VLÁDNA VYHLÁŠKA 78/1960 Z. z. o rozpočtovom poriadku národných výborov

Čl. 1

(1)

Ročný rozpočet národného výboru je základným finančným plánom národného výboru.

(2)

Ročný rozpočet národného výboru musí byť vyrovnaný.

Čl. 2

Na podklade päťročných plánov a v súlade s ročnými plánmi rozvoja zostavujú národné

výbory ročné rozpočty a ročné finančné plány, ktoré spresňujú a ďalej rozvíjajú finančné

zabezpečenie úloh päťročných plánov v jednotlivých rokoch päťročnice, aktívne ovplyvňujú

plány rozvoja a účinne pôsobia

a)

na zabezpečenie komplexného, dlhodobého a proporcionálneho hospodárskeho a kultúrneho

rozvoja krajov, okresov, miest a obcí,

b)

na vytváranie a efektívne využívanie materiálových a finančných zdrojov,

c)

na neustály rozvoj výroby a platených služieb obyvateľstvu,

d)

na nepretržitý vzostup rozvoja hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúcich a na zabezpečenie

zdravotnej a sociálnej starostlivosti o občanov,

e)

na neustály rast, zveľaďovanie a ochranu národného majetku.

Čl. 3

(1)

Ročný rozpočet kraja (hlavného mesta Prahy) zahrňuje ročný rozpočet krajského národného

výboru (národného výboru hlavného mesta Prahy) a ročné rozpočty okresov (obvodných

národných výborov v Prahe).

(2)

Ročný rozpočet okresu zahrňuje ročný rozpočet okresného národného výboru, ako aj

ročné rozpočty miestnych, mestských, prípadne obvodných národných výborov.

Čl. 4

(1)

V smerniciach pre zostavenie päťročného plánu rozvoja (ďalej len „smernice vlády“)

ustanovuje vláda pre jednotlivé krajské národné výbory na päť rokov dopredu

a)

základné ekonomické úlohy na úseku finančného hospodárenia,

b)

druhy priamych príjmov národných výborov,

c)

prídel z ústredného rozpočtu alebo odvod do ústredného rozpočtu pre jednotlivé roky

päťročnice a podmienky pre poskytnutie prídelu alebo uskutočnenie odvodu.

(2)

Národné výbory vyššieho stupňa určia na podklade smerníc vlády politicko-hospodárske

smernice pre zostavenie päťročných plánov rozvoja národných výborov nižšieho stupňa.

Rovnako postupujú národné výbory voči organizáciám, ktoré riadia.

Čl. 5

(1)

Ak národný výbor vo svojom návrhu päťročného plánu bude plánovať vyššie priame príjmy,

než aké sa predpokladali pri určení smerníc vlády, môže o rovnakú sumu zvýšiť výdavky.

(2)

Vláda upraví prídel z ústredného rozpočtu alebo odvod do ústredného rozpočtu alebo

ostatné ukazovatele podľa

čl. 4

, ak

a)

to umožňuje dosiahnutá úroveň národného hospodárstva,

b)

to vyžaduje ďalší rýchlejší rozvoj národného hospodárstva,

c)

je to treba z celoštátnych záujmov alebo

d)

sa zmenia podmienky, za ktorých boli ukazovatele smerníc vlády určené.

(3)

Obdobne postupujú národné výbory vyššieho stupňa voči národným výborom nižšieho stupňa.

Čl. 6

(1)

Vláda vydá na jednotlivé roky päťročnice opatrenia na zostavenie ročného plánu rozvoja

(ďalej len „opatrenie vlády“).

(2)

Na podklade opatrenia vlády určia národné výbory vyššieho stupňa politicko-hospodárske

smernice pre zostavenie návrhov ročných plánov a ročných rozpočtov národných výborov

nižšieho stupňa. Rovnako postupujú národné výbory voči organizáciám, ktoré riadia.

Čl. 7

(1)

Ak národný výbor vo svojom návrhu ročného rozpočtu

a)

zvýši svoje priame príjmy (okrem príjmov hospodárskych organizácií) plánované v päťročnom

pláne, spresnenom opatrením vlády alebo politicko-hospodárskymi smernicami národného

výboru vyššieho stupňa, alebo

b)

zlepší saldo príjmov a výdavkov hospodárskych organizácií, ponechá sa mu z tohto

zvýšenia percentný podiel. O zvyšok navrhovaného zvýšenia sa zníži prídel z ústredného

rozpočtu. Výška tohto percentného podielu sa určí vopred v opatrení vlády a v politicko-hospodárskych

smerniciach národného výboru vyššieho stupňa.

(2)

Ak národný výbor vo svojom návrhu ročného rozpočtu dosiahne úspory na výdavkoch plánovaných

v päťročnom pláne, spresnenom opatrením vlády a politicko-hospodárskymi smernicami

národného výboru vyššieho stupňa, môže tieto úspory použiť na zvýšenie iných výdavkov.

Čl. 8

Ak národný výbor pri plnení ročného rozpočtu dosiahne v súlade so záujmom spoločnosti

vyššie priame príjmy alebo úspory na výdavkoch, než aké boli rozpočtované, ponechá

sa mu na podklade ročných komplexných rozborov percentný podiel na nadplánovaných

príjmoch a úsporách na výdavkoch zaslúžene dosiahnutých. Výška tohto percentného podielu

sa určí vopred v opatrení vlády a v politicko-hospodárskych smerniciach národného

výboru vyššieho stupňa. Využitie finančných prostriedkov získaných dosiahnutím vyšších

priamych príjmov alebo úsporami na výdavkoch počas plnenia ročného rozpočtu treba

zabezpečiť predovšetkým z vlastných materiálových zdrojov národných výborov.

Čl. 9

Základným zdrojom finančných prostriedkov je socialistická výroba. Predpokladom pre

získanie vyšších priamych príjmov národnými výbormi je aby neustále zabezpečovali

zvyšovanie výroby a rozvoj platených služieb obyvateľstvu a získavali tak vyššie priame

príjmy. Pritom vyššie priame príjmy nesmú sa získavať na úkor kvality výrobkov alebo

služieb, predražovaním, nežiadúcou orientáciou na rentabilnejšie služby či výroby

alebo iným spôsobom, ktorý je v rozpore so záujmom spoločnosti. Všetky priame príjmy

získané v rozpore so záujmom spoločnosti budú sa odčerpávať a odvádzať do ústredného

rozpočtu.

Čl. 10

Miestne národné výbory dvoch alebo viacerých obcí môžu združovať svoje prostriedky

na výstavbu zariadení, ktoré budú slúžiť občanom týchto obcí.

Čl. 11

(1)

Národné výbory určia v rámci úloh a prostriedkov určených štátnym plánom rozvoja

národného hospodárstva normatívy podnikovej hmotnej zainteresovanosti podnikom, ktoré

riadia a v ktorých sú predpoklady pre zavedenie všeobecného spôsobu financovania.

(2)

Krajské národné výbory dbajú na to, aby sa normatívy určili tak, že sa budú zachovávať

správne proporcie rozvoja jednotlivých hospodárskych úsekov a že sa bude zabezpečovať

hmotné krytie finančných zdrojov.

(3)

Národné výbory všetkých stupňov zabezpečujú správne pôsobenie normatívov podnikovej

hmotnej zainteresovanosti a zabezpečujú súlad medzi tvorbou finančných zdrojov, ich

správnym použitím i materiálovým zabezpečením.

Čl. 12

Prostriedky vytvorené podnikmi (zisk, odpisy ai.) sa jednak používajú na financovanie

potrieb podnikov, jednak sa odvádzajú do rozpočtov národných výborov.

Čl. 13

(1)

Podniky zostavujú päťročný a ročný finančný plán podľa politicko-hospodárskych smerníc

národného výboru, ktorý ich riadi.

(2)

Päťročný a ročný finančný plán vypracúva podnik za priamej a aktívnej účasti všetkých

pracovníkov podniku a organizácií pracujúcich. Pritom postupuje podľa pokynov orgánov

národného výboru, ktorý ho riadi, a tesne spolupracuje s príslušnou pobočkou Štátnej

banky československej.

Čl. 14

Päťročný a ročný finančný plán podniku je základnou finančnou činnosťou podniku, zabezpečuje

väzbu finančných ukazovateľov s ostatnými časťami plánu, aktívne ich ovplyvňuje a

určuje vzťahy podniku k rozpočtu národného výboru, ktorý ho riadi.

Čl. 15

Rozpočtové a príspevkové organizácie

(1)

Rozpočtové organizácie sú financované z rozpočtu národného výboru, na rozpočet ktorého

sú zapojené buď všetkými príjmami a výdavkami alebo prídelmi a odvodmi.

(2)

Národný výbor môže za podmienok určených osobitnými predpismi poskytnúť organizáciám,

ktoré plnia verejné úlohy, príspevok zo svojho rozpočtu (príspevkové organizácie).

Čl. 16

(1)

Účasť občanov na zostavovaní a plnení päťročných a ročných plánov rozvoja a ročných

rozpočtov je základným predpokladom riadneho využívania financií na rozvoj celých

krajov, okresov, miest a obcí.

(2)

Pléna národných výborov, ich rady, komisie a poslanci národných výborov zabezpečujú

účasť najširších vrstiev občanov na zostavení a plnení päťročných a ročných plánov

rozvoja a ročných rozpočtov tak, aby sa tvorivá iniciatíva a aktivita občanov využila

na maximálne rozmnoženie a využitie všetkých vlastných zdrojov v hospodárstve národných

výborov, na odhaľovanie hmotných a finančných rezerv a na zvýšenie hospodárnosti a

efektívnosti.

(3)

Na tento účel organizujú a zabezpečujú uzavieranie socialistických záväzkov občanov

a ich organizácií na splnenie úloh národných výborov a nimi riadených hospodárskych

a rozpočtových organizácií.

Čl. 17

Významnou formou účasti občanov na zostavení a plnení päťročných plánov a ročných

rozpočtov je aj verejné prerokúvanie päťročných finančných plánov a rozpočtov a výsledkov

finančného hospodárenia.

Čl. 18

Rady miestnych, mestských a okresných národných výborov vyložia návrh ročného rozpočtu

na verejné nahliadnutie najmenej štrnásť dní pred jeho schválením plénom národného

výboru.

Čl. 19

(1)

Na verejných schôdzkach s občanmi treba prerokovať

a)

návrh päťročného plánu a návrh ročného rozpočtu,

b)

schválený päťročný plán a ročný rozpočet,

c)

výsledky komplexného rozboru spolu so záverečným účtom.

(2)

Pri prerokúvaní návrhov päťročného plánu a návrhu ročného rozpočtu hlavným cieľom

je zoznámiť občanov s nimi tak, aby mali možnosť bezprostredne sa zúčastniť svojimi

pripomienkami a námetmi na ich zostavení a prispieť k ich mobilizačnému zostaveniu

v súlade s celoštátnymi záujmami a potrebami občanov. Pritom treba, aby občania pomáhali

národným výborom zabezpečiť odstránenie nesprávneho zvyšovania príjmov podnikov a

organizácií predražovaním, zhoršovaním kvality výrobkov a služieb a inými nesprávnymi

metódami vedúcimi k získavaniu nezaslúženého zisku a úspor.

(3)

Pri prerokúvaní schváleného päťročného plánu a ročného rozpočtu treba získať aktívnu

účasť občanov na zabezpečovaní úloh určených päťročným plánom a ročným rozpočtom.

Zoznamovanie občanov s výsledkami hospodárenia v minulom roku treba robiť tak, aby

sa občania mohli aktívne podieľať na vykonávaní opatrení na odstránenie nedostatkov.

(4)

V priebehu verejného prerokúvania zabezpečí rada národného výboru evidovanie všetkých

pripomienok a námetov občanov. Pripomienky a námety občanov je rada povinná prerokovať

a zodpovedať. Pokiaľ uskutočnenie pripomienok a námetov bude znamenať zlepšenie návrhu

päťročného plánu a ročného rozpočtu, musia sa do návrhu premietnuť. O priebehu a výsledkoch

verejného prerokúvania a o pripomienkach a námetoch občanov podá rada národného výboru

zprávu plénu národného výboru pri schvaľovaní päťročného plánu a ročného rozpočtu.

Čl. 20

Plénum národného výboru

Plénum národného výboru na úseku finančného hospodárenia najmä

a)

určuje na podklade opatrenia vlády politicko-hospodárske smernice pre zostavenie

návrhu ročného plánu a rozpočtu,

b)

prerokúva a schvaľuje ročný rozpočet včítane rozpočtov národných výborov nižšieho

stupňa,

c)

prerokúva pravidelne plnenie úloh rozpočtu,

d)

prerokúva a schvaľuje zprávu o výsledkoch ročného komplexného rozboru a záverečný

účet.

Čl. 21

Rada národného výboru

Rada národného výboru plní na úseku finančného hospodárenia najmä tieto úlohy

a)

organizuje a kontroluje plnenie úloh na úseku finančného hospodárenia vo vlastnom

národnom výbore aj v národných výboroch nižšieho stupňa. Najmä pravidelne kontroluje

plnenie rozpočtu;

b)

zabezpečuje zostavenie, prerokovanie a plnenie ročného rozpočtu;

c)

vykonáva na základe splnomocnenia pléna národného výboru zmeny v rozpočte. Zabezpečuje

tvorbu rozpočtových a finančných rezerv a disponuje s nimi. Poskytuje radám národných

výborov nižšieho stupňa preddavky a prechodné výpomoci na preklenutie časovej nezhody

medzi príjmami a výdavkami. Zaručuje sa za finančné záväzky podnikov, ktoré riadi;

d)

zabezpečuje správu, zveľadenie a ochranu národného majetku v obvode svojej pôsobnosti.

Kontroluje jej riadne vykonávanie vo vlastnom národnom výbore, v podriadených organizáciách,

ako aj v národných výboroch nižšieho stupňa a organizáciách im podriadených;

e)

organizuje za účasti komisií národného výboru (ďalej len „komisia“), poslancov národného

výboru a občanov kontrolnú a rozborovú činnosť finančného hospodárenia národného výboru,

pravidelne prerokúva plnenie ročného rozpočtu a ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov;

f)

zabezpečuje vykonanie ročného komplexného rozboru a vypracovanie záverečného účtu;

g)

zodpovedá za riadne a včasné vedenie účtovnej evidencie a operatívno-technickej evidencie

vo vlastnom národnom výbore a v organizáciách jemu podriadených, ako aj v národných

výboroch nižšieho stupňa.

Zásady účtovnej evidencie národných výborov upravuje vláda. Účtovnú evidenciu metodicky

riadi Ministerstvo financií.

Čl. 22

(1)

Návrhy ročných rozpočtov a ročných finančných plánov zostavujú národné výbory na

všetkých stupňoch súčasne. Národné výbory vyššieho stupňa pomáhajú vo všetkých etapách

plánovacích a rozpočtových prác národným výborom nižšieho stupňa, najmä miestnym národným

výborom.

(2)

Ministerstvá a ústredné orgány aktívne spolupracujú s krajskými národnými výbormi

pri vypracovaní návrhov ročných rozpočtov a finančných plánov, zúčastňujú sa vypracovania

návrhov priamo v jednotlivých krajoch a spolu s krajskými národnými výbormi riešia

problémy spojené so zabezpečovaním rýchleho rozvoja hospodárstva riadeného národnými

výbormi.

Čl. 23

Národný výbor a jeho orgány preverujú návrhy ročného rozpočtu a návrhy ročných finančných

plánov všetkých jednotlivých odvetví. Previerku vykonávajú najmä z týchto hľadísk

a)

ako sa dodržali a zlepšili ukazovatele určené vyšším orgánom,

b)

ako sa zabezpečuje perspektívny, proporcionálny a komplexný hospodársky a kultúrny

rozvoj, ako sa zabezpečuje uspokojovanie potrieb národného hospodárstva na území národného

výboru a či sa na čelnom mieste riešia kľúčové otázky,

c)

či pri návrhoch plánu príjmov nedochádza k nesprávnemu návrhu zisku, k neoprávnenému

zvyšovaniu cien, k zhoršovaniu kvality, k zabezpečovaniu len rentabilných výrobkov

a služieb, k neplneniu menej rentabilných, avšak obyvateľstvom vyžadovaných výrobkov

a služieb,

d)

ako prispelo určenie dlhodobých normatívov k zostaveniu mobilizačných plánov a rozpočtov

a k maximálnemu rozmnoženiu a využitiu všetkých vlastných zdrojov hospodárstva spravovaného

národnými výbormi a k mobilizácii miestnych zdrojov a rezerv,

e)

či sa návrhy zostavili za priamej a aktívnej účasti pracujúcich a či sa s nimi prerokovali.

Čl. 24

(1)

Rada miestneho alebo mestského národného výboru prerokuje návrh ročného rozpočtu

súčasne s návrhom ročného plánu rozvoja miestneho alebo mestského národného výboru.

Prerokovaný návrh predloží plénu svojho národného výboru na prerokovanie a súčasne

návrh zašle rade okresného národného výboru.

(2)

Návrhy ročných rozpočtov miestnych alebo mestských národných výborov preveria orgány

okresného národného výboru. Ak nezodpovedá návrh ročného rozpočtu miestneho alebo

mestského národného výboru zásadám riadneho zostavenia, najmä ak nie sú zabezpečené

ukazovatele určené plénom okresného národného výboru, prerokujú orgány okresného národného

výboru s radou príslušného miestneho alebo mestského národného výboru spôsob odstránenia

nedostatkov.

Čl. 25

(1)

Pri zostavení návrhu ročného rozpočtu okresu a kraja postupuje sa obdobne podľa

čl. 24

.

(2)

Prerokovaný návrh ročného rozpočtu kraja spolu so zdôvodňujúcou zprávou predloží

rada krajského národného výboru plénu svojho národného výboru na prerokovanie a súčasne

zašle návrh vláde, Štátnej plánovacej komisii, Ministerstvu financií a návrhy jednotlivých

odvetví príslušným ministerstvám (ústredným úradom).

Čl. 26

Pred predložením návrhu ročného rozpočtu vyššiemu orgánu organizuje rada národného

výboru verejné prerokovanie návrhu a verejne ho vyloží.

Čl. 27

(1)

Po predložení návrhov ročných rozpočtov a ročných finančných plánov jednotlivých

krajských národných výborov vypracúvajú za jednotlivé odvetvia príslušné ministerstvá

(ústredné úrady) rozbor týchto návrhov. Tento rozbor spolu s návrhmi zmien a opatrení

predkladajú Štátnej plánovacej komisii a Ministerstvu financií.

(2)

Ministerstvo financií preverí predložený návrh ročného rozpočtu a ročného finančného

plánu kraja ako celku a prerokuje ho s radami krajských národných výborov.

(3)

Ak predložený návrh ročného rozpočtu a ročného finančného plánu kraja nezodpovedá

zásadám riadneho zostavenia, najmä ak bolo porušené opatrenie vlády, prerokuje Ministerstvo

financií, prípadne príslušné ministerstvá (ústredné úrady) vo svojich odvetviach s

radou príslušného krajského národného výboru spôsob odstránenia nedostatkov.

(4)

Návrh ročných rozpočtov krajov v úhrne i podľa jednotlivých krajov predkladá vláde

minister financií ako súčasť štátneho rozpočtu.

Čl. 28

(1)

Po prerokovaní návrhov ročných rozpočtov národných výborov vládou oznámi Ministerstvo

financií radám krajských národných výborov výsledok rokovania vo vláde a oznámi im

prípadné zmeny, ktoré vláda v návrhoch krajoch vykonala.

(2)

Rady tých krajských národných výborov, návrhy ktorých vláda upravila, urobia potrebné

úpravy a zmeny oznámia svojmu plénu a radám okresných národných výborov, ktoré budú

postupovať obdobne voči miestnym (mestským) národným výborom.

Čl. 29

Národné výbory hospodária od 1. januára bežného roku až do schválenia rozpočtov krajov

Národným zhromaždením podľa návrhov rozpočtov schválených vládou.

Čl. 30

(1)

Po schválení štátneho rozpočtu Národným zhromaždením schvália pléna krajských, okresných

a miestnych (mestských) národných výborov ročné rozpočty.

(2)

Pléna národných výborov sa môžu pri schvaľovaní ročných rozpočtov odchýliť od schválených

čísel, ak

a)

zachovajú základné ukazovatele štátneho plánu,

b)

dodržia určenú výšku prídelu z vyššieho rozpočtu alebo výšku odvodu do vyššieho rozpočtu

a zachovajú vyrovnanosť rozpočtu.

(3)

Ak zvýšia pléna národných výborov ďalej svoje priame príjmy, dostanú z tohto zvýšenia

percentný podiel. Výška tohto percentného podielu bude rovnaká ako výška percentného

podielu, ktorú národný výbor dostane z prebytku hospodárenia.

Čl. 31

(1)

Ročný rozpočet schválený plénom národného výboru zašle rada národného výboru rade

národného výboru vyššieho stupňa.

(2)

Rada národného výboru vyššieho stupňa ho preskúša. Ak sa zistí, že sa nedodržali

ciele plánu, že nesprávnym spôsobom sa zabezpečujú miestne potreby, ako aj príjmy

a výdavky alebo že sa porušili celoštátne záujmy, prerokuje príslušné opatrenia na

nápravu s radou národného výboru nižšieho stupňa.

(3)

Rada krajského národného výboru zašle schválený ročný rozpočet kraja Ministerstvu

financií, Štátnej plánovacej komisii a za jednotlivé odvetvia kompetentným ministerstvám

(ústredným úradom).

(4)

Ministerstvo financií a kompetentné ministerstvá (ústredné úrady) preskúšajú, či

sa dodržali ciele plánu a či sa správnym spôsobom zabezpečujú miestne potreby, ako

aj príjmy a výdavky v súlade s celoštátnymi potrebami. Ak zistia, že súlad medzi miestnymi

a celoštátnymi záujmami bol porušený, prerokujú potrebné opatrenia na nápravu s príslušnou

radou krajského národného výboru, prípadne predložia potrebný návrh vláde.

Čl. 32

Schválené ročné rozpočty prerokujú národné výbory na verejných schôdzkach s občanmi.

Čl. 33

(1)

Súčasne s návrhom päťročného plánu a ročného rozpočtu zostavujú národné výbory a

ich orgány päťročné a ročné plány tých štátnych príjmov, za vyberanie ktorých národné

výbory zodpovedajú, a to v súlade so smernicami a opatrením vlády.

(2)

Pre zostavovanie plánov štátnych príjmov, ktoré národné výbory spravujú, platia smernice

Ministerstva financií.

(3)

Vláda určí pre jednotlivé krajské národné výbory výšku štátnych príjmov spravovaných

národnými výbormi v členení na hlavné druhy príjmov.

Čl. 34

(1)

Pri zostavovaní návrhu rozpočtu a pri plnení rozpočtu vytvárajú národné výbory všetkých

stupňov rozpočtovú rezervu.

(2)

Z prebytkov hospodárenia minulých rokov vytvárajú národné výbory finančnú rezervu,

ktorú evidujú na osobitnom účte. Prípadné nevyčerpanie rozpočtovej rezervy zvyšuje

prebytok hospodárenia národných výborov.

(3)

Rozpočtové a finančné rezervy používajú národné výbory na zrýchlenie tempa hospodárskej

a kultúrnej výstavby, na sústreďovanie peňažných prostriedkov na financovanie dlhodobe

uvažovaných akcií, na úhradu mimoriadnych úloh a na vykonávanie odôvodnených zmien

v úlohách. Rozpočtová a finančná rezerva slúži aj na preklenutie časovej nezhody medzi

príjmami a výdavkami. Z rozpočtovej a finančnej rezervy možno tiež zvýšiť prídel pre

národné výbory nižšieho stupňa.

(4)

Pre tvorbu a využívanie rozpočtových a finančných rezerv a o obstarávaní investícií

z decentralizovaných zdrojov platia osobitné smernice Ministerstva financií.

Čl. 35

Plnenie rozpočtu a finančných plánov podnikov třeba organizovať v tesnej spolupráci

s občanmi tak, aby sa dosiahli lepšie hospodárske výsledky, než predpokladal plán

a rozpočet. Preto sa národné výbory a ich orgány v tesnej spolupráci s orgánmi Revolučného

odborového hnutia a ostatnými organizáciami pracujúcich starajú o rozvoj socialistickej

súťaže vo všetkých odvetviach v odbore svojej pôsobnosti a o rozvoj súťaže národných

výborov.

Čl. 36

Pri hospodárení podľa rozpočtu treba zabezpečiť najmä, aby

a)

tvorba finančných zdrojov bola v súlade so záujmami spoločnosti čo najvyššia,

b)

pri plnení príjmov nedochádzalo k nesprávnemu plneniu zisku, k predražovaniu, k neoprávnenému

zvyšovaniu cien, k zhoršovaniu kvality, k plneniu len rentabilných výrobkov a služieb

a k neplneniu menej rentabilných, avšak obyvateľstvom vyžadovaných výrobkov a služieb,

c)

prídely podnikom boli uvoľňované v zhode s plnením podnikových plánov,

d)

predpísané odvody do vyššieho rozpočtu boli odvádzané v určených termínoch,

e)

rozpočtové výdavky boli vynakladané hospodárne, účelne a efektívne, najmä aby sa

hospodárne postupovalo pri uskutočňovaní výdavkov rozpočtovaných na mzdový fond, osobné

výdavky mimo mzdového fondu a neplatené služby a aby výdavky na správu boli účelne

obmedzované a sústavne znižované.

Čl. 37

(1)

Pri všetkých návrhoch na opatrenia a uznesenia národných výborov a ich orgánov musia

sa zvážiť a vyčísliť ich dôsledky hospodárske a finančné.

(2)

Pri všetkých opatreniach národných výborov a ich orgánov, ktorými sa zvyšujú výdavky

alebo znižujú príjmy, musí sa zároveň zabezpečiť úhrada zvýšeného výdavku alebo náhrada

úbytku príjmov.

Čl. 38

(1)

Pri nesplnení úloh plánov rozvoja a úloh rozpočtu, při porušení finančnej a rozpočtovej

disciplíny a pri závadách v účtovnej evidencii a v evidencii o majetku národných výborov

nižšieho stupňa je rada národného výboru vyššieho stupňa oprávnená obmedziť alebo

prerušiť financovanie.

(2)

Ministerstvo financií je oprávnené v prípadoch uvedených v odseku 1 po prerokovaní

s krajským národným výborom obmedziť financovanie krajského národného výboru, odvetvia

alebo organizácie podriadenej krajskému národnému výboru a národným výborom nižšieho

stupňa.

(3)

Právo obmedziť alebo prerušiť financovanie patrí orgánom uvedeným v odsekoch 1 a

2 aj vtedy, ak národný výbor, jeho orgány a podriadené organizácie neuskutočnia v

lehote danej uvedenými orgánmi určené nápravné opatrenia.

(4)

S právom obmedzenia alebo prerušenia financovania súvisí aj právo odčerpať peňažné

prostriedky, ktoré sa majú odviesť do rozpočtu národného výboru, z bežného účtu organizácie

v Štátnej banke československej.

Čl. 39

Zmeny v rozpočte

(1)

Zmeny v rozpočte môžu orgány národného výboru na základe splnomocnenia pléna národného

výboru vykonávať len za predpokladu, že nebudú narušené záväzné úlohy plánu rozvoja

a súlad medzi plánom rozvoja a ročným rozpočtom. Ak dôjde k zmenám v pláne rozvoja,

musí orgán navrhujúci zmenu plánu navrhnúť súčasne potrebné rozpočtové opatrenia.

(2)

Rozpočet národného výboru môže sa prekročiť len

a)

pri vykonávaní úlohy prenesenej od iného štátneho orgánu, v ktorom je úhrada prekročenia

viazaná ako trvalá úspora,

b)

ak zvýšenie výdavkov znamená zároveň zvýšenie príjmov (súvzťažnosť príjmov a výdavkov).

(3)

O vykonávaní zmien v rozpočte vydá Ministerstvo financií smernice.

Čl. 40

Viazanie rozpočtových prostriedkov

Prostriedky rozpočtované na úlohy, ktoré celkom alebo sčasti odpadli, prípadne prostriedky

na úlohy, ktoré netreba nevyhnutne plniť, musia byť viazané. Tieto prostriedky môžu

sa použiť len so súhlasom orgánu národného výboru, ktorý na to splnomocní plénum národného

výboru. V prípade, že úloha odpadla na základe opatrenia nadriadeného orgánu, možno

použiť uvoľnené rozpočtové prostriedky len so súhlasom tohto orgánu.

Čl. 41

Prebytky hospodárenia

(1)

Ponechané prebytky hospodárenia smú sa použiť až po skončení roku, v ktorom vznikli.

Výnimku povoľuje v odôvodnených prípadoch plénum národného výboru vyššieho stupňa,

prípadne Ministerstvo financií.

(2)

Z celkového prebytku hospodárenia urobia národné výbory usporiadanie hospodárskych

výsledkov a úhradu neplánovaných strát vzniknutých v hospodárstve riadenom národnými

výbormi. Národné výbory vyšších stupňov spoluzodpovedajú v obvode svojej pôsobnosti

za výsledky hospodárstva riadeného národnými výbormi nižších stupňov. Národné výbory

vyšších stupňov zabezpečujú tiež vykonanie usporiadania hospodárskych výsledkov a

úhradu neplánovaných strát hospodárstva riadeného národnými výbormi nižších stupňov

v prípade potreby i zo svojich prostriedkov formou preddavku na prídel budúceho roku.

Krajské národné výbory uhradzujú neplánované straty organizácií riadených národnými

výbormi v kraji z celkových prebytkov hospodárenia a z prostriedkov finančných rezerv.

Zo zvyšujúceho prebytku hospodárenia po vykonanom usporiadaní odvedú národné výbory

jeho časť podľa určeného percentného podielu do ústredného rozpočtu. Ponechaný prebytok

hospodárenia použijú národné výbory na zvýšenie tempa rozvoja hospodárstva a o zvyšok

zvýšia finančnú rezervu.

(3)

Ak národný výbor dosiahne prebytok hospodárenia na základe nesprávneho plnenia zisku

jemu podriadenými podnikmi (najmä predražovaním, nesprávnym určením cien, zhoršovaním

kvality, plnením len rentabilných výrobkov a služieb a neplnením menej rentabilných

avšak obyvateľstvom vyžadovaných výrobkov a služieb alebo v rozpore so záujmami spoločnosti),

odvedú sa takto vzniknuté finančné prostriedky celé ihneď pri ich zistení alebo pri

ročnom komplexnom rozbore do ústredného rozpočtu.

Čl. 42

Prechodná výpomoc

(1)

Na vyrovnanie časovej nezhody medzi príjmami a výdavkami môže národný výbor vyššieho

stupňa poskytnúť výpomoc z voľných finančných prostriedkov bežného roku.

(2)

Poskytnutá prechodná výpomoc musí sa vrátiť v určenom termíne, a to zásadne v tom

istom roku, keď bola poskytnutá. Len vo výnimočných a ekonomicky zdôvodnených prípadoch

môže sa splatnosť prechodnej výpomoci odložiť na budúci rok, a to radou národného

výboru, ktorý výpomoc poskytol.

(3)

V prípadoch, keď národný výbor nebude mať dostatok prostriedkov na úhradu neplánovaných

strát, môže mu rada národného výboru vyššieho stupňa poskytnúť zo svojej finančnej

rezervy preddavok na prídel budúceho roku. Tento preddavok treba účelovo viazať a

určiť podmienky vyrovnania preddavku. Zásadne musí sa tento preddavok vyrovnať v budúcom

rozpočtovom roku.

(4)

Poskytnutie prechodnej výpomoci môže národný výbor vyššieho stupňa vo svojom obvode

pôsobnosti zabezpečiť národnému výboru nižšieho stupňa aj z prostriedkov finančnej

rezervy iného národného výboru nižšieho stupňa. V takomto prípade národný výbor vyššieho

stupňa zabezpečí vrátenie prechodnej výpomoci v termíne dohodnutom s radou národného

výboru, ktorý výpomoc poskytol.

Čl. 43

Národné výbory nemôžu uzavierať pôžičky.

Čl. 44

Záruky

(1)

Národný výbor sa môže zaručovať len za záväzky podriadených podnikov.

(2)

Záruku preberá rada národného výboru, ktorý podnik riadi. Ak rada národného výboru

záruku nemôže dať, môže záruku prevziať na jej žiadosť rada národného výboru vyššieho

stupňa.

(3)

Ak nezaplatí podnik zaručený úver v lehote zročnosti alebo ak neuskutoční v určenej

lehote uložené opatrenia, je pobočka Štátnej banky československej oprávnená odčerpať

zaručenú sumu z bankových účtov príslušného národného výboru. Na možnosť realizácie

záruky upozorní pobočka Štátnej banky československej príslušný národný výbor najmenej

štrnásť dní vopred.

Čl. 45

(1)

Miestny a mestský národný výbor môže z ponechaného prebytku hospodárenia zostaviť

doplnkový rozpočet. Doplnkový rozpočet musí byť vyrovnaný a musí byť z neho vidieť

účel, rozsah, termín začatia a ukončenia akcie, ktorá sa z doplnkového rozpočtu vykonáva.

(2)

Doplnkový rozpočet je súčasťou základného rozpočtu.

(3)

Doplnkový rozpočet schvaľuje plénum miestneho alebo mestského národného výboru.

Čl. 46

(1)

Prostriedky doplnkových rozpočtov sa môžu použiť aj pre decentralizovanú investičnú

výstavbu, a to podľa osobitných smerníc Ministerstva financií.

(2)

Prostriedky doplnkových rozpočtov nesmú sa použiť na príspevky a podpory organizáciám,

na nákupy z mimotrhových fondov nad rámec povolený smernicami a na iné výdavky, ktoré

určí Ministerstvo financií.

Čl. 47

Rozborovou a kontrolnou činnosťou národný výbor a jeho orgány zisťujú, ako sa plní

plán rozvoja a rozpočet vcelku aj v jednotlivých odvetviach hospodárstva riadeného

národnými výbormi. Predovšetkým však treba sledovať plnenie kvalitatívnych ukazovateľov

a zabezpečovanie perspektívneho a proporcionálneho hospodárskeho a kultúrneho rozvoja

na území národného výboru.

Čl. 48

(1)

Pravidelná rozborová činnosť počas roku vrcholí ročnými komplexnými rozbormi na národných

výboroch všetkých stupňov.

(2)

Účelom komplexného rozboru je zhodnotiť hospodársky a kultúrny rozvoj v obvode pôsobnosti

národného výboru za širokej a iniciatívnej účasti pracujúcich.

(3)

Pri komplexnom rozbore treba odhaliť nedostatky, ktoré tento rozvoj brzdia a urobiť

vhodné opatrenia na ich odstránenie. Zamerať iniciatívu pracujúcich na zrýchlenie

tempa výroby, na ďalší rýchly vzostup produktivity práce, efektívnosti a hospodárnosti

na základe maximálneho rozmnožovania a využitia všetkých vlastných zdrojov národných

výborov a na mobilizáciu miestnych zdrojov a rezerv. Tým zabezpečovať nepretržitý

perspektívny a proporcionálny hospodársky a kultúrny rozvoj na území národného výboru

a stále lepšie uspokojovanie rastúcich potrieb pracujúcich.

Čl. 49

(1)

Práce na ročnom komplexnom rozbore riadi rada národného výboru.

(2)

Ročné komplexné rozbory robia všetky hospodárske a rozpočtové organizácie riadené

národným výborom. Práce riadi riaditeľ podniku alebo vedúci organizácie.

Čl. 50

(1)

Zprávu o výsledkoch ročného komplexného rozboru prerokuje rada a plénum národného

výboru. Zpráva musí obsahovať adresné a kontrolovateľné opatrenia na odstránenie nedostatkov.

(2)

Prerokovaná zpráva sa predkladá národnému výboru vyššieho stupňa. Krajský národný

výbor predkladá zprávu vláde, Ministerstvu financií, Štátnej plánovacej komisii a

za jednotlivé odvetvia kompetentným ministerstvám (ústredným úradom).

Čl. 51

Na podklade zprávy o výsledkoch komplexného rozboru rozhodne plénum národného výboru

vyššieho stupňa o prebytkoch hospodárenia národného výboru nižšieho stupňa. O prebytkoch

hospodárenia krajského národného výboru rozhodne vláda.

Čl. 52

Podrobnosti o vykonávaní ročných komplexných rozborov a o prerokúvaní a schvaľovaní

zprávy o výsledkoch ročných komplexných rozborov určí Ministerstvo financií.

Čl. 53

Záverečný účet okresu (kraja) zahrňuje záverečný účet o hospodárení vlastného okresného

(krajského) národného výboru a súhrn záverečných účtov všetkých miestnych národných

výborov (okresov) v okrese (kraji).

Čl. 54

(1)

Záverečné účty národných výborov sa prerokúvajú a predkladajú ako súčasť zprávy o

ročnom komplexnom rozbore.

(2)

Rady miestnych a okresných národných výborov vyložia záverečný účet na verejné nahliadnutie

najmenej 14 dní pred zasadaním národného výboru.

Čl. 55

Schválený záverečný účet spolu so zprávou o výsledkoch ročného komplexného rozboru

predkladá rada národného výboru nižšieho stupňa rade národného výboru vyššieho stupňa.

Záverečný účet kraja spolu so zprávou o výsledkoch ročného komplexného rozboru zašle

rada krajského národného výboru vláde, Ministerstvu financií a Štátnej plánovacej

komisii.

Čl. 56

Národné výbory vedú a vychovávajú občanov ako socialistických hospodárov k sústavnej

starostlivosti o rast, zveľaďovanie a ochranu národného majetku.

Čl. 57

(1)

Národné výbory a ich orgány zabezpečujú ďalšie zveľaďovanie, rozmnožovanie, ochranu

a plné využitie národného majetku, jeho patričnú údržbu, dôsledné vykonávanie generálnych

opráv a riadnu inventarizáciu národného majetku, ktorý spravujú. Starajú sa, aby sa

tieto úlohy zabezpečovali aj na národných výboroch nižšieho stupňa a v podriadených

hospodárskych a rozpočtových organizáciách.

(2)

Pri správe národného majetku dbajú národné výbory a ich orgány na to, aby výťažok

z tohto majetku bol čo najväčší a aby výdavky spojené s jeho správou sa hospodárne

znižovali.

(3)

Národné výbory sú povinné dbať, aby sa práva a pohľadávky riadne a včas uplatňovali

a záväzky z týchto dôvodov vzniknuté riadne plnili.

Čl. 58

Zrušuje sa vyhláška ministra financií č. 84/1958 Ú. l. (Ú. v.) o rozpočtovom poriadku

národných výborov a smernice por. č. 115/1957 Zb. inštr. - rozpočtový poriadok miestnych

národných výborov v obciach do 2 000 obyvateľov. Platnosť strácajú aj všetky predpisy,

ktoré odporujú ustanoveniam tejto vládnej vyhlášky.

Čl. 59

Tento rozpočtový poriadok nadobúda účinnosť 1. júlom 1960 s výnimkou ustanovení čl.

45 a 46, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januárom 1961.