ZÁKON 83/1986 Z. z. o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1986 - 1990 (zákon o ôsmom päťročnom pláne)

§ 1

Poslanie zákona

Tento zákon určuje základné úlohy štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva Slovenskej

socialistickej republiky na roky 1986 - 1990 (ďalej len „ôsmy päťročný plán“) a rozhodujúce

podmienky na jeho realizáciu ako záväznú smernicu pre riadiacu činnosť vlády Slovenskej

socialistickej republiky, ústredných orgánov, národných výborov a iných orgánov Slovenskej

socialistickej republiky a pre hospodársku činnosť orgánov stredného článku riadenia

a socialistických organizácií.

§ 2

Základné zameranie ôsmeho päťročného plánu

Ôsmy päťročný plán zabezpečuje realizáciu dlhodobej hospodárskej stratégie založenej

na urýchlení sociálno-ekonomického rozvoja cestou intenzifikácie a zvyšovania efektívnosti

spoločenskej výroby, kvality všetkej práce a prísnej hospodárnosti, na efektívnom

využívaní územného, výrobného a ľudského potenciálu Slovenskej socialistickej republiky

a na prehlbovaní účasti Československej socialistickej republiky v medzinárodnej deľbe

práce a upevňovaní jej obranyschopnosti.

§ 3

Základné úlohy ôsmeho päťročného plánu

Na splnenie základného zamerania sociálno-ekonomického rozvoja sa určuje zvýšiť vytvorený

hrubý národný dôchodok do roku 1990 o 23 - 25 % oproti roku 1985 pri raste spoločenskej

produktivity práce o 19 - 20 %.

V záujme toho predovšetkým

a)

urýchliť vedecko-technický pokrok na základe účinného zapojenia národného hospodárstva

Slovenskej socialistickej republiky do realizácie Komplexného programu vedecko-technického

pokroku členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci do roku 2000; výraznejšie

a rýchlejšie zavádzať najnovšie výsledky vedecko-technického rozvoja do výrobnej a

spoločenskej praxe pri realizácii spoločensky žiadúcich štrukturálnych zmien ekonomiky,

vrátane útlmu ekonomicky neefektívnych výrob;

b)

ďalej znižovať materiálovú náročnosť výroby a obehu; dôsledne zabezpečovať programy

racionalizácie spotreby palív, elektrickej energie, kovov a dosiahnuť zníženie ich

mernej spotreby na jednotku vytvoreného hrubého národného dôchodku o 3 - 3,5 % ročne;

c)

na všetkých úsekoch národného hospodárstva podstatne zlepšiť hospodárenie s kovovým

fondom, ropnými produktmi, cementom a drevnou surovinou; v rokoch 1986 -1990 dosiahnuť

relatívne úspory finálnej spotreby železných i neželezných kovov;

d)

znížiť prepravnú náročnosť v priebehu realizácie ôsmeho päťročného plánu zhruba o

10 % a postupne komplexne racionalizovať obeh tovarov a modernizovať skladové hospodárstvo;

e)

v súlade s celoštátnymi tendenciami celkového vývoja obratu zahraničného obchodu

a jeho štruktúry prehlbovať zapojenie Slovenskej socialistickej republiky do medzinárodnej

deľby práce, predovšetkým v rámci socialistickej ekonomickej integrácie; dosiahnuť

rýchlejší rast vývozu v porovnaní s dynamikou vývoja tvorby národného dôchodku;

f)

využívať neustále sa zvyšujúcu kvalifikáciu pracujúcich na urýchlenie rastu produktivity

práce vo všetkých odvetviach národného hospodárstva a zabezpečovať rýchlejší rast

produktivity práce ako priemerných miezd pri dôslednom uplatňovaní princípu zásluhovosti;

g)

podstatne zlepšiť využívanie kapacít a základných prostriedkov a urýchliť likvidáciu

tých, ktoré sú zastarané a neefektívne; výrazne zvýšiť efektívnosť investícií;

h)

výrazne zlepšiť vývoj a využívanie zásob;

i)

prehĺbiť úlohu plánu ako základného nástroja riadenia sociálno-ekonomických procesov

na všetkých stupňoch; podieľať sa na príprave komplexnej prestavby hospodárskeho mechanizmu

tak, aby výrazne usmernila postup zdokonaľovania sústavy plánovitého riadenia v rokoch

1987 - 1990 a aby sa plne využila pri zostavovaní päťročného plánu na roky 1991 -

1995; pritom účinnejšie ako doteraz využívať hodnotové vzťahy a nástroje;

j)

vytvárať racionálnu oblastnú štruktúru, rozšíriť územnú deľbu práce a zabezpečovať

vyvážené hospodárske a sociálne proporcie v oblastnom usporiadaní výrobných a nevýrobných

odvetví pri plnšom využití zdrojov jednotlivých oblastí;

k)

venovať osobitnú starostlivosť ďalšiemu rozvoju hlavného mesta Slovenskej socialistickej

republiky Bratislavy, najmä z hľadiska zabezpečenia bytovej výstavby, riešenia vybavenosti

zdravotníckymi zariadeniami, dopravného systému, zdokonalenia štruktúry priemyslu

a dobudovania V. mestského obvodu - Petržalky. Vo Východoslovenskom kraji vytvárať

podmienky pre rozvoj spracovateľského priemyslu, zintenzívnenie poľnohospodárskej

výroby a zlepšenie zásobovania vodou; v Stredoslovenskom kraji vytvárať všestranné

predpoklady pre rozvoj strojárskeho a elektrotechnického priemyslu; v Západoslovenskom

kraji zabezpečiť rozvojové zámery predovšetkým v elektrotechnickom priemysle, vo výstavbe

veľkých energetických komplexov a pokračovať v intenzifikácii poľnohospodárskej výroby

a v ochrane zdrojov pitnej vody.

§ 4

Uplatnenie vedecko-technického rozvoja

Na zvýšenie úlohy vedecko-technického rozvoja, ako rozhodujúceho činiteľa intenzifikácie

ekonomiky, sa určuje

a)

podieľať sa na raste účinnosti medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce, najmä

so Zväzom sovietskych socialistických republík a ostatnými socialistickými štátmi;

zabezpečovať úlohy vyplývajúce z Komplexného programu vedecko-technického pokroku

členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci do roku 2000;

b)

koncentrovať sily a prostriedky vedy, výskumu, vývoja a výroby predovšetkým na perspektívne,

efektívne a pre rozvoj národného hospodárstva rozhodujúce akcie a smery riešenia;

c)

skracovať lehoty riešenia a realizácie výskumných a vývojových úloh a zabezpečovať

dosahovanie výsledkov porovnateľných so svetovou úrovňou a ich urýchlené uplatnenie

vo výrobe;

d)

zvýšiť efektívne využívanie licencií ako významného zdroja vedecko-technického pokroku;

e)

rozšíriť a sprísniť hodnotenie kvality výrobkov v súlade s potrebami vnútorného a

zahraničného trhu na základe náročných kritérií podložených medzinárodným porovnávaním;

f)

zvýšiť 2 - 2,5 násobne výrobu na základe realizačných výstupov technického rozvoja

v porovnaní so siedmou päťročnicou;

g)

zabezpečovať zvýšenie akosti produkcie tak, aby podiel výrobkov vysokej technicko-ekonomickej

úrovne z výroby tovaru dosiahol do roku 1990 celkove 25 % pri diferencovanej úrovni

podľa podmienok jednotlivých odvetví.

§ 5

Rozvoj priemyslu

Rozhodujúce úsilie o intenzifikáciu národného hospodárstva vyvinúť najmä v priemysle,

v rozvoji ktorého sa na obdobie ôsmeho päťročného plánu určuje

a)

zvýšiť objem priemyselnej produkcie do roku 1990 v porovnaní s rokom 1985 o 18 -

20 %, rozvoj priemyslu zakladať na rýchlejšej dynamike rastu spracovateľských odvetví,

urýchlení štrukturálnej prestavby a na prioritnom zabezpečovaní štátnych cieľových

a vedecko-technických programov;

b)

v štruktúre priemyselnej výroby posilňovať úlohu strojárstva a elektrotechnického

priemyslu a ich výrobu zvýšiť v súhrne o 42 %; rozvoj zamerať na zvýšenie technicko-ekonomickej

úrovne výrobkov, a tým prispieť k zlepšeniu technickej vybavenosti ekonomiky, obohateniu

vnútorného trhu novým a inovovaným spotrebným tovarom a k posilneniu exportnej spôsobilosti;

c)

zamerať rozvoj hutníctva na intenzifikáciu výroby a zlepšovaním štruktúry a sortimentu

hutníckej výroby dosiahnuť lepšie využitie kapacít a modernizáciu výrobnej základne,

a to pri postupnom znižovaní výroby surového železa a ocele a pri zvyšovaní ich kvality;

d)

sústrediť pozornosť na výstavbu jadrovej elektrárne v Mochovciach; intenzívne pokračovať

vo výstavbe Sústavy vodných diel na Dunaji tak, aby sa vytvorili predpoklady pre uvedenie

dvoch agregátov do prevádzky do konca roku 1990;

e)

zvýšiť výrobu chemického priemyslu o viac ako 10 %, zabezpečiť vyššie zhodnocovanie

spracúvanej ropy viac ako o 7 %, rozvíjať malotonážnu chemickú výrobu vrátane antibiotík,

špeciálnych farmaceutických výrobkov i výrobkov pre elektrotechnický priemysel; výrobu

farmaceutického priemyslu zvýšiť približne o 45 %;

f)

uskutočňovať rozvoj drevospracujúceho priemyslu na báze maximálneho zhodnocovania

drevnej suroviny a jej komplexného využitia a zvýšiť jeho produkciu približne o 15

%;

g)

v ľahkom priemysle zvýšiť produkciu približne o 18 % pri zvyšovaní kvality a módnosti

výrobkov, rozšírení výroby tovarov mimoriadnej akosti a pri sústavnej inovácii výrobkov

spotrebného tovaru;

h)

rozvojom výroby stavebných látok zabezpečiť krytie potrieb národného hospodárstva

a obyvateľstva v objeme, sortimentovej skladbe a vo vysokej kvalite výrobkov.

§ 6

Rozvoj poľnohospodársko-priemyselného komplexu

Základnou úlohou poľnohospodársko-priemyselného komplexu je zabezpečovať a skvalitňovať

výživu ľudu pri súčasnom zvyšovaní celkovej miery sebestačnosti vo výrobe potravín.

Na zabezpečenie tejto úlohy sa určuje

a)

orientovať poľnohospodársko-priemyselný komplex na výrazný posun v efektívnosti a

v znižovaní nákladovosti výroby; v odvetviach zabezpečujúcich výrobné prostriedky

pre poľnohospodárstvo a výrobu potravín zabezpečovať trvalý rast jej technickej úrovne,

vyššiu produktívnosť, prevádzkovú operatívnosť a komplexnosť dodávok;

b)

zvýšiť hrubú poľnohospodársku výrobu v období ôsmej päťročnice oproti siedmej päťročnici

o 8 - 9 % pri zabezpečovaní prednostného rastu rastlinnej výroby pred živočíšnou;

c)

dôslednejšie uplatňovať opatrenia na ochranu pôdneho fondu a na zvyšovanie úrodnosti

pôd;

d)

zabezpečiť stabilitu produkcie obilnín a v súhrne za ôsmu päťročnicu dosiahnuť produkciu

19,7 mil. ton; osobitný dôraz klásť pritom tiež na produkciu olejnín, strukovín, objemových

krmovín, zemiakov, cukrovej repy, zeleniny a ovocia;

e)

rozvíjať živočíšnu výrobu v súlade s celospoločenskými potrebami a reálnymi zdrojmi

krmív;

f)

riešiť disproporcie medzi výrobou, skladovaním a spracovaním poľnohospodárskej produkcie;

zvýšiť kvalitu a rozšíriť sortiment výrobkov pre výživu a ochranu rastlín z vlastnej

výroby pri podstatnom zvýšení dodávok vápenatých hnojív;

g)

v potravinárskom priemysle zvýšiť do roku 1990 výrobu a dodávky do trhových fondov

o 10 - 11 %; rozširovať sortiment výrobkov vo všetkých cenových hladinách a ich inováciu

spájať so zlepšovaním úžitkových vlastností a kvality a s predĺžením ich trvanlivosti.

§ 7

Rozvoj lesného a vodného hospodárstva

(1)

V záujme udržania produkčných a ostatných funkcií lesov sa určuje

a)

zamerať hlavnú pozornosť na intenzifikáciu pestovateľskej činnosti, na zvýšenie starostlivosti

o porasty do 50 rokov, na zosilnenie prevencie, ochrany a starostlivosti o čistotu

lesa a odstraňovanie škôd spôsobených škodcami, exhaláciami a ostatnými civilizačnými

vplyvmi;

b)

výrazne zlepšiť v celom národnom hospodárstve hospodárenie s drevom a vytvárať podmienky

na jeho zvýšené využitie.

(2)

Vo vodnom hospodárstve sa určuje

a)

zvýšiť dodávky vody pre obyvateľstvo o 12 % a úžitkovej vody o 11 % pri dôslednom

presadzovaní racionálneho hospodárenia s vodou;

b)

rozširovať a chrániť všetky zdroje vody a zabezpečovať ochranu vôd pred znečistením;

c)

vytvárať predpoklady pre efektívny rozvoj závlah, využívanie vodnej energie a zvyšovanie

ochrany pred povodňami.

§ 8

Rozvoj stavebnej výroby

V rozvoji stavebnej výroby sa určuje

a)

zabezpečiť rast stavebnej výroby dodávateľských organizácií o 10 - 11 % a zvýšiť

jej výkonnosť;

b)

dôslednejšie prispôsobovať stavebné kapacity určeným prioritám v zameraní investičnej

výstavby v tuzemsku a pri vývoze, vrátane integračných akcií; zabezpečiť potreby modernizácie,

rekonštrukcie, opráv a údržby základných prostriedkov, najmä bytového fondu;

c)

venovať zvýšenú starostlivosť kvalite stavebných prác; zvyšovať technologickú disciplínu

a osobnú zodpovednosť za vykonané práce, využitie stavebných strojov, zariadení a

dopravných prostriedkov a dôslednejšie využívať fond pracovného času.

§ 9

Rozvoj dopravy a spojov

(1)

Rozhodujúcou úlohou dopravnej sústavy je zvyšovať kvalitu, spoľahlivosť, bezpečnosť

a hospodárnosť pri uspokojovaní prepravných potrieb národného hospodárstva a obyvateľstva.

Na jej zabezpečenie sa určuje

a)

v súlade s dopravnou politikou v nákladnej doprave posilňovať verejnú dopravu a v

jej rámci najmä železničnú a vodnú dopravu;

b)

prednostne rozvíjať elektrickú trakciu v železničnej a mestskej hromadnej doprave

pri súčasnom znižovaní merných spotrieb pohonných látok a elektrickej energie na jednotku

výkonu vo všetkých odboroch dopravy, predovšetkým v závodnej doprave;

c)

dosiahnuť rast efektívnosti dopravy zvýšeným využívaním dopravných prostriedkov,

ich modernizáciou, skvalitnením opravárenskej činnosti, zvýšením disciplíny a poriadku

a rýchlejším rozvíjaním progresívnych prepravných systémov;

d)

inovovať a modernizovať dopravné cesty, dopravné, prepravné a manipulačné prostriedky,

rekonštruovať železničné trate a stanice pri ďalšej elektrifikácii tratí a ich vybavením

automatickým zabezpečovacím zariadením a pokračovať vo výstavbe južného železničného

ťahu, diaľníc a rozhodujúcich pozemných komunikácií.

(2)

V rozvoji spojov sa určuje pokračovať v rozširovaní a skvalitňovaní spojových služieb;

modernizovať, rekonštruovať a rozvíjať technickú základňu spojových sietí a pripravovať

podmienky na zavádzanie nových služieb vrátane prenosu dát i textových informácií

pre potreby riadenia.

§ 10

Rozvoj hospodárskych stykov so zahraničím

Na rozvíjanie hospodárskych stykov so zahraničím sa určuje

a)

zlepšovať výmenné relácie predovšetkým vyšším zhodnotením vynakladanej práce a efektívnou

vývozno-dovoznou štruktúrou;

b)

zvýšiť podiel strojárstva a odborov založených na domácej surovinovej základni v

medzinárodnej deľbe práce;

c)

zvyšovať devízový prínos z poskytovaných služieb, najmä zo zahraničného cestovného

ruchu, kúpeľníctva a ďalších foriem nehmotného vývozu;

d)

trvale prehlbovať vo vzťahu k socialistickým štátom všestranné hospodárske styky

a vedecko-technickú spoluprácu, najmä s členskými štátmi Rady vzájomnej hospodárskej

pomoci, predovšetkým so Zväzom sovietskych socialistických republík;

e)

rozvíjať vo vzťahu k nesocialistickým štátom vzájomne výhodnú výmenu pri väčšom využívaní

kooperácie a spolupráce na tretích trhoch; prehlbovať hospodársku spoluprácu s rozvojovými

krajinami zabezpečujúcu obojstranne vyšší prínos zo vzájomnej spolupráce a účasť na

ich industrializácii.

§ 11

Rozvoj investičnej výstavby

V rozvoji investičnej výstavby sa určuje

a)

realizovať celkový objem investičnej výstavby v súhrne za roky 1986 -1990 o 10 -

12 % vyšší ako v období siedmej päťročnice pri výraznejšej zmene štruktúry v prospech

podielu strojov a zariadení;

b)

zvýšiť podiel investícií na efektívnu modernizáciu a rekonštrukciu výrobnej základne

a zabezpečovať včasné uvádzanie kapacít do prevádzky pri dosiahnutí projektovaných

parametrov; nezačínať nepripravené a dodávateľsky nezabezpečené akcie a vytvárať podmienky

pre dôsledné znižovanie nadmernej rozostavanosti a skracovanie lehôt investičnej výstavby;

c)

zabezpečiť hospodárne vynakladanie investícií a zastaviť neodôvodnený rast rozpočtových

nákladov; výrazne urýchliť obnovu opotrebovaných základných prostriedkov na vyššej

technickej úrovni a vyraďovanie zastaraných strojných základných prostriedkov.

§ 12

Rozvoj životnej úrovne

(1)

V rozvoji životnej úrovne sa určuje

a)

spájať ďalší rast životnej úrovne obyvateľstva a upevňovanie jeho životných istôt

dôsledne s výsledkami, ktoré sa dosiahnu v rozvoji národného hospodárstva; hlavné

smery a cesty rozvoja životnej úrovne orientovať na prednostnú realizáciu takých opatrení,

ktoré povedú k výraznejšej spätosti záujmov jednotlivých členov spoločnosti s celospoločenskými

záujmami, a preto rast osobnej spotreby čo najtesnejšie spájať s výsledkami práce;

b)

ďalej zdokonaľovať systém dôchodkového zabezpečenia, pomoci spoločnosti rodinám s

deťmi a zabezpečenie pracujúcich počas choroby v súlade s vytváranými ekonomickými

možnosťami a s celkovým vývojom reálnych príjmov obyvateľstva;

c)

všestranne zlepšovať podmienky bývania a vytvárať územné, technicko-ekonomické, materiálne

a kapacitné podmienky pre výstavbu 185 tisíc nových bytov vrátane občianskej a technickej

vybavenosti; dôslednejšie využívať jestvujúci bytový fond, pokračovať v jeho modernizácii

a zvyšovať rozsah a kvalitu jeho opráv a údržby a podporovať individuálnu bytovú výstavbu;

d)

zamerať široko rozvinutý systém starostlivosti o zdravie obyvateľstva, najmä na zlepšovanie

kvality zdravotníckych služieb, vrátane prevencie, racionalizovať a modernizovať sieť

zdravotníckych zariadení a ďalej ju rozšíriť najmenej o 5,6 tisíc lôžok;

e)

pružnejšie prispôsobovať ďalší rozvoj platených služieb rastúcej životnej úrovni

obyvateľstva, zmenám v spôsobe života a vyššiemu stupňu vybavenosti domácností;

f)

prispôsobovať výchovno-vzdelávací proces na školách a štruktúru jednotlivých odborov

štúdia uplatňovaným hlavným smerom vedecko-technického rozvoja a strategickým zámerom

sociálno-ekonomického rozvoja.

(2)

V oblasti mzdovej a pracovnej politiky sa určuje

a)

opierať rast príjmov obyvateľstva o zvyšovanie produktivity práce; zabezpečovať väčšiu

diferenciáciu v odmeňovaní;

b)

zabezpečovať proporcionalitu mzdového vývoja vo výrobnej i nevýrobnej sfére;

c)

rozvíjať brigádne formy organizácie práce a odmeňovania;

d)

zvyšovať za účasti odborových orgánov a pracujúcich starostlivosť organizácií o zlepšovanie

pracovných a životných podmienok, pracovného prostredia, hygieny a bezpečnosti pri

práci.

§ 13

Tvorba a ochrana životného prostredia

Na zabezpečenie tvorby a ochrany životného prostredia, ako jednej z kľúčových otázok

zvyšovania životnej úrovne občanov a základného predpokladu starostlivosti o človeka,

sa určuje

a)

vyčleniť na menovité ekologické akcie účelové prostriedky v objeme 5,9 mld. Kčs,

z toho v odvetviach v pôsobnosti vlády Slovenskej socialistickej republiky 4,8 mld.

Kčs;

b)

riešiť postupne problémy životného prostredia, hlavne zastavením rastu znečisťovania

ovzdušia, dôslednou ochranou a racionálnym využívaním zdrojov podzemnej a povrchovej

vody, zvýšenou ochranou poľnohospodárskej a lesnej pôdy, likvidáciou komunálneho odpadu

a celkovým posilňovaním ekologickej stability krajiny.

§ 14

Úlohy vlády

Vláda Slovenskej socialistickej republiky

a)

zabezpečuje vo svojej riadiacej činnosti konkretizáciu základných úloh určených týmto

zákonom;

b)

spresňuje úlohy určené týmto zákonom a sústavne kontroluje ich plnenie;

c)

koordinuje v rámci svojej pôsobnosti a podľa predchádzajúcich ustanovení činnosť

orgánov štátnej správy a orgánov hospodárskeho riadenia tak, aby sa úlohy určené týmto

zákonom plnili optimálne a dosahovali najpriaznivejšie hospodárske i spoločenské výsledky;

d)

organizuje práce na vykonávacích (ročných) štátnych plánoch tak, aby sa zabezpečilo

splnenie ôsmeho päťročného plánu;

e)

zabezpečuje zdokonaľovanie systému riadenia národného hospodárstva.

§ 15

Úlohy orgánov štátnej správy, národných výborov, orgánov hospodárskeho riadenia a

organizácií

(1)

Orgány štátnej správy a orgány hospodárskeho riadenia zodpovedajú za dôslednú realizáciu

úloh určených týmto zákonom, za určenie konkrétnych úloh a povinností podriadeným

orgánom a organizáciám a za ich sústavnú kontrolu a vyhodnocovanie.

(2)

Orgány stredného článku riadenia a organizácie sú povinné aktívne a iniciatívne hľadať

a uplatňovať najúčinnejšie cesty, postupy a opatrenia pri zabezpečovaní svojich povinností

a na tento účel využívať i ústretové plánovanie a socialistické súťaženie.

(3)

Národné výbory okrem úloh v odseku 1 a 2 zabezpečujú určené smery hospodárskej politiky

na svojom území a v miestnych podmienkach, najmä racionálnym rozmiestňovaním a využívaním

pracovných síl a materiálnej základne nevýrobných odvetví; rozvíjajú a organizujú

tiež účasť občanov na dobrovoľných zveľaďovacích prácach.

(4)

Všetky stupne riadenia sú povinné vykonávať kontrolu plnenia ôsmeho päťročného plánu

a vytvárať podmienky pre jeho realizáciu.

§ 16

Zdokonaľovanie plánovitého riadenia národného hospodárstva

Za účelom posilnenia vplyvu na urýchľovanie procesu intenzifikácie, rastu efektívnosti

a kvality sa určuje

a)

posilniť perspektívnosť centrálneho plánovania, zvýšiť jeho vedeckú úroveň a zabezpečiť

formovanie progresívnej štruktúry výroby a jej intenzifikáciu; pritom zabezpečiť sústavné

prepojovanie päťročných a ročných plánov;

b)

vytvoriť predpoklady pre účinnejšie pôsobenie hodnotových vzťahov, najmä cenovej

sústavy, kalkulácií a technicko-ekonomických noriem, s dôrazom na uplatnenie náročných

podmienok; zdokonaľovať a dôslednejšie využívať finančné nástroje a posilňovať optimálne

spojenie plánu a chozrasčotu s cieľom účinnejšie pôsobiť na ekonomickú a finančnú

rovnováhu;

c)

zvyšovať účinnosť práce štátneho aparátu, zjednodušiť a zhospodárniť jeho činnosť

a znižovať administratívnu náročnosť riadenia;

d)

vytvárať podmienky pre zvyšovanie účasti pracujúcich na riadení ako základný predpoklad

mobilizácie pracovných kolektívov a ich iniciatívy na dosiahnutie zámerov určených

týmto zákonom.

§ 17

Úlohy finančnej a rozpočtovej sústavy

(1)

Štátne rozpočty Slovenskej socialistickej republiky vychádzajú zo základných úloh

ôsmeho päťročného plánu, z rozpočtového výhľadu Slovenskej socialistickej republiky

na roky 1986 - 1990, z vykonávacích štátnych plánov, zo vzťahu k štátnym rozpočtom

federácie a zo zásad finančnej politiky určených vládou Československej socialistickej

republiky.

(2)

Štátne rozpočty Slovenskej socialistickej republiky podporujú zámery a úlohy štátnych

plánov a pomocou finančno-ekonomických nástrojov aktívne pôsobia na ich plnenie a

na presadzovanie hospodárnosti.

(3)

Na konkretizáciu cieľov a na zabezpečenie celospoločenských zámerov finančnej, rozpočtovej

a menovej politiky určí vláda Slovenskej socialistickej republiky zodpovedajúce úlohy.

(4)

Všetky orgány Slovenskej socialistickej republiky zodpovedné za vypracovanie návrhov

rozpočtov usilujú pri ich príprave a v priebehu rozpočtového hospodárenia o spevnenie

úloh uložených podľa odseku 3.

(5)

Štátne rozpočty Slovenskej socialistickej republiky sú v zásade vyrovnané.

§ 18

Splnomocnenie

(1)

Vláda Slovenskej socialistickej republiky môže povoliť na účely experimentálneho

overovania nových prvkov plánovitého riadenia národného hospodárstva a na účely zabezpečenia

realizácie integračných akcií určených v ôsmom päťročnom pláne výnimky z ustanovení

zákonov Slovenskej národnej rady upravujúcich riadenie národného hospodárstva.

(2)

Na zabezpečenie hospodárneho využívania vybraných materiálových a surovinových zdrojov

môžu ústredné orgány štátnej správy na základe tohto zákona a zásad určených vládou

Slovenskej socialistickej republiky vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.

§ 19

Postavenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej

republiky na rok 1986

Štátny plán rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na

rok 1986 ustanovený na základe zákona Slovenskej národnej rady

č. 122/1985 Zb.

je vykonávacím štátnym plánom k ôsmemu päťročnému plánu.

§ 20

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.