Zákon 76/1957 Z. z. ktorým sa mení a doplňuje zákon o hlásení obyvateľstva a o povoľovaní pobytu cudzincom

Čl. I

Zákon č. 52/1949 Zb. o hlásení obyvateľstva a o povoľovaní pobytu cudzincom sa mení

a doplňuje takto

1.

Prvá časť znie

„Prvá časť

Hlásenie obyvateľstva

§ 1

Hlásenie pobytu

(1)

Podľa tohto zákona je každý povinný hlásiť ohlasovaciemu orgánu (ďalej len „ohlasovňa")

začiatok, zmenu a ukončenie pobytu v obci s vedľajšími ohlasovacími údajmi, a to spôsobom,

s dokladmi a v lehotách určených vykonávacími predpismi. Pokiaľ tieto predpisy neustanovujú

inak, vykonáva sa toto hlásenie na ohlasovacích tlačivách.

(2)

Každý je povinný vykonať všetky hlásenia úplne a pravdivo.

§ 2

Pobyt

Pobytom sa podľa tohto zákona rozumie ako pobyt trvalý (stále bydlisko), tak pobyt

prechodný (dočasný pobyt mimo miesta stáleho bydliska).

§ 3

Ohlasovňa

(1)

Ohlasovňou je výkonný orgán miestneho národného výboru.

(2)

Ak to vyžaduje záujem riadnej evidencie obyvateľstva, môžu vykonávacie predpisy určiť

za ohlasovňu iný orgán.

(3)

V hlavnom meste Prahe, Bratislave a v Brne je ohlasovňou kompetentný orgán verejnej

bezpečnosti.

§ 4

Ubytovatelia

(1)

Ubytovateľom je

a)

vlastník budovy alebo pozemku, pokiaľ ide o jeho nájomníkov alebo iné osoby, ktoré

vo svojej budove alebo na svojom pozemku ubytoval;

b)

nájomník alebo užívateľ bytu alebo inej miestnosti, pokiaľ ide o jeho podnájomníkov

alebo iné osoby, ktoré vo svojom byte (svojej miestnosti) ubytoval;

c)

prevádzateľ ubytovacieho zariadenia, ktorý je zodpovedný za prevádzku podniku, ústavu

alebo zariadenia poskytujúceho za odplatu či bezodplatne ubytovanie, pokiaľ ide o

osoby, ktoré vo svojom ubytovacom zariadení ubytoval.

(2)

Vykonávacie predpisy určujú, ktoré iné osoby sa považujú za ubytovateľov a kto plní

povinnosti ubytovateľa, ktorý v dome nebýva.

§ 5

Povinnosti ubytovateľov

(1)

Ubytovateľ je povinný dbať, aby všetky osoby, ktoré ubytoval, splnili v určenej lehote

svoju povinnosť hlásenia pobytu.

Ak neohlási osoba hlásením povinná svoj pobyt v určenej lehote, je ubytovateľ povinný

oznámiť to bez meškania ohlasovni alebo kompetentnému orgánu verejnej bezpečnosti.

(2)

Prevádzateľ ubytovacieho zariadenia je ďalej povinný

a)

viesť domovú knihu a zapisovať do nej bez meškania pri ubytovaní ubytované osoby,

keď riadne preukázali svoju totožnosť;

b)

na požiadanie predkladať domovú knihu alebo výpisy z nej kontrolným orgánom;

c)

bez meškania oznámiť kompetentnému orgánu verejnej bezpečnosti osobu, ktorá nepreukázala

svoju totožnosť.

§ 6

Výnimky a úľavy

(1)

Ustanovenia prvej časti sa nevzťahujú na osoby ubytované podľa predpisov o ubytovaní

vojska.

(2)

Vykonávacie predpisy môžu určiť ďalšie všeobecné výnimky a úľavy. V jednotlivých

prípadoch alebo pre jednotlivé skupiny prípadov môže povoliť výnimky (úľavy) Ministerstvo

vnútra alebo orgány ním poverené.

(3)

Pokiaľ ide o hlásenie obyvateľstva v pohraničnom území, môže Ministerstvo vnútra

stanoviť osobitnú úpravu.

§ 7

Zvláštne hlásenie

(1)

Vykonávacie predpisy môžu určiť, že určitým dňom stratia platnosť všetky hlásenia

pobytu alebo hlásenia pobytu niektorých osôb vykonané podľa doterajších predpisov.

V takomto prípade sa na účely tohto zákona hľadí na osoby, u ktorých hlásenie pobytu

stratilo takto určeným dňom platnosť, ako by ich pobyt v obci sa začal týmto dňom.

Pre hlásenie, ktoré treba vykonať v tomto prípade, môžu vykonávacie predpisy určiť

osobitné lehoty a určiť spôsob, údaje, doklady a miesto pre hlásenie odchylne od ustanovení

tohto zákona a predpisov podľa neho vydaných.

(2)

Vykonávacie predpisy môžu tiež určiť zvláštne hlásenie skutočností, ktoré sú potrebné

na účely vojenskej správy.“.

2.

V § 21 na konci sa prečiarkuje časť vety za bodkočiarkou.

3.

§ 22 znie

„Vykonávacie predpisy

Ministerstvo vnútra vydá po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi vyhláškou v Úřednom

liste predpisy na vykonanie tohto zákona.“.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marcom 1958; vykoná ho minister vnútra po dohode

so zúčastnenými členmi vlády.