85/2001 Z. z. PREDSEDA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

§ 1

Účel zákona

Tento zákon upravuje zriadenie, činnosť a organizáciu Sociálnej poisťovne, financovanie

a vykonávanie nemocenského poistenia, nemocenského zabezpečenia (ďalej len „nemocenské

poistenie“) a dôchodkového zabezpečenia.

§ 2

(1)

Zriaďuje sa Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia.

(2)

Sociálna poisťovňa je právnická osoba.

(3)

Sídlom Sociálnej poisťovne je Bratislava.

(4)

Štát sa podieľa na zabezpečení platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne poskytnutím

návratnej finančnej výpomoci, a to do výšky 100 % jej platobnej neschopnosti.

§ 3

(1)

Sociálna poisťovňa vykonáva nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa

osobitných predpisov.

1

)

(2)

Sociálna poisťovňa pri vykonávaní činností uvedených v odseku 1 najmä

a)

vyberá poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,

b)

rozhoduje o dávkach nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a zabezpečuje

ich výplatu v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi,

1

)

c)

vykonáva kontrolnú, konzultačnú a poradenskú činnosť.

§ 4

(1)

Na čele Sociálnej poisťovne je riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorého volí a odvoláva

správna rada [

§ 7 ods. 1 písm. b)

].

(2)

Riaditeľ Sociálnej poisťovne je štatutárnym zástupcom Sociálnej poisťovne. V čase

jeho neprítomnosti ho zastupuje ním poverený zástupca.

(3)

Riaditeľ Sociálnej poisťovne

a)

riadi Ústredie Sociálnej poisťovne (ďalej len „ústredie“) (

§ 9

),

b)

zodpovedá za vykonávanie rozhodnutí správnej rady (

§ 7

),

c)

zodpovedá za činnosť výkonných orgánov Sociálnej poisťovne (

§ 9 a 10

),

d)

vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov ústredia a riaditeľov pobočiek Sociálnej

poisťovne (ďalej len „pobočka“) (

§ 9 a 10

).

(4)

Funkčné obdobie riaditeľa Sociálnej poisťovne je šesť rokov. Za riaditeľa Sociálnej

poisťovne môže byť zvolená tá istá osoba najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

(5)

Riaditeľ Sociálnej poisťovne nemôže popri svojej funkcii vykonávať inú zárobkovú

činnosť vrátane podnikateľskej činnosti. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú,

pedagogickú, publicistickú, literárnu alebo umeleckú činnosť.

(6)

Riaditeľa Sociálnej poisťovne možno odvolať z funkcie, ak

a)

bol právoplatne odsúdený za trestný čin,

b)

vykonáva činnosť nezlučiteľnú s jeho funkciou (odsek 5),

c)

neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi

predpismi.

§ 5

(1)

Samosprávnymi orgánmi Sociálnej poisťovne (ďalej len „samosprávny orgán“) sú

a)

správna rada,

b)

dozorná rada.

(2)

Výkonnými orgánmi Sociálnej poisťovne (ďalej len „výkonný orgán“) sú

a)

ústredie,

b)

pobočky.

§ 6

Členstvo

(1)

Funkčné obdobie samosprávnych orgánov je päťročné.

(2)

Členstvo v samosprávnych orgánoch je čestné. Člen samosprávneho orgánu má nárok na

náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie.

(3)

Členovi samosprávneho orgánu za výkon funkcie v samosprávnom orgáne možno priznať

odmenu, o ktorej rozhoduje správna rada.

(4)

Výkon funkcie v samosprávnom orgáne sa považuje za prekážku v práci z dôvodov všeobecného

záujmu,

2

)

pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

(5)

Člen je pri výkone funkcie v samosprávnom orgáne nezastupiteľný a členstvo v samosprávnych

orgánoch je navzájom nezlučiteľné. Člen samosprávneho orgánu nemôže vykonávať zárobkovú

činnosť vo výkonných orgánoch.

(6)

Členstvo v samosprávnom orgáne zaniká

a)

odvolaním,

b)

písomným vzdaním sa členstva v samosprávnom orgáne,

c)

smrťou.

(7)

Člena samosprávneho orgánu môže odvolať orgán, ktorý ho zvolil (

§ 7 a 8

), ak

a)

bol právoplatne odsúdený za trestný čin,

b)

začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v samosprávnom orgáne (odsek 5),

c)

sa neodôvodnene nezúčastňuje na rokovaniach samosprávneho orgánu dlhšie ako tri mesiace.

§ 7

Správna rada

(1)

Správna rada rokuje a rozhoduje o zásadných otázkach organizácie a činnosti Sociálnej

poisťovne, najmä

a)

prerokúva návrh rozpočtu a účtovnej závierky Sociálnej poisťovne a predkladá ich

na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky v termíne určenom na predloženie

návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej

republiky,

b)

volí a odvoláva riaditeľa Sociálnej poisťovne (

§ 4 ods. 1

) a členov dozornej rady (

§ 8 ods. 6

),

c)

rozhoduje o veciach presahujúcich rámec bežného hospodárenia Sociálnej poisťovne,

d)

rozhoduje o územných obvodoch pobočiek, ich sídlach a o zriaďovaní pobočiek,

e)

schvaľuje správu o činnosti Sociálnej poisťovne a výročnú správu o činnosti Sociálnej

poisťovne po jej prerokovaní v dozornej rade a predkladá ju orgánu štátneho dozoru,

f)

schvaľuje rokovací poriadok správnej rady (odsek 9),

g)

schvaľuje vnútorné predpisy výkonných orgánov, najmä organizačný poriadok, pracovný

poriadok, mzdový poriadok, pravidlá financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,

h)

rozhoduje o ďalších otázkach, ktoré si vyhradí.

(2)

Správna rada má 21 členov. Správna rada sa tvorí

a)

zo siedmich zástupcov navrhnutých odborovými zväzmi a záujmovými združeniami občanov,

3

)

b)

zo siedmich zástupcov navrhnutých zamestnávateľskými zväzmi a združeniami,

3

)

c)

zo siedmich zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky.

(3)

Členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

(4)

Člena správnej rady môže Národná rada Slovenskej republiky odvolať okrem dôvodov

uvedených v

§ 6 ods. 7

aj vtedy, ak odvolanie

a)

člena správnej rady navrhnutého odborovými zväzmi a záujmovými združeniami občanov

navrhnú odborové zväzy a záujmové združenia občanov,

b)

člena správnej rady navrhnutého zamestnávateľskými zväzmi a združeniami navrhnú zamestnávateľské

zväzy a združenia,

c)

člena správnej rady navrhnutého vládou Slovenskej republiky navrhne vláda Slovenskej

republiky.

(5)

Správna rada si zvolí zo svojich členov predsedu správnej rady a dvoch podpredsedov

správnej rady.

(6)

Schôdze správnej rady zvoláva a riadi predseda správnej rady alebo ním poverený podpredseda

správnej rady podľa potreby, najmenej raz za štvrťrok. Na požiadanie aspoň jednej

tretiny členov správnej rady zvolá predseda správnej rady alebo ním poverený podpredseda

správnej rady schôdzu správnej rady do 30 dní. O zvolanie schôdze správnej rady môže

požiadať aj dozorná rada, riaditeľ Sociálnej poisťovne a orgán štátneho dozoru [

§ 8 ods. 2 písm. d)

a

§ 12 ods. 3 písm. d)

]. Predseda správnej rady alebo ním poverený podpredseda správnej rady v takomto prípade

zvolá schôdzu správnej rady do 30 dní.

(7)

Na schôdzi správnej rady sa zúčastňuje riaditeľ Sociálnej poisťovne.

(8)

Správna rada je schopná uznášať sa, ak je na schôdzi prítomná najmenej dvojtretinová

väčšina všetkých jej členov.

(9)

Správna rada rozhoduje uznesením. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej

väčšiny prítomných členov.

(10)

Pravidlá rokovania správnej rady upraví rokovací poriadok správnej rady.

§ 8

Dozorná rada

(1)

Dozorná rada je dozorným a kontrolným orgánom Sociálnej poisťovne. Za svoju činnosť

zodpovedá správnej rade, ktorej predkladá svoje stanoviská.

(2)

Dozorná rada najmä

a)

kontroluje hospodárenie výkonných orgánov s finančnými prostriedkami nemocenského

poistenia a dôchodkového zabezpečenia,

b)

kontroluje dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov

týkajúcich sa dodržiavania finančnej disciplíny,

c)

prerokúva správy o činnosti Sociálnej poisťovne,

d)

navrhuje zvolanie správnej rady, najmä ak zistí nedostatky v hospodárení výkonných

orgánov, a predkladá jej návrhy na rozhodnutie o opatreniach potrebných na odstránenie

zistených nedostatkov,

e)

schvaľuje rokovací poriadok dozornej rady (odsek 11).

(3)

Dozorná rada vykonáva kontrolnú činnosť z vlastného podnetu, z podnetu správnej rady,

riaditeľa Sociálnej poisťovne alebo z podnetu orgánu štátneho dozoru.

(4)

Dozorná rada vykonáva kontrolu vždy, ak vzniklo podozrenie, že došlo k priestupku

alebo k trestnému činu v súvislosti s hospodárením výkonných orgánov.

(5)

Dozorná rada má deväť členov. Dozorná rada sa tvorí z odborníkov z oblasti nemocenského

poistenia a dôchodkového zabezpečenia.

(6)

Členov dozornej rady volí a odvoláva správna rada.

(7)

Dozorná rada si zvolí zo svojich členov predsedu, ktorý zvoláva a riadi schôdze dozornej

rady.

(8)

Schôdze dozornej rady sa konajú najmenej raz za štvrťrok. O zvolanie schôdze dozornej

rady môže požiadať aj riaditeľ Sociálnej poisťovne a orgán štátneho dozoru [

§ 12 ods. 3 písm. d)

]. Predseda dozornej rady v takomto prípade zvolá schôdzu dozornej rady do 30 dní.

(9)

Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak je na schôdzi prítomná dvojtretinová väčšina

všetkých jej členov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny

prítomných členov.

(10)

Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa

hospodárenia výkonných orgánov a požadovať potrebné vysvetlenia od zamestnancov Sociálnej

poisťovne.

(11)

Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej rady.

§ 9

Ústredie

(1)

Ústredie

a)

vykonáva nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a posudkovú činnosť sociálneho

zabezpečenia podľa osobitného predpisu,

4

)

b)

rozhoduje v prvom stupni vo veciach dôchodkového zabezpečenia, v druhom stupni vo

veciach nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a posudkovej činnosti sociálneho

zabezpečenia, v ktorých v prvom stupni rozhodovala pobočka, v rozsahu vymedzenom osobitným

predpisom,

5

)

c)

riadi a kontroluje činnosť pobočiek,

d)

hospodári s finančnými prostriedkami, s majetkom, ktorý Sociálna poisťovňa nadobudla

svojou činnosťou, a môže užívať majetok štátu podľa osobitného predpisu,

6

)

e)

plní administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou samosprávnych orgánov.

(2)

Sídlom ústredia je Bratislava.

§ 10

(1)

Pobočka

a)

vykonáva nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a posudkovú činnosť sociálneho

zabezpečenia podľa osobitného predpisu,

7

)

b)

vyberá a vymáha poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, poplatok

za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty,

c)

hospodári s finančnými prostriedkami a s majetkom, ktorý jej bol zverený,

d)

rozhoduje v prvom stupni vo veciach nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia

a posudkovej činnosti sociálneho zabezpečenia v rozsahu vymedzenom osobitným predpisom.

5

)

(2)

Na čele pobočky je riaditeľ pobočky, ktorého vymenúva a odvoláva riaditeľ Sociálnej

poisťovne.

(3)

Riaditeľ pobočky nemôže popri svojej funkcii vykonávať inú zárobkovú činnosť vrátane

podnikateľskej činnosti. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publicistickú,

literárnu alebo umeleckú činnosť.

§ 11

Ústredie a pobočky vykonávajú štátnu správu sociálneho zabezpečenia podľa osobitného

predpisu.

8

)

§ 12

Dozor štátu

(1)

Štát vykonáva dozor nad vykonávaním nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia

prostredníctvom orgánov štátneho dozoru, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej

len „orgán štátneho dozoru“). Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných

predpisov tým nie sú dotknuté.

(2)

Orgán štátneho dozoru je povinný dozerať najmä na dodržiavanie tohto zákona a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov Sociálnou poisťovňou; orgán štátneho dozoru

môže vykonávať kontroly hospodárenia Sociálnej poisťovne.

(3)

Orgán štátneho dozoru pri vykonávaní činnosti uvedenej v odseku 1 má právo

a)

vstupovať do priestorov Sociálnej poisťovne,

b)

požadovať od Sociálnej poisťovne informácie potrebné na posúdenie činnosti Sociálnej

poisťovne,

c)

zúčastňovať sa na schôdzach samosprávnych orgánov s poradným hlasom,

d)

navrhovať zvolanie správnej rady a dozornej rady, najmä ak zistí nedostatky v činnosti

Sociálnej poisťovne,

e)

ukladať orgánom Sociálnej poisťovne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

f)

podávať návrhy na odvolanie člena správnej rady orgánu, ktorý ho navrhol (

§ 7 ods. 2

).

(4)

Sociálna poisťovňa je na požiadanie povinná poskytnúť orgánu štátneho dozoru najmä

a)

potrebné doklady a písomnosti,

b)

potrebné informácie a vysvetlenia súvisiace s činnosťou Sociálnej poisťovne.

§ 13

Príjmy a výdavky

(1)

Príjmy Sociálnej poisťovne (ďalej len „príjmy“) sú

a)

poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,

b)

príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na zvýšenie dôchodkov z dôvodu

rastu životných nákladov, ak Sociálna poisťovňa nemôže výdavky súvisiace s takýmto

zvýšením dôchodkov kryť z poistného podľa písmena a),

c)

príjmy, ktoré plynú z majetku Sociálnej poisťovne,

d)

príjmy, ktoré plynú z využívania správneho fondu,

e)

poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty,

f)

úroky z vkladov v peňažných ústavoch,

g)

dary a ostatné príjmy.

(2)

Výdavky Sociálnej poisťovne (ďalej len „výdavky“) sú

a)

dávky nemocenského poistenia,

b)

dávky dôchodkového zabezpečenia,

c)

náklady, ktoré súvisia s činnosťou samosprávnych orgánov a výkonných orgánov.

§ 14

Platitelia poistného

(1)

Poistné na nemocenské poistenie platia

a)

zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení,

b)

zamestnávatelia za zamestnancov uvedených v písmene a),

c)

samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na nemocenskom poistení,

d)

spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len „spolupracujúce

osoby“) zúčastnené na nemocenskom poistení,

e)

Národný úrad práce,

f)

štát.

(2)

Poistné na dôchodkové zabezpečenie platia

a)

zamestnanci zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení,

b)

zamestnávatelia za zamestnancov uvedených v písmene a),

c)

samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení,

d)

spolupracujúce osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení,

e)

osoby zárobkovo činné v cudzine zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení,

f)

osoby dobrovoľne pokračujúce v účasti na dôchodkovom zabezpečení,

g)

Národný úrad práce,

h)

štát.

(3)

Osoba zárobkovo činná v cudzine na účely tohto zákona je osoba podľa osobitného predpisu.

9

)

Osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení na účely tohto zákona

je osoba podľa osobitného predpisu.

9a

)

(4)

Zamestnanec zúčastnený na nemocenskom poistení a zamestnanec zúčastnený na dôchodkovom

zabezpečení na účely tohto zákona sú osoby ustanovené osobitným predpisom.

10

)

(5)

Samostatne zárobkovo činnými osobami a spolupracujúcimi osobami na účely tohto zákona

sa rozumejú osoby ustanovené osobitným predpisom.

11

)

(6)

Zamestnávateľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľom

spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným sa na účely tohto zákona rozumejú spoločnosti

s ručením obmedzeným, ktoré plnia voči týmto osobám povinnosti zamestnávateľov.

(7)

Fyzické osoby a právnické osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a v odseku 2 písm.

a) až d) sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

s výnimkou

a)

obdobia, počas ktorého boli osoby uvedené v odseku 1 písm. a), c) a d) a v odseku

2 písm. a), c) a d) uznané za dočasne práceneschopné na výkon pracovnej činnosti,

bola im poskytovaná peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok; to neplatí,

ak rodičovský príspevok poberá rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych

dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom a je zárobkovo činný,

b)

obdobia, počas ktorého zamestnanec ošetruje člena rodiny,

c)

obdobia, počas ktorého osoby uvedené v odseku 1 písm. a), c) a d) a v odseku 2 písm.

a), c) a d) vykonávali základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu alebo

mimoriadnu službu v rámci výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnú

službu,

d)

obdobia, počas ktorého zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy.

(8)

Štát platí poistné na nemocenské poistenie za

a)

žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ak sú nezaopatrenými deťmi

12

)

a ak nie sú povinní platiť poistné podľa odseku 1 písm. a) a c),

b)

uchádzačov o zamestnanie

13

)

nepoberajúcich hmotné zabezpečenie.

(9)

Štát platí poistné na dôchodkové zabezpečenie za

a)

študentov vysokých škôl, ak sú nezaopatrenými deťmi

12

)

a ak nie sú povinní platiť poistné podľa odseku 1 písm. a) až c),

b)

osoby, ktoré sa osobne, celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do šiestich rokov

alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vo veku do 18 rokov, ktoré vyžaduje

mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť,

15

)

ak nie je umiestnené v zariadení pre takéto deti s celoročným alebo týždenným pobytom

a ak nie sú povinné platiť poistné podľa odseku 1 písm. a) až c),

c)

osoby, ktoré poberajú invalidný dôchodok do dosiahnutia veku potrebného na vznik

nároku na starobný dôchodok, a ak nie sú povinné platiť poistné podľa odseku 2 písm.

a) a c),

d)

občanov, ktorí vykonávajú základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu

alebo mimoriadnu službu v rámci výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách alebo

civilnú službu.

(10)

Ak sa dôvody na platenie poistného štátom prekrývajú, štát platí poistné na nemocenské

poistenie a dôchodkové zabezpečenie len raz.

(11)

Národný úrad práce platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

za uchádzačov o zamestnanie poberajúcich hmotné zabezpečenie.

14

)

§ 15

(1)

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí percentuálnou

sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období.

(2)

Zamestnanec platí poistné vo výške 1,4 % na nemocenské poistenie a 6,4 % na dôchodkové

zabezpečenie z vymeriavacieho základu.

(3)

Samostatne zárobkovo činná osoba a spolupracujúca osoba platí poistné vo výške 4,8

% na nemocenské poistenie a 28 % na dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu.

(4)

Zamestnávateľ platí poistné vo výške 3,4 % na nemocenské poistenie a 21,6 % na dôchodkové

zabezpečenie z úhrnu vymeriavacích základov jeho zamestnancov. Vymeriavací základ

zamestnanca na dohodnutom verejnoprospešnom pracovnom mieste pre dlhodobo nezamestnaného

podľa osobitného predpisu

16a

)

sa zahŕňa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa len do výšky percenta ustanoveného

zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok z vymeriavacieho základu, z

ktorého platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie štát podľa

§ 16 ods. 12

.

(5)

Zamestnávateľ platí poistné vo výške 1,1 % na nemocenské poistenie a 5,3 % na dôchodkové

zabezpečenie, ak

a)

zamestnáva viac ako štvrtinu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou zo všetkých

zamestnancov alebo

b)

zamestnáva občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.

Poistné sa platí z úhrnu vymeriavacích základov osôb uvedených v písmenách a) a b).

Vymeriavací základ osôb uvedených v písmenách a) a b), ktoré sú zamestnané na dohodnutých

verejnoprospešných pracovných miestach pre dlhodobo nezamestnaných podľa osobitného

predpisu,

16a

)

sa zahŕňa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa len do výšky percenta ustanoveného

zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok z vymeriavacieho základu, z

ktorého platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie štát podľa

§ 16 ods. 12

.

(6)

Osoba zárobkovo činná v cudzine zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení a osoba dobrovoľne

pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení platia poistné na dôchodkové zabezpečenie

vo výške 28 % z vymeriavacieho základu.

(7)

Štát platí poistné za osoby uvedené v

§ 14 ods. 8 a 9

vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok; v roku 1995 vo výške

určenej zákonom o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky

v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

(8)

Národný úrad práce platí poistné za osoby uvedené v

§ 14 ods. 11

vo výške ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok.

(9)

Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa zaokrúhľujú

na celé koruny smerom nahor.

§ 16

Vymeriavací základ

(1)

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

zamestnancov je

a)

príjem

18

)

za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť

na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a podliehajúci dani z príjmov fyzických

osôb podľa osobitných predpisov,

19

)

b)

príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom

poistení, ktorý nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb len preto, že

1.

tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo

2.

nedosahuje zdaniteľnú výšku,

c)

náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri

prekážkach v práci podľa osobitných predpisov,

19a

)

náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

(2)

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady,

výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, odmena za pracovnú pohotovosť,

príspevky zo sociálneho fondu, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového

vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch,

vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch, odmeny vyplácané pri pracovných

jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia

poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

(3)

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

zamestnancov zahraničnej služby a zahraničných spravodajcov Slovenského rozhlasu a

Slovenskej televízie je časť platu určená v slovenských korunách.

19d

)

(4)

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

u spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným a u členov družstva, ak sú odmeňovaní

za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa osobitných predpisov

považuje za príjem zo závislej činnosti,

19

)

je tento príjem.

(5)

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

samostatne zárobkovo činných osôb, ak nie je ďalej ustanovené inak, je polovica pomernej

časti základu dane z príjmov fyzických osôb

20

)

dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej

činnosti. Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny

mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Takto

zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla bežného roka do 30. júna nasledujúceho

kalendárneho roka.

(6)

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

spolupracujúcej osoby je ňou určená suma.

(7)

Vymeriavacím základom na určenie poistného na dôchodkové zabezpečenie osoby zárobkovo

činnej v cudzine a osoby dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení

je nimi určená suma.

(8)

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

v kalendárnom roku, v ktorom sa samostatne zárobkovo činná osoba rozhodla pre osobitný

spôsob zdaňovania príjmov podľa osobitného predpisu,

20a

)

je

a)

jedna šestina paušálnej dane alebo

b)

2 700 Sk mesačne, ak sa tejto samostatne zárobkovo činnej osobe poskytla úľava na

dani podľa osobitného predpisu.

20b

)

(9)

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá nemá vymeriavací základ podľa odseku 5 alebo

odseku 8, je ňou určená suma.

(10)

Vymeriavací základ zistený podľa odsekov 1 až 7, odseku 8 písm. a) a odseku 9 je

najmenej

a)

4 000 Sk mesačne,

b)

3 000 Sk mesačne, ak ide o poberateľa čiastočného invalidného dôchodku a o mladistvého

zamestnanca staršieho ako 16 rokov,

c)

2 000 Sk mesačne, ak ide o poberateľa invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca

mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov.

(11)

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na čiastočný úväzok podľa osobitného

predpisu,

20f

)

je príjem

18

)

zodpovedajúci kratšiemu pracovnému času.

(12)

Vymeriavací základ podľa odsekov 1 až 9 a odseku 11 je najviac 32 000 Sk mesačne.

(13)

Vymeriavací základ na určenie poistného plateného štátom za osoby uvedené v

§ 14 ods. 9 a 10

a na určenie poistného plateného Národným úradom práce za osoby uvedené v

§ 14 ods. 12

je 2 700 Sk.

§ 17

Rozhodujúce obdobie

(1)

Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného

na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov, je predchádzajúci

kalendárny mesiac.

(2)

Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného

na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb,

je predchádzajúci kalendárny rok.

§ 18

Oznamovacia povinnosť

(1)

Oznamovacia povinnosť na účely tohto zákona v príslušnej pobočke je

a)

prihlásenie zamestnanca zamestnávateľom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie

a odhlásenie zamestnanca zamestnávateľom z nemocenského poistenia a z dôchodkového

zabezpečenia,

b)

prihlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby zúčastnenej na nemocenskom poistení

a na dôchodkovom zabezpečení na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie

a odhlásenie sa z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia,

c)

odhlásenie spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnou osobou z nemocenského

poistenia a z dôchodkového zabezpečenia.

(2)

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnancov v pobočke príslušnej podľa sídla

útvaru, ktorý vedie evidenciu miezd; zamestnávateľ, ktorý nemá na území Slovenskej

republiky taký útvar, je povinný prihlásiť svojich zamestnancov v pobočke príslušnej

podľa jeho sídla. Zamestnávateľ je povinný túto povinnosť splniť najneskôr do ôsmich

dní odo dňa nasledujúceho po vzniku účasti zamestnanca na nemocenskom poistení a odhlásiť

ho v rovnakej lehote odo dňa nasledujúceho po skončení tejto účasti.

(3)

Ak je zamestnanec zamestnaný u niekoľkých zamestnávateľov, povinnosti podľa odseku

2 plnia jednotliví zamestnávatelia.

(4)

Samostatne zárobkovo činná osoba zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom

zabezpečení je povinná prihlásiť sa v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého

pobytu najneskôr do ôsmich dní od vzniku účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom

zabezpečení a odhlásiť sa v rovnakej lehote od zániku účasti na nemocenskom poistení

a na dôchodkovom zabezpečení.

(5)

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná odhlásiť spolupracujúcu osobu v pobočke

príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní od zániku svojej

účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení.

(6)

Oznamovacia povinnosť je splnená aj vtedy, ak sa prihláška alebo odhláška podá v

ustanovenej lehote na pošte alebo faxom. Prihlášku alebo odhlášku podanú faxom treba

do troch dní odo dňa doručenia potvrdiť písomne.

(7)

Orgán, ktorý vydáva povolenie na podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, je povinný

oznámiť pobočke vydanie takého povolenia.

(8)

Prihlásenie a odhlásenie sa musí vykonať na tlačive, ktorého obsah a formu určí Sociálna

poisťovňa.

§ 19

Odvod poistného

(1)

Za zamestnanca a za zamestnávateľa vykazuje a odvádza poistné na nemocenské poistenie

a dôchodkové zabezpečenie zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného, ktoré

je povinný platiť zamestnanec, z vymeriavacieho základu zamestnanca.

(2)

Za samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby vykazuje a odvádza poistné

na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činná osoba.

(3)

Osoby zárobkovo činné v cudzine zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení a osoby dobrovoľne

pokračujúce v účasti na dôchodkovom zabezpečení odvádzajú poistné na dôchodkové zabezpečenie

samy.

(4)

Za osoby uvedené v

§ 14 ods. 8 a 9

poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie odvádza za štát Ministerstvo

práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

§ 20

(1)

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí na účet príslušnej

pobočky za každý kalendárny mesiac pozadu.

(2)

Poistné na nemocenské poistenie sa platí za kalendárny mesiac, v ktorom trvala účasť

osôb uvedených v

§ 14 ods. 1 písm. a)

,

c) a d)

na nemocenskom poistení. Poistné na dôchodkové zabezpečenie sa platí za kalendárny

mesiac, v ktorom trvala účasť osôb uvedených v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) až f)

na dôchodkovom zabezpečení. Ak účasť na nemocenskom poistení a účasť na dôchodkovom

zabezpečení týchto osôb trvala len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len

za túto časť kalendárneho mesiaca.

(3)

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí po prvýkrát za

mesiac, v ktorom vznikla účasť osôb uvedených v

§ 14 ods. 1 písm. a)

,

c) a d)

a v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) až f)

na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení.

(4)

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí

a)

bezhotovostným prevodom,

b)

poštovou poukážkou,

c)

v hotovosti v príslušnej pobočke.

(5)

Za náklady spojené s vykonávaním nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia

nepatrí zamestnávateľovi náhrada.

§ 21

Splatnosť poistného

(1)

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny

mesiac, ktoré odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň, ktorý je určený na výplatu

príjmov uvedených v

§ 16 ods. 1

(ďalej len „príjem zamestnancov“) za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov

zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni,

poistné uvedené v prvej vete za príslušný kalendárny mesiac je splatné v deň poslednej

výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je

taký deň určený, poistné na účely uvedené v prvej vete za príslušný kalendárny mesiac

je splatné v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia

ukončeného v predchádzajúcom mesiaci.

(2)

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny

mesiac, ktoré odvádza samostatne zárobkovo činná osoba za seba a za spolupracujúcu

osobu, osoba zárobkovo činná v cudzine zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení a osoba

dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení, je splatné do ôsmeho dňa

po uplynutí tohto mesiaca.

(3)

Poistné na dôchodkové zabezpečenie osôb uvedených v

§ 14 ods. 3

možno doplatiť spätne, najviac za obdobie jedného roka od podania žiadosti o doplatenie

poistného na dôchodkové zabezpečenie.

(4)

Ak platba poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný

kalendárny mesiac bola na účet príslušnej pobočky uskutočnená oneskorene, predpokladá

sa, že toto poistné je zaplatené včas, ak

a)

v prípade platenia poistného bezhotovostným prevodom je uvedený ako deň prevodu v

prevodnom príkaze, ktorý bol daný predpísaným spôsobom predo dňom splatnosti poistného

na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, posledný deň splatnosti poistného

podľa odsekov 1 a 2; to neplatí, ak platba poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové

zabezpečenie bola uskutočnená oneskorene z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov

na účte osôb uvedených v

§ 19

,

b)

v prípade platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie poštovou

poukážkou osobami uvedenými v

§ 19

bolo poistné poukázané v posledný deň splatnosti poistného podľa odsekov 1 a 2.

(5)

Poistné platené štátom uhrádza štát v pravidelných mesačných splátkach vopred k prvému

dňu príslušného kalendárneho mesiaca.

(6)

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom

financií Slovenskej republiky upravia všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti

o čerpaní a zúčtovaní poistného plateného štátom.

§ 22

Vykazovanie, zúčtovanie poistného a úhrada dávok

(1)

Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej pobočke rozčlenené poistné na nemocenské

poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac spolu s vyplatenými

dávkami nemocenského poistenia a s dávkami, na ktoré prispieva štát, na výkaze určenom

Sociálnou poisťovňou.

(2)

Zamestnávateľ, ktorý nevykonáva nemocenské poistenie svojich zamestnancov, predkladá

príslušnej pobočke výkaz poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie;

výkaz tohto poistného je zamestnávateľ povinný predložiť v lehotách uvedených v

§ 21

.

(3)

Príslušná pobočka predpíše zamestnávateľovi uvedenému v odsekoch 1 a 2 platobným

výmerom poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ak zamestnávateľ

nevykázal toto poistné vôbec alebo ak ho vykázal v nesprávnej výške. Ak zamestnávateľ

nepredloží na výzvu príslušnej pobočke podklady potrebné na zistenie správnej výšky

poistného uvedeného v prvej vete, môže mu príslušná pobočka predpísať poistné na nemocenské

poistenie alebo dôchodkové zabezpečenie na základe podkladov iného zamestnávateľa

obdobného charakteru.

§ 23

Vrátenie poistného

(1)

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zaplatené bez právneho

dôvodu je príslušná pobočka povinná vrátiť osobe uvedenej v

§ 14

alebo jej právnemu nástupcovi do ôsmich dní

a)

od zistenia tejto skutočnosti alebo

b)

od doručenia písomnej žiadosti osoby uvedenej v

§ 14

alebo jej právneho nástupcu,

a to vrátane príslušného úroku, ktorý nesmie presiahnuť výšku diskontnej úrokovej

sadzby.

(2)

Právo na vrátenie poistného podľa odseku 1 sa premlčí do troch rokov od posledného

dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola takáto platba poistného zúčtovaná na účet

príslušnej pobočky.

(3)

Poistné podľa odseku 1, ktoré je príslušná pobočka povinná vrátiť, sa môže použiť

na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne v nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení

voči osobám uvedeným v

§ 14

alebo voči ich právnym nástupcom.

§ 24

Premlčanie poistného

(1)

Právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí

za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.

(2)

Právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí

za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné

predpísalo.

(3)

Právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčuje,

ak nebola splnená oznamovacia povinnosť podľa

§ 18

.

§ 25

(1)

Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sú prednostnými

pohľadávkami podľa osobitného predpisu.

21

)

(2)

Výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa vykonáva na základe právoplatného

a vykonateľného rozhodnutia exekučným príkazom pobočky na pohľadávky na peňažné prostriedky

vedené na účtoch v peňažných ústavoch.

(3)

Na výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia

osobitného predpisu.

21

)

§ 25a

Uplatňovanie pohľadávok na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania

(1)

Ak je na osobu uvedenú v

§ 19 ods. 1 a 2

vyhlásený konkurz alebo ak je tejto osobe povolené vyrovnanie podľa osobitného predpisu,

21a

)

na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania sa za pohľadávky na poistnom

na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie považujú nezaplatené sumy tohto

poistného vrátane sankcií podľa

§ 26 až 30

, na ktoré vznikol Sociálnej poisťovni nárok voči tejto osobe.

(2)

Sankcie podľa

§ 26 až 30

, ktoré sa vzťahujú na skutočnosti, ktoré nastali pred vyhlásením konkurzu alebo pred

povolením vyrovnania, alebo na pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové

zabezpečenie, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania

a ktoré do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania neboli predpísané alebo

uložené, sa považujú za pohľadávky na poistnom podľa odseku 1 iba do polovice najvyššej

sumy sankcie, ktoré Sociálna poisťovňa mohla uložiť alebo predpísať podľa tohto zákona

do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania, ak jej povinnosť uložiť alebo

predpísať sankciu ukladal tento zákon.

(3)

Za záväzky z poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa na účely

konkurzného konania a vyrovnacieho konania považujú sumy tohto poistného vrátane sankcií

podľa

§ 26 až 30

, na ktorých vrátenie má osoba uvedená v

§ 19 ods. 1 a 2

právny nárok podľa tohto zákona, a to aj keď si tento nárok neuplatnila.

(4)

Za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktoré

vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, sa na účely týchto

konaní považujú pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

a sankcie podľa

§ 26 až 30

vzťahujúce sa na kalendárne mesiace, ktoré sa končia pred vyhlásením konkurzu alebo

pred povolením vyrovnania, ako aj ich časť vzťahujúca sa na kalendárny mesiac, v ktorom

bol vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, a to v pomernej čiastke pripadajúcej

na dni od začiatku tohto kalendárneho mesiaca do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia

vyrovnania.

(5)

Ostatné pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

sa považujú za pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania.

21b

)

(6)

Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania Sociálna poisťovňa prihlási pohľadávky

na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vrátane sankcií podľa

§ 26 až 30

spôsobom a v lehotách ustanovených osobitným predpisom.

21c

)

(7)

Sociálna poisťovňa vo vyrovnacom konaní môže uplatňovať pohľadávky na poistnom, ktoré

sa považujú za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

vzniknuté pred povolením vyrovnania.

(8)

V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nevznikajú ani neprirastajú sankcie

a Sociálna poisťovňa ich nemôže ukladať ani predpisovať. Od povolenia vyrovnania nevznikajú

ani neprirastajú sankcie vzťahujúce sa na pohľadávky na poistnom, ktoré sa považujú

za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vzniknuté

pred povolením vyrovnania, ani sankcie vzťahujúce sa na skutočnosti, ktoré nastali

pred povolením vyrovnania. Sociálna poisťovňa takéto sankcie nemôže ukladať ani predpisovať.

(9)

Právoplatnosťou uznesenia o potvrdení vyrovnania a včasným a úplným splnením dlžníkových

povinností, ktoré bol povinný plniť podľa vyrovnacieho plánu, dlžníkovi zaniká jeho

povinnosť plniť pohľadávky na poistnom alebo ich časti, ktoré osoba uvedená v

§ 19 ods. 1 a 2

na základe schváleného vyrovnacieho plánu nemusí plniť. Súčasne nie je povinný plniť

a)

všetky pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie alebo

ich časti, ktoré sa na účely vyrovnania považujú za pohľadávky na poistnom vzniknuté

pred povolením vyrovnania a ktoré nemožno vo vyrovnaní uspokojiť, a

b)

sankcie alebo tie ich časti, ktoré neboli na účely vyrovnacieho konania považované

za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa

odsekov 1 a 2, ak sa tieto sankcie vzťahujú na pohľadávky na poistnom na nemocenské

poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktoré sa na účely vyrovnania považujú za pohľadávky

na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vzniknuté pred povolením

vyrovnania.

(10)

Pohľadávky, sankcie alebo ich časti (odsek 9) nemožno po skončení vyrovnania dodatočne

uložiť ani predpísať.

(11)

Ostatné účinky vyhlásenia konkurzu a vyrovnania upravuje osobitný predpis.

21a

)

§ 26

Poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti

Ak zamestnávateľ nesplní oznamovaciu povinnosť podľa

§ 18 ods. 2

v určenej lehote, pobočka mu predpíše platobným výmerom poplatok za nesplnenie oznamovacej

povinnosti až do výšky 100 Sk za každý deň omeškania a za každého zamestnanca. To

platí aj vtedy, ak samostatne zárobkovo činná osoba nesplnila túto povinnosť za seba

alebo za spolupracujúcu osobu (

§ 18 ods. 4 a 5

).

§ 27

Penále

(1)

Ak osoby uvedené v

§ 19

zistili, že poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný

kalendárny mesiac nebolo zaplatené včas a v správnej výške alebo nezaplatili rozdiel

medzi poistným na nemocenské poistenie a vyplatenými dávkami, sú povinné samy vypočítať

a zaplatiť penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo

dňa splatnosti poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie do dňa,

keď bola dlžná suma poukázaná na účet pobočky.

(2)

Ak skutočnosti uvedené v odseku 1 zistí pobočka, osoby uvedené v

§ 19

sú povinné samy vypočítať a zaplatiť penále vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý

kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové

zabezpečenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet pobočky.

(3)

Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby uvedenej v

§ 19 ods. 1 až 3

, ktorá je povinná odvádzať poistné, v odôvodnených prípadoch odpustiť povinnosť platiť

penále podľa predchádzajúcich odsekov alebo znížiť výšku penále podľa odseku 2 až

do výšky uvedenej v odseku 1.

(4)

Na konanie podľa odseku 3 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

§ 28

Za nesplnenie alebo porušenie jednotlivých povinností ustanovených týmto zákonom môže

pobočka uložiť osobám uvedeným v

§ 19

pokutu do výšky 100 000 Sk a za opätovné nesplnenie alebo porušenie týchto povinností,

za ktoré už bola pokuta uložená, až do výšky 500 000 Sk. Pokutu nemožno uložiť, ak

už bol predpísaný poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti.

§ 29

(1)

Zaplatený poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty rozdelí

pobočka do jednotlivých základných fondov pomerne podľa percentuálnych sadzieb poistného

na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

(2)

Poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty zaplatené osobami

uvedenými v

§ 14 ods. 2 písm. e) a f)

na dôchodkové zabezpečenie je príjmom základného fondu dôchodkového zabezpečenia.

(3)

Pokuty uložené podľa predpisov o sociálnom zabezpečení

22

)

sú príjmom základného fondu dôchodkového zabezpečenia.

§ 30

Pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane

ustanovenia o poistnom.

§ 31

(1)

Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského

poistenia a z dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

(2)

Právo na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia

uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitných predpisov.

23

)

(3)

Na účely náhrady dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia

sú orgány štátnej správy, právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať Sociálnej

poisťovni potrebnú súčinnosť, predovšetkým predkladať v lehote, ktorú určila, požadované

doklady a oznamovať potrebné údaje.

§ 32

(1)

Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby povinnej platiť poistné

povoliť splátky dlžných súm poistného z dôvodu platobnej neschopnosti tejto osoby,

ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako deväť mesiacov bude schopná

zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných

súm poistného schopná riadne plniť povinnosť platiť poistné.

(2)

V rámci povolenia splátok dlžných súm poistného Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie

dlžných súm poistného o úroky podľa úrokových sadzieb uplatňovaných v peňažnom ústave,

v ktorom má vedený účet Sociálna poisťovňa, v období trvania povolených splátok dlžných

súm poistného.

(3)

V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou pre jednotlivé

splátky alebo zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa,

stáva sa splatnou celá suma dlžného poistného.

(4)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa vzťahujú na povolenie splátok dlžných súm

penále (

§ 27

) a pokuty (

§ 28

) obdobne.

(5)

Na konanie o žiadosti o povolenie splátok súm dlžného poistného podľa predchádzajúcich

odsekov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

§ 33

Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach podľa piatej časti tohto zákona

s výnimkou

§ 31

sa vzťahujú všeobecné ustanovenia zákona o správnom konaní.

24

)

§ 34

(1)

Sociálna poisťovňa hospodári s finančnými prostriedkami, s vlastným majetkom a s

majetkom, ktorý nadobudla svojou činnosťou. Sociálna poisťovňa môže užívať aj majetok

štátu podľa osobitného predpisu.

5

)

(2)

Majetok Sociálnej poisťovne tvoria hnuteľné veci a nehnuteľné veci, záväzky a pohľadávky

nadobudnuté pri vzniku Sociálnej poisťovne a počas jej činnosti.

(3)

Majetkom Sociálnej poisťovne nie sú finančné prostriedky, ktoré tvoria základný fond

nemocenského poistenia (

§ 36

), základný fond dôchodkového zabezpečenia (

§ 37

) a rezervný fond (

§ 39

).

§ 35

Rozpočet Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa zostavuje rozpočet Sociálnej poisťovne v členení na

a)

základný fond nemocenského poistenia,

b)

základný fond dôchodkového zabezpečenia,

c)

správny fond,

d)

rezervný fond.

§ 36

Základný fond nemocenského poistenia

(1)

Základný fond nemocenského poistenia je určený na výplatu dávok nemocenského poistenia.

(2)

Základný fond nemocenského poistenia sa tvorí z

a)

poistného na nemocenské poistenie,

b)

poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti, z penále a z pokút,

c)

úrokov z vkladov v peňažných ústavoch,

d)

darov, ak spôsob využitia nie je určený darcom inak,

e)

ostatných príjmov.

§ 37

Základný fond dôchodkového zabezpečenia

(1)

Základný fond dôchodkového zabezpečenia je určený na výplatu dávok dôchodkového zabezpečenia.

(2)

Základný fond dôchodkového zabezpečenia sa tvorí z

a)

poistného na dôchodkové zabezpečenie,

b)

príspevkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky podľa

§ 13 ods. 1 písm. b)

,

c)

poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti, z penále a z pokút,

d)

úrokov z vkladov v peňažných ústavoch,

e)

darov, ak spôsob využitia nie je určený darcom inak,

f)

ostatných príjmov.

§ 37a

Správna rada Sociálnej poisťovne môže rozhodnúť o použití časti základného fondu nemocenského

poistenia na poskytnutie finančnej výpomoci do základného fondu dôchodkového zabezpečenia

a o použití časti základného fondu dôchodkového zabezpečenia na poskytnutie finančnej

výpomoci do základného fondu nemocenského poistenia.

§ 38

Správny fond

(1)

Správny fond je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov Sociálnej

poisťovne.

(2)

Správny fond sa tvorí najviac vo výške 3,5 % z

a)

poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,

b)

príjmov, ktoré plynú z majetku Sociálnej poisťovne.

(3)

Finančné prostriedky správneho fondu možno investovať so súhlasom správnej rady.

(4)

Zostatok správneho fondu nevyčerpaný k 31. decembru príslušného kalendárneho roka

sa prevedie do 30. apríla nasledujúceho kalendárneho roka do rezervného fondu.

§ 39

Rezervný fond

(1)

Rezervný fond je určený na

a)

dávky nemocenského poistenia, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov

v základnom fonde nemocenského poistenia,

b)

dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov

v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia, a

c)

úhradu dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového zabezpečenia, ktoré presahujú

výšku uvedenú v rozpočte Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok.

(2)

Rezervný fond sa tvorí

a)

vo výške najviac 0,5 % z platieb poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,

b)

zo zostatku rezervného fondu za predchádzajúci kalendárny rok,

c)

zo zostatku správneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok.

(3)

Objem prostriedkov rezervného fondu nemôže v kalendárnom roku presiahnuť štvrtinu

rozpočtovaných výdavkov základného fondu nemocenského poistenia a základného fondu

dôchodkového zabezpečenia na príslušný kalendárny rok.

(4)

Finančné prostriedky rezervného fondu presahujúce zákonom ustanovenú maximálnu výšku

sú príjmom základného fondu nemocenského poistenia a základného fondu dôchodkového

zabezpečenia v pomere určenom percentuálnou výškou poistného na nemocenské poistenie

a dôchodkové zabezpečenie.

§ 40

Finančné prostriedky Sociálnej poisťovne musia byť uložené v peňažnom ústave s účasťou

štátu.

§ 41

Účtovníctvo

Sociálna poisťovňa vedie účtovníctvo podľa osobitného zákona.

25

)

§ 42

Informačný systém

(1)

Sociálna poisťovňa utvára a používa na zabezpečenie svojej činnosti osobitný informačný

systém. Používanie údajov informačného systému je jej výhradným právom.

(2)

Informácie o osobách uvedených v

§ 14 ods. 1 písm. a) až d)

a

§ 14 ods. 2 písm. a) až f)

a o poberateľoch dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia možno poskytnúť

len s ich súhlasom s výnimkou prípadov, v ktorých to ustanovuje osobitný zákon.

(3)

Orgánom štátnej správy sa informácie poskytujú bezplatne.

(4)

Sociálna poisťovňa poskytuje potrebné štatistické údaje Štatistickému úradu Slovenskej

republiky podľa osobitného predpisu.

26

)

§ 43

Členovia orgánov Sociálnej poisťovne a jej zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť

o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie alebo zamestnania

alebo v súvislosti s nimi. Táto povinnosť trvá aj po skončení ich funkcie alebo pracovnoprávneho

vzťahu k Sociálnej poisťovni.

§ 44

Kontrolná činnosť

Sociálna poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť

a)

posudkovými lekármi sociálneho zabezpečenia, ak ide o kontrolu posudzovania spôsobilosti

na prácu a o kontrolu dodržiavania liečebného režimu so zreteľom na účelné vynakladanie

prostriedkov na sociálne zabezpečenie alebo posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného

stavu na účely nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia,

b)

osobitne určenými zamestnancami, ak ide o kontrolu výberu a vymáhania poistného a

o kontrolu účelného vynakladania prostriedkov na nemocenské poistenie.

§ 45

(1)

Sociálna poisťovňa sa zriaďuje z Národnej poisťovne – Správy Fondu nemocenského poistenia,

Správy Fondu dôchodkového poistenia, z časti riaditeľstva Národnej poisťovne, ktorá

zabezpečuje vykonávanie nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, a z regionálnych

národných poisťovní, z Bratislavskej regionálnej národnej poisťovne a z Košickej regionálnej

národnej poisťovne, a to zo správ regionálnych fondov nemocenského poistenia, zo správ

regionálnych fondov dôchodkového poistenia a z úsekov, ktoré vykonávajú ekonomickú

činnosť súvisiacu s nemocenským poistením, dôchodkovým poistením vrátane výberu poistného

na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie.

(2)

Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajúcich orgánov uvedených v odseku

1 prechádzajú na Sociálnu poisťovňu.

§ 46

Na Sociálnu poisťovňu prechádza pôsobnosť Národnej poisťovne – Správy Fondu nemocenského

poistenia, Správy Fondu dôchodkového poistenia a regionálnych národných poisťovní,

Bratislavskej regionálnej národnej poisťovne a Košickej regionálnej národnej poisťovne

– správ regionálnych fondov nemocenského poistenia, správ regionálnych fondov dôchodkového

poistenia a úsekov, ktoré vykonávajú ekonomickú činnosť súvisiacu s nemocenským poistením,

dôchodkovým poistením vrátane výberu poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové

poistenie.

§ 47

(1)

Národná rada Slovenskej republiky zvolí členov správnej rady najneskôr do štyroch

týždňov odo dňa zriadenia Sociálnej poisťovne.

(2)

Správna rada zvolí riaditeľa Sociálnej poisťovne a členov dozornej rady najneskôr

do šiestich týždňov odo dňa účinnosti tohto zákona.

(3)

Do dňa účinnosti tohto zákona administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou

Sociálnej poisťovne plnia Správa Fondu nemocenského poistenia a Správa Fondu dôchodkového

poistenia; to platí aj pre úhradu nákladov spojených s činnosťou Sociálnej poisťovne

do dňa účinnosti tohto zákona.

(4)

Do zvolenia riaditeľa Sociálnej poisťovne vykonáva jeho činnosť riaditeľ Správy Fondu

dôchodkového poistenia.

§ 48

Do vymenovania riaditeľov pobočiek vykonávajú ich činnosť riaditelia regionálnych

národných poisťovní, riaditeľ Bratislavskej regionálnej národnej poisťovne a riaditeľ

Košickej regionálnej národnej poisťovne.

§ 49

(1)

Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne a na osobitné

účty uvedené v

§ 51

na úhradu nákladov na

a)

zvýšenie dôchodkov z titulu jediného zdroja príjmu,

b)

zvýšenie dôchodkov z titulu účasti na odboji a rehabilitácie,

c)

zvýšenie dôchodkov pre bezvládnosť,

d)

sociálne dôchodky,

e)

dôchodky manželky,

f)

prídavky na deti a príplatky k prídavkom na deti,

g)

zrušené,

h)

zrušené,

ch)

rodičovský príspevok,

i)

zrušené,

j)

zrušené,

k)

náhrady zárobku pri službe v ozbrojených silách a pri civilnej službe,

l)

kúpeľnú starostlivosť.

(2)

Finančné prostriedky na dávky uvedené v odseku 1 sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových

výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky.

§ 50

(1)

Majetok Národnej poisťovne a regionálnych národných poisťovní, ku ktorému mala Slovenská

správa sociálneho zabezpečenia v Bratislave, okresné správy sociálneho zabezpečenia,

Bratislavská správa sociálneho zabezpečenia a Košická správa sociálneho zabezpečenia

právo hospodárenia do účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

7/1993 Z. z.

o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského

poistenia a dôchodkového poistenia v znení neskorších predpisov, sa stáva od účinnosti

tohto zákona majetkom Sociálnej poisťovne.

(2)

Správa majetku štátu, ku ktorému mala Národná poisťovňa – Správa Fondu nemocenského

poistenia, Správa Fondu dôchodkového poistenia a regionálne národné poisťovne vrátane

Bratislavskej regionálnej národnej poisťovne a Košickej regionálnej národnej poisťovne

– správy regionálnych fondov nemocenského poistenia a správy regionálnych fondov dôchodkového

poistenia právo hospodárenia, prechádza od účinnosti tohto zákona do správy Sociálnej

poisťovne.

(3)

Majetok, ktorý od účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

7/1993 Z. z.

nadobudli a spravujú Správa Fondu nemocenského poistenia, Správa Fondu dôchodkového

poistenia a regionálne národné poisťovne, a to správy regionálnych fondov nemocenského

poistenia a správy regionálnych fondov dôchodkového poistenia, je majetkom Sociálnej

poisťovne.

(4)

Ostatný majetok Národnej poisťovne a regionálnych národných poisťovní, Bratislavskej

regionálnej národnej poisťovne a Košickej regionálnej národnej poisťovne, sa vyrovná

dohodou medzi právnymi nástupcami Národnej poisťovne. Ak nedôjde k dohode podľa prvej

vety, o vysporiadaní majetku rozhodne vláda Slovenskej republiky.

§ 51

Na poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v ozbrojených silách,

v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v Slovenskej informačnej

službe sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona s tým, že toto poistné sa platí

na osobitné účty ministerstiev, do ktorých pôsobnosti patrí riadenie ozbrojených síl,

ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby.

Ďalšie odlišnosti upravia príslušní ministri po dohode s ministrom financií Slovenskej

republiky a s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

§ 51a

(1)

Vymeriavacím základom samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb,

ktoré v roku 1993, ako aj v roku 1994 prevádzkovali samostatnú zárobkovú činnosť a

činnosť spolupracujúcich osôb dlhšie ako šesť mesiacov, je po dni účinnosti tohto

zákona polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb

20

)

dosiahnutých v roku 1993. Ustanovenie

§ 16 ods. 4 druhej vety

platí obdobne. Takto určený vymeriavací základ sa použije do 30. júna 1995.

(2)

Vymeriavacím základom samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb,

ktoré v roku 1994 začali prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť a činnosť spolupracujúcich

osôb, a tieto činnosti trvali dlhšie ako šesť mesiacov, je po dni účinnosti tohto

zákona nimi určená suma. Takto určený vymeriavací základ sa použije do 30. júna 1995.

(3)

Na vymeriavací základ určený podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje

§ 16 ods. 8

.

§ 51b

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá do 31. decembra 1994 nemala oznamovaciu povinnosť

preto, lebo bola zúčastnená na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení z iného

dôvodu, je povinná splniť oznamovaciu povinnosť podľa

§ 18 ods. 4

do ôsmich dní od účinnosti tohto zákona.

§ 51c

Zostatok správneho fondu za rok 1997 sa do konca februára 1998 prevedie do rezervného

fondu.

§ 52

Zrušovacie ustanovenia

Zrušuje sa

1.

zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

7/1993 Z. z.

o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského

poistenia a dôchodkového poistenia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 85/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 160/1994 Z. z.,

2.

zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

8/1993 Z. z.

o Fonde nemocenského poistenia a o Fonde dôchodkového poistenia a ich hospodárení,

3.

§ 3 a 4, § 11 ods. 3 až 5, § 13 ods. 4,

§ 15 ods. 2 časť vety za bodkočiarkou

, § 20 až 28a, § 33 a 34, § 50 ods. 2 a 3, § 51 a 52 vyhlášky predsedu vlády č. 91/1958

Zb., ktorou sa uverejňuje opatrenie Ústrednej rady odborov o organizácii a vykonávaní

nemocenského poistenia zamestnancov v znení vyhlášky predsedu vlády č. 191/1960 Zb.,

vyhlášky predsedu vlády č. 6/1967 Zb., vyhlášky predsedu vlády č. 178/1968 Zb., vyhlášky

Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 123/1990 Zb. a vyhlášky Federálneho

ministerstva práce a sociálnych vecí č. 262/1990 Zb.

§ 53

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1995

*)

okrem ustanovení § 2 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2 prvej vety, § 5 až 8 a § 47, ktoré nadobúdajú

účinnosť 1. novembrom 1994.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla

1995.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára

1996.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. nadobudol účinnosť 24.

júla 1996.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára

1997.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára

1997.

Zákon č. 354/1997 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 1998.

Zákon č. 366/1997 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 1998.

Zákon č. 235/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 1999.

Zákon č. 236/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 1999.

Zákon č. 238/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 1999.

Zákon č. 56/1999 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla 1999.

Zákon č. 300/1999 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2000.

Zákon č. 345/1999 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2000.

Zákon č. 232/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. augusta 2000.

Zákon č. 233/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. augusta 2000.

Zákon č. 243/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. augusta 2000.

Zákon č. 245/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. augusta 2000.

Zákon č. 467/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2001.