ZÁKON 73/1990 Z. z. o civilnej službe

§ 1

Úvodné ustanovenie

(1)

Civilnou službou je verejnoprospešná služba občana, ktorou je podľa tohto zákona

povinný, ak mu náboženské vyznanie alebo morálne presvedčenie bráni vo výkone vojenskej

činnej služby.

1

)

(2)

Občan vykoná civilnú službu formou pomocných činností v organizáciách nezainteresovaných

na zisku, a to v oblasti zdravotníctva, sociálnej oblasti, v oblasti ochrany životného

prostredia, pri likvidácii následkov živelných pohrôm a v iných všeobecnoprospešných

činnostiach, ktoré ustanoví vláda Československej socialistickej republiky.

(3)

Civilná služba je o polovicu dlhšia než vojenská činná služba, namiesto ktorej sa

vykonáva.

(4)

Výkonom civilnej služby nesmú občanovi, ktorý ju vykonáva, vzniknúť neodôvodnené

výhody proti tým občanom, ktorí vykonávajú vojenskú činnú službu.

§ 2

(1)

Písomným vyhlásením môže občan odmietnuť výkon vojenskej činnej služby z dôvodov

uvedených v § 1 ods. 1.

(2)

Vyhlásenie podáva okresnej vojenskej správe, ktorá ho postúpi príslušnému národnému

výboru.

(3)

Podaním vyhlásenia sa občan zbavuje povinnosti vykonať vojenskú činnú službu.

§ 3

Povolanie do civilnej služby

(1)

Povinnosť vykonávať civilnú službu vzniká občanom po dovršení veku 18 rokov a trvá

do veku 38 rokov.

(2)

Občania, ktorí majú vykonávať civilnú službu, sú povinní uposlúchnuť povolávací rozkaz,

dostaviť sa v určenom termíne do ustanoveného miesta v určenej organizácii a plniť

riadne úlohy spojené s výkonom tejto služby.

(3)

Povolávací rozkaz nastúpiť civilnú službu vydáva národný výbor, v ktorého obvode

pôsobnosti má občan, ktorý má byť povolaný na výkon civilnej služby, trvalý pobyt.

Skutočnosť, že občan vykonáva civilnú službu, sa vyznačí v jeho občianskom preukaze,

v ktorom sa vyznačuje aj jej skončenie.

(4)

Povinnosť občana nastúpiť a vykonávať civilnú službu v príslušnej organizácii vzniká

dňom, ktorým národný výbor pridelil občana na výkon služby v tejto organizácii, a

končí sa rozhodnutím národného výboru o ukončení tohto pridelenia.

(5)

Dňom nástupu občana na výkon civilnej služby začína občanovi plynúť obdobie nepretržitého

trvania tejto služby, pokiaľ nedôjde k jej prerušeniu podľa

§ 4

.

(6)

Občanovi prislúcha náhrada cestovného pri nástupe na výkon civilnej služby a návrate

z nej. Náhradu poskytuje organizácia, v ktorej bude alebo bola táto služba vykonávaná.

§ 4

Odklad, prerušenie a zbavenie výkonu civilnej služby

(1)

Občanom možno na ich žiadosť zo zdravotných, rodinných, sociálnych dôvodov a iných

dôvodov hodných osobitného zreteľa povoliť odklad alebo prerušenie výkonu civilnej

služby.

(2)

Príslušný národný výbor povoľuje odklad alebo prerušenie výkonu civilnej služby tak,

aby ju občan nastúpil najneskôr vo veku 27 a ukončil do veku 38 rokov.

(3)

Príslušný národný výbor zbaví občana civilnej služby, pokiaľ sa stal trvale neschopným

na jej výkon.

§ 5

Ústavné práva a slobody

Výkon ústavou zaručených práv a slobôd občanov v civilnej službe môže byť obmedzený

len na základe zákona.

§ 6

Povinnosti občana v civilnej službe

(1)

Občan je povinný podľa pokynov organizácie osobne vykonávať v organizácii všetky

činnosti v súlade s týmto zákonom, pokiaľ pre neho nie sú nevhodné vzhľadom na jeho

zdravotný stav a fyzické schopnosti.

(2)

Občan môže opustiť obec, kde vykonáva civilnú službu, len so súhlasom vedúceho organizácie

alebo jeho štatutárneho zástupcu.

(3)

Občan vykonávajúci civilnú službu nesmie byť zárobkovo činný v pracovnom alebo obdobnom

pomere.

(4)

Duchovní cirkví a náboženských spoločností majú právo vykonávať pastoračnú činnosť

po splnení povinností ustanovených v tomto zákone.

§ 7

(1)

Na povinnosti občana vyplývajúce z výkonu činností podľa

§ 6 ods. 1

sa primerane vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o základných povinnostiach pracovníkov.

2

)

(2)

Pri závažnom alebo opätovnom menej závažnom porušení povinností vyplývajúcich pre

občana z výkonu civilnej služby môže vedúci organizácie uložiť občanovi kárne opatrenie

spočívajúce v predĺžení doby trvania civilnej služby až o sedem dní.

(3)

Proti rozhodnutiu vedúceho organizácie o predĺžení civilnej služby sa môže občan

odvolať na národný výbor, ktorý mu výkon služby prikázal, a to v lehote 15 dní od

doručenia rozhodnutia. Odvolanie má odkladný účinok.

(4)

Národný výbor, ktorý občanovi výkon civilnej služby prikázal, môže na jeho žiadosť

odpustiť povinnosť vykonať predĺženú dobu trvania civilnej služby, o ktorej bolo rozhodnuté

podľa odseku 2.

§ 8

Povinnosti organizácie

(1)

Organizácia, v ktorej sa vykonáva civilná služba, je povinná zabezpečiť občanovi

vykonávajúcemu túto službu bezplatné ubytovanie, poskytnúť mu bezplatne pracovný odev,

stravu najmenej trikrát denne a služné vo výške zodpovedajúcej služnému vojaka v základnej

službe. Organizácia poskytne občanovi aj primeraný príspevok na ošatenie.

(2)

Pokiaľ pracovníkovi organizácie pri výkone práce patria príplatky za prácu v mimoriadne

sťažených a zdravotne vysoko rizikových pracovných podmienkach podľa mzdových predpisov

alebo pokiaľ má nárok na dodatkovú dovolenku, je organizácia povinná poskytnúť tieto

príplatky alebo dodatkovú dovolenku aj občanovi vykonávajúcemu civilnú službu v rovnakých

podmienkach.

(3)

Pokiaľ organizácia nemôže zabezpečiť bezplatné ubytovanie alebo stravovanie, uhrádza

občanovi, ktorý v nej vykonáva civilnú službu, skutočné náklady vynaložené na jeho

primerané ubytovanie alebo stravovanie alebo mu poskytne určenú paušálnu sumu.

§ 9

Doba výkonu činnosti a služobná pohotovosť

(1)

Skutočný výkon činnosti v civilnej službe nesmie prekročiť týždenný pracovný čas

ustanovený v pracovnoprávnych predpisoch pre obdobnú prácu; do skutočného výkonu činnosti

sa nezapočítava doba služobnej pohotovosti.

(2)

Doba skutočného výkonu činnosti a doba nariadenej služobnej pohotovosti tvorí služobnú

smenu. Občan má nárok na nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými smenami v rozsahu

najmenej 8 hodín a raz týždenne na nepretržitý odpočinok v rozsahu najmenej 24 hodín.

(3)

Vedúci organizácie môže nariadiť občanovi služobnú pohotovosť; pritom sa musí občanovi

zachovať doba nepretržitého odpočinku podľa odseku 2.

§ 10

Riadna a osobitná dovolenka

(1)

Riadna dovolenka sa občanom v civilnej službe poskytuje v rozsahu zodpovedajúcom

dovolenke vojaka v základnej službe.

(2)

Dobu čerpania riadnej dovolenky určuje vedúci organizácie.

(3)

Vedúci organizácie môže občanovi v civilnej službe poskytnúť osobitnú dovolenku z

dôvodov a v rozsahu, ktoré zodpovedajú osobitnej dovolenke poskytovanej vojakom v

základnej službe.

§ 11

Náhrada škody

O zodpovednosti občana v civilnej službe za škodu spôsobenú organizácii a o zodpovednosti

organizácie za škodu spôsobenú občanovi v civilnej službe platia primerane právne

predpisy upravujúce zodpovednosť za škodu medzi vojakmi základnej služby a vojenskou

správou.

§ 16

(1)

Za brannej pohotovosti štátu môžu podávať vyhlásenie o odmietnutí vojenskej činnej

služby iba branci, a to odvodnej komisii pri odvodnom konaní.

(2)

Občania, ktorí sú povinní výkonom civilnej služby, môžu byť za brannej pohotovosti

štátu povolaní na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl.

3

)

§ 17

V konaní podľa tohto zákona postupujú národné výbory podľa všeobecných predpisov správneho

konania,

4

)

pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

§ 18

(1)

Doba výkonu civilnej služby sa na účely sociálneho a dôchodkového zabezpečenia započítava

obdobne ako doba vojenskej činnej služby.

(2)

Doba výkonu civilnej služby sa na účely výmery dovolenky z pracovného pomeru započítava

do doby trvania pracovného pomeru.

§ 19

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.