88/2001 Z. z. PREDSEDA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci, ktorej cieľom

je zmierniť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu,

zabezpečiť základné životné podmienky občana v prirodzenom prostredí, zabraňovať príčinám

vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu

a sociálneho vývinu občana a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti.

§ 2

(1)

Sociálna pomoc je

a)

sociálna prevencia a

b)

riešenie hmotnej núdze alebo riešenie sociálnej núdze, v ktorej dôsledku si občan

nemôže sám ani s pomocou rodiny zabezpečiť základné životné podmienky a riešenie sociálnej

núdze občana s ťažkým zdravotným postihnutím kompenzáciou sociálnych dôsledkov ťažkého

zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“).

(2)

Právo na zabezpečenie základných životných podmienok sa zaručuje okrem občana cudzincovi,

1

)

osobe bez štátnej príslušnosti, utečencovi,

2

)

odídencovi

2

)

a zahraničnému Slovákovi

3

)

s pobytom na území Slovenskej republiky na základe povolenia príslušného orgánu,

4

)

ak sa im neposkytuje pomoc podľa osobitných predpisov

4

)

alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(3)

Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné

ošatenie a prístrešie.

5

)

(4)

Rodinu na účely tohto zákona tvoria jej členovia, ktorými sú manžel, manželka, dieťa

a rodičia dieťaťa.

§ 3

(1)

Sociálna pomoc sa uskutočňuje najmä prostredníctvom sociálnej práce.

(2)

Sociálna práca je získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného

vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci,

voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.

§ 4

Účastníci právnych vzťahov

(1)

Účastníci právnych vzťahov sociálnej pomoci sú

a)

občan,

b)

cudzinec, osoba bez štátnej príslušnosti, utečenec, odídenec, zahraničný Slovák,

c)

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

d)

krajské úrady a okresné úrady,

e)

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,

f)

zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú rozpočtovými organizáciami

6

)

alebo príspevkovými organizáciami,

6

)

g)

obce,

h)

ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú sociálnu prevenciu alebo

poskytujú sociálne poradenstvo alebo sociálne služby za podmienok ustanovených týmto

zákonom (ďalej len „neštátny subjekt“).

(2)

Rovnaké postavenie ako občan má aj osoba uvedená v odseku 1 písm. b), ktorá si uplatňuje

právo na zabezpečenie základných životných podmienok podľa tohto zákona.

§ 5

(1)

Sociálna prevencia je odborná činnosť na predchádzanie a na zabraňovanie príčin vzniku,

prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho

vývinu občana.

(2)

Sociálna prevencia sa vykonáva najmä pre

a)

maloletého,

7

)

1.

ktorého doterajšia výchova je vážne ohrozená alebo vážne narušená,

2.

s poruchami správania,

3.

ktorý zanedbáva povinnú školskú dochádzku,

4.

ktorému súd nariadil ústavnú výchovu alebo uložil ochrannú výchovu, a to pred nástupom

na ich výkon, v čase ich výkonu a v čase po zrušení ústavnej výchovy alebo ochrannej

výchovy,

5.

ktorý sa dopustil konania so znakmi trestného činu,

6.

ktorý je týraný,

7a

)

pohlavne zneužívaný,

7b

)

alebo u ktorého je dôvodné podozrenie z týrania alebo z pohlavného zneužívania,

b)

plnoletého občana,

1.

ktorému bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený,

2.

ktorý bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby,

3.

ktorý bol prepustený zo zdravotníckeho zariadenia na liečbu drogovo závislých osôb

alebo zo zariadenia na resocializáciu drogovo závislých osôb,

c)

občana s ťažkým zdravotným postihnutím a občana s nepriaznivým zdravotným stavom.

§ 6

(1)

Formy sociálnej prevencie sú

a)

vyhľadávacia činnosť,

b)

nápravná činnosť,

c)

rehabilitačná činnosť,

d)

resocializačná činnosť,

e)

organizovanie výchovno-rekreačných táborov.

(2)

Vyhľadávacia činnosť je vyhľadávanie

a)

maloletých, ktorých

1.

rodičom bráni vo výkone ich práv a povinností závažná prekážka,

2.

rodičia nemôžu alebo nechcú riadne plniť svoje rodičovské práva a povinnosti, alebo

3.

rodičia zneužívajú svoje práva, alebo závažným spôsobom zanedbávajú svoje povinnosti,

b)

maloletých s poruchami správania,

c)

maloletých, pre ktorých treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť,

d)

maloletých, u ktorých je dôvodné podozrenie z týrania alebo pohlavného zneužívania,

alebo maloletých ohrozených z iných vážnych dôvodov,

e)

občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,

f)

občanov, ktorí potrebujú pomoc právnickej osoby alebo inej fyzickej osoby.

(3)

Nápravná činnosť je súhrn postupov na dosiahnutie pozitívnej zmeny v konaní občana

s cieľom zmierniť alebo prekonať hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu, ktorú občan nemôže

z objektívnych dôvodov alebo zo subjektívnych dôvodov zmierniť alebo prekonať sám

ani s pomocou rodiny; obsahuje aj výchovné usmerňovanie občanov, najmä s cieľom odstrániť

nedostatky vo výchovných pomeroch maloletého.

(4)

Rehabilitačná činnosť sú postupy na obnovu najvyššie dosiahnuteľného individuálneho

stupňa osobnostného vývinu, fyzickej výkonnosti a pracovnej výkonnosti občana.

(5)

Resocializačná činnosť sú postupy prevýchovy občana zamerané na zmiernenie, prekonanie

a zabránenie opakovaniu dlhodobo pretrvávajúcej hmotnej núdze alebo sociálnej núdze

s cieľom zapojiť občana do života v prirodzenom prostredí.

(6)

Výchovno-rekreačné tábory sa organizujú pre deti

a)

občanov, ktorí sú v hmotnej núdzi,

b)

s poruchami správania,

c)

s ťažkým zdravotným postihnutím,

d)

v náhradnej starostlivosti.

§ 7

(1)

Hmotná núdza je stav, keď príjem

8

)

občana nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom.

9

)

(2)

Príjem občana na účely poskytnutia sociálnej pomoci podľa tohto zákona sa zisťuje

v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o sociálnu pomoc, ak tento zákon

neustanovuje inak; pritom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných 12

kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc.

(3)

Príjem občana na účely sociálnej pomoci sa vypočíta zo súčtu príjmu občana a príjmov

osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú,

10

)

tak, že sa tento súčet vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú.

10

)

(4)

Občan môže byť v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov alebo zo subjektívnych dôvodov.

(5)

Občan je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ak si nemôže vlastným pričinením

zabezpečiť alebo zvýšiť príjem najmä vzhľadom na svoj vek alebo nepriaznivý zdravotný

stav. Za vlastné pričinenie sa považuje najmä vlastná práca.

(6)

Občan je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, ak

a)

si nehľadá zamestnanie za pomoci príslušného okresného úradu práce alebo inej právnickej

osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu

podľa osobitného predpisu,

11

)

b)

je vyradený z evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len

„evidencia nezamestnaných“), pretože nespolupracuje pri hľadaní zamestnania s príslušným

okresným úradom práce,

c)

je v evidencii nezamestnaných na príslušnom okresnom úrade práce po tom, čo skončil

1.

posledné zamestnanie sám bez vážnych dôvodov,

12

)

bez udania dôvodu alebo čo s ním bolo skončené posledné zamestnanie z dôvodu porušovania

pracovnej disciplíny, neuspokojivých pracovných výsledkov alebo z dôvodu, pre ktorý

by mohlo dôjsť k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru, alebo

2.

prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti alebo činnosť spolupracujúcej

osoby samostatne zárobkovo činnej osoby bez vážnych dôvodov,

12

)

d)

je s výnimkou čiastočne invalidného občana v evidencii nezamestnaných na príslušnom

okresnom úrade práce viac ako 24 mesiacov; obdobia vedenia občana v evidencii nezamestnaných

sa na tento účel sčítavajú, ak obdobie medzi vyradením občana z evidencie nezamestnaných

z dôvodu jeho pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, prevádzkovania

alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti alebo činnosti spolupracujúcej osoby

samostatne zárobkovo činnej osoby a jeho novým zaradením do evidencie nezamestnaných

trvalo menej ako tri mesiace,

e)

je v evidencii nezamestnaných na príslušnom okresnom úrade práce bez vzniku nároku

na podporu v nezamestnanosti z dôvodu, že v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti

o sprostredkovanie zamestnania nepreukázal aspoň tri po sebe nasledujúce kalendárne

mesiace platenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti, s výnimkou občanov, u ktorých

sa podmienka platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti považuje za splnenú

podľa osobitného predpisu,

13

)

f)

neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému podľa osobitného predpisu

14

)

alebo neplní súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči plnoletému nezaopatrenému dieťaťu,

voči manželovi alebo voči rozvedenému manželovi podľa osobitného predpisu,

15

)

g)

neuplatní všetky pohľadávky a zákonné nároky, najmä na výživné, s výnimkou výživného

na dieťa, voči ktorému nie je určené otcovstvo, príspevku na výživu rozvedeného manžela,

na dávky nemocenského poistenia, na dávky dôchodkového zabezpečenia, dávky výsluhového

zabezpečenia a na štátne sociálne dávky,

h)

si neplní povinnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo spolupracujúca osoba

samostatne zárobkovo činnej osoby platiť poistné na nemocenské poistenie,

16

)

i)

nevznikne tomuto občanovi alebo občanom, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, s

výnimkou nezaopatreného dieťaťa, nárok na prídavky na deti z dôvodu uvedeného v osobitnom

predpise,

16a

)

j)

ako rodič alebo ako občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zanedbáva starostlivosť o deti

v rozsahu, že príslušný orgán uložil výchovné opatrenie alebo predbežné opatrenie

podľa osobitného predpisu

16b

)

alebo súd obmedzil rodičovské práva, pozbavil rodiča rodičovských práv, zveril dieťa

do výchovy iného občana než rodiča alebo nariadil ústavnú výchovu podľa osobitného

predpisu.

16c

)

(7)

Nezaopatrené dieťa

17

)

sa na účely tohto zákona vždy posudzuje ako občan v hmotnej núdzi z objektívnych

dôvodov.

(8)

Občan je povinný preukázať hľadanie zamestnania v prípadoch uvedených v odseku 6

písm. a).

§ 8

Možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou na prekonanie hmotnej núdze

sa neskúma, ak ide o občana, ktorý

a)

dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,

18

)

b)

je invalidný podľa právoplatného rozhodnutia alebo posudku Sociálnej poisťovne z

dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek

sústavné zamestnanie,

19

)

c)

je nezaopatrené dieťa,

d)

je rodič alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ktorý sa osobne, celodenne a riadne

stará

1.

aspoň o jedno dieťa do siedmich rokov veku alebo o staršie dieťa, ktoré nemožno umiestniť

v predškolskom zariadení,

2.

o tri a viac detí do pätnástich rokov veku alebo

3.

o dieťa, ktoré je podľa posudku príslušného orgánu dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím,

e)

sa osobne, celodenne a riadne stará o občana, ktorý je podľa posudku príslušného

orgánu občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo

f)

skončil pracovný pomer, prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti alebo vykonávanie

samostatnej zárobkovej činnosti, alebo činnosť spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo

činnej osoby bez vlastného zavinenia, alebo nebol v pracovnom pomere z dôvodov, ktoré

sa podľa osobitného predpisu

13

)

považujú za splnenie obdobia platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti, a

preukáže, že si zamestnanie hľadá za pomoci príslušného okresného úradu práce alebo

prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva sprostredkovanie

zamestnania za úhradu podľa osobitného predpisu.

11

)

§ 9

(1)

Občan nie je v hmotnej núdzi, ani keď jeho príjem

8

)

nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom,

9

)

ak si svojím doterajším príjmom a svojím majetkom môže riešiť hmotnú núdzu.

(2)

Za majetok na účely tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak

to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

(3)

Občan si má riešiť svoju hmotnú núdzu užívaním vlastného majetku, správou vlastného

majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku. Od občana nemožno

požadovať predaj alebo prenájom

a)

nehnuteľnosti, ktorú užíva na primerané trvalé bývanie,

b)

poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ktorú užíva pre svoju potrebu,

c)

hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti

20

)

alebo na ktorú sa poskytla dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu,

d)

hnuteľnej veci a nehnuteľnej veci, ktorú potrebuje na výkon svojej práce alebo na

profesijnú prípravu,

e)

osobného motorového vozidla, ktoré

1.

využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo

2.

je viac ako päťročné a jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 100

000 Sk, alebo

f)

hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s morálnymi zásadami.

§ 10

Sociálna núdza

(1)

Sociálna núdza je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju

osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom

chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek,

nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania.

(2)

Za sociálnu núdzu sa na účely tohto zákona považuje aj stav, keď občan s ťažkým zdravotným

postihnutím potrebuje zmierniť sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia alebo

ich prekonať za podmienok ustanovených týmto zákonom.

(3)

Za nepriaznivý zdravotný stav sa na účely tohto zákona považuje invalidita podľa

právoplatného rozhodnutia alebo posudku Sociálnej poisťovne, choroba, porucha zdravia

alebo zdravotné postihnutie

21

)

uznané príslušným ošetrujúcim lekárom.

§ 11

Formy riešenia hmotnej núdze a riešenia sociálnej núdze sú

a)

sociálne poradenstvo,

b)

sociálnoprávna ochrana,

c)

sociálne služby,

d)

dávka sociálnej pomoci,

e)

sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie.

§ 12

(1)

Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru

hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie

informácií o možnostiach riešenia hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a na usmernenie

občana pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci; sociálne poradenstvo sa poskytuje

najmä rodinám.

(2)

V rámci sociálneho poradenstva možno občanovi odporučiť poskytnutie odborných poradenských

služieb špecializovanými inštitúciami.

§ 13

(1)

Sociálnoprávna ochrana je činnosť na ochranu práv a právom chránených záujmov občanov,

najmä maloletých, a to

a)

výchovná činnosť,

b)

organizovanie náhradnej rodinnej starostlivosti,

c)

rozhodovanie o

1.

okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

22

)

ak je dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život alebo zdravie v

doterajšom prostredí vážne ohrozené,

2.

výchovných opatreniach,

23

)

ak rodičia, iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa alebo iní občania ohrozujú

alebo narušujú riadnu výchovu dieťaťa, ak rodičia alebo iní občania zodpovední za

výchovu dieťaťa vážne porušujú práva a povinnosti, najmä tým, že neutvárajú podmienky

na výchovu, vzdelávanie a všestranný vývoj podľa schopností dieťaťa, alebo ak sa u

dieťaťa prejavujú poruchy správania,

d)

ďalšia činnosť.

(2)

Výchovná činnosť je najmä pôsobenie na prirodzené sociálne prostredie dieťaťa, na

zlepšenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, na zlepšenie vzťahov medzi manželmi navzájom,

ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, alebo pôsobenie na obnovu

rodinného prostredia, z ktorého boli deti vyňaté pre zlyhanie výchovnej funkcie rodiny.

Výchovná činnosť sa vykonáva najmä v rodinnom prostredí dieťaťa.

(3)

Organizovanie náhradnej rodinnej starostlivosti je

a)

vedenie prehľadu a vedenie spisovej dokumentácie o deťoch, ktorým treba zabezpečiť

náhradnú starostlivosť, a vedenie prehľadu a vedenie spisovej dokumentácie o občanoch

vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,

b)

zabezpečovanie prípravy občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,

c)

sprostredkovanie nadviazania osobného vzťahu detí, pre ktoré treba zabezpečiť náhradnú

rodinnú starostlivosť, s občanmi vhodnými vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,

d)

sledovanie vývoja detí v náhradnej rodinnej starostlivosti.

(4)

Ďalšia činnosť je najmä

a)

výkon kolízneho opatrovníka maloletých,

24

)

b)

výkon funkcie opatrovníka maloletých,

25

)

c)

podávanie návrhov súdu na nariadenie ústavnej výchovy a zrušenie ústavnej výchovy,

26

)

na zrušenie výchovných opatrení uložených súdom, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských

práv,

27

)

d)

sledovanie vývoja detí v ústavnej výchove a v ochrannej výchove,

e)

podávanie správ vo veciach výchovy a výživy maloletých súdu a iným štátnym orgánom,

Sociálnej poisťovni a Národnému úradu práce,

f)

účasť v trestnom konaní proti mladistvým,

28

)

g)

vykonávanie opatrení v záujme maloletého, ktorý nie je občan Slovenskej republiky,

dovtedy, kým v jeho záujme neurobí opatrenia orgán štátu, ktorého je občanom,

h)

spisovanie návrhov a podnetov vo veciach výchovy a výživy maloletých,

i)

plnenie úloh vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov v oblasti práv detí.

§ 14

(1)

Sociálne služby sú špecializované činnosti na riešenie hmotnej núdze alebo na riešenie

sociálnej núdze.

(2)

Sociálne služby sú

a)

opatrovateľská služba,

b)

organizovanie spoločného stravovania,

c)

prepravná služba,

d)

starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb,

e)

sociálna pôžička.

§ 15

(1)

Opatrovateľskú službu možno poskytovať

a)

občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri

zabezpečovaní

1.

nevyhnutných životných úkonov,

2.

nevyhnutných prác v domácnosti alebo

3.

kontaktu so spoločenským prostredím, najmä sprievodom, tlmočením v posunkovej reči

pre nepočujúce osoby

29

)

a predčítaním,

b)

dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť

o dieťa nemôžu z vážnych dôvodov poskytovať alebo zabezpečiť rodičia alebo občan,

ktorý prevzal takéto dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na

základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(2)

Opatrovateľskú službu možno poskytovať aj vtedy, ak sa jednej matke

a)

súčasne narodili tri deti a viac detí alebo

b)

v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá.

(3)

Opatrovateľskú službu v prípadoch uvedených v odseku 2 možno poskytovať do dovŕšenia

troch rokov veku detí.

(4)

Nevyhnutné životné úkony, nevyhnutné práce v domácnosti a formy zabezpečenia kontaktu

so spoločenským prostredím sú uvedené v

prílohe č. 1

.

(5)

Rozsah opatrovateľskej služby podľa odseku 1 písm. a) určí príslušný orgán na základe

odporúčania zdravotníckeho zariadenia.

(6)

Vážne dôvody, pre ktoré nemožno poskytovať alebo zabezpečiť osobnú, celodennú a riadnu

starostlivosť o dieťa, sú

a)

choroba, úraz, kúpeľná liečba alebo úmrtie rodiča alebo občana, ktorý prevzal dieťa

do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného

orgánu,

b)

pôrod matky alebo ženy, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,

c)

nástup do práce z dôvodu vyčerpania podpory pri ošetrovaní člena rodiny, ak ide o

osamelého rodiča alebo o občana uvedeného v písmene a).

(7)

Za osamelého občana sa považuje slobodná žena, ovdovená žena alebo rozvedená žena,

slobodný muž, ovdovený muž alebo rozvedený muž, alebo žena a muž osamelí z iných vážnych

dôvodov.

(8)

Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať občanovi, ktorému

a)

sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo

b)

sa poskytuje celodenné, osobné a riadne opatrovanie osobou uvedenou v

§ 58 ods. 2

, alebo

c)

je nariadená karanténa pre podozrenie z nákazy prenosnou chorobou a pri ochorení

touto nákazou.

(9)

Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostne v byte občana.

§ 16

(1)

Spoločné stravovanie možno organizovať pre občana, ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť

inak a ktorý

a)

je poberateľom starobného dôchodku alebo

b)

pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie.

(2)

Spoločné stravovanie v rozsahu jedného teplého jedla denne možno organizovať aj pre

osoby, ktoré si uplatnili právo na zabezpečenie základných životných podmienok podľa

tohto zákona.

(3)

Spoločné stravovanie sa poskytuje najmä v jedálňach pre dôchodcov a v ďalších zariadeniach

sociálnych služieb, kde sa poskytuje stravovanie.

§ 17

(1)

Prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý

podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým

vozidlom. Občan je odkázaný na individuálnu prepravu, ak nie je schopný

a)

premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej

dopravy a späť rovnakým spôsobom ako zdravý občan,

b)

nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej

dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy

osôb a z prostriedku železničnej dopravy rovnakým spôsobom ako zdravý občan alebo

c)

zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej

hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy.

(2)

Prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ak sa

prepravnou službou vhodne kompenzuje jeho znížená pohybová schopnosť v dôsledku narušenia

telesných funkcií.

(3)

Prepravnú službu nemožno poskytovať, ak individuálnu prepravu možno zabezpečiť inak.

(4)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje prepravná služba podľa

tohto zákona, nemožno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla

a peňažný príspevok na prepravu.

§ 18

(1)

Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb možno poskytovať občanovi, ktorému

nemožno poskytovať inú sociálnu službu podľa tohto zákona alebo ak poskytnutie inej

sociálnej služby podľa tohto zákona dostatočne nerieši hmotnú núdzu alebo sociálnu

núdzu tohto občana.

(2)

Na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb obec a príslušný

orgán zriaďujú tieto zariadenia sociálnych služieb

a)

domov sociálnych služieb,

b)

domov dôchodcov,

c)

zariadenie chráneného bývania,

d)

detský domov,

e)

domov pre osamelých rodičov,

f)

stanicu opatrovateľskej služby,

g)

zariadenie pestúnskej starostlivosti,

h)

útulok,

i)

krízové stredisko,

j)

resocializačné stredisko,

k)

rehabilitačné stredisko,

l)

zariadenie opatrovateľskej služby.

(3)

Obec zriaďuje okrem zariadení sociálnych služieb uvedených v odseku 2 aj

a)

domov-penzión pre dôchodcov,

b)

klub dôchodcov,

c)

jedáleň pre dôchodcov,

d)

stredisko osobnej hygieny,

e)

práčovňu.

(4)

Zariadenia sociálnych služieb uvedené v odseku 2 písm. a) až d), ktoré zriaďuje príslušný

orgán, sa zriaďujú ako rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie. Zariadenia

sociálnych služieb uvedené v odseku 2 písm. e) až l), ktoré zriaďuje príslušný orgán,

sa zriaďujú ako rozpočtové organizácie alebo ako organizačné súčasti príslušného orgánu,

ktorý zariadenia zriadil.

(5)

Obec zriaďuje zariadenia sociálnych služieb ako svoje rozpočtové organizácie, príspevkové

organizácie, iné právnické osoby

30

)

alebo ako organizačné jednotky obce.

30a

)

(6)

Zariadenia sociálnych služieb uvedené v odseku 2 s výnimkou zariadenia pestúnskej

starostlivosti a zariadenia sociálnych služieb uvedené v odseku 3 možno účelne a vhodne

zlučovať.

31

)

(7)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené zlúčením zariadení sociálnych služieb uvedených

v odseku 2 písm. e), f), h) až l) môže poskytovať aj sociálne služby uvedené v

§ 14 ods. 2 písm. a)

a

c)

.

(8)

V zariadeniach sociálnych služieb sa starostlivosť poskytuje celoročne, týždenne

alebo denne; možno ju poskytovať aj prechodne na určitý čas. Pri dennej starostlivosti

sa starostlivosť poskytuje v pracovných dňoch a v pracovnom čase. Pri dennej starostlivosti

sa neposkytuje bývanie. Pri týždennej starostlivosti sa neposkytuje starostlivosť

počas sobôt a nedieľ, štátnych sviatkov a sviatkov bezprostredne predchádzajúcich

sobote alebo bezprostredne nasledujúcich po nedeli.

(9)

V zariadení sociálnych služieb nemožno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorého

zdravotný stav vyžaduje ústavnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení.

(10)

Domov sociálnych služieb, domov dôchodcov, detský domov, stanica opatrovateľskej

služby, zariadenie opatrovateľskej služby a rehabilitačné stredisko sa podieľajú na

zabezpečovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti. Domov sociálnych služieb, domov

dôchodcov a detský domov utvárajú podmienky na zriadenie zdravotníckeho zariadenia

podľa osobitného predpisu.

32

)

Domov sociálnych služieb, domov dôchodcov, detský domov a zariadenie opatrovateľskej

služby môžu poskytovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu

32

)

na základe povolenia podľa osobitného predpisu.

32a

)

(11)

Domov sociálnych služieb pre deti a detský domov sa podieľajú na zabezpečovaní vzdelávania

a prípravy na povolanie; domov sociálnych služieb pre deti sa podieľa aj na zabezpečovaní

prípravy na prácu a zaškolenia.

§ 19

(1)

Zariadenia sociálnych služieb uvedené v

§ 18 ods. 2 písm. a) až d)

a

j)

zriadené ako rozpočtové organizácie môžu zabezpečovať v rámci záujmovej činnosti

alebo pracovnej terapie ďalšie činnosti ako vedľajšie hospodárstvo. Vedľajšie hospodárstvo

je súčasťou hlavnej činnosti, pričom náklady na vedľajšie hospodárstvo a výnosy z

vedľajšieho hospodárstva sú súčasťou rozpočtu zariadenia sociálnych služieb. Výnosy

z vedľajšieho hospodárstva možno použiť na rozvoj vedľajšieho hospodárstva a na rozvoj

starostlivosti poskytovanej v týchto zariadeniach sociálnych služieb.

(2)

Ak je výsledkom záujmovej činnosti alebo pracovnej terapie zhotovenie hnuteľnej veci,

možno poskytnúť občanovi, ktorý sa podieľal na jej zhotovení, odmenu; ak sa na zhotovení

veci podieľalo viac občanov, odmena sa určí pre každého z nich rovnakým dielom.

(3)

Spôsob určenia výšky odmeny podľa odseku 2 a spôsob jej vyplácania ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 19a

Občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne,

sa podieľa na určovaní životných podmienok v zariadení sociálnych služieb prostredníctvom

zvolených zástupcov.

§ 20

(1)

V domove sociálnych služieb možno poskytovať starostlivosť občanovi so zdravotným

postihnutím, ktorým je telesné postihnutie, duševné poruchy a poruchy správania alebo

zmyslové postihnutie uvedené v

prílohe č. 2

, alebo kombinácia postihnutí, ak

a)

je na tento druh sociálnej služby odkázaný,

b)

je pre neho tento druh sociálnej služby účelný, pretože

1.

tomuto občanovi nemožno poskytnúť inú sociálnu službu podľa tohto zákona alebo

2.

poskytnutie inej sociálnej služby podľa tohto zákona dostatočne nerieši hmotnú núdzu

alebo sociálnu núdzu tohto občana.

(2)

Posudok o zdravotnom postihnutí na účely poskytovania starostlivosti v domove sociálnych

služieb vydáva príslušný orgán.

(3)

V domove sociálnych služieb sa

a)

poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ktorou je

1.

stravovanie,

2.

bývanie,

3.

zaopatrenie,

b)

poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je

1.

výchova,

2.

poradenstvo,

3.

záujmová činnosť,

4.

kultúrna činnosť,

5.

pracovná terapia,

6.

rekreačná činnosť,

7.

rehabilitačná činnosť,

c)

poskytuje osobné vybavenie, ak sa starostlivosť v domove sociálnych služieb poskytuje

občanovi celoročne a občan nemá osobné vybavenie z dôvodu, že si ho nemôže sám ani

s pomocou rodiny zabezpečiť svojím príjmom a príjmom zo svojho majetku,

d)

utvárajú podmienky na pracovné uplatnenie,

e)

zabezpečuje úschova cenných vecí.

(4)

Stravovanie je poskytovanie stravy v súlade so zásadami zdravej výživy s prihliadnutím

na vek a zdravotný stav občanov, ktorým sa stravovanie poskytuje, a podľa stravných

jednotiek.

(5)

Za celodenné stravovanie sa považujú raňajky, obed, večera a dve vedľajšie jedlá;

pri diabetickej diéte, pri bielkovinovej diéte a pri výživnej diéte tri vedľajšie

jedlá. Občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne

alebo týždenne, je povinný odobrať v rámci tejto starostlivosti aspoň dve jedlá denne.

Ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne, poskytujú

sa tomuto občanovi raňajky, desiata, obed a olovrant. Občan, ktorému sa poskytuje

starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne, je povinný odobrať v rámci tejto

starostlivosti aspoň jedno jedlo. Počet ďalších odoberaných jedál je predmetom dohody

s občanom, ktorému sa táto starostlivosť poskytuje.

(6)

Za stravnú jednotku sa považuje finančná norma priemerných nákladov na potraviny

(suroviny).

(7)

Výšku stravnej jednotky a ďalšie podrobnosti o stravovaní vrátane spôsobu zabezpečovania

stravovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(8)

Za bývanie v domove sociálnych služieb sa považuje užívanie podlahovej plochy obytnej

miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov, užívanie prevádzkového

zariadenia obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti a užívanie vybavenia

obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov a vecné

plnenia spojené s bývaním.

(9)

Za zaopatrenie sa považuje najmä

a)

upratovanie,

b)

poskytovanie posteľnej bielizne, pranie a žehlenie alebo mangľovanie posteľnej bielizne,

c)

pranie, čistenie a žehlenie osobného šatstva,

d)

údržba a oprava osobného vybavenia,

e)

poskytovanie pomoci na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov uvedených v

prílohe č. 1

, ak ich poskytovanie vyžaduje nepriaznivý zdravotný stav občana.

(10)

Za osobné vybavenie sa považuje osobné šatstvo, osobná obuv a hygienické potreby.

(11)

Podrobnosti o poskytovaní starostlivosti v domove sociálnych služieb, o príslušenstve

obytnej miestnosti, o prevádzkovom zariadení obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej

miestnosti, o vybavení obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných

priestorov, o spoločných priestoroch a podrobnosti o vecných plneniach spojených s

bývaním ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 21

Domov sociálnych služieb možno zriaďovať ako domov sociálnych služieb pre deti a domov

sociálnych služieb pre dospelých. Domov sociálnych služieb pre deti a domov sociálnych

služieb pre dospelých možno účelne a vhodne zlučovať.

§ 22

(1)

V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostlivosť dieťaťu s

a)

telesným postihnutím,

b)

duševnými poruchami a poruchami správania alebo

c)

telesným postihnutím a duševnými poruchami a poruchami správania.

(2)

V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostlivosť aj dieťaťu s

telesným postihnutím alebo s duševnými poruchami a poruchami správania, ktoré je zároveň

zmyslovo postihnuté.

(3)

V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostlivosť dieťaťu od narodenia

do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo do skončenia vzdelania za osobitných

podmienok a v prípade ďalšej prípravy na povolanie do skončenia tejto prípravy na

povolanie, najdlhšie do 25 rokov veku, v odôvodnených prípadoch aj dlhšie.

(4)

Deťom s duševnými poruchami a poruchami správania sa pred umiestnením do domova sociálnych

služieb pre deti s duševnými poruchami a poruchami správania zabezpečuje špeciálnopedagogická

diagnostika, psychologická diagnostika, lekárska diagnostika a sociálna diagnostika

v diagnostickom oddelení, ktoré môže zriaďovať domov sociálnych služieb pre deti s

duševnými poruchami a poruchami správania.

(5)

Starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti sa organizuje v skupinách s prihliadnutím

na vek a schopnosť detí. Počty detí v skupine ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá ministerstvo.

(6)

Dieťaťu s nariadenou ústavnou výchovou, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove

sociálnych služieb pre deti celoročne, domov sociálnych služieb pre deti poskytuje

mesačne vreckové.

(7)

Vreckové sa poskytuje podľa veku dieťaťa, a to od 6 rokov veku dieťaťa. Ak ide o

dieťa od 6 rokov do 15 rokov veku, poskytuje sa vreckové vo výške 10 % sumy životného

minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.

33

)

Ak ide o dieťa nad 15 rokov veku, poskytuje sa vreckové vo výške 15 % sumy životného

minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.

33

)

(8)

Domov sociálnych služieb pre deti poskytuje dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť

v domove sociálnych služieb pre deti celoročne, vecné dary v sume najviac 400 Sk v

kalendárnom roku.

(9)

Domov sociálnych služieb pre deti poskytuje pri skončení starostlivosti o deti s

nariadenou ústavnou výchovou v domove sociálnych služieb, najskôr po dosiahnutí 18.

roku veku, jednorazový peňažný príspevok na výbavu vo výške päťnásobku sumy životného

minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.

33

)

Jednorazový peňažný príspevok na výbavu sa neposkytuje, ak po skončení starostlivosti

o deti s nariadenou ústavnou výchovou v domove sociálnych služieb pre deti sa poskytuje

starostlivosť v domove sociálnych služieb pre dospelých.

§ 23

(1)

V domove sociálnych služieb pre dospelých možno poskytovať starostlivosť občanovi

a)

s telesným postihnutím,

b)

s duševnými poruchami a poruchami správania,

c)

so zmyslovým postihnutím alebo

d)

s kombináciou postihnutí.

(2)

V domove sociálnych služieb pre dospelých možno poskytovať starostlivosť občanovi

od skončenia povinnej školskej dochádzky, od skončenia vzdelania za osobitných podmienok,

od skončenia ďalšej prípravy na povolanie a ďalším dospelým občanom so zdravotným

postihnutím od 25. roku veku.

§ 24

Domov dôchodcov

(1)

V domove dôchodcov možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorému nemožno poskytovať

inú sociálnu službu podľa tohto zákona alebo poskytnutie inej sociálnej služby podľa

tohto zákona dostatočne nerieši hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu tohto občana a ktorý

a)

je poberateľom starobného dôchodku,

b)

pre svoj nepriaznivý zdravotný stav vyžaduje sústavnú starostlivosť inej osoby, ktorú

občanovi nemôže zabezpečiť rodina ani poskytovanie opatrovateľskej služby, alebo

c)

poskytovanie starostlivosti v domove dôchodcov potrebuje z iných vážnych dôvodov.

(2)

V domove dôchodcov sa

a)

poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ktorou je

1.

stravovanie,

2.

bývanie,

3.

zaopatrenie,

b)

poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je

1.

poradenstvo,

2.

záujmová činnosť,

3.

kultúrna činnosť,

4.

rehabilitačná činnosť,

c)

poskytuje osobné vybavenie, ak sa starostlivosť v domove dôchodcov poskytuje občanovi

celoročne a občan nemá osobné vybavenie z dôvodu, že si ho nemôže sám ani s pomocou

rodiny zabezpečiť svojím príjmom a príjmom zo svojho majetku,

d)

podporuje účasť na spoločenskom živote,

e)

zabezpečuje úschova cenných vecí.

(3)

Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. a) a na poskytovanie

osobného vybavenia podľa odseku 2 písm. c) ustanovenia

§ 20 ods. 4 až 11

platia rovnako.

§ 25

Zariadenie chráneného bývania

(1)

V zariadení chráneného bývania možno poskytovať bývanie a dohľad občanovi

a)

so zdravotným postihnutím uvedeným v

prílohe č. 2

alebo

b)

s duševnou poruchou uvedenou v

prílohe č. 3

.

(2)

Občan uvedený v odseku 1 musí byť schopný viesť samostatný život s pomocou inej osoby.

(3)

Posudok o zdravotnom postihnutí uvedenom v

prílohe č. 2

a posudok o duševnej poruche uvedenej v

prílohe č. 3

vydáva príslušný orgán.

(4)

Dohľad je sledovanie správania a činnosti občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť

v zariadení chráneného bývania.

(5)

Na poskytovanie bývania ustanovenia

§ 20 ods. 8

a

11

platia rovnako.

§ 26

Detský domov

(1)

V detskom domove možno poskytovať starostlivosť dieťaťu od narodenia do dosiahnutia

plnoletosti a ďalej až do osamostatnenia, najdlhšie do 25. roka veku; deťom sa v detskom

domove poskytuje starostlivosť nahrádzajúca prirodzené rodinné prostredie. Za osamostatnenie

na účely tohto zákona sa považuje zabezpečenie si bývania.

(2)

V detskom domove sa

a)

poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ktorou je

1.

stravovanie,

2.

bývanie,

3.

zaopatrenie,

b)

zabezpečuje výchova,

c)

poskytuje liečebno-výchovná starostlivosť, ktorou je špecializovaná odborná činnosť

zameraná na odstránenie alebo na zmiernenie porúch psychického vývinu, osobnostného

vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa,

d)

poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je

1.

poradenstvo,

2.

výchovná starostlivosť rodinám, z ktorých boli deti vyňaté pre zlyhanie výchovnej

funkcie rodiny,

3.

záujmová činnosť,

4.

kultúrna činnosť,

5.

rekreačná činnosť,

e)

poskytuje osobné vybavenie, ak sa starostlivosť v detskom domove poskytuje dieťaťu

celoročne a dieťa nemá osobné vybavenie,

f)

zabezpečuje úschova cenných vecí.

(3)

Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. a) a na poskytovanie

osobného vybavenia podľa odseku 2 písm. e) ustanovenia

§ 20 ods. 4 až 11

platia rovnako.

(4)

Starostlivosť v detskom domove sa organizuje v skupinách.

(5)

Detský domov môže poskytovať starostlivosť

a)

v rodinách na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti (ďalej len „profesionálna

náhradná rodina“), ktoré poskytujú deťom starostlivosť a výchovu vo vlastnom rodinnom

prostredí mimo detského domova,

b)

v sieti samostatných skupín, ktoré poskytujú starostlivosť a výchovu blízku rodinnému

prostrediu najmä so samostatným stravovaním a hospodárením s vyčleneným rozpočtom;

samostatná skupina sa môže umiestniť v samostatnom byte alebo v rodinnom dome.

(6)

Pri starostlivosti v detskom domove sa vychádza z psychologickej diagnostiky, pedagogickej

diagnostiky a špeciálnopedagogickej diagnostiky, ktorú zabezpečuje diagnostické centrum

34

)

pre každé dieťa. O vývine dieťaťa v detskom domove sa vedie osobný denník.

(7)

Dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove, detský domov poskytuje

mesačne vreckové.

(8)

Vreckové sa poskytuje podľa veku dieťaťa, a to od 6 rokov veku dieťaťa. Ak ide o

dieťa od 6 rokov do 15 rokov veku, poskytuje sa vreckové vo výške 10 % sumy životného

minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.

33

)

Ak ide o dieťa nad 15 rokov veku, poskytuje sa vreckové vo výške 15 % sumy životného

minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.

33

)

(9)

Detský domov poskytuje dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove,

vecné dary v sume najviac 400 Sk v kalendárnom roku.

(10)

Detský domov poskytuje pri skončení starostlivosti v detskom domove dieťaťu, ktorému

sa poskytovala starostlivosť najskôr po dosiahnutí 18. roku veku, jednorazový peňažný

príspevok na výbavu vo výške päťnásobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa

ustanoveného osobitným predpisom.

33

)

Jednorazový peňažný príspevok na výbavu sa neposkytuje, ak po skončení starostlivosti

v detskom domove sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti alebo

v domove sociálnych služieb pre dospelých.

(11)

Podrobnosti o poskytovaní starostlivosti v detskom domove, o činnosti detského domova,

o určení výšky úhrady výdavkov na dieťa v profesionálnej náhradnej rodine a podrobnosti

o spôsobe vedenia účtov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 27

Domov pre osamelých rodičov

(1)

V domove pre osamelých rodičov možno poskytovať bývanie a poradenstvo

a)

osamelému rodičovi maloletého alebo osamelému rodičovi s maloletým, ktorých život

alebo zdravie sú ohrozené alebo je ohrozená výchova maloletého, alebo

b)

osamelej tehotnej žene, ktorá sa ocitla v sociálnej núdzi spôsobenej stratou rodinného

prostredia.

(2)

Na poskytovanie bývania ustanovenia

§ 20 ods. 8

a

11

platia rovnako.

§ 28

Stanica opatrovateľskej služby

(1)

V stanici opatrovateľskej služby možno poskytovať starostlivosť dieťaťu od dvoch

rokov veku do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak si rodičia alebo iný občan,

ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe

rozhodnutia príslušného orgánu, nemôžu na prechodný čas plniť povinnosti voči dieťaťu.

(2)

V stanici opatrovateľskej služby sa poskytuje

a)

nevyhnutná starostlivosť, ktorou je

1.

stravovanie,

2.

bývanie,

3.

zaopatrenie,

b)

pomoc pri príprave na školské vyučovanie, sprevádzanie do školy a zo školy alebo

sprevádzanie na záujmovú činnosť a zo záujmovej činnosti,

c)

výchovná starostlivosť o deti predškolského veku.

(3)

Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. a) ustanovenia

§ 20 ods. 4 až 9

a

11

platia rovnako.

§ 29

Zariadenie pestúnskej starostlivosti

(1)

V zariadení pestúnskej starostlivosti možno poskytovať starostlivosť dieťaťu, ktoré

je zverené do pestúnskej starostlivosti právoplatným rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa

do pestúnskej starostlivosti.

(2)

V zariadení pestúnskej starostlivosti občan, ktorému bolo dieťa zverené do pestúnskej

starostlivosti (ďalej len „pestún“), poskytuje náhradnú rodinnú starostlivosť deťom,

ktoré sú zverené do pestúnskej starostlivosti, najmä súrodencom. Zariadenie pestúnskej

starostlivosti možno zriadiť najmenej pre štyri deti.

(3)

V zariadení pestúnskej starostlivosti možno poskytovať starostlivosť aj dieťaťu,

ktoré je dočasne zverené do starostlivosti pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti.

(4)

Na výkon pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti možno použiť

aj byt alebo rodinný dom pestúna.

(5)

Pestúnska starostlivosť v zariadení pestúnskej starostlivosti sa vykonáva na základe

písomnej zmluvy pestúna s príslušným orgánom. Výkon pestúnskej starostlivosti v zariadení

pestúnskej starostlivosti sa začína prijatím prvého dieťaťa na základe právoplatného

rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti vykonávanej v zariadení

pestúnskej starostlivosti.

(6)

Zmluva podľa odseku 5 musí obsahovať najmä

a)

práva a povinnosti pestúna a príslušného orgánu pri výkone pestúnskej starostlivosti

v zariadení pestúnskej starostlivosti,

b)

deň začatia výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti,

c)

miesto výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti a

d)

výšku odmeny pestúna.

(7)

Pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti sa na účely zdravotného poistenia, nemocenského

poistenia a dôchodkového zabezpečenia a poistenia v nezamestnanosti považuje za zamestnanca.

(8)

Povinnosti zamestnávateľa na účely platenia poistného na zdravotné poistenie, poistného

na nemocenské poistenie a poistného na dôchodkové zabezpečenie a na účely platenia

príspevku na poistenie v nezamestnanosti má príslušný orgán, ktorý zariadenie pestúnskej

starostlivosti zriadil, alebo obec, ktorá zariadenie pestúnskej starostlivosti zriadila.

(9)

Na zodpovednosť pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti za škodu spôsobenú

pri plnení úloh alebo v priamej súvislosti s ním a na zodpovednosť zamestnávateľa

za škodu s výnimkou zodpovednosti za škodu na odložených veciach sa vzťahujú predpisy

platné pre zamestnancov v pracovnom pomere.

35

)

(10)

Pestúnovi, ktorý vykonáva pestúnsku starostlivosť v zariadení pestúnskej starostlivosti,

patrí odmena. Odmena pestúna za výkon pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej

starostlivosti sa posudzuje ako príjem zo závislej činnosti.

(11)

Odmena pestúna sa určuje ako násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu

ustanoveného osobitným predpisom

36

)

v závislosti od počtu detí zverených do pestúnskej starostlivosti. Pri starostlivosti

o jedno dieťa až štyri deti je odmena pestúna 2,5-násobok sumy životného minima pre

plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom;

36

)

pri starostlivosti o viac ako štyri deti sa odmena pestúna za každé ďalšie zverené

dieťa zvyšuje o 0,6-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného

osobitným predpisom.

36

)

Po zániku pestúnskej starostlivosti plnoletosťou dieťaťa odmena pestúna patrí len

vtedy, ak dieťa spĺňa podmienky nezaopatrenosti podľa osobitného predpisu.

17

)

(12)

Ak pestúnsku starostlivosť v zariadení vykonávajú manželia, odmena pestúna sa určí

každému z nich osobitne tak, aby súčet ich odmien neprekročil výšku odmeny určenú

podľa odseku 11.

(13)

Odmena pestúna patrí aj počas voľna na zotavenie pestúna, na ktoré má pestún nárok

v dĺžke piatich týždňov v kalendárnom roku.

(14)

Pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti je povinný uhrádzať 10 % výdavkov na

prevádzku zariadenia; výdavky spojené s údržbou a opravou zariadenia pestúnskej starostlivosti

je povinný uhrádzať, ak v jednotlivom prípade neprevyšujú 100 Sk.

(15)

Výdavky spojené s údržbou a opravou zariadenia pestúnskej starostlivosti, ktoré je

zriadené v byte alebo v rodinnom dome pestúna, uhrádza príslušný orgán alebo obec

vo výške 50 % sumy preukázateľných výdavkov, najviac vo výške 40 000 Sk, ak príslušný

orgán alebo obec dali na údržbu a opravu predchádzajúci písomný súhlas.

(16)

Poplatok na zriadenie telefónnej stanice v zariadení pestúnskej starostlivosti uhrádza

príslušný orgán alebo obec. Pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti je povinný

uhrádzať výdavky na telefonické hovory.

(17)

Pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti možno poskytnúť peňažný príspevok

na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 50 % ceny osobného motorového vozidla,

najviac vo výške 200 000 Sk.

(18)

Pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti je povinný peňažný príspevok na kúpu

osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť vrátiť, ak pred uplynutím siedmich

rokov od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla prestane

vykonávať pestúnsku starostlivosť v zariadení pestúnskej starostlivosti alebo ak počas

výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti osobné motorové

vozidlo daruje. Ak pestún počas výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej

starostlivosti osobné motorové vozidlo predá pred uplynutím siedmich rokov od jeho

kúpy, je povinný vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla alebo

jeho pomernú časť, ktorá zodpovedá cene, za ktorú osobné motorové vozidlo predal.

(19)

Ak pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti zomrie pred uplynutím siedmich rokov

od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, peňažný príspevok

alebo jeho pomerná časť sa vymáha ako pohľadávka v konaní o dedičstve.

§ 30

Útulok

(1)

V útulku možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorý je bez prístrešia a

a)

je v hmotnej núdzi alebo

b)

sa zrušila ústavná výchova alebo ochranná výchova po dosiahnutí jeho plnoletosti.

(2)

V útulku možno poskytovať starostlivosť aj občanovi, na ktorom je páchané násilie

osobou, s ktorou žije v domácnosti.

(3)

V útulku sa

a)

poskytuje

1.

prístrešie,

2.

zaopatrenie podľa

§ 20 ods. 9 písm. b)

a

e)

,

3.

poradenstvo,

4.

sociálna prevencia,

b)

zabezpečuje stravovanie alebo utvárajú podmienky na prípravu stravy.

(4)

Stravovanie v útulku sa zabezpečuje najmä dovozom stravy z iných zariadení sociálnych

služieb.

§ 31

Krízové stredisko

(1)

V krízovom stredisku možno poskytovať starostlivosť najmä maloletému

a)

s poruchami správania,

b)

s neskončenou prípravou na povolanie alebo

c)

ktorého výchova je vážne ohrozená alebo vážne narušená.

(2)

V krízovom stredisku sa

a)

poskytuje

1.

výchovná starostlivosť na predchádzanie sociálnopatologickým javom a na ich zmiernenie,

2.

liečebno-výchovná starostlivosť podľa

§ 26 ods. 2 písm. c)

,

3.

poradenstvo,

4.

sociálna prevencia,

b)

utvárajú podmienky na záujmovú činnosť.

(3)

V krízovom stredisku možno poskytovať na čas potrebný na úpravu výchovných pomerov

a sociálnych pomerov maloletého, najviac na tri kalendárne mesiace od začatia poskytovania

starostlivosti, aj nevyhnutnú starostlivosť, ktorou je

a)

stravovanie,

b)

bývanie,

c)

zaopatrenie.

(4)

Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 3 ustanovenia

§ 20 ods. 4 až 9

a

11

platia rovnako.

§ 32

Resocializačné stredisko

(1)

V resocializačnom stredisku možno poskytovať starostlivosť drogovo závislému maloletému

so skončenou povinnou školskou dochádzkou alebo plnoletému občanovi po skončení liečby

v zdravotníckom zariadení na liečbu drogovo závislých osôb na základe odporúčania

tohto zdravotníckeho zariadenia.

(2)

V resocializačnom stredisku sa

a)

poskytuje

1.

resocializácia a rehabilitácia s cieľom aktivizovať vnútorné schopnosti občana na

prekonanie osobnostných dôsledkov a sociálnych dôsledkov drogových závislostí a na

zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí,

2.

nevyhnutná starostlivosť, ktorou je stravovanie, bývanie a zaopatrenie,

3.

liečebno-výchovná starostlivosť podľa

§ 26 ods. 2 písm. c)

,

4.

ďalšia starostlivosť, ktorou je poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť a

pracovná terapia,

b)

utvárajú podmienky na pracovné uplatnenie.

(3)

Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu ustanovenia

§ 20 ods. 4 až 9

a

11

platia rovnako.

§ 33

Rehabilitačné stredisko

(1)

V rehabilitačnom stredisku možno poskytovať starostlivosť občanovi s ťažkým zdravotným

postihnutím, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu odkázaný na obnovu najvyššie

dosiahnuteľného individuálneho stupňa osobnostného vývinu a fyzickej výkonnosti.

(2)

V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje

a)

rehabilitácia s cieľom aktivizovať vnútorné schopnosti občana na prekonanie osobnostných

dôsledkov a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,

b)

nevyhnutná starostlivosť, ktorou je stravovanie, bývanie a zaopatrenie,

c)

poradenstvo súvisiace s ťažkým zdravotným postihnutím.

(3)

Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. b) ustanovenia

§ 20 ods. 4 až 9

a

11

platia rovnako.

§ 34

Zariadenie opatrovateľskej služby

(1)

V zariadení opatrovateľskej služby možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorý

podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na zabezpečenie nevyhnutných životných

úkonov, ak tomuto občanovi nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu podľa

§ 15

v jeho byte.

(2)

V zariadení opatrovateľskej služby nemožno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorému

sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

(3)

V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ktorou

je

1.

stravovanie,

2.

bývanie,

3.

zaopatrenie.

(4)

Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 3 ustanovenia

§ 20 ods. 4 až 9

a

11

platia rovnako.

§ 34a

Domov-penzión pre dôchodcov

(1)

V domove-penzióne pre dôchodcov možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorému

nemožno inak zabezpečiť bývanie, ak je poberateľom starobného dôchodku alebo poberateľom

výsluhového dôchodku starším ako 60 rokov a ich zdravotný stav nevyžaduje sústavnú

starostlivosť inej osoby.

(2)

V domove-penzióne pre dôchodcov sa

a)

poskytuje

1.

bývanie,

2.

zaopatrenie podľa

§ 20 ods. 9 písm. a) a b)

,

b)

poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je

1.

poradenstvo,

2.

záujmová činnosť,

3.

kultúrna činnosť,

c)

podporuje účasť na spoločenskom živote,

d)

utvárajú podmienky na prípravu stravy.

(3)

Domov-penzión pre dôchodcov môže v rámci starostlivosti poskytovať stravovanie v

rozsahu obeda na základe dohody s občanom, ktorému sa táto starostlivosť poskytuje.

Na poskytovanie stravovania ustanovenia

§ 20 ods. 4 až 7

platia rovnako.

(4)

Na poskytovanie bývania ustanovenie

§ 20 ods. 8

platí rovnako.

§ 35

Klub dôchodcov

V klube dôchodcov sa utvárajú podmienky na záujmovú činnosť, kultúrnu činnosť a na

udržiavanie fyzickej aktivity a psychickej aktivity občana, ktorý je poberateľom starobného

dôchodku, alebo občana s nepriaznivým zdravotným stavom.

§ 36

Jedáleň pre dôchodcov

(1)

V jedálni pre dôchodcov možno poskytovať spoločné stravovanie občanovi, ktorého stravovanie

nemožno zabezpečiť inak a ktorý

a)

je poberateľom starobného dôchodku alebo

b)

pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie.

(2)

V jedálni pre dôchodcov možno poskytovať stravovanie v rozsahu jedného teplého jedla

denne aj osobám uvedeným v

§ 2 ods. 2

, ak si uplatňujú právo na zabezpečenie základných životných podmienok.

§ 37

Stredisko osobnej hygieny

V stredisku osobnej hygieny možno zabezpečovať osobnú hygienu občanovi, ktorému sa

poskytuje opatrovateľská služba, alebo občanovi, ktorý je z dôvodu sociálnej neprispôsobenosti

bez prístrešia.

§ 38

Práčovňa

Práčovňa slúži pre občana, ktorému sa poskytuje opatrovateľská služba, alebo pre občana,

ktorý je z dôvodu sociálnej neprispôsobenosti bez prístrešia, na pranie osobného šatstva

a iného textilu, ak nemožno pranie zabezpečiť inak.

§ 39

(1)

Sociálnu pôžičku možno poskytovať občanovi, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej

pomoci a ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, na úhradu výdavkov na

a)

kúpu základného vybavenia domácnosti,

b)

opravu základného vybavenia domácnosti,

c)

opravu strechy, rozvodu elektrickej energie, rozvodu vody a rozvodu plynu, ktoré

sú príslušenstvom rodinného domu, ktorý užíva na trvalé bývanie.

(2)

Základné vybavenie domácnosti je posteľ, stôl, stolička, skriňa, vykurovacie teleso,

sporák, chladnička, práčka, ak nie sú súčasťou vybavenia bytového domu.

(3)

Sociálnu pôžičku nemožno poskytnúť na základné vybavenie domácnosti, ktoré je súčasťou

vybavenia bytového domu.

(4)

Sociálna pôžička sa poskytuje na základe písomnej zmluvy o poskytnutí sociálnej pôžičky;

túto zmluvu uzatvára občan s obcou.

(5)

Zmluva o poskytnutí sociálnej pôžičky musí obsahovať najmä

a)

výšku pôžičky,

b)

účel pôžičky,

c)

lehotu splatnosti pôžičky,

d)

výšku splátok,

e)

záväzok občana, že pôžičku

1.

začne splácať najneskôr do troch rokov od jej poskytnutia a splatí ju do piatich

rokov od jej výplaty,

2.

vráti, ak ju nepoužije na účel, na ktorý sa poskytla.

(6)

Sociálna pôžička je bezúročná.

(7)

Sociálna pôžička sa poskytuje v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu na

účet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, od ktorej občan kupuje základné vybavenie

domácnosti.

§ 40

(1)

Občan nie je povinný platiť úhradu za sociálnu prevenciu, ktorú vykonávajú príslušné

orgány podľa tohto zákona, za sociálne poradenstvo a za sociálnoprávnu ochranu, ktorú

poskytujú príslušné orgány podľa tohto zákona. Občan nie je povinný platiť úhradu

ani za sociálnu pomoc poskytovanú obcou podľa

§ 71 ods. 1 písm. e) až h)

,

p) a r)

. Osoba uvedená v

§ 4 ods. 1 písm. b)

nie je povinná platiť úhradu za zabezpečenie základných životných podmienok.

(2)

Občan je povinný platiť úhradu za sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

, ak tento zákon neustanovuje inak. Občan je povinný platiť úhradu za poskytnutú sociálnu

službu podľa príjmu

8

)

a majetku. Na použitie majetku na platenie úhrady za poskytnutú sociálnu službu ustanovenie

§ 9 ods. 3

platí rovnako.

(3)

Za sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

, ktorá sa poskytuje nezaopatrenému dieťaťu, je povinný platiť úhradu rodič alebo

občan, ktorý prevzal takéto dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov

na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Rodič platí úhradu zo svojho príjmu a majetku

a z príjmu a majetku dieťaťa, ktorému sa poskytuje sociálna služba uvedená v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

. Občan, ktorý prevzal nezaopatrené dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, platí úhradu

a)

zo svojho príjmu a z príjmu dieťaťa, ktorému sa poskytuje sociálna služba uvedená

v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

, ak má voči tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť,

b)

z príjmu dieťaťa, ktorému sa poskytuje sociálna služba uvedená v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

, ak nemá voči tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť.

(4)

Za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb pre deti a v detskom domove poskytovanú

nezaopatrenému dieťaťu, voči ktorému nikto nemá vyživovaciu povinnosť, alebo dieťaťu,

ktoré nespĺňa podmienky nezaopatrenosti, platí úhradu dieťa zo svojho príjmu.

(5)

Na účely úhrady za sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

sa do príjmu občana započítava aj zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť občana, ktorému

sa sociálna služba poskytuje, a príplatok k prídavkom na dieťa, ktorému sa sociálna

služba poskytuje, s výnimkou prípadov, keď sa starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb poskytuje týždenne alebo denne.

(6)

Na účely úhrady za sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

sa od príjmu občana odpočítava úhrada za

a)

inú sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

alebo jej časť, ktorú je občan povinný platiť príslušnému orgánu, obci alebo zariadeniu

sociálnych služieb zriadenému ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia,

ktoré poskytuje starostlivosť,

b)

sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

alebo jej časť, ktorú je občan povinný platiť príslušnému orgánu, obci alebo zariadeniu

sociálnych služieb zriadenému ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia,

ktoré poskytuje starostlivosť, za občana, ktorému sa poskytuje sociálna služba uvedená

v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť.

§ 41

Úhrada za poskytnutú sociálnu službu sa určuje podľa druhu poskytovanej sociálnej

služby a rozsahu poskytovanej sociálnej služby. Pri poskytovaní starostlivosti v zariadeniach

sociálnych služieb sa úhrada určuje aj podľa toho, či sa táto starostlivosť poskytuje

celoročne, týždenne alebo denne.

§ 42

(1)

Občan nie je povinný platiť úhradu za tlmočenie v posunkovej reči pre nepočujúce

osoby a úhradu za predčítanie pre nevidiacich pri vybavovaní úradných záležitostí.

Občan nie je povinný platiť úhradu ani za organizovanie spoločného stravovania.

(2)

Občan nie je povinný platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

a

c)

, ak jeho príjem a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú,

10

)

je nižší ako 1,2-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom

9

)

alebo ak sa rovná 1,2-násobku tejto sumy.

(3)

Ak príjem občana a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je vyšší ako

1,2-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom,

9

)

občan platí za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

a

c)

úhradu alebo jej časť podľa príjmu a majetku tak, aby tomuto občanovi a osobám, ktorých

príjmy sa spoločne posudzujú, zostala z ich príjmu suma 1,2-násobku sumy životného

minima ustanoveného osobitným predpisom.

9

)

(4)

Rodič nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

a

c)

, ktorá sa poskytuje dieťaťu, ak príjem rodiča a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne

posudzujú, je nižší ako 1,2-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom

9

)

alebo ak sa rovná 1,2-násobku tejto sumy.

(5)

Ak príjem rodiča a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je vyšší ako

1,2-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom,

9

)

rodič platí za sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

a

c)

, ktorá sa poskytuje dieťaťu, úhradu alebo jej časť podľa príjmu a majetku tak, aby

tomuto rodičovi a osobám, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, zostala z ich príjmu

suma 1,2-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom,

9

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(6)

Podľa odsekov 4 a 5 sa postupuje aj v prípade, ak občan prevzal nezaopatrené dieťa

do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného

orgánu, ak má voči dieťaťu, ktorému sa poskytuje sociálna služba uvedená v

§ 14 ods. 2 písm. a)

a

c)

, vyživovaciu povinnosť.

(7)

Na účely úhrady podľa odsekov 2 a 4 za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

a

c)

ustanovenia

§ 40 ods. 2 a 3

platia rovnako.

(8)

Spôsob určenia úhrady, výšku úhrady a spôsob platenia úhrady za poskytnutú sociálnu

službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

a

c)

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 43

(1)

V zariadení pestúnskej starostlivosti a v krízovom stredisku sa úhrada za starostlivosť

neplatí.

(2)

Občan, ktorý je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, nie je povinný platiť úhradu

za starostlivosť v útulku a v resocializačnom stredisku.

(3)

Úhrada za stravovanie, bývanie a zaopatrenie sa platí v

a)

domove sociálnych služieb s výnimkou domova sociálnych služieb pre deti,

b)

domove dôchodcov,

c)

rehabilitačnom stredisku,

d)

zariadení opatrovateľskej služby.

(4)

Úhrada za stravovanie a zaopatrenie sa platí v

a)

domove sociálnych služieb pre deti,

b)

detskom domove,

c)

stanici opatrovateľskej služby,

d)

útulku a resocializačnom stredisku, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)

Občan po dosiahnutí 18. roku veku, ktorý nespĺňa podmienku nezaopatrenosti podľa

osobitného predpisu

17

)

a ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti, je povinný

platiť úhradu za stravovanie, bývanie a zaopatrenie.

(6)

V domove-penzióne pre dôchodcov sa úhrada platí za bývanie, zaopatrenie a stravovanie,

ak sa poskytuje v rámci starostlivosti. V jedálni pre dôchodcov sa úhrada platí za

stravovanie s výnimkou, ak sa poskytuje spoločné stravovanie na účely zabezpečenia

základných životných podmienok. V klube dôchodcov, v stredisku osobnej hygieny a v

práčovni sa úhrada za starostlivosť neplatí.

(7)

Ak sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne, úhrada za bývanie

sa neplatí.

(8)

V zariadení chráneného bývania sa úhrada platí za bývanie a dohľad, v domove pre

osamelých rodičov sa úhrada platí za bývanie a v útulku sa úhrada platí za zaopatrenie.

(9)

Úhrada za stravovanie zahŕňa výdavky na stravnú jednotku.

(10)

Úhrada za bývanie zahŕňa časť bežných výdavkov za užívanie podlahovej plochy obytnej

miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti, spoločných priestorov, prevádzkového

zariadenia obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti a za užívanie vybavenia

obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov a vecné

plnenia spojené s bývaním.

(11)

Úhrada za zaopatrenie zahŕňa časť bežných výdavkov za upratovanie, poskytovanie posteľnej

bielizne, pranie a žehlenie alebo mangľovanie posteľnej bielizne, pranie, čistenie

a žehlenie osobného šatstva a poskytovanie pomoci na zabezpečenie nevyhnutných životných

úkonov uvedených v

prílohe č. 1

.

(12)

Spôsob určenia úhrady, výšku úhrady a spôsob platenia úhrady za stravovanie, bývanie,

zaopatrenie vrátane úhrady, ktorú platí občan za starostlivosť v domove-penzióne pre

dôchodcov podľa doterajších predpisov, a dohľad ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 44

(1)

Občan nie je povinný platiť úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

ak jeho príjem je nižší alebo ak sa rovná

a)

20 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,

36

)

ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne,

b)

75 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,

36

)

ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne

bez poskytovania stravovania,

c)

60 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,

36

)

ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne

s poskytovaním obeda,

d)

50 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,

36

)

ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb týždenne,

e)

75 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,

36

)

ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne.

(2)

Občan nie je povinný platiť úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

ak jeho príjem a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú,

10

)

je nižší alebo ak sa rovná súčtu 1,2-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným

predpisom pre osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a ktorým sa neposkytuje

starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, a sumy ustanovenej v odseku 1 písm.

a) až e) pre občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

(3)

Ak sa v zariadení sociálnych služieb poskytuje starostlivosť len jednému z manželov

a nie sú ďalšie osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, ten nie je povinný platiť

úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ak príjem manželov je nižší

alebo ak sa rovná súčtu 1,2-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu

ustanoveného osobitným predpisom

36

)

pre manžela, ktorému sa neposkytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

a sumy ustanovenej v odseku 1 písm. a) až e) pre manžela, ktorému sa poskytuje starostlivosť

v zariadení sociálnych služieb.

(4)

Ak príjem občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

je vyšší ako suma ustanovená v odseku 1 písm. a) až e), občan platí úhradu za starostlivosť

v zariadení sociálnych služieb alebo jej časť podľa príjmu a majetku tak, aby tomuto

občanovi zostala z príjmu suma ustanovená v odseku 1 písm. a) až e).

(5)

Ak príjem občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je vyšší ako súčet 1,2-násobku

sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom

9

)

pre osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a ktorým sa neposkytuje starostlivosť

v zariadení sociálnych služieb, a sumy ustanovenej v odseku 1 písm. a) až e) pre občana,

ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, občan platí úhradu

za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo jej časť podľa príjmu a majetku

tak, aby občanovi, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

a osobám, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a ktorým sa neposkytuje starostlivosť

v zariadení sociálnych služieb, zostal z ich príjmu súčet týchto súm.

(6)

Ak sa v zariadení sociálnych služieb poskytuje starostlivosť len jednému z manželov

a nie sú ďalšie osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, a príjem manželov je

vyšší ako súčet 1,2-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného

osobitným predpisom

36

)

pre manžela, ktorému sa neposkytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

a sumy ustanovenej v odseku 1 písm. a) až e) pre manžela, ktorému sa poskytuje starostlivosť

v zariadení sociálnych služieb, manžel platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb alebo jej časť podľa príjmu a majetku tak, aby manželom zostal z ich príjmu

súčet týchto súm.

(7)

Rodič nie je povinný platiť úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

ktorá sa poskytuje dieťaťu, ak príjem rodiča a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne

posudzujú, je nižší alebo ak sa rovná súčtu 1,2-násobku sumy životného minima ustanoveného

osobitným predpisom

9

)

pre osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, a sumy ustanovenej v odseku 1 písm.

a) až e) pre dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

(8)

Ak príjem rodiča a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je vyšší ako

súčet 1,2-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom

9

)

pre osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, a sumy ustanovenej v odseku 1 písm.

a) až e) pre dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

rodič platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktorá sa poskytuje

dieťaťu, alebo jej časť podľa príjmu a majetku tak, aby tomuto rodičovi a osobám,

ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, zostal z ich príjmu súčet týchto súm.

(9)

Pri poskytovaní starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti s nariadenou

ústavnou výchovou celoročne alebo starostlivosti v detskom domove odsek 1 písm. a)

neplatí.

(10)

Ak súd určí rodičovi vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť

v zariadení sociálnych služieb, rodič platí úhradu alebo jej časť do výšky súdom určeného

výživného. Tým nie je dotknuté platenie úhrady alebo jej časti z príjmu a majetku

dieťaťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

(11)

Podľa odsekov 7, 8 a 10 sa postupuje aj v prípade občana, ktorý prevzal nezaopatrené

dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia

príslušného orgánu, ak má voči dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení

sociálnych služieb, vyživovaciu povinnosť.

(12)

Na účely úhrady podľa odsekov 1, 2, 3 a 7 za starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb ustanovenia

§ 40 ods. 2 a 3

platia rovnako.

(13)

Na účely úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb poskytovanú prechodne

na určitý čas sa z príjmu občana, ktorému sa táto starostlivosť poskytuje, odpočítava

najviac počas troch mesiacov nájomné a úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu

alebo ich podiel pripadajúci na občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení

sociálnych služieb prechodne na určitý čas, ak byt užíva viac osôb.

§ 45

(1)

Príslušný orgán, obec alebo zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová

organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré poskytuje starostlivosť, požaduje

úhradu postupne od manžela, manželky, detí alebo rodičov, ak občan, ktorému sa poskytuje

sociálna služba podľa

§ 42

alebo

§ 44

, nie je povinný platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

alebo platí len časť tejto úhrady.

(2)

Osoba, ktorá má voči občanovi, ktorému sa poskytuje sociálna služba, vyživovaciu

povinnosť, je povinná platiť úhradu alebo jej časť podľa svojho príjmu a majetku.

Ustanovenia

§ 40

,

42

a

§ 44

platia rovnako.

(3)

Ak súd určí osobám uvedeným v odsekoch 1 a 2 vyživovaciu povinnosť voči občanovi,

ktorému sa poskytujú sociálne služby uvedené v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

, platí táto osoba úhradu alebo jej časť do výšky súdom určeného výživného.

§ 46

Ak medzi príslušným orgánom, obcou alebo zariadením sociálnych služieb zriadeným ako

rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré poskytuje starostlivosť,

a osobami uvedenými v

§ 45 ods. 1 a 2

nedôjde k dohode o úhrade, rozhodne o povinnosti týchto osôb platiť úhradu a o výške

úhrady príslušný orgán, obec alebo zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová

organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré poskytuje starostlivosť.

§ 47

(1)

Nezaplatená úhrada alebo jej časť je pohľadávkou

a)

štátu, ak sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriaďuje

príslušný orgán, alebo

b)

obce, ak sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriaďuje

obec.

(2)

Peňažné pohľadávky nezanikajú smrťou občana, ktorému sa poskytovala sociálna služba

za úhradu. Ak občan, ktorý bol povinný platiť úhradu, zomrie, nezaplatená úhrada za

poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť sa uplatňuje v konaní o dedičstve.

37

)

§ 47a

Ak občan, ktorému sa poskytovala sociálna služba za úhradu, zomrie, príslušný orgán,

obec alebo zariadenie sociálnych služieb nahlási pomernú časť zo zaplatenej úhrady

za dni neposkytovania sociálnej služby do aktív dedičstva po tomto občanovi.

§ 48

(1)

Dávka sociálnej pomoci sa poskytuje občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi, na zabezpečenie

základných životných podmienok, ak tento zákon neustanovuje inak. Dávka sociálnej

pomoci sa poskytuje aj dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove,

ak nie je nezaopatrené dieťa

17

)

a je v hmotnej núdzi.

(2)

Ak hmotnú núdzu možno prekonať poskytnutím sociálnej služby, neposkytuje sa dávka

sociálnej pomoci.

(3)

Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, sa dávkou sociálnej

pomoci doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 50 % životného minima ustanoveného

osobitným predpisom.

9

)

(4)

Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, sa dávkou sociálnej pomoci

doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 3 490 Sk, ak ide o jednu plnoletú

fyzickú osobu, do sumy 2 440 Sk, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú

osobu alebo zaopatrené neplnoleté dieťa, a do sumy 1 580 Sk, ak ide o nezaopatrené

dieťa.

(5)

Ak sa dávka sociálnej pomoci poskytuje občanom, ktorí sú v hmotnej núdzi a ich príjmy

sa posudzujú spoločne, výška dávky sociálnej pomoci sa určí tak, že sa doplní príjem

všetkých občanov, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, do súm uvedených v odsekoch

3 a 4 a poskytuje sa v jednej sume.

(6)

Ak sa posudzuje nárok na dávku sociálnej pomoci viacerých občanov, ktorých príjmy

sa posudzujú spoločne, a jeden z plnoletých občanov je v hmotnej núdzi zo subjektívnych

dôvodov, považuje sa tento občan za druhú plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného

predpisu.

9

)

(7)

Sumy uvedené v odseku 4 môže upraviť k 1. júlu bežného kalendárneho roka vláda Slovenskej

republiky nariadením.

(8)

Ak sa dávka sociálnej pomoci poskytuje na nezaopatrené dieťa, ktoré je v hmotnej

núdzi z dôvodu, že povinná osoba neplní voči nemu vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným

rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, prechádza nárok dieťaťa, ktoré je

z tohto rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody oprávnené, na štát. Nárok dieťaťa

prechádza na štát až do výšky poskytnutej dávky sociálnej pomoci, najviac však do

výšky súdom určeného výživného alebo súdom schválenej dohody.

(9)

Občan, za ktorého štát plnil vyživovaciu povinnosť čiastočne alebo úplne poskytovaním

dávky sociálnej pomoci, je povinný vrátiť finančné prostriedky vo výške poskytnutej

dávky sociálnej pomoci, najviac vo výške súdom určeného výživného zvýšeného o 10 %

poskytnutej dávky sociálnej pomoci príslušnému orgánu, ktorý dávku sociálnej pomoci

poskytol. Týmto nie sú dotknuté príslušné ustanovenia osobitných predpisov o výkone

rozhodnutia.

39

)

(10)

Dávku sociálnej pomoci možno poskytovať vo forme peňažnej dávky alebo vecnej dávky.

(11)

Dávka sociálnej pomoci sa poskytuje vo forme vecnej dávky, ak nie je možné zabezpečiť

použitie peňažnej dávky na účel, na ktorý sa peňažná dávka poskytuje, a v prospech

všetkých spoločne posudzovaných osôb.

(12)

Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, možno poskytnúť aj jednorazovú

dávku sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov. Za mimoriadne výdavky na účely

poskytovania jednorazovej dávky sociálnej pomoci sa považujú výdavky spojené

a)

so záujmovou činnosťou dieťaťa, s vybavením dieťaťa do detského tábora, do školy

v prírode, na lyžiarsky výcvikový kurz alebo na kúpeľnú liečbu alebo

b)

s kúpou základného vybavenia domácnosti.

(13)

Jednorazovú dávku sociálnej pomoci možno poskytnúť vo výške skutočne preukázaných

výdavkov.

(14)

Poskytovanie dávky sociálnej pomoci a jednorazovej dávky sociálnej pomoci sa navzájom

nevylučuje.

§ 49

(1)

Kompenzácia je určená na prekonanie alebo na zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého

zdravotného postihnutia za podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2)

Za sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia sa na účely tohto zákona považuje

znevýhodnenie, ktoré má občan s ťažkým zdravotným postihnutím v porovnaní so zdravým

občanom rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok.

(3)

Formy kompenzácie sú

a)

sociálne služby,

b)

peňažné príspevky,

c)

peňažný príspevok za opatrovanie.

§ 50

(1)

Na účely kompenzácie sa posudzuje miera funkč-nej poruchy občana podľa druhu zdravotného

postihnutia uvedeného v

prílohe č. 4

.

(2)

Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných

schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá

dlhšie ako jeden rok.

(3)

Miera funkčnej poruchy sa určuje v percentách.

(4)

Ak má občan viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej

poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením.

(5)

Mieru funkčnej poruchy ustanovenú podľa odseku 4 možno zvýšiť najviac o 20 % s prihliadnutím

na ďalšie funkčné poruchy, ktoré vzájomne súvisia a ktoré spôsobujú znevýhodnenie.

(6)

Miera funkčnej poruchy, ktorá nie je uvedená v

prílohe č. 4

, sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej takému zdravotnému postihnutiu,

ktoré je najviac porovnateľné v obsahu a v rozsahu znevýhodnenia so zdravotným postihnutím

občana.

§ 51

Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím na účely tohto zákona sa považuje občan,

ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

§ 52

(1)

Na účely kompenzácie u občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa ďalej posudzujú

jeho

a)

osobnostné predpoklady,

b)

rodinné prostredie a

c)

prostredie, ktoré ovplyvňuje jeho integráciu do spoločnosti.

(2)

Posudzovanie osobnostných predpokladov obsahuje najmä hodnotenie vlastností a úsilia

riešiť sociálnu núdzu vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou.

(3)

Posudzovanie rodinného prostredia obsahuje najmä hodnotenie rozsahu pomoci, ktorú

rodina poskytuje občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím.

(4)

Posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje integráciu občana s ťažkým zdravotným postihnutím

do spoločnosti, obsahuje najmä hodnotenie podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb

občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu.

40

)

§ 53

(1)

Občanovi, ktorý v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má zníženú pohybovú schopnosť

alebo orientačnú schopnosť, sa poskytuje kompenzácia na zmiernenie znevýhodnenia a

prekonanie znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám, najmä k

stavbám občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu,

40

)

a na uľahčenie orientácie.

(2)

Znížená pohybová schopnosť alebo orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne

sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií a duševných

funkcií.

(3)

Formy kompenzácie zníženej pohybovej schopnosti alebo orientačnej schopnosti sú

a)

sociálne služby, a to

1.

prepravná služba,

2.

opatrovateľská služba,

3.

starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

b)

peňažné príspevky na

1.

zaobstaranie pomôcky,

2.

opravu pomôcky,

3.

kúpu osobného motorového vozidla,

4.

prepravu,

5.

osobnú asistenciu,

6.

úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže,

c)

peňažný príspevok za opatrovanie.

§ 54

(1)

Občanovi, ktorý v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má narušenú schopnosť

dorozumievania, sa poskytuje kompenzácia na umožnenie styku so spoločenským prostredím

a na sprístupnenie informácií.

(2)

Narušená schopnosť dorozumievania je obmedzená schopnosť dorozumievať sa v dôsledku

poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.

(3)

Formy kompenzácie narušenej schopnosti dorozumievania sú

a)

sociálne služby, a to

1.

opatrovateľská služba,

2.

starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

b)

peňažné príspevky na

1.

zaobstaranie pomôcky,

2.

opravu pomôcky,

3.

osobnú asistenciu,

c)

peňažný príspevok za opatrovanie.

§ 55

(1)

Občanovi, ktorý v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má obmedzenú schopnosť

alebo stratil schopnosť vykonávať nevyhnutné životné úkony alebo nevyhnutné práce

v domácnosti uvedené v

prílohe č. 1

, alebo činnosti uvedené v

prílohe č. 5

, sa poskytuje kompenzácia zameraná na zabezpečenie týchto úkonov, prác alebo činností.

(2)

Obmedzenie schopnosti alebo strata schopnosti vykonávať nevyhnuté životné úkony alebo

nevyhnutné práce v domácnosti uvedené v

prílohe č. 1

, alebo činnosti uvedené v

prílohe č. 5

je stav, keď občan v dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových

funkcií alebo duševných funkcií nemôže vykonávať tieto úkony, práce alebo činnosti

sám.

(3)

Formy kompenzácie obmedzenej schopnosti alebo straty schopnosti vykonávať nevyhnutné

životné úkony alebo nevyhnutné práce v domácnosti uvedené v

prílohe č. 1

, alebo činnosti uvedené v

prílohe č. 5

sú

a)

sociálne služby, a to

1.

opatrovateľská služba,

2.

starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

b)

peňažné príspevky na

1.

zaobstaranie pomôcky,

2.

opravu pomôcky,

3.

osobnú asistenciu,

c)

peňažný príspevok za opatrovanie.

§ 56

(1)

Občanovi sa v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia kompenzujú aj zvýšené výdavky

a)

na diétne stravovanie,

b)

na zabezpečenie prostriedkov osobnej hygieny a bytovej hygieny,

c)

súvisiace

1.

s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,

2.

so zabezpečením prevádzky pomôcky,

3.

so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,

4.

so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

(2)

Za zvýšené výdavky na diétne stravovanie sa na účely tohto zákona považujú výdavky

na obstaranie potravín spojených s dodržiavaním špecifického diétneho režimu.

(3)

Za zvýšené výdavky na zabezpečenie osobnej hygieny a bytovej hygieny sa na účely

tohto zákona považujú výdavky súvisiace so zabezpečovaním bežnej osobnej hygieny a

hygieny domácnosti v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia občana.

(4)

Za zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového

zariadenia sa na účely tohto zákona považujú výdavky spojené s obnovou a s nákupom

predmetov bežnej osobnej spotreby a bytovej spotreby, ktoré sa nadmerne opotrebúvajú

v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia občana.

(5)

Za zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky pomôcky a prevádzky osobného

motorového vozidla sa na účely tohto zákona považujú výdavky na elektrickú energiu

a na pohonné látky, ktoré slúžia na ich prevádzku.

(6)

Za zvýšené výdavky súvisiace so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom sa na

účely tohto zákona považujú výdavky na krmivo a na veterinárnu starostlivosť.

(7)

Formy kompenzácie zvýšených výdavkov sú peňažné príspevky na zvýšené výdavky.

§ 57

(1)

Na základe posúdenia podľa

§ 50 ods. 1

a

§ 52 ods. 1

sa vydáva posudok o

a)

miere funkčnej poruchy,

b)

tom, či ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

c)

sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia.

(2)

Súčasťou posudku uvedeného v odseku 1 je vždy návrh formy kompenzácie.

(3)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vydáva preukaz, ktorého

vzor je uvedený v

prílohe č. 6

. Preukaz je určený aj na uplatnenie ďalších kompenzácií podľa osobitných predpisov.

41

)

(4)

Na základe posúdenia podľa

§ 50 ods. 1

sa rozhodne o miere funkčnej poruchy, o tom, že ide o občana s ťažkým zdravotným

postihnutím na účely vydania preukazu bez sprievodcu, ktorého vzor je uvedený v prílohe

č. 6 a ktorý je určený len na uplatnenie kompenzácií podľa osobitných predpisov.

41

)

§ 58

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu

(1)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

odkázaný na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať najskôr od 6. roku veku dieťaťa

do 65. roku veku občana.

(2)

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu občanovi

s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo občan, ktorý

prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia

príslušného orgánu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka

41a

)

občana s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, ak

ďalej nie je ustanovené inak.

(3)

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytnúť, ak osobnú asistenciu občanovi

s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávajú fyzické osoby uvedené v odseku 2, s výnimkou

rodičov dieťaťa od šiesteho roku veku do dosiahnutia jeho plnoletosti, alebo občana,

ktorý prevzal takéto dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na

základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo fyzickej osoby, ktorú súd ustanovil za

opatrovníka občana s ťažkým zdravotným postihnutím, len ak

a)

rozsah osobnej asistencie je určený najmenej 14 hodín denne a

b)

tieto osoby vykonávajú činnosti podľa

prílohy č. 5 písm. a) až f)

,

n)

,

r)

a

ac)

najviac tri hodiny denne.

(4)

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným

postihnutím, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne.

Ak sa občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje starostlivosť v zariadení

sociálnych služieb celoročne, peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať

len na činnosti, na ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný pri procese

vzdelávania, ak sa mu poskytujú mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb.

(5)

Osobná asistencia občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím je zameraná na zmiernenie

znevýhodnenia a na prekonanie znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a

k stavbám občianskeho vybavenia, na umožnenie styku so spoločenským prostredím, na

sprístupnenie informácií a na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov alebo nevyhnutných

prác v domácnosti uvedených v

prílohe č. 1

, alebo činností uvedených v

prílohe č. 5

, ktoré tomuto občanovi poskytuje osobný asistent, prípadne osobní asistenti. Osobnou

asistenciou sa podporuje nezávislosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím, jeho

pracovné, vzdelávacie, rodinné a občianske aktivity, ktoré smerujú k jeho spoločenskej

integrácii.

(6)

Občan, ktorý vykonáva osobnú asistenciu (ďalej len „osobný asistent“), musí mať 18

rokov veku a spôsobilosť na právne úkony. Osobnú asistenciu nemôže vykonávať občan,

ktorý je podľa rozhodnutia príslušného orgánu odkázaný na osobnú asistenciu alebo

na opatrovateľskú službu v tých činnostiach alebo úkonoch, ktoré by mal vykonávať

ako osobný asistent alebo ktoré sa mu poskytujú v rámci opatrovateľskej služby, alebo

ten občan, ktorý je odkázaný na celodenné, osobné a riadne opatrovanie osobou uvedenou

v odseku 2.

(7)

Rozsah osobnej asistencie sa určuje na základe činností, ktoré si nemôže občan s

ťažkým zdravotným postihnutím vykonať sám, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na vykonanie

týchto činností. Zoznam činností na účely určenia rozsahu osobnej asistencie je uvedený

v

prílohe č. 5

. Počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka. Z takto uvedeného

počtu hodín sa vypočíta rozsah priemernej osobnej asistencie na jeden deň, ktorý môže

byť najviac 20 hodín. Počet hodín osobnej asistencie určený na obdobie kalendárneho

roka, ktorý osobný asistent neodpracoval v tomto kalendárnom roku, nemožno uplatniť

v nasledujúcom kalendárnom roku. Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím podá žiadosť

v priebehu kalendárneho roku, prizná sa tomuto občanovi na obdobie tohto roka pomerná

časť z určeného rozsahu osobnej asistencie na kalendárny rok. Do rozsahu hodín osobnej

asistencie nemožno započítať hodiny osobnej asistencie, počas ktorých sa občanovi

s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb

denne alebo týždenne.

(8)

Na účely tohto zákona môže osobný asistent vykonávať osobnú asistenciu najviac 10

hodín denne. To neplatí, ak sa osobná asistencia vykonáva v čase, keď sa občan s ťažkým

zdravotným postihnutím zdržiava mimo svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu.

(9)

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje vo výške, ktorá zodpovedá rozsahu

osobnej asistencie určenej v slovenských korunách, ak príjem občana s ťažkým zdravotným

postihnutím je nižší alebo sa rovná trojnásobku sumy životného minima pre plnoletú

fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.

36

)

(10)

Príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím na účely peňažného príspevku na osobnú

asistenciu sa vypočíta podľa

§ 7 ods. 3

.

(11)

Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku

na osobnú asistenciu je vo výške 1,5 % zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú

osobu ustanoveného osobitným predpisom.

36

)

(12)

Ak príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím je vyšší ako trojnásobok sumy životného

minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,

36

)

od príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa odpočíta suma trojnásobku sumy

životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.

36

)

Ak tento rozdiel je menší ako rozsah osobnej asistencie určenej v slovenských korunách,

výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa rovná rozdielu týchto dvoch súm.

Ak rozdiel medzi príjmom občana s ťažkým zdravotným postihnutím a trojnásobkom sumy

životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom

36

)

je väčší ako rozsah osobnej asistencie určenej v slovenských korunách, nárok na peňažný

príspevok na osobnú asistenciu nevznikne.

(13)

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím

neposkytne, ak jeho príjem dosahuje výšku určenú podľa odseku 12, ak si svojím majetkom

môže osobnú asistenciu zabezpečiť a ak hodnota majetku a jeho úspor presahuje 800

000 Sk. Do hodnoty majetku sa nezapočítava majetok uvedený v

§ 9 ods. 3 písm. a) až f)

. Majetok občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukazuje vyhlásením na osobitnom

tlačive s úradne osvedčeným podpisom.

(14)

Kalendárny rok, za ktorý sa zisťuje príjem podľa odseku 10, je kalendárny rok, ktorý

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom občan požiadal o peňažný príspevok na kompenzáciu.

Tento príjem sa zisťuje pri peňažných príspevkoch, ktoré sa každoročne prehodnocujú

vždy v septembri bežného roka, a platí do konca augusta bežného roka, ktorý nasleduje

po kalendárnom roku, v ktorom občan požiadal o peňažný príspevok na kompenzáciu.

(15)

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne podľa počtu hodín osobnej

asistencie, ktoré osobný asistent odpracoval v predchádzajúcom mesiaci pre občana

s ťažkým zdravotným postihnutím. Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný

predložiť podklady za každý mesiac príslušnému orgánu na vyúčtovanie, najneskôr do

piateho dňa nasledujúceho mesiaca. Príslušný orgán vyplatí peňažný príspevok na osobnú

asistenciu najneskôr do 15 dní od predloženia vyúčtovania.

(16)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím uzatvára s osobným asistentom zmluvu o výkone

osobnej asistencie,

41b

)

podľa ktorej je osobný asistent povinný vykonávať osobnú asistenciu. Zmluva o výkone

osobnej asistencie musí obsahovať najmä

a)

druh vykonávaných činností podľa zoznamu činností uvedených v

prílohe č. 5

a rozsah vykonávaných činností,

b)

miesto vykonávaných činností,

c)

obdobie vykonávania osobnej asistencie,

d)

práva a povinnosti osobného asistenta,

e)

odmenu a spôsob vyplácania odmeny,

f)

dôvody odstúpenia od zmluvy.

(17)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný jedno vyhotovenie zmluvy o výkone

osobnej asistencie alebo jej kópiu predložiť príslušnému orgánu.

(18)

Rozsah hodín osobnej asistencie určený na kalendárny rok sa kráti, ak sa občanovi

s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje zdravotná starostlivosť v zdravotníckom

zariadení za čas dlhší ako 30 dní, o rozsah hodín osobnej asistencie určených pre

činnosti uvedené v

prílohe č. 5 písm. a) až h)

,

m), n)

,

t)

,

s)

,

ab)

a

ae)

pripadajúci na každý deň pobytu občana s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom

zariadení.

(19)

Ak je občan s ťažkým zdravotným postihnutím poberateľom zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť,

výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu vypočítaná podľa odsekov 11 až 15 sa

zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť za celý kalendárny rok.

§ 59

Peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky

(1)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

odkázaný na pomôcku, možno poskytnúť peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky, ak

sa táto pomôcka neposkytuje ani nepožičiava na základe zdravotného poistenia,

42

)

s výnimkou druhého mechanického vozíka, druhého elektrického vozíka alebo druhého

načúvacieho aparátu. Za druhý mechanický vozík sa považuje aj druhý jednoduchý kočík

alebo druhý špeciálne upravený kočík.

(2)

Peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky možno poskytnúť na

a)

kúpu pomôcky,

b)

zácvik (výcvik) pomôcky alebo zácvik (výcvik) používania pomôcky,

c)

úpravu pomôcky.

(3)

Za pomôcku sa považuje hnuteľná vec, ktorá slúži na zmiernenie alebo na prekonanie

sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Za pomôcku sa považuje aj pes

so špeciálnym výcvikom. Skutočnosť, že ide o psa so špeciálnym výcvikom, preukazuje

občan s ťažkým zdravotným postihnutím osobitným potvrdením.

(4)

Osobné motorové vozidlo sa považuje za pomôcku len na účely zácviku pomôcky a úpravy

pomôcky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)

Zácvik je činnosť potrebná na získanie vedomosti, zručnosti a schopnosti na používanie

pomôcky. Úprava pomôcky je prispôsobenie pomôcky individuálnym potrebám občana s ťažkým

zdravotným postihnutím vrátane zavedenia pomôcky do prevádzky.

(6)

Výška peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky s výnimkou výšky peňažného príspevku

na zaobstaranie psa so špeciálnym výcvikom sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti

od ceny pomôcky a príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v

prílohe č. 7

, ak tento zákon neustanovuje inak. Peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky možno

poskytnúť najviac vo výške 260 000 Sk.

(7)

Výška peňažného príspevku na zaobstaranie psa so špeciálnym výcvikom sa určí percentuálnou

sadzbou v závislosti od ceny psa so špeciálnym výcvikom a príjmu občana s ťažkým zdravotným

postihnutím uvedených v

prílohe č. 7a

.

(8)

Ak sa znížená pohybová schopnosť alebo orientačná schopnosť, alebo schopnosť dorozumievania,

alebo schopnosť vykonávať nevyhnutné životné úkony alebo nevyhnutné práce v domácnosti

viacerých občanov s ťažkým zdravotným postihnutím kompenzuje zaobstaraním jednej pomôcky,

výška peňažného príspevku sa určí pre každého občana s ťažkým zdravotným postihnutím

z časti zaobstarávacej ceny pomôcky, ktorá pripadá pomerne na každého z nich.

(9)

Na výpočet príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 10

. Ustanovenie

§ 58 ods. 13

sa na účely peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky použije primerane a na zisťovanie

príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 14

.

(10)

Ak pomôcku uvedenú v odseku 3 môžu používať aj občania bez zdravotného postihnutia,

výška peňažného príspevku na zaobstaranie takejto pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou

v závislosti od ceny pomôcky a príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených

v

prílohe č. 7

, pričom cena pomôcky sa zohľadní najviac v sume, ktorú ustanoví všeobecne záväzný

právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(11)

Peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky podľa odseku 10 možno poskytnúť na základe

dokladu o cene pomôcky alebo na základe dokladu o kúpe pomôcky vyhotoveného právnickou

osobou alebo fyzickou osobou, ktorej predmetom činnosti je zaobstarávanie pomôcok

a ktorá má na túto činnosť oprávnenie, alebo na základe zmluvy o vykonaní zácviku

pomôcky medzi občanom s ťažkým zdravotným postihnutím a právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, ktorej predmetom činnosti je vykonanie zácviku pomôcky a ktorá má na túto

činnosť oprávnenie, alebo na základe zmluvy o úprave pomôcky medzi občanom s ťažkým

zdravotným postihnutím a právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorej predmetom

činnosti je úprava pomôcky a ktorá má na túto činnosť oprávnenie. Zaobstaranie pomôcky,

ktoré môže byť predmetom činnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, je výroba,

predaj, distribúcia alebo úprava pomôcok.

(12)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný kúpiť si pomôcku alebo dať si upraviť

pomôcku, na ktorej zaobstaranie mu bol poskytnutý peňažný príspevok, do troch mesiacov

odo dňa poskytnutia peňažného príspevku, najviac do šiestich mesiacov odo dňa poskytnutia

peňažného príspevku, v prípade, ak pomôcku nie je možné kúpiť alebo upraviť pre potreby

občana s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodov na strane právnickej osoby alebo

fyzickej osoby, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj, distribúcia alebo úprava

pomôcok.

(13)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť peňažný príspevok na zaobstaranie

pomôcky, ak si pomôcku nekúpi alebo nedá upraviť do troch mesiacov odo dňa poskytnutia

príspevku, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 12.

(14)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť príslušnému orgánu doklady

uvedené v odseku 11 ako súčasť žiadosti.

(15)

Ak je cena pomôcky, na ktorú je občan odkázaný, vyššia ako cena, na ktorej základe

bol určený peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky, príslušný orgán vyplatí občanovi

s ťažkým zdravotným postihnutím rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na zaobstaranie

pomôcky poskytnutého na základe dokladu o cene pomôcky a výškou peňažného príspevku

určeného na základe dokladu o kúpe pomôcky najneskôr do 30 dní od predloženia dokladu

o skutočnej cene pomôcky. Súčet výšky peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky

poskytnutého na základe dokladu o cene pomôcky a vyplateného rozdielu nesmie prevýšiť

sumu uvedenú v odseku 6.

(16)

Ak je cena pomôcky, na ktorú je občan odkázaný, nižšia ako cena, na ktorej základe

bol určený peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky, občan s ťažkým zdravotným postihnutím

je povinný vrátiť rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na zaobstarávanie pomôcky

poskytnutého na základe dokladu o cene pomôcky a výškou peňažného príspevku určeného

na základe dokladu o kúpe pomôcky najneskôr do 30 dní od predloženia dokladu o skutočnej

cene pomôcky.

(17)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím možno poskytnúť peňažný príspevok na zaobstaranie

viacerých pomôcok, ak spĺňa podmienky na poskytnutie peňažného príspevku na zaobstaranie

každej z týchto pomôcok.

(18)

Ďalší peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky rovnakého druhu určený na kúpu pomôcky

možno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím až po uplynutí troch rokov

od predchádzajúceho poskytnutia peňažného príspevku na takúto pomôcku, ak táto pomôcka

si vyžaduje opravu a ak cena opravy alebo cena opravy s cenou všetkých doterajších

opráv by presiahla výšku 50 % ceny pomôcky.

(19)

Ďalší peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky rovnakého druhu určený na kúpu pomôcky

možno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím aj pred uplynutím lehoty

uvedenej v odseku 18, ak pomôcka, na ktorú bol poskytnutý peňažný príspevok na zaobstaranie

pomôcky určený na kúpu pomôcky, prestane plniť svoj účel.

(20)

Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý peňažný príspevok

na zaobstaranie pomôcky, s výnimkou peňažného príspevku na zaobstaranie psa so špeciálnym

výcvikom, najmenej vo výške 5 000 Sk, zomrie, dedičia sú povinní vrátiť peňažný príspevok

na zaobstaranie pomôcky, jeho pomernú časť alebo pomôcku, ak od poskytnutia peňažného

príspevku na zaobstaranie pomôcky uplynulo menej ako päť rokov.

(21)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť peňažný príspevok na zaobstaranie

pomôcky alebo jeho pomernú časť, ak pomôcku pred uplynutím piatich rokov od poskytnutia

tohto peňažného príspevku predá alebo daruje.

(22)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť pomôcku alebo peňažný príspevok

na zaobstaranie pomôcky alebo jeho pomernú časť, ak pomôcku pred uplynutím piatich

rokov od poskytnutia tohto peňažného príspevku nevyužíva z dôvodu, že prestala plniť

svoj účel; pomôcku je povinný vrátiť, ak je funkčná. Lehota piatich rokov začína plynúť

prvým dňom v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozhodnutie o poskytnutí

peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky nadobudlo právoplatnosť.

(23)

Vrátenú pomôcku možno poskytnúť zariadeniu sociálnych služieb alebo občanovi s ťažkým

zdravotným postihnutím, ktorý o ňu prejaví záujem, za predpokladu, že pomôcka je vhodná

na kompenzáciu. Pomôcka sa poskytne na základe písomnej zmluvy o poskytnutí pomôcky,

ktorú uzatvorí príslušný orgán so zariadením sociálnych služieb alebo s občanom s

ťažkým zdravotným postihnutím.

(24)

Obdobie, za ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím povinný vrátiť pomernú

časť peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky, začína plynúť prvým dňom v mesiaci,

ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom občan s ťažkým zdravotným postihnutím predal

pomôcku alebo daroval pomôcku, na ktorú bol občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím

poskytnutý peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky alebo v ktorom príslušný orgán

zistil, že pomôcka, na ktorú bol poskytnutý tento peňažný príspevok, prestala plniť

svoj účel. To platí aj na vrátenie pomernej časti peňažného príspevku na zaobstaranie

pomôcky dedičmi podľa odseku 20.

§ 60

Peňažný príspevok na opravu pomôcky

(1)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

odkázaný na pomôcku a táto pomôcka vyžaduje opravu alebo pes so špeciálnym výcvikom

vyžaduje chirurgický zákrok v rámci veterinárnej starostlivosti, možno poskytnúť peňažný

príspevok na opravu pomôcky alebo na chirurgický zákrok v rámci veterinárnej starostlivosti

na psovi so špeciálnym výcvikom (ďalej len „peňažný príspevok na opravu pomôcky“)

s výnimkou pomôcky, ktorá sa poskytuje alebo požičiava na základe zdravotného poistenia.

(2)

Peňažný príspevok na opravu pomôcky možno poskytnúť, ak cena opravy alebo cena opravy

s cenou všetkých doterajších opráv účtovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou,

ktorej predmetom činnosti je oprava pomôcky a má na túto činnosť oprávnenie, alebo

na základe zmluvy o oprave medzi občanmi, nepresiahne spravidla 50 % ceny novej pomôcky.

(3)

Výška peňažného príspevku na opravu pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti

od ceny opravy pomôcky a príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v

prílohe č. 8

.

(4)

Na výpočet príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 10

. Ustanovenie

§ 58 ods. 13

sa na účely peňažného príspevku na opravu pomôcky použije primerane a na zisťovanie

príjmu sa vzťahuje ustanovenie

§ 58 ods. 14

.

(5)

Peňažný príspevok na opravu pomôcky sa poskytne na základe dokladu o oprave pomôcky

vyhotoveného právnickou osobou alebo fyzickou osobou uvedenou v odseku 2 alebo na

základe zmluvy o oprave medzi občanmi.

(6)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť príslušnému orgánu doklady

uvedené v odseku 5.

§ 61

Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla

(1)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný

príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

(2)

Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť občanovi s

ťažkým zdravotným postihnutím len do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 65.

rok veku, a rozhodnutie o poskytnutí peňažného príspevku na kúpu osobného motorového

vozidla nadobudne právoplatnosť do konca kalendárneho roka, v ktorom občan s ťažkým

zdravotným postihnutím dovŕši 65. rok veku.

(3)

Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla nemožno poskytnúť občanovi

s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb celoročne, s výnimkou nezaopatreného dieťaťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť

v takomto zariadení na účely plnenia povinnej školskej dochádzky alebo sústavnej prípravy

na povolanie.

(4)

Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla nemožno poskytnúť na osobné

motorové vozidlo, ktoré je podľa technického preukazu staršie ako päť rokov.

(5)

Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť občanovi s

ťažkým zdravotným postihnutím, ak bude osobné motorové vozidlo využívať najmenej dvakrát

do týždňa na pracovné, vzdelávacie, rodinné a občianske aktivity.

(6)

Výška peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla sa určí percentuálnou

sadzbou v závislosti od ceny osobného motorového vozidla a príjmu občana s ťažkým

zdravotným postihnutím uvedených v

prílohe č. 9

, pričom cena osobného motorového vozidla môže byť najviac 400 000 Sk.

(7)

Na výpočet príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 10

. Ustanovenie

§ 58 ods. 13

sa na účely peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla použije primerane

a na zisťovanie príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 14

.

(8)

Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť najviac vo

výške 200 000 Sk. Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný kúpiť osobné motorové

vozidlo do troch mesiacov od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného motorového

vozidla, najviac do šiestich mesiacov odo dňa poskytnutia tohto peňažného príspevku

v prípade, keď osobné motorové vozidlo nie je možné kúpiť alebo upraviť pre potreby

občana s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodov na strane právnickej osoby alebo

fyzickej osoby, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj, distribúcia alebo úprava

osobných motorových vozidiel.

(9)

Ak si viacerí občania s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaní na individuálnu prepravu

zabezpečujú kúpu jedného osobného motorového vozidla, výška peňažného príspevku sa

určí pre každého z nich z časti kúpnej ceny osobného motorového vozidla, ktorá pripadá

na každého z nich.

(10)

Ďalší peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť, ak

a)

občan s ťažkým zdravotným postihnutím sa zaviaže, že osobné motorové vozidlo, na

ktoré sa poskytol predchádzajúci peňažný príspevok, predá alebo ak osobné motorové

vozidlo bolo vyradené z evidencie motorových vozidiel, a to do šiestich mesiacov od

kúpy nového osobného motorového vozidla, na ktoré sa poskytol peňažný príspevok, a

b)

od poskytnutia predchádzajúceho peňažného príspevku uplynulo sedem rokov; podmienka

uplynutia siedmich rokov sa považuje za splnenú, ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím

peňažný príspevok alebo jeho pomernú časť vráti.

(11)

Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý ďalší peňažný príspevok

na kúpu osobného motorového vozidla, nesplní povinnosť uloženú v odseku 10, príslušný

orgán rozhodne o povinnosti občana s ťažkým zdravotným postihnutím vrátiť tento peňažný

príspevok.

(12)

Výška ďalšieho peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla po uplynutí

siedmich rokov sa určí podľa odsekov 6 až 8 v závislosti od ceny predaného osobného

motorového vozidla alebo v závislosti od výšky náhrady škody vyplatenej z havarijného

poistenia za škodu spôsobenú odcudzením osobného motorového vozidla, na ktorého kúpu

bol poskytnutý predchádzajúci peňažný príspevok. Od ceny nového osobného motorového

vozidla sa odpočíta časť ceny alebo časť výšky náhrady škody vyplatenej z havarijného

poistenia za škodu spôsobenú odcudzením osobného motorového vozidla, ktorá sa rovná

výške podielu peňažného príspevku na cene osobného motorového vozidla, na ktorého

kúpu bol poskytnutý predchádzajúci peňažný príspevok. To neplatí, ak predchádzajúci

peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bol poskytnutý pred viac ako

desiatimi rokmi.

(13)

Ak vznikne rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla

určeného podľa odsekov 6 až 8 a výškou peňažného príspevku na kúpu osobného motorového

vozidla vypočítaného podľa odseku 12, občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný

tento rozdiel vrátiť.

(14)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť peňažný príspevok na kúpu

osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť, ak osobné motorové vozidlo pred

uplynutím siedmich rokov od poskytnutia tohto peňažného príspevku predá. Občan s ťažkým

zdravotným postihnutím je povinný vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového

vozidla alebo jeho pomernú časť aj vtedy, ak osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu

sa poskytol tento príspevok, sa nevyužíva na individuálnu prepravu občana s ťažkým

zdravotným postihnutím. To neplatí, ak osobné motorové vozidlo bolo odcudzené a občan

s ťažkým zdravotným postihnutím nepožiada o ďalší peňažný príspevok na kúpu osobného

motorového vozidla pred uplynutím siedmich rokov. Lehota siedmich rokov začína plynúť

prvým dňom v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozhodnutie o poskytnutí

peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla nadobudlo právoplatnosť.

(15)

Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie pred uplynutím siedmich rokov od

poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, peňažný príspevok

alebo jeho pomerná časť sa uplatňuje ako pohľadávka v konaní o dedičstve. To neplatí,

ak hodnota osobného motorového vozidla podľa znaleckého posudku vyhotoveného na účely

dedičského konania nepresahuje 30 000 Sk.

(16)

Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla sa poskytne na základe dokladu

o cene osobného motorového vozidla alebo na základe dokladu o kúpe osobného motorového

vozidla vyhotoveného právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorej predmetom činnosti

je predaj osobných motorových vozidiel alebo sprostredkovanie tohto predaja a ktorá

má na túto činnosť oprávnenie.

(17)

Obdobie, za ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím povinný vrátiť pomernú

časť peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, začína plynúť prvým

dňom v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom občan s ťažkým zdravotným postihnutím

predal osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu bol občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím

poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. To platí aj na vrátenie

pomernej časti peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, ktorá sa uplatňuje

ako pohľadávka v konaní o dedičstve podľa odseku 15.

(18)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť príslušnému orgánu doklady

uvedené v odseku 16.

(19)

Ak cena osobného motorového vozidla je vyššia ako cena, na ktorej základe bol určený

peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, príslušný orgán vyplatí občanovi

s ťažkým zdravotným postihnutím rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na kúpu osobného

motorového vozidla poskytnutého na základe dokladu o cene osobného motorového vozidla

a výškou peňažného príspevku určeného na základe dokladu o kúpe osobného motorového

vozidla najneskôr do 30 dní od predloženia dokladu o skutočnej cene osobného motorového

vozidla. Súčet výšky peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla poskytnutého

na základe dokladu o cene osobného motorového vozidla a vyplateného rozdielu nesmie

prevýšiť sumu uvedenú v odseku 8.

(20)

Ak cena osobného motorového vozidla je nižšia ako cena, na ktorej základe bol určený

peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, občan s ťažkým zdravotným postihnutím

je povinný vrátiť rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na kúpu osobného motorového

vozidla poskytnutého na základe dokladu o cene osobného motorového vozidla a výškou

peňažného príspevku určeného na základe dokladu o kúpe osobného motorového vozidla

najneskôr do 30 dní od predloženia dokladu o skutočnej cene osobného motorového vozidla.

§ 62

Peňažný príspevok na prepravu

(1)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný

príspevok na prepravu.

(2)

Peňažný príspevok na prepravu nemožno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,

ktorému sa poskytuje prepravná služba alebo peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených

výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, alebo

občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je vlastníkom alebo držiteľom osobného

motorového vozidla. Peňažný príspevok na prepravu možno poskytnúť, ak sa preprava

občana s ťažkým zdravotným postihnutím má vykonať v čase, keď osobné motorové vozidlo,

na ktorého kúpu sa poskytol peňažný príspevok a ktorým sa zabezpečuje preprava občana

s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je technicky spôsobilé na cestnú premávku podľa

osobitného predpisu.

43

)

(3)

Peňažný príspevok na prepravu sa poskytuje na základe preukázaných výdavkov na prepravu

zabezpečovanú právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie

prepravy.

(4)

Výška peňažného príspevku na prepravu sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti

od preukázaných nákladov na prepravu a od príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím

uvedených v

prílohe č. 10

.

(5)

Na výpočet príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 10

. Ustanovenie

§ 58 ods. 13

sa na účely peňažného príspevku na prepravu použije primerane a na zisťovanie príjmu

sa vzťahuje

§ 58 ods. 14

.

(6)

Peňažný príspevok na prepravu možno poskytnúť najviac vo výške 2 500 Sk mesačne.

Nevyčerpanú časť peňažného príspevku na prepravu za kalendárny mesiac nemožno využiť

v nasledujúcom kalendárnom mesiaci.

§ 63

Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže

(1)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

odkázaný na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť,

možno poskytnúť peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže. Peňažný

príspevok možno poskytnúť aj na úpravu vstupu do bytového domu a na úpravu prístupu

k výťahu. Za bariéry v byte, bytovom dome, rodinnom dome a v garáži sa považujú prekážky,

v ktorých dôsledku občan s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopný sa premiestňovať,

orientovať, dorozumievať, vykonávať nevyhnutné životné úkony alebo nevyhnutné práce

v domácnosti uvedené v

prílohe č. 1

alebo vykonávať činnosti uvedené v

prílohe č. 5

rovnakým spôsobom ako zdravý občan rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok.

(2)

Za úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa považujú také zmeny, ktorými sa upravuje

existujúce zariadenie v byte, v rodinnom dome alebo v garáži. Za úpravu bytu, rodinného

domu alebo garáže nemožno považovať vybudovanie nového objektu alebo zariadenia (kúpeľňa,

WC, plyn, kanalizácia, vodovod).

(3)

Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže možno poskytnúť, ak

občan s ťažkým zdravotným postihnutím má v byte alebo v rodinnom dome trvalý pobyt

alebo je vlastníkom garáže, alebo garáž je súčasťou nájomného bytu, ale nie je súčasťou

zariadenia sociálnych služieb. Poskytnutie peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného

domu alebo garáže sa týka aj ich príslušenstva.

(4)

Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže možno poskytnúť, ak

občan s ťažkým zdravotným postihnutím vopred uzatvorí písomnú zmluvu s príslušným

orgánom, v ktorej sa zaviaže, že v prípade zmeny trvalého pobytu, predaja, darovania

alebo prenájmu bytu, rodinného domu alebo garáže inej osobe pred uplynutím 10 rokov

od poskytnutia tohto peňažného príspevku peňažný príspevok alebo jeho pomernú časť

vráti.

(5)

Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže nemožno poskytnúť na

úpravy vykonané pred dňom posúdenia podľa

§ 57

.

(6)

Výška peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa určí percentuálnou

sadzbou v závislosti od ceny potrebnej úpravy bytu alebo rodinného domu a príjmu občana

s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v

prílohe č. 7

, pričom cena potrebnej úpravy bytu alebo rodinného domu je najviac 500 000 Sk a cena

potrebnej úpravy garáže je najviac 100 000 Sk. Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného

domu možno poskytnúť najviac vo výške 250 000 Sk a peňažný príspevok na úpravu garáže

možno poskytnúť najviac vo výške 50 000 Sk.

(7)

Na výpočet príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 10

. Ustanovenie

§ 58 ods. 13

sa na účely peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže použije

primerane a na zisťovanie príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 14

.

(8)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytol peňažný príspevok na úpravu

bytu, rodinného domu alebo garáže, vykoná vyúčtovanie tohto príspevku do jedného mesiaca

od skončenia úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže.

(9)

Úhrn poskytnutých peňažných príspevkov na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže

v období siedmich rokov nesmie presiahnuť 350 000 Sk.

(10)

Ak sa úpravy, na ktoré sa poskytol peňažný príspevok, neuskutočnili v celom rozsahu,

občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný pomernú časť vyplateného peňažného

príspevku vrátiť najneskôr do 30 dní od vyúčtovania tohto peňažného príspevku.

(11)

Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa poskytne na základe

dokladu o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže vyhotoveného právnickou osobou

alebo fyzickou osobou, ktorej predmetom činnosti je vykonávanie úprav a ktorá má na

túto činnosť oprávnenie.

(12)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť príslušnému orgánu doklady

uvedené v odseku 11.

(13)

Ak cena potrebnej úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže je vyššia ako cena, na

ktorej základe bol určený peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže,

príslušný orgán vyplatí občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím rozdiel medzi výškou

peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže poskytnutého na základe

dokladu o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže a výškou peňažného príspevku

určeného na základe dokladu o úprave bytu, rodinného domu alebo garáže najneskôr do

30 dní od predloženia dokladu o skutočnej cene potrebnej úpravy bytu, rodinného domu

alebo garáže. Súčet výšky peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo

garáže poskytnutého na základe dokladu o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže

a vyplateného rozdielu nesmie prevýšiť sumu uvedenú v odseku 6.

(14)

Ak cena potrebnej úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže je nižšia ako cena, na

ktorej základe bol určený peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže,

občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť rozdiel medzi výškou peňažného

príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže poskytnutého na základe dokladu

o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže a výškou peňažného príspevku určeného

na základe dokladu o úprave bytu, rodinného domu alebo garáže najneskôr do 30 dní

od predloženia dokladu o skutočnej cene potrebnej úpravy bytu, rodinného domu alebo

garáže.

(15)

Ďalší príspevok na inú úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže možno poskytnúť až

po vyúčtovaní predchádzajúceho príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže.

§ 64

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov

(1)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na

zvýšené výdavky

a)

na diétne stravovanie,

b)

na zabezpečenie prostriedkov osobnej hygieny a bytovej hygieny,

c)

súvisiace

1.

s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,

2.

so zabezpečením prevádzky pomôcky,

3.

so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,

4.

so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

(2)

Kompenzácia na každé zvýšenie výdavkov uvedených v odseku 1 sa posudzuje samostatne.

(3)

Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie

je 25 % zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným

predpisom.

36

)

(4)

Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na zabezpečenie prostriedkov

osobnej hygieny a bytovej hygieny, zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním

šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia je 15 % zo sumy životného minima pre

plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.

36

)

(5)

Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením

prevádzky pomôcky z dôvodu zvýšenej spotreby elektrickej energie a pohonných látok,

ktoré slúžia na prevádzku pomôcky, je 2,5 % zo sumy životného minima pre plnoletú

fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.

36

)

(6)

Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením

prevádzky osobného motorového vozidla je 20 % zo sumy životného minima pre plnoletú

fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.

36

)

(7)

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky

osobného motorového vozidla možno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,

ktorý je podľa

§ 17

odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a ktorý

a)

je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, alebo

b)

nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, ale jeho prepravu

zabezpečuje fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy.

(8)

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie a na zabezpečenie

prostriedkov osobnej hygieny a bytovej hygieny nemožno poskytnúť občanovi s ťažkým

zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb celoročne. To neplatí, ak sa občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje

starostlivosť v zariadení sociálnych služieb prechodne na určitý čas, najviac na 30

dní.

(9)

Peňažné príspevky uvedené v odsekoch 3 až 6 sa poskytujú mesačne.

(10)

Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou

o psa so špeciálnym výcvikom je 1 200 Sk mesačne.

(11)

Peňažný príspevok na zvýšené výdavky sa neposkytuje, ak príjem občana s ťažkým zdravotným

postihnutím presiahol trojnásobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu

ustanoveného osobitným predpisom.

36

)

(12)

Na výpočet príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 10

. Ustanovenie

§ 58 ods. 13

sa na účely peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov použije primerane

a na zisťovanie príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 14

.

§ 64a

Peňažný príspevok za opatrovanie

(1)

Fyzickej osobe uvedenej v

§ 58 ods. 2

, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím staršieho ako šesť rokov odkázaného

podľa posudku vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

na celodenné, osobné a riadne opatrovanie (ďalej len „opatrovanie“), možno poskytnúť

peňažný príspevok za opatrovanie. Peňažný príspevok nemožno poskytnúť, ak starostlivosť

zabezpečuje rodič, ktorému sa poskytuje rodičovský príspevok, alebo ak občanovi s

ťažkým zdravotným postihnutím sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu

alebo ak sa starostlivosť zabezpečuje opatrovateľskou službou.

(2)

Opatrovanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím osobou uvedenou v

§ 58 ods. 2

je zamerané na zabezpečenie pomoci pri nevyhnutných životných úkonoch, pri nevyhnutných

prácach v domácnosti a pri zabezpečení kontaktu so spoločenským prostredím, ako je

uvedené v

prílohe č. 1

. Za celodenné, osobné a riadne opatrovanie osobou uvedenou v

§ 58 ods. 2

sa na účely tohto zákona považuje aj opatrovanie v rozsahu podľa odsekov 5 a 6.

(3)

Fyzická osoba, ktorá vykonáva opatrovanie, musí mať aspoň 18 rokov veku, spôsobilosť

na právne úkony a písomný súhlas občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

(4)

Peňažný príspevok za opatrovanie sa poskytuje vo výške 1,65-násobku sumy životného

minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom

36

)

pri opatrovaní jedného občana s ťažkým zdravotným postihnutím a vo výške 2,25-násobku

sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom

36

)

pri opatrovaní dvoch, prípadne viacerých občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.

(5)

Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný na opatrovanie osobou uvedenou

v

§ 58 ods. 2

navštevuje zariadenie sociálnych služieb, základnú školu, strednú školu, vysokú školu

alebo školské zariadenie typu predškolského zariadenia, školského klubu, školského

strediska záujmovej činnosti a centra voľného času v rozsahu viac ako štyroch hodín

denne, peňažný príspevok za opatrovanie sa poskytuje vo výške 1,35-násobku sumy životného

minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.

36

)

Pri opatrovaní dvoch, prípadne viacerých občanov s ťažkým zdravotným postihnutím

navštevujúcich tieto zariadenia v rozsahu viac ako štyroch hodín denne sa peňažný

príspevok poskytuje vo výške 1,95-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú

osobu ustanoveného osobitným predpisom.

36

)

(6)

Ak jeden občan s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný na opatrovanie osobou uvedenou

v

§ 58 ods. 2

navštevuje zariadenia uvedené v odseku 5 v rozsahu viac ako štyroch hodín denne a

druhý občan s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný na opatrovanie osobou uvedenou

v

§ 58 ods. 2

nenavštevuje tieto zariadenia alebo ich navštevuje v rozsahu najviac štyroch hodín

denne, peňažný príspevok za opatrovanie sa poskytuje vo výške 2,15-násobku sumy životného

minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.

36

)

(7)

Peňažný príspevok možno poskytnúť, len ak osoba uvedená v

§ 58 ods. 2

nemá v čase opatrovania občana odkázaného na opatrovanie mesačný príjem zo zárobkovej

činnosti presahujúci 0,6-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu

ustanoveného osobitným predpisom.

36

)

(8)

Ak je občan s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný na opatrovanie osobou uvedenou

v

§ 58 ods. 2

poberateľom zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, peňažný príspevok za opatrovanie vypočítaný

podľa odsekov 4 až 6 sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť.

(9)

Výška peňažného príspevku za opatrovanie sa kráti pomernou časťou o dni, ktoré bol

občan s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení, školskom zariadení

typu školy v prírode, na rehabilitačnom pobyte alebo na rekreačnom pobyte za čas dlhší

ako 30 dní. Preplatky možno zúčtovať so sumami peňažného príspevku za opatrovanie

poskytovanými v ďalších mesiacoch.

§ 65

Vymedzenie štátnych orgánov sociálnej pomoci

(1)

Štátne orgány sociálnej pomoci sú

a)

ministerstvo,

b)

krajské úrady,

c)

okresné úrady,

d)

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

(2)

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže je orgán štátnej správy s pôsobnosťou

na území Slovenskej republiky. Jeho sídlom je Bratislava. Centrum pre medzinárodnoprávnu

ochranu detí a mládeže riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva

a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len

„minister“).

§ 66

Pôsobnosť ministerstva

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti sociálnej

pomoci

a)

vypracúva koncepciu sociálnej pomoci,

b)

vypracúva projekty životného minima,

c)

riadi a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný krajskými úradmi, okresnými

úradmi a Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v oblasti sociálnej

pomoci,

d)

vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v

prvom stupni koná a rozhoduje krajský úrad,

e)

rozhoduje o

1.

vydaní povolenia právnickým osobám a fyzickým osobám na vykonávanie sociálnej prevencie,

na poskytovanie sociálneho poradenstva a na vykonávanie vybraných činností sociálnoprávnej

ochrany (ďalej len „povolenie“),

2.

zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia,

3.

zmene povolenia,

4.

zrušení povolenia,

f)

overuje spôsobilosť právnických osôb a fyzických osôb vykonávať sociálnu prevenciu,

poskytovať sociálne poradenstvo a vykonávať vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany,

g)

vedie evidenciu právnických osôb a fyzických osôb, ktorým bolo vydané povolenie,

h)

kontroluje úroveň vykonávania sociálnej prevencie, poskytovania sociálneho poradenstva

a vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany,

i)

zriaďuje Centrum poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu,

j)

udeľuje predchádzajúci písomný súhlas na zrušenie zariadenia sociálnych služieb alebo

na odňatie objektu tohto zariadenia jeho účelu,

k)

vykonáva štátny dozor nad poskytovaním sociálnych služieb, najmä nad dodržiavaním

základných ľudských práv a slobôd občanov pri poskytovaní sociálnych služieb,

l)

zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti sociálnej pomoci,

m)

koordinuje činnosť štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí a ďalších právnických

osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia v sociálnej pomoci,

n)

organizuje a zabezpečuje odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov

v oblasti sociálnej pomoci, ako aj overovanie ich osobitných kvalifikačných predpokladov,

určuje rozsah a podmienky odbornej prípravy, ako aj predmet a podmienky skúšky a vydáva

osvedčenie o osobitných kvalifikačných predpokladoch.

§ 67

Pôsobnosť krajského úradu

Krajský úrad

a)

vypracúva a zverejňuje koncepciu sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho

poradenstva vo svojom územnom obvode, v rámci ktorej uprednostňuje rozvoj sociálnych

služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva poskytovaných obcami a neštátnymi

subjektmi,

b)

riadi a kontroluje výkon štátnej správy v oblasti sociálnej pomoci uskutočňovaný

okresnými úradmi vo svojom územnom obvode,

c)

vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v

prvom stupni koná a rozhoduje okresný úrad alebo zariadenie sociálnych služieb, ktoré

zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,

d)

rozhoduje o

1.

povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ak

sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,

2.

zamietnutí žiadosti právnických osôb a fyzických osôb o registráciu na účely poskytovania

sociálnych služieb podľa tohto zákona (ďalej len „registrácia“),

3.

výmaze neštátneho subjektu, ktorý poskytuje sociálne služby, z registra neštátnych

subjektov, ktoré poskytujú sociálne služby (ďalej len „register“),

4.

zákaze poskytovať sociálnu službu neštátnemu subjektu,

e)

zriaďuje a kontroluje zariadenia sociálnych služieb uvedené v

§ 18 ods. 2 písm. a) až d)

,

f)

prijíma žiadosti o registráciu,

g)

vykonáva zápis do registra, oznamuje vykonanie zápisu do registra, vykonáva výmaz

z registra a oznamuje vykonanie výmazu z registra,

h)

vedie register a je orgánom, ktorému

1.

neštátny subjekt predkladá doklady potrebné na jeho registráciu,

2.

nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby

45

)

oznamuje skutočnosti uvedené v

§ 74 ods. 4

,

3.

neštátny subjekt oznamuje zmenu poskytovania sociálnej služby a skončenie poskytovania

sociálnej služby,

i)

uzatvára zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálnu

službu, sociálnu prevenciu, sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej

ochrany (ďalej len „finančný príspevok“) neštátnemu subjektu, ktorý poskytuje sociálnu

službu alebo sociálne poradenstvo alebo vykonáva sociálnu prevenciu alebo vybrané

činnosti sociálnoprávnej ochrany v kraji, zmluvu o poskytovaní finančného príspevku

obci a zmluvu o poskytovaní jednorazového účelového finančného príspevku,

j)

kontroluje

1.

úroveň poskytovania sociálnych služieb alebo sociálneho poradenstva a úroveň vykonávania

sociálnej prevencie alebo vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany neštátnym

subjektom,

2.

hospodárenie s finančným príspevkom poskytnutým neštátnemu subjektu a obci a s jednorazovým

účelovým finančným príspevkom,

k)

ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v rámci pôsobnosti ustanovenej

v písmene j) a kontroluje ich plnenie,

l)

plní ďalšie úlohy ustanovené týmto zákonom, ktoré súvisia s poskytovaním sociálnych

služieb neštátnymi subjektmi,

m)

vydáva posudok pri rozhodovaní v druhom stupni

1.

na účely poskytovania prepravnej služby, starostlivosti v domove sociálnych služieb,

poskytovania bývania a dohľadu v zariadení chráneného bývania a poskytovania starostlivosti

v rehabilitačnom stredisku,

2.

o miere funkčnej poruchy, o tom, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia a navrhuje v ňom formu kompenzácie,

n)

vedie prehľad

1.

detí, ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť,

2.

občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,

o)

sprostredkúva nadviazanie osobného vzťahu detí, ktorým treba zabezpečiť náhradnú

rodinnú starostlivosť, s občanmi vhodnými vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť;

pritom spolupracuje s ostatnými krajskými úradmi,

p)

koordinuje sprostredkovanie nadviazania osobného vzťahu detí, pre ktoré treba zabezpečiť

náhradnú rodinnú starostlivosť, s občanmi vhodnými vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť

s ostatnými krajskými úradmi, ak sprostredkovanie nezabezpečil v rámci kraja,

q)

sleduje vývoj detí v náhradnej rodinnej starostlivosti, v ústavnej výchove a v ochrannej

výchove,

r)

predkladá Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže prehľad o deťoch a

písomnú dokumentáciu pre potreby zabezpečenia ochrany práv detí podľa medzinárodných

dohovorov,

s)

koordinuje vo svojom územnom obvode činnosť štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí

a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia v sociálnej pomoci,

t)

organizuje výchovno-rekreačné tábory pre deti,

u)

plní ďalšie úlohy ustanovené zákonom.

§ 68

Pôsobnosť okresného úradu

Okresný úrad

a)

rozhoduje

1.

o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov

dovtedy, kým rozhodne súd,

2.

o výchovných opatreniach podľa osobitných predpisov,

3.

o poskytovaní opatrovateľskej služby podľa

§ 15 ods. 1 písm. a)

a o úhrade za túto opatrovateľskú službu,

4.

o poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za prepravnú službu,

5.

o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil ako svoju

organizačnú súčasť, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade

za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení,

6.

o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb, ktoré zriadil, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za

nižšiu úhradu,

7.

v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje

zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú

organizáciu,

8.

o dávke sociálnej pomoci,

9.

o miere funkčnej poruchy a o tom, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím

na účely vydania preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím bez sprievodcu,

10.

o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a o peňažnom príspevku za opatrovanie,

11.

o znížení, zvýšení alebo odňatí dávky sociálnej pomoci, peňažného príspevku na kompenzáciu

alebo peňažného príspevku za opatrovanie a o zastavení ich výplaty,

12.

o povinnosti občana vrátiť dávku sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu

alebo peňažný príspevok za opatrovanie, alebo ich časť, ak sa vyplatili neprávom alebo

vo vyššej sume, ako patrili, a o povinnosti občana zaplatiť úhradu za sociálnu službu,

ktorá sa poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,

13.

o preddavkovom poskytovaní dávky sociálnej pomoci a o doplatení dávky sociálnej pomoci

alebo vrátení dávky sociálnej pomoci, ktorá sa poskytla preddavkovo,

14.

o poskytnutí peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla pestúnovi v

zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil, a o vrátení tohto peňažného príspevku

alebo jeho pomernej časti,

15.

o určení a o uvoľnení osobitného príjemcu dávky sociálnej pomoci a peňažného príspevku

na kompenzáciu v prípadoch ustanovených týmto zákonom,

16.

o povinnosti vrátiť finančné prostriedky podľa

§ 48 ods. 9

,

§ 61 ods. 11

,

14

a

20

,

17.

o ďalších opatreniach podľa osobitných predpisov,

47

)

18.

o povinnosti osôb uvedených v

§ 45 ods. 1 a 2

platiť úhradu za sociálnu službu, ktorú poskytuje, alebo za poskytnutú starostlivosť

v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil ako svoju organizačnú súčasť, a o výške

úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s týmito osobami,

19.

o odňatí sociálnej služby, o zastavení poskytovania sociálnej služby, o znížení alebo

o zvýšení úhrady za poskytnutú sociálnu službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu,

b)

je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná

a rozhoduje obec,

c)

uzatvára zmluvu o

1.

výkone pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil,

2.

poskytnutí pomôcky podľa

§ 59 ods. 23

,

d)

zriaďuje a kontroluje zariadenia sociálnych služieb uvedené v

§ 18 ods. 2 písm. e) až l)

,

e)

vydáva posudok

1.

na účely poskytovania prepravnej služby, poskytovania starostlivosti v domove sociálnych

služieb, poskytovania bývania a dohľadu v zariadení chráneného bývania a poskytovania

starostlivosti v rehabilitačnom stredisku,

2.

o miere funkčnej poruchy, o tom, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia a navrhuje v ňom formu kompenzácie,

f)

je orgánom,

1.

ktorému občan s ťažkým zdravotným postihnutím predkladá vyhotovenie zmluvy o výkone

osobnej asistencie alebo jej kópiu,

2.

ktorý predkladá detskému domovu alebo domovu sociálnych služieb pre deti doklady

uvedené v

§ 94 ods. 2

,

3.

po dohode s ktorým môže detský domov alebo domov sociálnych služieb pre deti podať

podnet na zrušenie ústavnej výchovy,

4.

ktorý uzatvára dohodu o úhrade za sociálnu službu, ktorú poskytuje, alebo za poskytnutú

starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil ako svoju organizačnú

súčasť, s osobami uvedenými v

§ 45 ods. 1 a 2

,

5.

s ktorým sa občan dohodne o počte ďalších odoberaných jedál podľa

§ 20 ods. 5

, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil

ako svoju organizačnú súčasť,

g)

vykonáva

1.

sociálnu prevenciu,

2.

poradenstvo pri riešení rodinných problémov a sociálnych problémov,

h)

poskytuje výchovnú starostlivosť rodinám, v ktorých je vážne ohrozená alebo vážne

narušená výchova dieťaťa a vývoj dieťaťa, a rodinám, z ktorých bolo potrebné deti

okamžite umiestniť do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

i)

vyhľadáva občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť a deti, ktorým

treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť, a vedie prehľad týchto občanov a

detí,

j)

zabezpečuje v súčinnosti s Centrom poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca,

pár a rodinu alebo s neštátnym subjektom, ktorý vykonáva vybrané činnosti sociálnoprávnej

ochrany na základe povolenia, prípravu občanov, ktorí majú záujem vykonávať náhradnú

rodinnú starostlivosť,

k)

vedie spisovú dokumentáciu o deťoch, ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť,

a predkladá ju krajskému úradu,

l)

vedie spisovú dokumentáciu občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,

m)

sleduje vývoj detí v náhradnej rodinnej starostlivosti, v ústavnej výchove a v ochrannej

výchove,

n)

predkladá krajskému úradu prehľad detí, ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú

starostlivosť, ak ju nemožno zabezpečiť v okrese, a prehľad občanov vhodných vykonávať

náhradnú rodinnú starostlivosť, pre ktorých neboli vhodné deti v rámci okresu,

o)

vypláca odmenu pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil, uhrádza

výdavky spojené s údržbou a opravou zariadenia pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil

v byte alebo v rodinnom dome pestúna, dáva predchádzajúci písomný súhlas na údržbu

a opravu zariadenia pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil v byte alebo v rodinnom

dome pestúna, uhrádza poplatok za zriadenie telefónnej stanice v zariadení pestúnskej

starostlivosti, ktoré zriadil, a je orgánom, ktorý plní povinnosti zamestnávateľa

na účely platenia poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie,

poistného na dôchodkové zabezpečenie a na účely platenia príspevku na poistenie v

nezamestnanosti, ak zriadil zariadenie pestúnskej starostlivosti,

p)

vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka maloletých a funkciu opatrovníka maloletých,

q)

navrhuje súdu

1.

nariadenie ústavnej výchovy a zrušenie ústavnej výchovy,

2.

zrušenie výchovných opatrení uložených súdom,

3.

obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv,

r)

sústavne sleduje vykonávanie výchovných opatrení, o ktorých rozhodol, a hodnotí ich

účinnosť,

s)

podáva správy a podnety súdu a iným štátnym orgánom vo veciach výchovy a výživy maloletých

a spisuje návrhy a podnety vo veciach výchovy a výživy maloletých,

t)

zúčastňuje sa na trestnom konaní proti mladistvým,

u)

vedie evidenciu

1.

maloletých s ťažkým zdravotným postihnutím,

2.

občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa poskytujú sociálne služby alebo

peňažné príspevky na kompenzáciu,

3.

zmlúv podľa

§ 59 ods. 23

a

§ 63 ods. 4

,

v)

vydáva preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím a vedie evidenciu týchto preukazov,

x)

oznamuje príslušnému úradu práce, že občan vykonáva osobnú asistenciu,

y)

koordinuje vo svojom územnom obvode činnosť štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí

a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia v sociálnej pomoci,

z)

dohliada, ako osobitný príjemca plní svoje povinnosti,

aa) sleduje na základe písomného poverenia krajského úradu úroveň poskytovania sociálnych

služieb neštátnymi subjektmi,

ab) plní ďalšie úlohy ustanovené zákonom,

ac) potvrdzuje, či občan spĺňa podmienky na poskytovanie sociálnej služby s výnimkou

potvrdzovania splnenia podmienok na poskytovanie starostlivosti v útulku podľa tohto

zákona,

ad) zúčtováva poskytnutú preddavkovú dávku sociálnej pomoci so štátnou sociálnou dávkou.

§ 69

Pôsobnosť Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže

(1)

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže

a)

plní úlohy prijímajúceho orgánu a odosielajúceho orgánu v oblasti vymáhania výživného

podľa medzinárodných dohovorov,

48

)

b)

vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka na základe rozhodnutia súdu v otázkach ochrany

detí s medzinárodným prvkom,

c)

poskytuje právnu pomoc a poradenstvo najmä pri vymáhaní výživného vo vzťahu k cudzine,

d)

plní ďalšie úlohy v oblasti sociálnoprávnej ochrany vo vzťahu k cudzine podľa osobitných

predpisov,

49

)

e)

plní úlohy podľa medzinárodných dohovorov v oblasti práv detí.

49a

)

(2)

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže spolupracuje s prijímajúcimi

orgánmi a odosielajúcimi orgánmi zmluvných štátov v cudzine, zastupiteľskými úradmi,

s ústrednými orgánmi štátnej správy, orgánmi miestnej štátnej správy a s bankami.

§ 70

Osobitné kvalifikačné predpoklady

(1)

Predpokladom na výkon niektorých činností v krajskom úrade a v okresnom úrade na

úseku sociálnej pomoci sú osobitné kvalifikačné predpoklady

50

)

popri splnení kvalifikačných predpokladov.

51

)

(2)

Predpokladom na výkon vybraných činností v zariadeniach sociálnych služieb sú osobitné

kvalifikačné predpoklady podľa tohto zákona popri splnení kvalifikačných predpokladov.

(3)

Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa tohto zákona sú súhrnom teoretických vedomostí

a praktických schopností ovládať postupy z oblasti sociálnej pomoci a ďalších vedomostí

na výkon činnosti.

(4)

Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa tohto zákona sa vyžadujú u vedúceho zariadenia

sociálnych služieb, jeho zástupcu, hlavnej sestry, vedúceho výchovy a u sociálneho

pracovníka domova sociálnych služieb, domova dôchodcov a detského domova.

(5)

Osobitné kvalifikačné predpoklady sa preukazujú osvedčením, ktoré vydáva príslušný

orgán na základe úspešne vykonanej skúšky po absolvovaní odbornej prípravy podľa odseku

6 alebo po absolvovaní príslušného druhu vzdelania podľa osobitného predpisu.

52

)

(6)

Odbornú prípravu na skúšku organizuje príslušný orgán. Rozsah odbornej prípravy a

podmienky odbornej prípravy, ako aj predmet a podmienky skúšky určí príslušný orgán

v študijnom pláne overovania osobitných kvalifikačných predpokladov podľa tohto zákona.

(7)

Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa tohto zákona preukazuje vedúci zariadenia

sociálnych služieb, jeho zástupca, hlavná sestra, vedúci výchovy a sociálny pracovník

domova sociálnych služieb, domova dôchodcov a detského domova pri nástupe do zamestnania,

najneskôr do jedného roka od vymenovania do funkcie alebo od nástupu do zamestnania.

§ 71

(1)

Obec

a)

rozhoduje

1.

o poskytovaní opatrovateľskej služby podľa

§ 15 ods. 1 písm. b)

a

odseku 2

a o úhrade za túto opatrovateľskú službu,

2.

o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadila, o skončení

poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť

v tomto zariadení,

3.

o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb, ktoré zriadila, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za

nižšiu úhradu,

4.

o povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrovateľskú službu podľa

§ 15 ods. 1 písm. b)

a

odseku 2

, ktorá sa poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,

5.

v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje

zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadila ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú

organizáciu,

6.

o jednorazovej dávke sociálnej pomoci,

7.

o povinnosti občana vrátiť jednorazovú dávku sociálnej pomoci alebo jej časť, ak

sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila,

8.

o poskytnutí peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla pestúnovi v

zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadila, a o vrátení tohto peňažného príspevku

alebo jeho pomernej časti,

9.

o povinnosti osôb uvedených v

§ 45 ods.1 a 2

platiť úhradu za sociálnu službu, ktorú poskytuje, alebo za poskytnutú starostlivosť

v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadila ako svoju organizačnú jednotku, a o

výške úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s týmito osobami,

10.

o odňatí sociálnej služby, o zastavení poskytovania sociálnej služby, o znížení alebo

o zvýšení úhrady za poskytnutú sociálnu službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu,

b)

uzatvára zmluvu o

1.

poskytnutí sociálnej pôžičky,

2.

výkone pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadila,

c)

zriaďuje a kontroluje zariadenia sociálnych služieb uvedené v

§ 18 ods. 2 a 3

,

d)

vypláca odmenu pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadila, uhrádza

výdavky spojené s údržbou a opravou zariadenia pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadila

v byte alebo v rodinnom dome pestúna, dáva predchádzajúci písomný súhlas na údržbu

a opravu zariadenia pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadila v byte alebo v rodinnom

dome pestúna, uhrádza poplatok za zriadenie telefónnej stanice v zariadení pestúnskej

starostlivosti, ktoré zriadila, a je orgánom, ktorý plní povinnosti zamestnávateľa

na účely platenia poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie,

poistného na dôchodkové zabezpečenie a na účely platenia príspevku na poistenie v

nezamestnanosti, ak zriadila zariadenie pestúnskej starostlivosti,

e)

poskytuje pomoc

1.

maloletým v naliehavých prípadoch, najmä ak je život alebo zdravie maloletého v doterajšom

prostredí vážne ohrozené,

2.

občanom pri zabezpečovaní prístrešia,

f)

chráni maloletých pred škodlivými vplyvmi, ktoré ohrozujú alebo narušujú ich riadnu

výchovu,

g)

vykonáva poradenstvo pri riešení rodinných problémov a sociálnych problémov,

h)

poskytuje výchovnú starostlivosť rodinám, v ktorých je vážne ohrozená alebo vážne

narušená výchova dieťaťa a vývoj dieťaťa,

i)

podieľa sa na obnove rodinného prostredia, z ktorého boli deti vyňaté pre zlyhanie

výchovnej funkcie rodiny,

j)

spolupôsobí pri výkone výchovných opatrení uložených súdom alebo okresným úradom,

k)

navrhuje

1.

súdu nariadenie ústavnej výchovy a zrušenie ústavnej výchovy, zrušenie výchovných

opatrení uložených súdom, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv,

2.

okresnému úradu zrušenie výchovných opatrení uložených okresným úradom,

l)

vyhľadáva a okresnému úradu odporúča občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú

starostlivosť a deti, ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť,

m)

vyhľadáva občanov, ktorým treba poskytnúť sociálnu pomoc,

n)

vedie evidenciu občanov, ktorým poskytuje sociálnu pomoc,

o)

oznamuje súdu skutočnosti na rozhodovanie vo veciach výchovy a výživy maloletých,

p)

organizuje spoločné stravovanie,

r)

utvára podmienky na záujmovú činnosť, kultúrnu činnosť a na udržiavanie fyzickej

aktivity a psychickej aktivity občanov,

s)

uzatvára dohodu o

1.

úhrade za sociálnu službu, ktorú poskytuje, alebo za poskytnutú starostlivosť v zariadení

sociálnych služieb, ktoré zriadila ako svoju organizačnú jednotku s osobami uvedenými

v

§ 45 ods. 1 a 2

,

2.

počte ďalších odoberaných jedál podľa

§ 20 ods. 5

, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadila.

(2)

Obec môže poskytovať zo svojho rozpočtu neštátnemu subjektu finančný príspevok alebo

jednorazový účelový finančný príspevok.

§ 72

Sociálne služby môže poskytovať podľa tohto zákona aj neštátny subjekt.

§ 73

(1)

Sociálna služba poskytovaná neštátnym subjektom podľa tohto zákona je špecializovaná

činnosť, ktorá svojím obsahom zodpovedá sociálnym službám uvedeným v

§ 14 ods. 2 písm. a) až d)

.

(2)

Sociálna služba poskytovaná neštátnym subjektom podľa tohto zákona nie je pomoc,

ktorú poskytuje občanovi jeho manžel, manželka, rodičia, deti, starí rodičia a vnuci.

§ 74

(1)

Neštátny subjekt môže poskytovať sociálnu službu podľa tohto zákona, ak je zapísaný

do registra a splní ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom.

(2)

Zápis do registra môže vykonávať príslušný orgán na základe písomnej žiadosti o registráciu.

(3)

Žiadosť o registráciu podáva právnická osoba alebo fyzická osoba pred začatím poskytovania

sociálnej služby. Za právnickú osobu podáva písomnú žiadosť o registráciu jej štatutárny

orgán.

(4)

Žiadosť o registráciu obsahuje

a)

obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo a právnu formu právnickej osoby

alebo meno, priezvisko, rodné číslo a trvalé bydlisko fyzickej osoby,

b)

meno, priezvisko a rodné číslo zodpovedného zástupcu, fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym

orgánom, alebo fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu, a ich trvalé bydlisko,

c)

druh sociálnej služby, ktorú právnická osoba alebo fyzická osoba bude poskytovať,

a jej rozsah,

d)

miesto poskytovania sociálnej služby,

e)

predpokladaný deň začatia poskytovania sociálnej služby,

f)

čas poskytovania sociálnej služby, ak sa sociálna služba bude poskytovať po určitý

čas,

g)

údaje o priestorových podmienkach, personálnych podmienkach, materiálnych podmienkach

a finančných podmienkach na poskytovanie sociálnej služby.

(5)

Fyzická osoba je povinná k žiadosti o registráciu pripojiť výpis z registra trestov

nie starší ako dva mesiace.

(6)

Právnická osoba je povinná k žiadosti o registráciu pripojiť

a)

rozhodnutie alebo iný doklad príslušného orgánu o registrácii a o zápise do registra

podľa osobitných predpisov

53

)

alebo písomnú zmluvu, zakladaciu listinu, zriaďovaciu zmluvu, zriaďovaciu listinu

alebo iný doklad, ktorý preukazuje vznik právnickej osoby,

b)

štatút alebo iný doklad, ktorý preukazuje, kto je oprávnený na právne úkony ako štatutárny

orgán, ak to neustanovujú osobitné predpisy,

54

)

c)

doklad, ktorý preukazuje údaje uvedené v odseku 4 písm. g),

d)

výpis z registra trestov osôb uvedených v odseku 4 písm. b) nie starší ako dva mesiace.

(7)

Žiadosť o registráciu podáva právnická osoba alebo fyzická osoba na príslušnom orgáne,

v ktorého obvode je miesto poskytovania sociálnej služby. Ak takéto miesto nemožno

určiť alebo ak sa sociálna služba bude poskytovať v územných obvodoch viacerých krajov,

žiadosť o registráciu sa podáva na príslušnom orgáne, v ktorého obvode má právnická

osoba sídlo alebo fyzická osoba trvalý pobyt.

§ 75

(1)

Ak príslušný orgán zistí, že žiadosť o registráciu nemá náležitosti uvedené v

§ 74 ods. 4

a k žiadosti o registráciu nie sú pripojené doklady uvedené v

§ 74 ods. 5 a 6

, písomne vyzve právnickú osobu alebo fyzickú osobu, aby žiadosť o registráciu doplnila

alebo pripojila chýbajúce doklady; zároveň určí lehotu na odstránenie týchto nedostatkov,

ktorá nesmie byť kratšia ako päť dní odo dňa doručenia písomnej výzvy.

(2)

Príslušný orgán môže vykonať zápis do registra, ak z podkladov podľa

§ 74 ods. 4 až 6

vyplýva, že služba, ktorú právnická osoba alebo fyzická osoba bude poskytovať, je

sociálna služba podľa tohto zákona a že neštátny subjekt má priestorové podmienky,

personálne podmienky, materiálne podmienky a finančné podmienky na poskytovanie sociálnej

služby. V týchto prípadoch príslušný orgán nevydáva rozhodnutie, ale písomne oznámi

právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá bude poskytovať sociálnu službu, vykonanie

zápisu do registra.

(3)

Príslušný orgán rozhodne o zamietnutí žiadosti o registráciu, ak

a)

právnická osoba alebo fyzická osoba v určenej lehote nedoplní žiadosť o registráciu

o náležitosti uvedené v

§ 74 ods. 4

alebo nepripojí chýbajúce doklady uvedené v

§ 74 ods. 5 a 6

,

b)

žiadosť o registráciu nepredložil štatutárny orgán,

c)

služba, ktorú právnická osoba alebo fyzická osoba bude poskytovať, nie je sociálna

služba podľa tohto zákona, alebo

d)

neštátny subjekt nemá priestorové podmienky, personálne podmienky, materiálne podmienky

a finančné podmienky na poskytovanie sociálnej služby.

(4)

Do registra sa zapisujú údaje uvedené v

§ 74 ods. 4 písm. a) až f)

, zmena zapisovaných skutočností alebo zánik zapisovaných skutočností.

§ 76

(1)

Neštátny subjekt, ktorému príslušný orgán oznámil vykonanie zápisu do registra, je

oprávnený začať poskytovanie sociálnej služby podľa tohto zákona po predložení

a)

dokladu preukazujúceho

1.

odbornú spôsobilosť fyzickej osoby, ktorá poskytuje sociálnu službu, odbornú spôsobilosť

zodpovedného zástupcu

55

)

alebo odbornú spôsobilosť fyzickej osoby, ktorá zodpovedá za poskytovanie sociálnej

služby na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu,

2.

bezúhonnosť osôb uvedených v prvom bode,

b)

zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť pri poskytovaní

sociálnej služby alebo v priamej súvislosti s ním; poistenie musí trvať po celý čas

poskytovania sociálnej služby.

(2)

Neštátny subjekt nie je povinný predložiť doklad preukazujúci bezúhonnosť fyzickej

osoby, ktorá poskytuje sociálnu službu, alebo bezúhonnosť zodpovedného zástupcu, ak

predložil výpis z registra trestov podľa

§ 74 ods. 5

a

§ 74 ods. 6 písm. d)

a od jeho predloženia neuplynul dlhší čas ako šesť mesiacov.

(3)

Odborná spôsobilosť na účely poskytovania sociálnej služby neštátnym subjektom zahŕňa

súhrn vedomostí a prax zodpovedajúcu obsahu sociálnej služby, ktorá sa poskytuje.

Ak sa poskytuje starostlivosť v detskom domove a v domove sociálnych služieb pre deti,

sú súčasťou odbornej spôsobilosti aj osobnostné predpoklady osôb uvedených v odseku

1 písm. a) v prvom bode. Odborná spôsobilosť sa preukazuje najmä dokladmi podľa osobitného

predpisu

56

)

a potvrdením o zamestnaní.

57

)

(4)

Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyselný

trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s poskytovaním

sociálnej služby alebo v súvislosti s poskytovaním služieb, ktoré obsahom zodpovedajú

sociálnym službám. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším

ako dva mesiace.

§ 77

Oprávnenie poskytovať sociálnu službu podľa tohto zákona vzniká neštátnemu subjektu

zápisom do registra a predložením dokladov uvedených v

§ 76 ods. 1

.

§ 78

(1)

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby nepodáva písomnú žiadosť

o registráciu, ale písomne oznamuje príslušnému orgánu skutočnosti uvedené v

§ 74 ods. 4

. K oznámeniu je povinná pripojiť doklady uvedené v

§ 74 ods. 6

.

(2)

Na postup pri zápise neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby

do registra sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 74 ods. 1

a

7

a

§ 75 ods. 1 až 3

.

(3)

Príslušný orgán vykoná zápis neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné

služby do registra, ak sú splnené podmienky podľa

§ 75 ods. 2

a podmienky ustanovené osobitnými predpismi.

58

)

§ 79

(1)

Príslušný orgán vykoná výmaz neštátneho subjektu z registra, ak

a)

neštátny subjekt nezačal poskytovať sociálnu službu najneskôr do šiestich kalendárnych

mesiacov odo dňa zápisu do registra,

b)

neštátny subjekt neposkytoval sociálnu službu dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov

od predloženia dokladov uvedených v

§ 76 ods. 1

,

c)

neštátny subjekt po vydaní rozhodnutia o zákaze poskytovať sociálnu službu neodstránil

v určenej lehote zistené nedostatky,

d)

neštátny subjekt skončí poskytovanie sociálnej služby,

e)

fyzická osoba, ktorá poskytuje sociálnu službu, zomrela alebo

f)

právnická osoba, ktorá poskytuje sociálnu službu, sa zlúčila alebo splynula s inou

právnickou osobou, alebo bola zrušená.

(2)

Vykonanie výmazu neštátneho subjektu z registra z dôvodov uvedených v odseku 1 písm.

a) až d) príslušný orgán písomne bezodkladne oznámi neštátnemu subjektu.

(3)

Príslušný orgán rozhoduje o výmaze neštátneho subjektu z registra, ak neštátny subjekt

nespĺňa podmienky poskytovania sociálnej služby ustanovené týmto zákonom.

(4)

Oprávnenie poskytovať sociálnu službu podľa tohto zákona zaniká dňom výmazu neštátneho

subjektu z registra.

§ 80

(1)

Sociálna služba sa poskytuje občanovi na základe zmluvy tohto občana s neštátnym

subjektom. To neplatí, ak sa poskytuje starostlivosť v zariadení pre deti na základe

právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy.

(2)

Zmluva o poskytovaní sociálnej služby neštátnym subjektom musí obsahovať najmä druh

sociálnej služby a rozsah sociálnej služby, deň začatia poskytovania sociálnej služby,

čas poskytovania sociálnej služby a miesto poskytovania sociálnej služby. V zmluve

o poskytovaní sociálnej služby neštátnym subjektom sa musí uviesť aj cena sociálnej

služby, ktorú je povinný dohodnúť neštátny subjekt s občanom, ktorému sa poskytuje

sociálna služba podľa osobitného predpisu,

59

)

a podmienky platenia sociálnej služby.

(3)

Zmluva o poskytovaní sociálnej služby neštátnym subjektom musí byť uzatvorená písomne,

inak je táto zmluva neplatná.

§ 81

(1)

Poverený zamestnanec príslušného orgánu je oprávnený vstupovať do objektu zariadenia,

v ktorom neštátny subjekt poskytuje sociálnu službu alebo ktoré priamo súvisia s poskytovaním

sociálnej služby, požadovať predloženie potrebných dokladov, informácie a vysvetlenie

v lehotách na to určených a ďalšiu súčinnosť potrebnú na výkon kontroly úrovne poskytovanej

sociálnej služby.

(2)

Neštátny subjekt je povinný umožniť poverenému zamestnancovi príslušného orgánu vstup

do objektu a zariadenia, v ktorých sa poskytuje sociálna služba alebo ktoré priamo

súvisia s poskytovaním sociálnej služby.

(3)

Ak príslušný orgán zistí nedostatky, uloží opatrenia na ich odstránenie v určenej

lehote. Ak neštátny subjekt neodstráni zistené nedostatky v určenej lehote, príslušný

orgán, ktorý opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov uložil, vydá rozhodnutie

o zákaze poskytovať sociálnu službu a v ňom určí aj lehotu na odstránenie zistených

nedostatkov, ktorá nesmie byť kratšia ako tri dni a dlhšia ako desať dní. Ak neštátny

subjekt neodstráni zistené nedostatky ani v tejto lehote, príslušný orgán vykoná

a)

výmaz neštátneho subjektu z registra alebo

b)

iné opatrenia podľa osobitných predpisov.

60

)

§ 82

Ak sociálnu službu poskytuje neštátny subjekt, vzťahujú sa na poskytovanie zdravotnej

starostlivosti a na ochranu zdravia občana, ktorému sa poskytuje sociálna služba,

osobitné predpisy.

61

)

§ 83

(1)

Neštátny subjekt je povinný vopred písomne oznámiť príslušnému orgánu zmenu poskytovania

sociálnej služby alebo skončenie poskytovania sociálnej služby, najmä zmenu druhu

sociálnej služby a miesta poskytovania sociálnej služby a priložiť zoznam občanov,

ktorým sociálnu službu poskytuje, a to najneskôr štyri mesiace pred predpokladaným

dňom zmeny poskytovania sociálnej služby alebo skončenia poskytovania sociálnej služby.

Túto povinnosť má neštátny subjekt aj voči občanovi, ktorému sa poskytuje sociálna

služba, ak sa vopred písomne nedohodli o poskytovaní sociálnej služby na určitý čas.

(2)

V prípade skončenia poskytovania sociálnej služby neštátnym subjektom je neštátny

subjekt povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu náhradu zanikajúcej sociálnej služby

v spolupráci s príslušným orgánom.

§ 84

(1)

Neštátny subjekt môže na základe povolenia vykonávať aj sociálnu prevenciu alebo

vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany [

§ 13 ods. 2

a

3 písm. b)

] a poskytovať sociálne poradenstvo alebo niektorú z foriem sociálnej prevencie.

(2)

O vydanie povolenia môže požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá

a)

má v predmete svojej činnosti sociálnu prevenciu, vybrané činnosti sociálnoprávnej

ochrany alebo sociálne poradenstvo,

b)

predloží

1.

projekt sociálnej prevencie, vybraných činností sociálnoprávnej ochrany alebo sociálneho

poradenstva,

2.

údaje o priestorových podmienkach, personálnych podmienkach, materiálnych podmienkach

a finančných podmienkach na vykonávanie sociálnej prevencie alebo poskytovanie sociálneho

poradenstva,

c)

určí zodpovednú fyzickú osobu za vykonávanie sociálnej prevencie alebo vybraných

činností sociálnoprávnej ochrany alebo za poskytovanie sociálneho poradenstva; táto

osoba musí mať odbornú spôsobilosť na vykonávanie sociálnej prevencie alebo vybraných

činností sociálnoprávnej ochrany alebo na poskytovanie sociálneho poradenstva, trojročnú

prax a musí byť bezúhonná.

(3)

O vydaní povolenia rozhoduje príslušný orgán.

(4)

Pred rozhodnutím o vydaní povolenia príslušný orgán overuje spôsobilosť právnických

osôb a fyzických osôb vykonávať sociálnu prevenciu, vybrané činnosti sociálnoprávnej

ochrany alebo poskytovať sociálne poradenstvo za podmienok, ustanovených týmto zákonom

a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

(5)

Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom,

príslušný orgán vydá povolenie; súčasťou povolenia je aj rozsah sociálnej prevencie

alebo vybraných činností sociálnoprávnej ochrany, alebo sociálneho poradenstva a podmienky

vykonávania sociálnej prevencie alebo vybraných činností sociálnoprávnej ochrany alebo

poskytovania sociálneho poradenstva.

(6)

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom,

príslušný orgán rozhodne o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia.

(7)

Príslušný orgán rozhodne o zrušení povolenia neštátnemu subjektu, ktorý nevykonáva

sociálnu prevenciu alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany alebo neposkytuje

sociálne poradenstvo na základe povolenia počas troch po sebe nasledujúcich kalendárnych

mesiacov, alebo nevykonáva sociálnu prevenciu alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej

ochrany, alebo neposkytuje sociálne poradenstvo v súlade s povolením. Príslušný orgán

rozhodne o zmene povolenia, ak sú na to dôvody uvedené v odseku 9, ktoré je neštátny

subjekt povinný oznámiť príslušnému orgánu.

(8)

Neštátny subjekt vykonáva sociálnu prevenciu alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej

ochrany alebo poskytuje sociálne poradenstvo len fyzickými osobami, ktoré majú odbornú

spôsobilosť a sú bezúhonné.

(9)

Na odbornú spôsobilosť a bezúhonnosť osôb uvedených v odseku 2 písm. b) v druhom

bode sa primerane vzťahuje

§ 76 ods. 3 a 4

.

(10)

Neštátny subjekt je povinný príslušnému orgánu vopred oznámiť skutočnosti, ktoré

majú za následok zmenu rozsahu činnosti, zmenu miesta alebo skončenie vykonávania

niektorej z foriem sociálnej prevencie alebo vybraných činností sociálnoprávnej ochrany,

alebo poskytovanie sociálneho poradenstva a zmenu fyzickej osoby, ktorá zodpovedá

za ich vykonávanie alebo poskytovanie.

§ 85

(1)

Príslušný orgán môže poskytovať neštátnemu subjektu a obci vo vopred dohodnutom rozsahu

finančný príspevok. Príslušný orgán môže poskytovať obci vo vopred dohodnutom rozsahu

finančný príspevok na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,

ktoré obec zriadila ako rozpočtovú organizáciu, príspevkovú organizáciu alebo inú

právnickú osobu, len vtedy, ak finančný príspevok nebol poskytnutý tomuto zariadeniu

sociálnych služieb.

(2)

Finančný príspevok možno poskytovať na základe písomnej žiadosti neštátneho subjektu

alebo obce.

(3)

O poskytovaní finančného príspevku uzatvára príslušný orgán s neštátnym subjektom

alebo s obcou písomnú zmluvu o poskytovaní finančného príspevku.

(4)

Zmluva podľa odseku 3 musí obsahovať najmä

a)

druh poskytovanej sociálnej služby a rozsah poskytovanej sociálnej služby alebo rozsah

sociálnej prevencie alebo vybraných činností sociálnoprávnej ochrany, alebo rozsah

sociálneho poradenstva,

b)

miesto poskytovania sociálnej služby alebo sociálneho poradenstva, alebo vybraných

činností sociálnoprávnej ochrany, alebo miesto vykonávania sociálnej prevencie,

c)

čas poskytovania sociálnej služby alebo sociálneho poradenstva, ak sa sociálna služba

alebo sociálne poradenstvo bude poskytovať po určitý čas, alebo čas vykonávania sociálnej

prevencie alebo vybraných činností sociálnoprávnej ochrany, ak sa sociálna prevencia

alebo vybrané činnosti sociálno-právnej ochrany budú vykonávať po určitý čas,

d)

výšku a účel použitia finančného príspevku, spôsob jeho poskytnutia a vyúčtovania,

e)

spôsob vykonávania kontroly použitia finančného príspevku,

f)

dôvody zastavenia výplaty finančného príspevku alebo vrátenia poskytnutého finančného

príspevku,

g)

dôvody odstúpenia od zmluvy.

(5)

Pred uzatvorením zmluvy podľa odseku 3 príslušný orgán vykoná kontrolu úrovne poskytovania

sociálnej služby alebo sociálneho poradenstva, alebo úrovne vykonávania sociálnej

prevencie alebo vybraných činností sociálnoprávnej ochrany.

(6)

Ak dôjde k zmene druhu sociálnej služby alebo rozsahu sociálnej služby poskytovanej

neštátnym subjektom alebo obcou alebo k zmene rozsahu sociálnej prevencie alebo vybraných

činností sociálnoprávnej ochrany vykonávanej neštátnym subjektom alebo obcou, alebo

rozsahu sociálneho poradenstva poskytovaného neštátnym subjektom alebo obcou, uzatvára

sa nová zmluva o poskytovaní finančného príspevku.

(7)

Výšku finančného príspevku a účel použitia finančného príspevku, spôsob jeho poskytnutia

a vyúčtovania dohodne príslušný orgán s neštátnym subjektom alebo s obcou na každý

kalendárny rok v dodatku k písomnej zmluve o poskytovaní finančného príspevku.

§ 86

(1)

Finančný príspevok sa poskytne, ak neštátny subjekt alebo obec vykonáva sociálnu

prevenciu alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany alebo poskytuje sociálne

poradenstvo alebo sociálnu službu občanovi, ktorý spĺňa podmienky na ich vykonávanie

alebo na ich poskytovanie podľa tohto zákona, a

a)

sociálna prevencia, vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany, sociálne poradenstvo

a sociálna služba v kraji chýba alebo je nedostatková, a

b)

neštátny subjekt alebo obec nevykonáva sociálnu prevenciu alebo vybrané činnosti

sociálnoprávnej ochrany alebo neposkytuje sociálne poradenstvo alebo sociálnu službu

s cieľom dosiahnutia zisku,

c)

neštátny subjekt alebo obec vypracuje a predloží výročnú správu o svojej činnosti

a o hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok.

(2)

Príslušný orgán poskytne finančný príspevok neštátnemu subjektu alebo obci najviac

vo výške rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami a príjmami na poskytovanie porovnateľného

druhu sociálnej služby, ktorú poskytuje príslušný orgán alebo zariadenie sociálnych

služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo ako príspevkovú organizáciu,

na občana a na rozpočtový rok v prepočte na počet občanov, ktorým neštátny subjekt

alebo obec poskytuje sociálnu službu v príslušnom období. Ak ide o zariadenia sociálnych

služieb, rozdiel medzi priemernými bežnými výdavkami a príjmami sa určí podľa druhu

zariadenia a podľa toho, či sa starostlivosť v zariadení sociálnych služieb poskytuje

celoročne, týždenne alebo denne. Ak porovnanie nie je možné, príslušný orgán poskytne

finančný príspevok neštátnemu subjektu alebo obci, najviac vo výške rozdielu medzi

preukázanými alebo predpokladanými skutočnými bežnými výdavkami a príjmami na poskytovanie

sociálnej služby neštátnym subjektom alebo obcou. Priemerné bežné výdavky a príjmy

na poskytovanie jednotlivých druhov sociálnych služieb, ktoré poskytuje príslušný

orgán alebo zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu

alebo príspevkovú organizáciu, na občana a na rozpočtový rok ustanoví všeobecne záväzný

právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(3)

Príslušný orgán poskytne finančný príspevok neštátnemu subjektu alebo obci najmenej

vo výške 50 % rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami a príjmami na poskytovanie

porovnateľného druhu sociálnej služby, ktorú poskytuje príslušný orgán alebo zariadenie

sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu

na občana a na rozpočtový rok v prepočte na

a)

počet občanov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytovanie sociálnej služby podľa tohto

zákona a nemôžu vzhľadom na príjem a majetok uhradiť náklady za poskytovanú službu,

a

b)

príslušné obdobie, v ktorom neštátny subjekt alebo obec poskytuje týmto občanom sociálnu

službu.

(4)

Príslušný orgán poskytne finančný príspevok neštátnemu subjektu, ktorý nevykonáva

sociálnu prevenciu alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany alebo neposkytuje

sociálne poradenstvo ako súčasť starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, do

výšky preukázaných skutočných bežných výdavkov alebo predpokladaných bežných výdavkov,

ktoré vznikli vykonávaním sociálnej prevencie alebo vybraných činností sociálnoprávnej

ochrany alebo poskytovaním sociálneho poradenstva.

(5)

Na zúčtovanie finančného príspevku sa vzťahuje osobitný predpis.

62

)

(6)

Ak neštátny subjekt alebo obec skončí vykonávanie sociálnej prevencie alebo vybraných

činností sociálnoprávnej ochrany alebo poskytovanie sociálneho poradenstva alebo sociálnej

služby v priebehu rozpočtového roka, zúčtuje poskytnutý finančný príspevok ku dňu

skončenia činnosti alebo v termíne určenom príslušným orgánom.

(7)

Finančný príspevok možno poskytnúť najskôr odo dňa podania písomnej žiadosti.

§ 87

(1)

Príslušný orgán môže poskytnúť neštátnemu subjektu, ktorý spĺňa podmienky na poskytovanie

finančného príspevku, aj jednorazový účelový finančný príspevok na úhradu nákladov

na začatie poskytovania sociálnej služby a na rozšírenie sociálnych služieb. Jednorazový

účelový finančný príspevok možno poskytnúť aj na opravu, údržbu a obnovu technologického

vybavenia objektu zariadenia neštátneho subjektu, ak je majetkom štátu.

(2)

Jednorazový účelový finančný príspevok možno poskytnúť na základe písomnej žiadosti

neštátneho subjektu.

(3)

O poskytnutí jednorazového účelového finančného príspevku uzatvára príslušný orgán

s neštátnym subjektom písomnú zmluvu, ktorá musí obsahovať okrem náležitostí uvedených

v

§ 85 ods. 4 písm. a) až c)

a

g)

najmä výšku a účel použitia jednorazového účelového finančného príspevku, spôsob

jeho poskytnutia a vyúčtovania, spôsob vykonania kontroly použitia jednorazového účelového

finančného príspevku a dôvody vrátenia poskytnutého jednorazového účelového finančného

príspevku.

§ 88

Neštátny subjekt, ktorý vykonáva sociálnu prevenciu alebo poskytuje sociálne poradenstvo

alebo sociálnu službu podľa tohto zákona, hospodári podľa svojho rozpočtu na kalendárny

rok. Rozpočet obsahuje všetky rozpočtované príjmy a výdavky.

§ 89

(1)

Financovanie sociálnej pomoci sa zabezpečuje zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu obce

a v príspevkových organizáciách a v neštátnych subjektoch aj z úhrad za poskytnuté

sociálne služby od občanov a od osôb, ktoré majú voči týmto občanom vyživovaciu povinnosť,

a z príjmov zo zaplatenej dohodnutej ceny sociálnej služby.

(2)

Sociálna pomoc sa financuje aj z darov právnických osôb a z darov fyzických osôb.

Ďalší rozvoj starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb sa financuje aj zo zisku

po zdanení z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú zariadenia sociálnych služieb

so súhlasom zriaďovateľa.

(3)

Dary právnických osôb a dary fyzických osôb možno použiť len na účel určený darcom.

Ak účel nie je darcom určený, možno ich použiť len na poskytovanie sociálnych služieb.

§ 90

(1)

Na financovanie sociálnej pomoci môže obec, príslušný orgán, rozpočtové organizácie

alebo príspevkové organizácie združovať prostriedky.

(2)

Obec môže financovať sociálnu pomoc aj z prostriedkov združených s inými obcami,

s právnickými osobami alebo fyzickými osobami.

63

)

(3)

Rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môže združovať prostriedky na

financovanie sociálnej pomoci podľa osobitného predpisu.

64

)

§ 91

(1)

Na konanie o poskytovaní sociálnej pomoci a na konanie vo veciach poskytovania sociálnych

služieb neštátnymi subjektmi sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,

65

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Na konanie o poskytovaní dávky sociálnej pomoci sa vzťahujú všeobecné predpisy o

správnom konaní s výnimkou

§ 60 až 66 zákona o správnom konaní

.

(3)

Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na

a)

vykonávanie sociálnej prevencie,

b)

konanie o poskytovaní

1.

sociálneho poradenstva a sociálnoprávnej ochrany s výnimkou rozhodovania podľa

§ 13 ods. 1 písm. c)

,

2.

starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti s nariadenou ústavnou výchovou

a v detskom domove a v zariadeniach sociálnych služieb uvedených v

§ 29 až 32

a v

§ 35 až 38

s výnimkou rozhodovania o úhrade za poskytnuté sociálne služby,

3.

jedného teplého jedla denne, nevyhnutného ošatenia a prístrešia na zabezpečenie základných

životných podmienok osobám uvedeným v

§ 2 ods. 2

.

(4)

Miestna príslušnosť krajských úradov a okresných úradov v oblasti sociálnej pomoci

sa spravuje

a)

sídlom krajského úradu alebo okresného úradu, ktorý zriaďuje zariadenie sociálnych

služieb, v ktorom sa má občanovi poskytovať starostlivosť,

b)

sídlom okresného úradu, v ktorého obvode sa zdržiava maloletý, ak riešenie jeho výchovy

a výživy neznesie odklad.

(5)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková

organizácia

a)

rozhoduje o

1.

poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,

2.

zaradení do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych

služieb (ďalej len „poradovník“), ak ďalej nie je ustanovené inak,

3.

skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,

4.

úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

5.

povinnosti osôb uvedených v

§ 45 ods. 1 a 2

platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o výške

úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s osobami uvedenými v

§ 45 ods. 1 a 2

,

6.

znížení alebo o zvýšení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a

o neplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

b)

uzatvára dohodu o

1.

úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb s osobami uvedenými

v

§ 45 ods. 1 a 2

,

2.

počte ďalších odoberaných jedál podľa

§ 20 ods. 5

, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

(6)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková

organizácia, ktoré rozhoduje o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,

o zaradení do poradovníka, o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych

služieb, o úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, o povinnosti

osôb uvedených v

§ 45 ods. 1 a 2

platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o výške

úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s osobami uvedenými v

§ 45 ods. 1 a 2

, o znížení alebo o zvýšení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb

a o neplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, má pri tomto

rozhodovaní postavenie správneho orgánu.

(7)

O poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, ktoré príslušný orgán

zriaďuje ako svoju organizačnú súčasť, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto

zariadení sociálnych služieb, o úhrade za poskytovanú starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb, o povinnosti osôb uvedených v

§ 45 ods. 1 a 2

platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o výške

úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s osobami uvedenými v

§ 45 ods. 1 a 2

, o znížení alebo o zvýšení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb

a o neplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb rozhoduje príslušný

orgán, ktorý zariadenie sociálnych služieb zriadil.

§ 92

(1)

Konanie o poskytovaní sociálnej služby, dávky sociálnej pomoci, peňažného príspevku

na kompenzáciu, o posúdení na účely vydania preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím

bez sprievodcu sa začína na základe písomnej žiadosti občana alebo na podnet orgánu,

ktorý je príslušný rozhodovať o sociálnych službách, o dávke sociálnej pomoci a o

peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Konanie o peňažný príspevok za opatrovanie sa

začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby.

(2)

Ak občan vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže sám podať žiadosť, môže s jeho súhlasom

a na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tohto občana podať

žiadosť manžel, manželka, rodičia a jeho deti, ak sú spôsobilí na právne úkony.

(3)

Žiadosť musí obsahovať formu sociálnej pomoci, ktorú občan požaduje. K písomnej žiadosti

je občan povinný predložiť potvrdenie o príjme v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola

podaná žiadosť o sociálnu pomoc, o príjme za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred

podaním žiadosti o sociálnu pomoc (

§ 7 ods. 2

), o príjme za predchádzajúci kalendárny rok (

§ 58 ods. 13

), o majetkových pomeroch, odporúčanie ošetrujúceho lekára a iné doklady podľa tohto

zákona, ktoré sú podkladom na rozhodnutie.

(4)

Ak je podkladom na rozhodnutie o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych

služieb vydanie posudku príslušného orgánu, zariadenie sociálnych služieb alebo obec

si vyžiada najneskôr do troch pracovných dní od podania žiadosti od tohto orgánu vydanie

posudku.

(5)

Ak je podkladom na rozhodnutie o poskytnutí peňažného príspevku na kompenzáciu posudok

príslušného orgánu, lehota na vydanie rozhodnutia je 60 dní. Ak nemožno vzhľadom na

okolnosti prípadu rozhodnúť ani v 60-dňovej lehote, môže príslušný orgán v druhom

stupni lehotu predĺžiť najviac o 30 dní.

(6)

Pred rozhodnutím o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb je správny

orgán povinný zistiť, či sa u občana vedeného v poradovníku zmenili podmienky rozhodujúce

na poskytovanie starostlivosti v tomto zariadení.

(7)

V rozhodnutí o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb sa určí

aj čas poskytovania starostlivosti.

(8)

Odvolanie proti rozhodnutiu o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej

starostlivosť rodičov podľa

§ 68 písm. a) prvého bodu

, odvolanie proti rozhodnutiu o znížení alebo odňatí dávky sociálnej pomoci, peňažného

príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie a o zastavení ich

výplaty a odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí sociálnej služby a proti rozhodnutiu

o zákaze poskytovať sociálnu službu (

§ 81 ods. 3

) nemajú odkladný účinok.

(9)

Peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie sa nevypláca

občanovi do cudziny a nepatrí za čas, v ktorom sa občan zdržiava v cudzine dlhšie

ako dva mesiace.

(10)

Dávka sociálnej pomoci sa nevypláca občanovi do cudziny a nepatrí za čas, v ktorom

sa občan zdržiava v cudzine.

(11)

Sociálne služby sa počas pobytu občana v cudzine neposkytujú. Ak pobyt v cudzine

trval dlhšie ako dva mesiace, s výnimkou poskytovania starostlivosti v domove sociálnych

služieb a v domove dôchodcov, občan po návrate z cudziny podáva novú žiadosť o poskytovanie

sociálnych služieb.

(12)

Výška dávky sociálnej pomoci a výška peňažného príspevku na kompenzáciu sa zaokrúhľuje

na celé koruny smerom nahor.

§ 92a

(1)

Spisová dokumentácia, ktorú vedie príslušný orgán o deťoch, ktorým treba zabezpečiť

náhradnú rodinnú starostlivosť, obsahuje

a)

osobné údaje o dieťati,

b)

údaje o rodičoch, súrodencoch, prípadne starých rodičoch alebo príbuzných dieťaťa,

alebo o iných osobách zodpovedných za výchovu dieťaťa,

c)

údaje o rodinnom prostredí dieťaťa,

d)

rozhodnutie príslušného orgánu o úprave pomerov dieťaťa, ak bolo vydané,

e)

správu o zdravotnom stave dieťaťa na účely náhradnej rodinnej starostlivosti,

f)

ďalšie údaje dôležité na sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti.

(2)

Spisová dokumentácia, ktorú vedie príslušný orgán o občanoch vhodných vykonávať náhradnú

rodinnú starostlivosť, obsahuje

a)

žiadosť o náhradnú rodinnú starostlivosť,

b)

doklad o bezúhonnosti nie starší ako dva mesiace,

c)

potvrdenie o príjme,

d)

potvrdenie o zdravotnom stave na účely náhradnej rodinnej starostlivosti,

e)

doklad o absolvovaní prípravy občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť

a odporúčanie o ich vhodnosti vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť podľa

§ 13 ods. 3 písm. b)

,

f)

správu o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch,

g)

stanovisko príslušného orgánu k žiadosti o náhradnú rodinnú starostlivosť.

§ 93

Prijímanie do zariadenia sociálnych služieb

(1)

Do zariadenia sociálnych služieb možno prijať občana na základe

a)

právoplatného rozhodnutia o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,

b)

právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo

c)

rozhodnutia o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov dovtedy, kým rozhodne súd.

(2)

V naliehavých prípadoch, najmä ak je život alebo zdravie maloletého alebo občana

vážne ohrozené preto, že nemožno starostlivosť zabezpečiť inak, možno prijať

a)

maloletého do detského domova bez dokladov uvedených v

§ 94 ods. 2

,

b)

občana do zariadenia sociálnych služieb bezodkladne mimo poradovníka pred nadobudnutím

právoplatnosti rozhodnutia o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb.

(3)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková

organizácia rozhodne o zaradení do poradovníka, ak v tomto zariadení sociálnych služieb

nie je voľné miesto. Rozhodnutie sa doručuje aj príslušnému orgánu, ktorý toto zariadenie

zriadil, a príslušnému orgánu, v ktorého obvode má občan trvalý pobyt.

(4)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková

organizácia vedie poradovník podľa poradia, v akom boli tomuto zariadeniu doručené

žiadosti občanov o poskytnutie starostlivosti v tomto zariadení sociálnych služieb.

(5)

Ak občan bez vážneho dôvodu nenastúpi do zariadenia sociálnych služieb, zaradí sa

do poradovníka na posledné miesto.

§ 94

Nástup do zariadenia sociálnych služieb

(1)

Zariadenie sociálnych služieb písomne oznámi občanovi, jeho zákonnému zástupcovi

alebo osobám uvedeným v

§ 92 ods. 2

deň nástupu do zariadenia sociálnych služieb najmenej týždeň vopred; súčasne občanovi

oznámi, ktoré doklady je povinný zariadeniu sociálnych služieb pri nástupe predložiť

a ktoré veci si môže vziať do zariadenia sociálnych služieb. Zariadenie sociálnych

služieb, ktoré zriadil príslušný orgán, môže požiadať obec, v ktorej má občan trvalý

pobyt, o súčinnosť pri zabezpečovaní nástupu do zariadenia sociálnych služieb; obec

je povinná túto súčinnosť poskytnúť.

(2)

Pri poskytovaní starostlivosti v detskom domove alebo pri poskytovaní starostlivosti

deťom s nariadenou ústavnou výchovou v domove sociálnych služieb pre deti príslušný

orgán predloží detskému domovu alebo domovu sociálnych služieb pre deti

a)

rodný list dieťaťa,

b)

právoplatné rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo rozhodnutie príslušného

orgánu o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov,

c)

dotazník o osobných pomeroch a rodinných pomeroch dieťaťa,

d)

potvrdenie o školskom prospechu dieťaťa,

e)

posledné vysvedčenie dieťaťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku,

f)

preukaz poistenca zdravotnej poisťovne,

g)

potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave dieťaťa,

h)

odporúčanie diagnostického centra.

§ 95

Prerušenie poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb

(1)

Domov sociálnych služieb pre dospelých a domov dôchodcov, v ktorých sa poskytuje

starostlivosť celoročne, môžu povoliť prerušenie poskytovania starostlivosti v tomto

zariadení sociálnych služieb na žiadosť občana, ktorému sa starostlivosť v zariadení

sociálnych služieb poskytuje, najviac 28 dní v kalendárnom roku, vo výnimočných prípadoch

najviac 42 dní v kalendárnom roku.

(2)

Domov sociálnych služieb pre deti môže povoliť dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť

v domove sociálnych služieb pre deti, s výnimkou dieťaťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť

v domove sociálnych služieb pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení

ústavnej výchovy, na žiadosť jeho zákonného zástupcu prerušenie poskytovania starostlivosti

v tomto domove sociálnych služieb pre deti počas školských prázdnin bez obmedzenia.

(3)

Domov sociálnych služieb pre deti so súhlasom riaditeľa školy môže povoliť deťom,

ktoré navštevujú školu, prerušenie poskytovania starostlivosti v domove sociálnych

služieb pre deti aj v čase mimo školských prázdnin, najviac v rozsahu 28 dní, ak tým

nie je narušený vzdelávací proces. Prerušenie poskytovania starostlivosti v domove

sociálnych služieb pre deti na dlhší čas môže povoliť len zriaďovateľ domova sociálnych

služieb. To neplatí, ak sa v domove sociálnych služieb pre deti poskytuje starostlivosť

dieťaťu na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy.

(4)

Detský domov alebo domov sociálnych služieb pre deti môže povoliť prerušenie poskytovania

starostlivosti dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove alebo

v domove sociálnych služieb pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení

ústavnej výchovy, z dôvodu prípravy na povolanie alebo výkonu zamestnania, ako aj

z dôvodu návštevy zákonného zástupcu alebo návštevy občana vhodného vykonávať náhradnú

rodinnú starostlivosť, a to s predchádzajúcim súhlasom okresného úradu podľa miesta

trvalého pobytu dieťaťa. Detský domov alebo domov sociálnych služieb pre deti písomne

oznámi prerušenie poskytovania starostlivosti súdu, ktorý nariadil ústavnú výchovu,

okresnému úradu podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa a okresnému úradu podľa miesta

trvalého pobytu občana vhodného vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť.

§ 96

Svojvoľný odchod zo zariadenia sociálnych služieb

(1)

Ak dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove alebo v domove sociálnych

služieb pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy,

svojvoľne odíde z týchto zariadení sociálnych služieb, detský domov a domov sociálnych

služieb pre deti sú povinné túto skutočnosť oznámiť ihneď po tom, čo sa o tom dozvedia,

najbližšiemu útvaru Policajného zboru, súdu, ktorý nariadil ústavnú výchovu, a okresnému

úradu podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa.

(2)

Detský domov a domov sociálnych služieb pre deti sú povinné najneskôr do 24 hodín

vyzvať občana, u ktorého bolo dieťa uvedené v odseku 1 počas prerušenia poskytovania

starostlivosti, aby do 24 hodín od doručenia výzvy zabezpečil návrat dieťaťa do detského

domova alebo do domova sociálnych služieb pre deti, ak sa dieťa po uplynutí času prerušenia

poskytovania starostlivosti podľa

§ 95 ods. 2 a 3

nevráti do detského domova alebo domova sociálnych služieb pre deti bez oznámenia

vážneho dôvodu občanom, u ktorého dieťa bolo.

(3)

Ak občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a ktorého

súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony

bola súdom obmedzená v rozsahu, ktorý mu neumožňuje samostatne rozhodovať o mieste

svojho pobytu, svojvoľne odíde zo zariadenia sociálnych služieb, zariadenie sociálnych

služieb je povinné túto skutočnosť oznámiť ihneď po tom, čo sa o nej dozvie, opatrovníkovi,

najbližšiemu útvaru Policajného zboru a okresnému úradu podľa miesta trvalého pobytu

občana.

§ 97

Skončenie poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb

(1)

Poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb sa skončí

a)

uplynutím času poskytovania starostlivosti,

b)

dosiahnutím plnoletosti alebo uplynutím jedného roku po dosiahnutí plnoletosti, ak

súd predĺžil ústavnú výchovu,

c)

zrušením ústavnej výchovy právoplatným rozhodnutím súdu,

d)

rozhodnutím o skončení poskytovania starostlivosti na základe žiadosti občana,

e)

rozhodnutím príslušného orgánu podľa odsekov 5 až 7,

f)

rozhodnutím príslušného orgánu o skončení poskytovania starostlivosti podľa

§ 100a ods. 1

,

g)

smrťou.

(2)

Poskytovanie starostlivosti v detskom domove sa skončí aj osamostatnením občana podľa

tohto zákona, najneskôr dovŕšením 25 rokov veku.

(3)

Ak ústavná výchova splní svoj účel, môže detský domov alebo domov sociálnych služieb

pre deti po dohode s príslušným orgánom podať podnet na jej zrušenie.

(4)

Dieťa možno pri skončení poskytovania starostlivosti v detskom domove podľa odseku

1 písm. c) odovzdať len zákonnému zástupcovi alebo občanovi, ktorému bolo dieťa zverené

do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov právoplatným rozhodnutím súdu.

(5)

Občanovi, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne,

možno vydať rozhodnutie o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych

služieb na základe podnetu príslušného orgánu, ktorý zariadenie zriadil, ak sa zariadenie

sociálnych služieb má zrušiť alebo odňať účelu, na ktorý bolo zriadené. V tomto prípade

je príslušný orgán, ktorý zariadenie sociálnych služieb zriadil, povinný zabezpečiť

občanovi poskytovanie starostlivosti v inom zariadení sociálnych služieb rovnakého

druhu.

(6)

Občanovi, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, možno

vydať rozhodnutie o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb

v prípade, ak občan hrubo porušuje dobré mravy, ktoré narúšajú občianske spolužitie

v tomto zariadení sociálnych služieb, alebo si neplní svoje povinnosti tým, že neplatí

úhradu za poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb za čas dlhší

ako tri mesiace, a to aj po písomnej výstrahe o porušovaní občianskeho spolunažívania

v zariadení sociálnych služieb, alebo o neplnení si povinnosti o platení úhrady za

poskytovanú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

(7)

V rozhodnutí o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb

podľa odseku 6 sa určí, ku ktorému dňu sa skončí poskytovanie starostlivosti v zariadení

sociálnych služieb. Príslušný orgán súčasne rozhodne, že občan podľa odseku 6 je povinný

opustiť zariadenie sociálnych služieb do 15 dní po zabezpečení základných životných

podmienok podľa tohto zákona.

(8)

Ak občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, zomrie,

postupuje sa podľa osobitného predpisu.

66

)

Ak pohreb tohto občana nezabezpečí niekto iný, zabezpečí ho zariadenie sociálnych

služieb.

(9)

Veci zomretého občana, ktorému sa poskytovala starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb, bezodkladne spíše štatutárny orgán alebo ním písomne poverený zamestnanec

zariadenia sociálnych služieb za účasti dvoch svedkov a preberie ich do úschovy. Veci

zomretého občana uschované v zariadení sociálnych služieb možno vydať iba na základe

súhlasu notára alebo súdu a len osobám určeným notárom alebo súdom.

§ 98

Preskúmavanie rozhodnutí súdom

Právoplatné rozhodnutia vo veciach sociálnej pomoci sú preskúmateľné súdom.

67

)

§ 99

Vznik nároku na sociálnu službu, na dávku sociálnej pomoci, na peňažný príspevok na

kompenzáciu a na peňažný príspevok za opatrovanie a vznik nároku na ich výplatu

(1)

Nárok na sociálnu službu a nárok na poskytovanie sociálnej služby vzniká právoplatným

rozhodnutím príslušného orgánu o jej poskytovaní. Nárok na dávku sociálnej pomoci,

na peňažný príspevok na kompenzáciu a na peňažný príspevok za opatrovanie a nárok

na výplatu dávky sociálnej pomoci, peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného

príspevku za opatrovanie vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o ich

priznaní.

(2)

Dávka sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie

sa prizná a vypláca od začiatku mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o poskytnutie

dávky sociálnej pomoci, peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku za

opatrovanie.

(3)

Dávka sociálnej pomoci sa poskytne za celý kalendárny mesiac. To platí aj vtedy,

ak podmienky nároku na dávku sociálnej pomoci boli splnené len za časť kalendárneho

mesiaca.

(4)

Peňažné príspevky na kompenzáciu sa vyplácajú občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím

v hotovosti alebo so súhlasom občana s ťažkým zdravotným postihnutím prevodom na účet

tohto občana alebo na účet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorú určí občan

s ťažkým zdravotným postihnutím.

(5)

Peňažný príspevok za opatrovanie sa vypláca fyzickej osobe v hotovosti alebo so súhlasom

tohto občana bezhotovostným prevodom na jeho účet vedený v banke alebo v pobočke zahraničnej

banky, ktorá má sídlo v Slovenskej republike.

(6)

Opatrovateľskú službu možno poskytovať občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný

stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov pred

nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu o jej poskytovaní, najskôr

odo dňa podania žiadosti o poskytovanie opatrovateľskej služby.

§ 100

Zánik nároku na dávku sociálnej pomoci, na peňažný príspevok na kompenzáciu a na peňažný

príspevok za opatrovanie, ich odňatie, zvýšenie, zníženie a zánik nároku na ich výplatu

(1)

Príslušný orgán dávku sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný

príspevok za opatrovanie odníme a ich výplatu zastaví, ak sa

a)

zistí, že dávka sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný

príspevok za opatrovanie sa priznali neprávom, alebo

b)

dávka sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok

za opatrovanie nevyužíva na účel, na ktorý sa poskytli.

(2)

Príslušný orgán dávku sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný

príspevok za opatrovanie odníme a ich výplatu zastaví alebo dávku sociálnej pomoci,

peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie zvýši alebo

zníži a vypláca ich vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce

na nárok na dávku sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný

príspevok za opatrovanie a na ich výplatu.

(3)

Nárok na výplatu dávky sociálnej pomoci, na výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu

alebo na výplatu peňažného príspevku za opatrovanie alebo ich častí zaniká, ak tento

zákon neustanovuje inak, uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý patrili.

(4)

Ak občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím zanikol nárok na peňažný príspevok na

kompenzáciu alebo na jeho výplatu, zúčtujú sa sumy toho istého peňažného príspevku

na kompenzáciu alebo iného peňažného príspevku na kompenzáciu patriace odo dňa jeho

priznania z iného alebo z toho istého peňažného príspevku na kompenzáciu v kalendárnom

mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa vyplatil peňažný príspevok na kompenzáciu.

(5)

Ak príslušný orgán dodatočne zistí, že dávku sociálnej pomoci nepriznal, priznal

v nižšej sume alebo priznal vo vyššej sume, ako patrila, alebo priznal od neskoršieho

dňa, ako patrila, dávku sociálnej pomoci dodatočne prizná, zvýši, zníži alebo doplatí.

Nárok na dodatočné poskytnutie dávky sociálnej pomoci alebo jej časti zaniká uplynutím

lehoty troch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa, od ktorého dávka sociálnej pomoci

alebo jej časť patrila.

§ 100a

Zánik nároku na sociálnu službu, odňatie sociálnej služby a zastavenie jej poskytovania,

zníženie, zvýšenie alebo neplatenie úhrady za sociálnu službu

(1)

Príslušný orgán, obec, zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia

alebo príspevková organizácia sociálnu službu odníme a zastaví jej poskytovanie, ak

a)

zistí, že sociálna služba sa poskytla neprávom, alebo

b)

poskytovanie sociálnej služby nie je ďalej účelné.

(2)

Príslušný orgán, obec, zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia

alebo príspevková organizácia úhradu za sociálnu službu zníži alebo zvýši, alebo rozhodne

o tom, že občan nie je povinný platiť úhradu, alebo poskytne sociálnu službu vo väčšom

alebo v menšom rozsahu, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na sociálnu

službu alebo na určenie výšky úhrady za sociálnu službu.

(3)

Povinnosť platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo časť úhrady a právo na

vrátenie zaplatenej úhrady alebo jej časti zaniká, ak tento zákon neustanovuje inak,

uplynutím troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o úhrade.

§ 101

Preddavkové poskytovanie dávky sociálnej pomoci

(1)

Dávka sociálnej pomoci sa poskytne preddavkovo, ak sa začalo konanie o poskytnutie

dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia alebo štátnej sociálnej

dávky, konanie o určenie otcovstva, konanie o výživnom alebo konanie o nárokoch z

pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu vrátane mzdových nárokov.

(2)

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní uvedenom v odseku 1 príslušný

orgán rozhodne o poskytnutí dávky sociálnej pomoci, pričom zohľadní výšku priznanej

dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia alebo štátnej sociálnej

dávky, výšku výživného, výšku mzdových nárokov alebo výšku ďalších nárokov z pracovného

pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. Príslušný orgán zároveň rozhodne o doplatení

dávky sociálnej pomoci alebo o vrátení dávky sociálnej pomoci, ktorá sa poskytla preddavkovo.

(3)

Príslušný orgán zúčtuje dávku sociálnej pomoci poskytnutú podľa odseku 1 so štátnou

sociálnou dávkou po vzniku nároku na štátnu sociálnu dávku, ktorej platiteľom je príslušný

okresný úrad.

§ 102

Osobitný príjemca

(1)

Osobitný príjemca na účely tohto zákona je občan alebo právnická osoba, najmä obec

určená rozhodnutím príslušného orgánu.

(2)

Príslušný orgán určí osobitného príjemcu, ak sa doterajšou výplatou dávky sociálnej

pomoci alebo doterajšou výplatou peňažného príspevku na kompenzáciu príjemcovi zrejme

nedosiahol alebo nedosiahne účel, na ktorý má dávka sociálnej pomoci alebo peňažný

príspevok na kompenzáciu slúžiť. Príslušný orgán určí osobitného príjemcu po jeho

predchádzajúcom súhlase.

(3)

Osobitný príjemca je povinný dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu

použiť iba v prospech občana, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci alebo peňažný

príspevok na kompenzáciu.

(4)

Príslušný orgán dohliada, ako ním určený osobitný príjemca plní svoje povinnosti.

Ak si osobitný príjemca neplní svoje povinnosti, príslušný orgán určí iného osobitného

príjemcu.

(5)

Ak sa dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu vypláca osobitnému

príjemcovi, ktorým je právnická osoba, môže sa dávka sociálnej pomoci alebo peňažný

príspevok na kompenzáciu vyplatiť bezhotovostným prevodom z účtu príslušného orgánu

na účet osobitného príjemcu.

§ 103

(1)

Občan, ktorému sa poskytuje sociálna služba, dávka sociálnej pomoci, peňažný príspevok

na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, je povinný písomne ohlásiť

príslušnému orgánu, obci alebo zariadeniu sociálnych služieb, ktoré vo veci rozhodli,

do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na sociálnu službu,

na dávku sociálnej pomoci, na peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na peňažný príspevok

za opatrovanie, na ich výšku a výplatu alebo poskytovanie.

(2)

Občan je povinný na výzvu príslušného orgánu, obce alebo zariadenia sociálnych služieb

osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie sociálnej služby, na poskytovanie

dávky sociálnej pomoci, peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku

za opatrovanie, ich výšku alebo výplatu, a to v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia

výzvy, ak príslušný orgán neurčil dlhšiu lehotu. Ak občan nevyhovie výzve v určenej

lehote, možno poskytovanie sociálnej služby, výplatu dávky sociálnej pomoci, peňažného

príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie zastaviť, ak bol

vo výzve na tento následok upozornený.

(3)

Výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu alebo poskytovanie sociálnej služby podmienené

nepriaznivým zdravotným stavom možno zastaviť, ak sa občan nepodrobí vyšetreniu zdravotného

stavu alebo inému odbornému vyšetreniu.

(4)

Občan, ktorému sa poskytuje sociálna služba, dávka sociálnej pomoci, peňažný príspevok

na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, je povinný príslušnému orgánu,

obci alebo zariadeniu sociálnych služieb, ktoré vo veci rozhodli v lehote uvedenej

v odseku 2, oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške,

ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na

určenie úhrady za poskytnuté sociálne služby, na určenie výšky dávky sociálnej pomoci,

peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie.

(5)

Občan, od ktorého sa požaduje úhrada za poskytnuté sociálne služby podľa

§ 45

, je povinný príslušnému orgánu, obci alebo zariadeniu sociálnych služieb v lehote

uvedenej v odseku 2 oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny

v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce

na určenie úhrady za poskytnuté sociálne služby.

(6)

Ak občan, od ktorého sa požaduje úhrada za poskytnuté sociálne služby, neoznámi v

lehote uvedenej v odseku 2 výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, neohlási zmeny

v ich výške ani zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce

na určenie úhrady za poskytnuté sociálne služby, príslušný orgán, obec alebo zariadenie

sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia

rozhodne o povinnosti tohto občana platiť úhradu za poskytnuté sociálne služby v celom

rozsahu.

§ 104

(1)

Občan, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu

alebo peňažný príspevok za opatrovanie, je povinný vrátiť dávku sociálnej pomoci,

peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, alebo jej

časť odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec alebo v poskytovanej výške, ak

a)

nesplnil niektorú uloženú povinnosť a prijímal dávku sociálnej pomoci, peňažný príspevok

na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, alebo jej časť, hoci vedel

alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume,

ako patrili,

b)

vedome spôsobil, že dávka sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo

peňažný príspevok za opatrovanie, alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej

sume, ako patrili.

(2)

Povinnosť uvedená v odseku 1 platí najmä vtedy, ak občan nesplnil ohlasovaciu povinnosť,

dávku sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za

opatrovanie vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodujúcu skutočnosť.

(3)

O povinnosti občana vrátiť dávku sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu

alebo peňažný príspevok za opatrovanie, alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo

vyššej sume, ako patrili, rozhoduje príslušný orgán alebo obec. Sumy neprávom prijaté

možno zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky sociálnej pomoci,

peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie. Na zrážky

neprávom prijatých súm zo mzdy alebo z iných príjmov sa vzťahujú osobitné predpisy

o výkone súdnych rozhodnutí zrážkami zo mzdy alebo zrážkami z iných príjmov.

68

)

(4)

Nárok na vrátenie dávky sociálnej pomoci, peňažného príspevku na kompenzáciu alebo

peňažného príspevku za opatrovanie vyplatených neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká

uplynutím troch rokov odo dňa, keď príslušný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr

uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka sociálnej pomoci, peňažný príspevok

na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie vyplatili. Tieto lehoty neplynú

počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky

sociálnej pomoci, peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za

opatrovanie.

(5)

O povinnosti zaplatiť úhradu za sociálnu službu poskytnutú neprávom, bez úhrady alebo

za nižšiu úhradu platia odseky 1 až 4.

(6)

Rozhodnutia vydané podľa odsekov 3 a 5 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov

po uplynutí lehoty ustanovenej na splnenie uloženej povinnosti.

§ 105

Spoločná zodpovednosť štátnych orgánov sociálnej pomoci alebo obcí a občana, ktorému

sa poskytuje dávka sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný

príspevok za opatrovanie

Ak štátny orgán sociálnej pomoci alebo obec a občan, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej

pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, spôsobili,

že dávka sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok

za opatrovanie sa poskytli neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, zodpovedajú

za vrátenie neprávom vyplatenej sumy spoločne a nerozdielne a vzájomne sa vyrovnajú

podľa miery zavinenia.

§ 106

(1)

Národný úrad práce, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, ktoré vykonávajú zdravotné

poistenie, súdy, ústavy zboru väzenskej a justičnej stráže, zdravotnícke zariadenia,

školské zariadenia, daňové úrady a ďalšie orgány štátnej správy a obce sú povinné

poskytovať súčinnosť štátnym orgánom sociálnej pomoci a zariadeniam sociálnych služieb

zriadeným ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, vyhovieť ich žiadostiam

a bezplatne im podávať oznámenia a informácie vo veciach poskytovania sociálnej pomoci.

Rovnakú povinnosť má Národný úrad práce, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne,

ktoré vykonávajú zdravotné poistenie, súdy, ústavy zboru väzenskej a justičnej stráže,

zdravotnícke zariadenia, školské zariadenia, daňové úrady a ďalšie orgány štátnej

správy aj k obciam, a to v rozsahu, v akom obce poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto

zákona.

(2)

Zdravotnícke zariadenie je povinné bezplatne pre štátne orgány sociálnej pomoci

a)

vyšetriť zdravotný stav občana v konaní o sociálnej službe, v konaní o dávke sociálnej

pomoci alebo o peňažnom príspevku na kompenzáciu,

b)

poskytovať výpisy zo zdravotnej dokumentácie, umožniť nahliadnutie do zdravotnej

dokumentácie, zapožičať zdravotnú dokumentáciu,

c)

podávať lekárske nálezy, posudky, správy o priebehu a vývoji choroby a zdravotného

postihnutia,

d)

poskytovať ďalšie podklady a údaje, ktoré sú potrebné na rozhodovanie o sociálnej

službe, rozhodovanie o dávke sociálnej pomoci alebo na rozhodovanie o peňažnom príspevku

na kompenzáciu.

(3)

Výpisy zo zdravotnej dokumentácie a ďalšie podklady a údaje sa poskytujú štátnym

orgánom sociálnej pomoci v lehotách určených týmito orgánmi.

(4)

Štátne orgány sociálnej pomoci spolupracujú s občianskymi združeniami, cirkvami,

náboženskými spoločnosťami a ďalšími právnickými osobami, najmä s obcami a fyzickými

osobami vo veciach poskytovania sociálnej pomoci.

§ 107

(1)

Poverený zamestnanec príslušného orgánu alebo obce, ktorý plní úlohy ustanovené týmto

zákonom, je oprávnený

a)

navštíviť občana v byte, dieťa v škole a tam, kde trávi voľný čas, a mladistvého

aj na pracovisku,

b)

požadovať od všetkých zúčastnených právnických osôb a fyzických osôb potrebné informácie

a vysvetlenia; právnické osoby a fyzické osoby sú povinné požiadavke povereného zamestnanca

vyhovieť.

(2)

Poverený zamestnanec príslušného orgánu alebo obce, ktorý plní úlohy ustanovené týmto

zákonom, je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti

so svojou činnosťou, ak tento zákon neustanovuje inak. Informácie poskytuje iba v

prípade, ak by ich zamlčaním hrozilo vážne nebezpečenstvo pre život alebo zdravie

občanov alebo ak táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov.

69

)

§ 108

(1)

Zariadenia sociálnych služieb uvedené v

§ 18 ods. 2 písm. a) až l)

možno zrušiť alebo ich objekty odňať ich účelu len s predchádzajúcim písomným súhlasom

príslušného orgánu. Požiadavka súhlasu podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.

(2)

Zariadenia sociálnych služieb, ktoré prešli do riadenia obce podľa osobitného predpisu,

70

)

možno zrušiť alebo objekty zariadenia sociálnych služieb odňať ich účelu len s predchádzajúcim

písomným súhlasom príslušného orgánu.

§ 109

Prechod nároku na sociálnu pomoc

(1)

Nároky na sociálnu pomoc sa nemôžu postúpiť.

(2)

Nárok na sociálnu službu, na dávku sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu

alebo peňažný príspevok za opatrovanie zaniká dňom smrti občana, ktorému sa poskytovali.

(3)

Ak sa sociálna služba, dávka sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo

peňažný príspevok za opatrovanie priznal pred smrťou oprávneného, splatné sumy, ktoré

sa nevyplatili do dňa smrti občana, sa nevyplatia a sociálna služba sa neposkytne.

To neplatí pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu za činnosti vykonané a nevyúčtované

do dňa smrti občana.

(4)

Nároky vyplývajúce zo sociálnej pomoci sú predmetom dedičstva, ak to ustanovuje tento

zákon.

§ 110

(1)

O žiadostiach o poskytovanie sociálnej starostlivosti, ktoré boli podané a o ktorých

sa právoplatne nerozhodlo do dňa účinnosti tohto zákona, sa rozhoduje podľa tohto

zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Sociálna starostlivosť, ktorá sa poskytuje podľa doterajších predpisov do dňa účinnosti

tohto zákona, sa považuje za sociálnu pomoc podľa tohto zákona. Dávky sociálnej starostlivosti,

s výnimkou účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne

postihnutých občanov podľa predpisov platných do 30. júna 1998,

71

)

sa poskytujú vo výške, v ktorej patrili do dňa účinnosti tohto zákona, najdlhšie

do 31. decembra 1998, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelové peňažné dávky sociálnej

starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov sa poskytujú vo výške, v ktorej

patrili do dňa účinnosti tohto zákona, najdlhšie do 31. decembra 2001, ak tento zákon

neustanovuje inak.

(3)

Ak občan, ktorému sa poskytujú podľa doterajších predpisov dávky sociálnej starostlivosti

alebo služby sociálnej starostlivosti s výnimkou ústavnej sociálnej starostlivosti,

do 31. decembra 1998 zomrie, postupuje sa podľa tohto zákona.

(4)

Ak občan, ktorému sa poskytujú dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelových

peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov,

alebo ktorému sa poskytujú služby sociálnej starostlivosti, s výnimkou ústavnej sociálnej

starostlivosti, podľa doterajších predpisov do 31. decembra 1998, si podá žiadosť

o sociálnu pomoc, príslušný orgán rozhoduje o sociálnej pomoci podľa tohto zákona

a zároveň poskytovanie dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelovej peňažnej

dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, alebo poskytovanie

služby sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov zastaví. Ak sa poskytujú

dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti

pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, podľa doterajších predpisov a dôjde k zmene

v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku sociálnej pomoci do 31.

decembra 1998, a príslušný orgán vyzve občana, aby osvedčil skutočnosti na poskytovanie

dávky sociálnej pomoci do 31. decembra 1998, príslušný orgán rozhoduje o sociálnej

pomoci podľa tohto zákona.

(5)

Ak príslušný orgán nepostupoval do 31. decembra 1998 podľa odsekov 3 a 4, rozhodne

z vlastného podnetu s účinnosťou od 1. januára 1999 o poskytovaní sociálnej pomoci

podľa tohto zákona.

(6)

Ak si občan podá v čase od 1. júla 1998 do 30. júna 1999 žiadosť o účelové peňažné

dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, ktoré sa

poskytovali podľa predpisov platných do 30. júna 1998,

71

)

rozhoduje sa podľa týchto ustanovení.

(7)

Ak občan, ktorému sa poskytujú účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre

ťažko zdravotne postihnutých občanov podľa doterajších predpisov od 1. júla 1999 do

31. decembra 2001, si podá žiadosť o sociálnu pomoc, príslušný orgán rozhoduje o sociálnej

pomoci podľa tohto zákona a zároveň poskytovanie všetkých účelových peňažných dávok

sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov podľa doterajších

predpisov zastaví.

(8)

Ak príslušný orgán nepostupoval do 31. decembra 2001 podľa odseku 7, rozhodne z vlastného

podnetu s účinnosťou od 1. januára 2002 o poskytovaní sociálnej pomoci podľa tohto

zákona.

(9)

Ústavná sociálna starostlivosť poskytovaná v zariadeniach sociálnej starostlivosti

podľa doterajších predpisov sa považuje za starostlivosť v zariadeniach sociálnych

služieb podľa tohto zákona.

(10)

Poradovník na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti vedený podľa doterajších

predpisov sa považuje za poradovník čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení

sociálnych služieb podľa tohto zákona. Ak si občan podal žiadosť o umiestnenie do

zariadenia sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov a bol zaradený do

poradovníka na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti, jeho zaradenie do

poradovníka na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti sa považuje za zaradenie

do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb

podľa tohto zákona.

(11)

Občan umiestnený do zariadenia sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov

sa považuje za občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadeniach sociálnych

služieb podľa tohto zákona.

(12)

Občan uvedený v odseku 11, ktorý platí úhradu za ústavnú sociálnu starostlivosť podľa

doterajších predpisov, platí túto úhradu do 31. decembra 1998. Príslušný orgán rozhodne

o úhrade podľa tohto zákona s účinnosťou od 1. januára 1999.

(13)

Domov-penzión pre dôchodcov zriadený pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za

domov dôchodcov podľa tohto zákona odo dňa, keď počet občanov, ktorým sa poskytuje

starostlivosť zodpovedajúca charakteru domovu-penziónu pre dôchodcov, sa zníži pod

25 % celkového počtu občanov, ktorým sa poskytuje v tomto zariadení starostlivosť.

Starostlivosť v domove-penzióne pre dôchodcov, ktorá sa začala poskytovať pred dňom

účinnosti tohto zákona, sa považuje za starostlivosť podľa doterajších predpisov.

(14)

Občan, ktorý platí úhradu za starostlivosť v domove-penzióne pre dôchodcov podľa

doterajších predpisov, platí túto úhradu do 31. decembra 1998. Na úhradu od 1. januára

1999 sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o úhrade za starostlivosť v domove

dôchodcov; príslušný orgán pritom prihliada na rozsah poskytovanej starostlivosti.

§ 110a

Domov-penzión pre dôchodcov zriadený obcou pred 1. júlom 1998 sa považuje za domov-penzión

pre dôchodcov zriadený podľa tohto zákona.

§ 110b

Orgány, ktoré podľa osobitných predpisov

72

)

poskytujú účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých

občanov, vyplácajú účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne

postihnutých občanov do 31. decembra 2001, ak si občan nepodá žiadosť o sociálnu pomoc

podľa tohto zákona.

§ 110c

V konaní o dávke sociálnej pomoci začatom pred 1. januárom 2001 sa postupuje podľa

predpisov platných do 31. decembra 2000.

§ 110d

O žiadostiach o poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzáciu, o ktorých príslušný

orgán nerozhodol do 31. decembra 2000, sa rozhoduje podľa zákona účinného od 1. januára

2001. Na žiadosti o vydanie posudku podľa

§ 92a

, ktoré neboli vybavené do 31. decembra 2000, sa vzťahujú platné predpisy pred 1.

januárom 2001.

§ 110e

Ak posudok vydaný do 31. decembra 2000 nemôže byť podkladom pre rozhodnutie o poskytnutí

peňažného príspevku na kompenzáciu z dôvodu, že nezohľadňuje zmeny ustanovené po 1.

januári 2001, príslušný orgán vydá posudok podľa zákona platného od 1. januára 2001.

§ 110f

Ak bol peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla poskytnutý pred 1. januárom

2001, občan s ťažkým zdravotným postihnutím nie je povinný vrátiť pomernú časť peňažného

príspevku, ak osobné motorové vozidlo predá alebo vyradí z evidencie motorových vozidiel

v období po uplynutí päťročnej lehoty platnej podľa predpisov účinných do 31. decembra

2000.

§ 110g

Úhrn poskytnutých peňažných príspevkov ustanovený v

§ 63 ods. 9

sa vzťahuje aj na peňažné príspevky na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže,

ktoré boli občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím priznané právoplatným rozhodnutím

pred 1. januárom 2001.

§ 111

(1)

Právnické osoby s výnimkou obcí a fyzické osoby poskytujú sociálne služby do 30.

júna 1999 podľa doterajších predpisov. Príspevok na úhradu nákladov na sociálne služby

sa poskytuje právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré poskytujú sociálne služby,

do 30. júna 1999 podľa doterajších predpisov.

(2)

Právnické osoby s výnimkou obcí a fyzické osoby, ktoré poskytujú sociálne služby

do 30. júna 1999 podľa doterajších predpisov a majú záujem poskytovať sociálne služby

podľa tohto zákona, podajú písomnú žiadosť o registráciu podľa tohto zákona do 30.

júna 1999. Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby príslušnému

orgánu do 30. júna 1999 písomne oznamujú skutočnosti uvedené v

§ 74 ods. 4

a pripájajú doklady uvedené v

§ 74 ods. 6

.

§ 112

(1)

Za dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím podľa tohto zákona sa do 31. decembra 2001

považuje dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť

alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť podľa doterajších predpisov.

(2)

Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa tohto zákona sa do 31. decembra 2001

považuje ťažko zdravotne postihnutý občan podľa doterajších predpisov s výnimkou ťažko

zdravotne postihnutého občana, ktorý si podal žiadosť o sociálne služby a peňažné

príspevky na kompenzáciu podľa tohto zákona.

(3)

Preukazy vydané ťažko zdravotne postihnutým občanom podľa doterajších predpisov zostávajú

v platnosti do 31. decembra 2001, ak občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím nie

je vydaný preukaz podľa tohto zákona. Na základe týchto preukazov sa poskytujú mimoriadne

výhody podľa doterajších predpisov.

(4)

Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa

a)

„sociálna starostlivosť“, rozumie sa tým „sociálna pomoc“,

b)

„dávka sociálnej starostlivosti“, rozumie sa tým „dávka sociálnej pomoci a peňažné

príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia“,

c)

„účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých

občanov“, rozumie sa tým „peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého

zdravotného postihnutia“,

d)

„služby sociálnej starostlivosti“, rozumejú sa tým „sociálne služby“,

e)

„sociálne služby poskytované právnickými osobami alebo fyzickými osobami“, rozumejú

sa tým „sociálne služby poskytované neštátnymi subjektmi“,

f)

„zariadenie sociálnej starostlivosti“, rozumie sa tým „zariadenie sociálnych služieb“,

g)

„osobná starostlivosť o blízku osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna, a

osobná celodenná a riadna starostlivosť o blízku osobu, ak táto nebola umiestnená

v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom zariadení“, rozumie

sa tým „opatrovanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného podľa posudku

vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

“.

§ 112a

Do lehoty uvedenej v

§ 7 ods. 6 písm. d)

sa započítava obdobie od 1. júla 1998 do 30. júna 1999, ak občan bol v tomto období

v evidencii nezamestnaných na príslušnom okresnom úrade práce.

§ 113

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

§ 100 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine,

2.

§ 73 až 74a, § 86, § 87, § 90 až 93, § 96a a § 119 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb.

o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona

č. 1/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 137/1995 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 222/1996 Z. z.,

3.§ 1 ods. 3 písm. c), § 2 ods. 1 písm. d) až f) a ods. 4, § 15 písm. l), § 17 písm.

c) až e), písm. g) až ch), § 18, § 20 písm. a) prvý bod až piaty bod a siedmy bod

a ôsmy bod, písm. b) druhý bod a tretí bod, písm. c) až g), § 21 až 23b, § 24 písm.

a) prvý bod a z druhého bodu slová „o jednorazových peňažných dávkach a vecných dávkach

nezaopatreným deťom, rodičom nezaopatrených detí a tehotným ženám a o príspevku na

rekreáciu detí dôchodcov“, písm. b) až f), písm. g) druhý bod a tretí bod a písm.

h), § 25 písm. a) až g) a ch), § 26 až 28, § 30, § 31, § 34 ods. 1 písm. b) a ods.

2 a 3, § 35 ods. 1, § 36 ods. 2, § 39 písm. b) až g), písm. j) až l) zákona Slovenskej

národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona

Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 301/1995 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996

Z. z.,

4.

zákon Slovenskej národnej rady č.

135/1992 Zb.

o poskytovaní sociálnych služieb právnickými a fyzickými osobami,

5.

poradové čísla 141 až 152 prílohy zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

222/1996 Z. z.

o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

6.

§ 12 zákona č. 50/1973 Zb. o pestúnskej starostlivosti,

7.

§ 11 až 28, § 31, § 31a, § 37 až 52, § 54, § 56 až 59, § 61 až 64, § 66 až 68, §

70 až 73, § 76 až 82, § 84 až 87, § 89 až 100, § 102 až 108, § 112 až 119, § 122,

§ 122a, § 125 až 136 a prílohy č. 1 až 9 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych

vecí Slovenskej socialistickej republiky č.

151/1988 Zb.

, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady

o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení v

znení vyhlášky č. 145/1990 Zb., vyhlášky č. 273/1990 Zb., vyhlášky č. 319/1990 Zb.,

vyhlášky č. 353/1990 Zb., vyhlášky č. 590/1990 Zb. a vyhlášky č. 259/1992 Zb.,

8.

vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č.

272/1990 Zb.

o stravovaní v zariadeniach sociálnej starostlivosti v znení vyhlášky č. 354/1990

Zb., vyhlášky č. 443/1991 Zb., vyhlášky č. 214/1994 Z. z. a vyhlášky č. 63/1995 Z.

z.,

9.

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č.

111/1992 Zb.

o úhrade nákladov za ubytovanie a základnú starostlivosť v domovoch-penziónoch pre

dôchodcov v znení vyhlášky č. 215/1994 Z. z., vyhlášky č. 64/1995 Z. z. a vyhlášky

č. 234/1995 Z. z.,

10.

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č.

381/1992 Zb.

, ktorou sa upravujú podmienky poskytovania príspevku na úhradu nákladov za sociálne

služby poskytované právnickými a fyzickými osobami,

11.

vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.

558/1992 Zb.

o predpoklade osobitnej odbornej spôsobilosti v ústavoch sociálnej starostlivosti,

12.

vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.

243/1993 Z. z.

o sociálnej odkázanosti,

13.

vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.

284/1994 Z. z.

o rozsahu a bližších podmienkach poskytovania služieb v domovoch pre matky s deťmi,

14.

vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.

304/1994 Z. z.

o rozsahu a bližších podmienkach poskytovania služieb v ústavoch sociálnej starostlivosti,

o úhrade za služby a o vreckovom v znení vyhlášky č. 45/1996 Z. z.

§ 114

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1998 s výnimkou § 17, § 49 až 64, § 68 písm.

e) druhého bodu a § 72 až 88, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 1999.

Zákon č. 389/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej

pomoci nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t. j. 23. decembra 1998.

Zákon č. 155/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej

pomoci v znení zákona č. 389/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 1999. Tento zákon

v čl. II zrušil § 16 písm. a) šiesty bod a písm. b) piaty bod zákona Slovenskej národnej

rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia.

Zákon č. 450/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej

pomoci v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1.

januára 2001 okrem § 86 ods. 3, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2001.