SK
ZÁKON 73/1986 Z. z. o umelom prerušení tehotenstva
Table of Provisions (14)
Statutory Text (14 Articles)
§ 1
Účel zákona
Zákon upravuje umelé prerušenie tehotenstva a so zreteľom na ochranu života a zdravia
ženy a v záujme plánovaného a zodpovedného rodičovstva ustanovuje podmienky na jeho
vykonávanie.
§ 2
Nežiadúcemu tehotenstvu sa predchádza predovšetkým výchovou k plánovanému a zodpovednému
rodičovstvu v rodine, v školách a zdravotníckych zariadeniach, výchovným pôsobením
v oblasti sociálnej a kultúrnej a využívaním prostriedkov na zabránenie tehotenstva.
§ 4
Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje
12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody.
§ 5
Žene možno umelo prerušiť tehotenstvo zo zdravotných dôvodov s jej súhlasom alebo
na jej podnet, ak je ohrozený jej život alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu alebo
ak ide o genetický chybný vývoj plodu.
§ 6
(1) Žene, ktorá nedovŕšila šestnásť rokov, možno umelo prerušiť tehotenstvo podľa
§ 4
so súhlasom zákonného zástupcu, prípadne toho, komu bola zverená do výchovy.
(2) Ak bolo podľa
§ 4
umelo prerušené tehotenstvo žene vo veku od šestnásť do osemnásť rokov, vyrozumie
sa o tom zdravotnícke zariadenie jej zákonného zástupcu.
§ 7
Žena písomne požiada o umelé prerušenie tehotenstva ženského lekára zdravotníckeho
zariadenia príslušného podľa miesta jej trvalého pobytu alebo miesta pracoviska alebo
školy. Lekár je povinný poučiť ženu o možných zdravotných dôsledkoch umelého prerušenia
tehotenstva aj o spôsoboch používania antikoncepčných metód a prostriedkov. Ak žena
na umelom prerušení tehotenstva trvá a ak zistí lekár, že sú splnené podmienky pre
jeho výkon, určí zdravotnícke zariadenie, kde sa výkon urobí.
§ 8
(1)
Ak lekár nezistí podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva (
§ 4 a 5
), môže žena do troch dní písomne požiadať o preskúmanie jeho záveru riaditeľa zdravotníckeho
zariadenia, ktorý túto žiadosť preskúma najneskoršie do dvoch dní od jej doručenia.
Na preskúmanie žiadosti si riaditeľ zdravotníckeho zariadenia prizve dvoch ďalších
lekárov z odboru gynekológie a pôrodníctva, prípadne aj lekára z iného odboru. Ak
zistí, že podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva sú splnené, oznámi žene, v ktorom
zdravotníckom zariadení sa umelé prerušenie tehotenstva vykoná.
(2)
Ak riaditeľ zdravotníckeho zariadenia nezistil podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva,
oznámi žene písomne výsledok preskúmania, ktorý je konečný.
§ 9
Na postup ustanovený týmto zákonom sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
§ 10
Umelé prerušenie tehotenstva cudzinkám
Umelé prerušenie tehotenstva podľa
§ 4
sa nevykoná cudzinkám, ktoré sa v Slovenskej socialistickej republike zdržiavajú
len prechodne.
§ 11
Príplatok alebo úhrada za umelé prerušenie tehotenstva
(1) Za umelé prerušenie tehotenstva vykonaného podľa
§ 4
uhradí žena v prípadoch ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom zdravotníckemu
zariadeniu príplatok.
(2)
Úhradu za umelé prerušenie tehotenstva cudzinkám upravuje osobitný predpis.
§ 12
Splnomocnenie
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky vydá všeobecne záväzný
právny predpis, ktorým podrobnejšie upraví podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva,
postup pri prejednávaní umelého prerušenia tehotenstva a výšku príplatku a podmienky
jeho platenia. Tento predpis tiež upraví okruh cudziniek, ktorým možno umelé prerušenie
tehotenstva vykonať za úhradu.
§ 13
Prechodné ustanovenie
Podľa tohto zákona sa prejednávajú aj žiadosti o umelé prerušenie tehotenstva, o ktorých
sa právoplatne nerozhodlo pred začiatkom jeho účinnosti.
§ 14
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa
1.
zákon č.
68/1957 Zb.
o umelom prerušení tehotnosti;
2. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č.
72/1973 Zb.
, ktorou sa vykonáva zákon č.
68/1957 Zb.
o umelom prerušení tehotnosti;
3.
vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č.
141/1982 Zb.
o zmene a doplnení vyhlášky č.
72/1973 Zb.
, ktorou sa vykonáva zákon č.
68/1957 Zb.
o umelom prerušení tehotnosti.
§ 15
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1987.