (družka), deti, rodičia, starí
rodičia, súrodenci, svokor, svokra, tesť, testiná, zať a nevesta.
(2)
Ak vypravil pohreb niekto iný než pozostalý, patrí mu pohrebné až do výšky preukázaných
výdavkov, najviac však v sume 1000 Kčs. Pohrebné však nepatrí, ak bol pohreb vypravený
na základe záväzku vyplývajúceho zo zmluvy alebo na základe úradnej povinnosti.
(3)
Ak družstevník vypravil pohreb svojmu rodinnému príslušníkovi, patrí mu pri úmrtí
rodinného príslušníka vo veku do dvoch rokov pohrebné vo výške 200 Kčs, pri úmrtí
rodinného príslušníka vo veku do desiatich rokov pohrebné vo výške 500 Kčs a pri úmrtí
rodinného príslušníka vo veku nad desať rokov pohrebné vo výške 800 Kčs.
§ 18
Kúpeľná starostlivosť
(1)
Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom sa môže poskytnúť kúpeľná starostlivosť
za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom.
(2)
Kúpeľná starostlivosť sa poskytuje družstevníkom a ich rodinným príslušníkom na účet
sociálneho zabezpečenia v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti štátnej zdravotníckej
správy.
§ 19
Dávky zo zabezpečenia matky a dieťaťa sa poskytujú členom všetkých družstiev.
§ 19a
Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve
(1)
Družstevníčke, ktorá vykonávala prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá
podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť, a je preto v tehotnosti dočasne prevedená
na inú prácu, pri ktorej dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako na doterajšej
práci, patrí vyrovnávací príspevok.
*)
(2)
Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne o matkách do konca deviateho mesiaca
po pôrode.
(3)
Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve sa poskytuje vo výške rozdielu medzi
priemerným pracovným príjmom, ktorý družstevníčka dosiahla v období ustanovenom vykonávacími
predpismi pred prevedením na inú prácu, a pracovným príjmom, ktorý dosahuje v jednotlivých
kalendárnych mesiacoch po tomto prvedení. Na pokles pracovného príjmu, ktorý družstevníčke
vznikol skrátením jej pracovného úväzku, sa neprihliada; taktiež sa neprihliada na
sumy príjmu presahujúceho v priemere 100 Kčs za pracovný deň.
(4)
Vyrovnávací príspevok sa poskytuje za dobu, za ktorú družstevníčka má po prevedení
na inú prácu nárok na pracovnú odmenu alebo na jej náhradu; tehotnosti sa poskytuje
najdlhšie do nástupu materskej dovolenky a po ukončení materskej dovolenky najdlhšie
do konca deviateho mesiaca po pôrode.
(5)
Vyrovnávací príspevok nepatrí, ak družstevníčka po prevedení na inú prácu neodpracovala
bez vážnych dôvodov v kalendárnom mesiaci aspoň osem pracovnýh dní.
(6)
Ministerstvo práce a sociálnych vecí
**)
po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou odborov vydá
podrobnejšie predpisy o vyrovnácacom príspevku, najmä o tom, ako sa zisťuje a vypočítava
pracovný príjem, podľa ktorého sa určuje vyrovnávací príspevok.
§ 20
(1)
Družstevníčkam patrí v čase tehotnosti a materstve v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou
o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 26 týždňov. Po jej uplynutí sa družstevníčkam
na prehĺbenie materskej starostlivosti o dieťa zaručuje právo na ďalšiu materskú dovolenku
až do času, keď dieťa dosiahne vek jedného roku.
***)
(2)
Družstevníčky sú v tehotnosti a materstve po čas materskej dovolenky a v niektorých
prípadoch i po časť ďalšej materskej dovolenky zabezpečené peňažnou pomocou v materstva
z prostriedkov sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov za podmienok a v rozsahu
ustanovených v tomto zákone.
(3)
Peňažná pomoc v materstve patrí namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského
družstevníčke, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270
dní na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov. Do tejto doby sa započítavajú
aj skoršie obdobia, v ktorých družstevníčka v posledných dvoch rokoch pred pôrodom,
a)
bola zúčastnená na nemocenskom poistení podľa predpisov platných pre pracovníkov
alebo členov výrobných družstiev,
b)
bola zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení umelcov alebo dôchodkovom poistení jednotlivo
hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb,
c)
bola zúčastnená na nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách,
d)
bola zúčastnená na zabezpečení dôchodcov v chorobe,
e)
poberala po skončení zabezpečenia (poistenia, starostlivosti) nemocenské alebo peňažnú
pomoc v materstve,
f)
študovala po skončení povinnej školskej dochádzky na škole poskytujúcej stredné,
vyššie alebo vysokoškolské vzdelanie,
g)
bola po skončení zamestnania, členstva vo výrobnom družstve, školskej dochádzky alebo
štúdia vedená v evidencii národného výboru ako uchádzačka o zamestnanie.
(4)
Pokiaľ sa doby uvedené v predchádzajúcom odseku navzájom časove kryjú, započítajú
sa len raz.
(5)
Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá bola v posledných dvoch rokoch
pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na dôchodkovom zabezpečení (poistení, starostlivosti)
podľa predchádzajúcich odsekov, ak jej trvá ochranná lehota z jej skoršieho zabezpečenia
v chorobe (
§ 37
) ešte začiatkom štvrtého týždňa pred očakávaným alebo skutočným dňom pôrodu alebo
ak až do tohto času poberá nemocenské z tohto zabezpečenia v chorobe.
(6)
Tehotným ženám a dojčiacim matkám prideľuje družstvo ľahšie práce primerané ich stavu
podľa odporučenia lekára.
§ 21
(1)
Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, po dobu
26 týždňov materskej dovolenky; spravidla sa poskytuje od začiatku štvrtého týždňa
pred očakávaným dňom pôrodu, nie však skôr ako od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto
dňom.
(2)
Družstevníčke, ktorá vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako štyri týždne,
pretože pôrod nastal skôr, ako lekár určil, alebo preto, že jej lekár povolil so zreteľom
na jej zdravotný stav a pracovné podmienky ďalej pracovať, poskytne sa jej peňažná
pomoc v materstve len do uplynutia 22. týždňov odo dňa pôrodu.
(3)
V prípadoch uvedených v
§ 20 ods. 5
sa peňažná pomoc v materstve poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred pôrodom.
§ 22
(1)
Peňažná pomoc v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky
zistenej spôsobom uvedeným pri nemocenskom (
§ 9
) za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi predo dňom, keď prestala pracovať pre
tehotnosť alebo materstvo, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu
naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny. Ak družstevníčka bola v čase
tehotnosti prevedená na inú prácu zo zdravotných dôvodov alebo ak jej bol z týchto
dôvodov skrátený pracovný úväzok, je základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej
odmeny, ak je to pre ňu priaznivejšie, príjem z pracovnej činnosti za ustanovené obdobie
pred touto zmenou.
(2)
Peňažná pomoc v materstve patrí za pracovné dni a za sviatky, za ktoré sa poskytuje
pracovníkom náhrada mzdy.
(3)
Výška peňažnej pomoci vmmaterstve je 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny.
§ 23
Ak družstevníčka súčasne porodí dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc
v materstve aj po vyčerpaní doby ustanovenej v
§ 21
, pokiaľ sa ďalej stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie však do dňa,
keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.
§ 24
Družstevníčke, ktorá je nevydatá, ovdovelá, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov
osamelá, okrem pracovných príjmov nemá inak zabezpečenú obživu a ani nežije s druhom,
poskytuje sa peňažná pomoc v materstve, pokiaľ sa stará o novonarodené dieťa, aj po
vyčerpaní doby určenej v
§ 21
, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.
§ 25
(1)
Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá do svojej trvalej starostlivosti
nahradzujúcej materskú starostlivosť prevzala dieťa, ktoré je bolo zverené rozhodnutím
príslušných orgánov na neskoršie osvojenie, alebo dieťa, ktorého matka zomrela; podmienky
pre nárok na peňažnú pomoc v materstve musia sa v tomto prípade splniť ku dňu prevzatia
dieťaťa.
(2)
V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa peňažná pomoc v materstve poskytuje
po dobu, po ktorú sa družstevníčka o dieťa po jeho prevzatí stará, najdlhšie však
po dobu 22 týždňov a nie dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši sedem mesiacov života.
Výška peňažnej pomoci v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky
za obdobie, ustanovené vykonávacími predpismi, pred prevzatím dieťaťa.
§ 26
(1)
Ak dieťa bolo prevzaté zo zdravotných dôvodov do starostlivosti dojčenského ústavu
alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti a družstevníčka
zatiaľ začala pracovať, preruší sa po čas pracovnej činnosti poskytovanie peňažnej
pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa, keď družstevníčka prevzala
dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje
sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie
však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši vek jedného roku. Poskytovanie peňažnej pomoci
v materstve možno so súhlasom okresného národného výboru prerušiť s tými istými účinkami
aj vtedy, ak sa družstevníčka podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie o dieťa
starať pre závažné dlhodobé ochorenie, pre ktoré je práceneschopná, a ak dieťa muselo
byť z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového
zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti.
(2)
Družstevníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a toto dieťa bolo preto
zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,
ako aj družstevníčke, ktorej dieťa je v ústavnej starostlivosti z iných dôvodov, než
ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, nepatrí peňažná pomoc v materstve za dobu,
po ktorú sa o dieťa nestará; táto doba sa však započítava do celkovej doby, po ktorú
by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve
družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pre uplynutím dvanástich
týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa
pôrodu.
(3)
Ak sa dieťa narodila mŕtve, poskytuje sa družstevníčke peňažná pomoc v materstve
po čas 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky; jej poskytovanie sa však nemôže
skončiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(4)
Ak dieťa zomrelo v čase, keď družstevníčke patrí peňažná pomoc v materstve, poskytuje
sa jej táto pomoc ešte po čas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa nie však dlhšie
ako do vyčerpania celkového nároku; poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke,
ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pred uplynutím 12 týždňov od nástupu
materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
§ 27
(1)
Po čas, po ktorý patrí družstevníčke podľa
§ 21
,
§ 25 ods. 2
a
§ 26
peňažná pomoc v materstve, má družstevníčka nárok na materskú dovolenku.
(2)
Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 12 týždňov a nemôže
sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(3)
Po uplynutí materskej dovolenky má družstevníčka, ktorá porodila dieťa alebo ho prevzala
do svojej trvalej starostlivosti nahradzujúcej materskú starostlivosť, nárok na ďalšiu
materskú dovolenku, ak o ňu v záujme prhĺbenia starostlivosti o dieťa požiada, a to
až do dňa, keď dieťa dosiahne vek jedného roku.
*)
Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký družstevníčka žiada, spravidla však
vždy najmenej na čas jedného mesiaca.
(4)
Nárok na materskú dovolenku a ďalšiu materskú dovolenku v určenom rozsahu majú i
družstevníčky, ktoré nezískali nárok na peňažnú pomoc v materstve.
(5)
Po čas materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky nemá družstevníčka nárok
na pracovnú odmenu.
§ 28
Ak porodí družstevníčka alebo rodinná príslušníčka družstevníčka, patrí jej na každé
narodené dieťa podpora vo výške 1000 Kčs.
**)
Manželke alebo družke zomretého družstevníka patrí podpora pri narodení dieťaťa z
jeho zabezpečenia aj vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od jeho úmrtia.
§ 29
(1)
Za čas, po ktorý sú splnené podmienky ako pre nárok na nemocenské, tak pre nárok
na peňažnú pomoc v materstve podľa tohto zákona, patrí len peňažná pomoc v materstve.
(2)
Ak oprávnený spĺňa podmienky ako pre nárok na dávku zabezpečenia v chorobe alebo
na vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve alebo na peňažnú pomoc v materstve
podľa tohto zákona, tak pre nárok na obdobnú dávku z nemocenského poistenia podľa
predpisov platných pre pracovníkov, patrí nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena
rodiny, vyrovnávací príspevok v tehostnosti a materstve a peňažná pomoc v materstve
samostatne ako zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa podľa
tohto zákona, tak z nemocenského poistenia podľa predpisov pltných pre pracovníkov;
úhrn peňažných dávok za pracovný deň nesmie byť pritom vyšší, ako keby boli vymerané
zo sumy 100 Kčs denne. Ak presahuje úhrn priemernej dennej pracovnej odmeny a čistej
dennej mzdy sumu 100 Kčs denne, odpočíta sa suma presahujúca 100 Kčs od priemernej
dennej pracovnej odmeny pri výpočte dávok zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky
a dieťaťa podľa tohto zákona. Podrobné a podpora pri narodení dieťaťa patria len raz,
a to podľa predpisov platných pre pracovníkov.
§ 30
Podmienky nároku
(1)
Prídavky na deti patria za kalendárny mesiac družstevníkovi, ak
a)
má nezaopatrené deti (
§ 31
) a
b)
odpracoval v tomto kalednárnom mesiaci aspoň 20 pracovných dní v rozsahu zodpovedajúcom
pracovnému úväzku určenému v stanovách alebo v pracovnom poriadku; ak nemohol družstevník
túto pracovnú podmienku splniť z príčin, ktoré nezavinil, považuje sa za splnenú,
ak odpracoval v posledných 12 kalendárnych mesiacoch aspoň 240 pracovných dní, a ak
ide o družstevníka, ktorý sa stal členom družstva počas roku, aspoň pomerný diel tohto
počtu pracovných dní pripadajúci na čas členstva v družstve.
(2)
Prídavky na deti patria, ak sú splenné ostatné podmienky, aj družstevníkovi so zmenenou
pracovnou schopnosťou alebo družstevníčke, ktorá sa stará aspoň o jedno, nezaopatrené
dieťa a je inak osamelá, ak odpracovali aspoň 10 pracovných dní v rozsahu zodpovedajúcom
pracovnému úväzku určenému v stanovách alebo v pracovnom poriadku; ak nemohli túto
podmienku splniť z príčin, ktoré nezavinili, považuje sa za splnenú, ak odpracovali
v posledných 12 kalendárnych mesiacoch aspoň 120 pracovných dní, a ak ide o družstevníka
(družstevníčku), ktorý sa stal členom družstva počas roku, aspoň pomerný diel tohto
počtu pracovných dní pripadajúci na čas členstva v družstve.
(3)
Odpracovaným dňom sa kladú na roveň
a)
dni, za ktoré sa poskytuje nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny alebo
peňažná pomoc v materstve,
b)
dni výkonu verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom
záujme, dni služby v ozbrojených silách vrátane potrebného pracovného voľna poskytovaného
v súvislosti s touto službou a ostatné dni, za ktoré sa podľa platných predpisov poskytuje
pracovníkom náhrada mzdy, prípadne mzda, ako aj doba, za ktorú pri dôležitých osobných
prekážkach v práci náhrada mzdy nepatrí len preto, že pracovník nespĺňa požadovanú
podmienku doby zamestnania,
c)
dni kúpeľnej starostlivosti,
d)
dni starostlivosti o dieťa vo veku do 10 rokov alebo ošetrovania chorého člena rodiny
(
§ 16
) po uplynutí doby, po ktorú sa poskytuje podpora pri ošetrovaní člena rodiny,
e)
iné dni ustanovené vo vykonávacích predpisoch.
(4)
Družstevníkovi povolenému do služby v ozbrojených silách patria na nezaopatrené deti,
ak sú splnené ostatné podmienky, prídavky na deti, ak bol zúčastnený na sociálnom
zabezpečení v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby,
alebo ak v čase, keď bol povolaný na výkon služby, mal zachované nároky zo zabezpečenia
v chorobe.
§ 31
Nezaopatrené deti
(1)
Za nezaopatrené deti sa považujú deti (i osvojené) družstevníka alebo jeho manžela,
pokiaľ sa zdržujú na území Československej socialistickej republiky, a to do skončenia
povinnej školskej dochádzky. Vykonávacie predpisy ustanovia, za akých podmienok sa
poskytujú prídavky na deti aj na vnukov, súrodencov a chovancov a na deti, ktoré sa
zdržujú v cudzine.
(2)
Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia 28. roku veku,
sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené, ak nemajú vlastný
hrubý príjem vyšší ako 500 Kčs za kalendárny mesiac a ak
a)
sústavne sa pripravujú na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom alebo
b)
nemôžu sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo
sú pre telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné a ak nepoberajú z týchto dôvodov
invalidný dôchodok.
§ 32
Vylúčenie nároku
Prídavky na deti sa neposkytujú na deti družstevníka, na ktoré patrí výchovné podľa
tohto zákona alebo podľa iných predpisov o dôchodkovom zabezpečení.
§ 33
Súbeh prídavkov na deti
(1)
Prídavky na to isté dieťa patria len raz, a to aj vtedy, ak podmienky sú splnené
u viacerých družstevníkov. V tom prípade poskytnú sa prídavky zo sociálneho zabezpečenia
družstevníka, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení. Ak je aj táto podmienka splnená
u niekoľkých družstevníkov a ak sa nedohodnú o tom, komu sa majú prídavky poskytovať,
patria prednostne matke.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pri súbehu prídavkov na deti podľa tohto zákona a prídavkov
na deti z iných sústav zabezpečenia alebo výchovného patriaceho podľa predpisov o
materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl.
§ 34
Výška prídavkov na deti
(1)
Prídavky na deti družstevníkov mesačne sú
na 1 dieťa
90 Kčs
na 2 deti
330 Kčs
na 3 deti
680 Kčs
na 4 deti
1030 Kčs
a zvyšujú sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.
(2)
Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia
invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k prídavkom naň príplatok
vo výške 150 Kčs mesačne; podmienkou pri tom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave
pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.
(3)
Ak sa počas kalendárneho mesiaca splnia podmienky pre zmenu výšky prídavkov na deti,
patria za celý mesiac vyššie prídavky na deti.
§ 35
Výplata prídavkov na deti
(1)
Prídavky na deti sa vyplácajú vždy za celý mesiac, a to mesačne pozadu tom, zo zabezpečenia
ktorého boli priznané; ak má však dieťa v priamom zaopatrení niekto iný, vyplácajú
sa jemu. Prídavky na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia)
pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodov liečenia, vyplácajú
sa tomuto ústavu.
(2)
Ak sa majú prídavky na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom,
rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé
dieťa; pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.
§ 36
Rodinní príslušníci
(1)
Za rodinných príslušníkov družstevníka sa pre nárok na peňažné a vecné dávky zabezpečenia
v chorobe a na dávky zabezpečenia matky a dieťaťa považujú
a)
manželka (manžel),
b)
deti do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dosiahnutia veku 26 rokov,
ak sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo
sú pre chorobu alebo telesnu či duševnú chybu trvale práceneschopné,
b)
rodičia, starí rodičia, svokor a svokra, tesť a testiná,
c)
sestra alebo dcéra, ktorá vedie ovdovenému alebo rozvedenému družstevníkovi domácnosť,
pokiaľ sa v nej stará o jeho dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,
d)
družka, pokiaľ žije s družstevníkom v spoločnej domácnosti aspoň tri mesiace.
(3)
Rovnaké nároky má aj bývalá manželka (manžel) družstevníka, pokiaľ družstevník má
voči nej vyživovaciu povinnosť.
(4)
Osoby uvedené v predchádzajúcich odsekoch nemajú nároky ako rodinní príslušníci,
ak sú samy zabezpečené v chorobe alebo v materstve podľa tohto zákona alebo sú poistené
či zabezpečené (zaopatrené) podľa iných predpisov.
§ 37
Ochranná lehota
(1)
Dávky zabezpečenia v chorobe a dávky zabezpečenia matky a dieťaťa patria tiež, ak
sa podmienky rozhodné pre ich priznanie splnili v čase, po ktorý sa poskytuje nemocenské
alebo peňažná pomoc v materstve, alebo v ochrannej lehote.
(2)
Ochranná lehota je 42 dní od zániku sociálneho zabezpečenia, prípadne od vyňatia
z neho; ak však družstevník bol účastný na sociálnom zabezpečení po kratší čas, je
ochranná lehota len tento kratší čas. Ochranná lehota pre ženy, sociálne zabezpečenie
ktorých zaniklo v čase tehotnosti, je vždy šesť mesiacov.
(3)
Ak vznikne v ochrannej lehote sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona znovu, pripočíta
sa ochranná lehota získaná novým zabezpečením k nevyčerpanému zvyšku skoršej ochrannej
lehoty až do najvyššej výmery 42 dní. Vznikom nároku z nemocenského poistenia, prípadne
zabezpečenia podľa iných predpisov ochranná lehota zaniká.
§ 38
Všeobecné ustanovenia o podmienkach dávok
(1)
Podmienky, za ktorých sa poskytujú dávky dôchodkového zabezpečenia, sú uvedené v
ustanoveniach o jednotlivých dávkach.
(2)
Nároky na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa spravujú predovšetkým
dĺžkou doby pracovnej činnosti, výškou príjmov z pracovnej činnosti, a ak ide o dôchodky
členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, aj pracovnou kategóriou.
§ 39
Doba pracovnej činnosti
(1)
Kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá
doba pracovnej činnosti, rozumejú sa ňou tieto doby od 1. októbra 1948
1.
doba započítateľná podľa predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych
družstiev a doba dôchodkového zabezpečenia podľa predpisov o sociálnom zabezpečení
družstevných roľníkov;
2.
doba
a)
pred 1. januárom 1957, po ktorú žena bez toho, že by bola členkou jednotného roľníckeho
družstva, trvale v ňom pracovala (
§ 2 ods. 1 a 2
) v určenom rozsahu, aj keď táto doba nebola započítateľná podľa predpisov o dôchodkovom
poistení členov jednotných roľníckych družstiev,
b)
pred 1. januárom 1969, po ktorú družstevníčka pred vstupom do jednotného roľníckeho
družstva spolupracovala v rozsahu zakladajúcom účasť na dôchodkovom poistení spolupracujúcich
členov rodiny na súkromnom hospodárstve svojho manžela, ktorý bol jednotlivo hospodáriacim
roľníkom, alebo po ktorú družstevníčka bola v ustanovenom rozsahu pracovne činná v
jednotnom roľníckom družstve I. alebo II. typu;
3.
doba učebného pomeru k jednotnému roľníckemu družstvu;
4.
doba štúdia na školách, včítane vysokých škôl, potrebná na prípravu pre povolanie
po skončení povinnej školskej dochádzky;
5.
doba pracovnej činnosti (pracovného, učebného pomeru) v cudzine, ak má družstevník
ku dňu vzniku nároku na dôchodok trvalý pobyt v Československej socialistickej republike
a je
a)
československým občanom alebo
b)
cudzím štátnym príslušníkom, ktorý bol na území Československej socialistickej republiky
pracovne činný aspoň 10 rokov, pokiaľ nevyplýva niečo iné z medzištátnych dohovorov.
*)
(2)
Kalendárne roky, v ktorých družstevník neodpracoval bez vážneho dôvodu aspoň počet
pracovných dní určený vykonávacími predpismi, nezapočítavajú sa pre vznik nároku na
dávky dôchodkového zabezpečenia ani pre jeho výšku.
(3)
Vykonávacie predpisy ustanovia,
a)
ako sa zhodnotí doba dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia) získaná podľa
iných predpisov,
b)
kedy sa budú nároky na dôchodkové dávky pracovníka v pracovnom pomere, prípadne člena
výrobného družstva alebo príslušníka ozbrojených síl posudzovať podľa predpisov o
dôchodkovom zabezpečení platných pre pracovníkov i potom, keď sa stal družstevníkom.
§ 40
Náhradné doby
(1)
Ak bol družstevník pracovne činný aspoň rok, započítavajú sa do doby pracovnej činnosti
aj tieto doby (náhradné doby);
a)
doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto služba nevykonávala
ako povolanie;
b)
doba inej vojenskej služby;
c)
doba odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo
rasových dôvodov v dobe neslobody;
**)
d)
doba, po ktorú sa žena starala o dieťa (i osvojené alebo iné dieťa, ktoré prevzala
do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov) vo veku do troch rokov alebo
o invalidného maloletého, ktorý potreboval stálu starostlivosť a nebol umiestnený
v ústave sociálnej starostlivosti;
doby uvedené pod písm. b) až d) sa započítavajú v rozsahu určenom pre pracovníkov;
***)
od 1. októbra 1948 aj
e)
doba odborného alebo politického školenia;
f)
doba prípravy na povolanie, ktorá sa vykonáva podľa predpisov o pracovnej rehabilitácii;
g)
doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa považuje od 1. januára
1957 za invalidný dôchodok, ale len pre vznik nároku na dôchodok;
od 1. apríla 1962 aj
h)
doba, po ktorú mal družstevník (družstevníčka) nárok na nemocenské, podporu pri ošetrovaní
člena rodiny alebo na peňažnú pomoc v materstve.
(2)
Ak sa kryje doba pracovnej činnosti a náhradná doba, započíta sa len doba, zápočet
ktorej je pre družstevníka výhodnejší. To isté platí, ak sa kryjú navzájom doby pracovnej
činnosti alebo náhradné doby.
§ 41
Prerušenie pracovnej činnosti
(1)
Ak bola pracovná činnosť (
§ 39 a 40
) prerušená po dobu nepresahujúcu päť rokov, započítava sa doba pracovnej činnosti
pred prerušením; len ak pracovná činnosť trvala po prerušení aspoň tri roky.
(2)
Pokiaľ bola pracovná činnosť prerušená z vážnych dôvodov, posudzujú sa nároky z dôchodkového
zabezpečenia tak, ako keby družstevník neprerušil pracovnú činnosť; doba prerušenia
sa však nezapočítava do doby pracovnej činnosti. O tom, či pracovná činnosť bola prerušená
z vážnych dôvodov, rozhoduje na žiadosť družstevníka okresný národný výbor. Žiadosť
treba podať do dvoch rokov odo dňa, ktorým bola pracovná činnosť prerušená.
§ 42
Priemerná mesačná pracovná odmena
(1)
Starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa vymeriava z priemernej mesačnej
pracovnej odmeny.
(2)
Priemerná mesačná pracovná odmena sa zisťuje z úhrnu príjmov z pracovnej činnosti
za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom
vznikol nárok na dôchodok, podľa toho, čo je pre družstevníka výhodnejšie. Ak bol
družstevník po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite pracovne činný
a nepoberal starobný dôchodok, zisťuje sa priemerná mesačná pracovná odmena pre vymeranie
starobného dôchodku z úhrnu príjmov z pracovnej činnosti za posledných 10 (5) kalendárnych
rokov pred rokom, v ktorom družstevník skončil pracovnú činnosť, pokiaľ je tento výpočet
pre neho výhodnejší ako výpočet podľa ustanovenia prvej vety. Priemerná mesačná pracovná
odmena družstevníka (družstevníčky) staršieho ako 60 rokov sa vypočítava za kalendárne
roky pred dovŕšením tohto veku, ak je táto priemerná mesačná pracovná odmena vyššia
ako priemerná mesačná pracovná odmena vypočítaná podľa predchádzajúcich ustanovení
tohto odseku.
(3)
Ak prevyšuje priemerná mesačná pracovná odmena vypočítaná za dobu uvedenú v predchádzajúcom
odseku sumu 2000 Kčs, berie sa do počtu suma 2000 Kčs v plnej výške a zo sumy prevyšujúcej
2000 Kčs jedna tretina, najviac však suma 1000 Kčs.
(4)
Starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok družstevníka, ktorý požíva
alebo už požíval niektorý z týchto dôchodkov, nesmie sa vymerať z nižšej priemernej
mesačnej pracovnej odmeny, než koľko bola priemerná mesačná pracovná odmena, z ktorej
bol vymeraný skorší dôchodok.
§ 43
Pracovné kategórie
(1)
Pracovné činnosti vykonávané v družstve s vyššou úrovňou hospodárenia sa pre účely
dôchodkového zabezpečenia zaraďujú rovnako ako zamestnania vykonávané v pracovnom
pomere
*)
podľa svojho druhu takto
1.
do II. pracovnej kategórie patria činnosti vykonávané za zvlášť obťažných pracovných
podmienok;
2.
do III. pracovnej kategórie patria všetky ostatné pracovné činnosti.
(2)
Ako doby pracovnej činnosti II. pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby
(
§ 40 ods. 1
), ak bola pracovná činnosť II. pracovnej kategórie prerušená len týmito dobami.
(3)
Vláda ustanoví, ktoré druhy prác odôvodňujú, aby sa pracovná činnosť zaradila do
II. pracovnej kategórie. Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy a Ministerstvo lesného
a vodného hospodárstva vydajú zoznam pracovných činností v poľnohospodárstve a v lesnom
hospodárstve zaradených do II. pracovnej kategórie.
(4)
Výhody, ktoré ustanovujú predpisy o dôchodkovom zabezpečení pre pracovníkov, ktorí
vykonávali zamestnanie II. pracovnej kategórie,
**)
patria za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu členom družstiev s vyššou úrovňou
hospodárenia, ak vykonávali pracovnú činnosť zaradenú do II. pracovnej kategórie.
§ 44
Podmienky pre nárok na starobný dôchodok členov všetkých družstiev
(1)
Na starobný dôchodok má nárok člen družstva, ktorý bol pracovne činný najmenej 25
rokov a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dosiahol vek aspoň 60 rokov; členka
družstva má nárok na starobný dôchodok, ak bola pracovne činná najmenej 25 rokov a
v čase trvania sociálneho zabezpečenia dosiahla vek aspoň
a)
53 rokov a vychovala päť alebo viac detí,
b)
54 rokov a vychovala tri alebo štyri deti,
c)
55 rokov a vychovala dve deti,
d)
56 rokov a vychovala jedno dieťa,
e)
57 rokov a nevychovala žiadne dieťa.
(2)
Pri posudzovaní nároku členky družstva na starobný dôchodok sa prizerá na jej (i
osvojené) deti a na deti, ktoré prevzala do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť
rodičov.
(3)
Nárok na starobný dôchodok má aj člen (členka) družstva, ak bol po 30. septembri
1948 dôchodkove zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci
roľník najmenej 20 rokov a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dovŕšil aspoň 60
rokov.
(4)
Nárok na starobný dôchodok má aj člen družstva, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkovo
zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník
najmenej 15 rokov (ak ide o členku družstva, najmenej 10 rokov) a v čase trvania sociálneho
zabezpečenia dosiahol vek aspoň 65 rokov.
(5)
Do dôb 20 rokov, prípadne 15 (10) rokov pracovnej činnosti podľa odsekov 3 a 4 sa
započítavajú náhradné doby podľa
§ 40 ods. 1 písm. g) a h)
a členkám družstva aj doba pracovnej činnosti podľa
§ 39 ods. 1 č. 2
a náhradná doba starostlivosti o dieťa.
(6)
Vzniku nároku na starobný dôchodok podľa predchádzajúcich odsekov nebráni, ak člen
(členka) družstva nebol pracovne činný najdlhšie po dobu dvoch rokov bezprostredne
pred dosiahnutím veku potrebného pre nárok na tento dôchodok.
§ 45
Výška starobného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
Základná výmera starobného dôchodku člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia,
ktorý splnil podmienky určené pre nárok na tento dôchodok, je 50 % priemernej mesačnej
pracovnej odmeny.
(2)
K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku sa pripočíta od 26. roku pracovnej
činnosti za každý rok pracovnej činnosti 1 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny,
ale len do výšky určenej v nasledujúcom odseku; pritom sa započítava len doba pracovnej
činnosti vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov.
(3)
Starobný dôchodok je ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok najviac 60 % priemernej
mesačnej pracovnej odmeny.
(4)
Starobný dôchodok vypočítaný podľa predchádzajúcich odsekov nesmie byť menej, ako
by bol dôchodok vypočítaný podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli
uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.
§ 46
Zvýšenie nároku na starobný dôchodok členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
Členovi družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý je pracovne činný po vzniku
nároku na starobný dôchodok a nepoberá invalidný dôchodok, zvyšuje sa nárok na starobný
dôchodok za každý ďalší rok pracovnej činnosti o 1 % priemernej mesačnej pracovnej
odmeny za každé tri mesiace pracovnej činnosti.
(2)
Starobný dôchodok podľa
§ 44 ods. 1
a
3
je po zvýšení podľa predchádzajúceho odseku najmenej
440 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň rok,
480 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň dva roky a
520 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň tri roky.
(3)
Starobný dôchodok podľa
§ 44 ods. 4
je po zvýšení podľa odseku 1 najmenej
330 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň rok,
360 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň dva roky a
400 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň tri roky.
(4)
Do doby ďalšej pracovnej činnosti sa nezapočítavajú náhradné doby.
(5)
Starobný dôchodok sa po čas ďalšej pracovnej činnosti v družstve (zamestnaní) neposkytuje,
pokiaľ vláda neustanoví výnimky (
§ 96
).
§ 47
Najvyššia a najnižšia výmera starobného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou
hospodárenia
(1)
Starobný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia spolu s akýmkoľvek
iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 1600
Kčs mesačne; ak ide o starobný dôchodok so zvýšením za dobu ďalšej pracovnej činnosti
po vzniku nároku na tento dôchodok, nesme dôchodok spolu s týmto zvýšením a s akýmkoľvek
iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) prevyšovať sumu 2500 Kčs mesačne.
(2)
Starobný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.
(3)
Starobný dôchodok je však najviac 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny neobmedzenej
podľa
§ 42 ods. 3
.
(4)
Ak starobný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa zvýýšiť na sumu
550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok
zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne.
Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok
zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný
príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a
iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú
obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel
medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a
družky). Starobný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad
90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny (odsek 3).
(5)
Dôchodok podľa predchádzajúceho odseku možno zvýšiť, len ak si dôchodca (rodinný
prislušník) nemôže pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody zvýšiť životnú
úroveň vlastnou prácou. Pri zvýšení dôchodku podľa uvedeného ustanovenia sa nehľadí
na výchovné, zvýšenie dôchodku (výchovného) pre bezmocnosť, na príspevky z doplnkovej
sociálnej starostlivosti, na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka
z činnosti, ktorá netrvá dlhšie ako 60 pracovných dní v kalendárnom roku, ani na pracovný
príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov. Zvýšenie
dôchodku sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodujúcej pre výpočet dôchodkov pozostalých.
§ 48
Výška starobného dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou
úrovňou hospodárenia
(1)
Základná výmera starobného dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá
s vyššou úrovňou hospodárenia, je
v dôchodkovom pásme
pri priemernej mesačnej pracovnej odmene počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných
ako súčasť pracovnej odmeny
základná výmera dôchodku
nad Kčs
do Kčs
mesačne Kčs
I.
-
300
230
II.
300
450
270
III.
450
600
310
IV.
600
750
350
V.
750
900
390
VI.
900
1150
440
VII.
1150
1400
500
VIII.
1400
1650
560
IX.
1650
-
650.
(2)
Za každý rok pracovnej činnosti v družstve vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov,
pokiaľ sa započítava do doby potrebnej pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku,
sa k základnej výmere starobného dôchodku pripočíta 1 % jej výšky, nie však celkove
viac ako 20 % základnej výmery dôchodku. Z náhradných dôb sa do doby pracovnej činnosti
pritom započítava len doba započítateľná podľa
§ 40 ods. 1 písm. c)
; zvýšenie presahujúce hranicu 20 % základnej výmery dôchodku patrí, len ak ide o
zvýšenie dôchodku za túto dobu.
(3)
Ak je starobný dôchodok jediným zdrojom príjmu dôchodcu a úprava podľa predchádzajúcich
odsekov nie je pre dôchodcu výhodnejšia, môže sa starobný dôchodok zvýšiť na sumu
550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok
zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne.
Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok
zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak má dôchodca alebo taký rodinný príslušník aj iný
príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a
iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky pre zvýšenie dôchodku spĺňajú
obidvaja manželia (druh i družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel
medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a
družky). Ustanovenie
§ 47 ods. 5
platí obdobne.
§ 49
Zvýšenie nároku na starobný dôchodok členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá
s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
Členovi družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia,
sa poskytuje aj pri ďalšej činnosti v takomto družstve starobný dôchodok určený dôchodkovým
pásmom vo výške ustanovenej vládou.
(2)
Ak člen družstva nepožiada o starobný dôchodok, hoci splnil podmienky pre nárok na
tento dôchodok, alebo ak sa vzdá výplaty priznaného starobného dôchodku, zvyšuje sa
jeho nárok na starobný dôchodok za každý ďalší rok pracovnej činnosti v družstve,
pokiaľ sa započítava pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, o 4 % priemernej mesačnej
pracovnej odmeny. Do doby ďalšej pracovnej činnosti sa nezapočítavajú náhradné doby.
§ 50
(1)
Socialistická spoločnosť sa stará o zdravie družstevníkov a rozvíjanie ich pracovnej
schopnosti. Družstevníkom, ktorých nepriaznivý zdravotný stav pôsobí zmenu, pokles
alebo stratu pracovnej schopnosti, poskytujú zdravotnícke orgány a orgány sociálneho
zabezpečenia v spolupráci s družstevnými orgánmi starostlivosť, aby potrebnou liečbou,
prevedením na vhodnú prácu, úpravou pracovných podmienok a účelnou pracovnou rehabilitáciou
(
§ 106
) udržali si alebo získali pracovnú schopnosť, a tým si zabezpečili doterajšiu životnú
úroveň.
(2)
Pri dlhodobom poklese alebo strate pracovnej schopnosti sa družstevníci zabezpečujú
invalidným (čiastočným invalidným) dôchodkom.
Pokiaľ povaha zdravotného poškodenia a vek družstevníkov pripúšťajú zlepšenie ich
zdravotného stavu a obnovenie pracovnej schopnosti, priznáva sa invalidný (čiastočný
invalidný) dôchodok na čas trvania úplnej (čiastočnej) invalidity a vhodnou pracovnou
rehabilitáciou sa umožňuje, aby dôchodcovia znova získali pracovnú schopnosť, prípadne
mohli vhodne využiť zostávajúcu pracovnú schopnosť.
§ 51
Podmienky pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok
(1)
Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí členovi družstva, ktorý bol pracovne
činný po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok (
§ 52
) a v čase trvania sociálneho zabezpečenia alebo najneskôr do dvoch rokov po jeho
zániku sa stal úplne (čiastočne) invalidným.
(2)
Invalidný dôchodok však nepatrí členovi družstva, ktorý v čase vzniku úplnej invalidity
už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok, pokiaľ úplná invalidita nie je
následkom pracovného úrazu (
§ 53
).
(3)
Člen družstva je úplne invalidný, ak pre dlhododbý nepriaznivý zdravotný stav
a)
je neschopný vykonávať akkúkoľvek sústavnú pracovnú činnosť alebo výkon takej pracovnej
činnosti by vážne zhoršil jeho zdravotný stav alebo
b)
je síce schopný vykonávať sústavnú pracovnú činnosť, ale len celkom neprimeranú jeho
skorším schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania.
(4)
Člen družstva je čiastočne invalidný, ak jeho príjem z pracovnej činnosti podstatne
poklesol preto, že pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať
a)
doterajšiu alebo inú rovnako kvalifikovanú pracovnú činnosť len za zvlášť uľahčených
pracovných podmienok alebo
b)
len inú pracovnú činnosť menej kvalifikovanú.
§ 52
Doba pracovnej činnosti potrebná pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok
(1)
Doba pracovnej činnosti potrebná pre nárok na invalidný (čistočný invalidný) dôchodok
je u družstevníkov vo veku
do 20 rokov ..................... menej ako rok,
nad 20 rokov do 22 rokov ........... 1 rok,
nad 22 rokov do 24 rokov ........... 2 roky,
nad 24 rokov do 26 rokov ........... 3 roky,
nad 26 rokov do 28 rokov ........... 4 roky,
nad 28 rokov ............................. 5 rokov.
Doba pracovnej činnosti potrebná pre nárok družstevníka vo veku nad 28 rokov sa zisťuje
z posledných 10 rokov počítaných späť od vzniku úplnej (čiastočnej) invalidity.
(2)
Ak družstevník získal potrebnú dobu pracovnej činnosti v niektorom z vekových pásiem
uvedených v predchádzajúcom odseku a ak bol ďalej pracovne činný, považuje sa za získanú
doba pracovnej činnosti potrebná v najbližšie vyššom vekovom pásme.
(3)
Beh ohľadu na dĺžku doby pracovnej činnosti vznikne nárok na invalidný (čiastočný
invalidný) dôchodok,
a)
ak sa stane družstevník úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu alebo
b)
ak sa stane úplne (čiastočne) invalidnou vdova, ktorá pri vzniku úplnej (čiastočnej)
invalidity už nemá nárok na vdovský dôchodok, ak sa stala družstevníčkou najneskôr
do jedného roku po zániku nároku na vdovský dôchodok a pokračovala v pracovnej činnosti
v družstve až do dňa, keď sa stala úplne (čiastočne) invalidnou; toto ustanovenie
sa však nevzťahuje na vdovu, ktorej z dôvodu úplnej invalidity znova vznikne nárok
na vdovský dôchodok.
§ 53
Pracovný úraz
(1)
Pracovným úrazom je úraz, ktorý člen družstva utrpel pri pracovnej činnosti v družstve
alebo v pridruženej výrobe
*)
alebo v priamej súvislosti s takou pracovnou činnosťou. Rovnaké nároky ako pri pracovnom
úraze má aj člen družstva, ktorý utrpel úraz
a)
cestou do práce a späť, ak cestu podstatne neprerušil z príčin nesúvisiacich s pracovnou
činnosťou,
b)
pri práci na záhumienku,
c)
pri činnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám a pri odstraňovaní následkov
živelných pohrôm alebo pri záslužnej činnosti vykonávanej bez právneho záväzku v prospech
celku,
d)
pri výkone verejnej funkcie,
e)
pri niektorých osobitných druhoch činnosti, ktoré určia vykonávacie predpisy.
(2)
Pracovným úrazom sa kladú na roveň choroby z povolania, ktorými sa rozumejú choroby
uvedené v zozname chorôb z povolania platnom pre pracovníkov, ak vznikli za podmienok
určených v tomto zozname.
*)
§ 54
(1)
Základná výmera invalidného dôchodku člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia
je 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak člen družstva bol pracovne činný
predo dňom vzniku nároku na dôchodok najmenej 25 rokov alebo ak doba jeho pracovnej
činnosti s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov
u mužov a 57 rokov u žien je najmenej 25 rokov.
(2)
Základná výmera invalidného dôchodku uvedená v predchádzajúcom odseku patrí členovi
družstva tiež, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkove zabezpečený (poistený) ako
člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 20 rokov, alebo ak
doba jeho dôchodkového zabezpečenia (poistenia) ako člena družstva alebo ako jednotlivo
hospodáriaceho roľníka s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia
veku 60 rokov je najmenej 20 rokov. Do doby 20 rokov sa započítavajú náhradné doby
podľa
§ 40 ods. 1 písm. g) a h)
a členkám družstva aj doba pracovnej činnosti podľa
§ 39 ods. 1 č. 2
a náhradná doba starostlivosti o dieťa.
(3)
K základnej výmere sa pripočíta 1 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny od 26. roku
pracovnej činnosti za každý rok pracovnej činnosti a za každý rok pripočítanej doby,
ale len do výšky určenej v nasledujúcom odseku; pritom sa započítava len doba pracovnej
činnosti vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov.
(4)
Invalidný dôchodok je ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok najviac 60 % priemernej
mesačnej pracovnej odmeny.
(5)
Invalidný dôchodok vypočítaný podľa predchádzajúcich odsekov nesmie byť menej, ako
by bol dôchodok vypočítaný podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli
uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.
§ 55
(1)
Ak nesplňuje člen družstva s vyššou úrovňou hospodárenia podmienky uvedené v
§ 54 ods. 1
ani podmienky uvedené v
§ 54 ods. 2
, ale získal potrebnú dobu pre nárok na invalidný dôchodok, patrí mu invalidný dôchodok
vo výške 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny znížený za každý rok chýbajúci
do 25 (
§ 54 ods. 1
) alebo do 20 (
§ 54 ods. 2
) rokov o 2 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.
(2)
Ustanovenie
§ 54 ods. 5
platí obdobne.
§ 56
Výška čiastočného invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
Čiastočný invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia je polovica
invalidného dôchodku; pritom však neplatia ustanovenia o najnižšej výmere invalidného
dôchodku (
§ 58 ods. 2
a
4
).
(2)
Ustanovenie
§ 54 ods. 5
platí obdobne.
§ 57
Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku pri pracovnom úraze členov družstiev
s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
Invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorého úplná invaliddita
je následkom pracovného úrazu, je o 10 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny vyšší
ako invalidný dôchodok vypočítaný podľa
§ 54 a 55
.
(2)
Čiastočný invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorého
čiastočná invalidita je následkom pracovného úrazu, je polovica invalidného dôchodku,
ktorý by patril pri pracovnom úraze; pritom však neplatia ustanovenia o najnižšej
výmere invalidného dôchodku.
§ 58
Najvyššia a najnižšia výmera invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou
hospodárenia
(1)
Invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia spolu s akýmkoľvek
iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 1600
Kčs mesačne.
(2)
Invalidný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.
(3)
Invalidný dôchodok člena družstva staršieho ako 20 rokov je však najviac 90 % priemernej
mesačnej pracovnej odmeny neobmedzenej podľa
§ 42 ods. 3
.
(4)
Ak invalidný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu,
a)
môže sa invalidný dôchodok zvýšiť, pokiaľ pro dôchodcu nie je výhodnejšie ustanovenie
uvedené pod písmenom b), na sumu 550 Kčs mesačne. Ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok),
môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol
550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa
tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník
má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úrh tohto
dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku
spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich
o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov
(druha a družky). Invalidný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať
i nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny (odsek 3) aj členovi družstva staršiemu
ako 20 rokov;
b)
môže sa invalidný dôchodok, na ktorý nie je odkázaný žiaden rodinný príslušník dôchodcu,
zvýšiť až do výšky 645 Kčs mesačne, nie však nad 90 % uvedenej priemernej mesačnej
pracovnej odmeny.
Ustanovenie
§ 47 ods. 5
platí obdobne.
§ 59
Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku členov družstiev, ktoré neboli
uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
Základná výmera invalidného dôchodku členov družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo
s vyššou úrovňou hospodárenia, je rovnaká ako základná výmera starobného dôchodku
(
§ 48
).
(4)
Za každý rok pracovnej činnosti v družstve vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov,
pokiaľ sa započítava do doby potrebnej pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku,
sa k základnej výmere invalidného dôchodku pripočíta 1 % jej výšky, nie však celkove
viac ako 20 % základnej výmery dôchodku. Z náhradných dôb sa do doby pracovnej činnosti
pritom započítava len doba započítateľná podľa
§ 40 ods. 1 písm. c)
; zvýšenie presahujúce hranicu 20 % základnej výmery dôchodku patrí, len ak ide o
zvýšenie dôchodku za túto dobu.
(5)
Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku.
(6)
Ak vznikla invalidita (čiastočná invalidita) pracovným úrazom, zvyšuje sa invalidný
dôchodok o 50 Kčs a čiastočný invalidný dôchodok o 30 Kčs mesačne.
(5)
Ak invalidný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu a úprava podľa predchádzajúcich
odsekov nie je pre dôchodcu výhodnejšia, môže sa invalidný dôchodok zvýšiť na sumu
550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok
zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok
odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900
Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok),
môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku)
bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh
a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs
a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Ustanovenie
§ 47 ods. 5
platí obdobne.
§ 60
(1)
Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí odo dňa podania žiadosti aj družstevníkovi,
ktorý sa stal úplne (čiastočne) invalidným
a)
pred začatím pracovnej činnosti, ak bol pracovne činným po dobu potrebnú pre nárok
na dôchodok; však ide o družstevníka mladšieho ako 24 rokov, je potrebná doba pracovnej
činnosti aspoň dva roky;
b)
po začatí pracovnej činnosti, nebol pracovne činný po dobu potrebnú pre nárok na
dôchodok pred vznikom úplnej (čiastočnej) invalidity, bol však pracovne činný po potrebnú
dobu v posledných 10 rokoch pred podaním žiadosti.
(2)
Družstevníkovi, ktorý pre úplnú invaliditu vzniknutú v mladosti nemohol byť pracovne
činný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok a dosiahol vek 25 rokov,
môže sa priznať invalidný dôchodok až do výšky 400 Kčs mesačne.
(3)
Za čiastočne invalidného sa považuje aj družstevník, ktorému dlhodobý nepriaznivý
zdravotný stav značne sťažuje všeobecné životné podmienky, aj keď jeho príjem z pracovnej
činnosti podstatne nepoklesol; takému družstevníkovi sa môže priznať čiastočný invalidný
dôchodok.
§ 61
Výmera invalidného dôchodku pri zmene stupňa invalidity
(1)
Ak sa stal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku, základná výmera ktorého bola
určená podľa dôchodkového pásma, úplne invalidným v čase, keď bol členom družstva
s vyššou úrovňou hospodárenia, vymeria sa mu invalidný dôchodok podľa ustanovení platných
pre členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, len ak bol v takomto družstve
po vzniku čiastočnej invalidity pracovne činný (
§ 39
). Ak nebol takto pracovne činný, vymeria sa mu invalidný dôchodok podľa ustanovení
platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.
(2)
Ak sa stal požívateľ invalidného dôchodku, základná výmera ktorého bola určená podľa
dôchodkového pásma, čiastočne invalidným (
§ 51 ods. 4
) v čase, keď bol členom družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, vymeria sa mu čiastočný
invalidný dôchodok podľa ustanovení platných pre členov družstiev s vyššou úrovňou
hospodárenia, len ak bol v takomto družstve po vzniku invalidity pracovne činný. Ak
nebol takto pracovne činný, vymeria sa mu čiastočný invalidný dôchodok podľa ustanovení
platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.
§ 62
Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok rodinných príslušníkov
(1)
Rodinným príslušníkom družstevníka, ktorí sa stali úplne invalidnými (čiastočne invalidnými)
následkom pracovného úrazu (choroby z povolania) pri prevádzke družstevného poľnohospodárskeho
závodu alebo v súvislosti s ňou alebo pri práci na záhumienku a nie sú sami družstevníkmi,
môže sa poskytnúť invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok.
(2)
Rodinný príslušník družstevníka je úplne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný
stav je neschopný vykonávať akúkoľvek sústavnú zárobkovú činnosť alebo výkon takej
činnosti by vážne zhoršil jeho zdravotný stav. Rodinný príslušník družstevníka je
čiastočne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav došlo k podstatnému
poklesu jeho pracovnej schopnosti.
(3)
Výchovné k invalidnému (čiastočnému invalidnému) dôchodku rodinného príslušníka družstevníka
ani dôchodky pozostalých po rodinných príslušníkoch družstevníka sa neposkytujú.
(4)
Za rodinných príslušníkov sa považujú osoby uvedené v
§ 36
za podmienok v ňom určených.
§ 63
Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku
(1)
Invalidný dôchodok rodinného príslušníka družstevníka je 230 Kčs mesačne a môže sa
zvýšiť v prípadoch hodných zreteľa o 50 Kčs mesačne.
(2)
Čiastočný invalidný dôchodok rodinného príslušníka družstevníka je 138 Kčs mesačne
a môže sa zvýšiť v prípadoch hodných zreteľa o 30 Kčs mesačne.
§ 64
Všeobecné podmienky
(1)
Vdovský a sirotský dôchodok patria
a)
po družstevníkovi, ktorý bol pracovne činný po dobu potrebnú pre nárok na invalidný
alebo starobný dôchodok, ak neuplynulo od zániku sociálneho zabezpečenia družstevníka
do dňa smrti viac ako dva roky, alebo po družstevníkovi, ktorý zomrel následkom pracovného
úrazu (choroby z povolania);
b)
po požívateľovi starobného alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku.
(2)
Dieťaťu obojstranne osirelému patrí sirotský dôchodok, aj keď nikto z rodičov, prípadne
z osôb, na ktoré bolo dieťa prevažne výživou odkázané (
§ 68 ods. 2
), nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok.
§ 65
Vdovský dôchodok
(1)
Vdovský dôchodok patrí vdove po čas jedného roku od smrti manžela.
(2)
Po uplynutí tohto času patrí vdovský dôchodok, ak vdova splňuje niektorú z týchto
podmienok
a)
je úplne invalidná,
b)
stará sa aspoň o jedno dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok (
§ 68
),
c)
vychovala aspoň tri deti (
§ 68
),
d)
dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti,
e)
dosiahla vek 50 rokov.
(3)
Nárok na vdovský dôchodok vznikne znova, ak sa splní niektorá z podmienok uvedených
v predchádzajúcom odseku do dvoch rokov po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok.
(4)
Nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom; pri opätovnom ovdovení vznikne však nárok
na skorší vdovský dôchodok znova, ak by vdove patril, keby sa znovu nevydala, a ak
jej nepatrí nárok na vdovský dôchodok po poslednom manželovi.
(5)
Vdovský dôchodok patrí za podmienok uvedených v predchádzajúcich odsekoch aj rozvedenej
žene, ak bola v čase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, až do
skončenia času, do ktorého mal bývalý manžel povinnosť ho poskytovať; po tomto čase
môže sa vdovský dôchodok poskytovať len v prípadoch hodných zreteľa.
(6)
Nárok na vdovský dôchodok nepatrí, ak manželstvo bolo uzavreté po 60. roku veku družstevníka
(dôchodcu) a netrvalo aspoň dva roky; to však neplatí, ak sa narodilo z manželstva
alebo z predchádzajúceho spolužitia dieťa alebo ak smrť nastala následkom úrazu.
(7)
Ak vdova žije v spoločnej domácnosti s druhom, výplata vdovského dôchodku sa zastaví;
o zastavení výplaty rozhoduje okresný národný výbor. V prípadoch hodných zreteľa,
najmä ak ide o staršiu vdovu, môže okresný národný výbor povoliť ďalšiu výplatu vdovského
dôchodku alebo s prihliadnutím na príjmy vdovy a druha povoliť výplatu tohto dôchodku
v zníženej výmere. Ak bola výplata vdovského dôchodku zastavená alebo vdovský dôchodok
bol vyplácaný v zníženej výmere, výplata dôchodku sa obnoví v pôvodnej výške, ak druh
zomrie alebo dôjde k zrušeniu spolužitia a vdovský dôchodok by patril, keby vdova
nežila v spoločnej domácnosti s druhom.
(8)
Vdove, ktorá nežila s manželom dlhší čas pre jeho smrťou v spoločnej domácnosti a
ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, patrí vdovský dôchodok,
len ak bola v čase smrti manžela odkázaná na neho výživou.
§ 66
Výška vdovského dôchodku
(1)
Vdovský dôchodok je 60 % dôchodku
a)
starobného alebo invalidného, na ktorý by mal družstevník (pracujúci dôchodca) nárok
v čase smrti, podľa toho, ktorý z týchto dôchodkov je vyšší;
b)
starobného alebo invalidného, na ktorý bol nárok v čase smrti nepracujúci dôchodca.
(2)
Vdovský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol pracovne
činný, vymeriava sa z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného
invalidného dôchodku nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidný.
(3)
Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok
zomretého; ustanovenie o najnižšej výmere vzdovského dôchodku sumou 360 Kčs mesačne
neplatí pre vdovské dôchodky vdov po členoch družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá
s vyššou úrovňou hospodárenia.
(4)
Rozvedenej žene (
§ 65 ods. 5
) a vdove, ktorá nežila s manželom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti (
§ 65 ods. 8
), patrí vdovský dôchodok len do výšky príspevku na výživu, prípadne výživného, a
nesmie byť vyšší ako dôchodok zomretého; ustanovenie predchádzajúceho odseku o najnižšej
výmere vdovského dôchodku tu neplatí.
(5)
Ak je popri vdove, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, aj rozvedená žena, ktorá má
nárok na vdovský dôchodok, nesmie úhrn vdovských dôchodkov prevyšovať dôchodok zomretého;
pokiaľ by bol úhrn vyšší, znižujú sa tieto dôchodky pomerne.
(6)
Ak vdovský dôchodok je jediným zdrojom príjmu vdovy, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs
mesaačne; ak vdova má aj iný príjem (dôchodok), môže sa vdovský dôchodok zvýšiť tak,
aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je však
týmto iným príjmom starobný alebo invalidný dôchodok, možno zvýšiť len tento dôchodok
(
§ 47 ods.4
,
§ 48 ods. 3
,
§ 58 ods. 4
a
§ 59 ods. 5
). Ustanovenie
§ 47 ods. 5
platí obdobne.
§ 67
Súbeh vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti
(1)
Ak je vdova zárobkove činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn
vdovského dôchodku a hrubého príjmu zo zárobkovej činnosti prevyšuje mesačne sumu
1500 Kčs.
(2)
Vdovský dôcôhodok sa nekráti zárobkove činnej vdove
a)
po dobu jendého roka od smrti manžela,
b)
ak sa vdova stará aspoň o jedno dieťa (
§ 44 ods. 2
).
§ 68
Sirotský dôchodok
(1)
Sirotský dôchodok patrí dieťaťu (i osvojenému) zomretého družstevníka (dôchodcu).
(2)
Sirotský dôchodok patrí aj dieťaťu, ak zomrel družstevník (dôchodca), ktorý prevzal
dieťa do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, a dieťa bolo v čase jeho
smrti na neho prevažne odkázané výživou, ktorú dieťaťu nemôžu zo závažných príčin
zabezpečiť jeho rodičia.
(3)
Sirotský dôchodok patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Potom
patrí sirotský dôchodok najdlhšie do 26. roku veku, ak dieťa
a)
sa sústavne pripravuje na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom alebo
b)
pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sústavne sa pripravovať na budúce
povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok alebo
c)
pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavnú pracovnú
činnosť (zamestnanie) alebo výkon takej pracovnej činnosti (zamestnania) by vážne
zhoršil jeho zdravotný stav.
(4)
Po skončení povinnej školskej dochádzky sa sirotský ddôchodok nevypláca, ak má dieťa
vlastný hrubý mesačný príjem vyšší ako 600 Kčs.
(5)
Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa obnovuje zrušením osvojenia
alebo smrťou osvojiteľa, ak dieťa nemá po ňom nárok na sirotský dôchodok.
(6)
Výplata sirotského dôchodku môže sa zastaviť, ak uzavrie požívateľ sirotského dôchodku
manželstvo a ak je v rodine hrubý príjem na osobu vyšší ako 600 Kčs mesačne.
§ 69
Výška sirotského dôchodku
(1)
Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 30 % dôchodku
a)
starobného alebo invalidného, na ktorý by mal zomretý družstevník alebo pracujúci
dôchodca (
§ 68 ods. 1 a 2
) nárok v čase smrti, podľa toho, ktorý z týchto dôchodkov je vyšší;
b)
starobného alebo invalidného, na ktorý mal nárok v čase smrti nepracujúci dôchodca.
(2)
Sirotský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol pracovne
činný, vymeriava sa z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného
invalidného dôchodku nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidný.
(3)
Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 200 Kčs mesačne a najviac
450 Kčs mesačne.
(4)
Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je 450 Kčs mesačne. Ak je však tento
dôchodok jediným zdrojom príjmu dieťaťa, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak
dieťa má aj iný príjem (dôchodok), môže sa sirotský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn
tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ustanovenie
§ 47 ods. 5
platí obdobne.
(5)
Ak ide o viac detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší ako pomerný
diel pripadajúci na jedno dieťa z úhrnu výchovného patriaceho k invalidnému dôchodku
(
§ 73 ods. 2
).
§ 70
Dôchodok manželky
(1)
Manželke člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý získal dobu pracovnej
činnosti potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok, môže sa
priznať dôchodok manželky, ak nie je zárobkove činná, ani nemá nárok na iný dôchodok
a
a)
dosiahla vek 65 rokov alebo
b)
je úplne invalidná.
(2)
Dôchodok manželky sa môže priznať za rovnakých podmienok aj manželke požívateľa starobného
alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku.
(3)
Dôchodok manželky sa poskytuje vo výške 100 až 300 Kčs mesačne podľa sociálnych pomerov
rodiny.
(4)
Dôchodok manželky sa neposkytuje manželkám členov družstiev, ktoré neboli uznané
za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.
§ 71
Osobný dôchodok
(1)
Zvlášť zaslúžitým družstevníkom v odbore hospodárstva, vedy, kultúry a obrany vlasti,
v odbore správy a v iných úsekoch verejnej činnosti alebo pozostalým po nich môže
sa priznať osobný dôchodok. Vláda ustanoví podrobnosti.
(2)
Osobný dôchodok nahradzuje iné dôchodky podľa tohto zákona alebo iných predpisov.
§ 72
Sociálny dôchodok
Pre poskytovanie sociálneho dôchodku platia ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení.
*)
§ 73
Výchovné k dôchodkom
(1)
Výchovné patrí na každé dieťa (
§ 68
) požívateľa starobného, invalidného (čiastočného invalidného), osobného a sociálneho
dôchodku.
(2)
Výchovné mesačne je
na 1 dieťa Kčs
na 2 deti Kčs
na 3 deti Kčs
na 4 deti Kčs
k invalidnému k dôchodku
140
330
680
1030
inému
90
330
680
1030
a zvyšuje sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.
(3)
Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia
invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostliivosť, poskytuje sa k výchovnému naň príplatok
vo výške 150 Kčs mesačne; pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto
deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.
(4)
Vdovský dôchodok sa vdove zárobkove činnej nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo
o vdovu po účastníkovi odboja.
(5)
Ak vdova po účastníkovi odboja nemá nárok na vdovský dôchodok, používa však starobný
alebo invalidný dôchodok, patrí tento dôchodok najmenej vo výške 560 Kčs mesačne.
§ 74
Zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť
Ak je dôchodca trvale tak bezvládny, že potrebuje ošetrenie a obsluhu inou osobou,
môže sa mu dôchodok zvýšiť o 100 až 400 Kčs mesačne so zreteľom na stupeň jeho bezvládnosti
a jeho sociálne, rodinné a majetkové pomery; obdobne možno zvýšiť pre bezvládnosť
dieťaťa od siedmeho roku jeho veku sirotský dôchodok a výchovné.
§ 74a
Úvodné ustanovenie
Pre dôchodkové zabezpečenie účastníkov odboja a pozostalých po nich platia ustanovenia
tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.
§ 74b
Skupiny účastníkov odboja
(1) Účastníci odboja, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené zákonom
č. 255/1946 Zb.
o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch
národného odboja za oslobodenie alebo zákonom č. 462/1919 Zb. o prepožičiavaní miest
legionárom v znení zákona č. 196/1946 Zb., sa pre účely dôchodkového zabezpečenia
zaraďujú do týchto štyroch skupín
1.
do I. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,
a)
ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky, ak v tejto dobe aspoň šesť mesiacov
- vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo
- boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie,
b)
ktorí aspoň dva roky vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch,
c)
ktorí boli výkonnými letcami alebo parašutistami zhodenými alebo vysadenými v tyle
nepriateľa,
d)
ktorí zomreli v boji alebo v čase väznenia z dôvodov fašistickej perzekúcie, alebo
sa za uvedených okolností stali úplne (čiastočne) invalidnými, pokiaľ invalidita trvá
v čase vzniku nároku na dôchodok, alebo
e)
ktorých odbojová činnosť trvala nepretržite od roku 1939 do oslobodenia;
2.
do II. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,
a)
ktorých odbojová činnosť trvala aspoň dva roky, ak v tejto dobe aspoň tri mesiace
- vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo
- boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie,
b)
ktorí aspoň šesť mesiacov vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo
c)
ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky,
pokiaľ nespĺňajú podmienky pre zaradenie do I. skupiny;
3.
do III. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,
a)
ktorí boli príslušníkmi ozbrojených útvarov alebo boli väznení z dôvodov fašistickej
perzekúcie, alebo
b)
ktorých odbojová činnosť trvala aspoň rok,
pokiaľ nespĺňajú podmienky pre zaradenie do I. alebo II. skupiny;
4.
do IV. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,
a)
ktorých odbojová činnosť trvala po dobu kratšiu ako jeden rok alebo
b)
ktorí boli účastníkmi povstania v máji 1945,
*)
pokiaľ nespĺňajú podmienky pre zaradenie do I., II. alebo III. skupiny.
(2)
Účastníci protivojnových vzbúr za prvej svetovej vojny sa zaraďujú do IV. skupiny
účastníkov odboja.
§ 74c
Priemerná mesačná pracovná odmena
Ak účastník odboja zmenil pre zdravotné poškodenie, ktoré utrpel v súvislosti s odbojovou
činnosťou, svoju doterajšiu pracovnú činnosť (zamestnanie), zisťuje sa jeho priemerná
mesačná pracovná odmena pre výpočet dôchodku, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, z
pracovnej odmeny (zárobku), ktorú dosahujú rovnako kvalifikovaní zdraví družstevníci
(pracovníci) v povolaní, ktoré účastník odboja predtým vykonával.
§ 74ch
Výška sirotského dôchodku
(1)
Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je najmenej
400 Kčs mesačne.
(2)
Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je 700 Kčs
mesačne.
§ 74d
Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok
(1)
Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníkom odboja I. a II. skupiny sa
určí tak, že
a)
ak ide o starobný dôchodok podľa
§ 44 ods. 1
, sa od veku 60 rokov u muža a veku 55 rokov u ženy odpočíta jeden rok za každý začatý
rok odbojovej činnosti; potrebný vek je však najmenej 55 rokov u muža a 50 rokov u
ženy, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov u muža a 52 rokov
u ženy, ak ide o účastníka odboja II. skupiny,
b)
ak ide o starobný dôchodok podľa
§ 44 ods. 3
, sa od veku 60 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný
vek však je najmenej 55 rokov, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57
rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny,
c)
ak ide o starobný dôchodok podľa
§ 44 ods. 4
, sa od veku 65 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný
vek je však najmenej 60 rokov, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 62
rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.
(2)
Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý
bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je
a)
ak ide o starobný dôchodok podľa
§ 44 ods. 1
, 59 rokov u muža a 54 rokov u ženy,
b)
ak ide o starobný dôchodok podľa
§ 44 ods. 3
, 59 rokov,
c)
ak ide o starobný dôchodok podľa
§ 44 ods. 4
, 64 rokov.
(3)
Vek potrebný pre nárok účastníčky odboja na starobný dôchodok podľa
§ 44 ods. 1
je 55 rokov, pokiaľ ustanovenie odseku 1 nie je pre ňu výhodnejšie.
(4)
Ak sú iné ustanovenia zákona o veku potrebnom pre nárok na starobný dôchodok výhodnejšie,
platia tieto iné ustanovenia.
§ 74e
Výška starobného a invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
Základná výmera starobného a invalidného dôchodku (
§ 54 ods. 1 a 2
) člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia je, ak ide o účastníka odboja
skupiny
I.
60 %
II.
55 %
III. a IV.
50 %
priemernej mesačnej pracovnej odmeny.
(2)
Ustanovenia
§ 45 ods. 2
a
§ 54 ods. 3
platia s tým, že percentné zvýšenie základnej výmery za každý rok pracovnej činnosti
patrí účastníkom odboja I. a II. skupiny od 21. roku pracovnej činnosti, a pokiaľ
ide o hranicu, do ktorej patrí zvýšenie, platí nasledujúci odsek 4.
(3)
Za každý začatý rok odbojovej činnosti zvyšuje sa starobný a invalidný dôchodok (
§ 54 ods. 1 a 2
a
§ 55
) účastníka odboja
skupiny
mesačne o Kčs
I.
120
II. a III.
100
IV.
80
(4)
Starobný a invalidný dôchodok ku dňu vzniku nároku na dôchodok je
a)
najviac 70 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak ide o účastníka odboja II.
skupiny,
b)
najviac 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak ide o účastníka odboja III.
a IV. skupiny,
pokiaľ iné ustanovenia tohto zákona nie sú pre neho výhodnejšie; ak ide o účastníka
odboja I. skupiny, výška dôchodku nie je takto obmedzená.
(5)
Zvýšenie prevyšujúce hranicu 70 %, prípadne 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny,
uvedenú v predchádzajúcom odseku a v
§ 45 ods. 3
a
§ 54 ods. 4
, patrí, len ak ide o zvýšenie dôchodku podľa odseku 3.
(6)
Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok člena družstva, ktorý je účastníkom odboja
a ktorého invalidita (čiastočná invalidita) vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou,
posudzuje sa podľa ustanovení o invalidnom (čiastočnom invalidnom) dôchodku pri pracovnom
úraze (
§ 57
); ustanovenie
§ 51 ods. 1
tu neplatí. Ustanovenie
§ 75 ods. 3
platí obdobne.
§ 74f
Výška starobného a invalidného dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá
s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
Starobný a invalidný dôchodok členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s
vyššou úrovňou hospodárenia, sa zvyšuje, ak ide o účastníka odboja, o sumy uvedené
v
§ 74e ods. 3
spôsobom a za podmienok ustanovených v tom istom ustanovení.
(2)
Ustanovenie
§ 74e ods. 6
platí obdobne.
§ 74g
Najvyššia a najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku
(1)
Starobný a invalidný dôchodok účastníka odboja spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom
z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 2500 Kčs mesačne.
(2)
Starobný a invalidný dôchodok je najmenej, ak ide o účastníka odboja
skupiny
mesačne o Kčs
I.
1400
II.
1200
III.
1000
IV.
800
(3)
Najnižšia výmera čiastočného invalidného dôchodku je polovica najnižšej výmery invalidného
dôchodku.
(4)
Starobný a invalidný dôchodok je najviac 100 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny
neobmedzenej podľa
§ 42 ods. 3
; to však neplatí, ak ide o starobný alebo invalidný dôchodok patriaci v najnižšej
výmere (odsek 2) alebo o starobný alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov
platných pred 1. aprílom 1962.
§ 74h
Vdovský dôchodok, starobný a invalidný dôchodok vdovy
(1)
Vdove po účastníkovi odboja patrí vdovský dôchodok, ak sa splní niektorá z podmienok
ustanovených v
§ 65 ods. 2
pre nárok na vdovský dôchodok i po uplynutí dvoch rokov po zániku skoršieho nároku
na vdovský dôchodok.
(2)
Vdovský dôchodok vdovy po účastníkovi odboja je najmenej 560 Kčs mesačne.
(3)
Vdovský dôchodok účastníčky odboja, ktorá nemá iný dôchodok ani príjem zo zamestnania
alebo z inej zárobkovej činnosti, vymeria sa najmenej sumou uvedenou v
§ 74g ods. 2
podľa toho, do ktorej skupiny účastníkov odboja je vdova zaradená.
(4)
Vdovský dôchodok sa vdove zárobkove činnej nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo
o vdovu po účastníkovi odboja.
(5)
Ak vdova po účastníkovi odboja nemá nárok na vdovský dôchodok, požíva však starobný
alebo invalidný dôchodok, patrí tento dôchodok najmenej vo výške 560 Kčs mesačne.
§ 74i
Výška dôchodkov rodičov
Ak sa poskytuje rodičom účastníka odboja, ktorý v súvislosti s odbojovou činnosťou
padol, bol popravený alebo zomrel vo väzení, dôchodok rodičov, starobný, invalidný,
vdovský alebo sociálny dôchodock, patrí tento dôchodok najmenej vo výške 600 Kčs mesačne,
ak ide o jednotlivca, a 900 Kčs mesačne, ak ide o manželskú dvojicu.
§ 74j
Vyňatie z osobitnej dane z dôchodku
Dôchodky poskytované v najnižšej výmere podľa tejto časti zákona ani dôchodky z nich
vymerané nepodliehajú osobitnej dani z dôchodku.
§ 75
(1)
Družstevníkom vykonávajúcim službu v ozbrojených silách, ktorí nie sú vojakmi z povolania
a stali sa úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých
pri výkone služby v ozbrojených silách alebo v priamej súvislosti s ním, patrí invalidný
(čiastočný invalidný) dôchodok vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom
úraze a podľa ustanovení o tomto dôchodku.
(2)
Družstevníkom, uvedeným v predchádzajúcom odseku, ktorí sa stali v čase, keď vykonávali
službu v ozbrojených silách, úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia
vzniknutých za iných okolností, než je uvedené v predchádzajúcom odseku, patrí invalidný
(čiastočný invalidný) dôchodok podľa ustanovení o tomto dôchodku.
(3)
Dôchodky sa vymeriavajú podľa ustanovení platných pre členov družstiev s vyššou úrovňou
hospodárenia zo sumy 1000 Kčs mesačne; ak bol člen družstva bezprostredne pred nástupom
služby v ozbrojených silách dôchodkovo zabezpečený podľa tohto zákona, vymeriava sa
dôchodok z priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak je to pre neho výhodnejšie.
§ 76
(1)
Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje
pri pracovnom úraze a podľa ustanovení o tomto dôchodku aj družstevníkom povolaným
na osobné úkony podľa predpisov o brane Československej socialistickej republiky,
účastníkom civilnej obrany, účastníkom prípravy na obranu Československej socialistickej
republiky,
*)
, pomocníkom Pohraničnej stráže a členom Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti, ak
sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý vznikol pri plnení ich
úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
(2)
Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí podľa ustanovení o tomto dôchodku
aj
a)
družstevníkom uvedeným v odseku 1, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom
úrazu, ktorý vznikol v čase plnenia ich úloh bez priamej súvislosti s týmto plnením;
b)
družstevníkom, ktorí nevykonávajú službu v ozbrojených silách, ak sa stali úplne
(čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý bol bez ich zavinenia spôsobený bojovým
prostriedkom.
(3)
Ustanovenie
§ 75 ods. 3
platí obdobne.
§ 77
(1)
Invalidný dôchodok podľa
§ 75 ods. 1
a
§ 76 ods. 1
sa vymeriava vo výške 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, pričom sa použije
ustanovenie
§ 57 ods. 1
; invalidný dôchodok je najmenej 650 Kčs mesačne a čiastočný invalidný dôchodok najmenej
450 Kčs mesačne.
(2)
Pozostalým po družstevníkoch, ktorí zomreli následkom poškodenia zdravia utrpeného
spôsobom uvedeným v
§ 75 a 76
alebo boli užívateľmi dôchodkov podľa týchto ustanovení, patria dôchodky pozostalých.
§ 78
(1)
Členovia rodiny družstevníka vykonávajúceho službu v ozbrojených silách (ďalej len
„vojak“) majú nárok na zaopatrovací príspevok, pokiaľ vojak nevykonával popri pracovnej
činnosti v družstve aj zamestnanie v pracovnom pomere
**)
alebo pokiaľ nie je zabezpečený podľa ustanovení
druhého dielu tejto hlavy zákona
.
(2)
Zaopatrovací príspevok sa poskytuje aj niektorým iným osobám, ktoré výživou závisia
od vojaka.
§ 79
(1)
Nárok na zaopatrovací príspevok majú
a)
nezaopatrené deti (
§ 44 ods. 2
) vojaka;
b)
manželka vojaka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti a stará sa o nezaopatrené
dieťa vo veku do troch rokov alebo je úplne invalidná alebo nemôže byť zárobkove činná
z iných vážnych dôvodov;
c)
manželka vojaka, ktorá s ním nežije v spoločnej domácnosti, rozvedená manželka a
matka dieťaťa vojaka, ktorá nie je za neho vydatá, ak im súd priznal voči nemu výživné,
prípadne príspevok na výživu;
d)
družka vojaka, ktorá s ním žila do dňa jeho nastúpenia služby v ozbrojených silách
aspoň tri mesiace v spoločnej domácnosti, naďalej v nej zotrváva a stará sa v nej
o nezaopatrené dieťa vojaka vo veku do troch rokov alebo je úplne invalidná alebo
nemôže byť zárobkovo činná z iných vážnych dôvodov;
e)
plnoletá príbuzná vojaka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, vedie mu túto
domácnosť a stará sa v nej o jeho nezaopatrené dieťa vo veku do troch rokov;
f)
manžel, manželka ktorého nastúpila službu v ozbrojených silách, ak je úplne invalidný
a odkázaný výživou na príjem manželky.
(2)
Vykonávacie predpisy ustanovia,
a)
ktorým iným osobám výživou závislým od vojaka môže sa poskytovať zaopatrovací príspevok
a v akej výške;
b)
za akých podmienok a v akej výške sa môže vojakovi poskytovať príspevok na úhradu
za užívanie bytu.
§ 80
(1)
Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa je 170 Kčs mesačne.
(2)
Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa kráti o sumu, o ktorú čistý príjem
dieťaťa prevyšuje sumu 500 Kčs mesačne.
(3)
Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa poskytuje popri prídavkoch na deti,
popri výchovnom i popri sirotskom dôchodku.
§ 81
(1)
Zaopatrovací príspevok pre manželku, družku vojaka, jeho plnoletú príbuznú a manžela
vojačky je 500 Kčs mesačne.
(2)
Manželke, ktorá nežije s vojakom v spoločnej domácnosti, rozvedenej manželke a matke
dieťaťa vojaka, ktorá nie je za neho vydatá, poskytuje sa zaopatrovací príspevok vo
výške výživného, prípadne príspevku na výživu priznaného súdom, najviac však vo výške
500 Kčs mesačne.
(3)
Ak má manželka, plnoletá príbuzná, družka vojaka alebo manžel vojačky iný príjem
zo zárobkovej činnosti a nestará sa o dieťa (
§ 44 ods. 2
), kráti sa zaopatrovací príspevok o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku
a hrubého príjmu prevyšuje mesačne sumu 1500 Kčs.
§ 82
Úhrn zaopatrovacích príspevkov nesme presahovať 80 % priemeru príjmov z pracovnej
činnosti vojaka za posledných 12 kalendárnych mesiacov predo dňom nastúpenia služby
v ozbrojených silách. Ak by presahoval úhrn zaopatrovacích príspevkov túto výšku,
poskytuje sa manželke zaopatrovací príspevok v plnej výške, najviac však vo výške
80 % priemeru príjmov z pracovnej činnosti vojaka. Ak je najvyššia výmera vyčerpaná
zaopatrovacím príspevkom pre manželku, nemožno tento príspevok poskytnúť ďalším osobám;
inak sa zaopatrovací príspevok každej z týchto ďalších osôb znižuje o rovnakú sumu.
§ 83
(1)
Družstevníkom sa poskytuje zaopatrovací príspevok v čase výkonu vojenského cvičenia
alebo inej obdobnej služby v ozbrojených silách, s výnimkou vojenskej základnej a
náhradnej služby, ak ich sociálne zabezpečenie trvalo (
§ 4
) bezprostredne pred nástupom vojenského cvičenia aspoň tri mesiace; splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak sa nemohla splniť z dôvodu všeobecného záujmu alebo z
iných vážnych dôvodov.
(2)
Zaopatrovací príspevok je za každý mesiac vojenského cvičenia
a)
50 % priemernej pracovnej odmeny družstevníka, ak tu nie je žiadna z osôb uvedených
v
§ 84
,
b)
65 % priemernej pracovnej odmeny družstevníka, ak je tu jedna z uvedených osôb,
c)
90 % priemernej pracovnej odmeny družstevníka, ak sú tu dve z uvedených osôb,
d)
95 % priemernej pracovnej odmeny družstevníka, ak sú tu aspoň tri z uvedených osôb.
(3)
Za časť kalenddárneho mesiaca, po ktorú družstevník vykonával vojenské cvičenie,
patrí pomerný diel zaopatrovacieho príspevku.
(4)
Zaopatrovací príspevok sa znížuje o sumu, ktorú je družstvo povinné poskytovať podľa
svojich stanov rodine družstevníka po čas jeho vojenského cvičenia; pritom sa neprizerá
na prídavky na deti.
(5)
Priemernou pracovnou odmenou družstevníka sa rozumie dvanástina príjmov z pracovnej
činnosti za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred nástupom vojenského cvičenia;
do tejto doby sa nezapočítavajú doby uznanej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo
úraz. Príjmom z pracovnej činnosti sa rozumerjú príjmy, z ktorých sa vypočítava priemerná
mesačná pracovná odmena.
*)
Ak bol družstevník pred nástupom vojenského cvičenia odmeňovaný podľa pracovných
jednotiek po čas kratší ako 12 kalendárnych mesiacov, považujú sa za jeho príjem z
pracovnej činnosti za tento čas odmeny v plánovanej výške pripadajúce na pracovné
jednotky, ktoré v tomto čase odpracoval.
§ 84
Pri vymeriavaní zaopatrovacieho príspevku podľa
§ 83 ods. 2
sa prizerá na tieto osoby
a)
na manželku, maloleté deti a vnukov, ak žijú s družstevníkom trvale v spoločnej domácnosti,
b)
na iné osoby, ktoré nemajú vlasntý príjem prevyšujúci sumu 200 Kčs mesačne, ak žijú
v spoločnej domácnosti s družstevníkom alebo ak síce v spoločnej domácnosti s družstevníkom
nežijú, ale družstevník im pravidelne prispieval na výživu pred nástupom služby v
ozbrojených silách najmenej sumou 100 Kčs mesaačne.
§ 85
(1)
Nárok na zaopatrovací príspevok patrí od prvého dňa služby v ozbrojených silách.
Ak sa splnia podmienky pre nárok na zaopatrovací príspevok (napr. uzavretie manželstva,
narodenie dieťaťa) až po nástupe služby v ozbrojených silách, vzniká nárok odo dňa,
keď sa tak stalo.
(2)
Nárok na zaopatrovací príspevok zaniká dňom, ktorým pominula niektorá z podmienok
pre nárok. Ak sa však skončí služba v ozbrojených silách alebo ak pominie niektorá
z podmienok pre nárok až po 25. dni v mesiaci, zaniká nárok na zaopatrovací príspevok
až posledným dňom toho istého kalendárneho mesiaca.
§ 86
(1)
Ak je oprávnený umiestnený v liečebnom ústave po čas dlhší ako dva mesiace, vypláca
sa začínajúc tretím mesiacom polovica zaopatrovacieho príspevku.
(2)
Zaopatrovací príspevok na nevypláca, ak je oprávnený dlhšie ako jeden mesiac
a)
v cudzine,
b)
v ochrannej výchove,
c)
vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe; ak bol oprávnený prepustený z väzby
bez toho, že by bol odsúdený, vyplatí sa mu zaopatrovací príspevok spätne za celý
čas väzby.
§ 87
Vláda môže ustanoviť osobitnú úpravu zaopatrovacieho príspevku pre čas brannej pohotovosti
štátu.
§ 88
(1)
Rozsah, podmienky a výška nárokov zo sociálneho zabezpečenia učňov, ktorí sú v učebnom
pomere k družstvu, spravujú sa predpismi platnými pre ostatných učňov.
(2)
Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny učňa, podľa ktorej sa určuje
výška peňažných dávok zabezpečenia v chorobe a peňažnej pomoci v materstve, je peňažná
odmena patriaca podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov,
*)
ktorí sú v učebnom pomere k družstvu; ak vznikla pracovná neschopnosť v čase, keď
sa skončilo prípravné obdobie učňa, je základom zárobok dosiahnutý v období odborného
rozvoja.
§ 89
(1)
Dôchodcovi, jeho manželke a deťom, ako aj ďalším osobám prevažne odkázaným výživou
na dôchodcu, o ktorých to ustanovujú vykonávacie predpisy, poskytuje sa liečebno-preventívna
starostlivosť, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné za podmienok a v rozsahu ako
družstevníkom; môže sa im poskytnúť aj kúpeľná starostlivosť a príspevok na detskú
rekreáciu.
(2)
Liečebno-preventívnu starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia; kúpeľnú starostlivosť
poskytujú na účet socilneho zabezpečenia.
(3)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú
a)
na dôchodcov, ktorí sú zabezpečení v chorobe alebo v materstve podľa iných predpisov,
**)
b)
na manželku dôchodcu, jeho deti a osoby prvažne odkázané výživou na dôchodcu, pokiaľ
sú samy zabezpečené v chorobe alebo v materstve podľa iných predpisov,
**)
c)
na osoby, ktoré sa trvale zdržujú mimo územia Československej socialistickej republiky.
§ 90
Povinnosti oprávnených osôb
(1)
Ak bol príjemca dávky alebo iný oprávnený vyzvaný, aby osvedčil okolnosti rozhodné
pre výplatu dávky alebo jej výšku, je povinný výzve vyhovieť; ak tak neurobí v určenej
lehota, môže sa výplata dávky zastaviť, ak oprávnený bol vo výzve upozornený na tieto
následky.
(2)
Príjemca dávky alebo iný oprávnený je povinný ohlásiť do 8 dní zmeny v skutočnostiach
rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu. Ak neohlási požívateľ
starobného dôchodku opätovné začatie pracovnej činnosti v družstve alebo inej zárobkovej
činnosti, nemá nárok na zvýšenie dôchodku za čas, po ktorý nesplnil ohlasovaciu povinnosť;
tým nie je dotknutá jeho povinnosť vrátiť dávky prijaté neprávom (
§ 91 ods. 2
).
(3)
Výplata dávky podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom môže byť zastavená, ak sa
občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí lekárskemu vyšetreniu napriek
tomu, že bol upozornený na možné zastavenie výplaty dávky.
§ 91
Zmeny dávky a jej vrátenie
(1)
Ak zanikne nárok na dávku alebo ak sa zistí dodatočne, že dávka bola priznaná neprávom
alebo v nesprávnej výške, alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre výšku dávky
alebo jej výplaty dávky sa vykoná odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobne,
za ktoré bola už vyplatená. Zvýšenie dávky nesprávne vymeranej sa vykoná odo dňa,
od ktorého zvýšenie patrí, najviac však za tri roky spätne, a na doplatku sa vyplatí
celkove najviac suma 12 000 Kčs.
(2)
Príjemca dávky, ktorý vedome spôsobil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej
výške, je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej
výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo
nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi
alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti
vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o zmene alebo odňatí
dávke zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa schvaľuje okresný
národný výbor. Sumy neprávom prijaté môžu sa zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr
priznanej dávky alebo z pracovnej odmeny oprávneného; pritom platia obdobne predpisy
o sumách, ktoré nemožno postihnúť pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.
*)
§ 92
Obmedzenie výplaty dávok
(1)
Starobný dôchodok sa nevypláca po čas, po ktorý sa oprávnenému poskytuje nemocenské,
pokiaľ vláda neustanoví výnimky. Ak však družstevníkovi patrí výplata starobného dôchodku
pri ďalšej pracovnej činnosti v družstve, vypláca sa starobný dôchodok, aj keď sa
oprávnenému vypláca nemocenské. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa nevypláca
po čas výplaty nemoceského priznaného na podklade zabezpečenia v chorobe z času pred
vznikom nároku na dôchodok. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa
§ 75
sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonávania ktorej
došlo k poškodeniu zdravia.
(2)
Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestnený v psychiatrickej
liečebni po čas dlhší ako dva mesiace, dôchodok sa začínajúc tretím mesiacom nevypláca;
ak má dôchodca len povinnosť poskytovať výživné, prípadne príspevok na výživu, priznané
súdom, vypláca sa časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu tohto výživného (príspevku).
Dôchodcovi alebo jeho opatrovníkovi sa vypláca časť dôchodku, ktorá je potrebná na
úhradu iných záväzkov a osobných potrieb dôchodcu. Po návrate z psychiatrickej liečebne
sa doplatí dôchodcovi dôchodok spätne za posledné dva mesiace.
(3)
Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestnený v inom
liečebnom ústave než v psychiatrickej liečebni po čas dlhší ako dva mesiace, vypláca
sa začínajúc tretím mesiacom polovica dôchodku, najviac však 500 Kčs mesačne. Vyššia
suma sa vypláca, len ak to vyžaduje úhrada záväzkov a osobných potrieb dôchodcu.
(4)
Ak sa družstevníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý požíva iný ako čiastočný
invalidný dôchodok a neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, poskytuje po dobu prípravy
na pracovnú činnosť (povolanie) bezplatné ubytovanie a stravovanie, vypláca sa mu
po čas tejto prípravy polovica dôchodku, najviac však 500 Kčs mesačne. Vyššia suma
sa vypláca, len ak to vyžaduje úhrada záväzkov a osobných potrieb dôchodcu.
§ 93
Výplata dávok inej osobe
(1)
Keby sa výplatou dávky oprávnenému zrejme nedosiahol účel, ktorému má dávka slúžiť,
alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je povinný vyživovať, miestny národný
výbor jeho bydliska na návrh manžela alebo opatrovníka detí alebo z vlastného podnetu
určí občana, ktorému sa má dávka vyplácať namiesto oprávnenému; príjemca dávky je
povinný použiť ju len na prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať.
Miestny národný výbor sleduje a dozerá, či príjemca dávky túto povinnosť plní.
(2)
Po čas, po ktorý dôchodca odpykáva trest odňatia slobody dlhší ako jeden mesiac alebo
je vo väzbe, dôchodok sa nevypláca. Ak bol dôchodca odsúdený na trest odňatia slobody
neprevyšujúci tri mesiace, vyplatí sa mu dôchodok spätne za jeden mesiac; ak bol prepustený
z väzby bez toho, že by bol odsúdený, vyplatí sa mu dôchodok spätne za celý čas väzby.
Manželke a deťom dôchodcu sa vypláca časť dôchodku, ktorú treba na úhradu jeho záväzkov
a osobných potrieb členov jeho rodiny; výchovné sa však vypláca neobmedzene. Ak sa
vyplácala manželke a deťom časť dôchodku a ak sa dôchodcovi dopláca dôchodok spätne,
vyplatí sa mu len rozdiel.
§ 94
Súbeh nárokov na dôchodky
(1)
Ak sú splnené podmienky pre nárok na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok
alebo podmienky pre nárok na dva dôchodky toho istého druhu z akéhokoľvek sociálneho
zabezpečenia (poistenia), patrí len dôchodok vyšší, pokiaľ sa neustanovuje inak v
§ 51 ods. 2
.
(2)
Ak sú splnené podmienky pre nárok na starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný)
dôchodok a na vdovský alebo sirotský dôchodok alebo na vdovský a sirotský dôchodok,
patrí dôchodok vyšší a z ostatných dôchodkov po jednej polovici.
(3)
Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny rovnako vysoký alebo vyšší
dôchodok zo sociálneho zabezpečenia (poistenia), zastaví sa výplata dôchodku z československého
sociálneho zabezpečenia (poistenia); ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný
z cudziny, vypláca sa znížený o sumu rovnajúcu sa dôchodku vyplácanému z cudziny.
To platí aj pre súbeh dvoch vdovských alebo sirotských dôchodkov a pre súbeh vdovského
dôchodku so sirotským. Ak však pri súbehu dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia
s dôchodkom vyplácaným z cudziny je len jeden z týchto dôchodkov dôchodkom vdovským
alebo sirotským a dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia je nižší, zníži
sa dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia na polovicu; ak je tento dôchodok
vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o polovicu sumy rovnajúcej
sa dôchodku vyplácanému z cudziny. V prípadoch hodných zreteľa môže Ministerstvo práce
a sociálnych vecí
*)
povoliť výnimky. Predchádzajúce ustanovenia tohto odseku platia, len ak neustanovuje
inak medzištátny dohovor.
§ 95
Prechod nároku pri úmrtí oprávneného
(1)
Ak zomrel oprávnený po uplatnení nároku na dávku, vstupujú do ďalšieho konania o
dávke a nadobúdajú nárok na sumy zročné odo dňa smrti oprávneného postupne manželka
(manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti.
Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský
dôchodok.
(2)
Ak ide o dávky, priznané pred smrťou oprávneného, vyplatia sa zročné sumy, ktoré
neboli vyplatené do dňa smrti, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok určených
v predchádzajúcom odseku.
(3)
Nároky prechádzajúce na pozostalých podľa predchádzajúcich odsekov nie sú súčasťou
dedičstva.
§ 96
Výplata dôchodku pri ďalšej pracovnej činnosti
(1)
Vláda môže ustanoviť,
1.
za akých podmienok a v akej výške sa poskytuje
a)
starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov pri pracovnej
činnosti v družstve s vyššou úrovňou hospodárenia a pri zamestnaní,
b)
starobný dôchodok z dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriacich roľníkov alebo
iných samostatne hospodáriacich osôb pri zamestnaní alebo pri pracovnej činnosti v
družstve,
c)
starobný dôchodok a bez ohľadu na výšku zárobku vdovský a sirotský dôchodok z dôchodkového
zabezpečenia družstevných roľníkov a z dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriacich
roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb pri kampaňovej, sezónnej alebo inej
krátkodobej pracovnej činnosti v družstve alebo v zamestnaní;
2.
že sa poskytuje časť starobného dôchodku, aby sa umožnil postupný prechod do starobného
dôchodku družstevníkom, ktorí sú pracovne činní v družstve s vyššou úrovňou hospodárenia
po vzniku nároku na tento dôchodok, ak sa vekom znenila ich pracovná schopnosť tak,
že ich zárobok poklesol v dôsledku zmenšeného pracovného úväzku.
(2)
Vláda môže tiež ustanoviť, pri akej inej zárobkovej činnosti sa neposkytuje starobný
dôchodok.
§ 97
Výplata dávok
(1)
Dôchodky sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor. Dôchodky a ostatné dávky sa vyplácajú
dopredu v mesačných lehotách.
(2)
Dávky skrátené pre súbeh s iným príjmom môžu sa vyplácať preddavkom pozadu, a ak
nedosahujú priemerne 50 Kčs mesačne, v dlhších ako mesačných obdobiach; zúčtovanie
preddavkov sa vykonáva za obdobie nepresahujúce šesť mesiacov.
§ 98
Výplata dávok pri pobyte oprávneného v cudzine
Ak neustanovuje inak medzištátny dohovor, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za čas,
po ktorý sa oprávnený zdržuje v cudzine trvale, nepatria; Ministerstvo práce a sociálnych
vecí
*)
však môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi povoliť výnimky a určiť podmienky
pre výplatu dávok, ak sa oprávnený zdržuje v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor.
§ 99
Postúpenie dávok a ich postihnutie výkonom rozhodnutia
(1)
Nároky na dávky sa môžu postúpiť len pre pohľadávky na výživné, prípadne na príspevok
na výživu, a to až do polovice dávok. Postihnutie nároku na dávky sa spravuje predpismi
o výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.
(2)
Prijatím dôchodcu do zaopatrenia ústavu sociálnej starostlivosti prechádza jeho nárok
na dôchodok na tento ústav do výšky príspevku na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti.
§ 100
Premlčanie
(1)
Nárok na nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, vy varovnávací príspevok
v tehotnosti a materstve a na peňažnú pomoc v materstve za jednotlivé dni sa premlčuje,
ak nebol uplatnený do jedného roku odo dňa, za ktorý patrí.
(2)
Nárok na podporu pri narodení dieťaťa a na pohrebné sa premlčuje, ake nebol uplatnený
do jeného roku odo dňa pôrodu alebo úmrtiia.
(3)
Nárok na prídavky na deti za jednotlivý kalendárny mesiac sa premlčuje, ak nebol
upatnený do jedného roku od posledného dňa mesiaca, za ktorý patrí.
(4)
Nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a na zaopatrovací príspevok sa nepremlčuje.
(5)
Nárok na jednotlivú splátku dávky dôchodkového zabezpečenia a zaopatrovacieho príspevku
sa premlčuje v jednom roku odo dňa jej zročnostii.
(6)
Právo požadovať vrátanie jednotlivých splátok dávokk poskytnutých neprávom (
§ 91 ods. 2
) sa premlčuje v desiatich rokoch od ich výplaty. Premlčacia lehota neplynie, ak sa
vykonávajú zrážky z dávky na úhradu dávky vyplatenej neprávom.
§ 101
(1)
Starobné a invalidné (čiastočné invalidné) dôchodky, na ktoré vznikne nárok po 30.
júni 1964, vdovské dôchodky z nich vymerané a osobné dôchodky priznané po tomto dni
podliehajú osobitnej dani z dôchodku, ak prevyšujú sumu
a)
700 Kčs mesačne,
b)
900 Kčs mesačne, ak patrí dôchodcovi výchovné na 1 dieťa,
c)
1100 Kčs mesačne, ak patrí dôchodcovi výchovné na dve deti.
Ak patrí dôchodcovi výchovné na tri deti, nepodlieha dôchodok osobitnej dani z dôchodku.
Tejto dani nepodliehajú ani starobné a invalidné dôchodky zvýšené nad 700 Kčs mesačne
z toho dôvodu, že dôchodok ani spolu s iným príjmom nedosiahol sumu 900 Kčs mesačne
(
§ 47 ods. 4
,
§ 48 ods. 3
,
§ 58 ods. 4
a
§ 59 ods. 5
).
(2)
Ak ide o vdovský dôchodok, posudzuje sa zdanenie tohto dôchodku podľa toho, či sa
vdova stará o dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok.
(3)
Osobitná daň z dôchodku je odstupňovaná podľa výšky dôchodku od 1 % do 12,5 % dôchodku;
pritom sa dôchodky uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) podrobujú rovnakej základnej
percentnej sadzbe. Daň sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom dolu.
§ 102
Základ pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku
(1)
Osobitná daň z dôchodku sa vymeriava a zráža zo základu pre vymeranie tejto dane.
Základom pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku je dôchodok vypočítaný ku dňu vzniku
nároku spolu so zvýšením dôchodku získaným v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení,
s dôchodkom z penzijného nadlepšenia, s prípatkom zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych
organizácií a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia)
bez obmedzenia na hranicu 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny (
§ 45 ods. 3
,
§ 54 ods. 5
), ale po jeho znížení na najvyššiu výmeru dôchodku určenú pevnými sumami (
§ 47 ods. 1
,
§ 58 ods. 1
,
§ 74g ods. 1
), pokiaľ túto najvyššiu hranicu presahoval; do základu pre vymeranie osobitnej dane
z dôchodku sa nezapočítava zvýšenie dôchodku za čas odbojovej činnosti, výchovné a
zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
(2)
Ak požíva dôchodca dva alebo viac dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia (poistenia),
podlieha osobitnej dani z dôchodku úhrn všetkých dôchodkov.
(3)
Zvýšenie dôchodku za čas ďalšej pracovnej činnosti po vzniku nároku na dôchodok vykonávanej
po 30. júni 1964 nepodlieha osobitnej dani z dôchodku.
(4)
Vdovské a sirotské dôchodky sa vymeriavajú zo starobného (invalidného) dôchodku nezníženého
o osobitnú daň z dôchodku; potom sa posúdi zdanenie vdovského dôchodku podľa predchádzajúcich
ustanovení.
(5)
Ak sa dôchodcovi poskytuje len časť dôchodku, určí sa táto časť z dôchodku zníženého
o osobitnú daň z dôchodku; obdobne sa postupuje pri krátení dôchodku pre súbeh s príjmom
zo zárobkovej činnosti.
§ 103
(1)
Osobitnú daň z dôchodku vymeriava a zráža pri výplate dôchodku Úrad dôchodkového
zabezpečenia (Správa dôchodkov).
*)
(2)
Ministerstvo práce a sociálnych vecí
**)
vydá tabuľky pre výpočet osobitnej dane z dôchodku a určí podrobnosti na vykonanie
ustanovení o tejto dani; ak to bude vyžadovať potreba automatizovaného spôsobu výpočtu
osobitnej dane z dôchodku, môže sa táto daň vymerať odchylne v medziach určených daňových
pásiem.
§ 104
(1)
Družstvá používajú v súlade s ustanoveniami svojich stanov a pracovných poriadkov
prostriedky fondu kultúrnych a sociálnych potrieb aj na doplnenie sociálneho zabezpečenia
družstevníkov.
(2)
Orgány sociálneho zabezpečenia napomáhajú družstvám pri plnení úloh súvisiacich s
hospodárením s prostriedkami fondov kultúrnych a sociálnych potrieb, ktoré sa majú
použiť na sociálne účely.
§ 105
(1)
Štát pomáha poskytovaním služieb sociálneho zabezpečenia družstevníkom, ich rodinným
príslušníkom a požívateľom dôchodku zo sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov,
ak potrebujú jeho prispenie na prekonanie nepriaznivých životných pomerov.
(2)
Novovytvorené socialistické spoločenské vzťahy vyžadujú, aby si občania a v rodine
najmä deti a rodičia vzájomne pomáhali. Národné výbory pôsobia sústavnou výchovou
občanov na to, aby pomáhali spoluobčanom starým a ťažko poškodeným na zdraví a aby
sa upevňovali rodinné vzťahy, najmä aby sa deti podieľali na ďalšom zvyšovaní životnej
úrovne svojich rodičov a starali sa o nich, ak takúto starostlivosť potrebujú.
(3)
Družstvá vytvárajú podmienky, aby v súlade s rastúcou ekonomickou úrovňou hospodárenia
postupne preberali zabezpečovanie služieb sociálneho zabezpečenia a uhradzovali náklady
na ich poskytovanie z fondov kultúrnych a sociálnych potrieb. Národné výbory odporúčajú
jednotlivým družstvám, ktoré služby sociálneho zabezpečenia a v akom rozsahu majú
zabezpečovať.
§ 106
Družstevníci so zmenenou pracovnou schopnosťou
(1)
Družstevníkmi so zmenenou pracovnou schopnosťou sú družstevníci, ktorí majú pre dlhodobý
napriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzený výber prác v družstve; sú nimi aj požívatelia
dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov, ktorých priznanie je podmienené
nepriaznivým zdravotným stavom, pokiaľ im ich zachovaná pracovná schopnosť dovoľuje
pracovnú činnosť v družstve.
(2)
Družstevníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa poskytuje bezplatne pracovná rehabilitácia
ako súvislá starostlivosť smerujúca k tomu, aby sa mohli uplatniť vhodnou činnosťou.
(3)
Družstevníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa poskytuje sústavná dispenzárna
starostlivosť podľa predpisov o liečebno-preventívnej starostlivosti.
§ 107
Pracovné uplatnenie
(1)
Družstvá umožňujú družstevníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou pracovnú činnosť
na prácach vhodných pre nich so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu.
Za tým účelom vykonávajú družstvá podľa pokynov národných výborov v družstvách výber
vhodných prác pre týchto družstevníkov.
(2)
Družstvá upravujú družstevníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou pracovný čas, pomôcky
a ostatné pracovné podmienky, ak to vyžaduje zdravotný stav týchto družstevníkov.
(3)
Družstevníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou mladším ako 18 rokov sa po ukončení
povinnej školskej dochádzky umožňuje príprava pre pracovnú činnosť v učebnom pomere
pokiaľ možno spolu so zdravou mládežou; ak nemajú predpoklady pre prípravu v učebnom
pomere, zabezpečí sa im iná vhodná pracovná činnosť.
(4)
Umiestňovať občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou do pracovného (učebného) pomeru
k družstvu možno, len pokiaľ je to v súlade so stanovami družstva; starostlivosť o
týchto pracovníkov sa spravuje ustanoveniami zákona o sociálnom zabezpečení.
(5)
Národné výbory sledujú, aký vplyv má príprava pre pracovnú činnosť, výkon práce a
pracovné prostredie na zdravotný stav družstevníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou
a či títo družstevníci nepotrebujú ďalšiu pomoc.
§ 108
Hmotné zabezpečenie
Hmotné zabezpečenie družstevníkov so zmenonou pracovnou schopnosťou zahrnuje príspevok
po čas prípravy na povolanie a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s touto prípravou.
§ 109
Povinnosti družstiev
Družstvá zabezpečujú družstevníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou vhodnú pracovnú
činnosť podľa odporučenia národného výboru, ktoré je pre družstvo záväzné, a sú najmä
povinné
a)
umožňovať družstevníkom, ktorí sa počas pracovnej činnosti v družstve stali družstevníkmi
so zmenenou pracovnou schopnosťou, naďalej vhodnú pracovnú činnosť úpravou pracovných
podmienok (
§ 107 ods. 2
), prípadne premiestnením na vhodnú prácu (
§ 107 ods. 1
); prideľovať práce vhodné pre družstevníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou iným
družstevníkom môže družstvo len vtedy, ak nie sú v družstve družstevníci so zmenenou
pracovnou schopnosťou,
b)
vykonávať prípravu pre pracovnú činnosť a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu
kvalifikácie družstevníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou,
c)
oznámiť predbežne okresnému národnému výboru zánik členstva družstevníka so zmenenou
pracovnou schopnosťou.
§ 110
(1)
Starostlivosť o družstevníkov ťažko poškodených na zdraví a o starých družstevníkov
a starostlivosť o družstevníkov, ktorí potrebujú osobitnú popmoc, poskytuje sa družstevníkom,
ich rodinným príslušníkom a požívateľom dôchodku zo sociálneho zabezpečenia družstevných
roľníkov podľa ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení.
(2)
Ak poskytne službu sociálneho zabezpečenia družstvo, môže požadovať úplnú alebo čiastočnú
úhradu nákladov za poskytnutie služby od jej príjemcu alebo od manžela, detí a rodičov,
a to podľa hospodárskych pomerov osôb povinných úhradou. Neuhradený zvyšok nákladov
uhradzuje družstvo z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb.
§ 111
Spoločné ustanovenia
Pre poskytovanie služieb sociálneho zabezpečenia platia spoločné ustanovenia o dávkach
uvedené v
§ 90 a 91
a v
§ 93 ods. 1
.
§ 112
(1)
Dávky sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Družstvá prispievajú na čiastočnú úhradu
nákladov sociálneho zabezpečenia. Príspevok je 12,5 % úhrnu peňažných pracovných odmien.
(2)
Splátky príspevku odvádza družstvo okresnému národnému výboru súčasne s čerpaním
peňažných prostriedkov na pracovné odmeny.
(3)
Podrobnosti o spôsobe odvádzania príspevku ustanoví Ministerstvo práce a sociálnych
vecí
*)
po dohode s ministerstvami poľnohospodárstva a výživy a financií.
§ 113
Orgány sociálneho zabezpečenia
Sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov vykonávajú Ministerstvo práce a sociálnych
vecí. Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správa dôchodkov), národné výbory a jednotné
roľnícke družstvá.
**)
§ 114
Ministerstvo práce a sociálnych vecí
Ministerstvo práce a sociálnych vecí riadi a kontroluje vykonávanie sociálneho zabezpečenia
družstevných roľníkov a zabezpečuje, aby sa úlohy tohto sociálneho zabezpečenia plnili
v súlade s možnosťami a potrebami spoločnosti; zodpovedá za účelné vynakladanie prostriedkov
na sociálne zabezpečenie a za odbornú výchovu pracovníkov na tomto úseku. Pri plnení
týchto úloh postupuje v úzkej súčinnosti s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy.
Úrad dôchodkového zabezpečenia v Prahe a Správa dôchodkov v Bratislave rozhodujú o
dávkach dôchodkového zabezpečenia.
*)
Vláda môže preniesť rozhodovanie o týchto dávkach na národné výbory.
§ 115
Úlohy národných výborov
(1)
Národné výbory zabezpečujú vo svojich obvodoch úlohy na úseku sociálneho zabezpečenia
družstevných roľníkov v súlade so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva a
so zreteľom na jeho potreby, kontrolujú vykonávanie sociálneho zabezpečenia jednotnými
roľníckymi družstvami, všemožne napomáhajú družstvá v plnení týchto úloh a zodpovedajú
za to, že prostriedky určené na sociálne zabezpečenie budú sa vynakladať účelne a
hospodárne.
(2)
Národné výbory pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov organizujú
služby sociálneho zabezpečenia, rozhodujú o týchto službách, o zaopatrovacom príspevku
členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, o zaopatrovacom
príspevku družstevníkov po čas vojenského cvičenia a o dávkach zabezpečenia dôchodcov
v chorobe, vo veciach vzniku a zániku sociálneho zabezpečenia, o zápočte kalendárneho
roku, v ktorom družstevník neodpracoval pracovný úväzok (
§ 39 ods. 2
), o zápočte doby pracovnej činnosti v družstve podľa
§ 39 ods. 1 č. 2
a o dávkach dôchodkového zabezpečenia v rozsahu na ne prenesenom;
**)
starajú sa o to, aby sa i na dedine vytvorili vhodné podmienky na zabezpečenie aktívnej
účasti dôchodcov v hospodárskom, kultúrnom a verejnom živote.
(3)
Národné výbory zabezpečujú čo najširšiu účasť družstevných roľníkov na vykonávaní
sociálneho zabezpečenia v družstvách a jeho kontrole, najmä priberaním družstevných
roľníkov na priamu účasť na rozhodovaní v komisiách sociálneho zabezpečenia a užších
komisiách, ktoré zriaďujú pri komisiách sociálneho zabezpečenia.
(4)
Zásady usporiadania a pôsobnosti orgánov národných výborov vo veciach sociálneho
zabezpečenia družstevných roľníkov ustanoví vláda; podrobnosti ustanoví Ministerstvo
práce a sociálnych vecí.
***)
§ 116
Úlohy jednotných roľníckych družstiev
(1)
Jednotné roľnícke družstvá zabezpečujú plnenie úloh vyplývajúcich pre ne z tohto
zákona svojimi sociálnymi komisiami. Predsedom komisie je člen predstavenstva, jej
tajomníkom ekonóm družstva.
(2)
Sociálne komisie rozhodujú najmä o peňažných dávkach zabezpečenia v chorobe a o dávkach
zabezpečenia matky a dieťaťa; sociálna komisia môže poveriť svojho predsedu a tojomníka
priznávaním týchto dávok v prípadodch, v ktorých je na ne zákonný nárok a podmienky
pre ich poskytovanie alebo výšku sú nepochybné a nesporné.
(3)
Pokiaľ nie sú vytvorené predpoklady, aby sociálna komisia rozhodovala o peňažných
dávkach zabezpečenia v chorobe a o dávkach zabezpečenia matky a dieťaťa, môže okresný
národný výbor preniesť rozhodovanie o týchto dávkach na miestny národný výbor.
(4)
Družstvá obstarávajú v rozsahu určenom vykonávacími predpismi administratívne úlohy
potrebné na vykonávanie sociálneho zabezpečenia družstevníkov.
§ 117
Žiadosť o dávku (službu)
(1)
Nárok na dávku zabezpečenia v chorobe alebo zabezpečenia matky a dieťaťa sa uplatňuje
v družstve.
(2)
Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia sa podáva v družstve, ktoré ju predloží
okresnému národnému výboru príslušnému podľa bydliska žiadateľa.
(3)
Žiadosť o službu sociálneho zabezpečenia sa podáva na národnom výbore, v obvode ktorého
žiadateľ býva.
§ 118
Povinnosť družstiev viesť záznamy a podávať hlásenia pre účely sociálneho zabezpečenia
(1)
Družstvá sú povinné viesť záznamy o okolnostiach rozhodných pre nárok na dávku a
jej výšku, najmä o dobe a druhu pracovnej činnosti družstevníka, o výške pracovných
odmien dosiahnutých družstevníkom, o pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,
o vstupe dôchodcu do družstva a výstupe z neho, o dojednaní a skončení pracovného
pomeru s dôchodcom, ako aj o okolnostiach rozhdoných pre vykonávanie starostlivosti
o družstevníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou a hlásiť ich orgánom sociálneho
zabezpečenia. Na vyzvanie týchto orgánov sú družstvá povinné podať takéto hlásenia
kedykoľvek. Orgány sociálneho zabezpečenia majú právo preskúmať správnosť a úplnosť
hlásení.
(2)
Ak zavinilo družstvo nesprávnym hlásením alebo jeho opomenutím, najmä neoznámením
vstupu dôchodcu do družstva alebo dojednania pracovného pomeru s dôchodcom, že dávka
bola poskytnutá neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinné nahradiť
neprávom vyplatené sumy. O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhdouje orgán
sociálneho zabezpečenia, ktorý je príslušný rozhodnúť o dávke; tento orgán tiež môže
od požadovania náhrady celkom alebo sčasti upustiť.
(3)
Nárok na náhradu sa prmlčuje do troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia
zistil, že dávka bola poskytnutá neprávom.
§ 119
Zodpovednosť družstva za činnosť sociálnej komisie
(1)
Ak sociálna komisia družstva porušila alebo zanedbala svoje povinnosti, a tým došlo
k poskytnutiu dávky neprávom alebo vo vyššej výmere, než v akej patrila, družstvo
je povinné nahradiť neprávom vyplatenú dávku.
(2)
O povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú dávku rozhoduje národný výbor, ktorý môže
od požadovania náhrady celkom alebo sčasti upustiť.
(3)
Ustanovenie
§ 118 ods. 3
platí obdobne.
§ 120
Rozhodnutia
(1)
Rozhodnutie o dávke zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa sa vydáva
písomne, len ak sa dávka nepriznáva vôbec alebo v žiadanom rozsahu a žiadateľ o dávku
požiadal o písomné rozhodnutie.
(2)
Rozhodnutie vo veciach dávok dôchodkového zabezpečenia sa vydáva vždy písomne.
§ 121
Opravné prostriedky
(1)
Odvolanie proti rozhodnutiu o dávkach zabezpečenia v chorobe a zabezpečenie matky
a dieťaťa sa podáva u sociálnej komisie družstva v lehote 15 dní odo dňa dodručenia
rozhodnutia, a ak nebolo vydané písomné rozhodnutie, do 15 dní odo dňa ústneho vyhlásenia.
(2)
Ak nevyhovie sociálna komisia družstva sama odvolaniu v plnom rozsahu do 15 dní,
predloží ho bez priaťahu na rozhodnutie okresnému národnému výboru príslušnému podľ
sídla družstva; proti rozhodnutiu okresného národného výboru sa nemožno ďalej odvolať.
(3)
O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských národných výborov ako odvolacích
orgánov a Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov) o zákonných nárokoch
vo veciach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje súd. Proti rozhodnutiu okresného národného
výboru, ktoré je iba podkladom rozhodnutia Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy
dôchodkov), nemožno sa odvolať na krajský národný výbor. Súd preskúmava toto rozhodnutie
len pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Úradu dôchodkového zabezpečenia
(Správy dôchodkov). Ak súd zruší rozhodnutie Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy
dôchodkov) i rozhodnutie národného výboru, vydá Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správa
dôchodkov) nové rozhodnutie, i pokiaľ ide o otázky riešené v rozhodnutí národného
výboru.
*)
(4)
Ak bolo rozhodnutie okresného národného výboru, ktoré je iba podkladom rozhodndutia
Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov), vydané pred 1. júlom 1964, platia
pre opravné správne konanie doterajšie predpisy. Ustanovenia odseku 3 tretej a štvrtej
vety platia i v tomto prípade; tieto ustanovenia platia takisto pri súdnom preskúmavaní
rozhodnutí Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov), ak súd nevydal rozhodnutie
o opravnom prostriedku do 30. júna 1964.
(5)
Ak nemá navrhovateľ všeobecný súd v Československej socialistickej republike, je
príslušný na rozhodnutie o opravnom prostriedku súd, v obvode ktorého má sídlo orgán,
ktorý rozhodnutie vydal.
(6)
Ak požiada účastník konania pred uplynutím lehoty na opravný prostriedok o oznámenie
podkladov pre výpočet dôchodku, začína plynúť nová lehota na opravný prostriedok odo
dňa, keď boli účastníkovi tieto podklady doručené.
(7)
Opravný prostriedok je podaný včas i vtedy, ak bol podaný v lehote na okresnom národnom
výbore príslušnom podľa miesta bydliska.
(8)
Opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, možno vziať späť bez jeho súhlasu, ak
sa navrhovateľovi novým rozhodnutím príslušného orgánu úplne vyhovelo.
(9)
O odvolaniach proti iným rozhodnutiam národného výboru vo veciach dôchodkového zabezpečenia
sa rozhoduje len v správnom konaní.
(10)
Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o znížení, odňatí alebo zastavení výplaty dávky
nemá odkladný účinok.
§ 122
Náklady konania
(1)
Náklady konania o dávkach (službách) uhradzuje štát.
(2)
Štát uhradzuje aj cestovné, stravné a nocľažné, prípadne aj iné nevyhnuté výdavky
a ušlý zárobok občanom, ktorí sa poddrobia vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa na
vyzvanie dostavia na rokovanie posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia.
§ 123
Všeobecné predpisy o konaní
Pokiaľ tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané neustanovujú odchýlky od všeobecných
predpisov o správnom konaní, platia tieto predpisy.
§ 124
(1)
Podľa tohto zákona sa posudzujú od 1. júla 1964 aj nároky na dávky, podmienky ktorých
sa splnili pred týmto dňom a nezakladali nárok na dávky podľa doterajších predpisov,
pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.
(2)
O nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. júlom 1964 a o ktorých nebolo do tohto
dňa právoplatne rozhodnuté, rozhodne sa podľa doterajších predpisov s odchýlkami podľa
ďalších ustanovení.
(3)
Dávky dôchodkového zabezpečenia priznané podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964
sa považujú za dávky podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej patrili k 30. júnu
1964, pokiaľ nevyplýva niečo iné z
§ 139 a 140
. Ustanovenia
§ 101 až 103
o osobitnej dani z dôchodku sa vzťahujú i na tieto dávky. Ďalšie trvanie nároku na
tieto dávky sa posudzuje podľa tohto zákona s odchýlkami určenými v
§ 134
a
136 až 138
.
(4)
Požívatelia dávok dôchodkového zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred 1. júlom
1964, sú povinní ohlásiť do 15. júla 1964 skutočnosti, ktoré podľa tohto zákona odôvodňujú
zánik nároku na dávku, zníženie dávky alebo zastavenie jej výplaty.
§ 125
(1)
Ak nevznikol družstevníkovi nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia (poistenia)
podľa predpisov platných pred 1. aprílom 1962 len preto, že družstevník včas nezaplatil
dlžné poistné, vznikne nárok podľa uvedených predpisov dňom doplatenia celého dlžného
poistného.
(2)
Ak nebolo zaplatené za čas pred 1. aprílom 1962 poistné za celý čas poistenia do
dňa, keď sa po 31. marci 1962 splnili alebo splnia ostatné podmienky pre nárok na
dôchodok, nezapočítava sa čas, za ktorý nebolo zaplatené poistné, pre vznik nároku
na dôchodok ani pre jeho výšku; podmienky pre nárok na dôchodok a jeho výšku sa posudzujú
podľa predpisov platných v deň, keď sa inak splnili všetky podmienky pre nárok na
dôchodok, s výnimkou podmienky zaplatenia poistného.
§ 126
Pre členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia platia pre nároky na dôchodok,
podmienky ktorých sa splnia v čase od 1. júla do 31. decembra 1964, ustanovenia tohto
zákona s týmito odchýlkami
a)
vznik nároku na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa posudzuje
podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964; podľa tých istých predpisov sa posudzuje
aj dĺžka doby pracovnej činnosti, výška dôchodku sa však určí podľa tohto zákona,
b)
základná výmera invalidného dôchodku je vždy 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny
a zvyšuje sa od 26. roku pracovnej činnosti za každý rok tejto činnosti o 1 % priemernej
mesačnej pracovnej odmeny,
c)
ustanovenie
§ 43 ods. 4
sa nepoužije.
§ 127
Pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia,
platia pre nároky na dôchodok, podmienky ktorých sa splnia v čase od 1. júla do 31.
decembra 1964, ustanovenia tohto zákona s tou odchýlkou, že vznik a výška nároku na
starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa posudzujú podľa predpisov platných
pred 1. júlom 1964.
§ 128
Doba pracovnej činnosti
Pre nárok na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa tohto zákona
sa započítava ako doba pracovnej činnosti (
§ 39
) aj doba, po ktorú družstevník nebol pred 1. aprílom 1962 dôchodkovo poistený preto,
že poberal čiastočný invalidný alebo obdobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia
(poistenia, zaopatrenia); podmienkou je, že družstevník vykonával súčasne v družstve
pracovnú činnosť (
§ 4 ods. 3
).
§ 129
Prerušenie pracovnej činnosti
Doba, po ktorú sa žena starala v období od 1. októbra 1948 do 31. decembra 1964 o
dieťa vo veku od troch do ôsmich rokov, považuje sa za dobu prerušenia pracovnej činnosti
z vážnych dôvodov (
§ 41 ods. 2
), ak vznikne nárok na dôchodok po 31. decembri 1964.
§ 130
Priemerná mesačná pracovná odmena
Doba uznanej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz pred 1. aprílom 1962 sa
nezahrňuje do doby, z ktorej sa vypočítava priemerná mesačná pracovná odmena, len
ak je preukázaná.
§ 131
Pracovné kategórie
Pracovné činnosti zaradené do II. pracovnej kategórie sa hodnotia pre nárok na dôchodok
a jeho výšku, aj keď sa vykonávali pred 1. júlom 1964.
§ 132
Zachovanie skoršej priemernej mesačnej pracovnej odmeny a základné výmery pre výpočet
dôchodku
(1)
Ak dôchodca požíva alebo požíval starobný, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok,
dôchodok za výsluhu rokov alebo výsluhový dôchodok, vymeraný podľa doterajších predpisov
z priemernej mesačnej pracovnej odmeny alebo z priemerného ročného zárobku, nesmie
sa starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, na ktorý vznikol nárok
po 30. júni 1964, vymerať z nižšej priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ako bola
priemerná mesačná pracovná odmena, prípadne ako by bola dvanástina priemerného ročného
zárobku (dôchodkového základu), z ktorého bol vymeraný skorší dôchodok.
(2)
Ak dôchodca požíva alebo požíval dôchodok, základná výmera ktorého bola určená dôchodkovým
pásmom, nesmie sa základná výmera starobného, invalidného (čiastočného invalidného)
dôchodku určiť v nižšom dôchodkovom pásme, než je pásmo, podľa ktorého bol vymeraný
skorší dôchodok.
§ 133
(1)
Starobný alebo invalidný dôchodok družstevníka, na ktorý vznikne nárok do 31. decembra
1966, nesmie byť nižší ako dôchodok toho istého druhu, ktorý by zodpovedal priemeru
jeho poistených dôchodkov vypočítanému k 31. marcu 1962, ak bolo včas zaplatené poistné;
priemer poistených dôchodkov sa určí za posledných 10 rokov trvania dôchodkového poistenia
alebo za kratší čas, ak netrvalo dôchodkové poistenie celých 10 rokov. To platí obdobne
o dôchodkoch pozostalých.
(2)
Ustanovenie predchádzajúceho odseku neplatí, ak poistné za celú dobu poistenia do
31. marca 1962 nebolo včas zaplatené.
§ 134
(1)
Nároky na starobný dôchodok patriace
a)
členom družstiev mladším ako 65 rokov za dobu pracovnej činnosti kratšiu ako 25 rokov,
b)
členom družstiev starším ako 65 rokov za dobu pracovnej činnosti kratšiu ako 15 rokov
(ak ide o členku družstva, za dobu kratšiu ako 10 rokov),
ktoré vznikli pred 1. júlom 1964, sa zachovávajú, aj keby oprávnení nesplňovali podmienky
pre nárok na starobný dôchodok určené týmto zákonom.
(2)
Nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona nevznikne, ak pred 1. aprílom 1962
vznikol nárok na invalidný dôchodok a trvá i po 30. júni 1964.
§ 135
(1)
Ak sa stal požívateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. aprílom
1962, po 30. júni 1964 len čiastočne invalidným a nebol v družstve pracovne činný,
vymeria sa čiastočný invalidný dôchodok vo výške polovice doterajšieho invalidného
dôchodku.
(2)
Ak sa stal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred
1. aprílom 1962, po 30. júni 1964 úplne invalidným a nebol v družstve pracovne činný,
vymeria sa invalidný dôchodok vo výške invalidného dôchodku, z ktorého bol vymeraný
čiastočný invalidný dôchodok.
§ 136
Vdovský dôchodok
Vdovecký dôchodok
(1)
Vdovský dôchodok patriaci k 30. júnu 1964 zostáva zachovaný, i keď jeho požívateľka
nesplňuje podmienky pre nárok na vdovský dôchodok podľa
§ 65 ods. 2
, ak dosiahla k 30. júnu 1964 vek aspoň 47 rokov a ide o vdovský dôchodok po občanovi,
ktorý zahynul následkom poškodenia zdravia utrpeného pri odbojovej činnosti alebo
následkom politickej, národnej alebo rasovej perzekúcie v dobe neslobody.
(2)
Na vdovské dôchodky vyplácané k 30. júnu 1964 sa nevzťahujú ustanovenia
§ 65 ods. 6
a
8
.
(3)
Ustanovenia tohto zákona o rozvedených ženách sa vzťahujú aj na ženy rozlúčené a
rozvedené podľa skorších predpisov.
(4)
Vdovecký dôchodok poskytovaný podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964 sa považuje
od 1. júla 1964 za invalidný dôchodok; ďalšie trvanie nároku na vdovecký dôchodok
sa posudzuje podľa ustanovení tohto zákona o trvaní nároku na invalidný dôchodok.
(5)
Vdovský dôchodok družky patriaci k 30. júnu 1964 sa zachováva za rovnakých podmienok
ako vdovský dôchodok vdovy.
§ 137
Úprava niektorých dávok z času pred 1. januárom 1957
(1)
Z dávok poskytovaných podľa predpisov platných pred 1. januárom 1957 môžu byť znížené
alebo odňaté, len pokiaľ by to pripúšťali uvedené predpisy,
a)
úrazové dôchodky vyplácané podľa predpisov o dôchodkovom poistení platných pred 1.
januárom 1957,
b)
zaopatrovacie požitky priznané podľa zákona
č. 164/1946 Zb.
o starostlivosti o vojenských a vojnových poškodencov a obete vojny a fašistickej
perzekúcie,
c)
prídavok za zranenie priznaný družstevníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 81 ods. 4
zákona č. 76/1922 Zb. o vojenských zaopatrovacích požitkoch, alebo vojenskému invalidovi
zo stavu žitkoch, alebo vojenskému invalidovi zo stavu mužstva z času pred prvou svetovou
vojnou,
d)
dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení (zaopatrení)
platných pred 1. januárom 1957,
e)
príspevky (starobné, úrazové, nadlešovacie a iné príspevky) podľa § 6 zákona č. 16/1947
Zb. o umiestnení a inom zaopatrení zamestnancov na skonfiškovanom poľnohospodárskom
majetku a ich rodinných príslušníkov.
(2)
Ak sa niektorá z dávok uvedených v predchádzajúcom odseku vypláca k 30. júnu 1964
popri starobnom, invalidnom (čiastočnom invalidnom), vdovskom, sirotskom alebo sociálnom
dôchodku, zlučuje sa s týmto dôchodkom do jediného dôchodku a považuje sa za tento
dôchodok.
(3)
Ak vznikne požívateľovi niektorej z dávok uvedených v odseku 1 nárok na dôchodok
z dôchodkového zabezpečenia, platí o súbehu týchto nárokov obdobne
§ 94 ods. 2
; po úprave podľa tohto ustanvenia sa dávka zlučuje s dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia
do jediného dôchodku a považuje sa za tento dôchodok.
§ 137a
Úprava dôchodkov rodičov a súrodencov
Dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení (zaopatrení)
platných pred 1. januárom 1957, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcu, možno zvýšiť
na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok
rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku)
bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže
sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník
má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby
úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ustanovenie
§ 47 ods. 5
platí obdobne.
§ 138
Zlúčenie dôchodkov vyplácaných rôznymi orgánmi
(1)
Ak sa popri výsluhovom, invalidnom (čiastočnom invalidnom) alebo vdovskom dôchodku,
na ktorý vznikol nárok pred 1. októbrom 1964 podľa predpisov o dôchodkovom zaopatrení
príslušníkov ozbrojených síl, vypláca dôchodok toho istého druhu podľa predpisov o
dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov, zlučuje sa od 1. októbra 1964 nižší
dôchodok s vyšším dôchodkom do jediného dôchodku a dôchodok takto zlúčený vypláca
orgán, ktorý poskytoval vyšší dôchodok.
(2)
Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí aj pre zlúčenie niektorej z dávok uvedených
v
§ 137 ods. 1
alebo niektorého z obdobných dôchodkov z dôchodkového zaopatrenia príslušníkov ozbrojených
síl s iným dôchodkom poskytovaným z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov
alebo z dôchodkového zaopatrenia príslušníkov ozbrojených síl; ak sa však stretne
niektorá z dávok uvedených v
§ 137 ods. 1
so sociálnym dôchodkom, zlučuje sa táto dávka s týmto dôchodkom.
(3)
Ak sa stretne vdovský dôchodok so starobným alebo invalidným (čiastočným invalidným)
dôchodkom, vypláca obidva dôchodky ten orgán, ktorý vypláca starobný alebo invalidný
(čiastočný invalidný) dôchodok.
§ 139
Úprava výšky vyplácaných dávok a ich súbeh s iným dôchodkom alebo príjmom
(1)
Pre dávky, na ktoré vznikol nárok pred 1. júlom 1964, platia ustanovenia tohto zákona
a)
o najnižšej výmere sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa (
§ 69 ods. 3
),
b)
o výmere sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa (
§ 69 ods. 4
), pokiaľ vyplácaný sirotský dôchodok nie je vyšší,
c)
o súbehu dôchodku s dôchodkami zo sociálneho zabezpečenia (poistenia) vyplácanými
z cudziny (
§ 94 ods. 3
),
d)
o poskytovaní starobného dôchodku pri ďalšej pracovnej činnosti (zamestnaní) (
§ 46 ods. 5
a
§ 49
),
e)
o súbehu vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti (
§ 67
) alebo sirotského dôchodku i s iným príjmom (
§ 68 ods. 4
a
6
),
f)
o obmedzení výplaty dávok (
§ 92
) a o výplate dávok inej osobe (
§ 93 ods. 2
),
g)
o výmere výchovného (
§ 73 ods. 2 až 4
); úprava sa vykoná na výšku určenú týmto zákonom od prvej splátky výchovného zročnej
potom, čo dôchodca požiadal o jeho úpravu.
(2)
Vdovský dôchodok vymeraný z dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. júlom 1964,
nesmie byť viac ako 960 Kčs mesačne.
(3)
Ustanovenia
§ 101 až 103
o osobitnej dani z dôchodku platia obdobne.
(4)
Dôchodky vyplácané podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964, na ktoré sa vzťahujú
ustanovenia odseku 1 písm. a) až f), budú upravené, prípadne bude zastavená ich výplata,
začínajúc splátkou zročnou v júli 1964. Splátky na starobné a vdovské dôchodky za
mesiac júl až september 1964 sa považujú za preddavky na dôchodok. Preplatky vzniknuté
do konca septembra 1964, ktoré nemožno zúčtovať s ďalšími splátkami dôchodku, nebudú
sa vymáhať, ak ide o preplatky na dôchodkoch patriacich podľa predpisov platných pred
1. júlom 1964 i pri ďalšej pracovnej činnosti a ak dôchodca splnil svoju ohlasovaciu
povinnosť (
§ 124 ods. 4
).
§ 140
Úprava nárokov získaných v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení, v penzijnom nadlepšení
a zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií
(1)
Nároky získané v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení k 31. marcu 1950 na zvýšenie
dôchodku podľa
§ 3 ods. 1 a 2 vládneho nariadenia č. 113/1950 Zb.
,
§ 3 ods. 1 a 2 vládneho nariadenia č. 114/1950 Zb.
a
§ 7 ods. 1 a 2 vládneho nariadenia č. 115/1950 Zb.
sa pri dôchodkoch, na ktoré vznikol nárok pred 1. júlom 1964, zachovávajú v doterajšej
výške, ak spolu s dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia, ku ktorému patria, neprevyšujú
sumu 1000 Kčs mesačne; ak prevyšujú túto sumu, zachovávajú sa až do sumy 100 Kčs mesačne,
úhrn dôchodku a tohto zvýšenia sa však touto úpravou nesmie znížiť pod sumu 1000 Kčs
mesačne.
(2)
Ak vznikne nárok na starobný alebo invalidný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia
po 30. júni 1964, zachovávajú sa nároky na zvýšenie dôchodku podľa predchádzajúceho
odseku, ak úhrn dôchodku a zvýšenie neprevyšuje sumu 1000 Kčs mesačne, najviac však
do výšky 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny; ak prevyšuje tento úhrn sumu 1000
Kčs mesačne, zachovávajú sa až do sumy 100 Kčs mesačne, najviac však do výšky 60 %
priemernej mesačnej pracovnej odmeny. Ak ide o dôchodky priznané podľa ustanovení
platných pre členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, platia obdobne ustanovenia
§ 47 ods. 1
a
3
a
§ 58 ods. 1
a
3
.
(3)
Ustanovenia predchádazjúcich odsekov platia aj o dôchodkoch z penzijného nadlepšenia
a o príplatkoch k dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia vzniknutých zo záväzkov rozpočtových
a hospodárskych organízácií.
(4)
Ak patrí oprávnenému viac nárokov získaných v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení,
v penzijnom nadlepšení a zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií podľa
predchádzajúcich odsekov, platia ich ustanovenia o úhrne týchto nárokov.
(5)
Zvýšenie dôchodku podľa odsekov 1 a 2 a dôchodok z penzijného nadlepšenia a príplatok
k dôchodku podľa odseku 3 sa zlučujú s dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia a považujú
sa za tento dôchodok.
(6)
Ustanovenia
§ 101 až 103
o osobitnej dani z dôchodku platia obdobne.
§ 141
Úprava zaopatrovacieho príspevku
Zaopatrovací príspevok, ktorý sa vypláca podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964
členom rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách k 30. júnu 1964,
sa podľa tohto zákona upraví, prípadne sa zastaví jeho výplata začínajúc júlom 1964.
§ 142
(zrušený)
§ 142a
Vláda môže v súlade s dhodobým programom spoločenskej starostlivosti o rodiny s nezaopatrenými
deťmi
a)
zvyšovať sumu podpory pri narodení dieťaťa uvedenú v
§ 28
, najmä ak je to odôvodnené vývojom cien potrieb pre novorodené deti,
b)
zvyšovať sumu najvyššej prípustnej hranice vlastného príjmu nezaopatreného dieťaťa
uvedenú v
§ 31 ods. 2
pre nárok na prídavky na deti,
c)
zvyšovať najnižšiu a najvyššiu výmeru sirotského dôchodku jednostranne osirelého
dieťaťa a výšku sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa.
§ 143
Odstraňovanie tvrdostí
(1)
Tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona, môže odstraňovať minister
práce a sociálnych vecí,
*)
a pokiaľ ide o dávky zabezpečenia v chorobe, o dávky zabezpečenia matky a dieťaťa,
o zaopatrovací príspevok a dávky zabezpečenia dôchodcov v chorobe, okresné národné
výbory.
(2)
Minister práce a sociálnych vecí
*)
môže so súhlasom vlády preniesť svoju právomoc uvedenú v predchádzajúcom odseku na
národné výbory.
§ 144
Vykonávacie predpisy
Ministerstvo práce a sociálnych vecí
*)
ustanoví po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou
odborov podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech družstevných
roľníkov odchýlky od zákona, prípadne aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného
spôsobu výpočtu podkladov pre vymeranie dôchodku. Pri určení období podľa
§ 9 ods. 1
,
§ 19a ods. 3
,
§ 22 ods. 1
a
§ 25 ods. 2
sa spravidla vychádza z obdobia 12 kalendárnych mesiacov.
§ 145
Ministerstvo práce a sociálnych vecí
*)
upraví po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy, s ostatnými zúčastnenými
ústrednými orgánmi a s Ústrednou radou odborov
a)
podmienky, rozsah a výšku dávok zo zabezpečenia matky a dieťaťa jednotlivo hospodáriacich
roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb; rozhodovanie o týchto dávkach a ich
výplata patrí okresným národným výborom,
b)
dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich
osôb,
c)
zabezpečenie členov rodín jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich
osôb vykonávajúcich službu v ozbrojených silách.
Úpravu vykoná v zhode so zásadami tohto zákona, najmä pokiaľ ide o podmienky a výšku
nároku na dôchodky a o súbeh dôchodku s iným dôchodkom alebo s príjmom zo zárobkovej
činnosti; pritom upraví aj poistné na čiastočnú úhradu nákladov dôchodkového poistenia.
§ 146
(zrušený)
§ 147
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa
1.
zákon
č. 32/1962 Zb.
o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov v znení zákona č. 56/1964 Zb.;
2.
vládne nariadenie
č. 56/1956 Zb.
o nemocenskom a dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev a o dôchodkovom
poistení členov jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich
osôb v znení vládnych nariadení č. 20/1959 Zb. a č. 80/1959 Zb.;
3.
vládne nariadenie
č. 148/1961 Zb.
o zaopatrovacom príspevku pri vojenskom cvičení vykonávnom členmi jednotných roľníckych
družstiev a umelcami.
§ 148
Účinnosť
(1)
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1964, s výnimkou ustanovení uvedených v nasledujúcom
odseku.
(2)
Dňom 1. januára 1965 nadobúdajú účinnosť ustanovenia
1.
o dobe pracovnej činnosti a o náhradných dobách (
§ 39 a 40
), o prerušení pracovnej činnosti (
§ 41
) a o pracovných kategóriách (
§ 43
),
2.
o podmienkach pre nárok na starobný dôchodok (
§ 44
),
3.
o invalidnom (čiastočnom invalidnom) dôchodku v mimoriadnych prípadoch (
§ 60 ods. 1 a 2
),
4.
o dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených
silách (
§ 75 až 77
).
Zákon č. 141/1965 Zb. o niektorých zmenách v sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov
nadobudol účinnosť 1. januárom 1966, zákon č. 116/1967 Zb. o niektorých ďalších zmenách
v sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov nadobudol účinnosť 1. januárom 1968,
zákon č. 89/1968 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení, nadobudol
účinnosť 1. júlom 1968, zákon č. 161/1968 Zb. o osobitnom prídavku k dávkam, o zmenách
v dôchodkovom zabezpečení účastníkov odboja a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom
zabezpečení nadobudol účinnosť l. januárom 1969, zákon č. 71/1970 Zb. o úprave niektorých
nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení nadobudol účinnosť l.
októbrom 1970 a zákon č. 106/1971 Zb. o zvýšení dôchodkov starodôchodcov a niektorých
nízkych dôchodkov v sociálnom zabezpečení nadobudol účinnosť 20. októbrom 1971.