VYHLÁŠKA 8/1970 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 178/1969 Zb. o podnikových daniach s príspevku na sociálne zabezpečenie

Článok 2

Pripočítateľné položky

K

§ 5 zákona

(1)

Príspevkami pod písmenom a) č. 1 zákona, ak k ich úhrade nie je daňovník povinný

podľa právnych predpisov, sú napr. príspevky na dobrovoľné poistenie pracujúcich v

Štátnej poisťovni, príspevky dobrovoľným záujmovým alebo účelovým združeniam, nie

však napr. príspevky odborovým riaditeľstvám na úhradu nákladov na ich činnosť.

(2)

Tvorba alebo zvýšenie stavu rezerv je pripočítateľnou položkou vtedy, ak sa účtuje

na ťarchu nákladov daňovníka v rozpore s právnymi predpismi. Jednotlivé druhy rezerv,

ktoré právne predpisy dovoľujú tvoriť, sú určené v smerniciach k jednotnej účtovnej

osnove v národnom hospodárstve.

(3)

Znovurozdelenie prostriedkov

***)

sa vykonáva zo zisku po zdanení. U príjemcov sa prijaté sumy zo znovurozdelenia prostriedkov

nezdaňujú. Výnimku tvoria len sumy prijaté [

§ 5 písm. c) zákona

] alebo poskytnuté [

§ 6 ods. 2 písm. e) zákona

] zo znovurozdelenia prostriedkov v uhoľnom priemysle.

Článok 3

Odpočítateľné položky

K

§ 6 zákona

(1)

Pri podnikovej bytovej výstavbe vykonávanej dodávateľským spôsobom môže si daňovník

odpočítať v každom roku v priebehu trvania výstavby, ako príspevok na podnikovú bytovú

výstavbu [podľa

§ 6 ods. 2 písm. d) zákona

] 50 % zo súm, ktoré zaplatí dodávateľovi ako splátky (vrátane splátkami vyrovnaných

preddavkov) alebo ako doplatok na faktúru.

*)

Pri podnikovej bytovej výstavbe vykonávanej vo vlastnej réžii môže si odpočítať v

každom roku v priebehu trvania výstavby 50 % skutočne vynaložených nákladov na podnikovú

bytovú výstavbu. Celkove odpočítané sumy nesmú v obidvoch prípadoch prekročiť 50 %

rozpočtovej ceny. Pri podnikovej bytovej výstavbe začatej pred 1. januárom 1970 sa

neprihliada na náklady dovtedy vynaložené.

(2)

Pokiaľ v rámci podnikovej bytovej výstavby sa budujú aj obchodné priestory, kancelárie,

prevádzkárne a pod., vylúčia sa náklady na vybudovanie týchto priestorov z rozpočtovej

ceny.

(3)

Odpočítať možno len sumy zaplatené na podnikovú bytovú výstavbu z vlastných zdrojov

(vrátane splátok úveru na podnikovú bytovú výstavbu čerpaného do 31. decembra 1969)

a z úveru čerpaného po 1. januári 1970, nie však sumy z dotácií, ktoré sa poskytli

daňovníkovi na podnikovú bytovú výstavbu.

(4)

Ak sa združí niekoľko na vykonávanie spoločnej bytovej výstavby, tak, že jeden z

nich je investorom, môžu si jednotliví účastníci odpočítať príspevok na podnikovú

bytovú výstavbu podľa vyššie uvedených podmienok, a to pomernou sumou podľa výšky

účasti.

Článok 4

Základ dane

K

§ 9 zákona

(1)

Preddavky a splátky, ktoré poskytli investori dodávateľom podľa

§ 9 a 10 vyhlášky č. 22/1967 Zb.

, neznižujú základ dane z majetku.

(2)

Za účastinný kapitál v tuzemských účastinných spoločnostiach, ktorý je súčasťou majetku

daňovníka podľa

§ 9 ods. 1 zákona

, sa považuje iba splatený účastinný kapitál.

(3)

Zostatkovú cenu základných prostriedkov, ktorá sa odpočíta z majetku daňovníka, možno

odpočítať len do výšky krytej fondom základných prostriedkov a investícií, nie však

úvermi alebo inými zdrojmi.

(4)

Z majetku daňovníka sa odpočíta zostatková cena vstavaných objektov, ktoré slúžia

výlučne na účely civilnej obrany a na zvláštne úlohy.

Článok 5

K

§ 10 zákona

Priemerný stav majetku daňovníka sa vypočíta zo stavu majetku k 1. januáru a k 31.

decembru zdaňovacieho obdobia.

Článok 6

Sadzba dane

K

§ 15 zákona

(1)

Objem mzdových prostriedkov a priemerný počet pracovníkov predchádzajúceho roka sa

určí za účelom metodickej porovnateľnosti podľa účtovných a štatistických predpisov

platných v bežnom roku.

(2)

Do objemu miezd ako základu dane z objemu miezd a príspevku na sociálne zabezpečenie

patria všetky v bežnom roku zúčtované mzdy vrátane ostatných osobných výdavkov a vyplatených

podielov na hospodárskom výsledku, ktoré v zmysle

§ 3 vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí ČSSR č. 174/1969 Zb.

o usmerňovaní mzdového vývoja a o zásadách odmeňovania práce, sa zahrňujú do mzdových

prostriedkov.

Článok 8

Priznanie k daniam

K

§ 21 zákona

(1)

Lehotu na podanie priznania k podnikovým daniam môže finančná správa (národný výbor)

predĺžiť z dôležitých dôvodov. Predĺženie tejto lehoty má za následok i predĺženie

lehoty na doplatok rozdielu medzi zaplatenými preddavkami a výškou daní vypočítanou

v priznaní (

§ 25 ods. 4 zákona

).

(2)

Daňovník je povinný podať priznanie k podnikovým daniam aj za rok, v ktorom vykázal

stratu.

Článok 9

Platenie daní

K

§ 25 zákona

(1)

Podkladom pre výpočet mesačných preddavkov na daň zo zisku, a na daň z objemu miezd

je finančný plán organizácie.

(2)

Ak dôjde v priebehu roka k zmenám finančného plánu, ktoré majú vplyv na výšku vypočítaných

preddavkov, daňovník je povinný predložiť finančnej správe (národnému výboru) do 8

dní nový prepočet preddavkov a ďalej platiť mesačné preddavky podľa nového výpočtu.

Výška mesačných preddavkov dovtedy splatných sa nemení.

(3)

Pri výpočte dane zo zisku po uplynutí štvrťroka sa prihliada na pripočítateľné a

odpočítateľné položky podľa

§ 5 a § 6 zákona

.

(4)

U daňovníkov so sezónnou výrobou určí finančná správa (národný výbor) na žiadosť

daňovníka mesačné preddavky na dane spravidla vo výške jednej tretiny štvrťročnej

povinnosti vyplývajúcej z rozdelenia celoročnej daňovej povinnosti na jednotlivé štvrťroky

na základe sezónnych výkyvov v tvorbe zisku za predchádzajúci rok. Mesačné preddavky

možno tiež určiť podľa rozpisu, ktorý vykoná organizácia v rámci svojej štvrťročnej

povinnosti na jednotlivé mesiace.

(5)

Každá daň sa platí na osobitný účet finančnej správy (národného výboru) v Štátnej

banke československej a na finančnej správe (národnom výbore) sa účtuje na samostatnom

účte.

Článok 10

K

§ 26 zákona

(1)

Za včas nezaplatenú daň alebo preddavok sa považuje rozdiel, o ktorý daňovník zaplatil

menej, než mal zaplatiť.

(2)

Penále vypočíta finančná správa (národný výbor) po uplynutí každého štvrťroka a oznámi

to daňovníkovi výmerom.

(3)

Penále je príslušenstvom dlžnej sumy dane alebo dlžnej sumy príspevku na sociálne

zabezpečenie.

Článok 11

K

§ 31 zákona

Príspevok sa odvádza na osobitný účet finančnej správy (národného výboru) v Štátnej

banke československej.

Článok 12

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Článok 1

Daňovníci

K

§ 2 zákona

(1)

Organizácie uvedené v

§ 2 ods. 1 zákona

sú daňovníkmi dane zo zisku a dane z majetku - pokiaľ zákon neustanovuje inak - bez

ohľadu na ich organizačné začlenenie a bez ohľadu na to, ktoré ústredné orgány alebo

národné výbory ich riadia.

(2)

Za priemyselnú alebo stavebnú činnosť podľa zmyslu zákona sa považuje aj činnosť

organizácií geologického prieskumu; za priemyselnú alebo stavebnú činnosť sa však

nepovažuje činnosť podnikov podliehajúcich generálnemu riaditeľovi Vodné toky, vodohospodárskych

organizácií riadených národnými výbormi, ďalej činnosť podnikov Krajská vodohospodárska

správa Banská Bystrica, Východoslovenské vodovody a kanalizácie Košice, Ústredie umeleckých

remesiel a Divadelná služba.

(3)

Na posúdenie, či objem výkonov priemyselnej alebo stavebnej činnosti, prípadne súhrn

objemov týchto činností presahuje polovicu celkových výkonov, je rozhodujúci pomer

tržieb z priemyselnej a stavebnej činnosti k celkovým tržbám z výrobných činností

*)

dosiahnutých v predchádzajúcom kalendárnom roku; u daňovníkov, ktorí vznikli v priebehu

zdaňovacieho obdobia, je rozhodujúci pomer týchto tržieb v pláne organizácie.

(4)

Odborové (generálne) riaditeľstvá, ktoré sú daňovníkmi dane zo zisku a dane z majetku,

platia daň zo zisku a daň z majetku, len ak ide o zisk z ich vlastnej činnosti a z

vlastného majetku. Na posúdenie toho, či zákonu podliehajú odborové (generálne) riaditeľstvá,

je rozhodujúci počet podriadených organizácií podliehajúcich týmto daniam na začiatku

zdaňovacieho obdobia.

(5)

Organizáciami zahraničného obchodu sa rozumejú

a)

organizácie (podniky) zriadené podľa predpisov o štátnej organizácii zahraničného

obchodu;

**)

b)

ostatné organizácie (podniky), ktoré vykonávajú zahraničný obchod ako hlavnú činnosť.