ZÁKON 77/1978 Z. z. o štátnej správe v školstve

§ 1

Účel zákona

Účelom zákona je ustanoviť pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy v školstve a vytvoriť

predpoklady na to, aby tieto orgány a školy a školské zariadenia dôsledne uskutočňovali

štátnu školskú politiku.

§ 2

Orgány štátnej správy v školstve

Orgánmi štátnej správy v školstve sú

a)

národné výbory,

b)

Ministerstvo školstva Českej socialistickej republiky,

c)

iné ústredné orgány štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

§ 3

Národné výbory

(1)

Národné výbory spravujú školy a školské zariadenia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje

inak.

(2)

Národné výbory pri správe škôl a školských zariadení školy a školské zariadenia zriaďujú

a zrušujú, hospodársky ich zabezpečujú vo svojich plánoch a rozpočtoch, odborne ich

vedú, vykonávajú v nich inšpekciu výchovy a vzdelávania a robia ďalšie opatrenia v

štátnej správe na úseku školstva podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych

predpisov na všestranné zabezpečenie cieľov a úloh štátnej školskej politiky.

(3)

Hospodárskym zabezpečením škôl a školských zariadení sa rozumie zabezpečovanie ich

investičnej výstavby, prevádzky a údržby a zabezpečovanie náležitostí poskytovaných

pracovníkom podľa pracovnoprávnych predpisov.

(4)

Odborným vedením škôl a školských zariadení sa rozumie organizovanie výchovnovzdelávacieho

procesu tak, aby sa uskutočňoval v rámci štátnej školskej politiky a podlá ustanovených

učebných plánov a učebných osnov, starostlivosť o výber, dislokáciu, politický a odborný

rast pedagogických pracovníkov škôl a školských zariadení.

§ 4

Riaditeľ školy

(4)

Školu (školské zariadenie) riadi jej riaditeľ. V neprítomnosti riaditeľa riadi školu

(školské zariadenie) zástupca riaditeľa, a ak zástupca riaditeľa nie je ustanovený,

iný člen pedagogického zboru poverený riaditeľom.

(2)

Riaditeľ zodpovedá za ideovú, pedagogickú a odbornú úroveň a výsledky práce školy,

vytvára podmienky pre prácu všetkých pracovníkov, riadi a kontroluje prácu všetkých

pracovníkov i žiakov; stará sa o ďalšie ideovo-politické, pedagogické a odborné vzdelávanie

pracovníkov.

(3)

Riaditeľ rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach občanov1)

v prípadoch zverených mu týmto zákonom.

§ 5

Miestny národný výbor

(1)

Miestny národný výbor so súhlasom okresného národného výboru zriaďuje a zrušuje jasle,

materskú školu, spoločné zariadenie jaslí a materskej školy, detský útulok, školskú

jedáleň a miestny dom pionierov a mládeže.2)

(2)

Miestny národný výbor zabezpečuje prevádzku materskej školy, spoločného zariadenia

jaslí a materskej školy, detského útulku, ktoré zriadil národný výbor a základnej

školy, základnej deväťročnej školy, osobitnej školy, školskej jedálne a miestneho

domu pionierov a mládeže.

(3)

Miestny národný výbor rozhoduje o prijímaní detí do materskej školy, spoločného zariadenia

jaslí a materskej školy, detského útulku, ktoré zriadil národný výbor, a do školskej

jedálne, školskej družiny a školského klubu základnej školy alebo základnej deväťročnej

školy, ak počet prihlásených detí presahuje počet detí, ktoré možno v týchto zariadeniach

umiestniť; inak prijíma deti riaditeľ zariadenia. Pri prijímaní detí do školských

zariadení, ktoré zriadil národný výbor, spolupracuje miestny národný výbor s Revolučným

odborovým hnutím a s ostatnými spoločenskými organizáciami. Prijímanie detí do jaslí

sa spravuje osobitnými predpismi.3)

§ 6

Mestský národný výbor

(1)

Mestský národný výbor vykonáva okrem pôsobnosti, ktorá patrí miestnemu národnému

výboru, aj pôsobnosť, ktorá podľa § 10 ods. 1 inak patrí okresnému národnému výboru.

(2)

Mestský národný výbor vykonáva ďalej pôsobnosť vo veciach, ktoré inak podľa § 7 až

10 patria okresnému národnému výboru, ak ju krajský národný výbor zverí mestskému

národnému výboru podľa Vzorového štatútu mestských národných výborov.4)

§ 7

(1)

Okresný národný výbor zriaďuje a zrušuje

a)

okresné pedagogické stredisko, okresnú pedagogicko-psychologickú poradňu, okresný

dom pionierov a mládeže, okresnú stanicu mladých technikov, mladých prírodovedcov

alebo mladých turistov, okresné stredisko školského stravovania a technické a materiálové

stredisko,

b)

po prerokovaní s príslušným miestnym národným výborom základnú školu, základnú deväťročnú

školu, osobitnú školu, osobitnú materskú školu, ľudovú školu umenia a ľudovú školu

jazykov,

c)

so súhlasom krajského národného výboru základnú školu alebo základnú deväťročnú školu

pri zdravotníckom zariadení, školu v prírode a detský domov,

d)

školské zariadenia slúžiace školám uvedeným pod písm. b) a c).

(2)

Okresný národný výbor dáva súhlas na zriadenie a zrušenie materskej školy a spoločného

zariadenia jaslí a materskej školy, ktoré zriaďuje a zrušuje socialistická organizácia.

(3)

Okresný národný výbor odborne vedie

a)

školy a školské zariadenia, ktoré zriaďuje miestny národný výbor (§ 5 ods. 1),

b)

školy a školské zariadenia uvedené v odseku 1 a 2.

§ 8

Okresný národný výbor určuje obvod materskej školy, spoločného zariadenia jaslí a

materskej školy, osobitnej materskej školy, základnej školy, základnej deväťročnej

školy a osobitnej školy.

§ 9

(1)

Okresný národný výbor hospodársky zabezpečuje školy a školské zariadenia uvedené

v § 7 ods. 1; pre školy a školské zariadenia, ktorých prevádzku zabezpečuje miestny

národný výbor (§ 5 ods. 2), okresný národný výbor zabezpečuje investičnú výstavbu

a veci vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov pracovníkov týchto škôl a školských

zariadení. Hospodárske zabezpečenie jaslí upravujú osobitné predpisy.5)

(2)

Okresný národný výbor plní úlohy organizácie vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov

pre pracovníkov škôl a školských zariadení uvedených v § 5 ods. 1 a v § 7 ods. 1 a

pre riaditeľky, učiteľky a detské sestry v materskej škole alebo v spoločnom zariadení

jaslí a materskej školy, ako aj pre vedúceho v detskom útulku, ak pôjde o predškolské

zariadenie zriadené socialistickou organizáciou; ustanovuje riaditeľov týchto škôl

a školských zariadení. Pracovnoprávne vzťahy pracovníkov jaslí sa spravujú osobitnými

predpismi.5)

§ 10

(1)

Okresný národný výbor rozhoduje o prijatí dieťaťa do školy, ktoré dovŕši šiesty rok

veku v čase od začiatku školského roka do konca kalendárneho roka, o odložení začiatku

povinnej školskej dochádzky,6) o oslobodení žiaka od povinnej školskej dochádzky a

o oslobodení žiaka od povinnosti vzdelávať sa.7) Príslušným na rozhodovanie je okresný

národný výbor, v územnom obvode ktorého dieťa plní povinnú školskú dochádzku alebo

túto povinnosť má plniť.

(2)

Okresný národný výbor rozhoduje na návrh žiaka stredného odborného učilišťa alebo

jeho zákonného zástupcu o tom, či je žiak spôsobilý na výchovu vo zvolenom odbore.8)

Príslušným na rozhodovanie je okresný národný výbor, v územnom obvode ktorého má sídlo

stredné odborné učilište.

§ 11

(1)

Krajský národný výbor zriaďuje a zrušuje

a)

stredné odborné učilište, odborné učilište a strednú školu pre pracujúcich pre úseky

riadené alebo spravované národnými výbormi,

b)

učňovskú školu, gymnázium, strednú odbornú školu, konzervatórium, odbornú školu,

jazykovú školu, školský ústav umeleckej výroby a stenografický ústav,

c)

základnú školu alebo základnú deväťročnú školu pre zmyslovo alebo telesne postihnutých

žiakov alebo pre žiakov s chybami reči alebo pre ťažko vychovateľných žiakov, osobitnú

školu pre zmyslovo alebo telesne postihnutých žiakov alebo pre žiakov s chybami reči,

pomocnú školu, materskú školu pre deti zmyslovo alebo telesne postihnuté a materskú

školu pre deti s chybami reči, osobitné odborné učilište a odborné učilište pre zmyslovo

alebo telesne postihnutú mládež alebo pre ťažko vychovateľnú mládež,

d)

školské zariadenia slúžiace školám uvedeným pod písm. a) až c).

(2)

Krajský národný výbor zriaďuje a zrušuje krajský pedagogický ústav, krajskú pedagogicko-psychologickú

poradňu, krajský dom pionierov a mládeže, krajskú stanicu mladých technikov, mladých

prírodovedcov alebo mladých turistov, domov mládeže, osobitné výchovné zariadenie

(detský výchovný ústav, výchovný ústav pre mládež a ústav s výchovno-liečebným režimom),

diagnostický ústav, školské výpočtové stredisko a krajské stredisko školského stravovania.

(3)

Krajský národný výbor môže zriadiť základnú školu alebo základnú deväťročnú školu

pre nadanú a talentovanú mládež, ak takúto školu zriaďuje v spoločnej správe so strednou

školou pre nadanú a talentovanú mládež.

(4)

Krajský národný výbor dáva súhlas

a)

na zriadenie alebo zrušenie stredného odborného učilišťa zriaďovaného generálnym

riaditeľstvom výrobnej hospodárskej jednotky alebo orgánom, ktorý plní obdobnú funkciu,

prípadne hospodárskou organizáciou,

b)

na zriadenie alebo zrušenie strednej školy pre pracujúcich zriaďovanej socialistickou

organizáciou,

c)

na ustanovenie riaditeľov škôl uvedených v tomto odseku a na ich uvoľnenie z funkcie.

§ 12

Krajský národný výbor odborne vedie školy a školské zariadenia uvedené v § 11 a prípravu

mládeže vo štvorročných učebných odboroch ukončených maturitnou skúškou v odbornom

učilišti.9)

§ 13

Krajský národný výbor hospodársky zabezpečuje školy a školské zariadenia uvedené v

§ 11 ods. 1 až 3 a plní úlohy organizácie vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov pracovníkov

škôl a školských zariadení uvedených v § 11 ods. 1 až 3 a učiteľov škôl uvedených

v § 11 ods. 4; ustanovuje riaditeľov škôl a školských zariadení uvedených v § 11 ods.

1 až 3.

§ 14

Ministerstvo školstva Českej socialistickej republiky

(1)

Ministerstvo školstva Českej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“)

ako ústredný orgán štátnej správy Českej socialistickej republiky riadi výkon štátnej

správy na úseku školstva, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(2)

Ministerstvo školstva

a)

vydáva všeobecne záväzné právne predpisy o zriaďovaní a zrušovaní a o organizácii

škôl a školských zariadení na zabezpečenie jednotného výkonu štátnej správy národnými

výbormi na úseku školstva a na zabezpečenie výchovnej a vzdelávacej činnosti škôl

a školských zariadení,

b)

po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi a krajskými národnými výbormi ustanovuje

a upravuje sieť stredných škôl, škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť,

zariadení na výkon ústavnej výchovy a ochrannej výchovy a sieť školských hospodárstiev,

c)

vydáva zásady, podľa ktorých krajský národný výbor ustanoví sieť ostatných škôl a

školských zariadení, ktoré nie sú uvedené pod písmenom b),

d)

ustanovuje druhy a náležitosti vysvedčení a ostatných školských tlačív, ako aj spôsob

ich evidencie,

e)

ustanovuje zásady pre ideové a pedagogické riadenie škôl v pôsobnosti iných ústredných

orgánov,

f)

ustanovuje po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi podmienky štúdia cudzích

štátnych príslušníkov na stredných školách,

g)

ustanovuje po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Českej socialistickej republiky

postup pri zabezpečovaní vzdelávania občanov vo výkone trestu odňatia slobody,

h)

môže zriadiť školský ústav umeleckej výroby a stenografický ústav10) ako priamo riadené

organizácie a poveriť ich metodickým riadením ostatných ústavov tohto druhu.

(3)

Ministerstvo školstva vydáva všeobecne záväzné právne predpisy o rovnošatách žiakov

a pracovníkov vo svojej pôsobnosti.

§ 15

Inšpekcia výchovy a vzdelávania ako súčasť riadenia školstva je kontrolou výchovy

a vzdelávania poskytovaných na školách a v školských zariadeniach.

§ 16

(1)

Hlavným poslaním inšpekcie výchovy a vzdelávania je kontrola ideovo-politickej, pedagogickej,

odbornej a metodickej činnosti škôl a školských zariadení tak, aby bol zabezpečený

jednotný vplyv štátu na túto činnosť.

(2)

Inšpekcia výchovy a vzdelávania kontroluje aj úroveň riadenia škôl a školských zariadení

z odborného i pedagogického hľadiska, vytvárania kádrových a potrebných materiálno-technických

podmienok pre ich účinnú prácu; poskytuje aj odbornú pedagogickú pomoc učiteľom a

ostatným pracovníkom škôl a školských zariadení.

(3)

Na školách v pôsobnosti iných ústredných orgánov inšpekcia výchovy a vzdelávania

kontroluje, ako sa uplatňujú zásady určené ministerstvom školstva pre ideové a pedagogické

riadenie škôl [§ 14 ods. 2 písm. e)], a kontroluje vyučovanie všeobecnovzdelávacích

predmetov.

(4)

V oblasti prípravy mládeže na robotnícke povolania inšpekcia výchovy a vzdelávania

kontroluje aj to, ako ústredné orgány, organizácie a zariadenia na výchovu mládeže,

ktoré sú zodpovedné za prípravu mládeže na robotnícke povolania, dodržiavajú a plnia

úlohy vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov a z iných opatrení v tejto

oblasti. Súčasťou tejto kontroly je aj kontrola úrovne a účinnosti rezortného dozoru

i úrovne riadenia prípravy mládeže na robotnícke povolania v organizáciách a v ich

nadriadených orgánoch.

§ 17

(1)

Inšpekcia výchovy a vzdelávania sa člení na školskú inšpekciu a na štátny dozor nad

prípravou mládeže na robotnícke povolania.

(2)

Školskú inšpekciu vykonávajú ministerstvo školstva, krajské národné výbory a okresné

národné výbory. Štátny dozor nad prípravou mládeže na robotnícke povolania vykonávajú

ministerstvo školstva a krajské národné výbory.

§ 18

Ústrednú inšpekciu výchovy a vzdelávania vykonáva ministerstvo školstva svojimi ústrednými

školskými inšpektormi; inšpekciu výchovy a vzdelávania v krajoch a okresoch vykonávajú

krajskí a okresní školskí inšpektori, ktorí sú pracovníkmi príslušných národných výborov.

§ 19

Školskí inšpektori prerokúvajú výsledky inšpekčnej činnosti s riaditeľom školy alebo

školského zariadenia. Školskí inšpektori môžu ukladať riaditeľovi, prípadne ďalším

pracovníkom školy alebo školského zariadenia záväzné pokyny týkajúce sa obsahu a organizácie

výchovnovzdelávacieho procesu; sú oprávnení dočasne zastaviť výkon nezákonného alebo

pedagogicky nesprávneho opatrenia učiteľa, riaditeľa školy alebo školského zariadenia

alebo školského inšpektora orgánu štátnej správy nižšieho stupňa a sú povinní o tom

informovať orgán príslušný na vykonanie nápravy.

§ 20

Podrobnejšie úlohy inšpekcie výchovy a vzdelávania, práva a povinnosti školských inšpektorov

a zásady pre rezortný dozor ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym

predpisom; ustanovuje aj záväzný plán hlavných úloh inšpekcie výchovy a vzdelávania,

kvalifikačné predpoklady školských inšpektorov a zásady pre ich výber, prípravu a

ďalšie vzdelávanie.

§ 21

Plnenie povinnej školskej dochádzky mimo územia Československej socialistickej republiky

(1)

Deti československých štátnych občanov môžu plniť povinnú školskú dochádzku mimo

územia Československej socialistickej republiky, ak v prípadoch odôvodnených záujmami

spoločnosti a rodičov odchádzajú s rodičmi na dočasný pobyt do zahraničia (ďalej len

„osobitný spôsob plnenia povinnej školskej dochádzky“).

(2)

O osobitnom spôsobe plnenia povinnej školskej dochádzky rozhoduje okresný národný

výbor, v územnom obvode ktorého dieťa plní povinnú školskú dochádzku alebo túto povinnosť

má plniť.

(3)

Podrobnosti o osobitnom spôsobe plnenia povinnej školskej dochádzky ustanovuje ministerstvo

školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 22

Zaraďovanie detí do škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť

(1)

O zaraďovaní detí do základnej školy alebo základnej deväťročnej školy pre mládež

vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, do osobitnej školy, do pomocnej školy11) a do materskej

školy pre deti vyžadujúce osobitnú starostlivosť12) rozhoduje okresný národný výbor

príslušný podľa miesta bydliska dieťaťa.

(2)

Podrobnosti o zaraďovaní detí do škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť

ustanovuje ministerstvo školstva po prerokovaní s Ministerstvom zdravotníctva Českej

socialistickej republiky a s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Českej socialistickej

republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 23

Výchovné opatrenia

(1)

Za vzorné správame, vzorné plnenie povinností, za významný prejav aktivity alebo

za statočný čin môže sa žiakovi alebo učňovi udeliť pochvala alebo iné ocenenie.

(2)

Ak sa žiak alebo učeň previní proti školskému poriadku, môže sa mu podľa závažnosti

previnenia uložiť niektoré z týchto výchovných opatrení: napomenutie od triedneho

učiteľa, pokarhanie od triedneho učiteľa, pokarhanie od riaditeľa školy; žiakom stredných

škôl, ktorí splnili povinnú školskú dochádzku, môže sa uložiť aj podmienečné vylúčenie

zo štúdia alebo vylúčenie zo štúdia. O podmienečnom vylúčení zo štúdia rozhoduje riaditeľ

školy, o vylúčení zo štúdia rozhoduje krajský národný výbor, ktorý školu odborne vedie.

(3)

Pravidlá správania žiakov a učňov (školský poriadok), ako aj podrobnosti o druhoch

a stupňoch výchovných opatrení ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným

právnym predpisom.

§ 24

Prijímanie na štúdium na stredných školách

(1)

O prijatí žiaka na strednú školu13) rozhoduje riaditeľ školy v lehote ustanovenej

vykonávacím predpisom.

(2)

Na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov o štúdium na strednej škole zriaďuje

riaditeľ školy so súhlasom krajského národného výboru prijímaciu komisiu ako svoj

poradný orgán.

(3)

Uchádzač o štúdium na strednej škole podáva prihlášku na štúdium písomne v lehote

určenej vykonávacím predpisom škole, ktorú navštevuje, alebo organizácií, s ktorou

je v pracovnom pomere

alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Riaditeľ školy alebo vedúci organizácie postúpi prihlášku

s pripojenou osobnou charakteristikou uchádzača v lehote určenej vykonávacím predpisom

škole, na ktorú sa uchádzač hlási.

(4)

Pre prijatie žiaka na strednú školu sú rozhodujúce jeho klasifikácia zo základnej

deväťročnej školy, jeho osobná charakteristika schválená riaditeľom základnej deväťročnej

školy alebo vedúcim organizácie, s ktorou je v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom

vzťahu, vyjadrenie lekára o zdravotnom stave uchádzača a jeho zdravotnej spôsobilosti

na štúdium a na výkon povolania, na ktoré sa štúdiom pripravuje, a výsledok prijímacie

skúšky.

(5)

Proti rozhodnutiu môže uchádzač podať do ôsmich dní prostredníctvom riaditeľa školy

odvolanie na národný výbor, ktorý školu odborne vedie; riaditeľ školy nemôže o odvolaní

sám rozhodnúť.

(6)

Termíny na podanie prihlášky, termíny prijímacej skúšky, lehotu na odovzdanie prihlášky

riaditeľovi strednej školy a lehotu, do ktorej je riaditeľ tejto školy povinný rozhodnúť,

ustanovuje ministerstvo školstva po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi

všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 25

Štipendium a hmotné zabezpečenie

(1)

Štipendium a hmotné zabezpečenie zo štátnych rozpočtových prostriedkov priznáva a

odníma žiakom stredných škôl14) riaditeľ školy.

(2)

Postup pri priznávaní a odnímaní štipendia a hmotného zabezpečenia žiakov ustanovujú

ministerstvo školstva a Ministerstvo zdravotníctva Českej socialistickej republiky

všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 26

Prerušenie štúdia

(1)

Žiakom stredných škôl, ktorí splnili povinnú školskú dochádzku, môže sa z vážnych

osobných dôvodov, najmä zdravotných, štúdium prerušiť, a to až na dva roky. O prerušení

štúdia rozhoduje riaditeľ školy. Po uplynutí času prerušeného štúdia pokračuje žiak

v tom ročníku, v ktorom bolo štúdium prerušené.

(2)

Podrobnosti o prerušení štúdia ustanovuje ministerstvo školstva po prerokovaní so

zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 27

Platnosť vysvedčení vydaných zahraničnými školami

(1)

Vysvedčenie o maturitnej alebo obdobnej skúške vydané zahraničnou školou platí na

území Českej socialistickej republiky za rovnocenné s vysvedčením absolventa školy

poskytujúcej v Československej socialistickej republike úplné stredné, prípadne vyššie

vzdelanie, ak je medzinárodnou dohodou ustanovená vzájomná rovnocennosť vysvedčení

a ak je vysvedčenie opatrené overovacou doložkou. Overovaciu doložku vydáva krajský

národný výbor príslušný podľa bydliska žiadateľa.

(2)

Vysvedčenie o maturitnej alebo obdobnej skúške vydané zahraničnou školou platí na

území Českej socialistickej republiky za rovnocenné s vysvedčením absolventa školy

poskytujúcej v Československej socialistickej republike úplné stredné, prípadne vyššie

vzdelanie, ak nie je medzinárodnou dohodou ustanovená vzájomná rovnocennosť vysvedčení,

len vtedy, ak bolo uznané (nostrifikácia). Uznať možno len vysvedčenie vydané zahraničnou

školou tej istej úrovne, ako sú školy poskytujúce v Československej socialistickej

republike úplné stredné, prípadne vyššie vzdelanie. Uznanie možno viazať na podmienku,

že žiadateľ vykoná doplňovaciu skúšku. O uznaní rozhoduje a overovaciu doložku vydáva

krajský národný výbor príslušný podľa miesta bydliska žiadateľa.

(3)

Vysvedčenie opatrené overovacou doložkou vydanou príslušným orgánom Slovenskej socialistickej

republiky platí aj na území Českej socialistickej republiky.

(4)

Podrobnosti o rovnocennosti a podmienkach uznávania vysvedčení vydaných zahraničnými

školami ustanovuje ministerstvo školstva po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými

orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 28

(1)

Na čiastočnú úhradu nákladov za starostlivosť poskytovanú mládeži v školských zariadeniach

na výkon ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy15) prispievajú rodičia alebo iné

osoby, ktoré majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, príspevkom.

(2)

O výške príspevku v jednotlivých prípadoch rozhoduje riaditeľ školského zariadenia

na výkon ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy.

(5)

Výšku príspevku a spôsob jeho úhrady ustanovuje ministerstvo školstva po dohode so

zúčastnenými ústrednými orgánmi štátnej správy všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 29

(1)

Mládeži s nariadenou ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou sa poskytuje

ošatenie a vreckové a pri jej skončení vecná pomoc.

(2)

Výšku vreckového a normy ošatenia a vecnej pomoci ustanovuje ministerstvo školstva

po dohode s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky

a s Ministerstvom financií Českej socialistickej republiky všeobecne záväzným právnym

predpisom.

§ 30

Príspevky na úhradu nákladov spojených s hmotnou starostlivosťou o deti a mládež

(1)

Ak sa v škole alebo v školskom zariadení zabezpečuje okrem bezplatnej výchovy a vzdelávania

aj hmotná starostlivosť o dieťa a mládež, prispievajú rodičia alebo iné osoby, ktoré

majú voči dieťatu vyživovaciu povinnosť, príspevkom na čiastočnú úhradu nákladov spojených

s hmotnou starostlivosťou.

(2)

Výšku príspevku a spôsob jeho úhrady ustanovuje ministerstvo školstva po dohode s

Ministerstvom prace a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky a s Ministerstvom

financií Českej socialistickej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 31

Príspevky na školské stravovanie

(1)

Národné výbory zabezpečujú spoločné stravovanie deťom a mládeži, ktorá navštevuje

školy a školské zariadenia, v školských a internátnych jedálňach. Na úhradu nákladov

na stravovanie deti a mládeže prispievajú rodičia alebo osoby, ktoré majú voči dieťaťu

vyživovaciu povinnosť.

(2)

Výšku príspevku a podrobnosti týkajúce sa organizácie a prevádzky školských jedální

a internátnych jedální ustanovujú ministerstvo školstva a Ministerstvo zdravotníctva

Českej socialistickej republiky po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi

všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 32

Národné výbory môžu podľa osobitných predpisov16) zriadiť ako mimoškolské výchovné

zariadenie školskú družinu, školský klub, školskú knižnicu, internát a domov mládeže,

prípadne inú súčasť školy určenú ministerstvom školstva, ak to vyžaduje účelnejšia

organizácia výchovnovzdelávacej práce alebo iný závažný dôvod. Národné výbory vykonávajú

vo veciach správy týchto zariadení pôsobnosť,

ktorú majú jednotlivé stupne národných výborov pri zriaďovaní, zrušovaní, hospodárskom

zabezpečení, odbornom vedení a inšpekcii výchovy a vzdelávania škôl, ktorých súčasťou

sú inak tieto zariadenia.

§ 33

(1)

Tento zákon sa nevzťahuje na vysoké školy, vojenské školy, školy Zboru národnej bezpečnosti,

školy Zboru nápravnej výchovy Českej socialistickej republiky, podnikové a družstevné

výchovné zariadenia a výchovné zariadenia spoločenských organizácií.

(2)

Pôsobnosť Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky podľa osobitných

predpisov ostáva nedotknútá.17)

§ 34

Zrušuje sa ustanovenie druhej a tretej vety § 31 ods. 2 zákona č. 186/1960 Zb. o sústave

výchovy a vzdelávania (školský zákon).

§ 35

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1978.