Legislator Case Law & Legislation
75_2011 SK

VYHLÁŠKA 75/2011 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 300/2009 Z. z ., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov

2 Articles / Provisions · Slovakia
Open official source Machine-readable Markdown (.md)

Statutory Text (2 Articles)

Slovensko ZZ 75/2011

Čl. I

Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č.

300/2009 Z. z.

, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o

geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 1 sa slová „Táto vyhláška podrobnejšie upravuje“ nahrádzajú slovami „Táto vyhláška

upravuje postup orgánov a organizácií ústredného orgánu štátnej správy v odbore geodézia

a kartografia, podnikateľských subjektov v odbore geodézia a kartografia, ako aj geodetických

útvarov investorských, projektantských a zhotoviteľských organizácií (ďalej len „účastníkov

výstavby“) pri vykonávaní geodetických a kartografických činností. Vyhláška podrobnejšie

upravuje“.

2.

Nadpis prvej časti znie

„PRVÁ ČASŤ

ZÁVÄZNÉ GEODETICKÉ REFERENČNÉ SYSTÉMY A ICH PLATNÉ REALIZÁCIE“.

3.

§ 2 znie

„(1)

Názvy a kódy záväzných geodetických referenčných systémov sú

a)

Európsky terestrický referenčný systém 1989 s alfanumerickým kódom ETRS89,

b)

Súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej s alfabetickým kódom

S-JTSK,

c)

Baltský výškový systém po vyrovnaní s alfabetickým kódom Bpv,

d)

Európsky vertikálny referenčný systém s alfabetickým kódom EVRS,

e)

Gravimetrický systém s alfabetickým kódom S-Gr.

(2)

Definície a parametre záväzných geodetických referenčných systémov sú

a)

Európsky terestrický referenčný systém 1989 je definovaný na základe rezolúcie č.

1 Technicko-riadiacej skupiny subkomisie Európskeho referenčného rámca (EUREF TWG)

prijatej na mítingu konanom v roku 1990 vo Florencii. Rezolúcia definuje ETRS89 ako

systém, ktorý je stotožnený s Medzinárodným terestrickým referenčným systémom (ITRS)

v epoche 1989.0 a ktorý je fixovaný na stabilnú časť Eurázijskej tektonickej platne.

Týmto ETRS89 nesie všetky vlastnosti a charakteristiky ITRS

1.

geocentricita – počiatok systému sa nachádza v ťažisku hmôt celej Zeme vrátane oceánov

a atmosféry,

2.

jednotkou dĺžky je meter (sústava SI) a mierka je konzistentná s geocentrickým koordinovaným

časom v súlade s rezolúciami Medzinárodnej astronomickej únie a Medzinárodnej únie

geodézie a geofyziky (Viedeň 1991), čo je zabezpečené vhodným relativistickým modelovaním,

3.

orientácia systému je definovaná orientáciou BIH(*) v epoche 1984.0,

4.

vývoj orientácie v čase je zabezpečený použitím podmienky „sieť bez rotácie“ (NNR

– z anglického no net rotation) s ohľadom na horizontálne pohyby tektonických platní

celej Zeme.

Súradnice Európskeho terestrického referenčného systému 1989 sa vyjadrujú buď v pravouhlých

karteziánskych súradniciach XYZ, alebo v elipsoidických (geodetických) súradniciach

φλh, kde „φ“ je elipsoidická (geodetická) šírka, „λ“ elipsoidická (geodetická) dĺžka

a „h“ elipsoidická (geodetická) výška. Elipsoidické (geodetické) súradnice ETRS89

sú vztiahnuté na elipsoid Geodetického referenčného systému 1980 so základným poludníkom

Greenwich a s konštantami a=6 378 137 m a f=298,257222101, kde „a“ je dĺžka hlavnej

polosi a „f“ sploštenie, ktoré je vypočítané z konštánt GM = 3 986 005 × 10

8

m

3

.s

-2

, J

2

= 108 263 × 10

-8

a ů = 7 292 115 × 10

-11

rad.s

-1

, kde „GM“ je geocentrická gravitačná konštanta, „J

2

“ je zonálny geopotenciálny koeficient druhého stupňa a „ω – omega“ je uhlová rýchlosť

rotácie Zeme.

b)

Súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej je definovaný

1.

Besselovým elipsoidom 1841 so základným poludníkom Ferro nachádzajúcim sa 17

o

40` západne od poludníka Greenwich a s parametrami a = 6 377 397,155m a f = 1: 299,152

8128, kde „a“ je dĺžka hlavnej polosi a „f“ je sploštenie,

2.

Křovákovým zobrazením popisujúcim výpočet pravouhlých rovinných súradníc konformného

kužeľového zobrazenia vo všeobecnej polohe z daných zemepisných súradníc na Besselovom

elipsoide 1841. Křovákove zobrazenie pozostáva zo štyroch na seba nadväzujúcich krokov

zo zobrazenia Besselovho elipsoidu na guľovú plochu, z transformácie zemepisných sférických

súradníc na sférické kartografické súradnice na guľovej ploche, zo zmenšenia guľovej

plochy a jej konformného zobrazenia na dotykový kužeľ vo všeobecnej polohe a z rozvinutia

plochy dotykového kužeľa do roviny, pričom os x pravouhlého rovinného súradnicového

systému smeruje na juh a os y na západ. Konštanty vystupujúce v zobrazovacích rovniciach

Křovákovho zobrazenia sú φ0 = 49

o

30`, λ = 42

o

30`, α = 1,000 597 498 372, k = 1,003 419 164, a = 30

o

17`17,30311``, k

1

= 0,9999 a Š

0

=78

o

30`, kde „φ0“ je hodnota zemepisnej šírky základnej neskreslenej rovnobežky na Besselovom

elipsoide, „λ“ je zemepisná dĺžka kartografického pólu na Besselovom elipsoide definovaná

od základného poludníka Ferro, „α“ a „k“ predstavujú parametre charakterizujúce konformné

zobrazenie Besselovho elipsoidu na guľovú plochu, „a“ je pólová vzdialenosť kartografického

pólu na guľovej ploche, „k1“ je koeficient zmenšenia guľovej plochy a „Š

0

“ je základná kartografická šírka na guľovej ploche,

c)

Baltský výškový systém po vyrovnaní je kinematický výškový referenčný systém vztiahnutý

na strednú hladinu Baltského mora prostredníctvom referenčného bodu, ktorým je nula

morského vodočtu v Kronštadte. Baltský výškový systém po vyrovnaní používa normálne

výšky, t. j. pri výpočte výšok bodov vyrovnaním sa uplatňujú normálne korekcie v zmysle

Molodenského teórie na namerané prevýšenia získané meraniami v nivelačných sieťach,

d)

Európsky výškový referenčný systém je kinematický výškový referenčný systém. Definícia

Európskeho výškového referenčného systému je založená na štyroch konvenciách

1.

vzťažná výšková hladina je definovaná ako ekvipotenciálna plocha, na ktorej je potenciál

tiažového poľa Zeme konštantný W

0

= W

0E

= konšt. a ktorý je vo výške vodočtu v Amsterdame – Normaal Amsterdams Peil,

2.

jednotka dĺžky je meter (sústava SI), jednotka času je sekunda (sústava SI), mierka

je konzistentná s geocentrickým koordinovaným časom v súlade s rezolúciami Medzinárodnej

astronomickej únie a Medzinárodnej únie geodézie a geofyziky (Viedeň 1991), čo je

zabezpečené vhodným relativistickým modelovaním,

3.

výškové zložky predstavujú rozdiely ÄW

P

medzi potenciálmi WP tiažového poľa Zeme prechádzajúcimi bodmi P a potenciálom W

0E

konvenčnej nulovej hladiny Európskeho výškového referenčného systému. Rozdiel potenciálu

– ΔW

P

je označovaný aj ako geopotenciálna kóta c

p

, takže platí – ΔW

p

= c

p

= W

0E

– W

P

. Normálne výšky sú ekvivalentné s geopotenciálnymi kótami za predpokladu, že je špecifikované

referenčné tiažové pole,

4.

Európsky výškový referenčný systém je nulový slapový systém, čo je v súlade s IAG

rezolúciami č. 9 a 16 prijatými v Hamburgu v roku 1983,

e)

Gravimetrický systém je kinematický referenčný systém definovaný geometrickými a

fyzikálnymi parametrami, kde geometrické parametre definujú polohy bodov a fyzikálne

parametre definujú charakteristiky tiažového poľa Zeme vztiahnuté k týmto bodom.

(3)

Realizácia ľubovoľného geodetického systému predstavuje určenie požadovaných parametrov,

ako sú súradnice, výšky alebo tiažové zrýchlenia v zmysle definície systému, ktoré

sa vzťahujú na fyzické body stabilizované na zemskom povrchu pre konkrétny (definovaný)

okamih. Takáto výsledná množina bodov s určenými parametrami predstavuje referenčný

rámec geodetického systému a označuje sa často názvom totožným s názvom geodetického

systému, pričom sa niekedy písmeno S znamenajúce systém v kóde názvu systému nahradzuje

písmenom F znamenajúcim rámec (z anglického frame = rámec). Na odlíšenie jednotlivých

realizácií geodetických súradnicových systémov, resp. jednotlivých referenčných rámcov

sa používa pripojenie dvojčísla alebo štvorčíslia k názvu referenčného rámca geodetického

systému, pričom tento číselný údaj predstavuje rok výpočtu parametrov alebo rok zavedenia

realizácie geodetického systému. V prípade, že dochádza k zmenám určovaných parametrov

v jednotlivých realizáciách geodetických systémov, resp. v referenčných rámcoch, ktoré

je možné matematicky vyjadriť napríklad pohybovými rovnicami v prípade polohových

súradníc, označujeme jednotlivé realizácie, resp. referenčné rámce aj epochou. Epocha

realizácie reprezentuje presný dátum, na ktorý sa vzťahuje vypočítaná realizácia,

resp. referenčný rámec a vyjadruje sa v jednotkách kalendárneho roka na tri desatinné

miesta.

(4)

Národná realizácia Európskeho terestrického referenčného systému 1989 predstavuje

súbor geocentrických priestorových súradníc, ročných zmien súradníc a charakteristík

presností vybraných bodov Štátnej priestorovej siete s alfabetickým kódom ŠPS, spracovaných

k určitému dátumu pomocou množiny staníc EUREF permanentnej siete postupom definovaným

v EUREF smerniciach, na ktoré sú naviazané ostatné body ŠPS. Jej názov je Slovenský

terestrický referenčný rámec s alfanumerickým kódom SKTRFyy a ten zodpovedá a reprezentuje

národné zhustenie konkrétne zvolenej epochy Európskeho terestrického referenčného

rámca s alfanumerickým kódom ETRFyyyy a epochou yyyy.yyy. Súradnice a charakteristiky

presností ostatných bodov ŠPS sú určené vo väzbe na národnú realizáciu SKTRFyy, a

tým preberajú jej charakteristiky z pohľadu ETRFyyyy a epochy yyyy.yyy. Platnou národnou

realizáciou ETRS89 je realizácia SKTRF09.

(5)

Realizácia súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej predstavuje

súbor rovinných súradníc vybraných bodov Štátnej priestorovej siete spracovaných k

určitému dátumu a označuje sa alfanumerickým kódom JTSKyy. Realizácia JTSKyy má jednoznačne

definovaný vzťah voči národnej realizácii ETRS89, z ktorého aj vychádza, a je mierkovo

homogénna s touto národnou realizáciou. Platnou realizáciou S-JTSK súradnicového systému

je JTSK03.

(6)

Národná realizácia Baltského výškového systému po vyrovnaní predstavuje súbor normálnych

výšok a charakteristík presností bodov Štátnej nivelačnej siete určených vyrovnaním

opakovaných nivelačných meraní vzhľadom na jeden základný alebo množinu viacerých

základných nivelačných bodov a označuje sa alfanumerickým kódom Bpvyy. Normálna výška

základného nivelačného bodu alebo základných nivelačných bodov je určená vo väzbe

na medzinárodné vyrovnanie európskych nivelačných sietí k strednej hodnote reprezentujúcej

nulu morského vodočtu v Kronštadte. Platnou národnou realizáciou Baltského výškového

systému po vyrovnaní je Bpv.

(7)

Národná realizácia Európskeho výškového referenčného systému predstavuje súbor geopotenciálnych

kót, normálnych výšok a charakteristík presností bodov Štátnej nivelačnej siete určených

vyrovnaním vzhľadom na jeden základný alebo množinu viacerých základných nivelačných

bodov určených v rámci medzinárodného vyrovnania vyšších rádov nivelačných sieti Európskych

štátov. Národnú realizáciu EVRS nazývame Slovenský vertikálny referenčný rámec a označujeme

ju alfanumerickým kódom SKVRFyy, pričom SKVRFyy zodpovedá a reprezentuje národné zhustenie

konkrétnej realizácie Európskeho vertikálneho referenčného rámca označeného alfanumerickým

kódom EVRFyyyy. Platnou národnou realizáciou EVRF je SKVRF05.

(8)

Národná realizácia Gravimetrického systému predstavuje súbor tiažových zrýchlení

a charakteristík presností vybraných bodov geodetických základov určených z národného

vyrovnania absolútnych a relatívnych gravimetrických meraní vykonaných v Štátnej gravimetrickej

sieti. Národná realizácia Gravimetrického systému sa označuje alfanumerickým kódom

S-Gryy. Platnou národnou realizáciou Gravimetrického systému je S-Gr.

(9)

Na transformovanie súradníc bodov medzi národnou realizáciou Európskeho terestrického

referenčného systému 1989 a realizáciou súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej

siete katastrálnej sa používa globálny transformačný kľúč vyjadrujúci vzťah medzi

elipsoidom Geodetického referenčného systému 1980 a Besselovým elipsoidom 1841 a zobrazovacie

rovnice Křovákovho konformného kužeľového zobrazenia bodov z Besselovho elipsoidu

1841 do roviny. Globálny transformačný kľúč je platný pre celé územie Slovenska. Na

výpočet priestorových súradníc bodov vychádzajúcich z realizácie rovinných súradníc

súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej sa používajú aj

normálne výšky platnej národnej realizácie Baltského výškového systému po vyrovnaní

a digitálny výškový referenčný model.

Globálny transformačný kľúč reprezentujúci vzťah medzi národnou realizáciou ETRS89

a JTSK03 predstavuje sedem transformačných parametrov vypočítaných priestorovou podobnostnou

transformáciou Burša-Wolfovým modelom. Parametre tohto globálneho transformačného

kľúča (verzia 1/2007) sú

tri translácie: dX = – 485,021m, dY = – 169,465m, dZ = – 483,839m,

tri rotácie: ωX = 7,786342", ωY = 4,397554", ωZ = 4,102655",

mierka: ds = 0,000000 ppm.

Transformačná služba medzi platnými realizáciami záväzných geodetických systémov ETRS89

a S-JTSK je prístupná na webovom sídle úradu.

(10)

Na prevod normálnych výšok určených v národnej realizácii Baltského výškového systému

po vyrovnaní a elipsoidických výšok určených v národnej realizácii Európskeho terestrického

referenčného systému 1989, definovaných nad elipsoidom Geodetického referenčného systému

1980 sa používa digitálny výškový referenčný model s alfabetickým kódom DVRM.“.

4.

V § 8 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Jej súčasťou sú aj štandardizované geografické

názvy.“.

5.

V § 8 ods. 4 sa vypúšťajú slová „štandardizované geografické názvy“.

6.

V § 9 ods. 2 písm. c) sa za slovo „údajov“ vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová

„ak tieto neboli aktualizované webovou službou (transakčnou službou)“.

7.

V § 9 ods. 2 písm. d) sa za slovo „metaúdaje“ vkladá čiarka a pripájajú sa tieto

slová: „ak tieto neboli aktualizované webovou službou (transakčnou službou)“.

8.

V § 9 ods. 5 sa za slovo „technickú“ vkladajú slová „a kvalitatívnu“.

9.

V § 10 ods. 3 písm. a) sa za slová „webových služieb“ vkladá slovo „a“.

10.

V § 10 ods. 4 písm. a) sa vypúšťajú slová „alebo vo forme digitálneho modelu reliéfu

územia Slovenskej republiky“.

11.

V § 12 ods. 4 sa za slová „katalógu tried objektov“ vkladajú slová „kartografického

modelu“.

12.

V § 14 ods. 1 písm. a) sa za slovo „rybníkov“ vkladá čiarka a slovo „studní“.

13.

V § 14 ods. 1 písm. b) poznámke pod čiarou sa citácia k odkazu 2 „§ 22 až 24, § 27

až 33 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov“

nahrádza citáciou „Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších

predpisov“.

14.

V § 14 ods. 1 písmeno c) znie

„c)

názvy jednotlivých útvarov vertikálneho členenia zemského povrchu, ktorými sú názvy

brán, brázd, dolín, geomorfologických jednotiek, hrebeňov, chrbtov, kopcov, kotlín,

krasových území, nížin, pahorkatín, planín, plošín, pohorí, priepastí, priesmykov,

roklí, rovín, sediel, skál, skalných útvarov, stien, strží, svahov, tiesňav, vrchov,

žľabov,“.

15.

V § 14 ods. 1 písm. d) sa za slovo „majerov“ vkladá čiarka a slovo „mlynov“.

16.

V § 14 ods. 1 písmeno f) znie

„f)

ostatné názvy, ktorými sú názvy baní, šácht, štôlní, ciest, hámrov, chmeľníc, chodníkov,

jaskýň, kameňolomov, lesov, lúk, ostrovov, pasienkov, parkov, polí, sadov, stromov,

trstinových porastov, viníc, výškových kót, záhrad.“.

17.

V § 14 ods. 2 písm. a) sa slová „oceánov a morí“ nahrádzajú slovami „oceánov, morí,

podmorských útvarov a antarktických útvarov“.

18.

V § 19 písm. k) sa na konci pripájajú tieto slová: „podľa § 24“.

19.

§ 23 vrátane nadpisu znie

„§ 23

Zriaďovanie a aktualizácia bodov geodetických základov

Geodetické body tvoriace geodetické základy zriaďuje a aktualizuje správca podľa §

4 až 6 tejto vyhlášky.“.

20.

§ 24 vrátane nadpisu znie

„§ 24

Zriaďovanie a aktualizácia podrobných geodetických bodov

(1)

Podrobné polohové bodové pole tvoria

a)

pevné body podrobného polohového bodového poľa,

b)

dočasne stabilizované body podrobného polohového bodového poľa.

(2)

Podrobné polohové bodové pole eviduje správa katastra.

(3)

Body podrobného polohového bodového poľa sa po určení novej národnej realizácie systému

Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej, v ktorej dovtedy neboli určované, prestanú

zriaďovať. Aktualizácia sa obmedzí na vyškrtnutie bodu z evidencie, ak bolo zariadenie

bodu zničené, poškodené alebo zmenené, alebo sa preukáže, že presnosť bodu nevyhovuje

kritériám stanoveným na jeho určenie.

(4)

Spôsob použitia bodov podrobného polohového bodového poľa na vybrané geodetické činnosti

uvedené v § 6 písm. a), b) a c) zákona ustanoví úrad vo všeobecne záväznom právnom

predpise na vykonanie osobitného predpisu.

4a

) Na ostatné vybrané geodetické činnosti sa po určení novej národnej realizácie body

podrobného polohového bodového poľa prestanú používať.

(5)

Podrobné geodetické body eviduje správa katastra. Podrobné geodetické body zriaďujú

osoby vykonávajúce vybrané geodetické a kartografické činnosti vtedy, ak je to potrebné

na vykonanie podrobného merania alebo vytyčovania. Podrobné geodetické body sa pri

pozemkových úpravách a pri obnove katastrálneho operátu novým mapovaním zriaďujú vždy.

(6)

Podrobný geodetický bod je bod, ktorý má určené súradnice v platnej národnej realizácii

systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej a zároveň môže mať určenú výšku

v Baltskom výškovom systéme po vyrovnaní. Ak sa poloha bodu určuje technológiou globálnych

navigačných satelitných systémov, určia sa zároveň priestorové súradnice v platnej

národnej realizácii Európskeho terestrického referenčného systému 1989. Zariadenie

podrobného geodetického bodu tvorí meračská značka. Spôsoby určovania polohy podrobných

geodetických bodov a spôsoby ich stabilizácie sú uvedené v prílohe č. 1.

(7)

Charakteristikou presnosti určenia súradníc podrobných geodetických bodov je základná

stredná súradnicová chyba óxy. Podrobný geodetický bod sa určí tak, aby charakteristika

presnosti určenia súradníc v platnej národnej realizácii systému Jednotnej trigonometrickej

siete katastrálnej neprekročila hodnotu δxy = 0,04 m. Uvedená hodnota vyjadruje presnosť

určenia súradníc k bodom Štátnej priestorovej siete. Krajná odchýlka sa stanovuje

na dvojnásobok hodnoty δxy. Spôsoby posudzovania dosiahnutej presnosti určenia súradníc

sú uvedené v prílohe č. 1.

(8)

Charakteristikou presnosti určenia výšok podrobných geodetických bodov je základná

stredná výšková chyba óH.

Podrobný geodetický bod sa určí tak, aby charakteristika presnosti určenia výšky neprekročila

hodnotu óH = 0,06 m. Uvedená hodnota vyjadruje presnosť určenia výšky k bodom Štátnej

nivelačnej siete. Krajná odchýlka sa stanovuje na dvojnásobok hodnoty óH.

(9)

Osoby zriaďujúce podrobné geodetické body vypracujú dokumentáciu o ich zriadení vo

forme „Výsledného operátu zriadenia podrobných geodetických bodov“ (ďalej len „výsledný

operát“). Výsledný operát sa odovzdá príslušnej správe katastra a obsahuje

a)

zoznam súradníc a prípadne výšok podrobných geodetických bodov, ak boli určené,

b)

geodetické údaje o podrobných geodetických bodoch,

c)

technickú správu.

Podrobnosti o vyhotovení a obsahu výsledného operátu sú uvedené v prílohe č. 1.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie

„4a)

Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009

Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.

z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.“.

21.

V § 29 ods. 1 sa slová „Geodetické činnosti pri budovaní a aktualizácii geografických

informačných systémov sú“ nahrádzajú slovami „Geodetickými činnosťami pri budovaní

a aktualizácii geografických informačných systémov sa rozumie“.

22.

§ 30 znie

„§ 30

(1)

Geodetické a kartografické činnosti v jednotlivých fázach výstavby inžinierskych

stavieb

6

) sú zabezpečované prostredníctvom autorizovaných geodetov a kartografov jednotlivých

účastníkov výstavby. Fázami výstavby sa rozumie

a)

fáza spracovania projektovej dokumentácie stavby,

b)

fáza realizácie stavby,

c)

fáza kolaudácie a prevádzky stavby.

(2)

Pri spracovaní projektovej dokumentácie stavieb autorizovaný geodet a kartograf stavebníka

zabezpečuje

a)

prípravu mapových podkladov,

b)

vyhotovenie geodetických podkladov na úpravu majetkovoprávnych vzťahov, na vyňatie

pozemkov z poľnohospodárskej pôdy a z lesných pozemkov,

c)

geodetické údaje bodov geodetických základov a podrobných geodetických bodov.

(3)

Pri spracovaní projektovej dokumentácie stavieb autorizovaný geodet a kartograf projektanta

(zhotoviteľa projektu) zabezpečuje

a)

vypracovanie projektu vytyčovacej siete,

b)

spoluprácu s projektantom,

c)

kontrolu vytyčovacích výkresov na vytýčenie priestorovej polohy objektov,

d)

kontrolu vytyčovacích výkresov na podrobné vytýčenie.

(4)

Pri realizácii stavieb autorizovaný geodet a kartograf stavebníka zabezpečuje

a)

protokolárne odovzdanie geodetických a kartografických podkladov súvisiacich so stavbou

zhotoviteľovi,

b)

vybudovanie vytyčovacej siete a určenie jej parametrov, jej ochranu pred poškodením

a jej odovzdanie zhotoviteľovi,

c)

vyznačenie existujúcich podzemných vedení inžinierskych sietí na povrchu v areáli

staveniska,

d)

kontrolné meranie terénu v priestore staveniska pred začatím zemných prác,

e)

vytýčenie priestorovej polohy stavby, ako je vytýčenie hlavných polohových čiar alebo

hlavných osí a hlavných polohových bodov trás, hlavných výškových bodov v súlade s

územným rozhodnutím a protokolárne odovzdanie zhotoviteľovi,

f)

tvorbu informačného systému výstavby z projektovej dokumentácie pri líniových stavbách,

g)

kontrolu geodetických a kartografických činností zhotoviteľa v priebehu výstavby,

h)

kontrolu správnosti geodeticky meraných položiek predkladaných zhotoviteľom na fakturáciu.

(5)

Pri realizácii stavieb autorizovaný geodet a kartograf projektanta (zhotoviteľa projektu)

zabezpečuje kontrolu dodržiavania projektovaných parametrov stavebných objektov v

spolupráci s autorským dozorom.

(6)

Pri realizácii stavieb autorizovaný geodet a kartograf zhotoviteľa zabezpečuje

a)

protokolárne prevzatie geodetických podkladov súvisiacich so stavbou, vytyčovacej

siete od autorizovaného geodeta a kartografa stavebníka vrátane kontrolného merania

terénu pred začatím zemných prác,

b)

realizáciu podrobného vytýčenia jednotlivých objektov a technologických zariadení

stavby podľa projektovej dokumentácie vrátane kontroly podkladov a výkresov podrobného

vytýčenia,

c)

realizáciu merania skutočného vyhotovenia stavebných objektov a ich častí, ako aj

terénnych úprav a priebehu podzemných inžinierskych sietí pred ich zakrytím, vyhotovenie

geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavieb a technologických zariadení,

d)

vypracovanie projektu na meranie posunov a deformácií stavieb, ak si to vyžaduje

charakter stavby alebo to ukladá projektová dokumentácia,

e)

meranie posunov a deformácií stavieb počas výstavby, ako aj základné meranie posunov

a deformácií pred kolaudáciou stavby, ak si to vyžaduje charakter stavby alebo to

ukladá projektová dokumentácia,

f)

vyhotovenie technickej účelovej mapy (základná mapa diaľnice, základná mapa závodu,

základná mapa letiska, technická mapa mesta, atď.), ak si to vyžaduje stavebník,

g)

meranie a kvantifikáciu geodeticky merateľných položiek vykonaných stavebných prác,

ktoré sa predkladajú na fakturáciu stavebníkovi,

h)

archivovanie meračských dokumentov, vytyčovacích výkresov, vytyčovacích protokolov

a záznamov v stavebnom denníku.

(7)

Pri kolaudácii stavieb a následnej prevádzke stavieb autorizovaný geodet a kartograf

stavebníka zabezpečuje

a)

súborné spracovanie vrátane tvorby informačného systému a archivovanie geodetickej

časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby podľa reálne vykonaných stavebných

prác,

b)

porealizačnú dokumentáciu na majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov podľa skutočného

vyhotovenia stavby a vyhotovenie geometrických plánov,

c)

meranie posunov a deformácií objektov a zariadení, ak si to vyžaduje charakter stavby

alebo to ukladá projektová dokumentácia.“.

23.

V § 31 ods. 2 sa slová „bola zabezpečená vyžadovaná presnosť a využiteľnosť siete“

nahrádzajú slovami „boli určené súradnice a výšky bodov vytyčovacej siete v platných

národných realizáciách záväzných geodetických systémov v súlade s § 2“.

24.

V § 31 ods. 4 písm. d) sa slovo „v“ nahrádza slovami „aj v platnej“.

25.

V § 31 ods. 4 písmeno f) znie

„f)

relatívne charakteristiky presnosti a stredné súradnicové chyby, v prípade viacetapových

sietí kovariančnú maticu bodov.“.

26.

V § 32 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ktorý

je realizovaný vytyčovacou sieťou stavby vybudovanou podľa § 31.“.

27.

V § 32 ods. 3 uvádzacej vete sa za slovo „stavby“ vkladajú slová „v platných realizáciách

záväzných geodetických systémov“.

28.

V § 32 ods. 8 písm. c) sa slová „o kontrolnom meraní alebo nadbytočnom vytýčení“

nahrádzajú slovami „o nezávislom kontrolnom vytýčení (kontrola správnosti vytýčenia)“.

29.

V § 33 ods. 1 prvej vete sa za slová „geometrických parametrov“ vkladajú slová „stavieb

a ich častí,“.

30.

V § 33 ods. 2 písm. a) sa na začiatku vkladajú slová „číselné a“.

31.

V § 33 ods. 2 písm. b) sa slová „príslušných noriem“ nahrádzajú slovami „uvádzanými

v projekte alebo v normách,“.

32.

V § 33 ods. 2 písmeno c) znie

„c)

technická správa s konštatovaním, že stavba, prípadne príslušné technologické zariadenie

spĺňa alebo nespĺňa kritériá projektu alebo normy.“.

33.

V § 34 ods. 5 sa na konci pripája táto veta

„Predmetný elaborát obsahuje

a)

technickú správu,

b)

definíciu a realizáciu vzťažného systému a jeho vzťah k záväzným geodetickým systémom,

c)

situáciu rozmiestnenia vzťažných a pozorovaných bodov,

d)

zoznam súradníc a výšok vzťažných a pozorovaných bodov,

e)

relatívne charakteristiky presnosti pozorovaných bodov voči vzťažným bodom, stredné

súradnicové chyby, v prípade viacetapových sietí kovariančnú maticu bodov,

f)

grafické znázornenie posunov, geodetickú interpretáciu dosiahnutých výsledkov.“.

34.

V § 35 ods. 1 prvá veta znie: „Vyhotovenie geodetickej časti dokumentácie skutočného

vyhotovenia stavby obsahuje číselné a grafické spracovanie výsledkov merania skutočnej

polohy a výšok pozemných, podzemných a nadzemných objektov a zariadení v definovanej

realizácii záväzného geodetického systému.“.

35.

V § 35 ods. 2 sa slovo „Dokumentácia“ nahrádza slovami „Geodetická časť dokumentácie“.

36.

§ 35 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú

„(3)

Geodetická časť dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby je vyhotovená priamym

geodetickým meraním nadväzujúcim na vytyčovaciu sieť stavby.

(4)

Elaborát z geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby obsahuje

a)

technickú správu,

b)

zoznam súradníc a výšok podrobných bodov,

c)

súbor údajov obsahujúci polohopis, popis, prípadne výškopis v digitálnej aj grafickej

forme.“.

37.

V § 44 odsek 1 znie

„(1)

Geometrický plán sa predkladá na úradné overenie príslušnej správe katastra.“.

38.

V § 44 ods. 2 sa slová „§ 22“ nahrádzajú slovami „§ 21“.

39.

V § 45 ods. 1 sa za slová „kartografických činností“ vkladajú slová „podľa § 6 písm.

a), b), d) a e) zákona“.

40.

V § 45 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Správa katastra preskúma súlad označenia

nových parciel s pridelenými parcelnými číslami, súlad čísel novourčených podrobných

geodetických bodov s pridelenými číslami, súlad označenia záznamov podrobného merania

zmien s pridelenými číslami.“.

41.

V § 45 odsek 2 znie

„(2)

Správa katastra pred úradným overením geometrického plánu preskúma

a)

či predložený operát geometrického plánu obsahuje súčasti podľa osobitného predpisu,

11

)

b)

vzájomný súlad údajov jednotlivých súčastí operátu geometrického plánu,

c)

súlad východiskových údajov s platnými údajmi katastra,

d)

súlad označenia nových parciel s pridelenými parcelnými číslami,

e)

súlad označenia záznamov podrobného merania zmien s pridelenými číslami,

f)

súlad čísel novourčených podrobných geodetických bodov s pridelenými číslami,

g)

či podklady na aktualizáciu údajov katastra nehnuteľností vo výmenných formátoch

sú použiteľné na aktualizáciu údajov,

h)

či meranie bolo pripojené na aktívne geodetické základy alebo spôsobom podľa osobitného

predpisu.

12

)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 11 a 12 znejú

„11)

§ 50 vyhlášky č. 461/2009 Z. z.

12)

§ 57 vyhlášky č. 461/2009 Z. z.“.

42.

V § 45 ods. 4 sa za slovo „kontrole“ vkladá bodka a vypúšťajú sa slová „a vráti výsledný

elaborát bez úradného overenia tomu, kto ho predložil.“.

43.

V § 46 ods. 2 sa slová „do dvadsiatich“ nahrádzajú slovami „do štrnástich“.

44.

V § 46 ods. 2 sa slová „§ 45“ nahrádzajú slovami „§ 44“.

45.

V § 46 ods. 4 sa slová „§ 45“ nahrádzajú slovami „§ 44“.

46.

V § 46 ods. 4 sa za slová „správa katastra ho“ vkladajú slová „bez úradného overenia“.

47.

Pripájajú sa prílohy č. 1 až 3, ktoré znejú

„Príloha č. 1 k vyhláške č. 300/2009 Z. z.

VYHOTOVENIE A OBSAH VÝSLEDNÉHO OPERÁTU PODROBNÝCH GEODETICKÝCH BODOV

1.

Voľba, rozloženie, číslovanie podrobných geodetických bodov a ich označenie trvalým

znakom

1.1

Podrobné geodetické body (ďalej len „PGB“) sa určujú v rámci katastrálneho územia.

Ich počet a rozloženie v priestore je dané rozsahom geodetických prác, na ktoré sa

prvotne zriaďujú.

1.2

Ak sa PGB zriaďujú na účely pozemkových úprav, zriadia sa v primeranej hustote v

celom obvode projektu pozemkových úprav, prípadne i mimo neho. Ak sa PGB zriaďujú

na účely obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním, zriadia sa pre celý obvod obnovy,

a ak správa katastra rozhodne, aj pre celé katastrálne územie.

1.3

PGB sa číslujú v rámci katastrálneho územia, v číselnom rade od 3 001 do 5 000. Čísla

bodov na žiadosť zriaďovateľa preukázateľne (písomne) prideľuje správa katastra.

1.4

PGB sa zriaďujú

a)

na existujúcich bodoch označených meračskou značkou

aa)

iných bodových polí (napr. výškových bodových polí – nivelačná značka na budovách

a iných technických objektoch),

ab)

na vhodných trvalých znakoch označenia hraníc (opracovaný kamenný medzník na hranici

katastrálnych území a pozemkov a pod),

b)

na novobudovaných bodoch označených meračskou značkou

ba)

značky, ktoré vyhovujú STN 73 0415,

bb)

vytesané krížiky alebo iné kovové značky na opracovaných plochách skál a na trvalých

betónových konštrukciách,

bc)

iné značky určené na označenie meračských bodov, pri ktorých je predpoklad trvalého

zachovania a jednoznačného definovania polohy a výšky bodu (geoharpony a pod.).

2.

Určovanie polohy PGB

2.1

Poloha PGB sa určuje súradnicami platnej národnej realizácie systému Jednotnej trigonometrickej

siete katastrálnej (ďalej len „JTSK03“). Pri pozemkových úpravách a pri obnove katastrálneho

operátu novým mapovaním aj geocentrickými súradnicami platnej národnej realizácie

Európskeho terestrického referenčného systému (ďalej len „ETRS89“).

2.2

Súradnice PGB sa určia na základe výsledkov merania

a)

vykonaného s využitím technológií globálnych navigačných satelitných systémov (ďalej

len „GNSS“),

b)

vykonaného terestrickými (pozemnými) geodetickými metódami,

c)

vykonaného kombináciou metód uvedených pod písmenami a) a b).

2.3

Metódy merania s využitím technológií GNSS podľa bodu 2.2 a) sú

a)

kinematické meranie v reálnom čase (RTK – real time kinematics)

aa)

s využitím Slovenskej priestorovej observačnej služby (ďalej len „SKPOS“) (služba

SKPOS_cm),

ab)

s využitím dočasnej referenčnej stanice (bázy) postavenej na bode Štátnej priestorovej

siete (ďalej len „ŠPS“) (dĺžka spojnice bázy a rovera pri použití jednofrekvenčného

prístroja je max. 20 km a rovera pri použití dvojfrekvenčného prístroja je max. 30

km),

b)

kinematické meranie s dodatočným spracovaním (PPK – post processing kinematics)

ba)

s pripojením na virtuálne referenčné stanice (VRS) SKPOS alebo priamo na permanentné

stanice SKPOS,

bb)

s pripojením na dočasnú referenčnú stanicu postavenú na bode ŠPS,

c)

statické meranie s dodatočným spracovaním – (post processing static, rapid static,

fast static)

ca)

s pripojením na VRS SKPOS alebo priamo na permanentné stanice SKPOS,

cb)

s pripojením na dočasnú referenčnú stanicu postavenú na bode ŠPS.

2.4

Pri meraní s využitím technológií GNSS sa dodržia tieto zásady

a)

pri meraní v RTK je nevyhnutné vykonať dve nezávislé merania (nová inicializácia);

časový odstup je minimálne 1 hodina v ten istý deň alebo v iný deň s odstupom minimálne

1 hodiny oproti pôvodnému času merania; prípustný je rozdiel v polohe do 0,03 m a

vo výške do 0,05 m, výsledná súradnica je priemerom oboch meraní,

b)

výsledné súradnice musia byť výsledkom celočíselného určenia ambiguit, tzv. fixed

riešenie,

pri meraní v RTK je minimálny počet 120 epôch,

c)

parameter PDOP (Position Dilution of Precision) musí byť počas observácie menší ako

4.

2.5

Geodetické terestrické metódy podľa bodu 2.2 b) sú

a)

polárna metóda,

b)

ortogonálna metóda,

c)

pretínanie napred z uhlov,

d)

pretínanie z dĺžok.

2.6

Východiskové body pre terestrické merania sú body ŠPS.

2.7

Pri kombinácii metód merania podľa bodu 2.2 c) môžu byť východiskovými bodmi okrem

bodov ŠPS aj body určené technológiou GNSS podľa bodu 2.2 a).

3.

Určovanie výšky PGB

3.1

Výšky PGB sa určujú v Baltskom výškovom systéme po vyrovnaní (ďalej len „Bpv“).

3.2

Na určenie výšky možno použiť tieto metódy merania

a)

presná a technická nivelácia, pričom východiskový bod musí byť bod Štátnej nivelačnej

siete alebo bod, ktorý má určenú výšku minimálne technickou niveláciou,

b)

trigonometrické určenie výšky, pričom východiskovým bodom musí byť bod Štátnej nivelačnej

siete alebo bod, ktorý ma určenú výšku minimálne technickou niveláciou alebo technológiou

GNSS,

c)

využitie technológie GNSS; na výpočet normálnej výšky v systéme Bpv z výšky určenej

nad elipsoidom GRS80 sa použije Digitálny výškový referenčný model.

4.

Posudzovanie presnosti určenia súradníc

4.1

Pri posudzovaní presnosti určenia súradníc PGB sa vychádza

a)

zo stanovených postupov a pravidiel určených v tejto prílohe,

b)

z hodnoty základnej strednej súradnicovej chyby určenej v § 24 ods. 6 tejto vyhlášky

– δxy = 0,04 m a krajnej odchýlky stanovenej na dvojnásobok tejto hodnoty.

4.2

Presnosť sa posudzuje

a)

kontrolou dodržania postupov stanovených v tejto prílohe, ktoré dávajú predpoklad

na dodržanie presností (najmä pri metódach GNSS),

b)

podľa výberovej strednej súradnicovej chyby vypočítanej z dvojice meraní (dvakrát

určené súradnice alebo určené a kontrolované súradnice), ktorá nesmie prekročiť krajnú

odchýlku,

c)

ak sa posudzuje súbor meraní väčší ako 20 bodov súčasne s podmienkou uvedenou v bode

b), musí byť najmenej 40 % výberových stredných súradnicových chýb menších ako základná

stredná súradnicová chyba óxy.

5.

Výsledný operát zriaďovania PGB

5.1

Zoznam súradníc a výšok PGB obsahuje číslo bodu, súradnice x a y v JTSK03; ak bol

bod určený technológiou GNSS, tak aj súradnice φ, λ, H v ETRS89 a výšku bodu v systéme

Bpv, ak bola určená. Odovzdáva sa v elektronickej forme vo formáte „txt“.

5.2

Geodetické údaje o PGB sa spracujú podľa prílohy č. 2.

5.3

Technická správa obsahuje

a)

metaúdaje merania podľa prílohy č. 3,

b)

referenčné údaje použité na pripojenie.

Príloha č. 2 k vyhláške č. 300/2009 Z. z.

VZOR

GEODETICKÉ ÚDAJE O PGB

Príloha č. 3 k vyhláške č. 300/2009 Z. z.

VZOR VÝSLEDNÉHO OPERÁTU ZRIADENIA PGB

Názov, adresa a IČO firmy

V zmysle § 24 a 44 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

č. 300/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov žiadam o úradné

overenie zriadenia podrobného geodetického bodu.

Technická správa

Metaúdaje merania

Označenie GNSS prijímača a typ antény alebo iného geodetického prístroja: výrobca,

model

Sériové číslo: xxxxx

Zvislá výška antény od značky po referenčný bod antény (ARP) pri použití metódy s

dodatočným spracovaním s pripojením na referenčnú stanicu postavenú na bode ŠPS.

Implementovaný DVRM číslo (len pre metódu GNSS): xxxxx

Metóda merania: napr. GNSS-RTK-SKPOS alebo GNSS-RTK-dočasná referenčná stanica

alebo GNSS-Postprocessing-SKPOS alebo GNSS-Postprocessing statická metóda-dočasná

referenčná stanica (a podobne)

Poznámky: napr. „Bodu bola určená výška niveláciou alebo pri znovuurčení pôvodného

bodu ŠTS alebo PPBP jeho staré číslo“ a pod.

Overenie presnosti: xxxxx

Referenčné údaje

Geodetické údaje bodu ŠPS číslo xxxxx v prílohe

Prihlasovacie meno SKPOS (pri využití SKPOS): xxxxx

Časový harmonogram: xxxxx (záleží od metódy merania)

Zoznam súradníc a výšok podrobných geodetických bodov

Kat. územie: xxxxxxx

Okres: xxxxxxx

Súradnice v systéme ETRS89

φ = 49

o

18

’

10,0000’’

λ = 19

o

20

’

20,0000’’

Elips. výška = 543,15 m

Súradnice v realizácii JTSK03, výška H je v Bpv

y = 385 000,00 m

x = 1 166 000,00 m

H = 500,00 m

Č. b.

Spôsob stabilizácie

Autorizačne overil

Úradne overil

Meno

Dňa

Meno

Dňa

Číslo

Náležitosťami a presnosťou

zodpovedá predpisom

Odtlačok pečiatky a podpis

Odtlačok pečiatky a podpis

V xxxxx dňa xxxxxxx

Služba overená na bode ŠPS (nepovinný údaj)

Číslo bodu ŠPS

dátum

Δx

[m]

Δy

[m]

ΔHx

[m]

“.

Need to analyze how this provision applies to your matter?

Cross-reference this statute against case law, commentaries, and related legislative provisions inside Legislator AI.

Open in Legislator →