ZÁKON 84/1990 Z. z. o zhromažďovacom práve

§ 1

(1)

Občania majú právo pokojne sa zhromažďovať.

(2)

Výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných

práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných

spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk.

(3)

Rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať sa zakazuje.

(4)

Za zhromaždenie sa podľa tohto zákona považujú aj pouličné sprievody a manifestácie.

(5)

Na zhromaždenie nie je potrebné predchádzajúce povolenie štátneho orgánu.

(6)

Sú zakázané zhromaždenia v okruhu 50 metrov od

a)

objektu, v ktorom má stále sídlo prezident Slovenskej republiky,

b)

objektu, v ktorom pravidelne rokuje Národná rada Slovenskej republiky alebo vláda

Slovenskej republiky,

c)

objektu, v ktorom má stále sídlo Ústavný súd Slovenskej republiky, ak osobitný predpis

neustanovuje inak,

1b

)

d)

objektu iného ako podľa písmen a) až c), kde rokuje alebo inak vykonáva svoju pôsobnosť

ústavný orgán podľa písmena a) až c),

e)

objektu, ktorý zabezpečuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pre potreby prezidenta

Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu vlády

Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu;

1c

)

ustanovenie

§ 10 ods. 2 písm. d)

tým nie je dotknuté.

§ 2

Za zhromaždenia podľa tohto zákona sa nepovažujú

a)

zhromaždenia osôb súvisiace s činnosťou štátnych orgánov upravené inými právnymi

predpismi;

b)

zhromaždenia súvisiace s poskytovaním služieb;

c)

iné zhromaždenia neslúžiace účelu uvedenému v

§ 1 ods. 2

.

§ 3

Zhromaždenie môže zvolať občan starší ako 18 rokov alebo právnická osoba so sídlom

na území Slovenskej republiky alebo zahraničná právnická osoba, ak má podnik alebo

jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky alebo skupina osôb

(ďalej len „zvolávateľ“).

§ 4

(1)

Zhromaždenia sa musia oznamovať obci (

§ 16

) s výnimkou

a)

zhromaždení usporadúvaných právnickými osobami prístupných len ich členom alebo zamestnancom

a menovite pozvaným hosťom;

b)

zhromaždení usporadúvaných cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami v kostole alebo

v inej modlitebni, procesií, pútí a iných sprievodov a zhromaždení slúžiacich na prejavy

náboženského vyznania;

c)

zhromaždení konaných v obydliach občanov;

d)

zhromaždení menovite pozvaných osôb v uzavretých priestoroch.

(2)

Na zhromaždenie, ktoré podlieha oznamovacej povinnosti, môže obec vyslať svojho zástupcu,

ktorému je zvolávateľ povinný vytvoriť podmienky pre riadne plnenie jeho úloh, najmä

mu umožniť sledovanie priebehu zhromaždenia a vykonanie úkonov nevyhnutných na prípadné

rozpustenie zhromaždenia.

(3)

Obec môže určiť miesto v obci, kde možno konať zhromaždenie na účel uvedený v

§ 1 ods. 2

bez oznámenia. Pritom môže určiť dobu, v ktorej sa také zhromaždenia nesmú konať.

Obec určí miesto podľa prvej vety prednostne na verejnom priestranstve, ktoré je námestím,

parkom, trhoviskom alebo iným obdobným miestom.

§ 5

(1)

Zvolávateľ je povinný zhromaždenie písomne oznámiť obci tak, aby obec oznámenie dostala

aspoň 5 dní vopred, najskôr však 6 mesiacov predo dňom jeho konania. Obec môže v odôvodnených

prípadoch prijať oznámenie aj v kratšej lehote. Za právnickú osobu predloží oznámenie

ten, kto je v tejto veci splnomocnený konať v jej mene. Oznámenie sa môže predložiť

aj osobne v pracovný deň v dobe medzi ôsmou a pätnástou hodinou. Obec vytvorí podmienky,

aby sa oznámenia mohli riadne prijímať.

(2)

V oznámení musí zvolávateľ uviesť

a)

účel zhromaždenia, deň a miesto jeho konania a čas začatia; ak ide o zhromaždenie

na verejnom priestranstve, aj predpokladaný čas jeho ukončenia;

b)

predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia;

c)

opatrenia, ktoré urobí, aby sa zhromaždenie konalo v súlade so zákonom, najmä počet

usporiadateľov, ktorých na organizáciu zhromaždenia určí, a spôsob ich označenia;

d)

ak má ísť o pouličný sprievod, východiskové miesto, cestu a miesto ukončenia;

e)

meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko zvolávateľa, u právnickej osoby jej názov

a sídlo a meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený v tejto veci konať

v jej mene;

f)

meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený konať v zastúpení zvolávateľa.

(3)

Ak sa má zhromaždenie konať pod šírym nebom mimo verejných priestranstiev, je zvolávateľ

povinný k oznámeniu priložiť súhlas toho, kto je vlastníkom, prípadne užívateľom pozemku.

(4)

Ak sa oznámenie predloží osobne, obec to zvolávateľovi písomne potvrdí s uvedením

dňa a hodiny, keď bola oznamovacia povinnosť splnená.

(5)

Ak zvolávateľ neuvedie údaje podľa odseku 2 a odseku 3 alebo ak sú uvedené údaje

neúplné alebo nepresné, obec na to zvolávateľa pri osobnom predložení oznámenia upozorní

s tým, že ak tieto vady nebudú odstránené, nepôjde o platné oznámenie. Zvolávateľ

je oprávnený na mieste oznámenie potrebným spôsobom doplniť alebo upraviť. Ak bolo

oznámenie predložené iným spôsobom, obec zvolávateľa na vady bezodkladne písomne upozorní.

Povinnosť zvolávateľa podľa odseku 1 je splnená, ak vady oznámenia boli odstránené

v lehote tam uvedenej.

(6)

Zmeny v údajoch uvedených v oznámení alebo zrušenie oznámeného zhromaždenia je zvolávateľ

povinný bezodkladne oznámiť obci.

§ 6

Oprávnenia a povinnosti zvolávateľa

(1)

Zvolávateľ je oprávnený robiť všetky opatrenia na zvolanie zhromaždenia. Najmä je

oprávnený v súlade s oznámeným účelom zhromaždenia osobne alebo písomne alebo inak

pozývať na účasť na ňom. Zvolávateľ má tiež právo, aby pozvanie na zhromaždenie bolo

vo vhodnom čase vyhlásené miestnym rozhlasom. Obce a štátne orgány a organizácie podľa

možností a okolností poskytujú zvolávateľovi pomoc.

(2)

Oprávnenie zvolávateľa podľa odseku 1 zaniká, ak nebola platne splnená oznamovacia

povinnosť podľa

§ 5

alebo ak bolo zhromaždenie zakázané.

(3)

Ak je dôvodná obava, že zhromaždenie bude rušené, môže zvolávateľ požiadať obec alebo

príslušný útvar Policajného zboru, aby sa zhromaždeniu poskytla ochrana.

(4)

Zvolávateľ je oprávnený vydávať priamo alebo s pomocou usporiadateľov účastníkom

pokyny na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia.

(5)

Zvolávateľ je povinný

a)

poskytnúť obci na jej žiadosť súčinnosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho priebehu

zhromaždenia a splniť povinnosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi;

b)

zabezpečiť potrebný počet spôsobilých usporiadateľov starších ako 18 rokov;

c)

riadiť priebeh zhromaždenia tak, aby sa podstatne neodchyľovalo od účelu zhromaždenia

uvedeného v oznámení;

d)

dávať záväzné pokyny usporiadateľom;

e)

dbať o pokojný priebeh zhromaždenia a robiť opatrenia, aby sa nenarušoval;

f)

zhromaždenie ukončiť.

(6)

Ak sa zvolávateľovi pri narušení pokojného priebehu zhromaždenia nepodarí zaistiť

nápravu, požiada o potrebnú pomoc obec alebo útvar Policajného zboru. Môže tak urobiť

tiež, ak sa účastníci po ukončení zhromaždenia pokojne nerozídu.

(7)

Ak zo zhromaždenia vzíde petícia, postupuje sa podľa osobitných predpisov.

1

)

(8)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa primerane vzťahujú aj na zhromaždenia, ktoré

sa podľa

§ 4

nemusia oznamovať.

§ 7

Povinnosti účastníkov zhromaždenia

(1)

Účastníci zhromaždenia sú povinní dbať na pokyny zvolávateľa a usporiadateľov podľa

§ 6

a zdržať sa všetkého, čo by narušilo riadny a pokojný priebeh zhromaždenia.

(2)

Po ukončení zhromaždenia sú jeho účastníci povinní pokojne sa rozísť. Ak je zhromaždenie

rozpustené, sú povinní bez meškania opustiť miesto zhromaždenia. V rozchode sa im

nesmie žiadnym spôsobom brániť.

(3)

Účastníci zhromaždenia nesmú mať pri sebe strelné zbrane alebo výbušniny. Takisto

nesmú mať pri sebe iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, ak možno z okolností

alebo zo správania účastníkov usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo hrozbu

násilím.

(4)

Účastník zhromaždenia nesmie mať svoju tvár zakrytú spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu,

ak je proti nemu vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru a príslušník

Policajného zboru ho na odkrytie tváre vyzval.

§ 8

(1)

Obec môže s ohľadom na miestne podmienky alebo na verejný poriadok navrhnúť zvolávateľovi,

aby sa zhromaždenie konalo na inom mieste alebo v iný čas.

(2)

Obec je povinná oznámiť Policajnému zboru konanie zhromaždenia, ako aj to, že rozhodla

o zákaze zhromaždenia, bezodkladne po doručení oznámenia o konaní zhromaždenia alebo

bezodkladne po vydaní rozhodnutia o zákaze zhromaždenia.

(3)

Ak má Policajný zbor informácie o konkrétnych dôvodoch na zákaz zhromaždenia, písomne

o takýchto dôvodoch informuje obec.

§ 9

Obec môže zvolávateľovi uložiť, aby zhromaždenie konané vo večerných hodinách bolo

ukončené tak, aby nedošlo k neprimeranému rušeniu nočného pokoja.

§ 10

(1)

Obec, ktorej sa zhromaždenie oznámilo, ho zakáže, ak by oznámený účel zhromaždenia

smeroval k výzve

a)

popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť,

pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne

postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov;

b)

dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti;

c)

inak porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská

republika viazaná a ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

(2)

Obec zhromaždenie zakáže aj vtedy, ak

a)

sa má konať na mieste, kde by účastníkom hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie,

b)

na rovnakom mieste a v rovnaký čas sa má podľa skôr doručeného oznámenia konať zhromaždenie

a medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času jeho konania; ak nemožno určiť,

ktoré oznámenie bolo doručené skôr, rozhodne sa za účasti zástupcov zvolávateľov žrebovaním,

c)

sa má konať na rovnakom mieste a v rovnakom čase, kde už v zmysle platných právnych

predpisov bolo povolené verejné kultúrne alebo športové podujatie,

1a

)

d)

sa má konať v blízkosti obydlia osoby, s výkonom zamestnania, povolania alebo funkcie

ktorej účel zhromaždenia priamo súvisí a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta konania

zhromaždenia,

e)

existuje dôvodná obava, že dôjde k stretu s účastníkmi skôr oznámeného zhromaždenia,

v dôsledku čoho nebude možné zabezpečiť riadny a pokojný priebeh týchto zhromaždení

ani s nasadením dostupných síl a prostriedkov, medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode

o úprave času alebo miesta konania zhromaždení a verejný poriadok nebude možné zabezpečiť

žiadnymi menej rušivými opatreniami; ak nemožno určiť, ktoré oznámenie bolo doručené

skôr, rozhodne sa za účasti zástupcov zvolávateľov žrebovaním,

f)

sa má konať na mieste, ktoré sa nachádza v oblasti určenej prevažne na bývanie a

nejde o námestie, park, trhovisko alebo iné obdobné miesto, z oznámených skutočností

alebo iných informácií plynie dôvodná obava, že konaním zhromaždenia dôjde k zásahu

do základného práva na súkromie väčšieho počtu osôb alebo k zásahu do pokojného užívania

obydlia väčšieho počtu osôb nad mieru bežne spojenú s pokojným zhromaždením, a ochranu

ich práv nemožno zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami,

g)

sa má konať v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má sídlo alebo v ktorom vykonáva

svoju pôsobnosť všeobecný súd, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou

všeobecného súdu.

(3)

Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenia

spojené s konaním zhromaždenia, najmä obmedzenie práva na súkromie, obmedzenie pokojného

užívania obydlia, obmedzenie dopravy alebo obmedzenie zásobovania, boli v závažnom

rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie

inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia.

(4)

Obec nemôže zhromaždenie zakázať z dôvodov uvedených v odsekoch 2 a 3, ak zvolávateľ

prijal návrh obce podľa

§ 8

.

§ 11

(1)

O zákaze zhromaždenia (

§ 10

) alebo čase jeho ukončenia (

§ 9

) rozhodne obec bezodkladne, najneskôr však do troch dní od okamihu, keď dostala platné

oznámenie.

(2)

Obec v deň vydania rozhodnutia vyvesí písomné vyhotovenie rozhodnutia na svojej úradnej

tabuli až do dňa, v ktorom sa má zhromaždenie konať, a rozhodnutie vyhlási miestnym

rozhlasom alebo iným obdobným spôsobom; ak sa má zhromaždenie konať na území dvoch

alebo viacerých obcí, okresný úrad zabezpečí, aby jeho rozhodnutie bolo vyhlásené

v obciach, v ktorých sa zhromaždenie má konať. Vyvesením na úradnej tabuli je rozhodnutie

zvolávateľovi doručené. Ak obec v lehote uvedenej v odseku 1 nevyvesí písomné vyhotovenie

rozhodnutia na svojej úradnej tabuli, môže zvolávateľ zhromaždenie usporiadať. Obec

zároveň bezodkladne zašle písomné vyhotovenie rozhodnutia zvolávateľovi a zverejní

ho na svojej internetovej stránke, ak ju má k dispozícii.

(3)

Ak správny súd zruší rozhodnutie o zákaze zhromaždenia, zvolávateľ je oprávnený zhromaždenie

usporiadať podľa pôvodného oznámenia alebo do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia

správneho súdu.

§ 12

(1)

Ak sa zhromaždenie koná, hoci bolo zakázané, zástupca obce vyzve zvolávateľa, aby

zhromaždenie bez meškania ukončil. Pokiaľ zvolávateľ neurobí účinné opatrenia, aby

sa účastníci pokojne rozišli, oznámi zástupca obce účastníkom, že zhromaždenie je

rozpustené, a vyzve ich, aby sa pokojne rozišli. Oznámenie musí obsahovať dôvody na

rozpustenie a upozornenie na následky neuposlúchnutia tejto výzvy a musí sa urobiť

takým spôsobom, aby bolo účastníkom zrozumiteľné a aby sa s ním všetci účastníci zhromaždenia

mohli oboznámiť.

(2)

Za neprítomnosti zástupcu obce môže zhromaždenie uvedené v odseku 1 rozpustiť spôsobom

tam ustanoveným aj príslušník Policajného zboru v službe.

(3)

Zhromaždenie, ktoré sa koná bez toho, že bolo oznámené podľa

§ 5

, bude spôsobom uvedeným v odseku 1 rozpustené, ak nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili

jeho zákaz podľa

§ 10 ods. 1 až 3

. To platí aj pre zhromaždenia, ktoré neboli zvolané. Zodpovednosť zvolávateľov za

priestupok nie je dotknutá, aj keď zhromaždenie nebolo rozpustené.

(4)

Spôsobom uvedeným v odseku 1 sa postupuje aj vtedy, ak zhromaždenie konané vo večerných

hodinách pokračuje aj po určenom čase ukončenia (

§ 9

).

(5)

Zhromaždenie, ktoré bolo oznámené a nebolo zakázané, môže byť spôsobom uvedeným v

odseku 1 rozpustené, ak sa podstatne odchýlilo od oznámeného účelu takým spôsobom,

že v priebehu zhromaždenia nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz podľa

§ 10 ods. 1

.

(6)

Zhromaždenia uvedené v odseku 3 a v odseku 5 môže zástupca obce rozpustiť spôsobom

ustanoveným v odseku 1, ak účastníci zhromaždenia páchajú trestné činy a nápravu sa

nepodarilo zaistiť iným spôsobom, najmä zákrokom proti jednotlivým páchateľom. V neprítomnosti

zástupcu obce tak môže urobiť náčelník príslušného útvaru Policajného zboru alebo

veliaci príslušník.

§ 14

Priestupok proti zhromažďovaciemu právu

(1)

Priestupku proti zhromažďovaciemu právu sa dopustí ten, kto

a)

zvoláva alebo usporadúva zhromaždenie bez toho, že by splnil oznamovaciu povinnosť,

usporadúva zhromaždenie, ktoré bolo zakázané, alebo poruší inú povinnosť zvolávateľa

podľa tohto zákona,

b)

neuposlúchne poriadkové opatrenia zvolávateľa alebo určených usporiadateľov zhromaždenia

alebo týmto osobám bráni v plnení ich povinnosti,

c)

neoprávnene sťažuje účastníkom zhromaždenia prístup na zhromaždenie alebo im v tom

bráni,

d)

neoprávnene zabráni inému vo výkone zhromažďovacieho práva,

e)

neoprávnene vnikne do zhromaždenia,

f)

neprístojným správaním bráni účastníkom v splnení účelu zhromaždenia,

g)

bráni účastníkom, aby sa pokojne rozišli,

h)

opakovane alebo úmyselne neuposlúchne poriadkové opatrenia zvolávateľa alebo určených

usporiadateľov zhromaždenia alebo týmto osobám opakovane alebo úmyselne bráni v plnení

ich povinnosti,

i)

ako účastník zhromaždenia má pri sebe strelnú zbraň alebo výbušninu, alebo iné predmety,

ktorými možno ublížiť na zdraví, a ak možno z okolností alebo z jeho správania usudzovať,

že sa majú použiť na násilie alebo na hrozbu násilím,

j)

neoprávnene a úmyselne bráni inému vo výkone zhromažďovacieho práva,

k)

neoprávnene a úmyselne bráni účastníkom v prístupe na zhromaždenie alebo v tom, aby

sa pokojne rozišli,

l)

hrubo neprístojným správaním bráni účastníkom v splnení účelu zhromaždenia,

m)

úmyselne a aktívnym konaním naruší priebeh zhromaždenia a tento prestane byť riadny

a pokojný, alebo k takému konaniu podnecuje,

n)

ako účastník zhromaždenia má svoju tvár zakrytú spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu,

ak je proti nemu vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru a na odkrytie

tváre ho príslušník Policajného zboru vyzval.

(2)

Za priestupok podľa odseku 1

a)

písm. a) až g) sa uloží pokuta do 165 eur,

b)

písm. h) až n) sa uloží pokuta od 165 do 1 650 eur.

(3)

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

3

)

§ 14a

Iné správne delikty

(1)

Obec uloží pokutu do 663 eur právnickej osobe, ktorá ako zvolávateľ

a)

zvolala alebo usporiadala zhromaždenie bez toho, aby si splnila oznamovaciu povinnosť;

b)

usporiadala zhromaždenie, ktoré bolo zakázané;

c)

nezabezpečila oznámený počet spôsobilých usporiadateľov starších ako 18 rokov;

d)

riadila priebeh zhromaždenia tak, že sa podstatne odchýlilo od účelu zhromaždenia

uvedeného v oznámení;

e)

neukončila zhromaždenie konané vo večerných hodinách v čase, ktorý určila obec, čím

došlo k neprimeranému rušeniu nočného pokoja.

(2)

Pri ukladaní pokút obec prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky

protiprávneho konania.

(3)

Na ukladanie pokút sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

4

)

(4)

Výnosy z pokút sú príjmom obce.

§ 15

Na zhromaždenia občanov na účel uvedený v

§ 1 ods. 2

, ktoré neboli zvolané (

§ 5

), sa vzťahujú

§ 1, 2

,

§ 4 ods. 3

,

§ 7

,

§ 12 ods. 3

a

6

, § 14.

§ 16

Pre konanie podľa

§ 11

tohto zákona platia ustanovenia

§ 3 ods. 1 až 3

,

§ 46, 47

a

52 zákona o správnom konaní

.

4

)

Konanie sa považuje za začaté dňom, keď obec dostala oznámenie; účastníkom konania

je zvolávateľ.

§ 17

Ak je v tomto zákone lehota určená počtom dní, rozumie sa jedným dňom doba 24 hodín

od udalosti, ku ktorej sa lehota viaže.

§ 18

Verejným priestranstvom sa na účely tohto zákona rozumejú pozemné komunikácie (s výnimkou

neverejných účelových komunikácií)

5

)

ako námestia, triedy a ulice, ako aj ďalšie priestory pod šírym nebom prístupné každému

bez obmedzenia.

§ 18a

Ak charakter zhromaždenia vyžaduje na pozemnej komunikácii

5

)

postavenie tribúny alebo inej stavby dočasného charakteru, alebo inštaláciu ozvučenia

pomocou prenosového vozu, pri tom sa postupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho

užívanie pozemných komunikácií.

5

)

§ 19

Proti rozhodnutiu podľa

§ 11 ods. 1

,

§ 12

a

§ 20

nemožno podať odvolanie.

§ 20

Pôsobnosť obce podľa tohto zákona vykonáva okresný úrad, ak zhromaždenie má presahovať

územie obce.

§ 21

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

1.

zákon

č. 68/1951 Zb.

o dobrovoľných organizáciách a zhromaždeniach v znení neskorších predpisov, pokiaľ

ide o zhromaždenia;

2.

vyhláška ministra vnútra č. 320/1951 Ú. l. (č. 348/1951 Ú.v.) o dobrovoľných organizáciách

a zhromaždeniach v znení neskorších predpisov, pokiaľ ide o zhromaždenia;

3.

§ 1

a

3 zákona č. 126/1968 Zb.

o niektorých prechodných opatreniach na upevnenie verejného poriadku;

4.

§ 40 zákona č. 40/1974 Zb. o Zbore národnej bezpečnosti.

§ 22

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.