Vládne nariadenie 80/1957 Z. z. ktorým sa vykonáva zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon)

§ 1

Elektrické prípojky a odberné elektrické zariadenia

(1)

Elektrickou prípojkou sa rozumie elektrické vedenie, ktoré odbočuje od zariadenia

pre verejný rozvod elektriny smerom k odberateľovi a slúži alebo je určené na pripojenie

odberných elektrických zariadení.

(2)

Elektrická prípojka sa začína smerom k odberateľovi odbočením od zariadenia pre verejný

rozvod elektriny. Odbočením sa rozumie odbočenie od prípojníc v stanici, ak vychádza

prípojka zo stanice, inak odbočenie od vonkajšieho alebo kábelového vedenia.

(3)

Elektrická prípojka nízkeho napätia sa končí pri vonkajšom vedení hlavnou domovou

poistkovou skrinkou, pri kábelovom vedení hlavnou domovou skriňou; ak nie je v odberateľovom

objekte zriadená hlavná domová poistková skrinka, končí sa vonkajšia prípojka nízkeho

napätia posledným podperným bodom (strešníkom, konzolou, stožiarom a pod.) umiestneným

na odberateľovom objekte.

(4)

Elektrická prípojka vysokého a veľmi vysokého napätia sa končí pri vonkajšom vedení

kotevnými izolátormi na odberateľovej stanici, pri kábelovom vedení kábelovou koncovkou

v odberateľovej stanici.

(5)

Elektrické zariadenia, ktoré sú pripojené na elektrickú prípojku a slúžia alebo sú

určené pre odber elektriny, sa považujú za odberné elektrické zariadenia.

§ 2

Zriaďovanie elektrických prípojok a zariadení pre verejný rozvod elektriny

(1)

Elektrické prípojky nízkeho napätia zriaďujú energetické podniky; so súhlasom energetického

podniku a za podmienok ním určených môžu výnimočne zriaďovať alebo rozširovať tieto

prípojky na svoj náklad aj iné organizácie alebo osoby.

(2)

Elektrické prípojky vysokého a veľmi vysokého napätia zriaďujú alebo rozširujú za

podmienok určených energetickým podnikom na svoj náklad vlastníci stavieb alebo zariadení,

ktoré majú byť pripojené k zariadeniu pre verejný rozvod elektriny, prípadne pri novobudovaných

stavbách alebo zariadeniach ich investori. Jednotné roľnícke družstvá zriaďujú tieto

prípojky včítane transformačných staníc pre napájanie spoločných objektov poľnohospodárskej

výroby na svoj náklad len v prípadoch, v ktorých sú pre družstvo splnené podmienky

pre odber elektriny vo veľkom.

(3)

Predbežné elektrické prípojky akéhokoľvek napätia zriaďujú alebo rozširujú za podmienok

určených energetických podnikom na svoj náklad odberatelia, ktorých odberné elektrické

zariadenia sa majú pripojiť k zariadeniu pre verejný rozvod elektriny.

(4)

Zariadenia pre verejný rozvod elektriny (

§ 2 ods. 1 písm. b) elektrizačného zákona

) zriaďujú energetické podniky. Pre sústredenú bytovú a občiansku výstavbu zriaďujú

však potrebné zariadenia pre verejný rozvod elektriny a elektrické prípojky po prejednaní

s energetickým podnikom a za podmienok ním určených generálni investori tejto výstavby.

§ 3

(1)

Ak zriadil elektrickú prípojku alebo zariadenie pre verejný rozvod elektriny podľa

ustanovení

§ 2

po dni začiatku účinnosti elektrizačného zákona niekto iný než energetický podnik,

je povinný po vydaní povolenia na ich trvalú prevádzku (užívanie) ich odovzdať do

prevádzky energetickému podniku, na zariadenie ktorého sa pre verejný rozvod elektriny

dielo pripojuje; energetický podnik prevezme tieto zariadenia do prevádzky dňom ich

pripojenia.

(2)

Organizácie štátneho socialistického sektora prevedú bezodplatne energetické diela

uvedené v predchádzajúcom odseku zároveň do správy energetických podnikov podľa predpisov

o správe národného majetku.

(3)

Ostatné organizácie a osoby môžu previesť diela uvedené v odseku 1 bezodplatne do

vlastníctva štátu zmluvou dojednanou s energetickým podnikom; na tento bezodplatný

prevod sa nevyžaduje rozhodnutie výkonného orgánu národného výboru. Dňom, keď štát

nadobúda vlastníctvo, prechádza dielo do správy energetického podniku. Diela, ktoré

nebudú takto prevedené do správy energetického podniku, bude tento podnik prevádzať

na náklad ich vlastníka.

(4)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú na predbežné prípojky.

§ 4

Zriaďovaním alebo rozširovaním energetických diel alebo iných zariadení sa v elektrizačnom

zákone a v tomto nariadení rozumie činnosť investora (stavebníka) diela. Prevádzaním

týchto diel alebo zariadení sa rozumie okrem činnosti spojenej s ich vlastnou prevádzkou

aj povinnosť sa starať o ich údržbu a všetky opravy.

§ 5

Ochranným pásmom je priestor v bezprostrednej blízkosti energetického diela, ktorý

je určený na zabezpečenie plynulej prevádzky diela a na zaistenie bezpečnosti osôb

a majetku.

§ 6

(1)

Ochranné pásmo elektrického vedenia je vymedzené zvislým rovinami vedenými po oboch

stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie, ktorá je

a)

pri vonkajších vedeniach veľmi vysokého napätia od krajného vodiča vedenia na každú

stranu

pätnásť metrov, ak ide o vedenie s napätím od 60 kV do 110 kV včítane,

dvadsať metrov, ak ide o vedenie s napätím nad 110 kV do 220 kV včítane,

dvadsať metrov, ak ide o vedenie s napätím nad 220 kV do 380 kV včítane;

b)

pri vonkajších vedeniach vysokého napätia od krajného vodiča na každú stranu 10 metrov;

v záujme ochrany lesného fondu sa určuje úľava pre šírku ochranného pásma vonkajších

elektrických vedení vysokého napätia tak, že sa vzdialenosť hranice ochranného pásma

v lesných priesekoch je 7 m;

c)

pri kábelových vedeniach všetkých druhov napätia (včítane vedení ovládacích, signálnych

a oznamovacích) od krajného kábla na každú stranu 1 meter.

Ak to vyžaduje bezpečná a plynulá prevádzka vedenia alebo technická a hospodárska

účelnosť, môžu byť v jednotlivých prípadoch určené vzdialenosti hranice ochranného

pásma od krajných vodičov (káblov) na obe strany nerovnako, pokiaľ sa pritom neprekročí

celková šírka ochranného pásma.

(2)

Ochranné pásmo staníc je vymedzené zvislými rovinami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti

30 m kolmo na oplotenú alebo obmurovanú hranicu objektu stanice.

(3)

Vonkajšie vedenia nízkeho napätia sa nechránia ochrannými pásmami; ochrana ich plynulej

prevádzky a bezpečnosti osôb a majetku je upravená štátnymi technickými normami.

§ 7

Vlastníci (užívatelia) nehnuteľností v ochrannom pásme sú povinní ich udržovať v stave,

ktorý by neohrozoval energetické dielo a plynulosť a bezpečnosť jeho prevádzky; sú

aj povinný sa zdržať všetkého, čo by mohlo takéto ohrozenie spôsobiť. V lesných priesekoch

sú povinní na zabezpečenie prístupu a príchodu k vedeniu udržiavať voľný pruh pozemkov,

tzv. bezlesie so šírkou 4 m po jednej strane základov podperných bodov (stožiarov).

§ 8

Ochrana vonkajších vedení

(1)

V ochranných pásmach vonkajších vedení vysokého a veľmi vysokého napätia je zakázané

a)

zriaďovať stavby alebo prestavby budov a konštrukcií alebo umiestňovať iné podobné

zariadenia (napr. stožiare, veže, antény, žeriavy, lešenie), ako i uskladňovať ľahko

horľavé alebo výbušné látky (napr. pohonné hmoty, seno, slamu, tŕstie);

b)

vysadzovať chmeľnice a nechávať stromy alebo krovie (ďalej len „porasty“) rásť nad

mieru určenú v odseku 2;

c)

vykonávať iné činnosti, ktoré by mohli ohroziť vonkajšie vedenie a plynulosť a bezpečnosť

jeho prevádzky alebo pri ktorých by mohla byť ohrozená bezpečnosť života alebo majetku

(napr. odkopy zemín, ktorými by bola narušená stabilita operných bodov, navršovanie

predmetov alebo zemín a iného materiálu do nebezpečnej výšky, streľbu a práce s horľavinami

a výbušninami, striekanie a postreky, telovýchovné, športové a iné hry a cvičenia,

prechody vozidiel a zariadení nebezpečne vysokých).

(2)

V lesných priesekoch je dovolené pestovať mimo voľného pruhu pozemku, (bezlesia)

porasty do výšky 3 metrov; v časti ochranného pásma vzdialenej najmenej 5 m kolmo

od zvislej roviny krajného vodiča je dovolené pestovať porasty do takej výšky, aby

sa pri páde nemohli dotknúť vodičov vedenia. V žiadnom prípade sa však nesmú vetvy

a vrcholky i jednotlivých stromov alebo kroví v ochrannom pásme priblížiť k vodičom

vedenia i pri obojstrannom vychýlení na vzdialenosť menšiu, než určujú štátne technické

normy.

§ 9

Ochrana kábelových vedení

V ochranných pásmach kábelových vedení je zakázané

a)

zriaďovať stavby, umiestňovať iné podobné zariadenia alebo skládky a vykonávať iné

činnosti, ktoré by znemožňovali alebo podstatne sťažovali prístup ku kábelovému vedeniu

alebo ktoré by mohli ohroziť kábelové vedenie a plynulosť a bezpečnosť jeho prevádzky

(napr.presakovaním pôsobiť korozívne na káble);

b)

vykonávať bez súhlasu prevádzateľa vedenia zemné práce, ktoré by mohli ohroziť kábelové

vedenie a plynulosť a bezpečnosť jeho prevádzky (napr.odpratávanie alebo navršovanie

zemín, sondy).

§ 10

Ochrana staníc

V ochranných pásmach staníc nie sú dovolené činnosti, ktoré by mohli ohroziť stanicu

a plynulosť a bezpečnosť jej prevádzky (napr.práce s horľavinami a výbušninami, uskladňovanie

takýchto látok).

§ 11

Ochrana výrobní

Ministerstvo energetiky môže v prípade potreby určiť po dohode so zúčastnenými ústrednými

orgánmi rozsah ochranných pásiem aj pre výrobne elektriny, najmä pre jaderné elektrárne,

určiť povinnú úpravu týchto pásiem, ako i druhy činností, ktoré sú v nich alebo v

ich blízkosti obmedzené alebo zakázané.

§ 12

Obmedzenie v blízkosti ochranných pásiem

(1)

V blízkosti ochranných pásiem vonkajších vedení nie je dovolené vykonávať práce s

horľavinami a výbušninami alebo tieto látky uskladňovať, striekať do blízkosti vodičov,

ako i ponechávať stromy, ktoré by vzhľadom na svoju stabilitu a výšku mohli pri páde

ohroziť vedenie.

(2)

V blízkosti ochranných pásiem kábelových vedení nie je dovolené zriaďovať stavby,

zariadenia alebo skládky, ktoré by nadmerným zahrievaním pôdy alebo presakovaním ohrozovali

kábelové vedenia a ich plynulú a bezpečnú prevádzku.

(3)

Organizácie, ktoré zriaďujú alebo prevádzajú v blízkosti ochranných pásiem kábelových

vedení dopravné, priemyslové alebo iné zariadenia napájané rovnosmerným prúdom, sú

povinné upraviť a prevádzať svoje zariadenia (napr. koľajové styky, sieť spätných

káblov) tak, aby nedochádzalo k poškodeniu kábelových vedení bludnými prúdmi.

(4)

Činnosti uvedené v odsekoch 1 a 2, pokiaľ majú byť vykonané v takej vzdialenosti

od ochranného pásma, v ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu vedenia alebo jeho plynulej

a bezpečnej prevádzky, treba vopred prejednať s energetickým podnikom a zároveň s

ním dohodnúť, v akej vzdialenosti od vedenia a za podmienok môže byť táto činnosť

vykonávaná.

§ 13

Úpravy vykonané v rozpore so zákazmi a obmedzeniami

§§ 8 až 12

v ochrannom pásme alebo v blízkosti ochranného pásma po jeho vzniku je povinný ten,

ktorý ich vykonal alebo dal vykonať, odstrániť na svoj náklad.

§ 14

(1)

Pri energetických dielach, ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti elektrizačného

zákona, môže orgán kompetentný pre povolenie stavby energetického diela na návrh energetického

podniku rozhodnúť, že stavby a iné zariadenia, ktoré nepatria k prevádzke energetického

diela, pokiaľ boli zriadené v priestore ochranného pásma vedenia predo dňom začiatku

účinnosti elektrizačného zákona, sú ich vlastníci povinní na náklad energetického

podniku odstrániť alebo v nevyhnutne potrebnom rozsahu upraviť, ak to vyžaduje plynulá

alebo bezpečná prevádzka vedenia.

(2)

Za majetkovú ujmu vzniknutú v dôsledku odstránenia alebo úpravy stavby alebo zariadenia

podľa predchádzajúceho odseku na majetku, ktorý nie je v štátnom socialistickom vlastníctve,

prislúcha jeho vlastníkovi náhrada, ktorú mu poskytne energetický podnik podľa zásad

platných pre vyvlastnenie. Ak nedôjde k dohode o náhrade, rozhodne o nej a o jej výške

orgán kompetentný pre povolenie stavby energetického diela.

(3)

Energetický podnik nie je povinný uhradzovať náklady za odstránenie alebo úpravy

stavby alebo zariadenia podľa odseku 1 ani poskytnúť vlastníkovi náhradu za majetkovú

ujmu podľa odseku 2, ak stavba alebo zariadenie boli postavené v priestore ochranného

pásma bez predpísaného stavebného povolenia, prípadne bez dodržania podmienok určených

v stavebnom povolení na ochranu plynulosti a bezpečnosti prevádzky vedenia alebo ochranu

stavby proti škodlivým účinkom tejto prevádzky.

§ 15

(1)

Ak stavba alebo zariadenie v ochrannom pásme, ktoré v prípadoch uvedených v

§ 14 ods. 1

ohrozujú vedenie alebo ním sú ohrozené (ďalej len „ohrozujúci objekt“), sú objektom

všeobecne užitočným, objektom alebo zariadením dôležitým pre plnenie štátneho plánu

rozvoja národného hospodárstva alebo chránenou kultúrnou pamiatkou, možno takýto objekt

alebo zariadenie odstrániť len vtedy, ak prevyšuje záujem na ochrane vedenia a plynulosti

a bezpečnosti jeho prevádzky záujem na ochrane takého ohrozujúceho objektu.

(2)

Energetický podnik je v týchto prípadoch povinný dohodnúť sa o opatreniach na ochranu

vedenia alebo objektu a ich plynulej a bezpečnej prevádzky s organizáciou, ktorá spravuje

ohrozujúci objekt, prípadne s organom štátnej správy, ktorému náleží ochrana záujmov,

ktorým tento objekt slúži.

§ 16

Ustanovenia

§§ 14 a 15

platia obdobne aj pre zariadenia pre neverejný rozvod elektriny uvedené v

§ 32 ods. 2 elektrizačného zákona

, ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti elektrizačného zákona.

§ 17

(1)

Ministerstvo energetiky môže po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi

určiť podrobnosti o niektorých zákazoch alebo obmedzeniach v ochranných pásmach alebo

v ich blízkosti, prípadne určiť úľavy z ustanovení o ochranných pásmach.

(2)

Výnimky z ustanovení o ochranných pásmach môže v jednotlivých prípadoch povoliť orgán,

ktorý je podľa predpisov o povoľovaní stavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického

diela; pritom určí primerané podmienky.

§ 19

Toto nariadenia nadobúda účinnosť 1. januárom 1958; vykonajú ho všetci členovia vlády.