Zákon 87/1958 Z. z. o stavebnom poriadku

§ 1

Úvodné ustanovenie

Tento zákon upravuje povoľovanie a prevádzanie stavieb každého druhu a prác na nich,

užívanie a údržbu stavieb a obstarávanie potrebných nehnuteľností a práv tak, aby

zodpovedali ekonomickým, prevádzkovým, technickým a bezpečnostným požiadavkám a vyhovovali

kultúrnym, sociálnym a iným záujmom spoločnosti.

§ 2

Stavby a stavebné práce možno prevádzať len podľa predpísanej projektovej a rozpočtovej

dokumentácie (ďalej len „dokumentácia“) a podľa rozhodnutia o prípustnosti stavby.

§ 3

Zmeny stavby alebo práce odstraňujúce účinky opotrebenia stavby vyžadujú rozhodnutie

o prípustnosti stavby, ak sa vymieňajú konštrukčné časti stavby, ak sa mení jej pôdorysné

alebo výškové usporiadanie alebo jej vzhľad alebo ak sa upravuje stavba alebo jej

časť na iný spôsob užívania. Pokiaľ vykonávacie predpisy neustanovujú inak, musia

sa ostatné stavebné práce vopred ohlásiť stavebnému úradu.

§ 4

Stavby a stavebné práce smú prevádzať stavebné a montážne organizácie socialistického

sektora alebo iné organizácie socialistického sektora, ak sú na tento účel odborne

vybavené. Ostatné organizácie a osoby smú prevádzať stavby a stavebné práce, ak je

zaručené odborné vedenie a ak dá na to súhlas stavebný úrad.

§ 5

(1)

Dokončené stavby alebo ich dokončené prevádzkove ucelené časti možno užívať len na

povolené účely.

(2)

Zmeny v spôsobe užívania stavieb, v prevádzkovom zariadení, v spôsobe výroby alebo

podstatné rozšírenie výroby sú prípustné, len ak vydá kompetentný orgán nové povolenie

na uvedenie do trvalej prevádzky (užívania). Povolenie nemožno vydať, ak by bolo v

rozpore s dôležitými miestnymi záujmami.

§ 6

Vlastník je povinný udržiavať stavbu v riadnom a užívateľnom stave podľa rozhodnutí

záväzných pre prevedenie stavby a jej uvedenie do trvalej prevádzky (užívania).

§ 7

(1)

Stavebný úrad môže vlastníkovi stavby nariadiť, aby vykonal na svoj náklad stavebné

úpravy nevyhnutné z dôvodov všeobecného záujmu.

(2)

Ak nemôže vlastník uhradiť náklad na úpravu stavby alebo ak nemá z nej úžitok alebo

ak má z nej úžitok len nepatrný v pomere k nákladu, môže vlastníkovi na jeho žiadosť

prispieť štát. O žiadosti rozhodne stavebný úrad, ktorý určí aj podmienky poskytnutia

príspevku na úpravu stavby.

(3)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú na prípady asanácie.

§ 8

(1)

Ak hrozí stavba alebo je časť zrúcaním alebo ak ohrozuje bezpečnosť alebo zdravie

osôb a ak nemožno ju hospodárne opraviť, nariadi stavebný úrad vlastníkovi jej zbúranie.

(2)

Stavebný úrad môže nariadiť zbúranie stavby alebo jej časti tiež, ak bola prevedená

bez rozhodnutia o prípustnosti stavby alebo v rozpore s ním alebo odchylne od schválenej

dokumentácie.

(3)

Na zbúranie stavby alebo jej časti, pokiaľ sa nenariadilo, je potrebné povolenie

stavebného úradu.

(4)

Náklady spojené so zbúraním stavby alebo jej časti znáša jej vlastník. Náklady zabezpečovacích

prác nutných pre chybný stav susednej stavby alebo jej časti znáša vlastník tejto

stavby.

(5)

Ak nariadi stavebný úrad zbúranie stavby z dôvodov bezpečnosti (odsek 1), nariadi

tiež užívateľom bytov a iných miestností v stavbe alebo jej časti, ktorá sa má zbúrať,

ich vypratanie.

§ 9

(1)

Pôsobnosť podľa tohto zákona vykonávajú stavebné úrady, pokiaľ z jednotlivých ustanovení

neplynie niečo iné.

(2)

Stavebným úradom je

a)

výkonný orgán miestneho národného výboru, ktorý má riadne vybudovanú stavebnú službu

a ktorý určí rada krajského národného výboru po vypočutí rady okresného národného

výboru vyhláškou v úradnom liste,

b)

inak výkonný orgán okresného národného výboru.

(3)

Vykonávacie predpisy určia, v ktorých ďalších prípadoch vykonávajú výkonné orgány

miestnych národných výborov pôsobnosť stavebného úradu, prípadne v ktorých prípadoch

môže výkonný orgán okresného národného výboru preniesť pôsobnosť stavebného úradu

na výkonný orgán miestneho národného výboru.

(4)

Ak ide o stavbu prevádzanú v obvode niekoľkých stavebných úradov, povedie konanie

a vydá rozhodnutie najbližšie spoločne nadriadený orgán. Tento orgán môže určiť, že

konanie povedie a rozhodnutie vydá niektorý z podriadených výkonných orgánov národných

výborov.

§ 10

(1)

Pred začatím stavebných prác je stavebník povinný požiadať stavebný úrad o vydanie

rozhodnutia o prípustnosti stavby a predložiť predpísanú dokumentáciu.

(2)

Pred vydaním rozhodnutia vykoná stavebný úrad miestne vyšetrenia, ku ktorému pozve

stavebníka a ostatných účastníkov konania, dotknuté orgány štátnej správy a orgány

inšpekcie práce, projektanta a organizáciu, ktorá prevedie stavbu. Od miestneho vyšetrenia

môže upustiť, len ak sú mu dobre známe pomery staveniska a jeho okolia a ak to dovoľuje

druh, rozsah alebo spôsob stavby.

(3)

Pri stavbách, ktorých dokumentácia sa schvaľuje podľa predpisov o dokumentácii investičnej

výstavby, stavebný úrad

a)

preskúma súlad dokumentácie s územnými plánmi, či sú dodržané podmienky územného

rozhodnutia a zastavovacieho plánu a či je zaručená komplexnosť a plynulosť výstavby;

b)

zabezpečí vyjadrenie všetkých dotknutých orgánov štátnej správy a orgánov inšpekcie

práce a ich vzájomný súlad;

c)

preskúma vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.

(4)

Stavebný úrad môže preskúmať dokumentáciu aj z hľadísk iných predpisov o prevádzaní

stavieb a vyžiadať si na to jej doplnenie.

(5)

Pri stavbách, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o schvaľovaní dokumentácie investičnej

výstavby, preskúma stavebný úrad dokumentáciu z hľadísk uvedených v odseku 3 a z hľadísk

požiadaviek kladených na vykonanie a vybavenie stavby (použitie typov, dodržanie technických

predpisov a technických noriem, požiadaviek zdravotných, požiarnych, prevádzkovobezpečnostných

a pod.).

(6)

Vykonávacie predpisy určia, kedy možno vykonávať zjednodušené stavebné konanie, najmä

ho obmedziť na preverenie zastavovacieho plánu.

§ 11

(1)

Pri stavbách, ktorých dokumentácia je schvaľovaná podľa predpisov o dokumentácii

investičnej výstavby, vydá stavebný úrad najskôr rozhodnutie o námietkach účastníkov

konania a určí záväzné podmienky pre vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby. Len

čo sa vybaví prípadné odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach - ak neodníme stavebný

úrad odvolaniu odkladný účinok - a len čo sa splnenie podmienok, prípadne výsledku

odvolania zabezpečí schválením dokumentácie, vydá stavebný úrad bez ďalšieho konania

rozhodnutie o prípustnosti stavby. V odvolaní proti rozhodnutiu o prípustnosti stavby

nemožno uplatňovať skutočnosti, ktoré účastník konania uplatňoval alebo mohol uplatniť

v konaní o námietkach.

(2)

Pri ostatných stavbách vydá stavebný úrad rozhodnutie o prípustnosti stavby, rozhodne

v ňom o námietkach účastníkov konania a určí záväzné podmienky pre prevedenie stavby.

§ 12

Stavebný úrad môže dávať orgánu kompetentnému na posúdenie a schválenie dokumentácie

pripomienky, najmä pokiaľ ide o pokrokové technické riešenie alebo o využitie miestnych

zdrojov. Orgán posudzujúci dokumentáciu je povinný pripomienky pri schvaľovacom konaní

prejednať a oznámiť výsledok prejednania stavebnému úradu.

§ 13

(1)

Stavebný úrad vykonáva štátny stavebný dohľad nad prípravou staveniska a prevádzaním,

užívaním a udržiavaním stavieb; dohliada najmä na dodržiavanie rozhodnutí vydaných

podľa tohto zákona a iných stavebných predpisov. Pri prevádzaní stavieb tiež dohliada,

či sa vykonáva dozor podľa osobitných predpisov, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie technických

noriem, technických podmienok a bezpečnostných predpisov.

(2)

Ak zistí stavebný úrad pri dohľade závady, nariadi ich odstránenie.

§ 14

(1)

Vlastníci stavieb sú povinní uchovávať po celú dobu užívania stavby úplnú dokumentáciu

stavby zodpovedajúcu skutočnému stavu so všetkými súvisiacimi rozhodnutiami a schváleniami.

Orgány štátneho stavebného dohľadu môžu do týchto podkladov kedykoľvek nazrieť.

(2)

Vykonávacie predpisy určia, ktoré časti dokumentácie odovzdá vlastník stavby stavebnému

úradu na archívne účely.

§ 15

(1)

Stavebný úrad môže nariadiť vykonanie postupných a sústavných úprav územia, na ktorom

vznikli závady na pozemkoch (asanácia krajiny) alebo úprav zastavaného územia, v ktorom

veľká časť stavieb nevyhovuje požiadavkám výstavby obce (asanácia obcí). Tieto úpravy

musia byť v súlade s územným plánom.

(2)

Stavebný úrad môže na odstránenie stavebných, zdravotných, komunikačných alebo hospodárskych

závad nariadiť aj úpravy na jednotlivých stavbách alebo pozemkoch alebo menšie zmeny

hraníc zastavaných pozemkov voči nezastavanej časti susedného pozemku alebo zriadenie

vecných bremien (drobná asanácia). Vykonanie drobnej asanácie dohodou je prípustné

len s povolením stavebného úradu.

§ 16

(1)

Náklady úprav spojených s asanáciou krajiny alebo obce uhradzuje štát. Stavebný úrad

môže uložiť osobám, ktorým z úpravy vznikne úžitok, zaplatenie primeraného príspevku.

Ak vznikla potreba úprav z činnosti alebo zanedbaním povinností, uloží stavebný úrad

osobám, ktorých činnosťou alebo zanedbaním závady vznikli, zaplatenie celých nákladov

alebo ich častí; zároveň určí podmienky zaplatenia. Náklady spojené s drobnou asanáciou

znáša osoba, ktorej činnosťou alebo zanedbaním povinností nutnosť úprav vznikla alebo

v záujme ktorej sa asanácia vykonáva.

(2)

Pre odstránenie a vyrovnanie škôd, vyvolaných prevádzkou podnikov štátneho socialistického

sektora podliehajúcich banskému zákonu, na majetku v správe iných organizácií štátneho

socialistického sektora platia osobitné predpisy.

§ 17

(1)

Nezastavané pozemky v obciach môže stavebný úrad, ak je to nevyhnutne potrebné z

hospodárskych alebo iných všeobecných záujmov, prikázať organizácii socialistického

sektora na jej žiadosť dočasne do užívania a určiť jeho spôsob a trvanie. Na ten účel

môže stavebný úrad zrušiť alebo zmeniť nájomné alebo iné užívacie práva.

(2)

O podmienkach užívania pozemku sa dohodne nový užívateľ s vlastníkom v lehote určenej

stavebným úradom. Ak nedôjde v určenej lehote k dohode, rozhodne na žiadosť vlastníka

alebo nového užívateľa stavebný úrad.

(3)

Nový užívateľ poskytne pôvodnému užívateľovi náhradu majetkovej ujmy, ktorú utrpel

prikázaním pozemku dočasne do užívania. Ak nedôjde k dohode, určí stavebný úrad na

žiadosť pôvodného užívateľa výšku a spôsob náhrady majetkovej ujmy.

(4)

Ustanovenie

§ 25 vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb.

o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby zostáva nedotknuté.

§ 18

(1)

Ak to vyžaduje uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva,

uskutočnenie stavby alebo jej užívanie alebo vykonanie asanácie, možno potrebné nehnuteľnosti

alebo práva k nim vyvlastniť. Ak nejde o vyvlastnenie na účely uskutočnenia úloh určených

štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, možno nehnuteľnosti alebo práva k nim

vyvlastniť, len ak prevažuje záujem na uskutočnení alebo užívaní stavby alebo na vykonaní

asanácie nad iným oprávneným záujmom doterajšieho vlastníka alebo iného oprávneného.

(2)

Vyvlastniť možno, len ak nemožno účel vyvlastnenia dosiahnuť inak a ak nemožno získať

nehnuteľnosti alebo práva k nim dohodou. Vyvlastnenie musí byť v zhode so zámermi

a cieľmi územného plánu a môže sa vykonať len v nevyhnutnom rozsahu a s najmenším

obmedzením práv tretích osôb.

(3)

Vyvlastnením možno dosiahnuť, aby sa trpeli opatrenia, ktoré obmedzujú výkon vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam alebo iného vecného práva, zriadenie vecných práv k nehnuteľnostiam,

prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo postúpenie, obmedzenie alebo zrušenie

iného vecného práva.

(4)

Prechodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyvlastnením zanikajú všetky práva tretích

osôb k nej, pokiaľ rozhodnutie o vyvlastnení neustanovuje niečo iné.

§ 19

(1)

Náhradu za vyvlastnenie poskytne osoba, na prospech ktorej sa vyvlastnenie vykonalo.

(2)

Ak je predmetom vyvlastnenia osobný majetok alebo pôdohospodársky pozemok, môže stavebný

úrad priznať vyvlastnenému na jeho žiadosť alebo na návrh vyvlastniteľa náhradu v

inom vhodnom nehnuteľnom majetku alebo v stavebných prostriedkoch.

§ 20

(1)

O vyvlastnení a o náhrade za vyvlastnenie rozhoduje stavebný úrad.

(2)

Ak nepreukáže vyvlastňovaný vyvlastňovateľovi, že tretie osoby, ktorým náležia práva

podľa zápisu v pozemkovej knihe alebo podľa iných dokladov predložených v konaní o

vyvlastnení, a orgány kompetentné na vyberanie štátnych príjmov súhlasia s vyplatením

náhrady vyvlastňovanému, zloží vyvlastňovateľ náhradu na súde, v obvode ktorého je

nehnuteľnosť. Súd rozvrhne zloženú sumu podľa predpisov o rozvrhu podstaty v exekučnom

konaní.

§ 21

(1)

Ak nezačal vyvlastňovateľ alebo jeho právny nástupca užívať vyvlastnenú nehnuteľnosť

alebo práva k nej na účel, pre ktorý sa vyvlastnenie vykonalo, v určenej lehote, najneskoršie

však do dvoch rokov od vydania rozhodnutia o vyvlastnení, môže sa na žiadosť vyvlastneného

alebo jeho právneho nástupcu rozhodnutie o vyvlastnení celkom alebo čiastočne zrušiť.

Žiadosť treba podať najneskoršie do troch mesiacov po uplynutí uvedených lehôt. O

žiadosti rozhodne orgán, ktorý vydal v prvej stolici rozhodnutie o vyvlastnení.

(2)

Ak sa rozhodnutie o vyvlastnení celkom alebo čiastočne zrušilo, má vyvlastňovateľ

nárok na vrátenie poskytnutej náhrady alebo jej pomernej časti aj s jej úžitkami a

vyvlastnený nárok na náhradu vzniknutej škody.

(3)

O nároku na vrátenie poskytnutej náhrady s jej úžitkami a o nároku na náhradu vzniknutej

škody a o jej výške rozhoduje súd podľa všeobecných predpisov.

§ 22

Ak to vyžaduje uskutočnenie úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, môže

stavebný úrad rozhodnúť, že na nehnuteľnosti môžu sa vykonávať pred jej vyvlastnením

nevyhnutné prípravné práce, zároveň určí ich rozsah. O náhrade za predbežné užívanie

nehnuteľnosti a o náhrade vzniknutej škody platia obdobne ustanovenia platné pre vyvlastnenie.

§ 23

(1)

Vojenská správa môže označiť územia dôležité z hľadiska obrany štátu, v ktorých možno

vydať rozhodnutie o prípustnosti stavby len v dohode s vojenskou správou. Vojenská

správa môže svoj súhlas viazať aj na splnenie osobitných podmienok pre prevedenie

a užívanie stavieb.

(2)

Vojenská správa môže uplatňovať aj osobitné požiadavky na stavebné úpravy pri stavbách

už zriadených alebo si pri nich vyhradiť predchádzajúci súhlas na stavebné úpravy;

náklad na úpravy vykonané na osobitnú požiadavku vojenskej správy uhradzuje táto správa.

§ 24

(1)

Pri stavbách prevádzaných na účely obrany štátu, pri stavbách bytových na uzavretom

území vyhradenom pre ozbrojené sily, pri stavbách bytových budovaných vnútri uzavretých

objektov a zariadení ozbrojených síl alebo pri iných stavbách dôležitých pre osobitný

štátny záujem, môže minister predseda Štátneho výboru pre výstavbu v dohode s ministrom

národnej obrany alebo s ministrom vnútra preniesť právomoc stavebných úradov na orgány

Ministerstva národnej obrany alebo Ministerstva vnútra.

(2)

V osobitných prípadoch môže minister predseda Štátneho výboru pre výstavbu v dohode

s kompetentným ministrom preniesť právomoc stavebného úradu na výkonný orgán krajského

národného výboru.

§ 25

(1)

Ustanovenia predpisov o spojoch, o vodnom hospodárstve, o opatreniach pre neškodné

zvádzanie horských vôd, o dráhach a o letectve, upravujúce povoľovanie, prevádzanie,

údržbu a užívanie stavieb, zostávajú nedotknuté; rozhodnutie o prípustnosti stavby

možno však vydať len so súhlasom stavebného úradu (

§ 9

).

(2)

Pôsobnosť stavebných úradov sa nevzťahuje na banské diela, banské stavby pod povrchom

a na stavby v uhoľných lomoch a skrývkach.

§ 26

(1)

Ak konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa týka stavebných pamiatok alebo ich

prostredia alebo chránených častí prírody, rozhodne stavebný úrad alebo urobí opatrenia

len so súhlasom kompetentného orgánu štátnej pamiatkovej starostlivosti alebo štátnej

ochrany prírody. Súhlas možno viazať na splnenie podmienok zodpovedajúcich predpisom

o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o štátnej ochrane prírody.

(2)

Nedotknuté zostávajú ustanovenia osobitných predpisov, podľa ktorých sú stavebné

úrady povinné postupovať pri stavebnom konaní v súčinnosti s inými orgánmi.

§ 27

Informačné, reklamné a podobné zariadenia možno umiesťovať na miestach viditeľných

z verejných priestorov len s povolením stavebného úradu.

§ 28

(1)

Pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona sú osoby, ktoré sa preukážu povolením

stavebného úradu, oprávnené vstupovať do stavieb, prípadne na staveniská a na pozemky

a vykonávať obhliadky terénu, meranie, prieskumy a dohľad. Ustanovenia osobitných

predpisov, podľa ktorých je vstup viazaný ešte osobitným povolením, zostávajú nedotknuté.

(2)

Osoby oprávnené podľa odseku 1 sú povinné dbať na to, aby ich prácami nevznikli škody,

ktorým možno zabrániť, a sú aj povinné mlčanlivosťou voči nepovolaným osobám o skutočnostiach,

o ktorých sa pri svojej práci dozvedeli. Náhradu za škodu vzniknutú činnosťou týchto

osôb poskytuje orgán, ktorý ich vyslal. Ak nedôjde k dohode o výške škody, rozhodne

o nej stavebný úrad.

§ 29

S výnimkou ustanovení o vyvlastňovaní (

oddiel V

) vzťahujú sa ustanovenia tohto zákona o vlastníkovi aj na užívateľa stavby, ktorému

sa stavba prikázala do užívania podľa vládneho nariadenia

č. 50/1955 Zb.

o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby.

§ 30

Pri stavbách, ktoré sa previedli bez potrebného živnostenskoprávneho povolenia pred

začiatkom účinnosti tohto zákona, je toto povolenie nahradené povolením na ich uvedenie

do trvalej prevádzky (užívania).

§ 31

(1)

Minister predseda Štátneho výboru pre výstavbu v dohode so zúčastnenými ministrami

vydá vykonávacie predpisy k tomuto zákonu, v ktorých určí aj rozsah dokumentácie predkladanej

stavebným úradom pre ich rozhodovanie a ak nie je spôsob dokumentácie upravený osobitnými

predpismi, určí zároveň jej spôsob.

(2)

Minister predseda Štátneho výboru pre výstavbu sa splnomocňuje, aby v dohode so zúčastnenými

ministrami

a)

vydal všeobecné stavebno-technické predpisy pre výstavbu, pokiaľ ju neupravia technické

normy;

b)

určil výšku náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností a práv a za predbežné užívanie

nehnuteľností, prípadne zásady pre jej určenie stavebným úradom; platnosť týchto predpisov

môže v dohode so zúčastnenými ministrami rozšíriť na vyvlastnenie podľa osobitných

predpisov;

c)

určil odchýlky od ustanovení tohto zákona pre niektoré stavby a odchýlky od všeobecných

predpisov o konaní vo veciach správnych potrebné na účely tohto zákona.

§ 32

(1)

Zrušujú sa ustanovenia

a)

§§ 9 až 14, 20, 23, 26 až 29 zákona

č. 280/1949 Zb.

o územnom plánovaní a výstavbe obcí,

b)

§§ 9, 16 až 32, 40 až 46 a 50 až 53 vládneho nariadenia

č. 93/1950 Zb.

o výstavbe obcí,

c)

§§ 25 až 35 patentu č. 227/1859 r. z., ktorým sa vydáva živnostenský poriadok,

d)

§§ 40 až 50 živnostenského zákona č. 259/1924 Zb.

a všetky predpisy podľa nich vydané. Predpisy vydané podľa § 13 ods. 2 zákona č. 280/1949

Zb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí, ktorými sa určili niektoré miestne národné

výbory ako stavebné úrady prvej stolice, zostávajú však v platnosti do doby, než sa

zmenia opatreniami rád krajských národných výborov podľa

§ 9 ods. 2 písm. a)

tohto zákona.

(2)

Do vydania vykonávacích predpisov podľa

§ 31

možno postupovať podľa doterajších vykonávacích predpisov, pokiaľ neodporujú tomuto

zákonu.

(3)

Pokiaľ sa právne predpisy vydané pred začiatkom účinnosti tohto zákona dovolávajú

predpisov zrušených podľa odseku 1, rozumejú sa nimi ustanovenia tohto zákona a predpisov

podľa neho vydaných.

§ 33

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1959; vykoná ho minister predseda Štátneho

výboru pre výstavbu v dohode so zúčastnenými členmi vlády.