Vyhláška Ústrednej rady odborov 82/1959 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o platenej dovolenke na zotavenie

§ 1

Výkon práce

(1)

Ako výkon práce sa posudzuje aj doba

a)

keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu s výnimkou

vojenskej činnej služby;

b)

platenej dovolenky na zotavenie;

c)

keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa;

d)

keď si zamestnanec vyberá náhradné voľno za nadčasovú prácu;

e)

keď zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu prislúcha náhrada ušlého

zárobku;

f)

účasti na internátnom školení odbornom alebo usporadúvanom zložkami Národného frontu;

g)

pracovného voľna poskytnutého podľa osobitných predpisov zamestnancom, ktorí študujú

pri zamestnaní.

(2)

Zamestnanec, ktorého pravidelná pracovná doba je rozvrhnutá inak než na všetky pracovné

dni v kalendárnom týždni, sa posudzuje tak, ako keby v kalendárnom týždni odpracoval

šesť pracovných dní, ak v ňom pracoval po dobu, ktorá naňho podľa rozvrhu pracovnej

doby pripadá.

(3)

Ak ide o úplne uvoľneného funkcionára národného výboru alebo niektorej spoločenskej

organizácie, poskytne mu platenú dovolenku na zotavenie (jej pomernú časť) národný

výbor alebo spoločenská organizácia, pre ktorú je uvoľnený funkcionár činný. Ak si

nevyčerpal dovolenku (jej pomernú časť) pred skončením funkčného obdobia, poskytne

mu ju zamestnávateľ.

§ 2

Zápočet štúdia

Ak skončil zamestnanec úspešne štúdium, započítava sa mu do nepretržitého zamestnania

u toho istého zamestnávateľa doba štúdia po 18. roku jeho veku, najviacej však doba

určená na riadne ukončenie príslušného druhu štúdia. Ak študoval zamestnanec pri zamestnaní,

započítava sa mu pre predĺženie dovolenky doba, po ktorú bol v priebehu štúdia zamestnaný,

pokiaľ sa mu táto doba už riadne nezapočítala ako doba zamestnania, a ďalej doba,

keď nebol zamestnaný preto, že sa pripravoval na predpísané skúšky.

§ 3

(1)

Za zmenu zamestnania z dôvodu všeobecného záujmu alebo z iných vážnych dôvodov sa

považuje, ak zamestnanec po 1. januári 1960

a)

bol uvoľnený a prešiel do zamestnania, ktoré je dôležitejšie pre splnenie úloh štátneho

plánu rozvoja národného hospodárstva;

b)

bol preložený alebo prestúpil do iného zamestnania podľa rozhodnutí orgánov na to

kompetentných alebo podľa predchádzajúcej dohody zúčastnených podnikov;

c)

prešiel do zamestnania získaného na základe verejného konkurzu;

d)

vstúpil do zamestnania potom, keď riadne splnil pracovnú zmluvu uzavretú na určitú

dobu alebo na určitú prácu, alebo keď došlo k rozviazaniu pracovného pomeru v priebehu

skúšobnej doby alebo jej uplynutím;

e)

vstúpil do zamestnania, v ktorom sa podstatne lepšie než v doterajšom uplatní jeho

odborná kvalifikácia;

f)

zmenil zamestnanie z toho dôvodu, že podnik (závod), v ktorom bol zamestnaný, bol

zrušený, reorganizovaný alebo premiestený, prípadne ak sa pracovný pomer zamestnanca

bez jeho zavinenia rozviazal, pretože sa stal postrádateľným alebo preto, že mu zamestnávateľ

nemohol trvale zabezpečiť prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikačnej triede;

g)

zmenil zamestnanie z toho dôvodu, že podnik, v ktorom bol doteraz zamestnaný, porušil

podstatné záväzky plynúce voči zamestnancovi z jeho pracovného pomeru;

h)

zmenil zamestnanie zo závažných zdravotných dôvodov na odporúčanie lekárskej poradnej

komisie alebo posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia alebo ak zmenila tehotná

zamestnankyňa zamestnanie v záujme svojho zdravia alebo zamestnaná matka v záujme

starostlivosti o svoje dieťa vo veku do 8 rokov;

i)

zmenil zamestnanie zo závažných rodinných dôvodov (napr. nasledoval druhého manžela

do miesta jeho zamestnania alebo bydliska).

(2)

V prípadoch uvedených v odseku 1 sa doba predchádzajúceho zamestnania započíta, ak

zamestnanec nastúpil nové zamestnanie bez zbytočného prieťahu po skončení predchádzajúceho

zamestnania.

(3)

Či ide o zvýhodnenú zmenu zamestnania určí zamestnávateľ, ktorý zamestnanca prijíma,

v dohode so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia na

základe dokladov predložených zamestnancom; ak nie sú tieto doklady dostačujúce, vyžiada

si zamestnávateľ od predchádzajúceho zamestnávateľa doplňujúce doklady.

(4)

Ak vznikne pri zmene zamestnania pochybnosť, či ide o zamestnanie dôležitejšie pre

splnenie úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, rozhodne výkonný orgán

okresného národného výboru príslušného podľa miesta nového zamestnania v dohode s

príslušnou okresnou odborovou radou.

§ 4

(1)

Požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku

pri pracovnom úraze, ktorý po priznaní tohto dôchodku vstúpi bez zbytočného prieťahu

do zamestnania, sa v tomto zamestnaní započíta do doby nepretržitého zamestnania u

toho istého zamestnávateľa doba, ktorá mu bola alebo mala byť podľa platných predpisov

započítaná u posledného zamestnávateľa pred priznaním dôchodku. Toto ustanovenie platí

obdobne pre požívateľa invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku pri pracovnom

úraze, ktorému sa tento dôchodok odňal, prípadne zmenil na čiastočný invalidný dôchodok.

V kalendárnom roku, v ktorom požívateľ niektorého z uvedených dôchodkov vstúpi po

prvý raz do zamestnania, náleží mu pomerná časť dovolenky.

(2)

Požívateľovi dôchodku starobného, invalidného alebo invalidného dôchodku pri pracovnom

úraze, ktorý po priznaní tohto dôchodku po prvý raz vstúpi do zamestnania, vznikne

nárok na dovolenku po splnení podmienok v

§ 1 ods. 1 zákona

. Do doby nepretržitého zamestnania u toho istého zamestnávateľa sa mu pre predĺženie

dovolenky započíta doba, ktorá mu bola alebo mala byť podľa platných predpisov započítaná

u posledného zamestnávateľa pred priznaním dôchodku, a to bez ohľadu na to, kedy po

priznaní dôchodku vstúpil po prvý raz do zamestnania.

(3)

Ustanovenie odseku 2 druhá veta platí obdobne pre zamestnankyňu, ktorej pracovný

pomer sa skončil v čase tehotnosti alebo preto, že sa starala o svoje dieťa, ak vstúpila

bez zbytočného prieťahu do zamestnania potom, keď odpadla potreba starostlivosti o

dieťa, najneskoršie po dosiahnutí 8 rokov dieťaťa, ako aj pre ženu, u ktorej ide o

prvý vstup do pracovného pomeru z domácnosti po 1. januári 1960.

(4)

Zamestnancovi, ktorý po úspešnom skončení štúdia na výberovej alebo vysokej škole

vstúpil bez zbytočného prieťahu do pracovného pomeru, sa do doby nepretržitého zamestnania

u toho istého zamestnávateľa pre predĺženie dovolenky započíta doba, ktorá mu bola

alebo mala byť podľa platných predpisov započítaná u posledného zamestnávateľa pred

začiatkom štúdia.

§ 5

Ak zmení zamestnanec po 1. januári 1960 zamestnanie a ak nejde o zvýhodnenú zmenu

zamestnania (

§ 3

), počíta sa doba nepretržitého zamestnania u toho istého zamestnávateľa vždy až odo

dňa vstupu do nového zamestnania.

§ 6

Odstraňovanie tvrdostí

Okresný výbor odborového zväzu a ak nie je v okrese ustavený, okresná odborová rada,

môže v odôvodnených prípadoch po vyjadrení závodného výboru základnej organizácie

Revolučného odborového hnutia odstraňovať tvrdosti, ktoré by vznikli pri počítaní

nepretržitého zamestnania u toho istého zamestnávateľa (§ 2 ods. 2 a 3 zákona).

§ 7

Určenie pomernej časti dovolenky

(1)

Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že sa poskytne za každý kalendárny mesiac trvania

pracovného pomeru v kalendárnom roku jedna dvanástina dovolenky.

(2)

Pri zmene zamestnania podľa

§ 3 ods. 1

, ku ktorej dôjde v priebehu kalendárneho mesiaca, poskytne zamestnancovi pomernú

časť dovolenky za celý mesiac ten zamestnávateľ, u ktorého trval pracovný pomer v

tomto mesiaci dlhšie než polovicu mesiaca, a pri zmene uprostred mesiaca doterajší

zamestnávateľ.

§ 8

Krátenie dovolenky

(1)

Zamestnancovi, ktorý zameškal prácu pre výkon trestu odňatia slobody, sa kráti dovolenka

za každých 25 takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu. Ak si zamestnanec

dovolenku už vyčerpal, alebo ak mu nevznikol na ňu nárok, je povinný zamestnávateľ

skrátiť mu rovnakým spôsobom dovolenku v nasledujúcom kalendárnom roku. Ak nemôže

zamestnávateľ previesť krátenie dovolenky na nasledujúci kalendárny rok preto, že

došlo ku skončeniu pracovného pomeru, je povinný požadovať od zamestnanca za každých

25 pracovných dní, ktoré zamestnanec zameškal pre výkon trestu odňatia slobody, náhradu

mzdy pripadajúcej na jednu dvanástinu zamestnancovej dovolenky. Zamestnávateľ je oprávnený

zraziť si príslušnú sumu z výplaty zamestnancovej mzdy.

(2)

Výkon nápravného opatrenia nie je dôvodom na krátenie dovolenky.

§ 9

Dovolenka vo vedľajšom zamestnaní

Dovolenka vo vedľajšom zamestnaní sa posudzuje vždy samostatne a sa má podľa možnosti

poskytnúť zároveň s dovolenkou v hlavnom zamestnaní.

§ 10

Hromadná závodná dovolenka

(1)

Zamestnávateľ môže so súhlasom závodného výboru základnej organizácie Revolučného

odborového hnutia nariadiť hromadnú závodnú dovolenku, ak je nutná z prevádzkových

dôvodov a zlučiteľná so všeobecným záujmom, najmä ak sa tým neohrozí ani nesťaží rovnomerné

plnenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva. Hromadná závodná dovolenka

nesmie trvať dlhšie než dva kalendárne týždne. Pri umeleckých súboroch z povolania

môže hromadná závodná dovolenka trvať štyri kalendárne týždne.

(2)

Ak nariadi zamestnávateľ hromadnú závodnú dovolenku, je povinný zabezpečiť zamestnancovi,

ktorému v tejto dobe neprislúcha nárok na dovolenku alebo ktorému prislúcha nárok

na dovolenku kratšiu, než je hromadná závodná dovolenka, náhradnú prácu primeranú

jeho kvalifikácii. V tomto prípade má zamestnanec po celú dobu trvania hromadnej závodnej

dovolenky nárok na náhradu mzdy podľa

§ 11 zákona

, pokiaľ nedosiahol na náhradnej práci vyšší zárobok. Ak nadobudne tento zamestnanec

dodatočne v kalendárnom roku nárok na dovolenku alebo nárok na dlhšiu dovolenku, započíta

sa mu do nej doba hromadnej závodnej dovolenky, po ktorú sa mu poskytla náhrada mzdy,

hoci nepracoval.

§ 11

(1)

U zamestnanca pracujúceho v úkolovej mzde, v prostej časovej mzde, v časovej mzde

s prémiou alebo s výkonnostným, prípadne osobným príplatkom, sa s ohľadom na premenlivú

povahu jeho mzdy berie za základ výpočtu náhrady mzdy po dobu dovolenky priemerný

týždenný zárobok zistený zo zárobku vyplateného za posledných dvanásť ukončených kalendárnych

mesiacov pred nástupom dovolenky (ďalej len „rozhodná doba“). Ak netrval pracovný

pomer zamestnanca v deň nástupu dovolenky u toho istého zamestnávateľa celú rozhodnú

dobu, vypočíta sa náhrada mzdy po dobu dovolenky zo zárobku vyplateného v dobe odo

dňa vzniku pracovného pomeru do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu,

v ktorom zamestnanec dovolenku nastúpil.

(2)

Technickému a administratívnemu zamestnancovi, ako aj vedeckému alebo výskumnému

pracovníkovi, ktorému sa priznávajú prémie za splnenie prémiových ukazovateľov podľa

prémiového poriadku, prislúcha po dobu dovolenky len základný plat a prípadná odmena

za nadčasovú prácu zistená z priemeru týchto odmien vyplatených v rozhodnej dobe.

Ak pripadnú na obdobie, v ktorom je tento zamestnanec na dovolenke, prémie, nemožno

ich krátiť o pomernú časť zodpovedajúcu dobe dovolenky. To isté platí aj pre iných

zamestnancov, ktorých odmeňovanie a prémiovanie je upravené obdobne.

(3)

Ak v rozhodnej dobe došlo k trvalej zmene základnej mzdy zamestnanca, vypočítava

sa u neho náhrada mzdy po dobu dovolenky len zo zárobku vyplateného v dobe odo dňa

tejto zmeny do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom zamestnanec

dovolenku nastúpil. Ak nastupuje dovolenku v mesiaci, v ktorom došlo k trvalej zmene

základnej mzdy, vypočíta sa náhrada mzdy po dobu dovolenky len zo zárobku docieleného

odo dňa zmeny základnej mzdy do dňa nástupu dovolenky. Ak nastupuje zamestnanec dovolenku

prvého dňa mesiaca, v ktorom došlo k trvalej zmene základnej mzdy, berie sa základ

výpočtu náhrady mzdy po dobu dovolenky priemerný zárobok, ktorý dosahujú rovnako kvalifikovaní

zamestnanci konajúci tie isté práce, prípadne práce rovnakého druhu na tom istom,

prípadne obdobnom pracovisku.

(4)

Pri výpočte náhrady mzdy po dobu dovolenky sa neprihliada k jednorazovým odmenám

ani k odmenám za splnenie obzvlášť dôležitých úloh a za vynikajúce pracovné výsledky.

(5)

U zamestnanca, ktorý časť rozhodnej doby nepracoval preto, že bol na dovolenke alebo

pre dôležité prekážky v práci, sa pri výpočte náhrady mzdy po dobu dovolenky neprihliada

k dobe, v ktorej z uvedených dôvodov nepracoval, ani k náhradám mzdy, ktoré sa mu

za túto dobu vyplácali.

§ 12

Výška peňažnej náhrady za naturálne požitky sa určí rovnakým spôsobom ako na účely

dane zo mzdy.

§ 13

U zamestnanca uvedeného v

§ 11 ods. 1 a 2

, ktorý si vyberá dovolenku výnimočne po častiach, sa vypočítava pri nástupe ďalšej

časti dovolenky náhrada mzdy znovu len vtedy, ak od vybrania predchádzajúcej časti

dovolenky došlo u neho k zmene základnej mzdy. Inak mu náleží náhrada mzdy určená

podľa výpočtu vykonaného pre predchádzajúcu časť dovolenky.

§ 14

Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku

(1)

Náhrada za dovolenku alebo jej časť, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať z naliehavých

prevádzkových dôvodov, sa rovná náhrade mzdy zodpovedajúcej dĺžke nevybranej dovolenky

alebo jej nevybranej časti.

(2)

Náhrada za nevyčerpanú dovolenku alebo jej časť v ostatných prípadoch uvedených v

§ 13 ods. 2 a 3 zákona

sa rovná náhrade mzdy zodpovedajúcej dĺžke nevybranej dovolenky alebo jej nevybranej

časti, okrem odmeny za nadčasovú prácu.

§ 15

Pojem učiteľa a vychovávateľa

(1)

Učiteľmi v zmysle zákona sú učitelia, riaditelia a ich zástupcovia na všetkých druhoch

škôl a učitelia na odborných učilištiach, ako aj stáli vedúci skupín pionierskej organizácie

Československého zväzu mládeže na školách.

(2)

Vychovávateľmi v zmysle zákona sú výchovní pracovníci na všetkých druhoch mimoškolských

výchovných zariadení.

§ 16

Sezónni a kampaňoví zamestnanci

(1)

Zamestnancovi prijatému na práce sezónne a kampaňové prislúcha pri skončení pracovného

pomeru namiesto dovolenky za každých 25 dní konanej práce náhrada mzdy vo výške jednej

dvanástiny požitkov, ktoré by mu prislúchali po dobu dovolenky určenej podľa

§ 2 zákona

, keby u neho sa splnili podmienky pre vznik nároku na dovolenku (

§ 1 zákona

).

(2)

U sezónnych a kampaňových zamestnancov sa do doby nepretržitého zamestnania u toho

istého zamestnávateľa (

§ 2 zákona

) započíta aj doba posledného zamestnania na sezónnych (kampaňových) prácach, prípadne

doby v nej započítané, ak sezónny zamestnanec vstúpil opätovne najneskoršie do 12

mesiacov do obdobného zamestnania na sezónnych (kampaňových) prácach. Doba predchádzajúceho

zamestnania na sezónnych (kampaňových) prácach sa mu však nezapočíta, ak uplynulo

od jej konca do opätovného vstupu do obdobného zamestnania už viacej než 12 mesiacov,

alebo ak predchádzajúce zamestnanie zamestnávateľ zrušil z dôležitých dôvodov zavinených

sezónnym zamestnancom alebo ak ho opustil zamestnanec pred uplynutím dohovorenej doby

bez dohody so zamestnávateľom.

§ 17

Domácki robotníci

Domáckym robotníkom prislúcha platená dovolenka na zotavenie v rovnakom rozsahu a

za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom. Pri výpočte náhrady mzdy po dobu

dovolenky sa neprihliada na príplatky za hotové výdavky (tzv. režijná prirážka).

§ 18

Pokiaľ nie je ustavený okresný výbor odborového zväzu, prípadne okresná odborová rada,

vykonáva pôsobnosť, ktorá týmto orgánom prislúcha podľa

§ 6

, krajský výbor odborového zväzu, prípadne krajská odborová rada.

§ 19

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1960.