VYHLÁŠKA 77/1966 Z. z. o platovom poriadku pre pracovníkov orgánov štátnej správy

§ 1

(1)

Tento platový poriadok sa vzťahuje na pracovníkov orgánov štátnej správy, na správnych

pracovníkov organizácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti a Generálnej prokuratúry,

na správnych pracovníkov rozpočtových organizácií plniacich úlohy vedy a techniky,

úlohy zdravotnícke, kultúrne a pedagogické a na pracovníkov vykonávajúcich v správnych

zložkách týchto organizácií remeselnícke alebo iné manuálne práce, s výnimkou

a)

príslušníkov závodných požiarnych útvarov, príslušníkov verejných požiarnych útvarov

a požiarnikov z povolania vo verejných požiarnych sboroch, členov závodnej stráže,

pracovníkov v zariadeniach spoločného stravovania, vodičov motorových vozidiel, prevádzkových

a technických pracovníkov strojových počtovníckych staníc a výpočtových stredísk,

b)

redaktorov-novinárov,

c)

školských inšpektorov,

d)

pracovníkov zahraničnej služby na československých zastupiteľských úradoch,

e)

pracovníkov rozpočtových organizácií v odbore Ministerstva národnej obrany; v odbore

Ministerstva vnútra sa tento platový poriadok vzťahuje iba na pracovníkov, ktorí plnia

úlohy Ministerstva vnútra v oblasti štátnej správy.

(2)

Na vrátnikov a strážnikov sa nevzťahujú ustanovenia

§ 8, 9

a

13

tohto platového poriadku.

1

)

(3)

Štátna komisia pre financie, ceny a mzdy môže na návrh vedúceho príslušného ústredného

orgánu rozšíriť platnosť tohto platového poriadku i na pracovníkov iných organizácií,

prípadne vyňať niektoré skupiny pracovníkov z platnosti tohto platového poriadku a

vydať pre ne osobitné platové predpisy.

§ 2

(1)

Odborní a administratívni pracovníci sú odmeňovaní základnými platmi v rámci platových

rozpätí ustanovených v nomenklatúre funkcií a základných platov, pracovníci vykonávajúci

remeselnícke alebo iné manuálne práce mesačnými mzdovými tarifami.

(2)

Nomenklatúry funkcií a základných platov a mesačné mzdové tarify vydáva Štátna komisia

pre financie, ceny a mzdy.

§ 3

(1)

Pracovníci prijímaní do pracovného pomeru môžu byť zaraďovaní len do funkcií, pre

ktoré spĺňajú kvalifikačné predpoklady ustanovené v nomenklatúre funkcií a základných

platov. Splnenie predpokladu predpísanej praxe sa nevyžaduje pri prijatí absolventov

vysokých škôl a stredných škôl.

(2)

Vedúci ústredného orgánu (rada krajského národného výboru) môže určiť funkcie, do

ktorých sa zaraďujú pracovníci na základe súbehu.

§ 4

Základný plat

(1)

Základný plat určuje pracovníkovi v rámci platového rozpätia ustanoveného pre príslušnú

funkciu v nomenklatúre funkcií a základných platov vedúci organizácie (rada národného

výboru). Pritom sa hodnotí miera zodpovednosti spojená s výkonom funkcie, množstvo,

kvalita a obťažnosť vykonávanej práce, odborná kvalifikácia, politická vyspelosť,

predchádzajúca prax, pracovné výsledky, uplatňovanie účinných metód a foriem práce

a osobné vlastnosti pracovníka (iniciatíva, pracovná dôslednosť, húževnatosť, pracovná

obetavosť a pod.).

(2)

Pracovníkov hodnotia vedúci pracovníci počas roka, najmä po skončení významnejších

úloh, a súhrnne za dlhšie obdobie. S výsledkom hodnotenia sú povinní pracovníka oboznámiť.

Základný plat v rámci platového rozpätia upravuje vedúci organizácie (rada národného

výboru) podľa výsledku hodnotenia.

(3)

Ak pracovník trvale vykonáva viac pracovných činností, určí sa mu základný plat v

rozmedzí platového rozpätia ustanoveného pre funkciu, v ktorej je ťažisko jeho pracovnej

činnosti.

(4)

Vedúcemu organizácie určuje základný plat vedúci bezprostredne nadriadeného orgánu.

(5)

Ak pracovníka do funkcie ustanovuje vláda, určuje výšku jeho základného platu vedúci

príslušného ústredného orgánu, a ak ide o vedúceho ústredného orgánu, predsedníctvo

vlády.

(6)

Absolventom škôl sa po vstupe do zamestnania výška ich platu určuje podľa osobitných

predpisov.

§ 5

Nomenklatúry funkcií a základných platov

(1)

V nomenklatúre funkcií a základných platov sa ustanovujú názvy funkcií, kvalifikačné

predpoklady potrebné na zastávanie funkcií a základné platy pre jednotlivé funkcie

v rozpätí odstupňovanom podľa obťažnosti a spoločenského významu funkcie a podľa miery

zodpovednosti spojenej s jej výkonom.

(2)

Podľa nomenklatúry funkcií a základných platov určuje vedúci organizácie (rada národného

výboru) skladbu funkcií v organizácii. Pre jednotlivé pracovné miesta (druhy pracovných

miest) môže k základnému názvu funkcie podľa nomenklatúry pripojiť bližšie označenie

pracovnej činnosti, prípadne určiť podrobnú náplň pracovnej činnosti. nadriadený orgán

si môže vyhradiť schválenie skladby funkcií v podriadenej organizácii.

§ 6

Kvalifikačné predpoklady

(1)

V kvalifikačných predpokladoch potrebných na zastávanie funkcií sa rozlišujú tieto

stupne vzdelania: vysokoškolské (V), úplné stredné odborné (ÚSO), úplné stredné všeobecné

(ÚSV), stredné odborné (SO) a základné (Z). Vysokoškolským vzdelaním sa rozumie absolvovanie

vysokej školy príslušného smeru a zloženia všetkých predpísaných štátnych a odborných

skúšok. Úplné stredné odborné a úplné stredné všeobecné vzdelanie poskytuje štúdium

ukončené maturitnou skúškou. Ako úplné stredné odborné vzdelanie sa hodnotí aj úplné

stredné všeobecné vzdelanie s maturitnou skúškou, doplnené ukončeným štúdiom abiturientov,

prípadne odborným školením (kurzom) usporiadaným príslušným rezortom. Za stredné odborné

vzdelanie sa považuje absolvovanie 2- až 3-ročnej školy odborného smeru. Základné

vzdelanie poskytuje základná deväťročná škola.

(2)

Pri vysokoškolskom, úplnom strednom odbornom a strednom odbornom vzdelaní určuje

potrebné smery vzdelania vedúci organizácie (rada národného výboru). Vzdelanie iného

príbuzného smeru sa považuje za rovnocenné predpísanému vzdelaniu, ak pracovník svojou

prácou dokazuje, že je schopný s úspechom zastávať príslušné pracovné miesto. Vzdelanie

získané mimoriadnym štúdiom možno uznať za rovnocenné predpísanému vzdelaniu len na

základe rozhodnutia vedúceho ústredného orgánu (rady krajského národného výboru) po

dohode s Ministerstvom školstva a kultúry.

(3)

V kvalifikačnom predpoklade praxe sa rozlišuje odborná a administratívna prax. Pri

hodnotení odbornej alebo administratívnej praxe sa plne hodnotí iba prax vykonávaná

v požadovanom alebo príbuznom odbore činnosti. Iná prax sa hodnotí iba jednou polovicou;

výhodnejšie ju môže zhodnotiť vedúci organizácie (rada národného výboru) len vo výnimočného

prípadoch.

(4)

Do doby predpísanej praxe sa plne započítava doba základnej alebo náhradnej vojenskej

činnej služby v československej armáde, nie však doba, o ktorú bola táto služba predĺžená

(nadsluhovaná) v dôsledku výkonu trestu. Doba účasti v národnom boji za oslobodenie

sa započítava v rozsahu ustanovenom zákonom č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej

armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie.

§ 7

Osobný plat

Pracovníkom s mimoriadnymi schopnosťami a vynikajúcimi pracovnými výsledkami môže

vedúci ústredného orgánu (rada krajského národného výboru) priznať namiesto základného

platu osobný plat prevyšujúci až o 50 % hornú hranicu platového rozpätia.

§ 8

(1)

Mesačné mzdové tarify pre odmeňovanie pracovníkov vykonávajúcich remeselnícke alebo

iné manuálne práce sa ustanovujú na základe mzdových taríf platných pre odmeňovanie

v priebežných povolaniach.

(2)

Zaraďovanie pracovníkov do jednotlivých tarifných kvalifikačných tried sa spravuje

tarifným kvalifikačným katalógom priebežných povolaní.

(3)

Pracovníkov zaraďuje do tarifných kvalifikačných tried vedúci organizácie (rada národného

výboru) zásadne po overení ich teoretických znalostí a praktických zručností.

§ 9

(1)

Pracovníkom môže sa priznať za dosahovanie lepších kvalifikačných a kvantitatívnych

výsledkov práce výkonnostná odmena.

(2)

Pri práci v čate patrí vedúcemu pracovnej čaty (najmenej trojčlennej) mesačný príplatok

100 až 200 Kčs podľa veľkosti čaty, rozsahu prác a miery jeho zodpovednosti.

(3)

Kuričom parných kotlov ústredného kúrenia patrí príplatok za prácu v sťaženom pracovnom

prostredí vo výške 0,40 Kčs za každú hodinu práce v kotolni vo vykurovanom období.

§ 10

Zmena platu

(1)

Pracovníkovi, ktorý sa prevádza na funkciu alebo pracovné miesto, pre ktoré je ustanovený

nižší základný plat alebo nižšia tarifná trieda, patrí doterajší plat ešte po dobu

jedného kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa

táto zmena vykonala.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne pri znížení základného platu v

rámci ustanoveného platového rozpätia.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na zmeny platov urobené na základe súdneho

rozhodnutia alebo kárneho opatrenia.

(4)

Ak dôjde k zvýšeniu platu v rámci ustanoveného platového rozpätia alebo pri zaradení

pracovníka do vyššej funkcie alebo tarifnej triedy, patrí pracovníkovi vyšší plat

od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni, keď nastala zmena; ak je týmto dňom prvý

deň mesiaca, už od tohto dňa. Ak však prevzal pracovník na základe dohody o hmotnej

zodpovednosti zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách (§ 176 Zákonníka práce),

patrí mu určený vyšší plat odo dňa prevzatia zodpovednosti.

§ 11

Zastupovanie

Ak pracovník podľa rozhodnutia vedúceho organizácie zastupuje nepretržite po dobu

dlhšiu ako 4 týždne pracovníka vykonávajúceho vyššiu funkciu (vedúceho odboru, oddelenia,

prípadne iného útvaru) s vyšším základným platom (tarifným zaradením) v plnom rozsahu

jeho činnosti, dostane od začiatku piateho týždňa zastupovania príplatok vo výške

15 % svojho základného platu. Pritom jeho základný plat s týmto príplatkom nesmie

prevýšiť základný plat zastupovaného pracovníka.

§ 12

Príplatok za ohrozenie zdravia

Pracovníkom, ktorí trvale pracujú v zdraviu škodlivom prostredí, možno podľa zásad

ustanovených Štátnou komisiou pre financie, ceny a mzdy priznať príplatok.

§ 13

Zvýhodnenie práce v nočných smenách

(1)

Pracovníkom vykonávajúcim prácu v nočných smenách, ktoré sú z prevádzkových alebo

ekonomických dôvodov nevyhnutné, poskytuje sa príplatok k základnému platu (mzdovej

tarife) vo výške 0,80 Kčs za každú celú odpracovanú hodinu v nočnej smene, najviac

však za 8 hodín. Nočnou smenou je pracovná smena, z ktorej aspoň 5 hodín pripadne

na dobu od 22 do 6 hodín.

(2)

Príplatok sa poskytuje len vtedy, ak pracovník odpracuje celú nočnú smenu a ak ide

o prácu v rámci ustanoveného týždenného pracovného času. Ak pracovník nemôže zo závažnej

príčiny (napr. pre náhle ochorenie, pracovný úraz a pod.) odpracovať celú nočnú smenu,

posudzuje sa táto smena pre poskytovanie príplatku ako plne odpracovaná.

§ 14

Odmeny a prémie

Za úspešné splnenie rozhodujúcich a iných významných úloh, za preukázateľné úspory

alebo lepšie hospodárske výsledky, ktoré pracovníci dosiahli svojou zásluhou, môžu

sa poskytovať jednotlivcom i kolektívom pracovníkov odmeny, prípadne prémie podľa

osobitných predpisov.

§ 15

Vecné plnenia

Vecné plnenia možno pracovníkom poskytovať podľa osobitných predpisov, len pokiaľ

sú odôvodnené osobitnými pracovnými výkonmi alebo osobitnými povinnosťami. Inak možno

pracovníkom poskytovať vecné plnenia len za náhradu zodpovedajúcu ich bežnej cene.

§ 16

Vedľajšia činnosť

Za činnosť, ktorú vykonáva pracovník v organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere,

po dohode s touto organizáciou mimo pracovného času ustanoveného pre tento pracovný

pomer, a ktorá spočíva v prácach iného druhu, než boli dojednané v pracovnej zmluve,

patrí odmena podľa predpisov platných pre odmeňovanie tejto činnosti.

§ 17

Pracovná pohotovosť

Doba nariadenej pracovnej pohotovosti na pracovisku nad ustanovený pracovný čas, pokiaľ

pracovník nepracuje,sa započítava do pracovného času jednou polovicou; ak pracovník

pracuje v tejto dobe, započítava sa doba, po ktorú pracoval, plne.

§ 18

(1)

Pracovníkom odmeňovaným podľa druhej časti, ktorí boli prijatí pred zavedením tohto

platového poriadku a nespĺňajú predpísaný kvalifikačný predpoklad vzdelania alebo

praxe, môže byť ustanovený základný plat najviac do polovice platového rozpätia. V

mimoriadnych prípadoch a spravidla u starších pracovníkov môže vedúci organizácie

(rada národného výboru) povoliť výnimku, pokiaľ ide o predpoklad vzdelania, ak je

to odôvodnené veľmi dobrými pracovnými výsledkami a rozsiahlymi odbornými skúsenosťami

týchto pracovníkov.

(2)

Pracovníkovi, ktorý nespĺňa predpoklad predpísaného vzdelania alebo praxe a ktorého

doterajší plat je vyšší ako polovica nového platového rozpätia, sa pri prevode na

nové platy ponechá doterajší plat, pokiaľ vykazuje veľmi dobré pracovné výsledky.

(3)

Ak sa podľa doterajších predpisov niektorému pracovníkovi už uznalo jeho vzdelanie

za rovnocenné predpísanému vzdelaniu, platí toto uznanie i pre zaradenie pracovníka

do nových funkcií.

§ 19

(1)

Tento platový poriadok sa zavedie v jednotlivých organizáciách postupne tak, ako

sa v nich budú zavádzať nomenklatúry funkcií a základných platov a mesačné mzdové

tarify vydané podľa ustanovenia

§ 2 ods. 2

tohto platového poriadku; do tohto času sa v týchto organizáciách postupuje podľa

doterajších platových predpisov.

(2)

Týmto platovým poriadkom sa dňom jeho zavedenia nahrádzajú ustanovenia

a)

vládneho nariadenia

č. 17/1954 Zb

. o platových pomeroch zamestnancov štátneho aparátu v znení vyplývajúcom zo zákonného

opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 60/1956 Zb.,

b)

vykonávacích predpisov k tomuto nariadeniu obsiahnutých v prílohe č. 2 k uzneseniu

vlády č. 2049/1956,

c)

úpravy Ministerstva financií zo 6. marca 1964 č. 162/11875/64 na vykonanie platovej

úpravy pre manuálnych pracovníkov v štátnej správe a v niektorých ďalších organizáciách.

§ 20

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.