ZÁKON o výkone trestu odňatia slobody 84/1969 Z. z. vyhlasuje úplné znenie zákona zo 17. júna 1965 č. 59 Zb. o výkone trestu odňatia slobody ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Národného zhromaždenia z 20. decembra 1968 č. 173 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady z 28. decembra 1968 č. 207 Zb., zákonom Českej národnej rady z 8. januára 1969 č. 2 Zb. a ústavným zákonom Národného zhromaždenia z 27. októbra 1968 č. 143 Zb. (čl. 9 a 144 ods. 2)

§ 1

Účel výkonu trestu odňatia slobody

Účelom výkonu trestu odňatia slobody je odsúdenému zabrániť v ďalšom páchaní trestnej

činnosti a sústavne ho vychovávať k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka.

Výkonom trestu odňatia slobody nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť.

§ 2

Nápravnovýchovná činnosť

Na dosiahnutie účelu výkonu trestu odňatia slobody sa vykonáva nápravnovýchovná činnosť,

ktorá je súhrnom pôsobenia ustanoveného poriadku a disciplíny v miestach, kde sa trest

odňatia slobody (ďalej len „trest“) vykonáva, pracovnej výchovy odsúdených a kultúrno-výchovnej

práce.

§ 3

Nápravnovýchovné ústavy

(1)

Trest sa vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch podriadených Ministerstvu spravodlivosti.

Zriaďuje a zrušuje ich minister spravodlivosti.

(2)

Pri nápravnovýchovnom ústave sa spravidla zriadi poradný zbor, zložený z pedagógov,

psychológov a iných odborníkov: pri Ministerstve spravodlivosti je ako poradný orgán

na prehĺbenie vedeckosti a zvýšenie účinnosti nápravnovýchovnej činnosti zriadená

vedecká rada zložená zo zástupcov vedeckých a spoločenských organizácií a štátnych

orgánov.

§ 4

Súčinnosť orgánov a organizácii pri výkone trestu

Štátne orgány a socialistické organizácie napomáhajú pri svojej činnosti Zbor nápravnej

výchovy (oddiel 13) pri plnení úloh smerujúcich k dosiahnutiu účelu výkonu trestu.

§ 5

(1)

Trest sa vykonáva diferencovane v troch nápravnovýchovných skupinách. O tom, do ktorej

nápravnovýchovnej skupiny sa odsúdený zaradí, rozhodne súd.

(2)

Výkonom trestu v nápravnovýchovných skupinách sa sleduje cieľ, aby menej narušení

odsúdení vykonávali trest oddelene od viac narušených odsúdených a aby sa v nápravnovýchovnej

činnosti u odsúdených, u ktorých to vyžaduje vyšší stupeň alebo povaha ich narušenia,

uplatňovali účinnejšie prostriedky na ich nápravu. V nápravnovýchovných skupinách

sa trest vykonáva podľa zásady, že čím je vyššia nápravnovýchovná skupina, tým je

menší rozsah práv odsúdených vo výkone trestu a tým je väčší rozsah ich obmedzení;

obdobne diferencovane sú upravené aj formy a metódy pracovnej výchovy a kultúrno-výchovnej

práce, rozsah oprávnení samosprávy a spôsob stráženia.

§ 6

(1)

Ak odsúdený, ktorý bol zaradený do vyššej nápravnovýchovnej skupiny, prejavuje vzorným

správaním a statočným pomerom k práci po dlhší čas snahu po náprave, môže ho súd preradiť

do nižšej nápravnovýchovnej skupiny.

(2)

Ak odsúdený porušuje sústavne a závažným spôsobom ustanovený poriadok alebo disciplínu

pri výkone trestu alebo ak spácha počas výkonu trestu trestný čin, môže ho súd preradiť

do vyššej nápravnovýchovnej skupiny.

(3)

O preradení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo náčelníka nápravnovýchovného

ústavu alebo na žiadosť odsúdeného alebo aj bez takého podnetu. Odsúdený môže podať

žiadosť o preradenie do nižšej nápravnovýchovnej skupiny po vykonaní tretiny trestu,

a ak je zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny, po vykonaní polovice trestu,

vždy však najskôr po uplynutí 6 mesiacov od nastúpenia výkonu trestu; ďalšiu žiadosť

môže odsúdený podať až po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o

jeho predchádzajúcej žiadosti.

§ 7

Zostrená izolácia

(1)

Ak odsúdený zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny má zjavne záporný postoj

k vykonávaniu nápravnovýchovnej činnosti a ak doterajšie výchovné prostriedky, včítane

disciplinárnych trestov, zostávajú uňho neúčinné, môže súd na návrh prokurátora alebo

náčelníka nápravnovýchovného ústavu alebo aj bez takého návrhu rozhodnúť, že odsúdený

má byť umiestnený do zostrenej izolácie. Také rozhodnutie môže súd urobiť aj vtedy,

ak je odsúdený zvlášť silne narušený a ak ho zároveň zaraďuje do tretej nápravnovýchovnej

skupiny, alebo ak bol odsúdenému trest smrti milosťou zmiernený na trest odňatia slobody.

(2)

Dobu, po ktorú bude trest vykonávaný v zostrenej izolácii, určí súd, a to v rozmedzí

od 6 mesiacov až do 2 rokov.

(3)

Odsúdeným umiestneným do zostrenej izolácie sa nepriznáva vreckové, čítanie sa im

obmedzuje na vybrané knihy a časopisy, smú si písať a prijímať návštevy v menšom rozsahu,

ako je inak ustanovené pre odsúdených zaradených do tretej nápravnovýchovnej skupiny,

a nesmú prijímať balíčky. Odsúdení sa tu zaraďujú do práce, len pokiaľ sa tým nenarúša

pôsobenie zostrenej izolácie na ich nápravu.

(4)

Ak odsúdený prejavuje svojím správaním po dobu najmenej 6 mesiacov účinnú snahu po

náprave, môže súd na návrh prokurátora alebo náčelníka nápravnovýchovného ústavu alebo

i bez takého návrhu rozhodnúť, že sa umiestnenie odsúdeného do zostrenej izolácie

zrušuje.

§ 8

Vnútorná diferenciácia

Na prehĺbenie výchovného vplyvu výkonu trestu sa odsúdení zaradení do tej istej nápravnovýchovnej

skupiny rozdeľujú do nápravnovýchovných ústavov, prípadne do kolektívov v týchto ústavoch,

a to najmä s prihliadnutím na stupeň a povahu ich narušenia a na dosiahnutý stupeň

ich nápravy. S prihliadnutím na tieto hľadiská sa tiež diferencovane vykonáva nápravnovýchovná

činnosť.

§ 9

Výkon trestu u odsúdených so zníženou pracovnou schopnosťou alebo postihnutých chybami

Odsúdení, ktorých pracovná schopnosť je podstatne znížená alebo u ktorých to vyžaduje

ich telesný alebo duševný stav, sa umiestňujú do nápravnovýchovných ústavov alebo

oddelení, v ktorých výkon trestu je upravený s ohľadom na ich schopnosti a stav. Práva

a obmedzenia, ktoré vyplývajú z nápravnovýchovnej skupiny, do ktorej boli zaradení,

zostávajú nedotknuté.

§ 10

Všeobecné ustanovenie

Odsúdení majú popri povinnostiach vyplývajúcich zo zákonov a iných predpisov aj povinnosti

uložené podľa tohto zákona. Po dobu výkonu trestu môžu sa odsúdeným obmedziť len tie

občianske práva, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu (

§ 1

) alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť.

§ 11

Základné sociálne práva odsúdených

(1)

Vo výkone trestu sa pre odsúdených vytvárajú také materiálne a kultúrne podmienky

života, aby bol zabezpečený ich náležitý telesný a duševný rozvoj. V súlade s tým

sa určia najmä náležitosti a podmienky stravovania, ubytovania a vystrojovania odsúdených.

(2)

Odsúdeným sa zabezpečuje osemhodinový spánok, čas potrebný na osobnú hygienu a upratovanie,

najmenej jednohodinová vychádzka a primerané osobné voľno.

(3)

Odsúdeným sa poskytujú zdravotnícke služby v rozsahu a za podmienok ustanovených

všeobecnými predpismi o starostlivosti o zdravie ľudu; organizáciu a výkon zdravotníckych

služieb poskytovaných odsúdeným upraví minister spravodlivosti po dohode s ministrom

zdravotníctva.

(4)

Nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie odsúdených, ako aj odškodňovanie pracovných

úrazov a chorôb z povolania odsúdených upravujú všeobecné predpisy.

§ 12

Listy a návštevy

(1)

Odsúdený si smie písať s príslušníkmi svojej rodiny a prijímať ich návštevy v rozsahu

určenom pre nápravnovýchovnú skupinu, do ktorej je zaradený. Ak je to v záujme jeho

nápravy alebo ak je pre to iný závažný dôvod, môže sa mu povoliť písomný styk aj s

inou osobou, prípadne prijatie jej návštevy. Na zabezpečenie účelu výkonu trestu sa

listy odsúdených cenzurujú.

(3)

Na požiadanie sa príslušníkom rodiny odsúdeného, ako aj jeho obhajcovi podávajú oznámenia

o stave a správaní odsúdeného.

§ 13

Knihy a iné publikácie

(1)

Odsúdený smie odoberať a čítať dennú tlač, knihy a iné publikácie, a to v rozsahu

určenom v súlade s účelom výkonu trestu.

(2)

V nápravnovýchovnom ústave je zriadená knižnica, v ktorej si odsúdený môže požičiavať

knihy podľa vlastného výberu.

§ 14

Nákup vecí osobnej potreby a príjem balíčkov

(1)

Odsúdený si smie za vreckové nakupovať potraviny a iné veci osobnej potreby.

(2)

Odsúdený smie prijímať balíčky s potravinami a s inými vecami osobnej potreby v rozsahu

určenom pre nápravnovýchovnú skupinu, do ktorej je zaradený.

§ 15

Ochrana práv odsúdených

(1)

Odsúdený smie na uplatnenie svojich práv a oprávnených záujmov podávať sťažnosti

a žiadosti príslušným orgánom; sťažnosť, prípadne žiadosť sa musí orgánu, ktorému

je adresovaná, bez meškania odoslať. V tej istej veci však nesmie podávať sťažnosť

niekoľkým orgánom súčasne ani ju opakovať pred jej vybavením.

(2)

Ak odsúdený o to žiada, umožní sa mu rozhovor s náčelníkom nápravnovýchovného ústavu,

prokurátorom, sudcom alebo orgánom, ktorý vykonáva kontrolu nápravnovýchovného ústavu.

(3)

Odsúdený si môže zaistiť poskytovanie právnej pomoci advokátom, ktorý má právo v

medziach svojho plnomocenstva s odsúdeným si písať a hovoriť s ním. Ak sa proti odsúdenému

vedie ďalšie trestné stíhanie, použije sa na jeho styk s obhajcom ustanovenie

Trestného poriadku

o styku obhajcu s obvineným, ktorý je vo väzbe.

(4)

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy sú povinní dbať o zachovávanie práv, ktoré majú

odsúdení vo výkone trestu.

§ 16

Samospráva odsúdených

Samospráva odsúdených sa zriaďuje v každom kolektíve odsúdených. Poslaním samosprávy

odsúdených je naučiť odsúdených samostatne riešiť otázky súvisiace so spôsobom života

a s prácou vo výkone trestu, napomáhať prísne dodržiavanie ustanoveného poriadku a

disciplíny, zvyšovania pracovnej aktivity, všeobecné i odborné vzdelávanie odsúdených

a tým ich pripravovať na aktívne zapojenia sa do života spoločnosti po prepustení

z výkonu trestu. Samospráva sa tiež zaoberá otázkami týkajúcimi sa bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci.

§ 17

Základné povinnosti odsúdených

(1)

Odsúdený je vo výkone trestu povinný dodržiavať ustanovený poriadok a disciplínu,

plniť pokyny a príkazy príslušníkov Zboru nápravnej výchovy, riadne plniť pracovné

úlohy, šetrne zaobchádzať so zverenými vecami, dodržiavať zásady slušného konania

s osobami, s ktorými prichádza do styku, a aj inak zachovávať ustanovenia ústavného

poriadku (

§ 18

).

(2)

Odsúdeného, ktorý neoprávnene odmieta plniť svoje povinnosti, treba donútiť k ich

plneniu prostriedkami podľa zákona dovolenými.

§ 18

Ústavný poriadok

(1)

Pre každý nápravnovýchovný ústav ustanoví jeho náčelník so súhlasom Ministerstva

spravodlivosti ústavný poriadok, ktorým sa spravuje chod života a činnosti odsúdených.

Ústavným poriadkom sa najmä vymedzuje čas na pracovnú činnosť, odpočinok, jedlo a

kultúrno-výchovnú prácu.

§ 19

Disciplinárne odmeny

(1)

Za vzorné správanie, statočný pomer k práci alebo príkladný čin môže sa odsúdenému

udeliť disciplinárna odmena.

(2)

Disciplinárnymi odmenami sú najmä

a)

pochvala,

b)

mimoriadne povolenie listu,

c)

mimoriadne povolenie návštevy,

d)

mimoriadne povolenie balíčka,

e)

zvýšenie vreckového,

f)

peňažná alebo vecná odmena,

g)

prerušenie výkonu trestu podľa

§ 35

.

§ 20

Disciplinárne tresty

(1)

Porušenie ustanoveného poriadku alebo disciplíny pri výkone trestu je disciplinárnym

priestupkom, za ktorý sa môže odsedenému uložiť disciplinárny trest.

(2)

Disciplinárnymi trestami sú

a)

pokarhanie,

b)

obmedzenie účasti na záujmovej činnosti alebo jej zákaz až do 3 mesiacov,

c)

zníženie vreckového až do 3 mesiacov,

d)

zákaz prijatia balíčka,

e)

umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase až do 30 dní,

f)

celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia až do 20 dní,

g)

umiestnenie do samoväzby až do 20 dní,

h)

umiestnenie do zvláštneho oddelenia.

(3)

Pri celodennom umiestnení do uzavretého oddelenia a pri umiestnení do samoväzby odsúdený

nepracuje, je obmedzený v účasti na záujmovej činnosti a nie mu je dovolené čítať

dennú tlač, knihy alebo iné publikácie a nakupovať veci osobnej potreby (

§ 14

). Umiestnenie do samoväzby možno uložiť len odsúdenému zaradenému do druhej alebo

tretej nápravnovýchovnej skupiny. Disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého

oddelenia, prípadne umiestnenie do samoväzby nemožno znovu uložiť skôr ako po uplynutí

aspoň 20 dní od výkonu niektorého z týchto disciplinárnych trestov.

(4)

Umiestnenie do zvláštneho oddelenia možno uložiť len odsúdenému, ktorý sústavne alebo

závažným spôsobom porušuje ustanovený poriadok alebo disciplínu pri výkone trestu

a u ktorého miernejšie disciplinárne tresty nepostačujú na nápravu; tento disciplinárny

trest možno uložiť až do 3 mesiacov, a ak ide o odsúdeného zaradeného do tretej nápravnovýchovnej

skupiny, až do 6 mesiacov. Odsúdení, ktorí boli umiestnení do zvláštneho oddelenia,

pracujú pod zvýšeným dozorom a oddelene od ostatných odsúdených. Pri výkone tohto

disciplinárneho trestu je odsúdený obmedzený v účasti na záujmovej činnosti a v možnostiach

nákupu vecí osobnej potreby a je mu znížené vreckové.

§ 21

Ukladanie disciplinárnych trestov

(1)

Disciplinárny trest možno uložiť, len ak sú náležite objasnené okolnosti disciplinárneho

priestupku a dokázaná vina odsúdeného. Pred uložením disciplinárneho trestu musí sa

odsúdenému umožniť, aby sa k veci vyjadril.

(2)

Uložený disciplinárny trest musí byť úmerný závažnosti spáchaného disciplinárneho

priestupku a musí byť v súlade so záujmom na nápravu odsúdených. Za disciplinárny

priestupok možno uložiť len jeden disciplinárny trest.

(3)

Disciplinárny trest nemožno uložiť, ak od spáchania disciplinárneho priestupku uplynula

doba 1 roku.

§ 22

Sťažnosť

Odsúdený má právo do 3 dní podať sťažnosť proti disciplinárnemu potrestaniu. O sťažnosti,

ktorá nemá odkladný účinok, rozhoduje s konečnou platnosťou nadriadený toho, kto disciplinárny

trest uložil. Sťažnosť proti druhu a výške disciplinárneho trestu nie je prípustná.

§ 23

Disciplinárna právomoc

Disciplinárnu právomoc nad odsúdenými vykonávajú funkcionári Zboru nápravnej výchovy,

pokiaľ boli na to splnomocnení.

§ 24

Disciplinárne vybavovania iných protispoločenských činov

(1)

Uložením disciplinárnych trestov sa vybavujú aj previnenia a priestupky. Ustanovenia

zákona, ktorým sa upravuje postih previnení a priestupkov osôb opätovne sa dopúšťajúcich

výtržníctva, násilností a príživníctva, nie sú dotknuté.

(2)

Disciplinárnym potrestaním odsúdeného sa nevylučuje jeho trestné stíhanie, ak je

jeho skutok činom.

§ 25

Obsah pracovnej výchovy odsúdených

Poslaním pracovnej výchovy odsúdených je najmä vytvárať a upevňovať u nich uvedomelý

pomer k práci. Pracovná výchova odsúdených zahŕňa

a)

zaraďovanie odsúdených do spoločensky prospešnej práce a ich odmeňovanie za prácu,

b)

vytváranie podmienok pre to, aby odsúdení mohli získať a zvyšovať svoju pracovnú

kvalifikáciu a

c)

výchovu k pracovnej aktivite, a to najmä rozvíjaním pracovného súťaženia a zlepšovateľského

a vynálezeckého hnutia.

§ 26

Zaraďovanie odsúdených do práce

(1)

Odsúdení sa v súlade s účelom výkonu trestu zaraďujú do práce v hospodárskych organizáciách

alebo v nápravnovýchovných ústavoch, a to s prihliadnutím najmä na ich zdravotný stav

a pracovné schopnosti.

(2)

Hospodárske organizácie a nápravnovýchovné ústavy, v ktorých sú odsúdení zaradení

do práce, sú povinné vytvárať predpoklady pre riadne plnenie pracovných úloh odsúdených

v súlade so záujmom na ich náprave. Najmä sú povinné starať sa o zaškolenie odsúdených

na výkon určených prác a o zvyšovanie ich pracovnej kvalifikácie a dbať o bezpečnosť

a ochranu zdravia pri ich práci.

(3)

Zaradenie odsúdených do práce v hospodárskej organizácii sa uskutoční na základe

zmluvy medzi nápravnovýchovným ústavom a hospodárskou organizáciou; určia sa v nej

najmä podrobnejšie podmienky, za ktorých budú odsúdení pracovať.

§ 27

Pracovné podmienky odsúdených

(1)

Pracovný čas, podmienky pre uloženie nadčasovej práce a pracovné podmienky žien sú

u odsúdených rovnaké ako u ostatných pracovníkov.

(2)

Do pracovného času sa nepočíta práca pri upratovaní a iná obdobná práca odsúdených

potrebná na zaistenie bežnej prevádzky nápravnovýchovného ústavu. Tieto práce sa však

nesmú nariadiť na úkor času potrebného na odpočinok odsúdených.

§ 28

Účasť odsúdených na zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Odsúdeným sa zaisťuje účasť na riešení otázok týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany

zdravia pri ich práci.

§ 29

Pracovná odmena odsúdených

(1)

Odsúdeným patrí za prácu rovnaká odmena ako ostatným pracovníkom; nepatrí im náhrada

pracovnej odmeny za čas, po ktorý nepracovali.

(2)

Z pracovnej odmeny odsúdeného sa vykonajú zrážky jednak na úhradu výživného pre jeho

deti, jednak na úhradu nákladov výkonu trestu. Okrem týchto zrážok možno z pracovnej

odmeny odsúdeného vykonávať ďalšie zrážky, ktoré pripúšťajú pracovnoprávne predpisy

ako zrážky zo mzdy, a to obdobne podľa pracovnoprávnych predpisov. Rozsah, prípadne

aj poradie zrážok z pracovnej odmeny odsúdených ustanoví minister spravodlivosti;

pritom prihliadne najmä na to, aby sa podporoval záujem odsúdeného na výsledkoch jeho

práce, ako aj záujem na zabezpečení výživy jeho detí.

(3)

Ak však súd nariadi výkon rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny odsúdeného, postupuje

sa podľa Občianskeho súdneho poriadku a predpisov vydaných na jeho základe.

(4)

Časť pracovnej odmeny odsúdeného, ktorá zvyšuje po vykonaní zrážok podľa odseku 2,

prípadne podľa odseku 3, sa rozdelí na vreckové a úložné spôsobom, ktorý určí minister

spravodlivosti. Výška sumy, do ktorej možno odsúdenému priznať vreckové z pracovnej

odmeny, sa určí pre jednotlivé nápravnovýchovné skupiny odlišne.

(5)

Z úložného môže odsúdený poskytovať príspevky svojej rodine a plniť svoje záväzky;

rozsah a podmienky určí minister spravodlivosti. Zvyšok úložného sa odsúdenému vyplatí

bez meškania po prepustení z výkonu trestu.

§ 30

Poslaním kullúrno-výchovnej práce je vytvárať u odsúdených uvedomelý vzťah k, spoločnosti,

založený na zásadách socialistickej morálky a kultúry. Je zameraná predovšetkým na

výchovu odsúdených k zachovávaniu zákonov a pravidiel socialistického súžitia, k statočnému

pomeru k práci, k ochrane a upevňovaniu socialistického vlastníctva, ako aj na celkové

zvyšovanie všeobecného vzdelania odsúdených a ich kultúrnej úrovne.

§ 31

Odsúdeným, u ktorých sú pre to najmä vzhľadom na ich schopnosti, vek a dĺžku trestu

predpoklady, sa umožňuje, aby získali základné, pripadne stredné alebo úplné stredné

vzdelanie; vyučovanie sa vykonáva zásadne v mimopracovnom čase.

§ 32

Ak odsúdený spôsobil svojím zavinením na majetku nápravnovýchovného ústavu škodu,

ktorá neprevyšuje sumu 100 Kčs, môže sa mu rozhodnutím náčelníka nápravnovýchovného

ústavu uložiť povinnosť nahradiť ju.

§ 33

(1)

Odsúdený zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil hospodárskej organizácii alebo nápravnovýchovnému

ústavu zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti

s ním, a to obdobne ako ostatní pracovníci.

(2)

Ak sa škoda spôsobila hospodárskej organizácii, výšku požadovanej náhrady prerokuje

hospodárska organizácia aj s nápravnovýchovným ústavom.

§ 34

Zodpovednosť za škodu spôsobenú odsúdenými sa inak spravuje podľa všeobecných predpisov.

§ 35

Za vzorné správanie, statočný pomer k práci alebo príkladný čin (

§ 19 ods. 1

) môže náčelník nápravnovýchovného ústavu prerušiť odsúdenému výkon trestu až do 15

dní, a to i opätovne. Čas prerušenia sa počíta do výkonu trestu.

§ 36

(1)

Pre naliehavé rodinné dôvody môže náčelník nápravnovýchovného ústavu prerušiť odsúdenému

výkon trestu až do 15 dní, a to i opätovne. Čas prerušenia sa počíta do výkonu trestu.

(2)

Ak odsúdenému treba neodkladne poskytnúť liečebnú starostlivosť, ktorú nemožno zaistiť

v zdravotníckom zariadení nápravnovýchovného ústavu, môže mu náčelník nápravnovýchovného

ústavu prerušiť výkon trestu až do 30 dní, a to i opätovne. Čas prerušenia sa počíta

do výkonu trestu.

§ 37

(1)

Ak je odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest, postihnutý ťažkou chorobou, môže súd

výkon trestu na potrebný čas prerušiť; súd preruší výkon trestu vždy, ak ide o tehotnú

ženu alebo o ženu krátko po pôrode, ak by výkonom trestu bolo ohrozené jej zdravie

alebo zdravie jej očakávaného alebo novorodeného dieťaťa.

(2)

Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolené prerušenie, súd prerušenie

výkonu trestu odvolá.

§ 38

Ak je odsúdený povolaný na výkon základnej vojenskej služby, preruší súd výkon trestu,

ktorý bol uložený na čas neprevyšujúci 6 mesiacov.

§ 39

Súd môže upustiť od výkonu zvyšku trestu, ak odsúdený bol alebo má byť vydaný do cudziny

alebo vyhostený. Ak nedôjde k vydaniu do cudziny alebo k vyhosteniu, alebo ak sa vydaný

alebo vyhostený vráti, súd rozhodne, že sa zvyšok trestu vykoná.

§ 40

Ak odsúdený ochorel nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou

duševnou chorobou, môže súd upustiť od výkonu zvyšku jeho trestu.

§ 41

(1)

Ak odsúdený, ktorému bol výkon trestu prerušený podľa

§ 38

, vo výkone základnej vojenskej služby nespáchal žiadny trestný čin a túto službu

riadne vykonával, upustí súd od výkonu zvyšku trestu; inak rozhodne, že sa zvyšok

trestu vykoná.

(2)

Ak sa od výkonu zvyšku trestu upustilo, považuje sa trest za vykonaný dňom, keď bol

jeho výkon prerušený (

§ 38

).

§ 42

Pred uplynutím ustanovenej doby trestu môže byť odsúdený z výkonu trestu podmienečne

prepustený na slobodu za podmienok ustanovených v

§ 61 až 64 Trestného zákona

. Pre to si odsúdený vytvorí predpoklady, ak vo výkone trestu vzorným správaním a

statočným pomerom k práci preukáže polepšenie, takže možno od neho očakávať, že v

budúcnosti povedie riadny život pracujúceho človeka.

§ 43

(1)

O podmienečnom prepustení rozhoduje súd podľa ustanovení

§ 331 až 333 Trestného poriadku

.

(2)

Oprávnenie náčelníka nápravnovýchovného ústavu navrhnúť podmienečné prepustenie odsúdeného

treba čo najúčinnejšie využívať na výchovné pôsobenie na odsúdených.

§ 44

Dozor prokurátorov

(1)

Dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sa vykonáva trest, vykonáva prokurátor

podľa ustanovení zákona o prokuratúre.

(2)

Orgány Zboru nápravnej výchovy sú povinné

a)

umožniť prokurátorovi vstup do všetkých miest, kde sa trest vykonáva, a hovoriť s

odsúdenými bez prítomnosti tretej osoby,

b)

odoslať prokurátorovi do 24 hodín jemu určenú sťažnosť alebo žiadosť odsúdeného,

c)

oznamovať prokurátorovi bez meškania udalosti a skutočnosti, ktoré by mohli byť na

ujmu úspešnému vykonávaniu nápravnovýchovnej činnosti,

d)

vykonávať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania predpisov o výkone trestu

a na jeho žiadosť mu podávať potrebné vysvetlenia a predkladať mu spisy a iné písomnosti

týkajúce sa výkonu trestu.

§ 45

Účasť súdov

Súdy spolupôsobia pri vykonávaní nápravnovýchovnej činnosti, a to najmä rozhodovaním

v prípadoch v tomto zákone uvedených. Sudcovia sú oprávnení navštevovať odsúdených

v miestach, kde sa trest vykonáva, hovoriť s nimi bez prítomnosti tretej osoby a nazerať

do ich osobných spisov, pracovných výkazov a výkazov o pracovných odmenách; pritom

sú povinní výchovne pôsobiť na odsúdených.

§ 46

Účasť národných výborov

Na náprave odsúdených sa zúčastňujú krajské národné výbory tým, že v medziach svojej

pôsobnosti napomáhajú nápravnovýchovné ústavy vo vytváraní vhodných podmienok pre

úspešné vykonávanie nápravnovýchovnej činnosti; za tým účelom si vytvárajú podľa potreby

komisie, ktorých členovia sú oprávnení vstupovať do všetkých miest, kde sa trest vykonáva,

a zisťovať potrebné skutočnosti.

§ 47

*)

Občianska kontrola

(1)

Občiansku kontrolu nad výkonom trestu vykonávajú komisie volené Národným zhromaždením

a zložené z poslancov Národného zhromaždenia. V nápravnovýchovných ústavoch na Slovensku

vykonávajú kontrolu v úzkej súčinnosti so Slovenskou národnou radou.

(2)

Členovia komisií uvedených v odseku 1 sú pri plnení svojich úloh oprávnení vstupovať

do všetkých miest, kde sa trest vykonáva, a hovoriť s odsúdenými bez prítomnosti tretej

osoby.

§ 48

Účasť spoločenských organizácií

(1)

Na náprave odsúdených sa zúčastňujú aj spoločenské organizácie závodu, kde odsúdený

pracoval pred nástupom trestu, i spoločenské organizácie miesta jeho bydliska, a to

najmä tým, že počas výkonu trestu môžu udržiavať s ním písomný i osobný styk, zaujímať

sa o jeho správanie vo výkone trestu a pomáhať pri vytváraní priaznivých podmienok

pre jeho budúci život.

(2)

Na náprave odsúdených sa zúčastňujú aj spoločenské organizácie závodu, kde odsúdení

počas výkonu trestu pracujú.

§ 49

Úlohy národných výborov

(1)

V spolupráci so spoločenskými organizáciami starajú sa národné výbory o vytváranie

vhodných podmienok pre dovŕšenie nápravy odsúdených po ich prepustení z výkonu trestu.

Prepusteným osobám sú nápomocné pri voľbe vhodného pracovného prostredia a aj inak

im uľahčujú prechod do života na slobode.

(2)

Národné výbory sú povinné osobám prepusteným z výkonu trestu bez meškania zaistiť

pracovné miesto, prípadne aj dočasné ubytovanie.

§ 50

Úlohy hospodárskych organizácií

(1)

Hospodárske organizácie nesmú pri prijímaní pracovníkov robiť rozdiel medzi osobami

prepustenými z výkonu trestu a inými osobami, pokiaľ na výkon určitej funkcie nie

je potrebná občianska bezúhonnosť.

(2)

Hospodárska organizácia je povinná na odporúčanie okresného národného výboru prijať

prepustenú osobu, ak má pre ňu voľné pracovné miesto.

(3)

Hospodárske organizácie sú povinné v spolupráci so spoločenskými organizáciami venovať

prepusteným osobám zvýšenú starostlivosť a pozornosť, a to najmä tým, že ich zaraďujú

do vhodných pracovných kolektívov.

§ 51

Všeobecné ustanovenie

Pokiaľ tento oddiel neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na výkon trestu u

mladistvých odsúdených ostatné ustanovenia tohto zákona. Mladistvým sa rozumie odsúdený,

ktorý v čase spáchania trestného činu dovŕšil 15. rok a neprekročil 18. rok svojho

veku.

§ 52

Účel výkonu trestu

Účelom výkonu trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho pracujúceho

človeka, a to tiež so zreteľom na jeho osobné vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu

a na prostredie, z ktorého pochádza. Vo výkone trestu treba riadnym pedagogickým vedením

zabezpečiť výchovu mladistvého a jeho prípravu na budúce povolanie.

§ 53

Nápravnovýchovné ústavy

(1)

Trest u mladistvých, ktorí neprekročili 18. rok svojho veku, sa vykoná vždy oddelene

od ostatných odsúdených, a to v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých. Súd môže

rozhodnúť, že v takýchto ústavoch vykonajú trest aj mladiství, ktorí už prekročili

18. rok svojho veku.

(2)

Na prehĺbenie účinku nápravnovýchovnej činnosti je pri nápravnovýchovnom ústave pre

mladistvých vždy zriadený poradný sbor (

§ 3 ods. 2

).

(3)

Ak mladistvý dovŕšil vo výkone trestu 18. rok svojho veku, rozhodne súd, či mladistvý

vykoná zvyšok trestu v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých, či sa preradí do

nápravnovýchovného ústavu pre ostatných odsúdených; pri tomto rozhodovaní sa prihliada

najmä na dosiahnutý stupeň nápravy mladistvého a na dĺžku zvyšku trestu. V prípade

preradenia do nápravnovýchovného ústavu pre ostatných odsúdených súd spravidla zároveň

rozhodne, že sa mladistvý zaradí do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

(4)

Ak mladistvý, ktorý prekročil 18. rok svojho veku, porušuje sústavne a závažným spôsobom

ustanovený poriadok alebo disciplínu pri výkone trestu v nápravnovýchovnom ústave

pre mladistvých alebo ak spácha za výkonu takého trestu trestný čin, môže ho súd preradiť

do nápravnovýchovného ústavu pre ostatných odsúdených, a to spravidla do prvej nápravnovýchovnej

skupiny.

§ 54

Diferenciácia výkonu trestu

V nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých nie sú určené nápravnovýchovné skupiny

a rozsah práv a obmedzení mladistvých je vymedzený jednotne; do nápravnovýchovných

ústavov pre mladistvých, prípadne do kolektívov v týchto ústavoch sa na prehĺbenie

výchovného vplyvu výkonu trestu mladiství rozdeľujú s prihliadnutím aj na ich povahové

vlastnosti, schopnosti a vývojové zvláštnosti.

§ 55

Listy a návštevy

(1)

Mladistvý vykonávajúci trest v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých si smie s

príslušníkmi svojej rodiny písať bez časového obmedzenia.

(2)

Rozsah, v ktorom takýto mladistvý smie prijímať návštevy, sa určí so zreteľom na

záujem na upevnení vzťahov mladistvého k rodine a na posilnení výchovného vplyvu výkonu

trestu.

§ 56

Disciplinárne tresty

(1)

Disciplinárnymi trestami u mladistvých vykonávajúcich trest v nápravnovýchovnom ústave

pre mladistvých sú

a)

pokarhanie,

b)

obmedzenie účasti na záujmovej činnosti alebo jej zákaz až do 2 mesiacov,

c)

umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase až do 30 dní,

d)

celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia až do 20 dní,

e)

umiestnenie do zvláštneho oddelenia až do 2 mesiacov.

(2)

Pri celodennom umiestnení do uzavretého oddelenia je mladistvému dovolené čítať dennú

tlač, knihy a iné publikácie.

§ 57

Pracovná výchova

(1)

U mladistvých, u ktorých sú pre to najmä vzhľadom na dĺžku trestu predpoklady, sa

zaisťuje príprava na budúce povolanie v učilišti zriadenom pri nápravnovýchovnom ústave

pre mladistvých. V tomto učilišti môže mladistvý vstúpiť do učebného pomeru; pre vznik

učebného pomeru nie je potrebný súhlas zákonného zástupcu mladistvého.

(2)

Pri zaraďovaní mladistvých, ktorí dosiaľ neprekročili 18. rok svojho veku, do práce

sa prihliada aj na zaistenie ich prípravy na budúce povolanie. Pracovné podmienky

takýchto mladistvých vo výkone trestu sú rovnaké ako u ostatných mladistvých pracovníkov.

§ 58

Kultúrno-výchovná práca

Úlohám nápravnovýchovnej činnosti, vyplývajúcim z účelu výkonu trestu u mladistvých

vykonávajúcich trest v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých, treba prispôsobiť

aj formy a metódy kultúrno-výchovnej práce s nimi.

§ 59

Kontrola nad výkonom trestu

Kontrolu nad výkonom trestu v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých vykonávajú

aj krajské národné výbory; za tým účelom sú orgány nimi poverené oprávnené vstupovať

do všetkých miest, kde mladiství vykonávajú trest, a zisťovať potrebné skutočnosti.

§ 60

Starostlivosť o dovŕšenie nápravy mladistvých

Národné výbory a hospodárske organizácie v spolupráci so spoločenskými organizáciami

venujú osobitnú pozornosť mladistvým a vekové mladým odsúdeným prepusteným z výkonu

trestu. Umožňujú im najmä dokončenie prípravy na budúce povolanie, na ktoré sa pripravovali.

§ 61

(1)

Úlohy nápravnovýchovnej činnosti podľa tohto zákona, ako aj stráženie a správu v

nápravnovýchovných ústavoch a v ústavoch, kde sa vykonáva väzba, vykonáva Zbor nápravnej

výchovy.

(2)

Zbor nápravnej výchovy je ozbrojený a podľa vojenských zásad organizovaný zbor, podriadený

ministrovi spravodlivosti; podrobnosti o jeho organizácii ustanovuje a predpisy upravujúce

jeho činnosť v súlade s jeho poslaním vydáva minister spravodlivosti.

(3)

Minister spravodlivosti je priamym, nadriadeným všetkých príslušníkov Zboru nápravnej

výchovy a vykonáva nad nimi disciplinárnu právomoc.

(4)

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy sú povinní správať sa podľa rozkazov ministra

spravodlivosti a príslušných veliteľov a náčelníkov.

§ 61a

(1)

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy sa pri plnení svojich úloh dôsledne spravujú

ústavou, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi; pri všetkej svojej činnosti, najmä

vo svojom vystupovaní a pri zákrokoch sú povinní zachovávať požiadavky ľudskej a občianskej

dôstojnosti a dbať na dobré meno a česť príslušníka Zboru.

(2)

Základnou úlohou Zboru nápravnej výchovy je zabezpečovať, aby nápravnovýchovná činnosť

čo najlepšie plnila svoju spoločenskú funkciu a vytvárala predpoklady pre trvalú nápravu

odsúdených a pre ich normálne zaradenie sa do života socialistickej spoločnosti.

§ 62

(1)

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy sú oprávnení v záujme zabezpečenia účelu výkonu

trestu odňatia slobody a väzby, najmä pri zákrokoch proti rušiteľom ustanoveného poriadku

a disciplíny a proti mareniu služobného úkonu a pri odvracaní útoku na osobu, ak nestačila

predchádzajúca výzva či dohovárame, použiť v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu

zákroku obušok, priložiť putá, prípadne použiť iné prostriedky; podrobnejšie podmienky

a pravidlá pre použitie obuška, pút a iných prostriedkov ustanoví minister spravodlivosti

osobitnými predpismi.

(2)

Strelnú zbraň je príslušník Zboru nápravnej výchovy oprávnený použiť pri výkone svojej

právomoci len výnimočne, a to v týchto prípadoch

a)

aby v prípade nutnej obrany odvrátil útok vedený proti jeho osobe alebo mu bezprostredne

hroziaci alebo útok na život inej osoby;

b)

ak nemožno inak prekonať odpor smerujúci k zmareniu jeho závažného služobného zákroku;

c)

ak sa nebezpečný páchateľ, proti ktorému zakročuje, na jeho výzvu nevzdá alebo sa

zdráha opustiť svoj úkryt;

d)

podľa príslušných predpisov, najmä pri výkone strážnej a eskortnej služby, na zamedzenie

úteku nebezpečného páchateľa, ktorého nemožno zadržať inak, alebo na odvrátenie nebezpečného

útoku, ktorý ohrozuje strážený objekt alebo stanovište, po márnej výzve, aby sa od

útoku upustilo.

(3)

Pri použití strelnej zbrane je príslušník Zboru nápravnej výchovy povinný dbať na

potrebnú opatrnosť, najmä čo najviac šetriť život osoby, proti ktorej zákrok smeruje,

a dbať, aby nebol ohrozený život iných osôb.

(4)

Ak to okolnosti prípadu dovolia, je príslušník Zboru nápravnej výchovy pred použitím

strelnej zbrane povinný použiť prostriedky podľa ustanovenia odseku 1.

(5)

Ak príslušníci Zboru nápravnej výchovy zakročujú pod jednotným velením a vedením,

správajú sa podľa rozkazu veliteľa, ktorý rozhoduje o použití strelnej zbrane podľa

zásad uvedených v odsekoch 2 až 4.

§ 62a

(1)

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy sú povinní zachovávať mlčanlivosť o veciach,

o ktorých sa dozvedeli pri výkone služby alebo v súvislosti s ňou a ktoré vo všeobecnom

záujme alebo v záujme zúčastnených osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanými

osobami; minister spravodlivosti ustanoví, kedy príslušník Zboru nápravnej výchovy

môže byť tejto povinnosti zbavený.

(4)

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy požívajú pri výkone svojej právomoci zákonnú

ochranu ako verejní činitelia. Kto ruší alebo sťažuje výkon ich právomoci, zodpovedá

sa podľa zákona.

(5)

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy majú právo bezprostredne prenasledovať osobu

utekajúcu z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby a robiť potrebné opatrenia

na jej zadržanie, najmä sú oprávnení zisťovať totožnosť podozrivých osôb a vykonať

prehliadku objektu alebo dopravného prostriedku, ak je dôvodné podozrenie, že sa v

nich utekajúca osoba zdržiava; v rozsahu tohto oprávnenia majú práva a povinnosti

orgánov Zboru národnej bezpečnosti.

§ 63

(1)

Príslušníkom Zboru nápravnej výchovy sa môže stať bezúhonný, socialistickému zriadeniu

oddaný československý občan, ak spĺňa i ostatné predpoklady pre výkon služby.

(2)

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy vykonajú pri nastúpení služby služobnú prísahu.

Znenie prísahy ustanoví minister spravodlivosti.

(3)

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy musia byť na výkon svojej služby náležité vycvičení

a vyškolení a sú povinní ďalej prehlbovať svoje vzdelanie, kvalifikáciu a politické

i odborné znalosti.

(4)

Na zabezpečenie úspešného plnenia úloh nápravnovýchovnej činnosti ustanoví minister

spravodlivosti pre každú funkciu vykonávanú v Zbore nápravnej výchovy príslušné kvalifikačné

predpoklady.

(5)

Minister spravodlivosti môže po dohode a inými ministrami dočasne poveriť alebo splnomocniť

iné orgány plnením úloh Zboru nápravnej výchovy na úseku stráženia.

§ 63a

(1)

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy podliehajú právomoci vojenských súdov a ustanoveniam

o vojenských trestných činoch; ich hodnosti zodpovedajú rovnakým vojenským hodnostiam.

(2)

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy, ktorí vykonali vojenskú základnú službu, sú

po dobu činnej služby v tomto Zbore oslobodení od služobných povinností podľa branného

zákona, ktoré by inak boli povinní vykonávať.

(3)

Na služobné pomery príslušníkov Zboru nápravnej výchovy, na ich materiálne a finančné

zabezpečenie, na nemocenskú starostlivosť a sociálne zabezpečenie sa vzťahujú doterajšie

predpisy; splnomocnenia upravovať tieto otázky podrobnejšími predpismi, zverené skôr

vydanými zákonmi ministrovi vnútra, pokiaľ ide o Zbor nápravnej výchovy, prenášajú

sa na ministra spravodlivosti, ktorý pri tom bude dbať, aby úprava služobných pomerov

a zabezpečenie príslušníkov Zboru nápravnej výchovy zodpovedala spoločenskej funkcii

Zboru nápravnej výchovy a obdobným úpravám v iných ozbrojených zboroch.

*)

§ 64

(1)

Postupne uložené dosiaľ celkom nevykonané tresty sa považujú z hľadiska výkonu trestu

za jediný trest.

(2)

Kde sa v tomto zákone hovorí o hospodárskej organizácii, rozumie sa ňou aj iná socialistická

organizácia.

§ 65

Odsúdený je povinný nahradiť trovy výkonu trestu za čas, po ktorý svojím zavinením

spôsobil, že tieto náklady sa nemohli uhradiť zrážkami z jeho pracovnej odmeny (

§ 29 ods. 2

). Rozhodnutie o tom vydá náčelník nápravnovýchovného ústavu. Dennú sadzbu pripadajúcu

na tieto náklady a ďalšie podrobnosti o ich náhrade ustanoví minister spravodlivosti.

§ 66

Zrušený.

§ 67

Ak náčelník nápravnovýchovného ústavu zverí stráženie odsúdených členom závodnej stráže

hospodárskej organizácie, majú členovia závodnej stráže, ak sú zvonka označení, pri

výkone tohto stráženia práva a povinnosti v rozsahu ustanovenom ministrom spravodlivosti.

§ 68

(1)

Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na výkon trestov, ktoré boli právoplatne uložené

pred účinnosťou tohto zákona. Zaradenie odsúdených do diferenciačných skupín vykonané

pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za zaradenie do zodpovedajúcich im nápravnovýchovných

skupín podľa tohto zákona.

(2)

Ustanovenia oddielu 4 tohto zákona sa primerane použijú aj na výkon disciplinárnych

trestov uložených pred účinnosťou tohto zákona.

§ 69

Ustanovenia

§ 32 a 33

o zodpovednosti za škodu sa použijú aj na prípady, keď ku škode došlo pred účinnosťou

tohto zákona, okrem ak o náhrade škody sa už právoplatne rozhodlo.

§ 70

Do Zboru nápravnej výchovy sa prevedú príslušníci Zboru národnej bezpečnosti zaradení

na výkon služby na úseku činnosti, ktorou je poverený Zbor nápravnej výchovy.

§ 71

(1)

Tresty odňatia slobody neprevyšujúce 2 roky, uložené vojakom v základnej službe,

sa môžu vykonať aj vo vojenských nápravných útvaroch.

(2)

Predpisy o výkone trestu vykonávaného vo vojenských nápravných útvaroch vydá minister

národnej obrany po dohode s ministrom vnútra, ministrom spravodlivosti a generálnym

prokurátorom. Na prerušenie výkonu takého trestu, upustenie od výkonu zvyšku takého

trestu a podmienečné prepustenie z výkonu takého trestu sa obdobne použijú ustanovenia

oddielov 8 a 9 tohto zákona.

(3)

Ak odsúdený vo vojenskom nápravnom útvare sústavne a závažným spôsobom porušuje ustanovený

poriadok alebo disciplínu pri výkone trestu alebo ak spácha pri výkone trestu trestný

čin, môže súd rozhodnúť, že zvyšok trestu sa vykoná v nápravnovýchovnom ústave; v

takom prípade súčasne rozhodne, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny sa odsúdený zaradí.

§ 72

Na vykonávanie nápravnovýchovnej činnosti v nápravnovýchovných ústavoch vydá minister

spravodlivosti po dohode s generálnym prokurátorom Poriadok výkonu trestu odňatia

slobody v nápravnovýchovných ústavoch.

§ 73

Zrušuje sa zákon

č. 40/1958 Zb.

o úprave dôchodkov niektorých odsúdených osôb; dôchodky, ktoré boli podľa tohto zákona

alebo skorších obdobných predpisov upravené alebo na ktoré nárok zanikol, prípadne

ktorých výplata bola zastavená v dôsledku odsúdenia podľa skorších predpisov, môžu

národné výbory zvýšiť, prípadne priznať až do plnej zákonnej výmery. Ak ide o dôchodky

zo sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania a príslušníkov bezpečnostných zborov,

vykonávajú pôsobnosť národných výborov uvedenú v predchádzajúcej vete orgány ministerstiev

národnej obrany a vnútra.

§ 74

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augustom 1965.

Zákon

č. 173/1968 Zb.

, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 59/1965 Zb.

o výkone trestu odňatia slobody, nadobudol účinnosť 1. januárom 1969.