ZÁKON 88/1988 Z. z. o štátnom podniku

§ 1

Účel zákona

Účelom tohto zákona je upraviť postavenie, právne pomery a zásady činnosti štátneho

podniku (ďalej len „podnik“) ako základného článku národného hospodárstva.

§ 2

Podnik, jeho spoločenské poslanie a pracovný kolektív

(1)

Podnik je socialistickou organizáciou, ktorej hlavným spoločenským poslaním je svojou

podnikateľskou činnosťou účelne a hospodárne uspokojovať potreby socialistickej spoločnosti;

v súlade s týmto poslaním podnik zabezpečuje svoj hospodársky rozvoj a v závislosti

na výsledkoch hospodárenia sociálny rozvoj svojho pracovného kolektívu.

(2)

Podnik je socialistickým výrobcom tovaru (výrobky, práce, služby); svoju činnosť

vykonáva samostatne na základe štátneho plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (ďalej

len „štátny plán“), úplného chozrasčotu a socialistickej samosprávy.

(3)

Pracovný kolektív podniku tvoria pracovníci, ktorí v ňom vykonávajú práce v pracovnom

pomere, s výnimkou vedľajšieho pracovného pomeru.

1

)

§ 3

Štát a podnik

(1)

Socialistický štát vytvára v súlade so svojou hospodársko-organizátorskou funkciou

predovšetkým všeobecne záväznými právnymi predpismi podmienky pre podnikateľskú činnosť

podniku; pritom najmä

a)

určuje dlhodobé ekonomické normatívy, menovité úlohy celospoločenského národohospodárskeho

významu a limity obmedzených zdrojov;

b)

určuje finančné a menové nástroje na usmerňovanie činnosti podniku, najmä odvody,

dane, dotácie, pravidlá finančného hospodárenia a podmienky úverovania;

c)

určuje pravidlá rozdelenia vytvorených zdrojov medzi spoločnosť a podniky a základné

proporcie ich použitia na spotrebu a rozvoj podniku;

d)

určuje ceny alebo pravidlá pre ich tvorbu a zmeny;

e)

určuje zásady mzdovej politiky a pravidlá mzdovej regulácie;

f)

určuje pravidlá pre vykonávanie zahranično-hospodárskej činnosti;

g)

prijíma protimonopolné opatrenia a určuje pravidlá hospodárskej súťaže;

h)

rozhoduje o vzniku a zániku podniku.

(2)

Činnosť a územnú pôsobnosť podniku možno obmedzovať alebo do nej zasahovať iba za

podmienok a spôsobom ustanoveným zákonom.

§ 4

Právne postavenie podniku

(1)

Podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie

zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

(2)

Podnik nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov. Štát nezodpovedá za záväzky

podniku, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

2

)

(3)

Proti zásahom orgánov hospodárskeho riadenia do svojej činnosti, ktoré sú v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, sa podnik môže domáhať ochrany na hospodárskej

arbitráži za podmienok ustanovených zákonom.

3)

(4)

Orgán hospodárskeho riadenia, ktorý svojím zásahom do činnosti podniku spôsobil tomuto

podniku majetkovú ujmu, je povinný nahradiť ju. Podmienky a rozsah náhrady majetkovej

ujmy, ako aj prípady, keď sa náhrada neposkytuje, ustanovuje zákon.

3)

(5)

Ak podnik spôsobil svojou činnosťou majetkovú ujmu štátu alebo inému podniku alebo

subjektu, je povinný nahradiť ju za podmienok a v rozsahu ustanovenom zákonom.

§ 5

Vnútorná organizácia podniku

(1)

Vnútorná organizácia podniku a organizácia vnútorného riadenia je vo výhradnej pôsobnosti

podniku.

(2)

Vnútornú organizáciu podniku upravuje organizačný poriadok, prípadne iný vnútropodnikový

organizačný predpis.

(3)

Ak sa podnik člení na vnútorné organizačné jednotky, môže organizačný poriadok, prípadne

iný vnútropodnikový organizačný predpis ustanoviť rozsah, v ktorom vnútorná organizačná

jednotka vystupuje v právnych vzťahoch v mene podniku; právne úkony robí jej vedúci,

prípadne ďalší pracovníci určení organizačným poriadkom, prípadne iným vnútropodnikovým

organizačným predpisom.

§ 6

Majetkové postavenie podniku

(1)

Podnik hospodári s majetkom v socialistickom celospoločenskom vlastníctve, ktorý

tvoria veci a majetkové práva včítane práv k výsledkom výskumnej, vývojovej, projektovej

a inej obdobnej činnosti (národný majetok), ktorý je vlastníctvom všetkého ľudu a

ktorý mu bol zverený pri jeho založení; ďalej podnik hospodári s vecami a majetkovými

právami včítane práv k výsledkom výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej

činnosti, ktoré nadobudol v priebehu svojho podnikania a ktoré sa tak stali súčasťou

majetku v socialistickom celospoločenskom vlastníctve (národného majetku).

(2)

Podnik má právo a povinnosť tento majetok v socialistickom celospoločenskom vlastníctve

držať, užívať ho, nakladať s ním, chrániť ho a rozmnožovať v záujme dosahovania čo

najlepších hospodárskych výsledkov a plného uspokojovania potrieb socialistickej spoločnosti.

Majetok môže byť podniku odňatý iba v prípadoch ustanovených zákonom, a to v zásade

za odplatu.

(3)

Peňažným vyjadrením majetku v socialistickom celospoločenskom vlastníctve, s ktorým

podnik trvale vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, je imanie. Podnik je povinný rozmnožovať

toto imanie, ktoré nesmie byť odňaté svojmu účelu s výnimkou osobitných režimov hospodárenia

podľa tohto zákona.

§ 7

Podnik je priamym subjektom vzťahov k štátnemu rozpočtu (štátny rozpočet federácie

alebo štátny rozpočet príslušnej republiky), štátnym fondom a rozpočtom národných

výborov.

§ 8

Samofinancovanie

(1)

Podnik uhrádza svoje potreby a náklady z príjmov získaných predovšetkým zo svojej

podnikateľskej činnosti, ako aj z ďalších zdrojov.

(2)

Zo svojho zisku uhrádza podnik prednostne odvody a dane štátu.

(3)

Zisk, ktorý zostal po vykonaní odvodov a daní (ďalej len „použiteľný zisk“), využíva

podnik samostatne, pritom vykonáva prednostne prídely do fondov, ktoré je povinný

vytvárať. Použiteľný zisk nemožno podniku odňať s výnimkou osobitného režimu hospodárenia

podľa

§ 15

, keď je podniku uložený útlmový program.

(4)

Odpisy zo základných prostriedkov zostávajú podniku v plnej výške a podnik ich využíva

vo svojej právomoci samostatne; to neplatí, ak je podniku uložený útlmový program.

§ 9

Štátny plán

(1)

Základným nástrojom centrálneho riadenia podniku štátom je päťročný štátny plán,

ktorý je základom uskutočňovania hospodárskej politiky Komunistickej strany Československa

a socialistického štátu. Ciele a úlohy štátneho plánu sa uplatňujú voči podniku v

zásade ekonomickými prostriedkami.

(2)

Podnik je priamym adresátom výstupov štátneho plánu, ktorými sú najmä normatívy,

menovité úlohy (včítane záväzných štátnych zákazok), limity a dotácie.

(3)

Normatívy, menovité úlohy a limity sú pre podnik záväzné.

§ 10

Činnosť podniku a socialistická zákonnosť

(1)

Podnik uskutočňuje svoju činnosť v súlade s princípom socialistickej zákonnosti.

(2)

Podnik rozvíja svoju činnosť podľa zásad plánovitosti a hospodárskeho súťaženia tak,

aby pri využívaní všetkých možností, daných mu socialistickým právnym poriadkom, úspešne

napĺňal svoje poslanie. V súvislosti s tým berie na seba primerané hospodárske riziko.

(3)

Podnik nesmie nadraďovať svoje záujmy nad celospoločenské záujmy; najmä nesmie zneužívať

svoje hospodárske postavenie na úkor iných subjektov alebo iným spôsobom konať proti

záujmom spoločnosti.

§ 11

Socialistická samospráva pracovného kolektívu a účasť pracujúcich na rozvoji a riadení

podniku

(1)

Pracujúci sa podieľajú na rozhodovaní zásadných otázok hospodárskej a sociálnej činnosti

podniku prostredníctvom socialistickej samosprávy pracovného kolektívu (ďalej len

„socialistická samospráva“).

(2)

Účasť pracujúcich na rozvoji a riadení podniku sa ďalej uskutočňuje prostredníctvom

spoločenských organizácií združených v Národnom fronte a pôsobiacich v podniku, najmä

Revolučného odborového hnutia a Socialistického zväzu mládeže.

§ 12

Spolupráca podniku s národnými výbormi a volebné programy Národného frontu

(1)

Podnik je povinný spolupracovať vo svojej hospodárskej a sociálnej činnosti s príslušnými

národnými výbormi a podieľať sa na komplexnom hospodárskom a sociálnom rozvoji ich

územných obvodov spôsobom a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Vo svojej činnosti

je povinný dodržiavať rozhodnutia národných výborov vydané v súlade s ich právomocou.

Príslušné národné výbory sa vyjadrujú takisto k rozvoju podniku a k zásadným zmenám

predmetu jeho činnosti (podnikania).

(2)

Podnik sa podieľa na vypracovaní a uskutočňovaní volebných programov Národného frontu.

§ 13

Zakladateľ

(1)

Zakladateľom podniku je ústredný orgán štátnej správy alebo národný výbor.

(2)

Zakladateľ vykonáva voči podniku funkciu orgánu hospodárskeho riadenia iba za podmienok

a v rozsahu ustanovenom zákonom a v tomto postavení kontroluje hospodársku a sociálnu

činnosť podniku.

§ 14

Práva a povinnosti zakladateľa

(1)

Zakladateľ navrhuje spravidla na základe konkurzného konania kandidátov na funkciu

riaditeľa; môže podať návrh na odvolanie riaditeľa.

(2)

V prípade, že podnik svojím hospodárením ohrozuje alebo neoprávnene znižuje svoje

imanie, alebo nie je schopný plniť svoje odvodové alebo daňové povinnosti alebo nie

je schopný vytvárať povinné podnikové fondy v určenom rozsahu alebo ak vykazuje hospodársku

stratu po dobu dlhšiu ako jeden rok, je zakladateľ postupne povinný

a)

uplatniť v podniku konsolidačný režim podľa konsolidačného programu na presne určený

čas a sledovať jeho plnenie;

b)

ustanoviť na dobu najviac troch rokov priamu správu;

c)

rozhodnúť o zlúčení alebo splynutí podnikov alebo rozhodnúť o rozdelení alebo zrušení

podniku, ak opatrenia uvedené pod písmenami a) a b) neviedli k odstráneniu príčin,

pre ktoré boli prijaté.

(3)

Zakladateľ môže rozhodnúť o zlúčení, splynutí alebo rozdelení podniku takisto

a)

na základe programu štrukturálnych zmien národného hospodárstva (rozvoja alebo útlmu

odvetvia alebo odboru) schváleného príslušnou vládou;

b)

na návrh podniku, prípadne podnikov, o zlúčenie, splynutie alebo o rozdelenie ktorých

ide.

(4)

Zakladateľ môže z dôvodov uvedených v odseku 3 písm. a) podnik tiež zrušiť.

(5)

Zakladateľ môže rozhodnúť o uložení útlmového programu (

§ 15

) v podniku z dôvodov uvedených v odseku 3 písm. a).

(6)

Zakladateľ je povinný pred rozhodnutím o zlúčení, splynutí, rozdelení alebo zrušení

podniku prihliadnuť na návrhy a stanoviská podniku a prerokovať tieto opatrenia s

príslušným národným výborom a orgánom Revolučného odborového hnutia.

(7)

Zakladateľ potvrdzuje ročnú účtovnú uzávierku podniku a splnenie záväzných výstupov

štátneho plánu.

§ 15

Útlmový program

(1)

Útlmový program je súbor hospodárskych, technických, organizačných, kádrových, sociálnych

a ďalších opatrení smerujúcich v danom podniku k utlmeniu výrobnej alebo inej hospodárskej

činnosti v určenom odvetví alebo odbore.

(2)

Útlmový program uložený zakladateľom je podnik povinný riadne a vo vymedzenom čase

splniť.

§ 16

Konsolidačný program

(1)

Konsolidačný program je súbor hospodárskych, technických, organizačných, kádrových,

sociálnych a ďalších opatrení smerujúcich k obnoveniu schopností podniku plniť ustanovené

hospodárske funkcie.

(2)

Konsolidačný program uložený zakladateľom je podnik povinný riadne a vo vymedzenom

čase splniť.

§ 17

Priama správa

(1)

Priama správa podniku spočíva v prechode riadenia podniku z doterajších riadiacich

orgánov na správcu ustanoveného zakladateľom. Pri výkone priamej správy je správca

podriadený zakladateľovi.

(2)

Ustanovenie priamej správy a ustanovenie správcu sa zapisuje do podnikového registra.

Návrh na zápis podáva zakladateľ. Pôsobnosť doterajších riadiacich orgánov podniku

prechádza na správcu dňom zápisu; týmto dňom zaniká funkcia riaditeľa, zanikajú orgány

socialistickej samosprávy a určenie zástupcu, prípadne zástupcov riaditeľa podniku

(

§ 26 ods. 3

).

(3)

Správca koná v mene podniku vo všetkých jeho veciach a zodpovedá za výkon svojej

funkcie zakladateľovi, ktorému podáva štvrťročné a ročné správy.

(4)

Pred skončením priamej správy predloží správca zakladateľovi záverečnú správu o výsledkoch

priamej správy. Na jej základe podá zakladateľ návrh na výmaz priamej správy podniku

z podnikového registra alebo rozhodne o zrušení podniku.

(5)

Po skončení priamej správy, ak nedôjde k zániku podniku, zabezpečí zakladateľ do

90 dní ustanovenie riadiacich orgánov podniku (

§ 25

). Do dňa nástupu zvoleného riaditeľa do funkcie vykonáva funkciu riaditeľa doterajší

správca.

§ 18

Vznik podniku

(1)

Podnik vzniká na základe rozhodnutia zakladateľa dňom zápisu do podnikového registra.

(2)

Návrh na zápis podniku do podnikového registra podáva zakladateľ. Zakladateľ je povinný

k návrhu na zápis podniku do podnikového registra pripojiť

a)

zakladaciu listinu,

b)

súhlas príslušného orgánu štátnej správy s predmetom činnosti (podnikania), pokiaľ

osobitné predpisy taký súhlas vyžadujú.

(3)

Zakladateľ je povinný prerokovať vznik podniku s príslušným národným výborom. Ak

je zakladateľom podniku federálny ústredný orgán štátnej správy, prerokuje vznik podniku

aj s príslušným ústredným plánovacím orgánom republiky.

(4)

Druh, organizačnú formu a veľkosť podniku volí zakladateľ diferencovane s ohľadom

na poslanie podniku; pritom účelne využíva a prepája prvky kombinátnych, koncernových,

odborových aj územných a ďalších princípov organizovania tak, aby vytvoril čo najširší

priestor pre socialistickú podnikavosť.

§ 19

Zakladacia listina

(1)

Zakladaciu listinu podniku vydáva zakladateľ.

(2)

Zakladacia listina musí obsahovať

a)

označenie zakladateľa;

b)

názov, sídlo podniku a jeho identifikačné číslo;

4

)

názov musí vylučovať možnosť zámeny s názvami iných organizácií;

c)

vymedzenie základného predmetu činnosti (podnikania), prípadne v jeho rámci vymedzenie

povinného predmetu činnosti (podnikania);

d)

určenie imania podniku pri jeho založení, prípadne ustanovenie o prechode práv a

záväzkov na podnik;

e)

vymedzenie doby, na ktorú je podnik zakladaný, prípadne vymedzenie úlohy, na ktorú

je zakladaný.

§ 20

Zakladateľská iniciatíva podniku

(1)

Ak podnik alebo jeho vnútorná organizačná jednotka zistí, že na efektívne zabezpečovanie

niektorých hospodárskych činností by bolo vhodné založiť ďalší podnik, môže taký návrh

predložiť príslušnému zakladateľovi.

(2)

Zakladateľ je povinný bez zbytočného odkladu, najdlhšie však do 6 mesiacov, posúdiť

návrh na založenie ďalšieho podniku vo všetkých politických, ekonomických a sociálnych

súvislostiach a svoje rozhodnutie oznámiť navrhovateľovi.

§ 21

Rozdelenie, zlúčenie a splynutie podniku

(1)

K rozdeleniu, zlúčeniu alebo splynutiu podniku dochádza na základe rozhodnutia zakladateľa

(zakladateľov) dňom zápisu do podnikového registra. Pri zápise týchto zmien postupuje

zakladateľ (zakladatelia) primerane podľa

§ 18 ods. 2

.

(2)

Rozdelený podnik zaniká a jeho majetok a záväzky prechádzajú v rozsahu určenom zakladateľom

na novovzniknuté, prípadne preberajúce podniky.

(3)

Zlučovaný podnik zaniká a jeho majetok a záväzky prechádzajú na preberajúci podnik.

(4)

Pri splynutí podnikov doterajšie podniky zanikajú a ich majetok a záväzky prechádzajú

na novovzniknutý podnik.

§ 22

Zánik podniku

(1)

Podnik zaniká

a)

rozdelením, zlúčením, splynutím, zrušením bez likvidácie;

b)

likvidáciou zrušeného podniku;

c)

uplynutím doby, na ktorú bol založený, alebo splnením úlohy, na ktorú bol založený.

(2)

Zánik podniku nastáva na základe skutočností uvedených v odseku 1 dňom výmazu podniku

z podnikového registra. Návrh na výmaz podniku z podnikového registra podáva zakladateľ,

prípadne likvidátor.

(3)

Pri zániku podniku uplynutím doby, na ktorú bol založený, splnením úlohy, na ktorú

bol založený, alebo pri jeho zrušení bez likvidácie urobí zakladateľ opatrenia o všetkom

jeho majetku a záväzkoch. Ak tak neurobí, vykoná sa likvidácia podniku podľa osobitných

predpisov.

5

)

(4)

Zakladateľ je povinný prerokovať zánik podniku s príslušným národným výborom. Ak

o zániku podniku rozhoduje zakladateľ, ktorý je federálnym ústredným orgánom štátnej

správy, prerokuje zánik podniku aj s príslušným ústredným plánovacím orgánom republiky.

(5)

K zániku podniku podľa ustanovení odseku 1 písm. a) a b) sa vyjadruje príslušný orgán

Revolučného odborového hnutia.

§ 23

Oznamovacia povinnosť

(1)

Podnik, na ktorý prešiel majetok a záväzky zaniknutého podniku, je povinný bez meškania

upovedomiť podniky a iné subjekty, ktoré sú zánikom podniku dotknuté, o zániku podniku

a o prechode jeho majetku a záväzkov.

(2)

Ak podnik zanikne uplynutím doby, na ktorú bol založený, splnením úlohy, na ktorú

bol založený, alebo zrušením bez likvidácie, má oznamovaciu povinnosť zakladateľ;

pri likvidácii podniku má túto povinnosť likvidátor.

§ 24

Dohoda zakladateľov

(1)

Ak sa zlúčenie alebo splynutie podnikov týka niekoľkých zakladateľov, rozhodujú títo

zakladatelia po vzájomnej dohode.

(2)

Pri rozhodovaní o splynutí podnikov sa zakladatelia dohodnú, ktorý z nich bude voči

novovzniknutému podniku vykonávať funkciu zakladateľa.

§ 25

Riadiace orgány podniku

(1)

Na čele podniku je riaditeľ (prípadne iný vedúci), ktorý ako jediný vedúci riadi

činnosť podniku a je za ňu a za jej výsledky zodpovedný zakladateľovi a pracovnému

kolektívu.

(2)

Riaditeľ ako štatutárny orgán podniku koná v mene podniku vo všetkých jeho veciach.

(3)

Orgány socialistickej samosprávy, ktorými sú zhromaždenie pracovného kolektívu podniku,

prípadne zhromaždenie delegátov pracovného kolektívu podniku (ďalej len „zhromaždenie“)

a rada pracovného kolektívu podniku (ďalej len „rada“), sa podieľajú na riadení v

rozsahu pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom.

§ 26

(1)

Riaditeľ rozhoduje vo veciach podniku samostatne, pokiaľ jeho rozhodnutie nie je

podmienené schválením príslušného orgánu socialistickej samosprávy alebo súhlasom

príslušného orgánu Revolučného odborového hnutia.

(2)

Riaditeľ je povinný zúčastniť sa na rokovaní orgánov socialistickej samosprávy podniku.

(3)

Riaditeľ určuje po prerokovaní v rade z radov pracovníkov podniku svojho zástupcu,

ktorý ho v čase neprítomnosti zastupuje v plnom rozsahu jeho práv a povinností. Ak

určí viacerých zástupcov, určí ich poradie.

(4)

Riaditeľ a jeho zástupca (zástupcovia) sa zapisujú do podnikového registra. Návrh

na zápis a výmaz riaditeľa podáva zakladateľ, návrh na zápis a výmaz zástupcu (zástupcov)

podáva riaditeľ.

§ 27

(1)

Riaditeľa podniku volí zhromaždenie tajným hlasovaním.

6

)

Návrh na voľbu riaditeľa na päťročné funkčné obdobie predkladá zhromaždeniu zakladateľ

po prerokovaní v rade.

(2)

Kandidátov na funkciu riaditeľa vyberá zakladateľ z uchádzačov, ktorí majú politické,

odborné a morálne predpoklady na túto funkciu, spravidla na základe ním vypísaného

konkurzu.

(3)

Dňom nástupu riaditeľa do funkcie je deň jeho zvolenia, pokiaľ zhromaždenie neurčilo

neskorší deň. Na základe výsledkov volieb ustanovuje riaditeľa do funkcie zakladateľ.

(4)

Riaditeľa podniku odvoláva v priebehu jeho funkčného obdobia zhromaždenie tajným

hlasovaním na návrh zakladateľa alebo rady.

(5)

Po uplynutí funkčného obdobia do nástupu nového riaditeľa vykonáva funkciu riaditeľa

doterajší riaditeľ.

(6)

Voľba nového riaditeľa sa koná do 90 dní od skončenia výkonu funkcie doterajšieho

riaditeľa.

§ 28

(1)

Orgánmi socialistickej samosprávy podniku sú zhromaždenie a rada.

(2)

Na základe rozhodnutia zhromaždenia môžu byť na návrh rady a po prerokovaní s riaditeľom

zvolávané zhromaždenia, prípadne zhromaždenia delegátov pracovných kolektívov vnútorných

organizačných jednotiek podniku (závody, prevádzky, dielne a podobne). Tieto zhromaždenia

volia podľa potreby svoje rady.

(3)

Zhromaždenie, prípadne zhromaždenie delegátov a rady pracovných kolektívov vnútorných

organizačných jednotiek podniku majú v rámci príslušnej jednotky pôsobnosť ustanovenú

zhromaždením. Ustanovenia

§ 30 a 31

platia primerane aj pre rady pracovných kolektívov vnútorných organizačných jednotiek.

§ 29

Zhromaždenie

(1)

Zhromaždenie

a)

volí riaditeľa podniku a rozhoduje o návrhu na jeho odvolanie;

b)

volí a odvoláva členov rady a určuje počet jej členov;

c)

schvaľuje na návrh riaditeľa

1.

päťročný plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja podniku a jeho zmeny,

2.

ročnú účtovnú uzávierku a spôsob rozdelenia použiteľného zisku podniku,

3.

návrh na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie podniku;

d)

schvaľuje na návrh rady

1.

organizáciu socialistickej samosprávy vnútri podniku a pôsobnosť orgánov socialistickej

samosprávy vnútorných organizačných jednotiek,

2.

volebný poriadok pre voľby riaditeľa a rady,

3.

volebný a rokovací poriadok zhromaždenia;

e)

rozhoduje o veciach predložených mu riaditeľom podľa

§ 34 ods. 3

; v tomto prípade zhromaždenie rozhodnutie rady buď potvrdí, alebo zruší a návrh riaditeľa

schváli;

f)

prerokúva

1.

dlhodobé koncepcie a z nich vychádzajúce dlhodobé programy ekonomického a sociálneho

rozvoja podniku,

2.

správy o činnosti rady za obdobie medzi zasadaniami zhromaždenia.

(2)

Zhromaždenie zvoláva rada podľa potreby, najmenej však raz ročne. Rada je povinná

zvolať zhromaždenie vždy, ak o to požiada riaditeľ, zakladateľ alebo aspoň jedna tretina

členov pracovného kolektívu prostredníctvom príslušného orgánu Revolučného odborového

hnutia.

(3)

Uznesenie zhromaždenia je prijaté, ak preň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých

jeho členov, prípadne delegátov pracovného kolektívu.

§ 30

Rada a jej pôsobnosť

(1)

Rada je kolektívnym výkonným orgánom socialistickej samosprávy, ktorý nesie spoluzodpovednosť

za hospodársku a sociálnu činnosť podniku.

(2)

Rada

a)

schvaľuje na návrh riaditeľa

1.

ročné vykonávacie plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja podniku a ich zmeny,

2.

zásady vnútropodnikového riadenia a vnútornú organizáciu podniku (

§ 5 ods. 2

);

b)

má právo predkladať zakladateľovi návrhy kandidátov na funkciu riaditeľa;

c)

predkladá zhromaždeniu

1.

návrh na odvolanie riaditeľa,

2.

návrh na vnútornú organizáciu socialistickej samosprávy a na pôsobnosť socialistickej

samosprávy vnútorných organizačných jednotiek,

3.

návrh volebného poriadku pre voľby riaditeľa a rady a návrh volebného a rokovacieho

poriadku zhromaždenia;

d)

zvoláva zhromaždenie, pripravuje jeho rokovanie a prerokúva materiály predkladané

zhromaždeniu, kontroluje plnenie uznesenia zhromaždenia a podáva mu o tom správy;

e)

prerokúva účasť podniku v združení;

f)

volí zo svojich členov tajným hlasovaním predsedu a podpredsedu rady;

g)

schvaľuje svoj rokovací poriadok.

(3)

Rada zodpovedá za svoju činnosť zhromaždeniu a podáva mu správy o svojej činnosti.

§ 31

Funkčné obdobie a zloženie rady

(1)

Členovia rady sú volení z radov pracovného kolektívu podniku.

(2)

Radu volí zhromaždenie tajným hlasovaním na dobu piatich rokov, pokiaľ zhromaždenie

neurčí kratšiu dobu.

(3)

Členom rady nemôže byť riaditeľ a jeho zástupca (zástupcovia).

(4)

Pri voľbe novej rady sa musí obmeniť aspoň jedna tretina počtu jej členov.

(5)

Funkcia člena rady je dobrovoľnou funkciou.

§ 32

Rokovanie a rozhodovanie rady

(1)

Uznesenie rady je prijaté, ak pre jeho prijatie hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých

jej členov.

(2)

Spôsob rokovania rady upravuje jej rokovací poriadok.

§ 33

Účasť zakladateľa na rokovaní zhromaždenia a rady

(1)

Predstaviteľ zakladateľa má právo zúčastniť sa na rokovaní zhromaždenia a rady.

(2)

Uznesenia rady týkajúce sa dodávok na zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti štátu,

plnenia záväzkov z medzinárodných zmlúv, dodávok na zabezpečenie zdravia ľudu, ako

aj dodávok zabezpečujúcich ochranu životného prostredia nemožno prijať, ak nesúhlasí

predstaviteľ zakladateľa.

§ 34

Záväznosť uznesení

(1)

Uznesenia zhromaždenia a rady sú záväzné pre všetkých členov pracovného kolektívu.

(2)

Uznesenia zhromaždenia vnútropodnikových útvarov a ich rád sú záväzné pre príslušné

pracovné kolektívy.

(3)

Ak riaditeľ nesúhlasí s rozhodnutím rady, ktoré sa týka ročného plánu hospodárskeho

a sociálneho rozvoja podniku a jeho zmien, zásad vnútropodnikového riadenia alebo

vnútornej organizácie podniku, predloží vec na rozhodnutie zhromaždeniu, ktoré o nej

musí rozhodnúť do 30 dní; do tohto času nemožno vec vykonať.

(4)

Ak riaditeľ nesúhlasí s rozhodnutím zhromaždenia, ktoré sa týka ročného plánu hospodárskeho

a sociálneho rozvoja podniku a jeho zmien, a ďalej s rozhodnutím zhromaždenia, ktoré

sa týka päťročného plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja podniku a jeho zmien,

ročnej účtovnej uzávierky a spôsobu rozdelenia použiteľného zisku a návrhu na rozdelenie,

zlúčenie alebo splynutie podniku, predloží vec do 15 dní na konečné rozhodnutie zakladateľovi.

(5)

O otázkach predložených riaditeľom zakladateľovi rozhoduje zakladateľ bez zbytočného

odkladu, najdlhšie však do 30 dní; do tohto času nemožno vec vykonať. Pritom sa riadi

hľadiskom celospoločenských záujmov a prihliada takisto na záujmy pracovného kolektívu

podniku.

§ 35

Ďalší vedúci pracovníci podniku

(1)

Riaditeľ vymenúva a odvoláva po prerokovaní v rade svojich námestníkov, a pokiaľ

nerozhodne zhromaždenie podľa odseku 2, aj vedúcich jemu priamo podriadených vnútorných

organizačných jednotiek.

(2)

Zhromaždenie môže rozhodnúť, že vedúcich vnútorných organizačných jednotiek podniku

volí a odvoláva zhromaždenie, prípadne zhromaždenie delegátov pracovného kolektívu

príslušnej vnútornej organizačnej jednotky tajným hlasovaním. Návrh kandidátov na

funkciu vedúceho vnútornej organizačnej jednotky predkladá tomuto zhromaždeniu vedúci

pracovník priamo nadriadený volenej funkcii po prerokovaní v rade pracovného kolektívu

tejto vnútornej organizačnej jednotky.

(3)

Voleného vedúceho vnútornej organizačnej jednotky odvoláva v priebehu jeho funkčného

obdobia zhromaždenie, prípadne zhromaždenie delegátov tejto organizačnej jednotky

tajným hlasovaním na návrh priamo nadriadeného vedúceho pracovníka alebo rady pracovného

kolektívu tejto organizačnej jednotky.

(4)

Ak vedúci vnútorných organizačných jednotiek podniku nie sú zvolení podľa odsekov

2 a 3, rozhoduje o obsadení funkcií vedúcich vnútorných organizačných jednotiek podniku

riaditeľ, prípadne vedúci pracovník príslušný podľa vnútorných organizačných predpisov

podniku.

§ 36

Plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja

(1)

Podnik je povinný zostavovať päťročný a ročný plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja

ako základný nástroj riadenia svojej činnosti.

(2)

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja podniku musí zabezpečovať záväzné výstupy

štátneho plánu a uzavreté hospodárske zmluvy. Ďalej zabezpečuje rozvoj podniku a vychádza

z objednávok, prieskumu trhu a z vlastných zámerov podniku.

(3)

Pri tvorbe a plnení svojich plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja musí podnik

najmä efektívne využívať všetky použiteľné zdroje a kapacity, predovšetkým zdroje

vedecko-technického pokroku, uplatňovať progresívne normy spotreby práce, surovín,

materiálov, energie a palív a trvale usilovať o znižovanie vlastných nákladov, zvyšovanie

produktivity práce a rast použiteľného zisku.

(4)

Podnik zostavuje svoje plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja za širokej účasti

pracovného kolektívu, ktorý sa aktívne podieľa na tvorbe, plnení a kontrole týchto

plánov.

§ 37

Hospodárske zmluvy

(1)

Hospodárske zmluvy sú základom hospodárskych vzťahov medzi podnikmi navzájom a medzi

podnikmi a ďalšími subjektmi, zabezpečujú plnenie úloh vyplývajúcich z plánov hospodárskeho

a sociálneho rozvoja podniku a zmien v dopyte na vnútornom a zahraničnom trhu; súčasne

sú jedným zo záväzných podkladov pre tvorbu plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja

podniku.

(2)

Hospodárske zmluvy sú pre podnik záväzné a podnik je povinný dodržiavať ich. Ich

plnenie sa premieta do konečných hospodárskych výsledkov a ovplyvňuje tvorbu podnikových

fondov a odmieňanie pracovného kolektívu. Za neplnenie hospodárskych zmlúv nesie podnik

plnú majetkovú zodpovednosť.

§ 38

Vedecko-technický pokrok

(1)

Zavádzanie vedecko-technických poznatkov do hospodárskej činnosti a trvalé zvyšovanie

technicko-ekonomickej úrovne a akosti tovaru je základným predpokladom toho, aby podnik

uspokojoval vzrastajúce potreby socialistickej spoločnosti.

(2)

Na zabezpečovanie vedecko-technického pokroku buduje podnik podľa potreby svoje vlastné

výskumné, vývojové, konštrukčno-projektové a obdobné pracoviská a spolupracuje s pracoviskami

akadémií vied, výskumnými ústavmi, vysokými školami a inými výskumnými pracoviskami

a s orgánmi a pobočkami Československej vedecko-technickej spoločnosti.

(3)

Podnik je povinný sústavne uskutočňovať technickú modernizáciu a rekonštrukciu svojich

výrobných, technologických, technických a iných zariadení a likvidovať zastarané technológie

a technické zariadenia.

§ 39

Nákup a predaj

(1)

Podnik v spolupráci s inými podnikmi a ďalšími subjektmi zabezpečuje materiálovo

a technicky svoje výrobné a iné potreby tak, aby plynule uskutočňoval svoju hospodársku

a sociálnu činnosť a aby hospodárne a účelne nakladal so svojimi zdrojmi. Na ten účel

podnik samostatne organizuje svoj nákup a sám si volí svoje nákupné cesty so zreteľom

na potrebu racionálneho obehu výrobkov, surovín a materiálov v národnom hospodárstve.

(2)

Podnik predáva tovar a poskytuje služby; tým získava prostriedky na plnenie svojich

povinností, na zabezpečovanie svojho ďalšieho efektívneho rozvoja a na uspokojovanie

potrieb svojho pracovného kolektívu. Samostatne volí najvhodnejšie spôsoby a organizáciu

predaja tovaru.

(3)

V prípadoch ustanovených zákonom zabezpečuje podnik svoj nákup a predaj v súlade

s opatreniami príslušných štátnych orgánov.

§ 40

Fondy podniku

(1)

Podnik vytvára tieto fondy

a)

fond rozvoja určený najmä na financovanie vedecko-technického rozvoja, investícií

včítane modernizácie a rekonštrukcie a prírastku zásob,

b)

rezervný fond určený na krytie strát a rizík a financovanie výkyvov hospodárenia

podniku,

c)

fond kultúrnych a sociálnych potrieb určený najmä na zabezpečovanie potrieb sociálneho

rozvoja pracovného kolektívu podniku,

d)

fond odmien určený na osobnú hmotnú zainteresovanosť na výsledkoch hospodárskej činnosti

podniku.

(2)

Podnik si môže vytvárať zo svojho použiteľného zisku ďalšie fondy podľa svojho uváženia.

(3)

Podnik vytvára majetkové fondy a v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi aj

účelové fondy tvorené z nákladov, prípadne z ďalších zdrojov.

(4)

Prostriedky fondov vytvorené podnikom mu nemožno odňať; podnik o ich použití rozhoduje

samostatne. Zostatky jednotlivých fondov možno prevádzať do ďalších kalendárnych rokov

bez obmedzenia.

§ 41

Úver

(1)

Podnik aktívne používa úver pre svoju hospodársku a sociálnu činnosť.

(2)

Podnik je zodpovedný za hospodárne a účelné využitie úveru a za jeho návratnosť v

dohodnutej lehote. Úver možno používať iba na účel, na ktorý sa poskytol.

§ 42

Dotácie a subvencie

(1)

Podnik je povinný hospodárne využívať dotácie a subvencie na účel, na ktorý sa poskytli.

(2)

Pokiaľ nie sú dotácie alebo subvencie obsiahnuté vo výstupoch štátneho plánu, rozhoduje

o ich poskytnutí príslušný štátny orgán podľa pravidiel ustanovených vládou Československej

socialistickej republiky alebo vládami republík.

§ 43

Ceny

(1)

Podnik predáva tovar a poskytuje služby za ceny určené štátnymi orgánmi, prípadne

poverenými organizáciami. V prípadoch a za podmienok ustanovených štátnymi orgánmi

má podnik právo používať zmluvné ceny dojednané dohodou s odberateľom (spotrebiteľom).

(2)

Pri tvorbe a zmenách cien je podnik povinný zabezpečovať alebo navrhovať ceny ekonomicky

odôvodnené z hľadiska vývoja spoločensky potrebných nákladov rešpektujúcich vplyv

zapojenia do medzinárodnej deľby práce a úžitkové vlastnosti tovaru, ako aj podmienky

realizácie tovaru na trhu.

(3)

Podnik je povinný dodržiavať pravidlá štátneho riadenia cien. Prostriedky získané

neoprávnene porušením cenových predpisov, pokiaľ ich podnik bez meškania nevráti poškodenému

odberateľovi, odvedie do štátneho rozpočtu. Za porušenie cenovej disciplíny je podnik

postihovaný podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.

§ 44

(1)

Podnik využíva vo svojej hospodárskej činnosti aj zapojenie do medzinárodnej deľby

práce, predovšetkým v rámci socialistickej ekonomickej integrácie.

(2)

Podnik môže podľa zákonom ustanovených pravidiel uskutočňovať zahraničnohospodársku

činnosť, a to spravidla na základe devízového samofinancovania. Má právo za podmienok

ustanovených zákonom nadväzovať a uskutočňovať priame vzťahy s organizáciami štátov

podieľajúcich sa na socialistickej ekonomickej integrácii.

§ 45

(1)

Podnik má právo zriaďovať devízový fond. Prostriedky preň získava podnik podľa devízového

normatívu z devízovej tržby získanej z vývozu tovaru, zo salda kooperačných dodávok

a z predaja licencií, ako aj z úspor poskytovaných devízových prostriedkov, prípadne

z devízových dotácií.

(2)

Prostriedky devízového fondu slúžia na zabezpečovanie rozvoja hospodárskej činnosti

podniku, na krytie dovozných potrieb, na úhradu devízových záväzkov a na splácanie

úverov poskytnutých bankou, pokiaľ sú príjmom devízového fondu.

(3)

Prostriedky devízového fondu vytvorené podnikom mu nemožno odňať; podnik o jeho použití

rozhoduje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zostatok fondu možno

prevádzať do ďalších kalendárnych rokov bez obmedzenia.

§ 46

(1)

Podnik je povinný uskutočňovať svoju hospodársku a sociálnu činnosť tak, aby čo najúčinnejšie

chránil životné prostredie pred škodlivými vplyvmi, ktoré sú jeho činnosťou vyvolávané,

najmä aby neohrozoval zdravie občanov. Z vlastných zdrojov financuje a uskutočňuje

opatrenia zamerané na odstránenie škôd vzniknutých jeho činnosťou a opatrenia na tvorbu

a ochranu všetkých zložiek životného prostredia ohrozovaných jeho činnosťou.

(2)

Podnik je povinný budovať zariadenia na ochranu životného prostredia, uvádzať tieto

zariadenia do prevádzky spoločne s príslušným výrobným alebo nevýrobným zariadením

a trvalo zabezpečovať ich plynulý a účinný chod.

§ 47

(1)

Podnik je povinný racionálne využívať a chrániť prírodné zdroje.

(2)

Za využívanie prírodných zdrojov ako časti národného majetku platí podnik určené

poplatky.

§ 48

(1)

Podnik prednostne zavádza do svojej hospodárskej činnosti bezodpadové technológie.

(2)

Podnik je povinný hospodárne a účelne využívať odpady zo svojej hospodárskej činnosti

ako zdroje druhotných surovín a energie, prípadne vytvárať podmienky pre ich hospodárske

využitie inými subjektmi. Za tým účelom je povinný odpady evidovať, zhromažďovať ich

na vhodných miestach a chrániť ich pred znehodnotením alebo odcudzením. Ak odpad nemožno

hospodársky využiť, je podnik povinný likvidovať ho spôsobom neohrozujúcim životné

prostredie.

§ 49

Pri realizácii opatrení na ochranu životného prostredia a pri racionálnom využívaní

prírodných zdrojov podnik úzko spolupracuje s príslušným národným výborom.

§ 50

Systém informácií

(1)

Za účelom aktívneho pôsobenia na celú činnosť podniku a spôsoby, metódy a formy jej

rozvoja, na zabezpečenie efektívneho riadenia a plnenia plánovaných úloh je podnik

povinný podľa osobitných predpisov spracúvať a viesť sociálno-ekonomické, vedecko-technické

a ekonomické informácie, ako aj informácie pre plánovanie a zostavovanie štátnych

rozpočtov (ďalej len „informácie“).

(2)

Podnik, prípadne jeho vnútorná organizačná jednotka je povinný poskytovať informácie

príslušným orgánom v určených termínoch a zabezpečovať ich vierohodnosť.

(3)

Vyžadovať predkladanie informácií od podniku je prípustné len v rozsahu a spôsobom

ustanoveným všeobecne záväznými právnymi predpismi.

§ 51

Kontrolná činnosť

(1)

Podnik je povinný vytvoriť účinný systém kontroly, zabezpečovať najmä sústavnú kontrolu

zabezpečenia výstupov štátneho plánu a akosti výroby, ochrany národného majetku, ochrany

životného prostredia a kontrolovať chod svojej hospodárskej činnosti. Kontrola sa

musí vykonávať ako neoddeliteľná súčasť riadenia, slúžiť na jeho upevňovanie a prispievať

k vytváraniu súladu rozvoja podniku so záujmami spoločnosti a kolektívu pracujúcich.

(2)

Kontrolu činnosti podniku vykonávajú iba orgány, ktorých kontrolné funkcie sú upravené

zákonom. Kontroly musia prispievať k zvýšeniu efektívnosti hospodárskej a sociálnej

činnosti podniku.

(3)

Zriaďovanie závodných komisií ľudovej kontroly upravuje zákon.

7

)

§ 52

Ročná účtovná uzávierka

Podnik je povinný viesť predpísaným spôsobom účtovníctvo, zostavovať ročnú účtovnú

uzávierku a poskytovať ju zakladateľovi, príslušným orgánom štátnej správy a príslušnej

banke.

§ 53

(1)

Podniky môžu navzájom alebo spolu s národnými výbormi a ďalšími socialistickými organizáciami

dobrovoľne združovať prostriedky i činnosti na dosiahnutie určitého účelu alebo v

inom spoločnom záujme.

(2)

Podniky združujú svoje prostriedky a činnosti na základe zmluvy o združení.

(3)

Združovaním prostriedkov a činností sa nesmie vytvárať nežiadúci monopol; pokiaľ

zmluvou o združení vznikne taký monopol, je zmluva neplatná.

8

)

§ 54

(1)

Zmluva o združení vymedzí účel združenia, dobu, na ktorú sa uzaviera, činnosť, ktorá

je predmetom združenia, spôsob jej uskutočňovania, prípadne prostriedky, ktoré sú

predmetom združenia, práva a povinnosti účastníkov, výšku podielov, ktorými prispievajú

na úhradu nákladov spojených s výkonom dohodnutej činnosti, dôsledky porušenia zmluvných

povinností a spôsob vyporiadania záväzkov po zániku zmluvy o združení, ako aj podmienky,

za ktorých môže účastník od zmluvy o združení odstúpiť, prípadne previesť svoje práva

a povinnosti na inú organizáciu.

(2)

Zmluva o združení vznikne, ak dôjde k dohode o celom jej obsahu.

§ 55

O zisk aj stratu sa účastníci združenia delia podľa pomeru združených prostriedkov

alebo podľa rozsahu činnosti, ktorou prispeli k dosiahnutiu hospodárskeho výsledku,

pokiaľ zmluva o združení neustanovuje inak.

§ 56

Zmluva o združení zaniká

a)

dosiahnutím účelu, na ktorý bola uzavretá, alebo ak sa dosiahnutie tohto účelu stalo

nemožným,

b)

uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá,

c)

dohodou účastníkov združenia,

d)

z iných dôvodov uvedených v zmluve.

§ 57

(1)

Predpokladom a účinným prostriedkom na dosiahnutie úspešného plnenia hospodárskych

úloh podniku, rozvíjanie pracovnej iniciatívy, činorodej účasti pracovníkov na spoločenskom

a politickom živote pracovného kolektívu, ako aj ďalšieho upevňovania socialistického

spôsobu života pracovníkov je uskutočňovanie aktívnej sociálnej činnosti podniku ako

jednej z jeho základných povinností.

(2)

Podnik uskutočňuje svoju sociálnu činnosť v spolupráci s orgánmi Revolučného odborového

hnutia a s ďalšími organizáciami Národného frontu a národnými výbormi.

§ 58

(1)

O čerpaní prostriedkov z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb rozhodujú spoločne

podnik a príslušný orgán Revolučného odborového hnutia.

(2)

Podnik financuje svoju sociálnu činnosť aj z ďalších zdrojov, ktorých tvorba závisí

od plnenia pracovných úloh každého pracovníka, celého pracovného kolektívu, a tým

aj od konečných výsledkov hospodárskej činnosti podniku.

§ 59

(1)

Podnik je povinný vytvárať pre svojich pracovníkov podľa svojich možností čo najlepšie

pracovné a sociálne podmienky, najmä zdravotné, bytové, kultúrne, telovýchovné, športové

a branno-technické činnosti, ako aj plniť ďalšie úlohy v oblasti všestrannej starostlivosti

o pracujúcich.

(2)

Podľa svojich možností umožňuje podnik svojim bývalým pracovníkom - dôchodcom, aby

využívali starostlivosť, ktorú poskytuje svojim pracovníkom.

§ 60

Podnik plánuje svoje úlohy v oblasti sociálnej činnosti súbežne s plánovaním hospodárskych

úloh v rámci svojich plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Vybrané úlohy určené

týmito plánmi sa zahŕňajú do kolektívnej zmluvy uzavieranej medzi podnikom a príslušným

orgánom Revolučného odborového hnutia. V mene podniku uzaviera kolektívnu zmluvu riaditeľ.

§ 61

Podnik je povinný starať sa o výchovno-vzdelávací proces a poskytuje podporu a pomoc

školám a školským zariadeniam. Robí tak s prednostným zameraním na modernizáciu obsahu

vzdelávania a výchovy pre budúce povolania a s prihliadnutím na svoje hospodárske

potreby.

§ 62

K prvoradým povinnostiam pracovníkov podniku patrí svedomité a iniciatívne plnenie

pracovných úloh, zvyšovanie efektívnosti a produktivity práce, zlepšovanie akosti

a technicko-ekonomickej úrovne výrobkov, prehlbovanie kvalifikácie podľa potrieb podniku,

dodržiavanie poriadku a disciplíny, ochrana majetku v socialistickom vlastníctve,

efektívne hospodárenie so zverenými prostriedkami, dodržiavanie zásad bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci a predpisov vzťahujúcich sa na prácu, ktorú vykonávajú.

§ 63

(1)

Podnik vytvára a používa mzdové prostriedky v závislosti na výsledkoch svojej hospodárskej

činnosti podľa mzdových predpisov, vnútorných mzdových predpisov a kolektívnej zmluvy.

Podnik je povinný zainteresovať svoje vnútorné organizačné jednotky a pracovné kolektívy

na tvorbe mzdových prostriedkov podľa nimi dosahovaných hospodárskych výsledkov.

(2)

Podnik odmieňa pracovníkov podľa vykonávanej práce (kvality, spoločenského významu

a množstva) a uplatňuje motivačne účinné formy mzdy tak, aby zárobky pracovníkov dôsledne

vyjadrovali zásluhy o konečné výsledky činnosti jednotlivých pracovníkov, pracovných

kolektívov vnútorných organizačných jednotiek (závodov, prevádzok, dielní a podobne),

ako aj celého podniku. Pritom pri mzdách uhrádzaných z nákladov postupuje podľa mzdových

predpisov, pri mzdách uhrádzaných z fondu odmien postupuje podľa svojich vnútorných

mzdových predpisov a kolektívnej zmluvy.

(3)

Podnik je povinný vytvárať všestranné podmienky pre účinnú osobnú hmotnú zainteresovanosť

pracovníkov, najmä dbať na objektívnu a úplnú základňu noriem spotreby práce aj ostatných

technicko-hospodárskych noriem.

(4)

V zásadných otázkach týkajúcich sa odmieňania práce podnik spolupracuje s orgánmi

Revolučného odborového hnutia v súlade s ich právomocou.

§ 64

Výber, prijímanie, rozmiestňovanie, prípravu a hodnotenie pracovníkov uskutočňuje

podnik tak, aby spĺňali potrebné politické, odborné a morálne predpoklady na výkon

príslušnej funkcie.

§ 65

(1)

Podnik podľa svojich potrieb a celospoločenských záujmov získava žiakov na štúdium

v stredných odborných učilištiach a v súlade s celospoločenskými záujmami zabezpečuje

materiálno-technické, personálne a ďalšie podmienky pre prípravu mládeže na robotnícke

povolania.

(2)

Podnik sa stará o ďalšie zvyšovanie kvalifikácie svojich pracovníkov. Na tento účel

vytvára svoje vzdelávacie zariadenia a spolupracuje so školskými zariadeniami a ďalšími

výchovno-vzdelávacími inštitúciami.

§ 66

(1)

Podnik dbá na to, aby čo najlepšie využíval kvalifikáciu svojich pracovníkov. Zabezpečuje,

aby pracovné zaradenie pracovníkov zodpovedalo ich schopnostiam, kvalifikácii a zdravotnému

stavu.

(2)

Podnik zabezpečuje zapracovanie pracovníkov nastupujúcich do prvého zamestnania po

ukončení prípravy na povolanie a dbá na zapracovanie všetkých ostatných nastupujúcich

pracovníkov.

(3)

V súlade s vykonávanými štrukturálnymi zmenami, modernizáciami a rekonštrukciami,

vedecko-technickým rozvojom a zdokonaľovaním riadenia podnik zabezpečuje zmeny kvalifikácie

a ďalšie zvyšovanie odbornej, politickej a kultúrnej úrovne svojich pracovníkov.

§ 67

Podnik pravidelne zabezpečuje, prípadne vykonáva overovanie spôsobilosti (atestáciu)

na výkon zastávanej pracovnej funkcie vybraného okruhu odborných pracovníkov. Okruh

funkcií, ktorých sa pravidelné overovanie spôsobilosti týka, spôsob jeho vykonávania,

dĺžku obdobia, za ktoré sa vykonáva, a ďalšie náležitosti podnik bližšie upraví vo

svojom pracovnom poriadku.

§ 68

Pri vykonávaní organizačných a racionalizačných zmien je podnik povinný najneskôr

3 mesiace vopred upozorniť na pripravované zmeny všetkých pracovníkov, ktorých sa

budú týkať, a ponúknuť im zmenu doterajšieho pracovného zaradenia, prípadne v súčinnosti

s národnými výbormi alebo príslušnými ústrednými orgánmi účinne napomáhať zabezpečenie

možnosti zamestnania v inom podniku alebo organizácii tak, aby sa zaručili ich práva

ustanovené Ústavou Československej socialistickej republiky a ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi.

§ 69

Pokiaľ sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem

a)

štátna hospodárska organizácia, rozumie sa ním tiež štátny podnik podľa tohto zákona,

ak nie je ustanovené inak;

b)

strednodobý, prípadne vykonávací štátny plán rozvoja národného hospodárstva a strednodobý,

prípadne vykonávací plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja socialistickej organizácie,

rozumie sa ním päťročný, prípadne ročný štátny plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja

a päťročný, prípadne ročný plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja socialistickej

organizácie včítane štátneho podniku podľa tohto zákona.

§ 70

V podnikoch vzniknutých podľa tohto zákona je zakladateľ povinný zabezpečiť zvolanie

prvého zhromaždenia, ako aj prípravu voľby riaditeľa a rady na tomto prvom zhromaždení

najneskôr do štyroch mesiacov od vzniku podniku. Do dňa nástupu nového riaditeľa vykonáva

funkciu doterajší riaditeľ, prípadne zakladateľom poverená osoba v rozsahu určenom

zakladateľom.

§ 71

Vláda Československej socialistickej republiky upraví nariadením finančné hospodárenie

štátnych podnikov.

§ 72

Federálne ministerstvo financií upraví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob

odpisovania základných prostriedkov a spôsob financovania rozvoja a podnikovej spoločenskej

spotreby štátnych podnikov.

§ 73

(1)

S cieľom prispieť k vyrovnaniu rozdielneho stupňa odpísanosti základných prostriedkov

štátnych podnikov môže vláda Československej socialistickej republiky ustanoviť pre

obdobie do 31. 12. 1995 znovurozdelenie odpisov medzi štátnymi podnikmi prostredníctvom

štátneho rozpočtu.

(2)

Vláda Československej socialistickej republiky môže pre obdobie do 31. 12. 1990 ustanoviť

pravidlá pre dodatkové odvody a prídely zo zisku a odpisov formou znovurozdelenia

na úrovni odvetvových ústredných orgánov podľa ôsmeho päťročného plánu.

§ 74

Vláda Československej socialistickej republiky môže ustanoviť odchylnú úpravu od ustanovení

tohto zákona týkajúcich sa hospodárskej činnosti a socialistickej samosprávy v štátnych

podnikoch Federálneho ministerstva národnej obrany, Federálneho ministerstva financií,

Federálneho ministerstva vnútra, Ministerstva vnútra a životného prostredia Českej

socialistickej republiky a Ministerstva vnútra a životného prostredia Slovenskej socialistickej

republiky, pokiaľ to vyžaduje povaha činnosti týchto podnikov.

§ 75

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1988.