VYHLÁŠKA 79/1981 Z. z. o zdravotníckych pracovníkov a iných odborných pracovníkov v zdravotníctve

§ 1

Kategórie a odbory zdravotníckych pracovníkov

(1)

Úlohy v zdravotníctve plnia zdravotnícki pracovníci týchto kategórií: lekári , farmaceuti,

zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským vzdelaním, strední zdravotnícki pracovníci,

nižší zdravotnícki pracovníci a pomocní zdravotnícki pracovníci.

(2)

Zdravotnícki pracovníci jednotlivých kategórií vykonávajú odbornú činnosť v odboroch,

pre ktoré získali spôsobilosť na výkon povolania.

(3)

Podrobnejšie náplne činnosti jednotlivých kategórií a odborov zdravotníckych pracovníkov

určuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo

zdravotníctva“).

§ 2

Lekári vykonávajú činnosť vyžadujúcu vysokoškolské lekárske vzdelanie, poskytujú najmä

liečebno-preventívnu starostlivosť vrátane posudkovej činnosti, odborne usmerňujú

starostlivosť o utváranie a ochranu zdravých životných podmienok vrátane opatrení

proti vzniku a šíreniu prenosných chorôb, vykonávajú zdravotnú výchovu obyvateľstva

a podieľajú sa podľa potreby na plnení pedagogických, prípadne úloh v zdravotníctve.

§ 3

(1)

Lekári získavajú spôsobilosť na výkon povolania ukončením štúdia na vysokej škole

v študijných odboroch všeobecné lekárstvo, detské lekárstvo, hygiena, stomatológia.

So súhlasom ministerstva zdravotníctva môžu títo lekári získať spôsobilosť na výkon

povolania v inom študijnom odbore, než v ktorom ukončili riadne štúdium, po doplnení

vedomostí riadnym štúdiom na vysokej škole.

1

)

(2)

Lekári, absolventi lekárskej fakulty študijného odboru všeobecné lekárstvo, môžu

vykonávať svoje povolanie aj v odboroch detské lekárstvo, hygiena, epidemiológia a

mikrobiológia. Po doplnení vedomostí v rozsahu určenom ministerstvom zdravotníctva

aj v odbore stomatológia.

2

)

(3)

Lekári, absolventi lekárskej fakulty študijného odboru hygiena, majú spôsobilosť

na výkon povolania predovšetkým v odboroch hygiena, epidemiológia a mikrobiológia

a zásadne môžu vykonávať svoje povolanie len v týchto odboroch. So súhlasom ministerstva

zdravotníctva možno týchto lekárov zaradiť podľa kádrovej situácie do špecializačnej

prípravy na získanie špecializácie v odbore všeobecného lekárstva; vo výnimočných

prípadoch môže ich ministerstvo zdravotníctva preradiť aj na výkon povolania lekára

v inom odbore a súčasne určiť na to záväzné podmienky.

2

)

(4)

Lekári, absolventi lekárskej fakulty študijného odboru detské lekárstvo, majú spôsobilosť

na výkon povolania predovšetkým v starostlivosti o deti. Organizácia ich môže podľa

kádrovej situácie výnimočne preradiť na výkon povolania lekára v inom odbore so súhlasom

ministerstva zdravotníctva, ktoré súčasne určí potrebné podmienky.

2

)

(5)

Lekári, absolventi lekárskej fakulty študijného odboru stomatológia , majú spôsobilosť

na výkon povolania len v starostlivosti o chrup, ústnu dutiny a orgány s ňou súvisiace.

§ 4

Farmaceuti vykonávajú činnosť vyžadujúcu vysokoškolské farmaceutické vzdelanie, zaoberajú

sa najmä prípravou a výrobou liečiv, ich kontrolou, plánovitým zabezpečovaním a dispenzáciou,

sú odbornými poradcami lekárov v oblasti liečiv a vybraných zdravotníckych potrieb

a v oblasti účelnej farmakoterapie, uplatňujú sa na špeciálnych pracoviskách a v laboratóriách

zdravotníckych zariadení a kontrolných a výskumných ústavov v zdravotníctve a zúčastňujú

sa na zdravotnej výchove obyvateľstva.

§ 5

(1)

Farmaceuti získavajú spôsobilosť na výkon povolania ukončením štúdia na vysokej škole

v študijných odboroch všeobecná farmácia, klinická farmácia a technologická farmácia.

3

)

(2)

Farmaceuti, absolventi študijného odboru všeobecná farmácia, majú spôsobilosť na

výkon povolania predovšetkým v zariadeniach lekárenskej služby a zdravotníckeho zásobovania.

(3)

Farmaceuti, absolventi študijného odboru klinická farmácia, majú spôsobilosť na výkon

povolania predovšetkým v oddeleniach klinickej farmakológie a nukleárnej medicíny

nemocníc s poliklinikou, v biochemických, hematologických a toxikologických laboratóriách,

vo výskumných ústavoch, v zariadeniach lekárenskej služby, pri biologickej kontrole

liečiv a v laboratóriách hygienickej služby.

(4)

Farmaceuti, absolventi študijného odboru technologická farmácia, majú spôsobilosť

na výkon povolania predovšetkým vo farmaceutickom priemysle, na špecializovaných pracoviskách

lekárenskej služby, nemocníc s poliklinikou, kontrolných a výskumných ústavov, zariadení

zdravotníckeho zásobovania a hygienickej služby.

(5)

Organizácia môže podľa kádrovej situácie výnimočne preradiť farmaceutov, absolventov

jednotlivých študijných odborov, na ich žiadosť na výkon povolania v inom odbore farmácie

so súhlasom ministerstva zdravotníctva po doplnení vedomostí riadnym štúdiom na vysokej

škole.

4

)

§ 6

Zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským vzdelaním vykonávajú podľa svojho odborného

zamerania pedagogickú činnosť na stredných zdravotníckych školách, stredných odborných

učilištiach zdravotníckych, v Ústave pre ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych

pracovníkov (ďalej len „Ústav“) a pri ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve

alebo činnosť spojenú s odborným riadením a organizovaním práce stredných zdravotníckych

pracovníkov.

§ 7

(1)

Spôsobilosť na výkon povolania zdravotníckeho pracovníka s iným vysokoškolským vzdelaním

sa získava ukončením štúdia na vysokej škole

5

)

a)

v študijnom odbore učiteľstvo odborných predmetov pre stredné zdravotnícke školy,

b)

v študijnom odbore starostlivosť o chorých,

c)

v študijnom odbore telesná výchova a šport – rehabilitácia.

(2)

Zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským vzdelaním, absolventi študijného odboru

učiteľstvo odborných predmetov pre stredné zdravotnícke školy a študijného odboru

pedagogika – starostlivosť o chorých, majú spôsobilosť vyučovať príslušné odborné

predmety na stredných zdravotníckych školách, prípadne vykonávať pedagogickú činnosť

v zariadeniach na výchovu a výučbu a na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov.

(3)

Zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským vzdelaním, absolventi študijného odboru

starostlivosť o chorých, majú spôsobilosť na výkon povolania pri odbornom riadení

a organizovaní práce stredných zdravotníckych pracovníkov. Spôsobilosť na výkon pedagogickej

činnosti v tomto odbore môžu získať po doplnení pedagogického vzdelania riadnym štúdiom

na vysokej škole.

6

)

(4)

Zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským vzdelaním, absolventi študijného odboru

telesná výchova a šport – rehabilitácia, majú spôsobilosť na výkon povolania pri odbornom

riadení a organizovaní práce rehabilitačných pracovníkov. Spôsobilosť na výkon pedagogickej

činnosti v tomto odbore môžu získať po doplnení pedagogického vzdelania riadnym štúdiom

na vysokej škole.

6

)

§ 8

(1)

Strední zdravotnícki pracovníci vykonávajú odbornú činnosť vyžadujúcu úplné stredné

zdravotnícke vzdelanie, a to podľa povahy vykonávanej práce buď samostatne, alebo

podľa pokynov lekára, farmaceuta, vedúceho stredného zdravotníckeho pracovníka, prípadne

iného vedúceho pracovníka.

(2)

Strední zdravotnícki pracovníci vykonávajú svoje povolanie v týchto odboroch: zdravotná

sestra, detská sestra, ženská sestra, diétna sestra, rehabilitačný pracovník, asistent

hygienickej služby, zdravotnícky laborant, farmaceutický laborant, rádiologický laborant,

zubný laborant a očný optik.

§ 9

(1)

Strední zdravotnícki pracovníci získavajú spôsobilosť na výkon povolania v jednotlivých

odboroch ukončením štúdia na strednej zdravotníckej škole alebo v príslušnom študijnom

odbore na strednej škole pre pracujúcich pri strednom odbornom učilišti zdravotníckom.

7

)

(2)

Spôsobilosť na výkon povolania zdravotnej sestry majú aj absolventi vojenských zdravotníckych

škôl, ktoré vychovávajú stredných zdravotníckych pracovníkov.

(3)

Povolanie zdravotníckeho laboranta sú oprávnení vykonávať aj tí, ktorí úspešne absolvovali

najmenej štyri semestre štúdia na lekárskej fakulte, a povolanie farmaceutického laboranta

osoby, ktoré úspešne absolvovali najmenej štyri semestre štúdia na farmaceutickej

fakulte. Povolanie zdravotnej sestry sú oprávnené vykonávať aj osoby, ktoré absolvovali

skúšky z predmetu starostlivosť o chorých pri štúdiu odboru učiteľstvo odborných predmetov

pre stredné zdravotnícke školy.

§ 10

(1)

Strední zdravotnícki pracovníci vykonávajú odbornú činnosť v odboroch, pre ktoré

získali spôsobilosť na výkon povolania.

(2)

Zdravotné sestry, detské sestry a ženské sestry môžu v prípade potreby pracovať vo

všetkých týchto odboroch bez rozšírenia spôsobilosti na výkon povolania, s výnimkou

činností na pôrodnej sále a vo funkcii obvodnej ženskej sestry, ktoré môžu vykonávať

len ženské sestry, a činnosti na pracoviskách poskytujúcich starostlivosť o novorodencov,

ktoré môžu vykonávať len detské sestry. Zdravotné a ženské sestry vykonávajúce odbornú

činnosť v odbore detská sestra sú povinné absolvovať kurz psychológie a pedagogiky

dieťaťa.

(3)

Zdravotné sestry, detské sestry, ženské sestry, diétne sestry, rehabilitační pracovníci,

asistenti hygienickej služby, rádiologickí laboranti a zubní laboranti môžu trvale

pracovať v inom odbore, než pre ktorý získali spôsobilosť na výkon povolania, na úsekoch

práce ustanovených v prílohe č. 6 tejto vyhlášky, ak do dvoch rokov odo dňa preradenia

na taký úsek práce vykonajú na strednej zdravotníckej škole skúšky z predmetov uvedených

v tejto prílohe.

§ 11

(1)

Nižší zdravotnícki pracovníci vykonávajú odbornú činnosť vyžadujúcu stredné, prípadne

iné zdravotnícke vzdelanie pod vedením pracovníka s vyššou odbornou kvalifikáciou.

(2)

Nižší zdravotnícki pracovníci vykonávajú svoje povolanie v týchto odboroch: ošetrovateľka,

pestúnka (detská ošetrovateľka), zubná inštrumentárka, masér, dezinfektor, laboratórny

pracovník a pitevný laborant - preparátor.

§ 12

(1)

Nižší zdravotnícki pracovníci získavajú spôsobilosť na výkon povolania

a)

ukončením štúdia na zdravotníckej odbornej škole

8

)

alebo

b)

absolvovaním dlhodobého kurzu podľa osnov vydaných ministerstvom zdravotníctva alebo

c)

absolvovaním trojročného učebného odboru

9

)

zdravotník na strednom odbornom učilišti zdravotníckom.

(2)

Povolanie nižšieho zdravotníckeho pracovníka sú oprávnení vykonávať aj pracovníci,

ktorí absolvovali na strednej zdravotníckej škole, prípadne na lekárskej alebo farmaceutickej

fakulte časť štúdia určenú ministerstvom zdravotníctva.

§ 13

Pomocní zdravotnícki pracovníci vykonávajú pod vedením pracovníkov s vyššou odbornou

kvalifikáciou činnosť vyžadujúcu zdravotnícku prípravu. Svoje povolanie vykonávajú

v odbore sanitár pre jednotlivé úseky zdravotníckych služieb určené ministerstvom

zdravotníctva.

10

)

§ 14

Pomocní zdravotnícki pracovníci získavajú spôsobilosť na výkon povolania absolvovaním

kurzu podľa osnov vydaných ministerstvom zdravotníctva alebo dvojročného učebného

odboru na strednom odbornom učilišti zdravotníckom.

9

)

§ 15

Úlohy v zdravotníctve plnia podľa zásad účelnej deľby práce okrem zdravotníckych pracovníkov

aj iní odborní pracovníci.

§ 16

Iní odborní pracovníci pôsobiaci v zdravotníctve získavajú spôsobilosť na výkon povolania

štúdiom na školách poskytujúcich vysokoškolské, úplné stredne alebo stredné vzdelanie

iného ako zdravotníckeho smeru a prípravou na výkon práce v zdravotníctve určenou

ministerstvom zdravotníctva, ak ju už nezískali štúdiom na vysokej škole alebo strednej

škole.

§ 17

(1)

Ďalšie vzdelávanie odborných pracovníkov v zdravotníctve zahŕňa

a)

špecializačnú prípravu lekárov a farmaceutov,

b)

nástupnú prax a pomaturitné špecializačné štúdium stredných zdravotníckych pracovníkov,

c)

špeciálnu prípravu iných odborných pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním a pomaturitné

štúdium iných odborných pracovníkov s úplným stredným vzdelaním na výkon práce v zdravotníctve

podľa prílohy č.5 tejto vyhlášky,

d)

prípravu na výkon vedúcich funkcií v zdravotníctve,

e)

prípravu iných odborných pracovníkov na výkon práce v zdravotníctve,

f)

sústavné zdokonaľovanie vedomostí odborných pracovníkov v zdravotníctve.

(2)

Základnou formou ďalšieho vzdelávania odborných pracovníkov v zdravotníctve je sústavné

individuálne štúdium a získavanie vedomostí a zručností pri práci pod vedením kvalifikovaného

pracovníka.

(3)

Odborní pracovníci v zdravotníctve sú povinní plánovite prehlbovať a zdokonaľovať

svoje odborné a ideologické vedomosti a skúsenosti počas výkonu svojho povolania.

§ 18

Ďalšie vzdelávanie odborných pracovníkov v zdravotníctve riadi ministerstvo zdravotníctva

po dohode s Ministerstvom školstva Slovenskej socialistickej republiky za odbornej

pomoci alebo prostredníctvom Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov

(ďalej len „Inštitút“) a ústavu. Pritom úzko spolupracuje s krajskými národnými výbormi

a využíva aj vzdelávacie zariadenia zdravotníckych organizácií.

§ 19

V súvislosti s ďalším vzdelávaním odborných pracovníkov v zdravotníctve sú vedúci

pracovníci na všetkých stupňoch riadenia povinní

a)

zabezpečiť a kontrolovať nástupnú prax, ktorá sa ukončuje zhodnotením a spracovaním

plánu ďalšieho rozvoja pracovníka,

b)

viesť pracovníkov k všestrannému odbornému rastu, k zvyšovaniu ideovej a odbornej

úrovne práce a k dodržiavaniu socialistickej morálky,

c)

zabezpečiť zaškolenie všetkých pracovníkov, u ktorých došlo k zmenám funkcie, pracovnej

náplne alebo k prerušeniu odbornej činnosti v odbore na čas dlhší ako 5 rokov,

d)

plánovite riadiť ďalšie vzdelávanie odborných pracovníkov v zdravotníctve v súlade

so závermi komplexného hodnotenia a navrhovať ich na príslušné školiace akcie,

e)

zhodnotiť ideologický a odborný rast odborných pracovníkov v zdravotníctve a jeho

výsledky zahrnúť do ich komplexného hodnotenia.

§ 20

(1)

Inštitút, Ústav a krajské ústavy národného zdravia zabezpečujúce ďalšie vzdelávanie

zdravotníckych pracovníkov navzájom úzko spolupracujú.

(2)

Pri plnení úloh na úseku ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov spolupracuje

Inštitút aj s lekárskymi fakultami a farmaceutickou fakultou a Ústav s vybranými strednými

zdravotníckymi školami.

§ 21

Špecializovaná príprava lekárov, farmaceutov a pomaturitné špecializačné štúdium stredných

zdravotníckych pracovníkov sa vykonáva spravidla na pracoviskách týchto pracovníkov

, ak tieto pracoviská vyhovujú potrebným požiadavkám. Ak je potrebné, dopĺňa sa na

pracoviskách osobitne určených na tento účel v rámci kraja krajským národným výborom

na návrh krajského odborníka príslušného odboru a školiacimi akciami v Inštitúte alebo

v Ústave, prípadne na školiacich miestach určených ministerstvom zdravotníctva.

§ 22

(1)

Špecializačnou prípravou získava lekár a farmaceut špecializáciu I. stupňa určenú

na výkon odbornej činnosti. Po jej dosiahnutí môže získať vyššiu špecializáciu (špecializáciu

II. stupňa alebo nadstavbovú špecializáciu ) určenú na výkon špecializovanej činnosti.

(2)

Lekári a farmaceuti môžu získať špecializáciu I. a II. stupňa v odboroch uvedených

v prílohe č. 1 a nadstavbovú špecializáciu v odboroch uvedených v prílohe č. 2 alebo

vo zvlášť úzkych odboroch uvedených v prílohe č. 3; prílohy tvoria súčasť tejto vyhlášky.

(3)

Absolvovanie špecializačnej prípravy na špecializáciu I. stupňa je pre lekárov a

farmaceutov, ktorí vykonávajú činnosť v ustanovených odboroch, povinné. Zaraďovanie

do špecializačnej prípravy na získavanie vyššej špecializácie sa vykonáva na základe

komplexného hodnotenia pracovníka s prihliadnutím na spoločenské potreby zdravotníctva

a na osobitné schopnosti a predpoklady uchádzača.

§ 23

(1)

Lekárov a farmaceutov zaraďujú do špecializačnej prípravy na získanie špecializácie

v niektorom z odborov uvedených v prílohe č. 1 a 2 krajská národné výbory, lekárov

a farmaceutov pracujúcich v ústredne riadených zdravotníckych organizáciách ministerstvo

zdravotníctva a lekárov a farmaceutov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy

príslušné ústredné orgány, prípadne orgány nimi poverené. Zaradenie navrhuje organizácia,

s ktorou je lekár alebo farmaceut v pracovnom pomere.

(2)

Lekárov a farmaceutov do špecializačnej prípravy na získanie nadstavbovej špecializácie

vo zvlášť úzkych špecializačných odboroch uvedených v prílohe č. 3 zaraďuje ministerstvo

zdravotníctva na základe návrhov krajských národných výborov, ústredne riadených zdravotníckych

organizácií alebo príslušných ústredných orgánov. Ministerstvo zdravotníctva môže

zaradiť lekára alebo farmaceuta do špecializačnej prípravy na získanie nadstavbovej

špecializácie vo zvlášť úzkom odbore, aj keď nie je tento odbor uvedený v prílohe

č. 3.

§ 24

Dĺžka špecializačnej prípravy

(1)

Špecializačná príprava na špecializáciu I. stupňa trvá dva a pol roka. Špecializačná

príprava na vyššiu špecializáciu trvá tri až päť rokov; jej dĺžka je bližšie určená

v špecializačných náplniach (

§ 25

).

(2)

Do špecializačnej prípravy započítava Inštitút len čas výkonu povolania lekára alebo

farmaceuta v Československej socialistickej republike. Ministerstvo zdravotníctva

môže v jednotlivých prípadoch výnimočne započítať aj prácu lekára alebo farmaceuta

vykonanú v zahraničí.

§ 25

Rozsah vedomostí

Základný rozsah odborných vedomostí v jednotlivých špecializačných odboroch vrátane

vedomostí potrebných z hľadiska obrany štátu, ako aj rozsah spoločenskovedných vedomostí

určujú špecializačné náplne, ktoré vydáva ministerstvo zdravotníctva.

§ 26

Kvalifikačná atestácia

(1)

Vedomosti lekárov a farmaceutov získané v priebehu špecializačnej prípravy sa overujú

kvalifikačnou atestáciou pred skúšobnou komisiou Inštitútu, ktorý určuje miesto, termín

a spôsob vykonania kvalifikačnej atestácie.

(2)

Lekárov a farmaceutov odporúčajú na kvalifikačné atestácie krajské národné výbory,

lekárov a farmaceutov pracujúcich v ústredne riadených zdravotníckych organizáciách

ministerstvo zdravotníctva a lekárov a farmaceutov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej

správy príslušné ústredné orgány, prípadne orgány nimi poverené.

(3)

Po úspešne vykonanej kvalifikačnej atestácii vydáva Inštitút diplom o špecializácii.

§ 27

Na návrh krajského národného výboru alebo ústredne riadenej zdravotníckej organizácie

Inštitút výnimočne zaradí lekárov alebo farmaceutov do špecializačnej prípravy na

získanie nadstavbovej špecializácie, aj keď získali špecializáciu I. stupňa v inom

odbore, než v ktorom je táto nadstavbová špecializácia uvedená v prílohe č. 2. Ministerstvo

zdravotníctva tak koná, ak ide o nadstavbovú špecializáciu uvedenú v prílohe č. 3.

§ 28

Ministerstvo zdravotníctva môže

a)

povoliť zaradenie lekárov alebo farmaceutov priamo do špecializačnej prípravy na

nadstavbovú špecializáciu v odboroch uvedených v prílohe č. 2 a 3, ak krajský národný

výbor zabezpečí pred vykonaním kvalifikačnej atestácie na nadstavbovú špecializáciu

doplnenie vedomostí zo špecializačnej prípravy a vykonanie kvalifikačnej atestácie

na špecializáciu I. stupňa príslušného odboru;

b)

zhodnotiť v odôvodnených prípadoch postgraduálne vzdelanie lekárov alebo farmaceutov

získané podľa doterajších predpisov a priznať na jeho základe špecializácie;

c)

profesorom a docentom, ktorí získali vedeckopedagogický titul v odbore zodpovedajúcom

niektorému odboru, v ktorom možno získať vyššiu špecializáciu, priznať špecializáciu

v tomto odbore; diplom o špecializácii im vydá Inštitút;

d)

určiť iný termín alebo spôsob vykonania kvalifikačnej atestácie, predovšetkým pri

nadstavbových špecializáciách zvlášť úzkych odborov uvedených v prílohe č. 3;

e)

priznať špecializáciu na základe špecializácie získanej v cudzine, prípadne určiť

rozsah doplnenia vedomostí potrebných na jej priznanie.

§ 29

Nástupná prax

(1)

Ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov začína sa povinnou nástupnou

praxou, ktorá umožňuje prehĺbiť a upevniť vedomosti získané štúdiom.

(2)

Nástupná prax sa vykonáva na pracoviskách zdravotníckych zariadení, výskumných ústavov

a ústavov sociálnej starostlivosti, ktoré poskytujú stredným zdravotníckym pracovníkom

možnosť uplatnenia v základnej odbornej činnosti, pre ktorú získali spôsobilosť na

výkon povolania.

(3)

Nástupná prax trvá šesť až dvanásť mesiacov. Jej dĺžku určí vedúci pracoviska individuálne,

a to podľa osobných vlastností, školského prospechu a výsledkov práce absolventa v

priebehu šesťmesačnej nástupnej praxe.

§ 30

Zaraďovanie do pomaturitného špecializačného štúdia

(1)

Pomaturitným špecializačným štúdiom získavajú strední zdravotnícki pracovníci špecializácie,

prípadne vyššiu špecializáciu na úsekoch práce uvedených v prílohe č. 4 tejto vyhlášky.

(2)

Do pomaturitného špecializačného štúdia môžu sa zaradiť strední zdravotnícki pracovníci,

ktorí získali spôsobilosť na výkon povolania v príslušnom odbore, prípadne môžu pracovať

v inom odbore alebo úseku práce za podmienok ustanovených v

§ 10 ods. 2 a 3

, majú trojročnú prax a pracujú na úseku práce, v ktorom hodlajú získať špecializáciu.

(3)

Stredných zdravotníckych pracovníkov zaraďujú do pomaturitného špecializačného štúdia

krajské národné výbory, stredných zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v ústredne

riadených zdravotníckych organizáciách ministerstvo zdravotníctva a stredných zdravotníckych

pracovníkov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány,

prípadne orgány nimi poverené. Zaradenie navrhuje organizácia, s ktorou je stredný

zdravotnícky pracovník v pracovnom pomere.

§ 31

Dĺžka pomaturitného špecializačného štúdia

(1)

Pomaturitné špecializačné štúdium stredných zdravotníckych pracovníkov trvá jeden

až dva roky;

11

)

jeho dĺžku na jednotlivých úsekoch práce bližšie určujú špecializačné náplne (

§ 32

).

(2)

Do pomaturitného špecializačného štúdia započítava Ústav len čas výkonu povolania

stredného zdravotníckeho pracovníka v Československej socialistickej republike, a

to na úseku práce, ktorý zodpovedá zvolenej špecializácii. Ministerstvo zdravotníctva

môže v jednotlivých prípadoch výnimočne započítať aj prácu stredného zdravotníckeho

pracovníka vykonanú v zahraničí.

§ 32

Rozsah vedomostí

Základný rozsah odborných vedomostí na jednotlivých úsekoch práce, ako aj spoločenskovedných

vedomostí určujú špecializačné náplne, ktoré vydáva ministerstvo zdravotníctva.

§ 33

Špecializačné skúšky

(1)

Vedomosti stredných zdravotníckych pracovníkov získané počas pomaturitného špecializačného

štúdia sa overujú skúškou pred skúšobnou komisiou Ústavu, ktorý určuje miesto, termín

a spôsob vykonania špecializačnej skúšky.

(2)

Po úspešne vykonanej špecializačnej skúške vydáva Ústav vysvedčenie o špecializácii.

§ 34

Získavanie špecializácií v osobitných prípadoch

Ministerstvo zdravotníctva môže

a)

výnimočne zaradiť stredných zdravotníckych pracovníkov do pomaturitného špecializačného

štúdia vo zvlášť úzkom úseku práce, aj keď nie je uvedený v prílohe č. 4,

b)

určiť iný termín alebo spôsob vykonania špecializačnej skúšky,

c)

priznať špecializáciu na základe špecializácie získanej v cudzine, prípadne určiť

rozsah doplnenia vedomostí potrebných na jej priznanie.

§ 35

Príprava na výkon vedúcich funkcií

(1)

Príprava vedúcich zdravotníckych pracovníkov – organizátorov určených ministerstvom

zdravotníctva a ich kádrových rezerv spočíva u lekárov v získaní nadstavbovej špecializácie

v odbore sociálneho lekárstva a organizácie zdravotníctva, u farmaceutov v získaní

nadstavbovej špecializácie v odbore organizácie a riadenia farmácie a u stredných

zdravotníckych pracovníkov v získaní vyššej špecializácie na úseku organizácie a riadenia

práce stredných zdravotníckych pracovníkov.

(2)

Príprava na výkon ostatných vedúcich funkcií určených ministerstvom zdravotníctva

spočíva okrem splnenia určených odborných kvalifikačných predpokladov v absolvovaní

funkčného (doplnkového) kurzu organizácie a riadenia zdravotníctva organizovaného

Inštitútom alebo Ústavom, prípadne z ich poverenia krajskými národnými výbormi. Funkčný

(doplnkový) kurz sa zakončuje overením vedomostí pred komisiou menovanou Inštitútom

alebo ústavom a o jeho absolvovaní vydáva Inštitút alebo Ústav osvedčenie.

§ 36

Príprava lekárov a farmaceutov na špeciálne úseky činnosti

Inštitút organizuje pre lekárov a farmaceutov zameraných na plnenie úloh na špeciálnych

úsekoch činnosti osobitné školiace akcie zakončené overením vedomostí. O absolvovaní

školiacej akcie vydáva Inštitút osvedčenie.

§ 37

Príprava stredných zdravotníckych pracovníkov na špeciálne úseky činnosti a funkcie

(1)

Pre stredných zdravotníckych pracovníkov organizuje Ústav dlhodobé školiace akcie,

ktorými sa títo pracovníci pripravujú na špeciálne úseky činnosti a na výkon funkcií

určených ministerstvom zdravotníctva.

(2)

Školiace akcie sa zakončujú overením vedomostí. O absolvovaní školiacej akcie vydáva

Ústav osvedčenie.

§ 38

Semináre školenia

(1)

Na priebežné zvyšovanie vedomostí zdravotníckych pracovníkov usporadúvajú zdravotnícke

organizácie pravidelné seminárne školenia . Ich organizáciu, rozsah a obsahové zameranie

určí ministerstvo zdravotníctva.

(2)

Účasť zdravotníckych pracovníkov na seminárnom školení je súčasťou ich pracovných

povinností.

§ 39

Školiace akcie

(1)

Na zdokonaľovanie vedomostí zdravotníckych pracovníkov sa usporadúvajú krátkodobé

školiace akcie, najmä tematické kurzy, funkčné a doplnkové kurzy, školenia na školiacich

miestach (stáže) a iné školiace akcie, aby sa pracovníci oboznámili so špeciálnymi

a novými metódami práce, s aktuálnymi úlohami v zdravotníckych službách a pripravili

na výkon funkcií.

(2)

Školiace akcie usporadúva Inštitút alebo Ústav, prípadne krajský ústav národného

zdravia spravidla podľa programov schválených Inštitútom alebo Ústavom.

(3)

Školiace akcie môže Inštitút alebo Ústav účelne spájať s riadeným a pravidelne overovaným

samostatným štúdiom zdravotníckych pracovníkov, pre ktorých sa akcie organizujú.

§ 40

Periodické zdokonaľovanie vedomostí zdravotníckych pracovníkov

Na zabezpečenie pravidelného a všestranného dopĺňania vedomostí zdravotníckych pracovníkov

v jednotlivých odboroch a úsekoch práce sa organizujú akcie periodického zdokonaľovania

vedomostí . Časové etapy, rámcový obsah a okruh pracovníkov tohto povinného zdokonaľovania

vedomostí určí ministerstvo zdravotníctva.

§ 41

(1)

Odborné vedomosti zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním

preskúmavajú príslušní okresní, krajskí a hlavní odborníci.

(2)

Ak zistia okresní, krajskí alebo hlavní odborníci pri preskúmavaní vedomostí závažné

nedostatky vo výkone povolania zdravotníckych pracovníkov uvedených v odseku 1, navrhnú

doplnenie potrebných vedomostí a prípadne navrhnú krajskému národnému výboru spôsob

ich overenia. V prípade potreby možno súčasne preskúmať aj zdravotnú spôsobilosť zdravotníckych

pracovníkov na výkon povolania podľa osobitných predpisov,

12

)

ako aj ich morálne a etické vlastnosti.

§ 42

Doplnenie potrebných vedomostí zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním

organizuje Inštitút a zdravotníckych pracovníkov s úplným stredným vzdelaním Ústav

formou školenia na výučbových základniach Inštitútu alebo Ústavu. Odborné vedomosti

overuje Inštitút alebo Ústav; o absolvovaní školenia a overenia vedomostí vydáva hodnotenie.

§ 43

(1)

Návrh na overenie potrebných vedomostí zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským

a úplným stredným vzdelaním pracujúcich v organizáciách riadených národnými výbormi

podávajú príslušní okresní a krajskí odborníci alebo ústavy národného zdravia. Ak

títo pracovníci pracujú v ústredne riadených zdravotníckych organizáciách, takáto

návrh podávajú hlavní odborníci alebo tieto organizácie. Pokiaľ pracujú mimo štátnej

zdravotníckej správy, môžu návrh podať odborníci určení týmito orgánmi. Obdobné návrhy

môžu podať aj znalecké komisie.

13

)

(2)

O povinnosti podrobiť sa overeniu potrebných vedomostí rozhoduje u zdravotníckych

pracovníkov s vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním pracujúcich v organizáciách

riadených národnými výbormi krajský národný výbor, u pracovníkov pracujúcich v ústredne

riadených zdravotníckych organizáciách ministerstvo zdravotníctva a u pracovníkov

pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány, prípadne

orgány nimi poverené.

§ 44

(1)

O výsledku overenia odborných vedomostí zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským

a úplným stredným vzdelaním informuje Inštitút alebo Ústav príslušných navrhovateľov,

ako aj organizácie, s ktorými sú títo pracovníci v pracovnom pomere.

(2)

Overené nedostatky v odborných vedomostiach alebo v iných predpokladoch pre výkon

povolania zdravotníckeho pracovníka môžu byť dôvodom na opatrenia podľa osobitných

predpisov.

14

)

§ 45

Špeciálna príprava na výkon práce v zdravotníctve

(1)

Iní odborní pracovníci, ktorí vykonávajú činnosť v zdravotníctve, môžu okrem sústavného

ďalšieho zvyšovania kvalifikácie vo svojom odbore absolvovať pod vedením a podľa pokynov

vedúcich pracovníkov špeciálnu prípravu na výkon práce v zdravotníctve, najmä na úsekoch

ustanovených v prílohe č. 5 písm. A. Obdobne môžu získať iní odborní pracovníci prípravu

na výkon práce v zdravotníctve formou pomaturitného špecializačného štúdia podľa prílohy

č. 5 písm. B, prípadne inými formami. Zaraďovanie do špeciálnej prípravy na výkon

práce v zdravotníctve sa vykonáva na základe komplexného hodnotenia s prihliadnutím

na spoločenské potreby zdravotníctva a na osobitné schopnosti a predpoklady uchádzača.

(2)

Rozsah vedomostí iných odborných pracovníkov potrebných na výkon práce v zdravotníctve

podľa jednotlivých kategórií a dĺžku špeciálnej prípravy určí ministerstvo zdravotníctva

v náplniach tejto prípravy.

(3)

Špeciálnu prípravu absolvujú iní odborní pracovníci popri zamestnaní jednak pod vedením

a podľa pokynov vedúcich pracovníkov, jednak v doplňovacích školiacich akciách organizovaných

Inštitútom, Ústavom, prípadne krajským ústavom národného zdravia.

(4)

Iných odborných pracovníkov zaraďujú do špeciálnej prípravy na výkon práce v zdravotníctve

krajské národné výbory, iných odborných pracovníkov v ústredne riadených zdravotníckych

organizáciách ministerstvo zdravotníctvo a iných odborných pracovníkov pracujúcich

mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány alebo nimi poverené orgány.

(5)

Vedomosti iných odborných pracovníkov získané počas špeciálnej prípravy na výkon

práce v zdravotníctve sa overujú skúškou pred skúšobnou komisiou Inštitútu alebo Ústavu,

ktoré určujú miesto, termín a spôsob skúšky. O úspešne vykonanej skúške vydáva Inštitút

alebo Ústav osvedčenie.

§ 46

Príprava na výkon vedúcich funkcií

Príprava iných odborných pracovníkov na výkon vedúcich funkcií v zdravotníctve určených

ministerstvom zdravotníctva spočíva okrem splnenia určených odborných kvalifikačných

predpokladov v absolvovaní funkčného (doplnkového) kurzu organizácie a riadenia zdravotníctva

organizovaného Inštitútom alebo Ústavom, prípadne krajskými národnými výbormi alebo

ústredne riadenými organizáciami. Funkčný (doplnkový) kurz sa zakončuje overením vedomostí

pred komisiou ustanovenou Inštitútom alebo Ústavom; o jeho absolvovaní vydá Inštitút

alebo Ústav osvedčenie.

§ 47

Iné školiace akcie

Iní odborní pracovníci v zdravotníctve sa podľa potreby zúčastňujú na seminárnom školení,

prípadne na ďalších školiacich akciách samostatne alebo spoločne so zdravotníckymi

pracovníkmi.

§ 48

(1)

Spôsobilosť na výkon povolania dentistu získaná podľa predchádzajúcich predpisov

15

)

zostáva nedotknutá.

(2)

Dentisti poskytujú ambulantnú liečebno-preventívnu starostlivosť o chrup. Sú oprávnení

vykonávať konzervačné a protetické ošetrovanie chrupu, jednoduché extrakcie zubov

a koreňov a ošetrovať chronické zápaly ďasien. Keď zistia, že je potrebný lekársky

zákrok, sú povinní odovzdať ošetrovaného na ďalšie odborné ošetrenie, prípadne mu

toto ošetrenie zabezpečiť.

§ 49

Spôsobilosť na výkon zdravotníckych povolaní a špecializácie zdravotníckych pracovníkov

získané podľa doterajších predpisov v kategóriách a odboroch uvedených v tejto vyhláške

zostávajú nedotknuté.

§ 50

Lekári, farmaceuti a strední zdravotnícki pracovníci, ktorí sú zaradení v deň začiatku

účinnosti tejto vyhlášky do špecializovanej prípravy alebo do pomaturitného špecializovaného

štúdia v odboroch, ktoré sa touto vyhláškou menia, môžu vykonať kvalifikačnú atestáciu

alebo špecializačnú skúšku podľa doterajších predpisov , a to do troch rokov od začiatku

účinnosti tejto vyhlášky.

§ 51

(1)

Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov nadstavbovú špecializáciu v odbore

alergológie, majú nadstavbovú špecializáciu v odbore lekárskej imunológie.

(2)

Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov špecializáciu II. stupňa v odbore

hygieny a epidemiológie, majú nadstavbovú špecializáciu v niektorom z týchto odborov

hygiena všeobecná a komunálna, hygiena detí a dorastu, hygiena výživy a predmetov

bežného používania, hygiena práce a pracovné lekárstvo alebo epidemiológia.

(3)

Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov, ďalšiu špecializáciu v odbore

organizácie a riadenia zdravotníctva , majú nadstavbovú špecializáciu v odbore sociálneho

lekárstva a organizácie zdravotníctva.

(4)

Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov ďalšiu špecializáciu v odbore posudkového

lekárstva, majú nadstavbovú špecializáciu v odbore posudkového lekárstva.

(5)

Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov

16

)

špecializáciu v odbore biomedicínskej kybernetiky, majú nadstavbovú špecializáciu

vo zvlášť úzkom odbore biomedicínskej kybernetiky za predpokladu, že získajú do troch

rokov od účinnosti tejto vyhlášky špecializáciu I. stupňa v príslušnom odbore.

(6)

Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov špecializáciu I. stupňa a vykonávali

k 1. januáru 1980 funkciu obvodného lekára, môžu do 31. decembra 1983 získať spôsobilosť

na výkon tejto funkcie podľa doterajších predpisov.

17

)

(7)

Lekári, ktorí získali spôsobilosť na výkon funkcie obvodného lekára podľa doterajších

predpisov, majú špecializáciu I. stupňa v odbore všeobecného lekárstva. Diplom o špecializácii

im vydá Inštitút.

§ 52

(1)

Farmaceuti, ktorí získali podľa doterajších predpisov nadstavbovú špecializáciu v

odbore riadenia a ekonomiky lekárenskej služby, majú nadstavbovú špecializáciu v odbore

organizácie a riadenia farmácie.

(2)

Farmaceuti, ktorí získali podľa doterajších predpisov špecializáciu I. stupňa, prípadne

II. stupňa v odbore výroby biologických liečiv, majú špecializáciu I., prípadne II.

stupňa v odbore farmaceutickej technológie.

(3)

Farmaceuti, ktorí získali podľa doterajších predpisov nadstavbovú špecializáciu v

odbore farmakodynamiky, majú nadstavbovú špecializáciu v odbore farmakológie a toxikológie

liečiv.

(4)

Farmaceuti, ktorí získali podľa doterajších predpisov nadstavbovú špecializáciu v

odbore biologické a kontrolné metódy, majú nadstavbovú špecializáciu v odbore biologické

a mikrobiologické kontrolné metódy.

(5)

Farmaceuti, ktorí získali podľa doterajších prepisov špecializáciu v odbore biochemickej

a toxikologickej analýzy, majú nadstavbovú špecializáciu v odbore biochemickej a toxikologickej

analytiky.

§ 53

Strední zdravotnícki pracovníci, ktorí absolvovali vysokoškolské štúdium odborov psychológia

– starostlivosť o chorých alebo pedagogika – starostlivosť o chorých, majú špecializáciu

na úseku práce ošetrovateľskej starostlivosti a vyššiu špecializáciu na úseku organizácie

a riadenia práce stredných zdravotníckych pracovníkov.

§ 54

Strední zdravotnícki pracovníci, ktorí získali podľa doterajších predpisov špecializáciu

na úseku práce starostlivosti o chrup, majú špecializáciu na úseku práce stomatologickej

starostlivosti.

§ 55

Iní odborní pracovníci v zdravotníctve, ktorí podľa doterajších predpisov absolvovali

v Ústave dvojročné kvalifikačné štúdium kontrolórov, majú pomaturitné špecializačné

štúdium na úseku činnosti kontroly v zdravotníckych zariadeniach.

§ 56

(1)

Táto vyhláška sa vzťahuje aj na zdravotníckych pracovníkov vykonávajúcich zdravotnícke

povolanie mimo zdravotníckych zariadení a orgánov riadených a spravovaných národnými

výbormi a ministerstvom zdravotníctva, s výnimkou ďalšieho vzdelávania zdravotníckych

pracovníkov teoretických odborov.

(2)

Úlohy, ktoré podľa tejto vyhlášky prislúchajú ministerstvu zdravotníctva a národným

výborom, plnia v iných odvetviach orgány ustanovené osobitnými predpismi, ktoré boli

vydané po dohode s ministerstvom zdravotníctva.

(3)

Pre zdravotnícke služby v odbore ozbrojených síl a bezpečnostných zborov platí táto

vyhláška obdobne, ak príslušní ministri neurčia inak.

§ 57

Zrušuje sa vyhláška č.

77/1971 Zb.

o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve v znení

vyhlášky č. 92/1979 Zb.

§ 58

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembrom 1981.