VYHLÁŠKA 7/1962 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o náhradách pri úrazoch a chorobách z povolania

§ 1

(1)

Výkonom zamestnania je výkon práce, ktorý vyplýva z obsahu pracovného záväzku pracovníka.

Výkonom zamestnania je aj iná činnosť konaná pre podnik, najmä činnosť vykonávaná

na príkaz podniku, na podnet spoločenskej organizácie v závode, na podnet spolupracovníkov,

prípadne aj činnosť vykonávaná z vlastnej iniciatívy, pokiaľ pre ňu pracovník nepotrebuje

osobitné oprávnenie alebo ju nekoná proti výslovnému zákazu podniku. Výkonom zamestnania

na pracovnej ceste je taká činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo ktorá

svojím druhom a zameraním súvisí s predmetom a účelom pracovnej cesty alebo sa koná

v prospech podniku. Pracovnou cestou je cesta konaná na príkaz podniku z miesta pravidelného

pracoviska pracovníka alebo jeho bydliska do miesta, ktoré nie je pravidelným pracoviskom,

a späť.

(2)

V priamej súvislosti s výkonom zamestnania je príprava na výkon práce a všetky úkony

potrebné pre výkon práce alebo obvyklé v priebehu práce (napríklad desiata), ako aj

nutné úkony po skončení práce, napríklad umývanie v umyvárni, obliekanie v šatni,

cesta do miesta hromadného závodného stravovania v priestoroch podniku a stravovanie

v ňom. Ak je toto miesto mimo priestoru podniku, platí to obdobne, pokiaľ ide o stravovanie

v rámci pracovníkovho pracovného času. V priamej súvislosti s výkonom zamestnania

však nie je cesta z bydliska k miestu vstupu do podniku a späť, v poľnohospodárskych

závodoch cesta z bydliska na určené pracovisko alebo určené zhromaždište.

(3)

V priamej súvislosti s výkonom zamestnania je aj výkon činnosti, ktorá napomáha plnenie

politických, hospodárskych a sociálnych úloh podniku, napríklad výkon funkcie člena

orgánu základnej organizácie Revolučného odborového hnutia. Za týchto podmienok je

v priamej súvislosti s výkonom zamestnania aj školenie organizované vedením podniku

alebo spoločenskou organizáciou v podniku, prípadne nadriadeným orgánom podniku, alebo

školenie pre funkcionárov spoločenskej organizácie v podniku, organizované vyšším

orgánom tejto organizácie, ktorým sa sleduje zvyšovanie politickej a odbornej pripravenosti

pracovníkov, ako aj cesta na také školenie a späť.

§ 2

Pôvodný zárobok

(1)

Pri výpočte náhrady ušlého zárobku podľa ďalších ustanovení tejto vyhlášky sa vychádza

z čistého zárobku, ktorý poškodený dosahoval pred pracovným úrazom alebo chorobou

z povolania (ďalej len „pôvodný zárobok“). Pôvodný zárobok sa vypočíta tak, že sa

z hrubého zárobku zúčtovaného za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred úrazom zistí

priemerný hrubý mesačný zárobok a odčíta sa od neho daň zo mzdy podľa sadzby príslušnej

pre pracovníka v mzdovom období, v ktorom vznikla pracovná neschopnosť z dôvodu pracovného

úrazu alebo choroby z povolania (ďalej len „pracovný úraz“). Na jednorazové odmeny

sa pritom neberie zreteľ. Pokiaľ je pôvodný zárobok základom pre výpočet náhrady ušlého

zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, u pracovníkov konajúcich v čase pracovného

úrazu práce zaradené podľa predpisov o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie

neberie sa zreteľ na sumu presahujúcu 2200 Kčs mesačne, u pracovníkov konajúcich práce

zaradené do II. pracovnej kategórie na sumu presahujúcu 1800 Kčs mesačne a u pracovníkov

konajúcich práce zaradené do III. pracovnej kategórie na sumu presahujúcu 1600 Kčs

mesačne.

(2)

Ak pracovný pomer poškodeného v deň pracovného úrazu netrval celé uvedené obdobie,

pôvodný zárobok sa vypočíta z hrubého zárobku zúčtovaného v období odo dňa vzniku

pracovného pomeru do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom

bol pracovník uznaný neschopným na prácu z dôvodu pracovného úrazu. Ak zamestnanie

netrvalo ešte celý kalendárny mesiac, za základ výpočtu pôvodného zárobku sa berie

priemerný hrubý zárobok, ktorý dosiahli v čase 3 kalendárnych mesiacov pred pracovným

úrazom pracovníci vykonávajúci v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu,

zodpovedajúcu kvalifikácii poškodeného pracovníka pred pracovným úrazom.

(3)

Ak v období uvedenom v predchádzajúcich odsekoch došlo k trvalej zmene základnej

mzdy pracovníka, pri výpočte pôvodného zárobku berie sa zreteľ len na obdobie po tejto

zmene; pritom sa obdobne použije ustanovenie odseku 2.

(4)

U pracovníka, ktorý časť obdobia uvedeného v predchádzajúcich odsekoch nepracoval

preto, že bol na dovolenke alebo pre dôležité prekážky v práci, pri výpočte pôvodného

zárobku sa neberie zreteľ na obdobie, v ktorom z uvedených príčin nepracoval, ani

na náhrady mzdy, ktoré mu boli za uvedené obdobie vyplatené.

(5)

Ak bol pracovník v čase pracovného úrazu so súhlasom podniku, v ktorom má svoje hlavné

zamestnanie, aspoň 6 mesiacov vo vedľajšom zamestnaní alebo po toto obdobie pracoval

v jednotnom roľníckom družstve, do pôvodného zárobku sa zahrňuje aj priemerný čistý

zárobok z takej činnosti.

(6)

Ak pracovník utrpel pracovný úraz vo vedľajšej činnosti, do pôvodného zárobku sa

zahrnuje aj priemerný čistý zárobok z hlavného zamestnania.

§ 3

Výpočet náhrady ušlého zárobku po čas pracovnej neschopnosti (K

§ 5 zákona

)

Pri výpočte náhrady ušlého zárobku po čas pracovnej neschopnosti poškodeného vychádza

sa z rozdielu medzi pôvodným zárobkom a nemocenským, ktoré mu podľa zákona patrí.

§ 4

Umiesťovanie poškodeného pracovníka (K

§ 6 zákona

)

(1)

Povinnosť podniku postarať sa o umiestenie poškodeného trvá dovtedy, kým pracovníkovi

nebol priznaný invalidný alebo starobný dôchodok.

(2)

Povinnosť postarať sa o umiestenie poškodeného má podnik aj v prípade, keď poškodenému

bol odňatý invalidný dôchodok, ktorý poberal následkom pracovného úrazu, alebo bol

tento dôchodok pozmenený na čiastočný invalidný dôchodok pri pracovnom úraze. Túto

povinnosť má aj voči poberateľovi starobného dôchodku, ktorý utrpel pracovný úraz

po priznaní starobného dôchodku, najdlhšie však do 70 rokov jeho veku.

(3)

Ak poškodený po zhoršení svojho zdravotného stavu následkom pracovného úrazu nemôže

naďalej zastávať miesto, ktoré mu podnik zodpovedajúci za toto ublíženie na zdraví

obstaral, je tento podnik povinný obstarať mu iné miesto zodpovedajúce podmienkam

uvedeným v

§ 6 zákona

.

§ 5

Výpočet náhrady ušlého zárobku

(1)

Náhrada ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (

§ 7 zákona

) tvorí rozdiel medzi pôvodným zárobkom pracovníka a jeho čistým zárobkom po skončení

pracovnej neschopnosti z dôvodu pracovného úrazu (ďalej len „zárobok po pracovnom

úraze“), s pripočítaním prípadného čiastočného invalidného dôchodku pri pracovnom

úraze. Náhrada spolu so zárobkom poškodeného a s prípadným čiastočným invalidným dôchodkom

pri pracovnom úraze však nesmie robiť viac, než by robil invalidný dôchodok pracovníka

v najvyššej výmere podľa predpisov o sociálnom zabezpečení (zaopatrení), určený ku

dňu pracovného úrazu; toto obmedzenie neplatí, ak pôvodný zárobok je aspoň o 10 %

vyšší než invalidný dôchodok v najvyššej výmere.

*)

Na zníženie dôchodkov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa neberie zreteľ.

(2)

Ak bol pracovník pre ohrozenie chorobou z povolania preradený na inú prácu a choroba

z povolania bola zistená až po tomto preradení, rozhodujúcim dňom pre určenie náhrady

podľa odseku 1 je deň tohto preradenia, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.

(3)

Odo dňa, keď bol poškodenému po pracovnom úraze priznaný starobný alebo invalidný

dôchodok, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej priemerne vyplatenej náhrade ušlého

zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za posledných 12 kalendárnych mesiacov

pred týmto dňom a ak bola vyplácaná len kratší čas, za tento čas; náhrada však neprislúcha,

ak priemerný ročný zárobok, ktorý je podľa predpisov o sociálnom zabezpečení (zaopatrení)

základom pre určenie výšky starobného alebo invalidného dôchodku, je rovnaký alebo

vyšší než hrubý zárobok, ktorý bol základom pre výpočet pôvodného zárobku poškodeného

pracovníka (

§ 2

).

**)

(4)

Ak podnik sám nemôže zistiť priemerný ročný zárobok pracovníka podľa predpisov o

sociálnom zabezpečení, požiada o jeho oznámenie Štátny úrad sociálneho zabezpečenia.

§ 6

Zárobok po pracovnom úraze

(1)

Zárobok poškodeného po pracovnom úraze sa určí priemernou sumou zistenou z čistej

mzdy poškodeného za 3 kalendárne mesiace po skončení pracovnej neschopnosti pre úraz;

pritom sa neberie zreteľ na jednorazové odmeny. Ak neskoršie dôjde k zmene zárobku

poškodeného, určí sa na návrh podniku alebo poškodeného zárobok po pracovnom úraze

znova, ak priemerná suma za posledné 3 kalendárne mesiace sa od predchádzajúcej líši

aspoň o 5 %.

(2)

Ak podnik, ktorý je povinný náhradu poskytovať, preukáže, že poškodený svojou vinou

dosahuje v zamestnaní nižší zárobok, než aký dosahujú priemerne pracovníci vykonávajúci

v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, zodpovedajúcu kvalifikácii

poškodeného pracovníka pred pracovným úrazom, vychádza sa pri výpočte náhrady ušlého

zárobku zo zárobku, ktorý títo pracovníci priemerne dosahujú.

(3)

Ak sa poškodenému zníži jeho zárobok po pracovnom úraze z príčin, ktoré nesúvisia

s jeho zdravotným stavom následkom pracovného úrazu (napríklad pri pracovnej neschopnosti

z inej príčiny, pri zmene miesta z rodinných príčin, pri zmene mzdových podmienok),

pri výpočte náhrady ušlého zárobku sa neberie zreteľ na toto zníženie a vychádza sa

z čistého zárobku, ktorý poškodený dosahoval v posledných 3 kalendárnych mesiacoch

pred touto zmenou.

§ 7

Invalidný dôchodok

Invalidný dôchodok podľa

§ 8 zákona

vymeria orgán sociálneho zabezpečenia na základe dokladu o zodpovednosti podniku

za pracovný úraz, ktorým je vyhlásenie podniku o uznaní tejto zodpovednosti, dohoda

medzi podnikom a poškodeným alebo právoplatné rozhodnutie rozhodcovského orgánu alebo

súdu.

§ 8

Náhrada ušlého zárobku v niektorých osobitných prípadoch

(1)

Ak pôvodný zárobok pracovníka, ktorý sa stal po pracovnom úraze invalidným, je aspoň

o 10 % vyšší než invalidný dôchodok v najvyššej výmere, patrí pracovníkovi od podniku,

ktorý zodpovedá za pracovný úraz, náhrada vo výške rozdielu medzi pôvodným zárobkom

a invalidným dôchodkom v najvyššej výmere; na prípadné zníženie tohto dôchodku sa

neberie zreteľ.

*)

(2)

Ak sa pracovník stal invalidným alebo čiastočne invalidným po pracovnom úraze, ktorý

utrpel do 5 rokov po skončení výchovy na povolanie v učebnom pomere alebo po absolvovaní

všeobecnovzdelávacej, odbornej alebo vysokej školy, prislúcha mu od podniku, ktorý

zodpovedá za pracovný úraz, náhrada. Náhrada tvorí rozdiel medzi invalidným dôchodkom

pracovníka v najvyššej výmere, prípadne medzi zárobkom poškodeného po pracovnom úraze

s pripočítaním prípadného čiastočného invalidného dôchodku pri pracovnom úraze a medzi

priemerným čistým zárobkom obmedzeným podľa

§ 2 ods. 1

, ktorý v období 3 mesiacov pred pracovným úrazom dosiahli pracovníci vykonávajúci

v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, zodpovedajúcu kvalifikácii

poškodeného pracovníka pred pracovným úrazom.

§ 9

Pracovníkovi, ktorý pracovný úraz utrpel v sezónnom zamestnaní alebo v zamestnaní

dohodnutom na čas prechodnej potreby, patrí po skončení jeho pracovnej neschopnosti

odo dňa, keď mal jeho pracovný pomer skončiť, náhrada ušlého zárobku len do sumy zodpovedajúcej

invalidnému dôchodku v najvyššej výmere; toto obmedzenie však neplatí, ak podľa okolností

možno oprávnene predpokladať, že by poškodený bol aj naďalej trvale zamestnaný.

§ 10

(1)

Ak pracujúci poberateľ starobného dôchodku utrpí pracovný úraz, ktorý nespôsobí jeho

invaliditu, berie sa za základ pre určenie výšky náhrady len jeho zárobok po priznaní

starobného dôchodku.

(2)

Náhrada ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (

§ 5

) sa v tomto prípade poskytuje, pokiaľ poškodený sám neprestal byť zamestnaný z príčin,

ktoré nesúvisia s jeho pracovným úrazom, inak najdlhšie do 70 rokov jeho veku.

§ 11

Výplata náhrady ušlého zárobku

Náhradu ušlého zárobku po pracovnom úraze vypláca podnik pravidelne raz mesačne.

§ 12

Náhrada škody pozostalým (K

§ 10 zákona

)

(1)

Náklady spojené s pohrebom sú najmä náklady účtované pohrebným ústavom, cintorínske

poplatky, smútočné oznámenia, jedna tretina skutočných nákladov na smútočné ošatenie,

ďalej cestovné výdavky, náklady na zriadenie pomníka alebo dosky a úpravy hrobu. Nahrádzajú

sa len náklady primerané; náhrada nákladov na zriadenie pomníka alebo dosky nesmie

presiahnuť sumu 5 000 Kčs.

(2)

Podnik hradí náklady tomu, kto ich vynaložil. Náklady na smútočné ošatenie a cestovné

výdavky sa však nahrádzajú len najbližším príslušníkom rodiny a domácnosti zomretého.

§ 13

Jednorazové odškodnenie pozostalým, ktorí majú nárok na dôchodky pozostalých (

§ 10 ods. 3 zákona

), poskytne podnik na základe dokladov o priznaní dôchodkov pozostalých.

§ 14

(1)

Ak pracovník následkom pracovného úrazu zomrel, patrí osobám, pokiaľ nemajú nárok

na dôchodky pozostalých, náhrada toho, čo im ušlo, ak boli na zárobok zomretého odkázané

svojou výživou a ich výživu nemožno dostatočne zabezpečiť; preto náhrada neprislúcha

osobám, ktoré si môžu zabezpečiť svoju výživu samy zo svojho pracovného príjmu.

(2)

Ak výživu pozostalých môžu zabezpečiť aj osoby, ktoré majú voči nim zákonnú vyživovaciu

povinnosť, poskytne sa náhrada len do výšky zodpovedajúcej sume, ktorú by zomretý

bol povinný poskytovať pozostalým.

(3)

Výška náhrady sa určí podľa počtu oprávnených osôb a podľa stupňa ich potrebnosti

tak, aby náhrada, ktorú podnik všetkým oprávneným poskytne, nerobila celkom viac než

1600 Kčs mesačne.

§ 15

Pre náhradu škody ostatným osobám, ktoré majú na ňu podľa zákona nárok, platia odchýlky

uvedené v ďalších ustanoveniach tejto vyhlášky.

§ 16

Členovia JRD

(1)

Pri výpočte náhrady ušlého zárobku člena jednotného roľníckeho družstva a osôb, ktoré

v družstve trvale pracujú a nie sú k družstvu v pracovnom pomere ani jeho členmi,

ako napr. rodinní príslušníci člena družstva a pod. (ďalej len „člen družstva“), vychádza

sa pri určovaní jeho pôvodného zárobku i jeho zárobku po pracovnom úraze z ročného

príjmu člena družstva; pri výpočte náhrady po skončení pracovnej neschopnosti alebo

pri invalidite sa neberie zreteľ na sumu ročného príjmu presahujúcu 19 200 Kčs.

(2)

Pôvodný zárobok u členov jednotných roľníckych družstiev s peňažným odmeňovaním sa

určí primerane podľa

§ 2

. Základom pre určenie pôvodného zárobku u členov ostatných JRD je počet pracovných

jednotiek, ktoré člen družstva odpracoval v kalendárnom roku pred pracovným úrazom;

ak z vážnych príčin nepracoval za časť tohto obdobia, základom je počet pracovných

jednotiek, ktoré by bol odpracoval so zreteľom na svoje osobné schopnosti a pracovné

možnosti družstva. Odmena za pracovnú jednotku sa určí každý rok vo výške zodpovedajúcej

výške odmeny za pracovné jednotky ostatných členov družstva. Náhrada ušlého zárobku

sa vypláca do výročnej členskej schôdze družstva preddavkove, vyúčtovanie sa urobí

súčasne s vyúčtovaním odmien ostatným členom družstva.

(3)

Pri poskytovaní náhrady pozostalým členom družstva sa berie zreteľ najprv na pozostalé

deti a manželku (družku) a potom na ostatné osoby odkázané svojou výživou na zomretého.

Výška náhrady sa určí podľa počtu oprávnených osôb tak, aby náhrada, ktorú jednotné

roľnícke družstvo poskytne všetkým oprávneným, nerobila celkom viac než 1 600 Kčs

mesačne.

(4)

Úraz, ktorý sa prihodil družstevníkovi pri individuálnom obhospodarovaní záhumienku

alebo v priamej súvislosti s ním, nie je pracovným úrazom podľa zákona.

§ 17

Učni

(1)

Učňom za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri výchove na povolanie

alebo v priamej súvislosti s ňou, zodpovedá podnik, ktorý výchovu učňov uskutočňoval

v čase pracovného úrazu. Ak vzniklo ublíženie na zdraví v učňovskej škole riadenej

a spravovanej národným výborom, zodpovedá za škodu tento národný výbor.

(2)

Učeň, ktorý je v prípravnom období pre pracovný úraz neschopný na prácu, má nárok

na náhradu ušlého zárobku vo výške rozdielu medzi odmenou, ktorá mu patrí podľa osobitných

predpisov (včítane hodnoty ubytovania a stravovania poskytnutého celkom alebo sčasti

bezplatne), a medzi nemocenským.

(3)

Učeň, ktorý je v období odborného rozvoja pre pracovný úraz neschopný na prácu, a

preto nemôže v rámci odborného výcviku konať produktívnu prácu, má nárok na náhradu

ušlého zárobku vo výške rozdielu medzi priemerným čistým mesačným zárobkom, ktorý

pri výkone produktívnych prác dosahujú v podniku ostatní učni toho istého učebného

odboru, a medzi nemocenským.

(4)

Odo dňa, keď sa mala skončiť výchova na povolanie v učebnom pomere, vykoná sa nový

výpočet náhrady ušlého zárobku uvedeného v odsekoch 2 a 3. Pôvodným zárobkom je priemerný

čistý zárobok, ktorý dosiahli za čas 3 kalendárnych mesiacov predo dňom, keď sa mala

skončiť výchova učňa na povolanie, pracovníci vykonávajúci v podniku rovnakú prácu

alebo prácu toho istého druhu, pre ktorú bol učeň vychovávaný.

(5)

Učeň, ktorý následkom pracovného úrazu poberá invalidný dôchodok pri pracovnom úraze

alebo čiastočný invalidný dôchodok pri pracovnom úraze, má odo dňa, keď sa skončila

jeho výchova na povolanie v učebnom pomere, nárok na náhradu od podniku, ktorý zodpovedá

za pracovný úraz alebo chorobu z povolania. Náhrada sa poskytuje do výšky pôvodného

zárobku určeného podľa odseku 4. Pritom sa však neberie zreteľ na zárobok presahujúci

sumy uvedené v

§ 2 ods. 1

.

§ 18

Študenti vysokých škôl, žiaci základných deväťročných škôl a stredných škôl

(1)

Študentom a žiakom zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil

pri vyučovaní, pri práci v školskej dielni alebo na školskom pozemku alebo v priamej

súvislosti s tým, príslušný národný výbor alebo vysoká škola.

(2)

Študentom a žiakom zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa prihodil

pri práci vo výrobe alebo pri prevádzkovej praxi v podniku alebo v priamej súvislosti

s tým, podnik, v ktorom boli činní v čase pracovného úrazu.

(3)

Odo dňa, keď sa malo skončiť štúdium alebo školská dochádzka poškodeného žiaka alebo

študenta, má poškodený nárok na náhradu ušlého zárobku. Nárok na náhradu má v prípade,

že sa stal následkom pracovného úrazu invalidným alebo čiastočne invalidným. Pôvodný

zárobok je priemerný čistý zárobok, ktorý dosahujú kvalifikovaní pracovníci v povolaní,

pre ktoré sa študent alebo žiak pripravoval. U žiakov základných deväťročných škôl

a stredných všeobecnovzdelávacích škôl sa berie zreteľ na výsledky štúdia, na duševné

a telesné možnosti žiaka pred pracovným úrazom; uváži sa, v akom povolaní by sa žiak

mohol uplatniť po skončení školskej dochádzky, a vyjde sa z čistého zárobku, ktorý

priemerne dosahujú pracovníci tohto povolania. Pôvodný zárobok, pokiaľ je základom

pre výpočet náhrady ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti žiaka alebo

študenta alebo pri invalidite, nesmie presahovať sumu 1 600 Kčs mesačne.

§ 19

Učitelia

Učiteľom, ktorí vykonávajú pri organizovanom zvyšovaní svojej kvalifikácie v podnikoch

výrobnú prax alebo sa zúčastňujú na výkone odbornej práce v podniku, zodpovedá za

škodu vzniknutú pracovným úrazom tento podnik.

§ 20

Členovia výrobných družstiev

Členom výrobných družstiev zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa

im prihodil pri plnení členských povinností alebo v priamej súvislosti s tým, družstvo,

členmi ktorého sú.

§ 21

Príslušníci ozbrojených síl

(1)

Príslušníkom Československej ľudovej armády zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným

úrazom, ktorý sa im prihodil pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ňou, Ministerstvo

národnej obrany, príslušníkom vojsk Ministerstva vnútra a bezpečnostných sborov Ministerstva

vnútra zodpovedá Ministerstvo vnútra.

(2)

Základom výpočtu pôvodného zárobku osôb povolaných do služby v ozbrojených silách,

u ktorých pracovný pomer alebo členský pomer k družstvu trvá alebo sa výnimočne skončil

v ochrannej lehote, je priemerný čistý zárobok, ktorý dosiahli pracovníci konajúci

v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu ako poškodený pracovník, a to

za čas 3 kalendárnych mesiacov predo dňom pracovného úrazu.

(3)

Pri výpočte náhrady ušlého zárobku u osôb, ktoré boli povolané do služby v ozbrojených

silách po skončení učebného pomeru, postupuje sa obdobne ako u učňov, a u osôb, ktoré

boli povolané do služby v ozbrojených silách po skončení štúdia, ako u študentov.

Týmto osobám patrí pri invalidite aj náhrada poskytovaná učňom a študentom (

§ 17 ods. 5

,

§ 18 ods. 3

).

§ 22

Funkcionári národných výborov a spoločenských organizácií, sudcovia a členovia advokátskych

poradní

(1)

Občanom plniacim verejné funkcie pre národné výbory zodpovedá za škodu vzniknutú

pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti

s ním, príslušný národný výbor, funkcionárom spoločenskej organizácie, pokiaľ nepôjde

o prípad

§ 1 ods. 3

, táto organizácia, sudcom miestnych ľudových súdov zriadených na pracovisku príslušný

podnik, sudcom ostatných miestnych ľudových súdov miestny národný výbor, ostatným

sudcom príslušný súd a členom advokátskej poradne advokátska poradňa, členmi ktorej

sú.

(2)

U občanov, ktorí plnia verejnú funkciu a nie sú z tejto ani z inej príčiny účastníkmi

dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), je priemerným ročným zárobkom

pre určenie dôchodku suma 9600 Kčs.

§ 23

Brigádnici

(1)

Brigádnikom je pracovník, ktorý dobrovoľne, v rámci organizovanej akcie vypomáha

pri plnení dôležitých úloh vo všeobecnom záujme, pričom nejde o jeho obvyklé zamestnanie.

Brigádnikom je tiež pracovník, ktorý dočasne pomáha v jednotnom roľníckom družstve

s jeho vedomím.

(2)

Brigádnikom zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri

výkone brigády alebo v priamej súvislosti s ňou, organizácia, pre ktorú brigádnik

v čase pracovného úrazu pracoval. Dobrovoľná výpomoc (brigáda) organizovaná podnikom,

závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia alebo orgánom

inej spoločenskej organizácie v podniku v rámci patronátnej činnosti sa však považuje

za výkon zamestnania; za škodu v tomto prípade zodpovedá podnik.

§ 24

Iní pracovníci, ktorí sú činní pre socialistické organizácie

(1)

Nárok na náhradu škody podľa zákona majú všetci pracovníci, ktorí sú činní pre socialistické

organizácie v pomere, ktorý má obsah pracovného pomeru, avšak nie je takto označený

alebo nemá všetky náležitosti predpísané pre vznik pracovného pomeru (napríklad chýba

súhlas závodného výboru). Za škodu im v týchto prípadoch zodpovedá socialistická organizácia,

pre ktorú boli v čase pracovného úrazu činní.

(2)

Nárok na náhradu škody podľa zákona majú tiež príslušníci verejných alebo závodných

dobrovoľných jednotiek protipožiarnej ochrany, ktorí utrpia úraz pri výkone požiarnickej

služby, ako aj osoby, ktoré na výzvu miestneho národného výboru alebo veliteľa zásahu

a podľa jeho pokynov, príp. s jeho vedomím osobne pomáhajú pri zásahu alebo pri cvičení

jednotky protipožiarnej ochrany a utrpia pritom úraz. Príslušníkom závodných dobrovoľných

jednotiek protipožiarnej ochrany zodpovedá v týchto prípadoch podnik, v ktorom je

jednotka zriadená, príslušníkom ostatných dobrovoľných jednotiek protipožiarnej ochrany

príslušný miestny národný výbor.

(3)

Nárok na náhradu škody podľa zákona majú ďalej aj dobrovoľní príslušníci civilnej

obrany, zdravotníci ČSČK, darcovia krvi, členovia Horskej služby, účastníci prípravy

na obranu Československej socialistickej republiky, pomocníci Verejnej bezpečnosti

a Pohraničnej stráže, dobrovoľní spolupracovníci starostlivostnej služby sociálneho

zabezpečenia, ak utrpeli úraz pri plnení úloh súvisiacich s výkonom príslušnej funkcie

alebo činnosti. Za škodu im zodpovedá socialistická organizácia, pre ktorú boli v

čase pracovného úrazu činní.

§ 25

(1)

Jednorazové úrazové odškodnenie sa poskytuje pracovníkovi pri pracovnom úraze jednak

za vytrpenú bolesť (ďalej len „bolestné“), jednak za sťaženie spoločenského uplatnenia.

(2)

Lekár posúdi, či sú tu z hľadiska anatomických alebo funkčných zmien v organizme

poškodeného predpoklady pre poskytnutie jednorazového úrazového odškodnenia, a ohodnotí

jednotlivé jeho zložky počtom bodov podľa tabuliek pripojených k tejto vyhláške. Ak

nie je v tabuľkách uvedené posudzované zranenie alebo jeho následky, použije lekár

sadzby na zranenie (následky), s ktorými ich možno v posudzovaných smeroch najskôr

porovnávať.

(3)

Jednorazovým úrazovým odškodnením sa nehodnotia ujmy na zárobku ani na zárobkovej

schopnosti.

§ 26

(1)

Bolestné prislúcha, ak v organizme nastali objektívne zistiteľné zmeny, ktoré boli

vyvolané úrazom a spôsobujú bolesť pri úraze, pri jeho liečení alebo pri odstraňovaní

jeho následkov. Bolestné musí byť primerané povahe zranenia alebo pri chorobách z

povolania povahe poškodenia (ďalej len „zranenie“) a priebehu jeho liečenia.

(2)

Bolestným sa nehodnotia

a)

jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré vznikajú úrazom a sú prechodnej

povahy; hodnotia sa však útrapy, ktoré majú príčiny v organickej poruche nervového

ústrojenstva,

b)

zmeny v organizme, ktoré sú natoľko krátkodobé, že ich nemožno liečiť, prípadne ani

objektívne zistiť,

c)

bolesť budúca (následná) a bolesť vznikajúca zo zmien už trvalých.

§ 27

Ak po skončenom liečení došlo k operácii, ktorá má svoju príčinu v pôvodnom zranení,

prislúcha za túto operáciu nové bolestné ako za zranenie, s ktorým možno túto operáciu

najskôr porovnávať. Najvyššie sumy určené v

§ 31

nesmú sa však ani z tohto dôvodu prekročiť.

§ 28

(1)

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak v organizme nastali objektívne

zistiteľné trvalé zmeny (anatomické alebo funkčné), ktoré majú nepriaznivé dôsledky

pre bežné životné úkony poškodeného a pre uspokojenie jeho obvyklých spoločenských

potrieb. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe trvalých

následkov, a to v rozsahu, v akom obmedzuje pracovníkove možnosti uplatniť sa v živote

a v spoločnosti.

(2)

Náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nehodnotia

a)

poškodenia prechodnej povahy, ktoré vedú len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia,

b)

menšie jazvy, drobné kozmetické chyby a chorobné zmeny ľahšej povahy, ktoré nemôžu

viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia.

§ 29

(1)

Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotí lekár základným počtom bodov.

(2)

Ak následky úrazu, ktoré sťažujú spoločenské uplatnenie poškodeného, možno napraviť

alebo zlepšiť jednoduchým a bežným lekárskym zákrokom, ktorý nie je nebezpečný ani

príliš bolestivý, upozorní lekár poškodeného na vhodnosť tohto lekárskeho zákroku.

Môže tak urobiť, len ak je vhodnosť lekárskeho zákroku potvrdená odborným oddelením

príslušného lekárskeho odboru. V tomto prípade uvedie tiež lekár v posudku, akému

základnému počtu bodov by pravdepodobne zodpovedal stav poškodeného po vykonanom zákroku.

§ 30

(1)

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa primerane zvýši až do dvojnásobku

sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov zistenému lekárom, a to podľa predpokladov,

ktoré poškodený mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú pre následky

úrazu obmedzené alebo stratené.

(2)

Predpokladmi podľa odseku 1 sa rozumejú najmä ujma na možnostiach voľby povolania

alebo ďalšieho sebavzdelávania, ujma na uplatnení v živote politickom, kultúrnom,

športovom a rodinnom; pritom sa berie zreteľ na to, či ide o muža alebo ženu a v akom

veku bol pracovník postihnutý úrazom.

(3)

Pri prerokúvaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je podnik povinný

zistiť, či sú splnené predpoklady uvedené v odseku 2, a po prerokovaní so závodným

(miestnym) výborom základnej organizácie ROH (ďalej len „závodný výbor“) určí, aké

zvýšenie základného počtu bodov považuje za primerané; pritom berie zreteľ aj na prípadné

upozornenie lekára podľa

§ 29 ods. 2

.

§ 31

Jednorazové úrazové odškodnenie sa hodnotí peňažnou sumou 10 Kčs za jeden bod. Celková

výška jednorazového úrazového odškodnenia poskytnutého poškodenému z jedného úrazu

nesmie presiahnuť 40 000 Kčs; z toho čiastka poskytovaná ako bolestné nesmie presiahnuť

sumu 12 000 Kčs, a to ani v prípadoch uvedených v

§ 27

. V prípadoch celkom výnimočných, hodných mimoriadneho zreteľa, môže rozhodcovský

orgán alebo súd jednorazové úrazové odškodnenie primerane zvýšiť, a to aj nad uvedené

najvyššie výmery odškodnenia.

§ 32

(1)

O lekárske posúdenie výšky jednorazového úrazového odškodnenia môže žiadať podnik,

poškodený alebo závodný výbor; posudok vydaný k takej žiadosti je bezplatný.

(2)

Jednorazové úrazové odškodnenie posudzujú lekári ústavov národného zdravia (príslušný

dielenský alebo obvodný lekár), prípadne iných zdravotníckych zariadení (ústavov železničného

zdravotníctva, zariadení ministerstiev vnútra a národnej obrany), v ktorých sa poškodený

liečil; v závažných prípadoch uvedených v tabuľkách musí byť posudok potvrdený odborným

oddelením zdravotníckeho zariadenia.

(3)

Ak sa poškodený lieči v nemocnici alebo v inom lôžkovom zariadení ešte v čase, keď

došla žiadosť o posudok, alebo ak sa liečil len v takom zariadení, podáva posudok

lekár nemocnice alebo iného lôžkového zariadenia. Pri chorobách z povolania posudzuje

jednorazové úrazové odškodnenie výhradne lekár oddelenia, prípadne kliniky chorôb

z povolania príslušného ústavu národného zdravia.

(4)

Zdravotnícke zariadenia, ktoré mali podiel na liečení zraneného, sú povinné dodať

posudzujúcemu orgánu potrebnú zdravotnícku dokumentáciu a poskytnúť potrebné vysvetlenia.

§ 33

Posudok sa vydáva písomne. V posudku sa uvedie okrem osobných údajov o poškodenom

tiež podrobne to, ako sa došlo k záveru hodnotenia. Odpis posudku sa pripojí k zdravotníckej

dokumentácii.

§ 34

Súčinnosť závodných výborov pri vykonávaní zákona uskutočňujú u členov výrobných družstiev

komisie starostlivosti o pracujúcich, u členov jednotných roľníckych družstiev komisie

pre otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, prípadne sociálne komisie.

§ 35

(1)

Ustanovenia tejto vyhlášky platia aj o nárokoch na náhradu škody vzniknutých v období

od 1. januára 1957 do 31. januára 1962, pokiaľ pred 1. februárom 1962 o nich právoplatne

nerozhodol súd alebo rozhodcovský orgán alebo pokiaľ nedošlo k dohode.

(2)

Nedotknuté zostávajú predpisy, podľa ktorých Štátna poisťovňa dáva posudzovať náhradu

škôd pri ublížení na zdraví alebo usmrtení iným orgánom, než ktoré sú uvedené v

§ 32

.

*)

§ 36

(1)

Zárobkom po pracovnom úraze sa v prípadoch uvedených v

§ 31 ods. 2 zákona

rozumie priemerný mesačný čistý zárobok pracovníka bez prídavkov na deti, vypočítaný

zo zárobku za kalendárny rok 1961. Ak sa však pracovná neschopnosť pre pracovný úraz

skončila v priebehu roku 1961, priemerný čistý mesačný zárobok sa vypočíta len zo

zárobku pracovníka odo dňa skončenia pracovnej neschopnosti pre úraz do konca roku

1961.

(2)

Podľa priemerného mesačného čistého zárobku zisteného spôsobom uvedeným v odseku

1 budú sa pracovníkovi vyplácať dávky na úhradu v budúcnosti uchádzajúceho zárobku

až do 31. januára 1963. V januári 1963 a v januári každého ďalšieho kalendárneho roku

bude sa robiť nový prepočet týchto dávok, a to vždy na základe priemerného mesačného

čistého zárobku vypočítaného zo zárobku za predchádzajúci kalendárny rok.

§ 37

Zrušujú sa smernice Ústrednej rady odborov č. 11/1957 Ú. l. (Ú. v.) pre prerokúvanie

pracovných úrazov a nárokov na ich odškodnenie a vyhláška Ministerstva zdravotníctva

č. 208/1958 Ú. l. (Ú. v.) o posudzovaní odôvodnenosti a primeranosti bolestného.

**)

§ 38

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. februárom 1962.