ZÁKON 82/2009 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Čl. I

Zákon č.

315/2001 Z. z.

o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002

Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z.,

zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona

č. 382/2004 Z. z., zákona č. 729/2004 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 327/2007

Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z. a zákona č. 445/2008 Z.

z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 3 odseky 1 a 2 znejú

„(1)

Zbor

a)

plní úlohy štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi,

1

)

b)

vykonáva štátny požiarny dozor,

c)

plní úlohy pri zdolávaní požiarov, pri poskytovaní pomoci a vykonávaní záchranných

prác pri haváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach a pri ochrane

životného prostredia,

d)

poskytuje pomoc pri ohrození života a zdravia fyzických osôb, majetku právnických

osôb a fyzických osôb,

e)

vykonáva záchranné práce pri núdzovom odstraňovaní stavieb a ľadových bariér,

f)

zabezpečuje jednotné uplatňovanie technických požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti,

posudzovania zhody a vykonávanie dohľadu nad výrobkami,

2

)

g)

plní úlohy v oblasti výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy na úseku ochrany pred

požiarmi a v oblasti preventívno-výchovného pôsobenia,

h)

plní úlohy na úseku materiálneho vybavenia a technického zabezpečenia súvisiace s

vykonávaním činností zboru.

(2)

Zbor sa podieľa

a)

na plnení úloh pri poskytovaní predlekárskej pomoci a na odsune ranených a chorých

najmä pri požiaroch, haváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach,

b)

na zabezpečovaní núdzového zásobovania a núdzového ubytovania obyvateľstva a na poskytovaní

humanitárnej pomoci,

c)

na likvidácii ohnísk nákaz zvierat,

d)

v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi

3

) aj na plnení úloh integrovaného záchranného systému, civilnej ochrany, pri príprave

na obranu štátu a úloh súvisiacich s mobilizačnými prípravami,

e)

na plnení úloh vedecko-technického rozvoja na úseku ochrany pred požiarmi.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie

„3)

§ 5 ods. 5, § 8 a 12 zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v

znení neskorších predpisov.

§ 35 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej

štátnej správy.

§ 2 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky.“.

2.

V § 4 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „ako osobitné zariadenie zboru“.

3.

V § 4 ods. 10 sa vypúšťajú slová „osobitného zariadenia“ a slová „prezident zboru

po dohode s mestským zastupiteľstvom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy“

sa nahrádzajú slovami „minister na návrh prezidenta zboru“.

4.

§ 7 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú

„(5)

Príslušník je oprávnený na mieste zásahu vypnúť alebo odstaviť prívod energií do

vyhradených technických zariadení v rozsahu oprávnenia, ktoré získal podľa osobitného

predpisu,

7c

) na účely vykonania zásahu, ktorý neznesie odklad, ak je dôvodná obava, že je ohrozený

život alebo vážne ohrozené zdravie osoby alebo ak hrozí značná škoda na majetku.

(6)

Činnosť podľa odseku 5 sa považuje za činnosť vykonávanú v služobnom pomere; pri

jej vykonávaní je nevyhnutné zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 7c znie

„7c)

§ 16 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

5.

§ 8 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Po vykonaní činnosti podľa § 7 ods. 5 v rámci zásahu je príslušník povinný bez zbytočného

odkladu upovedomiť o svojej činnosti zodpovednú osobu vlastníka, správcu alebo užívateľa

vyhradeného technického zariadenia, na ktorom bola v súvislosti so zásahom vykonávaná

činnosť.“.

6.

V § 13 ods. 1 písm. b) sa slovo „zriadených“ nahrádza slovom „riadených“.

7.

V § 13 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie

„(4)

Ak je príslušník preložený na vykonávanie služobných činností na iný útvar ministerstva

alebo na plnenie úloh pre zbor na iný orgán štátnej správy podľa § 47 ods. 1 písm.

e), jeho nadriadeným môže byť príslušník, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby,

príslušník v štátnej službe,

10b

) predstavený

10c

) alebo vedúci zamestnanec.

10d

)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 10b až 10d znejú

„10b)

§ 3 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,

Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky

a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

10c

) § 9 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

10d

) Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

§ 9 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.“.

Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 až 8.

8.

V § 15 ods. 1 sa na konci pripája táto veta

„V priebehu kalendárneho roka úpravu v počte príslušníkov v štátnej službe alebo v

objeme finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe môže

vykonať vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky.“.

9.

V § 15 ods. 3 sa slová „prezident zboru“ nahrádzajú slovami „na návrh prezidenta

zboru minister“.

10.

V § 16 ods. 1 sa vypúšťa prvá veta.

11.

V § 17 ods. 1 písm. g) sa vypúšťa slovo „trvalý“.

12.

V § 17 ods. 1 sa vypúšťa písmeno h).

13.

V § 17 odseky 6 a 7 znejú

„(6)

Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či uchádzač o prijatie do služobného

pomeru (ďalej len „uchádzač“) spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, spracúvať

o jeho osobe tieto údaje

a)

meno, priezvisko a rodné číslo, titul, vedeckú hodnosť,

b)

dátum a miesto narodenia,

c)

adresu pobytu,

d)

štátne občianstvo,

e)

číslo občianskeho preukazu, miesto a dátum jeho vydania,

f)

vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl,

g)

jazykové vedomosti,

h)

prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením a pracovnými činnosťami,

i)

miesto a čas povinnej vojenskej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, ozbrojenom

bezpečnostnom zbore alebo ozbrojenom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a Slovenskej

informačnej službe, dosiahnutú hodnosť,

j)

všetky vznesené obvinenia z trestného činu voči osobe,

k)

zdravotnú klasifikáciu z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti,

l)

závery psychologického vyšetrenia o duševnej spôsobilosti.

(7)

Na účely odseku 5 je služobný úrad oprávnený spracúvať a uchovávať osobné údaje o

príslušníkovi podľa odseku 6 po celý čas trvania služobného pomeru a na účely tohto

zákona aj po skončení služobného pomeru.“.

14.

V § 19 ods. 2 písm. a) sa slová „úplné stredné vzdelanie“ nahrádzajú slovami „úplné

stredné všeobecné vzdelanie“.

15.

§ 20 vrátane nadpisu znie

㤠20

Prijímacie konanie

(1)

Prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti uchádzača.

(2)

Vedúci služobného úradu alebo ním poverený príslušník je povinný vykonať s uchádzačom

informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami

vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby a s platovými

a inými náležitosťami. Z informatívneho pohovoru sa vyhotovuje písomný záznam.

(3)

V prijímacom konaní uchádzač predloží

a)

písomnú žiadosť o prijatie do služobného pomeru,

b)

vyplnený dotazník,

c)

životopis,

d)

osobné doklady, najmä rodný list, doklady o dosiahnutom vzdelaní alebo osvedčené

odpisy alebo osvedčené fotokópie týchto osobných dokladov,

e)

vojenskú knižku alebo iný doklad preukazujúci vykonanie vojenskej služby, náhradnej

služby alebo civilnej služby, ak ide o uchádzača, ktorý vykonal vojenskú službu, náhradnú

službu alebo civilnú službu,

f)

potvrdenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo o

spôsobilosti uchádzača podrobiť sa previerke fyzickej zdatnosti podľa odseku 6.

(4)

Uchádzač, ktorý žiada o opätovné prijatie do služobného pomeru, je povinný predložiť

aj doklad o započítaných rokoch podľa § 161 ods. 15 a 16; to neplatí, ak v predchádzajúcom

služobnom pomere vykonával štátnu službu v tej istej zložke.

(5)

Uchádzača možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej

činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež

požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na

vykonávanie štátnej služby v zbore.

(6)

Na posúdenie spôsobilosti uchádzača na vykonávanie funkcie v zbore sa uchádzač musí

podrobiť lekárskemu vyšetreniu, previerke fyzickej zdatnosti a psychologickému vyšetreniu.

Ak uchádzač jednej z podmienok nevyhovel, prijímacie konanie s ním sa považuje za

skončené.

(7)

Prijímacie konanie sa končí

a)

vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru,

b)

zamietnutím žiadosti o prijatie do služobného pomeru z dôvodu, že v služobnom úrade

nie je voľné miesto, ktorého sa týka žiadosť o prijatie do služobného pomeru,

c)

späťvzatím žiadosti o prijatie do služobného pomeru,

d)

zamietnutím žiadosti o prijatie do služobného pomeru bez zdôvodnenia, alebo

e)

úmrtím uchádzača.

(8)

Uchádzač, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho

konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr

však do troch mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie do služobného pomeru.

(9)

Služobný úrad eviduje uchádzača, ktorý splnil podmienky na prijatie do služobného

pomeru a jeho výsledky lekárskeho vyšetrenia, previerky fyzickej zdatnosti a psychologického

vyšetrenia po dobu jedného roka. Evidovaného uchádzača o prijatie do služobného pomeru

možno vymenovať na voľné funkčné miesto s tým, že možno využiť jeho výsledky lekárskeho

vyšetrenia, previerky fyzickej zdatnosti a psychologického vyšetrenia.

(10)

Podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý

vydá ministerstvo.“.

16.

V § 21 ods. 2 sa slová „prednostne obsadí“ nahrádzajú slovami „môže obsadiť aj bez

prijímacieho konania“.

17.

V § 21 ods. 3 písm. a) sa vypúšťa slovo „trvalého“.

18.

V § 21 odsek 6 znie

„(6)

Príslušníkovi Horskej záchrannej služby podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má v

príslušnej funkcii vykonávať podľa prílohy č. 1a, patrí funkcia v 1. až 9. platovej

triede takto

funkcia

platová trieda

mladší záchranár

1

záchranár

2

starší záchranár, operátor

operačného strediska tiesňového volania

3

záchranár expert, odborný referent

4

záchranár špecialista

5

náčelník

6

manažér

7

starší manažér

8

vrchný manažér

9.“.

“.

19.

V § 21 sa vypúšťa odsek 8.

Doterajšie odseky 9 a 10 sa označujú ako odseky 8 a 9.

20.

V § 23 ods. 6 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „prvom až treťom bode“.

21.

V § 30 odsek 2 znie

„(2)

Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať uchádzača na zastupovanie príslušníka

počas pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, neplateného

služobného voľna alebo ak sa ním obsadzuje voľné miesto podľa odseku 1.“.

22.

V § 31 ods. 2 sa vypúšťajú slová „o prijatie do služobného pomeru“.

23.

V § 34 ods. 5 sa slová „tohto osobitného zariadenia zboru“ nahrádzajú slovami „Hasičského

a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy“.

24.

V § 35 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo vyššie odborné vzdelanie“.

25.

V § 35 ods. 3 prvej vete sa za slovo „príslušník“ vkladajú slová „vyššie odborné

vzdelanie alebo“.

26.

V § 37 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „alebo vyššie odborné vzdelanie“ a za slová

„majora, ak má“ sa vkladajú slová „vyššie odborné vzdelanie alebo“.

27.

V § 37 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „alebo vyššie odborné vzdelanie“.

28.

V § 37 ods. 2 písm. b) sa za slová „ak dosiahol“ vkladajú slová „vyššie odborné vzdelanie

alebo“.

29.

§ 37 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Ak si príslušník v práporčíckej hodnosti zvýši stupeň vzdelania, má nárok na vymenovanie

do hodnosti podporučíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu, ktorú vykonáva, plánovaná.“.

30.

V § 40 ods. 4 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „a to ešte pred vyslaním

príslušníka Hasičského a záchranného zboru na špecializovanú prípravu,“.

31.

V § 40 ods. 7 písm. e) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová

„ktorú v čase služobného hodnotenia vykonáva.“.

32.

V § 47 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie

„e)

preložiť na vykonávanie služobných činností aj na iný útvar ministerstva alebo na

plnenie úloh pre zbor na iný orgán štátnej správy.“.

33.

V § 47 ods. 2 úvodnej vete sa slová „písm. b) alebo písm. c)“ nahrádzajú slovami

„písm. b), c) alebo e)“.

34.

V § 49 ods. 1 sa vypúšťajú slová „na základe výberového konania“.

35.

V § 49 sa vypúšťajú odseky 2 až 4.

Doterajšie odseky 5 až 10 sa označujú ako odseky 2 až 7.

36.

V § 49 odseky 3 a 4 znejú

„(3)

Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade,

ktorým je ministerstvo, a je zaradený v zariadení zboru, je vymenovaný za nadriadeného

ako

a)

veliteľ družstva,

b)

veliteľ čaty,

c)

veliteľ zmeny,

d)

veliteľ hasičskej stanice,

e)

vedúci oddelenia,

f)

zástupca riaditeľa zariadenia, zástupca veliteľa zariadenia,

g)

riaditeľ zariadenia, veliteľ zariadenia.

(4)

Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade,

ktorým je krajské riaditeľstvo zboru, je vymenovaný za nadriadeného ako

a)

veliteľ družstva,

b)

veliteľ zmeny,

c)

veliteľ hasičskej stanice,

d)

vedúci pracoviska podľa § 13 ods. 1 písm. c),

e)

vedúci oddelenia,

f)

riaditeľ okresného riaditeľstva,

g)

riaditeľ krajského riaditeľstva.“.

37.

V § 49 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie

„(5)

Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade,

ktorým je Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,

je vymenovaný za nadriadeného ako

a)

veliteľ družstva,

b)

veliteľ čaty,

c)

veliteľ zmeny,

d)

veliteľ hasičskej stanice,

e)

vedúci oddelenia,

f)

zástupca veliteľa Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky

Bratislavy,

g)

veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.“.

Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 6 až 8.

38.

V § 49 ods. 7 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „alebo v čase neprítomnosti

príslušníka zastupujúceho nadriadeného, ktorý dlhšie ako tri týždne zastupuje iného

nadriadeného.“.

39.

V § 50 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Príslušník, ktorý bol podľa tohto zákona vymenovaný do funkcie nadriadeného, môže

byť z tejto funkcie odvolaný ministrom, a to aj bez uvedenia dôvodu.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

40.

V § 52 ods. 9 sa slová „§ 69 ods. 3 písm. a), b), d), e), m) až s), u) a v)“ nahrádzajú

slovami „§ 69 ods. 3 písm. a), b), d), e), m) až t), v) a x)“.

41.

V § 58 ods. 4 sa vypúšťa slovo „trvalého“.

42.

V § 59 ods. 1 písm. a) sa slová „ § 60 ods. 1 a 2“ nahrádzajú slovami „§ 60 ods.

1 až 3“.

43.

V § 60 ods. 1 písm. b) sa vypúšťa slovo „trvalý“.

44.

V § 60 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Služobný úrad môže skončiť služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník spĺňa

podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu

17aaaa

) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného

predpisu.

17aaa

)“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

45.

V § 60 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.

46.

V § 60 ods. 4 sa slová „podľa odsekov 1 a 2“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov 1

až 3“.

47.

V § 69 ods. 3 sa za písmeno p) vkladá nové písmeno r), ktoré znie

„r)

dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti

na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej

na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby

pre chorobu alebo úraz,“.

Doterajšie písmená r) až y) sa označujú ako písmená s) až z).

48.

V § 69 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Obmedzenie podľa odseku 5 písm. e)

sa nevzťahuje na vykonávanie činnosti technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej

ochrany,

17b

) ak tieto činnosti vykonáva príslušník pre potreby služobného úradu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 17b znie

„17b)

§ 4 písm. o) zákona č. 314/2001 Z. z. v znení zákona č. 562/2005 Z. z.“.

49.

V § 85 ods. 2 a § 93 ods. 1 sa slová „v kolektívnej dohode“ nahrádzajú slovami „v

kolektívnej zmluve vyššieho stupňa“.

50.V § 86 ods. 1 sa slová „celého kalendárneho roka“ nahrádzajú slovami „štyroch mesiacov“.

51.V § 91 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.

52.

V § 91 ods. 2 prvá veta znie: „Štátna služba nadčas sa môže písomne nariadiť v naliehavom

záujme štátnej služby, a to aj na dni služobného pokoja; ak ju nie je možné vopred

písomne nariadiť, nariadi sa ústne a po jej skončení sa bezodkladne o tom urobí písomný

záznam.“.

53.V § 92 odseky 1 a 2 znejú

„(1)

Služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste

vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby

podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.

(2)

Na zabezpečenie nevyhnutných úloh môže služobný úrad v odôvodnených prípadoch nariadiť

príslušníkovi služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času

a)

v mieste vykonávania štátnej služby,

b)

v mieste pobytu alebo na inom dohodnutom mieste,

c)

s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.“.

54.

V § 92 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

Služobnú pohotovosť v štátnej službe nemožno príslušníkovi nariadiť počas dovolenky.“.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.

55.

V § 97 ods. 1 sa písmeno j) dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie

„4.

zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa § 52, ak sa preukáže, že nebol

dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby,“.

56.

V § 97 sa odsek 1 dopĺňa písmenami k) a l), ktoré znejú

„k)

vykonávania funkcie národného experta Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej

únie,

l)

vykonávania uvoľneného funkcionára príslušného odborového orgánu podľa § 160 ods.

2.“.

57.

V § 98 ods. 3 sa za slovom „voľno“ vypúšťa čiarka a slová „najmenej však v rozsahu

piatich služobných dní v kalendárnom roku“.

58.

V § 98 ods. 8 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie

„c)

päť služobných dní na prípravu a vykonanie absolventskej skúšky,“.

Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená d) a e).

59.

V § 98 ods. 9 sa vypúšťa druhá veta.

60.

V § 98 ods. 10 sa slová „§ 60 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 60 ods. 3.“.

61.

§ 102 vrátane nadpisu nad paragrafom znie

„Osobitné podmienky na vykonávanie štátnej služby príslušníčok

§ 102

(1)

Príslušníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu.

(2)

Tehotná príslušníčka nesmie byť vymenovaná do funkcie ani preradená alebo preložená

na výkon štátnej služby, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotnosť zo

zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí primerane o matke do konca

deviateho mesiaca po pôrode.

(3)

Činnosti zakázané všetkým príslušníčkam, tehotným príslušníčkam, matkám do konca

deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim príslušníčkam ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.

62.

Za § 102 sa vkladajú § 102aa až 102aj, ktoré vrátane nadpisov nad paragrafmi a nadpisov

znejú

㤠102aa

(1)

Tehotná príslušníčka a príslušníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako tri roky nesmie

vykonávať štátnu službu v noci, štátnu službu nad základný čas služby v týždni a služobnú

pohotovosť. Príslušníčke, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, môže byť nariadená

služobná pohotovosť len s jej písomným súhlasom.

(2)

Tehotná príslušníčka a príslušníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok sa

môže vysielať na služobné cesty mimo miesta vykonávania štátnej služby alebo jej pobytu

s jej predchádzajúcim písomným súhlasom.

§ 102ab

(1)

Tehotnú príslušníčku a príslušníčku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok až

do dosiahnutia veku dieťaťa osem rokov možno vysielať na služobné cesty mimo miesta

vykonávania štátnej služby alebo jej pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta

vykonávania štátnej služby alebo k inému služobnému úradu len s jej písomným súhlasom.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú príslušníčku starajúcu sa o dieťa mladšie

ako 15 rokov.

§ 102ac

(1)

Vedúci služobného úradu je povinný pri vymenovaní do funkcie prihliadať aj na povinnosti

príslušníčky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

(2)

Vedúci služobného úradu určí príslušníčke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov

alebo tehotnej príslušníčke na jej žiadosť kratší služobný čas v týždni alebo ho inak

upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby.

Materská dovolenka a rodičovská dovolenka

§ 102ad

(1)

V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí príslušníčke materská

dovolenka po dobu 28 týždňov; ak príslušníčka porodila zároveň dve alebo viac detí

alebo ak ide o osamelú príslušníčku, patrí jej rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov.

V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia

dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

(2)

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne príslušníčke, príslušníkovi alebo

príslušníčke a príslušníkovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do

troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci

osobitnú starostlivosť, poskytne sa príslušníčke alebo príslušníkovi, ak o to písomne

požiadajú, rodičovská dovolenka až do siedmich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka

sa poskytuje v rozsahu, o ktorý príslušník alebo príslušníčka žiada, najmenej však

na jeden mesiac.

(3)

Na materskú dovolenku príslušníčka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa

pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

(4)

Ak príslušníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov,

pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa jej

nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak však príslušníčka vyčerpá z materskej

dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej rodičovská

dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 22 týždňov alebo 31 týždňov, ak ide o príslušníčku,

ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí, alebo o osamelú príslušníčku.

(5)

Materská dovolenka príslušníčky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov

a nesmie sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu.

§ 102ae

(1)

Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj príslušníčka alebo príslušník,

ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti

nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných

orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého

matka zomrela.

(2)

Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje príslušníčke alebo príslušníkovi

odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, a ak príslušníčka alebo príslušník

prevzal dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú príslušníčku alebo osamelého príslušníka

v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne osem mesiacov. Rodičovská

dovolenka sa poskytuje až do dňa, kým dieťa dosiahne tri roky veku, alebo kým dieťa

s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť dosiahne

sedem rokov veku.

Materská dovolenka a rodičovská dovolenka v osobitných prípadoch

§ 102af

(1)

Ak dieťa bolo zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti

a príslušníčka alebo príslušník zatiaľ nastúpi výkon štátnej služby, preruší sa týmto

nástupom materská alebo rodičovská dovolenka; u príslušníčky sa tak môže stať najskôr

po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Jej nevyčerpaná časť sa príslušníčke

alebo príslušníkovi poskytne odo dňa, keď prevzal dieťa zo zariadenia opäť do svojej

starostlivosti a prestal z tohto dôvodu vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie ako

do troch rokov veku dieťaťa, a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa

vyžadujúce mimoriadnu, osobitne náročnú starostlivosť, do siedmich rokov veku dieťaťa.

(2)

Príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého

dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov, ako aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti

detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská

dovolenka alebo rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará.

(3)

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí príslušníčke materská dovolenka po dobu 14 týždňov.

(4)

Ak dieťa zomrie v dobe, keď je príslušníčka na materskej dovolenke alebo príslušníčka

a príslušník na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch

týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok

veku.

§ 102ag

Ak príslušníčka alebo príslušník požiada nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak,

aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej alebo rodičovskej dovolenky,

je nadriadený povinný žiadosti vyhovieť. Ak príslušníčka alebo príslušník nemôže vyčerpať

dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca

budúceho kalendárneho roka, poskytne nadriadený nevyčerpanú dovolenku po skončení

materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

§ 102ah

Prestávky na dojčenie

(1)

Príslušníčke, ktorá dojčí svoje dieťa, je nadriadený povinný poskytnúť okrem prestávok

na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.

(2)

Príslušníčke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni,

patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky

a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný služobný čas;

tieto prestávky možno zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci zmeny.

(3)

Ak príslušníčka vykonáva štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň

polovicu určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová prestávka,

a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.

(4)

Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne

služobný plat.

§ 102ai

Ustanovenia § 102aa až 102ac sa vzťahujú aj na osamelých príslušníkov trvale sa starajúcich

aspoň o jedno dieťa.

§ 102aj

(1)

Za tehotnú príslušníčku sa na účely tohto zákona považuje príslušníčka, ktorá vedúcemu

služobného úradu predložila o tehotenstve lekárske potvrdenie.

(2)

Za dojčiacu príslušníčku sa na účely tohto zákona považuje príslušníčka, ktorá vedúceho

služobného úradu písomne informovala o tejto skutočnosti.

(3)

Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovené alebo rozvedené príslušníčky, slobodní,

ovdovení alebo rozvedení príslušníci, alebo príslušníčky a príslušníci osamelí z iných

vážnych dôvodov.“.

63.

V § 103 odsek 1 znie

„(1)

Príslušníkovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí služobný príjem, ktorý

tvoria tieto zložky

a)

tarifný plat,

b)

príplatok za riadenie,

c)

príplatok za zastupovanie,

d)

osobný príplatok,

e)

hodnostný príplatok,

f)

plat za štátnu službu nadčas,

g)

príplatok za zmennosť,

h)

príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach

s ohrozením života a zdravia,

i)

odmena,

j)

doplatok k služobnému platu podľa § 209e.“.

64.

V § 103 ods. 2 sa slová „v odseku 1 písm. a) až e) a j)“ nahrádzajú slovami „v odseku

1 písm. a) až e) a g)“.

65.

V § 103 ods. 4 sa slová „v odseku 1 písm. a) až h), j) a k)“ nahrádzajú slovami „v

odseku 1 písm. a) až e), g), h) a j)“.

66.

V § 107 sa odsek 1 dopĺňa písmenom i), ktoré znie

„i)

zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa § 52, ak sa preukáže, že nebol

dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby.“.

67.

V § 110 ods. 1, 3 a 4 sa slová „podľa § 49 ods. 9“ nahrádzajú slovami „podľa § 49

ods. 7“.

68.

V § 111 ods. 3 na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová

„minister môže v osobitných prípadoch tento limit zvýšiť až do výšky 100 % platovej

tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, podľa ktorej sa príslušníkovi

poskytuje tarifný plat.“.

69.

V § 112 odsek 1 znie

„(1)

Príslušníkovi patrí hodnostný príplatok podľa dosiahnutej hodnosti

hodnosť

hodnostný príplatok

v eurách mesačne

rotmajster

2,00

nadrotmajster

8,50

podpráporčík – podporučík

18,50

práporčík – poručík

25,00

nadpráporčík – nadporučík

32,00

kapitán

38,50

major

45,00

podplukovník

51,50

plukovník

58,50

generál

65,50.“.

“.

70.

§ 113 až 115 sa vypúšťajú.

71.

V § 116 sa vypúšťa odsek 3.

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.

72.

V § 117 sa slová „1,7 % až 14,1 %“ nahrádzajú slovami „20 % až 50 %“.

73.

V § 118 ods. 6 sa vypúšťa slovo „začatú“.

74.

V § 120 ods. 1 písm. a) sa slovo „a“ nahrádza slovom „alebo“.

75.

V § 122 sa vkladá nový odsek 1, ktorý znie

„(1)

Ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 1 určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú

hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho

služobného platu, a 30 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.“.

Doterajšie odseky 1 až 3 sa označujú ako odseky 2 až 4.

76.

V § 122 ods. 2 úvodnej vete sa za slová „§ 92“ vkladajú slová „ods. 2“.

77.

V § 122 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová „trvalého pobytu alebo prechodného“.

78.

V § 122 ods. 2 písm. c) sa vypúšťajú slová „mimo miesta vykonávania jeho štátnej

služby“.

79.

V § 122 ods. 3 sa slová „odseku 1“ nahrádzajú slovami „odsekov 1 a 2“.

80.

V § 122 ods. 4 sa slová „§ 92 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 92 ods. 5“.

81.

V § 128 ods. 3 sa slová „podľa § 49 ods. 9“ nahrádzajú slovami „podľa § 49 ods. 7“.

82.

V § 131 ods. 2 sa slová „kolektívna dohoda“ nahrádzajú slovami „kolektívna zmluva

vyššieho stupňa“.

83.

Za § 134a sa vkladajú § 134aa až 134ak, ktoré vrátane nadpisov nad paragrafmi a nadpisov

znejú

„Všeobecná zodpovednosť príslušníka

§ 134aa

(1)

Príslušník zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením

svojich povinností pri vykonávaní štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním.

Služobný úrad je povinný preukázať príslušníkovi zavinenie s výnimkou prípadov podľa

§ 134ad.

(2)

Predpokladom na vznik zodpovednosti príslušníka za škodu služobnému úradu je

a)

vznik škody,

b)

porušenie povinností pri vykonávaní štátnej služby a plnení služobných úloh alebo

v priamej súvislosti s ním,

c)

príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,

d)

zavinenie.

§ 134ab

Príslušník, ktorý pod vplyvom duševnej poruchy spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len

ak je schopný ovládnuť svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky.

§ 134ac

Zodpovednosť za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody

Príslušník, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu

povinnosť alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému

úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu

rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý patril príslušníkovi v čase porušenia

služobnej povinnosti podľa prvej vety.

§ 134ad

Osobitná zodpovednosť

(1)

Ak služobný úrad písomne zverí príslušníkovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu

alebo iné hodnoty, ktoré je príslušník povinný vyúčtovať alebo vrátiť, zodpovedá za

vzniknutý schodok alebo za stratu zverených predmetov.

(2)

Príslušník sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že k schodku

alebo k strate zverených predmetov došlo celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

(3)

Ak je príslušník preradený na inú funkciu v tom istom mieste vykonávania štátnej

služby, preložený, preložený a preradený na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta

vykonávania štátnej služby alebo do iného služobného úradu, služobný úrad písomne

prevezme hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré je príslušník

povinný vyúčtovať alebo vrátiť služobnému úradu.

(4)

Zoznam funkcií a činností, pre ktoré sa vyžaduje písomné zverenie hotovosti, cenín,

tovarov, zásob materiálu alebo iných hodnôt, ktoré je príslušník povinný vyúčtovať

alebo vrátiť, a podrobnosti o vykonávaní inventúr ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Rozsah a spôsob náhrady škody

§ 134ae

(1)

Príslušník, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v

peniazoch, ak poškodenú vec na základe dohody neuvedie do pôvodného stavu.

(2)

Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u príslušníka presiahnuť sumu

rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej

povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

(3)

Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak škoda bola spôsobená

a)

vznikom schodku alebo stratou zverených predmetov podľa § 134ad ods. 1, alebo

b)

pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok.

(4)

Ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať aj

náhradu inej škody.

§ 134af

(1)

Ak škoda bola spôsobená aj služobným úradom, je príslušník povinný nahradiť pomernú

časť škody podľa miery svojho zavinenia.

(2)

Ak za škodu zodpovedá niekoľko príslušníkov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú

časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne

alebo podľa § 134ae ods. 3 písm. b), zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu.

§ 134ag

Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny tejto veci v čase jej poškodenia alebo

straty.

§ 134ah

(1)

Ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, náhradu škody možno určiť nižšou sumou,

než je skutočná škoda alebo než je trojnásobok služobného platu príslušníka, ktorý

mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady

škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok

služobného platu príslušníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti,

z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat príslušníka, ktorý mu patril

v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú

podľa § 134ae ods. 3, náhradu škody nižšou sumou môže určiť len odvolací orgán, alebo

ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd.

(2)

Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných

povinností príslušníka, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na

osobné pomery príslušníka.

(3)

Náhradu škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa § 134ae

ods. 3 písm. b).

§ 134ai

(1)

Služobný úrad je povinný vyžadovať od príslušníka náhradu škody, za ktorú príslušník

zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje vedúci služobného

úradu. Výšku požadovanej náhrady škody určuje vedúci služobného úradu.

(2)

Ak škoda bola spôsobená trestným činom, o povinnosti príslušníka uhradiť škodu rozhodne

vedúci služobného úradu, len ak o nej nerozhodol súd.

(3)

Ak škodu spôsobí vedúci služobného úradu sám alebo spoločne s podriadeným príslušníkom,

o výške náhrady škody rozhoduje ten, kto vedúceho služobného úradu vymenoval.

§ 134aj

Všeobecná zodpovednosť služobného úradu

(1)

Ak bola príslušníkovi pri vykonávaní štátnej služby alebo v priamej súvislosti s

ním spôsobená škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.

(2)

Služobný úrad zodpovedá príslušníkovi tiež za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený

porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.

(3)

Ak bolo príslušníkovi pri vykonávaní štátnej služby spôsobené poškodenie zdravia

inou osobou, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.

(4)

V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i príslušníkovi, ktorému bolo konaním

inej osoby spôsobené poškodenie zdravia pre vykonávanie štátnej služby.

§ 134ak

Zodpovednosť služobného úradu za vecnú škodu

(1)

Ak príslušník utrpel vecnú škodu pri vykonávaní služobných činností, zodpovedá za

ňu služobný úrad.

(2)

Príslušník, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo

škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči služobnému úradu na jej

náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal

a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.“.

84.

§ 135 znie

㤠135

Ak príslušník uhradil aspoň 70 % určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe

mimoriadne výsledky, môže vedúci služobného úradu upustiť od vymáhania zvyšnej sumy

náhrady škody; to sa nevzťahuje na škody, ktoré príslušník spôsobil úmyselne alebo

podľa § 134ae ods. 3.“.

85.

§ 136 vrátane nadpisu znie

㤠136

Spoločné ustanovenia o zodpovednosti za škodu

(1)

Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody vedúci služobného

úradu. Ak sa preukáže, že škodu zavinil aj poškodený príslušník, zodpovednosť služobného

úradu sa pomerne obmedzí.

(2)

Služobný úrad je povinný nahradiť príslušníkovi skutočnú škodu, a to v peniazoch,

ak na základe dohody s príslušníkom poškodenú vec neuviedol do pôvodného stavu.

(3)

Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania,

platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s obmedzením,

že jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.

(4)

Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto

poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,

25

) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak sa

vopred nedohodlo inak.

(5)

Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil,

nárok na úhradu voči všetkým zamestnávateľom, u ktorých postihnutý príslušník pracoval

alebo vykonával štátnu službu za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania,

ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, počas ktorého pracoval

alebo vykonával štátnu službu u týchto zamestnávateľov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 25 znie

„25)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy

pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 469/2008 Z.

z.“.

86.

V § 137 ods. 1 sa vypúšťajú písmená a) a b).

Doterajšie písmená c) až g) sa označujú ako písmená a) až e).

87.

V § 137 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „zriaďovania výberovej komisie,“.

88.

V § 150 písm. a) piatom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „a odmien podľa §

120“.

89.

V § 150 písm. a) šiestom bode sa slová „podľa § 92 ods. 4“ nahrádzajú slovami „podľa

§ 92 ods. 5“.

90.

V § 159 ods. 1 sa vypúšťa písmeno a).

Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená a) až d).

91.

Poznámka pod čiarou k odkazu 27a sa dopĺňa citáciou „§ 70 zákona č. 328/2002 Z. z.

v znení neskorších predpisov“.

92.

V § 161 sa odsek 15 dopĺňa písmenom e), ktoré znie

„e)

výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare a závodnom hasičskom útvare.“.

93.

V § 180 ods. 3 sa vypúšťa slovo „trvalého“.

94.

§ 189 až 191 vrátane nadpisov znejú

㤠189

Kolektívne zmluvy

(1)

Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb príslušníkov, na zlepšenie podmienok

výkonu štátnej služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok

na využívanie voľného času sa uzatvárajú kolektívna zmluva vyššieho stupňa a podnikové

kolektívne zmluvy. Pri uzatváraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitného

predpisu,

33

) ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Rokovať o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a uzatvárať kolektívnu zmluvu vyššieho

stupňa môžu

a)

za príslušníkov zástupcovia príslušného vyššieho odborového orgánu, ktorých oprávnenie

vyplýva zo stanov alebo z vnútorných predpisov vyššej odborovej organizácie,

b)

ministerstvo.

§ 190

Postup pri uzatváraní kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa

(1)

Kolektívne vyjednávanie sa začína predložením písomného návrhu na uzatvorenie kolektívnej

zmluvy vyššieho stupňa jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Druhá zmluvná

strana je povinná začať vyjednávanie do 30 dní po predložení písomného návrhu.

(2)

Zmluvné strany sú povinné vzájomne spolu rokovať a poskytovať si potrebnú súčinnosť.

(3)

Podmienky vykonávania štátnej služby podľa § 189 ods. 1 upravené v kolektívnej zmluve

vyššieho stupňa zahrnie vláda do návrhu zákona o štátnom rozpočte.

§ 191

Kolektívny spor

(1)

Kolektívny spor podľa tohto zákona je spor o uzatvorenie kolektívnej zmluvy vyššieho

stupňa.

(2)

Kolektívny spor riešia zmluvné strany predovšetkým zmierovacím konaním.

(3)

Zmluvné strany si môžu v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa určiť

po vzájomnej dohode zmierovateľa.

(4)

Ak nedôjde k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa po konaní pred zmierovateľom,

zmluvné strany určia zmierovací výbor, ktorý sa skladá zo šiestich členov, z ktorých

po troch navrhnú ministerstvo a vyššia odborová organizácia. Závery zmierovacieho

výboru sú pre obidve zmluvné strany záväzné.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 32 sa vypúšťa.

95.

§ 192 sa vypúšťa.

96.

§ 193 znie

㤠193

Na služobný pomer príslušníkov sa použijú primerane ustanovenia § 39, § 85 a 86, §

88 až 90, § 95, 98, 105, § 109 až 117, § 137 a 138, § 142 a 143, § 145 až 152 ods.

1 a 2, § 177 a 178, § 222, 230 a § 232 až 240 Zákonníka práce.“.

97.

§ 193a znie

㤠193a

Ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 až 11, § 13 ods. 1 písm. b) až d) a ods. 7 časť vety pred

bodkočiarkou, § 21 ods. 5, § 22 ods. 1, § 24, § 25 ods. 1 až 4, § 26 a 27, § 29 ods.

4, § 32 a 33, § 41 ods. 1 druhá veta, § 49 ods. 2 až 5, § 73 ods. 2, § 92 ods. 5,

§ 96 ods. 1, § 99 písm. d), § 101, § 103 ods. 5 časť vety za druhou spojkou, § 122

ods. 4, § 138 písm. b) až d), § 194 až 198a, § 200 až 209 sa na príslušníka Horskej

záchrannej služby nevzťahujú.“.

98.

Za § 209d sa vkladajú § 209e a 209f, ktoré znejú

㤠209e

(1)

Ak výberové konanie začalo alebo bolo vyhlásené pred 1. aprílom 2009, dokončí sa

podľa doterajších predpisov.

(2)

Príslušník s vyšším odborným vzdelaním, ktorý do 31. marca 2009 nedosiahol hodnosť

podporučíka, povýši sa k 1. aprílu 2009 do hodnosti podporučíka.

(3)

Ak dňom 1. apríla 2009 dôjde k zníženiu služobného platu príslušníka podľa § 103

ods. 1 písm. a) až e) a j) oproti sume, ktorá je súčtom posledného priznaného služobného

platu podľa § 103 ods. 1 písm. a) až e) a g), poskytne sa príslušníkovi doplatok k

služobnému platu v sume vzniknutého rozdielu. Doplatok sa poskytuje dovtedy, kým sa

uvedený rozdiel neodstráni, pričom sa z doplatku odpočítava suma valorizácie v nasledujúcich

rokoch, najdlhšie však do skončenia vykonávania funkcie, ktorú vykonával do 31. marca

2009.

§ 209f

(1)

Bývalý príslušník, manželka, manžel alebo nezaopatrené dieťa po zomretom príslušníkovi

(ďalej len “poberateľ„), ktorý poberá príplatok za štátnu službu k dôchodku formou

bezhotovostnej platby na osobný účet poberateľa príplatku za štátnu službu k dôchodku,

je povinný do 30. júna a do 31. decembra bežného kalendárneho roka písomne oznámiť

ministerstvu, či príplatok za štátnu službu k dôchodku je poukazovaný včas a v priznanej

sume. Poberateľ príplatku za štátnu službu k dôchodku oznámi každú zmenu skutočností,

ktoré majú vplyv na sumu a výplatu príplatku za štátnu službu k dôchodku.

(2)

Ak poberateľ príplatku za štátnu službu k dôchodku nezašle ministerstvu písomné oznámenie

do 30. júna a do 31. decembra bežného kalendárneho roka, príplatok za štátnu službu

k dôchodku v nasledujúcom kalendárnom mesiaci ministerstvo zašle hotovostnou formou

na adresu poberateľa príplatku za štátnu službu k dôchodku do vlastných rúk. Ak poberateľ

príplatku za štátnu službu k dôchodku neprevezme príplatok za štátnu službu k dôchodku,

ministerstvo vyplácanie príplatku za štátnu službu k dôchodku zastaví.

(3)

Ak je poberateľom príplatku za štátnu službu k dôchodku nezaopatrené dieťa, je poberateľ

príplatku za štátnu službu k dôchodku povinný po ukončení povinnej školskej dochádzky

do 30. septembra bežného kalendárneho roka zaslať ministerstvu potvrdenie o návšteve

školy.“.

99.

V prílohe č. 1 v 1. platovej triede sa vypúšťajú slová „a osobitný kvalifikačný predpoklad

podľa osobitného predpisu“.

100.

V prílohe č. 1 v 2. platovej triede sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „jeden

rok“.

101.

V prílohe č. 1a v 6. platovej triede sa slová „špecializovaná odborná spôsobilosť“

nahrádzajú slovami „osobitný kvalifikačný predpoklad“.

102.

Príloha č. 2 znie

„Príloha č. 2 k zákonu č. 315/2001 Z. z.

STUPNICA PLATOVÝCH TARÍF PRÍSLUŠNÍKOV HASIČSKÉHO A ZÁCHRANNÉHO ZBORU A PRÍSLUŠNÍKOV

HORSKEJ ZÁCHRANNEJ SLUŽBY

(v eurách mesačne)

Platový

stupeň

Počet

rokov praxe

Stupnica platových taríf podľa platových tried a platových stupňov

Platová trieda

1

2

3

4

5

6

7

8

9

1

do 2

468,50

491,50

518,00

554,50

594,50

629,50

672,50

715,50

758,50

2

od 2 do 4

497,00

521,50

550,00

588,50

631,00

668,00

713,50

759,50

805,00

3

od 4 do 6

525,50

551,50

581,50

622,50

667,00

706,50

754,50

803,00

851,50

4

od 6 do 9

554,50

581,50

613,00

656,00

703,50

744,50

795,50

846,50

898,00

5

od 9 do 12

583,00

611,50

644,50

690,00

739,50

783,00

836,50

890,00

944,00

6

od 12 do 15

611,50

641,50

676,00

724,00

775,50

821,00

877,50

934,00

990,00

7

od 15 do 18

640,00

671,50

707,50

757,50

812,00

859,50

918,50

977,50

1 036,50

8

od 18 do 21

668,50

701,50

739,50

791,50

848,50

898,00

959,50

1 021,50

1 082,50

9

od 21 do 24

697,00

731,50

771,00

825,00

884,50

936,50

1 000,50

1 065,00

1 129,00

10

od 24 do 28

725,50

761,50

802,50

859,00

920,50

975,00

1 041,50

1 108,50

1 175,50

11

od 28 do 32

754,00

791,50

834,00

893,00

957,00

1 013,00

1 082,50

1 152,00

1 221,50

12

nad 32

782,50

821,50

865,50

926,50

993,50

1 051,50

1 123,50

1 196,00

1 268,00

“.

103.

Príloha č. 3 znie

„Príloha č. 3 k zákonu č. 315/2001 Z. z.

PERCENTUÁLNY PODIEL PRÍPLATKU ZA RIADENIE NADRIADENÝM V HASIČSKOM A ZÁCHRANNOM ZBORE

A V HORSKEJ ZÁCHRANNEJ SLUŽBE

1. Ministerstvo – Prezídium Hasičského a záchranného zboru

Nadriadení

Percentuálny podiel príplatku

za riadenie mesačne

1.1 vedúci oddelenia

9 – 40

1.2 riaditeľ odboru

15 – 50

1.3 viceprezident zboru

20 – 70

1.4 prezident zboru

30 – 80

2. Ministerstvo – Zariadenie Hasičského a záchranného zboru

Nadriadení

Percentuálny podiel príplatku

za riadenie mesačne

2.1 veliteľ družstva

5 – 20

2.2 veliteľ čaty

8 – 30

2.3 veliteľ zmeny

8 – 30

2.4 veliteľ hasičskej stanice

8 – 30

2.5 vedúci oddelenia

8 – 30

2.6 zástupca riaditeľa zariadenia alebo zástupca veliteľa zariadenia

9 – 40

2.7 riaditeľ zariadenia alebo veliteľ zariadenia

15 – 50

3. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru alebo pracovisko Hasičského

a záchranného zboru

Nadriadení

Percentuálny podiel príplatku

za riadenie mesačne

3.1 veliteľ družstva

5 – 20

3.2 veliteľ zmeny

8 – 30

3.3 veliteľ hasičskej stanice

8 – 30

3.4 vedúci pracoviska

9 – 40

3.5 vedúci oddelenia

9 – 40

3.6 riaditeľ

15 – 50

4. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru

Nadriadení

Percentuálny podiel príplatku

za riadenie mesačne

4.1 veliteľ družstva

5 – 20

4.2 veliteľ zmeny

8 – 30

4.3 veliteľ hasičskej stanice

8 – 30

4.4 vedúci oddelenia

8 – 30

4.5 riaditeľ

10 – 40

5. Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Nadriadení

Percentuálny podiel príplatku

za riadenie mesačne

2.1 veliteľ družstva

5 – 20

2.2 veliteľ čaty

8 – 30

2.3 veliteľ zmeny

8 – 30

2.4 veliteľ hasičskej stanice

8 – 30

2.5 vedúci oddelenia

8 – 30

2.6 zástupca veliteľa

9 – 40

2.7 veliteľ

15 – 50

6.

Horská záchranná služba

Nadriadení

Percentuálny podiel príplatku

za riadenie mesačne

5.1 riaditeľ strediska

10 – 30

5.2 vedúci oddelenia

15 – 20

5.3 zástupca riaditeľa

20 – 40

5.4 riaditeľ

30 – 60.“.

“.

104.

V prílohe č. 4 sa vypúšťa šiesty a siedmy bod.

Doterajší ôsmy bod sa označuje ako šiesty bod.

105.

Príloha č. 4 sa dopĺňa siedmym bodom, ktorý znie

„7.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady

rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti

a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).“.

106.

Slová „kolektívna dohoda“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú

slovami „kolektívna zmluva vyššieho stupňa“ v príslušnom tvare.

Čl. II

Zákon č.

328/2002 Z. z.

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z., zákona č. 463/2003 Z.

z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z.,

zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona

č. 61/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 58/2009

Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z. a zákona č. 70/2009 Z. z. sa dopĺňa takto

V § 33 ods. 1 sa písmeno b) dopĺňa desiatym bodom, ktorý znie

„10.

Odvolaním z funkcie, ak spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok a dovŕšil vek

55 rokov, alebo ak spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.

3f

)“.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2009 okrem 92. bodu § 161 ods. 15 písm. e),

ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2010.