Vládne nariadenie 76/1950 Z. z. o odmene a náhrade hotových výdavkov stálych prísažných znalcov a tlmočníkov.

§ 1.

(1)

Predpisy tohto nariadenia platia pre stálych prísažných znalcov (ďalej len „znalcov“)

a stálych prísažných tlmočníkov (ďalej len „tlmočníkov“).

(2)

Ak pribral súd na znalecký (tlmočnícky) úkon príležitostného znalca (tlmočníka),

náleží tomuto odmena a náhrada hotových výdavkov taktiež podľa tohto nariadenia.

§ 2.

(1)

Pre výšku odmeny za znalecký úkon (znalečné) je smerodajná povaha odborných znalostí,

ktoré boly potrebné na vykonanie tohto úkonu, a dĺžka pracovného času, potrebného

na jeho prípravu a na vykonanie.

(2)

Pre výšku odmeny za tlmočnícky úkon je smerodajná dĺžka pracovného času, potrebného

na jeho prípravu a na vykonanie, a to, či ide o ústny alebo písomný preklad z cudzej

reči do češtiny (slovenčiny) alebo naopak.

(3)

Podľa zásad uvedených v odsekoch 1 a 2 určí sadzby odmien znalcov a tlmočníkov Ministerstvo

spravodlivosti a vyhlási ich v príslušnom úradnom liste (

§ 5 ods. 1 vládneho nariadenia č. 235/1949 Sb.

, o plánovaní a inej tvorbe cien).

§ 3.

(1)

Znalcovi náleží náhrada hotových výdavkov, ktoré užitočne vynaložil na vykonanie

znaleckého úkonu. Náhrada vecných nákladov náleží vo všeobecnej cene užitej alebo

upotrebenej veci.

(2)

Náhrada cestovných výdavkov, súvisiacich s vykonaním znaleckého (tlmočníckeho) úkonu,

sa poskytne primerane podľa predpisov o náhradách cestovných výdavkov štátnych zamestnancov,

ktorých pracovné a platové pomery upravuje zákon

č. 66/1950 Sb.

§ 4.

(1)

Odmena a náhrady podľa

§ 3

neprislúchajú za chybne alebo neodborne vykonané úkony.

(2)

Ak je ako znalec (tlmočník) činný orgán verejnej správy, nenáleží mu odmena, ak vykonal

znalecký (tlmočnícky) úkon pri plnení pracovných úloh, ktoré mu ukladá jeho úrad.

§ 5.

Ak nevyúčtoval znalec (tlmočník) v súdnom konaní svoje nároky do konca konania alebo

v lehote určenej súdom, rozhodne o nich súd z úradnej moci.

§ 6.

Ak bol znalec (tlmočník) činný na žiadosť strany, môže strana i znalec (tlmočník)

žiadať, aby odmenu určil súd; rozhodne o tom v nesporovom konaní všeobecný súd znalca

(tlmočníka).

§ 7.

(1)

Zrušuje sa platnosť, poprípade používateľnosť všetkých predpisov, ktoré odporujú

tomuto nariadeniu alebo upravujú rovnaké veci.

(2)

Toto nariadenie nadobudne účinnosť 1. júla 1950; vykoná ho minister spravodlivosti

po dohode so zúčastnenými členmi vlády.