ZÁKON 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

PREDMET ZÁKONA A ZÁKLADNÉ ZÁSADY

§ 1

Tento zákon upravuje

a)

riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho

veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom

pláne,

b)

hroziaci úpadok a povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom dlžníka,

c)

oddlženie fyzickej osoby a

d)

register predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní (ďalej len „insolvenčný

register“).

§ 2

Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát,

štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec,

vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej

pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky

zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových

pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný

fond investícií.

§ 3

(1)

Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh

na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

(2)

Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti

aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní

platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred

podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá

sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno

odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné

pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku

(ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov,

alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická

osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti

aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou

alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa

§ 19 ods. 1 písm. a)

, predpokladá sa, že je platobne neschopný.

(3)

Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu,

1

)

má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z

hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne

sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky

ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene

predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať.

Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti,

1a

)

ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

(4)

Dlžník, ktorý sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť

o svojom úpadku, nesmie plniť splatnú peňažnú pohľadávku vo väčšom rozsahu ako do

výšky, aká by na veriteľa pripadala pri uspokojení veriteľov v prípade vyhlásenia

konkurzu; to neplatí, ak

a)

úpadok dlžníka nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie,

1aa

)

alebo

b)

ide o plnenie pohľadávky nevyhnutne potrebnej na zachovanie prevádzky podniku dlžníka

voči nespriaznenej osobe.

§ 4

Hroziaci úpadok

(1)

Dlžník je v hroziacom úpadku, najmä ak mu hrozí platobná neschopnosť.

(2)

Dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno

dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná

neschopnosť.

(3)

Dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať

bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Ak dlžníkovi

hrozí platobná neschopnosť, môže riešiť hroziaci úpadok najmä preventívnym konaním

podľa osobitného predpisu.

1b

)

§ 4a

Povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom dlžníka

(1)

Dlžník je povinný sústavne sledovať svoju finančnú situáciu, ako aj stav svojho majetku

a záväzkov tak, aby sa mohol včas dozvedieť o hroziacom úpadku a bez zbytočného odkladu

prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie; je tiež povinný zdržať sa

konania, ktoré by mohlo ohroziť životaschopnosť podniku dlžníka.

(2)

Ak je dlžník vedený v zozname dlžníkov podľa osobitných predpisov,

1c

)

ide o okolnosť, ktorá signalizuje, že dlžníkovi môže hroziť úpadok a dlžník je povinný

posúdiť, či mu úpadok hrozí.

(3)

Ak štatutárny orgán dlžníka nemá dostatok odborných vedomostí alebo skúseností, je

povinný vyhľadať pomoc odborníka na posúdenie, či dlžníkovi hrozí úpadok a aké opatrenia

je potrebné uskutočniť na prekonanie hroziaceho úpadku.

(4)

Štatutárny orgán dlžníka, ktorý sa dozvedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti

mohol dozvedieť, že dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej

starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá

osoba v obdobnom postavení na jeho prekonanie.

(5)

Počas hroziaceho úpadku je štatutárny orgán dlžníka povinný zohľadňovať spoločné

záujmy veriteľov vrátane zamestnancov a ich zástupcov, spoločníkov a iných osôb, ktoré

môžu byť hroziacim úpadkom dlžníka dotknuté.

§ 5

Ak sa úpadok dlžníka rieši spôsobom ustanoveným týmto zákonom, súd, správca a veriteľský

výbor postupujú pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu

mieru uspokojenia ich pohľadávok; dlžník je pritom povinný poskytovať bez zbytočného

odkladu všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

§ 6

Veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie;

zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné.

Vymedzenie niektorých pojmov

§ 7

Konanie s odbornou starostlivosťou

Konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou

primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných

informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

§ 8

Zabezpečovacie právo

Zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo,

zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré

majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely

tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.

§ 9

Spriaznená osoba

(1)

Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)

štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,

2

)

prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)

fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú

účasť,

c)

štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo

člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)

blízka osoba

3

)

fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)

iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených

v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

(2)

Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej

osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej

osoby kvalifikovanú účasť.

(3)

Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel

predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach

v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby,

ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom

sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických

osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

(4)

Za možnosť uplatňovať vplyv na riadenie právnickej osoby podľa odseku 3 sa nepovažujú

zmluvné dojednania alebo zákonné oprávnenia veriteľa, ktorých účelom je ochrana práv

alebo oprávnených záujmov veriteľa v súvislosti s poskytnutím finančných služieb dlžníkovi

vrátane ich zábezpeky.

(5)

Ak je dlžníkom osoba zapísaná v registri partnerov verejného sektora alebo osoba,

ktorá bola v tomto registri zapísaná v posledných piatich rokoch pred vyhlásením konkurzu

alebo povolením reštrukturalizácie, predpokladá sa, že veriteľ, ktorý nie je subjektom

verejnej správy, bankou, pobočkou zahraničnej banky alebo zahraničnou bankou so sídlom

v zmluvnom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, inštitúciou elektronických

peňazí, poisťovňou, zaisťovňou, zdravotnou poisťovňou, správcovskou spoločnosťou,

obchodníkom s cennými papiermi, burzou cenných papierov alebo centrálnym depozitárom

cenných papierov a ktorý si prihlasuje pohľadávky v celkovej sume nad 1 000 000 eur,

je osobou spriaznenou s dlžníkom, a to až do času, kým správcovi neosvedčí svoj zápis

do registra partnerov verejného sektora.

§ 10

Bežné právne úkony

(1)

Bežné právne úkony podnikateľa alebo osoby vykonávajúcej inú činnosť ako podnikanie

na účely tohto zákona sú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie

riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti.

(2)

Bežné právne úkony fyzickej osoby na účely tohto zákona sú tiež tie právne úkony,

ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jej životných potrieb, ako aj životných

potrieb tých, voči ktorým má fyzická osoba vyživovaciu povinnosť.

(3)

Za bežný právny úkon na účely tohto zákona sa nepovažuje

a)

založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby,

b)

nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo

inej právnickej osobe,

c)

prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota

predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie

vecným bremenom,

d)

uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí

peňažných prostriedkov,

e)

zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu

záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou,

f)

urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho

úkonu,

g)

urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok.

DRUHÁ ČASŤ

KONKURZ

PRVÁ HLAVA

VYHLÁSENIE KONKURZU

§ 11

Návrh na vyhlásenie konkurzu

(1)

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh

na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor

alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na

vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou

osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti

zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom.

(2)

Dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu

do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol

dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán

alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas

sa medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v

jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty

základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník

právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi právnickou

osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje

alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva, stanovy

alebo iný obdobný zakladateľský dokument nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku

na jej zaplatenie. Premlčacia doba na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty začína

plynúť vyhlásením konkurzu alebo vyhlásením konkurzu podľa

§ 106j

; nárok zo zmluvnej pokuty podľa tohto odseku a

§ 74 ods. 7

možno uplatniť voči každej osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu len

raz. Právnická osoba sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť

ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob

vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu

škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

(3)

Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať

platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu,

že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu

3ca

)

v Obchodnom vestníku. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať

vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov

viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

(4)

Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu

zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi,

ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného

konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval

s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny

orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu

na vyhlásenie konkurzu.

§ 11a

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu

(1)

Osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa

§ 11 ods. 2

zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na

vyhlásenie konkurzu včas.

(2)

Na účel uplatnenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa predpokladá, že návrh na vyhlásenie

konkurzu nebol podaný včas aj vtedy, ak konkurz na majetok dlžníka nebol pre nedostatok

majetku vyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený, ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie

konanie vedené voči dlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené, alebo ak štatutárny

orgán dlžníka poruší povinnosť zverejniť vyhlásenie podľa osobitného predpisu.

3d

)

(3)

Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu,

v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre

nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok

majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči

dlžníkovi pre nedostatok majetku.

(4)

Nároky veriteľa podľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím jedného roka od zastavenia

konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu vyhláseného

na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného

vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.

(5)

Osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v mene dlžníka podľa

§ 11 ods. 2

sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že sú tu skutočnosti podľa

§ 74a ods. 5

.

(6)

Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť škodu v dôsledku

porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, je rozhodnutím o vylúčení.

14b

)

§ 12

Náležitosti návrhu

(1)

Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného

predpisu.

4

)

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronicky prostredníctvom na to určeného

elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky súdu,

ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada; to neplatí, ak

ide o návrh na vyhlásenie konkurzu podľa

§ 176 ods. 1.

(2)

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti,

z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť

svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou

90 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú

jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží

a)

písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka,

b)

vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť

výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,

c)

potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje

v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú

prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že

pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva

návrh voči právnickej osobe,

d)

potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu

z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie,

4a

)

schváleného a účtovaného certifikačným orgánom,

4b

)

alebo

e)

písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo

bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení

ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom

v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie

je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj

keď nie je jej členom.

(3)

Ak ide o návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu dlžníka, ktorého úpadok sa predpokladá

podľa

§ 11 ods. 3

, navrhovateľ nie je povinný dokladať svoju pohľadávku spôsobom podľa odseku 2 písm.

a) až e) a označovať ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti.

(4)

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky

bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, v návrhu je povinný uviesť

aj zástupcu na doručovanie písomností, ktorý ma bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej

republiky; k návrhu je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce, že zástupca poverenie

na doručovanie písomností prijal.

(5)

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, k návrhu je povinný pripojiť zoznam

svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb. Ak dlžník

účtuje podľa osobitného predpisu,

1

)

k návrhu je povinný pripojiť aj poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku spolu

s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná

riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom

overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.

(6)

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva likvidátor ustanovený súdom zo zoznamu správcov,

namiesto pripojenia zoznamu majetku, zoznamu záväzkov a poslednej riadnej individuálnej

účtovnej závierky spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená

neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka, možno odkázať na písomnosti

uložené v zbierke listín alebo v registri účtovných závierok podľa osobitného predpisu.

(7)

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva likvidátor ustanovený súdom zo zoznamu správcov,

k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripojí správu o majetnosti spoločnosti alebo nemajetnosti

spoločnosti tak, ako by išlo o záverečnú správu predbežného správcu podľa osobitného

predpisu. Za podanie správy má likvidátor nárok na odmenu rovnako ako predbežný správca.

§ 13

Preddavok

(1)

Navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet

súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“).

Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť

dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne

alebo súd nezačne konkurzné konanie z iného dôvodu alebo navrhovateľ pred začatím

konkurzného konania vezme návrh späť, preddavok sa vráti navrhovateľovi.

(2)

Povinnosť zaplatiť preddavok nemá likvidátor dlžníka, ktorý vykonal likvidačnú účtovnú

súvahu a zistil, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu preddavku. Odmenu a

výdavky predbežného správcu v tom prípade platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho

orgánu dlžníka; ak tieto orgány nie sú ustanovené, odmenu a výdavky predbežného správcu

platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, ktorý vykonával funkciu

naposledy. O nároku predbežného správcu voči týmto osobám súd rozhodne v uznesení

o určení odmeny a výdavkov predbežného správcu; proti uzneseniu je oprávnený podať

odvolanie ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť.

(3)

Povinnosť zaplatiť preddavok nemá navrhovateľ, ktorý doložil pohľadávku podľa

§ 12 ods. 2 písm. e)

. Ak súd v tomto prípade po tom, čo dlžníkovi ustanovil predbežného správcu, konkurzné

konanie pre nedostatok majetku zastavil, odmenu a výdavky predbežného správcu platí

Sociálna poisťovňa. O nároku predbežného správcu súd rozhodne v uznesení o určení

odmeny a výdavkov predbežného správcu; proti tomuto uzneseniu je oprávnená podať odvolanie

Sociálna poisťovňa.

§ 14

Začatie konkurzného konania

(1)

Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti,

najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak

v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby

tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh

odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov;

súd nemôže odmietnuť návrh len z dôvodu chýbajúcich údajov v prílohách, ktoré nemajú

vplyv na posúdenie zákonom ustanovených náležitostí návrhu. Inak v rovnakej lehote

rozhodne o začatí konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie

nie je prípustné. Uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi;

uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v insolvenčnom registri.

(2)

Súd návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu pred začatím konkurzného konania dlžníkovi

nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadril.

(3)

Konkurzné konanie sa začína zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania.

(4)

Začatie konkurzného konania bráni tomu, aby sa na majetok toho istého dlžníka začalo

iné konkurzné konanie. Ak počas konkurzného konania dôjde súdu ďalší návrh na vyhlásenie

konkurzu týkajúci sa toho istého dlžníka, súd o ňom rozhodne, ako by šlo o návrh na

pristúpenie do konkurzného konania.

(5)

Začatie konkurzného konania má tieto účinky

a)

dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší

túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno

v konkurze odporovať,

b)

na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,

c)

na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím

právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje

na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky

z účtu v banke

5

)

alebo v pobočke zahraničnej banky,

6

)

štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere

7

)

alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa

osobitného predpisu,

8

)

d)

konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje,

e)

nemožno rozhodnúť o premene, cezhraničnej premene alebo cezhraničnej zmene právnej

formy podľa osobitného predpisu

8aa

)

a rozhodnutie o premene, cezhraničnej premene alebo cezhraničnej zmene právnej formy

dlžníka zapísať do obchodného registra.

(6)

Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia konkurzného konania zanikajú vyhlásením

konkurzu alebo zverejnením uznesenia, ktorým sa konkurzné konanie končí.

§ 15

Späťvzatie návrhu

(1)

Navrhovateľ môže vziať svoj návrh na vyhlásenie konkurzu späť až do vydania uznesenia

o vyhlásení konkurzu. Po začatí konkurzného konania je na späťvzatie návrhu na vyhlásenie

konkurzu potrebný súhlas všetkých účastníkov konkurzného konania.

(2)

Ak je návrh na vyhlásenie konkurzu vzatý späť podľa odseku 1 po začatí konkurzného

konania, súd konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví.

§ 16

Prerušenie a zastavenie konkurzného konania

(1)

Ak sa počas konkurzného konania začne konanie o riešení krízovej situácie na finančnom

trhu

8a

)

alebo ak súd začne reštrukturalizačné konanie, ktoré sa týka toho istého dlžníka,

alebo konanie o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie, prebiehajúce konkurzné

konanie sa do zastavenia konania o riešení krízovej situácie na finančnom trhu alebo

reštrukturalizačného konania alebo do povolenia reštrukturalizácie, alebo do zastavenia

verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie,

prerušuje; ak súd v reštrukturalizačnom konaní reštrukturalizáciu dlžníka povolí alebo

v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu,

prerušené konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví. To isté platí, ak už prebieha

reštrukturalizačné konanie alebo konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii

a súd ohľadom toho istého dlžníka začne konkurzné konanie. Počas prerušenia konkurzného

konania z dôvodu prebiehajúceho konania o riešení krízovej situácie na finančnom trhu

alebo reštrukturalizačného konania, alebo konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii

účinky podľa

§ 14 ods. 5

nepôsobia.

(2)

Do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh

dlžníka, ak dlžník preukáže, že ním poverený správca pripravuje reštrukturalizačný

posudok. Súd pokračuje v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 60 dní od prerušenia

konkurzného konania. Na opakovaný návrh dlžníka súd neprihliada.

(3)

Do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh

dlžníka alebo Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu,

8a

)

ak sa preukáže, že vo vzťahu k dlžníkovi sa pripravuje konanie o riešení krízovej

situácie na finančnom trhu.

8a

)

Súd pokračuje v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 60 dní od prerušenia konkurzného

konania. Dlžník alebo Rada pre riešenie krízových situácií je oprávnená počas prerušenia

konania navrhnúť, aby súd o prerušení konania rozhodol opakovane, ak osvedčí, že dôvody,

pre ktoré bolo konanie prerušené, trvajú.

(4)

Ak počas konkurzného konania podľa tejto časti zákona začatého na návrh veriteľa

voči fyzickej osobe – podnikateľovi dlžník podá do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu

návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok alebo určenie splátkového kalendára podľa

štvrtej časti tohto zákona, do rozhodnutia o takomto návrhu sa konkurzné konanie podľa

tejto časti zákona prerušuje. Ak súd návrhu dlžníka podľa štvrtej časti zákona nevyhovie,

súd v prerušenom konkurznom konaní podľa tejto časti pokračuje; inak sa konkurzné

konanie podľa tejto časti zastavuje. Na opakovaný návrh dlžníka podľa štvrtej časti

zákona súd neprihliada.

§ 17

Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky

(1)

Ak dlžník do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu preukáže, že zanikli všetky splatné

pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, súd konkurzné konanie

bezodkladne uznesením zastaví.

(2)

Konkurzné konanie podľa odseku 1 možno zastaviť len do vydania uznesenia o vyhlásení

konkurzu.

§ 18

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka

(1)

Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd najneskôr do piatich

dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo dlžníkovi

v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.

(2)

Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu likvidátora ustanoveného súdom zo

zoznamu správcov, súd najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási

na majetok dlžníka konkurz alebo rozhodne o zastavení konkurzného konania pre nedostatok

majetku. Ak súd vyhlási konkurz, ustanoví ho za správcu.

§ 19

Vyhlásenie konkurzu na návrh veriteľa

(1)

Ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa,

a)

súd do 5 dní od začatia konkurzného konania

1.

odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje

najmä

1a.

výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú

schopnosť; najmä aby predložil

1aa.

zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného

konania 90 dní v omeškaní,

1ab.

zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného

konania,

1ac.

informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia

tejto informácie súdu,

1ad.

zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že

budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania,

1b.

poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz,

1c.

poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze,

2.

určí termín pojednávania tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného

konania, a na pojednávanie predvolá dlžníka spolu s doručením návrhu podľa písm. a)

prvého bodu, a súčasne o termíne pojednávania upovedomí veriteľov označených v návrhu

zverejnením oznámenia o termíne pojednávania v insolvenčnom registri,

3.

vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu

bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez

pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú

schopnosť neosvedčil,

b)

súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým

sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez

pojednávania,

c)

súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť,

inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu

súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník

v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú

schopnosť neosvedčil,

d)

a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti,

bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako

vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade

rozhodne v lehote podľa

§ 20 ods. 1

.

(2)

Proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník konkurzného konania

oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať

odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie

je oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka.

3c

)

Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený

podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní.

3e

)

(3)

Odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní od predloženia

veci. Pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie,

súd prvého stupňa postupuje odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie začalo.

(4)

Ak v konkurznom konaní, ktoré sa začalo na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie

konkurzu podľa tejto hlavy, súd zistí, že veriteľ doložil pohľadávku spôsobom podľa

§ 12 ods. 2

a okrem prípadných pochybností o dlžníkovej majetnosti sú splnené aj ostatné predpoklady

na vyhlásenie konkurzu a zároveň, že sú splnené predpoklady podľa

§ 106c ods. 1 písm. b)

,

c)

,

e)

,

f)

a

g)

a nie je zložený preddavok na úhradu nákladov konkurzu podľa

§ 20 ods. 2

, súd vyhlási na majetok dlžníka malý konkurz podľa desiatej hlavy prvého oddielu.

Predbežného správcu v takom prípade neustanovuje. Zložený preddavok súd poukáže správcovi

ustanovenému podľa

§ 106c

a tento preddavok slúži ako záloha na činnosť správcu v malom konkurze.

§ 20

Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

(1)

Ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí,

že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie

pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania

záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz.

(2)

Súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného

správcu aj vtedy, ak účastník konkurzného konania zloží na účet súdu preddavok na

úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa tejto hlavy. Z preddavku na úhradu nákladov

konkurzu vyhlasovaného podľa tejto hlavy sa platí odmena správcu ustanoveného v konkurze.

Preddavok na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa tejto hlavy môže veriteľ

v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti podstate.

(3)

Proti uzneseniu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku je oprávnený

podať odvolanie každý veriteľ dlžníka. Podanie odvolania veriteľom, ktorý nie je účastníkom

konkurzného konania, sa považuje za pristúpenie do konkurzného konania.

(4)

Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konkurzného konania

pre nedostatok majetku nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že vyhlási

na majetok dlžníka konkurz. Inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací

súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka aj vtedy, ak veriteľ, ktorý podal odvolanie,

zloží na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa tejto

hlavy.

(5)

Ak súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku, účinky začatia konkurzného

konania zanikajú až zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení

konkurzného konania pre nedostatok majetku. Súd zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti

tohto uznesenia v insolvenčnom registri bezodkladne po tom, čo uznesenie nadobudne

právoplatnosť.

§ 21

Predbežný správca

(1)

Predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov

konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý

bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene

predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie

návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní

majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia

§ 74 a 75

sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať

predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca

je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od

ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak

dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie

záverečnej správy o 15 dní predĺžiť.

(2)

Ak zoznam záväzkov dlžníka, zoznam spriaznených osôb a zoznam majetku dlžníka nebol

súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu, dlžník je povinný najneskôr do 15 dní od ustanovenia

predbežného správcu zostaviť a odovzdať tieto zoznamy predbežnému správcovi. Zoznam

majetku, zoznam spriaznených osôb a zoznam záväzkov je dlžník povinný podpísať a výslovne

v nich uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné.

(3)

Predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov alebo paušálnu

náhradu výdavkov. Ak predbežný správca doručil súdu návrh na určenie odmeny a výdavkov

predbežného správcu alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie záverečnej

správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, o odmene a výdavkoch predbežného správcu

alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodne súd v uznesení, ktorým

zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlásil konkurz, inak rozhodne

súd o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného

správcu samostatným uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia

konkurzu. Odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku zaplateného

na účet súdu. Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze;

ak sa konkurzné konanie skončilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi

preddavku. Ak preddavok nepostačuje na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu,

alebo ak bolo konkurzné konanie začaté bez zaplatenia preddavku podľa

§ 13 ods. 3

, neuhradená časť odmeny a výdavkov sa v konkurze považuje za pohľadávku proti podstate.

Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu uplatniť v konkurze

ako pohľadávku proti podstate. Proti uzneseniu o výške odmeny a výdavkoch predbežného

správcu je oprávnený podať odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten,

kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť.

(4)

Predbežný správca vykonáva funkciu do zániku účinkov začatia konkurzného konania.

Ak je konkurzné konanie z dôvodu prebiehajúceho reštrukturalizačného konania prerušené,

predbežný správca nekoná.

(5)

Na odvolanie a ustanovenie predbežného správcu a dohľad súdu nad činnosťou predbežného

správcu sa použijú ustanovenia o odvolaní a ustanovení správcu a dohľade súdu nad

správcom počas konkurzu.

§ 22

Uznesenie o vyhlásení konkurzu

V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej

lehote prihlásili svoje pohľadávky. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného

správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.

§ 23

Začatie konkurzu

(1)

Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz a dlžník sa stáva úpadcom. Konkurz je vyhlásený

zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v insolvenčnom registri.

(2)

Vyhlásenie konkurzu bráni tomu, aby na úpadcu začalo alebo prebiehalo reštrukturalizačné

konanie. Ak počas konkurzu dôjde na súd návrh na povolenie reštrukturalizácie úpadcu,

súd návrh na povolenie reštrukturalizácie uznesením odmietne.

DRUHÁ HLAVA

ÚČASTNÍCI KONKURZNÉHO KONANIA

§ 24

Účastníci konkurzného konania

(1)

Účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí

spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

(2)

Až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu môže do konkurzného konania pristúpiť

veriteľ, ktorý preukáže, že by inak bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

O pristúpení do konkurzného konania rozhodne súd do 15 dní od doručenia návrhu uznesením

na návrh veriteľa, ktorý má do konkurzného konania pristúpiť.

(3)

Účastníkmi konkurzného konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach

sa má v konkurznom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi konkurzného konania pre

tú časť konkurzného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach.

(4)

Účastníkom konkurzného konania je aj poverená osoba podľa osobitného predpisu,

8aa

)

s ktorou účastník konkurzného konania uzavrel zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu;

8ab

)

ustanovenia

§ 25

a

26

sa nepoužijú.

§ 25

Vstup do konania

(1)

Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi

zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, takýto veriteľ alebo nadobúdateľ

pohľadávky oznámi túto skutočnosť elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického

formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu; tento elektronický

formulár musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. K oznámeniu je potrebné doložiť

listiny, ktoré osvedčujú dôvod vstupu nadobúdateľa pohľadávky do konkurzného konania,

a označiť pôvodne prihlásenú pohľadávku podľa údajov zo zoznamu pohľadávok.

(2)

Ak nie sú splnené predpoklady pre vstup do konania, oznámenie podľa odseku 1 s prílohami

a svojim stanoviskom predloží správca najneskôr do troch dní na rozhodnutie súdu.

Súd rozhodne do desiatich dní o vstupe do konania uznesením.

(3)

Ak sú splnené predpoklady na vstup do konania, správca bez zbytočného odkladu vyznačí

zmenu v zozname pohľadávok.

§ 26

Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky

Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi

zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, na iného účastníka konkurzného konania,

ustanovenie

§ 25

sa použije primerane.

§ 27

Zánik postavenia účastníka

(1)

Postavenie účastníka veriteľovi v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky alebo jej dotknutej

časti zaniká zaevidovaním zmeny účastníka v zozname pohľadávok.

(2)

Správca zaeviduje zmenu účastníka v zozname pohľadávok, ak

a)

sú splnené predpoklady pre vstup do konania podľa

§ 25

alebo

§ 26

,

b)

účastník nebol úspešný v konaní o určení popretej pohľadávky,

c)

uplynula lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky alebo súd zastavil

konanie o určení popretej pohľadávky z dôvodu, že veriteľ popretej pohľadávky nezaplatil

preddavok na trovy konania, v rozsahu popretia pohľadávky,

d)

sa vznik budúcej pohľadávky alebo pohľadávky, ktorej vznik je viazaný na splnenie

podmienky, stal nemožným,

e)

prihláška navrhovateľa alebo veriteľa, ktorý pristúpil do konkurzného konania podľa

§ 24 ods. 2

, nebola podaná v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu,

f)

došlo k späťvzatiu prihlášky u správcu,

g)

došlo k zániku pohľadávky, alebo

h)

súd určil neúčinnosť prihlásenej pohľadávky alebo jej časti z dôvodu, že prihlásená

pohľadávka alebo jej časť vznikli na základe odporovateľného právneho úkonu, a to

v rozsahu takejto neúčinnosti.

(3)

Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu informovať správcu o každej skutočnosti,

ktorá zakladá zánik jeho účastníctva.

(4)

Ak tento zákon neustanovuje inak, správca na základe skutočnosti podľa odseku 2 bezodkladne

vyznačí zmenu účastníka v zozname pohľadávok. Ak nastanú pochybnosti o tom, či veriteľ

má byť vedený v zozname pohľadávok alebo v akom rozsahu, rozhodne súd aj bez návrhu.

(5)

Proti uzneseniu súdu podľa odseku 4 druhej vety je prípustné odvolanie, ktoré môže

podať správca alebo ten, o koho právach sa rozhodlo.

TRETIA HLAVA

PRIHLASOVANIE A POPIERANIE POHĽADÁVOK

§ 28

Prihlasovanie pohľadávok

(1)

Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

(2)

Prihláška sa podáva v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu

elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného

portálu do elektronickej schránky správcu; táto prihláška musí byť autorizovaná, inak

sa na ňu neprihliada. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu,

8ac

)

prihláška sa podáva u správcu; na doručovanie sa primerane použije Civilný sporový

poriadok. Ak ide o veriteľa, ktorý má obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo

mimo územia členského štátu, prihlášku podáva rovnako ako zahraničný veriteľ podľa

osobitného predpisu.

8ac

)

Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe

sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa

k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii

8ae

)

sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo

podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada.

(3)

Ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže

vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo

na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len

z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol

oznámený v insolvenčnom registri po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky

do zoznamu pohľadávok správca vykoná s poznámkou, že prihláška bola podaná po uplynutí

základnej prihlasovacej lehoty.

(4)

Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie

právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa

na zabezpečovacie právo neprihliada.

(5)

Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je

viazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s

podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi

preukáže vznik podmienenej pohľadávky.

(6)

Podanie prihlášky spôsobom ustanoveným týmto zákonom má pre plynutie premlčacej lehoty

a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

(7)

V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku

voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim

sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného

speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na

schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne

uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená.

(8)

Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote

neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti

dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho

obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku

proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok

proti tejto podstate.

§ 29

Náležitosti prihlášky

(1)

Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa

§ 28 ods. 2

a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada.

Základnými náležitosťami prihlášky sú

a)

meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno,

meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo organizácie

alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu

podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný

údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,

b)

meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno,

meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo organizácie

alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa,

alebo názov, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a sídlo

úpadcu, ak ide o právnickú osobu,

c)

právny dôvod vzniku pohľadávky,

d)

poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,

e)

celková suma pohľadávky.

(2)

Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením

zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho

práva.

(3)

V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej

má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky.

(4)

Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom

príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku.

(5)

Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky

určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v

deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska.

Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna

banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca

s odbornou starostlivosťou.

(6)

K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý

je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve,

v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.

(7)

K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu

nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada.

(8)

Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo

sídlo, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom, obvyklým pobytom

alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu oznámiť správcovi,

inak sa mu budú písomnosti doručovať zverejnením v insolvenčnom registri.

(9)

Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo

súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval

zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie

veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa použijú primerane

ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa.

(10)

Odsek 9 sa použije rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal

vec za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva

dlžníka.

§ 30

Nedostatky prihlášky

(1)

Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží

súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne

neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či

sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku.

(2)

Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou,

nemožno opraviť ani doplniť.

§ 31

Zoznam pohľadávok

(1)

Zoznam pohľadávok vedie správca v insolvenčnom registri automatizovaným spôsobom;

v zozname pohľadávok priebežne eviduje všetky prihlásené pohľadávky a každú zmenu

stavu pohľadávky, a to bezodkladne po tom, ako sa o zmene dozvie.

(2)

Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa v konkurze vychádza zo

zoznamu pohľadávok.

§ 32

Popretie a zistenie pohľadávky

(1)

Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná

s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom

prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať

za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom

nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú

pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená

pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím

právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad,

že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky

úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť

vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých

záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich

právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

(2)

Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky

u správcu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím

právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Veriteľ prihlásenej pohľadávky popiera

pohľadávku elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného

portálu do elektronickej schránky správcu; tento elektronický formulár musí byť autorizovaný,

inak sa na popretie pohľadávky neprihliada. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie

alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú

orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

(3)

Pohľadávku možno poprieť

a)

do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,

b)

do 30 dní od zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok, ak ide o oneskorené prihlásenie

pohľadávky.

(4)

Z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane

na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok,

vždy najviac o 30 dní.

(5)

Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri

popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie,

ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie

neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá

ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil

popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

(6)

Popretie pohľadávky správca zaeviduje bez zbytočného odkladu do zoznamu pohľadávok,

ak

a)

bolo podané u správcu spôsobom ustanoveným týmto zákonom, a

b)

na účet správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na

trovy konania vo výške podľa odseku 19 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok

ako variabilného symbolu.

(7)

Úpadca je oprávnený prihlásenú pohľadávku namietnuť u správcu v lehote určenej pre

veriteľov na popieranie pohľadávok podľa odseku 3 alebo odseku 4; správca túto skutočnosť

bezodkladne zaeviduje v zozname pohľadávok. Námietka nemá pre zistenie pohľadávky

význam.

(8)

Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba

musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené

na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od zverejnenia popretia pohľadávky v zozname

pohľadávok, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj

vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

(9)

Ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané

poradie.

(10)

Podmienkou podania žaloby na určenie popretej pohľadávky, ak ide o popretie pohľadávky

iba veriteľom, je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania vo výške podľa

odseku 19. Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže, súd konanie zastaví.

(11)

Za právne zastupovanie v konaní podľa odseku 8 patrí úspešnej strane, ktorá je právne

zastúpená, náhrada tarifnej odmeny podľa osobitného predpisu

8b

)

ako pri zastupovaní v exekúcii. Základom na určenie odmeny je suma prihlásenej pohľadávky

a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, suma, v akej je pohľadávka sporná.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o určení popretej pohľadávky,

ak bolo konanie zastavené preto, že konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku.

(12)

Ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného

orgánu ako súdu, je súd príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí

aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal.

(13)

V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia

a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho

práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

(14)

Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného

konania.

(15)

Ak veriteľovi, ktorý poprel pohľadávku iného veriteľa, zaniklo postavenie účastníka

konania bez právneho nástupcu, súd konanie preruší a vyzve správcu, aby podal v lehote

nie kratšej ako 30 dní návrh na pokračovanie v konaní. Ak správca v určenej lehote

nepodá návrh na pokračovanie v konaní, na popretie pohľadávky iného veriteľa podľa

prvej vety sa neprihliada a súd konanie zastaví.

(16)

Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá,

považuje za zistenú.

(17)

Pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto

veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním

sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.

(18)

Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím v konaní podľa odseku 8 sa v určenom rozsahu

považuje za zistenú.

(19)

Výška preddavku na trovy konania o určenie popretej pohľadávky sú dve percentá zo

sumy spornej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, dve percentá

zo sumy, v ktorej bola popretá, a to najmenej 350 eur a najviac 10 000 eur.

(20)

Povinnosť zložiť preddavok podľa odseku 6 písm. b) a odseku 10 nemá subjekt verejnej

správy podľa osobitného predpisu.

8c

)

(21)

Na účel zloženia preddavkov podľa odsekov 6 a 10 správca najneskôr do uplynutia základnej

prihlasovacej lehoty zverejní v insolvenčnom registri číslo účtu v banke alebo v pobočke

zahraničnej banky, na ktorý možno zložiť preddavok. Preddavok podľa odseku 6 možno

zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky,

ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložený samostatný preddavok.

Z preddavkov podľa odsekov 6 a 10 sa hradia trovy konania podľa rozhodnutia súdu;

v rozhodnutí súd určí, ktoré trovy sa hradia z preddavku a nespotrebovanú časť preddavku

správca vráti zložiteľovi.

§ 32a

Priznanie hlasovacích práv

(1)

Správca na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu požiada súd o vydanie

uznesenia vo veci priznania hlasovacích práv, ak ide o

a)

pohľadávku popretú veriteľom bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom,

b)

pohľadávku priznanú rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak

bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,

c)

pohľadávku, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri

záložných práv alebo v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností.

(2)

Na účely rozhodnutia súdu vo veci priznania hlasovacích práv správca predloží súdu

svoje stanovisko, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve úpadcu,

či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju poprel a v akom rozsahu

a z akého dôvodu.

(3)

Súd bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie

práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého

právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval.

(5)

Správca bezodkladne po zverejnení uznesenia súdu o priznaní hlasovacích práv a oznámenia

o nadobudnutí jeho právoplatnosti zaeviduje túto skutočnosť v zozname pohľadávok.

ŠTVRTÁ HLAVA

VERITEĽSKÉ ORGÁNY A SPRÁVCA

Prvý oddiel

Veriteľské orgány

§ 33

Na účely zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok, voľby a odvolávania

členov veriteľského výboru a výmeny správcu sa počas konkurzu zvolávajú schôdze veriteľov

prostredníctvom insolvenčného registra. Na účely výkonu svojich práv v konkurze si

veritelia zistených pohľadávok volia na schôdzi veriteľov veriteľský výbor.

§ 34

Zvolanie schôdze veriteľov

(1)

Prvú schôdzu veriteľov zvoláva správca do 55 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby

sa konala nie skôr ako 30 dní a nie neskôr ako 45 dní od uplynutia lehoty na popieranie

pohľadávok podľa

§ 32 ods. 3 písm. a)

.

(2)

Ďalšiu schôdzu veriteľov zvoláva správca z vlastného podnetu alebo na žiadosť súdu,

veriteľského výboru alebo jedného alebo viacerých veriteľov, ktorých hlasovacie práva

predstavujú viac ako 10 % všetkých hlasovacích práv. V žiadosti o zvolanie schôdze

veriteľov musí byť vymedzený predmet rokovania schôdze veriteľov, inak sa na žiadosť

neprihliada. Ak správca zvoláva schôdzu veriteľov na žiadosť, schôdzu veriteľov zvolá

tak, aby sa konala nie skôr ako 20 dní a nie neskôr ako 30 dní od doručenia žiadosti.

(3)

Ak správca napriek zákonnej povinnosti schôdzu veriteľov nezvolá alebo ak sa správca

na riadne zvolanej schôdzi veriteľov nezúčastní, schôdzu veriteľov namiesto správcu

zvolá súd. Porušenie povinnosti správcu zvolať schôdzu veriteľov je závažným porušením

jeho povinností.

(4)

Lehota medzi zvolaním a konaním schôdze veriteľov nesmie byť kratšia ako 15 dní.

Oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov musí obsahovať miesto, čas a predmet rokovania

schôdze veriteľov.

(5)

Správca môže požiadať súd alebo veriteľský výbor o súhlas s uskutočnením schôdze

veriteľov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej

technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu; na tento účel

správca zašle prístupové údaje súdu a prihláseným veriteľom. Oznámenie o zvolaní schôdze

veriteľov v takomto prípade obsahuje aj termín, dokedy môžu veritelia požiadať správcu

o prístupové údaje potrebné na účasť na schôdzi veriteľov.

(6)

Trovy zvolania a konania schôdze veriteľov sú pohľadávkou proti podstate. Ak bola

schôdza veriteľov zvolaná z podnetu veriteľa, trovy zvolania a konania schôdze veriteľov

je povinný zaplatiť veriteľ, ktorý požiadal o jej zvolanie, ak schôdza veriteľov nerozhodne

inak.

§ 35

Schôdza veriteľov

(1)

Ak schôdzu veriteľov zvolal správca, schôdzi veriteľov predsedá správca. Ak schôdzu

veriteľov zvolal súd, schôdzi veriteľov predsedá sudca alebo ním poverený vyšší súdny

úradník.

(2)

Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky.

Predseda schôdze môže povoliť účasť na schôdzi veriteľov aj úpadcovi, štatutárnemu

orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu úpadcu alebo zákonnému zástupcovi úpadcu.

Na požiadanie predsedu schôdze sú tieto osoby povinné sa na schôdzi veriteľov zúčastniť

a odpovedať na otázky predsedu schôdze.

(3)

Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený

na schôdzi veriteľov hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou

hlasov prítomných veriteľov.

(4)

Ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka

je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti;

na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas. Veriteľ pohľadávky

spojenej so záväzkom podriadenosti podľa osobitného zákona

1a

)

(ďalej len „podriadený veriteľ“), ani veriteľ, ktorý sa v konkurze uspokojuje v poradí

ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani právo byť volený

do veriteľského výboru. Podmienený veriteľ môže na schôdzi veriteľov hlasovať len

vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia

záväzku podmieneným veriteľom za úpadcu a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku

od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje

hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky

v konkurze neprihlási. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za úpadcu

tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva

spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného

zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní

plniť za úpadcu.

(5)

Predmetom hlasovania schôdze veriteľov môže byť len záležitosť uvedená v oznámení

o jej zvolaní. O inej záležitosti môže schôdza veriteľov hlasovať len za prítomnosti

a so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať.

(6)

O priebehu schôdze veriteľov predseda schôdze spíše zápisnicu; ak sa schôdza veriteľov

uskutočnila prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej

technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie audiovizuálneho záznamu, správca vyhotoví

audiovizuálny záznam, ak o to požiada niektorý z prítomných veriteľov oprávnených

na schôdzi veriteľov hlasovať, ktorý uchová a informáciu o pripojení audiovizuálneho

záznamu k správcovskému spisu alebo o tom, kde je tento audiovizuálny záznam uložený,

správca zverejní v insolvenčnom registri; audiovizuálny záznam sa v insolvenčnom registri

nezverejňuje. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných veriteľov, opis priebehu schôdze

veriteľov, znenia uznesení prijatých schôdzou veriteľov spolu s výsledkami hlasovania,

námietky uplatnené proti týmto uzneseniam z dôvodu ich rozporu so zákonom a podpis

predsedu schôdze veriteľov. Zápisnicu je predseda schôdze veriteľov povinný najneskôr

nasledujúci pracovný deň po konaní schôdze veriteľov predložiť správcovi; správca

zápisnicu zaeviduje v insolvenčnom registri.

(7)

Správca sprístupní na požiadanie každému veriteľovi prihlásenej pohľadávky za úhradu

vecných nákladov kópiu audiovizuálneho záznamu schôdze veriteľov.

(8)

Každý veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia

schôdze veriteľov domáhať, aby súd zrušil uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil

na schôdzi veriteľov do zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia

so zákonom; uznesenie možno napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. Ak je uznesenie

schôdze veriteľov v rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze veriteľov do siedmich

dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh na jeho zrušenie v rovnakej lehote zamietne.

Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť.

Ak sa schôdza veriteľov uskutočnila prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami

komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie audiovizuálneho záznamu, na ktorej

bol prítomný súd a audiovizuálny záznam bol vyhotovený, môže súd o námietke rozhodnúť

bezprostredne; rozhodnutie o námietke sa nevyhotovuje písomne.

§ 36

Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu

(1)

Do pôsobnosti schôdze veriteľov patrí rozhodovanie o výmene správcu. O výmene správcu

sa rozhoduje vždy na prvej schôdzi veriteľov. Ďalšia schôdza veriteľov môže rozhodnúť

o výmene správcu, len ak

a)

správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,

b)

hlasovacie práva všetkých veriteľov sa od poslednej schôdze veriteľov zmenili tak,

že počet hlasov všetkých veriteľov sa zvýšil aspoň o 30 % alebo znížil aspoň o 30

% alebo vznikli podmienené pohľadávky, pri ktorých nebolo možné uplatniť hlasovacie

právo na poslednej schôdzi veriteľov a ktoré predstavujú aspoň 30 % všetkých hlasovacích

práv alebo

c)

výmenu správcu schváli trojštvrtinová väčšina hlasov všetkých veriteľov.

(2)

Na rokovaní schôdze veriteľov o výmene správcu má prítomný veriteľ oprávnený na schôdzi

veriteľov hlasovať právo navrhnúť do funkcie nového správcu jednu osobu zo zoznamu

správcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“) podľa osobitného predpisu

9

)

(ďalej len „zoznam správcov“). O návrhoch na nového správcu schôdza veriteľov hlasuje

postupne od návrhu veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým návrh na nového správcu

nie je schválený.

(3)

Ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, súd bezodkladne po doručení zápisnice

zo schôdze veriteľov jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví do funkcie

správcu schváleného schôdzou veriteľov.

(4)

Súd návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu uznesením odmietne, ak

a)

novému správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka,

b)

ide o konanie, v ktorom sa ustanovuje správca náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov schválených ministerstvom zo správcov zapísaných v zozname

správcov v oddiele špeciálnych správcov, a správca schválený schôdzou veriteľov nie

je v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov zapísaný, alebo

c)

neboli dôvody, aby schôdza veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať.

(5)

Proti uzneseniu o odmietnutí návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu je oprávnený

podať odvolanie veriteľ, ktorý hlasoval za správcu schváleného schôdzou veriteľov.

(6)

Ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, doterajší správca môže do ustanovenia

nového správcu alebo odmietnutia hlasovania schôdze veriteľov súdom vykonávať len

úkony, ktoré nepripúšťajú odklad; schôdza veriteľov môže uznesením určiť presný rozsah

týchto úkonov.

§ 36a

Dočasný veriteľský výbor

(1)

Ak to považuje súd za potrebné, môže pred konaním prvej schôdze veriteľov ustanoviť

dočasný veriteľský výbor, ktorý bude vykonávať funkciu veriteľského výboru do konania

prvej schôdze veriteľov. Dočasný veriteľský výbor má troch alebo piatich členov. Členov

dočasného veriteľského výboru určí súd tak, aby v ňom boli zastúpení najmä relevantní

veritelia,

9aa

)

a aby v ňom boli primerane zastúpení zabezpečení a nezabezpečení veritelia. Funkciu

členov dočasného veriteľského výboru vykonávajú v prípade, ak pred vyhlásením konkurzu

prebiehala reštrukturalizácia, ktorá bola zastavená a v ktorej bol ustanovený veriteľský

výbor, veritelia, ktorí boli členmi veriteľského výboru v reštrukturalizácii.

(2)

Zánikom funkcie člena dočasného veriteľského výboru nezaniká pôsobnosť veriteľského

výboru. Ak je to potrebné, súd môže člena dočasného veriteľského výboru kedykoľvek

odvolať, vymeniť alebo doplniť.

(3)

Ustanovenia

§ 37 ods. 2

,

3

,

5

a

§ 38

sa použijú primerane.

§ 37

Veriteľský výbor

(1)

Veriteľský výbor má troch členov alebo piatich členov. Ak

§ 131 ods. 3

neustanovuje inak, prví členovia veriteľského výboru sa volia na prvej schôdzi veriteľov.

Návrhy na prvých členov veriteľského výboru predkladá predseda schôdze spomedzi prítomných

veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať postupne od veriteľa s najvyšším

počtom hlasov, až kým nie sú zvolení piati členovia veriteľského výboru. Ak po skončení

hlasovania sú zvolení len štyria členovia veriteľského výboru, štvrtý zvolený člen

veriteľského výboru sa nepovažuje za zvoleného a veriteľský výbor je len trojčlenný.

Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani traja členovia veriteľského výboru, členmi

veriteľského výboru sú tí traja veritelia, ktorí získali najvyšší počet hlasov, ak

s tým súhlasia. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani títo veritelia, pôsobnosť

veriteľského výboru až do zvolenia veriteľského výboru vykonáva prítomný veriteľ oprávnený

na schôdzi veriteľov hlasovať, ak s tým súhlasí. Ak veriteľský výbor nebol ustanovený,

o voľbe prvých členov veriteľského výboru sa hlasuje až na nasledujúcej schôdzi veriteľov;

na ich voľbu sa toto ustanovenie použije rovnako.

(2)

Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zanikne zánikom jeho postavenia účastníka

konkurzného konania. Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zanikne tiež jeho písomným

odstúpením adresovaným predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi alebo jeho odvolaním

schôdzou veriteľov; odstúpenie alebo odvolanie člena veriteľského výboru je účinné,

až keď schôdza veriteľov zvolí na jeho miesto nového člena veriteľského výboru. Na

voľbu nových členov veriteľského výboru sa ustanovenie odseku 1 použije primerane.

(3)

Člen veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov.

Za výkon funkcie má člen veriteľského výboru nárok na úhradu trov, ktoré preukázateľne

vynaložil pri výkone funkcie; tieto trovy sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate

vo výške schválenej veriteľským výborom.

(4)

Správca je povinný každých 90 dní predložiť veriteľskému výboru písomnú správu o

svojej činnosti. Na požiadanie je správca povinný bezodkladne informovať veriteľský

výbor o každej záležitosti týkajúcej sa konkurzu. Správca môže odmietnuť poskytnúť

vyžiadané informácie, len ak ide o zjavne neodôvodnenú žiadosť, poskytnutie informácií

je spojené s vynaložením neprimerane vysokých nákladov alebo majetok všeobecnej podstaty

nepostačuje na úhradu nákladov spojených s poskytnutím informácií.

(5)

Písomnosti určené veriteľskému výboru sa doručujú na adresu predsedu veriteľského

výboru. Ak sa písomnosť nepodarí predsedovi veriteľského výboru doručiť, možno písomnosť

doručiť na adresu ktoréhokoľvek člena veriteľského výboru; ustanovenia

§ 199

týmto nie sú dotknuté.

§ 38

Zasadnutie veriteľského výboru

(1)

Prvé zasadnutie veriteľského výboru zvoláva správca tak, aby sa konalo do 15 dní

od jeho zvolenia. Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru zvoláva podľa potreby člen

veriteľského výboru alebo správca; ak pôsobnosť veriteľského výboru vykonáva prítomný

veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať, činnosť veriteľského výboru riadi

tento veriteľ. Činnosť veriteľského výboru riadi predseda, ktorého spomedzi seba volia

členovia veriteľského výboru. Člen veriteľského výboru si môže písomným plnomocenstvom

zvoliť zástupcu.

(2)

Veriteľský výbor je uznášaniaschopný za prítomnosti väčšiny jeho členov. Každý člen

veriteľského výboru má jeden hlas. Na prijatie uznesenia veriteľského výboru je potrebný

súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných členov veriteľského výboru. V prípade

rovnosti hlasov sa hlasy členov veriteľského výboru prepočítajú podľa ich hlasovacích

práv, ktoré sa počítajú na schôdzi veriteľov.

(3)

Za uznesenie veriteľského výboru možno hlasovať aj zaslaním svojho hlasovania predsedovi

veriteľského výboru alebo správcovi. Na účely uznášaniaschopnosti sa hlasujúci členovia

veriteľského výboru považujú za prítomných.

(4)

Ak veriteľský výbor požiada správcu o účasť na zasadnutí veriteľského výboru, správca

je povinný sa na zasadnutí veriteľského výboru zúčastniť. Správca je oprávnený zúčastniť

sa na každom zasadnutí veriteľského výboru, ak si veriteľský výbor z dôležitých dôvodov

nevyhradí zasadnutie bez jeho účasti; o dôvodoch tejto výhrady predseda veriteľského

výboru bezodkladne informuje súd. Ak veriteľský výbor do 30 dní od zasadnutia bez

účasti správcu z dôvodu výhrady nepožiada súd o odvolanie správcu alebo o zvolanie

schôdze veriteľov na účel výmeny správcu, predseda veriteľského výboru oboznámi správcu

o predmete rokovania veriteľského výboru a dôvodoch vyhradenia si zasadnutia bez jeho

účasti.

(5)

Úpadca, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu alebo zákonný zástupca

úpadcu je povinný sa na písomnú žiadosť veriteľského výboru alebo správcu zúčastniť

na zasadnutí veriteľského výboru a odpovedať na otázky členov veriteľského výboru

a správcu.

(6)

O priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica; ak sa zasadnutie veriteľského

výboru uskutočnilo prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej

technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie audiovizuálneho záznamu, predseda veriteľského

výboru vyhotoví audiovizuálny záznam, ak o to požiada niektorý z prítomných členov

veriteľského výboru. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných členov veriteľského výboru,

opis priebehu zasadnutia veriteľského výboru a znenia uznesení prijatých veriteľským

výborom spolu s výsledkami hlasovania. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda veriteľského

výboru. Zápisnicu a audiovizuálny záznam, ak bol vyhotovený, predseda veriteľského

výboru najneskôr do piatich dní od skončenia zasadnutia veriteľského výboru predloží

správcovi; ak si veriteľský výbor zo závažných dôvodov vyhradil zasadnutie bez prítomnosti

správcu, správca zápisnicu a informáciu o pripojení audiovizuálneho záznamu k správcovskému

spisu alebo o tom, kde je audiovizuálny záznam uložený, zaeviduje v insolvenčnom registri

až po oboznámení sa s predmetom rokovania veriteľského výboru. Audiovizuálny záznam

sa v insolvenčnom registri nezverejňuje.

(7)

Každý veriteľ zistenej pohľadávky sa môže do troch dní od zverejnenia zápisnice zo

zasadnutia veriteľského výboru v insolvenčnom registri domáhať, aby súd zrušil uznesenie

veriteľského výboru z dôvodu jeho rozporu so spoločným záujmom veriteľov. Ak je napadnuté

uznesenie veriteľského výboru v rozpore so spoločným záujmom veriteľov, súd napadnuté

uznesenie veriteľského výboru do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh

v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia

veriteľského výboru pozastaviť.

§ 39

Neustanovenie veriteľského výboru

Ak v konkurze nebol ustanovený veriteľský výbor, v konkurze sa až do ustanovenia veriteľského

výboru postupuje bez veriteľského výboru; to neplatí, ak súd určil, že bude vykonávať

funkciu veriteľského výboru v plnom rozsahu alebo v rozsahu, ktorý určil, do ustanovenia

veriteľského výboru. Správca je povinný oznámiť súdu, že veriteľský výbor nebol ustanovený.

Druhý oddiel

Správca

§ 40

Ustanovenie správcu

(1)

Správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len

osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu

pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí,

ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov.

(2)

Správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje

majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto

zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu

konkurzu v súlade s týmto zákonom.

§ 41

Dohľad súdu

Súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone

dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného

konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom

alebo porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi

vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej

súdom je závažným porušením povinnosti správcu.

§ 42

Odvolanie a výmena správcu

(1)

Súd aj bez návrhu odvolá správcu, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené

týmto zákonom alebo osobitným predpisom

9

)

alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; zákonnou prekážkou sa rozumie

aj vylúčenie správcu podľa osobitného predpisu.

9

)

Pred odvolaním správcu počas konkurzu súd vypočuje členov veriteľského výboru a aspoň

troch zabezpečených veriteľov s najvyšším počtom hlasov počítaných podľa zistenej

sumy ich zistených zabezpečených pohľadávok.

(2)

Návrh na odvolanie správcu je oprávnený podať veriteľský výbor alebo zabezpečený

veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky. Z dôvodov ustanovených osobitným predpisom

9

)

je oprávnený podať návrh na svoje odvolanie aj správca; ak súd dôvody správcu uzná,

bezodkladne správcu z funkcie odvolá.

(3)

V uznesení o odvolaní správcu súd môže odvolanému správcovi určiť rozsah činnosti

a s tým súvisiace oprávnenia, ktoré bude odvolaný správca vykonávať až do ustanovenia

nového správcu.

(4)

Ak súd odvolá správcu počas konkurzu mimo schôdze veriteľov, bezodkladne zvolá schôdzu

veriteľov na účely schválenia návrhu na nového správcu; ustanovenia

§ 36 ods. 2 až 5

sa použijú primerane. Ak schôdza veriteľov návrh na nového správcu neschváli, súd

ustanoví správcu bez návrhu schôdze veriteľov.

(5)

Odvolaný správca je povinný do 30 dní od ustanovenia nového správcu predložiť veriteľskému

výboru a novému správcovi podrobnú správu o svojej činnosti; novému správcovi je tiež

povinný poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť tak, aby sa nový správca mohol riadne

ujať výkonu svojej funkcie.

(6)

Ak správca zomrie, súd správcu bez zbytočného odkladu odvolá a ustanoví správcu postupom

podľa

§ 40 ods. 1

; pri vykonávaní funkcie správcu vo viacerých konkurzných konaniach súd ustanoví totožného

správcu do všetkých týchto konaní. Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nepoužijú.

§ 43

Odmena správcu

(1)

Správca má za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov nárok na paušálnu

odmenu, ktorej výšku určí súd po zverejnení zápisnice z prvej schôdze veriteľov. Za

výkon funkcie po konaní prvej schôdze veriteľov má správca nárok na odmenu určenú

ako percento z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určeného na uspokojenie

veriteľov prihlásených pohľadávok.

(2)

Paušálna odmena správcu sa uspokojuje prednostne pred inými pohľadávkami proti podstate.

PIATA HLAVA

ÚČINKY VYHLÁSENIA KONKURZU A ODPOROVATEĽNÉ PRÁVNE ÚKONY

Prvý oddiel

Účinky vyhlásenia konkurzu

§ 44

Nakladanie s majetkom úpadcu

(1)

Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za

úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu;

správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

(2)

Právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu,

sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.

(3)

Pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi.

Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka

týmto splnením nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi.

(4)

Ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou,

nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom

výťažku zo speňaženia tohto majetku.

(5)

Dar alebo dedičstvo môže úpadca počas konkurzu odmietnuť len so súhlasom správcu;

inak je odmietnutie daru alebo dedičstva voči jeho veriteľom neúčinné.

(6)

Ak je konkurz vyhlásený na majetok právnickej osoby v likvidácii, vyhlásením konkurzu

sa likvidácia právnickej osoby až do zrušenia konkurzu prerušuje. Likvidátor počas

konkurzu vykonáva svoju pôsobnosť len v rozsahu, v akom neprešla na správcu; do pôsobnosti

likvidátora patrí tiež súčinnosť so správcom. Za túto činnosť má likvidátor nárok

na odmenu, ktorú určí súd na návrh likvidátora; odmena likvidátora je pohľadávkou

proti podstate.

§ 45

Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy

(1)

Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca

už splnil, avšak druhá zmluvná strana zmluvu v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnila

alebo zmluvu splnila len čiastočne, správca môže požadovať splnenie zmluvy alebo môže

od zmluvy odstúpiť. Ak druhá zmluvná strana zmluvu o vzájomnom plnení už čiastočne

splnila, správca môže od zmluvy odstúpiť len v rozsahu druhou stranou ešte nesplnených

záväzkov.

(2)

Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú druhá

zmluvná strana už splnila, avšak úpadca v čase vyhlásenia konkurzu zmluvu ešte nesplnil

alebo zmluvu splnil len čiastočne, druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu úpadcom

nesplnených záväzkov odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy

však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

(3)

Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca

ani druhá zmluvná strana v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnili alebo ktorú si

navzájom splnili len čiastočne, správca, ako aj druhá zmluvná strana môže od zmluvy

v rozsahu ešte navzájom nesplnených záväzkov odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany

z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú

pohľadávku.

(4)

Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu, ktorej predmetom je záväzok

na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo

strpieť určitú činnosť, správca môže zmluvu vypovedať v dvojmesačnej výpovednej lehote,

ak mu zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva kratšia lehota na vypovedanie tejto zmluvy;

zmluvu môže správca vypovedať aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas. Zmluvu

o nájme bytu môže správca vypovedať len za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom.

Toto ustanovenie sa nepoužije na zmluvy uzatvorené podľa Zákonníka práce.

(5)

Ak je druhá zmluvná strana povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred

vyhlásením konkurzu, vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do času, keď sa jej poskytne

alebo zabezpečí vzájomné plnenie.

(6)

Nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom

pred vyhlásením konkurzu, ohľadom plnenia, ktoré poskytla správcovi po vyhlásení konkurzu,

sú pohľadávkou proti podstate. Ak tento zákon neustanovuje inak, iné nároky, ktoré

vznikli druhej zmluvnej strane po vyhlásení konkurzu zo zmluvy, ktorú uzatvorila s

úpadcom pred vyhlásením konkurzu, možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú

pohľadávku.

§ 45a

Výhrada vlastníctva a finančný lízing

(1)

Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu predal vec s výhradou vlastníctva a kupujúcemu

ju odovzdal, môže kupujúci vec vrátiť alebo trvať na plnení zmluvy.

(2)

Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu kúpil a prevzal vec s výhradou vlastníctva bez

toho, aby k nej nadobudol vlastnícke právo, nemôže predávajúci uplatňovať vrátenie

veci, ak správca splní povinnosti podľa zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, ako

bol predávajúcim k plneniu vyzvaný.

(3)

Správca môže splniť povinnosti podľa odseku 2, ak sa vec u úpadcu nachádza pri konaní

s odbornou starostlivosťou zistí, že ich splnenie je pre podstatu výhodnejšie.

(4)

Ak sa vec prevzatá podľa odseku 2 u úpadcu nenachádza, možno nároky v konkurze uplatňovať

len prihláškou.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane aj na zmluvu, predmetom ktorej je

prenájom veci za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci

do vlastníctva.

§ 46

Splatnosť záväzkov

(1)

Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré

sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia

konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre

podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu

spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu,

1a

)

ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu,

sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho

podniku správcom po vyhlásení konkurzu.

(2)

Pohľadávky úpadcu, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu

1a

)

voči inštitúcii podľa osobitného predpisu,

9a

)

sa na účely konkurzu považujú za hnuteľné veci. Ak je v zmluve obsahujúcej záväzok

podriadenosti podľa osobitného predpisu

1a

)

dohodnutý zákaz postúpenia pohľadávky, tento zákaz sa nevzťahuje na postúpenie pohľadávky

správcom pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu.

(3)

Nekapitálové cenné papiere podľa osobitného predpisu

9b

)

sa na účely konkurzu na majetok osôb, ktoré sú majiteľmi týchto cenných papierov,

považujú za hnuteľné veci. Ak z obsahu nekapitálového cenného papiera vyplýva zákaz

prevoditeľnosti, tento zákaz sa nevzťahuje na prevod tohto cenného papiera správcom

pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu.

§ 47

Súdne a iné konania

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a

iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.

Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú.

Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí,

len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

(2)

Vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom

trhu,

8a

)

daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie, konanie o výživnom pre deti,

ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým

nie sú dotknuté ustanovenia

§ 48

. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie

skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov.

(3)

Na vyvlastňovaný pozemok alebo na vyvlastňovanú stavbu, ktorá je súčasťou konkurznej

podstaty, vzniká zo zákona predkupné právo vyvlastniteľovi dňom začatia vyvlastňovacieho

konania. Predkupné právo vyvlastniteľa sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh

vyvlastniteľa; prílohou návrhu je autorizačne a úradne osvedčený geometrický plán.

(4)

V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca

sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.

Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov,

súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na

jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí

s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie

v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka.

Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

(5)

Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi,

možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi

v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom

konania namiesto úpadcu je správca.

§ 48

Výkon rozhodnutia a exekúcia

Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia

alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania

sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom

konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol

vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania

sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky,

výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky

do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

§ 49

Exekúcia predajom nehnuteľností

(1)

Ak pri exekúcii predajom nehnuteľnosti bol udelený príklep pred vyhlásením konkurzu

a udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom podľa osobitného predpisu,

10

)

súd rozhodne o príklepe na návrh správcu alebo vydražiteľa podľa tohto zákona.

(2)

Ak súd udelenie príklepu schváli, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku

dňu udelenia príklepu; súd príklep neschváli, ak najneskôr ku dňu schválenia príklepu

vydražiteľ nezaplatil najvyššie podanie. Po schválení príklepu súdom sa vydá podstata

11

)

správcovi.

(3)

Ak súd neschváli udelenie príklepu, vydražiteľ je povinný vrátiť nehnuteľnosť úpadcovi,

vydať mu úžitky z držby nehnuteľnosti a nahradiť škodu, ktorú spôsobil pri hospodárení

s nehnuteľnosťou; tento majetok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty. Súčasťou podstaty

sú aj sumy, ktoré sa rovnajú záväzkom vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie podanie.

Vydražiteľovi sa vráti suma rovnajúca sa najvyššiemu zaplatenému podaniu a úrokom

z neho.

§ 50

Zabezpečovacie práva

(1)

Na majetku podliehajúcom konkurzu nemôže počas konkurzu vzniknúť zabezpečovacie právo

okrem záložného práva, ktoré sa vzťahuje na budúci majetok, ak bolo zriadené a zaregistrované

v Notárskom centrálnom registri záložných práv, katastri nehnuteľností alebo osobitnom

registri pred vyhlásením konkurzu a okrem záložného práva zriadeného správcom; na

výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu nemôže vzniknúť zabezpečovacie

právo ani ako na budúcom majetku.

(2)

Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi

sa vzťahuje na majetok, ktorý podliehal konkurzu v čase vyhlásenia konkurzu alebo

v čase ukončenia prevádzky podniku, ak správca pokračuje v prevádzke, alebo v čase

vzniku záložného práva, ak ide o záložné právo vzťahujúce sa na budúci majetok.

(3)

Zabezpečovací prevod práva na zabezpečeného veriteľa sa v konkurze považuje za neúčinný

a zabezpečený veriteľ, ak zabezpečovací prevod práva spôsobom ustanoveným týmto zákonom

prihlásil, má v konkurze postavenie zabezpečeného veriteľa so záložným právom k predmetu

zabezpečovacieho prevodu práva; pre poradie tohto zabezpečovacieho práva je rozhodujúci

čas prevodu práva na zabezpečeného veriteľa. Ustanovenie sa použije rovnako na zabezpečovacie

práva s podobným obsahom a účinkami, ako je obsah a účinky zabezpečovacieho prevodu

práva.

(4)

Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas

konkurzu vykonať inak ako podľa tohto zákona.

§ 51

Dobrovoľné dražby

Ak podľa osobitného zákona

8

)

bol udelený príklep k predmetu dražby, ktorý podlieha konkurzu, pred vyhlásením konkurzu

a vydražiteľ dražobníkovi zaplatil cenu dosiahnutú vydražením, vlastnícke právo alebo

iné právo k predmetu dražby prechádza na vydražiteľa. Výťažok dražby sa pritom stáva

súčasťou príslušnej podstaty a náklady dražby sú pohľadávkou proti príslušnej podstate;

ak je navrhovateľom dražby veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi

zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol

vyhlásený.

§ 52

Zánik jednostranných právnych úkonov

(1)

Vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku

podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry. Ten,

komu boli príkazy, poverenia, plnomocenstvá alebo prokúry udelené, je povinný po ich

zániku urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad tak, aby úpadca neutrpel ujmu na svojich

právach. Takto urobené úkony majú rovnaké právne účinky, akoby príkaz, poverenie,

plnomocenstvo alebo prokúra trvali aj po vyhlásení konkurzu. Náklady týchto úkonov

sú pohľadávkou proti podstate.

(2)

Vyhlásením konkurzu zanikajú aj dovtedy neprijaté úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy,

ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu. Návrhy na uzavretie zmluvy, ktoré úpadca

do vyhlásenia konkurzu neprijal, môže prijať len správca.

§ 53

Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

(1)

Vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak došlo

vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa

do vyhlásenia konkurzu už zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie.

(2)

Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu vrátane podania návrhu na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov príslušným súdom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného

príslušným súdom.

(3)

Ak úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo pred vyhlásením konkurzu,

a)

dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavreté v posledných

šiestich mesiacoch pred vyhlásením konkurzu sú neplatné,

b)

ak sa už začalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré

sa doposiaľ právoplatne neskončilo, vstupuje správca do konania namiesto úpadcu dňom

vyhlásenia konkurzu,

c)

ak sa ešte nezačalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

je správca povinný bezodkladne podať návrh na toto vyporiadanie namiesto úpadcu,

d)

na účinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné

schválenie príslušným súdom.

(4)

Dohody o úprave bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu, ktoré rozširujú rozsah bezpodielového

spoluvlastníctva úpadcu aj na majetok pôvodne patriaci len úpadcovi alebo zužujú rozsah

bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu v prospech jeho manžela, sú neplatné, ak boli

uzatvorené šesť mesiacov pred vyhlásením konkurzu.

(5)

Ak úpadca počas konkurzu uzavrie manželstvo, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

vzniká až zrušením konkurzu.

§ 54

Započítanie pohľadávok

(1)

Proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať

pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj

pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

(2)

Pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku

nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú

na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej

pohľadávke.

(3)

Proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene

dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku.

(4)

Proti spriaznenej pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, nie

je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu.

(5)

Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

§ 55

Postúpenie pohľadávok

Zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok alebo zakazujúce

postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, sú počas

konkurzu neúčinné a správca, ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné

osoby.

§ 56

Pracovnoprávne vzťahy

Vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych

vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. Oprávnenie podľa prvej vety má správca aj

vtedy, ak koná za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu

podľa osobitného predpisu.

11a

)

§ 56a

Projekt premeny, projekt cezhraničnej premeny a projekt cezhraničnej zmeny právnej

formy úpadcu podliehajú písomnému súhlasu správcu. Premenu, cezhraničnú premenu a

cezhraničnú zmenu právnej formy možno zapísať do obchodného registra iba so súhlasom

správcu.

Druhý oddiel

Odporovateľné právne úkony

§ 57

Právo odporovať právnemu úkonu

(1)

Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné,

ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ

môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane

lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

(2)

Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na

súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje

za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

(3)

Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné

alebo uspokojené.

(4)

Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje

uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa

§ 107a ods. 1

platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku.

(5)

Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého

bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému

možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

§ 58

Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia

(1)

Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný

právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník

poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia

ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

(2)

Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka

alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa

§ 107a ods. 1

platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi

uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej

s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže

opak.

(3)

Ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného

protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania.

Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej

s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch

rokov pred začatím konkurzného konania.

(4)

V konkurze podľa

§ 107a ods. 1

možno odporovať právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené od

spáchania trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku,

najdlhšie však počas piatich rokov pred vyhlásením konkurzu.

§ 59

Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu

(1)

Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník

úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,

zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie

svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa

oproti iným svojim veriteľom.

(2)

Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa

dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho

dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol

alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na

úkor svojich veriteľov.

(3)

Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol

urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa

§ 107a ods. 1

platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi

uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech

osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho

úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

(4)

Ak odsek 5 neustanovuje inak, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom,

ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci

právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež

tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného

konania.

(5)

V konkurze podľa

§ 107a ods. 1

možno odporovať zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného

činu, za ktoré bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas

piatich rokov pred vyhlásením konkurzu.

(6)

Rovnako ako právny úkon sa posudzuje aj dlžníkovo opomenutie, v dôsledku ktorého

dlžník stratil právo alebo v dôsledku ktorého sa voči nemu založili, zachovali alebo

zabezpečili majetkové právne nároky.

§ 60

Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu

(1)

Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov

(ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich

veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

(2)

Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom alebo o mrhanie

majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany

o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

(3)

Ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom,

ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

(4)

V konkurze podľa

§ 107a ods. 1

možno odporovať ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného

činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas

desiatich rokov pred vyhlásením konkurzu.

§ 61

Odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu

Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil po zrušení konkurzu,

ak do šiestich mesiacov od zrušenia konkurzu bol na jeho majetok opätovne vyhlásený

konkurz; odporovať však nemožno bežným právnym úkonom dlžníka.

§ 62

Uplatnenie odporovacieho práva

(1)

Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný

právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne

urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

(2)

Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe

práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak

a)

v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce

odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,

b)

toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo

c)

je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže,

že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol

poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi

tohto práva.

(3)

Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi

zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho

dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet,

právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu

ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu.

12

)

(4)

Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť

proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo

od dlžníka.

(5)

Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej

osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu

je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho

úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu

úkonu.

(6)

Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu

právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ

prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené

zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie

čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia

zabezpečovacím právom.

(7)

V konkurze podľa

§ 107a ods. 1

má na účely uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu dočasný správca rovnaké postavenie

ako veriteľ.

§ 63

Následky neúčinných právnych úkonov

(1)

Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty

prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu

uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú

náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z

nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto

peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.

Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť

vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

(2)

Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ

je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti,

pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej

pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak

len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

(3)

Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať,

aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak,

aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný

právny úkon neurobil.

§ 64

Vrátenie vzájomného plnenia

Ten, kto v dôsledku neúčinného právneho úkonu plnil do podstaty, môže požadovať vrátenie

vzájomného plnenia od svojho predchodcu. Predchodca, ktorý má povinnosť vrátiť vzájomné

plnenie svojmu nástupcovi, má právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia od svojho

predchodcu; ak je predchodcom úpadca, právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia

možno uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v primeranom rozsahu,

v ktorom sa plnenie do podstaty vrátilo.

§ 65

Vydanie obohatenia z podstaty

Ak v dôsledku plnenia pre neúčinný právny úkon do podstaty sa podstata obohatila,

ten, na úkor koho sa podstata obohatila, má právo na vydanie obohatenia z podstaty;

nárok z obohatenia podstaty si možno uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate.

§ 66

Náhrada škody

Ak sa plní do podstaty v dôsledku neúčinného právneho úkonu majetok zaťažený právom

k cudzej veci, ktoré bolo na majetku zriadené po tom, čo bol majetok prevedený z majetku

dlžníka, je ten, kto právo k cudzej veci zriadil, povinný poskytnúť do príslušnej

podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

ŠIESTA HLAVA

ZISTENIE A SPÍSANIE MAJETKU

Prvý oddiel

Majetok podliehajúci konkurzu

§ 67

(1)

Konkurzu podlieha

a)

majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,

b)

majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,

c)

majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky,

d)

iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

(2)

Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú

podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

§ 68

Všeobecná podstata

Všeobecnú podstatu tvorí majetok podliehajúci konkurzu, ktorý netvorí žiadnu z oddelených

podstát.

§ 69

Oddelená podstata zabezpečeného veriteľa

Oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvorí

a)

majetok zabezpečujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ak ide o zabezpečenie zabezpečovacím

právom, ktoré je na majetku právom jediným alebo v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie

právom prvým alebo medzi inými zabezpečovacími právami zabezpečujúcimi pohľadávky

iných zabezpečených veriteľov právom najskorším (ďalej len „prednostné zabezpečovacie

právo“),

b)

výťažok zo speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa,

c)

výťažok zo speňaženia majetku pôvodne zabezpečujúceho pohľadávku zabezpečeného veriteľa,

ktorý zvýšil po uspokojení alebo po zabezpečení uspokojenia [

§ 70 ods. 2 písm. d)

] pohľadávok zabezpečených zabezpečovacími právami, ktoré boli na majetku pred jeho

speňažením v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie pred zabezpečovacím právom zabezpečeného

veriteľa.

§ 70

Rozdelenie majetku a výťažku tvoriaceho oddelenú podstatu po uspokojení zabezpečeného

veriteľa

(1)

Ak po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa v oddelenej podstate

zvýši

a)

nespeňažený majetok, na ktorom v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích

práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nasleduje ďalšie zabezpečovacie právo

zabezpečujúce pohľadávku iného zabezpečeného veriteľa, správca zaradí nespeňažený

majetok do oddelenej podstaty tohto zabezpečeného veriteľa,

b)

nespeňažený majetok patriaci úpadcovi, na ktorom v poradí rozhodujúcom na uspokojenie

zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nenasleduje žiadne iné

zabezpečovacie právo zabezpečujúce pohľadávku zabezpečeného veriteľa, správca zaradí

nespeňažený majetok do všeobecnej podstaty,

c)

nespeňažený majetok patriaci inej osobe ako úpadcovi, na ktorom v poradí rozhodujúcom

na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nenasleduje

žiadne iné zabezpečovacie právo zabezpečujúce pohľadávku zabezpečeného veriteľa, správca

vydá nespeňažený majetok majiteľovi tohto majetku.

(2)

Ak po uspokojení zabezpečenej pohľadávky oddeleného veriteľa v oddelenej podstate

zvýši

a)

výťažok zo speňaženia majetku, na ktorom pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom

na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nasledovalo

ďalšie zabezpečovacie právo zabezpečujúce pohľadávku iného zabezpečeného veriteľa,

správca zaradí zvyšný výťažok zo speňaženia majetku do oddelenej podstaty tohto zabezpečeného

veriteľa,

b)

výťažok zo speňaženia majetku pôvodne patriaceho úpadcovi, na ktorom pred jeho speňažením

v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom

práve nenasledovalo žiadne iné zabezpečovacie právo, správca zaradí zvyšný výťažok

zo speňaženia majetku do všeobecnej podstaty,

c)

výťažok zo speňaženia majetku pôvodne patriaceho inej osobe ako úpadcovi, na ktorom

pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po

už uspokojenom zabezpečovacom práve nenasledovalo žiadne iné zabezpečovacie právo,

správca vydá zvyšný výťažok zo speňaženia majetku pôvodnému majiteľovi tohto majetku,

d)

výťažok zo speňaženia majetku, na ktorom pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom

na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nasledovalo

zabezpečovacie právo zabezpečujúce inú pohľadávku ako pohľadávku voči úpadcovi, správca

zloží zvyšný výťažok zo speňaženia majetku do notárskej úschovy v prospech veriteľov,

ktorých pohľadávky boli zabezpečené zabezpečovacími právami nasledujúcimi v poradí

rozhodujúcom na ich uspokojenie po už uspokojenom zabezpečovacom práve, podľa poradia

rozhodujúceho na ich uspokojenie a pôvodného majiteľa tohto majetku.

(3)

Ak má byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu zložený do notárskej

úschovy podľa odseku 2 písm. d) aj v prospech zabezpečeného veriteľa, správca zaradí

výťažok prevyšujúci zabezpečené pohľadávky veriteľov v poradí rozhodujúcom na ich

uspokojenie pred zabezpečeným veriteľom do oddelenej podstaty tohto zabezpečeného

veriteľa, a to do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky. Správca postupuje primerane

podľa tohto ustanovenia, ak speňažený majetok pôvodne patril úpadcovi.

(4)

Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu zložený do notárskej úschovy

podľa odseku 2 písm. d) zložením do notárskej úschovy prestáva podliehať konkurzu,

až do času kým sa neuvoľní v prospech zabezpečeného veriteľa alebo úpadcu.

§ 71

Oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik

Ak pohľadávka zabezpečeného veriteľa je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim

sa na podnik, oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvoria veci, práva a iné majetkové

hodnoty patriace k podniku, ako aj výťažky zo speňaženia týchto vecí, práv a iných

majetkových hodnôt, ak netvoria oddelenú podstatu iného zabezpečeného veriteľa.

§ 72

Majetok nepodliehajúci konkurzu

(1)

Konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo

exekúciou, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, zábezpeka na daň podľa osobitného

predpisu,

13

)

ani majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov.

14

)

(2)

Príjmy úpadcu podliehajú konkurzu v rozsahu, v akom môžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia

alebo exekúciou. Časť čistej mzdy, ktorá by inak mohla byť zrazená na uspokojenie

prednostných pohľadávok,

14a

)

podlieha konkurzu len v rozsahu, v ktorom sa uhrádza pohľadávka proti podstate podľa

§ 87 ods. 2 písm. d)

.

Druhý oddiel

Zistenie majetku

§ 73

Zisťovanie majetku

(1)

Zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu zabezpečuje správca počas celého konkurzu;

správca pritom vychádza najmä zo zoznamu majetku predloženého úpadcom, z vyjadrení

úpadcu a iných osôb a vlastných šetrení vykonaných za súčinnosti osôb a orgánov, ktoré

sú povinné mu poskytovať súčinnosť. Potrebnú súčinnosť sú správcovi povinní poskytnúť

aj členovia veriteľského výboru ohľadom majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a zabezpečení

veritelia ohľadom majetku tvoriaceho ich oddelenú podstatu.

(2)

Zoznam majetku je úpadca povinný zostaviť a odovzdať správcovi do 15 dní od vyhlásenia

konkurzu; ak už zoznam majetku pripojil k návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo poskytol

predbežnému správcovi, je povinný poskytnúť správcovi v rovnakej lehote doplnenie

tohto zoznamu. Predložený zoznam majetku alebo doplnenie tohto zoznamu je úpadca povinný

podpísať a výslovne v ňom uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné. Spolu

so zoznamom majetku alebo doplnením tohto zoznamu je úpadca povinný odovzdať správcovi

aj všetky ďalšie doklady týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu.

§ 74

Súčinnosť úpadcu

(1)

Úpadca je povinný poskytnúť správcovi ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky správcom

požadované vysvetlenia vo forme a lehote určenej správcom. Na tento účel je úpadca

povinný sa aj opakovane dostaviť na požiadanie do kancelárie správcu. V žiadosti o

poskytnutie súčinnosti správca vždy poučí úpadcu o trestnoprávnych následkoch nesplnenia

jeho povinnosti.

(2)

Povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa tohto zákona rovnako ako úpadca má aj štatutárny

orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu, prokurista úpadcu, odborný zástupca zodpovedný

za podnikanie úpadcu, likvidátor úpadcu, nútený správca úpadcu a zákonný zástupca

úpadcu; ak je úpadcom právnická osoba bez štatutárneho orgánu, povinnosť poskytnúť

súčinnosť správcovi rovnako ako úpadca má aj osoba, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho

orgánu alebo člena štatutárneho orgánu naposledy.

(3)

Ak úpadca alebo osoby uvedené v odseku 2 neposkytnú správcovi súčinnosť požadovanú

podľa tohto zákona, súd ich na návrh správcu vyzve, aby správcovi požadovanú súčinnosť

do siedmich dní od doručenia výzvy poskytli s poučením o možnosti ich predvedenia

alebo uloženia pokuty.

(4)

Ak úpadca alebo osoby uvedené v odseku 2 ani na výzvu súdu súčinnosť správcovi neposkytnú,

súd môže na návrh správcu nariadiť ich predvedenie na súd, aby podali vysvetlenie;

na podaní vysvetlenia sa môže zúčastniť správca, člen veriteľského výboru alebo zabezpečený

veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky.

(5)

Ak osoba uvedená v odseku 2 ani na výzvu súdu neposkytne správcovi súčinnosť požadovanú

podľa tohto zákona, súd jej môže uznesením uložiť na návrh správcu pokutu do 165 000

eur. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi a tomu, komu bola pokuta uložená;

ustanovenia

§ 199

sa nepoužijú. Proti uzneseniu o uložení pokuty je oprávnený podať odvolanie do 30

dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená. Výnos pokuty je príjmom všeobecnej

podstaty; nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca. Právoplatné uznesenie o uložení

pokuty je exekučným titulom. Ak ide o pokutu uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty je

príjmom štátneho rozpočtu.

(6)

Právoplatné rozhodnutie súdu o uložení pokuty osobe uvedenej v odseku 2 je rozhodnutím

o vylúčení.

14b

)

(7)

Úpadca, štatutárny orgán úpadcu alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu je povinný

najneskôr ku dňu vyhlásenia konkurzu zabezpečiť, aby úpadca neporušoval povinnosť

podľa

§ 40 ods. 2 až 5

Obchodného zákonníka. Ak tak úpadca, štatutárny orgán úpadcu alebo člen štatutárneho

orgánu úpadcu neurobí, má sa za to, že včas nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu,

pričom povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa

§ 11 ods. 2

sa nemôže zbaviť.

§ 74a

(1)

Správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú

pokutu podľa

§ 11 ods. 2

, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej

podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.

(2)

Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú

pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť

nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje

samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne

rozsudkom.

(4)

Súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť

nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.

(5)

Povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že

a)

konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými

koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa

dozvedel alebo mohol dozvedieť o úpadku, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník

je v úpadku,

b)

ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania

a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní

s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu,

c)

v lehote podľa

§ 11 ods. 2

poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie

reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

(6)

Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú

pokutu, je rozhodnutím o vylúčení.

14b

)

§ 75

Súčinnosť tretích osôb

(1)

Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári

a súdni exekútori sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na

výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť

podľa osobitného predpisu.

15

)

Súdny exekútor je povinný poskytnúť správcovi aj súčinnosť týkajúcu sa účtov dlžníka

v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ich stavov a zmien.

(2)

Policajný zbor poskytuje správcovi ochranu podľa osobitného predpisu.

16

)

(3)

Štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet

svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť správcovi na

písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činností podľa tohto zákona; túto povinnosť

má najmä orgán poverený evidenciou nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových

vozidiel, a centrálny depozitár cenných papierov.

(4)

Ten, kto má u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu

alebo majetok podliehajúci konkurzu, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie

o vyhlásení konkurzu. Tretia osoba je povinná umožniť správcovi tieto záznamy, dokumenty

alebo majetok prehliadnuť a na písomnú žiadosť tieto záznamy, dokumenty alebo majetok

správcovi vydať alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na zabezpečenie týchto

záznamov, dokumentov alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť

podľa osobitného predpisu.

15

)

Ak nebola splnená povinnosť podľa

§ 74 ods. 7

, je osoba poverená vedením účtovníctva úpadcu

16a

)

povinná odovzdať správcovi alebo úpadcovi účtovnú dokumentáciu úpadcu v rozsahu,

v akom ju má k dispozícii.

(5)

Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri zistení

alebo zabezpečení majetku podliehajúceho konkurzu, sú povinné správcovi na písomnú

žiadosť tieto listiny prípadne ich kópie alebo veci vydať alebo zapožičať; tým nie

je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.

15

)

(6)

Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť

čísla účtov úpadcu, stavy účtov úpadcu a ich zmeny, informácie o úschove cenných papierov

a vkladných knižiek.

(7)

Poskytovateľ univerzálnej poštovej služby je povinný oznámiť správcovi na písomnú

žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činností podľa tohto zákona, najmä skutočnosť,

či úpadca má poštové priečinky, údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch,

úhrn súm dochádzajúcich úpadcovi poštou alebo do jeho poštového priečinka, alebo umožniť

správcovi tieto údaje získať a správnosť údajov na mieste preveriť. Túto povinnosť

majú aj objednávatelia prepravy alebo osoby, ktoré vykonávajú prepravu.

(8)

Osoby poskytujúce telekomunikačné služby sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú

žiadosť údaje o úpadcových telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staniciach, ktoré

nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.

(9)

Poisťovne sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť výplaty poistných plnení.

(10)

Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť meno podávateľa

inzerátu týkajúceho sa nakladania s majetkom úpadcu uverejneného pod značkou.

(11)

Dopravcovia sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť príjemcu prepravovaného

úpadcovho nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.

(12)

Súčinnosť podľa tohto zákona sú tretie osoby povinné poskytnúť správcovi bezodkladne

a bezodplatne; to neplatí, ak ide o súčinnosť podľa odseku 1 druhej vety. Ak tretia

osoba súčinnosť podľa tohto zákona neposkytne, súd jej môže uznesením uložiť na návrh

správcu pokutu do 3 300 eur. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi a tomu,

komu bola pokuta uložená; uznesenie sa nezverejňuje v insolvenčnom registri. Proti

uzneseniu o uložení pokuty je oprávnený podať odvolanie do 30 dní od doručenia ten,

komu bola pokuta uložená. Výnos pokuty je príjmom všeobecnej podstaty; nárok na zaplatenie

pokuty uplatní správca. Právoplatné uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom.

Ak ide o pokutu uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty je príjmom štátneho rozpočtu.

Tretí oddiel

Spísanie majetku

§ 76

Súpis majetku podstát

(1)

Súpis majetku podstát (ďalej len „súpis“) oprávňuje správcu speňažiť spísaný majetok.

Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku úpadcu, informácií od úpadcu a iných

osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú

podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú

podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho

uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie

pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný

do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť

na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.

(2)

Súpis je správca povinný vyhotoviť v insolvenčnom registri do 60 dní od vyhlásenia

konkurzu. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd na návrh správcu lehotu

na vyhotovenie súpisu aj opakovane predĺžiť. Vyhotovený súpis je správca povinný pravidelne

aktualizovať, vrátane zaevidovania každej zmeny v súpise.

§ 77

Náležitosti súpisu

(1)

Do súpisu sa zapisuje majetok podliehajúci konkurzu. Každá právne samostatne existujúca

vec, právo alebo iná majetková hodnota sa do súpisu zapisuje ako samostatná položka

majetku (ďalej len „súpisová zložka majetku“); to nie je potrebné, ak ide o majetok

nepatrnej hodnoty. Jednotlivé súpisové zložky majetku sa musia do súpisu zapísať tak,

aby ich nebolo možné zameniť. V súpise sa vždy uvedie deň a dôvod zapísania majetku,

ako aj deň a dôvod vylúčenia majetku zo súpisu.

(2)

Ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje zabezpečovacie právo, pri položke

majetku sa v súpise uvedie podrobný opis zabezpečovacieho práva, podrobný opis a výška

zabezpečenej pohľadávky zabezpečenej týmto zabezpečovacím právom, odkaz na príslušný

zápis v zozname pohľadávok a označenie zabezpečeného veriteľa zabezpečenej pohľadávky.

Ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje viac zabezpečovacích práv, uvedú sa

pri položke majetku zapisované údaje ohľadom každého zabezpečovacieho práva spolu

s uvedením ich poradia.

(3)

Pri jednotlivých súpisových zložkách majetku správca uvedie hodnotu zapisovaného

majetku určenú vlastným odhadom v eurách. Pri stanovení hodnoty majetku správca vychádza

z účtovnej hodnoty majetku po zohľadnení skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty

rovnakého alebo porovnateľného majetku. Peňažné prostriedky v hotovosti alebo na účte

správca ocení ich menovitou hodnotou.

(4)

Veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ môže požadovať, aby správca dal stanoviť

hodnotu majetku znaleckým posudkom. Správca to môže odmietnuť, len ak majetok dotknutej

podstaty pravdepodobne nebude postačovať na úhradu trov znaleckého posudku, alebo

ak z dôvodu popretia zabezpečenej pohľadávky je sporné, či majetok bude tvoriť dotknutú

oddelenú podstatu; to neplatí, ak veriteľ zloží správcovi preddavok na úhradu trov

znaleckého posudku. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného veriteľským výborom sú pohľadávkou

proti všeobecnej podstate. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného zabezpečeným veriteľom

sú pohľadávkou proti jeho oddelenej podstate.

(5)

Ak súbor majetku tvorí súčasť viacerých oddelených podstát alebo súčasť všeobecnej

podstaty a jednej alebo viacerých oddelených podstát, okrem stanovenia hodnoty jednotlivých

súpisových zložiek majetku, správca stanoví hodnotu alebo zabezpečí stanovenie hodnoty

celého súboru majetku.

(6)

Ak sa počas konkurzu zistí, že hodnota majetku zapísaného do súpisu nezodpovedá hodnote

uvedenej v súpise, správca môže opätovne stanoviť hodnotu zapísaného majetku.

§ 78

Vylučovacia žaloba

(1)

Do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo

oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa

do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou

o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise

správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech

pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti

nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku

o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu.

Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou

zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

(2)

Správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu písomne vyzve osobu, v prospech

ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody

a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe

uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná

osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu

bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby

takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi.

(3)

Ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho

alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť,

najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne

zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.

(4)

Súd do 30 dní odo dňa doručenia návrhu správcu uloží osobe uvedenej v návrhu správcu,

aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V

prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu

je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné,

súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula

lehota na podanie tejto žaloby.

(5)

Ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu

bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa

rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.

(6)

Majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť za podmienok ustanovených týmto zákonom,

iba ak nie je zapísaný do súpisu s poznámkou, nevedie sa na súde konanie o jeho vylúčení

zo súpisu a nie je zapísaný do súpisu v inom konkurze.

(7)

Majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť vždy počas konkurzu, ak je bezprostredne

ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením.

(8)

Právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu možno uplatniť len spôsobom ustanoveným

týmto zákonom. Ak bol majetok speňažený, má osoba s právom vylučujúcim zapísanie majetku

do súpisu právo na vydanie výťažku zo speňaženia tohto majetku.

(9)

Pri zápise majetku do súpisu v rôznych konkurzných konaniach správca, ktorý zverejnil

zápis majetku do súpisu neskôr, majetok zo súpisu bezodkladne vylúči; pri zverejnení

zápisu majetku v ten istý čas, rozhoduje čas vyhlásenia konkurzu.

(10)

Ak je do súpisu zapísaný majetok, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností alebo

v inej evidencii majetku v prospech inej osoby ako úpadcu, správca bezodkladne oznámi

orgánu povinnému viesť takúto evidenciu majetku, že majetok je zapísaný do súpisu;

ustanovenia

§ 199

sa nepoužijú. Príslušný orgán túto skutočnosť bezodkladne vyznačí v poznámke alebo

iným vhodným spôsobom.

§ 79

Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

(1)

Pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do

súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila

k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými

veriteľmi alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená,

ak je nižšia ako hodnota tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie

právo na majetku tretej osoby zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej

osoby do súpisu.

(2)

Majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca

speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby.

(3)

Ak majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu z dôvodu

zániku zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu, správca bezodkladne vylúči

majetok tretej osoby zo súpisu.

§ 80

Majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných alebo neplatných právnych úkonov

(1)

Do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných právnych

úkonov, ako aj nároky z nich vyplývajúce. Ak tretia osoba neúčinnosť právneho úkonu

písomne neuzná, správca môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného

právneho úkonu alebo nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť

právneho úkonu určí súd; vylučovacia žaloba v tom prípade nie je prípustná.

(2)

Do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych

úkonov. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu vydania majetku nadobudnutého

na základe neplatného právneho úkonu do podstaty možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku

proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by bol tento nárok uspokojený,

ak by sa uplatnil prihláškou; to neplatí, ak sa tento nárok uplatnil prihláškou.

§ 81

Vylúčenie majetku zo súpisu

(1)

Ak majetok zapísaný do súpisu nie je možné speňažiť alebo náklady na jeho speňaženie

by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia, správca môže majetok po

predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúčiť. Správca môže vylúčiť

majetok zo súpisu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu aj vtedy, ak vymáhanie

majetku je zjavne neúčelné alebo náklady na jeho vymoženie a následné speňaženie by

pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia.

(2)

Majetok vylúčený podľa odseku 1 správca na požiadanie prevedie na ktoréhokoľvek veriteľa

prihlásenej pohľadávky. Ak o prevod majetku požiada viac veriteľov, správca prevedie

majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky.

(3)

Ak sa na majetok vylúčený podľa odseku 1 vzťahuje zabezpečovacie právo zabezpečujúce

zistenú zabezpečenú pohľadávku, správca na požiadanie prevedie majetok na toho zabezpečeného

veriteľa, ktorého zabezpečená pohľadávka je zabezpečená týmto zabezpečovacím právom;

ak sa na majetok vzťahuje viac zabezpečovacích práv, rozhoduje ich poradie v poradí

rozhodujúcom na ich uspokojenie. Ak zabezpečení veritelia nepožiadajú o prevod majetku,

správca na požiadanie prevedie majetok na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky;

ak ich o prevod majetku požiada viac, správca prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý

ponúkne najlepšie podmienky.

(4)

Prevod majetku vylúčeného zo súpisu na veriteľa sa nezapočítava do uspokojenia jeho

pohľadávky. Majetok vylúčený zo súpisu, o ktorý do 60 dní od zaevidovania tejto skutočnosti

v insolvenčnom registri neprejavil záujem žiaden z veriteľov, prestáva podliehať konkurzu;

ak ide o konkurz vyhlásený podľa

§ 107a

, na nakladenie s týmto majetkom sa až do zrušenia konkurzu použije

§ 44 ods. 1

.

SIEDMA HLAVA

SPRÁVA A SPEŇAŽOVANIE MAJETKU

Prvý oddiel

Príslušný orgán a jeho oprávnenia

§ 82

Príslušný orgán

(1)

Príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania správcovi

v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho

podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami

správcu, ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu.

(2)

Príslušným orgánom na účely tohto zákona je

a)

veriteľský výbor, ak ide o majetok tvoriaci všeobecnú podstatu,

b)

zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu;

ak možno odôvodnene predpokladať, že po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného

veriteľa oddelenej podstaty zvýši v oddelenej podstate majetok, príslušným orgánom

spolu so zabezpečeným veriteľom oddelenej podstaty sú aj ďalší dotknutí zabezpečení

veritelia, prípadne aj veriteľský výbor, ak možno odôvodnene predpokladať, že výťažok

zo speňaženia majetku oddelenej podstaty postačí aj na uspokojenie nezabezpečených

pohľadávok; pri určení zloženia príslušného orgánu sa vychádza zo zistenej sumy zabezpečených

pohľadávok dotknutých zabezpečených veriteľov, sumy pohľadávok proti podstate priradených

k dotknutým súpisovým zložkám majetku a súpisovej hodnoty dotknutých súpisových zložiek

majetku; ak je už dotknutá súpisová zložka majetku speňažená, vychádza sa z hodnoty

ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia dotknutej súpisovej zložky majetku,

c)

veriteľský výbor a dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku

tvoriaceho všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty,

d)

dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré

oddelené podstaty,

e)

súd, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu a zabezpečená pohľadávka zabezpečeného

veriteľa oddelenej podstaty je popretá čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, zabezpečenia

zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom; to platí rovnako

pri dotknutých zabezpečených veriteľoch podľa písm. b) až d).

§ 83

Oprávnenia príslušného orgánu

(1)

Príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať, ak ide

o

a)

speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu; veriteľský výbor môže určiť, kedy

sa záväzný pokyn nevyžaduje,

b)

speňaženie majetku tvoriaceho oddelenú podstatu,

c)

spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty alebo všeobecnú

podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty,

d)

odplatný prevod podniku alebo jeho časti,

e)

speňaženie majetku odplatným prevodom na osobu spriaznenú so správcom, osobu spriaznenú

s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osobu spriaznenú s veriteľom prihlásenej

pohľadávky,

f)

prenechanie celého majetku úpadcu alebo jeho podstatnej časti do nájmu; to neplatí,

ak sa prevádzkuje podnik úpadcu a majetok, ktorý sa prenecháva do nájmu, slúžil pred

vyhlásením konkurzu na prevádzkovanie rovnakej alebo podobnej podnikateľskej činnosti,

g)

prenechanie majetku úpadcu do nájmu osoby spriaznenej so správcom, osoby spriaznenej

s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osoby spriaznenej s veriteľom prihlásenej

pohľadávky,

h)

uzatvorenie zmluvy o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov v súvislosti s prevádzkovaním

podniku úpadcu,

i)

uzatvorenie zmluvy v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku, ktorou sa správca

zaviaže plniť pokračujúce plnenie počas viac ako jedného mesiaca alebo poskytnúť plnenie

s hodnotou vyššou ako 3 % obratu úpadcu za predchádzajúce účtovné obdobie,

j)

pokračovanie v prevádzkovaní podniku, ak je úpadcom inštitúcia podľa

§ 176 ods. 1

alebo

ods. 5

, na ktorú sa vzťahuje šiesta časť tohto zákona,

k)

zriadenie záložného práva na majetok úpadcu.

(2)

V iných veciach nie je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn,

môže však správcovi odporučiť, ako postupovať. Ak správca odporučený postup príslušného

orgánu odmietne, príslušný orgán môže požiadať súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať;

uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy

dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu.

(3)

Ak príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ktorý je v rozpore s oprávnenými záujmami

dotknutých veriteľov alebo pravidlami speňažovania ustanovenými týmto zákonom, správca

splnenie pokynu odmietne a vyzve príslušný orgán, aby v určenej lehote pokyn v súlade

s vytknutými vadami upravil. Ak príslušný orgán vytknuté vady neodstráni alebo sa

v určenej lehote nevyjadrí, správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať;

uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydávaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy

dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu.

(4)

Ak je členom príslušného orgánu súd, správca alebo ostatní členovia príslušného orgánu

predložia pokyn alebo odporučený postup na schválenie súdu až po tom, čo sa ostatní

členovia príslušného orgánu k pokynu alebo odporučenému postupu vyjadrili. Súd predložený

pokyn alebo odporučený postup uznesením schváli alebo uznesením rozhodne, ako postupovať;

uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy

dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia ostatných členov príslušného orgánu.

§ 84

Žiadosť správcu o uloženie pokynu

(1)

Správca je povinný vo veciach, v ktorých je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi

záväzný pokyn, požiadať príslušný orgán o uloženie pokynu, ako postupovať pred tým,

ako urobí prvý právny úkon v tejto veci. V týchto veciach môže správca urobiť prvé

právne úkony, až keď príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ako postupovať alebo až

keď súd rozhodne, ako postupovať.

(2)

Ak príslušný orgán neuložil správcovi v primeranej lehote určenej správcom pokyn

požadovaný správcom alebo členovia príslušného orgánu sa k požadovanému pokynu podľa

§ 83 ods. 4

v primeranej lehote určenej správcom nevyjadria a oprávnené záujmy dotknutých veriteľov

tým môžu byť poškodené, správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať;

uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy

dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia, ako aj vyjadrenia príslušného orgánu.

(3)

Žiadosť správcu o uloženie pokynu ohľadom speňaženia majetku musí obsahovať navrhovaný

spôsob speňaženia a jeho zdôvodnenie, porovnanie očakávaných výsledkov navrhnutého

spôsobu speňaženia s očakávanými výsledkami iných možných spôsobov speňaženia a alternatívne

návrhy speňaženia majetku.

§ 85

Informovanie príslušného orgánu a nahliadanie do správcovského spisu

(1)

Správca je povinný v pravidelných lehotách určených príslušným orgánom zverejniť

správu o postupe speňažovania a plánovaných úkonoch speňažovania vrátane správy o

plánovaných úkonoch speňažovania majetku z oddelenej podstaty.

(2)

Správca je povinný do 30 dní po uplynutí piatich rokov od vyhlásenia konkurzu a následne

v pravidelných ročných intervaloch zverejňovať správu (ďalej len „reštančná správa“),

v ktorej uvedie

a)

priemerné mesačné náklady na správu a speňažovanie majetku úpadcu,

b)

priemerné mesačné príjmy zo správy majetku podliehajúceho konkurzu,

c)

označenie majetku, ktorý nebol ešte speňažený, a opis okolností, ktoré bránia jeho

speňaženiu.

Druhý oddiel

Správa majetku

§ 86

(1)

Správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou

tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo

iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere

po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho

konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné

záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov.

(2)

Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových

práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto

zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky

právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých

možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných

majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze

veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto

sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie

je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu

tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku

podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca

poveriť advokáta alebo exekútora.

(3)

Správca môže prenechať majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi do nájmu.

Zmluvu o nájme majetku je správca povinný dohodnúť tak, aby nájomné bolo aspoň vo

výške, za akú sa predmet nájmu v danom mieste a čase obvykle prenecháva do nájmu,

aby úpadcovi nevznikli na základe nájmu ani v súvislosti s ním žiadne iné ako zákonné

povinnosti, aby povinnosti nájomcu zo zmluvy o nájme boli primerane zabezpečené a

aby zmluvu o nájme bolo možné vypovedať v jednomesačnej lehote. Za iných podmienok

môže správca zmluvu o nájme uzatvoriť len so súhlasom príslušného orgánu. Príjem z

nájmu sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

(4)

Správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať vo výkone niektorých činností súvisiacich

s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúceho

konkurzu alebo zvýši hodnotu tohto majetku. Ak náklady na výkon týchto činností presiahnu

výnosy z týchto činností, správca bezodkladne ukončí výkon týchto činností. Ustanovenia

§ 88

sa použijú primerane.

§ 87

Pohľadávky proti podstate

(1)

Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti

oddelenej podstate.

(2)

Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v

tomto poradí

a)

náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky

predbežného správcu,

b)

právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu,

c)

náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,

d)

výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac,

v ktorom bol konkurz vyhlásený,

e)

náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti

s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom,

ak nie sú uvedené v horšom poradí,

f)

odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť

po vyhlásení konkurzu,

g)

mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o

práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré

vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený,

v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom,

ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty,

h)

pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny

mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej

z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti

s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,

i)

pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom

na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na

doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním

podniku počas konkurzu,

j)

pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny

mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima

mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu,

vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca,

v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia

poskytnuté podľa písmen g) a h),

k)

pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom

na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na

doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so

správou a speňažovaním majetku,

l)

pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku

poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti

podstate,

m)

ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento

zákon.

(3)

Pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena j), si zamestnanec uplatňuje

prihláškou. Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku dňu podania

žiadosti, v akej výške uznáva pracovnoprávny nárok ako pohľadávku proti podstate a

nespornú výšku pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec môže uplatniť prihláškou.

(4)

Pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne

uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne.

(5)

Pohľadávky proti oddelenej podstate sú náklady podľa odseku 2, ak súvisia s oddelenou

podstatou, pričom tieto sa uspokojujú z oddelenej podstaty v tomto istom poradí ako

pohľadávky proti všeobecnej podstate. Ak náklady súvisiace s oddelenou podstatou súvisia

aj s inou podstatou, tieto sa rozpočítajú medzi dotknuté podstaty pomerným spôsobom

podľa súpisovej hodnoty majetku, s ktorým súvisia; ak už došlo k speňaženiu majetku,

pri rozpočítaní nákladov medzi dotknuté podstaty sa vychádza z výťažku získaného speňažením

majetku.

(6)

Pohľadávky proti oddelenej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne

uspokojiť pohľadávky proti oddelenej podstate toho istého poradia, uspokoja sa pomerne.

(7)

Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi,

či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

(8)

Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného

odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou

podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky

proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas

nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v

konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate

právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky

už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

(9)

Správca zodpovedá veriteľom, ako aj iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí neúčelne

alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku alebo

na prevádzkovanie podniku, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

(10)

Evidenciu o pohľadávkach proti podstate vedie správca v insolvenčnom registri a je

povinný ju priebežne aktualizovať.

§ 88

Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu

(1)

Správca s odbornou starostlivosťou zhodnotí možnosť pokračovať v prevádzkovaní podniku

po vyhlásení konkurzu a podľa okolností ukončí prevádzkovanie podniku alebo pokračuje

v prevádzkovaní podniku v súlade s týmto zákonom a inými osobitnými predpismi. V prevádzkovaní

podniku môže správca pokračovať, len ak

a)

je schopný v lehote splatnosti uhrádzať pohľadávky proti podstate podľa

§ 87 ods. 2 písm. i)

; súd na návrh veriteľa takejto pohľadávky proti podstate uloží správcovi povinnosť

ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že správca je viac ako dva mesiace po lehote

splatnosti s úhradou týchto pohľadávok proti podstate,

b)

v dôsledku prevádzkovania podniku sa podstatným spôsobom nezmenší hodnota oddelenej

podstaty; súd na návrh dotknutého zabezpečeného veriteľa uloží správcovi povinnosť

ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že v dôsledku prevádzkovania podniku sa

zmenšuje hodnota jeho oddelenej podstaty a

c)

v dôsledku prevádzkovania podniku dosiahne pre veriteľov vyššiu mieru uspokojenia

ich pohľadávok, ako keby prevádzkovanie podniku ukončil; prevádzkovanie podniku sa

musí obmedziť na nevyhnutný rozsah potrebný na dosiahnutie tohto účelu.

(2)

Ak náklady na prevádzkovanie úpadcovho podniku presiahnu výnosy z jeho prevádzkovania,

správca bezodkladne informuje o tejto skutočnosti príslušný orgán a vyžiada si pokyn,

či a v akom rozsahu má pokračovať v prevádzkovaní podniku.

(3)

Prevádzkovanie úpadcovho podniku ani odplatné prevody majetku, ktorým je tovar vyrábaný

pri prevádzkovaní úpadcovho podniku ani odplatné poskytovanie služieb pri prevádzkovaní

úpadcovho podniku nie je speňažovaním, ak je vykonávané v rámci bežnej podnikateľskej

činnosti úpadcu.

(4)

Ak správca pokračuje v prevádzkovaní podniku, majetok patriaci k podniku môže zapísať

do súpisu jednou položkou; po ukončení prevádzky správca bez zbytočného odkladu zapíše

majetok patriaci k podniku ako samostatné súpisové zložky majetku.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa rovnako vzťahujú na prevádzkovanie časti podniku.

§ 89

Zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami

Pri prevádzkovaní úpadcovho podniku alebo jeho časti alebo správe majetku podliehajúceho

konkurzu správca nesmie uzatvoriť zmluvu s osobou, ktorá je spriaznená s ním alebo

úpadcom, ibaže s tým súhlasil príslušný orgán.

§ 90

Povinnosti správcu pri uschovávaní písomností

Správca je povinný po ukončení prevádzky úpadcovho podniku

a)

oznámiť do jedného mesiaca túto skutočnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky

prostredníctvom príslušného štátneho ústredného archívu alebo štátneho archívu s regionálnou

územnou pôsobnosťou,

17

)

b)

vypracovať do šiestich mesiacov návrh na vyradenie registratúrnych záznamov a predložiť

ho príslušnému štátnemu archívu,

c)

odovzdať registratúrne záznamy navrhnuté na odovzdanie do archívu a archívne dokumenty

príslušnému štátnemu archívu,

d)

zabezpečiť vyradenie a uloženie registratúrnych záznamov bez trvalej dokumentárnej

hodnoty do uplynutia lehôt uloženia a oznámiť príslušnému štátnemu archívu miesto,

kde sú uložené.

Tretí oddiel

Speňažovanie majetku

§ 91

Speňažovanie

(1)

Speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na

peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje

aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných

pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti.

(2)

Účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok,

v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku

podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou

vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania

ustanovené týmto zákonom.

(3)

Správca bezodkladne speňaží majetok, ktorý je bezprostredne ohrozený skazou, zničením

alebo iným podstatným znehodnotením; pokyn príslušného orgánu ani rozhodnutie súdu

sa nevyžaduje.

(4)

O speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca vedie prehľadnú evidenciu;

evidenciu vedie osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu.

Po speňažení každej súpisovej zložky majetku správca priradí výťažok zo speňaženia

tej súpisovej zložke majetku, ktorá bola predmetom speňaženia. Ak správca spoločne

speňaží viaceré súpisové zložky majetku a jednotlivé výťažky nie je možné určiť, spoločný

výťažok správca pomerne rozpočíta medzi dotknuté súpisové zložky majetku podľa ich

vzájomnej hodnoty, pričom vychádza z hodnoty uvedenej v súpise.

(5)

Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu správca uloží na účet v banke

alebo v pobočke zahraničnej banky; úroky vyplatené bankou alebo pobočkou zahraničnej

banky za zostatok na účte sa považujú za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho

konkurzu.

§ 92

Spôsob speňažovania majetku

(1)

Správca môže na účely speňaženia majetku

a)

vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž,

b)

poveriť predajom majetku dražobníka,

8

)

c)

poveriť predajom majetku obchodníka s cennými papiermi,

d)

zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju

majetku,

e)

predať majetok iným vhodným spôsobom.

(2)

Pri speňažení podniku správca prevedie na kupujúceho zmluvou všetky veci, práva a

iné majetkové hodnoty patriace k podniku. Zo záväzkov súvisiacich s podnikom na kupujúceho

prechádzajú len záväzkové vzťahy schválené kupujúcim pri jeho prevode a nepeňažné

záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v zmluve. Na zmluvu, ktorou správca speňaží

úpadcov podnik, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

18

)

Na speňaženie časti úpadcovho podniku sa toto ustanovenie použije primerane.

(3)

Podnik, časť podniku alebo podstatnú časť majetku patriaceho k podniku, na ktorého

prevádzkovanie sa vyžaduje povolenie alebo licencia podľa osobitného predpisu, môže

správca previesť na účely ďalšieho prevádzkovania len na osobu, ktorá má príslušné

povolenie alebo licenciu. To platí primerane aj na nájom podniku, časti podniku alebo

podstatnej časti majetku patriaceho k podniku úpadcu.

(4)

Ak predaj určitého majetku upravujú osobitné predpisy,

19

)

správca speňaží majetok prostredníctvom oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu.

19

)

(5)

Na speňažovanie bytov a speňažovanie nebytových priestorov sa použijú ustanovenia

osobitného predpisu.

20

)

(6)

Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu;

8

)

oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v insolvenčnom registri.

§ 93

Vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode

(1)

Pri speňažovaní majetku správca nie je viazaný právom pridať sa k prevodu akcií,

právom požadovať prevod akcií, právom požadovať nadobudnutie akcií a zmluvnými predkupnými

právami. V prípade speňažovania majetku, ku ktorému sa viaže zákonné predkupné právo

alebo predkupné právo zriadené ako vecné právo, správca písomne ponúkne predmet predkupného

práva za podmienok ustanovených osobitnými predpismi

21

)

tomu, kto je z predkupného práva oprávnený; ak osobitný predpis neustanovuje kratšiu

lehotu, správca nie je týmto predkupným právom viazaný, ak oprávnený predkupné právo

nevyužije do 60 dní od doručenia písomnej ponuky.

(2)

Speňažením majetku zanikajú všetky zabezpečovacie práva okrem záložného práva zriadeného

správcom po vyhlásení konkurzu na základe záväzného pokynu príslušného orgánu a okrem

zabezpečovacieho práva k majetku tretej osoby, ktoré je v skoršom poradí ako zabezpečovacie

právo, ktoré zabezpečuje záväzok úpadcu.

(3)

Kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo

aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť,

že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom

veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu tým vznikla,

ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

ÔSMA HLAVA

USPOKOJENIE VERITEĽOV

§ 94

Zabezpečení veritelia

Zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa v zistenom rozsahu uspokojí z výťažku

speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil

po odpočítaní pohľadávok proti oddelenej podstate. Ak nie je možné uspokojiť zabezpečenú

pohľadávku zabezpečeného veriteľa v celom rozsahu, vo zvyšnom rozsahu sa uspokojí

ako nezabezpečená pohľadávka.

§ 95

Nezabezpečení veritelia

(1)

Nezabezpečené pohľadávky sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku speňaženia majetku

tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti všeobecnej

podstate. Ak nie je možné uspokojiť nezabezpečené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja

sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.

(2)

Pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu

1a

)

(ďalej len „podriadené pohľadávky“) sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia

majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom

uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené

pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.

(3)

Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka,

ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky

bol spriaznený s úpadcom (ďalej len „spriaznené pohľadávky“); na prípadné zabezpečenie

týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Toto ustanovenie

sa nevzťahuje na pohľadávky zo zmlúv o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré

sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitného predpisu.

21a

)

(4)

Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije na uspokojenie veriteľa, ktorý nie je spriaznený

s úpadcom a v čase nadobudnutia spriaznenej pohľadávky nevedel a ani pri vynaložení

odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku. Predpokladá

sa, že veriteľ pohľadávky z dlhopisu alebo iného finančného nástroja na základe obchodu

na regulovanom trhu, mnohostrannom obchodnom systéme alebo obdobnom zahraničnom organizovanom

trhu, o spriaznenosti pohľadávky nevedel.

(5)

Nezabezpečené pohľadávky z nového úveru sa z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho

všeobecnú podstatu v zistenom rozsahu uspokoja pred uspokojením pohľadávok podľa odseku

1. Ak niet odlišnej dohody medzi viacerými veriteľmi pohľadávok z nového úveru, pohľadávky

sa uspokoja pomerne; na odlišnú dohodu sa prihliada len vtedy, ak je uložená v zbierke

listín dlžníka. Na účely uloženia odlišnej dohody v zbierke listín je dlžník povinný

poskytnúť veriteľom súčinnosť.

§ 96

Rozvrh

(1)

Prihlásené pohľadávky uspokojuje správca na základe rozvrhu. Nezabezpečené pohľadávky

uspokojí na základe rozvrhu zo všeobecnej podstaty; zabezpečenú pohľadávku uspokojí

na základe rozvrhu z oddelenej podstaty. V rozvrhu nie je možné priznať veriteľovi

viac, ako si uplatnil v prihláške.

(2)

Pred zostavením rozvrhu správca zverejní oznam o zámere zostaviť rozvrh.

(3)

Veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom

pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zámere zostaviť

rozvrh namietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate; námietka musí byť odôvodnená,

inak sa na ňu neprihliada.

(4)

Námietkou poradia pohľadávky proti podstate sa rozumie aj námietka, že pohľadávka

proti podstate nie je zaradená do zoznamu alebo že nemá byť zaradená do zoznamu alebo

že má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu, ako rozsahu určenom správcom.

(5)

Správca podľa ním zostaveného zoznamu pohľadávok proti podstate a uplatnených námietok

do 45 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok pripraví rozvrh, ktorý predloží

na schválenie príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán rozvrh v lehote určenej správcom

neschváli, predloží ho správca bez zbytočného odkladu súdu, ktorý rozhodne o jeho

schválení alebo ho vráti na prepracovanie a opätovné predloženie súdu na schválenie.

Na základe schváleného rozvrhu nespornú časť výťažku správca bez zbytočného odkladu

vydá veriteľovi; spornú časť výťažku správca uschová a vydá ju veriteľovi na základe

právoplatného rozhodnutia súdu.

(6)

Poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý podal námietku, sa môže do

60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate domáhať,

aby súd uznesením určil poradie pohľadávky proti podstate; v návrhu sa môže domáhať

len toho, čo uviedol v námietke. Ak návrh v tejto lehote nepodá, na jeho námietku

sa neprihliada. Voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol o námietke, je prípustné odvolanie.

(7)

Náklady uspokojenia pohľadávky znáša veriteľ sám.

§ 97

Rozvrh z oddelenej podstaty

(1)

Rozvrh z oddelenej podstaty správca zostaví bez zbytočného odkladu po speňažení majetku

oddelenej podstaty; výťažky, ktoré majú byť podľa rozvrhu vydané na sporné pohľadávky,

správca uschová.

(2)

Ak to povaha veci pripúšťa, správca zostaví aj čiastkový rozvrh z oddelenej podstaty.

Príslušný orgán sa môže domáhať, aby súd prikázal správcovi čiastkový rozvrh zostaviť

a v akom rozsahu.

§ 98

Rozvrh zo všeobecnej podstaty

(1)

Rozvrh zo všeobecnej podstaty správca zostaví bez zbytočného odkladu po speňažení

majetku všeobecnej podstaty; výťažky, ktoré majú byť podľa rozvrhu vydané na sporné

pohľadávky, správca uschová.

(2)

Ak to povaha veci pripúšťa, správca zostaví aj čiastkový rozvrh zo všeobecnej podstaty.

Veriteľský výbor sa môže domáhať, aby súd prikázal správcovi čiastkový rozvrh zostaviť

a v akom rozsahu.

§ 99

Uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok

(1)

Do rozvrhu sa zahŕňajú aj podmienené pohľadávky a popreté pohľadávky; to neplatí

pre popreté pohľadávky, na ktoré sa v konkurze neprihliada.

(2)

Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na uspokojenie

popretej pohľadávky správca vydá veriteľovi až po zistení popretej pohľadávky v rozsahu

jej zistenia; vo zvyšnom rozsahu správca rozvrhne výťažok novým rozvrhom.

(3)

Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na uspokojenie

podmienenej pohľadávky správca vydá podmienenému veriteľovi, až keď podmienená pohľadávka

vznikne. Ak sa vznik podmienenej pohľadávky stane nemožným alebo podmienená pohľadávka

vznikne v menšom rozsahu, ako bola prihlásená, správca rozvrhne zvyšný výťažok novým

rozvrhom. Ak podmienená pohľadávka nevznikne ani do konečného rozvrhu výťažku, v konkurze

sa na podmienenú pohľadávku už neprihliada.

§ 100

Vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia

(1)

Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré

vznikol nárok po vyhlásení konkurzu.

(2)

Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj

a)

trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach

súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak,

b)

nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov,

c)

mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol,

boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu,

d)

tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní.

(3)

Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu

spôsobenú dlžníkom nesplnením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu;

to neplatí, ak ide o nároky voči osobám povinným podať návrh na vyhlásenie konkurzu

v mene dlžníka.

§ 101

Konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

(1)

Po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu, ukončení všetkých sporov o určení

pohľadávok a ukončení všetkých sporov, ktorými môže byť dotknutý majetok podliehajúci

konkurzu, správca bezodkladne pripraví pre nezabezpečených veriteľov konečný rozvrh

výťažku (ďalej len „konečný rozvrh výťažku“). Na ten účel správca zverejní v insolvenčnom

registri návrh konečného rozvrhu výťažku a ním určenú lehotu nie kratšiu ako 15 dní

a nie dlhšiu ako 30 dní na jeho schválenie.

(2)

Návrh konečného rozvrhu výťažku okrem rozvrhu zvyšného výťažku zo speňaženia majetku

podliehajúceho konkurzu obsahuje v prílohe všetky predchádzajúce rozvrhy výťažkov

vrátane rozvrhov výťažkov oddelených podstát.

DEVIATA HLAVA

ZRUŠENIE KONKURZU

§ 102

Zrušenie konkurzu

(1)

Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, ak zistí, že

majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate; v uznesení súd

rozhodne aj o odmene a výdavkoch správcu, ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku

na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo preddavku na úhradu nákladov

konkurzu.

(2)

Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu, ak zistí, že tu nie sú predpoklady

na konkurz; o odmene a výdavkoch správcu rozhodne ako pri zrušení konkurzu pre nedostatok

majetku.

(3)

Súd rozhodne na návrh správcu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.

(4)

Proti uzneseniu o zrušení konkurzu je oprávnený podať odvolanie správca a veriteľ,

ktorého zistená pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená.

(5)

Právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v insolvenčnom registri. Zverejnením

oznámenia zanikajú účinky konkurzu podľa

§ 44 ods. 1

,

3

,

5 a 6

,

§ 46 až 51

,

§ 53 až 56

, funkcia správcu a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený. Platnosť a účinnosť

úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.

(6)

Ku dňu zrušenia konkurzu správca uzavrie účtovné knihy a zostaví individuálnu účtovnú

závierku podľa osobitných predpisov.

1

)

Správca tiež po zrušení konkurzu bezodkladne odovzdá úpadcovi, prípadne likvidátorovi

všetky potrebné doklady, zostávajúci majetok a zaistí ďalšie činnosti súvisiace so

zrušením konkurzu.

§ 103

(1)

Konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa

zrušil alebo zmenil v časti o vyhlásení konkurzu. Zverejnením uznesenia zanikajú účinky

konkurzu podľa

§ 28 ods. 4

,

§ 44 ods. 1

,

3

,

5 a 6

,

§ 46 až 51

,

§ 53 až 56

a zaniká funkcia správcu a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený.

(2)

V uznesení podľa odseku 1 súd rozhodne o odmene správcu. Odmenu správcu podľa rozhodnutia

súdu platí ten, kto podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

§ 104

Smrť dlžníka

(1)

Ak dlžník počas konkurzu zomrie, súd pokračuje v konaní s osobami, o ktorých sa možno

dôvodne domnievať, že sú dedičia.

21b

)

(2)

Správca je aj po smrti dlžníka oprávnený nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu;

koná v mene a na účet dedičov.

(3)

Uznesenia súdu a iné písomnosti sa neznámym dedičom doručujú cez insolvenčný register.

(4)

Konanie o dedičstve po dlžníkovi nemôže byť skončené skôr ako konkurzné konanie.

Pred právoplatným skončením konkurzného konania súd v konaní o dedičstve nemôže nariadiť

likvidáciu dedičstva.

(5)

Majetok dlžníka, ktorý zostal po skončení konkurzného konania, sa prejedná ako dedičstvo.

§ 105

Na základe údajov zo zoznamu pohľadávok zverejnenom v insolvenčnom registri možno

po zrušení konkurzu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku,

ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietol.

DESIATA HLAVA

OSOBITNÉ KONKURZNÉ USTANOVENIA

Prvý oddiel

Osobitné ustanovenia o malom konkurze

§ 106

Malý konkurz

(1)

Malý konkurz je konkurz vyhlásený podľa tohto oddielu.

(2)

Konkurzné konanie smerujúce k vyhláseniu malého konkurzu sa začína doručením návrhu

dlžníka na vyhlásenie malého konkurzu na príslušný súd a končí zrušením malého konkurzu

alebo iným ukončením konkurzného konania. Konkurzné konanie smerujúce k vyhláseniu

malého konkurzu a malý konkurz, bez ohľadu či bol vyhlásený na návrh dlžníka alebo

z dôvodu podľa

§ 19 ods. 4

, sa vedie podľa ustanovení prvého oddielu tejto hlavy.

(3)

Návrh na vyhlásenie malého konkurzu podáva dlžník vrátane osôb oprávnených ho podať

v mene dlžníka elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára

špecializovaného portálu do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný

navrhovateľom, inak sa naň neprihliada. Ustanovenie

§ 12 ods. 1

a

5

prvá veta sa použije primerane. Dlžník je povinný pripojiť k návrhu na vyhlásenie

malého konkurzu účtovné závierky vyhotovené počas uplynulých piatich kalendárnych

rokov, ak ich mal povinnosť vyhotoviť. Návrh na vyhlásenie malého konkurzu nemožno

vziať späť.

(4)

Navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie malého konkurzu zaplatiť

na účet súdu preddavok na úhradu nákladov malého konkurzu.

§ 106a

Zánik funkcie štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu

Po začatí konkurzného konania funkcia štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho

orgánu dlžníka nezanikne skôr ako ukončením tohto konkurzného konania, iba ak jediný

štatutárny orgán alebo aj posledný člen štatutárneho orgánu dlžníka zomrie alebo zanikne;

to platí primerane aj na funkciu likvidátora.

§ 106b

Správca

(1)

Na postavenie správcu a jeho pôsobnosť v malom konkurze sa

§ 166i

a

§ 166j ods. 1 až 5

použijú primerane.

(2)

Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu likvidátora ustanoveného súdom zo

zoznamu správcov, súd ho ustanoví za správcu; náhodný výber pomocou technických a

programových prostriedkov schválených ministerstvom sa v takom prípade nepoužije.

§ 106c

Vyhlásenie malého konkurzu

(1)

Súd do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie malého konkurzu vyhlási na majetok

dlžníka malý konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky,

ak zistí, že

a)

návrh na vyhlásenie malého konkurzu podal dlžník, ktorý je právnickou osobou,

b)

dlžník má ustanovený štatutárny orgán,

c)

štatutárny orgán dlžníka alebo členovia štatutárneho orgánu sú osoby, ktoré nepôsobia

ako štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu vo viac ako desiatich právnických

osobách zapísaných v obchodnom registri,

d)

bol zložený preddavok na náklady malého konkurzu,

e)

dlžník v čase rozhodnutia súdu o návrhu na vyhlásenie malého konkurzu neporušuje

povinnosť podľa

§ 40 ods. 2

alebo

ods. 5

Obchodného zákonníka,

f)

podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník záväzky v sume vyššej ako

1 000 000 eur,

g)

podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník majetok v hodnote vyššej

ako 1 000 000 eur,

h)

vo vzťahu k dlžníkovi nepôsobia účinky začatia konkurzného konania alebo vyhlásenia

konkurzu podľa prvej hlavy a

i)

návrh na vyhlásenie malého konkurzu je úplný a je autorizovaný osobou oprávnenou

konať v mene dlžníka.

(2)

Ak má návrh na vyhlásenie malého konkurzu nedostatky, súd v lehote podľa odseku 1

uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky

v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne do 15 dní

po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Proti uzneseniu o odmietnutí

návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi

a dlžníkovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v insolvenčnom registri.

(3)

Ak nie sú splnené podmienky na vyhlásenie malého konkurzu, súd v lehote 15 dní od

uplynutia lehoty na odstránenie nedostatkov takýto návrh podľa povahy odmietne alebo

konanie zastaví.

(4)

Vyhlásením malého konkurzu sa začína malý konkurz; vo výroku uznesenia o vyhlásení

malého konkurzu súd uvedie, že ide o malý konkurz. Vyhlásením malého konkurzu sa dlžník

stáva úpadcom.

§ 106d

Vyvolané a súvisiace konania

V konaniach týkajúcich sa zistenia rozsahu konkurznej podstaty, ako aj v konaniach

týkajúcich sa uspokojovania nárokov z konkurznej podstaty, vrátane sporov ohľadom

právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom

alebo poradia zabezpečovacieho práva prihlásených pohľadávok, koná a rozhoduje sudca,

ktorý koná vo veci malého konkurzu. Ustanovenia o náhodnom prideľovaní veci prostredníctvom

programových a technických prostriedkov schválených ministerstvom sa nepoužijú.

§ 106e

Konkurzná podstata v malom konkurze

(1)

Malému konkurzu podlieha majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia malého

konkurzu a majetok, ktorý úpadca nadobudol počas malého konkurzu.

(2)

Majetok úpadcu, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva, podlieha malému konkurzu,

ak to ustanovuje tento zákon (

§ 167k

). Majetok tretej osoby, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva, malému konkurzu nepodlieha.

(3)

Výkonu zabezpečovacieho práva na majetku, ktorý malému konkurzu nepodlieha, nebráni

skutočnosť, že prebieha konkurz alebo že konkurz bol zrušený, a ani skutočnosť, že

dlžník v súvislosti so zrušením konkurzu zanikol. Písomnosti súvisiace s výkonom zabezpečovacieho

práva sa namiesto dlžníka, ktorý v súvislosti so zrušením konkurzu zanikol, doručujú

ich uložením do zbierky listín.

§ 106f

Pôsobnosť štatutárneho orgánu v malom konkurze

(1)

Štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu počas malého konkurzu

a)

zabezpečuje vedenie účtovníctva úpadcu vrátane zostavenia účtovnej závierky úpadcu

a uloženia účtovnej závierky úpadcu v registri účtovných závierok,

b)

koná za úpadcu voči orgánom finančnej správy, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam

a iným orgánom verejnej moci,

c)

koná za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch,

d)

zabezpečuje plnenie povinností súvisiacich s archivovaním dokumentácie úpadcu,

e)

plní v rozsahu svojich možností a schopností povinnosti uložené správcom súvisiace

so zabezpečením správy konkurznej podstaty v malom konkurze

f)

je povinný zostaviť priebežnú účtovnú závierku, ak súd zmení malý konkurz podľa

§ 106j ods.1

alebo

ods. 2.

(2)

Náklady spojené s výkonom pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho

orgánu nie je možné uspokojovať z výťažku určeného na uspokojenie veriteľov.

(3)

Odseky 1 a 2 platia primerane aj na likvidátora, to neplatí ak za likvidátora bola

náhodným výberom ustanovená osoba zo zoznamu správcov.

§ 106g

Odporovanie právnym úkonom

(1)

Právo odporovať právnemu úkonu dlžníka, na ktorého majetok bol vyhlásený malý konkurz,

patrí iba veriteľovi. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak sú splnené

predpoklady, za ktorých by bol v konkurze vyhlásenom podľa prvej hlavy inak oprávnený

odporovať správca podľa piatej hlavy druhého oddielu.

(2)

Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná,

nevymáhateľná, nevykonateľná alebo neprihlásená, alebo ak bol malý konkurz zrušený,

alebo dlžník zanikol.

(3)

Ak pri odporovaní právnemu úkonu bolo úspešných viac veriteľov, najprv sa uspokojí

veriteľ, ktorý podal žalobu skôr.

(4)

Odseky 1 až 3 sa použijú aj v prípade, ak konkurz nemohol byť pre nedostatok majetku

vyhlásený alebo bol z tohto dôvodu zrušený.

§ 106h

Použitie ustanovení z oddlženia v malom konkurze

Ustanovenia

§ 167b až 167g

,

§ 167j až 167n

,

§ 167p

,

§ 167q

,

§ 167s až 167v

sa použijú primerane.

§ 106i

Podnikanie a iná činnosť úpadcu v malom konkurze

Všetky oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti a inej činnosti úpadcu vyhlásením

malého konkurzu zanikajú.

§ 106j

Zmena malého konkurzu

(1)

Súd na návrh prihláseného veriteľa zruší malý konkurz a vyhlási konkurz podľa prvej

hlavy, ak prihlásený veriteľ do šiestich mesiacov od vyhlásenia malého konkurzu zložil

na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa prvej hlavy;

za správcu súd ustanoví správcu z malého konkurzu. Úkony vykonané správcom počas malého

konkurzu tým nie sú dotknuté.

(2)

Pri splnení predpokladov podľa odseku 1 súd vyhlási konkurz podľa prvej hlavy aj

vtedy, ak bol malý konkurz zrušený a dlžník nebol vymazaný z obchodného registra alebo

iného zákonom určeného registra, do ktorého sa zapisuje.

(3)

Veriteľ, ktorý sa prihlásil v malom konkurze, sa považuje za prihláseného veriteľa

aj v konkurze vyhlásenom podľa prvej hlavy; takémuto veriteľovi nepatrí právo popierať

pohľadávky už zistené v malom konkurze.

(4)

Veritelia, ktorým vznikli pohľadávky týkajúce sa úhrady nákladov malého konkurzu

sa do konkurzu vyhláseného podľa prvej hlavy neprihlasujú a správca ich nároky uspokojí

v poradí zodpovedajúcom povahe ich nárokov ako pohľadávky proti podstate.

§ 106k

Zodpovednosť

(1)

Ak dlžník pred vyhlásením malého konkurzu vykazoval záporné vlastné imanie a po zrušení

malého konkurzu ostali neuspokojené pohľadávky prihlásených veriteľov prevyšujúce

v úhrne 50 000 eur, sudca, ktorý konal a rozhodoval v malom konkurze, na podnet prihláseného

veriteľa, správcu alebo aj bez návrhu uloží osobe, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho

orgánu úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu, pokutu od 1 000 eur do 10 000 eur.

(2)

Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 súd prihliada na dĺžku obdobia, v ktorom dlžník

vykazoval záporné vlastné imanie; súd vychádza z posledných piatich účtovných závierok.

(3)

Zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa

§ 11a

uložením pokuty podľa odseku 1 nie je dotknutá.

(4)

Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

(5)

Ustanovenie

§ 11 ods. 2

sa v konkurze vyhlásenom podľa tohto oddielu nepoužije.

§ 107

Vylúčenie štatutárneho orgánu

(1)

Súd na návrh prihláseného veriteľa, správcu, zamestnanca úpadcu alebo orgánu verejnej

moci určí, že štatutárny orgán úpadcu alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu porušil

svoje povinnosti počas malého konkurzu ak, bez vážneho dôvodu neposkytoval správcovi

súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať alebo riadne nevykonával svoju

pôsobnosť počas malého konkurzu.

(2)

Právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je rozhodnutím o vylúčení.

14b

)

Druhý oddiel

Konkurzné ustanovenia súvisiace s trestným konaním

§ 107a

(1)

Ak príslušný súd

22a

)

doručí konkurznému súdu právoplatné rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku,

konkurzný súd bezodkladne bez návrhu rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok toho,

komu bol takýto trest uložený. Konkurzný súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie

je prípustné odvolanie. Takto vyhlásený konkurz sa vedie podľa tejto časti zákona.

(2)

V konaní podľa odseku 1

a)

konkurzný súd ustanoví alebo odvolá správcu na základe návrhu orgánu štátnej správy

príslušného podľa osobitného predpisu,

22b

)

ktorý bude spravovať majetok štátu podľa písmena d) (ďalej len „dočasný správca“),

b)

právo popierať prihlásené pohľadávky má len správca a dočasný správca,

c)

pôsobnosť príslušného orgánu vykonáva dočasný správca alebo ním určená osoba,

d)

nárok štátu z prepadnutia majetku možno uspokojiť až po uspokojení všetkých pohľadávok

proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok; zostávajúci majetok

22c

)

je správca povinný bez zbytočného odkladu po zrušení konkurzu vydať dočasnému správcovi.

(3)

Miestne príslušný je dočasný správca, v ktorého obvode je sídlo konkurzného súdu,

ktorý vyhlásil konkurz.

(4)

Ak v trestnom konaní

22a

)

bol zaistený majetok dlžníka podľa odseku 1, prevezme správca zaistený majetok podliehajúci

konkurzu.

(5)

Ak bol vyhlásený konkurz na osobu, ktorej bol uložený trest prepadnutia majetku predtým,

ako dôjde rovnopis rozhodnutia konkurznému súdu podľa odseku 1, odstúpi tento konkurzný

súd doručené rozhodnutie do troch dní konkurznému súdu, ktorý konkurz vyhlásil. Dňom

doručenia rovnopisu rozhodnutia na konkurzný súd, na ktorom prebieha konkurz na osobu,

ktorej bol uložený trest prepadnutia majetku, právomoc príslušného orgánu prechádza

na dočasného správcu. Právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predtým, ako prešla

právomoc príslušného orgánu na dočasného správcu, zostávajú zachované. Takýto konkurz

sa vedie podľa tejto časti zákona. Prípadné konanie o určenie splátkového kalendára

súd zastaví.

(6)

Ak súd zrušil konkurz, pretože majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu pohľadávok

proti podstate, nárok štátu z prepadnutia majetku možno uspokojiť zo zostávajúceho

majetku bez ohľadu na uspokojenie iných veriteľov.

§ 107aa

(1)

Konkurzu podľa

§ 107a ods. 1

podlieha aj majetok tretej osoby, pri ktorom možno odôvodnene predpokladať, že ho

tretia osoba drží alebo spravuje vo vlastnom mene a na účet dlžníka (ďalej len „fiduciárna

správa“).

(2)

Fiduciárnu správu možno odôvodnene predpokladať, ak v období piatich rokov pred vyhlásením

konkurzu

a)

tretia osoba poskytla dlžníkovi výhodu alebo úžitok bez primeraného protiplnenia;

na obvyklé darovanie sa neprihliada, alebo

b)

spriaznená osoba dlžníka nadobudla majetok, ktorý nezodpovedá príjmom takejto osoby.

(3)

Predpokladá sa, že hodnota majetku vo fiduciárnej správe je majetok, z ktorého bola

dlžníkovi poskytnutá výhoda alebo úžitok bez primeraného protiplnenia, alebo hodnota

takejto výhody; v prípade podľa odseku 2 písm. b) najvyššia hodnota majetku spriaznenej

osoby dlžníka v období piatich rokov pred vyhlásením konkurzu, ktorá nezodpovedá jej

príjmom.

(4)

Pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu, na podnet prokurátora

vyzve tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy podala vyhlásenie o majetku a

uviedla skutočnosti, ktoré súpis majetku vylučujú; ak výzvu nesplní riadne a včas,

správca na podnet prokurátora zapíše majetok tretej osoby, o ktorom možno predpokladať,

že je vo fiduciárnej správe do súpisu.

(5)

Majetok tretej osoby podľa odseku 1 zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa

tohto zákona; správca pritom koná v mene tretej osoby.

§ 107ab

Na konanie podľa

§ 107a

a

107aa

je príslušný Okresný súd Žilina.

§ 107b

Osobitné ustanovenia o trestnom konaní proti právnickej osobe počas konkurzu

(1)

Ak po začatí trestného konania proti právnickej osobe, v ktorom bolo uložené obmedzujúce

alebo zaisťovacie opatrenie týkajúce sa majetku dlžníka, bol na majetok právnickej

osoby vyhlásený konkurz, do právoplatného skončenia trestného stíhania

a)

príslušným orgánom, pokiaľ ide o zaistený majetok, je konkurzný súd; ak ide o majetok,

ktorý je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením,

možno ho speňažiť len so súhlasom toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia;

správca je povinný tento súhlas bezodkladne vyžiadať,

b)

správcu môže konkurzný súd kedykoľvek vymeniť, pričom nie je viazaný rozhodnutím

schôdze veriteľov o výmene správcu,

c)

zaistený majetok alebo výťažok z jeho speňaženia správca vydá dlžníkovi, veriteľovi

alebo tretej osobe len so súhlasom toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.

(2)

Ak trestné konanie proti právnickej osobe bolo začaté neskôr, ako bol na majetok

právnickej osoby vyhlásený konkurz, a v tomto konaní bolo uložené obmedzujúce alebo

zaisťovacie opatrenie týkajúce sa majetku dlžníka, odsek 1 platí primerane. Právne

účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predtým, ako prešla právomoc príslušného orgánu

na súd, zostávajú zachované.

TRETIA ČASŤ

REŠTRUKTURALIZÁCIA

PRVÁ HLAVA

REŠTRUKTURALIZAČNÝ POSUDOK

§ 108

Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku

(1)

Ak je dlžník v úpadku, môže poveriť správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku

(ďalej len „posudok“) na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na jeho reštrukturalizáciu.

Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

(2)

Ak sa jeden veriteľ alebo viacerí veritelia dohodli s dlžníkom na poskytnutí potrebnej

súčinnosti, môžu poveriť správcu vypracovaním posudku aj sami.

(3)

Poveriť vypracovaním posudku možno len osobu zapísanú do zoznamu správcov.

§ 109

Príprava posudku

(1)

Správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka

a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu

dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný

spôsob jej uskutočnenia.

(2)

Posudok je správca povinný vypracovať nestranne a s odbornou starostlivosťou. Tí,

ktorí správcu prípravou posudku poverili, sú povinní poskytnúť správcovi potrebnú

súčinnosť, najmä všetky dokumenty, informácie a vysvetlenia potrebné na riadne vypracovanie

posudku.

(3)

Správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak

a)

dlžník je právnickou osobou,

b)

dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť,

c)

je dlžník v úpadku,

d)

účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré

sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka,

e)

od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu alebo

od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie inak, ako potvrdením verejného

preventívneho reštrukturalizačného plánu podľa osobitného predpisu,

22d

)

uplynuli aspoň dva roky,

f)

možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku

dlžníka a

g)

v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah

uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

(4)

Ak správca neodporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase vypracovania posudku na to

boli splnené predpoklady, zodpovedá tomu, pre koho posudok vypracoval, za škodu, ktorú

mu tým spôsobí, ibaže preukáže, že reštrukturalizáciu neodporučil v dôsledku nedostatku

súčinnosti dlžníka.

(5)

Ak správca odporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase vypracovania posudku na to neboli

splnené predpoklady, zodpovedá veriteľom dlžníka za škodu, ktorú im tým spôsobí, ibaže

preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

§ 110

Náležitosti posudku

(1)

Posudok obsahuje

a)

presné označenie dlžníka,

b)

podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka,

c)

zistenie, či je dlžník v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok

nastal,

d)

podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku,

e)

podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka,

f)

podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou

predpokladať ich odporovateľnosť,

g)

podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli

viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu

k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov,

zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov,

zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov,

h)

označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka

zabezpečujú a opis tohto majetku,

i)

odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením,

prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila,

j)

deň vyhotovenia posudku.

(2)

Posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež

a)

zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov,

b)

podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka

alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov

a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení,

c)

podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej

alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia

reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov

dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu,

d)

vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka

podliehať súhlasu správcu,

e)

údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom

v posledných dvoch rokoch,

f)

vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená

k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach,

ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka.

(3)

Posudok môže v prílohe obsahovať návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné vyjadrenia

dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov dlžníka k návrhu reštrukturalizačného

plánu.

(4)

Prílohu posudku tvorí zmluva, ktorá upravuje odmeňovanie správcu za vypracovanie

posudku a za ďalšiu súčinnosť v súvislosti s reštrukturalizáciou.

DRUHÁ HLAVA

POVOLENIE REŠTRUKTURALIZÁCIE

§ 111

Návrh na povolenie reštrukturalizácie

(1)

Návrh na povolenie reštrukturalizácie sa podáva na príslušnom súde. Návrh na povolenie

reštrukturalizácie je oprávnený podať dlžník alebo veriteľ.

(2)

Dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu

vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní jeho

reštrukturalizáciu odporučil.

(3)

Veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu

vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní reštrukturalizáciu

dlžníka odporučil a dlžník s podaním tohto návrhu súhlasil.

(4)

Ak vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, ktorá bola povolená, nastal úpadok

dlžníka a k potvrdeniu verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu súdom podľa

osobitného predpisu

22e

)

nedošlo, návrh na povolenie reštrukturalizácie možno podať najskôr po uplynutí dvoch

rokov od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

§ 112

Náležitosti návrhu

(1)

Návrh na povolenie reštrukturalizácie musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu

podľa osobitného predpisu.

4

)

Návrh na povolenie reštrukturalizácie sa podáva elektronicky prostredníctvom na to

určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky

súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada.

(2)

Navrhovateľ je povinný k návrhu na povolenie reštrukturalizácie pripojiť

a)

posudok správcu,

b)

zoznam majetku dlžníka,

c)

zoznam záväzkov dlžníka,

d)

zoznam osôb spriaznených s dlžníkom,

e)

zoznam právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, uskutočnených v posledných

dvoch rokoch, týkajúcich sa majetku dlžníka v hodnote

1.

vyššej ako 10 % hodnoty základného imania dlžníka,

2.

vyššej ako 5 % najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, ak dlžník

nevytvára základné imanie,

f)

poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka spolu s mimoriadnou individuálnou

účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná

závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k

návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.

(3)

Ak návrh na povolenie reštrukturalizácie podáva veriteľ, k návrhu je povinný pripojiť

aj úradne osvedčené vyhlásenie dlžníka, že je v úpadku a že súhlasí s podaním návrhu

na povolenie reštrukturalizácie.

§ 113

Začatie reštrukturalizačného konania

(1)

Ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti,

najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania.

Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve

ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd

návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov.

Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Voči uzneseniu

o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o odmietnutí návrhu súd

doručí navrhovateľovi; uznesenie o odmietnutí návrhu sa nezverejňuje v insolvenčnom

registri.

(2)

Súd návrh veriteľa na povolenie reštrukturalizácie pred začatím reštrukturalizačného

konania dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na povolenie reštrukturalizácie

vyjadril.

(3)

Zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania sa začína reštrukturalizačné

konanie.

(4)

Začatie reštrukturalizačného konania bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo

iné reštrukturalizačné konanie. Ak počas reštrukturalizačného konania dôjde súdu ďalší

návrh na povolenie reštrukturalizácie týkajúci sa toho istého dlžníka, súd návrh na

povolenie reštrukturalizácie odmietne.

§ 114

Účinky začatia reštrukturalizačného konania

(1)

Začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky

a)

dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne

úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,

b)

pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi;

už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,

c)

pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno

začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,

d)

druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť

pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred

začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy

z tohto dôvodu je neúčinné,

e)

zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú

s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného

konania sú neúčinné,

f)

pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi

započítať,

g)

nemožno rozhodnúť o premene, cezhraničnej premene alebo cezhraničnej zmene právnej

formy a rozhodnutie o premene, cezhraničnej premene alebo cezhraničnej zmene právnej

formy dlžníka zapísať do obchodného registra.

(2)

Právne úkony dlžníka môže správca schváliť, len ak zhodnotia majetok dlžníka alebo

ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. Dlžník je povinný na tento

účel poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým

súvisiacu súčinnosť. Ak dlžník urobí právny úkon podliehajúci súhlasu správcu bez

súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však

možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného

konania vyhlásený konkurz.

(3)

Ak je druhá zmluvná strana povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s dlžníkom pred

začatím reštrukturalizačného konania, vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do času,

keď sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie.

(4)

Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia reštrukturalizačného konania zanikajú

zverejnením oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení reštrukturalizačného

konania.

§ 115

Späťvzatie návrhu

(1)

Navrhovateľ môže vziať svoj návrh na povolenie reštrukturalizácie späť až do vydania

uznesenia o povolení reštrukturalizácie. Po začatí reštrukturalizačného konania je

na späťvzatie návrhu na povolenie reštrukturalizácie potrebný súhlas všetkých účastníkov

reštrukturalizačného konania.

(2)

Ak je návrh na povolenie reštrukturalizácie vzatý späť podľa odseku 1 po začatí reštrukturalizačného

konania, súd reštrukturalizačné konanie bezodkladne uznesením zastaví.

§ 116

Povolenie reštrukturalizácie

(1)

Ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30

dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie.

Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.

(2)

Súd povolí reštrukturalizáciu, ak

a)

posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti,

b)

obsah posudku je jasný a zrozumiteľný,

c)

posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov,

d)

posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30

dní od jeho vypracovania,

e)

správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov

posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.

(3)

Ak v čase rozhodovania súdu o povolení reštrukturalizácie uplynulo od vypracovania

posudku viac ako 60 dní, súd pred rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie vypočuje

správcu, či sa zásadne nezmenili pomery dlžníka, či sú závery posudku aktuálne a či

možno predpokladať úspešnú reštrukturalizáciu.

(4)

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu na základe náhodného

výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom,

vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych

úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení

tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty

na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Správca

v reštrukturalizácii má nárok na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených

s vedením konania. Tieto nároky uhrádza dlžník.

(5)

Proti uzneseniu o zastavení reštrukturalizačného konania je oprávnený podať odvolanie

každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého

stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu

prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia

veci.

§ 117

Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu

(1)

Dlžník môže počas reštrukturalizačného konania až do vydania uznesenia o povolení

reštrukturalizácie požiadať súd, aby vyhlásil konkurz. Ak dlžník požiada súd o vyhlásenie

konkurzu, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné

konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz; zverejnením uznesenia zanikajú účinky

začatia reštrukturalizačného konania. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa

§ 40 ods. 1

.

(2)

Ak prebieha iné konkurzné konanie, súd prebiehajúce konkurzné konanie po rozhodnutí

podľa odseku 1 uznesením zastaví.

§ 118

Začatie reštrukturalizácie

(1)

Povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia je

povolená zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v insolvenčnom registri.

(2)

Ak tento zákon neustanovuje inak, reštrukturalizácia bráni tomu, aby sa na toho istého

dlžníka začalo alebo prebiehalo konkurzné konanie; ak počas reštrukturalizácie dôjde

na súd návrh na vyhlásenie konkurzu, súd návrh na vyhlásenie konkurzu uznesením odmietne.

(3)

Povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa

§ 114 ods. 1 písm. b)

zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte

nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

(4)

Súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú

prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť

voči dlžníkovi len spôsobom podľa

§ 120 ods. 1

a

§ 124 ods. 4

.

TRETIA HLAVA

ÚČASTNÍCI REŠTRUKTURALIZAČNÉHO KONANIA A UPLATŇOVANIE POHĽADÁVOK VERITEĽOV V REŠTRUKTURALIZÁCII

§ 119

Účastníci reštrukturalizačného konania

(1)

Účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí

spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

(2)

Ak sa v reštrukturalizačnom pláne navrhuje zmena majetkových práv spojených s účasťou

na dlžníkovi, prevod podniku dlžníka alebo jeho časti alebo zlúčenie, splynutie alebo

rozdelenie dlžníka, účastníkmi reštrukturalizačného konania sú aj spoločníci, akcionári

alebo členovia dlžníka (ďalej len „akcionár dlžníka“).

(3)

Účastníkmi reštrukturalizačného konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo

povinnostiach sa má v reštrukturalizačnom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi

reštrukturalizačného konania pre tú časť reštrukturalizačného konania, v ktorom sa

koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach.

(4)

Na vstup veriteľa do reštrukturalizačného konania, potvrdenie prevodu alebo prechodu

pohľadávky z jedného účastníka reštrukturalizačného konania na iného účastníka reštrukturalizačného

konania a zánik postavenia účastníka reštrukturalizačného konania sa

§ 24 ods. 4

a

§ 25 až 27

použijú primerane.

§ 120

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie

majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo

vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu

súdom zaniká.

(2)

Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne

nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu

reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii

neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky

nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného

plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho

vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa

§ 488 Občianskeho zákonníka

bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho

vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

(3)

Za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných

osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi,

ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania.

Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky,

inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto

nároky voči dlžníkovi.

(4)

Ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky,

ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného

konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty

pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.

(5)

Veriteľ dlžníka, ktorý z dôvodu začatia reštrukturalizačného konania nemôže účinne

vypovedať zmluvu alebo odstúpiť od zmluvy, na základe ktorej je dlžník oprávnený mať

u seba vec, ku ktorej môže po splnení zmluvných podmienok nadobudnúť vlastnícke právo,

môže svoje práva v reštrukturalizácii uplatniť tak, akoby išlo o zabezpečenú pohľadávku.

§ 121

Prihlasovanie pohľadávok

Prihláška sa musí podať do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie spôsobom podľa

§ 28 ods. 2

, inak sa na ňu neprihliada.

§ 122

Náležitosti prihlášky

(1)

Ustanovenia

§ 29 ods. 1 až 6 a 8

sa použijú primerane. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne

a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje

za nezabezpečenú pohľadávku.

(2)

Ustanovenia

§ 30

a

31

sa použijú rovnako.

(3)

Ak sú pochybnosti, správca môže kedykoľvek počas reštrukturalizácie predložiť prihlášku

súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku prihliada.

§ 123

Zoznam pohľadávok

(1)

Zoznam pohľadávok vedie správca v insolvenčnom registri automatizovaným spôsobom.

Prihlásené pohľadávky eviduje priebežne tak, aby pohľadávky prihlásené do uplynutia

lehoty na prihlasovanie pohľadávok boli v zozname pohľadávok zverejnené najneskôr

do desiatich dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Správca v zozname

pohľadávok priebežne eviduje tiež všetky zmeny stavu pohľadávok vrátane zmien údajov

o nich.

(2)

Správca v rovnakom čase, ako vyhotoví zoznam pohľadávok, vyzve dlžníka, aby sa v

ním určenej lehote nie kratšej ako päť pracovných dní a nie dlhšej ako desať pracovných

dní vyjadril k zapísaným pohľadávkam.

§ 124

Popretie a zistenie pohľadávky

(1)

Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná

s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom

prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať

za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom

nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú

pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená

pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím

právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad,

že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný.

Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva

z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy

môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich

právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

(2)

Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie

pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu

s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie

pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky.

Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom

nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou

pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len

čo do jej výšky.

(3)

Dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať správcovi

podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou

starostlivosťou vyhodnotiť. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia

správca zapíše do zoznamu pohľadávok.

(4)

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok

žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť,

výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej

pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

(5)

Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky

nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku

veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia

reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi

vymáhať.

(6)

Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou

rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom

považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.

(7)

Kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne

nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči jej

veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje

za zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú

pohľadávku len so súhlasom tohto veriteľa.

(8)

Zistenie pohľadávky počas reštrukturalizácie sa zapisuje do zoznamu pohľadávok. Správca

je povinný zapísať zistenie pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, čo

sa pohľadávka považuje za zistenú alebo čo pohľadávku dlžník uznal.

(9)

Ak súd počas konania o určení popretej pohľadávky vyhlási na majetok dlžníka konkurz,

prebiehajúce konanie o určení popretej pohľadávky uznesením zastaví.

§ 125

Priznanie hlasovacích práv

(1)

Správca na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu požiada súd o vydanie

uznesenia vo veci priznania hlasovacích práv, ak ide o

a)

pohľadávku priznanú rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak

bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia, alebo vykonať exekúciu, alebo

b)

pohľadávku, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri

záložných práv alebo osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností.

(2)

Na účely rozhodnutia súdu vo veci priznania hlasovacích práv správca predloží súdu

svoje stanovisko, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve dlžníka,

či je a v akom rozsahu a z akého dôvodu namietaná dlžníkom alebo inými osobami.

(3)

Súd bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie

práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou.

(4)

Správca bezodkladne po zverejnení uznesenia súdu o priznaní hlasovacích práv a oznámenia

o nadobudnutí jeho právoplatnosti zaeviduje túto skutočnosť v zozname pohľadávok.

ŠTVRTÁ HLAVA

VERITEĽSKÉ ORGÁNY

§ 126

Schôdza veriteľov

(1)

Na účely zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok a voľby veriteľského

výboru správca do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie zvolá schôdzu veriteľov prostredníctvom

insolvenčného registra tak, aby sa konala nie skôr ako 30 dní a nie neskôr ako 45

dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Oznámenie o schôdzi veriteľov obsahuje

miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov. Správca môže požiadať súd o súhlas

s uskutočnením schôdze veriteľov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami

komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu; na

tento účel správca zašle prístupové údaje súdu a prihláseným veriteľom. Oznámenie

o zvolaní schôdze veriteľov v takomto prípade obsahuje aj termín, dokedy môžu veritelia

požiadať správcu o prístupové údaje potrebné na účasť na schôdzi veriteľov. Schôdzi

veriteľov predsedá správca. Trovy zvolania a konania schôdze veriteľov platí dlžník.

(2)

Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky.

Dlžník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo zákonný zástupca

dlžníka je povinný sa na schôdzi veriteľov zúčastniť a odpovedať na otázky správcu.

(3)

Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní aspoň traja veritelia oprávnení

hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov.

Právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania

schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro

zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas. Podriadený veriteľ ani veriteľ, ktorý

by sa v konkurze uspokojoval v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať

na schôdzi veriteľov, ani právo byť volený do veriteľského výboru. Podmienený veriteľ

môže na schôdzi veriteľov hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej

podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka

a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi

veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo

si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási.

Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi

pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými

podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie

práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za dlžníka. Ak

to navrhne veriteľ, ktorého hlasy predstavujú aspoň 10 % zo všetkých hlasov prítomných

veriteľov, predmetom schôdze veriteľov je vždy aj hlasovanie, aby súd vyhlásil konkurz.

Ak sa na tom schôdza veriteľov uznesie, správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(4)

O priebehu schôdze veriteľov správca spíše zápisnicu; ak sa schôdza veriteľov uskutočnila

prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie,

ktoré umožňujú vyhotovenie audiovizuálneho záznamu, správca vyhotoví audiovizuálny

záznam, ktorý uchová a informáciu o pripojení audiovizuálneho záznamu k správcovskému

spisu alebo o tom, kde je tento audiovizuálny záznam uložený, správca zverejní v insolvenčnom

registri; audiovizuálny záznam sa v insolvenčnom registri nezverejňuje. Zápisnica

obsahuje zoznam prítomných veriteľov, opis priebehu schôdze veriteľov, uznesenia prijaté

schôdzou veriteľov spolu s výsledkami hlasovania a podpis správcu. Zápisnicu správca

zaeviduje v insolvenčnom registri.

(5)

Ustanovenie § 35 ods. 7 o vydaní kópie audiovizuálneho záznamu platí rovnako.

§ 127

Veriteľský výbor

(1)

Na účely výkonu svojich práv si veritelia prihlásených pohľadávok na schôdzi veriteľov

volia trojčlenný alebo päťčlenný veriteľský výbor. Návrhy na jednotlivých členov veriteľského

výboru predkladá správca spomedzi prítomných veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov

hlasovať v zásade od veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým nie sú zvolení piati

členovia veriteľského výboru. Jednotlivé návrhy na členov veriteľského výboru správca

predkladá tak, aby pomer medzi zabezpečenými veriteľmi a nezabezpečenými veriteľmi

bol vo veriteľskom výbore v zásade vyrovnaný. Ak po skončení hlasovania sú zvolení

len štyria členovia veriteľského výboru, štvrtý člen veriteľského výboru sa nepovažuje

za zvoleného a veriteľský výbor je len trojčlenný. Ak po skončení hlasovania nie sú

zvolení ani traja členovia veriteľského výboru, členmi veriteľského výboru sú tí traja

veritelia, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení

ani títo veritelia, správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(2)

Ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského

výboru je vždy veriteľ, ktorý podal návrh na povolenie reštrukturalizácie; ak návrh

na povolenie reštrukturalizácie podalo niekoľko veriteľov, členom veriteľského výboru

je ich spoločný zástupca. Na voľbu ďalších členov veriteľského výboru sa ustanovenie

odseku 1 použije primerane.

(3)

Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zaniká zánikom jeho postavenia účastníka

reštrukturalizačného konania. Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zaniká tiež

jeho písomným odstúpením adresovaným predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi.

Ak sa počet členov veriteľského výboru zníži pod troch, nových členov veriteľského

výboru určí súd; za člena veriteľského výboru môže súd určiť len veriteľa zistenej

pohľadávky.

(4)

Člen veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásených

pohľadávok. Za výkon funkcie má člen veriteľského výboru nárok na úhradu trov, ktoré

preukázateľne vynaložil pri výkone svojej funkcie; tieto trovy vo výške schválenej

veriteľským výborom platí dlžník.

(5)

Činnosť veriteľského výboru riadi predseda, ktorého spomedzi seba volia členovia

veriteľského výboru. Člen veriteľského výboru si môže písomným plnomocenstvom zvoliť

zástupcu.

(6)

Písomnosti určené veriteľskému výboru sa doručujú na adresu predsedu veriteľského

výboru. Ak sa písomnosť nepodarí predsedovi veriteľského výboru doručiť, možno písomnosť

doručiť na adresu ktoréhokoľvek člena veriteľského výboru.

§ 128

Zasadnutie veriteľského výboru

(1)

Prvé zasadnutie veriteľského výboru zvoláva správca tak, aby sa konalo do troch dní

od jeho zvolenia. Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru zvoláva podľa potreby člen

veriteľského výboru alebo správca.

(2)

Veriteľský výbor je uznášaniaschopný, ak je prítomná väčšina jeho členov. Každý člen

veriteľského výboru má jeden hlas. Na prijatie uznesenia veriteľského výboru je potrebný

súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov veriteľského výboru. V prípade rovnosti

hlasov sa hlasy členov veriteľského výboru prepočítajú podľa zistenej sumy ich zistených

pohľadávok.

(3)

Za uznesenie veriteľského výboru možno hlasovať aj zaslaním svojho hlasovania predsedovi

veriteľského výboru. Na účely uznášaniaschopnosti sa takto hlasujúci veritelia považujú

za prítomných.

(4)

Správca je oprávnený zúčastniť sa na každom zasadnutí veriteľského výboru. Ak veriteľský

výbor požiada správcu o účasť na zasadnutí veriteľského výboru, správca je povinný

sa na zasadnutí veriteľského výboru zúčastniť.

(5)

Dlžník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo zákonný zástupca

dlžníka sú povinní sa na požiadanie veriteľského výboru alebo správcu zúčastniť na

zasadnutí veriteľského výboru a odpovedať na otázky členov veriteľského výboru a správcu.

(6)

O priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica; ak sa zasadnutie veriteľského

výboru uskutočnilo prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej

technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie audiovizuálneho záznamu, predseda veriteľského

výboru vyhotoví audiovizuálny záznam, ak o to požiada niektorý z prítomných členov

veriteľského výboru. Zápisnica obsahuje opis priebehu zasadnutia veriteľského výboru

a znenia uznesení prijatých veriteľským výborom spolu s hlasovaním jednotlivých členov

veriteľského výboru. Ak bol návrh plánu schválený, je prílohou zápisnice. Zápisnicu

vyhotovuje a podpisuje predseda veriteľského výboru. Zápisnicu a audiovizuálny záznam,

ak bol vyhotovený, predseda veriteľského výboru bezodkladne zasiela správcovi. Správca

zápisnicu a informáciu o pripojení audiovizuálneho záznamu k správcovskému spisu alebo

o tom, kde je audiovizuálny záznam uložený, zaeviduje v insolvenčnom registri; audiovizuálny

záznam sa v insolvenčnom registri nezverejňuje.

PIATA HLAVA

DOHĽAD SPRÁVCU A SÚDU POČAS REŠTRUKTURALIZÁCIE

§ 129

Dohľad správcu

(1)

Správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad podnikaním dlžníka dohľad. Pri výkone

dohľadu patria správcovi rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri zisťovaní

majetku podliehajúceho konkurzu; ustanovenia

§ 74 a 75

sa použijú primerane. Dohľad nad dlžníkom je správca povinný vykonávať s odbornou

starostlivosťou tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné

skončenie reštrukturalizácie. Ak dlžník závažne alebo opakovane poruší povinnosti

ustanovené týmto zákonom, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(2)

Správca je povinný počas reštrukturalizácie s odbornou starostlivosťou sledovať vývoj

finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka. Ak sa finančná situácia alebo obchodná

situácia dlžníka zmení tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie,

správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(3)

Ak správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2, súd najneskôr

do 15 dní od doručenia žiadosti jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie,

začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ustanovenie

§ 131 ods. 3

platí rovnako.

§ 130

Schvaľovanie právnych úkonov dlžníka

(1)

Právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu v rozsahu

určenom súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie. Súhlasu správcu počas reštrukturalizácie

podliehajú tiež právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch.

(2)

Rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu

správcu, môže veriteľský výbor svojím uznesením rozšíriť.

(3)

O schvaľovaní právnych úkonov dlžníka je správca povinný rozhodovať bezodkladne.

Dlžník je povinný na účely riadneho posúdenia právneho úkonu poskytnúť správcovi všetky

informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť.

(4)

Ak dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal

jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá; právnemu úkonu však možno

v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do

jedného roka od skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz.

§ 131

Dohľad súdu

(1)

Súd počas reštrukturalizácie dohliada nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských

orgánov. Súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu

reštrukturalizácie, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

(2)

Súd bez návrhu jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné

konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz, ak zistí, že

a)

schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo

na návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz,

b)

záverečný návrh plánu nebol dlžníkom predložený na predbežné schválenie veriteľskému

výboru v zákonnej lehote,

c)

veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebo predložený

návrh plánu zamietol,

d)

za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala nadpolovičná

väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov počítaných

podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,

e)

dlžník v zákonnej lehote nepodal na súd návrh na potvrdenie plánu súdom,

f)

dlžník je v omeškaní s úhradou paušálnej odmeny správcu alebo náhrady nevyhnutných

výdavkov spojených s vedením konania.

(3)

V uznesení podľa odseku 2 súd ustanoví do funkcie správcu toho istého správcu, ktorý

vykonával funkciu v reštrukturalizácii. Zverejnením uznesenia v insolvenčnom registri

zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania; funkcia veriteľského výboru

a funkcia správcu nezaniká.

(4)

Ak správca počas reštrukturalizácie zomrie, zanikne alebo mu vo výkone funkcie bráni

zákonná prekážka, alebo opakovane alebo závažne poruší povinnosti ustanovené týmto

zákonom, súd jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví nového správcu

na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených

ministerstvom.

(5)

Správca sa počas reštrukturalizácie môže vzdať svojej funkcie v príslušnom konaní

z iných dôvodov, pre ktoré ho môže súd i bez návrhu odvolať; v takom prípade súd správcu

bezodkladne odvolá a ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických

a programových prostriedkov schválených ministerstvom.

(6)

Ustanovenie odseku 5 sa primerane použije aj na vzdanie sa funkcie správcu počas

dozornej správy.

ŠIESTA HLAVA

REŠTRUKTURALIZAČNÝ PLÁN

§ 132

Reštrukturalizačný plán

(1)

Reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo

zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah

a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok,

prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých

účastníkov plánu.

(2)

Plán sa člení na opisnú časť a záväznú časť.

§ 133

Predloženie plánu

Plán vypracuje a vypracovaný plán predloží prostredníctvom špecializovaného portálu

na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len „schvaľovacia

schôdza“) a súdu dlžník.

§ 134

Príprava plánu

(1)

Plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia

veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti. Plán musí poskytnúť

nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli

v konkurze.

(2)

Pri príprave plánu sú dlžník, správca a členovia veriteľského výboru povinní úzko

spolupracovať; dlžník je povinný im na tento účel poskytovať všetky vyžiadané informácie,

ako aj inú s tým súvisiacu súčinnosť.

(3)

Dlžník je povinný priebežne zasielať členom veriteľského výboru a správcovi predbežné

znenia návrhu plánu a žiadať ich o stanoviská, návrhy alebo podnety. Stanoviská, návrhy

alebo podnety členov veriteľského výboru a správcu je dlžník povinný s odbornou starostlivosťou

vyhodnotiť.

(4)

Dlžník je povinný poskytnúť zabezpečenému veriteľovi bezodkladne a bezodplatne všetku

súčinnosť tak, aby zabezpečený veriteľ mohol dať zabezpečiť stanovenie hodnoty majetku,

ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, znaleckým posudkom.

§ 135

Opisná časť plánu

(1)

Opisná časť plánu okrem náležitostí posudku podľa

§ 110 ods. 1 písm. a) a b)

a

ods. 2 písm. a) až c)

musí obsahovať

a)

opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok, prípadne jednotlivých majetkových

práv akcionárov dlžníka do jednotlivých skupín vytvorených v pláne na účely hlasovania

o prijatí plánu spolu s podrobným odôvodnením,

b)

osobitne pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia

pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich

pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia

plánu, ku dňu začatia reštrukturalizačného konania,

c)

údaj o spôsobe hlasovania o pláne.

(2)

Opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie

účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä

a)

zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné

odpustenie, alebo ich uznanie za nevymáhateľné,

b)

prevod podniku dlžníka alebo jeho časti alebo prevod podstatnej časti jeho majetku,

vrátane prechodu na inú osobu, či už existujúcu alebo založenú na tento účel podľa

plánu v budúcnosti (ďalej len „preberajúca osoba“),

c)

vydanie akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe,

či už na účel ich výmeny za pohľadávky alebo na iný účel určený plánom,

d)

pokračovanie v prevádzkovaní podniku dlžníka alebo jeho časti dlžníkom na účel jeho

výhodnejšieho predaja v budúcnosti,

e)

premena, cezhraničná premena, zmena právnej formy alebo cezhraničná zmena právnej

formy,

f)

prevod majetku dlžníka zaťaženého zabezpečovacím právom, vecným bremenom alebo inou

ťarchou bez tohto zaťaženia,

g)

zmena majetkových práv akcionárov dlžníka alebo preberajúcej osoby, zmena obsahu

zakladateľských zmlúv alebo iných dokumentov podobného charakteru dlžníka alebo preberajúcej

osoby alebo prevod majetkových práv akcionárov dlžníka alebo preberajúcej osoby na

iné osoby.

(3)

Opisná časť plánu obsahuje aj ďalšie náležitosti predpokladané týmto zákonom, ako

aj všetky ďalšie údaje potrebné pre účastníkov plánu tak, aby mohli s odbornou starostlivosťou

hlasovať o prijatí plánu.

§ 136

Záväzná časť plánu

(1)

Záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom

plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok,

ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v

pláne určené tak, ako je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu

alebo zánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých

vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo

zánik.

(2)

Ak je podľa osobitného predpisu na vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku predpokladaného

plánom potrebný prejav vôle, záväzná časť plánu musí obsahovať aj presné znenie požadovaného

prejavu vôle; listina obsahujúca prejav vôle sa pripojí k plánu ako jeho príloha.

§ 137

Skupiny

(1)

Na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná

skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky.

Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka

alebo premenu, cezhraničná premenu alebo cezhraničnú zmenu právnej formy, v pláne

sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka.

(2)

Jednotlivé skupiny pre zaradenie pohľadávok môže dlžník rozdeliť na ďalšie samostatné

skupiny tak, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami, najmä vzhľadom

na výšku, právny dôvod vzniku alebo zabezpečenie ich pohľadávok, mohli byť zaradené

podľa týchto kritérií do samostatných skupín. Pri majetkových právach akcionárov dlžníka

môže dlžník postupovať primerane.

(3)

Ak niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté, v pláne sa vytvorí aj samostatná

skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky.

(4)

Pre každého zabezpečeného veriteľa, pri ktorého zabezpečenej pohľadávke možno s odbornou

starostlivosťou predpokladať, že majetok, ktorý ju zabezpečuje, bude postačovať aspoň

na jej čiastočné uspokojenie, sa v pláne vytvorí vždy samostatná skupina, ibaže dotknutí

zabezpečení veritelia súhlasia s iným vytvorením skupín. Na zabezpečenie spriaznených

pohľadávok zabezpečovacím právom sa v reštrukturalizácii neprihliada.

(5)

Ak sú v reštrukturalizácii prihlásené podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré

by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, v pláne sa vytvorí

aj samostatná skupina týchto pohľadávok, pričom tieto pohľadávky nemôžu byť uspokojené

rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky.

§ 138

Zaraďovanie pohľadávok do jednotlivých skupín

(1)

Každá pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok sa zaradí do niektorej zo skupín

podľa

§ 137

a kritérií uvedených v opisnej časti plánu. Ak dlžník s odbornou starostlivosťou

zistí, že majetok zabezpečujúci zabezpečenú pohľadávku nemôže postačovať na uspokojenie

zabezpečenej pohľadávky v celom rozsahu, môže zaradiť zabezpečenú pohľadávku v dotknutom

rozsahu do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky.

(2)

Pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok,

na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú;

tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené.

§ 139

(1)

Jednotlivé zmeny pohľadávky a plnenia určené na uspokojenie pohľadávky sa uvádzajú

v záväznej časti plánu vždy pri dotknutej pohľadávke. Tieto zmeny a plnenia musia

byť v záväznej časti plánu určené tak, aby v prípade neúčinnosti plánu bolo možné

určiť rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu uspokojená jednotlivými plneniami,

a rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu odpustená alebo uznaná za nevymáhateľnú.

Pri majetkovom práve akcionára dlžníka sa toto ustanovenie použije primerane.

(2)

Pohľadávky a majetkové práva akcionárov dlžníka zaradené do rovnakej skupiny musia

byť uspokojené rovnakou mierou a rovnakým spôsobom. V menšej miere alebo horším spôsobom

sa pohľadávka alebo majetkové právo akcionára dlžníka zaradené do rovnakej skupiny

môže uspokojiť len so súhlasom dotknutého veriteľa alebo akcionára dlžníka.

(3)

Právne úkony dlžníka alebo správcu urobené počas reštrukturalizačného konania, ktoré

poskytujú účastníkovi plánu výhodu nepredpokladanú plánom, sú neplatné.

§ 140

Záväzky tretích osôb

(1)

Záväzná časť plánu môže obsahovať aj záväzok inej osoby ako dlžníka, akcionára dlžníka

alebo veriteľa prihlásenej pohľadávky, ak so vznikom záväzku súhlasí; prílohu plánu

musí v tomto prípade tvoriť súhlasný prejav vôle tejto osoby so vznikom záväzku, inak

záväzok ani v prípade potvrdenia plánu súdom nevznikne.

(2)

Záväzok podľa odseku 1 môže spočívať najmä v pristúpení k záväzku dlžníka alebo preberajúcej

osoby, ručení za ich záväzky alebo inom zabezpečení ich záväzkov, darovaní majetku

dlžníkovi alebo preberajúcej osobe, prípadne vo vzdaní sa práva voči dlžníkovi alebo

preberajúcej osobe alebo v odpustení ich dlhu.

§ 141

Nový úver

Záväzná časť plánu môže obsahovať ustanovenie o poskytnutí úveru dlžníkovi alebo preberajúcej

osobe po skončení reštrukturalizácie s tým, že pohľadávka z úveru sa v prípade vyhlásenia

konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude v nezabezpečenom rozsahu

uspokojovať zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami (ďalej

len „nový úver“).

§ 142

Prílohy plánu

Prílohy plánu tvoria neoddeliteľnú súčasť plánu. Prílohu plánu okrem iných zákonom

predpokladaných listín tvorí vždy zoznam pohľadávok, posledná riadna individuálna

účtovná závierka dlžníka a priebežná individuálna účtovná závierka dlžníka vyhotovená

ku dňu povolenia reštrukturalizácie spolu s priebežnými individuálnymi účtovnými závierkami

dlžníka vyhotovenými vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po povolení reštrukturalizácie. Ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania

audítorom, prílohu plánu tvorí tiež správa audítora.

SIEDMA HLAVA

SCHVAĽOVANIE PLÁNU

§ 143

Lehota na predloženie plánu

Záverečný návrh plánu musí byť dostupný na špecializovanom portáli najneskôr do 120

dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť dlžníka môže veriteľský

výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského

výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru

zverejní v insolvenčnom registri. Ak dlžník v zákonnej lehote návrh plánu neuloží

na špecializovaný portál, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

§ 144

Schválenie plánu veriteľským výborom

(1)

O schválení alebo zamietnutí návrhu plánu rozhodne veriteľský výbor do 15 dní od

jeho predloženia. Ak má veriteľský výbor k návrhu plánu výhrady, môže určiť dlžníkovi

lehotu nie dlhšiu ako 15 dní na jeho prepracovanie. O schválení alebo zamietnutí plánu

v tomto prípade veriteľský výbor rozhodne do 15 dní od predloženia prepracovaného

plánu.

(2)

Ak veriteľský výbor návrh plánu zamietne alebo návrh plánu v zákonných lehotách neschváli,

správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(3)

Ak veriteľský výbor predložený návrh plánu schváli, bezodkladne požiada správcu o

zvolanie schvaľovacej schôdze.

(4)

Po schválení plánu veriteľským výborom možno v pláne z podnetu dlžníka opraviť len

zjavné chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Iné zmeny plánu

z podnetu dlžníka sú zakázané.

§ 145

Zmena plánu na návrh účastníka plánu

(1)

Každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze

požiadať dlžníka prostredníctvom správcu

a)

o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu,

b)

o opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu,

c)

o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená dlžníkom,

d)

o zaradenie svojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené

dlžníkom,

e)

o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky

v inom rozsahu ako v rozsahu určenom dlžníkom,

f)

o nižšie uspokojenie svojej pohľadávky oproti jej uspokojeniu navrhnutému v záväznej

časti plánu v prospech inej skupiny pohľadávok vytvorenej v záväznej časti plánu.

(2)

Doručené žiadosti správca priebežne usporadúva do prehľadného zoznamu v insolvenčnom

registri, v ktorom uvedie deň doručenia žiadosti, označenie žiadateľa a obsah žiadosti.

(3)

Dlžník s odbornou starostlivosťou posúdi každú žiadosť podľa odseku 1 písm. b) až

e) a v odôvodnených prípadoch upraví plán podľa žiadosti.

(4)

Ak žiadosť podľa odseku 1 písm. f) bola doručená neskôr ako siedmy deň pred konaním

schvaľovacej schôdze avšak najneskôr v deň pred konaním schvaľovacej schôdze, správca

o tejto žiadosti informuje dlžníka a veriteľov prítomných na schvaľovacej schôdzi

veriteľov a dlžník žiadosť do plánu zapracuje.

§ 146

Schvaľovacia schôdza

(1)

Schvaľovaciu schôdzu zvoláva správca do troch dní od doručenia žiadosti veriteľského

výboru tak, aby sa konala najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti. Miesto a čas

konania schvaľovacej schôdze správca určí tak, aby čo najmenej obmedzovali účastníkov

plánu v možnosti zúčastniť sa na zasadnutí schvaľovacej schôdze.

(2)

Schvaľovacia schôdza sa zvoláva uverejnením oznámenia o zvolaní schvaľovacej schôdze;

lehota medzi zvolaním a konaním schvaľovacej schôdze nesmie byť kratšia ako 15 dní.

Oznámenie o zvolaní schvaľovacej schôdze obsahuje

a)

miesto a čas konania schvaľovacej schôdze,

b)

oznámenie o schválení plánu veriteľským výborom spolu s odporučením veriteľského

výboru, aby účastníci plánu oprávnení o schválení plánu hlasovať za jeho prijatie

hlasovali,

c)

informáciu, ako a kedy sa môžu účastníci plánu oboznámiť s obsahom plánu.

(3)

Schvaľovacej schôdzi predsedá správca. Právo zúčastniť sa na schvaľovacej schôdzi

má každý účastník plánu; akcionár dlžníka sa môže zúčastniť na schvaľovacej schôdzi,

aj keď nie je účastníkom plánu. Účasť dlžníka alebo štatutárnych orgánov alebo členov

štatutárneho orgánu dlžníka na schvaľovacej schôdzi je povinná.

(4)

Účastník plánu sa môže zúčastniť na schvaľovacej schôdzi aj prostredníctvom písomne

splnomocneného zástupcu; pravosť podpisu účastníka plánu musí byť na plnomocenstve

úradne osvedčená.

(5)

Schvaľovacia schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden účastník plánu.

Právo hlasovať má každý účastník plánu zaradený do niektorej zo skupín. Právo hlasovať

nemá účastník plánu zaradený do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky v rozsahu

takejto pohľadávky a veriteľ pohľadávky popretej čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti

v rozsahu takejto pohľadávky, ak mu nebolo priznané hlasovacie právo. Na každé jedno

euro zistenej sumy zistenej pohľadávky má účastník plánu jeden hlas. Podmienený veriteľ

môže na schvaľovacej schôdzi hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej

podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka

a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schvaľovacej

schôdzi v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si

svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási.

Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi

pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými

podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie

práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za dlžníka. Na

účely hlasovania akcionárov dlžníka zaradených do niektorej zo skupín sa počet ich

hlasov určí podľa osobitného predpisu.

23

)

(6)

Na schvaľovacej schôdzi možno hlasovať osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Ak

bolo hlasovanie schvaľovacej schôdze o prijatí plánu odročené, za prijatie plánu možno

hlasovať aj písomne. Písomné hlasovanie je platné, ak je doručené správcovi najneskôr

deň pred hlasovaním o prijatí plánu, pravosť podpisu písomne hlasujúceho je úradne

osvedčená a z obsahu písomného hlasovania je nepochybné, či hlasujúci hlasoval za

prijatie plánu alebo proti prijatiu plánu. Výsledky písomného hlasovania spracuje

správca do zápisnice o písomnom hlasovaní.

(7)

Dlžník je povinný po tom, čo uplynula lehota na podanie žiadosti o zmenu plánu, ale

najneskôr tri dni pred hlasovaním schvaľovacej schôdze o prijatí plánu, uložiť aktuálne

znenie plánu na špecializovanom portáli. Ak dlžník plán upraví, je povinný bezodkladne

aktualizovaný plán spolu s vysvetlením uložiť na špecializovanom portáli.

§ 147

Priebeh schvaľovacej schôdze

(1)

Pred hlasovaním o prijatí plánu na schvaľovacej schôdzi predsedajúci otvorí rozpravu.

V rozprave dlžník odpovie na všetky žiadosti zapísané do zoznamu žiadostí a vysvetlí

každú opravu alebo zmenu urobenú v pláne po jeho schválení veriteľským výborom. Po

zodpovedaní každej žiadosti má prítomný žiadateľ právo na vyjadrenie svojho stanoviska

v rozsahu troch minút. Predsedajúci môže určiť žiadateľovi na jeho žiadosť väčší časový

priestor na prednesenie jeho stanoviska. Rozprava zo schvaľovacej schôdze sa zaznamená.

(2)

Dlžník môže najneskôr do skončenia rozpravy upraviť plán v prospech niektorej zo

skupín veriteľov.

(3)

O prijatí plánu sa hlasuje hneď po skončení rozpravy. Ak z rozpravy vyplynie potreba

urobiť v pláne zmeny, predsedajúci môže hlasovanie o prijatí plánu o 15 dní odročiť;

v prípade pochybnosti môže navrhnúť, aby sa o odročení hlasovalo.

(4)

Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, správca do dvoch dní zverejní deň a miesto

pokračovania schvaľovacej schôdze, dôvody odročenia hlasovania o prijatí plánu a informáciu,

kde a kedy možno nahliadnuť do plánu v znení zmien urobených podľa pripomienok schvaľovacej

schôdze.

(5)

Ak ide o úpravu plánu podľa odseku 2, schôdza môže pokračovať v ten istý deň alebo

v nasledujúci pracovný deň; ustanovenie odseku 4 sa v tomto prípade nepoužije.

§ 148

Väčšina potrebná na prijatie plánu

(1)

Na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby

a)

každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu,

b)

v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná

väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho

dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených

čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak hlasy hlasujúcich veriteľov

v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa

zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti,

c)

v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná

väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov,

d)

za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných

podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

(2)

Skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu s plánom.

Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nikto nehlasoval

z dôvodu neprítomnosti.

(3)

Veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu,

24

)

sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím

plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.

(4)

Súhlas dlžníka s prijatím plánu sa nevyžaduje.

(5)

Na účely hlasovania o prijatí plánu sa veriteľ, ktorému boli priznané hlasovacie

práva považuje za veriteľa, ktorého pohľadávka bola zistená, v rozsahu priznaných

hlasovacích práv.

§ 149

Listina prítomných

Účastníci plánu prítomní na schvaľovacej schôdzi sa zapisujú do listiny prítomných.

Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, listina prítomných sa vyhotovuje osobitne

pre každú časť schvaľovacej schôdze. Správnosť listiny prítomných potvrdzuje svojím

podpisom správca.

§ 150

Zápisnica zo schvaľovacej schôdze

(1)

O priebehu schvaľovacej schôdze sa spíše zápisnica. Ak sa hlasovanie o prijatí plánu

odročilo, zápisnica sa vyhotovuje osobitne pre každú časť schvaľovacej schôdze. Zápisnicu

vyhotovuje a podpisuje predseda schôdze; zápisnicu je povinný vyhotoviť do piatich

dní od skončenia schvaľovacej schôdze.

(2)

Zápisnica zo schvaľovacej schôdze obsahuje označenie dlžníka, predsedu schvaľovacej

schôdze, miesto a čas konania schvaľovacej schôdze, podrobný opis priebehu schvaľovacej

schôdze, výsledky hlasovania o pláne v každej skupine s uvedením spôsobu hlasovania,

odôvodnené námietky veriteľa, prípadne akcionára dlžníka uplatnené na schvaľovacej

schôdzi, odkaz na plán v znení schválenom schvaľovacou schôdzou a ďalšie dôležité

skutočnosti zo schvaľovacej schôdze.

(3)

Prílohu zápisnice tvorí

a)

listina prítomných,

b)

záznam rozpravy zo schvaľovacej schôdze,

c)

kópia plánu v znení schválenom veriteľským výborom,

d)

kópia plánu v znení pred hlasovaním schvaľovacej schôdze o prijatí plánu,

e)

kópia plánu v porovnanom znení podľa písmen c) a d) tak, aby zmeny boli v pláne prehľadne

vyznačené s uvedením dôvodu každej zmeny v poznámke vecného odôvodnenia, a

f)

kópia plánu v znení schválenom schvaľovacou schôdzou.

(4)

Zápisnicu zo schvaľovacej schôdze správca zaeviduje v insolvenčnom registri do piatich

dní od skončenia schvaľovacej schôdze.

ÔSMA HLAVA

POTVRDENIE PLÁNU SÚDOM

§ 151

Návrh na potvrdenie plánu súdom

(1)

Plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh dlžníka. Návrh

na potvrdenie plánu je dlžník povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej

schôdze.

(2)

Návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok ustanovených v

§ 152

podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou.

(3)

Ak dlžník v zákonnej lehote návrh na potvrdenie plánu nepodá, správca bezodkladne

požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

§ 152

Nahradenie súhlasu skupiny alebo dlžníka

(1)

Ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, dlžník sa

môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil

svojím rozhodnutím, ak

a)

účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe

plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom

vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného

konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak,

b)

väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou

a

c)

za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných

podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

(2)

O nahradení súhlasu súd rozhodne v uznesení o potvrdení alebo zamietnutí plánu.

§ 153

Potvrdenie plánu súdom

Ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie

plánu predložený plán uznesením potvrdí. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne

aj o skončení reštrukturalizácie. Plán potvrdený súdom zaevidovaný v insolvenčnom

registri sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.

§ 154

Zamietnutie plánu súdom

(1)

Súd uznesením zamietne plán, ak

a)

boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu,

postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu,

ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,

b)

prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod

niektorému účastníkovi plánu,

c)

plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou; to neplatí, ak súd nahradil jej súhlas

svojím rozhodnutím,

d)

ak podľa plánu nemá dôjsť k vydaniu akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi

alebo na preberajúcej osobe za nové peňažné vklady, alebo výmenou pohľadávok veriteľov

skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výnimkou veriteľov skupiny pre nezabezpečené

pohľadávky vytvorenej podľa

§ 137 ods. 5

, a to aspoň vo výške podľa

§ 110 ods. 2 písm. e)

,

e)

plán nie je spravodlivý vo vzťahu ku skupinám veriteľov tým, že predpokladá taký

vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, že veritelia skupín

pre nezabezpečené pohľadávky budú uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia

bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod,

f)

plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov,

g)

miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok

zaradených do skupiny podľa

§ 137 ods. 5

, je nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne

súhlasí s nižšou mierou uspokojenia,

h)

plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou

pohľadávok zaradených do skupiny podľa

§ 137 ods. 5

, majú byť podľa záväznej časti plánu poskytované počas obdobia dlhšieho ako päť rokov;

to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s dlhšou lehotou splatnosti plnení

určených na uspokojenie jeho pohľadávky.

(2)

Proti uzneseniu o zamietnutí plánu môže podať odvolanie dlžník do 15 dní od jeho

zverejnenia. O odvolaní rozhodne odvolací súd najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

(3)

Len čo uznesenie o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť, súd jedným uznesením

zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka

konkurz. V uznesení súd ustanoví do funkcie správcu toho istého správcu, ktorý vykonával

funkciu správcu v reštrukturalizácii. Zverejnením uznesenia v insolvenčnom registri

zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania; funkcia veriteľského výboru

nezaniká.

§ 155

Účinky súdom potvrdeného plánu

(1)

Ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu stávajú účinnými voči

všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.

(2)

Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas

podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi,

ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka;

to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

(3)

Plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý

je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov

obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého

v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení

sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť

vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo

forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.

(4)

Plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných

pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať

sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

(5)

Ak je to potrebné na dosiahnutie vzniku, zmeny alebo zániku práva predpokladaného

plánom, účastník plánu alebo dozorný správca sa môže domáhať na súde, aby vyhlásenie

vôle účastníka plánu bolo nahradené rozhodnutím súdu.

(6)

Plánom zostáva nedotknuté právo veriteľa v rozsahu zistenej pohľadávky domáhať sa

jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

(7)

V prípade zrušenia rozhodnutia o schválení plánu sa obnovuje právo veriteľov domáhať

sa svojich pôvodných pohľadávok.

§ 155a

(1)

Dlžník alebo preberajúca osoba nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich

členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok

veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok podľa

plánu alebo skôr, ako uplynú štyri roky od skončenia reštrukturalizácie.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre právnych nástupcov dlžníka alebo preberajúcej osoby.

§ 156

Skončenie reštrukturalizácie

Zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného

konania a zastavujú sa konania prerušené podľa

§ 118 ods. 4

. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského

výboru a funkcia správcu.

DEVIATA HLAVA

NEÚČINNOSŤ PLÁNU

§ 157

Ochrana účastníkov plánu nesúhlasiacich s plánom

(1)

Účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej

schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu, ktorý môže

byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia

o potvrdení plánu v domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak

a)

pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa

plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok

poskytla oproti nemu výhoda,

b)

majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo

akcionára sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom

týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda,

c)

dlžník nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (

§ 145

), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom

vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,

d)

dlžník nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky

v rozsahu, v akom požiadal (

§ 145

), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom

vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,

e)

splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci.

(2)

Právo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje proti dlžníkovi a

preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke

alebo majetkovému právu akcionára.

§ 158

Plnenie na popretú pohľadávku

(1)

Ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, dlžník a preberajúca osoba

sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky

do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto

plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi

vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke stáva neúčinným.

(2)

Plnenie zložené do úschovy podľa odseku 1 sa uvoľní v prospech veriteľa popretej

pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania popretej

pohľadávky dlžníkom bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po uznaní

popretej pohľadávky dlžníkom. Ak od skončenia reštrukturalizácie uplynulo viac ako

päť rokov a dlžník splnil plán, ale doposiaľ nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu súdu

v konaní o určení popretej pohľadávky, plnenie zložené do úschovy podľa odseku 1 sa

uvoľní v prospech zložiteľa bez zbytočného odkladu.

(3)

Ak po zistení popretej pohľadávky je zjavné, že pohľadávka bola zaradená do nesprávnej

skupiny, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne doplatiť rozdiel,

o ktorý bol veriteľ popretej pohľadávky ukrátený.

§ 159

Nesplnenie plánu

Ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne

a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu,

plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným.

§ 159a

(1)

Porušením povinnosti podľa

§ 155a

sa stáva plán voči veriteľom skupiny pre dotknuté nezabezpečené pohľadávky neúčinným;

rozdeleniu zisku alebo iných vlastných zdrojov možno v konkurze odporovať.

(2)

Veriteľ podľa

§ 155a ods. 1

je oprávnený domáhať sa na súde, ktorý potvrdil plán, aby určil, že došlo k porušeniu

povinnosti podľa

§ 155a

. Proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie. Rozhodnutie po nadobudnutí právoplatnosti

súd bezodkladne zverejní. Zverejnením je rozhodnutie, ktorým sa určilo, že došlo k

porušeniu povinnosti podľa

§ 155a

účinné voči všetkým účastníkom plánu.

§ 159b

(1)

Ak dlžník alebo preberajúca osoba vytvorí zisk vykázaný v účtovnej závierke, ktorý

nepotrebuje k zachovaniu prevádzky podniku alebo jej podstatnej časti predpokladanej

plánom, veriteľ podľa

§ 155a ods. 1

má právo domáhať sa na súde, ktorý potvrdil plán, uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky

z takto vytvoreného zisku v rozsahu rozdielu medzi výškou uspokojenia pohľadávky podľa

§ 155a ods. 1

a plnením, ktoré bolo tomuto veriteľovi poskytnuté podľa plánu; nemožno mu však priznať

viac ako mu z vytvoreného zisku pomerne pripadá k ostatným veriteľom v jeho skupine.

(2)

Veriteľ má právo podľa odseku 1 aj voči právnym nástupcom dlžníka alebo preberajúcej

osoby.

§ 160

Účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie na plán

V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby alebo v

prípade povolenia ich reštrukturalizácie skôr, ako je plán riadne splnený, sa plán

vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie stáva neúčinným voči všetkým

účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu ešte nie sú splnené.

§ 161

Následky neúčinnosti plánu

(1)

V prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní

spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka

prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu

25

)

počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku

veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.

(2)

V prípade neúčinnosti plánu voči akcionárovi dlžníka sú dlžník a preberajúca osoba

povinní spoločne a nerozdielne uhradiť akcionárovi dlžníka hodnotu plnenia, ktorá

by zodpovedala jeho podielu na likvidačnom zostatku dlžníka v čase potvrdenia plánu

súdom. Ak akcionár dlžníka nepreukáže inak, predpokladá sa, že hodnota likvidačného

zostatku sa rovná nule.

(3)

Pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti

plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu,

a to

a)

na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení neúčinnosti plánu, ak ide o neúčinnosť

plánu podľa

§ 157

,

b)

na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť

plánu podľa

§ 158

, alebo

c)

na podklade výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde, ak ide o neúčinnosť plánu

podľa

§ 159

,

d)

na podklade výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde a právoplatného rozhodnutia

súdu podľa

§ 159a ods. 2

, ak ide o neúčinnosť plánu podľa

§ 159a

.

(4)

Plnenia poskytnuté účastníkovi plánu na základe plánu sa v prípade neúčinnosti plánu

voči nemu v rozsahu určenom plánom (

§ 139

) započítajú.

(5)

Pôvodná pohľadávka sa nepremlčí skôr ako uplynie desať rokov od neúčinnosti plánu.

§ 161a

Ak sa dlžník alebo preberajúca osoba dohodne s veriteľom z plánu počas plnenia plánu

na vydaní akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe

na účel ich výmeny za pohľadávku, plán sa na tento účel považuje za neúčinný voči

veriteľovi vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa má vymeniť za akcie alebo iné majetkové

účasti na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe.

DESIATA HLAVA

DOZORNÁ SPRÁVA

§ 162

Dozorná správa

(1)

Záväzná časť plánu môže na čas po skončení reštrukturalizácie až do úplného splnenia

plánu zaviesť nad dlžníkom alebo preberajúcou osobou dozornú správu. Dozornú správu

vykonáva dozorný správca určený záväznou časťou plánu. Za dozorného správcu možno

určiť len osobu zapísanú do zoznamu správcov; súhlas s výkonom funkcie dozorného správcu

tvorí prílohu plánu.

(2)

V prípade zavedenia dozornej správy záväzná časť plánu obsahuje najmä určenie

a)

osoby podliehajúcej dozornej správe,

b)

dozorného správcu,

c)

pravidiel pre výkon dozornej správy,

d)

právnych úkonov podliehajúcich súhlasu dozorného správcu,

e)

odmeny dozorného správcu a pravidiel pre jej úhradu.

§ 163

Účinky dozornej správy

(1)

Účinky dozornej správy nastanú zverejnením oznámenia dozorného správcu o zavedení

dozornej správy.

(2)

Oznámenie o zavedení dozornej správy obsahuje oznámenie o zavedení dozornej správy,

osobu alebo osoby podliehajúce dozornej správe, meno, priezvisko a kanceláriu dozorného

správcu a ďalšie skutočnosti, ktorých zverejnenie určuje záväzná časť plánu.

(3)

Ak niektoré právne úkony osoby podliehajúcej dozornej správe majú podľa záväznej

časti plánu podliehať súhlasu dozorného správcu, oznámenie o zavedení dozornej správy

obsahuje aj presné určenie rozsahu týchto právnych úkonov s poučením o možnosti odporovať

tým právnym úkonom, ktoré osoba podliehajúca dozornej správe urobí bez súhlasu dozorného

správcu. Ak osoba podliehajúca dozornej správe urobí právny úkon bez súhlasu dozorného

správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v

konkurze odporovať, ak pred úplným splnením plánu bol na majetok osoby podliehajúcej

dozornej správe vyhlásený konkurz.

§ 164

Dozorný správca

(1)

Dozorný správca je povinný vykonávať dozornú správu s odbornou starostlivosťou. Dozorný

správca je povinný pri výkone dozornej správy

a)

dohliadať na dodržiavanie plnenia plánu, pravidiel výkonu dozornej správy a činnosť

osoby podliehajúcej dozornej správe,

b)

udeľovať súhlas s právnymi úkonmi osoby podliehajúcej dozornej správe v rozsahu a

za podmienok určených v pláne,

c)

neustále vyhodnocovať všetky známe informácie o osobe podliehajúcej dozornej správe,

o plnení plánu a o iných pre plnenie plánu podstatných skutočnostiach z hľadiska ich

možného vplyvu na úspešné splnenie plánu a v prípade, že po vyhodnotení týchto informácií

dôjde k záveru, že nemožno odôvodnene predpokladať riadne splnenie plánu, je povinný

o tejto skutočnosti bezodkladne informovať osobu podliehajúcu dozornej správe a iné

osoby určené v pláne,

d)

pravidelne vyhodnocovať, či veriteľom vznikol nárok podľa

§ 159b

; túto skutočnosť bez zbytočného odkladu zverejní,

e)

plniť ďalšie povinnosti vyplývajúce mu zo záväznej časti plánu.

(2)

Ak plán neurčuje inak, dozorný správca je povinný v pravidelných mesačných intervaloch

poskytovať súdu a veriteľskému výboru správy o plnení plánu a o vyhliadkach v súvislosti

s plnením plánu v budúcnosti.

(3)

Dozorný správca je oprávnený zúčastňovať sa na rokovaní príslušných orgánov osoby

podliehajúcej dozornej správe. Ak plán neurčuje inak, príslušné orgány osoby podliehajúcej

dozornej správe sú povinné prerokovať s dozorným správcom každé zásadné rozhodnutie

finančnej a majetkovej povahy.

(4)

Dozornému správcovi patria pri výkone jeho činnosti rovnaké oprávnenia ako správcovi

pri zisťovaní majetku v konkurze; ustanovenia

§ 74 a 75

sa použijú primerane. Osoba podliehajúca dozornej správe je povinná poskytnúť dozornému

správcovi súčinnosť zodpovedajúcu týmto jeho oprávneniam.

§ 165

Skončenie dozornej správy

(1)

Po úplnom splnení plánu dozorný správca bezodkladne zverejní oznam o ukončení dozornej

správy. Zverejnením oznamu o ukončení dozornej správy zanikajú účinky dozornej správy

a funkcia dozorného správcu.

(2)

Účinky dozornej správy a funkcia dozorného správcu zanikajú tiež vyhlásením konkurzu.

V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví do funkcie správcu dozorného správcu.

ŠTVRTÁ ČASŤ

ODDLŽENIE

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 166

Úvodné ustanovenia

(1)

Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa

oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez

ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

(2)

Dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom

najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového

kalendára podľa tejto časti zákona.

(3)

Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového

kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie

konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie

exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok.

(4)

Dlžník je povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie

splátkového kalendára vyhlásiť, že je platobne neschopný.

(5)

Dlžník nie je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie

splátkového kalendára, ak je vo výkone trestu odňatia slobody.

§ 166a

Pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak (

§ 166b

a

166c

), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky

a)

pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz

alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),

b)

budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka

voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,

c)

pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy

(

§ 167d

), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu,

d)

pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom.

(2)

Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

§ 166b

Pohľadávky vylúčené z uspokojenia

(1)

Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje

a)

príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny

rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie

kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,

b)

príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom

dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,

c)

zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť,

ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená

pred rozhodujúcim dňom,

d)

peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli

pred rozhodujúcim dňom,

e)

trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní

alebo v konaní o určení splátkového kalendára.

(2)

Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

§ 166c

Nedotknuté pohľadávky

(1)

Oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky

a)

pohľadávka veriteľa – fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo

prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z

dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie

§ 166b ods. 1 písm. a)

a

b)

tým nie je dotknuté,

b)

pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti

s konaním o oddlžení,

c)

zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho

práva; ustanovenie

§ 166b ods. 1 písm. a)

a

b)

tým nie je dotknuté,

d)

pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným

konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,

e)

pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,

f)

pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi,

g)

peňažný trest podľa

Trestného zákona

,

h)

nepeňažná pohľadávka.

(2)

Ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási, zabezpečený veriteľ je oprávnený

domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho práva,

ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka.

(3)

Oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou.

§ 166d

Nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka

(1)

Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je hodnota alebo časť hodnoty jednej obývateľnej

veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník

označil v zozname majetku ako svoje obydlie.

(2)

Ak je obydlie dlžníka v podielovom spoluvlastníctve, nepostihnuteľnou hodnotou obydlia

dlžníka je hodnota alebo časť hodnoty spoluvlastníckeho podielu dlžníka k jeho obydliu;

jej výška sa pomerne neznižuje. V prípade bezpodielového spoluvlastníctva má každý

z bezpodielových spoluvlastníkov právo na nepostihnuteľnú hodnotu obydlia.

(3)

Ak je obydlie dlžníka zaťažené zabezpečovacím právom, zabezpečovacie právo má prednosť

pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka.

(4)

Výšku nepostihnuteľnej hodnoty obydlia dlžníka ustanoví vláda Slovenskej republiky

nariadením.

§ 166e

Rozhodnutie o oddlžení

(1)

O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení

splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené

iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (

§ 166a

) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení

súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

(2)

Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým

kalendárom (

§ 166a

), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné

v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

(3)

Pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je

aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi

zabezpečuje.

(4)

Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka.

Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa

stala nevymáhateľná (

§ 166b

), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

(5)

Ak došlo k oddlženiu, konkurz vyhlásený na majetok dlžníka nie je prekážkou prevádzkovania

živnosti podľa osobitného predpisu.

25aa

)

§ 166f

Zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer

(1)

Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom

na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov

od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol

o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto

návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

(2)

Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie

o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu

na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré

poctivý zámer dlžníka vylučujú.

(3)

Ak navrhovateľ na tom trvá, súd v prípade smrti dlžníka pokračuje v konaní s dedičmi,

inak konanie zastaví.

(4)

Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam

sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť

aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia

oddlženia.

(5)

Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa

§ 13a Obchodného zákonníka

.

(6)

Súd, ktorý rozhodol o oddlžení na podnet prokurátora, zruší takéto oddlženie, ak

zistí, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Takéto konanie možno začať do šiestich

rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.

§ 166g

Poctivý zámer

(1)

Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že

vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,

najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať

zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone

podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade

nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu

takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne

vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

(2)

Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak

a)

v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom

vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty

sa neprihliada,

b)

v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho

dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím

na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada,

c)

v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú

informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím

na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,

d)

bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo

vyžadovať,

e)

zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol

do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,

f)

v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s

prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,

g)

zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov

sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,

h)

zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť

svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,

i)

bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,

j)

bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok

po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca

dieťaťa,

k)

bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu

poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať

iba Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu,

8aa

)

l)

dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal

v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

(3)

Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý

v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí

alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej

osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.

(4)

Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý

dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku,

má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote

postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

(5)

Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý

zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý

zámer dlžníka neskúma.

(6)

V poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o určení splátkového

kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer a zrušenie

oddlženia pre nepoctivý zámer.

§ 166h

Odporovateľné právne úkony

(1)

Oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky

domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym

úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná,

nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy,

ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať

správca.

(2)

Oddlžením zostáva tiež nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky

domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené záložné právo, vecné

bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka.

§ 166i

Preskúmanie pomerov dlžníka

(1)

Správca pri preskúmaní pomerov dlžníka vychádza najmä zo zoznamu majetku, zoznamu

veriteľov a informácií poskytnutých dlžníkom, veriteľmi, prípadne inými osobami. Správca

vykoná s odbornou starostlivosťou šetrenia ohľadom majetku a záväzkov, prípadne ďalšie

šetrenia, ktoré sú časovo nenáročné a možno ich zabezpečiť s nepatrnými nákladmi.

(2)

Iné šetrenia, vrátane šetrení pomerov dlžníka, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie

jeho poctivého zámeru či odporovateľnosti právnych úkonov, správca vykoná na podnet

veriteľa, ak veriteľ uhradí zálohu na trovy týchto šetrení. Takéto šetrenia uskutoční

správca na náklady veriteľa. Veriteľ má nárok na úhradu týchto nákladov v konkurze

ako náklad konkurzu v sume schválenej zástupcom veriteľov alebo určenej schôdzou veriteľov,

ak zástupca veriteľov nie je ustanovený.

(3)

Správca na úvodnom stretnutí podrobne poučí dlžníka o jeho povinnostiach podľa tohto

zákona, ako aj o následkoch nesplnenia týchto povinnosti vrátane trestnoprávnych následkov.

(4)

O výsledku šetrenia správca bez zbytočného odkladu spíše správu, ktorú založí do

správcovského spisu.

(5)

Ustanovenia

§ 74

a

75

sa použijú primerane.

§ 166j

Správca

(1)

Správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou technických a programových

prostriedkov schválených ministerstvom. Ak je však vyhlásený konkurz alebo sa vedie

konanie o určení splátkového kalendára ohľadom manžela dlžníka a táto okolnosť vyplýva

z návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, súd

druhému z manželov ustanoví totožného správcu. Správcu súd odvolá, ak opakovane alebo

závažne porušil svoje povinnosti alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka.

Ustanovenie

§ 42 ods. 6

sa použije rovnako.

(2)

Opakovaným porušením povinnosti správcu sa rozumie, ak správca napriek písomnému

upozorneniu súdom naďalej porušuje povinnosť, na ktorej porušenie bol upozornený.

(3)

V uznesení o odvolaní správcu súd zároveň ustanoví nového správcu. Proti uzneseniu

o odvolaní správcu z dôvodu opakovaného alebo závažného porušenia povinnosti je odvolaný

správca oprávnený podať odvolanie.

(4)

Súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konania,

ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

(5)

V konkurze má správca nárok na paušálnu odmenu, odmenu z výťažku a náhradu nevyhnutných

výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky sa uhrádzajú z preddavku na úhradu

paušálnej odmeny správcu a z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú podstatu.

(6)

V konaní o určení splátkového kalendára má správca nárok na paušálnu odmenu a paušálnu

náhradu výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky sa uhrádzajú z preddavku

zloženého dlžníkom a sú splatné v deň skončenia konania.

§ 166k

Povinné zastúpenie dlžníka

Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára,

až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci

25a

)

alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím

Centra právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

25a

)

DRUHÁ HLAVA

KONKURZ

§ 167

Návrh na vyhlásenie konkurzu

(1)

Návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník,

ktorý je fyzickou osobou.

(2)

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronicky do elektronickej schránky súdu

prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu;

návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Okrem všeobecných náležitostí

návrhu podľa

§ 127 Civilného sporového poriadku

návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje

a)

dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie,

b)

zoznam osôb spriaznených s dlžníkom,

c)

zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných

troch rokoch,

d)

zoznam veriteľov,

e)

vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti,

f)

doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci vedenie exekučného konania alebo obdobného

vykonávacieho konania podľa

§ 166 ods. 3.

§ 167a

Vyhlásenie konkurzu

(1)

Súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu vyhlási konkurz,

ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že

a)

návrh podala oprávnená osoba,

b)

návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti,

c)

dlžník je v súlade s týmto zákonom riadne zastúpený,

d)

dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná

pochybnosť o jeho pravdivosti,

e)

nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár,

f)

bol zložený preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci;

preddavok súd bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu poukáže na účet správcu

alebo ho vráti zložiteľovi, ak súd konkurz nevyhlási.

(2)

Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 1, súd v rovnakej lehote návrh odmietne

alebo konanie zastaví.

(3)

Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz je vyhlásený zverejnením uznesenia

o vyhlásení konkurzu v insolvenčnom registri.

§ 167b

Nakladanie s konkurznou podstatou

(1)

Oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj konať vo veciach

týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca koná

v mene a na účet dlžníka.

(2)

Právne úkony dlžníka urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu,

sú voči veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.

(3)

Dlžník a jeho blízka osoba so súhlasom dlžníka sú oprávnení vec podliehajúcu konkurzu

užívať obvyklým spôsobom; sú však povinní chrániť ju pred poškodením, stratou alebo

zničením a zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania jej hodnota znižuje.

Každý, kto užíva vec tvoriacu konkurznú podstatu, je povinný umožniť správcovi kedykoľvek

túto vec obhliadnuť. Ak má takúto vec v užívaní niekto iný ako dlžník alebo jeho blízka

osoba, môže ju užívať len so súhlasom správcu. Všetky príjmy z takéhoto užívania veci

treťou osobou patria do konkurznej podstaty.

(4)

Ustanovenie

§ 52

platí rovnako.

§ 167c

Pohľadávky a záväzky dlžníka

(1)

Prihlásením pohľadávky sa pohľadávka voči dlžníkovi stáva splatnou.

(2)

Pohľadávku podliehajúcu konkurzu je dlžník počas konkurzu povinný plniť správcovi.

Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka

týmto splnením nezaniká; to neplatí, ak sa takéto plnenie dostane k správcovi.

(3)

Pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, nemožno započítať proti vzájomnej

pohľadávke dlžníka, ktorá dlžníkovi vznikla pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávku,

ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, nemožno započítať proti vzájomnej pohľadávke

dlžníka, ktorá dlžníkovi vznikla po vyhlásení konkurzu. Započítanie iných pohľadávok

nie je vylúčené.

§ 167d

Ukončenie zmluvy

(1)

Po vyhlásení konkurzu možno vypovedať zmluvu, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú

alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú

činnosť, ak bola uzavretá pred vyhlásením konkurzu. Ak ide o zmluvu ohľadom majetku,

ktorý podlieha konkurzu, zmluvu môže vypovedať správca, v ostatných prípadoch dlžník.

Výpoveď je účinná doručením druhej zmluvnej strane. Zmluvu možno vypovedať aj v prípade,

že bola dohodnutá na určitý čas. Zmluvu o nájme bytu vo vzťahu k tretej osobe, ktorá

je nájomcom možno vypovedať len za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom a

osobitným predpisom.

25b

)

(2)

Od inej zmluvy môže dlžník, správca alebo druhá zmluvná strana odstúpiť, ak bola

uzavretá pred vyhlásením konkurzu a nebola ešte v plnom rozsahu splnená. Odstúpiť

od zmluvy možno len v rozsahu ešte navzájom nesplnených záväzkov.

(3)

Ustanovenie

§ 45a

platí rovnako.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na zmluvy a dohody uzatvorené podľa Zákonníka

práce.

§ 167e

Súdne konania

(1)

Ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa

uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (

§ 166a

) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (

§ 166b

).

(2)

Premlčacia lehota pri pohľadávke uplatnenej v zastavenom konaní neuplynie skôr ako

60 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak bola v zastavenom konaní uplatnená námietka premlčania,

na premlčanie sa prihliada, ak bola námietka oprávnená.

(3)

Ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie

konania sa neprihliada.

(4)

Ak iný veriteľ poprel oddlžením nedotknutú pohľadávku (

§ 166c

), popretím takejto pohľadávky má popierajúci veriteľ právo na vstup do konania, ktoré

sa týka oddlžením nedotknutej pohľadávky ako intervenient. Ak je výsledok konania

o určenie popretej pohľadávky závislý od výsledku v takomto konaní, súd konanie o

určenie popretej pohľadávky preruší do výsledku v takomto konaní.

§ 167f

Exekučné konania a obdobné vykonávacie konania

(1)

Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné

konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

(2)

Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení

konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo

sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému,

exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

(3)

Premlčacia lehota pri pohľadávke vymáhanej v zastavenom konaní neuplynie skôr ako

60 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak bola v zastavenom konaní uplatnená námietka premlčania,

na premlčanie sa prihliada, ak bola námietka oprávnená.

(4)

Exekučné záložné právo k dlžníkovmu majetku vyhlásením konkurzu zaniká.

(5)

Ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie

konania sa neprihliada; prípadné exekučné záložné právo zaniknuté v dôsledku vyhlásenia

konkurzu sa obnovuje.

§ 167g

Dobrovoľná dražba

(1)

Ak bol vyhlásený konkurz, dražobník upustí od konania dražby, ak dražbu navrhol dlžník

a do vyhlásenia konkurzu nebol udelený príklep.

(2)

Ak dražbu navrhla osoba, ktorá vykonáva záložné právo, vyhlásenie konkurzu nebráni

v konaní dražby. Prevyšujúci výťažok z takejto dražby sa odovzdá správcovi a tvorí

súčasť konkurznej podstaty dlžníka. Ak predmet dražby pred udelením príklepu začne

podliehať konkurzu, dražobník upustí od konania dražby; na prípadný udelený príklep

sa v tomto prípade neprihliada.

§ 167h

Konkurzná podstata

(1)

Konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Konkurzu

podlieha tiež výťažok získaný správou a speňažením takéhoto majetku.

(2)

Konkurzu podlieha aj majetok, ktorý nadobudol dlžník po vyhlásení konkurzu v dôsledku

splnenia povinností správcom po vyhlásení konkurzu v prípadoch podľa

§ 45a

.

(3)

Majetok dlžníka, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva podlieha konkurzu, ak to ustanovuje

tento zákon (

§ 167k

). Majetok tretej osoby, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva, konkurzu nepodlieha.

(4)

Konkurzu nepodlieha nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka a majetok dlžníka, ktorý

nemožno postihnúť v exekúcii.

§ 167i

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

(1)

Vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej

podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,

ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. To neplatí, ak už tvorí konkurznú podstatu iného

dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na

vyhlásenie konkurzu.

(2)

Do konkurzu, v ktorom do konkurznej podstaty patrí majetok, ktorý je v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov, má právo prihlásiť sa každý veriteľ, ktorý by mal právo

byť uspokojený z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak súd na návrh

dotknutého veriteľa podaným voči správcovi neurčí inak, nezabezpečení veritelia sa

z konkurznej podstaty uspokoja pomerne; pri rozhodovaní o prípadnom inom uspokojení

dotknutých nezabezpečených veriteľov súd vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka.

(3)

Ak do konkurznej podstaty patrí obydlie dlžníka, ktoré je v dlžníkovom bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov, správca vydá nepostihnuteľnú hodnotu druhého bezpodielového

spoluvlastníka druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi. Ustanovenia

§ 167o ods. 3 až 5

sa použijú rovnako.

§ 167j

Súpis majetku konkurznej podstaty

(1)

Správca do 60 dní od vyhlásenia konkurzu vyhotoví súpis v insolvenčnom registri.

Ak sa dozvie o novom majetku, súpis bez zbytočného odkladu doplní; to platí aj o každej

zmene súpisu.

(2)

Kto tvrdí, že majetok nemal byť zapísaný do súpisu, má právo uplatniť u správcu námietku.

Ak ktorýkoľvek veriteľ prihlásenej pohľadávky trvá na zapísaní majetku do súpisu,

môže do 60 dní od zverejnenia námietky žiadať od správcu, aby vyzval toho, kto podal

námietku, aby podal voči veriteľovi, ktorý trvá na zapísaní majetku do súpisu žalobu

o vylúčenie majetku zo súpisu v lehote 60 dní od doručenia výzvy. Ak tak žiaden veriteľ

prihlásenej pohľadávky neurobí, správca majetok zo súpisu vylúči. Ak lehota na podanie

žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu uplynie márne, má sa za to, že zapísanie majetku

do súpisu je nesporné.

(3)

Ustanovenia

§ 76

a

77

sa použijú primerane.

§ 167k

Zabezpečený veriteľ

(1)

Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu vtedy, ak sa prihlási prednostný zabezpečený

veriteľ.

(2)

Ak sa prihlási len neskorší zabezpečený veriteľ, zaťažený majetok podlieha konkurzu

iba vtedy, ak z neho možno predpokladať uspokojenie aj zabezpečeného veriteľa s neskorším

zabezpečovacím právom. Hodnota zaťaženého majetku na účely posúdenia, či podlieha

konkurzu, sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečí správca

na podnet a náklady neskoršieho zabezpečeného veriteľa. Ak neskorší zabezpečený veriteľ

ani v lehote určenej správcom nezloží preddavok na trovy znaleckého posudku, má sa

za to, že zaťažený majetok nepodlieha konkurzu.

(3)

Ak prednostný zabezpečený veriteľ alebo neskorší zabezpečený veriteľ, ktorého uspokojenie

možno predpokladať zo zaťaženého majetku, pristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva,

zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu. Ak tým zabezpečený veriteľ zmarí už

oznámený proces speňaženia zaťaženého majetku správcom, je povinný uhradiť správcovi

paušálnu odmenu a do konkurznej podstaty náklady, ktoré v súvislosti s tým vznikli.

(4)

Speňažením zaťaženého majetku zanikajú iba zabezpečovacie práva prihláseného zabezpečeného

veriteľa a všetky neskoršie zabezpečovacie práva.

(5)

Výťažok správca bez zbytočného odkladu vydá prihláseným zabezpečeným veriteľom podľa

poradia ich zabezpečovacích práv mimo rozvrh, ibaže sú tu spory, ktorými môže byť

vydanie výťažku dotknuté. Na neprihlásené zabezpečovacie práva sa neprihliada. Z výťažku

správca odpočíta svoju odmenu a náklady spojené so speňažením majetku.

(6)

Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu aj vtedy, ak hodnota zaťaženého majetku

prevyšuje ťarchy na majetku, do času, kým niektorý zo zabezpečených veriteľov nepristúpi

k výkonu zabezpečovacieho práva. Hodnota zaťaženého majetku na účely posúdenia, či

podlieha konkurzu, sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečí

správca na náklady konkurzu. Do času, kým takýto znalecký posudok nie je vyhotovený,

má sa za to, že zaťažený majetok nepodlieha konkurzu. Ak v konkurznej podstate nie

sú peňažné prostriedky na vyhotovenie znaleckého posudku, správca zabezpečí jeho vyhotovenie,

ak ktorýkoľvek veriteľ zloží preddavok na trovy znaleckého posudku.

(7)

Ak oprávnená osoba (

§ 167r

) so súhlasom dlžníka poskytne do konkurznej podstaty náhradu za hodnotu zaťaženého

majetku, ktorá prevyšuje ťarchy na majetku, zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu.

Aká hodnota má byť poskytnutá do konkurznej podstaty, sa posúdi podľa znaleckého posudku,

ktorého vypracovanie zabezpečí správca na podnet a náklady oprávnenej osoby (

§ 167r

). Ak už takýto znalecký posudok bol správcom vyhotovený, vychádza sa z takéhoto znaleckého

posudku. Ak takúto hodnotu poskytla oprávnená osoba (

§ 167r

), správca bezodplatne prevedie zaťažený majetok na toho, kto takúto hodnotu poskytol.

Náklady prevodu a odmeny správcu za prevod nesie nadobúdateľ zaťaženého majetku. Voči

nadobúdateľovi zaťaženého majetku sa zabezpečený veriteľ môže domáhať len toho, čoho

by sa mohol domáhať voči dlžníkovi.

(8)

Zabezpečený veriteľ, ktorý sa neprihlásil a ktorého zabezpečovacie právo viazne na

majetku dlžníka, bez zbytočného odkladu po tom, čo sa z odbornou starostlivosťou mohol

dozvedieť o vyhlásení konkurzu, je povinný oznámiť správcovi výšku zabezpečenej pohľadávky,

ktorá môže byť uspokojená zo zaťaženého majetku. Za správnosť týchto údajov zodpovedá

zabezpečený veriteľ. Správca pri posúdení hodnoty týchto tiarch vychádza z údajov

oznámených zabezpečeným veriteľom.

(9)

Ak správca pri skúmaní majetkových pomerov dlžníka zistí, že na majetku dlžníka viazne

zabezpečovacie právo zabezpečeného veriteľa, ktorý nie je veriteľom dlžníka, bez zbytočného

odkladu upovedomí zabezpečeného veriteľa o vyhlásení konkurzu.

(10)

Ak na zaťaženom majetku viazne aj iná ťarcha ako zabezpečovacie právo, znalecký posudok

musí stanoviť aj hodnotu tejto ťarchy.

(11)

Ustanovenie

§ 50 ods. 1

platí rovnako.

§ 167l

Prihlasovanie a popieranie pohľadávok

(1)

Veriteľ (

§ 166a

a

166c

) má právo prihlásiť sa do konkurzu do času, kým správca nezverejní oznámenie o tom,

že ide zostaviť rozvrh. Ustanovenia

§ 29 ods. 1

,

2

,

4 až 6

,

8 až 10

,

§ 30

a

31

sa použijú primerane. Zabezpečený veriteľ úveru na bývanie

25c

)

je oprávnený sa prihlásiť, iba ak je už pohľadávka z úveru na bývanie v celom rozsahu

splatná, alebo ak sa prihlásil zabezpečený veriteľ, ktorého zabezpečovacie právo je

skoršie v poradí, o čom správca bez zbytočného odkladu zabezpečeného veriteľa úveru

na bývanie písomne upovedomí.

(2)

Prihlásiť sa môže aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako dlžníkovi,

ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku dlžníka. Takýto veriteľ

môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje

jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v

rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je

zabezpečená.

(3)

Prihláška sa podáva v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu

spôsobom podľa

§ 28 ods. 2.

Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ

však nemôže vykonávať hlasovacie právo. Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie

premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

(4)

Správca písomne upovedomí každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v zozname

veriteľov, ako aj dotknutého správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov,

že bol vyhlásený konkurz. Správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname

veriteľov, ktorý zostavil dlžník.

(5)

Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť len iný prihlásený veriteľ. Ustanovenia

§ 32 ods. 3

,

5

,

6

,

8

,

10

,

12 až 16

a

18

sa použijú primerane.

(6)

K zisteniu popretej pohľadávky postačuje uznanie popierajúceho veriteľa, súhlas správcu

sa nevyžaduje. Zistenie popretej pohľadávky je voči správcovi účinné až po tom, čo

je takéto zistenie pohľadávky správcovi preukázané.

§ 167m

Zástupca veriteľov

(1)

Na účely výkonu práv veriteľov v konkurze vystupuje zástupca veriteľov. Zástupca

veriteľov je povinný konať v spoločnom záujme veriteľov, pokynmi veriteľov však nie

je viazaný.

(2)

Ak schôdza veriteľov neustanoví iného zástupcu veriteľov, zástupcom veriteľov sa

stáva veriteľ prihlásenej pohľadávky s najvyšším počtom hlasov, ktorý o to prejavil

záujem u správcu. Ak taký nie je, v konkurze sa postupuje bez zástupcu veriteľov.

(3)

Správca môže zvolať schôdzu veriteľov, ak to považuje za potrebné. Správca zvolá

schôdzu veriteľov, ak o to požiada ktorýkoľvek prihlásený veriteľ, ktorý zloží preddavok

na trovy konania schôdze veriteľov a uhradí paušálnu odmenu správcu za konanie schôdze

veriteľov. Na zvolanie a konanie schôdze veriteľov platia primerane pravidlá o konkurze

podľa druhej časti zákona. Do pôsobnosti schôdze veriteľov patrí iba voľba alebo výmena

zástupcu veriteľov a schválenie úhrady nákladov šetrení vykonaných správcom na podnet

veriteľa.

§ 167n

Speňaženie nehnuteľnosti

(1)

Nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu správca speňaží dražbou za primeraného použitia

osobitného predpisu,

8

)

ak o to požiada veriteľ, ktorý uhradí preddavok na náklady dražby; inak tieto nehnuteľnosti

správca speňaží ako hnuteľnú vec.

(2)

Najnižším podaním pri speňažení nehnuteľnosti dražbou je suma určená prihláseným

zabezpečeným veriteľom, ktorého zabezpečovacie právo je na predmete dražby v poradí

najskoršie, alebo zástupcom veriteľov, ak predmet dražby nie je zaťažený zabezpečovacím

právom. Pri byte alebo dome, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt, najnižšie podanie

nesmie byť nižšie ako ustanovuje osobitný predpis.

8

)

§ 167o

Speňaženie obydlia dlžníka

(1)

Obydlie dlžníka môže správca speňažiť iba dražbou za primeraného použitia osobitného

predpisu.

8

)

(2)

Obydlie dlžníka nemožno speňažiť, ak by z výťažku po odpočítaní nepostihnuteľnej

hodnoty obydlia nebolo možné uspokojiť náklady speňaženia a aspoň sčasti pohľadávky

prihlásených veriteľov. Hodnotu obydlia dlžníka určí odhadom správca; ak však ktorýkoľvek

veriteľ predloží znalecký posudok a uhradí preddavok na odmenu notára súvisiacu s

overením priebehu dražby, vychádza sa zo znaleckého posudku. Ak sa v takom prípade

vec nespeňaží, je takýto veriteľ povinný nahradiť náklady speňaženia.

(3)

Ak sa obydlie dlžníka speňažilo, sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia

dlžníka správca poukáže mimo rozvrh na bankový účet, ktorý na tento účel v mene a

na účet dlžníka zriadil

25ca

)

(ďalej len „osobitný účet dlžníka“); o tom bez zbytočného odkladu správca poučí dlžníka.

Vklad alebo prevod finančných prostriedkov na osobitný účet dlžníka je oprávnený vykonať

len správca.

(4)

Finančné prostriedky na osobitnom účte dlžníka nepodliehajú konkurzu, exekúcii ani

obdobnému vykonávaciemu konaniu počas 36 mesiacov od jeho zriadenia.

(5)

Dlžník nie je oprávnený počas doby podľa odseku 4 disponovať s osobitným účtom dlžníka,

je však oprávnený požiadať banku alebo pobočku zahraničnej banky o výber finančných

prostriedkov v hotovosti z takéhoto účtu mesačne najviac do sumy, ktorú ustanoví vláda

Slovenskej republiky nariadením. Ustanovenie osobitného predpisu tým nie je dotknuté.

25cb

)

(6)

Ak sa speňažilo obydlie dlžníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, správca

zriadi osobitný účet dlžníka aj pre bývalého bezpodielového spoluvlastníka; ustanovenia

odsekov 1 až 5 platia rovnako.

§ 167p

Speňaženie hnuteľných vecí

(1)

Hnuteľné veci podliehajúce konkurzu správca speňaží ako jeden alebo viac súborov

majetku v ponukovom konaní. Na tento účel správca zverejní súbor majetku, ktorý ponúka

na predaj a lehotu na predkladanie ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako desať kalendárnych

dní od zverejnenia ponuky. Prihliada sa iba na tie ponuky, kde bola záloha na celú

ponúknutú kúpnu cenu v plnom rozsahu zložená záujemcom na účet správcu. Rozhoduje

vždy najvyššia ponúknutá kúpna cena. Ak viacerí záujemcovia ponúknu rovnaké plnenie,

rozhodne žreb správcu. Vypratanie vecí je povinný zabezpečiť nadobúdateľ na svoje

náklady.

(2)

Ak sa hnuteľné veci podliehajúce konkurzu nepodarí speňažiť ani v treťom ponukovom

konaní, prestávajú podliehať konkurzu. Ak o takýto súbor hnuteľných vecí prejaví záujem

veriteľ prihlásenej pohľadávky, správca ho prevedie tomu veriteľovi prihlásenej pohľadávky,

ktorý ponúkne do desiatich dní od skončenia tretieho ponukového konania najvyššiu

ponuku. Ak viacerí veritelia prihlásenej pohľadávky ponúknu rovnaké plnenie, rozhodne

žreb správcu. Vypratanie vecí je povinný zabezpečiť veriteľ na svoje náklady.

(3)

Na písomný pokyn zástupcu veriteľov alebo dotknutého zabezpečeného veriteľa správca

speňaží hnuteľné veci aj iným spôsobom. Ak je dotknutých zabezpečených veriteľov viac,

písomný pokyn je oprávnený uložiť ten, ktorého zabezpečovacie právo je v poradí najskoršie.

§ 167q

Speňaženie pohľadávok a iných majetkových hodnôt

(1)

Ak súčasťou konkurznej podstaty sú pohľadávky dlžníka, správca sa ich pokúsi vymôcť;

žaloby o ich zaplatenie na súde alebo na inom príslušnom orgáne však nepodáva. Ak

sa to správcovi nepodarí ani do jedného mesiaca po zverejnení súpisu majetku, pohľadávky

speňaží postúpením ako hnuteľné veci. Dojednaniami, ktoré zakazujú alebo obmedzujú

postúpenie pohľadávky, správca nie je viazaný. Tieto obmedzenia postúpením pohľadávky

zanikajú.

(2)

Pokiaľ je pohľadávka súčasťou konkurznej podstaty, premlčanie spočíva. Premlčanie

pokračuje v plynutí, len čo pohľadávka prestane podliehať konkurzu. Prípadné konanie,

v ktorom sa uplatňuje pohľadávka podliehajúca konkurzu, súd alebo iný konajúci orgán

preruší až do času, kým pohľadávka prestane podliehať konkurzu.

(3)

Iné majetkové hodnoty správca speňaží obdobne ako hnuteľné veci alebo pohľadávky.

§ 167r

Právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty

(1)

Oprávnená osoba podľa odseku 4 so súhlasom dlžníka má právo kedykoľvek a ktorúkoľvek

časť majetku vykúpiť z konkurznej podstaty za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Ustanovenia

o pravidlách speňažovania sa v tom prípade nepoužijú.

(2)

Oprávnená osoba podľa odseku 4 so súhlasom dlžníka má právo vykúpiť majetok z konkurznej

podstaty za cenu, ktorá bola dosiahnutá v dražbe, v ponukovom konaní alebo za cenu

ponúknutú veriteľom, ak takúto cenu uhradí správcovi do desať dní od skončenia dražby,

ponukového konania alebo predloženia ponuky veriteľom.

(3)

Ak so súhlasom dlžníka jeho príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec, manžel, bývalý

manžel alebo spoluvlastník nehnuteľnosti uplatní právo vykúpiť obydlie dlžníka z konkurznej

podstaty, nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka sa započíta na úhradu kúpnej ceny.

(4)

Oprávnenou osobou na účely uplatnenia práva vykúpiť majetok z konkurznej podstaty

sa rozumie dlžníkov príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec, manžel, bývalý manžel,

spoluvlastník nehnuteľnosti alebo obec, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť

nachádza.

(5)

Ak sa poruší právo oprávnenej osoby podľa odseku 4 vykúpiť majetok z konkurznej podstaty,

má táto osoba právo domáhať sa od nadobúdateľa, aby jej vec ponúkol na predaj. Toto

právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov od speňaženia veci.

§ 167s

Predkupné právo

Pri speňažení majetku správca nie je viazaný predkupným právom; osobe oprávnenej z

predkupného práva zriadeného ako vecné právo však predkupné právo zostáva zachované.

§ 167t

Náklady konkurzu

(1)

Nákladmi konkurzu sú a uspokojujú sa z výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených

veriteľov v tomto poradí

a)

odmena správcu a náklady speňaženia a rozvrhu výťažku,

b)

nevyhnutné výdavky správcu spojené s vedením konkurzu,

c)

náklady spojené so správou majetku podliehajúceho konkurzu,

d)

preddavok na trovy znaleckého posudku,

e)

úhrada nákladov šetrení vykonaných správcom na podnet veriteľa v sume schválenej

zástupcom veriteľov alebo schôdzou veriteľov.

(2)

Správca zodpovedá veriteľom prihlásenej pohľadávky za škodu spôsobenú neúčelne, nehospodárne

alebo nedôvodne vynaloženými nákladmi.

§ 167u

Rozvrh výťažku

(1)

Správca bez zbytočného odkladu po speňažení konkurznej podstaty a ukončení všetkých

sporov, ktorými môže byť rozvrh výťažku dotknutý, najskôr však 60 dní od vyhlásenia

konkurzu, pripraví rozvrh výťažku. Zámer zostaviť rozvrh správca zverejní.

(2)

Z výťažku najprv odpočíta náklady konkurzu, potom prípadnú nepostihnuteľnú hodnotu

obydlia, potom pomerne uhradí prihlásené pohľadávky detí dlžníka na výživné a zostatok

pomerne rozdelí medzi všetkých prihlásených veriteľov podľa výšky ich zistených pohľadávok.

Ak ide o pohľadávku zo zmenky, ktorá bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,

uspokojí sa po uspokojení ostatných zistených pohľadávok. Náklady uspokojenia nesie

každý veriteľ sám.

(3)

Plnenia, pri ktorých sa správcovi nepodarí zistiť bankový účet alebo adresu veriteľa

ani do troch mesiacov od zostavenia rozvrhu výťažku, pripadnú štátu. Tieto plnenia

správca poukáže na účet súdu, ktorý vyhlásil konkurz.

(4)

Správca zodpovedá veriteľom za škodu, ktorú im spôsobí tým, že rozvrh výťažku bol

realizovaný v rozpore s pravidlami ustanovenými týmto zákonom, ibaže preukáže, že

postupoval s odbornou starostlivosťou.

§ 167v

Zrušenie konkurzu

(1)

Správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí,

že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, zverejní oznámenie o ukončení konkurzu.

Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia

lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa

§ 166i ods. 2

, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Zverejnením oznámenia sa konkurz zrušuje.

(2)

Správca bez zbytočného odkladu zverejní oznámenie o ukončení konkurzu aj vtedy, ak

zistí, že sa do 90 dní od vyhlásenia konkurzu neprihlásil žiadny veriteľ alebo postavenie

všetkých veriteľov ako účastníkov konania zaniklo. Zverejnením oznámenia sa konkurz

zrušuje.

(3)

Konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým súd zastaví konanie z dôvodu, že tu nie

sú predpoklady pre vedenie konkurzu. V uznesení rozhodne aj o zrušení oddlženia. Premlčacia

lehota pri pohľadávkach, ktoré mohli byť uplatnené v konkurze prihláškou, neuplynie

skôr, ako tri roky od zastavenia konania. Voči tomuto rozhodnutiu je dlžník oprávnený

podať odvolanie.

(4)

Zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikajú tiež účinky

podľa

§ 167b ods. 1

,

§ 167c ods. 2

a

3

a

§ 167d

. Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. Ak má

správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po zrušení konkurzu ich bez

zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka.

(5)

Ak bol konkurz zrušený, súd zastaví konanie o určenie popretej pohľadávky.

§ 167w

Smrť dlžníka

Ak dlžník počas konkurzu podľa tejto časti zomrie, súd pokračuje v konaní. Ustanovenia

§ 104

sa použijú primerane.

TRETIA HLAVA

SPLÁTKOVÝ KALENDÁR

§ 168

Návrh na určenie splátkového kalendára

(1)

Návrh na určenie splátkového kalendára podľa tejto časti zákona je oprávnený podať

dlžník, ktorý je fyzickou osobou.

(2)

Návrh na určenie splátkového kalendára sa podáva elektronicky do elektronickej schránky

súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu;

návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Okrem všeobecných náležitostí

návrhu podľa

§ 127 Civilného sporového poriadku

a iných náležitostí ustanovených týmto zákonom návrh na určenie splátkového kalendára

obsahuje

a)

dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie,

b)

zoznam osôb spriaznených s dlžníkom,

c)

zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných

troch rokoch,

d)

zoznam záväzkov,

e)

prehľad doterajších príjmov a výdavkov dlžníka za uplynulých päť rokov,

f)

prehľad očakávaných výdavkov a príjmov dlžníka v nasledujúcich piatich rokoch a

g)

posledných päť daňových priznaní

25d

)

dlžníka, ak boli podané,

h)

vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti,

i)

doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie

alebo obdobné vykonávacie konanie.

(3)

Dlžník v návrhu na určenie splátkového kalendára musí uviesť údaje o svojom zriadenom

bankovom účte. Ak súčasťou zoznamu aktuálneho majetku dlžníka je dlžníkov byt alebo

nebytový priestor, dlžník v návrhu musí uviesť identifikačné údaje správcu bytového

domu, v ktorom sa dlžníkov byt alebo nebytový priestor nachádza alebo identifikačné

údaje spoločenstva vlastníkov bytov.

§ 168a

Poskytnutie ochrany pred veriteľmi

(1)

Súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie splátkového kalendára poskytne

dlžníkovi ochranu pred veriteľmi a ustanoví správcu, ak zistí, že

a)

návrh podala oprávnená osoba,

b)

návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti,

c)

dlžník je v súlade s týmto zákonom riadne zastúpený,

d)

dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná

pochybnosť o jeho pravdivosti,

e)

od posledného poskytnutia ochrany pred veriteľmi uplynuli aspoň tri roky,

f)

nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár.

(2)

Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 1, súd najneskôr do 15 dní od doručenia

návrhu na určenie splátkového kalendára, návrh odmietne alebo konanie zastaví.

(3)

V uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd uloží dlžníkovi, aby na účet správcu

zložil preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených

s vedením konania. Ak tak dlžník neurobí ani do siedmych dní od výzvy správcu, správca

to oznámi v insolvenčnom registri. Zverejnením oznámenia sa konanie končí.

§ 168b

Účinky ochrany pred veriteľmi

(1)

Poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči

dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom

(

§ 166a

) alebo pohľadávok vylúčených z uspokojenia (

§ 166b

). Ak súd určí splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu v exekučnom

konaní rozhodlo o zastavení exekúcie.

(2)

Dlžník má právo po poskytnutí ochrany pred veriteľmi jedenkrát písomne žiadať dražobníka

o odklad dražby svojho obydlia navrhnutej zabezpečeným veriteľom. Ak tak dlžník urobí,

dražba sa môže uskutočniť až po uplynutí šiestich mesiacov od doručenia žiadosti.

Na takúto dražbu sa použijú primerane ustanovenia o opakovanej dražbe.

25e

)

(3)

Účinky ochrany pred veriteľmi nastupujú zverejnením uznesenia o poskytnutí ochrany

pred veriteľmi. Tieto účinky zanikajú skončením konania.

§ 168c

Zostavenie návrhu splátkového kalendára

(1)

Správca do 45 dní od zloženia preddavku na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných

nákladov spojených s vedením konania preskúma pomery dlžníka a podľa toho zostaví

návrh splátkového kalendára v insolvenčnom registri.

(2)

Pri zostavení návrhu splátkového kalendára sa prihliadne najmä na

a)

pomer záväzkov k hodnote majetku,

b)

dôvody, ktoré boli príčinou platobnej neschopnosti dlžníka,

c)

plnenie nedotknutých pohľadávok,

d)

úsilie, ktoré dlžník vynaložil v minulosti na uspokojenie veriteľov,

e)

príjmové možnosti dlžníka,

f)

zdravotné, rodinné a sociálne pomery, vek a vzdelanie dlžníka.

(3)

Horná hranica splátok nesmie presiahnuť predpokladaný príjem dlžníka znížený o nevyhnutné

výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a

jeho vyživovaných osôb, na plnenie vyživovacej povinnosti dlžníkom a na plnenie oddlžením

nedotknutých pohľadávok.

(4)

Uspokojenie nezabezpečených veriteľov v návrhu splátkového kalendára sa vyjadrí kvótou

určenou celkovým percentom z pohľadávok, ktoré dlžník zaplatí každému nezabezpečenému

veriteľovi počas nasledujúcich piatich rokov. Uspokojenie nesmie byť nižšie ako 30

% z nezabezpečenej pohľadávky. To platí aj pre uspokojenie veriteľa, ktorého pohľadávka

je zabezpečená iba majetkom tretej osoby.

(5)

Návrh splátkového kalendára musí obsahovať aspoň o 10 % vyššie uspokojenie nezabezpečených

veriteľov, ako by dosiahli v konkurze podľa tejto časti zákona. Ak žiaden z nezabezpečených

veriteľov nepodal na súde námietku, má sa za to, že návrh splátkového kalendára takéto

uspokojenie poskytuje.

(6)

Návrh splátkového kalendára musí byť zostavený tak, aby bol splniteľný vzhľadom na

možnosti dlžníka, najmä s prihliadnutím na jeho budúce príjmy, nevyhnutné výdavky

potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a jeho vyživovaných

osôb, na plnenie vyživovacej povinnosti dlžníkom a na plnenie oddlžením nedotknutých

pohľadávok.

(7)

Ak pomery dlžníka neumožňujú zostaviť splátkový kalendár, správca to oznámi v insolvenčnom

registri. Zverejnením oznámenia sa konanie končí. Ak pomery dlžníka neumožňujú zostaviť

splátkový kalendár, správca odporučí dlžníkovi, aby podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

§ 168d

Námietky veriteľov

Každý veriteľ, ktorý môže byť splátkovým kalendárom dotknutý, môže podať u správcu

do 90 dní od zverejnenia návrhu splátkového kalendára námietku. K námietkam veriteľov

sa správca vyjadrí. Ak je to vhodné, správca zabezpečí aj vyjadrenie dlžníka. Ak k

tomu smerujú námietky veriteľov, správca môže upraviť návrh splátkového kalendára

v prospech veriteľov.

§ 168e

Určenie splátkového kalendára

(1)

Súd určí splátkový kalendár po tom, ako sa správca vyjadril k námietkam veriteľov,

ak nie sú dôvody na zastavenie konania. Pri určení splátkového kalendára súd vychádza

z návrhu správcu, pravidiel pre zostavenie návrhu splátkového kalendára, pričom prihliadne

aj na námietky veriteľov a na iné známe okolnosti. Na oneskorene podané námietky súd

neprihliada.

(2)

Ak sú podané námietky, súd spravidla vypočuje správcu. Môže nariadiť aj pojednávanie,

ak to považuje za potrebné. Ak nenariadi pojednávanie, súd rozhodne do 30 dní. Ak

návrh nie je úplný, bezodkladne vyzve správcu, aby návrh doplnil alebo opravil, prípadne

môže vrátiť návrh správcovi na prepracovanie.

(3)

Ak bolo nariadené pojednávanie, ten, kto podal námietku, má právo sa k návrhu splátkového

kalendára na pojednávaní vyjadriť, ak sa pojednávania zúčastní. Neúčasť toho, kto

podal námietku na pojednávaní, nie je dôvodom na odročenie pojednávania.

(4)

Ak súd zistí, že pomery dlžníka neumožňujú určiť splátkový kalendár, konanie zastaví.

Súčasne v uznesení poučí dlžníka o možnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

§ 168f

Termíny splátok

(1)

Ak celkové plnenie pre nezabezpečeného veriteľa podľa splátkového kalendára

a)

presiahne sumu 6 000 eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi mesačne,

najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca,

b)

nepresiahne sumu 6 000 eur, ale presiahne sumu 1 200 eur, dlžník je povinný poskytovať

splátky veriteľovi polročne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho polroka,

c)

nepresiahne sumu 1 200 eur, ale presiahne sumu 100 eur, dlžník je povinný poskytovať

splátky veriteľovi ročne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho roka,

d)

nepresiahne sumu 100 eur, dlžník je povinný poskytnúť splátku veriteľovi jedným plnením,

najneskôr posledný deň piateho roku plnenia splátkového kalendára.

(2)

Plnenie splátkového kalendára začína prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje

po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol určený splátkový kalendár.

(3)

Plnenie splátkového kalendára pri pohľadávke zabezpečenej majetkom, ktorý patrí dlžníkovi,

začína prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v

ktorom došlo k zániku zabezpečovacieho práva. Na neuspokojenú časť pôvodne zabezpečenej

pohľadávky je dlžník povinný splniť veriteľovi kvótu určenú súdom.

(4)

Dlžník sa po určení splátkového kalendára môže písomne dohodnúť s veriteľom na inej

lehote splatnosti splátok.

(5)

Ak pred určením splátkového kalendára začalo súdne konanie alebo iné konanie o zaplatenie

pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená iba splátkovým kalendárom (

§ 166a

), takéto konanie pokračuje i naďalej. Rozhodnutie, ktoré zaväzuje dlžníka zaplatiť

pohľadávku, však možno vykonať iba v rozsahu a v lehotách podľa splátkového kalendára.

§ 168g

Smrť dlžníka

Ak dlžník počas konania o určenie splátkového kalendára zomrie, súd konanie zastaví.

§ 168h

Vyhlásenie konkurzu

Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka sa splátkový kalendár stáva neúčinný.

ŠTVRTÁ HLAVA

NIEKTORÉ PROCESNÉ USTANOVENIA

§ 169

Účastníci konania

(1)

Účastníkom konania je dlžník (úpadca). V konkurze sú účastníkmi konania aj veritelia,

ktorí si v konkurze spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

V konaní o určení splátkového kalendára sú účastníkmi konania aj veritelia, ktorí

podali voči návrhu splátkového kalendára námietky.

(2)

Účastníkom konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má

konať a rozhodovať; tieto osoby sú účastníkmi konania len pre tú časť konania, v ktorom

sa koná a rozhoduje o ich právach a povinnostiach.

(3)

Zmena v osobe veriteľa je v konkurze účinná po oznámení pôvodného veriteľa správcovi

o zmene v osobe veriteľa. V konkurze podľa tejto časti zákona je postúpenie pohľadávky

účinné iba vtedy, ak sa postúpi celá prihlásená pohľadávka. V pochybnostiach platí,

že pôvodný veriteľ postúpil celú prihlásenú pohľadávku. O vstupe nového veriteľa do

konania alebo o potvrdení prechodu pohľadávky súd nerozhoduje.

(4)

Ustanovenia

§ 27 ods. 2 písm. b)

,

c)

,

f) až h)

a

§ 27 ods. 3 až 5

sa použijú primerane.

§ 170

Neúplný alebo nezrozumiteľný návrh

Súd nevyzýva dlžníka na opravu alebo doplnenie návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo

návrhu na určenie splátkového kalendára.

§ 171

Nepríslušný súd

Súd skúma miestnu príslušnosť iba do vyhlásenia konkurzu alebo do poskytnutia ochrany

pred veriteľmi; inak sa pri skúmaní miestnej príslušnosti postupuje podľa Civilného

mimosporového poriadku.

§ 171a

Späťvzatie návrhu

(1)

Návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára možno vziať

späť do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo uznesenia o poskytnutí ochrany

pred veriteľmi; na neskôr podané späťvzatie návrhu súd neprihliada.

(2)

Ak je návrh vzatý späť, súd konanie zastaví.

§ 171b

Litispendencia

Ak počas konkurzného konania alebo konania o návrhu na určenie splátkového kalendára

je podaný ďalší návrh, súd konanie o ďalšom návrhu zastaví.

§ 171c

Centrum hlavných záujmov

(1)

Ak má súd pochybnosti, či dlžník má na území Slovenskej republiky centrum hlavných

záujmov,

3b

)

kedykoľvek počas konania vypočuje dlžníka, najmä ak ide o cudzieho štátneho príslušníka.

(2)

Ak súd zistí, že dlžník nemá na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov,

3b

)

konanie zastaví, a ak už rozhodol o oddlžení, rozhodne aj o zrušení oddlženia. Voči

tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

§ 171d

Zverejnenie zrušenia oddlženia

Rozhodnutie o zrušení oddlženia po nadobudnutí právoplatnosti súd bezodkladne zverejní.

PIATA ČASŤ

CEZHRANIČNÉ KONKURZY

§ 172

Vzťah k štátom Európskej únie

Na konkurzné konanie s cudzím prvkom sa vo vzťahu k členským štátom Európskej únie

alebo zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský

štát“) použijú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis

26

)

neustanovuje inak.

§ 172a

Ustanovenia o zmluvnej pokute pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu

včas sa použijú, ak slovenský súd začal hlavné konkurzné konanie podľa osobitného

predpisu.

26

)

§ 172b

Prísľub správcu ustanoveného v hlavnom insolvenčnom konaní

(1)

Súd pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie skúma, či v inom

členskom štáte Európskej únie bolo voči dlžníkovi začaté hlavné insolvenčné konanie.

3b

)

Ak zistí, že takéto konanie bolo začaté, vyzve súd správcu ustanoveného v takomto

konaní, aby sa vyjadril, či poskytne prísľub podľa osobitného predpisu o insolvenčnom

konaní.

26a

)

(2)

Ak správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní poskytne prísľub podľa osobitného

predpisu o insolvenčnom konaní

26a

)

a podľa obsahu prísľubu sú primerane chránené všeobecné záujmy miestnych veriteľov,

26b

)

súd konanie zastaví.

Vzťah k štátom, ktoré nie sú členmi Európskej únie

§ 173

Ak Slovenská republika nie je viazaná medzinárodnou zmluvou upravujúcou uspokojenie

veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, platí pre uznanie cudzích rozhodnutí v konaniach

upravených týmto zákonom zásada vzájomnosti.

§ 174

(1)

Právomoc slovenského súdu na konanie podľa tohto zákona je daná, ak má dlžník na

území Slovenskej republiky majetok.

(2)

Konkurz vyhlásený slovenským súdom sa vzťahuje aj na majetok, ktorý sa nachádza na

území cudzieho štátu, ak to právne predpisy cudzieho štátu umožňujú.

§ 175

(1)

Ak orgán cudzieho štátu začal konanie obdobné konkurznému konaniu podľa tohto zákona

(ďalej len „zahraničné konkurzné konanie“), slovenský súd na návrh zahraničného správcu

a na základe vzájomnosti uzná účinky zahraničného konkurzného konania na území Slovenskej

republiky, ak zahraničný správca preukáže jeho začatie vrátane svojho ustanovenia,

ako aj právny záujem na jeho uznaní na území Slovenskej republiky. Uznanie zahraničného

konkurzného konania je vylúčené, ak už na území Slovenskej republiky ohľadom toho

istého dlžníka prebieha iné zahraničné konkurzné konanie alebo konkurzné konanie alebo

reštrukturalizačné konanie vedené slovenským súdom.

(2)

Súd môže aj bez návrhu priznať uznanému zahraničnému konkurznému konaniu na území

Slovenskej republiky aj niektoré účinky konkurzného konania podľa tohto zákona alebo

určiť, že niektoré účinky zahraničného konkurzného konania sa na územie Slovenskej

republiky nevzťahujú.

(3)

Slovenský súd aj bez návrhu zruší uznanie zahraničného konkurzného konania, ak zistí,

že nie sú splnené predpoklady na uznanie zahraničného konkurzného konania podľa odseku

1.

(4)

Uznanie zahraničného konkurzného konania sa zrušuje začatím konkurzného konania alebo

reštrukturalizačného konania podľa tohto zákona. Uznanie zahraničného konkurzného

konania na území Slovenskej republiky nie je prekážkou začatia konkurzného konania

alebo reštrukturalizačného konania podľa tohto zákona.

ŠIESTA ČASŤ

KONKURZ FINANČNÝCH INŠTITÚCIÍ A ZÁVEREČNÉ VYROVNANIE ZISKOV A STRÁT

Prvý oddiel

Osobitné ustanovenia pre konkurz finančných inštitúcií a záverečné vyrovnanie ziskov

a strát

§ 176

(1)

Návrh na vyhlásenie konkurzu na banku, inštitúciu elektronických peňazí so sídlom

v Slovenskej republike, poisťovňu alebo zaisťovňu (ďalej len „slovenská finančná inštitúcia“)

je oprávnený podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom

súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu.

27

)

Návrh na vyhlásenie konkurzu na vybranú inštitúciu podľa osobitného predpisu

8a

)

je oprávnená podať Rada pre riešenie krízových sitácií.

8a

)

(2)

Návrh na vyhlásenie konkurzu na pobočku právnickej osoby s obdobným predmetom podnikania,

ako je predmet podnikania slovenskej finančnej inštitúcie so sídlom v inom ako členskom

štáte (ďalej len „zahraničná finančná inštitúcia“) zriadenej na území Slovenskej republiky,

je oprávnený podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom

súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu.

27

)

(3)

Reštrukturalizácia slovenskej finančnej inštitúcie alebo pobočky zahraničnej finančnej

inštitúcie sa uskutočňuje v rámci nútenej správy podľa osobitných predpisov.

27

)

Ustanovenia tretej časti tohto zákona sa na tieto osoby nepoužijú.

(4)

O návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2 súd rozhodne ako o návrhu

dlžníka na vyhlásenie konkurzu; predbežného správcu súd neustanovuje.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa rovnako použijú na prevádzkovateľa platobného systému,

28

)

ktorý nie je Národnou bankou Slovenska, na centrálneho depozitára cenných papierov,

28a

)

na obchodníka s cennými papiermi, na správcovskú spoločnosť, na dôchodkovú správcovskú

spoločnosť, na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, na platobnú inštitúciu, na poskytovateľa

platobných služieb v obmedzenom rozsahu, na poskytovateľa služieb informovania o platobnom

účte, ak ide o právnickú osobu,

28b

)

na zdravotnú poisťovňu,

28c

)

veriteľa podľa osobitného predpisu o úveroch na bývanie,

28d

)

ktorý nie je uvedený v odseku 1, na poskytovateľa služieb kryptoaktív,

28e

)

ktorý nie je uvedený v odseku 1, na emitenta tokenov naviazaných na aktíva,

28f

)

ktorý nie je uvedený v odseku 1, alebo na pobočku obdobnej zahraničnej finančnej

inštitúcie zriadenej na území Slovenskej republiky.

(6)

Na konkurz banky sa neuplatnia ustanovenia o uspokojovaní spriaznených pohľadávok

podľa

§ 95 ods. 3.

§ 177

Oznamovanie vyhlásenia konkurzu

(1)

Vyhlásenie konkurzu na majetok prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému

28

)

uvedeného v zozname Národnej banky Slovenska

29

)

(ďalej len „platobný systém“) súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu

oznámi Národnej banke Slovenska; uznesenie tiež bezodkladne doručí Národnej banke

Slovenska.

(2)

Vyhlásenie konkurzu na majetok banky, pobočky zahraničnej banky, inštitúcie elektronických

peňazí alebo pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí súd bezodkladne

po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Národnej banke Slovenska; uznesenie

tiež bezodkladne doručí Národnej banke Slovenska a Rade pre riešenie krízových situácií

8a

)

a Fondu ochrany vkladov.

(3)

Vyhlásenie konkurzu na majetok účastníka systému vyrovnania obchodov s finančnými

nástrojmi, systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s pokladničnými poukážkami alebo

systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s podielovými listami

30

)

(ďalej len „systém vyrovnania“) súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu

oznámi Centrálnemu depozitárovi cenných papierov; uznesenie tiež bezodkladne doručí

Centrálnemu depozitárovi cenných papierov.

(4)

Vyhlásenie konkurzu na majetok obchodníka s cennými papiermi alebo pobočku zahraničného

obchodníka s cennými papiermi súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu

oznámi Centrálnemu depozitárovi cenných papierov a príslušnému orgánu dohľadu; uznesenie

tiež bezodkladne doručí Centrálnemu depozitárovi cenných papierov, príslušnému orgánu

dohľadu, Rade pre riešenie krízových situácií

8a

)

a Garančnému fondu investícií.

(5)

Vyhlásenie konkurzu na majetok poisťovne alebo zaisťovne súd bezodkladne po vydaní

uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi príslušnému orgánu dohľadu; uznesenie tiež bezodkladne

doručí príslušnému orgánu dohľadu.

(6)

Vyhlásenie konkurzu podľa odsekov 1 až 5 súd oznámi príslušným orgánom ešte pred

zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu.

§ 178

Veriteľský výbor v konkurze

Ak je úpadcom banka alebo pobočka zahraničnej banky, členom veriteľského výboru je

vždy Fond ochrany vkladov; ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov,

členom veriteľského výboru je aj jej správca programu krytých dlhopisov. Ak je úpadcom

obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi,

členom veriteľského výboru je vždy Garančný fond investícií. Na voľbu ďalších členov

veriteľského výboru sa ustanovenia o voľbe členov veriteľského výboru v konkurze použijú

primerane.

§ 179

Účinky vyhlásenia konkurzu na účastníkov platobného systému, systému vyrovnania a

centrálne banky

(1)

Vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie na majetok prevádzkovateľa

alebo účastníka platobného systému alebo účastníka systému vyrovnania nie sú pri splnení

podmienok ustanovených osobitným predpisom

31

)

dotknuté

a)

práva použiť peňažné prostriedky z účtu účastníka platobného systému vedeného v tomto

platobnom systéme na splnenie záväzkov účastníka platobného systému, ktoré vyplývajú

z jeho účasti v platobnom systéme,

b)

práva použiť cenné papiere z účtu účastníka systému vyrovnania vedeného v centrálnom

depozitári cenných papierov na splnenie záväzkov účastníka systému vyrovnania, ktoré

vyplývajú z jeho účasti v systéme vyrovnania,

c)

povinnosti platobného systému alebo centrálneho depozitára cenných papierov spracovať

a zúčtovať platobné príkazy účastníka platobného systému alebo systému vyrovnania

ani platnosť a vymáhateľnosť jeho príkazov voči tretím osobám.

(2)

Práva prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému, prevádzkovateľa alebo účastníka

systému vyrovnania na zábezpeku, ktorá im bola poskytnutá v súvislosti so systémom

vyrovnania, platobným systémom alebo prepojeným systémom, ani práva Národnej banky

Slovenska, centrálnych bánk členských štátov alebo Európskej centrálnej banky na zábezpeku,

ktorá im bola poskytnutá, nie sú dotknuté vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie

na majetok

a)

účastníka systému vyrovnania alebo systému vyrovnania v prepojenom systéme,

b)

účastníka platobného systému alebo účastníka platobného systému v prepojenom systéme,

c)

protistrany k centrálnym bankám členských štátov alebo Európskej centrálnej banke,

alebo

d)

akejkoľvek tretej strany, ktorá poskytla zábezpeku.

(3)

Ak sú splnené podmienky dohodnuté na uplatnenie a výkon nárokov, zábezpeka podľa

odseku 2 môže byť využitá na uplatnenie a výkon nárokov z takej zábezpeky.

(4)

Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke

alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere

7

)

alebo pohľadávky z úverov, ktoré vzniklo medzi osobami podľa

§ 180 ods. 5

v deň vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie na majetok jednej z

týchto osôb, avšak po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie,

sa považuje za platne vzniknuté, ak oprávnený zo zabezpečovacieho práva preukáže,

že o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie nevedel alebo nemohol vedieť.

Ustanovenie prvej vety sa rovnako vzťahuje na pohľadávku zabezpečenú takýmto zabezpečovacím

právom.

(5)

Zabezpečovaciemu právu vzťahujúcemu sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu

v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere

7

)

alebo pohľadávky z úverov, ktoré vzniklo medzi osobami podľa

§ 180 ods. 5

nemožno podľa tohto zákona odporovať len z toho dôvodu, že vzniklo neskôr, ako vznikol

záväzok, ktorý zabezpečuje.

(6)

Ak zmluva o zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na peňažné prostriedky, pohľadávku

z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné

papiere

7

)

alebo pohľadávky z úverov medzi osobami podľa

§ 180 ods. 5

umožňuje alebo požaduje výmenu, náhradu alebo doplnenie predmetu zabezpečovacieho

práva, odseky 4 a 5 sa vzťahujú rovnako na výmenu, náhradu alebo doplnenie predmetu

zabezpečovacieho práva po jeho vzniku.

(7)

Právo prevádzkovateľa platobného systému alebo prevádzkovateľa systému vyrovnania

na zábezpeku, ktorú poskytuje inému prevádzkovateľovi platobného systému alebo prevádzkovateľovi

systému vyrovnania v súvislosti s prepojeným systémom, nie je dotknuté vyhlásením

konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie na majetok prevádzkovateľa platobného

systému alebo prevádzkovateľa systému vyrovnania, ktorý zábezpeku prijme.

§ 180

Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát

(1)

Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát je zmluva podľa slovenského alebo zahraničného

práva uzatvorená medzi osobami podľa odseku 5 vo vzťahu k jednému alebo viacerým derivátovým

obchodom, obchodom o prevode cenných papierov so spätným prevodom, obchodom s finančnými

nástrojmi, pôžičkám cenných papierov, obchodom s devízovými hodnotami, obchodom so

zabezpečovacími právami k finančným nástrojom, obchodom s komoditami, prepravou alebo

skladovacou kapacitou a zárukami pôvodu elektriny alebo iných komodít alebo obchodom

s emisnými kvótami alebo iným obdobným obchodom alebo upravujúca také obchody bez

ohľadu na povahu podkladového aktíva a bez ohľadu na to, či sú tieto obchody vyrovnané

v hotovosti alebo fyzickým dodaním, a ktorá upravuje výpočet výšky jediného čistého

záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným

ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých

obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou alebo podľa takej zmluvy.

(2)

Záverečným vyrovnaním ziskov a strát je výpočet, v súlade s podmienkami zmluvy o

záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným

alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti

s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti

s takou zmluvou o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo podľa takej zmluvy o záverečnom

vyrovnaní ziskov a strát. Spôsob výpočtu výšky takého jediného čistého záväzku si

zmluvné strany dohodnú v zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, pričom výpočet

sa uskutočňuje s ohľadom na skutočné alebo odhadované straty, prípadne skutočné alebo

odhadované zisky zmluvných strán týkajúce sa akýchkoľvek platieb alebo plnení, ktoré

by boli uhradené alebo uskutočnené, ak by nedošlo k udalosti, ktorá spôsobila ukončenie

alebo zrušenie jedného alebo viacerých takých obchodov, vrátane akýchkoľvek nákladov

alebo výnosov vzniknutých v súvislosti s takým ukončením alebo zrušením; výpočet môže

vychádzať z kotácií úrokových sadzieb, výmenných kurzov alebo cien získaných od iných

účastníkov príslušných finančných trhov v súvislosti s takými ukončenými alebo zrušenými

obchodmi.

(3)

Konania podľa tohto zákona alebo preventívne konania podľa osobitného predpisu

1b

)

nemajú žiadne účinky na záverečné vyrovnanie ziskov a strát podľa zmluvy o záverečnom

vyrovnaní ziskov a strát. Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom

vyrovnaní ziskov a strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k ukončeniu alebo zrušeniu

obchodov, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov a strát podľa tejto zmluvy

o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, vo vzťahu k týmto obchodom bude splatný iba

jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v zmluve o záverečnom

vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa zmluvy

o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane zmluvy o záverečnom

vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej strane iba vo

výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému

čistému záväzku podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má druhá strana

zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú pohľadávku uplatniť iba prihláškou

vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.

(4)

Odstúpenie od zmluvy, ktorej súčasťou je zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát,

sa nedotýka ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú jej súčasťou.

Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a

strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k odstúpeniu od takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní

ziskov a strát, vo vzťahu k obchodom, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov

a strát podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, bude splatný iba

jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v takej zmluve o záverečnom

vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej

zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane takej zmluvy

o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej

strane iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku

vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov

a strát má druhá strana takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú

pohľadávku uplatniť iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.

Výpočet jediného čistého záväzku môže zohľadňovať zmluvne určenú hodnotu predmetu

zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v

banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere

7

)

alebo pohľadávky z úverov, ktorý poskytla jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane

na účely zabezpečenia alebo iného krytia pohľadávok zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní

ziskov a strát.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú, ak zmluvu o záverečnom vyrovnaní ziskov a

strát uzatvorili

a)

orgány verejnej moci členského štátu Európskej únie alebo iných štátov, ktoré sú

zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

b)

Národná banka Slovenska alebo centrálna banka iného štátu, Európska centrálna banka,

Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka, Medzinárodná banka pre obnovu

a rozvoj a Banka pre medzinárodné zúčtovanie,

c)

banka, pobočka zahraničnej banky, zahraničná banka, obchodník s cennými papiermi,

zahraničný obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zahraničná poisťovňa, poisťovňa

z iného členského štátu, správcovská spoločnosť, zahraničná správcovská spoločnosť,

inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, subjekt

kolektívneho investovania a zahraničný subjekt kolektívneho investovania,

d)

iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorá v rámci

svojho podnikania vykonáva ako hlavný predmet podnikania niektorú z činností, ktoré

môže podľa osobitného predpisu vykonávať banka alebo pobočka zahraničnej banky, ako

aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,

e)

iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorej hlavným

predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného predpisu,

ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,

f)

centrálny depozitár cenných papierov, prevádzkovateľ platobného systému, zúčtovací

agent, clearingový ústav, spoločný zástupca majiteľov dlhopisov alebo iných dlhových

cenných papierov, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti

vrátane osoby, ktorej predmetom činnosti je zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s finančnými

nástrojmi alebo výkon činností ústrednej protistrany, aj keď nie je zahraničným centrálnym

depozitárom,

g)

osoba podnikajúca v energetike podľa osobitného predpisu

31a

)

alebo osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,

h)

iná osoba ako osoba uvedená v písmenách a) až g), ak druhou zmluvnou stranou je niektorá

z osôb uvedených v písmenách a) až d), f) a g).

§ 180a

Uspokojenie veriteľov v konkurze na majetok banky alebo pobočky zahraničnej banky

(1)

Ak je úpadcom banka alebo pobočka zahraničnej banky, uspokoja sa z výťažku speňaženia

majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po uspokojení pohľadávok proti

všeobecnej podstate, pred inými nezabezpečenými pohľadávkami pohľadávky z vkladov

v tomto poradí

a)

pohľadávky z krytých vkladov

32a

)

vrátane pohľadávok Fondu ochrany vkladov v rozsahu náhrad vyplatených vkladateľom

podľa osobitného predpisu

32b

)

alebo v rozsahu prostriedkov poskytnutých na riešenie krízovej situácie podľa osobitného

predpisu,

32c

)

b)

pohľadávky z chránených vkladov

32a

)

fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov,

32d

)

ktoré prevyšujú úroveň krytia podľa osobitného predpisu,

32e

)

a pohľadávky z vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov,

ktoré by boli považované za chránené vklady, ak by neboli vložené do pobočky banky

umiestnenej v inom ako členskom štáte.

(2)

Ak je úpadcom banka alebo pobočka zahraničnej banky, uspokoja sa z výťažku speňaženia

majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po uspokojení pohľadávok podľa

odseku 1 a po uspokojení nezabezpečených pohľadávok podľa

§ 95 ods. 1

, avšak pred uspokojením pohľadávok podľa

§ 95 ods. 2

a zmluvných pokút podľa

§ 95 ods. 3

pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov,

32f

)

ktoré spĺňajú tieto podmienky

a)

ich pôvodná zmluvná splatnosť je najmenej jeden rok,

b)

neobsahujú žiadne vložené deriváty a samy nie sú derivátmi a

c)

v zmluvnej dokumentácii, a ak sa na dlhové nástroje vzťahuje povinnosť zverejniť

prospekt, tak aj v prospekte sa výslovne odkazuje na nižšie postavenie v konkurze

podľa tohto odseku.

(3)

Ak majú dlhové nástroje

32f

)

premenlivý úrok odvodený od všeobecne používanej referenčnej sadzby alebo ak nie

sú denominované v domácej mene emitenta a istina, splátka a úrok sú denominované v

tej istej mene, nepovažujú sa za dlhové nástroje obsahujúce vložené deriváty na účely

odseku 2 písm. b) len na základe uvedených charakteristík.

(4)

Ak je úpadcom banka alebo pobočka zahraničnej banky, tak z výťažku speňaženia majetku

tvoriaceho všeobecnú podstatu po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok vrátane

podriadených pohľadávok a nástrojov kapitálu Tier 2

32fa

)

podľa odseku 5 sa uspokoja pohľadávky z cenných papierov, ktoré majú v emisných podmienkach

uvedené, že ide o trvalý finančný nástroj bez povinnosti jeho vyrovnania, a je v nich

uvedená skutočnosť, ktorá trvalo alebo dočasne znižuje hodnotu cenného papiera alebo

umožňuje jeho konverziu na nástroje vlastného kapitálu Tier 1 podľa osobitného predpisu.

32g

)

(5)

Pred uspokojením pohľadávok podľa odseku 4 a po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok

vrátane pohľadávok podľa

§ 95 ods. 2

a zmluvných pokút podľa

§ 95 ods. 3

sa uspokoja pohľadávky vyplývajúce z nástrojov kapitálu Tier 2.

(6)

Ak pohľadávka vyplýva z nástroja, ktorý je čo len čiastočne uznaný ako nástroj vlastných

zdrojov podľa osobitného predpisu,

32h

)

celá pohľadávka sa uspokojí podľa odseku 4 alebo odseku 5.

Druhý oddiel

Konkurz finančnej inštitúcie so sídlom alebo pobočkami na území členských štátov

§ 181

(1)

Právomoc vyhlásiť konkurz na majetok slovenskej finančnej inštitúcie, ako aj viesť

konkurzné konanie na majetok slovenskej finančnej inštitúcie má výlučne slovenský

súd.

(2)

Slovenský súd nemá právomoc vyhlásiť konkurz na majetok právnickej osoby s obdobným

predmetom podnikania, ako je predmet podnikania slovenskej finančnej inštitúcie, so

sídlom v inom členskom štáte (ďalej len „európska finančná inštitúcia“).

(3)

Rozhodnutie orgánu iného členského štátu o vyhlásení konkurzu na európsku finančnú

inštitúciu je priamo účinné na území Slovenskej republiky; účinky rozhodnutia nastávajú

v Slovenskej republike rovnako ako v členskom štáte, v ktorom bolo rozhodnutie vydané.

§ 182

(1)

Konkurzné konanie na majetok slovenskej finančnej inštitúcie vrátane jej majetku

na území iného členského štátu sa uskutočňuje výlučne podľa tohto zákona.

(2)

Konkurzné konanie na majetok európskej finančnej inštitúcie vrátane jej majetku na

území Slovenskej republiky sa uskutočňuje výlučne podľa práva členského štátu, v ktorom

má európska finančná inštitúcia sídlo.

§ 183

(1)

Správca európskej finančnej inštitúcie môže vykonávať svoju právomoc na území Slovenskej

republiky rovnako ako v členskom štáte, v ktorom bol ustanovený. Správca európskej

finančnej inštitúcie nie je oprávnený na území Slovenskej republiky používať donucovacie

prostriedky ani rozhodovať vo veciach, v ktorých rozhodujú na území Slovenskej republiky

slovenské súdy. Pri výkone svojich právomocí na území Slovenskej republiky správca

európskej finančnej inštitúcie postupuje v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky;

výkonom týchto právomocí na území Slovenskej republiky môže poveriť zástupcu.

(2)

Pri výkone svojich právomocí na území Slovenskej republiky sa správca európskej finančnej

inštitúcie preukazuje úradne osvedčeným odpisom rozhodnutia o svojom vymenovaní spolu

s úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka. Vyššie overenie odpisu tohto

rozhodnutia sa nevyžaduje.

§ 184

Správca európskej finančnej inštitúcie alebo orgán iného členského štátu, ktorý vyhlásil

konkurz na európsku finančnú inštitúciu, môže požadovať, aby rozhodnutie o vyhlásení

konkurzu bolo zapísané do katastra nehnuteľností, obchodného registra alebo iného

verejného registra vedeného v Slovenskej republike.

§ 185

(1)

Vyhlásenie konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie súd bezodkladne po

vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi prostredníctvom príslušného orgánu dohľadu

príslušným orgánom dohľadu všetkých členských štátov; v oznámení súd upozorní príslušný

orgán dohľadu na účinky vyhlásenia konkurzu.

(2)

Vyhlásenie konkurzu na majetok pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie súd bezodkladne

po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi prostredníctvom príslušného orgánu

dohľadu príslušným orgánom dohľadu členských štátov, v ktorých má zahraničná finančná

inštitúcia zriadené ďalšie pobočky; oznámenie musí obsahovať upozornenie na účinky

konkurzu a na zánik príslušného povolenia. Súd, správca a príslušný orgán dohľadu

počas konkurzu pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie koordinujú výkon svojej činnosti

s príslušnými orgánmi členských štátov, na území ktorých má zahraničná finančná inštitúcia

zriadené ďalšie pobočky.

(3)

Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie súd bezodkladne

po jeho vydaní zverejní v Úradom vestníku Európskej únie a aspoň v dvoch denníkoch

s celoštátnou pôsobnosťou v každom členskom štáte, v ktorom slovenská finančná inštitúcia

podniká. Uznesenie sa zverejňuje bez odôvodnenia v slovenskom jazyku s nadpisom „Výzva

na prihlásenie pohľadávok. Dodržte lehoty.“. Nadpis musí byť uvedený vo všetkých úradných

jazykoch Európskej únie.

§ 186

(1)

Správca bezodkladne po vyhlásení konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie

písomne vyzve všetkých známych veriteľov, ktorí majú bydlisko, obvyklý pobyt alebo

sídlo v inom členskom štáte, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Vo

výzve správca uvedie v slovenskom jazyku najmä spôsob a lehotu na prihlasovanie pohľadávok

vrátane potrebných adries na ich riadne prihlásenie spolu s poučením o následkoch

zmeškania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a poučením o tom, že aj zabezpečené pohľadávky

musia byť prihlásené. Výzva okrem toho obsahuje aj nadpis „Výzva na prihlásenie pohľadávky.

Dodržte lehoty.“, ktorý sa uvádza vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie.

(2)

Každý veriteľ slovenskej finančnej inštitúcie, ktorý ma bydlisko, obvyklý pobyt alebo

sídlo v inom členskom štáte, môže prihlásiť svoju pohľadávku aj v úradnom jazyku svojho

členského štátu; prihláška v tom prípade musí obsahovať nadpis „Prihlásenie pohľadávky“

v slovenskom jazyku. Správca môže požadovať od veriteľa preklad prihlášky do slovenského

jazyka. Prihláška nemusí byť podaná na predpísanom tlačive.

§ 187

Ak dlžník po vyhlásení konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie splní svoj

dlh namiesto správcovi pobočke slovenskej finančnej inštitúcie, ktorá je zriadená

v inom členskom štáte, považuje sa dlh za splnený, ak dlžník v čase plnenia svojho

dlhu nemohol vedieť o vyhlásení konkurzu. Ak sa dlh splní pred zverejnením uznesenia

o vyhlásení konkurzu v Úradnom vestníku Európskej únie, dlžníkova nevedomosť o vyhlásení

konkurzu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Ak sa dlh splní po zverejnení uznesenia

o vyhlásení konkurzu v Úradnom vestníku Európskej únie, dlžníkova vedomosť o vyhlásení

konkurzu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

§ 188

(1)

Účinky vyhlásenia konkurzu na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov sa riadia výlučne

právom členského štátu, ktorým sa spravuje pracovnoprávny vzťah zamestnanca.

(2)

Účinky vyhlásenia konkurzu na zmluvy, na základe ktorých vzniká vlastnícke právo

alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, sa riadia výlučne právom členského štátu, na

území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza; toto právo sa použije aj na určenie, či ide

o nehnuteľnosť.

(3)

Účinky vyhlásenia konkurzu na práva k nehnuteľnosti, plavidlu alebo lietadlu, ktoré

podliehajú registrácii vo verejnom registri, sa riadia výlučne právom členského štátu,

v ktorom sa vedie príslušný verejný register.

§ 189

Od kúpnej zmluvy uzatvorenej úpadcom ako predávajúcim správca nemôže podľa tohto zákona

odstúpiť, ak už došlo k odovzdaniu predmetu kúpy a predmet kúpy sa v čase vyhlásenia

konkurzu nachádzal na území iného členského štátu.

§ 190

Započítanie pohľadávok v konkurze sa spravuje právom členského štátu, ktorým sa riadi

pohľadávka úpadcu; tým nie je dotknutá možnosť započítať pohľadávku podľa tohto zákona.

§ 191

Uplatnenie práv k finančným nástrojom, ktoré sa zapisujú do registra, na účet, do

centrálneho depozitného systému alebo do obdobného systému, sa v konkurze riadi právom

členského štátu, v ktorom sa príslušný register, účet, centrálny depozitný systém

alebo obdobný systém vedie.

§ 192

(1)

Záverečné vyrovnanie ziskov a strát sa v konkurze riadi výlučne právom štátu, ktorým

sa spravuje zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.

(2)

Obchod so spätným prevodom sa v konkurze riadi výlučne právom štátu, ktorým sa spravuje

zmluva o obchode so spätným prevodom.

(3)

Obchod uskutočnený na organizovanom trhu sa v konkurze riadi výlučne právom štátu,

ktorým sa spravuje zmluva, na základe ktorej bol obchod uzatvorený.

(4)

V konkurze nemožno odporovať právnemu úkonu, ak ten, proti komu sa právo odporovať

právnemu úkonu uplatňuje, preukáže, že právny úkon sa spravuje právom iného členského

štátu a že toto právo nepripúšťa možnosť odporovať tomuto právnemu úkonu.

(5)

Účinky vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce súdne konanie týkajúce sa majetku podliehajúceho

konkurzu sa riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom sa súdne konanie vedie.

§ 193

(1)

Ak po vyhlásení konkurzu úpadca prevedie nehnuteľnosť, platnosť právneho úkonu sa

posudzuje podľa práva členského štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

(2)

Ak po vyhlásení konkurzu úpadca prevedie plavidlo, lietadlo alebo finančný nástroj,

ktorý sa zapisuje do registra, na účet, do centrálneho depozitného systému alebo do

obdobného systému, platnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa práva členského štátu,

v ktorom sa príslušný register, účet, centrálny depozitný systém alebo obdobný systém

vedie.

§ 194

Ustanovenia

§ 188 až 193

sa použijú, ak je úpadcom slovenská finančná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej

finančnej inštitúcie.

Tretí oddiel

Spoločné ustanovenia pre konkurz slovenských finančných inštitúcií

§ 195

(1)

Pri konkurze na slovenskú finančnú inštitúciu príslušným orgánom podľa

§ 82 ods. 1

a

§ 83 až 85

je orgán dohľadu nad slovenskou finančnou inštitúciou, ak ide o prevádzkovanie alebo

ukončenie prevádzkovania úpadcovho podniku, časti úpadcovho podniku alebo podstatnej

časti úpadcovho majetku patriaceho k podniku; to sa rovnako vzťahuje na prevod, nájom

alebo zaťaženie úpadcovho podniku, časti úpadcovho podniku alebo podstatnej časti

úpadcovho majetku na účely ďalšieho prevádzkovania.

(2)

Ak je úpadcom slovenská finančná inštitúcia, jej nesplatné záväzky a pohľadávky,

ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu,

sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho

podniku správcom po vyhlásení konkurzu; to sa rovnako vzťahuje aj na splatnosť podmienených

pohľadávok, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou a ktoré vznikli pred ukončením

prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu. Na predĺženie splatnosti

a podmienky splatnosti záväzkov, ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov,

ktoré vznikli z krytých dlhopisov pred vyhlásením konkurzu, sa vzťahujú ustanovenia

osobitného predpisu.

33

)

(3)

Ak je úpadcom poisťovňa, nároky z poistenia sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu

uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.

(4)

Nárokmi z poistenia sa rozumie akákoľvek suma, ktorú dlhuje poisťovňa poistenému,

poistníkovi alebo oprávnenej osobe alebo iným poškodeným osobám, ktoré majú bezprostredné

žalobné právo voči poisťovni na základe poistnej zmluvy, vrátane technických rezerv

vytvorených za jednotlivé poistné zmluvy týkajúce sa vyššie uvedených osôb v prípade,

že ku dňu vyhlásenia konkurzu nenastala poistná udalosť. Zaplatené poistné, ktoré

poisťovňa dlhuje z dôvodu neprijatia návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy alebo z

dôvodu zrušenia poistných zmlúv pred dňom vyhlásenia konkurzu, sa tiež považujú za

nárok z poistenia. Za nároky z poistenia sa nepovažujú regresy.

(5)

Vyhlásením konkurzu na majetok poisťovne alebo zaisťovne zanikajú poistné zmluvy

uzatvorené poisťovňou alebo zaisťovňou ako poistiteľom.

(6)

Ak sa prevádzkovanie podniku veriteľa podľa osobitného predpisu o úveroch na bývanie

28d

)

ukončí v súlade s

§ 83 ods. 1 písm. j)

,

§ 88 ods. 1

a

2

a

§ 195 ods. 1

, správca bezodkladne písomne oznámi dlžníkom z úverov na bývanie, ktoré patria medzi

hypotekárne úvery účelovo určené na účely ustanovené osobitným predpisom,

33aa

)

ukončenie prevádzkovania podniku tohto veriteľa a aj lehotu, ktorá nesmie byť kratšia

ako tri mesiace odo dňa ukončenia prevádzkovania podniku, počas ktorej je spotrebiteľ

oprávnený predčasne splatiť tento úver z vlastného podnetu bez akýchkoľvek poplatkov

v súvislosti s týmto predčasným splatením, a po uplynutí ktorej možno vynucovať predčasné

splatenie pohľadávok z úverov na bývanie účelovo určených na účely uvedené v osobitnom

predpise.

33aa

)

§ 195a

Oddelená podstata majiteľov krytých dlhopisov

(1)

Ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, oddelenú podstatu zabezpečených

veriteľov, ktorými sú majitelia krytých dlhopisov vydaných touto bankou a protistrany

zabezpečovacích derivátov zaradených v krycom súbore, tvoria aktíva a iné majetkové

hodnoty slúžiace na krytie vydaných krytých dlhopisov a zároveň slúžiace na zabezpečenie

33b

) pohľadávok majiteľov krytých dlhopisov a protistrán zabezpečovacích derivátov voči

tejto banke, ktoré sú súčasťou krycieho súboru podľa osobitného predpisu;

33c

)

súčasťou tejto oddelenej podstaty sú aj pohľadávky z úverov alebo hypotekárnych úverov

vrátane záložných práv alebo iných zabezpečovacích práv slúžiacich na zabezpečenie

pohľadávok z úverov alebo hypotekárnych úverov slúžiacich na krytie vydaných krytých

dlhopisov. Oddelená podstata zabezpečených veriteľov sa tvorí samostatne za každý

príslušný program krytých dlhopisov.

(2)

Správca banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, počas konkurzu s odbornou starostlivosťou

vyhodnocuje, či spravovaním programu krytých dlhopisov nedochádza k celkovému zníženiu

miery uspokojenia majiteľov krytých dlhopisov. Pri vyhodnocovaní podľa prvej vety

správca postupuje v úzkej súčinnosti so správcom programu krytých dlhopisov a zohľadňuje

záujmy a možnosť spravodlivého uspokojenia všetkých majiteľov krytých dlhopisov vrátane

veriteľov tých pohľadávok, ktorých splatnosť nastáva najneskôr.

(3)

Na podnet správcu programu krytých dlhopisov alebo z vlastného podnetu a v súčinnosti

so správcom programu krytých dlhopisov je správca povinný oznámiť Národnej banke Slovenska

zámer previesť program krytých dlhopisov alebo jeho časti na tretiu osobu tak, aby

došlo k prevodu celého programu krytých dlhopisov, ak spravovaním programu krytých

dlhopisov môže dôjsť k celkovému zníženiu miery uspokojenia majiteľov krytých dlhopisov.

Nadobúdateľom programu krytých dlhopisov môže byť len banka alebo viaceré banky. Program

krytých dlhopisov sa prevedie za primeranú cenu najneskôr do jedného roka odo dňa

doručenia tohto oznámenia Národnej banke Slovenska.

(4)

Pred uzatvorením zmluvy o prevode programu krytých dlhopisov alebo jeho časti alebo

uzatvorením inej zmluvy napĺňajúcej tento účel, správca požiada Národnú banku Slovenska

o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa osobitného predpisu.

33e

)

(5)

Ak nedôjde k prevodu programu krytých dlhopisov alebo jeho časti do jedného roka

odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 3, Národná banka Slovenska na žiadosť správcu

môže vydať rozhodnutie o predĺžení tejto lehoty najviac o jeden rok na prevod programu

krytých dlhopisov alebo jeho časti, a to do jedného mesiaca pred uplynutím tejto lehoty,

ak možno odôvodnene predpokladať, že neskorší prevod programu krytých dlhopisov povedie

k vyššiemu uspokojeniu pohľadávok majiteľov krytých dlhopisov.

(6)

Ak k oznámeniu zámeru prevodu programu dlhopisov došlo už skôr podľa osobitného predpisu,

33d

)

účinky súhlasu a plynutie lehoty na prevod zostávajú zachované aj na účely tohto

zákona a správca pokračuje v uskutočnení oznámeného zámeru prevodu programu krytých

dlhopisov.

(7)

Na platnosť a účinnosť prevodu programu krytých dlhopisov alebo jeho časti sa nevyžaduje

súhlas majiteľov krytých dlhopisov so zmenou emisných podmienok krytých dlhopisov

podľa osobitného predpisu

33f

)

spočívajúcich v zmene osoby emitenta krytých dlhopisov v dôsledku prevodu programu

krytých dlhopisov alebo jeho časti. Na platnosť a účinnosť prevodu programu krytých

dlhopisov alebo jeho časti sa nevyžaduje súhlas protistrán zabezpečovacích derivátov,

ani dlžníkov zo záväzkov zodpovedajúcich pohľadávkam tvoriacim základné aktíva krycieho

súboru podľa osobitného predpisu.

33g

)

Na prevod programu krytých dlhopisov alebo jeho časti sa vzťahujú ustanovenia

Obchodného zákonníka

o predaji podniku alebo jeho časti,

18

)

pričom však na prevod programu krytých dlhopisov alebo časti programu krytých dlhopisov

sa nevyžaduje prevod osobnej zložky ani časti osobnej zložky podnikania

33h

)

a po prevode programu krytých dlhopisov alebo časti programu krytých dlhopisov sa

veriteľ nemôže domáhať určenia neúčinnosti prevodu alebo prechodu takého záväzku z

predávajúceho na kupujúceho, ktorý ako záväzok voči veriteľovi tvorí súčasť prevodu

programu krytých dlhopisov alebo príslušnej časti programu krytých dlhopisov.

33i

)

Prevod programu krytých dlhopisov alebo časti programu krytých dlhopisov sa zapisuje

do obchodného registra ako iná skutočnosť

33j

)

o banke, ktorá je emitentom krytých dlhopisov. Správca banky, ktorá je emitentom

krytých dlhopisov, podá návrh na zápis do obchodného registra bezodkladne po prevode

programu krytých dlhopisov alebo časti programu krytých dlhopisov.

(8)

Ak správca banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, previedol program krytých

dlhopisov alebo jeho časť, bezodkladne oznámi majiteľom krytých dlhopisov prevzatie

záväzkov kupujúcim a dlžníkom zo záväzkov zodpovedajúcim pohľadávkam tvoriacim základné

aktíva podľa osobitného predpisu

33g

)

prechod týchto pohľadávok na kupujúceho. Platnosť a účinnosť prevodu programu krytých

dlhopisov alebo jeho časti tým však nie je podmienená.

(9)

Ak sa správcovi banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, nepodarí zabezpečiť

speňaženie prevodom programu krytých dlhopisov alebo jeho častí postupom podľa odsekov

2 až 8 a osobitného predpisu,

33d

)

správca počas prevádzkovania podniku je oprávnený odplatným postúpením speňažiť zodpovedajúce

pohľadávky zo základných aktív tvoriacich súčasť krycieho súboru podľa osobitného

predpisu;

33g

)

na také pohľadávky a postúpenie pohľadávok sa rovnako vzťahujú

§ 55

a

§ 195 ods. 2

. Pohľadávky podľa prvej vety možno speňažiť len odplatným postúpením na tretiu osobu,

ktorou ako postupník môže byť len banka, zahraničná banka, pobočka zahraničnej banky

alebo pri úveroch na bývanie aj iný veriteľ podľa osobitného predpisu o úveroch na

bývanie.

(10)

Ak speňaženie nemožno dosiahnuť postupom podľa odsekov 2 až 8 pred ukončením prevádzkovania

podniku a ak sa prevádzkovanie podniku banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov,

ukončí v súlade s

§ 83 ods. 1 písm. j)

,

§ 88 ods. 1

a

2

a

§ 195 ods. 1

, správca bezodkladne písomne oznámi dlžníkom zo záväzkov zodpovedajúcim pohľadávkam

zo základných aktív tvoriacich súčasť krycieho súboru podľa osobitného predpisu,

33g

)

toto ukončenie prevádzkovania podniku a aj lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako tri

mesiace odo dňa ukončenia prevádzkovania podniku, počas ktorej je dlžník oprávnený

predčasne splatiť svoj záväzok z vlastného podnetu bez akýchkoľvek poplatkov v súvislosti

s týmto predčasným splatením, a po uplynutí ktorej možno vynucovať predčasné splatenie

záväzkov zodpovedajúcim pohľadávkam tvoriacim základné aktíva krycieho súboru podľa

osobitného predpisu.

33g

)

SIEDMA ČASŤ

PROCESNÉ USTANOVENIA

§ 196

Použitie Civilného sporového poriadku

Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie,

na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o

oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku

.

§ 196a

Príslušnosť

(1)

Na konanie podľa tohto zákona sú kauzálne príslušné

a)

Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,

b)

Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,

c)

Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,

d)

Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,

e)

Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,

f)

Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,

g)

Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,

h)

Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

(2)

Na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie, v ktorom sa má ustanoviť správca

z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov, sú kauzálne príslušné

a)

Mestský súd Košice pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove,

b)

Okresný súd Žilina pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v

Trenčíne, Krajského súdu v Žiline,

c)

Okresný súd Nitra pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre,

Krajského súdu v Trnave.

(3)

Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa

a)

odseku 1 písm. c), f) a h) a odseku 2 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici,

b)

odseku 1 písm. a), d) a g) je príslušný Krajský súd v Bratislave,

c)

odseku 1 písm. b) a e) je príslušný Krajský súd v Košiciach.

(4)

Na konanie podľa tohto zákona je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dlžník

bydlisko alebo sídlo.

(5)

Príslušnosť súdu na konkurzné konanie a na reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi,

ktorý je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, sa určuje podľa okolností,

ktoré tu boli ku dňu, ktorý predchádza o šesť mesiacov deň podania návrhu na vyhlásenie

konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie.

(6)

Súd, na ktorom prebieha konanie podľa tohto zákona, je príslušný aj na spory vyvolané

osobitnou povahou konaní podľa tohto zákona, s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

(7)

Na konanie v sporoch o náhradu škody podľa

§ 11a

je príslušný súd, ktorý vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, v ktorého mene mala

byť porušená povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, alebo súd, ktorý by

bol príslušným na vyhlásenie konkurzu, ak by takýto návrh bol podaný.

§ 197

(1)

V konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje jediný sudca; ak bolo vedené konanie

podľa osobitného predpisu,

1b

)

v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje sudca, ktorý bol zákonným sudcom v konaní

podľa osobitného predpisu. Pojednávanie súd nariaďuje len vtedy, ak to pokladá za

potrebné.

(2)

Obnova konania v konaní podľa tohto zákona nie je prípustná.

(3)

Odpustenie zmeškania lehoty v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.

(4)

Odklad vykonateľnosti v konaní podľa tohto zákona nie je prípustný.

(5)

Ak tento zákon neustanovuje inak, v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné ani

prerušenie konania.

(6)

V uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov

o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti

najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky

súd neprihliada.

(7)

V uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v

uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc

súdu podľa osobitného predpisu

3b

)

a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.

26

)

(8)

V konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli,

ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.

(9)

Ak je stranou konania vyvolaného konkurzom alebo reštrukturalizáciou správca alebo

ak ide o konanie podľa

§ 74a ods. 2

alebo

§ 166f

, nevyžaduje sa zastúpenie advokátom.

§ 197a

Doručovanie písomností

(1)

Podanie alebo iná písomnosť účastníka konania alebo inej osoby v konkurznom konaní,

reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení, ktorá je predmetom zverejňovania

v insolvenčnom registri, sa doručuje súdu alebo správcovi elektronicky prostredníctvom

elektronického formulára špecializovaného portálu;

33k

)

to neplatí, ak tento zákon alebo osobitný predpis

33l

)

ustanovuje inak. Ustanovenia osobitného predpisu

33m

)

tým nie sú dotknuté. Na podania alebo iné písomnosti podané súdu alebo správcovi

iným spôsobom sa neprihliada, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

33l

)

(2)

Podanie alebo iná písomnosť účastníka konania podľa odseku 1 musia byť autorizované

účastníkom konania alebo jeho zástupcom, inak sa na ne neprihliada.

(3)

Prílohy, ktoré je potrebné pripojiť k podaniu alebo k inej písomnosti účastníka konania

doručovanej elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu, vrátane prílohy,

pre ktorú sa vyžaduje úradné osvedčenie podpisu, musia byť podané v elektronickej

podobe spolu s týmto podaním alebo s inou písomnosťou, inak sa na podanie alebo inú

písomnosť doručovanú elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu neprihliada.

Ak je príloha vyhotovená v listinnej podobe, doručuje sa elektronicky tak, že sa prevedie

do elektronickej podoby a pripojí sa k podaniu alebo k inej písomnosti; ustanovenia

osobitného predpisu o zaručenej konverzii

33n

)

sa nepoužijú.

(4)

Ak podanie alebo inú písomnosť doručovanú elektronicky prostredníctvom špecializovaného

portálu nemožno preukázateľne doručiť prostredníctvom špecializovaného portálu z dôvodov,

ktoré nenastali na strane podávajúcej osoby, lehota ustanovená pre doručenie podania

alebo inej písomnosti doručovanej elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu

sa považuje za zachovanú, ak sa písomnosť doručí príslušnému orgánu najneskôr do troch

pracovných dní po uplynutí lehoty podľa tohto zákona.

§ 198

Rozhodovanie súdu

(1)

Súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu vydanom v konkurznom

konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné,

len ak to ustanovuje tento zákon; ustanovenie

§ 197a

pre podanie odvolania platí rovnako. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora

proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.

(2)

V uznesení vydanom v konaní podľa tohto zákona sa uvedie, ktorý súd uznesenie vydal,

označenie navrhovateľa, dlžníka (úpadcu) a správcu, ak je ustanovený, výrok, odôvodnenie,

poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

(3)

Vo výroku uznesenia sa vždy uvedie zákonný dôvod rozhodnutia, ak vyplýva z tohto

zákona.

(4)

Rozhodnutie, ktorým súd priznal hlasovacie a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou

je predbežne vykonateľné.

§ 199

Doručovanie a zverejňovanie súdnych rozhodnutí a iných písomností

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutia a iné písomnosti súdu a správcu sa

v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení doručujú ich

zverejnením v insolvenčnom registri; to platí rovnako aj pre písomnosti správcu, ktoré

má podľa ustanovení tohto zákona predložiť, doručiť alebo zaslať súdu, a pre písomnosti,

ktoré sa majú zverejniť podľa osobitného predpisu.

33b

)

(2)

Ak ide o doručenie rozhodnutia alebo inej písomnosti súdu alebo správcu v konkurznom

konaní, reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení, ktorým sa ukladá povinnosť

alebo ktorým sa adresát vyzýva, takéto rozhodnutie alebo písomnosť sa doručí aj iným

spôsobom ako zverejnením v insolvenčnom registri; tým nie je dotknuté doručovanie

podľa odseku 1.

(3)

Rozhodnutie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako zverejnením

v insolvenčnom registri aj vtedy, ak tento zákon ustanovuje, aby sa písomnosť určitej

osobe doručila, alebo ak je to potrebné pre vedenie konania; tým nie je dotknuté doručovanie

podľa odseku 1.

(4)

Ak je prípadný začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného

procesného úkonu spojený so zverejnením doručovanej písomnosti v insolvenčnom registri

a listina sa doručuje aj iným spôsobom ako zverejnením v insolvenčnom registri, adresát

písomnosti sa o tom poučí.

(5)

Ak je to účelné vzhľadom na počet účastníkov alebo povahu veci, súd môže popri zverejnení

písomnosti v insolvenčnom registri zverejniť obsah písomnosti alebo niektoré údaje

z nej aj prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, tlače alebo služieb

poskytovaných elektronickou formou.

(6)

Súd môže podľa okolnosti doručiť písomnosti aj prostredníctvom správcu.

(7)

Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej

písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej

súdnej písomnosti v insolvenčnom registri. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto

zákona zverejňujú v insolvenčnom registri, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené

nasledujúci deň po ich zverejnení v insolvenčnom registri.

§ 200

Vypočutie

(1)

Súd v konaní podľa tohto zákona môže aj bez nariadenia pojednávania nariadiť vypočutie

osoby, ak jej výpoveď môže mať význam pre rozhodnutie alebo postup súdu v konaní.

(2)

Ak podľa tohto zákona môže súd rozhodnúť až po vypočutí určitej osoby, môže súd od

jej vypočutia upustiť, ak sa zdržuje v cudzine alebo hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

Súd môže postupovať rovnako, ak pobyt tejto osoby nie je známy.

§ 201

Účinnosť rozhodnutí

Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutia súdu vydané v konaniach podľa tohto

zákona alebo súvisiacich konaniach sú záväzné pre všetkých účastníkov konania.

§ 202

Iné úkony súdu

Ak súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku právnickej osoby zapísanej

do obchodného registra, právoplatné uznesenie o zastavení konkurzného konania pre

nedostatok majetku bezodkladne doručí príslušnému registrovému súdu; to platí rovnako,

ak súd zrušil konkurz, pretože majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu pohľadávok

proti podstate.

§ 203

Neodkladné opatrenie

Súd môže na návrh predbežného správcu alebo správcu alebo aj bez návrhu nariadiť neodkladné

opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu).

O návrhu na neodkladné opatrenie súd rozhodne najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu.

Neodkladným opatrením možno nariadiť najmä, aby osoba, ktorá má záznam, dokument alebo

majetok dlžníka (úpadcu), tieto vydala správcovi alebo sa zdržala nakladania s nimi.

Proti neodkladnému opatreniu je oprávnený podať odvolanie ten, komu sa neodkladným

opatrením uložila povinnosť, a to do 30 dní, odkedy mu bolo uznesenie o nariadení

neodkladného opatrenia doručené inak ako zverejnením v insolvenčnom registri.

§ 203a

Lehoty

(1)

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok

lehoty.

(2)

Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty

je najbližší nasledujúci pracovný deň.

(3)

Lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu

je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.

ÔSMA ČASŤ

INSOLVENČNÝ REGISTER

§ 203b

(1)

Insolvenčný register je informačný systém verejnej správy,

3a

) ktorý obsahuje údaje podľa tohto zákona, a ktorého správcom a prevádzkovateľom je

ministerstvo. Insolvenčný register je sprístupnený na webovom sídle ministerstva.

(2)

V insolvenčnom registri sa evidujú

a)

údaje o konkurznom konaní a udalostiach, ktoré nastali v konkurznom konaní od vydania

uznesenia o začatí konkurzného konania až po jeho ukončenie; ak ide o malý konkurz,

od vydania uznesenia o vyhlásení malého konkurzu až po jeho ukončenie,

b)

údaje o reštrukturalizačnom konaní a udalostiach, ktoré nastali v reštrukturalizačnom

konaní od vydania uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania až po jeho ukončenie,

údaje o rozhodnutí súdu o neúčinnosti plánu,

c)

údaje o konaní o oddlžení a udalostiach, ktoré nastali v konaní o oddlžení od vydania

uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo od vydania uznesenia o poskytnutí ochrany pred

veriteľmi dlžníkovi až po jeho ukončenie, vrátane údajov o začatí konania o zrušení

oddlženia pre nepoctivý zámer a rozhodnutia o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer,

d)

údaje o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a udalostiach, ktoré nastali vo

verejnej preventívnej reštrukturalizácii od vydania uznesenia o povolení verejnej

preventívnej reštrukturalizácie až po jej ukončenie, vrátane vyhlásenia štatutárneho

orgánu dlžníka, že nie je v úpadku, podľa osobitného predpisu,

3d

)

e)

údaje o likvidácii a dodatočnej likvidácii od vydania uznesenia súdu o ustanovení

likvidátora až po jej ukončenie,

f)

ďalšie informácie o konaniach a udalostiach v konaniach podľa písmen a) až e).

(3)

Ak sa v insolvenčnom registri evidujú údaje o fyzickej osobe alebo právnickej osobe,

na účely vedenia insolvenčného registra sa zverejňujú v rozsahu, ak ide o

a)

fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko,

b)

fyzickú osobu podnikateľa, obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného

mena, dátum narodenia, identifikačné číslo organizácie alebo identifikačný údaj vydaný

zahraničným registrom alebo zahraničnou evidenciou a miesto podnikania,

c)

právnickú osobu, obchodné meno, identifikačné číslo organizácie alebo identifikačný

údaj vydaný zahraničným registrom alebo zahraničnou evidenciou a sídlo.

(4)

Obsah elektronických dokumentov účastníkov konania a iných osôb v konkurznom konaní,

reštrukturalizačnom konaní, v konaní o oddlžení, vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii

alebo v likvidácii alebo dodatočnej likvidácii, v ktorej likvidátora ustanovil súd,

sa zverejňujú v insolvenčnom registri, ak udalosti vznikajúce na ich základe alebo

v súvislosti s nimi sú evidované v insolvenčnom registri, alebo ak obsah elektronického

dokumentu obsahuje údaje evidované v insolvenčnom registri. Obsah elektronického dokumentu,

ktorý je doručený súdu ako príslušnému orgánu v konaní podľa predchádzajúcej vety,

eviduje a zverejňuje v insolvenčnom registri súd, inak ho eviduje a zverejňuje v insolvenčnom

registri správca alebo likvidátor. Zverejnenie obsahu elektronického dokumentu nemá

vplyv na účinky jeho doručenia príslušnému orgánu. Ak odsek 5 neustanovuje inak, elektronické

dokumenty účastníkov konania a iných osôb, ktoré sú súčasťou podania doručeného súdu,

správcovi alebo likvidátorovi v konaní podľa prvej vety, sa zverejnia aj vtedy, ak

obsahujú inak nezverejňované údaje.

(5)

Súd, správca alebo likvidátor nezverejní elektronický dokument, ak ide o hrubo urážlivé

podanie, alebo ak by jeho zverejnením mohla byť porušená povinnosť mlčanlivosti o

údajoch chránených podľa osobitného predpisu

33o

)

alebo iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti; ak nastanú

pochybností o zverejnení obsahu elektronického dokumentu rozhodne súd. Ak ide o záväzný

pokyn príslušného orgánu správcovi, zverejňuje sa len informácia o vydaní záväzného

pokynu.

(6)

Rozhodnutie alebo iný elektronický dokument súdu, správcu alebo likvidátora sa v

insolvenčnom registri zverejní bezodkladne, najneskôr nasledujúci pracovný deň po

tom, ako sa súd, správca alebo likvidátor dozvedel o skutočnosti, s ktorou je spojené

zverejnenie; rozhodnutie súdu sa zverejní najneskôr deň nasledujúci po dni jeho vydania.

(7)

Údaje zverejnené v insolvenčnom registri nie je potrebné pred orgánmi verejnej moci

a v obchodnom styku preukazovať.

(8)

Údaje zverejnené v insolvenčnom registri majú štruktúrovanú podobu, ktorá umožňuje

ich vyhľadávanie a automatizované spracovanie.

(9)

Ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle štatistické údaje o konaniach podľa

tohto zákona a osobitného zákona,

1b

)

a to najmä údaje o priemernej dĺžke týchto konaní, priemernej miere uspokojenia veriteľov

a priemerných nákladoch týchto konaní.

(10)

Údaje podľa odseku 2 písm. c) a ďalšie informácie o konaniach podľa odseku 2 písm.

c) sú zverejnené v insolvenčnom registri po dobu šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu

oddlžením alebo od určenia splátkového kalendára.

DEVIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 204

Splnomocňovacie ustanovenia

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví

a)

podrobnosti o náležitostiach zoznamu majetku, zoznamu záväzkov, iných zoznamoch,

prehľadoch a prílohách podľa tohto zákona vrátane toho, čo sa rozumie majetkom väčšej

hodnoty, nehnuteľnosťou väčšej hodnoty, nehnuteľnosťou menšej hodnoty a kto sa považuje

za drobného veriteľa,

b)

výšku preddavku na úhradu odmeny predbežného správcu,

c)

výšku preddavku na úhradu nákladov konkurzu a výšku nákladov rozhodujúcu na posúdenie,

či možno konkurzné konanie zastaviť pre nedostatok majetku,

d)

podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny a úhrade výdavkov predbežného

správcu vrátane paušálnych náhrad za výdavky predbežného správcu,

e)

podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny správcu a paušálnych náhrad za

nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania v konkurze podľa druhej časti zákona

a podrobnosti o výške, druhu, splatnosti a spôsobe určenia odmeny správcu v reštrukturalizácii,

f)

podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny správcu v konkurze podľa štvrtej

časti zákona a v konaní o určení splátkového kalendára vrátane paušálnych náhrad za

nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania,

g)

podrobnosti o elektronických formulároch doručovaných súdu a správcovi prostredníctvom

špecializovaného portálu,

h)

ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach a vedení zoznamu pohľadávok,

i)

ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach súpisu ako aj šetrení v súvislosti

s preskúmavaním majetkových pomerov dlžníka,

j)

ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie o pohľadávkach proti podstate

a ich priraďovaní a rozpočítavaní medzi súpisové zložky majetku,

k)

ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie o pohľadávkach z prevádzkovania

podniku a ich priraďovaní a rozpočítavaní medzi súpisové zložky majetku,

l)

ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach rozvrhu výťažku,

m)

ďalšie podrobnosti o zvolávaní, konaní a vedení schôdze veriteľov a zasadnutia veriteľského

výboru,

n)

podrobnú úpravu formálnych náležitostí plánu,

o)

niektoré podrobnosti o zorganizovaní dražby, ponukového konania alebo iného súťažného

procesu pri speňažovaní majetku počas konkurzu,

p)

podrobnosti o vedení insolvenčného registra a o rozsahu a obsahu údajov a udalostí

zverejňovaných v insolvenčnom registri podľa

§ 203b

,

r)

podrobnosti o medzere krytia a spôsobe určenia platobnej neschopnosti, predlženia,

hroziaceho úpadku a hroziacej platobnej neschopnosti.

§ 205

Tento zákon okrem ustanovení o reštrukturalizácii sa nepoužije u dlžníkov hospodáriacich

na poľnohospodárskej pôde v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka.

§ 206

(1)

Konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako

aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

(2)

Súd vyhlási konkurz alebo povolí vyrovnanie na základe návrhu podaného pred účinnosťou

tohto zákona podľa doterajších právnych predpisov. Tieto konkurzy a vyrovnania, ako

aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

(3)

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „konkurzné konanie“ alebo

„konkurz“, rozumie sa tým aj „konanie o oddlžení“. Ak sa vo všeobecne záväznom právnom

predpise používa pojem „vyrovnacie konanie“ alebo „vyrovnanie“, rozumie sa tým aj

„reštrukturalizačné konanie“ alebo „reštrukturalizácia“.

(4)

Ak sa v tomto zákone používa pojem „životné minimum“, rozumie sa tým životné minimum

pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu

34

)

platné v deň vyhlásenia konkurzu.

§ 206a

(1)

Konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak

odsek 2 neustanovuje inak.

(2)

V konaniach začatých pred 1. januárom 2012 má veriteľ, ktorým je orgán, inštitúcia

alebo agentúra Európskej únie, právo hlasovať na schôdzi veriteľov aj vtedy, ak bola

jeho pohľadávka popretá čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

(3)

Ak dlžník spĺňal podmienky predlženia podľa tohto zákona aj pred 1. januárom 2013

a podmienky predlženia trvajú aj po 1. januári 2013, osoby, ktoré pred 1. januárom

2013 vykonávali funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, likvidátora

alebo boli zákonným zástupcom dlžníka a vykonávali túto funkciu aj po 1. januári 2013,

zodpovedajú za záväzok zaplatiť v prospech konkurznej podstaty sumu vo výške dlžníkovho

zapísaného základného imania, ak nepodajú návrh na vyhlásenie konkurzu do 31. marca

2013.

§ 206b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia

(1)

Konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných

do dňa účinnosti tohto zákona.

(2)

Ustanovenia

§ 155a

,

§ 159a a 159b

,

§ 161 ods. 3 písm. c) a d)

a

odseku 5

a

§ 161a

sa použijú aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, ak ku dňu účinnosti

tohto zákona nebol súdu predložený návrh na potvrdenie plánu.

(3)

Ustanovenia

§ 131 ods. 5 a 6

,

§ 145 ods. 1 písm. f)

,

§ 145 ods. 4

,

§ 147 ods. 2 a 5

a

§ 164 ods. 1 písm. d)

sa použijú aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, ak ku dňu účinnosti

tohto zákona sa neuskutočnila schvaľovacia schôdza.

§ 206c

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016

(1)

Konania začaté pred 1. januárom 2016 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2015.

(2)

V registri úpadcov sa zverejňujú údaje podľa § 10a ods. 2 o konaniach začatých po

30. júni 2016. O konaniach, ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. januárom 2016,

vrátane konaní podľa

§ 206

, sa v registri úpadcov zverejňujú údaje podľa § 10a ods. 2 písm. a) prvého až deviateho

bodu a písm. b) a c).

§ 206d

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2017

Konania začaté pred 1. februárom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.

januára 2017.

§ 206e

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. januára 2017

(1)

Ustanovenia

§ 134 ods. 1

a

§ 154 ods. 1 písm. g)

a

h)

sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2017, ak do 31. decembra 2016 nebol

súdu predložený návrh na potvrdenie plánu.

(2)

Na plán dlžníka schválený podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2016

sa vzťahuje ustanovenie

§ 155a

v znení účinnom do 31. decembra 2016.

§ 206f

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. marca 2017

(1)

Konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných

do 28. februára 2017.

(2)

Konkurz vyhlásený v konaní, ktoré začalo pred 1. marcom 2017 na účely § 166 ods.

2, nie je prekážkou, aby sa dlžník domáhal zbavenia dlhov podľa právnych predpisov

účinných po 28. februári 2017.

(3)

Ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára

2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po

zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia

bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené.

(4)

Ak súd vyhlásil konkurz podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017 a

po zrušení konkurzu sú dôvody, aby súd dlžníkovi oddlženie povolil a doposiaľ o povolení

oddlženia nerozhodol, súd rozhodne o oddlžení dlžníka, ak zistí, že dlžník počas konkurzného

konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom; ustanovenia

§ 166f

a

166g

sa v takom prípade použijú primerane.

(5)

Ak súd určil dlžníkovi skúšobné obdobie podľa právnych predpisov účinných do 28.

februára 2017, súd po uplynutí prebiehajúceho skúšobného roka rozhodne o oddlžení

dlžníka, ibaže zistí, že sú tu dôvody na zrušenie skúšobného obdobia. O rozhodnutie

vo veci správca požiada bez zbytočného odkladu po uplynutí prebiehajúceho skúšobného

roka.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018

§ 206g

(1)

Ak odsek 2 neustanovuje inak, konania vrátane konaní vyvolaných alebo súvisiacich

s konaniami podľa tohto zákona začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2017.

(2)

Ustanovenie

§ 74 ods. 6

sa použije, ak ide o súčinnosť vyžiadanú po 1. januári 2018.

§ 206h

Ak dlžník spĺňal podmienky predlženia podľa tohto zákona aj pred 1. januárom 2018

a podmienky predlženia trvajú aj po 1. januári 2018, vo vzťahu k osobám, ktoré pred

1. januárom 2018 vykonávali funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu,

likvidátora alebo boli zákonným zástupcom dlžníka a vykonávali túto funkciu aj po

1. januári 2018, je rozhodnutie súdu podľa

§ 11a ods. 6

rozhodnutím o vylúčení, iba ak návrh na vyhlásenie konkurzu nie je podaný do 31.

marca 2018.

§ 206i

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2018

Ak je úpadcom banka, ktorá pred 1. januárom 2018 vydala hypotekárne záložné listy

alebo komunálne obligácie a ktorá o ich riadnom krytí a náhradnom krytí vedie register

hypoték existujúci ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok tejto banky, tak pri postupe

v konkurze v období po 31. decembri 2017 sa uplatňujú aj ustanovenia

§ 178

a

§ 195 ods. 6

v znení účinnom pred 1. januárom 2018, a to až do úplného splatenia hypotekárnych

záložných listov a komunálnych obligácií vydaných touto bankou pred 1. januárom 2018.

§ 206j

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020

Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie

§ 47 ods. 4

druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.

§ 206k

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2021

Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2021 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2020.

§ 206l

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021

(1)

Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, konania vrátane konaní vyvolaných a súvisiacich

s konaniami podľa tohto zákona začaté do 31. decembra 2020 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2020.

(2)

Ustanovenie

§ 19 ods. 4

sa použije aj na konania začaté a právoplatne neskončené podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2020, ak v konkurznom konaní nebol ustanovený predbežný správca.

(3)

Ak poverená osoba uzatvorila zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu

8ab

)

do 31. decembra 2020, stáva sa účastníkom konkurzného konania alebo reštrukturalizačného

konania 1. januára 2021; o prípadných návrhoch podľa

§ 25

a

26

súd nerozhoduje.

§ 206m

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2021

Ustanovenia § 107c sa použijú aj na konanie začaté a právoplatne neskončené do 28.

februára 2021.

§ 206n

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 17. júla 2022

(1)

Ak odseky 2 až 6 neustanovujú inak, konania vrátane konaní vyvolaných a súvisiacich

s konaniami podľa tohto zákona začaté a právoplatne neskončené do 16. júla 2022 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 16. júla 2022.

(2)

O vstupe do konania a o potvrdení nadobudnutia pohľadávky rozhoduje súd podľa predpisov

účinných do 16. júla 2022, len ak bol takýto návrh podaný do 16. júla 2022.

(3)

Ustanovenie

§ 16 ods. 1

účinné od 17. júla 2022 sa použije aj na konania začaté do 16. júla 2022.

(4)

Na prihlasovanie pohľadávok a na schôdze veriteľov v konkurzoch vyhlásených a reštrukturalizáciách

povolených do 16. júla 2022 sa použijú ustanovenia účinné od 17. júla 2022. V konkurzoch

vyhlásených a reštrukturalizáciách povolených do 16. júla 2022 zabezpečí správca zverejnenie

zoznamu pohľadávok v registri úpadcov najneskôr do 31. januára 2023. Od zverejnenia

zoznamu pohľadávok v registri úpadcov sa zoznam pohľadávok vedie prostredníctvom registra

úpadcov.

(5)

V konkurzoch vyhlásených do 16. júla 2022 sa o výmene správcu rozhoduje podľa predpisov

účinných do 16. júla 2022.

(6)

Ustanovenia

§ 41

a

85

v znení účinnom od 17. júla 2022 sa použijú aj v konaniach začatých do 16. júla 2022.

V konaniach, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona trvajú viac ako päť

rokov, je správca povinný vyhotoviť a zaslať súdu prvú reštančnú správu podľa

§ 85

v znení účinnom od 17. júla 2022 najneskôr do 31. októbra 2022.

(7)

V čase od 17. júla 2022 do 31. decembra 2022 je dlžník, ktorý je právnickou osobou,

platobne neschopným podľa

§ 3 ods. 2

, ak nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac

ako jednému veriteľovi; to platí aj v prípade vyhlásenia konkurzu na návrh veriteľa

v súvislosti s preukázaním splnenia podmienok na vyhlásenie konkurzu podľa

§ 12 ods. 2

a

v

súvislosti s osvedčením platobnej schopnosti dlžníka podľa

§ 19 ods. 1.

§ 206o

Prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 1. júna 2023

Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne

a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa

osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na

iný súd.

§ 206p

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2023

Údaje a udalosti podľa tohto zákona sa začnú evidovať a zverejňovať v insolvenčnom

registri od 1. októbra 2025.

§ 206q

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2025

(1)

Konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, sa dokončí

podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2025.

(2)

Súčasťou insolvenčného registra vedeného podľa predpisov účinných od 1. októbra 2025

sú aj údaje, ktoré boli zverejnené v registri úpadcov podľa predpisov účinných do

30. septembra 2025.

(3)

Začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty podľa

§ 11 ods. 2

v konaní, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, sa posudzuje

podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2025.

(4)

Ustanovenia

§ 197a až 199

,

§ 201

,

§ 203

a

203b

v znení účinnom od 1. októbra 2025 sa použijú aj v konaní, ktoré sa začalo a právoplatne

neskončilo do 30. septembra 2025, okrem konaní podľa

§ 206

; právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní do 30. septembra 2025, zostávajú zachované.

(5)

Plnenie zložené do úschovy podľa

§ 158 ods. 1

v konaní, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, sa uvoľní

v prospech zložiteľa za podmienok ustanovených v

§ 158 ods. 2

v znení účinnom od 1. októbra 2025 bez zbytočného odkladu.

(6)

V konkurzoch a vyrovnaniach vedených podľa predpisov účinných do 30. júna 2005 podľa

§ 206

, ktoré neboli právoplatne skončené do 30. septembra 2025, je správca oprávnený speňažovať

majetok spôsobom podľa

§ 92

; oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.

(7)

Ustanovenie

§ 167j ods. 2

v znení účinnom od 1. októbra 2025 sa použije aj na konanie, ktoré sa začalo a právoplatne

neskončilo do 30. septembra 2025; ak bola výzva správcu podľa

§ 167j ods. 2

v znení účinnom do 30. septembra 2025 doručená do 30. septembra 2025, lehota na podanie

žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu podľa

§ 167j ods. 2

v znení účinnom od 1. októbra 2025 uplynie najskôr 31. decembra 2025.

(8)

Ustanovenie

§ 167n ods. 1

v znení účinnom od 1. októbra 2025 sa použije aj na konanie, ktoré sa začalo a právoplatne

neskončilo do 30. septembra 2025, ak dražba nebola ukončená a veriteľ zloží preddavok

na náklady dražby do 31. októbra 2025.

(9)

Bývalý manžel alebo spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorý je oprávnenou osobou podľa

§ 167r ods. 4

v znení účinnom od 1. októbra 2025, v konaniach, ktoré sa začali a právoplatne neskončili

do 30. septembra 2025, môže uplatniť právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty podľa

§ 167r ods. 2

alebo právo ponúknuť vec na predaj podľa

§ 167r ods. 5

prvýkrát 1. októbra 2025, ak lehoty na uplatnenie práv neuplynuli do 30. septembra

2025.

(10)

Údaje podľa

§ 203b ods. 2 písm. c)

a ďalšie informácie o konaniach podľa

§ 203b ods. 2 písm. c)

v konaniach, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. septembra 2025, sú zverejnené

v insolvenčnom registri do 30. septembra 2031.

§ 207

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe

.

§ 208

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

zákon

č. 328/1991 Zb.

o konkurze a vyrovnaní v znení zákona č. 471/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 91/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1994 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 292/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 92/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 197/1999

Z. z., zákona č. 281/1999 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 397/2001 Z. z.,

zákona č. 566/2001 Z. z., zákona č. 395/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona

č. 510/2002 Z. z., zákona č. 353/2003 Z. z., zákona č. 609/2003 Z. z., zákona č. 411/2004

Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 646/2004 Z. z. a zákona č. 520/2005 Z.

z.,

2.

nariadenie vlády Slovenskej republiky

č. 95/1994 Z. z.

, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní

v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. týkajúce sa dlžníkov

hospodáriacich na pôde v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 314/1999 Z.

z.,

3.

vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. 493/1991 Zb.

, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení

vyhlášky č. 358/1996 Z. z., vyhlášky č. 21/1998 Z. z. a vyhlášky č. 389/2001 Z. z.

Čl. III

Zákon č.

566/2001 Z. z.

o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z.

z., zákona č. 162/2003 Z. z., zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona

č. 635/2004 Z. z. a zákona č. 747/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 147 ods. 1 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Nútená správa je reštrukturalizačné

opatrenie, ktorým môžu byť dotknuté existujúce práva tretích osôb.“.

2.

V § 147 ods. 4 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „so sídlom v členskom

štáte“.

3.

§ 147 sa dopĺňa odsekmi 7 a 8, ktoré znejú

„(7)

Úrad je povinný bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány dohľadu iných

členských štátov, v ktorých má obchodník s cennými papiermi zriadenú pobočku, o zavedení

nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi. V informácii sa uvedú účinky zavedenia

nútenej správy.

(8)

Na nútenú správu nad pobočkou zahraničného obchodníka s cennými papiermi, nad ktorým

možno zaviesť nútenú správu podľa tohto zákona, sa primerane vzťahujú ustanovenia

o nútenej správe nad obchodníkom s cennými papiermi.“.

4.

V § 148 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: „Osvedčením o vymenovaní núteného

správcu a zástupcu núteného správcu na výkon nútenej správy a osôb vykonávajúcich

zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte s obdobným

účelom a vplyvom na existujúce práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy,

v zahraničnom obchodníkovi s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte je originál

dokladu o vymenovaní alebo potvrdenie vydané úradom alebo príslušným orgánom dohľadu

iného členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do úradného jazyka iného členského

štátu nevyžaduje úradné osvedčenie ani iný obdobný postup.“.

5.

§ 148 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú

„(9)

Nútený správca a zástupca núteného správcu pri výkone nútenej správy na území iného

členského štátu musia postupovať v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na

ktorého území pôsobia, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.

(10)

Osoba vykonávajúca zahraničné reštrukturalizačné opatrenie a jej zástupca majú pri

výkone tohto zahraničného reštrukturalizačného opatrenia rovnaké právne postavenie

a sú oprávnení vykonávať na území Slovenskej republiky všetky kompetencie ako pri

výkone nútenej správy na území iného členského štátu, v ktorom bolo zahraničné reštrukturalizačné

opatrenie zavedené; pri výkone svojich kompetencií však musia postupovať v súlade

so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky,

najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.“.

6.

V § 149 ods. 7 sa za slovo „podať“ vkladajú slová „po predchádzajúcom súhlase úradu“.

7.

§ 153 znie

㤠153

(1)

Účinky zavedenia nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi, ktorý má zriadenú

pobočku v inom členskom štáte, ak ide o

a)

pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy, sa spravujú právnym poriadkom členského

štátu, ktorým sa spravuje pracovná zmluva,

b)

kúpne zmluvy a nájomné zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti, sa spravujú právnym poriadkom

členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza,

c)

práva týkajúce sa nehnuteľnosti, lode alebo lietadla, ktoré musia byť evidované v

katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, sa spravujú právnym poriadkom

členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register; to rovnako

platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa nehnuteľnosti,

lode, lietadla a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného

registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v inom členskom štáte,

d)

vlastnícke alebo iné práva k finančným nástrojom, ktoré musia byť evidované vo verejnom

registri cenných papierov alebo v inej obdobnej evidencii a ktoré sú držané alebo

sa nachádzajú v inom členskom štáte, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu,

na ktorého území sa vedie príslušný verejný register alebo iná obdobná evidencia;

to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce

sa finančných nástrojov a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis

do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v inom členskom štáte,

e)

zmluvy o urovnaní alebo iné obdobné dohody, ktorých účelom je nahradenie alebo zmena

celkového rozdielu viacerých vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán na jedinú

súhrnnú vzájomnú pohľadávku a záväzok týchto zmluvných strán, zmluvy o kúpe so spätnou

kúpou a zmluvy o burzových obchodoch, sa spravujú právnym poriadkom, ktorý je rozhodujúci

pre tieto zmluvy.

(2)

Od zavedenia nútenej správy nemožno počas šiestich mesiacov postupovať pohľadávky

voči obchodníkovi s cennými papiermi, nad ktorým bola zavedená nútená správa, a započítavať

vzájomné pohľadávky medzi takým obchodníkom s cennými papiermi poisťovňou a inými

osobami okrem prípadov, ak právny poriadok iného členského štátu, v ktorom má veriteľ

bydlisko alebo sídlo, umožňuje postúpenie pohľadávky a započítavanie pohľadávok aj

počas zavedenia reštrukturalizačného opatrenia.

(3)

Nútený správca môže odporovať právnemu úkonu

120

) podľa osobitného zákona.

(4)

Zavedením nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom

členskom štáte nie sú dotknuté vecné práva veriteľov alebo tretích osôb vo vzťahu

k aktívam patriacim obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi

s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte, ktoré sa v čase zavedenia nútenej

správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nachádzajú na území iného

členského štátu.

(5)

Zavedením nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi kupujúcim aktívum alebo

zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nad zahraničným obchodníkom s cennými

papiermi so sídlom v inom členskom štáte kupujúcim aktívum nie je dotknutý nárok predávajúceho

ponechať si vlastníctvo, ak sa toto aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo

zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo

na území iného členského štátu.

(6)

Zavedenie nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi predávajúcim aktívum

alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nad zahraničným obchodníkom s cennými

papiermi so sídlom v inom členskom štáte predávajúcim aktívum nie je dôvodom na zrušenie

alebo ukončenie predaja už dodaného aktíva a nebráni kupujúcemu nadobudnúť vlastníctvo,

ak sa predávané aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného

reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského

štátu.

(7)

Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom

členskom štáte a ustanovenia odsekov 2, 5 a 6 nevylučujú podanie návrhu na súd o určenie

neplatnosti právnych úkonov alebo neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov poškodzujúcich

veriteľov, návrhu o určenie práva odstúpiť od právnych úkonov alebo návrhu na vyslovenie

neplatnosti právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov ani návrhu na vydanie predbežného

opatrenia o povinnosti zdržať sa vykonania právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov

obchodníka s cennými papiermi v nútenej správe alebo veriteľov zahraničného obchodníka

s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte, nad ktorým je zavedené zahraničné

reštrukturalizačné opatrenie. Ak sa pred zavedením nútenej správy začalo v inom členskom

štáte súdne konanie týkajúce sa aktíva alebo práva, ktoré bolo obchodníkovi s cennými

papiermi odňaté, toto konanie sa aj po zavedení nútenej správy spravuje právnym poriadkom

členského štátu, v ktorom sa toto konanie začalo a uskutočňuje.“.

8.

§ 154 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú

„(3)

Nútený správca môže navrhnúť, aby nútená správa bola zapísaná v obchodnom registri

alebo obdobnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území je

umiestnená pobočka obchodníka s cennými papiermi, nad ktorým bola zavedená nútená

správa, ak takýto zápis umožňuje právny poriadok príslušného členského štátu.

(4)

Zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nad zahraničným obchodníkom

s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte, ktorý má zriadenú pobočku na území

Slovenskej republiky, jeho skončenie a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného

registra na základe návrhu príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu alebo

osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Do obchodného registra

sa zapisuje aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné

opatrenie.“.

9.

Za § 173b sa vkladá § 173c, ktorý znie

㤠173c

Konania o nútenej správe začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2005 a výkon

nútenej správy začatý a neukončený pred 1. júlom 2005 sa dokončia podľa predpisov

platných k 30. júnu 2005.“.