Zákon 84/1958 Z. z. o územnom plánovaní

§ 1

Poslanie územného plánovania

(1)

Územné plánovanie je sústavnou činnosťou, ktorá v súlade s úlohami a zámermi národohospodárskeho

plánovania a na základe prieskumov prírodných, demografických, kultúrnych, ekonomických

a technických podmienok rieši usporiadanie daného územia tak, aby sa vytvoril organický

a ďalšieho rozvoja schopný celok, zabezpečil vzájomný súlad všetkých územných prvkov

a spoločenských záujmov a tým i predpoklady pre harmonické uspokojovanie požiadaviek

obyvateľov na prácu, bývanie, kultúru a zotavenie.

(2)

Územné plánovanie zabezpečuje, aby vykonávanie zmien v usporiadaní území, predovšetkým

investičnou činnosťou, sa dlhodobe a plánovite usmerňovalo podľa vopred stanovených

zásad.

§ 2

Úlohy územného plánovania

(1)

Územné plánovanie plní najmä tieto hlavné úlohy

a)

vymedzuje výhľadove veľkosť a organizáciu sídlisk riešeného územia v súlade s výhľadovými

úlohami jeho hospodárskeho a kultúrneho rozvoja;

b)

vymedzuje správnu veľkosť a rozvrhnutie plôch pozemkov pre všetky zložky osídlenia

a pre ostatné účely na riešenom území s ohľadom na súčasnú i výhľadovú potrebu a na

racionálne využitie zastavaných i nezastavaných plôch všetkého druhu;

c)

rieši umiestenie a začlenenie jednotlivých účelových skupín výstavby a jednotlivých

stavieb na riešenom území a zisťuje potrebu a rozsah vyvolaných investícií, ktoré

podmieňujú úplné využitie a uplatnenie navrhovanej základnej výstavby, prípadne určuje

ich umiestenie;

d)

určuje nutné asanačné alebo rekonštrukčné zásahy do jestvujúceho stavu územia;

e)

vymedzuje chránené územia alebo objekty a ochranné pásma a zabezpečuje ochranu územia,

objektov alebo pásiem vymedzených podľa osobitných predpisov;

f)

navrhuje účelné časové poradie výstavby a iných opatrení nevyhnutných na dosiahnutie

usporiadania územia podľa územného plánu.

(2)

Pri riešení úloh územného plánovania sú kompetentné orgány povinné

a)

dbať na vytváranie priaznivých územných podmienok pre rozvoj výrobných síl,

b)

dbať na vytváranie zdravého, krásneho a pohodlného prostredia pre život a prácu obyvateľov,

o zachovanie, využitie a rozmnoženie hmotných a kultúrnych hodnôt na riešenom území,

ako aj o ochranu daného prostredia pred nežiadúcimi zásahmi, vplyvmi a dôsledkami

hospodárskej alebo inej činnosti a o odstránenie závad touto činnosťou spôsobených,

c)

umožňovať najúčelnejšie využitie prírodných podmienok riešeného územia,

d)

uplatňovať zásadu najvyššej hospodárnosti a najnovšie poznatky pokrokovej vedy a

techniky,

e)

dbať o ochranu nerastného bohatstva a pôdohospodárskej pôdy.

(3)

Kompetentné orgány sú pri riešení úloh územného plánovania povinné dbať na záujmy

obrany štátu.

§ 3

Východiskové podklady územného plánovania

(1)

Základným východiskovým podkladom pre územné plánovanie sú výhľadové plány hospodárskeho

a kultúrneho rozvoja jednotlivých oblastí vypracované v rámci štátneho plánu rozvoja

národného hospodárstva, ako i perspektívne štúdie a rozbory orgánov hospodárskeho

plánovania objasňujúce postavenie a funkciu jednotlivých krajov, okresov, prípadne

iných územných celkov v národnom hospodárstve a základné zameranie ich ďalšieho rozvoja

a výstavby. Územné plánovanie sa pri riešení svojich úloh opiera aj o výhľadové plány

rozvoja jednotlivých odvetví národného hospodárstva a preberá ich zásady v rozsahu

vymedzenom ich schválením a ďalej sa opiera o generálne plány rozvoja banských revírov,

výhľadové štúdie a generálne riešenie jednotlivých stavieb na riešenom území.

(2)

Smerným plánom pre základné vodohospodárske opatrenia pri územnom plánovaní je štátny

vodohospodársky plán. Pokiaľ boli vypracované pre niektoré ďalšie hospodárske úseky

osobitné plány (štátny cestný plán, generálny plán zveľadenia poľnohospodárskeho,

lesného a vodného hospodárstva a i.), používa územné plánovanie tieto plány ako podklad

pre riešenie základných otázok a preberá ich zásady v rozsahu vymedzenom ich schválením.

(3)

Popri podkladoch získaných z národohospodárskeho plánovania si územné plánovanie

obstaráva pre riešenie svojich úloh vlastné podklady vykonávaním všestranného prieskumu

riešeného územia, rozborom vzťahu plánovaných opatrení k súčasnému usporiadaniu, možnostiam

a výhľadovým potrebám riešeného územia a skúmania podmienok, ako i dôsledkov realizácie

zamýšľaných opatrení v území.

§ 4

Druhy územných plánov

Podľa povahy riešených úloh sa vypracúvajú

a)

územné plány rajónov,

b)

územné plány sídlisk,

c)

zastavovacie plány.

§ 5

Územné plány rajónov

(1)

Územné plány rajónov sa vypracúvajú pre vopred určené hospodársky a kultúrne významné

záujmové územia (rajóny), pre ktoré je potrebné na uskutočnenie dôležitých investícií

alebo iných plánovaných opatrení ustanoviť dlhodobé zásady a podmienky ich sústavnej

výstavby alebo prestavby.

(2)

Územné plány rajónov riešia na danom území súborne umiestnenie, vzájomné vzťahy a

usporiadanie všetkých doterajších i novonavrhovaných funkčných celkov, ktoré toto

územie vytvárajú (sídlisk, ťažobných, priemyslových, poľnohospodárskych a iných závodov,

vodohospodárskych, dopravných, energetických a iných diel a zariadení, lesov a plôch

určených na zalesnenie a ostatných významných prvkov prírody a krajiny).

(3)

Územnými plánmi rajónov sa rieši aj umiestenie jednotlivých významných stavieb alebo

ich súborov mimo územia sídlisk, ak nemožno podmienky a dôsledky umiestenia navrhovanej

stavby riešiť inými prostriedkami územného plánovania.

§ 6

Územné plány sídlisk

(1)

Územné plány sídlisk sa vždy vypracúvajú pre výstavbu nových a pre celkovú rekonštrukciu

alebo dostavbu jestvujúcich sídlisk, ktoré v dôsledku výhľadove plánovaného rozvoja

výrobných síl vyžadujú podstatné prebudovanie, rozšírenie alebo asanáciu.

(2)

Podľa potreby sa územné plány sídlisk vypracúvajú na účely dlhodobého rozvoja celých

sídlisk alebo ich častí určených na výrobné, obytné alebo iné účely, ak to vyžadujú

úlohy štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva alebo iné dôležité hospodárske

či kultúrne záujmy.

(3)

Územné plány sídlisk ustanovujú súborne zásady a podmienky dlhodobej výstavby a prestavby

celého sídliska alebo jeho funkčné a výtvarne ucelenej časti z hľadiska umiestenia,

usporiadania a vzájomných vzťahov všetkých doterajších i novonavrhovaných skladobných

prvkov vytvárajúcich dané sídlisko (obytné časti sídliska, územie určené na umiestňovanie

priemyslových, poľnohospodárskych a iných závodov, dopravné, energetické, vodovodné,

kanalizačné a iné siete a zariadenia, verejná zeleň a pod.).

(4)

Územné plány sídlisk sa vypracúvajú ako

a)

smerné územné plány, a to pre celé územie sídliska a jeho záujmové územie,

b)

podrobné územné plány, a to pre ucelenú časť územia sídliska, pri malých sídliskách

aj pre celé ich územie.

(5)

Podrobné územné plány sa vypracúvajú spravidla na základe smerných územných plánov.

Výkonný orgán príslušného krajského národného výboru môže v odôvodnených prípadoch

povoliť vypracovanie podrobného územného plánu bez predchádzajúceho vypracovania a

schválenia smerného územného plánu.

(6)

Sídliskom sa rozumie každá jednotka osídlenia, ktorá sa skladá zo zoskupených trvalých

ľudských obydlí (včítane do nej začlenených výrobných zariadení a nevyhnutného občianskeho

a technického vybavenia) a tvorí uzavreté a od iných jednotiek osídlenia priestorove

oddelené prostredie pre spoločenský život obyvateľov (mesto, dedina, osada, aj keď

nie je samostatnou správnou jednotkou).

§ 7

Zastavovacie plány

(1)

Pri stavbách, ktorých dokumentácia je schvaľovaná podľa predpisov o dokumentácii

stavieb, sa vypracúvajú zastavovacie plány v rozsahu určenom týmito predpismi a v

súlade s územným rozhodnutím o umiestení jednotlivých stavieb alebo ich súborov.

(2)

Zastavovacie plány určujú presné polohové a výškové situovanie všetkých budov, objektov

a zariadení a ich zapojenie na obdobné budovy, objekty a zariadenia mimo projektovanej

stavby, prípadne aj etapy stavby; ďalej riešia všetky výškové a sadové úpravy územia.

§ 8

Obstarávanie územných plánov

(1)

Územné plány sa vypracúvajú na základe východiskových podkladov (

§ 3

).

(2)

Územné plány rajónov a sídlisk s výnimkou uvedenou v odseku 3 obstarávajú výkonné

orgány krajských národných výborov.

(3)

Územné plány sídlisk poľnohospodárskeho charakteru obstarávajú výkonné orgány okresných

národných výborov.

(4)

Orgány uvedené v odsekoch 2 a 3 zodpovedajú za vykonanie prípravných prác pre územné

plány rajónov a sídlisk a za vypracovanie návrhov týchto plánov projektovými organizáciami.

(5)

Hlavné úlohy, zásady a požiadavky pre vypracovanie jednotlivých územných plánov rajónov

a sídlisk určujú rady národných výborov, ktorých výkonné orgány tieto plány obstarávajú,

po prejednaní v radách zúčastnených národných výborov.

(6)

Zastavovacie plány obstarávajú investori podľa predpisov o dokumentácii stavieb.

§ 9

Schvaľovanie územných plánov rajónov a sídlisk a konanie o nich

(1)

Územné plány rajónov a sídlisk s výnimkou uvedenou v odseku 3 schvaľujú rady krajských

národných výborov, pokiaľ si ich schválenie nevyhradí vláda. Návrhy územných plánov,

ktorých schválenie si vyhradila vláda, predkladajú na schválenie rady krajských národných

výborov.

(2)

Návrhy územných plánov schvaľovaných podľa odseku 1 sa musia pred predložením na

schválenie prejednať v radách dotknutých okresných národných výborov, a ak ide o územné

plány sídlisk, aj v radách dotknutých miestnych národných výborov.

(3)

Územné plány sídlisk poľnohospodárskeho charakteru schvaľujú rady okresných národných

výborov, pokiaľ si ich schválenie nevyhradila rada krajského národného výboru alebo

vláda; pred predložením na schválenie musia sa prejednať v radách dotknutých miestnych

národných výborov.

(4)

Konanie o územných plánoch rajónov a sídlisk vedú výkonné orgány národných výborov,

ktorých rady tieto plány schvaľujú (odseky 1 a 3); prejednaním jednotlivých otázok

môžu poveriť výkonné orgány národných výborov nižších stupňov. Ak si vyhradila schválenie

územného plánu vláda, vedie konanie o ňom výkonný orgán krajského národného výboru.

(5)

V konaní o územných plánoch rajónov a sídlisk prejednávajú a dohodnú výkonné orgány

kompetentných národných výborov navrhované riešenia týchto plánov so všetkými dotknutými

orgánmi štátnej správy. Výkonné orgány kompetentných národných výborov prejednajú

jednotlivé riešenia územných plánov aj s dotknutými organizáciami socialistického

sektora a oboznámia vhodnou formou ostatné organizácie a občanov so základnými zámermi

a návrhmi územných plánov. Pri vypracúvaní a schvaľovaní územných plánov rajónov a

sídlisk prihliadnu uvedené výkonné orgány k pripomienkam organizácií a občanov.

(6)

Územné plány rajónov a sídlisk sa schvaľujú ako celok. Pri schválení sa musí pre

každý územný plán určiť, ktoré jeho časti alebo riešenia sú v rámci celkove schváleného

pojatia záväzné pre spracovanie územných plánov nižšieho stupňa a pre územné rozhodnutie.

Ostatné časti alebo riešenia územných plánov sa schvaľujú ako orientačné smernice

pre ďalšie územné plánovacie práce a pre usmerňovanie výstavby v území.

§ 10

Preverovanie zastavovacích plánov

Zastavovacie plány musia sa pred schválením orgánmi kompetentnými podľa predpisov

o dokumentácii stavieb preveriť z hľadiska územného plánovania výkonnými orgánmi mestských

národných výborov. Preverenie zastavovacích plánov je súčasťou konania o vydaní rozhodnutia

o prípustnosti stavby. Ak vedie toto konanie iný orgán než výkonný orgán mestského

národného výboru, je povinný obstarať stanovisko výkonného orgánu mestského národného

výboru z hľadiska územného plánovania a pojať jeho podmienky do rozhodnutia o prípustnosti

stavby.

§ 11

Druhy územných rozhodnutí

(1)

Pre riešenie jednotlivých otázok v odbore územného plánovania vydávajú výkonné orgány

kompetentných národných výborov územné rozhodnutia. V územných rozhodnutiach sa určujú

podmienky pre projektovú prípravu stavieb a pre vykonanie požadovaných zmien v území,

prípadne pre ochranu dôležitých záujmov v území.

(2)

Územným rozhodnutím sa rozhoduje najmä

a)

o umiestení jednotlivých stavieb alebo ich súborov,

b)

o vymedzení chránených území a objektov a ochranných pásem v prípadoch, keď táto

pôsobnosť neprislúcha podľa osobitných predpisov iným orgánom,

c)

o stavebnej uzávere,

d)

o zmenách vo využití pozemkov.

(3)

Územné rozhodnutia vydáva výkonný orgán okresného národného výboru, pokiaľ si výkonný

orgán krajského národného výboru nevyhradil vydanie územného rozhodnutia uvedeného

v odseku 2 písm. a) a b).

(4)

Výkonné orgány miestnych národných výborov, ktorým sa zverila pôsobnosť stavebných

úradov I. stupňa, vykonávajú na nimi spravovanom území pôsobnosť výkonných orgánov

okresných národných výborov podľa odseku 3. Vykonávacie predpisy určujú, v ktorých

prípadoch budú túto pôsobnosť vykonávať výkonné orgány miestnych národných výborov,

ktorým sa nezverila pôsobnosť stavebných úradov I. stupňa.

(5)

Ak ide o územné rozhodnutie v obvode niekoľkých výkonných orgánov národných výborov,

vydá rozhodnutie najbližšie spoločne nadriadený orgán. Tento orgán môže určiť, že

rozhodnutie vydá niektorý z podriadených výkonných orgánov národných výborov.

§ 12

Podklady pre územné rozhodnutie

(1)

Podkladom pre územné rozhodnutie sú schválené územné plány rajónov a sídlisk.

(2)

Ak sa neschválil pre príslušné územie územný plán alebo ak nevyžaduje povaha riešenej

úlohy predchádzajúce vypracovanie a schválenie územného plánu, musí výkonný orgán

kompetentného národného výboru dbať na východiskové podklady pre územné plánovanie

(

§ 3

), prípadne obstarať pre územné rozhodnutie iné podklady v rozsahu nevyhnutnom na

riešenie danej otázky (územné plánovacie štúdie a náčrty, rozbory a bilancie, miestne

vyšetrenia, výsledky prejednania jednotlivých otázok s kompetentnými orgánmi štátnej

správy a s účastníkmi konania o územnom rozhodnutí a pod.).

(3)

O rozsahu nevyhnutných podkladov a o spôsobe ich zabezpečenia podľa odseku 2 rozhodne

výkonný orgán národného výboru kompetentný na vydanie územného rozhodnutia podľa povahy

a zložitosti danej úlohy.

§ 13

Konanie o územnom rozhodnutí

(1)

Pre konanie o územnom rozhodnutí platia všeobecné predpisy o konaní vo veciach správnych,

pokiaľ vykonávacie predpisy neustanovujú niečo iné.

(2)

Územné rozhodnutia vydávajú orgány kompetentné podľa

§ 11 ods. 3 až 5

po predchádzajúcom prejednaní so všetkými orgánmi štátnej správy, ktorých záujmy

sú týmto rozhodnutím dotknuté.

§ 14

Vstup na pozemky a náhrada škody

(1)

Vstupovať na cudzie pozemky pre vykonanie prieskumu a iných prác na účely územného

plánovania alebo na výkon dozoru nad dodržiavaním schválených územných plánov a platných

územných rozhodnutí, pokiaľ tieto práce možno vykonať len na mieste samom, možno len

na základe osobitného povolenia, pokiaľ na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných

predpisov.

(2)

Povolenie pre vstup na cudzí pozemok podľa odseku 1 vydáva výkonný orgán národného

výboru, ktorý v danom prípade vedie príslušné konanie o územnom pláne alebo územnom

rozhodnutí, prípadne ktorý vykonáva výkon dozoru; v naliehavých prípadoch môže povolenie

vydať kompetentný výkonný orgán miestneho národného výboru. Povolenie pre vstup na

pozemky vojenskej správy vydáva výkonný orgán národného výboru po predchádzajúcom

súhlase vojenskej správy.

(3)

Osoby oprávnené vstupovať na cudzí pozemok sú povinné dbať, aby ich prácami nevznikli

na pozemku škody, ktorým možno zabrániť, a zachovať mlčanlivosť voči nepovolaným osobám

o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri svojej činnosti.

(4)

Náhradu za spôsobenú škodu poskytne orgán, ktorý poverené osoby vyslal. Ak nedôjde

k dohode o výške náhrady škody, rozhodne o nej výkonný orgán mestského národného výboru.

§ 15

Súčinnosť iných orgánov

Orgány hospodárskeho plánovania, ostatné orgány štátnej správy, vedecké inštitúcie

a ústavy spolupracujú v svojej pôsobnosti s orgánmi, ktoré vedú konanie o územných

plánoch a o územných rozhodnutiach a poskytujú im všetky národohospodárske, technické

a iné podklady nevyhnutné na riešenie danej úlohy.

§ 16

(1)

Podrobnejšie predpisy na vykonanie tohto zákona vydá Štátny výbor pre výstavbu. Tieto

predpisy najmä

a)

ustanovia zásady pre podrobnejšie členenie, náplň a spôsob spracovania jednotlivých

druhov územných plánov, pre ich prejednávanie, schvaľovanie a evidenciu,

b)

vymedzia obsah územných rozhodnutí a postup pri ich vydávaní,

c)

určia spôsob, ako zabezpečiť trvalý súlad územných plánov s plánmi rozvoja národného

hospodárstva,

d)

ustanovia zásady pre obstarávanie podkladných máp a prieskumov a pre ich evidenciu.

(2)

Vykonávacie predpisy môžu určiť odchýlky pre vydávanie územných rozhodnutí o umiesťovaní

niektorých stavieb a pre preverovanie ich zastavovacích plánov, prípadne určiť, v

ktorých prípadoch možno upustiť od vydávania územných rozhodnutí o umiestení stavby

alebo od preverenia zastavovacích plánov; tieto predpisy môžu tiež určiť odchýlky

od konania o územných plánoch, ak to vyžadujú záujmy zachovania štátneho alebo hospodárskeho

tajomstva alebo záujmy obrany štátu.

§ 17

(1)

Zrušujú sa

a)

§§ 1 až 8, 15 až 19, 21, 22, 24 a 25 zákona

č. 280/1949 Zb.

o územnom plánovaní a výstavbe obcí,

b)

vládne nariadenie

č. 51/1950 Zb.

o územnom plánovaní obcí,

c)

časť I, časť II (s výnimkou § 9), časť III, časť X, časť XI a časť XIII vládneho

nariadenia

č. 93/1950 Zb.

o výstavbe obcí,

d)

§ 2 vládneho nariadenia

č. 57/1953 Zb.

o pôsobnosti Ministerstva vnútra v odbore územného plánovania a výstavby obcí a v

odbore starostlivosti o technické služby národných výborov v znení vládneho nariadenia

č. 77/1953 Zb.

(2)

Nedotknuté zostávajú predpisy upravujúce pôsobnosť osobitných orgánov štátnej správy

pri riešení otázok, ktoré majú vzťah k územnému plánovaniu; orgány, ktoré sú podľa

týchto predpisov kompetentné vykonávať opatrenia dotýkajúce sa územného plánovania,

sú povinné dbať na zásady obsiahnuté v schválených územných plánoch alebo dohodnutých

s orgánmi územného plánovania.

§ 18

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1959. Vykonajú ho všetci členovia vlády.