VYHLÁŠKA 73/1978 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 137/1973 Zb. o cenách

Čl. I

Vyhláška č.

137/1973 Zb.

o cenách sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 5 ods. 3 písm. a) sa čiarka za poslednou vetou nahrádza bodkočiarkou a pripája

sa tento text

„predbežnú cenu nemožno použiť pri výrobku, pre ktorý je alebo má byť určený predbežný

alebo konečný cenový limit, a pri výrobku, pre ktorý je dohodnutý limit kúpnej ceny,

ak kúpna cena je základom pre tvorbu veľkoobchodnej, prípadne evidenčnej veľkoobchodnej

ceny; postup prerokovania predbežných cien používaných na zostavenie prepočtov alebo

rozpočtov stavieb sa spravuje osobitným predpisom,

64

)

“.

2.

§ 5 ods. 3 písm. b) znie

„b)

evidenčné veľkoobchodné ceny vývozu a evidenčné veľkoobchodné ceny dovozu; evidenčné

veľkoobchodné ceny vývozu sa uplatňujú pri výrobkoch, ktoré sa len vyvážajú; tvoria

sa obdobnými spôsobmi ako veľkoobchodné ceny výrobkov dodávaných do tuzemska; ak sa

tieto výrobky budú dodávať do tuzemska, treba určiť ich veľkoobchodné ceny; rozsah

uplatňovania, spôsob tvorby a cenové konanie evidenčných veľkoobchodných cien dovozu

ustanovuje príslušný cenový úrad,“.

3.

V § 8 ods. 2 písm. a) sa čiarka za poslednou vetou nahrádza bodkočiarkou a pripája

sa tento text

„dodávateľ sa môže so súhlasom príslušného cenového úradu dohodnúť s odberateľom,

že niektoré záväzné podmienky štátnej alebo odborovej normy platné v čase vypracovania

návrhu ceny sa z hľadiska určenia výšky ceny nepovažujú za podstatné a pri ich zmene

nevzniká nový výrobok podľa § 11,“.

4.

§ 11 ods. 2 sa dopĺňa ustanovením označeným písmenom d), ktoré znie

„d)

má určenú maloobchodnú cenu podľa § 129 ods. 1 písm. ch) alebo ods. 7 a jeho predaj

zavádza organizácia štátneho alebo družstevného obchodu.“.

5.

V § 11 sa pripájajú odseky 6 a 7, ktoré znejú

„(6)

Novým výrobkom tiež nie je výrobok, pri ktorom sa v porovnaní s porovnateľným výrobkom

alebo dosiaľ vyrábanými výrobkami, ktorých ceny sa tvoria podľa § 23 a 24, dosiahli

úspory alebo zámeny priameho materiálu označeného ako podstatná kvalitatívna podmienka

bez toho, že by sa zhoršili ostatné podstatné kvalitatívne podmienky výrobku. Dodržanie

ostatných podstatných kvalitatívnych podmienok sa preukazuje súhlasom odberateľa (hlavných

odberateľov) a pri opakovane dodávaných výrobkoch aj písomným vyjadrením buď štátnej

skúšobne, alebo odborne príslušnej organizácie určenej dohodou dodávateľa s odberateľom,

že úspora alebo zámena priameho materiálu nezhoršuje najmä akosť, funkčné vlastnosti

a životnosť výrobku pre odberateľov. O týchto výrobkoch vedie organizácia evidenciu

v tomto členení

a)

rok začatia dodávok,

b)

označenie výrobkov,

c)

vplyv úspory alebo zámeny na náklady na priamy materiál (úspora na jeden výrobok

v absolútnej hodnote a v percentách k nákladom na priamy materiál),

d)

percento plánovaného zisku výrobku (zo spracovacích nákladov, prípadne z inej základne

určenej cenovým orgánom) včítane vplyvu úspory podľa písmena c).

Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na prípady, keď rozhodnutím príslušného cenového

úradu o spôsobe tvorby cien alebo o postupe pri zámene a úspore priameho materiálu

je nový výrobok vymedzený inak.

(7)

Pre výrobky uvedené v odseku 6, aj keď sa zachová ich doterajšie označenie (názov),

potvrdí orgán alebo organizácia oprávnené určiť cenu nového výrobku platnosť doterajšej

ceny v rozhodnutí vydanom podľa § 98 ods. 4. Ako spôsob tvorby cien uvedie, že ide

o prevzatú cenu doterajšieho výrobku s uvedením čísla výmeru alebo rozhodnutia, ktorým

bola cena určená. Pre tieto výrobky neplatia ustanovenia § 77.“.

6.

V § 12 ods. 4 sa prvá veta dopĺňa slovami

„prípadne príslušný národný výbor.“.

7.

§ 15 včítane nadpisu znie

㤠15

Priamy materiál

(1)

Spotreba priameho materiálu sa kalkuluje podľa platných cenových normatívov materiálovej

spotreby, pokiaľ je ich použitie pre tvorbu ceny nového výrobku ustanovené; v ostatných

prípadoch sa kalkuluje podľa platných celoštátnych alebo odborových technicko-hospodárskych

noriem, a ak ich niet, kalkuluje sa na základe podnikových spotrebných materiálových

noriem. Pri tvorbe ceny kalkulačným porovnaním sa do spotreby priameho materiálu premietajú

úspory a zámeny dosiahnuté pri porovnateľnom výrobku a vyjadrené v jeho operatívnej

kalkulácii alebo v inom druhu kalkulácie vlastných nákladov a ďalších zložiek ceny

(ďalej len „kalkulácia“),

65

)

ktorého používanie pre tvorbu cien ustanovuje príslušný cenový úrad. Ak sa pri novom

výrobku dosiahnu ďalšie úspory a zámeny, ktoré sa nepremietli do cenovej kalkulácie

porovnateľného výrobku, postupuje sa podľa § 23 ods. 6 písm. b) a ods. 8.

(2)

Priamy materiál sa oceňuje platnými veľkoobchodnými cenami alebo odbytovými cenami

určenými podľa § 45 ods. 5; veľkoobchodnými cenami s daňou z obratu alebo maloobchodnými

cenami sa priamy materiál oceňuje v prípadoch, keď je organizácia povinná nakupovať

za tieto ceny. Použitie iných druhov cien a základných cien v čase, keď sú platné

zvýhodnené alebo znevýhodnené ceny, sa spravuje rozhodnutím príslušného cenového úradu.

Za podmienok uvedených v odseku 4 sa priamy materiál oceňuje plánovanými cenami podľa

platných odvetvových, odborových alebo vnútropodnikových cenníkov.

(3)

Ak na rovnaký účel možno použiť rozdielne, ale zameniteľné priame materiály s rozdielnou

výškou cien a tieto materiály nie sú podstatnou kvalitatívnou podmienkou, započítajú

sa do cenovej kalkulácie nového výrobku tie ceny priamych materiálov, ktoré sa používajú

pri výrobe porovnateľného výrobku v čase zostavenia návrhu ceny nového výrobku. Materiály,

ktoré sa nepoužívajú pri porovnateľnom výrobku, alebo nové materiály použité pri výrobkoch,

ktorých ceny sa tvoria individuálnou kalkuláciou, sa započítavajú do ceny prepočítanej

váženým priemerom z cien platných v čase spracovania návrhu ceny a štruktúry nákupu

plánovaného najmenej na prvý rok výroby. Tieto ceny sa súčasne zahrnú do vnútropodnikových

cenníkov materiálov.

(4)

Plánované ceny podľa vnútropodnikových cenníkov materiálov možno použiť, pokiaľ boli

zostavené v súlade s predpismi o účtovníctve a pokiaľ v účtovníctve zistené rozdiely

medzi týmito cenami a skutočnými cenami zvýšenými výnimočne o náklady obstarania podľa

odseku 5 nepresahujú v uplynulom kalendárnom roku 1,5%; ak je rozdiel vyšší, upraví

sa vnútropodnikový cenník materiálov. Rozdiel 1,5% sa posudzuje za celkovú spotrebu

materiálu v organizácii. Do tohto rozdielu sa pri dovážanom materiáli nezapočítavajú

rozdiely medzi kúpnou a veľkoobchodnou cenou. Úprava vnútropodnikového cenníka materiálov

v prípadoch, keď rozdiel bude vyšší ako 1,5%, sa musí uskutočniť najneskoršie do 30.

júna roka nasledujúceho po vzniku rozdielu s tým, že nový vnútropodnikový cenník platí

od tohto dátumu pre oceňovanie priameho materiálu v cenových kalkuláciách nových výrobkov

dodávaných po 1. januári ďalšieho roka. Organizácie, ktoré používajú odborové alebo

odvetvové cenníky materiálov, oznamujú rozdiely vyššie ako 1,5 % cenovému úradu, ktorý

cenník schválil. Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na kalkulácie upravené osobitným

predpisom.

65

)

(5)

K platným veľkoobchodným cenám, odbytovým cenám podľa § 45 ods. 5, veľkoobchodným

cenám s daňou z obratu, prípadne maloobchodným cenám nemožno pripočítavať a do plánovaných

cien vnútropodnikových cenníkov materiálov zahŕňať podiel zásobovacej réžie, ani iné

náklady obstarania (odbytové prirážky, náklady na prepravu, nakladanie, vykladanie

a pod.), ktoré sa kalkulujú spravidla do nepriamych nákladov, s výnimkou prípadov

schválených Federálnym ministerstvom financií po dohode s Federálnym cenovým úradom.

(6)

V cenovej kalkulácii sa nepripúšťa priemerovanie cien priameho materiálu, ak nejde

o priemerovanie zahrnuté do vnútropodnikových, odborových, prípadne odvetvových cenníkov,

alebo o priemerovanie podľa odseku 3. Príslušný cenový úrad môže ustanoviť iný postup.

(7)

Vedľajšie výrobky,

66

)

neplnohodnotný materiál a odpad vznikajúci pri výrobe výrobku sa v jeho cenovej kalkulácii

oceňujú cenou možného použitia. Cena možného použitia sa určí z ceny pre prevažujúci

spôsob použitia týchto materiálov zníženej o prípadné náklady na ich potrebnú úpravu,

dopravu a pod. Pri vedľajších výrobkoch sa okrem toho odpočíta ich kalkulovaný zisk.

(8)

Vedľajšie výrobky, neplnohodnotný materiál a odpad použité ako priamy materiál pri

výrobe sa v cenovej kalkulácii oceňujú určenou cenou. Ak táto cena nie je určená,

oceňujú sa

a)

cenou plnohodnotného materiálu, ak použitie neplnohodnotného materiálu alebo odpadu

nezhoršuje podstatné kvalitatívne podmienky výrobku proti podmienkam dosahovaným pri

použití plnohodnotného materiálu, alebo

b)

nižšou cenou,

67

)

ako je cena plnohodnotného materiálu, pričom potrebné zvýšenie nákladov spojené s

ich použitím možno premietnuť do spracúvacích nákladov; týmto postupom nesmie dôjsť

k vyšším vlastným nákladom výroby ako pri ocenení podľa písmena a).

(9)

Pri poddodávkach sa postupuje primerane podľa odsekov 1 až 6.“.

8.

V § 23 ods. 8 sa slová „najviac však o 10 %“ nahrádzajú slovami „najviac však o 20

%“.

9.

§ 30 ods. 2 sa dopĺňa ustanovením označeným písmenom e), ktoré znie

„e)

pri ďalších výrobkoch podľa rozhodnutia príslušného cenového úradu, najmä pri výrobkoch

rozvojových výrobných programov a výrobkoch vyrábaných v medzinárodnej socialistickej

kooperácii.“.

10.

V § 30 ods. 4 prvá veta včítane poznámky znie

„Uplatňovanie cenového zvýhodnenia nesmie byť v rozpore s opatreniami na centrálnu

reguláciu výrobkov a materiálov vo výstavbe,

7

) na zabezpečovanie výroby a predaja výrobkov nižších cenových polôh a s ďalšími opatreniami

prijatými cenovými úradmi a ostatnými príslušnými orgánmi na podporu optimálnej štruktúry

dodávok požadovanej odberateľmi.“,

„

7

)

Vyhláška č. 77/1977 Zb. o centrálnej regulácii výrobkov a materiálov vo výstavbe.“.

11.

§ 30 ods. 6 sa dopĺňa ustanovením označeným písmenom e), ktoré znie

„e)

pri ďalších výrobkoch podľa rozhodnutia príslušného cenového úradu, najmä pri výrobkoch

útlmových výrobných programov.“.

12.

V § 30 ods. 7 sa slová „podľa odseku 6 písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami „podľa odseku

6 písm. a), b) a e)“.

13.

V § 30 ods. 7 sa na konci pripája táto veta

„Tento dodatkový odvod vykonáva organizácia namiesto zľavy alebo zníženia ceny bez

rozhodnutia príslušného cenového úradu, prípadne národného výboru vždy, ak ide

a)

o vyvážané výrobky, na ktoré sa vzťahuje cenové znevýhodnenie,

b)

o výrobky zaradené do tretieho stupňa akosti patriace do odvetvia potravín a pochutín

a výrobky ostatných odvetví, ktorých maloobchodné ceny zahŕňajú rozdielovú daň z obratu,

c)

o technicky zastarané výrobky, pre ktoré výrobná organizácia nenavrhla zníženie ceny

podľa § 33 ods. 1,

d)

o výrobky, ktoré neboli dodané v čase platnosti rozhodnutia o zaradení výrobku do

tretieho stupňa akosti alebo v čase, keď sú technicky zastarané, hoci mali byť dodané

podľa plánu odbytu, alebo ak nie je zostavený v potrebnom členení, podľa dodávkových

hospodárskych zmlúv.“.

14.

V § 30 ods. 8 posledná veta znie

„Cenové znevýhodnenie sa ďalej neuplatňuje pri dodávkach výrobkov na vývoz, ak veľkoobchodné

ceny, prípadne evidenčné veľkoobchodné ceny vývozu nie sú vyššie ako ich kúpne ceny

dosiahnuté pri vývoze alebo ak tak rozhodne v záujme podpory plnenia vývozných úloh

ústredný orgán nadriadený výrobcovi po prerokovaní s príslušnou plánovacou komisiou

a ministerstvom financií a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.“.

15.

§ 30 ods. 12 sa vypúšťa.

16.

V § 31 ods. 2 druhá veta znie

„Pri výrobkoch, prípadne pri súhrne výrobkov s dlhým výrobným cyklom, najmä pri prevádzkových

súboroch a prevádzkových jednotkách technologického zariadenia a stavebných objektoch

môže príslušný cenový úrad určiť dlhšiu dobu cenového zvýhodnenia, ktorá sa počíta

odo dňa, keď sa výrobok, prípadne súhrn výrobkov po prvý raz fakturoval.“.

17.

§ 32 ods. 2 znie

„(2)

Veľkoobchodná cena technicky pokrokového výrobku sa môže zvýhodniť najviac

a)

o sumu zodpovedajúcu prepočítanému ročnému prínosu vznikajúcemu pri použití nového

výrobku u odberateľa, najviac však o 25 % základnej ceny,

b)

o 15 % základnej ceny, ak pre objektívne dôvody nemožno prínos vznikajúci u odberateľa

prepočítať.“.

18.

§ 33 ods. 1 znie

„(1)

Výrobná organizácia je povinná navrhnúť zníženie ceny výrobku mesiac pred uplynutím

lehoty technicko-ekonomickej životnosti alebo do jedného mesiaca po tom, čo dostane

rozhodnutie orgánov uvedených v § 122 a 126. Veľkoobchodná cena sa znižuje o skutočný

zisk výrobku zistený výslednou kalkuláciou zostavenou v poslednom roku výroby, najmenej

však o 15 % ceny.“.

19.

V § 34 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová

„pokiaľ príslušný cenový úrad neustanoví inak.“.

20.

§ 34 ods. 3 znie

„(3)

Veľkoobchodná cena výrobku zaradeného do prvého stupňa akosti sa môže zvýhodniť najviac

a)

o sumu zodpovedajúcu ročnému prínosu vznikajúcemu pri použití nového výrobku u odberateľa,

najviac však o 25 % základnej ceny; pri spotrebných výrobkoch možno cenové zvýhodnenie

do výšky 25 % základnej ceny uplatniť na základe rozhodnutia príslušného cenového

úradu aj bez prepočtu prínosu,

b)

o 15 % základnej veľkoobchodnej ceny v ostatných prípadoch.“.

21.

§ 34 ods. 4 znie

„(4)

Cenove sa nemôžu zvýhodniť výrobky zaradené štátnou skúšobňou do prvého stupňa akosti,

a)

ak cena bola určená pred vydaním rozhodnutia o zaradení do prvého stupňa akosti a

nebola určená niektorá z cien podľa § 5,

b)

ak ide o potraviny, pokiaľ príslušný cenový úrad neustanoví inak,“.

22.

V § 35 ods. 2 písm. a) sa slová „5 % z veľkoobchodnej ceny“ nahrádzajú slovami „15

% z veľkoobchodnej ceny“.

23.

V § 35 ods. 2 písm. b) sa slová „20 % z veľkoobchodnej ceny“ nahrádzajú slovami „30

% z veľkoobchodnej ceny“.

24.

V § 36 ods. 1 sa v poslednej vete slová „najviacej však 10 % prepočtovej ceny“ nahrádzajú

slovami „najviacej však 20 % prepočtovej ceny“.

25.

V § 38 ods. 1 druhá veta znie

„Príslušný cenový úrad môže so súhlasom ústredných orgánov nadriadených dodávateľovi

a odberateľovi ustanoviť iné podmienky uplatnenia cenového zvýhodnenia.“.

26.

§ 38 ods. 3 znie

„(3)

Zvýhodnené ceny výrobkov zaradených do módnych noviniek alebo výrobkov luxusného

vyhotovenia sa dojednávajú dohodou medzi dodávateľom a odberateľom s prihliadnutím

na podmienky realizácie, najmä ponuky a dopytu.“.

27.

§ 39 ods. 1 znie

„(1)

Na zabezpečenie žiadúceho vývoja úrovne cien v odboroch, kde sa uplatňujú módne novinky

a výrobky luxusného vyhotovenia, môžu príslušné cenové úrady na návrh zainteresovaných

ústredných orgánov určiť rozsah módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia,

na ktoré sa vzťahuje cenové zvýhodnenie.“.

28.

§ 47 včítane nadpisu znie

㤠47

Predbežný cenový limit

(1)

Predbežný limit veľkoobchodnej ceny budúceho výrobku sa určuje

a)

pri štátnych, rezortných a odborových úlohách plánu rozvoja vedy a techniky, ktorých

výsledkom má byť nový výrobok, pri úlohách uvedených v podnikových plánoch rozvoja

vedy a techniky v rozsahu určenom nadriadeným generálnym riaditeľstvom, a ak ide o

organizácie riadené ústredným orgánom, v rozsahu ním určenom,

b)

v ďalších prípadoch určených príslušným cenovým úradom po dohode s príslušným ústredným

orgánom.

(2)

Pri budúcich výrobkoch významných pre spotrebu obyvateľstva, ktoré určí príslušný

cenový úrad alebo kde to bude požadovať príslušné ministerstvo obchodu republiky,

sa okrem predbežného limitu veľkoobchodnej ceny určuje aj predbežný limit maloobchodnej

ceny.

(3)

Predbežný limit veľkoobchodnej ceny sa tvorí na základe

a)

ukazovateľov charakterizujúcich vzťah technických parametrov k platným cenám porovnateľných

výrobkov, najmä v prípadoch, keď ide o obmenu výrobkov na doterajšej technickej úrovni,

b)

odvodenia zo zahraničných cenových relácií výrobkov rozhodujúcich zahraničných výrobcov,

najmä v prípadoch, keď sa pri budúcom výrobku predpokladá uplatnenie celkom nových

princípov riešenia, nových materiálov a pod.,

c)

prepočtovej cenovej kalkulácie budúceho výrobku odvodenej z kalkulácie porovnateľného

výrobku s vyjadrením rozdielov v nákladoch zodpovedajúcich zmenám v rozhodujúcich

technicko-ekonomických parametroch porovnávaných výrobkov; náklady na priamy materiál

a náklady na priame mzdy sa určujú pomocou ukazovateľov vyjadrujúcich vzťah medzi

veľkosťou rozhodujúcich parametrov a výškou nákladov týchto položiek kalkulácie porovnateľných

výrobkov patriacich do rovnakej skupiny výrobkov ako budúci výrobok; nepriame náklady,

prípadne ostatné priame náklady a zisk sa započítavajú v percentnej výške vyplývajúcej

z použitej kalkulácie porovnateľného výrobku; pri nových výrobných prostriedkoch treba

zabezpečovať zníženie ukazovateľa ceny na jednotku rozhodujúceho technicko-ekonomického

parametra pri porovnateľných podstatných kvalitatívnych podmienkach budúceho a porovnateľného

výrobku,

d)

odvodenia z predbežného limitu maloobchodnej ceny, ak ide o výrobok podľa odseku

2,

e)

rozboru efektívnosti použitia budúceho výrobného prostriedku v porovnaní s porovnateľným

tuzemským, a ak ho niet, s dovezeným výrobným prostriedkom; týmto spôsobom sa pri

výrobných prostriedkoch overuje výška predbežných limitov veľkoobchodných cien utvorených

spôsobom podľa písmena a) až c) a na určenie predbežného limitu veľkoobchodnej ceny

možno tento spôsob použiť len v prípadoch, keď takto utvorený limit je nižší alebo

keď tak ustanovia orgány uvedené v § 122.

(4)

Predbežný limit maloobchodnej ceny sa tvorí

a)

spôsobom uvedeným v odseku 3 písm. a) a b) vyjadreným v maloobchodnej cene,

b)

na základe predbežného limitu veľkoobchodnej ceny s pripočítaním ostatných zložiek

maloobchodnej ceny v určenej výške.

(5)

Pre použitie spôsobu tvorby predbežného limitu veľkoobchodnej alebo maloobchodnej

ceny platí poradie uvedené v odsekoch 3 a 4 podľa možnosti ich uplatnenia. Ak sa predbežný

limit maloobchodnej ceny určí podľa odseku 4 písm. a), odvodí sa vždy z neho predbežný

limit veľkoobchodnej ceny.

(6)

Predbežný limit veľkoobchodnej alebo maloobchodnej ceny sa môže upraviť po prerokovaní

s jeho navrhovateľom, budúcim výrobcom a odberateľom a so súhlasom príslušného cenového

úradu podľa predpokladaných podmienok realizácie tak, aby vyjadroval plánované zámery

v štruktúre spotreby a zodpovedal zásadám sociálnej, zdravotnej a kultúrnej politiky

štátu.

(7)

Pri rozhodovaní o dani z obratu zahŕňanej do limitov maloobchodných cien sa postupuje

podľa § 120.“.

29.

§ 48 včítane nadpisu znie

㤠48

Konečný cenový limit

(1)

Konečný cenový limit sa určuje po ukončení výroby prototypu, skúšobnej série alebo

iného obdobného výsledku vývoja (ďalej len „prototyp") a po rozhodnutí o jeho zavedení

do výroby.

(2)

Konečné limity veľkoobchodných cien sa tvoria, pokiaľ sa rozhodnutím príslušného

cenového úradu neustanovuje pre ich tvorbu v príslušnom odbore alebo v skupine výrobkov

záväzný spôsob, takto

a)

v prípade, keď sa predbežný limit veľkoobchodnej ceny utvoril podľa § 47 ods. 3 písm.

a), tvorí sa konečný limit veľkoobchodnej ceny rovnakým spôsobom; pritom sa vychádza

z technicko-ekonomických parametrov dosiahnutých pri schválenom prototype,

b)

v prípade, keď sa predbežný limit veľkoobchodnej ceny utvoril podľa § 47 ods. 3 písm.

b), tvorí sa konečný limit veľkoobchodnej ceny rovnakým spôsobom s tým, že sa jeho

výška zdôvodní prepočtom obdobným spôsobu uvedenému v písmene a) alebo c) tohto odseku,

c)

v prípade, keď sa predbežný limit veľkoobchodnej ceny utvoril podľa § 47 ods. 3 písm.

c) alebo e), tvorí sa konečný limit veľkoobchodnej ceny na základe prepočtovej cenovej

kalkulácie; náklady na priamy materiál a náklady na priame mzdy sa určujú pomocou

ukazovateľov vyjadrujúcich vzťah medzi veľkosťou rozhodujúcich parametrov a výškou

nákladov týchto položiek kalkulácie porovnateľných výrobkov patriacich do rovnakej

skupiny výrobkov ako budúci výrobok: výška ostatných priamych nákladov, pokiaľ sa

kalkulujú podľa § 18 ods. 1 písm. b), a výška nepriamych nákladov sa započítavajú

pomocou sadzieb za odbor, prípadne za skupinu výrobkov, ak je tak určené pre tvorbu

cien zistených zo skutočných nákladov výrobnej organizácie v minulom roku; zisk sa

započítava sadzbou zistenou podľa skutočného zisku výrobnej organizácie v minulom

roku, pokiaľ príslušný cenový úrad neustanoví inak,

d)

v prípade, keď sa predbežný limit veľkoobchodnej ceny neurčil, tvorí sa konečný limit

veľkoobchodnej ceny niektorým zo spôsobov podľa § 47 ods. 3 písm. a), b) a c), a to

v poradí uvedenom v § 47 ods. 5.

(3)

Použitý spôsob tvorby konečného limitu veľkoobchodnej ceny výrobného prostriedku

musí zabezpečovať zníženie ukazovateľa ceny na jednotku rozhodujúceho technicko-ekonomického

parametra budúceho výrobku v porovnaní s cenou vyrábaného porovnateľného výrobku.

Ak úžitkové vlastnosti budúceho výrobku treba vyjadriť viacerými technicko-ekonomickými

parametrami, ktorých vplyv na výšku konečného limitu veľkoobchodnej ceny nemožno s

dostatočnou presnosťou určiť, musí konečný limit veľkoobchodnej ceny zabezpečovať

zníženie nákladov u odberateľa. Ak budúci výrobný prostriedok prináša mimoekonomické

účinky, ako zvýšenie bezpečnosti práce, zníženie hlučnosti prevádzky, zlepšenie pracovného

prostredia, zvýšenie ochrany životného prostredia, započítava sa do limitu zdôvodnená

výška nákladov spojených s ich dosiahnutím a ovplyvňuje tým aj ukazovateľa ceny na

jednotku rozhodujúceho technicko-ekonomického parametra.

(4)

Návrhy konečných limitov veľkoobchodných cien sa vypracúvajú pre výrobky,

a)

ktoré sú výsledkom riešenia štátnych, rezortných a odborových úloh plánu rozvoja

vedy a techniky a úloh podnikových plánov rozvoja vedy a techniky, pre ktoré sa mal

podľa § 47 ods. 1 písm. a) určiť predbežný limit veľkoobchodnej ceny,

b)

v prípadoch uvedených v § 47 ods. 1 písm. b),

c)

ktoré sa budú dodávať z nových výrobných kapacít získaných investičnou výstavbou,

a to v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,

68

)

d)

ak tak v jednotlivých prípadoch ustanoví príslušný cenový úrad, odvetvový ústredný

orgán nadriadený dodávateľovi alebo príslušný národný výbor pri budúcich výrobkoch,

ktorých vývoj a príprava nie sú zahrnuté do plánov rozvoja vedy a techniky, a ďalej

ak tak určí príslušný národný výbor pri úlohách podnikových plánov rozvoja vedy a

techniky organizácií riadených alebo spravovaných národnými výbormi (ďalej len „riadené"),

e)

ak ich určenie požaduje hlavný odberateľ rozhodujúceho množstva budúceho výrobku

alebo výrobca finálneho výrobku, pokiaľ ide o konečný limit veľkoobchodnej ceny subdodávky,

ktorá významne ovplyvňuje konečný limit veľkoobchodnej ceny, prípade veľkoobchodnú

cenu finálneho výrobku.

(5)

Návrhy konečných limitov maloobchodných cien sa vypracúvajú iba v prípadoch,

a)

keď sa neurčil predbežný limit maloobchodnej ceny a príslušný cenový úrad alebo ministerstvo

obchodu republiky požaduje určenie konečného cenového limitu; konečný limit maloobchodnej

ceny sa tvorí spôsobom uvedeným v § 47 ods. 4 s tým, že pri postupe podľa § 47 ods.

4 písm. b) sa vychádza z konečného limitu veľkoobchodnej ceny,

b)

keď sa určil predbežný limit maloobchodnej ceny a prípadnú zmenu výšky konečného

limitu veľkoobchodnej ceny treba posúdiť aj z hľadiska vplyvu na výšku maloobchodnej

ceny.

Konečný limit maloobchodnej ceny môže príslušný cenový úrad ďalej upraviť podľa predpokladaných

podmienok realizácie.

(6)

Návrh konečného limitu veľkoobchodnej ceny sa nepredkladá, ak organizácia, ktorá

ho má vypracovať, v tom istom čase predloží návrh veľkoobchodnej ceny.

(7)

Príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor môže na základe návrhu konečného limitu

veľkoobchodnej ceny určiť priamo veľkoobchodnú cenu. Pri neštandardných výrobkoch

môže uplatniť rovnaký postup organizácia poverená pôsobnosťou určiť veľkoobchodnú

cenu, ak sa návrh konečného cenového limitu utvorí cenovým porovnaním, ktoré preukazuje

zníženie ukazovateľa ceny na jednotku rozhodujúceho technicko-ekonomického parametra,

a ak s tým súhlasí odberateľ. Takto utvorené veľkoobchodné ceny podliehajú registrácii

69

)

na príslušnom cenovom úrade. V rozhodnutí o cene sa uvádza, že cena bola určená na

základe návrhu konečného limitu veľkoobchodnej ceny.

(8)

Určiť konečný cenový limit vyšší než predbežný cenový limit alebo určiť vyššiu cenu,

než je konečný cenový limit, môže len príslušný cenový úrad.“.

30.

V § 49 ods. 2 sa slová „dosiahnutej zahraničnej ceny franko československé hranice"

nahrádzajú slovami „dosiahnutej zahraničnej ceny v obchodnej parite".

31.

§ 49 ods. 5 znie

„(5)

Výška zahraničných priamych obchodných nákladov, o ktoré sa upravujú ceny obchodnej

parity, sa preukazuje kalkuláciou zostavenou podľa príslušných predpisov a v súlade

s platným kalkulačným vzorcom. Organizácie zahraničného obchodu sú povinné preukázať

tuzemskej odberateľskej organizácii odôvodnenosť kalkulovanej výšky priamych obchodných

nákladov.“.

32.

§ 49 ods. 7 znie

„(7)

Dohodnutú kúpnu cenu možno použiť iba v rozsahu ustanovenom rozhodnutím Federálneho

cenového úradu.“.

33.

§ 52 včítane nadpisu znie

㤠52

Regulácia cien dovozu

(1)

Na dovážané výrobky, ktoré významne ovplyvňujú celkovú úroveň nákladov hlavných odberateľov,

sa určujú

a)

veľkoobchodné ceny, za ktoré organizácie zahraničného obchodu dodávajú výrobky zaradené

do I. skupiny regulácie do tuzemska,

b)

veľkoobchodné ceny, prípadne odbytové ceny, za ktoré sa výrobky zaradené do II. skupiny

regulácie dodávajú v tuzemsku, ak ich prvým odberateľom je určená organizácia.

(2)

Zaradenie výrobkov do jednotlivých skupín regulácie, spôsob ich tvorby a postup pri

cenovom konaní ustanovuje Federálny cenový úrad.

70

)

Spôsob vyrovnania rozdielov medzi veľkoobchodnými cenami uvedenými v odseku 1 a bežnými

kúpnymi cenami ustanoví Federálne ministerstvo financií.“.

34.

V § 53 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová

„pokiaľ nie sú určené veľkoobchodné ceny podľa § 52 ods. 1.“.

35.

§ 53 ods. 4 sa vypúšťa.

36.

§ 63 ods. 2 znie

„(2)

Maloobchodné ceny dovážaných výrobkov včítane dovozu pri výmenných akciách tuzemských

organizácií, s výnimkou opakovane dovážaných výrobkov s platnou maloobchodnou cenou,

sa tvoria

a)

porovnaním ceny a podstatných technických parametrov, úžitkových vlastností, kvality,

vybavenia a dodacích podmienok dovážaného výrobku s porovnateľným tuzemským výrobkom

a podľa ďalších hľadísk uvedených v § 29; ak neexistuje tuzemský porovnateľný výrobok,

možno porovnávať s obdobným dovážaným výrobkom,

b)

na základe bežnej kúpnej ceny s pripočítaním, prípadne odpočítaním

1.

cenových prirážok alebo zrážok v zahraničnom obchode,

2.

rozdielu vnútorného trhu,

3.

určenej obchodnej zrážky z maloobchodných cien tuzemských obchodných organizácií,

4.

cenového rozdielu v určenej výške,

5.

prípadného cenového rozdielu vo výške zodpovedajúcej podmienkam realizácie, ktorý

sa môže zahrnúť iba so súhlasom príslušného cenového úradu,

c)

v prípadoch podľa § 129 ods. 7 na základe bežnej kúpnej ceny s pripočítaním cenovej

prirážky (odpočítaním zrážky) v zahraničnom obchode, rozdielu vnútorného trhu a dodatkovej

dane z obratu, a pokiaľ nie je určená sadzba dodatkovej dane z obratu alebo je nižšia

než odbytová prirážka, pripočítaním odbytovej prirážky; cenový rozdiel sa zahŕňa iba

v určených prípadoch a v určenej výške,

d)

inými spôsobmi, pokiaľ je ich používanie schválené príslušným cenovým úradom.“.

37.

V § 63 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

Použitie spôsobu tvorby maloobchodných cien podľa odseku 2 písm. a) alebo b), prípadne

ich kombinácie ustanovuje príslušný cenový úrad.“.

Doterajšie odseky 3, 4 a 5 sa označujú ako odseky 4, 5 a 6.

38.

§ 65 ods. 3 znie

„(3)

Prostriedky z cenových rozdielov v maloobchodných cenách tuzemských i dovážaných

výrobkov zistené ako rozdiely medzi fakturovanými obchodnými cenami a určenými (dojednanými)

maloobchodnými cenami zníženými o určené celkové obchodné zrážky, sa zúčtovávajú,

používajú a vyrovnávajú podľa osobitných predpisov.

71

)

V určených prípadoch sa zúčtovávajú s rizikovým fondom, v ktorom tvoria samostatnú

zložku.“.

39.

V § 68 ods. 4 sa slová „na 6 mesiacov" nahrádzajú slovami „na obmedzený čas, spravidla

6 mesiacov".

40.

§ 70 včítane nadpisu znie

㤠70

Dielce pre výrobnú a náhradnú spotrebu

(1)

Dielce pre náhradnú spotrebu (ďalej len „náhradné dielce“) sú na cenové účely dielce

zaradené Federálnym štatistickým úradom v príslušných odboroch jednotnej klasifikácie

priemyselných odborov a výrobkov do skupín 9 a 0, prípadne do skupiny 8 a výrobky

odborov určených príslušným cenovým úradom po dohode s Federálnym štatistickým úradom.

Určenie pre náhradnú spotrebu sa uvádza v hospodárskej zmluve a vo faktúre. Určenie

pre náhradnú spotrebu sa nemusí preukazovať pri dodávkach dielcov opravárenským a

odbytovým organizáciám, pokiaľ cenový úrad neustanoví inak. Cenový úrad môže na cenové

účely ustanoviť ďalšie podmienky posúdenia výrobku ako náhradného dielca.

(2)

Pri rovnakých dielcoch v závislosti od ich určenia buď pre výrobnú, alebo náhradnú

spotrebu sa uplatňujú rozdielne ceny.

(3)

Veľkoobchodné ceny náhradných dielcov i dielcov vyrábaných pre výrobnú spotrebu dodávateľom,

ktorý vyrába finálny výrobok, sa tvoria z čiastkových kalkulácií jednotlivých dielcov,

zostavených v položkách priamych nákladov z operatívnej kalkulácie výrobku, na ktorý

sú určené, a pomocou určených sadzieb v položkách nepriamych nákladov (prípadne ostatných

priamych nákladov) a zisku; pri náhradných dielcoch sa zisk započítava vo výške 100

% zo spracovacích nákladov.

(4)

Veľkoobchodné ceny náhradných dielcov i dielcov vyrábaných pre výrobnú spotrebu dodávateľom,

ktorý nevyrába finálny výrobok, sa tvoria individuálnou kalkuláciou; zisk pri náhradných

dielcoch sa započítava vo výške 100 % zo spracovacích nákladov.

(5)

Maloobchodné ceny náhradných dielcov sa tvoria podľa § 63 ods. 1 písm. b).

(6)

Príslušný cenový úrad ustanoví, v ktorých prípadoch sa ceny náhradných dielcov tvoria

cenovým porovnaním alebo spôsobom odchylným od ustanovení odsekov 3 až 5.

(7)

Ceny renovovaných náhradných dielcov, ktoré sa dojednávajú dohodou dodávateľa s odberateľom,

nesmú presiahnuť 80% ceny nového náhradného dielca.“.

41.

§ 71 ods. 3 znie

„(3)

Do kalkulácie podľa odseku 2 sa zahŕňa zisk vo výške

a)

20 % zo spracovacích nákladov v hospodárskych organizáciách, pokiaľ príslušný ústredný

orgán so súhlasom príslušného cenového úradu neurčí inú sadzbu,

b)

15 % zo spracovacích nákladov v príspevkových organizáciách.

Výška zisku podľa písmen a) a b) sa môže znížiť dohodou dodávateľa (riešiteľa) s odberateľom.“.

42.

V § 73 ods. 1 sa slová „až o 10 %" nahrádzajú slovami „až o 20 %".

43.

§ 73 ods. 2 znie

„(2)

Ak výsledky výskumných a vývojových prác zavinením riešiteľa nezodpovedajú predpokladom

štátneho, rezortného alebo odborového plánu rozvoja vedy a techniky alebo hospodárskej

zmluve, zníži orgán alebo organizácia na odôvodnený návrh zadávateľa cenu, ktorú určila.

Cena sa zníži na sumu zodpovedajúcu stupňu použiteľnosti výsledkov pre zadávateľa,

v hospodárskych organizáciách však najmenej o 15 % ceny.“.

44.

V § 74 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e).

45.

§ 78 včítane nadpisu znie

㤠78

Ceny výrobkov pri prevodoch výroby

Pri prevode výroby sa cena výrobku nemení, pokiaľ nejde o prevod z organizácie v cenovej

pôsobnosti národného výboru do organizácie v inej cenovej pôsobnosti. V tomto prípade

sa cena určuje ako pre nový výrobok, ak nejde o výrobok patriaci do odboru, prípadne

skupiny výrobkov, pri ktorých sa uskutočnilo zjednotenie cien na celom území Československej

socialistickej republiky; proti dosiaľ platnej cene možno takto určiť vyššiu cenu

len so súhlasom cenového úradu.“.

46.

V § 95 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b).

47.

§ 100 ods. 3 znie

„(3)

O náležitostiach návrhu evidenčnej veľkoobchodnej ceny vývozu, o spôsobe jeho predkladania

a prerokovania sa dohodne organizácia poverená jej určením s príslušnou organizáciou

zahraničného obchodu. Podmienkou určenia evidenčnej veľkoobchodnej ceny vývozu je

dohoda týchto organizácií o jej výške. Pre riešenie sporov platia ustanovenia § 99.

Evidenčné veľkoobchodné ceny vývozu sa nemusia určiť cenovými výmermi; pre evidenciu

o ich určení sú záväzné údaje § 98 ods. 4.“.

48.

V § 100 sa vypúšťa odsek 4.

49.

Za § 100 sa vkladá nový § 100a, ktorý včítane nadpisu znie

㤠100a

Cenové konanie pri cenových limitoch

(1)

Predbežný limit veľkoobchodnej ceny v prípadoch podľa § 47 ods. 1 písm. a) a jeho

zmeny navrhuje organizácia, ktorá rieši úlohu plánu rozvoja vedy a techniky, prípadne

organizácia, ktorá vyvíja výrobok, pri ktorom sa má určiť predbežný limit veľkoobchodnej

ceny, pokiaľ jeho návrh nepredloží priamo odberateľ. Návrh predbežného limitu veľkoobchodnej

ceny sa prerokúva v úvodnom oponentskom konaní.

72

)

Ak sa úvodné oponentské konanie nekoná, prerokuje sa návrh s odberateľom (hlavnými

odberateľmi) a s predpokladaným výrobcom. Organizácia navrhujúca predbežný limit veľkoobchodnej

ceny spotrebného výrobku zašle návrh aj príslušnému cenovému úradu a ministerstvám

obchodu republík alebo inému ústrednému orgánu nadriadenému budúcemu odberateľovi,

ak ide o výrobok, ktorý organizácie štátneho obchodu nepredávajú. Ústredný orgán nadriadený

budúcemu odberateľovi určí organizáciu alebo orgán, ktorý predloží návrh predbežného

limitu maloobchodnej ceny. Návrh predbežného limitu maloobchodnej ceny sa prerokúva

súčasne s návrhom predbežného limitu veľkoobchodnej ceny.

(2)

Návrh predbežného limitu veľkoobchodnej ceny a maloobchodnej ceny podľa § 47 ods.

1 písm. a) a ods. 2 obsahuje tieto náležitosti

a)

označenie vyvíjaného výrobku,

b)

číslo úlohy a druh plánu rozvoja vedy a techniky,

c)

hlavné údaje o zadaní úlohy včítane hlavných technicko-ekonomických parametrov vyvíjaného

výrobku,

d)

spôsob tvorby predbežného cenového limitu,

e)

návrh predbežného cenového limitu a zdôvodnenie jeho výšky,

f)

termín skončenia vývoja a termín zavedenia do výroby,

g)

ďalšie náležitosti podľa špecifických podmienok jednotlivých úloh.

(3)

Návrh konečného limitu veľkoobchodnej ceny predkladá budúci výrobca výrobku najneskoršie

do 3 mesiacov od rozhodnutia o zavedení do výroby podľa § 48 ods. 1. Ak výrobca nie

je určený, predkladá návrh organizácia určená dodávateľským ústredným orgánom, prípadne

národným výborom. Organizácia navrhujúca konečný limit veľkoobchodnej ceny spotrebného

výrobku v prípadoch, keď nebol určený predbežný limit maloobchodnej ceny, alebo v

prípadoch podľa § 48 ods. 5 písm. b) zašle návrh konečného limitu veľkoobchodnej ceny

aj ministerstvám obchodu republík alebo inému ústrednému orgánu nadriadenému budúcemu

odberateľovi, ak ide o výrobok, ktorý organizácie štátneho obchodu nepredávajú. Tieto

orgány určia orgán alebo organizáciu, ktorá predloží návrh konečného limitu maloobchodnej

ceny, ak sa o jeho určení rozhodne podľa § 48 ods. 5. Pre cenové konanie o konečných

cenových limitoch platia primerane ustanovenia tejto časti vyhlášky; náležitosti návrhu

konečného limitu veľkoobchodnej ceny upravuje rozhodnutie cenových úradov.

73

)

Návrhy konečných cenových limitov, ktoré určí príslušný cenový úrad, predkladajú

ústredné orgány nadriadené organizáciám, ktoré návrhy vypracovali.

(4)

Predbežný cenový limit pri úlohách plánu rozvoja vedy a techniky je súčasťou návrhu

na zaradenie úloh do plánu a určí sa súčasne s rozhodnutím o zaradení úlohy do tohto

plánu. Pre určenie konečného cenového limitu platia lehoty podľa § 98 ods. 1 a 2.

(5)

Registrácii na príslušnom cenovom úrade podliehajú návrhy predbežných limitov veľkoobchodných

cien určovaných podľa § 129 ods. 1 písm. c) pri úlohách odborových a podnikových plánov

rozvoja vedy a techniky, ďalej návrhy predbežných limitov maloobchodných cien a návrhy

konečných cenových limitov veľkoobchodných a maloobchodných cien, na určenie ktorých

majú podľa ôsmej časti pôsobnosť organizácie a iné orgány než cenové úrady. Podmienky

registrácie ustanovuje príslušný cenový úrad.

73

)

(6)

Predpísané údaje

73

)

o určení predbežného alebo konečného limitu veľkoobchodnej ceny, ktorý neurčuje príslušný

cenový úrad a ktorý nie je uvedený v odseku 5, zasiela organizácia, ktorá ho navrhla,

do jedného mesiaca od jeho určenia príslušnému cenovému úradu na evidenciu.

(7)

O určených konečných cenových limitoch vedú orgány a organizácie evidenciu v rozsahu

podľa § 98 ods. 4.

(8)

Pre riešenie sporov o výške predbežných limitov maloobchodných cien a konečných cenových

limitov platia ustanovenia § 99.“.

50.

§ 101 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Organizácie, prípadne orgány poverené určením ceny alebo cenových limitov predkladajú

svoje návrhy na registráciu v prípadoch, keď to ukladá táto vyhláška alebo osobitné

rozhodnutie príslušného cenového úradu. Cenový úrad do 15 dní od doručenia návrhu

oznámi registračné číslo alebo v tej istej lehote určí poverenej organizácii ďalší

postup na určenie ceny alebo cenového limitu. Platnosť cien a cenových limitov predkladaných

na registráciu sa určuje dňom uvedeným v oznámení registračného čísla. Cenový úrad

môže pre registráciu ustanoviť odchylný postup.“.

51.

§ 102 ods. 5 znie

„(5)

Príslušný cenový úrad môže povoliť odchýlky z ustanovení predchádzajúcich odsekov.“.

52.

V § 107 odsek 2 začínajúci slovami „Cenovú dokumentáciu je orgán alebo organizácia...“

sa označuje ako odsek 3 a znie

„(3)

Cenovú dokumentáciu uvedenú v odseku 2 je orgán alebo organizácia povinná uchovávať,

a)

ak ide o dokumentáciu podľa písmen a) a b), najmenej 3 roky po skončení platnosti

dokumentácie,

b)

ak ide o dokumentáciu podľa písmen c) až ch), najmenej 5 rokov od určenia ceny nového

výrobku alebo od zmeny ceny toho-ktorého výrobku.“.

53.

V § 107 sa odsek 3 označuje ako odsek 4.

54.

§ 112 ods. 1 písm. c) znie

„c)

nedodržania platnej ceny, ak nejde o zľavu podľa § 42 alebo o predaj poľnohospodárskych

výrobkov nákupnej organizácii za vyššiu než platnú cenu na základe ohodnotenia týchto

výrobkov nákupnou organizáciou,“.

55.

§ 112 ods. 1 písm. g) znie

„g)

predaja za cenu neurčenú príslušným orgánom alebo organizáciou alebo nedojednanú

predpísaným spôsobom a v prípadoch nedodržania postupu podľa § 69 ods. 5,“.

56.

§ 112 ods. 1 sa dopĺňa ustanoveniami označenými písmenami ch) a i), ktoré znejú

„ch)

čerpania investičných prostriedkov z iných než vlastných zdrojov alebo úveru na úhradu

sumy presahujúcej cenu zodpovedajúcu cenovým predpisom,

i)

porušenia povinnosti predložiť návrh cenového limitu alebo určiť cenový limit v prípade,

keď je to povinnosťou organizácie.“.

57.

§ 112 ods. 2 znie

„(2)

Neoprávnene získané prostriedky sa vypočítajú z druhu ceny, pri ktorej sa zistilo

porušenie cenových predpisov. Pri dodávkach uskutočnených za obchodné ceny alebo za

veľkoobchodné ceny s daňou z obratu sa vypočítavajú neoprávnene získané prostriedky

iba z veľkoobchodnej ceny, ak sa jej porušenie týka. Neoprávnene získané prostriedky

podľa odseku 1 písm. d) sa vypočítavajú z rozdielu medzi cenou zodpovedajúcou podstatným

kvalitatívnym a dodacím podmienkam dodaného výrobku a vyúčtovanou cenou. Neoprávnene

získané prostriedky podľa odseku 1 písm. ch) sa vypočítavajú zo sumy presahujúcej

cenu podľa cenových predpisov, a to podielom, ktorým sa iné zdroje než vlastné a úver

podieľajú na celkových investičných prostriedkoch.“.

58.

§ 113 ods. 2 znie

„(2)

Úhrn neoprávnene získaných prostriedkov zistených iným kontrolným orgánom než uvedeným

v odseku 1 určuje kontrolovaná organizácia vyčerpávajúcim spôsobom alebo podľa rozhodnutia

kontrolného orgánu výberovým spôsobom. Kontrolovaná organizácia vyčísli neoprávnene

získané prostriedky v lehote určenej kontrolným orgánom; v prípade dokladovej revízie

alebo pri zisťovaní týchto prostriedkov výberovým spôsobom ich vyčísli najneskoršie

do 3 mesiacov odo dňa, keď bola oboznámená so zápisnicou o vykonanej kontrole.“.

59.

V § 113 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

Zistením úhrnu neoprávnene získaných prostriedkov vyčerpávajúcim spôsobom sa rozumie

vyčíslenie týchto prostriedkov podľa všetkých zaplatených faktúr alebo iných dokladov,

na základe ktorých boli prostriedky v kontrolovanom období neoprávnené získané. Zistenie

tohto úhrnu výberovým spôsobom sa uskutočňuje na základe reprezentatívneho výberu

prípadov určených na kontrolu z celkového objemu dodávok realizovaných v kontrolovanom

období. Zistené percento neoprávnene získaných prostriedkov vo vybraných prípadoch

sa použije pri výpočte neoprávnene získaných prostriedkov z celkového objemu realizovaných

dodávok.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

60.

V § 117 ods. 4 písm. a) sa slová „a b) a ods. 7“ nahrádzajú slovami „, b) a c), ďalej

podľa písm. d), ak rozhodol o uplatnení konečného limitu veľkoobchodnej ceny, podľa

§ 48 ods. 5 písm. a) alebo b), ak rozhodol o uplatnení konečného limitu maloobchodnej

ceny, a podľa § 48 ods. 8,“.

61.

V § 118 ods. 3 písm. b) sa slová „a b) a ods. 7“ nahrádzajú slovami „, b) a c), ďalej

podľa písm. d), ak rozhodli o uplatnení konečného limitu veľkoobchodnej ceny, podľa

§ 48 ods. 5 písm. a) alebo b), ak rozhodli o uplatnení konečného limitu maloobchodnej

ceny, a podľa § 48 ods. 8,“.

62.

V § 122 ods. 2 písm. a) sa v prvej vete za slová „vedy a techniky“ vkladajú tieto

slová

„a predbežné limity veľkoobchodných cien výrobkov, ktoré majú byť výsledkom riešenia

týchto úloh,“.

63.

V § 126 ods. 1 písm. a) sa slová „a b) a ods. 7“ nahrádzajú slovami „a c), ods. 8

a v prípadoch, keď si určenie konečných cenových limitov vyhradia cenové úrady,“.

64.

§ 126 ods. 3 znie

(3)

Ministerstvá určia

a)

ceny a zmeny cien za riešenie úloh príslušného rezortného plánu rozvoja vedy a techniky,

b)

predbežné limity veľkoobchodných cien výrobkov, ktoré majú byť výsledkom riešenia

úloh rezortných a vo vyhradenom rozsahu odborových a podnikových plánov rozvoja vedy

a techniky, podľa § 47 ods. 1 písm. a) alebo na základe rozhodnutia v prípadoch podľa

§ 47 ods. 1 písm. b),

c)

konečné limity veľkoobchodných cien v prípadoch, keď podľa § 48 ods. 4 písm. d) rozhodli,

že sa má vypracovať ich návrh, alebo na základe poverenia,

d)

ceny a zmeny cien za riešenie úloh štátneho plánu ekonomického výskumu po dohode

s Radou ekonomického výskumu,

e)

sadzby nepriamych nákladov, zisku a hodinové zúčtovacie sadzby pre tvorbu cien výskumných

a vývojových prác priamo riadeným organizáciám.".

65.

V § 126 ods. 7 sa v siedmom riadku vypúšťajú slová „a služieb".

66.

V § 126 ods. 8 sa na konci pripája táto veta

„Ministerstvá obchodu republík určujú predbežné limity maloobchodných cien podľa §

47 ods. 2 a konečné limity maloobchodných cien podľa § 48 ods. 5, pokiaľ si ich určenie

nevyhradí príslušný cenový úrad. Ďalej určujú maloobchodné ceny služieb, ktoré poskytujú

nimi riadené organizácie v súvislosti s predajom výrobkov, ak nie je ustanovené inak.“.

67.

§ 128 ods. 2 znie

„(2)

Zväzy spotrebných družstiev

a)

určujú maloobchodné ceny výrobkov predávaných výhradne v sieti svojich organizácií,

prípadne v sieti iných obchodných systémov zásobovaných týmito výrobkami z veľkoobchodných

skladov spotrebných družstiev

1.

z tuzemskej výroby s výnimkou maloobchodných cien potravinárskych a tabakových výrobkov,

ktorých maloobchodné ceny určuje príslušný cenový úrad,

2.

z dovozu v rozsahu ustanovenom Federálnym cenovým úradom,

b)

určujú v rozsahu poverenia maloobchodné ceny výrobkov predávaných súbežne s inými

organizáciami,

c)

predkladajú Federálnemu cenovému úradu návrhy obchodných zrážok pri výrobkoch podľa

písmena a) a b),

d)

zabezpečujú pri výrobkoch predávaných súbežne s inými organizáciami opatrenia pre

dopredaje podľa § 126 ods. 9 po dohode s ústrednými orgánmi týchto organizácií.“.

68.

§ 129 ods. 1 písm. c) znie

„c)

určujú evidenčné veľkoobchodné ceny vývozu, pokiaľ príslušný cenový úrad nerozhodne

inak, predbežné limity veľkoobchodných cien pri odborových a podnikových plánoch rozvoja

vedy a techniky, pokiaľ si ich určenie nevyhradí nadriadené ministerstvo, konečné

limity veľkoobchodných cien podľa § 48 ods. 4 písm. e), ďalej predbežné a konečné

cenové limity v rozsahu podľa poverenia,“.

69.

V § 129 ods. 1 písm. n) sa slová „a b) a ods. 7" nahrádzajú slovami „ , b), c) a

ods. 8,".

70.

V § 129 ods. 3 sa vypúšťa písmeno b).

71.

§ 129 ods. 3 písm. c) znie

„c)

maloobchodné ceny výrobkov z dovozu v rozsahu ustanovenom Federálnym cenovým úradom,“.

72.

§ 129 ods. 6 znie

„(6)

Výrobné organizácie priamo riadené ústrednými orgánmi majú pôsobnosť podľa odseku

1 písm. b) až g) a i) až s). Výrobné organizácie uvedené v § 127 ods. 3 až 5 majú

pôsobnosť podľa odseku 1 písm. b) až g), i) okrem opráv výrobných prostriedkov a cien

prác priemyselnej povahy, podľa písmena j) až s), podľa odseku 7 a § 48 ods. 4 písm.

e).“.

73.

V § 129 ods. 7 sa v treťom riadku vypúšťajú slová „porovnateľných", v piatom, šiestom

a siedmom riadku slová „iným socialistickým organizáciám pri bezhotovostnom predaji

alebo" a v ustanovení písmena a) sa vypúšťajú slová „spoločne s veľkoobchodnými cenami".

74.

V § 129 sa za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie

„

(8)

Ak výrobok s maloobchodnou cenou určenou podľa odseku 1 písm. ch) alebo podľa odseku

7 dodatočne prevezme do predaja organizácia štátneho alebo družstevného obchodu, určuje

sa maloobchodná cena podľa odseku 3 alebo podľa § 128 ods. 2 písm. a) alebo b). Takto

určená maloobchodná cena je pre organizácie uvedené v odsekoch 1 a 7 platná najneskoršie

po uplynutí troch mesiacov od účinnosti rozhodnutia o tejto cene. Rozhodnutie o cene

(výmer) im organizácie podľa odseku 3 alebo orgány podľa § 128 ods. 2 bezodkladne

zasielajú podľa vopred dohodnutého rozdeľovníka."

Doterajšie odseky 8 a 9 sa označujú ako odseky 9 a 10.

75.

§ 131 ods. 2 a 3 sa vypúšťajú.

Čl. II

(1)

Zvýšenie sadzieb cenového znevýhodnenia podľa § 33 ods. 1 a § 35 ods. 2 platí pre

dodávky od účinnosti tejto vyhlášky. Zvýšená sadzba podľa § 33 ods. 1 platí bez ďalšieho

rozhodnutia pre ceny, o znížení ktorých sa rozhodlo pred účinnosťou tejto vyhlášky.

(2)

Ustanovenia o tvorbe cien a cenových limitov platia pre ich návrhy podávané od účinnosti

tejto vyhlášky.

(3)

Ustanovenia § 73 ods. 1 a 2 platia pre výskumné a vývojové práce skončené v čase

účinnosti tejto vyhlášky.

(4)

Ustanovenie § 112 ods. 1 písm. c) platí pre prípady zistené od účinnosti tejto vyhlášky.

(5)

Ustanovenie § 112 ods. 1 písm. i) platí pre prípady, keď v čase účinnosti tejto vyhlášky

a)

prebehlo úvodné oponentské konanie alebo nahrádzajúce ho rokovanie s odberateľom,

v ktorom sa mal prerokovať predbežný cenový limit,

b)

sa rozhodlo o začatí výroby, na základe ktorého sa mal určiť konečný cenový limit.

Čl. III

Zrušuje sa vyhláška č. 132/1958 Ú. l. (Ú. v.) o výške cien služieb v odbore koncertnej

a inej hudobnej činnosti, v odbore estrád a artistických produkcií a v odbore divadelnej

činnosti.

Čl. IV

Vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembrom 1978.