VYHLÁŠKA 88/1963 Z. z. o financovaní neinvestičných nákladov rozvoja vedy a techniky

§ 1

(1)

Rozhodujúcim činiteľom ďalšieho rozvoja výrobných síl a kvalitatívneho rastu výroby

vo všetkých odboroch národného hospodárstva je rozvoj a plné využitie vedy a techniky.

Riadenie rozvoja vedy a techniky musí sa preto zamerať na maximálne efektívne uspokojovanie

súčasných i perspektívnych potrieb spoločnosti, predovšetkým v oblasti materiálnej

výroby.

(2)

Mimoriadny význam vedy a techniky pre zabezpečenie podstatného a trvalého rastu spoločenskej

produktivity práce vyžaduje, aby popri otázkach kádrového a hmotného zabezpečenia

rozvoja vedy a techniky bola venovaná zvýšená pozornosť aj jeho finančnému zabezpečeniu.

(3)

Kádrové, hmotné a finančné potreby rozvoja vedy a techniky sa zabezpečujú v jednotlivých

častiach štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a štátneho rozpočtu (finančných

plánov), ktoré vo svojom súhrne tvoria fond vedy a techniky.

§ 2

Táto vyhláška upravuje financovanie neinvestičných nákladov na riešenie úloh rozvoja

vedy a techniky (ďalej len „úlohy“) a ostatných neinvestičných nákladov na rozvoj

vedy a techniky v štátnych organizáciách.

*)

§ 3

Neinvestičnými nákladmi rozvoja vedy a techniky podľa

§ 2

sú náklady

a)

na riešenie úloh výskumu v oblasti prírodných, technických a spoločenských vied,

úloh prípravy novej techniky a technológie (včítane úloh prípravy špecializácie a

koncentrácie výroby), úloh technickej normalizácie a úloh typizácie vo výstavbe, určených

v pláne rozvoja vedy a techniky,

**)

b)

na riešenie úloh experimentálnych projektov a stavieb, určených v pláne rozvoja vedy

a techniky,

**)

c)

na rozvoj vedy a techniky nezahrňované do nákladov na riešenie určitej úlohy určenej

v pláne rozvoja vedy a techniky,

d)

na rozvoj vedy a techniky, zabezpečované priamo v rozpočtoch ministerstiev (ústredných

orgánov)

***)

a krajských národných výborov.

§ 4

Nákladmi na riešenie úloh podľa

§ 3 písm. a)

sú

a)

náklady na vlastné riešenie úloh, t.j. všetkých ich čiastkových úloh a etáp, s výnimkou

etapy osvojenia (zábehu) výroby nových výrobkov a osvojenia nových výrobných technológií,

b)

viacnáklady osvojenia (zábehu) výroby nových výrobkov a osvojenia nových výrobných

technológií, ktoré sú výsledkom riešenia úlohy,

c)

prémie a odmeny za plnenie úloh.

†)

§ 5

(1)

Súčasťou nákladov na vlastné riešenie úloh podľa

§ 4 písm. a)

sú taktiež náklady

a)

na obstaranie jednotlivých skúšobných a pokusných zariadení, strojov a špeciálnych

prístrojov, včítane súvisiacich bezpečnostných a hygienických zariadení a stavebných

prác, ktoré sú nevyhnutné pre vyriešenie (splnenie) danej úlohy (pri štátnych úlohách

hlavnej alebo jednotlivej), avšak nie sú v príslušnej štátnej organizácii vopred určené

na riešenie inej úlohy alebo na jej vybavenie základnými prostriedkami,

b)

na zriadenie dočasných overovacích prevádzok (poloprevádzok a pokusných prevádzok),

ak tieto prevádzky sú nevyhnutné pre vyriešenie danej úlohy a nie sú zaradené ako

trvalé pracoviská do vedeckovýskumnej a vývojovej základne alebo nie sú v príslušnej

štátnej organizácii vopred určené na zabezpečenie výrobných úloh, prípadne na jej

vybavenie základnými prostriedkami; dočasné overovacie prevádzky (poloprevádzky a

pokusné prevádzky), pri ktorých plánované náklady na zriadenie prevyšujú 1 mil. Kčs,

musia byť schválené Štátnou komisiou pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky,

c)

na uvedenie do úplne spoľahlivej prevádzky prevádzkového súboru novej alebo rekonštruovanej

výrobnej kapacity vyvolanej použitím prevádzkovo nevyskúšaných strojov a zariadení,

ktoré sú výsledkom riešenia úlohy,

d)

na koordináciu úloh; pritom náklady na koordináciu komplexnej štátnej úlohy sa zahrňujú

do nákladov na riešenie hlavnej štátnej úlohy, ktorú rieši štátna organizácia poverená

koordináciou komplexnej štátnej úlohy.

(2)

Náklady podľa odseku 1 písm. c) zahrňujú

a)

náklady na nevyhnutné úpravy a zmeny prevádzkovo nevyskúšaných strojov a zariadení,

b)

náklady na nevyhnutné úpravy a zmeny štandardných strojov a zariadení, ktoré boli

podľa projektu použité v jednom súbore s prevádzkovo nevyskúšanými strojmi a zariadeniami,

c)

ostatné náklady na uvedenie do úplne spoľahlivej prevádzky prevádzkového súboru s

výnimkou nákladov, ktoré je podľa príslušných predpisov povinný uhradiť investor.

*)

§ 6

(1)

Viacnákladmi osvojenia (zábehu) výroby nových výrobkov a osvojenia nových výrobných

technológií podľa

§ 4 písm. b)

sa rozumie rozdiel medzi skutočnými vlastnými nákladmi výroby pri jej osvojovaní

(včítane nákladov na špeciálne nástroje a prípravky spotrebované pri osvojovaní) a

plánovanými vlastnými nákladmi výroby po začatí bežnej (hromadnej, sériovej, malosériovej,

opakovanej) výroby; pre výpočet rozdielu sa použijú mesačné, štvrťročné, najviac však

ročné plánované vlastné náklady v roku začatia bežnej výroby.

(2)

Osvojenie (zábeh) výroby nových výrobkov a osvojenie nových výrobných technológií

sa končí začatím bežnej výroby a musí byť pri každej úlohe plánu rozvoja vedy a techniky

vopred vymedzené, a to

a)

pri hromadnej a sériovej výrobe množstvom alebo časom, prípadne množstvom i časom

výroby,

b)

pri malosériovej a opakovanej výrobe výrobou prvého kusa.

(3)

Podrobnosti pre jednotlivé odvetvia a odbory ustanovia podľa potreby, s prihliadnutím

na konkrétne podmienky, príslušné ministerstvá (ústredné orgány).

§ 7

Nákladmi na riešenie úloh experimentálnych projektov a stavieb podľa

§ 3 písm. b)

sú

a)

náklady na vypracovanie experimentálnych projektov a vyhotovenie experimentálnych

stavieb v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,

**)

b)

prémie a odmeny za plnenie úloh.

***)

§ 8

Nákladmi na rozvoj vedy a techniky podľa

§ 3 písm. c)

sú náklady

a)

na vedeckotechnickú spoluprácu a vedeckotechnické styky so zahraničím,

b)

na vedeckotechnické a ekonomické informácie,

c)

na štipendiá,

†)

určené v pláne výchovy a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov vedy a techniky,

d)

vedúcich odborových pracovísk na koordináciu rozvoja vedy a techniky,

e)

na prípadnú ďalšiu činnosť pracovísk vedeckovýskumnej a vývojovej základne,

††)

ktorá vyplýva z ich pracovnej náplne v oblasti rozvoja vedy a techniky.

§ 9

Zdroje financovania

(1)

Zdroje financovania neinvestičných nákladov rozvoja vedy a techniky sú

a)

štátny rozpočet,

b)

fond technického rozvoja,

c)

úhrady od objednávateľov.

(2)

Prostriedky na financovanie neinvestičných nákladov rozvoja vedy a techniky nemôžu

byť použité na iné účely, než ustanovuje táto vyhláška.

§ 10

(1)

Z prostriedkov štátneho rozpočtu sa uhradzujú

a)

náklady na vlastné riešenie štátnych úloh v štátnych hospodárskych organizáciách

a v osobitných rozpočtových organizáciách, s výnimkou úloh uhradzovaných objednávateľmi

(

§ 17

),

b)

viacnáklady osvojenia (zábehu) výroby nových výrobkov a osvojenia nových výrobných

technológií pri štátnych úlohách, v prípadoch menovite určených v pláne rozvoja vedy

a techniky,

c)

prémie a odmeny za plnenie štátnych úloh,

d)

náklady na rozvoj vedy a techniky podľa

§ 3 písm. d)

,

e)

všetky výdavky rozpočtových organizácií vedeckovýskumnej a vývojovej základne.

(2)

Štátnym hospodárskym a osobitným rozpočtovým organizáciám sa prostriedky štátneho

rozpočtu prideľujú formou účelového financovania.

(3)

Pokiaľ rozpočtové organizácie riešia úlohy na objednávku iných ako rozpočtových organizácií,

sú povinné náklady na riešenie týchto úloh objednávateľom fakturovať; úhrady od objednávateľov

sa rozpočtujú a sú príjmami štátneho rozpočtu.

§ 11

Prostriedky štátneho rozpočtu na úhradu nákladov na riešenie štátnych úloh sa prideľujú

tým pracoviskám, ktoré určujú metodické pokyny;

*)

určené pracoviská uhradzujú z týchto prostriedkov náklady ostatným riešiteľom štátnej

úlohy, s výnimkou úhrad nákladov rozpočtovým organizáciám, ktoré ich zabezpečujú vo

svojom rozpočte.

§ 12

(1)

Fond technického rozvoja zriaďujú

a)

štátne hospodárske organizácie, ktoré zabezpečujú úlohy v oblasti rozvoja vedy a

techniky,

b)

osobitné rozpočtové organizácie, ktoré určia príslušné ministerstvá (ústredné orgány)

a krajské národné výbory v dohode s Ministerstvom financií, Štátnou komisiou pre rozvoj

a koordináciu vedy a techniky a Štátnou plánovacou komisiou.

(2)

Fond technického rozvoja vytvorený pred účinnosťou tejto vyhlášky

**)

sa považuje za zriadený podľa ustanovení tejto vyhlášky.

§ 13

(1)

Fond technického rozvoja sa tvorí predovšetkým na ťarchu vlastných nákladov.

(2)

Výšku tvorby fondu technického rozvoja na ťarchu vlastných nákladov určuje štátny

plán rozvoja národného hospodárstva.

(3)

Fond technického rozvoja zvyšujú ďalej

a)

podiely z nadplánovaného hospodárskeho výsledku určené štátnym rozpočtom,

b)

prídely z centralizovaných prostriedkov fondu technického rozvoja od nadriadených

orgánov (

§ 14

),

c)

prevody prostriedkov fondu technického rozvoja od iných štátnych organizácií (

§ 15

),

d)

príjmy získané využitím hmotných predmetov podľa

§ 28

, pokiaľ náklady na príslušnú úlohu boli uhradené z prostriedkov fondu technického

rozvoja,

e)

prevody iných zdrojov podľa platných predpisov.

***)

§ 14

Časť prostriedkov fondu technického rozvoja sa podľa potreby centralizuje na nadriadených

orgánoch; výšku odvodov pri centralizácii týchto prostriedkov určuje príslušný nadriadený

orgán spravidla podľa jednotlivých výrobných odborov.

§ 15

Prostriedky fondu technického rozvoja možno prevádzať medzi organizáciami uvedenými

v

§ 12 ods. 1

za účelom úhrady nákladov spoločného riešenia úloh alebo poskytnutia príspevku na

úhradu nákladov na riešenie úlohy.

§ 16

(1)

Z prostriedkov fondu technického rozvoja sa uhradzujú

a)

náklady na riešenie všetkých úloh podľa

§ 4 písm. a)

a

c)

s výnimkou štátnych úloh a úloh, náklady ktorých uhradzujú objednávatelia,

b)

viacnáklady osvojenia (zábehu) výroby nových výrobkov a osvojenia nových výrobných

technológií podľa

§ 4 písm. b)

, a to i pri štátnych úlohách, ak nie je v pláne rozvoja vedy a techniky menovite

určené, že sa i tieto viacnáklady uhradzujú z prostriedkov štátneho rozpočtu,

c)

náklady na rozvoj vedy a techniky podľa

§ 8

.

(2)

Prídely z centralizovaných prostriedkov fondu technického rozvoja od nadriadených

orgánov sa použijú na úhradu nákladov na riešenie úloh podľa

§ 4

a nákladov na rozvoj vedy a techniky podľa

§ 8

, ktoré určí nadriadený orgán.

(3)

Náklady na riešenie úloh, výsledkom ktorých budú výrobky hromadne, sériove, malosériove

alebo opakovane vyrábané, s výnimkou štátnych úloh, uhrádza výrobca týchto výrobkov

zo svojho fondu technického rozvoja.

(4)

Nevyčerpané prostriedky fondu technického rozvoja koncom roka neprepadajú.

§ 17

Úhrady od objednávateľov

(1)

Objednávatelia uhradzujú dodávateľom (riešiteľom) náklady na objednané riešenia úloh

(čiastkové riešenia)

*)

a)

z prostriedkov štátneho rozpočtu pri štátnych úlohách,

b)

z prostriedkov fondu technického rozvoja pri ostatných úlohách.

(2)

Objednávatelia uhradzujú dodávateľom (riešiteľom) náklady na riešenie a výrobu celkom

novo konštrukčne a koncepčne riešených objednaných výrobkov (unikátov), pri ktorých

nie je výhľad ďalšej výroby ani v obdobnom vyhotovení a náklady na objednané práce,

ktoré predstavujú technicky nové, doteraz nepoužité riešenie, a sú preto zaradené

ako úlohy do plánu rozvoja vedy a techniky dodávateľov (riešiteľov)

*)

a)

z prostriedkov na financovanie investičnej výstavby, ak sú určené pre investičnú

výstavbu,

b)

z obežných prostriedkov, ak sú určené pre výrobnú spotrebu alebo pre export.

(3)

Náklady na riešenie a výrobu unikátnych výrobkov sa uhradzujú z prostriedkov uvedených

v odseku 2 i v tých prípadoch, ak riešiteľ, výrobca a užívateľ je tá istá organizácia.

§ 18

(1)

Prémie a odmeny za plnenie úloh (ďalej len „prémie a odmeny“) sa uhradzujú z rovnakého

zdroja ako náklady na vlastné riešenie príslušnej úlohy. Výnimku tvoria prémie a odmeny

za plnenie štátnych úloh, náklady ktorých uhradzujú objednávatelia; tieto prémie a

odmeny sa uhradzujú zo štátneho rozpočtu.

(2)

Poistné nemocenského poistenia z vyplatených prémií a odmien sa uhradzuje z rovnakého

zdroja, z ktorého sa uhradzujú náklady na vlastné riešenie príslušnej úlohy.

§ 19

(1)

Prostriedky štátneho rozpočtu na prémie a odmeny rozpočtujú len ministerstvá (ústredné

orgány) a krajské národné výbory.

(2)

Ministerstvá (ústredné orgány) a krajské národné výbory uvoľňujú prostriedky na prémie

a odmeny podriadeným štátnym organizáciám v súlade s platnými predpismi o poskytovaní

prémií a odmien za plnenie úloh rozvoja vedy a techniky.

**)

Pritom prostriedky na prémie a odmeny za plnenie štátnych úloh sa uvoľňujú prostredníctvom

tých pracovísk, ktoré určujú metodické pokyny.

***)

(3)

Ministerstvá (ústredné orgány) a krajské národné výbory uvoľňujú prostriedky štátneho

rozpočtu

a)

podriadeným štátnym hospodárskym organizáciám a osobitným rozpočtovým organizáciám

prevodom peňažných prostriedkov na ich bežný účet osobitných prostriedkov fondu technického

rozvoja,

b)

podriadeným rozpočtovým organizáciám rozpočtovým opatrením;

†)

rozpočtové organizácie môžu prekročiť rozpočtový mzdový fond,

*)

príp. osobné výdavky mimo mzdového fondu (odmeny za práce)

**)

až do výšky takto uvoľnených súm. Sumy z osobných výdavkov mimo mzdového fondu môžu

byť uvoľnené aj prevodom peňažných prostriedkov.

(4)

Štátna organizácia, ktorá je poverená uvoľňovaním prostriedkov na prémie a odmeny

za plnenie štátnych úloh, uvoľňuje ich ostatným riešiteľom peňažným prevodom.

§ 20

(1)

Štátne organizácie môžu previesť časť prostriedkov určených na prémie a odmeny zo

svojho fondu technického rozvoja, prípadne časť prostriedkov zo svojho prémiového

fondu, štátnym organizáciám, ktoré úlohu riešia s určením na výplatu prémií a odmien

pracovníkom, ktorí sa preukázateľne zaslúžili o urýchlené splnenie a zvýšenie efektívnosti

riešenej úlohy.

(2)

Výšku a spôsob prevodu prostriedkov podľa odseku 1 určia zúčastnené štátne organizácie

dohodou.

(3)

Rozpočtové organizácie zahrnú tieto prevedené prostriedky na prémie a odmeny do príjmov

rozpočtu; do výšky prevedených prostriedkov môžu prekročiť mzdový fond.

§ 21

(1)

Zdroje na výplatu všetkých prémií a odmien za plnenie úloh v štátnych hospodárskych

organizáciách a v osobitných rozpočtových organizáciách sa sústreďujú na účte prémií

a odmien za úlohy vedy a techniky (ďalej len „účet prémií a odmien“).

(2)

Zdroje na účte prémií a odmien

***)

sa vytvárajú prevodom

a)

prostriedkov na prémie a odmeny za plnenie štátnych úloh od nadriadeného ministerstva

(ústredného orgánu) a krajského národného výboru,

b)

časti fondu technického rozvoja vo výške prémií a odmien uhradzovaných z jeho prostriedkov,

c)

súm prémií a odmien za plnenie úloh uhradzovaných objednávateľmi, vytvorených na

ťarchu nákladov na riešenie príslušnej úlohy,

d)

prostriedkov z fondu technického rozvoja, prípadne z prémiového fondu inej štátnej

organizácie.

(3)

Zdroje podľa odseku 2 môžu sa použiť len na prémie a odmeny za plnenie úloh, pre

ktoré sú určené.

(4)

Prostriedky na prémie a odmeny za plnenie štátnych úloh nemožno prevádzať do budúceho

roku.

(5)

Zdroje vytvorené na ťarchu nákladov podľa odseku 2 písm. c), ktoré sa výnimočne nepoužijú,

sa prevedú najneskoršie do konca príslušného roku v prospech hospodárskeho výsledku

príslušnej štátnej organizácie, ktorá úlohu riešila.

(6)

Peňažné prostriedky na prémie a odmeny sa vedú na osobitných bežných účtoch prostriedkov

fondu technického rozvoja, prípadne v osobitných rozpočtových organizáciách, v ktorých

nebol zriadený fond technického rozvoja, na bežnom účte odmien.

§ 22

(1)

Prémie a odmeny sa vyplácajú len do výšky limitu na prémie a odmeny za plnenie úloh

rozvoja vedy a techniky (ďalej len „limit“), určeného štátnym plánom rozvoja národného

hospodárstva.

(2)

Limit určený hospodárskym a osobitným rozpočtovým organizáciám na výplatu prémií

a odmien za plnenie úloh, pri ktorých sa náklady na vlastné riešenie uhradzujú z prostriedkov

fondu technického rozvoja príslušnej štátnej organizácie, a za plnenie úloh uhradzovaných

objednávateľom z prostriedkov na financovanie investičnej výstavby alebo obežných

prostriedkov, zvyšujú

a)

prevody limitu od ministerstva (ústredného orgánu) na prémie a odmeny za štátne úlohy

vo výške prevedených peňažných prostriedkov,

b)

prevody limitu od nadriadených orgánov na prémie a odmeny za úlohy, pri ktorých sa

náklady na vlastné riešenie uhradzujú z centralizovanej časti fondu technického rozvoja,

c)

prevody z limitu od objednávateľov na prémie a odmeny za úlohy, pri ktorých náklady

na riešenie uhradzuje objednávateľ z prostriedkov na financovanie neinvestičných nákladov

rozvoja vedy a techniky,

d)

prevody z limitu od inej štátnej organizácie,

e)

prevody prostriedkov prémiového fondu od inej štátnej organizácie s určením na výplatu

prémií a odmien za plnenie úloh.

§ 23

(1)

Financovanie štátnych úloh rozvoja vedy a techniky zo štátneho rozpočtu s výnimkou

prémií a odmien, zachycujú štátne hospodárske organizácie a osobitné rozpočtové organizácie

v účtovnej evidencii oddelene v rámci účelového financovania.

(2)

Čerpanie zdrojov podľa odseku 1 sa zachytáva podľa jednotlivých štátnych úloh rozvoja

vedy a techniky.

*)

§ 24

(1)

Fond technického rozvoja sa vedie v účtovnej evidencii oddelene.

(2)

Tvorba fondu technického rozvoja sa zachycuje podľa jednotlivých zdrojov, čerpanie

podľa účelu použitia jeho prostriedkov.

(3)

Prostriedky fondu technického rozvoja sa ukladajú na osobitných bežných účtoch v

Štátnej banke československej.

§ 25

(1)

Náklady pracovísk vedeckovýskumnej a vývojovej základne v štátnych hospodárskych

organizáciách a v osobitných rozpočtových organizáciách sa zachycujú v účtovnej evidencii

oddelene v rámci nákladov pridružených hospodárstiev.

(2)

Náklady na rozvoj vedy a techniky mimo pracoviska vedeckovýskumnej a vývojovej základne

v štátnych hospodárskych organizáciách a v osobitných rozpočtových organizáciách sa

zachycujú v účtovnej evidencii v rámci nákladov hlavnej činnosti a prevádzajú sa na

príslušný zdroj financovania neinvestičných nákladov rozvoja vedy a techniky mesačne

alebo po ukončení plánovaných etáp jednotlivých úloh, najneskoršie však po dokončení

príslušnej úlohy.

**)

§ 26

Štátne organizácie sú povinné viesť v evidencii na podsúvahových, prípadne iných účtoch

náklady na všetky hmotné predmety, ktoré vznikajú alebo sa obstarávajú v súvislosti

s riešením úloh rozvoja vedy a techniky, a to až do času ich zúžitkovania.

§ 27

Na preklenutie časového nesúladu medzi tvorbou zdrojov a potrebou prostriedkov na

financovanie neinvestičných nákladov rozvoja vedy a techniky poskytuje Štátna banka

československá úver.

***)

§ 28

(1)

Štátne organizácie, ktoré riešili úlohy, musia najneskoršie do jedného roku po skončení

prác na danej úlohe previesť všetky pri riešení získané, prípadne zostávajúce hmotné

prostriedky (prototypy, skúšobné a pokusné zariadenia, stroje, prístroje, stavby,

materiál a pod.), a to do základných prostriedkov, alebo do zásob, alebo ich previesť

(predať) inej socialistickej organizácií podľa predpisov o správe národného majetku;

pre ich ocenenie platia predpisy o tvorbe cien.

†)

(2)

Hmotné prostriedky investičnej povahy, ktoré môžu štátne organizácie samy potrebovať

a využiť, preberú do svojich základných prostriedkov a zaplatia zo svojich prostriedkov

na financovanie investičnej výstavby.

(3)

Hmotné prostriedky neinvestičnej povahy, ktoré môžu štátne organizácie samy potrebovať

a využiť, prevezmú

a)

štátne hospodárske organizácie a osobitné rozpočtové organizácie do zásob a zaplatia

zo svojich obežných prostriedkov,

b)

rozpočtové organizácie ako materiál a drobné a krátkodobé predmety bezplatne získané

a vo výške ich ocenenia viažu príslušné rozpočtové prostriedky ako trvalú úsporu.

(4)

Ak štátne organizácie nepotrebujú hmotné prostriedky na ich ďalšie využitie, sú povinné

nakladať s nimi ako s prebytočným alebo neupotrebiteľným národným majetkom podľa predpisov

o správe národného majetku.

(5)

Štátne organizácie odvedú prostriedky získané využitím hmotných prostriedkov do štátneho

rozpočtu alebo do fondu technického rozvoja podľa toho, z ktorého zdroja boli náklady

na riešenie príslušnej úlohy rozvoja a techniky uhradzované.

§ 29

(1)

Štátne hospodárske organizácie a osobitné rozpočtové organizácie, ktoré prechádzajú

od financovania neinvestičných nákladov rozvoja vedy a techniky z obežných prostriedkov

(nákladov budúcich období) na financovanie z prostriedkov fondu technického rozvoja,

znížia ku dňu zmeny obratový fond o zostatok nákladov budúcich období do výšky doterajšieho

čiastkového normatívu vlastných obežných prostriedkov na financovanie neinvestičných

nákladov rozvoja vedy a techniky.

(2)

V prípade, že zostatok nákladov budúcich období na financovanie neinvestičných nákladov

rozvoja vedy a techniky je

a)

nižší ako čiastkový normatív uvedený v odseku 1, prevedie sa zvyšok čiastkového normatívu

z obratového fondu do fondu technického rozvoja,

b)

vyšší ako čiastkový normatív uvedený v odseku 1, prevedie sa rozdiel na ťarchu fondu

technického rozvoja.

§ 30

Výnimky z ustanovení tejto vyhlášky môžu povoliť spoločne Ministerstvo financií, Štátna

komisia pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky a Štátna plánovacia komisia.

§ 31

Zrušujú sa

- vyhláška predsedu Štátnej plánovacej komisie a ministra financií č. 196/1959 Ú.

l. (Ú. v.) o zvýšení hmotnej zainteresovanosti na rozvoji a zavádzaní novej techniky,

- vyhláška predsedu Štátnej plánovacej komisie, ministra financií a predsedu Štátnej

komisie pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky

č. 10/1963 Zb.

o zvýšení osobnej hmotnej zainteresovanosti na plnení úloh rozvoja vedy a techniky,

- vyhláška Ministerstva financií, Ministerstva výstavby a hlavného arbitra Československej

socialistickej republiky

č. 177/1960 Zb.

o hmotnej zainteresovanosti pri vypracovaní typových podkladov.

§ 32

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1964.