VYHLÁŠKA 80/1977 Z. z. o jednotnom systéme ďalšieho vzdelávania učiteľov škôl poskytujúcich základné, stredné a vyššie vzdelanie a ostatných pedagogických a výchovných pracovníkov

§ 1

Základné ustanovenia

(1)

Táto vyhláška upravuje jednotný systém sústavného ďalšieho vzdelávania učiteľov,

pedagogických a výchovných pracovníkov. Vzťahuje sa na učiteľov škôl poskytujúcich

základné, stredné a vyššie vzdelanie, vrátane materských škôl, ľudových škôl umenia,

ľudových škôl jazykov a jazykových škôl a škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť,

na výchovných pracovníkov školských družín a školských klubov, detských domovov, domovov

mládeže, výchovných a diagnostických ústavov, ďalej na majstrov odbornej výchovy,

skupinových vedúcich Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže, pedagogických

pracovníkov domov pionierov a mládeže (ďalej len „učitelia“), riaditeľov týchto škôl

a výchovných zariadení a ich zástupcov, na vedúcich kabinetov okresných pedagogických

stredísk, krajských pedagogických ústavov a Pedagogického ústavu mesta Bratislavy,

na riaditeľov krajských pedagogických ústavov a vedúcich okresných pedagogických stredísk,

školských inšpektorov, riaditeľov krajských pedagogicko - psychologických poradní,

vedúcich okresných pedagogicko - psychologických poradní a pedagogických pracovníkov

orgánov školskej správy (ďalej len „ostatní pedagogickí pracovníci“).

(2)

Ďalšie vzdelávanie učiteľov a ostatných pedagogických pracovníkov v Slovenskej socialistickej

republike uvedených v odseku 1 ústredne riadi Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej

republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(3)

Ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov iných rezortov neuvedených v odseku

1, ktorí zabezpečujú výchovu učňov, vykonávajú príslušné ministerstvá a ostatné ústredné

orgány.

§ 2

Systém ďalšieho vzdelávania učiteľov a ostatných pedagogických pracovníkov

(1)

Úlohou systému ďalšieho vzdelávania učiteľov a ostatných pedagogických pracovníkov

je obnoviť, prehĺbiť, doplniť a rozšíriť ich vedomosti a zbehlosti získané v základnom

štúdiu v súlade s rozvíjajúcimi sa potrebami socialistickej spoločnosti a vedecko

- technickým rozvojom.

(2)

Obsah ďalšieho vzdelávania učiteľov a ostatných pedagogických pracovníkov je jednotný

a schvaľuje ho ministerstvo; zahŕňa zložku ideovo - politickú, pedagogicko - psychologickú

a odborno - predmetovú.

(3)

Ďalšie vzdelávanie učiteľov a ostatných pedagogických pracovníkov zabezpečujú národné

výbory, ktoré odborne vedú školy a výchovné zariadenia, v ktorých pôsobia pracovníci

uvedení v

§ 1 ods. 1

(ďalej len „národné výbory“), a organizujú ho školy, okresné pedagogické strediská,

krajské pedagogické ústavy, Ústredný ústav pre vzdelávanie učiteľov (ďalej len „Ústav“),

prípadne aj iné odborné a vedecké inštitúcie.

(4)

Systém ďalšieho vzdelávania učiteľov a ostatných pedagogických pracovníkov tvorí

a)

ďalšie vzdelávanie učiteľov;

b)

ďalšie vzdelávanie vedúcich kabinetov krajských pedagogických ústavov a okresných

pedagogických stredísk;

c)

ďalšie vzdelávanie vedúcich pedagogických pracovníkov;

d)

priebežné ďalšie vzdelávanie učiteľov a ostatných pedagogických pracovníkov;

e)

ideovo-politické vzdelávanie učiteľov.

(5)

Ďalšie vzdelávanie učiteľov má tri stupne: I. stupeň - uvádzanie začínajúcich učiteľov

do praxe, II. stupeň - pomaturitné a postgraduálne štúdium učiteľov, III. stupeň -

špecializačné štúdium.

(6)

Ďalším vzdelávaním vedúcich kabinetov krajských pedagogických ústavov a okresných

pedagogických stredísk je funkčné štúdium.

(7)

Ďalším vzdelávaním vedúcich pedagogických pracovníkov je cyklická príprava.

(8)

Priebežné ďalšie vzdelávanie učiteľov a ostatných pedagogických pracovníkov zahŕňa

rôzne krátkodobé druhy a formy ďalšieho vzdelávania.

(9)

Ideovo-politické vzdelávanie je sústavné vzdelávanie všetkých učiteľov, ktoré podľa

osobitných pokynov ministerstva organizujú národné výbory.

(10)

Ďalšie vzdelávanie učiteľov a ostatných pedagogických pracovníkov, vrátane vedúcich

pedagogických pracovníkov, sa uskutočňuje formami internátneho, diaľkového a externého

štúdia, organizovaním prednášok, seminárov, kurzov, stáží a pod. Ťažiskom všetkých

druhov ďalšieho vzdelávania je samostatné štúdium.

§ 3

Uvádzanie začínajúcich učiteľov do praxe

(1)

Uvádzanie začínajúcich učiteľov do praxe (ďalej len „uvádzanie“) je určené pre všetkých

začínajúcich učiteľov.

(2)

Cieľom uvádzania je pomôcť začínajúcemu učiteľovi prekonávať začiatočné ťažkosti

v práci a tvorivo uplatňovať osvojené vedomosti zo základnej prípravy v praxi. Sústreďuje

sa najmä na aktuálne otázky školskej politiky, na otázky praktickej aplikácie princípov

a metód výchovnovzdelávacej práce, na dotváranie sústavy základných pedagogických

zbehlostí, na prácu triedneho učiteľa, na problémy výchovy žiakov mimo vyučovania,

na prácu so žiackym kolektívom, s rodičmi, na bližšie oboznámenie sa s podmienkami

a tradíciami školy a oblasti, v ktorej učiteľ pôsobí.

(3)

Uvádzanie zabezpečujú národné výbory, u majstrov odbornej výchovy organizácie, s

ktorými sú v pracovnom pomere (ďalej len „organizácia“), riaditelia škôl alebo výchovných

zariadení, vedúci odborných učilíšť alebo učňovských stredísk a uskutočňuje ho uvádzajúci

učiteľ. Uvádzanie sleduje príslušný školský inšpektor.

(4)

Uvádzajúci učiteľ, ktorého ustanovuje národný výbor, u majstrov odbornej výchovy

organizácia, vedie začínajúceho učiteľa, radí a pomáha mu v práci.

(5)

Pri uvádzaní spolupracujú metodické orgány na škole, okresné pedagogické strediská,

krajské pedagogické ústavy, metodické strediská odborného výcviku a metodické strediská

mimoškolskej a mimopracovnej výchovy príslušných rezortov.

(6)

Uvádzanie sa uskutočňuje v prvom roku po nástupe učiteľa do pracovného pomeru a trvá

jeden školský rok. Uvádzanie sa ukončí komplexným hodnotením začínajúceho učiteľa,

ktoré vypracuje riaditeľ školy alebo výchovného zariadenia, vedúci odborného učilišťa

alebo učňovského strediska v spolupráci s uvádzajúcim učiteľom.

(7)

Ak začínajúci učiteľ po jednom roku uvádzania nedosiahne cieľ podľa odseku 2, predĺži

mu riaditeľ školy (vedúci výchovného zariadenia) uvádzanie o ďalší rok.

§ 4

Pomaturitné štúdium učiteľov

(1)

Pomaturitné štúdium učiteľov

1

)

je určené pre učiteľky materských škôl, vychovávateľov školských družín, školských

klubov, domovov mládeže, detských domovov, výchovných a diagnostických ústavov, skupinových

vedúcich Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže, pedagogických pracovníkov

domov pionierov a mládeže, dielenských učiteľov na stredných priemyselných, stredných

poľnohospodárskych a lesníckych školách a na školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú

starostlivosť, učiteľov odborných predmetov, vychovávateľov a majstrov odbornej výchovy

v učňovských zariadeniach, ktorí majú požadovanú kvalifikáciu na úrovni úplného stredného

odborného vzdelania.

(2)

Cieľom pomaturitného štúdia je zvyšovať ideovo-politickú úroveň učiteľov, inovovať

a doplňovať ich pedagogicko - psychologickú, metodickú a odborno - predmetovú prípravu

získanú stredoškolským štúdiom.

(3)

Obsahom pomaturitného štúdia učiteľov je marxizmus-leninizmus, pedagogika, psychológia

a najnovšie poznatky v študijnom odbore; ťažisko pritom je v štúdiu teórie vyučovania

príslušných predmetov.

(4)

Pomaturitné štúdium učiteľov organizujú vybrané stredné odborné školy v spolupráci

s krajskými pedagogickými ústavmi, vysokými školami a inými odbornými a vedeckými

inštitúciami podľa jednotných študijných plánov a osnov, ktoré schvaľuje ministerstvo.

Pomaturitné štúdium majstrov odbornej výchovy a vychovávateľov sa organizuje v spolupráci

s metodickými strediskami odborného výcviku a metodickými strediskami mimoškolskej

a mimopracovnej výchovy príslušných rezortov.

(5)

Pomaturitné štúdium učiteľov trvá spravidla dva roky a učitelia sa naň prihlasujú

najskôr po šiestich rokoch a najneskôr do ôsmich rokov svojej pedagogickej praxe.

Učitelia odborných predmetov, majstri odbornej výchovy, dielenskí učitelia a vychovávatelia

v učňovských zariadeniach, ak nemajú pedagogickú kvalifikáciu, absolvujú pomaturitné

štúdium učiteľov až po ukončení doplnkového pedagogického štúdia, ktorým získavajú

pedagogickú kvalifikáciu; toto štúdium sa im započíta do pomaturitného štúdia ako

jeho súčasť.

(6)

Pomaturitné štúdium učiteľov sa ukončí záverečnou skúškou pred skúšobnou komisiou,

ktorú určí krajský národný výbor.

§ 5

Postgraduálne štúdium učiteľov

(1)

Postgraduálne štúdium učiteľov je určené pre učiteľov škôl poskytujúcich základné,

stredné a vyššie vzdelanie, vrátane učiteľov odborných predmetov (inžinierov - technikov,

inžinierov - ekonómov a pod.) na stredných odborných školách a v učňovských zariadeniach,

ktorí ukončili vysokoškolské štúdium.

(2)

Cieľom postgraduálneho štúdia učiteľov je zvyšovať ideovo-politickú úroveň učiteľov,

inovovať, doplňovať, prehlbovať a rozširovať ich pedagogicko - psychologické, metodické

a odborno - predmetové vzdelanie.

(3)

Postgraduálne štúdium učiteľov nadväzuje na učiteľské vzdelanie získané na vysokých

školách; jeho obsahom je marxizmus-leninizmus, pedagogika, psychológia a najnovšie

poznatky v aprobačných predmetoch a v študijných odboroch; ťažisko pritom je v teórii

vyučovania príslušných predmetov.

(4)

Postgraduálne štúdium učiteľov organizujú príslušné fakulty vysokých škôl podľa jednotných

študijných plánov a osnov schválených ministerstvom. Postgraduálne štúdium učiteľov

má charakter riadeného individuálneho štúdia doplneného sústredeniami.

(5)

Postgraduálne štúdium trvá spravidla dva roky a učitelia sa naň prihlasujú na odporúčanie

národného výboru najskôr po šiestich rokoch a najneskôr do ôsmich rokov učiteľskej

praxe. Učitelia odborných predmetov na stredných odborných školách a v učňovských

zariadeniach, ak nemajú pedagogickú kvalifikáciu, absolvujú postgraduálne štúdium

až po ukončení doplnkového pedagogického štúdia, ktorým získavajú pedagogickú kvalifikáciu.

Toto štúdium sa im započíta do postgraduálneho štúdia ako jeho súčasť.

(6)

Postgraduálne štúdium učiteľov sa ukončí vypracovaním záverečnej písomnej práce a

vykonaním záverečnej skúšky pred skúšobnou komisiou, ktorú vymenúva dekan príslušnej

fakulty.

(7)

Za rovnocenné s postgraduálnym štúdiom učiteľov sa uznáva aj získanie titulu alebo

vedeckej hodnosti v odbore pedagogiky, pedagogickej psychológie a teórie vyučovania

príslušného predmetu, štúdium popri zamestnaní, ktorým si učitelia na odporúčanie

národného výboru rozšíria alebo doplnia svoju kvalifikáciu,

2

)

ďalej absolvovanie riadeného jazykového štúdia v zahraničí, prípadne iné ministerstvom

schválené formy štúdia, pokiaľ sa realizujú do desiatich rokov ich pedagogickej praxe.

§ 6

Špecializačné štúdium

(1)

Špecializačné štúdium je určené pre všetkých učiteľov, nadväzuje spravidla na pomaturitné

alebo postgraduálne štúdium; so súhlasom národného výboru ho učiteľ môže absolvovať

aj pred pomaturitným alebo postgraduálnym štúdiom.

(2)

Cieľom špecializačného štúdia je zabezpečiť ďalší ideovo-politický, pedagogický a

odborný rast učiteľov, zdokonaľovať ich prácu, rozvíjať pedagogickú tvorivosť a prehlbovať

ich vzdelanie podľa potrieb školy a individuálnych záujmov, ďalej pripraviť učiteľov

na rôzne druhy náročnejších pedagogických činností (uvádzajúci učiteľ, vedúci predmetovej

komisie a metodického združenia, výchovný poradca, inštruktor didaktickej techniky,

vedúci záujmového krúžku a pod.).

(3)

Obsah špecializačného štúdia učiteľov sa diferencuje podľa potrieb ďalšieho rozvoja

československej výchovnovzdelávacej sústavy i podľa individuálnych záujmov učiteľov.

(4)

Špecializačné štúdium organizujú krajské pedagogické ústavy, Ústav, vysoké školy

a iné odborné a vedecké inštitúcie.

(5)

Špecializačné štúdium učiteľov sa uskutočňuje dlhodobými študijnými kurzami, špecializačným

postgraduálnym štúdiom, korešpondenčnými kurzami, stážami učiteľov odborných predmetov

a majstrov odbornej výchovy vo výrobných závodoch, laboratóriách a výskumných ústavoch,

riadeným individuálnym štúdiom, individuálnou pedagogickou tvorivosťou a pod.

(6)

Formy špecializačného štúdia, ktoré určí ministerstvo, sa ukončia záverečnou skúškou.

§ 7

Ďalšie vzdelávanie vedúcich kabinetov krajských pedagogických ústavov a okresných

pedagogických stredísk

(1)

Ďalším vzdelávaním vedúcich kabinetov krajských pedagogických ústavov a okresných

pedagogických stredísk je funkčné štúdium, ktoré ich pripravuje na vykonávanie príslušnej

funkcie.

(2)

Obsahom funkčného štúdia sú aktuálne otázky ďalšieho rozvoja československej výchovnovzdelávacej

sústavy, komunistickej výchovy, pedagogiky, psychológie, teórie vyučovania príslušných

predmetov, poznatky z oblasti riadenia a kontroly práce škôl a učiteľov, otázky kádrovej

práce, ekonomiky vzdelávania, hospodárskeho a materiálno-technického zabezpečenia

škôl a pod.

(3)

Funkčné štúdium sa organizuje spravidla ako dvojročné podľa jednotných študijných

plánov a osnov a ukončí sa záverečným pohovorom.

(4)

Funkčné štúdium vedúcich kabinetov okresných pedagogických stredísk organizujú krajské

pedagogické ústavy.

(5)

Funkčné štúdium vedúcich kabinetov krajských pedagogických ústavov organizuje Ústav.

§ 8

Ďalšie vzdelávanie vedúcich pedagogických pracovníkov

(1)

Ďalšie vzdelávanie vedúcich pedagogických pracovníkov je určené pre riaditeľov škôl

a výchovných zariadení, vrátane ľudových škôl umenia, ľudových škôl jazykov a jazykových

škôl, ich zástupcov, riaditeľov domov pionierov a mládeže, vedúcich okresných pedagogických

stredísk, riaditeľov krajských pedagogických ústavov, vedúcich okresných pedagogicko

- psychologických poradní, riaditeľov krajských pedagogicko - psychologických poradní,

inšpektorov a vedúcich inšpekčných útvarov, vedúcich pedagogických oddelení na odboroch

školstva okresných a krajských národných výborov. Uskutočňuje sa formou kurzov cyklickej

prípravy vedúcich pracovníkov (ďalej len „kurzy“); ich obsah určuje ministerstvo.

(2)

Kurzy pre riaditeľky materských škôl, riaditeľov škôl poskytujúcich základné vzdelanie

a ich zástupcov, riaditeľov osobitných škôl, škôl pri zdravotníckych zariadeniach,

okresných a miestnych (mestských) domov pionierov a mládeže, riaditeľov ľudových škôl

umenia organizujú a zabezpečujú krajské pedagogické ústavy v spolupráci s vysokými

školami.

(3)

Kurzy pre riaditeľov škôl poskytujúcich stredné a vyššie vzdelanie, ich zástupcov,

riaditeľov škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť (okrem osobitných škôl

a škôl pri zdravotníckych zariadeniach), diagnostických a výchovných ústavov, detských

domovov, domovov mládeže, riaditeľov krajských domov pionierov a mládeže, vedúcich

okresných pedagogických stredísk, riaditeľov krajských pedagogických ústavov, vedúcich

okresných pedagogicko - psychologických poradní, riaditeľov krajských pedagogicko

- psychologických poradní, inšpektorov, vedúcich inšpekčných útvarov a vedúcich pedagogických

oddelení na odboroch školstva okresných a krajských národných výborov organizuje v

spolupráci s vysokými školami Ústav.

§ 9

Priebežné ďalšie vzdelávanie učiteľov a ostatných pedagogických pracovníkov

(1)

Priebežné ďalšie vzdelávanie je určené pre všetky kategórie pedagogických pracovníkov

a organizuje sa súbežne s ostatnými druhmi ďalšieho vzdelávania.

(2)

Cieľom priebežného ďalšieho vzdelávania je najmä oboznamovať učiteľov a ostatných

pedagogických pracovníkov s aktuálnymi otázkami ďalšieho rozvoja československej výchovnovzdelávacej

sústavy a komunistickej výchovy, so zmenami v obsahu a organizácii vyučovania, s pokrokovými

skúsenosťami z práce učiteľov a ostatných pedagogických pracovníkov, zabezpečiť inováciu

obsahu vzdelávania učiteľov a ostatných pedagogických pracovníkov v súlade s potrebami

rozvoja socialistickej spoločnosti a vedeckotechnického pokroku a poskytovať im pomoc

v pedagogickej praxi.

(3)

Priebežné ďalšie vzdelávanie učiteľov organizujú školy, okresné pedagogické strediská,

krajské pedagogické ústavy a Ústav formami prednášok, inštruktáží, seminárov, konferencií,

vzorových hodín, exkurzií, tematických zájazdov a pod.

§ 10

Ideovo-politické vzdelávanie učiteľov

(1)

Trvalou súčasťou systému ďalšieho vzdelávania učiteľov je ideovo-politické vzdelávanie.

(2)

Cieľom ideovo-politického vzdelávania je pomôcť učiteľom hlbšie si osvojiť učenie

marxizmu-leninizmu, správne sa orientovať vo svetonázorových otázkach a v spoločenskom

vývoji, aby mohli plnšie rozvinúť výchovné pôsobenie na mládež v duchu ideí socializmu

a komunizmu.

(3)

Ideovo-politické vzdelávanie organizujú národné výbory v nadväznosti na dosiahnutý

stupeň učiteľského vzdelania.

(4)

Na ideovo-politickom vzdelávaní sa nezúčastňujú učitelia, ktorí sa vzdelávajú v pomaturitnom

alebo postgraduálnom štúdiu, a tí, ktorí si štúdiom popri zamestnaní rozširujú alebo

doplňujú kvalifikáciu.

§ 11

Pracovné úľavy a hospodárske zabezpečenie účastníkov ďalšieho vzdelávania

(1)

O pracovných úľavách a hospodárskom zabezpečení účastníkov ďalšieho vzdelávania učiteľov

a ostatných pedagogických pracovníkov platia osobitné predpisy.

3

)

(2)

Poskytovanie pracovného voľna a hospodárske zabezpečenie pracovníkov pri funkčnom

štúdiu a cyklickej príprave vedúcich pedagogických pracovníkov upravujú osobitné predpisy.

4

)

§ 12

(1)

O úspešnom absolvovaní pomaturitného a postgraduálneho štúdia učiteľov sa vydá absolventom

vysvedčenie. O absolvovaní ostatných stupňov a druhov ďalšieho vzdelávania učiteľov

a ostatných pedagogických pracovníkov dostávajú účastníci osvedčenie.

(2)

Od postgraduálneho a pomaturitného štúdia sú oslobodení učitelia starší ako 45-roční,

ktorí majú 10 rokov pedagogickej praxe.

§ 13

(1)

Jednotlivé formy systému ďalšieho vzdelávania učiteľov sa zavádzajú postupne takto

a)

uvádzanie začínajúcich učiteľov do praxe (

§ 3

), funkčné štúdium (

§ 7

) a cyklická príprava vedúcich pedagogických pracovníkov (

§ 8

) od 1. januára 1978;

b)

pomaturitné štúdium učiteľov (

§ 4

), postgraduálne štúdium pre učiteľov odborných predmetov (

§ 5

) a špecializačné štúdium (

§ 6

) od 1. septembra 1978.

(2)

Pokiaľ táto vyhláška neustanovuje inak, platí pre postgraduálne štúdium učiteľov

vyhláška

č. 49/1966 Zb.

o postgraduálnom štúdiu na vysokých školách.

§ 14

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1978.