Zákon 79/1957 Z. z. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon)

§ 1

Rozvoj výroby a rozvodu elektriny a jej užívania je jedným zo základným predpokladov

pre dosiahnutie vyššej technickej úrovne výroby a tým i rozvoja celého národného hospodárstva

a rastu hmotnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva. Plánovitý rozvoj národného hospodárstva

vyžaduje zabezpečenie stáleho dostatočného predstihu rozvoja ostatných odvetví národného

hospodárstva. Na dosiahnutie týchto cieľov a pre zabezpečenie dostatku energie, najmä

elektrickej, pre uspokojenie potrieb národného hospodárstva treba urýchliť výstavbu

energetických diel, hospodárne ich využívať a sa starať o plynulú a kvalitnú dodávku

elektriny a o jej hospodárnu spotrebu.

§ 2

Energetické diela

(1)

Energetickými dielami pre výrobu alebo rozvod elektriny (ďalej len „energetické diela“)

sa v tomto zákone rozumejú

a)

výrobne elektriny,

b)

zariadenia pre rozvod elektriny (

§ 3

) alebo ich časti, pokiaľ slúžia alebo sú určené na dodávku elektriny viac odberateľom

(ďalej len „zariadenia pre verejný rozvod elektriny“) a

c)

elektrické prípojky (

§ 4

)

s príslušenstvom.

(2)

Za energetické diela podľa predchádzajúceho odseku sa nepovažujú

a)

drobné zariadenia na výrobu elektriny, ktoré majú pre zásobovanie širšieho okruhu

spotrebiteľov elektrinou vzhľadom na svoju malú výkonnosť nepatrný hospodársky význam,

b)

elektrické zariadenia, ktoré sú pripojené na elektrickú prípojku a slúžia alebo sú

určené na odber elektriny (ďalej len „odberné elektrické zariadenia“),

c)

elektrické zariadenia slaboprúdové a

d)

telekomunikačné zariadenia akéhokoľvek napätia.

§ 3

Zariadenia pre rozvod elektriny

Zariadením pre rozvod elektriny sa rozumie zariadenie pre prenos, premenu a rozvádzanie

elektriny, ako stanice (transformovne, spínacie stanice a meniarne) a elektrické vedenia.

§ 4

Elektrické prípojky

Elektrickou prípojkou sa rozumie elektrické vedenie, ktoré odbočuje od zariadenia

pre verejný rozvod elektriny smerom k odberateľovi a slúži alebo je určené pre pripojenie

odberných elektrických zariadení.

§ 5

Zriaďovanie a prevádzanie energetických diel energetickými podnikmi

Energetické diela zriaďujú a prevádzajú, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, organizácie

v pôsobnosti Ministerstva energetiky (ďalej len „energetické podniky“).

§ 6

Zriaďovanie a prevádzanie energetických diel inými organizáciami

(1)

Energetické diela, ktoré nie sú v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, v správe

energetických podnikov (ďalej len „závodné energetické diela“), budú naďalej prevádzať

doterajší prevádzatelia, pokiaľ pre organizácie socialistického sektora neurčí Ministerstvo

energetiky po dohode s kompetentným ústredným úradom alebo orgánom niečo iné a pokiaľ

sa na tieto diela nevzťahujú ustanovenia

§ 35 ods. 1 tohto zákona

.

(2)

Iné organizácie než energetické podniky môžu novo zriaďovať alebo podstatne rozširovať

energetické diela a potom ich prevádzať len so súhlasom Ministerstva energetiky alebo

organizácie ním poverenej, ak sú pre to závažné dôvody, najmä ak sa tým docieli hospodárnejšia

výroby alebo rozvod elektriny alebo ak nemožno inak zabezpečiť dodávku elektriny,

prípadne pary na účelovú výrobu prevádzateľa. Udelenie súhlasu možno viazať na splnenie

určitých podmienok, najmä na zabezpečenie dodávky elektriny do zariadení pre verejný

rozvod elektriny.

(3)

Ministerstvo energetiky môže určiť, že pre niektoré diela, najmä diela menšieho hospodárskeho

významu, nie je potrebný súhlas podľa predchádzajúceho odseku.

(4)

Súhlas podľa odseku 2 nenahradzuje prejednanie a povolenie stavby ani povolenie na

jej uvedenie so trvalej prevádzky (užívania) podľa osobitných predpisov.

(5)

Vláda určí, v ktorých prípadoch a za akých podmienok nezriaďuje energetický podnik

elektrické prípojky alebo zariadenia pre verejný rozvod elektriny.

§ 7

Zriaďovanie a prevádzanie zariadení pre neverejný rozvod elektriny

(1)

Zariadenia pre rozvod elektriny, ktoré slúžia alebo sú určené pre vlastnú prevádzkovú

potrebu spotrebiteľa s výnimkou elektrických prípojok (ďalej len „zariadenia pre neverejný

rozvod elektriny“) nie sú energetickými dielami podľa tohto zákona a nevyžadujú na

zriadenie alebo prevádzanie súhlas podľa

§ 6 ods. 2

. Mimo obvodu prevádzkovateľovho objektu (nehnuteľnosti) môžu sa však zriaďovať alebo

prevádzať po predchádzajúcom prejednaní s energetickým podnikom, v rozvodnej oblasti

ktorého je objekt (nehnuteľnosť), a len vtedy, ak nebránia tomu vážne dôvody, najmä

ak nie je zriadenie alebo prevádzanie týchto zariadení v rozpore s plánovitou a hospodárnou

výstavbou energetických diel alebo s ich hospodárnym a účelným využitím.

(2)

Ministerstvo energetiky môže určiť, v ktorých prípadoch a za akých podmienok nie

je potrebné pre zriadenie alebo prevádzanie zariadení uvedených v predchádzajúcom

odseku prejednanie s energetickým podnikom.

§ 8

Zariadenia pre verejné elektrické osvetlenie

O zriaďovaní a prevádzaní zariadení slúžiacich alebo určených na osvetľovanie verejných

priestranstiev (zariadenia pre verejné elektrické osvetlenie) sa starajú výkonné orgány

národných výborov. Energetické podniky nie sú investormi týchto zariadení, ani nehradia

ich stavebné, prevádzkové a udržiavacie náklady.

§ 9

Na zabezpečenie rovnováhy medzi spotrebou a výrobou elektriny určuje Ministerstvo

energetiky a organizácie ním poverené spôsob a rozsah využitia všetkých energetických

diel (

§ 2 ods. 1

) a ich výkonov a usmerňuje spotrebu elektriny. Pritom dbá najmä, aby v rámci štátneho

plánu rozvoja národného hospodárstva bolo zabezpečené plynulé zásobovanie národného

hospodárstva a obyvateľstva elektrinou určenej akosti a aby bola docielená najhospodárnejšia

výroba elektriny a jej účelné a hospodárne užívanie, a to s ohľadom na energetickú

situáciu a najdokonalejšie využitie jednotlivých energetických diel a prírodných zdrojov

energie.

§ 10

Energetický dispečing

(1)

Pri plnení úloh uvedených v

§ 9

Ministerstvo energetiky a organizácie ním poverené dispečersky riadia prevádzku energetických

diel v správe energetických podnikov a závodných energetických diel, prípadne odberných

rozvodných zariadení (staníc), ktoré sú zapojené do spoločného energetického systému.

(2)

Ministerstvo energetiky a organizácie ním poverené sú oprávnené rozkazovať podľa

dispečerských poriadkov prevádzateľom diel a zariadení uvedených v predchádzajúcom

odseku zvýšenie, zníženie, prechodné zastavenie alebo opätovné začatie výroby elektriny

a určovať spôsob jej rozvodu; pri závodných energetických dielach určujú aj rozsah

a časový priebeh dodávky elektriny do spoločného energetického systému. Pri vykonávané

týchto opatrení prihliadajú v závodných energetických dielach k technologickej potrebe

a zabezpečeniu účelovej potrebe a zabezpečeniu účelovej výroby prevádzateľa tak, aby

sa dosiahlo účelné a hospodárne využitie závodných energetických diel z celoštátneho

hľadiska.

(3)

Podrobnosti dispečerského riadenia upravuje Ministerstvo energetiky po dohode so

zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi dispečerskými poriadkami, ktoré sú záväzné

pre všetkých prevádzateľov energetických diel.

§ 11

(1)

Prevádzatelia energetických diel, odberných elektrických zariadení na ne pripojených,

ako i ostatných zariadení pre neverejný rozvod elektriny sú povinní udržiavať a prevádzať

tieto diela a zariadenia spôsobom a v stave, ktoré zodpovedajú technickej a hospodárskej

účelnosti, a robiť po dohode s energetickým podnikom opatrenia, ktoré umožňujú úplné

využívanie týchto zariadení.

(2)

Prevádzatelia energetických diel a zariadení uvedených v predchádzajúcom odseku sú

povinní spravovať sa prevádzkovými pravidlami, ktoré vydáva Ministerstvo energetiky

po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.

§ 12

Zrušenie závodných energetických diel

(1)

Závodné energetické dielo alebo jeho časť nesmú byť zrušené, dlhodobe zastavené alebo

premiestnené bez súhlasu výkonného orgánu krajského národného výboru.

(2)

Ministerstvo energetiky môže určiť, že pre niektoré diela, najmä diela menšieho hospodárskeho

významu, nie je potrebný súhlas podľa predchádzajúceho odseku.

§ 13

Uvedenie zastavených závodných energetických diel do prevádzky

Výkonný orgán krajského národného výboru môže nariadiť, ak to vyžaduje naliehavá potreba

v zásobovaní národného hospodárstva a obyvateľstva elektrinou, aby závodné energetické

dielo, ktorého prevádzka bola zastavená, bolo opäť uvedené do prevádzky; pritom určí,

prihliadajúc k hospodárnosti, vlastníkovi (správcovi) diela technické a hospodárske

podmienky a spôsob uvedenia diela do prevádzky.

§ 14

Hospodárenie s elektrinou

(1)

Odberatelia elektriny vo veľkom a organizácie socialistického sektora, i keď neodoberajú

elektrinu vo veľkom, sú povinní prispôsobiť odber elektriny súčasnej energetickej

situácii, dbať pritom na pokyny dodávateľa, užívať elektrinu hospodárne a upraviť

podľa toho svoje zariadenia a spotrebiče.

(2)

Odberatelia elektriny vo veľkom sú tiež povinní plánovať a vykonávať opatrenia technicky

a hospodársky účelné na lepšie využitie elektriny, najmä sú povinní vytvárať progresívne

normy spotreby elektriny a upravovať a registrovať zaťaženia podľa pokynov dodávateľa.

(3)

Ministerstvo energetiky upravuje hospodárenie s elektrinou smernicami, ktoré vydáva

po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.

§ 15

Ministerstvo energetiky, organizácie ním poverené a výkonné orgány národných výborov

sú oprávnené požadovať od prevádzateľov energetických diel a od odberateľov elektriny

informácie a podklady nutné na plánovanie a riadenie výroby, rozvodu a spotreby elektriny.

§ 16

Dodávka elektriny odberateľom

Organizácie v pôsobnosti Ministerstva energetiky dodávajú elektrinu v rámci štátneho

plánu rozvoja národného hospodárstva na základe dojednanej zmluvy všetkým odberateľom,

u ktorých sú splnené podmienky pre účelné a hospodárne pripojenie ich zariadení k

zariadeniu pre verejný rozvod elektriny, ak vyhovuje zariadenie odberateľa bezpečnej

a hospodárnej dodávke a ak tomu nebránia okolnosti, ktoré dodávateľ nemohol bez svojho

zavinenia odvrátiť ani zdolať.

§ 17

Podmienky pre pripojovanie odberateľov

Energetické podniky pripojujú odberné elektrické zariadenia k zariadeniam pre verejný

rozvod elektriny v rámci štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva podľa pripojovacích

podmienok, ktoré určuje Ministerstvo energetiky po dohode so zúčastnenými ústrednými

úradmi a orgánmi.

§ 18

Podmienky pre dodávku a odber elektriny

(1)

Podmienky pre dodávku a odber elektriny v drobnom a vo veľkom určuje Ministerstvo

energetiky po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.

(2)

Podmienky môžu určiť najmä

a)

povinnosť odberateľa zložiť primeranú zábezpeku na odber elektriny a prenajaté meracie

zariadenia;

b)

povinnosť zaplatiť určitú peňažnú sumu ako náhradu škody, ktorej výšku nemožno presne

zistiť, alebo ako náhradu za spôsobené drobné škody na zariadeniach energetických

podnikov;

c)

prípady , v ktorých môže dodávateľ prerušiť alebo zastaviť dodávku elektriny.

§ 19

Pri zmene napätia alebo druhu elektriny vykonávanej v záujme technického rozvoja alebo

zjednotenia energetického systému sú vlastníci pripojených odberných rozvodných zariadení

a spotrebičov povinní upraviť na svoj náklad v určených primeraných lehotách svoje

zariadenia a spotrebiče tak, aby vyhovovali uvedeným zmenám.

§ 20

(1)

Silnoprúdové elektrické zariadenia včítane elektrických spotrebičov musia vyhovovať

požiadavkám bezpečnosti a hospodárnosti podľa osobitných predpisov a štátnych technických

noriem.

(2)

Silnoprúdové elektrické zariadenia včítane elektrických spotrebičov podliehajú po

stránke bezpečnosti odbornému technickému dozoru podľa osobitných predpisov.

§ 21

Na odbernom rozvodnom zariadení, ktorým prechádza nemeraná elektrina, nesmú sa vykonávať

žiadne práce ani opatrenia bez predchádzajúceho súhlasu energetického podniku, na

zariadenie ktorého pre verejný rozvod elektriny je odberné rozvodné zariadenie pripojené.

§ 22

(1)

Energetickým podnikom prislúcha oprávnenie

a)

stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej

stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej

len „vedenie“), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti

vodičmi a umiestňovať v nich vedenie;

b)

vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri

odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením

priamo dotknuté;

c)

odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce vedeniu (

§§ 23 a 24

).

(2)

Za výkon oprávnení uvedených v predchádzajúcom odseku nie sú energetické podniky

povinné poskytovať náhradu. Ak je však vlastník alebo užívateľ nehnuteľností, ktorá

nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne obmedzený

v užívaní nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní

stavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického diela (ďalej len „povoľujúci

orgán“), aby mu energetický podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu; žiadosť

musí byť pod stratou nároku podaná do troch mesiacov odo dňa, keď sa dielo uviedlo

do trvalej prevádzky (užívania).

(3)

Oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením

vedenia. Ak nezriadil vedenie energetický podnik, nadobúda oprávnenia podľa odseku

1 aj iná organizácia štátneho socialistického sektora, ktorej bolo dané povolenie

na stavbu vedenia (

§ 32 ods. 1

). Oprávnenie podľa odseku 1 nadobúdajú organizácie štátneho socialistického sektora

aj nadobudnutím správy vedenia.

(4)

Ak je rozsah alebo obsah oprávnenia podľa odseku 1 sporný, vymedzí ho povoľujúci

orgán.

(5)

Povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti

ako vecné bremeno.

§ 23

(1)

Pred výstavbou vedenia sú vlastníci (užívatelia) pozemkov povinní v rozsahu a v lehote

určenej v povolení na stavbu energetického diela okliesniť, prípadne vyrúbať a odstrániť

na náklad energetického podniku stromovie, ktoré by mohlo vedenie ohrozovať.

(2)

Ak uplynie táto lehota márne, je energetický podnik oprávnený vykonať okliesnenie,

prípadne vyrúbanie stromovia vlastným nákladom na nebezpečenstvo vlastníka alebo užívateľa

pozemku.

§ 24

(1)

Za prevádzky vedenia okliesňujú stromovie na svoj náklad v rozsahu nevyhnutne potrebnom

pre plynulú a bezpečnú prevádzku vedenia energetický podnik, pokiaľ nedôjde s vlastníkom

alebo užívateľom pozemku k inej dohode.

(2)

Rúbať a odstraňovať stromovie, ktoré by mohlo ohrozovať vedenie, sú za prevádzky

vedenia povinní vlastníci a užívatelia pozemkov na žiadosť energetického podniku a

na jeho náklad, a to v primeranej lehote ním určenej. Ak táto lehota uplynie márne,

platí obdobne ustanovenie

§ 23 ods. 2

. Rúbanie stromovia, pri ktorom by mohlo sa ohroziť vedenie alebo jeho prevádzka,

smie sa vykonávať len po dohode s energetickým podnikom a za dozoru osoby ním ustanovenej.

(3)

Ak hrozí nebezpečenstvo z meškania, je energetický podnik sám oprávnený vyrúbať stromovie

v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre plynulú a bezpečnú prevádzku vedenia, je však povinný

upovedomiť o tom bez meškania vlastníka (užívateľa) pozemku.

§ 25

Pri výkone oprávnení podľa

§§ 22 až 24

sú energetické podniky a nimi poverené osoby povinné čo najviac uchovávať nehnuteľnosti,

ako i práva vlastníka alebo užívateľa.

§ 26

(1)

Vecné bremená podľa ustanovenia

§ 22

postihujú aj národný majetok; nezapisujú sa do pozemkových kníh a neplatia o nich

predpisy o premlčaní a vydržaní.

(2)

Ak sa ocitne vecné bremeno zmenou okolností, za ktorých vzniklo, v hrubom nepomere

k výhode energetického podniku, možno sa domáhať, aby energetický podnik vedenie zmenil

alebo preložil. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o zmene (preložení) a o úhrade nákladov

s tým spojených výkonný orgán mestského národného výboru.

§ 27

Vyvlastnenie

(1)

Pokiaľ na účely určené týmto zákonom nestačia oprávnenia podľa predchádzajúcich ustanovení,

možno nehnuteľnosti a práva vyvlastniť, ak nedôjde k dohode.

(2)

Pre rozsah vyvlastnenia, pre vyvlastňovacie konanie a náhradu za vyvlastnenie, pre

vstup na vyvlastňovanú nehnuteľnosť a pre jej užívanie pred začatím vyvlastňovacieho

konania platia, ak nie je ustanovené niečo iné, obdobne predpisy o územnom plánovaní

a výstavbe obcí.

§ 28

(1)

Za skutočnú škodu spôsobenú na nehnuteľnosti alebo jej príslušenstve pri stavbe,

prevádzke, opravách, zmene alebo odstraňovaní vedenia náleží poškodenému vlastníkovi

alebo užívateľovi nehnuteľnosti náhrada.

(2)

Ak nedôjde o náhrade škody k dohode, rozhodne o náhrade výkonný orgán mestského národného

výboru, na územnom obvode ktorého došlo k škode, na žiadosť, ktorú musí poškodený

podať do 30 dní odo dňa, keď zistil rozsah škody, najneskoršie však 6 mesiacov odo

dňa vzniku škody; ak nepodá žiadosť v týchto lehotách, nárok zaniká.

§ 29

Styk s komunikáciami, vodami, vodohospodárskymi dielami a zariadeniami

(1)

Pri styku energetického diela s komunikáciami, vedeniami všetkých druhov, vodami,

vodohospodárskymi dielami a zariadeniami treba dbať na plynulosť a bezpečnosť prevádzky

tak energetických diel, ako i komunikácií, vedení, vôd, vodohospodárskych diel a zariadení,

ako i na možnosti ich riadneho udržiavania.

(2)

Podrobné podmienky styku energetických diel s komunikáciami, vedeniami všetkých druhov,

vodami, vodohospodárskymi dielami a zariadeniami, pokiaľ ich neurčujú štátne technické

normy, upravia pravidlá, ktoré vydá Ministerstvo energeticky po dohode so zúčastnenými

ústrednými úradmi a orgánmi.

§ 30

Ochranné pásma

(1)

Energetické diela sa chránia ochrannými pásmami. V nich sú v rozsahu určenom vykonávacími

predpismi zakázané alebo obmedzené stavby, zariadenia, úpravy povrchu a porasty, ktoré

by ohrozovali energetické diela a ich plynulú a bezpečnú prevádzku. Rovnakým spôsobom

možno zakázať alebo obmedziť niektoré činnosti v ochranných pásmach alebo v ich blízkosti.

(2)

Povinnosti a obmedzenia v ochranných pásmach alebo v ich blízkosti vznikajú povolením

na stavbu energetického diela; zanikajú zrušením diela.

(3)

Ak je rozsah ochranných pásiem alebo miera povinností a obmedzení sporná, vymedzí

ich povoľujúci orgán.

§ 31

Pri projektovaní a výstavbe energetických diel treba dbať na to, aby boli čo najviacej

vylúčené škodlivé vplyvy na poľnohospodárske a lesné hospodárstvo a na prírodné prostredie,

aby boli uchovávané chránené časti prírody, vegetácia potrebná pre hygienickú ochranu

a kultúrne pamiatky.

§ 32

(1)

Ustanovenia

§§ 22 až 28

platia obdobne i pre iné organizácie štátneho socialistického sektora než energetické

podniky, pokiaľ zriaďujú alebo prevádzajú na cudzích nehnuteľnostiach vedenie pre

svoje vlastné prevádzky alebo zariadenie pre verejné elektrické osvetlenie.

(2)

Ustanovenia

§§ 29 až 31

platia aj pre zariadenie pre neverejný rozvod elektriny, ktoré zriaďujú alebo prevádzajú

iné organizácie štátneho socialistického sektora než energetické podniky mimo obvodu

vlastného objektu (vlastnej nehnuteľnosti).

§ 33

Prenosné zariadenia pre rozvod elektriny

(1)

Pre prenosné zariadenia pre rozvod elektriny platia primerane ustanovenia

§§ 17

,

20, 21

a

28

.

(2)

O podmienkach styku prenosného zariadenia s cudzími nehnuteľnosťami rozhodne, ak

nedôjde k dohode, výkonný orgán okresného národného výboru.

(3)

Pri styku prenosného zariadenia s komunikáciami, vedeniami všetkých druhov, vodami,

vodohospodárskymi dielami a zariadeniami platia obdobne ustanovenia

§ 29

.

§ 34

(1)

Dňom začiatku účinnosti tohto zákona vznikajú oprávnenia a povinnosti podľa

§§ 22 až 26

i v prospech vedenia [

§ 22 ods. 1 písm. a)

] v správe energetických podnikov, ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti

tohto zákona.

(2)

Ustanovenia o ochranných pásmach (

§ 30

) platia odo dňa začiatku účinnosti tohto zákona i pre energetické diela, ako i pre

zariadenia pre neverejný rozvod elektriny uvedené v

§ 32 ods. 2

, ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona.

§ 35

(1)

Pokiaľ elektrické prípojky nízkeho napätia alebo ich časti sú vo vlastníctve niekoho

iného než štátu, prechádzajú dňom začiatku účinnosti tohto zákona do vlastníctva štátu

a správy energetického podniku, v rozvodnej oblasti ktorého sú zriadené.

(2)

Pokiaľ odberné rozvodné zariadenia alebo ich časti, ktoré sú pripojené na prípojku

nízkeho napätia, sú vo vlastníctve štátu a v správe energetických podnikov, prechádzajú

s výnimkou meracích prístrojov dňom začiatku účinnosti tohto zákona do vlastníctva

majiteľov nehnuteľností, ktorých pripojeniu slúžia.

(3)

Prechod vlastníctva podľa odsekov 1 a 2 je bezodplatný.

(4)

Podľa zásad uvedených v odsekoch 1 a 2 prechádza dňom začiatku účinnosti tohto zákona

i správa národného majetku, pokiaľ ide o elektrické prípojky nízkeho napätia a odberné

rozvodné zariadenia na ne pripojené.

§ 36

Súkromní vlastníci stavieb a zariadení, ktoré budú pripojené k zariadeniu pre verejný

rozvod elektriny, sú povinní prispievať v rozsahu určenom vykonávacími predpismi na

úhradu nákladov spojených s vybudovaním zariadenia pre verejný rozvod elektriny nízkeho

napätia a elektrických prípojok.

§ 37

Výkonné orgány krajských národných výborov môžu poveriť vykonávaním úloh, ktoré im

prislúchajú podľa tohto zákona, výkonné orgány národných výborov nižších stupňov,

ak sa tým docieli účelnejšie alebo hospodárnejšie plnenie týchto úloh.

§ 38

Vláda môže určiť nariadením, že sa tento zákon alebo niektoré jeho ustanovenia vzťahujú

i na inú energiu než elektrickú alebo na iné energetické diela než pre výrobu alebo

rozvod elektriny.

§ 39

Vykonávacie predpisy

(1)

Vláda určí rozsah ochranných pásiem energetických diel, povinnú úpravu ochranných

pásiem a druhy činnosti, ktoré v nich alebo v ich blízkosti sú obmedzené alebo zakázané,

prípadne môže vydať ďalšie predpisy na vykonanie tohto zákona.

(2)

Podrobnejšie predpisy na vykonanie tohto zákona vydá Ministerstvo energetiky po dohode

so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.

(3)

Podmienky a rozsah povinnosti platiť príspevok podľa § 36, ako i konanie o vyrubovaní

a vyberaní príspevku, upraví minister financií po dohode s ministrom energetiky.

§ 40

Zrušovacie ustanovenia

(1)

Zrušujú sa predpisy, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, najmä

a)

zákon č. 438/1919 Zb. o štátnej podpore pri začatí sústavnej elektrizácie v znení

predpisov ho meniacich a doplňujúcich;

b)

zákon č. 187/1922 Zb. o zápise elektrických vedení všeužitočných elektrických podnikov

do pozemkových kníh;

c)

zákon

č. 237/1949 Zb.

o sústavnej elektrizácii vidieka,

ako i predpisy vydané na ich vykonanie.

(2)

Nedotknuté zostávajú najmä tieto predpisy

a)

vládne nariadenie

č. 47/1952 Zb.

o štátnej energetickej inšpekcii;

b)

vládne nariadenie

č. 53/1952 Zb.

o zaistení bezpečnosti a hospodárnosti prevádzky niektorých technických zariadení;

c)

vládne nariadenie

č. 9/1953 Zb.

o hlavných energetikoch,

ako i predpisy vydané na ich vykonanie.

§ 41

Účinnosť zákona

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1958; vykonajú ho všetci členovia vlády.